Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 6, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Tk/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122010201
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122010201.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Banská Bystrica v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Šnajderovej

a z prísediacich A. A. B. a A. C. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.03.2024 v Banskej Bystrici
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. F., nar. XX.XX.XXXX v G. H., trvale bytom I. J. K. XXX/XX, L. G., t.č. v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,

je vinný,

žepovzájomnejdohodestromačlenmiorganizovanejskupinyvúmysleusmrtiťA.G.,nar.XX.XX.XXXX,
ktorý vypovedal ako svedok v trestnej veci proti odsúdenému A. K., ktorý za jeho odmenu dohodol
jeho likvidáciu (a ktorý bol za tento skutok právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp.zn. 3T/23/2008 zo dňa 10.11.2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6To/6/10
zo dňa 22.09.2010), spoločne s ďalšou osobou, ktorá 27.06.2000 ako vodič riadila osobné motorové
vozidlo zn. Alfa Romeo ev.č. E. XX-XX k rodinnému domu č. 22 v Banskej Bystrici – mestská časť
Kynceľová, kde o 11:15 hod. obžalovaný vybehol z vozidla a samopalom vz. 58, nezisteného výrobného

čísla z ľavej strany najmenej 28-krát vystrelil na A. G. sediaceho v osobnom motorovom vozidle zn.
Land Rover Freelander ev. č. E. a spôsobil mu viacnásobné strelné rany s poškodením ľavej bedrovej
tepny a tkanív brušnej dutiny, veľkých ciev pravej hornej končatiny, pravej dolnej končatiny, vedúcich
k šoku z vykrvácania ako bezprostrednej príčine smrti A. G., ku ktorej došlo 27.06.2000 o 12:35 hod.,
s vozidlom potom odišli do katastra obce Slovenská Ľupča, kde ho pri poľnej ceste smerom na Priechod
zapálili a následne presne nezisteného dňa, ďalšie dve osoby v rodinnom dome v E., na M. J. K. XX
vyplatili odmenu obžalovanému a vodičovi vozidla vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92 €),

teda

iného úmyselne usmrtil, pričom čin spáchal z obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky

čím spáchal

trestný čin „Vražda“ podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č.

183/1999 Z.z.

a za to mu súd

ukladá

Súd podľa § 37 zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31.12.2005 upúšťa od uloženia súhrnného

trestu, pretože má za to, že trest uložený obžalovanému rozsudkom Špeciálneho súdu Pezinok sp.zn.
BB-3T/3/2008 zo dňa 24.02.2009, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.2Toš/5/2009 zo dňa 13.09.2010, rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica sp.zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 08.04.2022 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1To/9/2022 zo dňa 07.09.2022, je dostatočný.

Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej N. G., nar.
XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. H. K. XX, E. E., mestská časť G. škodu vo výške 1.346,10 €.

Súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkazuje poškodenú spoločnosť UNIQA pojišťovna, a.s., Evropská č.

810/136, Vokovice, Praha, IČO 492 40 480 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Voči obžalovanému bola dňa 19.12.2001 podaná na Krajský súd v Banskej Bystrici (v tom čase miestne
a vecne príslušný súd) obžaloba pre skutok, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako trestný čin „Vražda“
podľa § 219 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 zákona
č. 140/1961 Zb. Tento skutok mal obžalovaný spáchať tak, že

„po vzájomnej dohode s doposiaľ najmenej dvomi nestotožnenými páchateľmi s cieľom usmrtenia A.
G., zadovážil osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo 164 tmavozelenej metalízy ŠPZ E. XX-XX,
v tom čase evidované na E. K., na ktorom dňa 27.06.2000 o 11:15 hod. jazdil ako vodič, pričom týmto
vozidlomspoločneprišlipredrodinnýdomč.22vBanskejBystrici,časťKynceľová,kdezastavilvozidlom

hneď vedľa vozidla Land Rover Freelander ev. č. E. XXX F., v ktorom sedel A. G., následne z vozidla
Alfa Romeo vystúpil jeden z nezistených páchateľov a najmenej 28-krát vystrelil zo samopalu vz. 58
bez výrobného čísla na A. G., po čom nasadol späť do uvedeného osobného motorového vozidla,
s ktorým odišli do katastra obce O. P. a tu vozidlo pri poľnej ceste smerom na Priechod následne
zapálili. Poškodený A. G. na následky viacpočetných strelných poranení zomrel následkom vykrvácania

pri prevoze do nemocnice“ (č.l. 1402).

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T/31/2001 zo dňa 28.06.2007, v spojení
s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2To/1/2008 zo dňa 11.11.2008 (č.l. 2690,
2879) bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu „Vražda“ podľa § 219 ods. 1, ods. 2

písm. h) zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z., ktorý spáchal tak, že

„po vzájomnej dohode s troma členmi organizovanej skupiny v úmysle usmrtiť A. G., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý vypovedal ako svedok v trestnej veci proti odsúdenému A. K., ktorý za odmenu dohodol jeho
likvidáciu, spoločne s ďalšou osobou, ktorá 27.06.2000 ako vodič riadila osobné motorové vozidlo zn.

Alfa Romeo, ŠPZ: E. XX-XX k rodinnému domu č. XX L. E. E. – K. G., kde o 11:15 h obžalovaný vybehol
z vozidla a samopalom vz. 58, nezisteného výrobného čísla, z ľavej strany najmenej 28-krát vystrelil na
A. G., nar. XX.XX.XXXX, sediaceho v osobnom motorovom vozidle zn. Land Rover Freelander, ev. č.
E. XXXXX a spôsobil mu viacnásobné strelné rany s poškodením ľavej bedrovej tepny a tkanív brušnej
dutiny, veľkých ciev pravej hornej končatiny, pravej dolnej končatiny, vedúcich k šoku z vykrvácania ako

bezprostrednej príčine smrti A. G., ku ktorej došlo 27.06.2000 o 12:35 h. S vozidlom potom odišli do
katastra obce Slovenská Ľupča, kde ho pri poľnej ceste smerom na Priechod zapálili. Následne presne
nezisteného dňa, asi o týždeň, ďalšie dve osoby v rodinnom dome v E., na ul. Podkoreňovej č. 800/56
vyplatili odmenu obžalovanému E. F. a vodičovi vozidla vo výške 1.000.000,- Sk.“

Za tento trestný čin bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením
obžalovaného do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3Ntok/1/2021 zo dňa 16.06.2021, v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tost/37/2021 zo dňa 23.11.2021 bola

povolená obnova konania v trestnej veci vedenej proti obžalovanému na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp.zn. 2T/31/2001. Súd zároveň zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 2T/31/01 zo dňa 28.06.2007, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2To/1/2008 zo dňa 11.11.2008, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (č.l. 166, 320 prip. spisu).Obnova konania bola povolená s poukazom na ustanovenie § 394 ods. 4 písm. a) Tr. por., keďže
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vydal rozhodnutie (E. F. proti Slovenskej republike),
ktorým skonštatoval, že súdne konanie vedené proti obžalovanému nebolo v súlade so zárukou

spravodlivosti podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).
ESĽP poukázal najmä na skutočnosť, že súd v odsudzujúcom rozhodnutí dostatočne nevenoval
pozornosť rozhodujúcemu dôkazu, výpovedi kajúcnika A. A., ale tento dôkaz posúdil ako tzv. bežný
dôkaz a nevyhodnotil výpoveď kajúcnika v kontexte výhod, ktoré tento za svoju výpoveď získal.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5T/1/2021 zo dňa 01.03.2022 bola v zmysle § 244
ods. 1 písm. a) Tr. por. per analogiam, s poukazom na § 15 Tr. por., § 16 ods. 1 písm. a) Tr. por. a §
17 ods. 1 Tr. por. postúpená na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Banská Bystrica trestná
vec obžalovaného vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 5T/1/2021 pre trestný čin
„Vražda“ podľa § 219 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31.12.2005 spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31.12.2005 (č.l. 3346).

Trestná vec je vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 6Tk/1/2022.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6Tk/1/2022 zo dňa 06.07.2022 súd v zmysle § 244
ods. 1 písm. a) Tr. por. per analogiam vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a v zmysle § 22 ods. 1 Tr.
por. vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na rozhodnutie sporu

o príslušnosť (č.l. 3559).

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Ndt/12/2022 zo dňa 27.07.2022 súd vyslovil,
že súdom príslušným na konanie v I. stupni, v trestnej veci obžalovaného, je Okresný súd Banská
Bystrica (č.l. 3582).

*****

Trestné konanie bolo teda pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 2T/31/2001.
Po povolení obnovy konania je príslušným na rozhodovanie o obžalobe voči obžalovanému Okresný súd

Banská Bystrica. Vzhľadom na skutočnosť, že po povolení obnovy konania sa zmenilo zloženie senátu,
súd s poukazom na ustanovenie § 277a ods. 1 Tr. por. vyzval obžalovaného, aby sa vyjadril, či súhlasí
so zmenou v zložení senátu (č.l. 3590). Obžalovaný listom doručeným súdu dňa 31.08.2022 oznámil,
že so zmenou v zložení senátu nesúhlasí (č.l. 3594).

Obžalovaný ešte pred začatím hlavného pojednávania vzniesol námietku zaujatosti voči celému senátu
Okresného súdu Banská Bystrica. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6Tk/1/2022 zo
dňa 14.04.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3Nto/7/2022 zo dňa
11.05.2022 súd podľa § 32 ods. 3 Tr. por., v spojení s § 31 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že predsedníčka
senátu JUDr. Eliška Šnajderová a prísediaci A. A. B. a A. C. D. nie sú vylúčení z vykonávania úkonov

trestného konania (č.l. 3468, 3497).

Obžalovaný následne podal ďalšiu námietku zaujatosti, o ktorej súd s poukazom na ustanovenie §
31 ods. 6 Tr. por. nekonal, pretože nebola vznesená bezodkladne (č.l. 3516). S takýmto postupom sa
stotožnil aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v odôvodnení uznesenia sp.zn. 3Tos/64/2022 zo dňa

24.06.2022 (ktorým rozhodoval o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola
zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby) o.i. uviedol, že „Krajský súd nepovažoval za nesprávny
procesný postup okresného súdu pri posudzovaní druhej námietky zaujatosti zo strany obvineného,
pretože tento mohol svoju žiadosť o zistenie a oznámenie spôsobu vytvorenia a zloženia zákonného
senátu, nepochybne adresovať konajúcemu súdu podstatne skôr (viď oznámenie predsedníčky senátu).

Naviac nič nenasvedčuje tomu, že by bolo v tomto prípade postupované v rozpore s Rozvrhom práce
Okresného súdu Banská Bystrica na rok 2022. Napokon o nevylúčení predsedníčky senátu (sudkyne)
a dvoch členov senátu (prísediacich) bolo už v tomto konaní právoplatne rozhodnuté“ (strana 7 cit.
uznesenia, č.l. 3555).

*****

Okresný súd vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 23.02.2023, 14.04.2023, 21.04.2023, 14.06.2023,
16.06.2023, 19.06.2023, 22.06.2023, 29.06.2023, 30.06.2023, 22.11.2023, 29.11.2023, 30.11.2023,18.12.2023, 04.03.2024, 05.03.2024 a 06.03.2024. Hlavné pojednávanie dňa 18.12.2023 bolo vykonané
napriek neúčasti obžalovaného (za prítomnosti jeho obhajcu), ktorý súhlasil s vykonaním tohto hlavného
pojednávania v jeho neprítomnosti (č.l. 4811).

Obžalovaný navrhoval odročiť hlavné pojednávanie konané v dňoch 23.02.2023, 14.04.2023
a21.04.2023zdôvoduporušovaniaprávanebyťvystavenýneľudskémuaponižujúcemuzaobchádzaniu
v súvislosti s jeho eskortou na Okresný súd Banská Bystrica. Senát okresného súdu návrhu
obžalovaného nevyhovel, keďže spôsob eskorty a podmienky jej vykonania sú v plnej kompetencii Zboru

väzenskej a justičnej stráže. Obžalovaný sa s uvedenou námietkou obrátil aj na Ústavný súd Slovenskej
republiky, ktorý uznesením sp.zn. III. ÚS 486/2023 zo dňa 28.09.2023 ústavnú sťažnosť odmietol.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 3704) vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného

v podanej obžalobe. Ku skutku vypovedal dvakrát, a to na hlavnom pojednávaní konanom dňa
23.02.2023 a 29.11.2023.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 23.02.2023 uviedol, že obžaloba je taká ako svedkovia. Krivá,
falošná a nepravdivá. Nebol vodičom vozidla zn. Alfa Romeo v Banskej Bystrici a nemá nič spoločné

s vraždou A. G..

Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že A. A. pozná, avšak na presné okolnosti ako sa spoznali,
si už vzhľadom na odstup času nepamätá. V prípravnom konaní si to pamätal lepšie. Boli v priateľskom
vzťahu. Odvtedy ako A. A. v roku 2005 alebo 2006 zmenil výpoveď, nemá dôvod ho považovať za

priateľa,leboklame.SA.A.sastretliviackrát,nemaližiadnespoločnéaktivity.Stretávalisaakokamaráti.
Stretli sa aj v roku 2004, keď bol obžalovaný prepustený z väzby na slobodu. Riešili nejakú obchodnú
záležitosť, ale už si nepamätá akú.

O. O. registruje, vie kto to je, ich vzťah nebol priateľský, len sa poznali. Nepamätá si, že by sa so O. O.

stretol, alebo by ho poznal ešte predtým ako bol vzatý do väzby v tejto veci.

A. K. registruje ako väčšia časť obyvateľstva. Osobne sa spolu stretli 20.03.2007 na Krajskom súde
v Banskej Bystrici, kde bol v tejto veci vypočúvaný ako svedok. Nikdy predtým sa osobne nestretli.
V súčasnosti majú negatívny vzťah, pretože klame.

Q. A. pozná, je to jeho bývalý advokát. Prvýkrát sa stretli na prelome rokov 2002 a 2003, keď bol
obžalovaný vo väzbe. Nikdy predtým ho nevidel. Q. A. bol jeho obhajcom v tejto veci. Okrem neho ho
v tejto veci zastupovali aj R. O., R. G., R. N., R. O. F. R. G.. Toľko obhajcov mal preto, lebo je to jeho
právo. R. O. mu odporučil Q. A., lebo sa poznali. Keďže R. O. je z Trebišova, čo je 350 km od miesta,

kde vykonával väzbu, z tohto dôvodu za ním chodil Q. A.. Q. A. za obžalovaným chodil aj každý týždeň
a preberali aj iné, obchodné, veci. Celá jeho rodina podnikala a musel to zabezpečovať aj keď bol vo
väzbe.

R. A. je bývalý švagor A. K.. Videl ho na súde, ale vôbec ho nepozná.

S. E. pozná od roku 1998, je to narkoman a udavač. Voľakedy bol zamestnancom v ich firme. Niekedy
v máji – júni 2005, keď bol obžalovaný v Maďarsku, im ukradol (spreneveril) nejaké peniaze, okolo
300.000,-Skapotomsaichvzťahyzhoršili.Usvedčujehovoviacerýchveciachaklame.Niekoľkokrátbol
vyhodnotený za nevierohodného svedka. Obžalovaný ho zamestnal na šrotovisku. Pred touto krádežou

boli kamaráti, poznali sa, stretávali sa. Bol to človek z ich regiónu.

A. S. registroval len zo spisu. Nepamätá si, že by sa s ním v tom čase stretával. Nevedel o ňom.

L. Q. je obžalovaného kamarát, pozná sa s ním od malička. Pochádza z rovnakého mesta, stretávali

sa často. Nie sú v kontakte, lebo obžalovaný bol v base, on je na slobode. Nemajú však žiadne spory
medzi sebou. Mali spolu aj nejaké aktivity. Sprostredkoval mu predaj zn. Alfa Romea cez jeho obhajcu
R. O.. Je to už 23 rokov dozadu, na podrobnosti si už nepamätá. Rovnako si nepamätá na stretnutia
s Ukrajincom. V prípravnom konaní to opisoval a pamätal som si to lepšie.V roku 2000 málokedy chodieval do Banskej Bystrice. Sprevádzal S. E. na nejaký výsluch, ktorý sa
konal v Banskej Bystrici. V tom čase nechodieval do Brezna. Nepamätá si to. Pokiaľ ide o vozidlo zn.

Alfa Romeo, vie, že tam boli vykonávané nejaké opravy, ale či to opravoval obžalovaný alebo to len
sprostredkoval, už si nepamätá. Myslí, že auto predal pred týmto skutkom, ktorý sa stal. V prípravnom
konaní to uvádzal, vtedy to presne vysvetlil. Pridržiava sa toho, čo povedal vtedy. Ak si dobre pamätá,
predal ho za 30.000,- €, ale čo s tými peniazmi urobil, už si nepamätá. Dňa 27.06.2000 nebol v Banskej
Bystrici. V ten deň bol na Okresnom súde Trebišov s R. G. a potom mal nejaké stretnutie, ale už nevie

kde. Tam sprostredkoval predaj auta. Vypovedal o tom v prípravnom konaní.

Poškodeného A. G. vôbec nepoznal. V období roku 2000 a predtým jeho rodina podnikala, pomáhali si
a pomáhali mu aj rodičia, aj starí rodičia. Obžalovaný bol skôr ten, čo obehával veci a zabezpečoval a nie
ten, čo zabezpečoval finančné prostriedky. Obehával znamená v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
jeho rodiny. Nevie povedať, aké motorové vozidlá v tom čase používal. Nepamätá si na bližšie okolnosti

dňa, keď sa stal skutok.

Pokiaľ ide o solárium, tak toto vzniklo niekedy v roku 2000. Naťahovalo sa to niekoľko mesiacov, pretože
kupovali stroje. Bolo to ešte v období, keď bol jeho brat na slobode, najal si architekta. Financovali to
jeho a družkini rodičia. Nebolo to len solárium, bola tam aj videopožičovňa a vo vedľajších priestoroch

mali jeho rodičia obchod s oblečením.

Keďže obžalovaný v prípravnom konaní a na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní vypovedal sčasti
odlišne, prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prečítať nasledovné časti výpovede obžalovaného
z prípravného konania a z hlavného pojednávania:

Obžalovaný v prípravnom konaní (č.l. 54 – 55 ) o.i. uviedol, že

- pokiaľ sa týka vozidla Alfa Romeo 164, tmavozelenej metaliz. farby, k celej záležitosti ohľ. tohto vozidla
môžem povedať toľko, že asi niekedy v auguste, možno v júli 1999, čo usudzujem podľa toho, že

v novembri 1999 bol môj priateľ L. Q. zatvorený a pred tým asi tri mesiace ma požiadal, aby som mu
odviezol z Trebišova do Kapušian predmetné vozidlo Alfa Romeo. Ja som takto učinil, bol som s Q.
v Trebišove v jednom súkromnom dome, kde bol aj servis, kde vozidlo bolo, neviem povedať spamäti
ulicu, ale vedel by som ju ukázať a vozidlo som odviezol spolu s Q. do jednej garáže, tiež neviem presne
povedať, na ktorom mieste to bolo, viem však, že garáž vybavil Q., neviem ani komu patrila. Potom

neskôr,keďužbolQ.voväzbe,nakoľkosomchodilkjehorodičomapríbuznýmdoKapušian,abysomsa
aj poinformoval, ako sa celá vec okolo Q. rieši a bolo mi povedané jeho príbuznými, neviem, presne kým,
že by som mal vozidlo, pretože bolo pokazené, odviezť do opravy do servisu zv. Diesel v Kapušanoch.
Neviem presne teraz povedať, odkiaľ som toto vozidlo vzal, neviem presne kde už bolo, či v predmetnej
garáži alebo niekde inde, ale doviezol som ho do predmetného servisu do opravy. Nakoľko som už videl,

že Q. bude vo väzbe dlhšie a vložil som do opravy predmetného auta aj svoje peniaze a niečo mi dali
príbuzní Q., keď som stretol Ukrajinca menom O. niekedy v apríli 2000 a keď sa ma pýtal, či vozidlo
Alfa Romeo, ktoré malo patriť Q. je na predaj, povedal som, že áno, ale som si overil u Q. O., ktorý je
obhajcom L. Q., aby sa ho spýtal, či vozidlo je na odpredaj. Keď sa Q. O. vrátil, oznámil mi, že vozidlo je
na predaj a náhodne som sa stretol v Michalovciach s uvedeným Ukrajincom menom O. a vtedy som mu

povedal, že ak má záujem o toto vozidlo, že je na predaj. Potom som oznámil rodičom Q., že vozidlo je
možné odpredať, oni s tým súhlasili, a keď ozaj náhodne som sa stretol s uvedeným Ukrajincom, resp. on
mi zavolal, že príde do Kapušian, čo aj urobil, ja som potom išiel k rodičom Q., od nich som dostal kľúče
od vozidla, ktoré stálo pred ich blokom a vozidlo som uvedenému Ukrajincovi za 30.000,- Sk predal.
Podľa mňa auto ani nemalo vyššiu hodnotu, nakoľko bolo na ŠPZ Českej republiky, neviem ani presnú

ŠPZ uviesť, vozidlo nemalo ani veľký ani malý technický preukaz, uvedený Ukrajinec menom O. súhlasil
s kúpnou cenou tohto vozidla. Peniaze som od uvedeného Ukrajinca dostal, on moje telef. číslo na mobil
mal a ja som ho od neho ani nepýtal, ani som ho nepotreboval a celá záležitosť tým pre mňa skončila.
Celá transakcia prebehla niekedy v apríli – máji 2000, nakoľko som ja v predm. vozidle za opravu mal aj
svoje peniaze, z týchto som si časť ponechal, max. do 10.000,- Sk, časť som dal Q. O., nakoľko bol – je

obhajcom Q., koľko som dal dr. O., neviem a zvyšok, ktorý si tiež nepamätám, som poslal Q. na osobný
účet do väzby. To je všetko, čo o predmetnom aute viem, od tej doby som toto auto nevidel.
- Dnes uvádzam, že som bol v ten deň od rána na súde v Trebišove, lebo som tam doprevádzal svojho
kamaráta, ktorý mal súd – a to R. G. a čakal som ho v bare pri súde s R. E.. Predmetný bar je asi 100metrov od súdu, boli sme tam v ranných hodinách, neviem presne povedať, kedy mal G. pojednávanie
na súde, mohlo to byť od 09:00 hod. do 11:00 hod., ale presne to neviem povedať.

Obžalovaný v prípravnom konaní (č.l. 365 – 368) o.i. uviedol, že

- Nespomínam si presný deň, v ktorý to bolo, ale bolo to asi nejako týždeň pred 27.06.2000, keď som
išiel do Novej Bane do obchodu Armi Shop, kde som si chcel kúpiť maskáče, alebo inú výstroj. Presne
čo som kupoval, to už uviesť neviem, lebo v tomto obchode som bol viackrát a teda si nepamätám, čo

som presne kupoval. Ešte predtým mi môj brat spomínal (vtedy už bol vo väzbe), aby som mu predal
jeho vozidlo VW Golf bordovej farby. Keď som bol v Novej Bani, tak som išiel na benzínovú čerpaciu
stanicu Slovnaft, kde som sa spýtal, či mi nevedia povedať, kde je autobazár. Tam mi aj povedali, pričom
si spomínam na to, že pri ceste z Košíc je odbočka na ten autobazár vľavo a je tam len jeden autobazár.
Vtedy v Novej Bani som bol sám a bol som asi na vozidle môjho otca a to Mazda 626 starší typ striebornej
farby. Keď som prišiel za majiteľom autobazáru, ktorého meno si nepamätám, pričom som mu povedal,

že mám na predaj vozidlo VW Golf, či by mal záujem o takéto vozidlo. Tento mi na to povedal, že áno,
ale že ho musí vidieť. Vzhľadom k tomu, že je veľká vzdialenosť medzi Veľkými Kapušanmi a Novou
Baňou, tak sme sa dohodli, že sa na ďalší týždeň stretneme na polceste na motoreste Cieľ pri Rimavskej
Sobote o 14:00 hod. Ja som sa vrátil domov.
- ...ako som už predtým vypovedal, išiel som potom na Okresný súd v Trebišove s R. G.. Z Veľkých

Kapušian do Trebišova som išiel iba s R. G., pričom som už išiel na VW Golf bordovej farby. Po príchode
do Trebišova som zastal pri súde, kde už bol aj R. O.. Teraz si už presne nespomínam, či som ja išiel do
budovysúdu,alebonie,alemoholsombyťvbareLagúnapribudovesúdu,alebovonkunaparkoviskupri
vozidle.Totosipresnenespomínam,kdesomsapresnenachádzal,lebosR.G.sombolasisedemalebo
osemkrát na takomto pojednávaní, tak už presne neviem kde som sa vtedy nachádzal. Po skončení

pojednávania sme sa s R. G. vrátili domov do Veľkých Kapušian, pričom čas, kedy sme sa vrátili si
nespomínam. Po návrate domov som bol už vopred dohodnutý s R. G., že pôjde so mnou na to stretnutie
k tomu motorestu a tak po príchode do Veľkých Kapušian Jaro hneď ku mne nastúpil a išli sme k tomu
motorestu, aby sme to do 14.00 hod. stihli. Po príchode k motorestu Cieľ som zistil, že mi uniká vzduch
z jednej pneumatiky, už si nespomínam z ktorej. Tu pri motoreste bol už ten majiteľ autobazáru, ktorý

si vyskúšal uvedené vozidlo, ale povedal mi, že ho nechce, lebo je v zlom technickom stave. Keďže
sme sa nedohodli, majiteľ autobazáru odišiel, pričom neviem uviesť na akom aute tam bol, lebo si na to
nespomínam. Potom ako majiteľ autobazáru odišiel, som chcel vymeniť koleso za rezervu, avšak nemal
som kľúč k bezpečnostnej skrutke na kolese, nakoľko na tomto vozidle boli namontované elektróny
(hliníkové disky). Nevedel som si s týmto poradiť ináč len tak, že som zavolal môjmu priateľovi T. T.,

aby zohnal kľúč a prišiel za nami k motorestu Cieľ, aby som mohol vymeniť koleso a mohol sa vrátiť
domov. Nespomínam si už koľko sme tam na neho čakali, ale bolo to dlho, kým prišiel, kde doniesol
kľúč a vymenili sme koleso a potom sme sa vrátili domov. T. T. k nám prišiel sám, pokiaľ si spomínam
a prišiel na vozidle BMW čiernej farby, trojkového radu. Potom sme sa vlastne vrátili spoločne domov.
- Prečo som uvedené vozidlo VW Golf predával až tak ďaleko, tak to bolo z toho dôvodu, že som toto

vozidlo núkal aj na východe v okolí, kde však mi ho nechceli zobrať, lebo som žiadal vysokú cenu
300.000,- Sk a preto som ho chcel predať v Novej Bani. Neskôr som toto vozidlo predal za nižšiu cenu
na východe.

Obžalovaný v prípravnom konaní (č.l. 371) o.i. uviedol, že

- K osobe majiteľa autoservisu, s ktorým som jednal ohľadne predaja auta uvádzam, že sa jednalo
o osobu vo veku okolo 40 rokov, výšky skoro ako ja, možno menej (ja mám 180 cm), mal krátke blond
vlasy, ďalšie detaily som si už nezapamätal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 21.01.2003 a 22.01.2003 (č.l. 1475 – 1483) o.i. uviedol, že

- V Brezne som bol asi dva až trikrát. V tom Brezne som sa vždy viac-menej pristavil pri A. A., často som
cestoval po republike, takže keď som išiel cez alebo okolo Brezna, tak som sa tam jednoducho zastavil.
Stalo sa, že raz alebo dvakrát som v Brezne prespal.

