Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124204553
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3124204553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., v konaní zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so
sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanej Formula 2P, a.s., so
sídlom Petra Bezruča 68, 911 01 Trenčín, IČO: 36 322 431, o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcu
proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/84/2024-67 zo dňa 6. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti napadnutému výroku I. rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn.
22Cb/84/2024-67 zo dňa 6. novembra 2024 odmieta.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/84/2024-67 zo dňa 6. novembra 2024
v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol, vo výroku II. žalobu žalobcu zamietol a vo výroku III. žalovanej proti žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal voči žalovanej obchodnej spoločnosti uloženia povinnosti umožniť mu na základe ustanovenia
§ 183a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný
zákonník“) nahliadnuť do Zápisnice z valných zhromaždení za obdobie 2018-2023; Zmlúv o predaji
bytov, ktorých výstavba práve prebieha a výška prijatých záloh, zároveň na akom účte je o nich

účtované; Finančného plánu súvisiaceho s výstavbou bytového domu; Hlavné knihy analytické za
obdobie 2018-2023; Účtovné denníky za obdobie 2018-2023; Saldokonto pohľadávok a záväzkov za
obdobie 2018-2023; Bankové výpisy spoločnosti za obdobie 2018-2023; Zoznam všetkých prijatých
a vystavených faktúr za obdobie 2018-2023; Štruktúra a vznik záväzkov voči spoločníkom za obdobie
2018-2023 (ďalej len „požadované listiny“), a to v sídle spoločnosti žalovaného v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

3. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že je jedným z akcionárov žalovanej vlastniaci 204 ks akcií
s menovitou hodnotou jednej akcie 332,- Eur, ktorých menovitá hodnota predstavuje 20 % základného
imania. Právo nahliadnuť do požadovaných listín žalobca odvodzoval od skutočnosti, že ide o listiny,
ktoré sa na základe osobitného predpisu ukladajú do zbierky listín. V predošlom období viackrátžiadal žalovanú o právo nahliadnuť do listín obchodnej spoločnosti z dôvodu preverenia, či dochádza
k naplneniu účelu, pre ktorý bola spoločnosť založená, ktorým je podnikanie s cieľom dosiahnutia
zisku. Na tieto dopyty žalovaná nereagovala. V rámci predsporovej výzvy zo dňa 26.2.2024 požiadal

žalobca žalovanú o nahliadnutie do listín obchodnej spoločnosti. Výzva bola žalovanou prevzatá dňa
12.3.2024, sedemdňová lehota z predsporovej výzvy uplynula dňa 19.3.2024. Ani na uvedenú žiadosť
žalovaná nereagovala. V priebehu konania potvrdil, že v súvislosti so svoju žiadosťou o nahliadnutie do
požadovaných listín bol zo strany žalovanej vyzvaný na úhradu vecných nákladov, avšak požadovanú
sumu 2,- Eur za stranu považuje za spôsob žalovanej odoprieť mu toto právo. Poprel tvrdenie žalovanej,

že by na mimoriadnom valnom zhromaždení v sídle žalovanej boli požadované listiny pripravené
k nahliadnutiu. Poukázal na upovedomenie zo dňa 25.3.2024 ako i na list zo dňa 19.4.2024, v ktorých
okrem iného namietal konanie žalovanej po odmietnutí nahliadnutia do požadovaných listín. Uviedol
tiež, že má dôvodnú obavu z negatívneho vývoja výkonu podnikateľskej činnosti žalovanej, ktorá vyplýva
z jeho vedomosti o enormnom náraste záväzkov z obchodného styku za roky 2018-2022, ktoré vzrástli
zo sumy cca 74.000,- Eur na cca 470.000,- Eur. Poukázal aj na zverejnený oznam v inzertných novinách

PARDON, v ktorých bola zverejnená výzva neurčitému okruhu subjektov, ktorí majú pohľadávky voči
žalovanej, aby sa hlásili. Podľa žalobcu je možné dôvodne pochybovať o platobnej schopnosti žalovanej.

4. Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Namietala nedostatok
skutkových tvrdení, ktoré by preukazovali danosť žalobou uplatneného nároku. Poukázala na to, že

dňa 11.11.2023 bola žalobcovi zaslaná písomnosť, ktorou bol žalobca vyzvaný na úhradu nákladov
za vyhotovenie kópii požadovaných listín. Žalobca uvedený poplatok neuhradil a požiadal o osobné
nahliadnutie do listín, ktoré sa zakladajú do zbierky listín. Dňa 20.3.2024 boli v sídle spoločnosti
pripravené listiny, ale žalobca tento termín nevyužil.

5. Súd prvej inštancie v konaní považoval za nesporné, že žalobca je akcionárom žalovanej obchodnej
spoločnosti. Poukázal na ustanovenie § 183a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého akcionár
má právo nahliadnuť v sídle spoločnosti do listín, ktoré sa ukladajú do zbierky listín podľa osobitného
zákona a vyžiadať si kópie týchto listín alebo ich zaslanie na ním uvedenú adresu, a to na svoje náklady
a nebezpečenstvo. Ako spornú medzi sporovými stranami súd prvej inštancie vyhodnotil otázku, či

listiny, do ktorých žalobca podľa žalobného návrhu žiada nahliadnuť, sú listinami, ktoré sa ukladajú do
zbierky listín podľa osobitného zákona, pričom listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, sú vymenované
v ustanovení § 3 ods. 1 zák. č. 530/2003 Z.z.. Súd prvej inštancie prijatie napadnutého rozhodnutia
odôvodnil tým, že nárok žalobcu nahliadnuť do ním požadovaných listín nepovažoval za preukázaný.

6. Zo žalobcom požadovaných listín sa v § 3 ods. 1 zák. č. 530/2003 Z.z. nachádza len jedna z
požadovaných listín, a to zápisnice z valných zhromaždení za obdobie 2018-2023. Uvedené listiny boli
podľaskutkovýchzistenísúduprvejinštancieposkytnutéžalobcoviknahliadnutiuvsídlespoločnostidňa
20.3.2024 v čase po skončení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovanej obchodnej spoločnosti
od 13,00 hod. do 14,00 hod. Žalobca v predmetnom spore neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o dôvode,

pre ktorý do týchto listín nenahliadol, a teda relevantne nepoprel skutkové tvrdenia žalovanej obchodnej
spoločnosti, že táto umožnila žalobcovi nahliadnuť v určenom čase do listín, ktoré sa ukladajú do zbierky
listín podľa osobitného zákona.

7. Pokiaľ ide o zvyšné požadované listiny, do ktorých žalobca žiadal nahliadnuť (Zmluvy o predaji bytov,

ktorých výstavba práve prebieha a výška prijatých záloh, zároveň na akom účte je o nich účtované;
Finančný plán súvisiaci s výstavbou bytového domu; Hlavné knihy analytické za obdobie 2018-2023;
Účtovné denníky za obdobie 2018-2023; Saldokonto pohľadávok a záväzkov za obdobie 2018-2023;
Bankové výpisy spoločnosti za obdobie 2018-2023; Zoznam všetkých prijatých a vystavených faktúr
za obdobie 2018-2023; Štruktúra a vznik záväzkov voči spoločníkom za obdobie 2018-2023), tieto v

ustanovení § 3 ods. 1 zák. č. 530/2003 Z.z. nie sú vymenované medzi listinami, ktoré sa ukladajú do
zbierky listín, a teda sa na ne nevzťahuje ani právo akcionára obchodnej spoločnosti podľa § 183a
Obchodného zákonníka do takých listín nahliadnuť. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti doplnil, že
žalobcaodvodzovalsvojnároknanahliadnutiedouvedenýchlistínodustanovenia§3ods.1písm.i)zák.
č. 530/2003 Z.z., iné zákonné ustanovenie či právny predpis, na základe ktorého by ním požadované

listiny mali byť listinami, ktoré sa ukladajú do zbierky listín a ktorý by zakladal nárok žalobcu podľa §
183a Obchodného zákonníka na nahliadnutie do týchto listín, nekonkretizoval.8. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca navrhol prerušiť konanie do
právoplatného rozhodnutia o skončení trestného konania. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu
na prerušenie konania ako nedôvodný, pretože žalobca v návrhu na prerušenie konania žiadnym

spôsobom nekonkretizoval trestné konanie, do skončenia ktorého by toto súdne konanie malo byť
prerušené, keď k návrhu žalobcu na prerušenie konania bolo priložené len oznámenie žalobcu o
podozrení zo spáchania trestného činu, pričom v samotnom návrhu na prerušenie konania neboli
uvedené žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by prerušenie konania odôvodňovali. Podľa súdu prvej
inštancie preto neboli splnené dôvody pre prerušenie konania podľa § 164 CSP, pretože nebolo

preukázané, že by prebiehalo také trestné konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá má význam pre
rozhodnutie súdu v súdenej veci.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 250 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej
proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

