Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122205319
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122205319.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C. X, XXX XX D., v konaní
o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č. k. 13Vyd/2/2022-61 zo dňa 5. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na začatie konania
o potvrdení vydržania zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Navrhovateľ sa domáhal, aby súd potvrdil vydržanie jeho vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. D. ako stavba súp. č. XXXX - garáž, postavená
na parc. reg. C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v podiele 1/1. Vo svojom
návrhu uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané v LV XXX pre k.ú. D. ako "CKN"
parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, "CKN" parc. č. XXX/X zast. plocha

a nádvorie vo výmere XXX m2 "CKN" parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXXX m2 a stavby dom
súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX v podiele 1/1. Horeuvedené nehnuteľnosti odkúpil od E. F., na
základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorá bola Okresným úradom katastrálny odbor v D. odvkladovaná pod
V 65/2020.
V čase uzatvárania kúpno-predajnej zmluvy bola na parcele č. XXX/X postavená stavba, ktorá bola
zapísaná v LV XXXX k.ú. D. ako garáž súp. č. XXXX a dielne bez súpisného čísla, zapísané na

neexistujúci právny subjekt G. E. A. a H. v D.
v podiele 1/1. Navrhovateľ uzatvoril s predávajúcim E. F. ďalšiu kúpno-predajnú zmluvu, na základe
ktorej od E. F. odkúpil aj stavby postavené na "CKN" parc. č. XXX/X. Predávajúci E. F. pri podpise
zmluvy odovzdal navrhovateľovi kúpnopredajnú zmluvu, ktorú uzatvoril predchádzajúci vlastník I. J. dňa
XX.X.XXXX so F. K. v D., na základe ktorej odkúpil garáž a dielne postavené na
parc. č. XXX záhrada vo výmere XXXX m2 a kúpno-predajnú zmluvu, na základe ktorej E. F. odkúpil

predmetné nehnuteľnosti od I. J.. Spolu so zmluvou odovzdal aj doklad o zaplatení kúpnej ceny vo výške
67.000,- Sk a ďalšie doklady, ktoré súviseli
s uzatváraním tejto kúpnej zmluvy, vrátane znaleckého posudku č. XXX/XX, ktorým boli tieto
nehnuteľnosti ocenené. F. K. D. odpredala nehnuteľnosti, ktoré boli postavené na parc. č. XXX I. J., ale v
tom čase neboli nehnuteľnosti zamerané a nemali ani súpisné číslo a preto nemohli byť zapísané do listu
vlastníctva.Zkúpno-predajnejzmluvyvyplýva,žepredchádzajúcivlastníkI.J.vstúpildoužívaniastavby,

ktorá bola umiestnená na jeho pozemku (parc.č. XXX) odo dňa vyplatenia kúpnej ceny predávajúcemu
dňom X.XX.XXXX. Pretože I. J. užíval nehnuteľnosti, ktoré odkúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňaXX.X.XXXX v dobrej viere, že mu patria, stal sa oprávneným držiteľom stavieb, ktoré odkúpil dňom
vyplatenia kúpnej ceny (článok IV. zmluvy), t.j. dňom X.XX.XXXX. V roku 2004 vyzvala katastrálna
komisia zriadená pri Správe katastra D. I. J.

o predloženie geometrického plánu, kolaudačného rozhodnutia a listiny o určení súpisného čísla. Na
základe tejto výzvy nechal I. J. vypracovať na svoje náklady geometrický plán a požiadal H. D. o
pridelenie súpisného čísla. H. D. zaslalo I. J. doklad o tom, že garáži postavenej na parc. č. XXX/X vo
výmere XXX m2 určuje
súp. č. XXXX. Garáž bola postavená na základe rozhodnutia H. D. L.. XXX/XXXXX-X/X zo dňa

X.X.XXXX. Navrhovateľ uviedol, že I. J. oznámil K. M. D., že tieto nehnuteľnosti odkúpil a požiadal o
zápis do listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D.. Druhá časť stavby, ktorá nadväzuje na garáž - dielne boli
postavené neskôr, pravdepodobne F. K. D.. G. N. D., katastrálny odbor doklady, ktoré mu predložil I. J.,
použil v roku 2005 na zápis, do LV XXXX pre k.ú. D.
a vlastníctvo zapísal na G. E. A. a H. D. a nie na I. J., ktorý tieto nehnuteľnosti v roku 1996 od F. K.
odkúpil. G. E. A.