- Na jeseň 1999 nastúpil do väzby (L. Q.) aj s mojim bratom U.. Následne som v Michalovciach stretol, bol
to buď Rus alebo Ukrajinec a volal sa O. alebo O., ktorý mi tvrdil v podstate to, že má záujem o kúpu auta
silnejšej kubatúry, či o niečom neviem. Usudzujem, že ma viackrát videl v Michalovciach v spoločnosti
Q. a podľa jeho vyjadrení mu Q. tú F. D. prisľúbil, že mu ju odpredá.- Ak je O. O. tým O., ktorý mi sprostredkovane mal zabezpečiť kúpu psa, tak potom pripúšťam, že takú
osobu poznám práve z tohto kontaktu. Inak si nepamätám, či som sa s týmto O. stretával aj pri iných
príležitostiach.

Poupozorneníobžalovanéhozostranyprokurátoranačiastočnérozporyvjehovýpovediachobžalovaný
pripustil, že to takto mohlo byť. Taktiež pripustil okolnosti týkajúce sa súdu s R. G.. Obžalovaný uviedol,
že vo svojej výpovedi povedal, že Ukrajinec sa volá O. a to, že sa stretli v Michalovciach, nepovažuje
za rozpor. Ak si dobre pamätá, tak s Ukrajincom sa v Michalovciach stretával v klube Idea. Pamätá si

to preto, lebo obžalovaný chodil len tam. Častejšie ho tam vídaval, pozdravili sa ako na diskotékach.
Pamätá si, že bol elegantne oblečený. Bol asi vyšší ako obžalovaný. Je pravda, že O. O. mu predával
psa ešte v roku 1998, ale obžalovaný nevedel, že je to O. O., pretože ešte predtým bol s bratom v Brezne
alebo tam v nejakej dedine a zabezpečoval to s bratom. Číže obžalovaný kúpil psa od istej osoby, ale
nevedel, že sa volá O. O., lebo to zabezpečoval jeho brat.

Na základe výslovnej žiadosti obžalovaného, súd opätovne na hlavnom pojednávaní dňa 29.11.2023
(č.l. 4608) vykonal jeho výsluch. Obžalovaný sa v rámci svojej druhej výpovede vyjadril k vykonaným
dôkazom, ku ktorým sa ešte nevyjadril.

K výpovedi svedka S. E. uviedol, že svedok bol v prípravnom konaní vypočutý v dňoch 28.02.2001,

19.04.2001 a 14.09.2001 a vypovedal v prospech obžalovaného. Tieto výpovede potvrdil aj pri výsluchu
na Krajskom súde v Banskej Bystrici v roku 2003 a 2005. V roku 2005 došlo medzi obžalovaným a S.
E. k zhoršeniu vzťahov, začal proti nemu vypovedať aj v iných trestných veciach a následne sa prihlásil
prostredníctvom vyšetrovateľa A. O. D., že chce v tejto veci zmeniť výpoveď. Svedok S. E., aj keď
vypovedal už proti obžalovanému, nikdy nepotvrdil výpovede svedka A. A., že mu malo byť vyhrážané,

aby sa neopovážil vypovedať ku skutku vraždy A. G.. Nepotvrdil ani to, že na prvé stretnutie s Q. A.
mal prísť so S. E., pretože z jeho výpovede vyplýva, že obžalovaný sa s Q. A. zoznámil až v čase, keď
bol obžalovaný vzatý do väzby, teda na konci roku 2002 a začiatkom roku 2003. Po povolení obnovy
konania v roku 2021 svedok S. E. na hlavnom pojednávaní dňa 14.04.2023 odmietol vypovedať, aby
si neprivodil trestné stíhanie. S. E. teda nemohol byť podrobený kontradiktórnemu výsluchu a nemohli

mu klásť otázky, ktoré mali na neho pripravené. Tu chce zvýrazniť, že v čase, keď S. E. v roku 2006
začal proti nemu vypovedať, získal rôzne benefity v podobe zastavenia trestného stíhania za zločineckú
skupinu a iné. V čase, keď S. E. spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, zamlčiaval svoju
trestnú činnosť, pretože neskôr vyšlo najavo a bol aj právoplatne odsúdený na Okresnom súde Žilina
za účasť na vraždách M. A. a R. T.. S. E. v podstate vypovedal preto, aby odvrátil pozornosť od seba,

a prekrútil minulosť, aby si zabezpečil budúcnosť. Ku zhoršeniu vzťahu medzi obžalovaným a S. E.
došlo v roku 2005, keď obžalovaný bol v Maďarsku dlhší čas a S. E. bol zamestnaný na jeho šrotovisku.
Tam zistili, že ich okráda a že spreneveril nejaké peniaze, robil intrigy medzi obžalovaným a jeho blízkymi
alebo jeho zamestnancami a nahováral ich, aby vypovedali proti nemu nepravdivo.

Obžalovaný následne (s poukazom na § 269 Tr. por.) prečítal časť výpovede S. E. učinenej na
hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Žilina dňa 06.02.2017 vo veci 1Tk/1/2015 v procesnej pozícii
obžalovaného (č.l. 4447). S. E. uviedol, že proti obžalovanému vo veci vraždy O. vypovedal preto, lebo
bol nahnevaný na G., lebo sa dopočul, že G. ho chcel zabiť. Toto mu povedal M. T., prišiel za ním,
že má nejaké vedomosti, že ho chcú zabiť, že to má od policajta od ÚBOKU. Vo veci vraždy O. ho

najviac usmerňoval riaditeľ D.. Na otázku obhajcu, či na podnet vyšetrovateľov prehováral R. G., aby sa
priznal k vražde O. uviedol, že áno. Nahováral ho v ÚBOKU A. G. a pani G. a vyšetrovateľ E.. Bolo to
v Humennom na kriminálke, tam G. prehováral, aby sa priznal k vražde O.. Robil to preto, lebo to chceli
policajti, aby sa on silou mocou priznal. Oni chceli, aby sa priznal G.. Je pravdou, že mal snahu prevziať
úžeru ako aj ďalšie podnikateľské aktivity, ktoré mal obžalovaný. Bolo to z jeho strany, ale hlavne zo

strany M. T.. Pokiaľ vie, on prevzal celú úžeru. V minulosti bol trestne stíhaný za krivú výpoveď vo veci
vraždy G., bolo to zastavené.

Obžalovaný k tejto zápisnici uviedol, že chce poukázať na to, že pokiaľ mal dobré vzťahy so S. E.,
vždy vypovedal pravdivo a v jeho prospech. Následne sa ich vzťahy v roku 2005 zhoršili, pretože ho

aj okrádal, aj intrigoval, aj tam bolo viacero vecí, o ktorých nie je vhodné ani potrebné vypovedať, ale
ich vzťahy sa prudko zhoršili, a vtedy on začal vypovedať proti nemu, pretože chcel docieliť to, aby bol
vzatý do väzby a odsúdený. Čo sa mu v podstate aj podarilo, pretože spolupracoval s policajtmi, najmä
s tým vyšetrovateľom D..Obžalovaný ďalej s poukazom na § 269 Tr. por. oboznámil znalecký posudok z odvetvia psychológia
aj psychiatria, vypracovaný na S. E. (K. XXXX). Na strane 56 tohto znaleckého posudku je uvedené,

čo všetko S. E. užíva, takže od roku 1999 užíval pravidelne pervitín, aj predával, nevyrábal, mal
vlastného variča. Užíva lieky aj v súčasnosti, Xanax, Oxazepan, Stilnox, Depakine pro a ďalšie veci
a pokiaľ ide o záver znaleckého posudku, obžalovaný poukázal na odpoveď na otázku č. 13 (Je
uobvinenéhopatrnýabnormálnysklonkuskresľovaniuvýpovede?).Odpoveď„Všeobecnávierohodnosť
vyšetreného je zmenená deterioráciou kognitívnych schopností ľahšieho stupňa. Objavili sa aj tendencie

ku konfabulatórnemu vypĺňaniu pamäťových medzier. Výpovede vyšetreného sú menej spoľahlivé aj pre
poruchy vyšších citov rovnako z dôvodov vedomej obrany.“ Obžalovaný uviedol, že S. E. užíval drogy
a ostatné lieky aj v čase, keď zmenil výpoveď a vypovedal na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa
19.03.2007, aj v tom čase užíval drogy a ostatné lieky.

Obžalovaný ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/46/2008 zo dňa 22.09.2009,

ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby pre skutok vraždy F. O. (č.l. 4518). Z odôvodnenia
tohto rozsudku o.i. vyplýva, že súd výpovedi svedka S. E. neuveril.

Obžalovaný dal do pozornosti súdu, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I predložili
zápisnicu z tohto hlavného pojednávania z marca 2007, kde S. E. uviedol, že v tejto veci už vlastne

päťkrát vypovedal nepravdivo, a potom bol dotazovaný, pretože pri jednej z výpovedi v prípravnom
konaní nakreslil interiér chaty, kde tvrdil, že tam vôbec nebol a na otázku obhajoby, že vlastne prečo to
tak nakreslil, tak on odpovedal, že si to vymyslel. Čiže on bol taký pohotový, keď tvrdí, že nakreslil interiér
neexistujúcej chaty. Tak aj na základe toho potom sudca obžalovaného právoplatne oslobodil z vraždy
O., pretože bolo preukázané, že v inej veci už klamal, čiže v tejto veci. E. nikdy netvrdil, že by obžalovaný

mal niečo spoločné s vraždou A. G.. Pritom A. A. tvrdí, že S. E. mal prísť s obžalovaným do Brezna, on
mal prísť s ním do Levoče, že S. E. mal ísť za A. do Brezna, už keď bol obžalovaný vo väzbe a mal sa
mu vyhrážať alebo ho mal ovplyvňovať, aby v tejto veci nevypovedal pravdivo. Toto S. E. nikdy netvrdil.

Pokiaľ ide o svedka M. T., tak jeho výpoveď je v extrémnom rozpore azda so všetkými dôkazmi v tomto

spise. Na základe výpovede tohto svedka bol obžalovaný držaný tri roky vo väzbe, pretože tohto človeka
mu v podstate podhodili na celu, obžalovaný ho v živote nevidel predtým a potom sa objavil utajený
svedok č. 5, ktorému sa mal priznať, že v prípade vraždy A. G. bol šoférom a strieľať mal nejaký Q.
alebo D.. Prokurátor V. vkuse tvrdil, že tento svedok hovorí pravdu, a že obžalovaný sa mu určite s týmto
priznal. Pritom už vtedy bolo zrejmé a do očí bijúce, že tento svedok nemôže hovoriť pravdu, pretože

sa netrafil ani do jedného dôkazu. Uvedené veľa hovorí nielen o svedkovi M. T., ale aj o prokurátorovi
V., ktorý musel vedieť, že tento svedok nehovorí pravdu, a napriek tomu trvali na tom, aby bol uznaný
vinnýmaodsúdený.Obžalovanýnevedelktojeutajenýsvedokč.5,ažtentosvedokT.sazdôverilsvojmu
spolubývajúcemu na cele, R. I., že to on je vlastne tento svedok a že vypovedá proti obžalovanému a
tento R. I. mu to v podstate zakričal cez okno a takto sa obžalovaný dozvedel, kto je utajený svedok č. 5.

Vraveli to vyšetrovateľovi, vyšetrovateľ sa pousmial a povedal, že áno, že je to T. a že bude vypočutý už
pod normálnym menom, kde zasa radikálne zmenil výpoveď a vymyslel si príbeh o tom, že to v podstate
on priniesol zbrane, ktoré mali byť použité pri tejto vražde. On ich priniesol z Čiech od nejakého D. L..
Svedok T. uvádzal vo svojich výpovediach fiktívne osoby, ale aj skutočné osoby. Tie, ktoré sa podarilo
stotožniť, asi osem alebo desať osôb, všetci jeho výpoveď popreli. Všetci povedali, že to bol klamár,

intrigán a ešte aj úchylák. Takže tá jeho výpoveď sa nepotvrdila absolútne v ničom. Jediná pravda je,
že bol s obžalovaným na cele možno dva týždne. Uvádzal aj fiktívne zbrane, ktoré mal on priniesť
z Čiech. V každej výpovedi uvádzal iný počet zbraní. Opis zbraní nekorešponduje so zbraňou, ktorou
bol zavraždený A. G.. Lebo T. tvrdil, že samopale neboli nijako upravované a mali drevenú pažbu, avšak
v odbornom vyjadrení KEÚ zo dňa 13.07.2000 na č.l. 148 sa uvádza, že ide o samopal so sklopnou

ramennou oporou, ktorý bol podomácky upravovaný. Ostatné zbrane mal obžalovaný hodiť do rieky
Latorica, pričom podľa úradného záznamu na č.l. 1096 zo dňa 25.05.2001 označený úsek prepátrali
policajní potápači, avšak neboli nájdené žiadne zbrane ani iné dôkazy. T. vlastne takto odôvodňoval to,
že začal v tejto veci spolupracovať, lebo má obavy z toho, aby ho neobvinili z vraždy na základe toho,
že on priniesol zbrane z Českej republiky. Pričom bolo preukázané, že on žiadne zbrane nepriniesol,

čiže na základe fiktívneho príbehu on bol schopný presviedčať svoje okolie o tom, že on vlastne musel
vypovedať, lebo sa bál toho, že ho môžu obviniť z vraždy, s ktorou nemal absolútne nič spoločné. Svedok
T. je udavač, ktorý si vymyslel príbeh o fiktívnych zbraniach, aby sa ním prezentované obavy z možného
trestného stíhania javili ako reálne a uveriteľné.Všetci svedkovia, ktorí figurujú v tejto veci alebo aj v iných veciach, kde obžalovaného usvedčujú,
získavajú rôzne benefity. Niektorí sú prepustení na slobodu výmenou za to, že proti nemu nepravdivo

vypovedajú, alebo získajú beztrestnosť, či už je to jedna vražda, dve vraždy, štyri vraždy – napríklad R.
G., W. M. – štyri vraždy a ďalšie desiatky zločinov, alebo získavajú peniaze, pretože chránení svedkovia
sú zaradení do programu na ochranu svedkov. Obžalovaný získal vzor ochrannej dohody, ktorú spisuje
chránený svedok s útvarom PZ a ktorá obsahuje ustanovenie, že policajný zbor poskytuje chráneným
svedkom mesačne finančný príspevok. Čiže títo svedkovia dostávajú každý mesiac peniaze za to, že

vypovedajú proti obžalovanému. A potom získajú v podstate celé živobytie, ubytovanie, sociálne výhody,
zdravotnú starostlivosť, auto, to všetko. Niekoľkokrát navrhoval aj v iných trestných veciach, aby im tú
ochrannú dohodu poskytli a odpoveď z Ministerstva vnútra SR je taká, že áno, títo svedkovia dostávajú
peniaze, napríklad R. G., W. M., ale nešpecifikujú koľko, nešpecifikujú aké ďalšie benefity získajú,
pretožeúdajnesútoutajovanéskutočnosti,aleniesútoutajovanéskutočnosti.Oniotomnechcúhovoriť,
lebo v zákone o ochrane utajovaných skutočností, v tejto súvislosti sa neuvádza nič.

K svedkovi T. obžalovaný teda uviedol, že tento vypovedal preto, alebo sa prihlásil vypovedať preto,
lebo v budúcnosti by mu to mohlo pomôcť pri podmienečnom prepustení. Pokiaľ ide o nejaké konkrétne
veci z jeho výpovede, tak môže spomenúť to, že tak isto ako pri svedkovi A., ani pri svedkovi T.
nekorešpondujú tvrdenia týkajúce sa vozidla Alfa Romeo, pretože aj on tvrdí, ako A., že obžalovaný

mal prísť na vozidle Alfa Romeo do Banskej Bystrice jeden deň pred vraždou. Oproti tomu svedok D.
G., ktorý nemá dôvod klamať, pretože on je nezainteresovaný svedok a tento tvrdí, resp. opakovane
uvádzal, že vozidlo Alfa Romeo bolo odstavené v Banskej Bystrici viac ako jeden týždeň a po celý čas
stálo na tom istom mieste bez pohnutia. Z uvedeného je zrejmé, že tak svedok T., ako aj svedok A.
nemôžu hovoriť pravdu, pretože tam bola potom ešte vypočutá svedkyňa T. A. a ešte jedna svedkyňa,

ktorá dokonca videla osobu nastupovať do vozidla Alfa Romeo. Pritom na hlavnom pojednávaní v roku
2003 obžalovaného sudca vyzval, aby sa postavil, svedkyňa si ho prezrela a povedala, že ho nikdy
nevidela a že jeho nevidela nastupovať do vozidla Alfa Romeo. Pritom svedok A. hovorí, že obžalovaný
išiel po vozidlo Alfa Romeo.

Pokiaľ ide o okolnosti, že obžalovaný sa mal priznávať T. na cele, tak tieto vyvrátili spolubývajúci R. I.
a N. M.. Obžalovaný poukázal na spôsob, akým sa svedok T. nakontaktoval na vyšetrovateľa F.. T. oslovil
príslušníkov PBS vo väznici a oni mu zabezpečili stretnutia s príslušníkom kriminálnej polície a následne
s vyšetrovateľom F.. Nebolo transparentne zistené, koľko takýchto stretnutí sa uskutočnilo a čo bolo
obsahom ich rozhovoru. Faktom je, že policajti už 25.05.2001 prehľadali úsek rieky Latorica, pričom T.

o tom prvýkrát vypovedal až 21.06.2001. Domnieva sa, že už pred prvým výsluchom T. 21.06.2001, tam
už prúdili informácie medzi T. a políciou. Uvedené zdôrazňuje preto, lebo rovnaký modus operandi bol
použitý pri A. A. a W. M.. A teda, že osoby, ktoré sú vzaté do väzby, prostredníctvom príslušníkov PBS vo
väznici sa nakontaktujú na operatívnych pracovníkov PZ alebo vyšetrovateľov, dochádza ku stretnutiam,
ktoré sa v oficiálnej evidencii návštev nenachádzajú. Čiže súd, keď si vyžiada výpis z knihy návštev, tak

tam nie sú zaevidované návštevy príslušníkov PBS alebo príslušníkov kriminálnej polície. Tento výpis sa
získava zo zošita PBS a tam sú napísané v podstate všetky návštevy a všetky záznamy. Čiže takýmto
spôsobom sa obchádza právo na obhajobu, pretože obhajca má byť vyrozumený o každom jednom
úkone s obvineným, ktorý je vo väzbe. Dodnes nemajú zdokumentované, že operatívni pracovníci N.,
A., O., V. navštevovali vo väzbe A., navštevovali O. O. a obžalovaný nevie, či na to prokurátor dal súhlas,

lebo žiadne takéto súhlasy nie sú obsahom spisu. A nevedia ani to, koľkokrát sa stretol T. s príslušníkmi
PBS a s kriminálnou políciou.

Obžalovaný ďalej (s poukazom na § 269 Tr. por.) prečítal odpoveď č. 3 znaleckého posudku
psychologičky M. U. X., ktorý bol vypracovaný na svedka M. T. (č.l. 305). Svedok M. T. má sklon

manipulovať s poskytovanými údajmi tak, aby zakryl tie nepriaznivé informácie, ktoré sa týkajú jeho
osoby a získal čo najväčší prospech pre svoju osobu. Prejavili sa aj priame tendencie ku klamstvu. Nie je
sklon k zvýšenej sugestibilite, ani k fantazijnému spracovaniu skutočnosti. Pri manipulácii s informáciami
vždy ide o činnosť vedomú a cielenú. Obžalovaný ďalej poukázal na skutkovú vetu rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici (č.l. 1321), ktorým bol M. T. odsúdený, ako aj na časť jeho výpovede, v ktorej

uviedol, že sa obliekol do vecí, ktoré nosí jeho sestra G.. Preto mu všetci hovoria, že je úchylák, ale
to je jeho vec. Obžalovaný ešte uviedol, že svedok, ktorý nepochybne nemá absolútne nič spoločné
s vraždou A. G. bol ochotný priznávať účasť na tejto vražde tým, že priniesol zbrane a že o tom vedel.
Čiže neobstál by ani taký argument zo strany prokurátora, že prečo by sa A. priznával ku vražde, kebys ňou nemal absolútne nič spoločné. Pričom oni netvrdia, že on s tým nemá nič spoločné, ale už sa
viackrát preukázalo, že priznanie ku vražde nie je nejaká kráľovná dôkazov a že skúsenosti ukázali,
že mnohokrát už sa niektorí ľudia priznávali k spáchaniu nejakých činov, s tým nemali absolútne nič

spoločné. V tejto súvislosti predložil uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry č. VII/1 Gv 99/12 zo dňa
04.12.203. V tomto prípade boli L. A. a P. Y., D. S., V. E. a G. A. obvinení z vraždy M. K. na základe
výpovede R. G.. Tento R. G. sa priznával k účasti na vražde K., pritom vymenoval tieto osoby a popisoval
ich a boli robené previerky výpovede na mieste. A nakoniec sa preukázalo, že títo ľudia sú nevinní,
oni mali v podstate šťastie, že sa prihlásili skutoční páchatelia, ktorí K. zastrelili a boli aj právoplatne

odsúdení. Týmto rozhodnutím chce obžalovaný preukázať to, že už nejedenkrát sa stalo, že sa niektorí
ľudia priznávali k vražde a skoro nič nespáchali. Následne tento R. G. bol odsúdený Okresným súdom
Nitra na trest odňatia slobody osem rokov za krivé obvinenie. V našom prípade prokurátor V. zastavil
trestné stíhanie vo veci podozrivých A., O., E. a T., a teda nemuseli niesť zodpovednosť za svoje krivé
výpovede.

Pokiaľ ide o svedka C. V., ak niekto profitoval na vražde A. G., tak to bol C. V. a nie A. K.. K. na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 22.06.2023 potvrdil, že ho C. V. požiadal o vymoženie pohľadávky od A. G..
Konflikt vznikol medzi G. a V. a nie medzi G. a K.. Tento spor medzi G. a V. mal hodnotu ďaleko viac ako
4.500.000,- Sk, pričom samotný V. vypovedal o tom, že má informácie, že G. a V. chcú zlikvidovať jeho
firmu v rámci konkurenčného boja. V. bol vypočutý na hlavnom pojednávaní 30.06.2023 a po prečítaní

časti jeho výpovede (č.l. 2286) zneistel, roztriasol sa a spontánne začal spomínať D. M., a keď sa čoraz
viac zamotával, uviedol, že odmieta vo veci ďalej vypovedať, aby si neprivodil trestné stíhanie, pričom na
začiatku výsluchu povedal, že on nemá dôvod odoprieť výpoveď. Fyzická likvidácia G. znamená pre V.
likvidáciu konkurencie v obchode s ropnými produktami a svedok E. L. vo veci obžalovaného K. a spol.
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 3T/23/2008 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2008

potvrdil, že G. spoločnosť, ktorá prevádzkovala čerpaciu stanicu pohonných hmôt bola predaná firme
V., ktorú pri predaji zastupoval R. G.. Svedok E. L. si nejako nechcel spomenúť, komu bola predaná
táto firma a nechcel uvádzať ani meno C. V., pričom v roku 2008 to jednoznačne potvrdil. Obžalovaný
ďalej poukázal na zápisnicu zo dňa 04.12.2008 vo veci K., kedy vypovedal svedok E. L.. Obžalovaný dal
do pozornosti urputnú snahu prokurátora, aby svedok L. neodpovedal na otázku. Dokonca prokurátor

V. namietal otázku predsedu senátu, pretože predseda senátu sa ho pýtal, či predávali nejaké firmy V.
po neb. G.. Oni v podstate nechceli pripustiť, že existuje aj tento motív vraždy. Svedok V. na hlavnom
pojednávaní dokonca uviedol, že D. M. od neho pýtal peniaze, že pokiaľ by nezaplatil, tak bude proti
nemu vypovedať.

Obžalovaný ďalej uviedol, že svedkyňa A. O. vypovedala, že V. sa jej vyhrážal, že keď môže mať siroty
G., môže ich mať aj ona. Svedok G. Q. uviedol, že sa mu M. zdôveril, že zastrelil G.. Nie sú to pritom
svedkovia obhajoby. To len zachytili ich výpovede v mediálnom priestore, a preto ich navrhovali vypočuť.
Pokiaľ ide o tvrdenie prokurátora, že vraždu G. si objednal K. z dôvodu, aby zastrašil ostatných svedkov,
tak tento motív nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nebolo ani špecifikované, ani len rámcovo,

ktorých svedkov to malo zastrašiť, a prečo práve v roku 2000 a prečo nie skôr alebo neskôr. Nebolo
preukázané, že potenciálni svedkovia, ktorí mali byť zastrašení si boli vedomí toho, že vraždu G. nariadil
K.. Obžaloba by mala byť založená na dôkazoch a nie na domnienkach. Pokiaľ ide o repliku poškodenej
G. na hlavnom pojednávaní 29.06.2023 k výpovedi K., kde uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by
jej manžel mal v úmysle stiahnuť obvinenie proti K. v odvolacom konaní pred NS SR, K. na hlavnom

pojednávaní nepovedal, že G. stiahne obvinenie proti K.. K. povedal, že mal s G. dohodnuté, že „uzná
dlh“ a to by zmenilo situáciu K., lebo K. bol odsúdený za to, že vymáhal dlh medzi V. a G., ktorý bol
neoprávnený. Pokiaľ by G. uznal dlh, tak ten už by bol oprávnený, pričom K. bol v roku 1997 konateľom
SBS, ktorá bola oprávnená vymáhať dlh.

Obžalovaný ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 4T/31/2011 zo dňa
02.11.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2To/3/2012 zo dňa 31.05.2012,
ktorým bol A. O. D. uznaný vinným zo spáchania zločinu „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere päť rokov v ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu držať a nosiť strelnú zbraň na desať rokov (č.l. 4546,

4556).

Obžalovaný k tomu uviedol, že bývalý riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite spáchal lúpež
so zbraňou v ruke. O. D. „objasňoval“ v podstate všetky trestné konania vedené proti obžalovanému,najmä Most pri Bratislave a ďalšie veci, ktoré sa riešili. Aj S. E. sa nakontaktoval najprv na O. D. a až
potom bol vlastne vypočutý v tejto veci G..

K zastaveniu trestného stíhania A. A. v súvislosti s vraždou G. uviedol, že návrh na zastavenie trestného
stíhania podal dňa 08.03.2010 vyšetrovateľ R. F. O.. Ide o bývalého riaditeľa Úradu inšpekčnej služby,
ktorý bol v roku 2020 zadržaný a vzatý do väzby a právoplatne odsúdený za trestné činy zneužívanie
právomoci verejného činiteľa a korupcie. Z výpovede svedkyne U. A. vyplynulo, že beztrestnosť A. vo
veci vraždy G. udelil v podstate generálny prokurátor Q. T.. Na jeho adresu sa už nebude vyjadrovať,

lebo to ani nie je vhodné, len si teraz spomenul, že bol obvinený vo viacerých veciach a rozprávalo sa
o ňom všeličo.

Obžalovaný ďalej predložil uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp.zn. PK-1Nt/1/2019 zo dňa
27.11.2020, ktorým súd zamietol návrh V. O. na povolenie obnovy konania. V. O. navrhol vypočuť ako
svedkov S. E. a W. M.. Obžalovaný už skôr chcel navrhnúť vypočuť W. M. a R. G., ale je to absolútne

bezpredmetné, lebo im nič nehrozí za krivú výpoveď. Oni jednak o veci tvrdia, že vedia z rozprávania,
nie sú to priami svedkovia a druhá vec, sú chránení svedkovia podľa zákona o ochrane svedkov, ale
títo sú chránení aj pred trestným stíhaním, pretože v ich veciach sa už mnohokrát ukázalo, že klamali,
zavádzali, podvádzali, predkladali sfalšované dôkazy a nikdy im nič nehrozí.

