Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 9, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712210486
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8712210486.6

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX B.,
zast. Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom, Námestie sv. Egídia 78, 058 01 Poprad, IČO: 37747371, proti
žalovanému: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX B., zast. JUDr. Mariánom Kollárom,
advokátom, Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, IČO: 31957285, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20 C 153/2012 -

623 zo dňa 14.06.2023 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva rozhodol takto:
„I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam:

- rodinnému domu č. súp. XXX, zapísanému na LV č. XXXX pre k. ú. B., postavenému na pozemku S.
parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. B.,
- dielni, stodole a hospodárskej budove, postaveným na parcele S. č. XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. B.
a nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému z titulu náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel sumu

9.457,14 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav v tomto znení:
Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX,
postavenému na pozemku S. parc. č. XX, nachádzajúcemu sa v k. ú. B., zapísanému na LV č. XXXX

so spoluvlastníckymi podielmi žalobcu v X/X a žalovaného v X/X. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky
podiel dedením po neb. Q. O. zomr. dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn.
13D/220/2007. Žalovaný dedením nadobudol podiel v X/XX a v priebehu konania na neho previedol
svoj spoluvlastnícky podiel v X/XX aj ďalší dedič - H.. X. O., ktorý bol pôvodne žalovaným v 2.
rade v prebiehajúcom konaní. Napriek vzájomným pokusom pri zrušení a vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva k dohode pred podaním žaloby, ani v priebehu konania nedošlo. Žalobca požadoval

o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva
s vyplatením náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného a žalovaný požadoval reálnu deľbu
nehnuteľností tak, že žalobcovi by bola prikázaná nehnuteľnosť, ktorú by tvoril pôvodný rodinný dom a
žalovaný by sa stal vlastníkom prístavby rodinného domu.

Zaúčelomposúdeniamožnostireálnejdeľbynehnuteľnostibolovovecivykonanéznaleckédokazovanie

znalcom z odboru stavebníctva - H.. O. O.. Znalec v znaleckom posudku č. XXX/XXXX konštatoval,
že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť podľa veľkosti vlastníckych podielov. Ak by malo dôjsť kdeľbe podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, tak žalobca by mal užívať podlahovú plochu o celkovej
výmere XXX,XX m2 a žalovaný o výmere XX,XX m2. Pôvodná časť rodinného domu s nadstavbou,
ktorú užíva žalobca, má XXX,XX m2 a prístavba s nadstavbou, ktorú by mal nadobudnúť žalovaný,

má podlahovú plochu XXX,XX m2. Znalec uviedol, že každá z užívaných častí tvorí samostatný celok
s vlastným vchodom a nie sú prevádzkovo prepojené. Aby sa dodržala veľkosť vlastníckych podielov,
bolo by nutné razantne zasiahnuť do bytu č. X (prístavba) a tým by došlo k veľkému znehodnoteniu
a znefunkčneniu daného bytu. K úplnej samostatnosti jednotlivých častí domu by bolo potrebné pre
prístavbu zrealizovať samostatné prípojky všetkých médií, čo by vyvolalo ďalšiu neprimeranú investíciu.

Taktiež by bolo potrebné prekolaudovať stavbu na samostatné celky, oddeliť parcelu pod prístavbou
geometrickým plánom a prideliť ďalšie súpisné číslo. Vo vzťahu k ďalším stavbám nachádzajúcim sa
na pozemku S. parc. č. XX uviedol, že reálne rozdelenie stavieb - stodola, maštaľ a dielňa je možné za
predpokladuvyvolanýchinvestíciínastavebnéúpravy.Zdôvodu,žestavbyužmajúznačnývek,hodnota
stavebných úprav by bola v značnom nepomere k hodnote stavieb, teda v niektorom prípade by hodnota
stavebnej úpravy prevýšila hodnotu samotnej stavby. Táto skutočnosť je vzhľadom k veku stavieb veľmi

neefektívna, preto znalec u uvedených stavieb reálnu deľbu neodporučil. Znalec tiež stanovil aktuálnu
všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 66.200,-- eur.