a H. v D. je neexistujúci právny subjekt, ktorý nikdy nemal právnu subjektivitu. Ak subjekt nemá právnu
subjektivitu, nemá spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti
v zmysle § 18a nasl. OZ. Ak katastrálny úrad Trenčín zapísal vlastnícke právo na neexistujúci subjekt,
ktorý nemal spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti, je takýto právny úkon absolútne neplatným
právnym úkonom. Na LV XXXX k.ú. D. bol zapísaný subjekt, ktorý nemôže nadobúdať práva a povinnosti

(§ 19a ods. 2 OZ) a takýto zápis je v rozpore so zákonom. Ako vyplýva zo zápisu v liste vlastníctva,
zápis vlastníckeho práva v prospech Okresného domu pionierov a mládeže (neexistujúceho subjektu)
bol vykonaný v roku 2005. Dom pionierov
a mládeže v roku 2005 neexistoval, zápis vlastníckeho práva na túto organizáciu svojim obsahom aj
účelom odporuje zákonu. Na neexistujúci subjekt nie je možné zapísať vlastníctvo k nehnuteľnosti a

preto je takýto úkon podľa § 39 Obč. zák. neplatným právnym úkonom. I. J. odkúpil nehnuteľnosti
postavené na parc.č. XXX/X (garáž súp.č. XXXX) a dielne na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX,
do držby a úžitku predmetných nehnuteľností vstúpil dňom vyplatenia kúpnej ceny (čl. IV. ods.2 zmluvy)
t.j. dňom X.XX.XXXX, nehnuteľnosti užíval v dobrej viere, že mu patria, až do roku 2019, kedy všetky
jemu patriace nehnuteľnosti odpredal. I. J. sa podľa navrhovateľa stal vlastníkom garáže a skladov

postavených na parc.č. XXX/X, ktoré odkúpil od F. K. na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX
vydržaním najneskôr dňom X.XX.XXXX (X.XX.XXXX zaplatil kúpnu cenu). E. F. a následne A. B.
nadobudli stavby postavené na parc.č. XXX/X na základe osobitnej zmluvy od predchádzajúceho
vlastníka (I. J., E. F.) v dobrej viere, že predmetné nehnuteľnosti odkupujú od osoby, ktorá tieto
nehnuteľnosti vlastní. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že E. F. a následne aj navrhovateľ boli oprávnenými

držiteľmi nehnuteľností, ktoré sú postavené na parc.č. XXX/X k.ú D..

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetný návrh možno podať iba voči tomu, kto má v čase
začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Týmto subjektom je

podľa údajov katastra G. E. A. a H. so sídlom v D.. Vzhľadom na nedostatočné označenie subjektu
vlastníka nehnuteľnosti, ku ktorej má dôjsť k potvrdeniu vydržania, súd prvej inštancie dotazom na
jednotlivé orgány tak štátnej správy, ako aj územnej samosprávy zisťoval, či došlo k zániku predmetného
subjektu a či došlo k prevodu alebo prechodu jeho práv a povinností na nejakého právneho nástupcu.
Súd prvej inštancie dotazoval preto G. N. D., I. N. F. K.

L.D.,H.D.,H.F.,L.,L.O.F.K.;oslovenéorgánysúdunevedeliuviesť,ktojeprávnymnástupcomG.E.A.
a H. D.. Súd prvej inštancie z § 7 ods. 1 zákona č. 79/1978 Zb. o štátnej správe
v školstve zistil, že okresné domy pionierov a mládeže zriaďuje a zrušuje okresný národný výbor ako
orgán štátnej správy. V zmysle zákona č. 78/1978 Zb. o školských zariadeniach išlo o mimoškolské
výchovné zariadenia, ktorých podmienky fungovania bližšie vymedzovala vyhl. MŠ SSR č. 104/1979 Zb.

o organizácii a výchovno-vzdelávacej činnosti domov pionierov
a mládeže, staníc mladých technikov, staníc mladých prírodovedcov a staníc mladých turistov. Prijatím
zákona č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve došlo
k zmene organizácie štátnej správy na úseku školstva, pričom týmto zákonom boli zriadené školské
správy ako rozpočtové organizácie, na ktoré prešli v zmysle § 21 tohto zákona práva

a povinnosti zriaďovateľa školy a školské zariadenia z národného výboru, ktorý školu alebo školské
zariadenie zriadil. Zákon č. 78/1979 Zb. spomínaná vyhl.č. 104/1979 Zb. bola zrušená a nahradená vyhl.
Ministerstva školstva a vedy SR č. 291/1994 Z.z. o centrách voľného času, pričom stanovila, že domy
pionierov a mládeže mali byť do 3 mesiacov od účinnosti vyhlášky pretransformované na centrá voľnéhočasu. O tejto transformácii rozhodovala školská správa. Nakoľko súd nezískal relevantné informácie
ohľadom skutočnosti, či k transformácii došlo alebo nie, prijal záver o tom, že vlastníkom predmetnej
nehnuteľnostisastalaF.K.D.akorozpočtováorganizácia.Nakoľkosúčasnéorgányštátnejsprávyalebo