Ďalej obžalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 292/2020 (č.l. 4572), kde ústavný
súd v súvislosti s poskytnutím beztrestnosti a teda zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Tr.
por. uviedol, že pokiaľ ide o argument, na ktorý sa na účel posilnenia vierohodnosti spolupracujúceho
svedka odvolávajú všeobecné súdy a to, že spolupracujúci svedok XY vypovedal aj o svojej účasti na
krádežiach osobných motorových vozidiel (a teda aj sám seba usvedčoval z trestnej činnosti pozn.) tento

je významne oslabený skutočnosťou, že výmenou za svoju spoluprácu tento svedok získal následne
faktickú beztrestnosť a keďže trestné stíhanie proti jeho osobe bolo po právoplatnom ukončení trestného
konania proti sťažovateľovi meritórne zastavené, i keď v čase konania a rozhodovania o všeobecných
súdoch nebola táto skutočnosť známa. Faktické a časové okolnosti prípadu posmeľujú ústavný súd
konštatovať, že tento postup proti spolupracujúcemu svedkovi bol predvídateľný. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje na zápisnicu z verejného zasadnutia Okresného súdu Trenčín o predbežnom
prejednaní obžaloby z 08.04.2014, keď prokurátor na výslovný dopyt súdu už v tomto štádiu konania
pred súdom informoval, že u tohto svedka došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania ako
spolupracujúceho obvineného. Ústavný súd tu skonštatoval, že došlo k porušeniu práv sťažovateľa
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru.

Naotázkyprokurátoraobžalovanýuviedol,ževtrestnejveciA.K.vovecivraždyG.podávalvprocesnom
postavenísvedkanejaképísomnépodklady,avšaknetýkalisaskutkuč.6.Týkalosatoostatnýchskutkov
č.1až5.A.K.hopožiadal,čibyvedelvtejtovecivypovedať,takpovedal,žeáno.K.dostaldoživotieajza

veci, o ktorých má obžalovaný také informácie, že ich nespáchal, takže niekoľko dní nad tým uvažoval
a potom si povedal, že to urobí len preto, lebo dostal doživotie. Preto napísal ten list, že pokiaľ súd má
záujem o jeho výpoveď, môže byť vypočutý. Netýkalo sa to vraždy G.. Tam je jeho stanovisko nemenné.

Obžalovaný napokon uviedol, že je nevinný aj vo veci Špecializovaného trestného súdu, ktorý ho odsúdil

za založenie zločineckej skupiny, vraždu W. a iné veci. Ak znalkyňa X. v znaleckom posudku uvádza,
že vlastnú trestnú minulosť prehodnocuje vážne bez snahy uľahčovať, bagatelizovať, tak mal na mysli
odsúdenia z roku 1996 a 1997. Obžalovaný o sebe netvrdí, že je bezúhonná osoba. Pohyboval sa
v prostredí s nejakými ľuďmi, ale znaky skutkovej podstaty založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. nenaplnil.

*****

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy týkajúce sa okolností pred, počas a po spáchaní skutku,
a to výsluchom poškodenej N. G. a prečítaním (so súhlasom obžalovaného a prokurátora) zápisníc

o výsluchu svedkov L. A., D. G., T. A., utajenej svedkyne č. 1, utajeného svedka č. 2, utajeného svedka č.
3, utajeného svedka č. 4, M. N., R. G., R. G., R. I., A. X., N. V., P. G., L. J., R. O., E. Q., D. A., znaleckých
posudkov, odborných vyjadrení a listinných dôkazov.Poškodená N. G. (manželka neb. A. G.) na hlavnom pojednávaní sama k veci nič neuviedla, avšak bola
ochotná odpoveď na otázky.

Na otázky prokurátora poškodená uviedla, že v deň spáchania skutku mala polročné dvojičky a osem
ročného syna. Manžel so synom ráno odchádzali do školy, ona ostala s dvojičkami doma. Manžel jej
v ten deň dvakrát volal. Prvýkrát okolo 10:00 hod. a potom krátko pred skutkom. Pýtal sa jej, čo varila, čo
robia deti a že neurobil to, čo mal, tak aby ona išla po syna do školy, že jej donesie auto. Potom išla na
toaletu. Mohlo byť okolo 11:15 hod. a len počula rachot. Utekala dole a videla dym z auta. Ešte keď bola

na balkóne, tak jej manžel povedal, aby zavolala záchranku. Nemala vtedy mobil. Zavolala záchranku,
ale prví prišli policajti. Potom išla ku autu. Manžel bol prevesený cez sedačku. Samopal mal hodený pri
zadku, pod ním bolo plno krvi. Na malíčku mal kľúče a v jednej ruke držal tyčinku Twix.

Manžel mal pred skutkom obavy. Povedal jej, že ho sleduje nejaký mercedes, alebo fiat. Poškodenej sa
tiež stalo, že keď zaparkovala s manželovým autom, tak ju obehla motorka. Večer, keď si šiel ľahnúť,

zaspával pri zapálenom svetle, čo nikdy nerobil. Keď išla na víkend ku mame, tak jej raz volal, aby prišla
domov, čo jej bolo podozrivé, to nikdy nerobil. Večer pred vraždou jej povedal, aby mu dala ešte osem
a pol ročného syna, že potrebuje ísť do Lopeja. Povedala mu, že ide ráno do školy, ale povedal, že ide
len na otočku, tak aj tak bolo. Bolo vidno, že sa niečoho bojí. Keď manžel prepisoval penzión, povedal
jej, že dokedy tu budú vyskakovať K.. Myslí si, že všetko to ide od toho penziónu. Manžel nechcel hovoriť

o tom, ako vypovedal voči K., ale doma bolo vidno, že nie je vo svojej komfortnej zóne. Jej mame volali,
že má od neho odísť, ale rok si nepamätá. Nevie o iných problémoch manžela. V roku 1999 otehotnela
a bola dlhšiu dobu v nemocnici, ale keď manžel prišiel za ňou do nemocnice, bolo vidieť, že ho niečo
trápi, ale nechcel o tom hovoriť.

Na otázky obhajcu poškodená uviedla, že A. K. osobne nepozná, iba zo súdov, poznala ho z videnia.
A. K. jej vyplatil odškodné v súvislosti s vydieraním jej manžela za penzión Majo. Keďže ostali štyria
pozostalí, tak to boli 4.000.000,- Sk, ale ešte predtým manžel dostal 1.500.000,- Sk.

E. L. pozná od šestnástich rokov. Jej manžel s E. L. boli konatelia. Vie, že robili s naftou a mali viacej

firiem. Manžel prevádzkoval čerpaciu stanicu Arkus v Bardejove. Táto čerpacia stanica po smrti manžela
bola predaná. Ohľadom predaja tejto čerpacej stanice jednal E. L.. Myslí si, že jednal s R. G. z Polomky.
Nevie sa vyjadriť, komu boli predané firmy jej manžela. Vražda manžela nemala vplyv na predaj firmy,
napr. čerpacej stanice Arkus.

Jej manžel nemal dobrý vzťah s C. V.. Toto všetko malo údajne začať tak, že manžel mal byť dlžný
4.000.000,- O. C. V. a preto mu zobral ten penzión a vybavovalo sa to cez A. K.. Pamätá si, ako A. K.
vykrikoval cez plot jej manželovi, nech si to s C. vybaví. Potom prišlo k zobratiu penziónu. Jej manžel
svedčil proti A. K. a výsledok poznáme. Niekedy v roku 1993, resp. 1994 boli u C. V. a oni boli u nich,
len tak sa poznali. Nevie, čo robil C. V., vie, že sa robilo s naftou, ale bližšie to uviesť nevie. Nevie o tom,

že by jej manžel dlhoval 4.000.000,- Sk. Nepripustila, že by vražda jej manžela súvisela s firmou KAVA.

Keďže poškodená na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní vypovedala sčasti odlišne, obhajca na
hlavnom pojednávaní navrhol prečítať časti výpovede poškodenej z hlavného pojednávania:

Poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2003 (č.l. 1519) o.i. uviedla, že

- Ja som nemala žiadne výhražné telefonáty, resp. som nikdy takéto neprevzala a teda nič také som
ani L. nepovedala. Neviem ani o tom, že by moja matka mala nejaké výhražné telefonáty. Pokiaľ som
zbehla k nemu z domu ihneď po skutku, nepozorovala som na nebohom manželovi, že by mi ešte chcel

niečo povedať, okrem toho sa to ani nedalo, videla som v akom je stave. Je pravdou, že naďalej mám
podozrenie, že manžel bol asi usmrtený z pomsty v súvislosti s procesom s A. K. ale rovnako to môže
mať súvislosti aj s existenciou jeho firmy KAVA, naozaj to neviem posúdiť.

Po upozornení poškodenej zo strany obhajcu na čiastočné rozpory v jej výpovediach poškodená uviedla,

že jej mama mala výhražný telefonát, nie ona. Pokiaľ ide o firmu KAVA, tak zo začiatku si myslela, že
by to tak mohlo byť, ale keď si to dávala do súvisu, tak si to nepripustila.Svedkyňa L. A. na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2003 (č.l. 1640 - 1642) uviedla, že motorové
vozidlo Alfa Romeo stálo na sídlisku Uhlisko určite viac ako jeden deň, presnú dobu nevie uviesť.
Do auta nevidela nikoho nastupovať ani vystupovať a nevie sa vyjadriť, či auto menilo polohu, teda

miesto parkovania. Pracuje ako domovníčka, pozná všetky osoby v paneláku. V roku 2000 domovníčku
nerobila, avšak aj vtedy poznala všetkých obyvateľov bytovky. Osoby typu obžalovaného nevidela chodiť
do činžiaka ani nezaregistrovala, že by sa v blízkosti činžiaka zdržiavali. Na hlavnom pojednávaní dňa
17.05.2005a18.05.2005(č.l.1749–1750)svedkyňadoplnila,obžalovaného,ktoréhovidelanahlavnom
pojednávaní, v okolí ich paneláku nevidela.

Svedok D. G. v prípravnom konaní (č.l. 664 – 666) uviedol, že býva v Banskej Bystrici na Družstevnej
ulici. Neďaleko vchodu si v júni (2000) všimol stáť vozidlo zn. Alfa Romeo 164 tmavozelenej metalízy,
ktoré malo české ŠPZ. Pokiaľ si pamätá, tak toto vozidlo tam mohlo stáť asi dva týždne predtým ako
došlo k udalosti v Kynceľovej. Presný dátum, odkedy tam stálo, však uviesť nevie. Potom to auto už
nevidel. Podľa svedka toto auto vždy stálo na tom istom mieste a teda skôr mal dojem, že na ňom nikto

nejazdil. Spomína si, že nazrel do vozidla a bola tam výbava v koži a pokiaľ si ešte spomína, zdá sa mu,
že uvedené vozidlo nemalo žiadne fólie na sklách. Nevidel žiadne osoby pohybovať sa okolo vozidla.
Svedok na hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2003 a 30.04.2003 (č.l. 1544 – 1545) doplnil, že predmetné
vozidlo stálo na uvedenej ulici asi týždeň a zdá sa mu, že na sklách toho auta boli nalepené fólie. Po
prečítaní zápisnice z prípravného konania, svedok zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi. Svedok

si už skutočne nepamätal, či auto malo fólie alebo nie.

Svedkyňa T. A. v prípravnom konaní (č.l. 673 – 675) uviedla, že nevie presne dobu, ale mohlo to
byť asi desať dní predtým ako prišli policajti za ňou (28.06.2000) si všimla, že pred ich vchodom stojí
zaparkované väčšie tmavozelené vozidlo, na ktorom si všimla, že má české ŠPZ. Číslo si nezapamätala

a taktiež nevie uviesť ani typ vozidla. Bližšie si toto vozidlo nejako nevšímala. Po predložení fotografií
tmavozeleného vozidla zn. Alfa Romeo 164 uviedla, že to mohlo byť takéto vozidlo, ale presne to
uviesť nevie. Toto vozidlo spočiatku parkovalo pred ich vchodom a to asi zo tri dni a potom neskôr
parkovalo na hlavnej ceste na Družstevnej ulici. Nevie presne kedy, ale asi v pondelok alebo v utorok, t.j.
26.06.2000 alebo 27.06.2000 toto vozidlo v ranných hodinách odchádzalo práve v čase, keď odchádzala

na svojom vozidle. Všimla si len toľko, že do uvedeného vozidla nastúpil nejaký muž, ktorý bol nakrátko
vystrihaný a v rifliach, pričom bližšie si ho nevšímala. Uvedené vozidlo viac na Družstevnej ulici parkovať
nevidela. Bližší popis vozidla a popis osoby uviesť nevie, pretože vozidlo ani osobu si nevšímala
a ničím konkrétnym ju nezaujali. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní (č.l. 1529 – 1530) zotrvala na svojej
výpovedi z prípravného konania. Ďalej uviedla, že do práce v tom čase odchádzala aj o 07:00 hod. aj

o 07:30 hod. Obžalovaného nikdy nevidela, jeho vizáž tváre jej nič nehovorí.

Utajený svedok č. 3 v prípravnom konaní (č.l. 430 – 432) uviedol, že dňa 26.06.2000 tesne pred 19:00
hod. prechádzal okolo benzínovej pumpy, ktorá je nad Brusnom, myslí, že sa volá JURKI. Jedná sa o
tú časť benzínovej pumpy, ktorá je po ľavej strane smerom na Banskú Bystricu. Nevie prečo si všimol

prichádzajúce auto na túto benzínovú pumpu zn. Alfa Romeo tmavej farby asi tmavozelenej alebo
tmavomodrej metalízy. ŠPZ si nevšimol, zdá sa mu, že prvé písmeno bolo „B“ možno „D“, vie však,
že to nebola nová slovenská značka. Bolo to číslo zo štvorčíslím. Všimol si však na tomto vozidle
označenie CZ. Vie, že sa jednalo o vozidlo Alfa Romeo, veľký typ, nie nový, ale z tých starších. Toto
auto nemalo označenie Alfa Romeo. Všimol si, že vpredu ani vzadu nebolo logo Alfa Romeo. Svedok

nebol bezprostredne pri vozidle, takže detaily si nevšimol. Zaregistroval, že vo vozidle boli dve osoby.
Ten, čo šoféroval bol podľa toho, čo videl štíhlej až strednej postavy. Tento muž ho upútal tým, že mal
na hlave šatku uviazanú „na babku“ červenej farby s čiernymi bodkami. Vie, že mal oblečené bledé
tričko, viac nevidel. Tento muž z auta nevystúpil. Nevie ho bližšie popísať. Vystúpil muž, ktorý sedel
na sedadle spolujazdca, všimol si, že spoza zadného sedadla vybral čiernu plastovú bandasku asi 5

litrovú s červeným uzáverom, natankoval a potom išiel zaplatiť. Viac si toto vozidlo nevšímal. Svedok
ďalej opísal mužov, ktorých videl. Zaregistroval, že toto auto pomerne razantne naštartovalo a odišlo
smerom na Banskú Bystricu. Svedkovi bol predložený fotoalbum č. 1, pričom svedok po prezretí uvádza
na fotografii č. 5 (L. X.) by mohol byť veľmi dobre tou osobou, ktorá tankovala benzín, je to presne taký
typ, aj tvár zodpovedá presne tej osobe, ktorú videl. Podľa fotky to však nemôže povedať na 100%. U

tohto toho muža si ešte spomína, že chodil takým zvláštnym spôsobom chôdze, ako kulturista alebo
vzpierač, držal ruky trochu od tela a išiel takým kolísavým pohybom, nohy kládol naširoko od seba.Zo zápisnice o rekognícii zo dňa 28.06.2001 (č.l. 474 – 475) utajený svedok č. 3 po prezretí fotoalbumu
č. 1 (č.l. 504) uviedol, že jedna z tých osôb, ktoré tam boli sa podobá na osobu pod č. 4 (M. T.), avšak
pod spodnou perou mal takú jamku zvislú, ktorá sa mu javila ako keby mal briadku, tak ako to vidieť na

fotografii č. 6 (U. F.). Odhaduje, že toto mohla byť tá osoba na 98% a zdá sa mu, že mal väčšie vlasy ako
teraz na fotografii. Druhú osobu si poriadne nevšimol, lebo tá bola vo vozidle a túto si nejako nevšímal.
Následne bol utajený svedok č. 3 vyzvaný, aby si prezrel fotografie vo fotoalbume č. 2 zo dňa 27.06.2001
(č.l.508),čimedzitýmitoosobamispoznávaosobu,ktoráboladňa26.06.2000nabenzínovejpumpenad
BrusnomsnázvomJURKI,ktorásanachádzapoľavejstranesmeromnaBanskúBystricuprimotorovom

vozidle Alfa Romeo. Po prezretí fotoalbumu č. 2 utajený svedok č. 3 uviedol, že je to fotografia č. 10
(M. T.) a je to tak, ako to uviedol predchádzajúcom s tým, že sa jedná o tú jamku pod perou.

Utajená svedkyňa č. 1 v prípravnom konaní dňa 03.07.2000 (č.l. 422 – 425) uviedla, že dňa 27.06.2000
v čase okolo 11:20 hod. prechádzala na bicykli cez Kynceľovú v smere na Banskú Bystricu – mesto.
Približne v mieste ako je v Kynceľovej autobusová zastávka si všimla, že na začiatku obce pred bielym

domom č. 22, stoja vedľa seba na ceste dve vozidlá. Obe tieto autá stáli prednými časťami smerom k nej.
Bližšie k domu stálo terénne auto, jeep, a vedľa neho stála obyčajná limuzína zahraničnej výroby, ktorá
bola tmavomodrej alebo tmavozelenej farby. ŠPZ tejto limuzíny začínalo na BZI, zvyšok čísla si vtedy
nevšimla. Ako sa priblížila k týmto vozidlám, všimla si, že vedľa tohto terénneho auta pri vodičových
dverách stojí muž, ktorý mal pravú ruku prestrčenú cez okno na dverách vodiča a zdalo sa jej, že tento

muž robil pohyb rukou, akoby niečo do vozidla dával, resp. z neho niečo vyberal. Pri tomto si všimla, že
sa tam z niečoho dymí a zároveň keď vyberal ruky z auta von, mal niečo v rukách a to z látky tmavej
farby, avšak vec popísať nevie. Osoba, ktorá stála pri terénnom aute bola jednoznačne v čiernom odeve
s dlhým rukávom, obuv bola taktiež tmavej farby. Muža videla zo vzdialenosti asi 10 – 15 metrov. Tento
muž nemal na hlave žiadnu kuklu. Muža videla odpredu, avšak tento mal sklonenú hlavu a preto do tváre

mu nevidela. Určite však mal tmavé nakrátko ostrihané vlasy. Bol vysoký asi 180 cm, strednej postavy,
váhu odhaduje na 80 – 85 kg. Mohol mať 25 rokov. Pomaly sa blížila k týmto dvom autám a muž, ktorý
stál pri terénnom vozidle nastúpil do tej tmavej limuzíny a to tak, že ju obišiel zo zadnej strany a sadol
si dozadu za vodiča. Podľa nej na tej tmavej limuzíne počas celej doby boli pozatvárané dvere a muž,
ktorý do tohto auta nasadal si dvere otvoril a až tak nasadol. Auto sa potom veľkou rýchlosťou pohlo

smerom do vnútra obce Kynceľová a ako ho míňala všimla si, že na ľavej strane vozidla, t.j. na strane
vodiča boli pozatvárané všetky okná, ktoré boli tmavé a preto do vnútra auta nevidela. Ani cez predné
sklo nevidela dovnútra auta a teda nevie popísať osoby, ktoré sa v ňom nachádzali. Pri terénnom aute
sa nezastavovala, avšak keď vedľa neho prechádzala, všimla si, že má porozbíjané sklá. Išla ďalej od
tohto auta, do vnútra toho terénneho auta nevidela a teda sa nevie vyjadriť, či sa vo vozidle nachádzali

nejaké osoby.

Druhýkrát tmavú limuzínu videla na križovatke na začiatku obce Kynceľová, podľa nej išlo o to isté auto,
ktoré videla v obci Kynceľová a pohybovalo sa smerom na Banskú Bystricu v smere od O.. V tom čase
sa auto pohybovalo podľa nej bežnou rýchlosťou, odhaduje 80 km/hod. Nebola si však istá, či ide o to

isté vozidlo, preto nevenovala tomu pozornosť.

Tretíkrát toto vozidlo videla na križovatke ciest pri benzínovej pumpu Avanti, toto vozidlo odbočovalo
smerom doľava, teda na Brezno. Vtedy videla vozidlo z blízka a všimla si celú ŠPZ, a teda išlo o vozidlo
s ŠPZ E. XX-XX. Bolo to to isté vozidlo, ktoré videla v obci Kynceľová a do ktorého videla nastupovať

toho muža. Všimla si, že na pravej strane vozidla, t.j. na strane spolujazdca je na predných dverách
otvorené okno a muž, ktorý sedel na sedadle spolujazdca bol opretý rukou o rám dverí, lakeť mu trčal
cez otvorené okno dverí. Nevie sa vyjadriť, čo mal tento muž oblečené, ale na vrchu mal určite odev
s krátkym rukávom. Tento muž sa pozeral cez otvorené okno, hlavu však nemal vystrčenú mimo auta
a jeho tvár zahliadla len sčasti z profilu a sčasti pod 45 stupňovým uhlom ako nazrela do auta. Táto

osoba mohla mať okolo 25 rokov, mala nakrátko vystrihané vlasy, svetlohnedej farby, resp. špinavý
blond. Nezaregistrovala, že by táto osoba mala fúzy, alebo bradu, je možné, že bola trochu zarastená.

Zo zápisnice o rekognícii zo dňa 28.06.2001 (č.l. 468) vyplýva, že utajená svedkyňa č. 1 po prezretí
fotoalbumu č. 1 (č.l. 504) uviedla, že pokiaľ sa má vyjadriť k osobe, ktorá sedela vedľa vodiča neďaleko

benzínovej pumpy Avanti, tak táto osoba sa na fotografiách nenachádza, pretože mala svetlé vlasy
a osoby na fotografiách majú tmavé vlasy. Pokiaľ sa má vyjadriť k osobe, ktorá bola v Kynceľovej pri tých
autách, uviedla, že je tam viac takých osôb, ktoré sa na seba dosť podobajú a medzi týmito osobamivšak nespoznáva ani jednu z tých, ktorá mohla byť v Kynceľovej pri tých autách. Svedkyňa nespoznala
takú osobu ani po predložení fotoalbumu č. 2 (č.l. 508).

Utajený svedok č. 2 v prípravnom konaní dňa 04.07.2000 (č.l. 426) uviedol, že dňa 27.06.2000 asi okolo
11:15 hod. sa nachádzal v obci Kynceľová neďaleko miesta, kde bol zavraždený A. G.. Nachádzal sa
vyššieodtohomiesta,smeromnaNemce.Zaregistrovalnejakýzvuk,akokeďniektorozbíjafľaše,nejaký
buchot. Nevie presne povedať, či sa jednalo o nepretržitý zvuk, alebo o prerušovaný, vie však, že počul
rinčať sklo. Potom ako začul tento zvuk prešiel na miesto, odkiaľ mal výhľad, toto miesto nie je ďaleko od

miesta, kde došlo k vražde. Uvidel na ceste v smere na Nemce zaparkované terénne vozidlo, ktoré bolo
úplne vpravo pri ceste pred bielym rodinným domom a zhruba na jeho úrovni v strede cesty stálo nejaké
zahraničné auto asi tmavozelenej farby. Toto auto malo tmavé dymové sklá, takže do vnútra vozidla
nevidel. Zaregistroval muža, ktorý bol medzi týmito dvomi vozidlami a mal pocit ako keby niečo hodil do
vnútra toho terénneho auta. V tomto momente videl, že z terénneho auta sa dymilo. Nevie uviesť, čo tam
ten človek hodil do toho auta. V tom momente si myslel, že rozbil sklo a hodil tam nejakú dymovnicu.

Muž, ktorého videl, mohol mať 20 – 25 rokov, bol vysoký asi 180 cm, športovej postavy, oblečené
mal niečo čierne športové, pripadalo mu to ako tepláky, ale kľudne to mohli byť aj nejaké nohavice
a nejaká bunda, určite bol celý v čiernom. Mal tmavé vlasy nakrátko vystrihané, určite nebol holohlavý.
Mal podlhovastú tvár, také akoby menšie oči, pleť mal normálnu, ani tmavú, ani svetlú, obočie sa mu

zdalo výraznejšie.

Potom ako mal pocit, že ten človek niečo hodil do auta, prebehol k zadným dverám za vodiča tohto
zahraničného auta, zdá sa mu, že išiel okolo zadnej časti vozidla a nastúpil. Vozidlo veľmi rýchlo
vyštartovalo v smere na Nemce. Keď prechádzalo popri ňom, do vozidla nevidel, pretože malo tmavé

sklá. Takže nevie popísať koľko ľudí bolo vo vozidle. Určite tam bol vodič. Keď vozidlo prechádzalo popri
ňom všimol si začiatok ŠPZ BZI.

Zo zápisnice o rekognícii zo dňa 28.06.2001 (č.l. 471) vyplýva, že utajený svedok č. 2 po prezretí
fotoalbumu č. 1 (č.l. 504) uviedol, že keďže sa jedná o značný časový odstup, nie je si istý ani pri jednej

osobe. Možno osoby pod č. 1 (R. E.), 3 (A. K.), 4 (M. T.), 6 (U. F.) a 9 (E. F.) sú osoby, ktoré sa podobajú,
teda myslí si, že sa podobajú na tú osobu, ktorú videl z diaľky pri nastupovaní do toho vozidla v uvedený
deň. S istotou to však povedať nemôže, je to dlhá doba. Po predložení fotoalbumu č. 2 (č.l. 508) utajený
svedok označil rovnaké osoby, len pod inými číslami.

Svedok M. N. v prípravnom konaní (č.l. 602 – 604) uviedol, že býva skoro presne oproti domu, kde býval
A. G. a tento zastavil so svojím autom pri svojej bráne hneď na okraji cesty. V tom čase bol vo svojej
záhradke, ktorú si upravoval a všimol si ako prišiel A. G. k domu. Zo záhradky mal výhľad na vozidlo
A. G., pričom svedok bol medzi stromom (jaseňom) a stĺpom telefónneho vedenia. Ako prišiel A. G.,
hneď za ním prišlo tmavé auto, ktoré zastalo vedľa vozidla A. G., na jeho úrovni a z pravej strany tohto

vozidla z prednej strany vystúpila osoba, na ktorej si všimol, že mala kuklu, pričom presne nevie uviesť,
ako vyzerala táto kukla spredu, lebo tú osobu videl viac zo zadu, pričom bolo vidieť, že tú kuklu vzadu
má celú až dole po krk. Hneď na to bola streľba, na čo sa svedok hodil na zem a všetko to trvalo veľmi
krátko. Stihol si všimnúť, že ten, ktorý strieľal, hodil ešte samopal do vozidla A. G., ihneď nasadol do
vozidla a odišli preč. Vo vozidle videl, že je tam ešte jedna osoba, a to vodič, ktorého však presne nevidel.

Nespomínal si, či mal otvorené okno, ale z auta nevystúpil. Vozidlá, ktoré boli odstavené na ceste boli od
neho vzdialené asi 5 až 6 metrov. V okolí nevidel žiadnu osobu a nevšimol si, že by vtedy prechádzalo
tadiaľ nejaké auto. Svedok zopakoval, že osoba, ktorá strieľala mala stopercentne kuklu, pretože ho to
zarazilo ako vystúpila z auta. Pred spáchaním ani po spáchaní trestného činu nezaregistroval žiadne
osoby, nebol tam ani nikto taký známy, s ktorým by sa pozdravil. Osoba, ktorá strieľala, bola štíhla,

vysokej postavy asi 180 cm, lebo ju bolo vidieť nad autom. Svedok si nespomína, aké mala osoba
oblečenie.