Následne znalec na základe požiadavky súdu vypracoval dodatok č. 1 k znaleckému posudku č.
XXX/XXXX za účelom zodpovedania námietok žalovaného k znaleckému posudku. V dodatku znalec

konštatoval, že ak by malo dôjsť k deľbe nie podľa veľkosti podielov, ale podľa doterajšieho režimu
užívania, bolo by možné reálne rozdeliť nehnuteľnosť tak, že reálnou deľbou vzniknú dve samostatné
časti, a to rodinný dom č. X - pôvodná časť domu a rodinný dom č. X - prístavba. Nebolo by nutné
previesť žiadne stavebné úpravy, pretože každá časť je nezávislá so samostatným vchodom, spoločná
je len elektrická prípojka, čo sa dá vyriešiť namontovaním podružného merania, ak majiteľ rodinného

domu č. X bude s takýmto riešením súhlasiť, alebo sa vybuduje nová nezávislá prípojka. Zároveň znalec
v dodatku aj ocenil obe časti rodinného domu tak, že rodinný dom č. X by mal hodnotu 38.400,-- eur a
rodinný dom č. X by mal hodnotu 18.700,-- eur.

Na pojednávaní dňa 16.05.2023 sa uskutočnil výsluch znalca H.. O. O.. Znalec opätovne konštatoval,

že reálne rozdelenie nehnuteľnosti tak, aby to zodpovedalo veľkosti spoluvlastníckych podielov, nie
je možné, pretože by nemohol vzniknúť žiadny funkčný celok. Pri vypracovaní dodatku k znaleckému
posudku vychádzal z toho, že poschodie je užívané len žalovaným, na prízemí sa ale nachádza jedna
miestnosť, ktorá je užívaná spoločne, preto konštatoval, že ak by táto miestnosť bola prikázaná tomu,
kto užíva zvyšnú časť prístavby, tak by reálne rozdelenie bolo možné. Ak by sme mali akceptovať, že

žalobcovi by mala zostať aj ďalšia miestnosť, ktorú užíva, tak potom by reálna deľba možná nebola.
Poukázal na to, že by išlo o spôsob deľby aký by predpokladal predložený náčrt č. 3, čo je považované za
nevhodnú a nesprávnu deliacu líniu. Podľa znalca, ak by došlo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností tak,
že by sa oddelila pôvodná časť a prístavba, tak nové stavby by spĺňali všetky požiadavky, v zásade by sa
nevyžadovala rekolaudácia, pokiaľ by obec neprideľovala samostatné súpisné číslo, pretože obec môže

ponechať aj pôvodné súpisné číslo s pridaným označením za lomítkom. Pokiaľ ide o dodávku energií,
poukázal na to, že by postačovalo podružné meranie, otázku možnosti vybudovania samostatných
prípojok neriešil. Znalec tiež uviedol, že jediným spoločným prvkom pri tomto rozdelení by bola stena,
strecha aj krov sú samostatné, pretože najskôr bola postavená pôvodná stavba a až potom bola
postavená aj prístavba, na ktorej je samostatný krov. Podľa znalca prípadné rozdelenie odkvapových

rúr nie je problémom.

Žalovaný predložil aj odborný posudok vypracovaný znalcom H. X. G. č. XXX/XXXX, ktorý vychádza z
toho, že k reálnemu rozdeleniu by malo dôjsť na rodinný dom č. X (pôvodný rodinný dom) a rodinný
dom č. X (prístavba). Rodinný dom č. X má hlavný vstup na prízemí, ktorý je situovaný na východnej

strane objektu, na prízemí sa nachádza vstupná chodba so schodiskom vedúcim na poschodie, komora,
kuchyňa, kotolňa a dve obytné izby, na poschodí sa nachádza chodba so schodiskom vedúcim na
prízemie, tri obytné izby a kúpeľňa bez WC. Rodinný dom č. X by tvorila severná časť samostatne
stojaceho rodinného domu so zastavanou plochou prízemia XX,XX m2 a so zastavanou plochou
poschodia XX,XX m2, na prízemí sa nachádza hlavný vstup do rodinného domu situovaný na východnej

