Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125237749
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6125237749.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C. C., právne zastúpená JUDr. Františkom Vavráčom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/
B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C. C. a 2/ B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.

XXXXX/XX, XXX XX C., obaja právne zastupení JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, Advokátska
kancelária so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, o určenie, že nehnuteľnosti patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 7C/10/2025 – 61 zo dňa 05. mája 2025 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žiadna
zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil (I. výrok); uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu
100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady

trov konania (II. výrok) a nariadil vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 80,- eur
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. – prevádzkovateľa systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975
99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, žalobkyni v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia
(III. a IV. výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa

sa žalobou došlou na súd prvej inštancie dňa 24.02.2025 domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ určenia,
že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor na liste vlastníctva č.
XXXX pre okres a obec C. C., katastrálne územie E., a to stavba - hospodárska budova súp. č. XXXX
postavená na parcele CKN č. XXXX a stavba - hospodárska budova súp. č. XXXX postavená na parcele
CKN č. XXXX patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. žalobkyne a žalovaného 1/.
Uviedla, že sa prípisom zo dňa 10.02.2025, doručeným žalovanému 1/ dňa 13.02.2025 a žalovanému

2/ dňa 16.02.2025 dovolala voči nim relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený v
katastrálnom konaní pod č. F. XXXX/XXXX dňa 22.10.2024 a ktorou predmetné nehnuteľnosti žalovaný
1/ previedol bez jej vedomia a súhlasu na jeho syna z predchádzajúceho manželstva - žalovaného 2/.

3. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedli, že hospodárske budovy nadobudol žalovaný 1/
spolu s jeho predchádzajúcou manželkou G. C., E. B. na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol

povolený v katastrálnom konaní pod č. F. XXXX/XX dňa 17.08.2005. Po rozvode žalovaného 1/ s
manželkou G. C. sa títo v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka stali podielovýmispoluvlastníkmi hospodárskych budov, každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. Žalovaný
1/ uzatvoril manželstvo so žalobkyňou dňa 06.06.2009. Dňa 31.05.2021, t.j. za trvania tohto manželstva
žalovaný 1/ odkúpil od G. C. jej spoluvlastnícky podiel k hospodárskym budovám, vklad bol povolený v

katastrálnom konaní pod č. F. XXXX/XXXX dňa 17.06.2021. Manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ bolo
právoplatne rozvedené dňa 15.08.2024. Z toho je zrejmé, že v čase uzatvorenia manželstva medzi
žalobkyňou a žalovaným 1/ hospodárske budovy nespadali do BSM v celosti. Počas trvania manželstva
žalobkyňa tvrdila, že hospodárske budovy patria výlučne žalovanému 1/ v celosti a môže s nimi nakladať
podľa svojho uváženia. Žalovaní uznali, že predmetné hospodárske budovy patria do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/ len v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k
celku, ktorý bol nadobudnutý v čase trvania BSM od G. C., druhý spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1
k celku však prináleží výlučne žalovanému 1/ nakoľko ho nadobudol pred uzatvorením manželstva so
žalobkyňou. Po darovaní nehnuteľností žalovaným 1/ žalovanému 2/ dňa 17.02.2025 uzatvorili žalovaní
1/ a žalovaný 2/ zmluvu o vrátení daru, na základe ktorej žalovaný 2/ vrátil dar - hospodárske budovy
žalovanému 1/. Vklad zmluvy o vrátení daru bol povolený dňa 25.03.2025, aktuálne je na príslušnom

liste vlastníctva vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností žalovaný 1/.