Svedok M. N. na hlavnom pojednávaní dňa 28. a 30.04.2003 (č.l. 1525 – 1526) doplnil, že osoba strelca,
ktorá mala na hlave kuklu, začala strieľať zo samopalu dávkami, trvalo to 5 až 6 sekúnd. Keď auto

odchádzalo, vstal zo zeme a poznačil si ŠPZ auta. Nevnímal, koľko osôb bolo vo vnútri auta, značku auta
nevie uviesť, bol to moment. Nezaregistroval ani vodiča toho auta. Nevidel, že by strieľal aj niekto iný.
Keď páchateľ strieľal, bol priamo pri aute G. a priamo strieľal do okna v mieste, kde G. sedel. Nevidel,
že by ten človek strčil hlaveň samopalu do vnútra auta a tak strieľal. Nevidel ani to, že by šiel pred toauto G. a strieľal do priestoru predného skla. Páchateľ čo strieľal vystúpil z predných dverí vedľa vodiča,
akonáhle začal strieľať, svedok sa hodil na zem. Smerom k ceste má nízke oplotenie. Svedok M. N. na
hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2005 a 18.05.2005 (č.l. 1735) zotrval na svojej výpovedi z prípravného

konania, ako aj hlavného pojednávania. Oproti predchádzajúcim výpovediam uviedol, že od miesta činu
bol vzdialený asi 10 metrov.

Svedok R. G. v prípravnom konaní (č.l. 614 – 617) uviedol, že v deň skutku prešlo okolo nich auto zn.
Alfa Romeo tmavozelenej metalízy. Po streľbe, ktorú počul, sa chcel ísť pozrieť na druhú stranu cesty

do smeru, odkiaľ prišla streľba a práve vtedy, keď bol neďaleko od cesty asi tak tri metre, prešlo popri
ňom uvedené vozidlo. Vozidlo videl jednak spredu a jednak zboku, pričom vpredu bolo biele sklo a cez
toto sklo videl vodiča a spolujazdca. Obaja boli oblečení v čiernom, na vodičovi si všimol, že mal kuklu
na hlave a taktiež aj spolujazdec. Viac si všimol spolujazdca vedľa vodiča, ktorý mal pootvorené okno
a videl na ňom, že má kuklu s takým podlhovastým výrezom pre oči, ktorý bol celistvý a neboli tam len
dva okrúhle výrezy pre oči. Tento spolujazdec v tom čase telefonoval a cez pootvorené okno videl bielu

ruku s mobilným telefónom pri uchu. Vodič, aj spolujazdec boli mohutní, bolo vidieť, že majú svalnaté
ramená, boli športovej postavy a bolo vidieť, že posilujú. Ako vozidlo prechádzalo popri ňom, tak si
všimol pohyb osôb aj v zadnej časti vozidla, kde sa mu zdalo, že tam boli ďalšie dve osoby, aj napriek
tomu, že boli tmavé sklá, ale svietilo slnko, tak tam bolo vidieť siluety osôb. To, či tie dve osoby vzadu
mali kukly, uviesť nevie, ale zdá sa mu, že mali, pretože vzadu to bolo všetko tmavé. Vozidlo, ako prešlo

popri ňom, o 20 metrov nižšie na križovatke prudko pribrzdilo a zatočilo do ľava smerom na cestu hore,
kde ešte pri prejazde zákruty niečím zachytil o cestu v takej priehlbine križovatky. Dom svedka a miesto
kde stál je podľa neho vzdialené od domu A. G. okolo 100 až 120 metrov.

K vozidlu A. G. prišiel ako prvý svedok, nakukol do vozidla, kde videl, ako A. G. leží na pravom boku na

sedadle spolujazdca a videl na ňom samopal. Prišiel k nemu z druhej strany, otváral dvere, ale bol tam
dosť tesný priestor, lebo zastal s vozidlom pri múriku. Vtedy k autu prišla aj p. G.. Keď prišiel zo strany
spolujazdca ku A. G., spýtal sa ho, čo sa stalo a kto mu to spravil, pričom už slabo komunikoval, ale
povedal mu, že nevie, kto to bol a že ho prepadli. Potom z tejto strany spolujazdca prišla k nemu jeho
manželka a tá s ním ešte niečo hovorila a svedok vtedy tam v okolí hovoril, aby zavolali sanitku, pričom

chcel, aby mu niekto pomohol, aby A. G. vytiahli von z auta. V okolí boli ešte ľudia, tí však neboli priamo
pri aute a A. G. zostal v aute až kým neprišla sanitka. Svedok potom pomohol sanitkárovi vytiahnuť A.
G. von, lebo bol dosť ťažký.

Ako vozidlo Alfa Romeo prešlo popri svedkovi, chvíľu mu trvalo, kým sa rozhodol prejsť k vozidlu A. G..

Spočiatku si myslel, že tam majú policajti nejakú akciu, a až potom, keď sa uistili, že nejde o policajnú
akciu, prešli na druhú stranu cesty, kde videl vozidlo A. G. a šiel peši k nemu. V tom čase pri vozidle
nevidel žiadnu osobu, ani žiadne auto. Jednému policajtovi povedal, že vozidlo Alfa Romeo išlo smerom
na Sásovú, no asi pol minúty na to prišiel nejaký chlapec a povedal, že to auto videl ísť cestou dole
k pumpe Avanti, teda už od O..

Svedok R. G. na hlavnom pojednávaní dňa 28. a 30.04.2003 (č.l. 1530 – 1531) uviedol, že obžalovaného
nepozná, nikdy ho nevidel. Svedok potvrdil skutočnosti uvedené v prípravnom konaní. Uviedol, že keďže
boli tónované sklá, nie je si istý, či v tomto aute sedel niekto aj vzadu, iba sa mu to tak zdalo. Svedok na
hlavnom pojednávaní dňa 20.06.2005 a 21.06.2005 (č.l. 1766 – 1767) potvrdil skutočnosti z prípravného

konania a hlavného pojednávania. Zdá sa mu, že niekto sedel aj na zadných sedadlách, pretože tam
videl pohyb. S určitosťou potvrdil, že vodič aj spolujazdec mali na hlave kukly. Videl ich totiž aj spredu
aj zboku. Spolujazdec mal otvorené okno.

Svedok R. G. na hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2003 a 30.04.2003 (č.l. 1531) uviedol, že

obžalovaného nepozná, nikdy ho nevidel. Cez pootvorené okno bolo totiž vidno len dve osoby, ktoré
mali na hlavách kukly a tieto opísať nevie. Stačil si všimnúť, že počas jazdy okolo neho, spolujazdec,
ktorý sedel vedľa vodiča v tom čase zrejme telefonoval.

Svedok ďalej vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 620), kedy uviedol, že dňa 27.06.2000

zhruba pred 11:30 hod. sa nachádzal pred potravinami MIX v Kynceľovej, ktorých je majiteľom. Potraviny
sú asi 200 metrov za domov, kde býval A. G.. Pred obchodom bol spolu s otcom a myslí, že tam
bol aj niekto ďalší, nevie presne kto. Zrazu začuli dve jednotlivé rany a potom akoby dve dávky zo
samopalu. Nevedeli, čo sa deje, dohovárali sa, že čo to mohol byť za zvuk. Chvíľu po týchto výstrelochbolo počuť motor vo vysokých otáčkach a popri nich dosť veľkou rýchlosťou prebehlo vozidlo Alfa Romeo
tmavozelenej farby s fóliami na oknách, pričom predné okno spolujazdca bolo spustené, zdá sa mu,
že úplne. Cez toto okno videl vo vozidle dve osoby, a to vodiča a spolujazdca. Obaja mali na hlavách

kukly. Osoby nevie popísať, odhadol by ich na mužov strednej postavy. Mali oblečené niečo tmavé.
Spolujazdec akurát v čase, keď prechádzal popri nich, držal v ruke mobilný telefón, ktorý mal pri uchu,
pravdepodobne telefonoval. Vozidlo prudko pribrzdilo pri zvonici, zabočilo do ľava a išlo smerom hore
na cestu, ktorá spája Sásovú s mestom Banská Bystrica, popri pumpe Avanti. Či boli vo vozidle aj ďalšie
osoby sa nevie vyjadriť, pretože na vozidle boli tmavé fólie a vo vozidle zaregistroval len dve osoby

cez otvorené okno. Spolu s otcom sa išli pozrieť, čo sa stalo, vyšli za zákrutu a videli auto A. G. pri
ceste s tým, že toto malo rozbité sklá. Po príchode k vozidlu A. G. ležal na predných sedadlách, krvácal,
manželka A. G. z balkóna povedala, že ide volať záchranku a políciu. Následne sa tam začali schádzať
ľudia, prišla polícia a neskôr záchranka.

Svedok R. I. v prípravnom konaní (č.l. 621 – 623) uviedol, že v deň, keď sa stala vražda A. G., išiel

v Kynceľovej do obchodu, ktorý má R. G., kde bol nakupovať. Bolo okolo obeda, po tom ako nakúpil, sa
ešte rozprával s R. G., boli vo dverách. Potom začuli streľbu, bolo to nejakou dávkou, tak vtedy vyšli pred
obchod, že sa pôjdu pozrieť na druhú stranu cesty. Ako vyšli von, za chvíľu prešlo okolo nich vozidlo Alfa
Romeo tmavozelenej farby. Stihol si všimnúť, že na strane spolujazdca vodiča bolo pootvorené okno,
kde sedela osoba v tmavej kukle a táto osoba práve telefonovala, teda mala niečo pri uchu. Nič bližšie

si všimnúť nestihol, prešlo to veľmi rýchlo. Toto auto potom zatočilo okolo zvonice smerom hore. Auto
išlo dosť rýchlo, rýchlosť odhadnúť nevie, ale už pri obchode muselo skoro brzdiť, lebo je tam prudká
zákruta. Potom sa išli pozrieť smerom, kde sa strieľalo, pričom aj ľudia okolo hovorili, že sa strieľalo.
Išiel tam s R. G. a asi aj s jeho otcom a videl, že je tam džíp, vo vnútri ležal A. G., krvácal. Bola tam aj
jeho manželka, ktorá kričala. Asi do piatich minút prišli policajti, ktorí ich poslali z miesta preč a asi do

desiatich minút prišla potom za nimi aj sanitka.

Utajený svedok č. 4 v prípravnom konaní (č.l. 433 – 435) uviedol, že dňa 27.06.2000 okolo 11:15 hod.
prechádzal svojím autom v smere od Sásovej do mesta. Jedná sa o cestu, ktorá ide smerom od Sásovej
na benzínové čerpadlo Avanti. Na križovatke, ktorá je oproti benzínovej pumpe odbočoval smerom do

mesta a vtedy si všimol, že v tom istom smere, ako išiel svedok, pred ním išlo vozidlo asi značky Alfa
Romeo tmavej farby, ktoré sa zaradilo do jazdného pásu, z ktorého autá odbočujú na Brezno. Toto
vozidlo sa zaradilo medzi čakajúce autá. Upútalo ho na ňom, že malo dymové sklá a značku E. XX-
XX, na ktorej si všimol nálepky označujúce technickú spôsobilosť. Videl, že pravé predné okienko bolo
spustené, spolujazdec mal ruku položenú lakťom na otvorenom okne. Jednalo sa o muža vo veku asi

20 až 25 rokov s takými svetlejšími nakrátko ostrihanými vlasmi, mal dlhšiu tvár, zrejme mal oblečené
nejaké tričko s krátkym rukávom. Farba pokožky nebola ani tmavá ani svetlá. Na mužovi ho upútalo to,
že mal taký pokojný výraz tváre.

Zo zápisnice o rekognícii (č.l. 477 – 479) utajený svedok č. 4 po prezretí fotoalbumu č. 4 (č.l. 504)

uviedol, že nespoznáva žiadnu osobu. Ako spolujazdca označil osobu č. 9 (obžalovaný), avšak týmto si.
Vzhľadom na odstup času, nie je úplne istý. Dáva jej tak maximálne 40%. Túto osobu označuje preto,
lebo mal taký pokojný výraz tváre a aj podľa čŕt tváre sa podobá na tú osobu, ktorá sedela v tom vozidle.
Myslí si, že aj pokožku mal takejto svetlejšej farby a mal krátky zostrih účesu. Po predložení fotoalbumu
č. 2 (č.l. 508) opätovne označil obžalovaného, avšak nie na 100%, pričom ďalej uviedol, že na túto osobu

sa podobá aj osoba pod č. 2 (U. F.), zdá sa mu, ako keby títo boli bratia.

Svedkyňa A. X. v prípravnom konaní (č.l. 606) uviedla, že pracuje na Obecnom úrade v Kynceľovej
ako administratívna pracovníčka. Dňa 27.06.2000 bola v zamestnaní, pričom okolo 11:15 hod. počula
von nejakú streľbu, ktorá prichádzala z pravej strany. Vyšla pred obecný úrad, pričom práve vtedy

popred úrad prechádzalo auto tmavozelenej metalízy, ktoré malo tmavé sklá a prechádzalo veľkou
rýchlosťou. Toto auto zabočilo popri zvonici smerom doľava hore smerom na hlavnú cestu, ktorá vedie
medzi Banskou Bystricou mestom a sídliskom Sásová. Pritom ako toto vozidlo zabočilo doľava, tak sa
jej zazdalo, ako keby bol vodič holohlavý, do tváre ho nijako nevidela, pretože bola ďalej od toho miesta,
kde auto zabočilo. To, že bol vodič holohlavý, sa jej zazdalo odleskom od slnka. Nevie jednoznačne

uviesť koľko osôb bolo vo vozidle kvôli tmavým sklám. V čase, keď uvedené auto prechádzalo popred
obecný úrad, ktorý sa nachádza na ľavej strane smerom na Nemce, z protiľahlého obchodu boli vonku
aj majitelia obchodu otec a syn G., bol tam aj R. I. a ešte nejaký štvrtý pán, ktorého nepozná. Títo chceli,
aby hneď zavolala políciu, lebo že strieľali, na čo im povedala, aby tam najskôr išli zistiť čo sa staloa tak títo išli k miestu a ona išla za nimi. Potom jej kričali, aby zavolala políciu, následne sa vrátila na
obecný úrad a zavolala na políciu. Svedkyňa ďalej k autu uviedla, že to bola jednoznačne tmavozelená
metalíza, auto malo tmavé sklá, ale typ auta uviesť nevie. Auto videla hlavne zboku a zo zadnej časti.

Predmetné auto videla v obci prvýkrát.

Svedkyňa N. V. v prípravnom konaní (č.l. 640 – 643) uviedla, že dňa 27.06.2000 spolu s kamarátkami L.
J. a P. G. išli opekať špekáčiky k altánku, ktorý sa nachádza medzi Slovenskou Ľupčou a Priechodom.
Mohlo byť okolo 11:30 hod. až 12:00 hod. Už cestou k odbočke si všimli, že zhruba z miesta altánku ide

nejaký dym, ktorý bol však hustejší a zapáchal ako keby tam niekto pálil gumy. Cestou ako prichádzali k
uvedenej odbočke k altánku, kde je len poľná cesta, z ľavej strany z lesíka počuli len hlasy. Podľa nej to
boli mužské hlasy najmenej dvoch mužov, pričom nevie jednoznačne uviesť či ich tam bolo viac alebo len
dvaja. Hlasom nevenovala pozornosť do takej miery, že by vedela rozpoznať o čom sa rozprávajú a akou
rečou hovoria, predpokladá, že keby to bol cudzí jazyk alebo čeština, bolo by to upútalo jej pozornosť.
Vzápätí na to bolo počuť kroky cez les, ktoré sa od nich vzďaľovali, teda tie osoby asi odchádzali preč.

Keďprešlikaltánku,popármetrochvidelivpravejčastiodstavenévozidlotmavejfarby,kdeboliotvorené
predné dvere na oboch stranách vozidla a videla aj vysoké plamene v prednej časti auta. Od auta boli
vzdialené asi 2 až 3 metre a keďže bolo cítiť aj zápach benzínu, tak sa báli a radšej išli odtiaľ preč.
Vrátili sa na hlavnú cestu a spoločne išli na vrátnicu pravdepodobne nejakých skladov, kde bola nejaká
vrátnica a tam vrátnikovi povedali, aby zavolal požiarnikov, že tam horí auto. Potom prišli požiarnici a aj

záchranka. Na vrátnici zostali až do uhasenia požiaru požiarnikmi a potom sa vybrali naspäť na internát.
Keď išla cestou k altánku všimla si jedno auto, ktoré pravdepodobne okolo nich prechádzalo dvakrát a to
najprv smerom na Slovenskú Ľupču, keď išli k altánku a potom zo Slovenskej Ľupče, keď sa vracali na
internát. Popis toho vozidla jednoznačne uviesť nevie, pretože to bolo nejaké väčšie osobné motorové
vozidlotmavošedejfarby.Akovodičasivšimlamladšiehomuža,ktorýmalvyholenúhlavu,ktoréhobližšie

popísať nevie, pretože tento len prebehol popri nich, ale pokiaľ si spomína, tak prvýkrát išiel sám a
naspäť sa vracal so spolujazdcom na prednom sedadle, avšak tohto spolujazdca bližšie popísať nevie.

Svedkyne P. G. a L. J. v prípravnom konaní (č.l. 644 – 647, 648 – 650) opísali skutočnosti týkajúce sa
horiaceho vozidla v zhode so svedkyňou N. V..

Svedok R. O. v prípravnom konaní (č.l. 590 – 593) uviedol, že v čase spáchania skutku bol príslušníkom
Policajného zboru a vykonával motorizovanú hliadku spolu s kolegom práp. Q.. Asi v čase asi o 11:20
hod.bolivyrozumení,ževBanskejBystricivčastiKynceľovápreddomomč.22došlokstreľbe.Následne
išli na miesto činu, pričom služobné vozidlo zaparkovali za vozidlom Land Rover a po vystúpení z vozidla

išiel s kolegom k vozidlu Land Rover. Videl, že na predných sedadlách vozidla leží A. G.. Zároveň si
všimol, že vozidlo Land Rover je rozstrieľané, má vybité okno na strane vodiča a aj na strane spolujazdca
a na vozidle boli viditeľné stopy po streľbe. Išiel k vozidlu od strany vodiča, A. G. sedel na sedadle
vodiča, pričom vrchnou časťou trupu ležal na sedadle spolujazdca, nohy mal myslí, že vodorovne taktiež
na sedadle, ale v tomto si nie je istý. Nevie či A. G. držal niečo v rukách, to si nevšimol. Vo vozidle sa

nachádzal aj samopal vz. 58 so sklopnou opierkou. Samopal bol položený na sedadle vodiča tak, že sa
opieral hlavňou o nohy, resp. o panvovú časť tela A. G., pričom hlaveň smerovala ku hlave a zásobník
smeroval k volantu vozidla. Pokiaľ kolega vyberal z vozidla samopal a zbieral náboje, svedok vyťažil
susedov, ktorí sa nachádzali v blízkosti miesta činu a od nich sa dozvedel, že páchatelia, ktorí strieľali,
mali prísť na vozidle Alfa Romeo asi 154 tmavozelenej farby s českou ŠPZ a ďalší susedia uviedli, že

vozidlo pravdepodobne odbočovalo smerom na Brezno. Ďalej uvádzali, že vo vozidle sa nachádzali
štyria zamaskovaní muži oblečení v čiernych kombinézach na hlavách s kuklami. Uvedené skutočnosti
ihneď hlásil vysielačkou na centrálu.

SvedokE.Q.vprípravnomkonaní(č.l.594–597)uviedol,žepracujenaKRPZvBanskejBystrici,pričom

dňa 27.06.2000 nastúpil do hliadkovej služby spolu s kolegom W. O.. Asi o 11:20 hod. ich operátorka
vyslala na služobný zákrok do Kynceľovej, pretože tam došlo k streľbe. Po príchode na miesto činu
zastali pred domom č. 22, kde stálo vozidlo Land Rover. V tom čase sa pri aute nachádzala manželka
A. G.. Počul ako ešte A. G. kričal, aby volali záchranku. V pravej ruke držal mobil a v ľavej nejaké
sladkosti. Po jeho ľavej strane smerom k bedrovej časti bol opretý samopal zv. 58 so sklopnou opierkou

a krátkou hlavňou. Následne si svedok zobral chirurgické rukavice a zobral zbraň z vozidla, vybral
zásobník a odložil pred ich služobné auto. V okolí dvier auta sa nachádzalo množstvo nábojníc, ktoré
taktiežpozbieral.Svedoksanevedelvyjadriť,čicestou namiestočinustretolzelenévozidloAlfaRomeo.Svedok D. A. v prípravnom konaní (č.l. 659) uviedol, že dňa 27.06.2000 bol na základe služobného
príkazu spolu s kolegami D. M. a M. I. na hliadke v okolí Banskej Bystrice. Zhruba asi o 10:15
hod. sa nachádzali na Zvolenskej ceste oproti STK. Spomína si, že zhruba asi okolo 10:30 hod.

kontrolovali vozidlá, pričom vtedy si všimol okolo prechádzať vozidlo pravdepodobne 5 dverové, avšak
jednoznačne značku a typové označenie uviesť nevie. Bolo to však vozidlo so začínajúcou ŠPZ BZI
amalosvetlomodrúmetalízu.UvedenévozidloprešlopoprinichaišlovľavompruhusmeromodZvolena
do Banskej Bystrice. Bližšie vozidlo popísať nevie, rovnako nevie uviesť, koľko osôb cestovalo v danom
vozidle. Následne sa presunuli na Cementárenskú cestu, kde prišli asi o 11:25 hod. Približne asi po

piatich minútach prišla hliadka polície, ktorá bola vyzbrojená a zastali na opačnej strane na výjazde
z Banskej Bystrice, kde je zastávka MHD. Tu sa dozvedel, že v Kynceľovej došlo k streľbe. Svedok si
nespomína, že by videl vozidlo Alfa Romeo 164 s ŠPZ 56-09.

Zo znaleckého posudku znalcov A. Y. V. F. A. L. A. č. 120/2000 (č.l. 221 – 253) vyplýva, že
bezprostrednou príčinou smrti neb. A. G. bolo vykrvácanie do brušnej dutiny z poškodenej ľavej bedrovej

tepny a z poškodených tkanív brušnej dutiny, vykrvácanie z poškodených veľkých ciev pravej hornej
končatiny, pravej dolnej končatiny s krvácaním navonok a šok z vykrvácania. Uvedené poranenia vznikli
v dôsledku viacnásobných strelných poranení tela poškodeného, ktoré vznikli streľbou z vojenskej
útočnejpuškyvz.58,kalibru7,62mm,konaníminýchosôb.Kuvznikustrelnýchporaneníupoškodeného
došlo dňa 27.06.2000 okolo 11:15 hod. v Banskej Bystrici – časť Kynceľová. Smrť poškodeného bola

konštatovaná lekármi RZP dňa 27.06.2000 o 12:35 hod. Defekty nachádzajúce sa na koži, v tkanivách
a orgánoch tela poškodeného nemali typické a charakteristické morfologické vlastnosti strelných
poranení. Z uvedeného dôvodu nebolo v danom prípade u jednotlivých poranení možné presne ustáliť
miesta vstrelu a výstrelu. Uvedený jav bol spôsobený skutočnosťou, jednak že na telo poškodeného
bolo strieľané cez sklo a pevné časti karosérie jeho motorového vozidla, smerom zvonka dovnútra

motorového vozidla; navyše vysrelené projektily narážaním do exteriéru vozidla ako aj do súčasti
interiéru vozidla (pred tým ako vnikli do tela poškodeného) tiež menili svoj tvar, polohu a charakter letu;
uvedená skutočnosť tiež spôsobila vznik sekulárnych projektilov pochádzajúcich z odlomených úlomkov
skla a kovu vozidla, ktoré mali za následok vznik ďalších poranení. Taktiež je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že poloha tela poškodeného vo vozidle počas vzniku jednotlivých poranení, ako aj poloha

strelca, či strelcov sa vzájomne menila. Poškodený sa v čase smrti nenachádzal pod vplyvom alkoholu,
ani iných forenzne významných látok. Ku streľbe na poškodeného došlo tak, že poškodený sa nachádzal
v motorovom vozidle zn. Landrover, ku streľbe došlo z vnútornej strany vozidla z ľavej prednej a ľavej
bočnej časti vozidla.

Zo znaleckého posudku znalca C. L. Q. č. 34/2000 (č.l. 259 – 275) bola zistená všeobecná hodnota
osobného motorového vozidla LAND ROVER FREELANDER rok výroby 1998, ev. č. E., výrobné číslo
karosérie: O., výrobné číslo motora XXXXXXXXXXXXXXX k dátumu 27.06.2000 vo výške 21.784,04 €
(656.266,- Sk). Odhadnutá cena opravy v dôsledku streľby je vo výške 7.750,68 € (233.497,- Sk).

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu (č.l. 95 – 118) bolo zistené, že dňa 27.06.2000 v dobe od 11:20
hod. do 20:00 hod. bola vykonaná obhliadka miesta činu pred rodinným domom č. 22 v Kynceľovej.
V rámci obhliadky miesta činu boli zaistené balistické, biologické a vecné stopy. Z obhliadky miesta činu
bola vyhotovená fotodokumentácia.

Z protokolu o dodatočnej obhliadke vozidla Land Rover (č.l. 119 – 129) vyplýva, že dňa 30.06.2000 bola
vykonaná dodatočná obhliadka vozidla Land Rover poškodeného A. G.. Dodatočnou obhliadkou boli
nájdené a zaistené balistické stopy č. 1 až 5. Súčasťou protokolu je fotodokumentácia.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vrátane fotodokumentácie (č.l. 130 – 140) vyplýva, že dňa

27.06.2000 v čase od 13:15 hod. do 15:15 hod. bola vykonaná obhliadka lesného porastu vedľa cesty
do obce Priechod zo smeru od Slovenskej Ľupče, cesta na Istebník. Na tomto mieste sa nachádzalo
zhorené vozidlo Alfa Romeo a boli zaistené tri vecné stopy.

Z odborného vyjadrenia KEÚ PZ Banská Bystrica (č.l. 146) vyplýva, že na predloženej vecnej stope č. 1

– samopal vz. 58 boli zviditeľňované latentné daktyloskopické stopy chemicky – kyanoakrylátom, pričom
na tejto stope sa nenachádzali žiadne stopy, ktoré by boli vhodné na ďalšie spracovanie.Z odborného vyjadrenia KEÚ PZ Banská Bystrica (č.l. 147) vyplýva, že zaistená zbraň – samopal vz. 58
nemá na svojom obvyklom mieste žiadne označenie. Nebolo technicky možné zistiť pôvodné výrobné
číslo zbrane.

Z odborného vyjadrenia KEÚ PZ Banská Bystrica (č.l. 148) vyplýva, že samopal vz. 58 bol
streľbyschopný a to pri streľbe jednotlivo, či dávkou. Vykonaným výterom hlavne na tampón vaty boli
zistené stopy povýstrelových splodín, avšak na zistenie presnej doby poslednej streľby metóda doteraz
nebola vyvinutá. Ďalej boli skúmané nábojnice a ďalšie vecné dôkazy zaistené v rámci obhliadky miesta

činu.

Z odborného vyjadrenia KEÚ PZ Banská Bystrica (č.l. 155) vyplýva, že väčšina predložených striel,
vzhľadom na rozsiahlu deformáciu, nie sú vhodné na individuálnu identifikáciu zbrane, z ktorej boli
vystrelené. Skúmaním však bolo zistené, že strela o hmotnosti 1,7 g bola vystrelená z predloženého
samopalu vz. 58V.

Z odborného vyjadrenia KEÚ PZ Banská Bystrica (č.l. 158) je zrejmé, že väčšina predložených
striel, vzhľadom na rozsiahlu deformáciu, nie sú vhodné na individuálnu identifikáciu zbrane, z ktorej
boli vystrelené. Skúmaním však bolo zistené, že strela (predložená ako stopa č. 5) bola vystrelená
z predloženého samopalu vz. 58V.

Z odborného vyjadrenia KEÚ PZ Banská Bystrica (č.l. 161) bolo zistené, že v prípade vozidla Alfa Romeo
sa jedná o modelový typ vozidla 1993.