strane objektu z dvora, vstupná chodba so schodiskom vedúcim na poschodie, kuchyňa, kúpeľňa s
WC a komora. Z dvora z východnej strany objektu je samostatný vstup do drevárne, ktorá je súčasťou
ohodnocovaného rodinného domu. Na poschodí sa nachádza chodba so schodiskom vedúcim na
prízemie a dve obytné izby. Z chodby je výstup na vonkajší balkón, ktorý je situovaný na východ dodvora. Neboli zistené žiadne riziká spojené s užívaním nehnuteľnosti. Súčasťou odborného posudku je
aj fotodokumentácia a pôdorysy rodinného domu.

Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa U. X., sestra strán sporu, ktorá vo svojej výpovedi opísala užívanie
rodinného domu v minulosti a realizáciu prístavby a nadstavby rodinného domu. Svedkyňa uviedla, že
v prístavbe rodinného domu bývala v rokoch XXXX-XXXX, pokiaľ si s manželom postavili nový rodinný
dom. Po ich odsťahovaní prístavba spočiatku nebola obývaná, potom v nej bývali žalovaný brat X. a
sestra U. a žalobca býval s rodičmi v pôvodnom rodinnom dome. Svedkyňa uviedla, že po smrti otca sa

začali nepríjemnosti medzi bratmi. Matka zabezpečovala opravy predného domu, kde sa robila strecha,
dala vymeniť plastové dvere, okno na kuchyni a okno na miestnosti, v ktorej prespával žalobca.

3. Právne bola vec súdom prvej inštancie posúdená v zmysle § 136, § 140 § 141, § 142 Občianskeho
zákonníka.

4. Súd prvej inštancie po zistení skutkového stavu mal za preukázané, že reálne rozdelenie domu tak,
aby zodpovedalo spoluvlastníckym podielom spoluvlastníkov nie je možné, nakoľko by si to vyžiadalo
stavebné úpravy, ktoré by spôsobili znehodnotenie a znefunkčnenie bytovej jednotky. Vzhľadom na vek
stavieb, ktoré sú priľahlé, by vyvolané stavebné investície prevýšili hodnotu samotných stavieb, čím by
bola reálna deľba neefektívna. V prípade reálneho rozdelenia na dve samostatné bytové jednotky, a

to samostatne pôvodný rodinný dom a samostatne prístavba rodinného domu, tak v takomto prípade
je nutné vybudovať samostatné prípojky na dodávky elektriky, vody, plynu a kanalizácie, čo vzhľadom
na dlhodobé problémy medzi stranami nie je reálne. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že
z výsluchu znalca vyplynulo, že nie je možné reálne rozdeliť rodinný dom tak, aby žalobcovi ostala v
užívaní miestnosť, a to dreváreň, ktorú v súčasnosti využíva. Z týchto dôvodov mal súd za preukázané,

že reálna deľba rodinného domu podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov nie je možná, nepostupoval
týmto spôsobom. Poukázal, že ak by došlo k rozdeleniu rodinného domu spôsobom podľa doterajšieho
užívania, ako to navrhuje žalovaný, tak plocha prístavby rodinného domu predstavuje cca XX % z
celkovej obytnej plochy domu, a tým by žalovaný nadobudol trojnásobok svojho spoluvlastníckeho
podielu. Zároveň by sa žalobca ako väčšinový spoluvlastník musel vzdať užívania skladu dreva, nakoľko

pri tejto reálnej deľbe by žalobcovi nebolo možné ponechanie k dispozícii aj k tejto miestnosti. Z týchto
dôvodov nemožno od žalobcu požadovať spravodlivo, aby strpel takýto spôsob vysporiadania, keď ako
väčšinovýspoluvlastníkbymalmaťvyplatenúnáhraduzato,žeustupuježalovanémuakomenšinovému
spoluvlastníkovi a zároveň by sa musel vzdať miestnosti, ktorú dlhodobo užíva, a to skladu dreva.
Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že aj v prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti by naďalej

medzi stranami pretrvávali vzájomné spory, ako to vyplýva z doterajších konaní vedených pred súdmi,
a to napríklad v trestnom konaní za skutok z XX.XX.XXXX. Rovnako medzi stranami boli civilné spory
ohľadom práv a povinností podielových spoluvlastníkov.

