Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Stk/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200090
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200090.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky - v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): W. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v Z., D. XXX/X., právne zastúpený: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát so sídlom
v Trnave, A. Žarnova 11C, proti žalovanému: Mesto Čierna nad Tisou, so sídlom v Čiernej nad Tisou,
Námestie Pionierov 151/1, právne zastúpený: JUDr. Peter Pandy, advokát so sídlom v Kráľovskom
Chlmci, L. Kossutha 99, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy - v konaní o kasačnej

sťažnosti žalobcu voči uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-10Sa/5/2023-51 zo dňa 29.
októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-10Sa/5/2023-51 zo dňa 29. októbra 2024 sa zrušuje
a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. KE- 10Sa/5/2023- 51 zo dňa 29.
októbra 2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“) podľa § 261 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu proti inému zásahu
orgánu verejnej správy. Žalobca sa domáhal určenia, že napomenutie podľa § 84 ods. 2 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) zo strany
žalovaného (§ 255 ods. 3 SSP), týkajúce sa skutku zo dňa 24.06.2022 v čase o 13:59 hod., miesto

spáchania ul. Hlavná, Čierna nad Tisou, pred predajňou PC NET, evidovaného ako priestupok podľa §
22 ods. 1 písm. m/ zákona o priestupkoch, je nezákonné.
2. Správny súd skonštatoval, že jediným dôkazom z ktorého je možné a spravodlivé vychádzať v
prejednávanej veci, je Služobný záznam o výkone služby Mestskej polície Čierna nad Tisou zo dňa
24.06.2022 na str. 2 v treťom odseku, kde sa uvádza, že vodič vozidla bol hliadkou vyzvaný na
preukázanie svojej totožnosti. Tejto výzve vodič vyhovel a predložil občiansky preukaz, z ktorého bolo

zistené, že sa jedná o žalobcu. Následne bol vodič (žalobca) oboznámený s naplnením skutkovej
podstaty priestupku, ktorého sa tam dopustil. Na mieste hliadka konštatovala, že k náprave podozrivého
z priestupku postačovalo samotné prejednanie priestupku, a preto bola vec doriešená napomenutím.
3. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tento priestupok nikdy nespáchal, že nikdy nedal súhlas s jeho prejednaním
v blokovom konaní a nebol ani vodičom predmetného motorového vozidla, toto podľa správneho
súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na to, že žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi

dôkazmi (mohol napr. navrhnúť výsluch A.. U. P. I.), neuniesol podľa správneho súdu v prejednávanej
veci dôkazné bremeno.
4. Správny súd uviedol, že obce a mestá, ktoré sú správnymi orgánmi pri prejednávaní priestupkov, majú
povinnosť (§ 96 zákona o priestupkoch) ich zapisovať do Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, ak tieto patria do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo
ak nie je určený ústredný orgán štátnej správy. Vzhľadom na § 89a ods. 3 zákona o priestupkoch,

evidencia priestupkov obsahuje taxatívne vymenované údaje o priestupku a jeho páchateľovi, pričom
súčasťou evidencie je aj označenie priestupku, ako i spôsob vybavenia veci (§ 89a ods. 3 písm. h/zákona o priestupkoch). Podľa správneho súdu je preto povinnosťou správneho orgánu pri prejednaní
priestupku, tento zapísať do Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
a to s presne špecifikovanými údajmi o priestupku, teda v zmysle § 89a ods. 3 písm. h) zákona o

priestupkoch, aj spôsobom vybavenia veci, v danom prípade - napomenutie.
5. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému priznal
voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko bol žalovaný právne
zastúpený advokátom.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu
6. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu
podľa § 440 ods. 1 písm. f) (správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) a § 440 ods. 1 písm. g) (správny súd vec nesprávne právne posúdil) SSP, ktorou
žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

7. Sťažovateľ namietal, že ho správny súd zaťažil dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorá sa
podľa jeho tvrdení nestali. Uviedol, že správny súd ako jediný dôkaz vykonal služobný záznam o výkone
službyMestskejpolícieČiernanadTisouzodňa24.06.2022.Poprel,žebysdanýmmotorovýmvozidlom
zaparkoval na mieste, kde to nie je dovolené. Uviedol, že hliadka k nemu pristúpila a chcela riešiť tento
priestupok, čo ale on odmietol. Tvrdil, že skutočnosť, že mal byť spáchaný priestupok a že priestupcom,

sa dozvedel až z výpisu ústrednej evidencie priestupkov, pred tým mu nebolo oznámené, že vec sa
ukončuje v blokovom konaní napomenutím.
8. Sťažovateľ považoval za nedostatočné závery správneho súdu, že služobný záznam je dôkazom o
tom, že mal spáchať priestupok. Ďalej argumentoval tým, že je nesprávne, aby ho správny súd zaťažoval
dôkazným bremenom o tom, že sa nestal priestupok, že nedal súhlas s jeho prejednaním v blokovom