územnej samosprávy na úseku školstva súdu nepotvrdili, že pri reorganizácii štátnej správy došlo
k vyššie uvedenej možnej transformácii domu pionierov a mládeže, prijal súd záver o tom, že táto
nehnuteľnosť, hoc je zapísaná na G. E. A. a H. zostala vo
vlastníctve štátu. Súd preto ďalej konal ako s účastníkom so Slovenskou republikou. Podľa
§ 1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu správnom majetku vo vlastníctve štátu je

buď štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, alebo štátny fond, alebo právnická
osoba zriadená osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu, alebo štátny orgán
bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu; práva
a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
Správcom majetku štátu
v predmetnom prípade bola F. K. D.. Školské správy ako štátne rozpočtové organizácie boli zrušené

dňom 31.12.1997, pričom od 1.1.1998 prešla ich pôsobnosť, ktorá sa týkala školských zariadení, na
okresný úrad, a preto súd prvej inštancie prijal záver o tom, že osobou oprávnenou konať v mene štátu
je G. N. D..

4. Konanie o potvrdení vydržania má dve fázy, pričom prvou je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia

a druhou fázou je konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia.
V priebehu prvej fázy konania súd skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania
a zamietne návrh ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, pričom
vychádza z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených
dôkazov. Súd prvej inštancie po preskúmaní a posúdení návrhu navrhovateľa dospel k záveru, že tomuto

nie je možné vyhovieť z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil, že on alebo jeho právni predchodcovia
nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnosti vydržaním.

5. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že pozemok pod stavbou, ku ktorej potvrdenia vydržania sa domáha,

odkúpil od E. F.. V čase uzavretia tejto zmluvy bola predmetná stavba zapísaná na G. E. A. O. H. D. v
podiele 1/1. Napriek uvedenej skutočnosti bola medzi ním a E. F. dňa 9.12.2019 uzavretá ďalšia kúpna
zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva predávajúceho E. F. k stavbe
súp. č. XXXX - garáž, zapísanej v prospech tretieho subjektu (G. E. A. a H.) a k stavbe, ktorá v katastri
nehnuteľností zapísaná nie je a ktorá slúži ako sklad, čo bolo uvedené v zmluve, a preto navrhovateľ ako

nadobúdateľ nemohol byť dobromyseľný v tom, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti od vlastníka,
čomu svedčí aj veta z kúpnej zmluvy: "kupujúci je uzrozumený s tým, že usporiadanie vlastníctva k týmto
nehnuteľnostiam je možné len súdnou cestou". Za takéhoto stavu navrhovateľ nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo
k označeným nehnuteľnostiam, nakoľko nespĺňal základnú podmienku pre nadobudnutie vlastníckeho

práva vydržaním, a to podmienku dobromyseľnosti. Navrhovateľ rovnako nesplnil podmienku uplynutia
10-ročnej držby, nakoľko zmluvu, od ktorej odvodzuje svoje vlastnícke právo uzavrel dňa 9.12.2019. V
tomto smere je potrebné tiež uviesť, že vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam sa nenadobúda kúpnou zmluvou, ale v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka
až vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. Napriek existencii titulu, od ktorého

odvodzuje navrhovateľ svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, neboli splnené ďalšie podmienky pre
nadobudnutievlastníckehoprávaknehnuteľnostivydržaním,atodobromyseľnosťprípadnéhovydržiteľa
a uplynutie predpísanej doby dobromyseľnej držby. Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať
iba voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá
uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný a tento sa stal vlastníkom nehnuteľnosti.

Nakoľko predmetné podmienky súd osvedčené nemal, súd návrh navrhovateľa na potvrdenie vydržania
zamietol.

6. Nad rámec odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že podmienky desaťročnej nepretržitej a
dobromyseľnej držby nesplnili ani jeho právni predchodcovia. E. F. svoj titul pre nadobudnutie

vlastníckeho práva uzavrel dňa 14.10.2019, pričom rovnako ako navrhovateľ nespĺňa ani podmienku
dobromyseľnosti vzhľadom na vedomosť o zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v
prospech tretej osoby a na neuplynutie 10-ročnej vydržacej doby. Čo sa týka osoby, od ktorej mal E. F.
nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť, touto bol I. J.. I. J. mal nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť odF. K. D. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.7.1996, pričom kúpnu cenu zaplatil predávajúcemu dňa
2.10.1996, čím sa týmto dňom ujal držby predmetnej nehnuteľnosti. Napriek existencii platnej zmluvy,
táto nebola do katastra nehnuteľností zavkladovaná, čím nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva I.