5. S poukazom na znalecký posudok predložený žalovaným zaviazal súd žalobcu na vyplatenie náhrady

ustupujúcemu spoluvlastníkovi vo výške 9547,14 eur.

6. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na zásadu úspechu, keď súd vyhovel návrhu žalobcu
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do jeho výlučného vlastníctva.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného s poukazom na ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Odvolateľ namietol skutočnosť, že z rozhodnutia nie je zrejmé
prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú dané predpoklady pre reálne rozdelenie veci, a
to rodinného domu. Tento záver je v rozpore s vykonaným dokazovaním pribratých znalcov. Podľa §
142 Občianskeho zákonníka je nutné brať do úvahy rovnocenne kritérium veľkosti spoluvlastníckeho

podielu a účelného využitia veci. Len ak ani jedno z týchto kritérií pre rozdelenie veci nie je možné,
pristúpi sa k prikázaniu veci za náhradu jednému spoluvlastníkovi. Súd prvej inštancie v rozpore s
ust. § 181 ods. 2 CSP nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie a rozhodol formalisticky. V tomto
konaní súd nie je viazaný návrhmi procesných strán, pričom súd uložil povinnosť žalovanému doplniť
znalecké dokazovanie a zároveň z výsluchu znalca na pojednávaní vyplýva, že reálne rozdelenie

rodinnéhodomumožnéje.Napriektejtoskutočnostivšaksúdvrozhodnutídospelkzáveru onemožnosti
reálnej deľby, čo je nepochopiteľný postup. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že od roku XXXX bola
prístavba domu užívaná súrodencami X., U. a ním, pričom prístavba už od roku 1960 bola užívaná
ako priestor na bývanie rozdelený medzi členov rodiny. Súd mal v súlade s Občianskym zákonníkomuskutočniť reálne rozdelenie domu a vedľajších stavieb, pričom vychádzal len z tvrdení žalobcu. Súd pre
svoju argumentáciu využil konanie žalobcu, ktorý si sám prisvojil užívanie drevárne, čo je nelogickým
vysvetlením. Takéto rozhodnutie súdu je v rozpore so súdnou praxou, kedy aj z rozhodnutí súdu

vyplýva, že reálne rozdelenie nemusí kopírovať výšku spoluvlastníckych podielov hlavne pri kritériu
účelného využitia veci. Nie je pravdou, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, práve naopak,
pre zabezpečenie existenčných potrieb oboch strán sporu je možné vec reálne rozdeliť bez narušenia
štandardného bývania žalobcu v doterajšom režime užívania. Zo znaleckého posudku vyplýva možnosť
reálneho rozdelenia veci s tým, že by bol žalobcovi vyplatený nárok za to, že žalovanému by pripadla

väčšia časť nehnuteľnosti než mu svedčí podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu. Je naopak
nespravodlivé, ak je celá nehnuteľnosť prikázaná žalobcovi s povinnosťou výplaty sumy 9.457,14 eur,
kedy pri sume ceny jednoizbového bytu minimálne 50.000 eur žalovaný vzhľadom na vek nemá možnosť
získať takýto úver pre kúpu bytu. Uviedol, že reálne rozdelenie stavby je možné aj pri zohľadnení výšky
podielov s tým, že aj pribratý znalec mal za to, že užívanie časti rodinného domu tak ako doposiaľ
môže naďalej byť zachované. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že je schopný zaplatiť v prospech