konaní alebo že neviedol motorové vozidlo. Sťažovateľ bol toho názoru, že ak popiera existenciu určitej
skutočnosti a tvrdí, že nikdy nenastala, potom nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby preukázal
to, čo nie je. Zdôraznil, že od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu
určitej právnej skutočnosti. V praktickej rovine to bolo podľa sťažovateľa nemožné, pretože ak napr.
vodič zaparkuje svoje vozidlo v súlade so zákonom, potom by si musel toto vozidlo súčasne odfotiť alebo

privolať svedkov, ktorí potvrdia, že parkuje v súlade so zákonom, pre prípad budúceho obvinenia zo
strany polície, o ktorom nevie, či vôbec nastane.
9. Sťažovateľ ďalej namietal, že služobný záznam nie je verejná listina, takže ju nemožno bez ďalšieho
považovať za pravdivú, o to viac, ak on sám opisoval incident s mestskou políciou odlišne. Uviedol, že
sa mu javí ako pomerne absurdné, aby mal navrhovať vypočuť svedkov na preukázanie neexistencie

spáchania priestupku alebo toho, že vec nebola vybavená napomenutím, ktorý svedok (príslušník
mestskej polície) mal spísať služobný záznam proti nemu, s ktorým sťažovateľ prejavil nesúhlas a skutok
opísal inak.
10. Podľa sťažovateľa mal povinnosť navrhovať vypočuť svedkov na preukázanie obsahu služobného
záznamu žalovaný, nakoľko z doterajšej praxe správnych súdov (uznesenie Krajského súd v Košiciach

sp. zn. 3Sa/5/2020, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/69/2016) podľa sťažovateľa vyplýva,
že úradný záznam sám o sebe nie je dôkazom a skutočnosti v ňom uvedené je potrebné verifikovať.
Zdôraznil, že služobný záznam spísaný verejným činiteľom nie je verejnou listinou ani listinou, ktorá by
mala byť vyššiu výpovednú hodnotu než tvrdenie inej osoby. Tiež poukázal na to, že úradný záznam
nebol spísaný za jeho prítomnosti, nemohol sa k nemu vyjadriť a nemal možnosť nikdy proti nemu

namietať. Pokiaľ chcel žalovaný uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že priestupok sa stal (predložil
iba fotografiu bez vozidla žalobcu) a že vodičom bol žalobca (aj služobný záznam hovoril o neznámom
vodičovi, pričom žalobca poprel, že by vozidlo viedol) a že vec bola vybavená napomenutím, potom
mal on navrhnúť také dôkazy, ktoré by osvedčovali pravdivosť obsahu služobného záznamu (napr. už
spomenutým výsluchom príslušníka mestskej polície).

11. Sťažovateľ bol toho názoru, že mu nikdy nebol garantovaný spravodlivý proces o jeho trestnom
obvinení z údajného priestupku a tohto práva sa nikdy ani výslovne nevzdal. Ani prípadné zanedbanie
povinností zo strany príslušníkov policajného zboru, ktorý vozidlo na mieste samom neodfotili alebo
nevyhotovili videozáznam, nemôže byť podľa sťažovateľa na jeho ťarchu žalobcu a tento bol nútený
dokazovať to, čo sa podľa jeho slov nestalo.

12. Sťažovateľ označil výrok II. napadnutého uznesenia o trovách konania za nepreskúmateľný a
nesprávny, a to s ohľadom na to, že správny súd neuviedol jedinú úvahu o tom, prečo možno spravodlivo
požadovať, aby boli trovy konania priznané žalovanému a aké výnimočné okolnosti existovali, že
žalovanému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia.13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vymedzil viaceré okruhy meritórnych námietok (k tomu pozri čl. II
vyššie), ktorých podstatu je možné zhrnúť nasledovne:
a) spochybňoval riadne preukázanie spáchania priestupku, za ktorý mu bolo napomenutie uložené
(poukazoval najmä na to, že jediným dôkazom o spáchaní sporného priestupku je služobný záznam o
výkone služby Mestskej polície Čierna nad Tisou zo dňa 24.06.2022. Namietal, že služobný záznam

nie je verejnou listinou, takže ju nemožno bez ďalšieho prijať ako pravdivú, keď on sám zároveň
skutkové okolnosti veci rozporoval. Podľa žalobcu totiž služobný záznam dôkazom o priestupku nie
je, iný dôkaz vo veci produkovaný nebol a nie je od neho možné požadovať, aby preukazoval, že
priestupok nespáchal. Zdôraznil, že služobný záznam spísaný verejným činiteľom nie je verejnou listinou
ani listinou, ktorá by mala mať vyššiu výpovednú hodnotu než tvrdenie inej osoby.)
b) dôkazné bremeno tak, ako ho mal uniesť podľa napadnutého rozhodnutia správneho súdu, považuje

za rozporné so zákonom - najmä považuje za neprijateľné, aby on preukazoval, že sa nestal priestupok,
za ktorý bol napomenutý, že nedal súhlas s prejednaním veci v blokovom konaní alebo že neviedol
motorové vozidlo. Ak popiera existenciu určitej skutočnosti a tvrdí, že nikdy nenastala, potom nie je
možné od neho spravodlivo žiadať, aby preukázal to, čo nie je.
c)namietaporušeniesvojhoprávanaspravodlivýprocesojehotrestnomobvinenízúdajnéhopriestupku

a tvrdí, že tohto práva sa nikdy nevzdal. Je toho názoru, že vybavenie veci napomenutím (ako
alternatívou za uloženie pokuty v blokovom konaní) je jedným zo spôsobov vybavenia veci v blokovom
konaní, a preto pri nej musia byť splnené všeobecné podmienky ako pri inom spôsobe vybavenia veci
v blokovom konaní - vrátane jeho súhlasu s vybavením veci v blokovom konaní.
15. Prvá okolnosť, na ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo

„najvyšší správny súd“) poukazuje, je skutočnosť, že k tomu, aby súd mohol preskúmať zákonnosť
sankcie alebo iného spôsobu vybavenia priestupku (a teda aj uloženie napomenutia ako spôsobu
vybavenia priestupku podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch), je nepochybne to, že skutkovo je riadna
preukázané, resp. spoľahlivo zistené, že znaky priestupku naplnené boli.
16. V podmienkach súdenej veci pritom nie je sporné, že jediným dôkazom o priestupku sťažovateľa mal

byť služobný záznam hliadky mestskej polície (pozri toto odôvodnenie vyššie). V bode 22 napadnutého
uznesenia správny súd explicitne uviedol (zvýraznenie textu uskutočnené kasačným súdom): „22. K
skutkovému stavu súd uvádza, že jediným dôkazom z ktorého je možné a spravodlivé vychádzať v
prejednávanej veci je Služobný záznam o výkone služby Mestskej polície Čierna nad Tisou zo dňa
24.06.2022 [...] kde sa uvádza, že vodič vozidla bol hliadkou vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti.

Tejto výzve vodič vyhovel a predložil občiansky preukaz [...]. Následne bol vodič (žalobca) oboznámený
s naplnením skutkovej podstaty priestupku, ktorého sa tam dopustil. Na mieste hliadka konštatovala,
že k náprave podozrivého z priestupku postačovalo samotné prejednanie priestupku, a preto bola vec
doriešená napomenutím.“.
17.Obsahpredmetnéhoslužobnéhozáznamuverifikovalajnajvyššísprávnysúd,ktorýzistil,žesavňom

nachádzajúajinformácietýkajúcesadátumuačasuúdajnéhospáchaniapriestupku,spôsobuspáchania
priestupku (porušenie zákazovej značky), miesta spáchania údajného priestupku, ako aj vymedzenie
toho, akého porušenia zákona sa mal sťažovateľ (ako vodič osobného motorového vozidla) dopustiť.
Predmetný služobný záznam je spísaný na hlavičkovom papieri Mestskej polície Čierna nad Tisou, bol
spísaný (spracovaný) mladším inšpektorom P. I.. Na služobnom zázname sa nachádza čitateľný podpis

„I.“.
18. Súčasťou súdneho spisu, ktorý má kasačný súd k dispozícii však nie je žiadna iná listina alebo
akýkoľvek iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že priestupok spáchaný bol, resp. ako bol spáchaný a pod.
Najvyššiemu správnemu súdu je síce známe, že na č. l. 26 súdneho spisu sa nachádza fotografia
údajného miesta spáchania priestupku („Hlavná 1“), nejedná sa však o dôkaz ku skutku samotnému. Ide

„iba“ o pohľad z kamery č. 1 mestského kamerového systému „so schématickým vyznačením státia OMV
žalobcu“ (pozn.: jedná sa o text uvedený pod fotografiou, ktorá bola priložená k vyjadreniu právneho
zástupcu žalovaného k podanej správnej žalobe). Na fotografii teda nie je motorové vozidlo sťažovateľa,
ale len grafické znázornenie, kde malo údajne v rozhodnom čase stáť. Jedná sa teda o akúsi ilustračnú
schému, nie o dôkaz samotného priestupku. Správne potom ustálil správny súd, že jediným dôkazom

o priestupku sťažovateľa je služobný záznam mestskej polície spísaný A.. U. I. (k tomu pozri bod 17
tohto uznesenia vyššie).
19. V tomto bode sa potom kasačný súd stotožnil so sťažovateľom, a to v tom zmysle, že predpoklady,
resp. závery správneho súdu o riadnom preukázaní skutkových okolností veci priestupku (naplneniaznakov priestupku) sa javia v tomto štádiu konania ako predčasné, a to aj v kontexte procesných
požiadaviek, ktoré správny súd formuloval v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k sťažovateľovi - k
rozsahu jeho dôkazného bremena v konaní pred správnym súdom.