11. V podanom odvolaní žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nevyhovel jeho návrhu na prerušenie

konania. Poukázal na skutočnosť, že predmetom žaloby je domáhanie sa práv žalobcu, ktorý je
ako akcionár ukrátený na svojich akcionárskych právach v podobe práva na nahliadnutie do listín
spoločnosti. Žalobca podal dňa 04.11.2024 trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu
pre skutky, ktorými došlo k obmedzeniam na akcionárskych právach žalobcu tak, ako tomu bolo aj
v tomto súdnom konaní, a ktorých sa mali dopustiť osoby tak zo strany akcionárov, ako aj osoby zo

strany štatutárov spoločnosti. Je preto potrebné, aby orgány činné v trestnom konaní prešetrili žalobcom
uvádzané skutky a náležite objasnili stav veci. Tieto informácie môžu objasniť aj podstatné otázky
týkajúce sa tohto konania, a to vo vzťahu k tomu, či došlo k obmedzeniam na akcionárskych právach
(zo strany podozrivých osôb), vrátane práv na nahliadnutie a ak áno, aké boli dôvody, ktoré viedli osoby
k obmedzeniu žalobcu, v akom rozsahu boli obmedzené práva akcionára, kto stojí za obmedzením

na právach žalobcu a podobne. Nakoľko civilné konanie nedokáže v takom rozsahu objasniť vec, ako
trestné konanie, ktoré sa riadi vyhľadávacou zásadou, bolo namieste prerušiť civilné konanie, pretože
z výsledkov trestného konania môžu byť zodpovedané otázky potrebné pre civilné konanie, a preto sa
súd prvej inštancie mal riadiť ustanovením § 162 ods. 1 písm. a) CSP a konanie prerušiť, nakoľko jeho
rozhodnutie preukázateľne záviselo od otázky, ktorú nebol v tomto konaní oprávnený riešiť.

12. Žalobca ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie konštatoval splnenie zákonných podmienok
pre nahliadnutie žalobcu do zápisníc z valných zhromaždení za obdobie 2018 - 2023. Podľa súdu prvej
inštancie z dokazovania vyplynulo, že tieto mu boli po skončení mimoriadneho valného zhromaždenia
poskytnuté. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na listinný dôkaz žalobcu - vyjadrenie

akcionára zo dňa 19.04.2024, v ktorom žalobca odôvodňoval nemožnosť nahliadnutia z dôvodu pobytu
v zahraničí, z čoho vyplýva účelové konanie žalovaného, ktorý vedel, že sa na valnom zhromaždení
dňa 20.03.2024 nezúčastnil a napriek tomu mu umožnil nahliadnuť do listín len v obmedzenom rozsahu
výlučne tohto konkrétneho dňa 20.03.2024, a to len v časoch od 13:00 do 14:00. Takto realizované
sprístupnenie nahliadnutia žalobca považuje za neprípustné a nesúladné s právom. Súd prvej inštancie

mal nárok žalobcu minimálne v časti o nahliadnutie do zápisníc z valných zhromaždení jednoznačne
priznať,nakoľkožalovanávrozporesdobrýmimravmiaúčelovoobmedzilažalobcunanahliadnutielenv
čase jeho absencie, keď mala vedomosť o jeho neprítomnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky z 08.07.2004 sp. zn. 21Cdo/70/2004.