Z vyhodnotenia videozáznamu (oboznámeného na technickom zariadení) vrátane fotodokumentácie

(č.l. 164 – 173) je zrejmé, že dňa 27.06.2000 o 08:06 hod. sa na čerpacej stanici nachádza motorové
vozidlo so začínajúcim evidenčným číslom BZI 56. Na predných sedadlách tohto sa nenachádza žiadna
osoba. Osoba, ktorá tankujte, má oblečenú bundu a nohavice. Rovnaká osoba je zároveň zachytená
v interiéri čerpacej stanice čakajúc pri pokladni. Predmetný videozáznam bol vydaný do konania podľa
§ 78 zákona č. 141/1961 Zb. C. C. V. (č.l. 306).

Z odborného posudku Okresného úradu v Banskej Bystrici (č.l. 216) vyplýva, že ohnisko požiaru vozidla
Alfa Romeo sa nachádzalo v kabíne motorového vozidla. Požiar bol zapríčinený konaním neznámej
fyzickej osoby. Pri hasení požiaru došlo k úplnému zničeniu motorového vozidla.

*****

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy súvisiace s vlastníctvom, resp. držbou osobného
motorového vozidla zn. Alfa Romeo, ev.č. E. XX-XX pred spáchaním skutku, a to prečítaním (so
súhlasom obžalovaného a prokurátora) zápisníc o výsluchu svedkov A. B., L. Q., S. T., A. T., F. I., R. U.,

L. K., R. Q., D. Q., F. Q., A. Q., I. K., V. B., M. E., znaleckého posudku a listinných dôkazov.

Svedok A. B. v prípravnom konaní (č.l. 394 – 398) uviedol, že býva v Hrani, okres Trebišov, kde sa však
už dlhšiu dobu nezdržiava, pretože býva v Brne u svojej družky A. G. spolu s deťmi. V Brne býva aj jeho
sestra I. K., táto má deti L. H., E. K. a S. K..

Asi v auguste 1997 si kúpil v Chomutove športové vozidlo zn. Isuzu červenej farby, asi za 75.000,- Kč.
Toto auto napísal na sestru I. K., aby mohol na ňom jazdiť v Českej republike a mal aj splnomocnenie na
používanie tohto vozidla od notára. Potom ako ho kúpil, bol s ním na Slovensku doma v Hrani, kde mal
s ním aj nehodu, ktorú však nikde nenahlásil. Vozidlo bolo potom dlho nepojazdné, pretože bol problém

na neho zohnať náhradné diely. Vie, že chýbalo svetlo a blatník. Neskôr sa toto auto opravilo, čo bolo
asi po 7 – 8 mesiacoch a vrátil sa s ním do Brna. Tu auto používal, aj jeho priateľka, ktorá tiež s ním
mala nehodu. Toto sa tiež potom opravilo. S vozidlom jazdil do roku 1999, keď asi v auguste 1999 prišiel
za ním do Brna, L. Q., prezývaný K., ktorý potreboval požičať auto. Svedok súhlasil a on si zobral auto
aj s dokladmi, s malým aj veľkým technickým preukazom. Povedal mu, aby mu ho do Brna nevracal,

pretože pôjde domov do Hrane, kde pôjde na návštevu, pričom si zoberie so sebou auto do Brna. Potom
však asi v auguste 1999 L. Q. prišiel do Brna bez auta. Vtedy mal už kúpené vozidlo Alfa Romeo 164
zelenej metalízy, do ktorej naložil veci a túto F. potom na Slovensko šoféroval L. Q.. Svedok išiel na
aute zn. Peugeot 405 čiernej farby, ktorý patril jeho družke. Na Slovensku mu L. Q. ušiel s Alfou predTrebišovom, predtým išli spolu. Svedok prišiel do Hrane, kde vyložil rodinu a potom išiel hľadať Alfu,
pretože mal v nej veci. Keď jazdil okolo Trebišova, našiel Alfu, ako je ťahaná na lane do servisu, ktorý sa
nachádza na sídlisku v garáži u nejakého súkromníka, ktorého nepozná. Tu vtedy bol aj L. Q., ktorý mu

povedal, že asi rozbil spojku, tak to dá opraviť a svedok mu povedal, že potom si po auto príde a zobral
si z neho veci. Taktiež mu povedal, aby mu vrátil Isuzu, na čo mu nič nepovedal a odišiel preč. Svedok
z toho pochopil, že mu ho nechce vrátiť. Nikde to nenahlásil, že mu nevrátil auto, pretože v dedine mu
známi povedali, že nech si s ním nezačína. Preto potom ani vozidlo zn. Isuzu nehľadal a nežiadal ho
späť.

K vozidlu Alfa Romeo uviedol, že ho kúpil za 90.000,- Kč asi v roku 1998 v Brne, pričom toto auto bolo
napísané na jeho neter E. K..

Svedok sa do Brna vrátil 25.10.1999, kde už potom býval s družkou. Keď odchádzal do Brna, chcel
zobrať Alfu, ale v tom servise nebola. Volal aj Q. otcovi, na čo mu tento povedal, aby sa spýtal jeho

syna I. a nie ich, lebo o tom nič nevedia. Vtedy mu známi z Hrane povedali, aby im dal pokoj, aby Alfu
nehľadal a nežiadal ju späť. Neskôr bol v Žideniciach na polícii, čo bolo v tomto roku, kde sa dozvedel,
že L. Q. zatvorili. Vtedy chcel ohlásiť na polícii v Brne, aby nejakým spôsobom zaistili autá Alfa Romeo
a Isuzu Geminy, ktoré malo mať už michalovské značky. Vtedy mu však tam policajt povedal, že Q. sa
môže spojiť s priateľmi a vyriešiť to ináč s autom a doslova ho vystrašil ešte viac ako bol. Bola pri tom

aj I. K.. Z tohto dôvodu nič nenahlásil a ani jeho sestra I..

Svedok L. Q. bol vypočutý jedenkrát v prípravnom konaní dňa 10.05.2001 (č.l. 685 - 687) a dvakrát
na hlavnom pojednávaní, a to dňa 28.04.2003 a 30.04.2003 (č.l. 1528 – 1529) a dňa 17.05.2005
a 18.05.2005 (č.l. 1741 – 1742).

V prípravnom konaní svedok uviedol, že má k dispozícii malý technický preukaz od vozidla Alfa Romeo
164, ktoré mal od A. B.. Obžalovaného pozná už dlhšie, poznajú sa skoro ako kamaráti.

K vozidlu Alfa Romeo uviedol, že toto dal do servisu v Trebišove, ktorého majiteľ sa volá asi S.. Odtiaľ ho

potom zobral spolu s A. L. a ťahali ho za vozidlom zn. Isuzu. Potom toto auto Alfa Romeo dali do garáže
vo Veľkých Kapušanoch na sídlisku a to bola garáž V.. Už nevie, či aj V. bol pri tom, ako ho dávali do
garáže, možno mu dal iba kľúče od garáže a pri tom nebol. Vozidlo Alfa Romeo chcel najskôr pre seba,
ale keď zistil, že sa dá na ňom zarobiť, tak ho chcel predať. Dal sa nejako do reči v Idei v Michalovciach
s jedným Ukrajincom menom O. alebo O., ktorý sa ho pýtal na nejaké silnejšie a väčšie auto. Vtedy mu

povedal, že možno niečo bude. Nevie už uviesť, či mu vtedy rozprával o vozidle Alfa Romeo. O tomto
sa s ním rozprával nejako koncom októbra alebo v polovici roka 1999. O cene sa nebavili, svedok však
rátal s tým, že by sa predalo za sumu 50.000,- Sk. Od novembra 1999 je vo väzbe.

V apríli alebo máji 2000 prišiel za ním obhajca R. O., ktorý sa ho opýtal, či môžu chlapci predať auto.

Nevie, či mu obhajca povedal konkrétne meno, ale mohol to byť buď obžalovaný, R. (R. E.) alebo S. E..
Svedok s tým súhlasil, pretože potreboval peniaze pre seba aj pre obhajcu. Vie, že auto sa predalo za
30.000,- Sk, pričom asi 20.000,- Sk išlo obhajcovi a zvyšok jemu po častiach na účet vo väzbe. Nevie,
komu bolo auto predané.

K J. uviedol, že bol vysoký ako svedok, 175 cm, alebo vyšší, mohutnejšej postavy, teda silnejší, vek
okolo 25 – 30 rokov. Mal tmavé kratšie vlasy, trochu brčkavé, pričom iné zvláštnosti si nevšimol. Do Idei
v Michalovciach chodieva viac Ukrajincov, teda mohol ho poznať aj niekto iný, či už z Michaloviec alebo
aj z Veľkých Kapušian. Nevie, či predtým chodil na nejakom aute, alebo tam mal aj nejakých svojich
kamarátov. Ohľadom auta jednal iba s ním.

Pri svojom výsluchu neuviedol, že na predloženej fotografii (z čerpacej stanice) je pravdepodobne
obžalovaný. Uviedol, že nevie, kto tam je, fotky si pozeral asi 20 minút a v priebehu tých 20 minút
tam musela padnúť otázka, že či tam môže byť obžalovaný. Na túto otázku odpovedal, že môže.
Pripustil túto možnosť, lebo obžalovaný bol auto opravovať. Podľa svedka však na fotografii môže byť aj

niekto iný. Obžalovaný je silnejší oproti tomu mužovi a aj vyšší. Svedok si prečítal zápisnicu o výsluchu
svedka. Mal však vtedy iné myšlienky ohľadom jeho súdu v Bratislave a ani poriadne nepostrehol slovo
„pravdepodobne“.Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.04.2003 a 30.04.2003 svedok uviedol, že v súčasnosti sa
nachádzavovýkoneväzbyprepokustrestnéhočinuvraždy.Obžalovanéhopoznádlhšiudobu.Prakticky
sú kamaráti. Má prezývku K..

Už si nepamätá na obsah jeho výpovedí pred vyšetrovateľom, v tom čase mal viac problémov s jeho
prípadom. Vozidlo Alfa Romeo získal tak ako to uviedol pred vyšetrovateľom. To auto si doviezol z Brna,
až na Slovensku sa pokazilo, bola odtrhnutá spojka. Túto závadu dal opraviť nejakému súkromníkovi
v Trebišove. Auto chcel predať, pričom záujem prejavil nejaký Ukrajinec, ktoré poznal pod menom

O.. Stretával sa s ním náhodne v A., chcel kúpiť auto silnejšej kubatúry. Keďže vtedy nevedel, čo
s vozidlom je, či sa opravuje alebo nie, Ukrajincovi s určitosťou nesľúbil, že mu vozidlo Alfa Romeo
predá. V novembri 1999 bol vzatý do väzby, pričom cez R. O. sa v apríli alebo máji 2000 dozvedel,
že Alfa Romeo sa dá predať. Súhlasil s takým postupom. Vie, že auto bolo následne predané tomu
Ukrajincovi. Nevie o tom, kto to auto predal, ale peniaze za predaj mu nabehli na účet vo väznici a nejaké
peniaze dostal aj R. O. za výkon práce. Auto bolo predané za 30.000,- Sk. Vie, že auto bolo nejaký čas

zaparkované v garáži v Kapušanoch u nejakého M..

Svedok po prečítaní výpovede z prípravného konania (vzhľadom na rozpory) uviedol, že skutočne
nevedel, že auto predal obžalovaný. Je možné, že peniaze mu poslal obžalovaný aj cez F. M..

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2005 a 18.05.2005 svedok doplnil, že má prezývku K.,
s obžalovaným sa pozná dlho, sú kamaráti.

K vozidlu Alfa Romeo uviedol, že toto vozidlo zobral od B. pre seba, ale keď išiel na Šíravu, tak sa mu
pokazila lamela (spojka). K autu dostal malý aj veľký technický preukaz. Išlo o vzájomnú výmenu áut.

Svedok dal B. Peugeot 405. Alfu potom odtiahol do Trebišova k jednému opravárovi, ktorého meno si
už nespomína. S B. je rodina a keďže už Alfu nechcel, tak si od neho zobral Isuzu. Potom F. odtiahol
do Kapušian s tým, že si ju nechá. Naskytla sa mu príležitosť predať ju jednému Ukrajincovi. To však
nestihol, pretože v novembri 1999 bol vzatý do väzby. Cez R. O. sa auto predalo za 30.000,- Sk tomu
Ukrajincovi, pričom 20.000,- Sk išlo O. a 10.000,- Sk mu po častiach poslal obžalovaný, resp. jeho

priateľka. Je pravda, že auto chcel predať drahšie.

Napokon svedok uviedol, že asi pred týždňom (od konania hlavného pojednávania) vo výkone trestu
prišiel za ním nejaký chlapec, či je ochotný dňa 50.000,- Sk za to, že T. na súde povie, že všetko si to
vymyslel. Preto požiadal o rozhovor s obhajcom. Išlo o muža, ktorý je vo výkone trestu v Ilave a volá

sa A. G.. Tomuto chlapcovi povedať, že s T. nechce mať nič spoločné. Navyše 50.000,- Sk vo výkone
trestu nemôže mať.

Zo správy Ústavu na výkon väzby Prešov (č.l. 688) vyplýva, že L. Q. bol vo vyšetrovacej väzbe od
25.11.1999do13.02.2001.ObžalovanýzaslalL.Q.finančnéprostriedkypoštovýmipoukážkami,atodňa

21.02.2000 vo výške 2.000,- Sk, dňa 27.03.2000 vo výške 1.000,- Sk, dňa 25.04.2000 vo výške 3.000,-
Sk, dňa 29.05.2000 vo výške 2.000,- Sk a dňa 17.07.2000 vo výške 3.000,- Sk. Družka obžalovaného
F. M. zaslala L. Q. dňa 18.12.2000 sumu 2.000,- Sk.

Svedok S. T. v prípravnom konaní (č.l. 690 – 693) uviedol, že býva v T., pričom mal živnosť na opravu

vozidiel a na ďalšiu obchodnú činnosť. Nespomína si presný dátum, ale bolo to určite ešte v roku 1999,
keď mal živnosť a vtedy mu do jeho domu dotiahli vozidlo Alfa Romeo 164 tmavozelenej farby asi bez
ŠPZ. Jednalo sa o pokazenú spojku, ktorú bolo potrebné opraviť. Toto vozidlo doviezol muž s prezývkou
K.,ktorýmunajskôrpovedal,abyzistilzávaduaonmupovyskúšanívozidlapovedal,žejetamodtrhnutá
spojka. Spomína si, že túto F. pritiahli za nejakým červeným vozidlom, ktorého typ uviesť nevie, ani nevie

uviesť, kto bol vodičom toho červeného vozidla. Asi o týždeň, dva, prišiel znova K., tiež na červenom
aute ako predtým, pričom len z auta vystúpil, spýtal sa, či na aute niečo urobil, načo mu svedok povedal,
že nie, že nemá súčiastky. On potom nasadol do auta späť a odišiel. Neskôr sa bol opäť K. informovať
ohľadom auta, ale to auto u neho stálo asi 2 a pol mesiaca, pričom K. sa bol informovať celkovo trikrát.
Vždy mu dal tú istú odpoveď, že nemá súčiastky a on odišiel. Na začiatku mu nechal aj kľúče od auta

a keď sa bol tretíkrát informovať, tak si kľúče od auta zobral s tým, že ho dá asi odtiahnuť do iného
servisu, asi do Kapušian. Potom sa však asi o dva týždne nato objavila ďalšia partia asi štyroch chlapov,
ktorých on nepoznal a ktorí prišli na tmavom vozidle zahraničnej značky, ale typ uviesť nevie. Títo sa
pýtali, kto tam to auto dal, načo im povedal, že K. a oni začali naňho nadávať, že to nie je jeho auto,ale ich. Od toho vozidla mali kľúče, otvorili ho a odtiahli ho preč. Odvtedy ani auto, ani K., ani tie ďalšie
osoby nevidel. Svedok nevedel bližšie opísať štyri osoby, ktoré si prišli po auto.

Svedok A. T. v prípravnom konaní (č.l. 694) potvrdil skutočnosti uvedené svedkom S. T. k motorovému
vozidlu Alfa Romeo 164. Svedok doplnil, že chlapi, ktorí si prišli po vozidlo boli strednej postavy,
vystrihaní, hovorili po slovensky s východniarskym prízvukom, boli športovo oblečení, nemali fúzy ani
bradu.

Svedok F. I. v prípravnom konaní (č.l. 698 – 700) uviedol, že obžalovaného pozná od detstva, sú skoro
susedia. Svedok je majiteľom autoservisu Diesel Elektrik vo Veľkých Kapušanoch, kde bolo dotiahnuté
auto Alfa Romeo 164 s V. E. XX-XX. Presný čas a dobu, kedy tam bolo auto dotiahnuté, uviesť nevie.
Z dôvodu, že oprava auta bola náročná, sa auto u neho neopravovalo. Zdá sa mu, že toto auto bolo zo
servisu aj odtiahnuté. Auto do servisu nedotiahol ani neodtiahol obžalovaný. On k nemu ani nechodil.
Opravoval jedno auto obžalovaného zn. VW Golf TDI, ktoré tam doviedol jeho otec. Myslí si, že mu

predtým opravoval aj BMW 730. Žiadnu spojku do vozidla Alfa Romeo neobjednával. Nevie uviesť, aká
bola závada na aute Alfa Romeo.

Svedok R. U. v prípravnom konaní (č.l. 701 – 703) uviedol, že pracuje vo firme Diesel elektrik vo Veľkých
Kapušanoch, kde opravuje vstrekovacie čerpadlá na dieselové motory. Majiteľom servisu je F. I., spolu

s ním tam robí aj kolega K.. K vozidlu Alfa Romeo 164 uviedol, že takéto vozidlo k nim pritiahli nejaké
osoby, ktoré nepozná, skôr len z videnia, pričom si ani nespomína na farbu a výbavu tohto auta. Nevie
ani presnejšie uviesť dátum alebo rok, kedy to bolo, lebo je to už dlhšia doba. Vie len toľko, že keď
pritiahli to auto, tak boli najprv za majiteľom, ktorý svedkovi povedal, aby sa na to pozrel, čo chcú opraviť.
Auto bolo nepojazdné. Podľa vyjadrenia tých dvoch osôb sa malo jednať o opravu spojky. Všimol si,

že je tam benzínový motor a povedal im, že majú dosť práce a jednalo sa o väčšiu opravu. Vie, že ani
majiteľ to vtedy nezobral, a tak hneď vtedy odtiahli auto preč zo servisu. Spomína si, že sa im to nejako
nepáčilo, ale odišli preč. Nevie uviesť, kde odišli, ani na akom aute toto vozidlo pritiahli. Obžalovaného
pozná z L. G., pozná aj jeho brata U.. Spomína si, že obžalovaný mal vozidlo VW Golf diesel, na ktorom
mu menil olej a opravoval trysky.

Svedok L. K. v prípravnom konaní (č.l. 704 – 705) uviedol, že pracuje v servise Diesel elektrik vo Veľkých
Kapušanoch. Nespomína si, že by bolo u nich v oprave auto Alfa Romeo 164 tmavozelenej farby. Jemu
o tomto vozidle hovoril majiteľ, ale nespomenul si na toto auto. V oprave mali nejaké vozidlá rovnakej
značky, avšak mali inú farbu. Obžalovaného pozná, z videnia pozná celú jeho rodinu.

Svedok R. Q. v prípravnom konaní (č.l. 797 – 799) uviedol, že je otcom L. Q., ktorý je od 17.11.1999 vo
väzbe. Ešte predtým spomínal, či si môže kúpiť auto a to od rodiny jeho manželky, ktorých priezvisko je
B.. Nevie o akú značku auta sa jednalo, ale synovi povedal, že nemá na to peniaze, tak nech to nekupuje.
Vie, že toto auto bolo na Slovensku, malo byť niekde v servise, ale kde, to nevie. Syn mu len povedal,

že treba novú spojku. Podľa toho bolo auto nepojazdné. Auto na začiatku ani nevidel, až po tom, keď
nejako začiatkom roka 2000 ho niekto doviezol pred ich panelák a doniesol kľúče od tohto vozidla k
nim domov. Svedok nevie, kto to doviezol, zdá sa mu, že bol doma, ale nezvykne otvárať dvere. Možno
vtedy otvoril syn A. Q., ktorý má 12 rokov a tento mu povedal, že nejakí chlapci doviezli auto a doniesli
kľúče. Nevie presne uviesť o akú značku auta išlo, vie, že malo tmavozelenú farbu. To auto tam stálo asi

mesiac. Vie, že mu volal obžalovaný, že chce toto auto zobrať, dať opraviť a predať. Svedok ani nevie,
kto bol po auto, ako ho odviezli. Taktiež nevie uviesť, kto bol po kľúče a kto mu kľúče dal a či bol v tom
čase doma. Od tej doby už auto nevidel a o aute sa ani nerozprával. Svojmu synovi L. do väzby poslal
nejaké peniaze on a vie, že nejaké peniaze mu poslal aj obžalovaný. Pri jednej príležitosti sa spýtal
obžalovaného ako je to s tým autom, na čo mu povedal, že toto auto predal, ale svedok nezisťoval za

akú sumu. Obžalovaný mu ešte povedal, že peniaze dal obhajcovi, L. a niečo použil aj na svoje výdavky.

Svedkyňa D. Q. v prípravnom konaní (č.l. 800 – 802) uviedla, že vozidlo Alfa Romeo tmavozelenej farby
patrí jej bratrancovi A. B., ktorý pracuje a býva v Čechách. Nevie, akým spôsobom sa toto auto dostalo
na Slovensko, ale vie, že malo byť kdesi v servise, lebo bolo pokazené. Zdá sa jej, že jej syn L. Q. ho

chcel kúpiť, ale nevie, ako to mali dohodnuté s A. B.. Syna potom zobrali do väzby a neskoršie na to,
nevie presne kedy, bolo toto auto pred ich panelákom. Bolo to niekedy v roku 2000. Po určitej dobe
auto odtiaľ zobrali. Kto toto auto doviezol a kto ho zobral, uviesť nevie. Vie však, že kľúče od auta bolizavesené u nich doma v chodbe. Kľúče od auta mohol odovzdať niektorý z členov rodiny. O auto sa
nejako zvlášť nezaujímala.

Svedok F. Q. v prípravnom konaní (č.l. 803 – 804) uviedol, že je bratom L. Q.. Od apríla 1999 do konca
januára 2000 bol vo Fínsku. Keď sa vrátil domov, videl zaparkované vozidlo Alfa Romeo 164 zelenej
farby. Otec mu povedal, že to auto doviezol brat L., vie, že auto bolo nepojazdné. Neskôr tam už auto
nebolo, ale nevie kto ho zobral. O auto sa bližšie nezaujímal.

Svedok A. Q. v prípravnom konaní (č.l. 807 – 808) uviedol, že býva u svojich rodičov (R. a D. Q.).
Pred panelákom mali odstavené vozidlo Alfa Romeo zelenej farby. Kľúče od tohto auta boli zavesené
u nich doma. O tom, že sú tam tie kľúče sa dozvedel neskôr, keď mu otec povedal, že po to auto príde
obžalovaný. Potom aj prišiel, myslí, že to bol obžalovaný, pretože ho pozná z videnia. Tomuto dal kľúče
od tohto auta s otcovým súhlasom, pretože ten bol v tom čase doma. Bolo to niekedy v zime, ale presný
rok uviesť nevie. Na druhý deň tam už auto nebolo. Svedkovi bol predložený fotoalbum č. 1 zo dňa

11.12.2000, na ktorom svedok pod č. 1 spoznal obžalovaného.

Svedkyňa I. K. v prípravnom konaní (č.l. 842 – 844) uviedla, že býva v Brne, pričom A. B. je jej brat.
Vie, že A. B. kúpil osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo zelenej farby, ktoré napísal na jej dcéru E.
K., aby ho mohol používať v Čechách. Neskôr jej A. B. povedal, že toto auto je na Slovensku v servise,

pričom sám jej povedal, že si po neho chce ísť. Nevie však či to auto bolo opravené alebo nie, potom
neskôr sa dozvedela telefonicky pri rozhovore so známymi na Slovensku, že to auto bolo ukradnuté.
Kto jej to povedal však nepovie, pretože má obavu o svoj život a to aj z dôvodu ohrozenia v súvislosti s
vozidlom Isuzu, ktoré bolo na ňu napísané a tiež ho kúpil A. B.. K vozidlu Isuzu sa nechcela vyjadrovať.
Na vozidle Alfa Romeo videla jazdiť iba A. B.. Svedkyňa nič viac k vozidlu Alfa Romeo nevedela uviesť.

Svedok V. B. v prípravnom konaní (č.l. 855 – 857) uviedol, že je bratom A. B., ktorý býva v Brne. Vie, že
brat A. kúpil vozidlo Alfa Romeo tmavej farby v Brne. Toto vozidlo aj videl. Nevie uviesť akým spôsobom
sa dostala Alfa Romeo do Hrane na Slovensko, ale vie, že tam bola, pretože sa pokazila. Bola tam v
servise u súkromníka, ktorý sa nachádza neďaleko nadjazdu v meste Trebišov. Potom sa však brat A.

vrátil do Brna a svedkovi povedal, aby sa išiel pozrieť za autom, či už je opravené. Nevie uviesť presne
dobu, kedy to bolo, ale bol tam, pričom majiteľ mu povedal, že niečo nemôže zohnať. Potom neskôr,
asi o týždeň sa bol pozrieť na auto, ale už tam nebolo. Majiteľa sa nepýtal, lebo ho nemohol nájsť, bolo
pozatvárané. Potom v krčme v Hrani sa dozvedel, že toto auto mal zobrať K., L. Q., ktorý ho údajne
mal dať do garáže vo Veľkých Kapušanoch. Svedok sa potom o auto nestaral, potom v krčme počul,

že tí chalani z Kapušian vystrašili aj majiteľa servisu a auto zobrali bez zaplatenia. Či je to pravda, to
už uviesť nevie. A. B. mal aj vozidlo Isuzu červenej farby športový typ, ktoré neskôr používal K.. Nevie
uviesť ako sa toto auto dostalo k nim od A.. Ohľadom tohto auta bol aj nejaký problém medzi svedkovou
sestrou a K., ktorý ju vyfackal asi za to, že to nechcela prepísať na nich.

Zo znaleckého posudku znalca C. L. Q. č. 35/2000 (č.l. 276 – 288) bola zistená všeobecná
hodnota osobného motorového vozidla Alfa Romeo 154 ev. č. E. XX-XX, výrobné číslo karosérie: S.
XXXXXXXXXXXXXX, výrobné číslo motora F. XXXXXXXXXXX k dátumu 27.06.2000 vo výške 4.552,41
€ (137.146,- Sk). Keďže vozidlo je totálne poškodené, oprava by znamenala zmontovanie vozidla
z nových dielov, čo je neekonomické.

Z dokladov týkajúcich sa vozidla Alfa Romeo, vrátane osvedčenia o evidencii vozidla (č.l. 290 – 295)
vyplýva, že poslednou vlastníčkou vozidla bola E. K..

Zozápisniceovydaníveci(č.l.307)bolozistené,žedňa10.05.2001vydalpodľa§78zákonač.141/1961
Zb. L. Q. osvedčenie o evidencii vozidla Alfa Romeo.

Svedok M. E. v prípravnom konaní (č.l. 877) uviedol, že na vozidle Alfa Romeo 164 tmavozelenej
metalízy ev. č. BZI nikdy nejazdil, ani také vozidlo v Banskej Bystrici nevidel, ani nerobil
sprostredkovateľa pri predaji takéhoto auta.

*****Súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch svedka A. A., ktorý priamo usvedčuje obžalovaného
z vraždy A. G.. Súd zároveň v zmysle § 269 Tr. por. prečítal zápisnice o výsluchu svedka A. A. učinených
v iných trestných konaniach.

Svedok A. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v minulosti pôsobil v Brezne ako vojak z povolania, kde
sa spoznal aj s A. K., ktorý vzhľadom na to, že svedok mal zbrojný preukaz a preukaz vojaka z povolania,
využíval jeho služby. Brávali ho na stretnutia a keďže mal zbrojný preukaz, strážil autá. Vyhovovalo im,
že má preukaz ozbrojených síl. Keď ho zastavili policajti, ukázal im preukaz a tak ich nekontrolovali,

pustili ich.