J.. Nakoľko v roku 2005 došlo
k zapísaniu vlastníckeho práva k stavbe garáže súp. č. XXXX na tretí subjekt, ani u neho nemožno
konštatovať uplynutie 10-ročnej vydržacej doby, počas ktorej bol dobromyseľný v tom, že mu právo k
predmetnej stavbe patrí, keď pred jej uplynutím došlo k vzniku vedomosti o zápise vlastníckeho práva v
prospech tretieho subjektu, čím sa dobromyseľná držba predmetnej osoby skončila.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

8. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd nesprávnym postupom

porušil právo navrhovateľa na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov prišiel súd k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie má vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie veci. Porušenie práva na spravodlivý proces vidí navrhovateľ v tom, že súd prvej
inštancie zápis vlastníctva na G. E. A. a H. akceptoval,

s platnosťou zápisu sa vôbec nezaoberal a s prejucidiálnou otázkou platnosti tohto zápisu sa
nevysporiadal. Rozhodnutie iného orgánu nie je pre súd záväzné (§193 CSP) a preto bolo povinnosťou
súdu vysporiadať sa s touto otázkou samostatne. Oprávnenie súdu pri vlastníckych žalobách posúdiť
otázku vlastníckeho práva ako predbežnú otázku vyplýva aj zo zverejnených judikátov R XX/XXXX,
podľa ktorého ...“súd je oprávnený vo vlastníckej žalobe ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, pri posúdení otázky, kto je vlastníkom sa môže odchýliť od stavu zapísaného
v katastri nehnuteľností.“ Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo
4422/2008 a rozsudok NS SR
sp. zn. 2Cdo 67/2000. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal z
toho, že I. J. odkúpil od Školskej správy stavby postavené na

parc. č. XXX/X, napriek tomu, že v čase uzatvárania zmluvy parcela č. XXX/X neexistovala.
V liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bola zapísaná parcela č. XXX,
na ktorej bol postavený dom a parcela č. XXX záhrada vo výmere XXXX m2, na ktorej sa nachádzali
prízemné murované objekty bez súpisného čísla – dielňa a garáž.
Z predložených dokladov bolo preukázané, že garážový box bol postavený na základe stavebného

povolenia rozhodnutia MNV Trenčín zn. Výst. XXX/XX-XX/XX zo dňa X.X.XXXX (stavebníkom G. E. A.
a H. D.) a žiadne doklady o tom, kto postavil dielne a kedy sa získať nepodarilo. Z geometrického plánu
č. XXX/XX, ktorý bol vypracovaný X.X.XXXX je možné zistiť, že garáž z celkovej výmery parcely č. XXX/
X, ktorá má XXX m2 zaberá XX m2 a dielne sú postavené na zvyšujúcej časti pozemku parc. č. XXX/X
t.j. na výmere XX m2. I. J. bol presvedčený, že mu odkúpené nehnuteľnosti patria, požiadal z vlastnej

iniciatívy v roku 2004 katastrálny odbor o zápis garáže a dielne, ktoré boli postavené na jeho pozemkoch
a ktoré odkúpil, do listu vlastníctva č. XXXX k.ú. D. (v ktorom boli zapísané všetky nehnuteľnosti, ktoré
I. J. vlastnil v Trenčíne). Katastrálny odbor G. N. D. v rozpore s návrhom I. J. založil nový list vlastníctva
č. XXXX pre k.ú. D. a do tohto LV zapísal garáž súp. č. XXXX na parc. č. XXX/X (nie dielne) na vlastníka
G. E. A. a H. D.. Titul nadobudnutia je vyznačený ako rozhodnutie o určení súpisného čísla č. XXXX/

XX. S druhou stavbou, ktorá je postavená na parc.č. XXX/X (dielne) sa vôbec nezaoberal. I. J. sa o tejto
skutočnosti dozvedel až v roku 2019, kedy sa rozhodol všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnil na Slovensku
odpredať. Upozornil kupujúceho, že jedna zo stavieb, ktoré odkúpil v roku 1996 od Školskej správy je
evidovaná v LV XXXX pre k.ú. D.. Pretože bol presvedčený, že je vlastníkom garáže aj dielne, ktoré boli
postavené na pôvodnej parcele č. XXX, odovzdal súčasne kupujúcemu E. F. kúpnu zmluvu z roku 1996