13. Vo vzťahu k ostatným listinám, na ktoré sa podľa záverov súdu prvej inštancie nevzťahuje právo
akcionára na nahliadnutie, mal žalobca za to, že všetky listiny požadované žalobcom sú dôvodne
požadované v súlade so zákonom, pričom žalobca nemá povinnosť konkretizovať zákonné ustanovenia
predpisu umožňujúce mu nahliadnuť do predmetných listín spoločnosti. Ak raz právny poriadok
nahliadnutie umožňuje, súd v zmysle zásady iura novit curia nemá vyžadovať od žalobcu označenie

konkrétneho ustanovenia. Súd prvej inštancie sa preto nedostatočne zaoberal vecou, keď z aktuálne
platnej právnej úpravy vyvodil vo vzťahu k zostatku požadovaných listín nedôvodnosť žaloby.14. Žalovanej bolo odvolanie žalobcu doručené na vyjadrenie dňa 30.01.2025 do jej elektronickej
schránky. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd
pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu

v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP). Odvolací súd dokazovanie nezopakoval
a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

16.SúdprvejinštancievovýrokuI.zamietolnávrhžalobcunaprerušeniekonaniakonštatujúcnesplnenie
podmienok na prerušenie konania podľa § 164 CSP. Žalobca podal odvolanie proti napadnutému
rozhodnutiu v celom rozsahu, teda i v rozsahu jeho výroku I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

podľa § 164 CSP. Podanie odvolania proti výroku I. napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že súd
prvej inštancie sa mal riadiť ustanovením § 162 ods. 1 písm. a) CSP a konanie prerušiť, nakoľko jeho
rozhodnutie preukázateľne záviselo od otázky, ktorú nebol v tomto konaní oprávnený riešiť

17. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie

je v tomto konaní oprávnený riešiť.

18. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

19. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

20. Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení

konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP.

21. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

22. V rámci inštitútu prerušenia konania je odvolanie podľa § 357 písm. n) CSP prípustné len proti
uzneseniu, ktorým bolo konanie podľa § 164 CSP prerušené, či už na návrh, alebo bez návrhu. Ak
súd na návrh strany konanie nepreruší resp. návrh na prerušenie konania zamietne, nejde o prerušenie
konania. Odvolanie proti negatívnemu rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa §
357 písm. n) CSP prípustné nie je. Odvolací súd ďalej dopĺňa, že pokiaľ súd prvej inštancie v poučení

napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k všetkým jeho výrokom všeobecne uviedol, že proti tomuto
rozhodnutiu je možné podať odvolanie, ani nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania zo strany súdu
prvej inštancie nezakladá žalobcovi právo na jeho uplatnenie. Pokiaľ možnosť podať odvolanie nie je
zákonom stanovená, potom ani odvolací súd (bez zreteľa na poučenie súdu prvej inštancie) odvolanie
žalobcu proti výroku I. napadnutého rozhodnutia za prípustné považovať nemohol. Aj Najvyšší súdu SR

v rozhodnutí sp. zn. 5 Sžf 47/2010 zdôraznil, že skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania o
prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu nezakladá procesnú legitimáciu jeho
uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Na závere odvolacieho súdu o neprípustnosti
odvolania proti výroku I. napadnutého rozhodnutia preto nemohlo nič zmeniť ani nesprávne poučenie
súdu prvej inštancie o možnosti podať odvolanie. Ak potom žalobca podal návrh na prerušenie konania

podľa § 164 CSP a súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého rozhodnutia jeho návrh zamietol, proti
rozhodnutiu, ktorým konanie prerušené nebolo, ust. § 357 písm. n) CSP podanie odvolania nepripúšťa,
preto odvolanie žalobcu proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie bol odvolací súd povinný podľa
§ 386 písm. c) CSP odmietnuť, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné.

23. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie tejto časti odmietnuť, sa odvolací súd
nezaoberalobsahomodvolaniaaanivecnousprávnosťouodvolanímnapadnutéhovýrokuI.rozhodnutia
súdu prvej inštancie.24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie mal konanie
prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací len pre úplnosť dodáva, že podľa tohto zákonného

ustanovenia je súd povinný obligatórne konanie prerušiť, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Musí ísť o tzv. prejudiciálnu otázku, ktorej podstata spočíva v tom, že
kým sa nerozhodne o prejudiciálnej otázke, nie je možné rozhodnúť o otázke, ktorá je od posúdenia
prejudiciálne otázky závislá, pričom súčasne musí platiť, že o prejudiciálnej otázke musí rozhodnúť iný
súd alebo iný orgán. Zákon v ust. § 194 ods. 1 CSP vo všeobecnosti ustanovuje, že prejudiciálne otázky

môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci,
a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Práve v ust. § 193 CSP však taxatívnym spôsobom vymedzuje
prípady,ktoréakoprejudiciálnevtomtorežimeriešiťnemôže.Riešenietýchtootázokjelenvkompetencii
príslušných súdov (orgánov) a ich rozhodnutiami je súd viazaný. V zmysle § 193 CSP je súd viazaný i
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal.

25. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca dňa 05.11.2024 podal vo veci žiadosť
o odročenie pojednávania, ktorú odôvodnil tým, že podal trestné oznámenie a zároveň požiadal súd
o prerušenie konania do času právoplatného rozhodnutia o skončení trestného konania. Ako prílohu
podaného návrhu predložil potvrdenie o podaní trestného oznámenia s konštatovaním, že sa týka

predmetu sporu. Prílohu návrhu tvorila prvá strana podania s názvom „Vec: Oznámenie o podozrení
zo spáchania trestného činu - § 221 podvod, § 239 poškodzovanie veriteľa, § 259 skresľovanie údajov
hospodárskej a obchodnej evidencie“ s pečiatkou Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 04.11.2024.
Pokiaľ potom aj žalobca návrh na prerušenie konania odôvodňoval podaním trestného oznámenia, iba
vprípade,akbyodrozhodnutiapríslušnéhoorgánuvtejtovecizáviseloposúdeniedôvodnostižaloby,iba

vtedy by bol dôvod na prerušenie tohto konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP. Žalobca žiadne takéto
skutočnosti v podanom návrhu na prerušenie konania neuviedol. Odvolacie tvrdenie žalobcu, že súd
prvej inštancie mal konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP na podklade žalobcom podaného
trestného oznámenia nenachádza podklad v obsahu spisu súdu prvej inštancie, pretože žalobca vo
svojom návrhu na prerušenie konania netvrdil, že správne posúdenie sporu záviselo od posúdenia

konkrétnej prejudiciálnej otázky, ktorú nie je v tomto konaní súd prvej inštancie oprávnený riešiť
a ktorá bude záväzne vyriešená v rozhodnutí o skončení trestného konania. Na podklade obsahového
vymedzenia návrhu na prerušenie konania (§ 124 ods. 1 CSP) preto súd prvej inštancie správne
vychádzal zo záveru, že sa jedná o návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 164 CSP, keď neušlo
pozornosti odvolacieho súdu, že aj v podanom odvolaní žalobca len všeobecne poukázal na to, že

z výsledkov trestného konania „môžu byť zodpovedané otázky potrebné pre civilné konanie“, ktoré
v podanom odvolaní ale nijak nekonkretizoval.

26. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že požadované listiny s výnimkou
zápisníc z valných zhromaždení za obdobie 2018 – 2023 (zmluvy o predaji bytov, ktorých výstavba práve

prebieha a výška prijatých záloh, zároveň na akom účte je o nich účtované, finančný plán súvisiaci s
výstavboubytovéhodomu,hlavnéknihyanalytickézaobdobie2018–2023,účtovnédenníkyzaobdobie
2018 – 2023, saldokonto pohľadávok a záväzkov za obdobie 2018 – 2023, bankové výpisy spoločnosti
za obdobie 2018 – 2023, zoznam všetkých prijatých a vystavených faktúr za obdobie 2018 – 2023,
štruktúra a vznik záväzkov voči spoločníkom za obdobie 2018 – 2023), nie sú v ustanovení § 3 ods.

1 zákona č. 530/2003 Z.z. vymenované medzi listinami, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, a teda sa
na ne nevzťahuje ani právo akcionára obchodnej spoločnosti podľa § 183a Obchodného zákonníka do
takýchto listín nahliadnuť, žalobca svoju odvolaciu argumentáciu obmedzil len na tvrdenie, že má za to,
ževšetkylistinypožadovanéžalobcomsúdôvodnepožadovanéodvolávajúcsanazásadulat.„iuranovit
curia“ (súd pozná právo). Z obsahu odvolania žalobcu je potom možné vyvodiť, že žalobca spochybnil

správnosť právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie, avšak odvolávajúc sa na zásadu, že
právo pozná súd, v odvolaní nešpecifikoval žiadne konkrétne dôvody nesprávnosti právneho posúdenia
veci zo strany súdu prvej inštancie, teda nevysvetlil, z akého zákonného ustanovenia vyvodzuje svoje
právo nahliadnuť do konštatovaných listín.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval aleboak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd súhlasí so
žalobcom v tom smere, že strany konania nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu
právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti,

ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Je úlohou súdu
preskúmať, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy. Ak aj strana
uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája
nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec
podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je

viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe (napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/25/2018).