Predtým ako A. K. zatvorili, čo bolo asi pol až trištvrte roka, čo s nimi spolupracoval, niekedy potom ho
oslovilR.A.,žemáísťzaadvokátomQ.A.,ktorýmáprenehoodkazodA.K..Q.A.mudalprečítaťnejaký
lístok, kde bolo napísané od A. K., že potrebuje, aby mu pomohol a bolo to podpísané K. podpisom.
Presný obsah listu si už nepamätá, rovnako nevie, čo sa stalo s listom, mal ho Q. A.. Q. A. mu vysvetlil,

aby sa spojil s niekým z východu od O. a aby prišiel niekto za ním, že mu vysvetlí, o čo ide. Keďže bola
taká doba a všetci vedia aká bola K. skupina, nedalo sa povedať nie. Svedok sa spojil so S. E. a dohodli
si stretnutie, kde prišiel aj obžalovaný. Myslí, že to bolo na pumpe v Levoči. Tam mu vysvetlil, že A. K.
niečo potrebuje, aby prišli za Q. A.. Vie, že tam došlo k stretnutiu, kde Q. A. vysvetlil obžalovanému,
že potrebujú, aby sa svedkovia zľakli, že potrebujú zastrašiť ostatných svedkov. Bolo tam spomenuté

meno G.. Svedok G. nepoznal, ani nevedel o koho ide. Obžalovaný mu tam prisľúbil, že zoženie na to
nejakých Rusov a tým stretnutie skončilo.

Po nejakom čase, možno po pol roku, ho opäť kontaktoval A., že má zájsť za Q. A.. Išiel za Q. A., ktorý
hovoril, že A. K. je nervózny, že ho bije novinami na stretnutiach, že obžalovaný niečo sľúbil a že sa

proste nič nedeje. Stretol sa znovu s obžalovaným, ktorému to povedal, na čo obžalovaný povedal, že
príde o týždeň alebo kedy do Banskej Bystrice. Ďalej povedal, že má odkázať Q. A., že potrebuje nejaké
ubytovanie pre seba a svojich ľudí. Toto všetko svedok povedal R. A.. R. A. povedal, že zariadi nejaké
ubytovanie. Svedok vie, že sa stretol s A. S.. A. S. mu to hovoril, pretože boli kamaráti, poznali sa. R. A.
vybavil chatu na Čertovici. Potom obžalovaný prišiel do Banskej Bystrice na zelenej Alfe Romeo, ktorú

si tu zaparkoval blízko salónu Rómeo. Nevie, dokedy tam to auto bolo. Ak si dobre pamätá, auto zobrali
zo sídliska a odviezli ho na chatu. Obžalovaný mal ešte podmienku, že potrebuje, aby mu niekto ukázal,
kde G. býva, kde sa pohybuje a ako vyzerá. Toto všetko svedok povedal R. A.. R. A. mu po stretnutí
povedal, že svedkovi ukáže, kde má G. firmu a kde býva, čo mu bol aj ukázať. To ako G. vyzerá a na
akom aute chodí osobne svedkovi ukázal R. A..

Potom obžalovaný prišiel do Banskej Bystrice na zelenej Alfa Romeo. Svedok ho zaviezol na chatu A.
S., na ktorej obžalovaný spal. Ráno prišli po obžalovaného s A. S. a išli mu ukázať, kde má G. firmu
a kde býva. Ak si dobre pamätá, pred jeho firmou zbadali G. auto zn. Range Rover. Obžalovaný povedal,
aby sa zapojili na neho. Išli za ním až kým prišiel pred svoj dom. Tam svedok povedal, že tu býva.

Obžalovaný začal kričať, že má zastať. Zozadu vytiahol tašku, z ktorej vytiahol samopal a kuklu, vyskočil
vonku a začal strieľať. Naskočil do auta, rýchlo povedal, že majú odtiaľ utekať. Pamätá si, že tam na
križovatke skoro spôsobili dopravnú nehodu. Za Banskou Bystricou zapálil auto. Potom obžalovaného
odviezli do motorestu Nemecká, kde sa najedol a dal si kávu. Obžalovaný svedkovi a A. S. povedal, že
sa to nikdy v živote nemôže nikto dozvedieť a že nemusí volať na druhý deň svojich ľudí, že nemusia

chodiť. Svedok si už nespomína, či ovplyvňoval A. S., aby vypovedal nejakým spôsobom v tejto veci.

Prešiel určitý čas, keď mu večer niekto zazvonil (svedok si nespomínal na presný čas), v tom čase
býval v paneláku na Mazorníku. Vyšiel von, prišiel tam S. E. aj s nejakými ľuďmi z východu. Povedal,
že je problém, že obžalovaného zobrali kukláči. Svedok už presne nevie, ako to bolo, ale povedal mu,

že nikto sa to nemôže dozvedieť, že to má odkázať aj A. S.. Chceli, aby povedal R. A., aby oslovili
čašníčku v erotickom salóne, ktorý A. spravoval, a táto aby išla dosvedčiť, že na tej chate bol S. E. aj
s tou čašníčkou z erotického salónu. Toto všetko svedok reprodukoval R. A.. Myslí si, že to potom aj
vybavil a tá čašníčka bola vypovedať.

Predtým ako zatvorili obžalovaného, sa svedok stretol u Q. A. s R. A. aj obžalovaným a na tomto stretnutí
dal Q. A. obžalovanému 1.000.000,- Sk. Tam mu následne obžalovaný dal 400.000,- Sk a 100.000,- Sk,
že má dať A. S.. Malo tým byť povedané, aby sa to nikdy v živote nikto nedozvedel. K. svedkovi odkázal,
že má ísť pomôcť G. žene, ktorá predáva auto. Za tieto peniaze teda kúpil od nej auto.Potom mal svedok stretnutie s A. K., ktorý ho zavolal do väzenia a ten mu tam povedal, že sa to nikto
nikdy nemôže dozvedieť.

Keď svedok prišiel na to, čo tá skupina všetko robí a čo sa medzi sebou rozprávajú, tak povedal, že
odchádza z Brezna. Oni mu ešte ponúkli prácu vyhadzovača v erotickom salóne u R. A.. Svedok aj
napriek tomu z Brezna odišiel.

Nevie presne kedy mu volal M. V., aby prišiel na stretnutie. Bolo to však ešte predtým ako bol vzatý do
väzby, už býval v Liptovskom Mikuláši. Stretli sa na Telgárte u jeho matky. Tam mu M. V. povedal, že bolo
stretnutie v Luxe, na ktorom boli prítomní Q. A. a obžalovaný s nejakými ľuďmi, pričom Q. A. mal odkaz
od K., že svedka majú zlikvidovať z dôvodu, že sa báli, že odišiel a že bude niečo na nich rozprávať.
M. V. vtedy povedal, že to je určite A. robota, ktorý sa bojí o seba a nahovoril na to aj K.. Svedok mal
z obžalovaného strach, lebo vedel, čoho je schopný.

Za nejaký čas svedka obvinili zo spoluúčasti pri vražde I.. Vzali ho do väzby na výsluchy. Ešte v Banskej
Bystrici prišiel za ním advokát Q. A., ktorého vôbec nezaujímalo, že s vraždou I. nič nemá, len ho
zaujímalo, aby nepovedal ani slovo ohľadom G. a tých vecí. Následne svedka zobrali do väzby, kde sa
rozhodol. Oslovil tam dozorujúceho policajta, aby poslali, keď bol N., aby prišli za ním, že chce povedať

všetko čo vie. Povedal si, že nemá čo stratiť, rodina je vonku, chceli ho zabiť. Chcel sa z toho všetkého
dostať von, lebo s tým I. nemá nič. Z väzby bol prepustený a trestné stíhanie vo veci vraždy I. bolo
voči nemu zastavené na základe výpovede utajeného svedka a ďalších svedkov. Vo veci vraždy G.
spolupracoval s políciou a pokračoval v objasňovaní tohto prípadu.

Na otázky prokurátora svedok uviedol, že motívom objednávky vraždy G. bolo podľa Q. A. zastrašenie
svedkov. Nevedel sa vyjadriť, prečo vraždu mali vykonať O.. Zo skupiny O. svedok najlepšie poznal S.
E., z videnia poznal aj obžalovaného. Chodievali so O. na stretnutie. Stretli sa aj na chate na Mýte, kde
mal tigre. Zdá sa mu, že od neho mali aj nejakého psa bandoga.

S R. A. svedok nebol kamarát, poznal ho ako švagra A. K.. Q. A. poznal, vedel, že je to K. advokát.
Ohľadom vraždy G. sa K. na neho obrátil preto, lebo všetci zo skupiny boli zatvorení.

A. S. bol svedkov kamarát, poznali sa z Brezna. Na jeho aute zn. VW Golf boli po obžalovaného a išli ho
zaviesť do Banskej Bystrice. A. S. nevedel o čo ide. On ich mal na aute počkať, svedok mal ukázať, kde

G. býva. Následne mali obžalovaného spolu so S. previesť na tú chatu a na druhý deň mali prísť jeho
ľudia. A. S. nemal žiadnu ďalšiu úlohu. Čakal ich za Banskou Bystricou asi na pumpe. Obžalovaný dal
A. S. jednu vysielačku a cez ňu mu povedal, že má ísť niekde za Banskú Bystricu. Tam sa nachádzal
nejaký závod. Na tomto mieste obžalovaný zapálil auto a A. S. ich odtiaľ zobral. Všetky prostriedky
na zapálenie auta mal obžalovaný v aute. A. S. sa následne z novín dozvedel, čo sa stalo. On to aj

svedkovi povedal, pričom svedok ho aj upokojil, aby sa nebál, že on s tým nemá nič spoločné. Potom
A. S. spáchal samovraždu, ale vie, že mal aj nejaké zdravotné problémy. Nevie, či spáchal samovraždu
kvôli zdravotným problémom, alebo mal nejaké obavy. Svedok mu povedal, že prišli z východu, že sa
vyhrážali, že nesmie nič povedať.

K chate svedok uviedol, že táto sa nachádzala v obci Jarabá a patrila Zacharovcom. Keby Matej Zachar
vedel, čo sa ide urobiť, nikdy by neprenajal chatu.

Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, ako obžalovaný spáchanie skutku pripravoval. Bolo to rýchle. On
mu to išiel ukázať. Obžalovaný to mal prísť urobiť so svojimi ľuďmi. Najskôr mu bol ukázať, kde je firma

a kde G. býva. Keďže v ten deň nevideli G. auto, obžalovaného zaviezli na chatu. Na druhý deň sa vrátili
a ako obchádzali G., tak obžalovaný proste zastal a začal strieľať. Keby tam bol niekto iný, zastrelil by
niekoho iného. Obžalovaný pri streľbe použil samopal. Vie to identifikovať, pretože bol vojak z povolania.
Nevedel sa však vyjadriť k počtu výstrelov.

K oblečeniu svedok uviedol, že bolo leto, teplo, mal oblečené tričko alebo tielko. Myslí si, že na hlave
mal nejakú čiapku. Nespomína si však akú čiapku mal. Bola to čierna čiapka. Nosil čierne šiltovky, čierne
čiapky, čo sa nosili na vrchu hlavy. Trval na tom, že v čase vraždy G. svedok nemal na hlave kuklu,
ale čiernu čiapku.O skutku si myslí, že hovoril O. O., pretože boli kamaráti a mali spoločnú firmu. K O. ďalej uviedol, že
v čase keď svedok robil K. ochranku, tak O. mu robil šoféra.

Pred spáchaním skutku obžalovaný povedal, že má málo paliva, tak zastavili na pumpe, kde natankoval.
Svedok bol v tom čase v motorom vozidle.

K výhodám, ktoré získal svedok za svoju výpoveď uviedol, že vo veci vraždy I. bol obvinený

a následne mu bolo zastavené trestné stíhanie na základe výpovedí svedkov. Keď bol vo väzbe, oslovil
vyšetrovateľov, že chce spolupracovať vo veci G.. Najskôr mu dočasne zastavili trestné stíhanie a potom
mu bolo trestné stíhanie zastavené.

V čase keď bol obvinený vo veci vraždy I. bol jeho obhajcom Q. A.. To bola podmienka v skupine, že keď
niekoho zoberú policajti alebo sa niečo stane, musí ho obhajovať Q. A.. Q. A. obhajoval aj obžalovaného,

keď ho zobrali do väzby a všetci vedeli, že Q. A. má veľký strach, pretože on to všetko zorganizoval.

Počas výsluchu svedka súd na návrh obžalovaného v zmysle § 269 Tr. por. prečítal čestné prehlásenie
(č.l. 1915 – 1916), ktoré bolo spísané dňa 02.11.2005 v nasledovnom znení: „Podpísaný A. A. narodený
XX.X.XXXX prehlasujem, že pred vznesením obvinenia voči mojej osobe uznesením ČVS: PPZ-32/

BOK-S-1-2005 zo dňa 27.10.2005 v čase keď som bol zadržaný v Bystrici 27.10.2005 ma pracovníci
operatívy PZ ...., aby som povedal, že vraždu G. A. spáchal na požiadanie A. K. E. F. ktorý za to dostane
doživotie, ja som mal byť len šofér .... K. advokát A. a jeho švagor A. .... dať za to 1.000.000,- Sk.
Uviedli mi, že ak poviem nevznesú mi toto obvinenie, myslím tým .... uvedené ČVS a urobia zo mňa
korunného svedka vo viacerých kauzách a vyvezú ma do zahraničia s celou rodinou a popredajú nám ....

Prehlásenie robím dobrovoľne z vlastnej vôle, pretože na takéto špinavosti nie som ochotný pristúpiť
a keďže sa nič nezakladá na pravde a aby policajné zložky nepostupovali ďalej v takýchto intrigách,
navádzaniach a nezákonných postupoch dávam toto prehlásenie v prítomnosti mojich obhajcov, aby to
títo uložili v bezpečnom mieste. V Leopoldove dňa 02.11.2005, podpis“.

K čestnému prehláseniu (č.l. 1915 – 1916) svedok uviedol, že si pamätá, že prišiel za ním do väzby
Q. A. a mal mu podpísať papier. Vie, že išlo o jeho zabezpečenie, pretože sa bál. Čestné prehlásenie
písal svedok vlastnou rukou, ale diktoval mu ho Q. A.. Pri výsluchoch mu policajti spomenuli, že vedia,
že za vraždou G. stojí Q. A. a K.. Toto aj povedal Q. A., preto Q. A. z obavy a strachu mu dal napísať
čestné prehlásenie. Svedok si nespomína, prečo to napísal, keď to nebola pravda. Zatvorili ho, bol to

stres, každý deň si hovoril, že s I. nič nemá, že ho nepozná. Q. A. ho aj upokojoval, aby sa nebál, že
aj K. hovoril, že svedok tam nebol, že s tým nemá nič. Q. A. mu povedal, že im ide určite len o to, aby
svedka zatvorili.

Svedok ďalej uviedol, že si už nepamätal, kedy prvýkrát vypovedal a usvedčoval obžalovaného, Q. A.

a R. A. z vraždy A. G.. Priznal však, že najskôr nepovedal pravdu, pretože mal strach, keď obžalovaného
zatvorili a jeho skupina ostala vonku. Preto spolu s A. S. všetko popreli. Následne odišiel z Brezna
a dozvedel sa, že ho chcú zlikvidovať. Zatvorili ho za vraždu, s ktorou nič nemal. Tak sa rozhodol, že
nemá čo stratiť, že chce ísť k rodine a ozrejmiť skutok, o ktorom vedel. Keď začal spolupracovať na
vražde A. G., policajti jemu a jeho rodine ponúkli ochranu, čo odmietol z dôvodu, že jeho manželka a syn

by do ochrany nešli. Po prepustení z väzby vo veci vraždy I. odišiel do Francúzska kvôli bezpečnosti,
kde ostal až do doby, kým neprišiel vypovedať na súd. Vie, že ho kontaktovali príslušníci PZ, s ktorými
bol v kontakte. Mal ísť svedčiť na súd, avšak nemal sa ako dostať, tak po neho poslali do zahraničia
vládny špeciál.

Vládnym špeciálom prišla po neho prokurátorka A., V., N. a A., vyšetrovateľ V. a ešte ďalší, ktorých
nepoznal. Kvôli obave a bezpečnosti povedal, že príde na Slovensko svedčiť, ale že musia zabezpečiť
prevoz a ochranu. Vládnym špeciálom letel len raz, za letenku neplatil. Prokurátorka A. mu opäť ponúkla,
že môže ísť do ochrany svedkov, čo odmietol. V čase, keď vypovedal na krajskom súde nevedel ako
bude vyriešená jeho trestná vec. Vedel, že má dočasne zastavené trestné stíhanie a logicky vyplýva,

že keď všetko na súde potvrdí, že mu bude zastavené trestné stíhanie. Myslí si, že mu takýto postup
spomenuli aj oni, ale mal o tom vedomosť, pretože keď bol vo väzbe čítal právo. On však nevypovedal
preto, aby mu zastavili všetky trestné stíhania ako sa uvádza. Myslí si, že v iných trestných veciach,
okrem vraždy G., mu neboli zastavené trestné stíhania.Na otázky obžalovaného svedok uviedol, že sa necítil byť členom K. skupiny, robil ochranku. Nebol pri
stretnutiach, ani pri obchodoch ani pri rozdeľovaní peňazí.

Svedok sa nevedel vyjadriť ku vzťahu A. K. a obžalovaného. Spomína si, že ich videl spolu, keď bol
obžalovaný so O. na chate v Bystrej, ale nevie uviesť, kedy to bolo.

Keď mu Q. A. dal lístok od K. povedal mu, že má niekoho kontaktovať z východu a vtedy mu Q. A.

povedal, že ide o zastrašenie svedkov.

Svedok potvrdil, že niekedy v rokoch 2002 – 2003 sa presťahoval do Liptovského Mikuláša.

Svedok sa nevedel vyjadriť, akým spôsobom sa vyjadruje W. M. k okolnostiam jeho údajnej likvidácie, vie
to len akurát od M. V., ktorý mu povedal, ktorí ľudia boli pri tom stretnutí. M. V. zomrel na nejakú chorobu.

Počas výsluchu svedka bola s poukazom na § 269 Tr. por. na návrh obžalovaného oboznámená
zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 02.02.2006 (č.l. 1910 – 1914). Svedok A. A. do zápisnice
o trestnom oznámení uviedol nasledovné skutočnosti.

Svedok sám vo väzbe oslovil príslušníkov PBS v Ilave, že chce hovoriť s vyšetrovateľom PZ a chce sám
a dobrovoľne hovoriť o skutočnostiach, ktoré vie.

Nevie presne, v ktorom roku to bolo, A. K. ho zavolal na návštevu do Leopoldova, kde mu povedal, že
má ísť za advokátom A. a on mu všetko povie, čo má urobiť. Na návšteve bol A., jeho žena C.. Toto

presne nevie, bolo to asi tak. Svedok išiel za A. domov k nemu do Brezna, A. ho poslal, aby sa spojil
s chlapcami z východu od O.. S týmito sa spojil a zastavili sa v Brezne. Prišiel E. F. s jemu neznámymi
kamarátmi. Potom išli za A. domov a A. mu vysvetlil, o čo ide, povedal mu, že sa potrebuje zbaviť svedka,
ktorý vypovedať proti A. K. a to A. G.. Povedal, že je ochotný za to dať aj nejakú odmenu. F. povedal, že
to urobí, len si zoženie na to veci, auto a zbraň. Potom sa mu ozve. Mal len jednu podmienku, že bude

potrebovať niekoho kto mu bude šoférovať na aute, niekto kto je odtiaľ a kto to pozná. A. im dal adresu,
kde G. býva. Povedal, že sa opýta A., kto by to mal s ním urobiť. Asi o týždeň ho A. zavolal (svedka)
a povedal mu, že mu A. odkazuje, že to má urobiť svedok. Že si má zobrať nejakého kamaráta, ktorý im
v tom pomôže urobiť. A. povedal, že proste niekoho, kto by ich odtiaľ odviezol. O nejaký čas sa mu ozval
F., stretli sa v Levoči, kde sa dohodli, že on dovezie auto do Banskej Bystrice. Povedal, aby mu zohnal

miesto, kde prespí. Bola to chata na Čertovici, majiteľa S.. Od neho si tú chatu požičal, on (S.) nevedel
o čo ide. S. potom nahovoril, že by potreboval pomoc, že idú z Banskej Bystrice niečo vybaviť a budú
potrebovať potom odvoz. V deň, keď to išli urobiť, zobrali F. z chaty, išli do Bystrice, povedali S., aby ich
počkal v Slovenskej Ľupči, že prídu na zelenej Alfa Romeo, aby ich poznal. Pri benzínovej pumpe Avanti
v Banskej Bystrici, na začiatku mesta, neďaleko miesta, kde G. býva, počkali kým pôjde G. domov na

aute, napojili sa na neho, išiel na svojom džípe. Išli za ním, keď prišli pred jeho dom, F. si v aute nasadil
kuklu, vyskočil z auta a zastrelil G.. Mal samopal, bola to asi 58, koľkými ranami ho zastrelil, svedok
nevedel uviesť, bolo to dávkou, svedok prechádzal okolo auta, G. zastavil, svedok prešiel okolo neho, na
jeho úrovni zastavil. F. vyskočil, svedok podišiel ďalej a počul výstrely, ktoré boli vpravo za ním. Zastavil
hneď pred G. autom a do auta naskočil F. v kukle. Samopal nemal, ten nechal na mieste činu. Potom

išli do Slovenskej Ľupče, kde F. zapálil auto, mal nachystaný vo fľaške benzín, bola to asi plastová fľaša
a keď z auta vyskočili, on polial auto zvnútra a zapálil ho. Potom utekali ku ceste, kde asi vo vzdialenosti
15 metrov ich čakal S. v aute zn. VW Golf, trojkovej rady, modrej farby, bolo to S. auto. Nasadli a išli
do Brezna. S. o ničom nevedel, nevedel o tom, že by zabili G.. Odviezol ich do Brezna na autobusovú
stanicu, kde si F. zobral taxi a odišiel smerom na Balog. Svedok odišiel domov, kde ho odviezol S..

Svedok vtedy býval v Brezne. Asi o týždeň, alebo dva, prišli spolu ku A. domov, predtým mu povedal,
aby prišli a dal 600.000,- O. E. F. a 400.000,- Sk svedkovi. F. dal potom 100.000,- € svedkovi a povedal,
aby to dal tomu, čo ich odviezol. Neskôr ich dal S.. Jeho kamaráti prišli za svedkom, aby vybavil nejakú
babu, ktorá by dosvedčila, že tam bola s ním. Prišiel Z., vie že sa tak volá, chodil so O.. Potom bol Z.
aj s tou babou svedčiť, že boli spolu na chate, aby mal F. alibi. Tá baba sa volá A., priezvisko nevie,

vypovedala na súde a robila alibi F.. Robí u A. v eroťáku. Dal jej za to 10.000,- Sk.

Na otázku vyšetrovateľa svedok uviedol, že- A. K. mu vo väznici povedal, že všetko mu povie A., o tom sa dozvedel od A., a to až vtedy, keď
tam prišiel s F.. Predtým mu povedal, aby niekoho zohnal z východu, že A. K. potrebuje pomoc. O čo
konkrétne išlo nevedel, to sa dozvedel, až keď dopratal F.. Tam A. povedal priamo, že treba zabiť G.,

lebo vypovedal proti A.
- s F. sa poznal, spoznal ho na chate Shark v Bystrej, kde bol kupovať od O. O. psa. Viackrát sa tam
zastavil a mal na neho číslo. Chodil tam aj so Z. a s nejakými kamarátmi. Kúpil psa „bandoga“. Na
východe za ním nebol, svedok ho zavolal a on sa zastavil. Povedal, že keď bude mať cestu, že sa
zastaví. On bol od O. a od A. dostal túto úlohu. A. poznal túto partiu okolo O. a možno mu to kázal aj K..

- Auto a zbraň zaobstaral F., on na aute aj prišiel. Kde ho zobral nevie. Povedal, že sa nemá o nič starať,
že on potrebuje len toho, kto ho odvezie a dobre pozná Bystricu. Zbraň tak isto zaobstaral F.. Zbraň
videl až v deň vraždy. Jednalo sa o samopal, bola to 58, teraz si presne nepamätá, či to bola sklopka,
ale bol asi bez drevenej pažby.
- Pohyb G. nemonitorovali, ako prišiel deň pred skutkom na tom aute, tak spal F. na chate, svedok G.
poznal, vedel aké má auto, tak nemuseli chodiť po meste. Potom priamo s tým autom išli do mesta

a urobili ten skutok
- Na otázku „kto iný bol pri vybavovaní tejto záležitosti? svedok uviedol, že pri tom, ako im dal úlohu A.
boli len traja, A., F. a svedok, pri tom ako dostali peniaze, bol aj A.. A. mal tie peniaze pripravené na
stole a on sám ich dal, on ich rozdelil.
- Na otázku „chodili ste s A. a hľadali ste spolu niekoho na túto „robotu“, niekoho zo skupiny A. K.?“

svedok uviedol, že nie, to v žiadnom prípade, svedok sa o tom dozvedel len vtedy na byte u A.. Či
chodil A. s niekým iným to nevie. Ale to pripúšťa, mohol chodiť. Ak chodil A., tak to mohol jedine s A..
A. potom ako dostal od A. tú úlohu na likvidáciu G., tak ho opakovane a niekoľkokrát otravoval, aby to
čím skôr urobili, že A. K. je nervózny. Toto mu opakoval stále, keď sa streli. Hovoril mu, že keď svedok
potreboval peniaze, tak mu A. hneď pomohol a keď potrebuje A. pomoc, tak nekonajú. Jednoznačne

o tom vedel aj A..
- Na otázku „keď ste sa stretli počas PP s A. K., hovorili ste o tomto skutku? Ak áno, kde?“ svedok
uviedol, že sa stretli v Brezne, nevie uviesť, kde presne a vtedy mu K. poďakoval. Nevie, kto bol pri tom.
- Na otázku „viete presne popísať a ukázať miesto skutku, miesto kde ste nasadli do auta ku S.
a kde ste zapálili auto?“ svedok uviedol, že to vie presne popísať a v priebehu vyšetrovania bude

riadne spolupracovať pri vyšetrovaní tohto trestného činu. Je ochotný vykonať všetky úkony prípravného
konania. U A. bol v dome len dvakrát a to pri zadaní úlohy a pri odovzdávaní peňazí. Tiež vie popísať
miestnosť,kdetobolo.Bolotodolevpivnici,tammáurobenétakésedenie,povedal,žetomákanceláriu.
Vošli do jeho domu cez vchod a potom prešli cez chodbu schodmi dole do pivnice.

Svedok po prečítaní trestného oznámenia uviedol, že keď prišli policajti za ním, povedali mu, že ho
chcú zlikvidovať. Povedal im, že o tejto informácii vie. Keď mu to M. V. povedal, prisľúbil mu, že nikdy
nikomu to nepovie, že mu to povedal. Keďže M. V. zomrel, dnes to uviedol prvýkrát. M. V. bol jeho veľmi
dobrý kamarát, svedok chodil ku nemu na stretnutia, aj keď sa skrýval v Prahe a za túto informáciu
ho nechcel ohroziť. Nemal dôvod túto informáciu uvádzať skôr, dnes si na to spomenul, tak to uviedol.

Svedok nevedel, že podľa vyjadrenia obžalovaného mal byť M. V. veľmi dobrý kamarát s obžalovaným,
že sa mali navštevovať a že ho navštevoval vo väzbe.

Súd počas výsluchu svedka v zmysle § 269 Tr. por. na návrh obžalovaného oboznámil potvrdenie
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov (č.l. 2224 – 2225), z ktorého vyplýva, že v období od mesiaca december 1997

do mesiaca december 2000 bol A. A. na návšteve obvineného A. K. dňa 18.08.2000 v čase od 09:05
hod. do 09:35 hod. Na tomto stretnutí boli ešte C. K., R. A., A. I. a R. B..