(na základe ktorej garáž a dielne odkúpil), s tým, že o vlastníctve musí rozhodnúť súd. I. J. mal v roku
2019,kedyodpredávalvšetkysvojenehnuteľnostivD.,85rokovatrvaležilvP.apretosadohodolsE.F.,
že vlastnícke právo ku garáži a k dielni si usporiada sám. Z horeuvedených skutočností vyplýva, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože sa
zaoberal len zápisom vlastníckeho práva ku garáži, neprihliadal na návrh na začatie konania, ktorým sa

navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že boli splnené predpoklady na zápis vlastníckeho práva k stavbám,
ktoré sú postavené na parcele reg. C číslo XXX/X vo výmere
XXX m2 – teda nie len garáže, ale aj dielní. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX je zrejmé, že na parc.
č. XXX/X sa nachádzajú dve stavby a z rozhodnutia o určení súpisného čísla je zrejmé, že súp. č. XXXXsa prideľuje budove, ktorá sa nachádza na parc. č. XXX/X a je garážou. Z rozhodnutia MNV Trenčín
Výst. XXX/XX-XX/XX je zrejmé, že G. E. A. a H. mal povolené postaviť jeden box garáže pre motorové
vozidlo (žiadna iná stavba sa v tomto stavebnom povolení neuvádza), zo znaleckého posudku Q. F. č.

XXX/XXXX, ktorý bol súdu predložený spolu so žalobou je zrejmé, že na parc. č. XXX sa nachádzajú
dva objekty (súčasťou je geometrický plán, ktorý nebol realizovaný) a jeden garážový box predstavuje
výmeru maximálne XX m2. Súd prvej inštancie neprihliadnutím na návrh na začatie konania ani na
geometrický plán č. XXX/XXXX ani na ZP XXX/XXXX, ani na stavebné povolenie dospel
k neoprávneným skutkovým záverom, že na parc. č. XXX/X je postavená len stavba garáže

súp.č.XXXX,ktorájevovlastníctveOkresnéhodomupionierovamládežeasďalšoustavbou(dielne)sa
vôbec nezaoberal, napriek tomu, že zastavaná plocha dielne je 3x väčšia ako garáž. Rozhodnutie má aj
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal
s tým, či zápis vlastníckeho práva na neexistujúci právny subjekt je platný, či je takýmto zápisom súd
viazaný, či môže byť v dôsledku takéhoto zápisu narušená dobromyseľnosť I. J.. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zápis vlastníckeho
práva v prospech G. E. A. a H. v D. prerušil dobromyseľnosť držiteľov, t.j. žalobcu a jeho právnych
predchodcov, pretože tento zápis musel vyvolať pochybnosti o tom, či im vec patrí, nevysporiadal sa s
tým, že takýto záznam žiadne pochybnosti vyvolať nemohol. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zrušil
uznesenie Okresného súdu v Trenčíne zn. XXXXX/X/XX-XX zo dňa X.X.XXXX a aby vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s tým, aby súd vydal vyzývacie uznesenie
a aby následne vydal uznesenie o potvrdení vydržania, ktorým potvrdí, že navrhovateľ
A. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX trvale bytom D., C. X nadobudol vlastnícke právo
vydržaním – dňa X.XX.XXXX k stavbám postaveným na parc. č. XXX/X
zast. plocha a nádvoria vo výmere XXX m2 zapísané v LV XXXX k.ú. D. ako garáž s. č. XXXX v podiele

1/1.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozhodol o odvolaní navrhovateľa prvotne unesením č. k.
16Co/1/2023-79 zo dňa 27.09.2023 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Na podklade podaného dovolania zo strany navrhovateľa, rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp.
zn. 5Cdo/3/2024 zo dňa 20.02.2025 tak, že uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Co/1/2023-79
zodňa27.09.2023zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Dovolacísúdkonštatovaldôvodnosťnámietky
navrhovateľa o odklone odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri
riešení právnej otázky ohľadne základného predpokladu oprávnenosti držby, ktorým je dobromyseľnosť

navrhovateľa ako držiteľa, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom
vlastníckom práve, pričom dovolací súd ohľadne tejto právnej otázky poukázal najmä na závery
uvedené v rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024
(publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako
R 15/2024). Dovolací súd uložil preto odvolaciemu súdu povinnosť vec opätovne prejednať a rozhodnúť,

pričom považoval za nevyhnutné zaoberať sa tým, či uplynula zákonom ustanovená doba (10 rokov)
nevyhnutná pre vydržanie nehnuteľnosti u I. J..

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - navrhovateľ proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 59 ods.

1 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP), opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) viazaný vyššie uvedeným právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455
CSP), pričom nebol viazaný odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP),

s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ktoré ale nezistil (§ 67 CMP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP á contrario) dospel opätovne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a preto uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne a právne správne opätovne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP).