28. Pre odvolacie konanie však súčasne platí, že prieskumnú činnosť odvolacieho súdu v súlade s
dispozičnou zásadou vymedzil odvolateľ v odvolaní, ktorým napadol rozsudok súdu prvej inštancie.
Dispozičná zásada sa podľa právnej doktríny prejavuje ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak aj

pred odvolacím súdom, ktorého zahájenie je v rukách odvolateľa, preto predmet odvolacieho prieskumu
určuje odvolateľ. Názor, že za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený
aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím
súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania,

keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods.
3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len
na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom
konaní najavo, s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa §

380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Iné pochybenia súdu prvej
inštancie odvolací súd nezisťuje. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne,
t.j. uvedenie odvolacích dôvodov je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP.
Splneniezákonnejpovinnostiuviesťodvolaciedôvodyvšakneznamená,žeodvolateľlenuvedieniektorý
z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody

znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda
musí uviesť tvrdenia a argumenty, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a
z akých dôvodov. Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje vyzývať
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v
povinnosti uviesť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie

dôvody obsahovo vymedziť.

29. Žalobcom akcentovaná zásada civilného konania iura novit curia spôsobom presadzovaným
žalobcom v jeho odvolaní by znamenala, že povinnosťou odvolacieho súdu je vyhľadať a uplatniť
právne normy, podľa ktorých by bolo možné jeho odvolaniu (žalobe) vyhovieť, pričom ale žalobca, ktorý

bol v celom priebehu konania i právne zastúpený, argumentáciu týkajúcu sa aplikácie konkrétnych
ustanovení, z ktorých by vyplýval jeho nárok na nahliadnutie do ním špecifikovaných listín (s výnimkou
zápisníc z valných zhromaždení za obdobie 2018 – 2023), v odvolaní neuplatnil napriek tomu, že
mu bolo jasné stanovisko súdu prvej inštancie na podklade konkrétnej citácie právnych predpisov
a odôvodnenia vo vzťahu k petitu návrhu, prečo súd prvej inštancie jeho nárok nepovažoval podľa

hmotného práva za preukázaný. Odvolaciemu súdu ale neprináleží ex offo vyhľadávať ďalšie možné
dôvody prípustnosti či dôvodnosti odvolania, a to ani pokiaľ ide o možnosť právneho posúdenia
uplatneného nároku podľa inej právnej normy. Odvolateľ nesprávne stotožňuje rozsah prieskumnej
právomoci odvolacieho súdu, ktorý je oprávnený vykonať iba cielený prieskum napadnutého rozhodnutia
na podklade konkrétnych odvolacích námietok, s konaním na súde prvej inštancie, keď oproti konaniu

pred súdom prvej inštancie v rámci odvolacieho konania platí viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi a
rozsahom dovolania okrem konkrétne ustanovených výnimiek (§ 379 a § 380 ods. 2 CSP). Opačný
výklad by nutne viedol k dôsledku, že by odvolací súd musel nahradiť procesnú aktivitu odvolateľa tým,
že sám vyhľadá dôvody, pre ktoré je nutné považovať napadnuté súdne rozhodnutie za nesprávne, čím
by mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania a práva na spravodlivý proces.

Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať
rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči
protistrane. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných
podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhodujesúd (PL. ÚS 43/95). Preto odvolaciemu súdu neprináleží, aby bez príslušnej argumentácie, teda bez
kvalitatívneho vymedzenia odvolacích dôvodov, sám vyhľadal alebo si dokonca domýšľal, v čom podľa
žalobcu spočívajú dôvody nesprávnosti právneho posúdenia sporu zo strany súdu prvej inštancie, a

nahrádzal v tomto smere nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa, teda aby v rozpore so zásadou
rovnosti účastníkov konania zasahoval do sporu v prospech žalobcu.