Svedok po prečítaní potvrdenia uviedol, že ak najskôr tvrdil, že K. si objednal vraždu G., keď bol svedok
na návšteve, tak si to zrejme poplietol. Dnes už uvádzal, že K. poslal lístoček cez Q. A.. Keď bol následne

na stretnutí pri K., K. po celý čas ďakoval a že sa to nemôže nikto dozvedieť. Rozprávali sa len ohľadom
G.. Bol tam vtedy prítomný aj R. A. a R. B..

Svedok nevedel uviesť, prečo ho mal K. s A. poslať za chlapcami od O.. Rovnako sa nevedel vyjadriť,
aké vzťahy mali K. a O. začiatkom roka 2000. Nevedel ani, že G. O. bol na prelome rokov 1999 a 2000

zaradený do programu na ochranu svedkov a že vypovedal proti K..

Svedok ďalej uviedol, že S. E. poznal, chodil na stretnutia so O. a K.. Svedok sa nevedel vyjadriť k vzťahu
medzi S. E. a Q. A..Svedok si nespomína, či sa v roku 1998 zúčastnil príprav a pokusov o vraždu A. G..

V dome Q. A. bol v roku 2000 v súvislosti s vraždou G. jeden až dvakrát. Jedenkrát sa odovzdávali
peniaze.

Svedok sa nevedel vyjadriť, ako je možné, že utajený svedok č. 1 zmenil vo veci vraždy I. svoju výpoveď
po tom, ako dňa 02.02.2006 podal trestné oznámenie vo veci vraždy G..

Svedok uviedol, že obžalovaný sa asi raz za ním zastavil, keď býval v Liptovskom Mikuláši. Aj si spolu
volávali, ale potom kontakt prerušili.

Vysielačky, ktoré použili pri vražde G. asi zhoreli v aute. Svedok sa už nevedel vyjadriť o aké vysielačky
išlo, určite však vie, že boli čiernej farby a že obžalovaný dal cez vysielačku vedieť A. S., aby išiel za

Banskú Bystricu.

Svedok si už nepamätal, či bol v rokoch 1998 – 1999 vypočúvaný vo veci obvineného A. K. a spol., ktorý
bol vtedy stíhaný za vydieranie A. G., ani si nespomína, či bol konfrontovaný s G..

Súdnanávrhobžalovanéhovzmysle§269Tr.por.oboznámilzápisnicuokonfrontáciizodňa24.08.1998
vykonanej vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3T/23/1999 medzi svedkom A. A. a A. G.
(č.l. 3141 prip. spisu). V rámci tejto konfrontácie A. G. uviedol, že svedka pozná pod menom A., ale jeho
priezvisko uviesť nevie. Pozná ho asi od mesiaca február 1998 a stretli sa prvýkrát v dome Q. A.. A.
A. uviedol, že poškodeného poznal pod menom A., priezvisko sa dozvedel až neskôr z tlače. Uviedol,

že prítomného svedka A. G. spoznal skôr a to v mesiaci september až október 1996, kde sa stretli vo
fitnescentre, ktoré patrilo A. K. v Brezne. A. G. k tomu uviedol, že je možné, že sa stretli aj v roku 1996,
ale nespomína si na to, muselo ísť o náhodné stretnutie.

Svedok aj po prečítaní konfrontácie zotrval na svojej výpovedi v tom smere, že G. bol pre neho neznámy

človek, nevedel, kde býva ani kde má firmu.

Súd predložil svedkovi k nahliadnutiu fotodokumentáciu z čerpacej stanice Shell vyhotovenej
zvideozáznamuzodňa27.06.2000(č.l.165–173).Svedokponahliadnutído fotodokumentácieuviedol,
že si pamätá, že išli na benzínovú pumpu. Svedok tam obžalovaného doviezol a išli tankovať. Nevie,

či to bola táto pumpa, ani či vystúpil alebo nie, ale doviezol ho tam. Nevie, či mu obžalovaný nehovoril,
aby tam svedok nešiel, či ho tam nepoznajú, ale vie, že ho tam doviezol.

Keďže svedok na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní vypovedal sčasti odlišne, prokurátor na
hlavnom pojednávaní navrhol prečítať časť výpovede svedka z hlavného pojednávania zo dňa

20.03.2007:

Svedoknahlavnompojednávanídňa20.03.2007(č.l.2057)o.i.uviedol,že„KeďsmesapohýnalisAlfou,
videl som, že je málo benzínu a povedal som E., či mu netreba natankovať. Povedal, že áno, že po ceste
pôjdeme natankovať. Ja som mu povedal, že mňa poznajú a tak som vystúpil pri autobusovej stanici

a išiel natankovať len on.

Po upozornení svedka zo strany prokurátora na čiastočné rozpory v jeho výpovediach svedok uviedol,
že je to už 23 rokov. Vie, že obžalovaného na pumpu viezol. Či už vystúpil na pumpe alebo nie, nevie.
Svedok považuje za dôležité to, že obžalovaný bol na tej pumpe tankovať.

Súd v zmysle § 269 Tr. por. na návrh obžalovanému prečítal časť výpovede svedka zo dňa 14.02.2006
učinenej vo veci PPZ-6-BOK-S-I-2006 (č.l. 1817), a to vetu „Ja som počas toho, ako tankoval benzín,
sedel v aute, nemohol som z auta vystupovať, lebo na tej benzínovej pumpe ma všetci poznali, preto
bol natankovať F..“

Svedokpoprečítaníčastivýpovedezopakoval,žeobžalovanéhonapumpudoviezol,nevievšak,čivtom
aute sedel, alebo z neho vystúpil. Podľa predloženej fotodokumentácie tam asi nesedel. Možno vystúpil
niekde, kde to kamery nezachytili. Svedok bol šofér. Na fotografiách nespoznáva ani osoby, ani autá.Svedok svoju ľútosť nad tým, že sa zúčastnil predmetného skutku vyjadril tým, že začal spolupracovať
a hovoriť pravdu, zmenilo mu to život. Nespomínal si, či žiadal vyšetrovateľa, aby mu odložili trestné

stíhanie, resp. mu to oni navrhli. Vo väzbe si vtedy povedal, že je koniec a bude vypovedať všetko čo
vie. Vedel, že to nebude jednoduché, že je jednou nohou v hrobe. Nespomína si, či sľuboval policajtom,
že bude pokračovať v spolupráci len ak mu bude zastavené trestné stíhanie.

Po vražde A. G. mu R. A. ponúkol robotu v erotickom salóne Rómeo. On tam bol prevádzkar, svedok

tam bol správca, tam sa stretávali. U A. bol zamestnaný aj po vražde G..

Súd na návrh obžalovaného podľa § 269 Tr. por. prečítal časť výpovede svedka zo dňa 14.02.2006
učinenej vo veci PPZ-6-BOK-S-I-2006 (č.l. 1817), a to „Žiadam vyšetrovateľa, aby bol v mojom
prípade uplatnený postup podľa § 205 ods. 1 Trestného poriadku a bolo dočasne odložené vznesenie
obvinenia, nakoľko sa chcem významnou mierou podieľať na objasňovaní tohto trestného činu“ a

„Budem pokračovať v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní až do takej miery, aby voči mne
mohol byť uplatnený postup podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku – zastavenie trestného stíhania.

Svedok po prečítaní časti výpovede uviedol, že si na to nespomína. Rozhodol sa spolupracovať. Vo
väzbe mal veľa času, študoval Trestný poriadok.

Súd na návrh obžalovaného podľa § 269 Tr. por. prečítal časť zápisnice o výsluchu svedka zo dňa
16.03.2006 učinenej vo veci PPZ-6/BOK-S-I-2006 (č.l. 1827), a to „Ja som po tomto všetkom ako sa toto
stalo, už mal toho dosť a nechcel som, aby ma A. do niečoho zasa nezatiahol a aby po mne v robote
kričal, dal som sám výpoveď a odišiel som zo zamestnania od A.“.

Svedok po prečítaní časti výpovede uviedol, že si nepamätá, kedy dal výpoveď. Bol ešte na návšteve
u K..

Súd na návrh obžalovaného podľa § 269 Tr. por. prečítal časť zápisnice o hlavnom pojednávaní zo

dňa 02.12.2008, ktorá je súčasťou pripojeného spisu PPZ-52/BOK-S-2009 (č.l. 43 prip. spisu), a to
„Predstupuje svedok a krátkou cestou na pojednávaní predkladá dohodu o rozviazaní pracovného
pomeru zo dňa 27.03.2000, ktorá sa zakladá do spisu. Súčasne predkladá pracovnú zmluvu zo dňa
31.07.2000, ktorá sa taktiež zakladá do spisu“.

Po prečítaní časti výpovede svedok na otázku obžalovaného uvádza, že si pre odstup času nespomína,
prečo tvrdil, že dal výpoveď po vražde G.. Myslel si, že to bolo neskôr.

Keď bol zadržaný vo veci vraždy I. už si nespomína, čo mu konkrétne policajti povedali. Spomína si,
že mu povedali, že vedia o tom, že za tým je A.. Jeho výpoveď je pravdivá, po pojednávaní už nemal

žiadny kontakt s policajtmi. Chcel na to zabudnúť, nevracať sa k tomu.

Svedok M. T. nepozná. O A. I. vie, že mal firmu s K.. Myslí si, že A. I. sa nepodieľal na vražde A. G..
Svedok si nespomína, či počas toho, ako bol vo väzbe za vraždu I., prišiel do kontaktu s príslušníkmi
preventívno-bezpečnostnej služby.

Súd na návrh obžalovaného v zmysle § 269 Tr. por. prečítal záznam ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa
17.02.2006 (č.l. 2228), z ktorého vyplýva, že A. A. požiadal prostredníctvom príslušníkov preventívno-
bezpečnostnej služby vyšetrovateľa PZ C. V. o osobný rozhovor. Jednalo sa o termíny 16.11.2005,
23.12.2005, 27.12.2005 a 25.01.2006. Následne bol vyrozumený C. V., ktorý s A. A. vykonal vyšetrovací

úkon.

Svedok po prečítaní záznamu potvrdil, že sa stretol s vyšetrovateľom V. a bol za ním aj N.. Keď oslovil
dozorcu, poprosil ho, že sa chce rozprávať s tými vyšetrovateľmi a oni prišli. Nespomína si, či sa spisovali
zápisnice z týchto úkonov.

Svedok si už nespomína na detaily, ale okolnosti vraždy G. spomenul O. O..Súd na návrh obžalovaného podľa § 269 Tr. por. prečítal časť zápisnice o výsluchu svedka zo dňa
18.04.2006 učinenej vo veci PPZ-6/BOK-S-I-2006 (č.l. 1838), a to odpoveď na otázku „Prečo ste
oznámili skutok až teraz po rokoch, komu ste o tomto prípade ešte hovorili, komu ste sa zdôverili?“ ,

na ktorú svedok odpovedal: „Tak myslím, že o tom vedel O., lebo mu o tom hovoril K., ja som sa o tom
nezdôveroval nikomu...“.

Svedok po prečítaní časti výpovede uviedol, že je to to isté. O. to spomenul, bál sa K. a vtedy sa o tom
rozprávali.

Po prečítaní časti trestného oznámenia zo dňa 02.02.2006 o tom, že vraždu mal urobiť A. a mal si nájsť
na to nejakých ľudí, svedok uviedol, že to bolo myslené tak, že chceli, aby niekoho našli, ak si dobre
spomína.

Pokiaľ ide o objednávku vraždy, tak bol to ústny odkaz spolu s lístočkom. Takto to neuviedol do zápisnice

o trestnom oznámení preto, lebo si na to dnes spomenul. Preto to uviedol.

Svedok si už nepamätá, ako v deň skutku nastupovali do vozidla Alfa Romeo, ktoré bolo zaparkované
na sídlisku, či jednotlivo alebo spoločne. Taktiež si nespomína, či bol vypočúvaný v trestnej veci prípravy
a pokusu vraždy G..

V roku 2005 sa svedok proste rozhodol, že ide spolupracovať. Odišiel zo skupiny, nikoho nejde kryť,
chceli ho zabiť. Svedok nevie, aké boli vzťahy medzi A. K. a A. G. v roku 2005 a neskôr. Svedok pre K.
robil ochranku, aké vzťahy boli, nevie. Mali firmu, spolu podnikali, boli kamaráti. Nestaral sa do nich.

Svedok po vzhliadnutí videozáznamu z čerpacej stanice Shell uviedol, že nič nevidí. Je tam auto, ktorým
tam prišli. Obžalovaný bol natankovať, ale z toho kamerového záznamu je to ťažko povedať, kto je tá
osoba. Auto si pamätá. Môže povedať, že na tomto aute obžalovaného doviezol na pumpu, ale nemôže
s určitosťou povedať, že osoba na videozázname je obžalovaný.

Keďže svedok na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní vypovedal sčasti odlišne, prokurátor na
hlavnom pojednávaní navrhol prečítať časť výpovede svedka z hlavného pojednávania zo dňa
19.03.2007 a 20.03.2007:

Svedok na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2007 a 20.03.2007 (č.l. 2060) po nahliadnutí fotoalbumu

z č.l. 176 – 184 uviedol: „Je to tá Alfa a ide o F., som si istý na milión percent, že je to E. F.“.

Po upozornení svedka zo strany prokurátora na čiastočné rozpory v jeho výpovediach svedok uviedol,
že to pochopil tak, že ho na tú pumpu doviezol. Vypadlo mu z hlavy, že tie fotografie videl.

Keďže svedok na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní vypovedal sčasti odlišne, prokurátor na
hlavnom pojednávaní navrhol prečítať časť výpovede svedka z hlavného pojednávania zo dňa
19.03.2007 a 20.03.2007:

Svedok na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2007 a 20.03.2007 (č.l. 2055) o.i. uviedol:

-SpojilsomsasE.–obžalovaným.OniprišlisE.doBrezna,stretlismesapredfitneskomScharkaodtiaľ
som šiel k A. domov. A. povedal F., či nepozná nejakých Rusov alebo niekoho kto by vedel zlikvidovať
svedka, ktorý svedčí proti K.. E. povedal, že sa skúsi niekoho opýtať a keď nie, tak to spraví on.

Po upozornení svedka zo strany prokurátora na čiastočné rozpory v jeho výpovediach svedok uviedol,
že dnes si už nespomenul na to, že obžalovaný povedal, že to spraví on. Teraz si už na to nespomína.

Keďže svedok na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní vypovedal sčasti odlišne, prokurátor na
hlavnom pojednávaní navrhol prečítať časť výpovede svedka z hlavného pojednávania zo dňa

19.03.2007 a 20.03.2007:

Svedok na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2007 a 20.03.2007 (č.l. 2056) o.i. uviedol:- Potom som sa stretol s E. v Levoči, kde mi povedal, že už má porichtované všetko, auto a ľudí, s ktorými
to príde urobiť. Povedal mi, že asi o týždeň príde do Banskej Bystrice. O týždeň prišiel na zelenej Alfe
Romeo, ktorá sa odstavila na Uhlisku. Potom povedal, že príde asi za týždeň a aby mal pripravený

nejaký byt alebo chatu. Ja som bol potom s A., či vybavil byt alebo chatu a zhodou okolností som bol
vtedy s A. S.. Na to sa A. opýtal S., že veď on má chatu niekde pri Čertovici, že či by ju nepožičal na taký
týždeň. S. povedal, že nie je problém, že ju požičia. Potom F. prišiel, zaviezol som ho na tú chatu. Ešte
mi F. povedal, že mám zohnať nejakého chlapa, že má dve vysielačky, že potrebuje preskúšať dosah,
signál. Povedal mi, že to má byť spoľahlivý kamarát, ale že nemá vedieť o čo ide. Ja som povedal, že

vezmem do toho A. S.. S. som povedal, že ide o nejakú krádež, že prídu chlapi z východu si urobiť
robotu, že si potrebujú vyskúšať vysielačky. Na druhý deň sme prišli so S. na chatu, kde sme zobrali F.
a išli sme do Bystrice. Po ceste do Bystrice F. ukázal S., kde má stáť a nás čakať a dal mu vysielačku. S.
nás vysadil na Uhlisku a on odišiel na to miesto. My sme s F. zobrali tú Alfu a išiel som mu poukazovať,
kde G. býva. Išli sme na tej Alfe.

Po upozornení svedka zo strany prokurátora na čiastočné rozpory v jeho výpovediach svedok uviedol,
že dnes uviedol, že vie, že tam tá Alfa bola, ale ak si dobre spomína, nevie, kedy ju doviezol, nevie
koľko tam bola.

Svedoknaotázkypredsedníčkysenátuuviedol,žeodroku2000doroku2005malstrachosvojživot.Bál

sa celej tej skupiny. Nevedel, čo oni robia, že majú 50 vrážd za sebou. Bál sa o svoj život aj v súvislosti
s touto vraždou G.. Bol tam svedok. Myslí si, že by začal spolupracovať s políciou aj keby nebol vzatý do
väzby vo veci I.. Keď sa dozviete, že vás chcú zabiť, že vás chce zabiť obžalovaný, dozviete sa to. Bol
tam aj A. a K., tak sa vám zastaví čas. Premietnete si, že idete domov, chlap vyskočí z auta. Pokiaľ ide
o jeho obavu o život, tak si možno aj namýšľal, že videl nejaké autá, ale to mohli byť len jeho subjektívne

pocity. Keď začal spolupracovať, tak sa nebál. Nemal čo stratiť. V. bol jeden zo skupiny od K.. Bol to
dobrý kamarát, navštevovali sa. Ochranu polície neprijal preto, lebo to nechcela manželka a manželka
by odišla od rodiny, keby tú ochranu prijal. Vo Francúzsku bol iba svedok.

Na doplňujúce otázky obžalovaného svedok uviedol, že si nespomína na obdobie, kedy mu M. V.

povedal, že ho chcú zabiť. Nemá vedomosť o tom, že obžalovaný bol s M. V. kamarát a že obžalovaného
navštevoval vo väzbe. V. mu povedal, že prišiel s ním A., stretli sa v Luxe a je to odkaz od K.. Bol tam
obžalovaný, M. a že A. povedal obžalovanému, že je to odkaz od K., že ho treba dať dole. Svedok si to
tak v hlave proste naukladal, že to má urobiť obžalovaný. Svedok mal strach aj z obžalovaného. Svedok
hľadiac obžalovanému do očí uviedol, že obžalovaný bol tam, vie, čoho je schopný.

Na doplňujúce otázky prokurátora svedok uviedol, že V. mu to povedal ešte predtým, ako bol svedok
vzatý do väzby. Už to bolo vtedy, keď bol v Liptovskom Mikuláši. Išiel cez Poprad a Telgárt. Nechcel, aby
ho videli v Brezne. Stretli sa v Telgárte v rodinnom dome M. V..

Svedok A. A. bol k vražde A. G. vypočutý viackrát aj v iných trestných konaniach. Vzhľadom na
postavenie svedka v predmetnom trestnom konaní (jediný priamy svedok) súd v zmysle § 269 Tr. por.
prečítal výpovede svedka aj z iných trestných konaní.

Svedok A. A. v rámci trestného konania pod č. ORP-10/2-OVK-BB-2009 v procesne pozícii svedka (č.l.

37 prip. spisu) uviedol, že dňa 02.03.2001 vypovedal na odbore vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej
činnosti v Banskej Bystrici ako svedok, v tej dobe už vo veci obžalovaného, ktorý bol obvinený z vraždy
A. G.. Po poučení o právach a povinnostiach svedka, ako aj zvlášť o význame jeho svedeckej výpovede
a o následkoch krivej výpovede a o možnosti odoprieť výpoveď, vo veci vypovedal. Vtedy sa vyjadril k
vražde A. G. a ako svedok odpovedal, že sa k tomuto skutku nevie vyjadriť, pretože nemá čo k tomu

povedať. Popísal, že G. poznal len z videnia a stretol sa s ním pri výsluchoch a konfrontáciách v trestnej
veci obvineného A. K.. Taktiež sa vtedy vyjadril k obžalovanému, kedy popísal ako dlho ho pozná, že
sa stretli v penzióne Shark na Bystrej, kde bol obžalovaný za O. kupovať psa. Taktiež uviedol, že sa
s obžalovaným stretával príležitostne a to vtedy, keď sa obžalovaný zastavil v Brezne vo fitnescentre,
kde v tej dobe robil prevádzkara. Taktiež popísal jeho stretnutie s obžalovaným na pumpe v Košiciach.

Vo svojej zápisnici uviedol tiež skutočnosti ohľadom vozidla Alfa Romeo ŠPZ E. XX-XX, kedy povedal,
že o takomto vozidle nič nevie. Taktiež uviedol, že obžalovaného v Brezne na takomto aute nevidel a
tiež popísal na akých autách obžalovaný jazdil. Taktiež sa vyjadril ku dňu 27.06.2000, kde popísal čo
v ten deň robil. Konkrétne uviedol, že sa k tomu už nevie vyjadriť s odstupom času. Uviedol, že bolpravdepodobne vo fitnes v Brezne. Taktiež uviedol, že k vražde A. G. nevie nič povedať a o tejto udalosti
sa dozvedel z televízora a novín. Na otázku vyšetrovateľa, či sa stretol pred vraždou s obžalovaným
uviedol, že sa k tomu vyjadriť nevie a že je možné, že sa s ním stretol, resp. kontaktoval, ale presný

časový horizont pred týmto dátumom vraždy uviesť nevie. V tejto výpovedi sa tiež vyjadril k tomu, že
obžalovaný sa v Brezne zastavil väčšinou s osobou menom S. a uviedol, že to bolo asi koncom leta a
začiatkom jesene 2000, keď obžalovaný spal u neho doma, lebo sa dohodli, že sa pôjdu niekam zabaviť.
Obžalovaný vtedy prišiel sám a išli do Brezna do Fany klubu spolu s A. S. z Brezna. Taktiež uviedol, že
s obžalovaným sa rozprával o vražde A. G. a to v tom zmysle, že sa obžalovaný pri ich stretnutí spýtal

čo sa to vlastne stalo, že to čítal v novinách a videl zábery v televízii. Vtedy obžalovanému povedal,
že o tom nič nevie.

Dňa 10.07.2001 vypovedal ako svedok po poučení o právach a povinnostiach svedka ako aj zvlášť o
významesvedeckejvýpovedeaonásledkochkrivejvýpovedeaomožnostiodoprieťvýpoveďvypovedal,
kde na otázku vyšetrovateľa, či pozná osobu menom „[.“ a prezrel si fotoalbum, tak túto osobu označil,

pričom uviedol, že túto osobu videl v prítomnosti obžalovaného, ktorého tiež v tej dobe spoznal vo
fotoalbume. Tiež v tejto výpovedi uviedol, že je možné, že ho „[.“ – R. G. nepoznal, no zotrval na svojom
tvrdení, že túto osobu videl v Brezne v spoločnosti obžalovaného.

Dňa 25.09.2001 vypovedal ako svedok a po poučení o právach a povinnostiach svedka ako aj zvlášť o

význame svedeckej výpovede a o následkoch krivej výpovede a o možnosti odoprieť výpoveď vo veci
vypovedal, kde sa vyjadroval k osobám S. E. a C. L. a k vybavovaniu chát.

Pred vyšetrovateľom vo veci G. vraždy teda vypovedal trikrát.

Dňa 17.05.2005 a 18.05.2005 sa konalo v Banskej Bystrici na krajskom súde hlavné pojednávanie,
kde pred senát predstúpil ako svedok. Bol riadne poučený a uviedol, že poučeniu porozumel. Vtedy sa
vyjadril, že obžalovaného pozná a že sú kamaráti. Tiež uviedol, že G. poznal iba z videnia, Taktiež vtedy
uviedol, že už si nepamätá, čo robil v júni 2000, ale uviedol, že sa pridržiava výpovede, ktoré učinil pred
vyšetrovateľom.

Dňa 20.06.2005 a 21.06.2005 sa konalo v Banskej Bystrici na krajskom súde ďalšie hlavné
pojednávanie, kde pred senát predstúpil ako svedok, kde bol riadne poučený a uviedol, že poučeniu
porozumel. Na tomto pojednávaní uviedol, že bol v prejednávanej trestnej veci vypočutý spolu trikrát
pred vyšetrovateľom a zdôraznil, že na obsah týchto výpovedí si už nepamätá a to vzhľadom na odstup

času a že vtedy určite vypovedal pravdu.

Dňa 19.03.2006 a 20.03.2006 sa konalo v Banskej Bystrici na krajskom súde ďalšie hlavné
pojednávanie, kde pred senát opätovne predstúpil ako svedok, kde bol riadne poučený a uviedol, že
poučeniu porozumel. Na tomto pojednávaní uviedol, že pokiaľ bol vypočúvaný trikrát vyšetrovateľom a

dvakrát na krajskom súde, tak vtedy nevypovedal pravdu. Uviedol vtedy, že nevypovedal pravdu preto,
lebo v tom čase mal rodinu a prišli za ním chlapci z východu a keď bol už obžalovaný vo väzbe, tak
mu povedali, aby nič nepovedal čo o smrti A. G. vedel. Vtedy na pojednávaní opísal situáciu z roku
2000 o tom ako za ním prišiel R. A., že bol za K. a ten mu odkazuje, že má ísť za A.. Keď sa s ním
stretol tak mu povedal, čo mal K. odkázať, že má zohnať nejakých ľudí, ktorí by zlikvidovali svedka,

ktorý svedčí proti K.. A. mu potom prečítal list od K., kde bolo napísané, že všetci jeho chlapci sú
zatvorení a nemá mu v tomto kto pomôcť a keď sa ten svedok zlikviduje, že to pomôže všetkým. Vtedy
A. povedal, že on G. nepozná, že sa mu do toho absolútne nechce. Potom vypovedal pred súdom ako sa
na neho nakontaktoval obžalovaný, ako mu A. ukázal ako vyzerá G. a že potom ako prišiel obžalovaný
na zelenej Alfa Romeo do Banskej Bystrice, ako vybavil chatu pri Brezne, ako so S. skúšali vysielačky.

Potom opísal ako chcel obžalovaný vidieť G. dom a ako ho tam zobral pozrieť a ako on vtedy pri G.
dome spoza sedačky vytiahol väčšiu športovú tašku, z tašky vybral samopal, kuklu alebo čiapku a ako
obžalovaný pred domom G. vybehol za auto a ako počul streľbu. Po tom ako spred G. domu odišli, ako
obžalovaný v Ľupči zapálil auto. Potom vypovedal ako sa s obžalovaným stretli u A., kde sa vyplatili
peniaze. Taktiež odpovedal na tomto hlavnom pojednávaní na otázky predsedu senátu tak ako je to v

zápisnici z hlavného pojednávania uvedené. Odpovedal aj na otázky prokurátora a obhajcov. Tiež bol
zoči voči konfrontovaný s obžalovaným, kedy odpovedal na jeho otázky. Výpoveď zo dňa 19.03.2006
učinená na hlavnom pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici je pravdivá. Ešte v Ilave, keď bol
vo väzbe, tak tam vypovedal pred vyšetrovateľom o vražde G., kto ho zabil, bol na rekonštrukcii vraždyG., kde uviedol pravdu ako to bolo. Nebol si vedomý toho, že klame, pretože v týchto výpovediach hovoril
neurčito. V tej dobe už bol obžalovaný vo väzbe a jeho navštívili ľudia z východu a títo mu povedali, že
nemá voči obžalovanému vôbec vypovedať, ak nechce, aby sa stalo niečo jeho rodine. Jednalo sa o ľudí,

z ktorých mal dôvodnú obavu, že sa mu vyhrážali Rusmi, rozumej mafiu. Na otázku, čo ho viedlo k tomu,
aby 19.03.2006 vypovedal tak ako vypovedal uviedol, že v trestnej veci vraždy I. ho obhajoval A., pretože
všetci ľudia čo robili s K. a ktorí boli vo väzbe, tak ich obhajoval A.. Ten mu nasľuboval hory doly, že ho
z toho vyseká, že sa postarajú o rodinu, že posielajú žene peniaze, len aby bol ticho a tiež vtedy napísal
ten diktát čestné prehlásenie, o čom už vypovedal. Časom však dospel k tomu, že A. ho neobhajuje

tak, akoby mal, že hrá iba na K. stranu, a teda začal vo väzbe v Ilave spolupracovať s políciou. Chcel
sa dostať čo najskôr k rodine a už nechcel zatajovať pravdu. Vo veci G. vraždy zatajoval skutočnosti a
nepravdivo odpovedal iba v nepodstatných veciach, tesne po tom ako zavreli obžalovaného do väzby
prišli za ním tí ľudia z východu, no potom šiel do väzby a rodina ostala sama. Z tohto dôvodu chcel ísť za
nimi, aby ich ochránil. Strach z vyhrážania zo strany východniarov potlačil a preto začal spolupracovať
s políciou a súdmi.