žalobcu sumu cca 13.500 eur v súvislosti s prikázaním časti domu nad rozsah jeho spoluvlastníckeho
podielu a obidve stavby oddelené spoločnou priečkou môžu byť zapísané pod jedným súpisným číslom.
Pokiaľ sa týka skutočnosti, že bol odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví žalobcovi v roku XXXX,
ide o fakt, no toto konanie oľutoval a bolo výsledkom určitých provokácii zo strany žalobcu, pričom
následné oznámenia žalobcu už boli odmietnuté. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie správne dospel
k záveru, že nie sú dané predpoklady pre reálne rozdelenie veci, pričom posudok znalca nie je schopný
zápisu do katastra v súvislosti so spôsobilosťou zmlúv na zápis. Pokiaľ by súd spoločnú vec rozdelil

na samostatné časti, jeho rozhodnutie musí obsahovať údaje smerujúce k zápisu novovzniknutého
rodinného domu ako samostatnej stavby do katastra nehnuteľností. Zároveň na kolaudovaní rodinného
domu a na nevyhnutné rozdelenie zastavanej parcely poukazoval aj znalec v konaní. Otázka deliteľnosti
stavby zo stavebno-technického hľadiska nebola v konaní preukázaná a v tomto smere ani žalobca
v konaní nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Pribratý znalec uviedol, že v súčasnosti existuje len jedna

elektrická vodovodná, plynová a kanalizačná prípojka, čo by znamenalo značné náklady pri distribúcii
ďalšíchprípojok.Súdprvejinštanciepretosprávnevyhodnotiltietootázkyavýmera,ktorúužívažalovaný
nezodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Poukázal na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít,
v zmysle ktorých správne súd prvej inštancie aj rozhodol.

9. Žalovaný vo svojej republike uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu o nesplnení predpokladov
na reálne rozdelenie rodinného domu. Poukázal na to, že okolnosti, na ktoré poukazoval žalobca o
spôsobilosti zmlúv a verejných listín na zápis do katastra nie je otázka relevantná v tomto konaní
a nie je správny ani názor žalobcu, že ustúpil od návrhu na doplnenie dokazovania, nakoľko na
umiestnenie podružných meraní nie je potrebné žiadne administratívne konanie. Rovnako tak námietky

neexistencie, resp. nutnosti ďalších prípojok nie sú dôvodné, nakoľko stavba je už napojená na prípojky.
Zmena technického riešenia spotreby je len otázkou zmluvnej úpravy jednoduchou formou. Pokiaľ sa
týka užívania výmery, ktorá nezodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho podielu, s týmto sa súd prvej
inštancie nezaoberal napriek jeho návrhu. Súd nesprávne vyhodnotil otázku účelného využitia stavby
domu, a preto trval na dôvodoch uvedených v odvolaní.

10. Žalobca v duplike zo dňa 04.06.2024 uviedol, že žalovaný v podaní ohľadom reálnej deľby opomenul
skutočnosť, že časť domu, ktorú označil ako prístavbu a ktorú žiadal prikázať do výlučného vlastníctva
celú neužíva, a že nevyhnutne ju užíva aj žalobca. Aj táto skutočnosť svedčí o nemožnosti rozdelenia
domu podľa súčasného užívania spoluvlastníkmi na dve časti. Prístavba rodinného domu je užívaná

stranami sporu spoločne. Žalovaný žiada prikázať do svojho výlučného vlastníctva až o XXX % viac
než mu patrí podľa spoluvlastníckeho podielu. Z vyjadrenia ustanoveného znalca, technické rozdelenie
domu podľa užívania spoluvlastníkmi nie je možné. Izba, kuchyňa, schodište a chodby na druhom
poschodí, ktoré užíva len žalovaný sa pre spoločné prvky, a to strecha, nosné steny a základy, nedajú
technickyodčleniťzrodinnéhodomu,anizjejčasti,ktorúžalovanýoznačujeakoprístavba.Žalovanýtiež

opomína to, že túto nehnuteľnosť nie je možné jednoducho rozdeliť len priradením nového súpisného
čísla. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením, že nehnuteľnosť možno rozdeliť bez samostatných prípojok
kanalizácie, elektriny a plynu. Uviedol, že z doteraz predložených posudkov a príloh nevyplýva, že
tieto obsahujú vyjadrenia distribútorov ohľadom vybudovania samostatných prípojok pre rodinné domy.Rovnako žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že tento nemusí mať plynovú prípojku. Poukázal
na skutočnosť, že žalovaný sa odmieta dobrovoľne podieľať na úhradách za plnenia spojené s užívaním
rodinného domu, čo okrem iného mu vyplýva ako povinnosť podielového spoluvlastníka. Dokazovanie,

ktoré vykonal súd prvej inštancie vylučuje reálnu rozdeliteľnosť rodinného domu. Súd pri zrušení
podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením musí dbať na to, aby nevznikli nefunkčné stavby v
rozpore so stavebnými predpismi, ktoré svojou veľkosťou sú v nepomernom stave k veľkosti pôvodných
podielov spoluvlastníkov. Z týchto dôvodov trval na stanovisku, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

11. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní predložené neboli.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že súd prvej inštancie dospel ku nesprávnemu
skutkovému záveru, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť. Pri zrušení podielového

spoluvlastníctva súd je viazaný poradím v zmysle zákona, kedy na prvom mieste je ako spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva uvedené rozdelenie veci, na druhom mieste prikázanie veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a v treťom rade nariadenie predaja
veci a rozdelenie výťažku. Súd je viazaný týmto poradím a v prípade, že sa zistí, že vec je reálne
rozdeliteľná, je nutné, aby vyporiadal podielové spoluvlastníctvo týmto spôsobom. Pri vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva je nutné prihliadnuť nielen na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ale aj
na účelné využitie veci.

14. Odvolací súd k uvedenej otázke uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že pre oboch podielových
spoluvlastníkov je táto nehnuteľnosť nehnuteľnosťou, ktorá slúži na ich bývanie, je nutné v prvom rade

brať do úvahy túto otázku tak, aby po skončení konania nedošlo k situácii, že podielový spoluvlastník
síce s nárokom na výplatu bude zbavený svojho obydlia. Aj pri porovnaní ústavného práva na bývanie
s právom na vlastníctvo veci je nutné preferovať oprávnenie osoby užívať určitú nehnuteľnosť na svoje
bývanie tak, aby nedošlo k strate obydlia osoby, ktorá mala spoluvlastnícky podiel k určitej nehnuteľnosti,
pokiaľ si za výťažok z nej nemôže zabezpečiť plnohodnotné bývanie. V danom prípade je zrejmé, že

za sumu 10.000 eur cca nie je žalovaný schopný si zabezpečiť bývanie, a preto nemožno vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci žalobcovi. V tomto smere súd prvej inštancie nesprávne zistil
nielen skutkový stav, ale aj vec právne posúdil. Reálne rozdelenie veci je dôvodné vtedy, keď každý
zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k tejto veci, hlavne v situácii, keď táto vec
slúži na zabezpečenie jeho práva na bývanie. V konaní bolo preukázané, že spoluvlastníci sú ochotní

finančne zabezpečiť postup nutný na rozdelenie veci, hlavne zo strany žalovaného a nepochybne
vec reálne rozdeliteľná je, nakoľko reálne nedeliteľná vec je len tá vec, ktorá po rozdelení nemôže
slúžiť účelu, na ktorý je určená. Toto v danom prípade z obsahu spisu nevyplýva. Z obsahu spisu
vyplýva, že nižšie náklady na reálne rozdelenie nehnuteľnosti spojené so zaplatením náhrady žalobcovi
by boli v prípade, ak by bola vec rozdelená tak, ako doposiaľ je užívaná. Správne v tomto smere

poukázal žalovaný aj na rozhodnutia vyšších súdnych autorít, podľa ktorých reálne rozdelenie veci
nemusí kopírovať výšku spoluvlastníckych podielov. Vzhľadom na charakter rozdeľovanej veci sa javí,
že účelným by bol postup týmto spôsobom, hlavne pri zohľadnení situácie, že žalovaný je ochotný
vyplatiť žalobcovi sumu, ktorá zodpovedá výške podielu, o ktorú by bol navýšený podiel žalovaného.
Nepochybne by takýmto spôsobom vznikli dve samostatné funkčné veci, ktoré by boli schopné slúžiť

na samostatné bývanie podielovým spoluvlastníkom v režime tak, ako doposiaľ. Takéto riešenie veci
sa javí byť spravodlivým a súladným s dobrými mravmi. Nepochybne takéto rozdelenie podielového
spoluvlastníctva pri stavbe musí byť v súlade s príslušnými predpismi tak, aby táto stavba mohla byť
zapísaná v katastri nehnuteľností ako stavba slúžiaca na bývanie. V tomto smere je povinný predložiť
príslušné dôkazy žalovaný, ktorý navrhuje tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