12.Podľa§2CMPnakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadku,
ak tento zákon neustanovuje inak.13.Odvolacísúdvprvomradeuvádza,ževčasevydaniaprvotnéhouzneseniaopotvrdenínapadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie (č. k. 16Co/1/2023-79), t. j. dňa 27.09.2023 nebol v okolnostiach danej
prejednávanej veci prijatý záväzný právny názor Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR prezentovaný

v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2024 (R 15/2024), ktorý bol prijatý až dňa 13.05.2024 (čiže až po
vydaní prvotného uznesenia odvolacieho súdu). Odvolací súd v čase vydania prvotného uznesenia
tak rešpektoval ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu SR v tom čase prezentovanú práve novšími
rozhodnutiami R 73/2015, R 74/2015 aj R 83/2018, ktorá bola až následne zo strany Veľkého senátu
odmietnutá (keďže tento sa priklonil k staršej judikatúre prezentovanej rozhodnutím R 45/1986).

14.Odvolacísúdďalejkmerituveciuvádza,žepredmetomprieskumuboloposúdiť,čisúdprvejinštancie
rozhodol vecne správne, keď zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania
o potvrdení vydržania nehnuteľností opísaných v návrhu.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa skúmania

podmienky desaťročnej nepretržitej dobromyseľnej držby navrhovateľa a aj jeho právnych predchodcov.
Odvolanie navrhovateľa opätovne vyhodnotil ako nedôvodné z nasledovných dôvodov:

16. Vydržanie vlastníckeho práva je vymedzené ako jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie

vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Okrem
spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania
sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo

subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov.
Odvolací súd dodáva, že treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

17. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že
nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svojou povahou sa
jedná o mimosporové konanie. Účelom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
keďže toto môže byť predmetom len sporového konania podľa civilného sporového poriadku, ak je
potrebné v konaní o potvrdení vydržania skúmať, či navrhovateľ nesporne osvedčil nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním. Súd prvej inštancie v mimosporovom konaní o potvrdení vydržania môže
síce vykonávať potrebné šetrenia z vlastnej iniciatívy, avšak zo znenia ustanovenia § 359e CMP jasne
vyplýva, že súd môže potrebné šetrenia vykonať len na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa, nie za
účelom doplnenia jeho skutkových tvrdení alebo nahradenia jeho povinnosti osvedčiť ním požadovaný
nárok. Konanie o potvrdenie vydržania je pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania

(dôvodová správa k zákonu číslo 68/2021 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.05.2021 zmenil a doplnil CMP).
V konaní o potvrdení vydržania súd nenariaďuje pojednávanie, nevykoná plnohodnotné dokazovanie,
ale skúma osvedčenie relevantných skutočností tvrdených navrhovateľom.

18. V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia
vlastníctva, keď je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky. Podmienky vydržania - spôsobilý
predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, vydržacia doba
a oprávnená držba, musia byť splnené kumulatívne. Podmienka spôsobilého predmetu vydržania a
spôsobilého subjektu vydržania bola v danej veci splnená nakoľko ide

o nehnuteľnú vec ako predmet vydržania a osobu, ktorá je spôsobilá nadobúdať vlastnícke právo ako
subjekt vydržania. Ďalšiu podmienku, ktorou je vydržacia doba (zákonom stanovená v dĺžke 10 rokov),
navrhovateľ odvodzoval od svojich právnych predchodcov, najmä od I. J.. Pri oprávnenej držbe je
potrebné skúmať podmienky dobromyseľnosti, ktorá musí existovať počas celej dĺžky vydržacej doby.

19. Odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie konštatuje, že navrhovateľ podmienku dobromyseľnosti
počas celej dĺžky vydržacej doby nesplnil, nakoľko z LV č. XXXX vyplýva existencia zápisu vlastníckeho
práva v prospech tretej osoby - G. E. A.O. H. D.. Navrhovateľ v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, namietal
tento zápis s odôvodnením, že ide o neexistujúci subjekt. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodnú odvolaciu námietku, nakoľko predmetom konania nie je preskúmavanie zápisu údajov

v katastri nehnuteľností, ale skúmanie podmienok vydržania. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd
zápisom neexistujúceho subjektu ako vlastníka nehnuteľností nezaoberal.

20. Súd prvej inštancie skúmaním listín, ktoré navrhovateľ pripojil k svojmu návrhu zisťoval skutočnosti,
ktoré by osvedčovali splnenie zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním

k predmetným nehnuteľnostiam. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie
vychádzal z ustanovení § 129 ods. 1 a 2, § 130
ods. 1 a § 134 Občianskeho zákonníka a predovšetkým skúmal osvedčenie dobromyseľnosti
navrhovateľa, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

21. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že držby predmetných nehnuteľností - garáže a dielne nachádzajúcich

sa na pozemku parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie v katastrálnom území D. sa právny
predchodca navrhovateľa I. J. ujal v roku XXXX, kedy zaplatil kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve
zo dňa XX.X.XXXX.