20. V súvislosti s vyššie uvedeným, poukazuje kasačný súd najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky - sp. zn. 1Sžd/39/2012 z 20. februára 2014 (týkajúci sa nedovoleného otáčania),
podľa ktorého (zvýraznenie textu uskutočnené kasačným súdom):
· „V súvislosti s uvedeným vyjadrením službukonajúcich policajtov Najvyšší súd konštatuje, že jednou z
povinností správneho orgánu v priestupkovom konaní je jeho povinnosť zistiť presne a úplne skutočný

stavveci-toznamenáobjasniťokolnostiskutkuazistiťstavvecitak,abyneexistovalapochybnosťotom,
že sa skutok stal. V danom prípade žalobca nespochybňoval čestnosť či plnenie si povinností členov
hliadky, avšak správnemu orgánu vytýkal, že pri absencii akýchkoľvek iných dôkazných prostriedkov a
bezodstráneniavšetkýchpochybnostíotom,čisaskutokstal,dalprednosťverziioskutkuprezentovanej
policajtmi. Avšak jeho tvrdenie, že sa skutok nestal, zamietol ako nepravdivé. Správny orgán v konaní
nevysvetlil a nezdôvodnil, prečo nepovažoval tvrdenie žalobcu o tom, že sa skutok nestal, za pravdivé,

alebo aspoň za možné, či pravdepodobné.“
· „Najvyšší súd reagujúc na odvolaciu námietku žalobcu uvádza, že je právom, nie však povinnosťou
žalobcu vyjadriť sa k prerokúvanej veci, resp. priznať sa, či poprieť spáchanie priestupku alebo
vypovedať iným spôsobom, poprípade nevyjadrovať sa vôbec (t. j. mlčať). Toto právo môže ostať i
nevyužité, ako i v prerokúvanom prípade, keď na mieste samom sa žalobca odmietol vyjadriť, využijúc

svoje právo dané mu zákonom a na ústnom pojednávaní uviedol, že si nie je vedomý skutku a s
odstupom času si už ani nepamätá, ako to vlastne bolo. Okrem toho si myslel, že jeho vina nemôže byť
preukázaná len výpoveďami príslušníkov bez ďalšieho dôkazu, napr. videozáznamu.“
· „V priestupkovom konaní nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu, aby dve
skupiny rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej len preto, že ide o dôkaz

produkovaný orgánom objasňujúcim priestupok, ktorý z titulu postavenia v pozícii orgánu štátu musí byť
považovaný za neomylný a nespochybniteľný, avšak na druhej strane môže byť jediným usvedčujúcim
a nespochybniteľným dôkazom, najmä ak protichodný dôkaz neexistuje alebo je pochybný.“
21. V súvislosti s dôkazným bremenom poukazuje kasačný súd aj na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Stk/2/2022 zo dňa 31. januára 2024 (zvýraznenie

textu uskutočnené kasačným súdom): „Podporne poukazuje kasačný súd aj na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Sžo/173/2010 zo dňa 28.04.2011, z ktorého vyplýva, že: „Je úlohou policajnej
hliadky zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré by neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, že
priestupok nespáchala, mohli byť vyvrátené. Napríklad fotodokumentáciou...““. Predmetné rozhodnutie
tedaindikuje,ženiepriestupcamápreukazovať,žepriestupoknespáchal(príp.inésoskutkomsúvisiace

okolnosti), ale je bremenom verejnej moci (žalovaného) dostatočne preukázať skutkové okolnosti
týkajúce sa spáchania priestupku.
22. Pre úplnosť je naviac možné poukázať na to, že význam riadneho zisťovania skutkových okolností
týkajúcich sa spáchaného priestupku, a to aj v rovine výpovede príslušníka Policajného zboru, príp.
súvisiacehoúradnéhozáznamuakofaktickyjedinéhodôkazuoskutku,podčiarkujeajrozhodovaciaprax

správnych súdov (napr. rozsudok Správneho súdu v Košiciach - sp. zn. 6Sa/2/2023 zo dňa 11.03.2025
- „105. Z vyššie uvedených skutočností, ktoré sa týkajú preskúmavaných priestupkoch vyplýva, že
žalovaný sa pri preukazovaní uvedených skutkov dostal do dôkaznej núdze. Tato dôkazná núdza
vyplynulaztejprocesnejsituácie,žesprávnemuorgánuprvéhostupňasanepodarilovdostatočnejmiere
zabezpečiť dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali spáchanie predmetných priestupkov žalobcom.

Zásadným bolo predovšetkým nezabezpečenie kamerových záznamov a fotografických dôkazov z
miesta spáchania priestupku ale aj nedostatok iných dôkazov (nestotožnenie páchateľa priestupku
svedkom v prípade priestupku žalobcu č. 3 a 5). Za tejto procesnej situácie bolo jediným objektívnych
dôkazom tvrdenie príslušníkov Policajného zboru. 106. V priestupkovom konaní by na uznanie viny
z priestupku nemala postačovať výlučne výpoveď policajta ako jediný dôkaz, ak obvinený popiera jej

pravdivosť. Na preukázanie spáchania priestupku by mal byť zadovážený objektívny dôkaz v podobe
fotodokumentácie alebo videozáznamu. V prípade absencie dôkazu v podobe fotodokumentácie alebo
videozáznamu prichádza do úvahy aj preukázanie spáchania priestupku súhrnom takých dôkazov,
ktoré tvoria logicky a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo
preukazujú vinu obvineného a spáchanie priestupku, a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného

záveru (tzv. požiadavka patričného dôkazného štandardu). V prejednávanej veci sa však práve výpoveď
konajúcich policajtov stala osamoteným dôkazom bez opory v dôkazoch iných. ..... 109. V inej právnej
veci (kde bolo policajtmi tvrdené nepripútanie sa vodiča bezpečnostným pásom) poukázal najvyšší súd
na skutočnosť, že „správne orgány nemôžu pri tomto type priestupkov vychádzať len z tvrdení policajnejhliadky, ak o spáchaní priestupku neexistujú žiadne iné dôkazy, než jej hlásenie o spáchaní priestupku,
ak osoba obvinená zo spáchania priestupku tvrdí opak. Je úlohou policajnej hliadky zabezpečiť dostatok
dôkazov, ktoré by neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, že priestupok nespáchala, mohli byť

vyvrátené. Napríklad fotodokumentáciou“ (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/173/2010 z 28. apríla 2011).“
23. Hoci si kasačný súd uvedomuje, že sťažovateľovi malo byť vo veci uložené napomenutie podľa
§ 84 ods. 2 zákona o priestupkoch (čo nie je sankcia), ako aj to, že v súdenej veci neprebehlo
„klasické“ priestupkové konanie spojené s plnohodnotným dokazovaním (objasňovaním skutkových
okolností veci), aj napriek tomu považuje za nesporné, že jedným z predpokladov pre uloženie, resp.

vybavenie veci napomenutím je skutočnosť, že priestupok musel byť spáchaný, inak by priestupcovi
nemohlo byť uložené (ani) napomenutie ako alternatíva pokuty/sankcie v zmysle § 84 ods. 2 zákona
o priestupkoch. Žalobca potom môže v rámci konania o súdnom prieskume napomenutia legitímne
namietať, že priestupok nespáchal, čo následne vedie k dôkaznému bremenu preukázania toho, že
žalobca priestupok spáchal (príp. že súhlasil s vybavením veci v skrátenom konaní pri súčasnom
spoľahlivom zistení skutkových okolností veci).

24. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa potom kasačný súd stotožnil s tou námietkou
sťažovateľa, v ktorej tento namietal záver, že služobný záznam mestskej polície dostatočne preukazuje,
že bol spáchaný priestupok, za ktorý mu bolo uložené napomenutie, resp. s tým, že súvisiace závery
správneho súdu sú v napadnutom rozhodnutí nedostatočne odôvodnené. Kasačný súd má tiež v
skutkových okolnostiach súdenej veci za to, že nebolo možné za situácie, kedy jediným dôkazom

o spáchaní priestupku mal byť služobný záznam (pozn.: naviac spísaný dodatočne, nie na mieste
samom a v čase údajného spáchania skutku - čo vyplýva zo samotného textu služobného záznamu,
osobitne z jeho posledného odseku), očakávať od sťažovateľa to, aby sa fakticky „vyviňoval“ spod
údajnej viny z priestupku, ktorý sa v tomto štádiu konania javí najvyššiemu správnemu súdu ako
nedostatočnepreukázaný.Zároveňkasačnýsúddodáva,žemujezúradnejmociznámeinérozhodnutie

tunajšieho súdu (sp. zn. 3Svk/38/2023 zo dňa 28. novembra 2024), ktorý riešil - do podstatnej miery -
obdobné námietky sťažovateľa ako tento uplatnil aj v tomto konaní (k tomu pozri aj toto odôvodnenie
ďalej), pričom tento iný senát kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Právne závery uvedeného
rozhodnutia však nemohli byť na posudzovanú vec uplatnené, keďže boli formulované za významne
odlišných skutkových okolností (k tomu pozri napr. bod 2 uznesenia najvyššieho správneho súdu - sp.

zn. 3Svk/38/2023 (vrátane záverov správneho súdu) - „[...] predmetom súdneho prieskumu uloženie
napomenutia žalobcovi za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) priestupkového zákona za konanie,
ktoré je zachytené vo fotodokumentácii zo dňa 02.06.2021.“, ďalej bod 8 „Vzhľadom na existenciu
fotografií dokumentujúcich priestupok je však možné objektivizovať umiestnenie automobilu žalobcu
na vyšrafovanom priestore vozovky ako podklad pre záver, že došlo k spáchaniu priestupku, ako aj

prítomnosť žalobcu na danom mieste (keďže mestskí policajti mali osobné údaje žalobcu).“, resp. bod
17 uvedeného uznesenia: „Na druhej strane žalovaný predložil súdu výpis zo systému tzv. CVSReport
priestupku zo dňa 02.06.2021, fotodokumentáciu ku skutku zo dňa 02.06.2021 s vyznačeným časom
19:13:32,akoajvýpiszosystémuMsPTrenčín.[...]“.Jepotomnepochybné,žeúroveňzdokumentovania
priestupku vo veci, v ktorej rozhodoval kasačný súd uznesením sp. zn. 3Svk/38/2023 sa podstatne líšila

od dôkaznej situácie v tomto konaní.
25. V novom konaní bude preto úlohou správneho súdu opäť posúdiť dostatočnosť preukázania
skutkových okolností údajného priestupku sťažovateľa, príp. existenciu jeho súhlasu so skráteným
vybavením veci (k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej - najmä bod 27 a nasl.). Osobitne bude potrebné
v rámci nového konania vziať do úvahy, že žalobca už v správnej žalobe namietal, že predmetný