4. Na uvedené vyjadrenie žalovaných reagovala žalobkyňa späťvzatím žaloby v celom rozsahu podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.04.2025. Mala za to, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože
o uzavretí zmluvy o vrátení daru sa mohla dozvedieť až dňa 25.03.2025 z povolenia vkladu predmetnej

zmluvy s poukazom na princíp materiálnej publicity - zverejnenia zápisu o vklade, pričom žaloba bola
podaná o mesiac skôr (24.02.2025). Poukázala na to, že žalovaní túto zmluvu o vrátení daru uzavreli v
dôsledku uplatnenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 11.10.2024 z jej strany v zmysle §
40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňu pritom o svojom postupe neinformovali.
Žalobkyňa sa o uzavretí zmluvy o vrátení daru dozvedela až z vyjadrenia žalovaných k žalobe zo dňa

28.03.2025, proces zneplatenia darovacej zmluvy zo dňa 11.10.2024 uzavretej medzi žalovaným 1/ a
žalovaný 2/ sa však začal už dôvodným uplatnením relatívnej neplatnosti z jej strany. Dôvodne podaná
žaloba ako prostriedok ochrany jej vlastníckeho práva tak stratila právny význam v dôsledku konania
žalovaných 1/ a 2/ nadobudnutím vecnoprávnych účinkov nimi uzatvorenej zmluvy o vrátení daru. Preto
jej neostávalo nič iné, ako podanú žalobu vziať v celom rozsahu späť.

5.Súdprvejinštanciespoukazomnaustanovenie§144,§145ods.1,a§146ods.1zákonač.160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) konanie na základe späťvzatia žaloby
žalobkyňou v celom rozsahu zastavil.

6. O nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP majúc za to, že zastavenie
konania procesne zavinili žalovaní 1/ a 2/. Ich procesné zavinenie videl súd prvej inštancie v tom, že
až po uplatnení relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 11.10.2024 zo strany žalobkyne urobili
krok k spätnému prevodu nehnuteľností zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/ zmluvou o vrátení daru,

na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ povolený dňa 28.03.2025, čo
vyplýva z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie E.. Bol
totiž názoru, že ak by žalovaní o spätnom prevode nehnuteľností bezodkladne informovali žalobkyňu (v
deň uzatvorenia zmluvy o vrátenie daru), žalobkyňa by nebola nútená domáhať sa svojich práv podaním
žaloby na súd dňa 24.02.2025. Žalovaný 1/ a 2/ teda svojim konaním zapríčinili odpadnutie dôvodu pre

vedenie tohto sporového konania, žalobkyňa svojím konaním zastavenie konania nezavinila. Preto jej
vznikol nárok na náhradu trov konania.

7. O vrátení kráteného súdneho poplatku zo žaloby rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na
ustanovenia § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v platnom znení.

8. Proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podali v zákonnej
lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za nesprávne z dôvodu
uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalovaní mali za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, či správne zvolenú
a správne interpretované právnu normu § 256 ods. 1 CSP nesprávne aplikoval, nakoľko mali za to,že stranou sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania je žalobkyňa, keď žalobu vzala v celom
rozsahu späť.

10. V prvom rade žalovaní poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa žalobu podala v krátkej lehote
ôsmich kalendárnych dní po prevzatí písomného uplatnenia relatívnej neplatnosti žalovaným 2/, a
to bez toho, že by sa so žalovanými pokúsila mimosúdne dohodnúť pred podaním žaloby a rozpor
týkajúci sa ustálenia masy BSM vyriešiť bez zásahu súdu. Nekonala tak hospodárne, nepokúsila sa o
zmier, ale vyvolala súdny spor, preto by mala niesť zodpovednosť za vzniknuté trovy konania. Podanú

žalobu považovali žalovaní za neúčelnú, nakoľko od 20.09.2024 doposiaľ prebiehajú rokovania medzi
žalobkyňou a žalovaným 1/ o možnosti uzatvorenia dohody o vyporiadaní ich BSM. Keďže sa žalobkyňa
dovolala relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ na
predmet daru, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne patrí v celosti do BSM, daný právny úkon sa stal absolútne
neplatným, preto nebolo potrebné dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom spore,
ale nápravu dosiahnuť v rámci vyporiadania BSM.