22.Odvolacísúdvovzťahukpodmienkedobromyseľnostidržiteľa,resp.koprávnenostidržbypoukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.5.2024, v ktorom najvyšší súd
konštatoval:
„15. Veľký senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní o nastolenej otázke [(bod 11), ktorá
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne] z vyššie uvedených dôvodov nepovažuje za správny
v podstate jediný argument, o ktorý sa novšia judikatúra (R 73/2015 a R 74/2015) opiera, a to,

že „[n]eznalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje – pri
zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou
právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť“. Judikatórna línia reprezentovaná rozhodnutiami R
73/2015 a R 74/2015 je nielen explicitne zákonom de lege lata nepotvrdzujúca, ale je tiež v rozpore
so zámerom, ktorý mal zákonodarca pri reforme právnej úpravy vydržania v roku 1950 (spružniť

a uľahčiť vydržanie) a pri znovuzavedení inštitútu vydržania v roku 1982 (ochrániť tzv. nedoložené
právne vzťahy k nehnuteľnostiam), rovnako tak značne obmedzuje dosah vydržania a je neprimerane
rigidná. Preto sa veľký senát priklonil k ostatným súdnym rozhodnutiam (bod 12.3 až 12.3.3.), ktoré
fundamentálne reflektujú staršiu judikatúru (bod 12.1.), vychádzajúc pritom z interpretácie ustanovenia
§ 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 OZ, z ktorých ustanovení platný právny titul ako predpoklad

pre dobromyseľnosť držiteľa, resp. oprávnenosť držby nevyplýva. Zároveň pritom rešpektoval účel
vydržania, ktorým je uvedenie do súladu dlhodobého faktického stavu nepretržitej držby oprávneným
držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve)
so stavom vlastníckym. Na historickom pozadí nie nepodstatnou je tiež okolnosť, že ani v minulosti
(podľa slovenského, resp. uhorského práva, pozn.) právny titul nebol podmienkou držby. Nedostatok

právneho titulu (napr. ústna kúpna zmluva nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba) jedným z dôkazov
preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. V zhode s názorom ústavného
súdu (bod 12.3.2.) pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť

teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

23. Právny predchodca navrhovateľa I. J. sa uzavretím kúpnej zmluvy dňa XX.X.XXXX ujal držby
predmetnej nehnuteľnosti a následne zaplatením kúpnej ceny dňa X.XX.XXXX začala plynúť zákonná
10 ročná vydržacia doba, nakoľko oprávnenosť držby a tým aj dobromyseľnosť držiteľa začala v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe (dovolacieho súdu) momentom zaplatenia kúpnej ceny. V roku 2004 na
výzvu katastrálnej komisie zriadenej pri K. M. D. zo dňa XX.X.XXXX I. J. požiadal H. D. o udelenie

súpisného čísla na garáž postavenú na parc. č. XXX/X. Následne po pridelení súpisného
čísla zaslal G. N. D. – katastrálny odbor listom zo dňa XX.XX.XXXX
doklady - Rozhodnutie bývalého H. v D. o povolení výstavby garáže, rozhodnutie Mesta D. o pridelení
súpisnéhočíslaageometrickýplánč.XXX/XXzodňaXX.XX.XXXXažiadalovykonaniezápisuvzmyslepredložených dokladov. Odvolací súd tu konštatuje, že pre osvedčenie splnenia predpokladov pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je v preskúmavanej veci potrebné predovšetkým skúmať
dobrú vieru (dobromyseľnosť) navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu nielen v čase vstupu

do držby, ale po celú dobu a vziať pritom na zreteľ všetky okolnosti, ktoré sú pre posúdenie jeho
dobromyseľnosti významné.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že právny predchodca navrhovateľa I. J. nebol a ani
nemohol byť dobromyseľný po celú zákonnú dobu nevyhnutnú pre vydržanie nehnuteľnosti (t. j. po

dobu 10-tich rokov), keďže predmetné nehnuteľnosti kúpil v roku 1996 (na základe kúpnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX uzavretej so F. K. D.) a do držby vstúpil dňom vyplatenia kúpnej ceny, t. j. dňom
XX.XX.XXXX, pričom k zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech G. E. A.
a H. došlo v roku 2005 na základe rozhodnutia H. D. o určení súpisného čísla
č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX – zápis Z XXX/XX, v. z. XXXX/XX (č. l. 10) a teda dňom uvedeného
zápisu u právneho predchodcu navrhovateľa I. J. zanikla dobromyseľná držba, o čom tento mohol mať

vedomosť z verejne prístupného registra Katastra nehnuteľností, konkrétne z výpisu z listu vlastníctva
č. XXXX, pre k. ú. D.. Nad rámec odvolací súd uvádza, že právny predchodca navrhovateľa I. J.
v tomto smere pochybil, keď na výzvu katastrálnej komisie K. M. D. zo dňa XX.XX.XXXX nepredložil
predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej mal nadobudnúť vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam, pričom katastrálna komisia zriadená pri K. M. D. ho vo výzve zo dňa