priestupok-podľajehonázoru-„nikdynespáchal“,čorovnakouviedolajdokasačnejsťažnosti(„Žalobca
poprel, že by spáchal priestupok [...]“), čím vlastne spochybnil samotné spáchanie priestupku a teda
skutkové okolnosti veci tak, ako tieto vyplývajú zo služobného záznamu mestskej polície - ako toho
času jediného dôkazu vo veci. Paradoxne, sťažovateľ sa až z napadnutého rozhodnutia správneho súdu
dozvedel, že tento považoval skutkové okolnosti veci za dostatočne zistené, a to napriek tomu, že tento

ako jediný dôkaz vo veci akceptoval služobný záznam mestskej polície (k tomu pozri toto odôvodnenie
vyššie). Na strane druhej, sťažovateľovi v odôvodnení vyčítal, že sám neprodukoval dôkazy o tom, že
priestupok nespáchal (a i.). S takýmto hodnotením dôkazov (a teda aj úplnosti skutkových zistení veci),
ako aj s takto formulovaným dôkazným bremenom v rámci právneho vzťahu žalobcu a žalovaného, sa
kasačný súd nemohol stotožniť.

26. Ak správny súd v novom konaní dospeje k záveru, že protiprávny stav bol vo veci dostatočne
preukázaný, vysporiada sa z dôvodu zvýšenia presvedčivosti svojho rozhodnutia aj s tým, či sa na
vec nevzťahuje tzv. objektívna zodpovednosť a ak áno, ako táto zodpovednosť dopadá na súdenú vec(vrátane preukazovania konkrétnych skutkových okolností a najmä potrebu preukázania skutočnosti, že
priestupok spáchala konkrétna osoba).
27. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o tom, že aj k uloženiu napomenutia - keďže ide o spôsob

vybavenia veci v blokovom konaní - bol potrebný jeho súhlas, poukazuje kasačný senát na už vyššie
citované rozhodnutie iného senátu tunajšieho súdu - sp. zn. 3Svk/38/2023 - z ktorého vyplýva: „V
ustanovení § 84 ods. 2 cit. zákona je uvedená alternatíva k blokovému konaniu a to vybavenie
priestupku napomenutím. Teda v prípade napomenutia sa nevykoná blokové konanie. Napomenutie
zákon nepovažuje za sankciu a orgán oprávnený na blokové konanie páchateľa napomenie a upozorní

ho v tých prípadoch, keď ide o menej závažné protiprávne konanie. Podmienkou vybavenia priestupku
napomenutím by tiež mala byť skutočnosť, že s ohľadom na všetky okolnosti spáchania konkrétneho
priestupku a jeho závažnosť, je takéto vybavenie priestupku postačujúce pre nápravu páchateľa. Zákon
neupravuje procesný postup v prípade napomenutia ani formu vydania nejakého rozhodnutia (opatrenia)
a nie je možné ani zo zákona vyvodiť súhlas osoby podozrivej zo spáchania priestupku.“. Kasačný
súd dopĺňa, že uvedené uznesenie kasačného súdu prešlo aj testom ústavnosti, keď Ústavný súd

Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 140/2025 zo dňa 26. marca 2025 odmietol ústavné
sťažnosti sťažovateľa a uviedol, že „považuje za ústavne udržateľný výklad zákona o priestupkoch,
že samotným neformálnym spôsobom vybavenia priestupku napomenutím, pri ktorom sa nevyžaduje
písomný súhlas osoby s takýmto spôsobom jeho vybavenia, nemohli správne orgány zasiahnuť do práv
a právom chránených záujmov sťažovateľa intenzitou, ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia

označených práv.“.
28. Obdobne právne názory vyplývajú napr. aj z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne - sp. zn.
14Sa/2/2023 zo dňa 15. mája 2023 - „V postupe podľa § 84 ods. 2 priestupkového zákona teda upravuje
neformálny spôsob vybavenia menej závažného priestupku bez uloženia sankcie. Zákon pre takýto
postup explicitne neurčuje podmienku súhlasu priestupcu. Takýto súhlas je zo zákona potrebný len v

prípade vybavenia veci v blokovom konaním uložením pokuty, teda, ak vec končí uložením sankcie.
Je tomu tak práve preto, lebo len takáto sankcia predstavuje zásah do práv a právneho postavenia
priestupcu.“.
29. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bodoch 27 a 28 tohto uznesenia (a bez toho, aby
senát rozhodujúci v tejto veci vyjadroval v tomto štádiu konania meritórnym právny názor k vyššie

prezentovaným právnym úvahám), práve vzhľadom na to, že vec vrátil správnemu súdu na ďalšie
konanie a ide o jednu z podstatných námietok sťažovateľa (k tomu pozri správnu žalobu, ako aj kasačnú
sťažnosť), poukazuje konajúci senát najvyššieho správneho súdu aj na konkurenčné právne názory
vyplývajúce najmä z doktrinálnych prameňov - KOŠIČIAROVÁ, S. Zákon o priestupkoch. Podrobný
komentár s judikatúrou. Leges : Praha, 2020, ktorá vo výklade k ustanoveniu § 84 zákona o priestupkoch