11. Žalovaní nesúhlasili s tým, že mali bezodkladne informovať žalobkyňu o spätnom prevode
nehnuteľností. Takáto povinnosť im nebola uložená ani v písomnom uplatnení relatívnej neplatnosti,
nebola im stanovená lehota na nápravu vzniknutého stavu, ani neboli upozornení na možnosť podania
žaloby na súd zo strany žalobkyne. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanými sú narušené, preto chceli

žalobkyni preukázať zmenu vlastníctva nehnuteľností predložením rozhodnutia katastrálneho úradu o
povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného 1/, čo považovali za relevantný
dôkaz. Keď sa súd prvej inštancie vyjadril, že mali o svojom kroku informoval žalobkyňu, obdobne
žalobkyňa mohla a mala informovať žalovaných, že chce podať žalobu na súd a zistila by, že táto nie
je dôvodná. Žalovaní mali za to, že práve žalobkyňa podaním žaloby bez overenia si skutkového stavu

veci, bez poskytnutia primeranej lehoty žalovaným na nápravu zapríčinila, že konanie bolo potrebné
zastaviť z dôvodu, ako ho naformulovala žalobkyňa – odpadol právny dôvod ochrany vlastníckeho
práva. Žalovaní uzatvorili zmluvu o vrátení daru bez zbytočného odkladu potom, čo prevzali písomné
uplatnenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy a bez vedomosti o tom, že žalobkyňa si chce uplatniť
svoj nárok súdnou cestou konali tak, aby sporu predišli. K tomuto kroku pristúpili pred podaním žaloby

dňa17.02.2025.Dôvodomspäťvzatiažalobytaknebolosprávaniežalovanýchpopodanížaloby,aleešte
pred jej podaním, keď reagovali na písomné uplatnenie relatívnej neplatnosti a nie na podanú žalobu,
preto nie im, ale žalobkyni možno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania.

12. Žalovaný ďalej poukázali na to, že vo vyjadrení k žalobe požiadali súd o poskytnutie lehoty jedného

mesiaca na mimosúdne vyriešenie veci za účelom urovnania mimosúdnou dohodou ohľadne vyriešenia
rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, či hospodárske budovy sú v celosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, s čím žalovaní nesúhlasili a k navrhovanej mimosúdnej dohode nedošlo
pre späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne. V dôsledku späťvzatia žaloby nastala situácia, že hoci
sa žalobkyňa pred podaním žaloby domáhala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, v katastri

nehnuteľností nie je zapísaná ako bezpodielová spoluvlastníčka dotknutých nehnuteľností, v dôsledku
späťvzatia žaloby teda nedosiahla ochranu svojich majetkových práv, nezabezpečila si svoje vlastnícke
postavenie k predmetným nehnuteľnostiam a ani nebola deklarovaná existencia BSM v katastri
nehnuteľností. Žalovaní teda nesplnili to, čoho sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala. Ak žalobkyňa
napriek tomu zobrala svoju žalobu späť a zavinila, že konanie muselo byť zastavené bez meritórneho

rozhodnutia vo veci samej, nebolo zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, preto vznikla na strane
žalobkyne povinnosť nahradiť žalovaným vzniknuté trovy konania.

13.Žalovaní1/a2/pretonavrhli,abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutomrozsahu

zmenil a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalobkyňa sa k odvolaniu doručenému jej právnemu zástupcovi dňa 27.05. 2025 nevyjadrila.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ podľa
§ 34 ods. 1 CSP, po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSPa mimo nich podľa § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady
nezistil, II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podľa § 388 CSP
zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie z nasledovných dôvodov:

16. Odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné.

17. Na úvod odvolací súd zhodne so žalobkyňou zdôrazňuje, že sa nezaoberal tým, či žaloba bola

podaná dôvodne alebo nie z hľadiska jej hmotnoprávneho posúdenia, ale skúmal v zmysle § 256
ods. 1 CSP len procesné zavinenie strán sporu na zastavení konania. Pre posúdenie procesného
zavinenia na zastavení konania nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôležité, či bolo alebo nebolo
(zákonnou) povinnosťou strán sporu informovať sa navzájom o krokoch, úkonoch po dovolaní sa
relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 11.10.2024, ale to, že ak by tak boli (dobrovoľne) učinili,
mohli predísť vzniku súdneho sporu, začatiu súdneho konania a jeho následnému zastaveniu.