XX.X.XXXX žiadala o predloženie dokladov o stavbe, prístavbe alebo inej zmene. K. M. D. predložil
právnypredchodcanavrhovateľaI.J.lenrozhodnutieH.D.ourčenísúpisnéhočíslač.XXX/XXXXzodňa
XX.XX.XXXX,pričomsámpožiadalozápisvzmyslepredloženýchdokladov.Správakatastrataknemala
inú možnosť než vykonať zápis v zmysle predloženého rozhodnutia Mesta Trenčín. Bolo minimálnou
opatrnosťou právneho predchodcu navrhovateľa nahliadnuť do evidencie katastra nehnuteľností a zistiť,

aký zápis kataster vykonal.

25. Odvolací súd v tomto smere považuje za potrebné uviesť, že tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že
s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné

(R 8/1991). Treba pritom posudzovať, či držiteľ pri bežnej opatrnosti mal alebo mohol mať pochybnosti,
či mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držiteľa, teda dobrú vieru navrhovateľa nemožno založiť
len na jeho subjektívnom presvedčení, že mu predmetná nehnuteľnosť podľa práva patrí (viď obdobne
aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/74/2023 zo dňa 28.11.2024).

26. Na základe vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že navrhovateľ neosvedčil, že nadobudol
vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko on ani jeho právni
predchodcovia nesplnili podmienku dobromyseľnej a oprávnenej držby predmetných nehnuteľností
po dobu stanovenú zákonom (10 rokov). Ak navrhovateľ tvrdí, že vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktoré
odvodzuje od neexistencie subjektu zapísaného v katastri nehnuteľností, či posúdenia platnosti

vykonaného zápisu vlastníckeho práva v prospech Okresného domu pionierov a mládeže ako aj
od toho, že sporné nehnuteľnosti nadobudol jeho predchodca, takýmto záverom v konaní o určení
splnenia podmienok vydržania nemohol súd prvej inštancie a ani odvolací súd dospieť, nakoľko sa
jedná o konanie, v ktorom súd skúma len naplnenie podmienok, ktoré vyžadujú ustanovenia Civilného
mimosporového poriadku. Navrhovateľovi nič nebráni, aby podal žalobu o určenie vlastníckeho práva,

kde majú strany sporu a aj súd väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového
stavu veci. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho
vlastníckeho práva. Konaním o potvrdenie vydržania nie je možné obchádzať konanie o určenie
vlastníckeho práva. V danej veci nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľa z dôvodu nesplnenia
podmienok na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP. Odvolací súd podotýka,

že garáž a dielne tvoria podľa geometrického plánu jednu budovu (majú spoločnú jednu stenu)
a preto námietka navrhovateľa, že sa súd nezaoberal druhou budovou, ktorú označuje ako dielne, je
neopodstatnená.

27. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že súd vydá vyzývacie uznesenie podľa

§ 359f CMP len (až) vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných
prostriedkov, pripojených navrhovateľom na účely osvedčenia relevantných skutočností, dospeje k
záveru, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš(vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať
vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti),
a to ani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v § 359h CMP. Navrhovateľ,

domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania, však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie
prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami
v rámci sporového konania (napr. žalobou o určenie vlastníctva).

28. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam keď uzavrel, že navrhovateľ, a ani

jeho právny predchodcovia, neosvedčil dobromyseľnosť držby po dobu predpísanú zákonom – 10
rokov a správne vyhodnotil skutočnosti zistené z listín, ktoré navrhovateľ pripojil k svojmu návrhu ako
nedostatočné na osvedčenie splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Dobromyseľnosť je podstatným predpokladom vydržania vlastníckeho práva, a
pretože jej danosť navrhovateľ neosvedčil po celú zákonom stanovenú dobu nevyhnutnú pre vydržanie
nehnuteľnosti.

29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd záverom konštatuje, že odvolacie
námietky navrhovateľa sú nedôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto v súlade s
citovaným ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

30. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s ustanovením
§ 396 ods. 1 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).