30. Kým teda v prvoinštančnom konaní je posúdenie právneho podkladu pre uplatnený nárok plne
v rukách súdu bez ohľadu na právne argumenty žalobcu v podanej žalobe, v odvolacom konaní je

nesprávnosť takého posúdenia preskúmateľná len na základe námietok, na ktorých uplatnenie zákon
kladie adresné požiadavky, ktorými je súd vyššej inštancie viazaný (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. IV ÚS 188/2025). Odvolateľom zmieňovanú zásadu iura novit curia preto nemožno vykladať tak, že
zbavuje odvolateľa uviesť vlastné argumenty týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenie veci súdom
prvej inštancie. Pokiaľ potom žalobca nespochybnil správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie,
že nemá nárok na nahliadnutie do požadovaných listín (s výnimkou zápisníc z valného zhromaždenia)

v zmysle § 183a Obchodného zákonníka v spojení s § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 530/2003 Z.z., žiadnou
takouprávnouargumentáciou,ktorábysprávnosťtohtozáverurelevantnespochybňovala,alevodvolaní
len poukázal na odôvodnenosť uplatneného nároku a zásadu súd pozná právo, neuviedol konkrétne
dôvody nesprávnosti právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie. Odvolanie žalobcu preto
odvolaciemu súdu v tejto časti ani neumožnilo prieskum napadnutého rozhodnutia, pretože odvolaciemu

súdu nebolo známe stanovisko dovolateľa, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci zo
strany súdu prvej inštancie.

31.Zobsahupreskúmavanéhorozhodnutiaďalejvyplýva,žesúdprvejinštancievovzťahukzápisniciam
z valných zhromaždení za obdobie 2018-2023 vychádzal zo skutkového zistenia, že tieto listiny boli

poskytnuté žalobcovi k nahliadnutiu v sídle spoločnosti dňa 20.3.2024 v čase po skončení mimoriadneho
valného zhromaždenia žalovanej obchodnej spoločnosti od 13,00 hod. do 14,00 hod., pričom žalobca v
predmetnom spore neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o dôvode, pre ktorý do týchto listín nenahliadol, a
teda relevantne nepoprel skutkové tvrdenia žalovanej obchodnej spoločnosti, že táto umožnila žalobcovi
nahliadnuť v určenom čase do listín, ktoré sa ukladajú do zbierky listín podľa osobitného zákona.

Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na listinný dôkaz žalobcu -
vyjadrenie akcionára zo dňa 19.04.2024, v ktorom žalobca odôvodňoval svoju nemožnosť nahliadnutia z
dôvodupobytuvzahraničí,apretomalsúdprvejinštancienárokžalobcuminimálnevčastionahliadnutie
do zápisníc z valných zhromaždení jednoznačne priznať, nakoľko žalovaná v rozpore s dobrými mravmi
a účelovo obmedzila právo žalobcu na nahliadnutie len na čas jeho absencie majúc vedomosť o jeho

neprítomnosti.

32. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 384
ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Ust. § 366
CSP upravuje takzvané „novoty“ v odvolacom konaní. V tomto ustanovení je uvedené, že prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní poukázal

na skutočnosť, že súd prvej inštancie neprihliadol na vyjadrenie akcionára zo dňa 19.04.2024, v ktorom
žalobca odôvodňoval svoju nemožnosť nahliadnutia do zápisníc z valných zhromaždení za obdobie
2018-2023 z dôvodu pobytu v zahraničí, o čom mal mať žalovaný vedomosť a napriek tomu umožnil
žalovanému nahliadnuť do týchto listín v obmedzenom rozsahu výlučne dňa 20.03.2024 len od 13:00
do 14:00, z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sa jedná o skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré predniesol až

v odvolacom konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na znenie § 132 ods. 2 CSP, podľa
ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pokiaľ
potom aj vyjadrenie akcionára zo dňa 19.04.2024 tvorilo obsah súdneho spisu v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyvodzovať si z tohto dôkazu rozhodujúce
skutočnosti, ale bolo povinnosťou žalobcu si pred súdom prvej inštancie splniť náležite svoju povinnosť