18. Odvolací súd vidí procesné zavinenie na zastavení konania na oboch stranách sporu. Na strane
žalobkyne v tom, že sa po dovolaní sa relatívnej neplatnosti nezaujímala o reakciu žalovaných na
daný právny úkon z jej strany, prípadne im neposkytla primeranú lehotu na nápravu, pretože ak by
tak bola učinila a zistila, že žalovaní dňa 17.02.2025 uzavreli zmluvu o vrátení daru, ktorou sa snažili

reparovať vzniknutú situáciu, mohla predísť podaniu žaloby a následne by ju nemusela brať späť. Na
strane žalovaných v tom, že neinformovali z vlastnej iniciatívy žalobkyňu o uzavretí zmluvy o vrátení daru
bezodkladne po jej uzavretí, čím by sa tiež mohlo predísť podaniu žaloby, súdnemu sporu a následnému
zastaveniukonania.Neobstojíargumentžalovaných,žetakneurobiliprezlévzťahysožalobkyňou,resp.
čakali, kým nastanú až vecnoprávne účinky zmluvy o vrátení daru. Ak by totiž žalobkyňa pre zlé vzťahy,

resp. vzájomnú nedôveru napriek tomu žalobu podala, nepočkala by s ňou do rozhodnutia o návrhu
na vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ na základe zmluvy o vrátení daru, mohli by
žalovaní v súdnom spore argumentovať v prospech výlučného procesného zavinenia žalobkyne tým, že
ju o uzavretí zmluvy o vrátení daru informovali, no napriek tomu žalobu podala.

19. Na druhej strane pokiaľ žalovaní argumentujú tým, že zmluvu o vrátení daru uzavreli ešte pred
podaním žaloby, nebola reakciou na podanie žaloby (o ktorej nemali vedomosť), ale na dovolanie sa
relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 11.10.2024, nemožno preto konštatovať, že žaloba bola
vzatá späť pre ich správanie po podaní žaloby, po začatí konania, odvolací súd takéto ponímanie
považuje za daných okolností prípadu za príliš formalistické, reštriktívne, pretože je síce pravdou, že

zmluvu o vrátení daru uzavreli pred podaním žaloby, avšak jej vecnoprávne účinky nastali až po jej
podaní, teda proces „reparácie“ právneho stavu do stavu pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti bol
dovŕšený až po podaní žaloby. Dovtedy (do právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho
práva v prospech žalovaného 1/) mohli teoreticky od zmluvy o vrátení daru odstúpiť a oznámiť dohodu
o odstúpení od zmluvy príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru, čím by vecnoprávne

účinky zmluvy o vrátení daru nenastali a v dôsledku zrušenia zmluvy o vrátení daru by zanikli ex tunc
aj obligačné účinky (§ 48 ods. 2 OZ). To však nič nemení na skutočnosti, že žalobkyňa mohla byť
informovaná (či už z vlastnej iniciatívy alebo z iniciatívy žalovaných) o uzavretí zmluvy o vrátení daru
a so žalobou počkať do rozhodnutia správneho orgánu o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva
v prospech žalovaného 1/. Ak by ku povoleniu vkladu nedošlo, mohla následne podať určovaciu žalobu,

že hospodárske budovy patria do BSM.