uvádza (zvýraznenie textu uskutočnené kasačným súdom): „Uplatnenie právomoci podľa § 84 ods. 2
je možné len vtedy, ak sú súčasne splnené podmienky pre blokové konanie vo všeobecnosti, ako aj
špeciálne podmienky pre vybavenie priestupku predmetným spôsobom.“. Následne medzi všeobecné
podmienky pre vybavenie veci napomenutím v blokovom konaní zaraďuje - okrem iných - aj to, že
„priestupok je spoľahlivo zistený“, „páchateľ priestupku je spoľahlivo zistený“ a „páchateľ súhlasí s

prejednanímpriestupkuvblokovomkonaní“.Akošpeciálnepodmienkyprevybavenievecinapomenutím
následne uvádza okolnosti uvedené priamo v ustanovení § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch. V
súhrne následne autorka konštatuje, že „Ak ktorákoľvek z uvedených zákonných podmienok nie je
splnená, orgán nesmie vybaviť priestupok spôsobom ustanoveným v § 84 ods. 2.“. Zároveň uvádza,
že „Vykonaním napomenutia sa blokové konanie končí. Priestupok je z procesnoprávneho hľadiska

prejednaný.“, resp. „Blokovým konaním treba rozumieť konanie o priestupku, v ktorom sa uložila pokuta
podľa § 84 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. alebo sa priestupok vybavil napomenutím podľa § 84
ods. 2“.
30. Tu kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ už v texte správnej žaloby tvrdil, že vybavenie
veci napomenutím je vo svojej podstate jedným zo spôsobov vybavenia priestupku v blokovom konaní.

Toto ho následne viedlo k argumentačnému záveru, že napomenutie mu nemalo byť uložené, lebo s
vybavením veci v blokovom konaní nesúhlasil. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
jednoznačne neuviedol, či sa napomenutie môže priestupcovi uložiť len v rámci blokového konania
- ako alternatíva k uloženiu pokuty v blokovom konaní a ak áno, či v takomto prípade je potrebné,
aby s takýmto spôsobom vybavenia veci v skrátenom konaní priestupca súhlasil (a to bez ohľadu na

to, že vec je napokon vybavená napomenutím, nie sankciou). Z vlastného odôvodnenia (konkrétne
z bodu 23 napadnutého rozhodnutia) pritom vyplýva, akoby správny súd takúto požiadavku (potrebu
súhlasu priestupcu v skutkových okolnostiach veci) akceptoval, avšak žalobu zamietol (okrem iných)
z dôvodu, že sťažovateľ nepreukázal, že súhlas nedal. V novom konaní a rozhodnutí vo veci budepreto potrebné jednoznačne ustáliť, či vybavenie priestupkovej veci napomenutím podľa § 84 ods. 2
zákona o priestupkoch je jednou z formou skončenia blokového konania (a teda je pri nej potrebné mať
preukázané, že s takýmto spôsobom vybavenia veci priestupcu súhlasil - ako to vyplýva z námietok

sťažovateľa uvedených v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti - a zároveň majúcich oporu v doktríne -
pozri bod 29 vyššie) alebo či napomenutie nie je formou skončenia skrátenej formy konania o priestupku,
resp. vybavenia priestupku, a preto nie je potrebné na takéto vybavenie veci súhlas priestupcu (k
tomu pozri vyššie citované rozhodnutia kasačného súdu, príp. ústavného súdu - body 27 a 28 tohto
rozhodnutia). Vzhľadom na to, že kasačný súd vec vracia správnemu súdu na ďalšie konanie z dôvodov

týkajúcich sa skutkových okolností veci, resp. ich preukázania, vyjadrenie právne záväzného názoru
konajúceho senátu kasačného súdu k tejto otázke by bolo v tomto kasačnom konaní predčasné.
31. Vzhľadom na to, že kasačný súd vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie, poukazuje v tomto
bode odôvodnenia na skutočnosť, že sa javí ako dôvodné vysporiadať sa v rámci nového konania aj
s právnou povahou napomenutia podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch ako predmetu súdneho
prieskumupodľaSSP.Tátoskutočnosťtotižmôžedopadaťnapr.ajnavčasnosťpodaniasprávnejžaloby,

t. j. na okolnosti, ktoré správny súd skúma z úradnej moci. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že
správny súd o podanej správnej žalobe rozhodol v režime žaloby tak, ako ju označil žalobca (žaloba
proti inému zásahu orgánu verejnej správy) - k tomu pozri aj bod 9 napadnutého uznesenia. Petitom
správnej žaloby sa pritom žalobca domáhal toho, aby správny súd určil, že napomenutie, ktoré tvorí
predmet tohto súdneho konania, je nezákonné.

32. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby

a právnickej osoby priamo dotknuté.
33. Iný zásah orgánu verejnej správy je v § 3 ods. 1 písm. e) SSP definovaný prostredníctvom svojho
obsahu a právnych účinkov. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný
pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia
oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom, avšak musí ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom

ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Pri inom zásahu
orgánu verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby (k tomu pozri FEČÍK,
Marián. § 3 [Administratívne pojmy]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ,
Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 37.).