tvrdenia a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti v prospech ním uplatneného nároku. Žalobca až
v odvolacom konaní vyvodil skutkové tvrdenia z dôkazu žalobcu zo dňa 19.04.2024, ktorý mal žalobca
k dispozícii už pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že na podklade
časových reálií uplatnenia prostriedkov procesného útoku zo strany žalobcu, medzi ktoré patria ajskutkové tvrdenia (§ 149 CSP), v súdenej veci nemohol dospieť k záveru, že odvolateľ toto skutkové
tvrdenie bez svojej viny nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto sa jedná
o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Takýto prostriedok procesného útoku preto už nebolo

možné v odvolaní použiť a preto naň odvolací súd neprihliadol. Žalobcovi sa preto v podanom odvolaní
nepodarilo relevantne spochybniť ani správnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný žalobcovi
umožnil nahliadnuť do zápisníc z valných zhromaždení za obdobie 2018-2023 (a preto sa nemôže
domáhať na súde uloženia tejto povinnosti žalovanej z dôvodu, že si ju nesplnila dobrovoľne).

33. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj v
rozsahu závislej III. výrokovej vety o náhrade trov konania, avšak žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu
argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a
teda žalobca osobitne neumožnil odvolaciemu súdu ani prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu
závislej III. výrokovej vety o trovách konania. V zmysle § 262 ods. 1 CSP síce platí, že o nároku na
náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, to však

neznamená, že v prípade odvolania podaného odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov
konania by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania vyhodnocovať ex offo, resp.
bez odvolacej argumentácie odvolateľa, ale aj pri posudzovaní správnosti závislého výroku je odvolací
súd viazaný a limitovaný tvrdeniami a argumentmi uvedenými odvolateľom. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že správne rozhodol súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania s využitím zásady

úspechu vo veci upravenej v § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanej, ktorá bola v konania v celom rozsahu
úspešná, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

34. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
(nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý
argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Odvolací súd sa

preto zaoberal len tými skutočnosťami, ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o odvolaní,
keď odvolací súd bol odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný a preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal výlučne v zmysle dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní, ktorými
sa žalobcovi vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho výrokoch II. a
III. spochybniť nepodarilo. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v konaní nezistil také vady procesných

podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada aj vtedy, ak neboli stranami uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania
žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej II. a III. výrokovej vete
vecne správne, preto ho podľa § 287 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil.

36. Rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania proti napadnutému výroku I. rozhodnutia
súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu o potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku II. a III. je rozhodnutím, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom končí, a preto
podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť aj o

trovách odvolacieho konania. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396
ods. 1 CSP použijú aj na odvolacie konanie.

37. Vo vzťahu k odmietnutiu odvolania žalobcu smerujúceho proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolací súd konštatuje, že žiadne z ustanovení § 255 a nasl. CSP o náhrade trov konania

pred súdom prvej inštancie výslovne neupravuje rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade
odmietnutia odvolania. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie žalobcu odmietnuť,
odvolací súd sa nezaoberal obsahom odvolania a ani vecnou správnosťou odvolaním napadnutého
výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania
je v tejto časti rozhodnutím procesným a nie rozhodnutím vo veci samej. Ustanovenie § 255 CSP

upravujerozhodovanieonáhradetrovkonaniavrozhodnutívovecisamej,čoniejedanýprípad,nadanú
procesnú situáciu tak podľa názoru odvolacieho súdu primerane dopadá ustanovenie § 256 ods. 1 CSP,
ktoré upravuje rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania, kedy súd nerozhoduje
vo veci samej, ale vydáva procesné rozhodnutie (o zastavení konania), ktorým sa končí konanie. Onáhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu k napadnutému výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie
preto odvolací súd pri absencii výslovnej právnej úpravy s využitím čl. 4 ods. 1 CSP rozhodoval podľa
§ 256 ods. 1 CSP per analogiam, ktoré je čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.

Pretože žalobca zavinil odmietnutie odvolania tým, že odvolanie podal voči rozhodnutiu, proti ktorému
zákon podanie odvolania nepripúšťa, žalovanému ako protistrane v časti odmietnutia odvolania žalobcu
proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie patrí proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k napadnutým výrokom II. a III.
odvolacísúdrozhodovalpodľa§255ods.1CSPadospelkzáveru,žežalovanej,ktorámalavodvolacom

konaní plný úspech, patrí v tejto časti proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP per analogiam
žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

38.Ovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).