15. V danom prípade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ konajúci súd nie je viazaný
návrhom na to, akým spôsobom bude vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo, nemôže tento
spôsob vyporiadania zamietať z formálneho dôvodu pre nepredloženie dôkazu jednej strany. Zároveňodvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný preukázal, že disponuje potrebnými finančnými
prostriedkami, ak by mu bola prikázaná nehnuteľnosť vo výmere väčšej ako mu patrí podľa listu
vlastníctva.

16. V prípade, že by nebolo možné týmto spôsobom usporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu,
je nutné riešiť túto situáciu v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy zákon ustanovuje
možnosť podielové spoluvlastníctvo nezrušiť a návrh zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal, pričom práve v takýchto prípadoch, kedy pri

zrušení podielového spoluvlastníctva dochádza k strate obydlia jedného podielového spoluvlastníka, je
takýto postup dôvodný v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky. Častým dôvodom zamietnutia
takéhoto návrhu je vek podielového spoluvlastníka, prípadne jeho zdravotný stav, ako aj to, že v
nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet spoluvlastníctva prežil väčšiu časť svojho života a má k nej citovú
väzbu.

17. Všeobecný súd je teda pri posúdení otázky, ktorej strane sporu v konkrétnom prípade poskytnúť
ochranu, často postavený pred neľahkú úlohu. Okolnosti môžu byť - a často bývajú - značne
komplikované a netypické. To ho však nezbavuje povinnosti urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého
riešenia. V prípade, že nie je možné zachovať maximum oboch v kolízii stojacich základných práv, je
všeobecný súd povinný túto kolíziu vyriešiť v prospech toho, komu svedčí všeobecná idea spravodlivosti

[podobne pozri nález Ústavního soudu České republiky sp. zn. Pl. ÚS 34/09, č. 187/2010 SNaU; ďalej
len „nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 34/09“)].

18. Špeciálnu pozornosť musí všeobecný súd venovať prípadom, keď je predmetom sporu nehnuteľnosť
slúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade je nepriamo dotknuté nielen právo na súkromný

a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru, z ktorého vyplývajú tiež určité procedurálne
garancie (porovnaj nález II. ÚS 294/2018 z 11. októbra 2018, bod 12), ale aj právo každého na
zachovanie ľudskej dôstojnosti zaručené čl. 19 ods. 1 ústavy.

19. Pokiaľ sa týka skutočností, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie ohľadom násilného sa správania

žalovaného k žalobcovi, tak tieto závery nepochybne zo spisu vyplývajú, no odvolací súd uvádza, že
jedná sa o skutok, ktorý sa stal pred XX rokmi, pričom samotný žalovaný poukazoval aj na to, že žalobca
prispel ku vzniku konfliktu, pričom následne už takéto správanie nebolo preukázané. Aj táto skutočnosť
musí byť braná do úvahy, kedy za jednorazové konanie, ktoré je v rozpore so zákonom nemožno takejto
osobe v podstate uprieť právo na bývanie.

20. Odvolací súd uvádza, že pri vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva je nutné vychádzať zo
spôsobu užívania hlavnej stavby a prístavby, pričom užívanie ostatných budov, ktoré sú príslušenstvom,
pre samotné rozhodnutie vo veci nie je rozhodujúce.

21. Predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v tomto konaní je stavba, pričom predmetom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie sú pozemky pod stavbou, ani priľahlá parcela, ktorá je
evidovaná na samostatnom liste vlastníctva. Aj na skutočnosť majetkových práv k pozemku pod stavbou
a nádvoriu je nutné prihliadať.

22. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z
dôvodu, že súd pre nesprávne právne posúdenie nevykonal dôkazy na preukázanie dôvodnosti obrany
žalovaného, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

23. Vec bola vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

25. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).