34. Sám žalobca v bode III vyjadrenia zo dňa 09.06.2023 (č. l. 37) argumentuje, že napomenutie je
iný zásah - okrem iných - z dôvodu, že „ide o faktický postup príslušníka MsP, pretože napomenutiu
nepredchádza administratívne konanie“, ďalej že „blokové konanie nie je administratívnym konaním,
pretože jeho proces a postup v ňom nie je formálne upravený“, resp. že „napomenutie je výsledkom
okamžitého uplatnenia oprávnenia, pretože po splnení podmienok (zistenie viny a uznanie viny

priestupcom) je slovne vyjadrené okamžite“.
35. Na strane druhej, odborná literatúra (k tomu pozri odkaz na doktrinálny prameň v bode 29 tohto
uznesenia) uvádza, že (zvýraznenie textu uskutočnené kasačným súdom) „[...] napomenutie z právneho
hľadiska nie je sankciou (§ 11). Nie je ani ochranným opatrením (§ 16). Na účely Správneho súdneho
poriadku ho treba považovať za opatrenie orgánu verejnej správy - pozri § 3 písm. c) zákona č. 162/2015

Z. z. [5, s. 36]“. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje ďalej napr. aj na rozhodnutie tunajšieho súdu
uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - judikát
č. 77/2024 (sp. zn. 5Svk/12/2023) - „Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého
verejného registra. I keď sa takýto zápis sám osebe môže javiť ako faktický úkon, ak je tento výsledkom
administratívneho (registračného, evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie. [...] Na

charaktere opatrenia ako individuálneho správneho aktu preskúmateľného žalobou proti opatreniu, a nie
žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, nič nemení skutočnosť, že prípadné administratívne
konanie alebo jeho výstup sú menej formalizované alebo že zákon na ne nekladie požiadavky, ktoré
sa spájajú s (typickým) administratívnym konaním. [...] Uvedené zjednodušenie a zrýchlenie však
neznamená,ženejdeoadministratívne(registračné,evidenčné)konanie.Zjednodušenosťazrýchlenosť

(sumárnosť) administratívneho konania nastupuje práve preto (a preto ju zákonodarca volí), aby činnosť
príslušných orgánov nebola „paralyzovaná“, ako sa toho obáva žalovaný. Až v prípade nespokojnosti
dotknutej osoby s výsledkom takéhoto zjednodušeného a zrýchleného administratívneho konania
nastupuje povinnosť žalovaného v konaní pred správnym súdom demonštrovať všetky skutkové aprávne podklady pre ním vydané opatrenie, ako aj preukázať, že splnil i tie požiadavky kladené na ním
vedené administratívne konanie, ktoré po zohľadnení potreby zjednodušenosti a zrýchlenosti konania
musel aj tak naplniť (napr. požiadavku na minimálny skutkový základ pre vydanie opatrenia a potrebu

vykonať ex ante príslušné šetrenia, požiadavku na doručovanie výstupu zjednodušeného a zrýchleného
administratívneho konania dotknutým osobám).“. Riadne subsumovanie správnej žaloby sťažovateľa
pod príslušný - správny žalobný typ (podľa SSP) dopadá na viaceré procesnoprávne elementy súvisiace
s vecou, a preto je potrebné uvedené aspekty (vrátane preskúmania včasnosti podania správnej žaloby)
verifikovať a odôvodniť v novom rozhodnutí vo veci.

36. V súvislosti s kasačnou námietkou týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia druhého výroku
napadnutého rozhodnutia (priznanie náhrady trov konania žalovanému správnemu orgánu) najvyšší
správny súd uvádza, že aj túto kasačnú námietku vyhodnotil ako dôvodnú.
37. Podľa § 168 SSP, „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči
žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len

výnimočne.“. Pri posudzovaní toho, či je dôvodné priznanie trov konania žalovanému, je potrebné
skúmať a riadne odôvodniť zákonnú požiadavku pre takýto krok - „ak to možno spravodlivo požadovať“.
Pokiaľ správny súd pristúpi k priznaniu náhrady trov konania žalovanému podľa tohto ustanovenia,
je súčasne jeho úlohou a povinnosťou riadne odôvodniť, aké konkrétne skutočnosti v tej - ktorej
konkrétnej veci vystali, a to až do takej miery/intenzity, že naplnili obsahovú stránku zákonom nastavenej

podmienky, resp. zákonného predpokladu. Správny súd musí v prípade priznania trov konania
žalovanému zohľadniť všetky podstatné okolnosti veci a účastníkov konania. Odôvodnenie kasačnou
sťažnosťou napadnutého uznesenia v časti trov konania vyššie uvedené postuláty nereflektuje, keď
strohý poukaz na to, že žalovaný sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, nie je podľa názoru
kasačného súdu postačujúci.

38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a dôvodnosť kasačných námietok týkajúcich sa
tak prvého výroku napadnutého rozhodnutia (zamietnutie správnej žaloby), ako aj jeho druhého
výroku (trovy konania), najvyšší správny súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Správny súd sa v novom konaní vysporiada so všetkými vyššie uvedenými
skutočnosťami, resp. pokynmi kasačného súdu.

39. O trovách kasačného konania rozhodne správny súd v rámci nového rozhodnutia vo veci (§ 175
SSP).
40. Toto uznesenie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.