20. Pokiaľ žalovaní poukazujú na to, že už dovolaním sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy mimo
súdneho konania pred podaním žaloby sa stal daný právny úkon absolútne neplatným, a preto nebolo
potrebné dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom spore, odvolací súd uvádza,

že dovolanie sa relatívnej neplatnosti, vyvolanie jeho právnych účinkov môže byť medzi stranami
sporu sporné, t.j. k ten, voči komu sa druhý účastník dovolal relatívnej neplatnosti ju nemusí uznávať.
V tomto prípade žalovaní neuznávali dovolanie sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy v celom
rozsahu, keďže nesúhlasili s tým, že celý predmet daru patrí do BSM žalobkyne a žalovaného 1/, medzi
stranami sporu teda pretrval spor o tom, či predmet daru patrí do BSM v celosti alebo do BSM patrí len

spoluvlastnícky podiel k predmetu daru o veľkosti 1 k celku. Postoj žalovaných k dovolaniu sa relatívnej
neplatnosti darovacej zmluvy nebol z dôvodov na oboch stranách sporu uvedených vyššie žalobkyni
pred podaním žaloby známy, preto pristúpila k podaniu žaloby o učenie, že nehnuteľnosti patria doBSM (žalobou sa nedomáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, tá by sa bola riešila ako predbežná
otázka, ak by nedošlo k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania).

21. Napokon pokiaľ žalovaní argumentujú tým, že nesplnili to, čoho sa žalobkyňa svojou žalobou
domáhala, nakoľko ako výlučný vlastník nehnuteľností je vedený žalovaný 1/, preto nezavinili zastavenie
tohto konania, k tomu odvolací súd uvádza, že by sa jednak jednalo o hmotnoprávne skúmanie
dôvodnosti žaloby a jednak napriek tomuto zápisu v katastri nehnuteľností (ktorý bol rovnaký aj
pred uzatvorením darovacej zmluvy zo dňa 11.10.2024) sami žalovaní nepopierali, že minimálne

spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam patrí do BSM žalobkyne a žalovaného 1/. V zmysle § 70
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v platnom znení údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Nie je
potom ani konzistentná argumentácia žalovaných, že uzavreli zmluvu o vrátení daru, ktorou sledovali
na základe dovolania sa relatívnej neplatnosti žalobkyňou navrátenie veci do predošlého stavu. Ak by
totiž neuznávali, že nehnuteľnosti patria (aspoň sčasti) do BSM, nemali by dôvod na uzavretie zmluvy

o vrátení daru. (Bývalá) manželka sa totiž nemôže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorý sa netýka spoločnej veci patriacej do BSM. Prípadné mimosúdne rokovania ohľadne toho, či
hospodárske budovy patria v celosti, v časti, alebo vôbec nepatria do BSM, zjavne prebiehali podľa
vyjadrenia žalovaných aj pred podaním žaloby a nič nebráni tomu, aby prebiehali aj po zastavení tohto
súdneho konania, nemajú teda priamy súvis s týmto konaním a skúmaním procesného zavinenia na

jeho zastavení. Skúmanie rozsahu masy BSM v prípade, ak sa bývalí manželia nedohodnú na jeho
vyporiadaní, môže byť na základe žaloby o vyporiadanie BSM podanej v zákonnej lehote aj predmetom
súdneho konania o vyporiadanie BSM. Nemožno preto konštatovať, že späťvzatím žaloby žalobkyňa
zmarila uzatvorenie navrhovanej mimosúdnej dohody ohľadne masy BSM, nedosiahla ochranu svojich
majetkových práv, nezabezpečila si svoje vlastnícke postavenie k predmetným nehnuteľnostiam. K tomu

môže dôjsť bez ohľadu na toto súdne konanie, na späťvzatie žaloby.

22. Odvolací súd preto uzatvára, že žalobkyňa a žalovaný 1/ a 2/ mali rovnaký podiel na procesnom
zavinení na zastavení tohto konania, preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

23. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP
o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní.
V dôsledku odvolania žalovaných došlo síce k zmene II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o nároku
strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania, avšak nie v rozsahu, v akom požadovali žalovaní,

nakoľko títo mali za to, že zastavenie konania zavinila výlučne žalobkyňa a preto navrhovali priznať im
nároku na plnú náhradu trov prvoinštančného konania. Odvolací súd vzhliadol procesné zavinenie na
zastavení konania aj na strane žalovaných, možno teda konštatovať, že obe strany sporu mali rovnaký,
čiastočný úspech v odvolacom konaní. Preto odvolací súd stanovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo
ani na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).