Svedok A. A. dňa 14.02.2006 v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
3T/23/2008 (č.l. 180 prip. spisu) uviedol, že v roku 2000 prišiel za ním R. A., ktorý mu povedal, že K. bude
niečo potrebovať, že pôjde k nemu asi na návštevu do Leopoldova. Asi za týždeň alebo za dva, prišiel za
ním A. znovu, povedal mu, že na návštevu nepôjde, že má ísť za advokátom A., že on mu všetko vysvetlí,

ako, čo K. potrebuje a čo ma vybaviť. Svedok išiel za A. spolu s A. ku nemu domov. Tam mu povedal A.,
že sa má spojiť s chlapcami od O., ktorí sú z východu, že K. povedal, že svedok ich má poznať, že sú
to tí, ktorí chodili so O. na chatu na Bystrú. Svedok sa s nimi spojil, konkrétne s obžalovaným, ktorého
poznal. S ním ho zoznámil O. O. na chate na penzióne, kde bol kupovať nejakého psa. Potom oni prišli
do Brezna a spolu s obžalovaným išli za A. domov na Podkoreňovú. A. ich zavolal dnu do domu, niekde

na prízemie, hovoril, že je to jeho kancelária. Tam vysvetlil obžalovanému, čo K. potrebuje. Malo ísť o
svedka, ktorý vypovedal voči K., ktorého sa treba zbaviť. Opýtal sa ho či by boli ochotní to urobiť, že K.
ponúka aj odmenu. Obžalovaný povedal, že súhlasí, ale že si potrebuje na to pripraviť veci, že dá vedieť
cez svedka. Akurát mal jednu podmienku, že potrebuje niekoho, kto by ho tam odviezol, ktorý pozná
Banskú Bystricu a okolie. To povedal A., aby sa opýtal K., kto to s ním pôjde spraviť. Dohodli sa, že A. to

odkáže cez svedka. Asi za týždeň mu A. zavolal, aby prišiel k nemu domov, kde mu ukázal papier, ktorý
bol od K., na ktorom bolo napísané, aby to urobil svedok, lebo že všetci ostatní sú zatvorení, že mu to
veľmi pomôže a pomôže to aj ostatným, ktorí sú zatvorení, že už nikdy nebudú svedkovia vypovedať
proti obvineným, ktorí sú v iných kauzách. V tom liste ho K. poprosil, aby to urobil. List bol asi v znení
ako už uviedol vyššie, že ostatné mu vysvetlí A.. A. potom ten list ihneď roztrhal. A. mu povedal, že sa

nemá čoho báť, že on ho len tam zavezie a hneď odvezie a že si môže pekne finančne pomôcť. Potom
sa stretli s obžalovaným v Levoči, kde mu povedal, že ho odvezie svedok. On povedal, že dobre, že
súhlasí. Potom bol niekoľkokrát za ním A., ktorý mu bol ukázať, kde G. býva, kde sa pohybuje a kde
má firmu. Boli na červenom Volkswagen Variant. Spomínal mu, že tam, kde G. býva, že K. má aj nejakú
rodinu, tak keď sa vozili po dedine povedal, že ak by bol nejaký problém, že povedia, že idú k rodine.

Podľa toho si myslel, že presne vie, kde G. býva. Niekoľko ráz po tom ako ho K. o toto poprosil boli za
ním A. aj s A., tlačili naňho, aby sa to čím skôr urobilo, že A. mu odkazuje, že keď svedok potreboval
peniaze, keď býval v podnájme tak on mu pomohol a že on teraz váha. Svedok dúfal zo začiatku, že
to ostane len pri slovách, že sa to nikdy neuskutoční, no ale keď stále za ním chodili, tak mu nič iné
neostávalo len sa tomu podrobiť. Mal obavu, že keď to neurobí, že K. pustia a že môže ublížiť svedkovi a

jeho rodine, pretože vedel čoho sú schopní. Tak to radšej urobil. Za nejaký čas sa mu obžalovaný ozval,
stretli sa opäť v Levoči, kde mu povedal, že na druhý deň dovezie auto, zelenú Alfa Romeo s českými
ŠPZ do Banskej Bystrice. Asi na druhý deň toto auto doviezli do Banskej Bystrice, ktoré odstavili na
sídlisku Uhlisko. Tam mu obžalovaný povedal, že už si nebudú volať, že príde rovno k nemu domov, keď
bude mať všetko pripravené. Asi za dva týždne prišiel obžalovaný k nemu domov, doviezol ho nejaký

chlapec. Hovoril, že by potreboval niekde prespať na niekoľko dní. Svedok vybavil chatu od kamaráta A.
S.. Táto chata bola na Čertovici za obcou Jarabá. Na tejto chate obžalovaný sám prespal asi dve noci.
Doniesol si so sebou samopal vzor 58 a dve vysielačky. Samopal nemal pažbu. Svedok so S. na S. aute
Volkswagen Golf modrej farby ráno prišli po neho na chatu na Jarabú a išli do Banskej Bystrice. S. ich
vyhodil na autobusovej stanici pri Uhlisku, kde išli po Alfa Romeo. Boli aj tankovať na benzínovej pumpe

Shell pri hlavnej autobusovej stanici oproti Luxu. Nevie či to bolo v deň vraždy alebo predtým. Počas toho
ako tankoval benzín, sedel v aute, nemohol z auta vystupovať, lebo na tej benzínovej pumpe ho všetci
poznali. Preto bol natankovať obžalovaný. Ešte predtým ukázal S., kde má stáť na aute, kde ich má
čakať a obžalovaný mu dal vysielačku a povedal mu, že mu dá vedieť, kedy má ísť do Slovenskej Ľupče.Odtiaľ ich odvezie do Brezna. S. nevedel, že ide o vraždu A. G., svedok mu povedal, že ide len o nejakú
krádež a že potrebujú, aby ich odviezol z Banskej Bystrice. Myslí si, že o vražde sa dozvedel potom
z médií. Nikdy sa o tom ani nerozprávali, ani sa ho na nič nevypytoval. Na A. G. deň pred vraždou čakali

oproti benzínovej pumpe Avanti na výpadovke na Brezno. Čakali, kedy pôjde G. na svojom džípe Land
Rover. Toto auto mu bol pred G. firmou ukázať A. a potom mu ho ukázal aj pred jeho domom. Toto auto
označil ako G. auto. Keď prešlo niekoľko hodín a auto neprichádzalo, tak išli do mesta pred jeho firmu.
Tam sa postavili medzi autá, počkali asi hodinu či nepríde tam. Keď nechodil, vysielačkou sa spojili so S.
a povedali mu, aby prišiel po nich. Na Uhlisku medzi činžiakmi odstavili Alfu Romeo a odišli do Brezna.

Obžalovaného zaviezli na chatu. Na druhý deň išli znovu po obžalovaného na chatu, prešli na Uhlisko,
zobrali Alfa Romeo, postavili sa znova oproti Avanti a čakali na Land Rover, kedy pôjde G. domov. Bolo
to v dopoludňajších hodinách a asi hodinku, čo tam stáli, zbadali Land Rover. Svedok naštartoval auto,
napojil sa na neho. Išli za ním až pred jeho dom. Obžalovaný si za ten čas pripravil samopal, kde si
svedok všimol, že nemá drevenú pažbu, ale má sklopku, išlo o samopal vzor 58. Samopal mal v taške,
dal si ho na kolená a natiahol si kuklu. Keď G. na džípe zastal pred svojím domom, svedok zastal na

jeho úrovni. Obžalovaný vyskočil z auta, vypálil dávkou na G., svedok počul niekoľko výstrelov dávkami.
Po tom ako vystúpil obžalovaný, podišiel trochu dopredu, viac pred vozidlo Land Rover. Zomlelo sa to
veľmi rýchlo, obžalovaný naskočil do auta zakričal, aby pálil. Cez vysielačku zahlásili S., aby išiel do
Slovenskej Ľupče na miesto, kde sa dohodli. Prišli na to miesto aj oni, stiahol auto do kriakov, obžalovaný
auto polial zvnútra benzínom, ktorý mal pripravený v umelej fľaši a zapálil ho. Nasadli do vozidla VW

Golf a starou cestou išli do Brezna. Po ceste obžalovaný povyhadzoval vysielačky do poľa. Po ceste sa
zastavili v Nemeckej v motoreste vedľa hlavnej cesty na kávu. Obžalovaný mu povedal, že preto aby S.
nebol vyplašený, že treba všetko v kľude. Potom išli do Brezna, kde obžalovaný si zobral taxík a išiel
smerom na Čierny Balog. Povedal, že ide domov. A. prišiel za ním, zavolal ho do mesta, povedal mu,
že to bolo super, že aby povedal obžalovanému, aby prišli za ním domov, že im odovzdá odmenu. Asi o

týždeň prišli s obžalovaným k A. domov, zavolal ich opäť do jeho kancelárie, kde už sedel R. A.. Na stole
boli pripravené nejaké peniaze. Bolo tam 1.000.000,- Sk. A. dal 600.000,- Sk obžalovanému a 400.000,-
Sk svedkovi. A. sa obžalovanému poďakoval a povedal mu, že keď K. vyjde von, tak sa s ním ešte raz
vyrovná. Odišli od A., obžalovaný mu dal ešte 100.000,- Sk a povedal, že ich má dať tomu chlapcovi,
čo bol s nimi a čo ich viezol. Svedok ich potom dal A. S.. On sa ho nevypytoval za čo to je, ale myslí si,

že vedel. Krátko na to ho K. zavolal na návštevu do Leopoldova, na ktorej mu poďakoval a povedal mu,
aby odkázal obžalovanému, že ďakuje, že či bol spokojný s peniazmi, aby sa nebál, že keď vyjde, že sa
s ním dorovná. Svedok uviedol, že žiada vyšetrovateľa, aby bol v jeho prípade uplatnený postup podľa
§ 205 ods. 1 Tr. por. a bolo mu dočasne odložené vznesenie obvinenia, pretože sa chce významnou
mierou podieľať na objasňovaní tohto trestného činu.

Na otázky svedok uviedol, že v tom momente si neuvedomoval, čo obžalovaný urobil so samopalom po
streľbe, ale neskôr mu obžalovaný povedal, že ten samopal po tom ako G. zastrelil, hodil na neho. Počas
jazdy mal svedok na hlave čiapku, šiltovku čiernej farby a obžalovaný si dal kuklu čiernej farby. Túto kuku
a šatstvo, ktoré mal oblečené aj s rukavicami, ktoré mal na rukách pri streľbe, spálil v aute pri Slovenskej

Ľupči. Na Krajskom súde v Banskej Bystrici niekoľkokrát vypovedal preto tak, lebo niekoľkokrát boli za
ním ľudia od obžalovaného. Nahovorili ho, aby takto vypovedal. Ďalej ho nahovorili, aby vybavil nejaké
dievča, ktoré malo ísť svedčiť, že bola na S. chate s niekým z jeho ľudí v čase, keď sa mala stať vražda.
Svedok vybavil dievča, ktoré robilo v erotickom salóne u R. A., ktorej dali 10.000,- Sk a ona šla svedčiť na
súd v prospech obžalovaného. Svedčila na súde, že na chate bola s jeho kamarátom S.. Na súde klamal

preto, lebo vedel, čoho sú obžalovaní a jeho ľudia schopní, preto sa obával o svoj život, a tak isto vedel,
čo by urobil K.. A. S. len poprosil, aby išiel svedčiť na súd len to, že mal od neho požičanú chatu a že si od
nehotampožičiavaltelefón.KeďbolnanávštevepriA.K.vLeopoldove,kdemuďakovalzavražduA.G.,
bol tam R. B., A. I., R. A. a nepamätá si či tam bola aj C. K.. Túto návštevu zorganizoval R. A., návšteva
sa uskutočnila krátko po vražde G., presne si to nepamätá. Po týchto všetkých udalostiach, ktoré sa mu

stali a po mnohých iných, o ktorých sa dozvedel, sa radšej vysťahoval z Brezna do Liptovského Mikuláša
a prerušil všetky vzťahy a kontakty so skupinou okolo A. K.. Svedok žiada vyšetrovateľa, aby bol v jeho
prípade uplatnený postup podľa § 205 ods. 1 Tr. por. a bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia,
pretože sa chce významnou mierou podieľať na objasňovaní tohto trestného činu. Bude pokračovať
v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní až do takej miery, aby voči nemu bol uplatnený postup

podľa § 215 ods. 3 Tr. por., t.j. zastavenie trestného stíhania.

Svedok A. A. dňa 16.03.2006 v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
3T/23/2008 (č.l. 184 prip. spisu) uviedol, že niekedy v roku 2000 v čase, keď bol zamestnaný u R. A.,A. prišiel za ním do roboty, kde sa ho spýtal či pozná niekoho od O. z východu. Povedal mu, že áno.
A. mu na to povedal, že má ísť na druhý deň za A., A. obhajcom, že má od neho nejaký odkaz. Na
druhý deň išiel za A., ktorý sa ho opýtal tú istú otázku, či pozná niekoho z východu od O.. Svedok

povedal, že áno a A. mu povedal, že A. niečo potrebuje, aby sa s niekým z nich stretol a prišiel za A.. Z
východu poznal obžalovaného a jeho kamaráta S.. S obžalovaným sa spojil, myslí si, že cez telefón. Oni
aj dosť často chodili cez Brezno, zastavovali sa na chate Shark, odkiaľ ich poznal. Po tomto dohovore
sa stretli pred fitnesom Shark v Brezne, kde prišiel obžalovaný, S. a ešte nejakí jeho dvaja kamaráti. S
obžalovaným išli za A. domov. A. ich zavolal do domu, niekde do nejakej miestnosti do suterénu, hovoril,

že je to kancelária. Tam povedal obžalovanému, že A. má problém so svedkom, ktorý na neho svedčí
a že potrebuje sa ho zbaviť. Spýtal sa obžalovaného či nepozná nejakých Rusov, proste niekoho, kto
by to urobil. Obžalovaný povedal, že pozná, že keď potrebuje A. pomôcť, takže to on urobí so svojimi
ľuďmi. A. na to povedal, aby sa nebál, že A. sľúbil nejakú odmenu.

A. sa ho opýtal, či potrebuje s niečím pomôcť, či potrebuje niečo vybaviť. Obžalovaný povedal, že

potrebuje len niekoho, kto sa vyzná v Banskej Bystrici, kde sa mal G. pohybovať. Ďalej povedal, že
potrebuje vybaviť nejaké ubytovanie, kde by sa mohol zdržiavať so svojimi ľuďmi. A. mu na to povedal,
že sa spýta K., že kto by to mal byť, kto mu s tým pomôže. A. mu povedal, že to odkáže cez svedka,
že mu dá vedieť. Asi o týždeň ho A. zavolal a povedal mu, že bol s K. a dal svedkovi prečítať papier,
na ktorom bolo napísané asi toľko, že svedok má pomôcť s tou vecou obžalovanému, že je to pre neho

veľmi dôležité, že to pomôže jemu a aj ostatným chlapcom, ktorí sú vo väzení, že už nebudú vypovedať
druhí svedkovia, keď sa to stane, keďže R. G., V., O., G. a ostatní, ktorí by mohli obžalovanému pomôcť,
sú vo väzení, preto to musí urobiť svedok. To bolo asi všetko, čo tam bolo napísané. Bol tam podpísaný
A.. Potom sa svedok stretol s obžalovaným v Levoči, kde mu povedal, čo odkázal A.. On povedal, že
súhlasí s tým, čo povedal, len aby pripravil nejaký byt alebo chatu, kde budú, že on si už pripravuje na

to veci, že keď bude mať všetko pripravené, že sa ozve. Za tú dobu, kým sa obžalovaný ozval, svedok
hovoril A., že G. pozná, že vie ako vyzerá, ale nevie, kde by býva, kde sa pohybuje, aké má auto. Toto
všetko mu šiel A. poukazovať, ukázal mu v Kynceľovej, kde býva, ukázal mu, kde má v meste firmu aj
auto, ktoré stálo pred firmou, na ktorom sa pohyboval, bol to džíp Land Rover svetlej farby. Niekoľkokrát,
keď bol v robote, ho bol A. zobrať a spolu sa boli pozrieť, či sa náhodou G. nepohybuje po meste, či

nie je pred domom či tam nestojí jeho auto. Keď chodili do Kynceľovej, spýtal sa ho či sa nebojí, že
sa tam vozia. A. povedal, že nie, pretože tam majú rodinu v tej dedine, nevie či on alebo K., že keby
sa niekto pýtal tak povie, že bol u nich doma. Keď sa obžalovaný dlhšie neozýval, zavolal mu A., aby
prišiel do mesta v Brezne, kde bol s A. a povedali mu, že idú od A., pýtali sa, či sa už obžalovaný ozval.
Keď povedal, že nie, tak povedali, že čo ešte robí, či mu netreba poslať nejakú zálohu, či už svedok

vybavil ubytovanie pre nich. Svedok povedal, že chatu už vybavil, keď sa opýtali prečo sa neozýva,
svedok povedal, že nevie, že nechce ho otravovať, že on sa určite ozve sám. Keď prešli asi dva týždne
a obžalovaný sa neozval, prišiel svedok do práce, kde ho už čakal A. a začal po ňom kričať, že dnes
boli s A. za K., že A. zúri, že prečo ten obžalovaný ešte nič nerobí, že aby mu odkázal, že keď nie sú
schopní alebo do toho nechcú ísť, aby to proste odkázal, že on si na to nájde niekoho iného a nemusí

sa znervózňovať a čakať. Ďalej mu povedal, že oni mu nedali robotu len preto aby tam sedel, že keď
svedok potreboval finančne pomôcť, tak A. mu vždy pomohol a on okolo toho teraz nebehá. Svedok mu
na to povedal, že nech mu dá výpoveď, že on s tým proste nechce mať nič, on mu povedal, že teraz
už cúvnuť nemôže, že už teraz o tom moc vie a že či si nevie uvedomiť, že keď K. pustia, čo by s ním
narobil, keď nepomôže obžalovanému. Keďže vedel, čoho je K. schopný, aké má praktiky, keď ho niekto

nepočúva, svedok si povedal, že radšej opäť zavolá obžalovanému a stretne sa s ním. To povedal aj
A., že sa stretne s obžalovaným a dá mu vedieť čo A. povedal, že mu má jasne obžalovaný povedať či
to ide robiť alebo nejde. Potom sa stretol s obžalovaným v Levoči, bol s ním aj kamarát A. S. z Brezna
a obžalovanému tam povedal, že A. zúri, proste zopakoval mu to, čo mu povedal A.. Obžalovaný mu
na to povedal, že už má všetko pripravené, že aby A. odkázal, že to nie je také jednoduché všetko, že

nech mu nedáva ultimáta, že keď už je taký frajer, nech si to urobí sám. Obžalovaný sa ho spýtal, či je
nejaké sídlisko vedľa autobusovej stanice v Banskej Bystrici, že pošle tam chlapca s autom, ktoré tam
mal ten chlapec niekde odstaviť, proste aby chlapec mohol prísť nazad na východ autobusom. Povedal
mu, že áno, že je tam sídlisko vedľa stanice.

Obžalovaný mu povedal, že mu nebude telefonovať, že rovno príde k nemu Q., či je vybavený byt alebo
chata, že príde ešte s dvoma kamarátmi, že budú traja. Svedok povedal, že áno. Keď prišiel svedok do
Brezna, A. povedal, čo mu odkazuje obžalovaný. A. mu na to povedal, že to mu mohol povedať už dávno,
že on by už aj G. zjedol. Svedok mu na to povedal, že už to hádam bude dobre, že už obžalovaný ajpošle auto do Bystrice, takže už by sa to malo okolo toho niečo robiť. Potom už nevie za aký čas, prišiel
obžalovaný k nemu domov, prišiel sám. Povedal, že prišiel na 1 – 3 dni, že potom prídu jeho chlapci,
s ktorými to pôjde urobiť, že svedok mu má najskôr všetko poukazovať, že si doniesol vysielačky, že

aby zobral nejakého svojho kamaráta, ktorého nechajú niekde čakať na okraji Bystrice, aby si mohol
vyskúšať rozsah a dosah signálu vysielačiek, nájsť miesto, kde potom odstavil auto, proste všetko si
časovo vypočítať. Svedok zobral svojho kamaráta A. S. z Brezna, od ktorého mal požičanú aj chatu na
Čertovici, kde svedok v ten večer obžalovaného zaviezol na tú chatu. Na druhý deň svedok so S. išli po
neho na chatu a išli do Banskej Bystrice. S. kázal obžalovaný, kde sa má postaviť, dal mu vysielačku.

Bolo to oproti Avanti na okraji Bystrice. Svedok povedal S., aby tam len sedel a keď sa mu ozvú cez
vysielačku, aby len odpovedal či ich počuje alebo nie. Keď sa ho S. spýtal, na čo je to dobré, svedok
mu povedal, že ide o nejakú krádež alebo niečo podobné, že si to objednal A. s A.. On nevedel o ničom,
o čo sa jedná a čo sa ide robiť. Potom ich vysadil pri autobusovej stanici. S obžalovaným išli spolu na
sídlisko, kde chvíľu hľadali auto. Vedel číslo paneláku, pri ktorom je, takže im netrvalo dlho, kým ho
našli. Potom išli do mesta, kde mu ukázal firmu, kde býva, nenašli ho ani pred firmou a ani pred domom,

tak sa postavili ku hlavnej ceste, kadiaľ G. chodieval domov, či ho náhodou nebudú vidieť. Obžalovaný,
keď chcel vyskúšať vysielačky, zistil, že nemá nabité baterky, preto si ich nemohol ani odskúšať. Počkali
tam ešte asi hodinu, G. auto nešlo a tak išli do Brezna. V Brezne sa najedli a odviezli obžalovaného
späť na chatu. Tam im obžalovaný povedal, že zajtra to pôjdu skúsiť znovu a spýtal sa či na chate je
elektrika, aby mohol dať nabiť baterky na vysielačky. S. mu povedal, že áno. Potom poprosil S. či by

mohol ísť s nimi aj zajtra, kvôli tým vysielačkám. Povedal, že na pozajtra by mali prísť jeho chlapci, že
dúfa, že G. niekde uvidia. Oni mu povedali, že majú aj svoju robotu. Na druhý deň ráno išli po neho na
chatu. S. ich opäť odviezol ku stanici na sídlisko, tam ich vyložil. Ešte by chcel dodať, že deň predtým,
keď išli z Bystrice, obžalovaný si našiel miesto v Slovenskej Ľupči, kde odstavia potom auto. Bola to
nejaká menšia horička pri Slovenskej Ľupči. Na druhý deň zobrali auto, keď sadol do auta, zbadal, že

je tam málo benzínu. Povedal obžalovanému, že treba ísť natankovať, povedal mu proste, že musí ísť
on, lebo jeho na pumpách poznajú, aby ho nepoznali, že sa na tom aute vozil po Bystrici. Počkal ho
za pumpou na autobusovej stanici, keď natankoval, zastavil za pumpou, tam si presadli, obžalovaný
vyskúšal vysielačky, ktoré išli. Spojil sa so S., pekne ich počul. Potom išli pred G. firmu, stále skúšal aký
má dosah aj vysielačka. Zistil, že niekde v strede mesta sa mu stráca signál. Povedal, že to nevadí, že

takýto dosah mu vyhovuje. Povedal, aby išiel pozrieť pred firmu či tam náhodou nie je na aute. Nebol
ani pred firmou. Potom išli pred jeho dom, nebol ani tam. Tak sa postavili opäť tam, kde stáli včera. Keď
tam stáli, pýtal sa ho, aby mu popísal, ako G. vyzerá, že volal s chlapcami, že zajtra by mali prísť, že
zajtra pobehá on s nimi sám, že proste S. už nebude potrebovať a či svedok bude niekde v Bystrici,
ak by náhodou niečo potrebovali. Povedal mu, že áno, bude sa pohybovať niekde v meste. Po určitom

čase zbadal, že v kolóne áut, ktoré išli veľmi pomaly, ide G. auto, videl, že G. sedí v aute.

Ukázal to obžalovanému a ten sa potešil a povedal mu, aby išiel rýchlo za ním. Napojili sa za neho,
za križovatkou pri Avanti. Keď odbočoval smerom na Sásovú obžalovaný zrazu zobral spoza sedačiek
väčšiu športovú tašku, ktorú mal na chate, z nej vytiahol rukavice, vytiahol samopal a kuklu. Svedok

sa opýtal, čo vlastne ide robiť. Svedok sa zľakol, zastavil na okraji cesty. Obžalovaný naňho kričal a
hovoril mu, aby išiel za ním, aby sa nebál. Svedok sa pohol a išiel. Keď prichádzali ku G. domu, nasadil
si na hlavu kuklu. Obžalovaný mu kázal vedľa auta zastať. Svedok v tom šoku, ale aj zo strachu, že
mal samopal v ruke, zastal. Obžalovaný vybehol z auta, moc si z toho nepamätá, len počul výstrely.
Naskočil do auta a kričal po ňom, aby pálil. Ako opúšťali Kynceľovú, povedal cez vysielačku S., aby

išiel na to miesto do Ľupče, kde sa včera zastavili po ceste do Brezna. Celú cestu ho obžalovaný
ukľudňoval. Keď vychádzali z križovatky na hlavnú cestu pred Avanti ešte v tom šoku skoro spôsobil
haváriu, pretože nedal prednosť autu, ktoré išlo. Mali šťastie, auto do nich nebuchlo. Pokračovali ďalej
v smere na Slovenskú Ľupču. Tam na odbočke z hlavnej cesty čakal S., odbočili k nemu. Svedok si
myslí, že z okna povedal, aby čakal tam, že prídu. Obžalovaný mu kázal ísť hlbšie do hory, tam kázal

odstaviť auto. Tam si zobliekol bundu, dal si dole rukavice, niekde spoza zadných sedačiek alebo z kufra,
už nevie, vytiahol fľašku, v ktorej mal benzín. Polial vnútro a zapálil auto. Keď pešo prichádzali ku S.,
povedal mu, že má byť kľudný pred S., že mu nemá nič povedať, že po ceste do Brezna sa musia niekde
zastaviť na kávu. Proste, akoby sa nič nestalo. Obžalovaný sa na ňom smial, aký je vystrašený. Hovoril,
že aspoň nemusia zajtra chodiť chlapci, že má pokoj. Nasadli ku S. do auta, zastavili sa v motoreste

Nemecká, kde si dali kávu a potom išli do Brezna. Obžalovaný si zobral taxi a predtým mu povedal, že
sa zastaví asi za týždeň a že sa mu ozve. Sadol na taxi a odišiel smerom na Balog. Asi o týždeň prišiel
obžalovaný do Brezna, išli do fitneska, kde bol A. a tento im povedal, že asi za hodinu majú prísť ku
A. domov. Keď prišli ku A. k jeho domu, A. auto už tam bolo, A. ich zavolal opäť do svojej kancelárie,kde sedel A., na stole boli nejaké peniaze. A. ich dal obžalovanému, povedal, že je tam 1.000.000,-
Sk. Navrhol, že 600.000,- Sk ide obžalovanému a 400.000,- Sk svedkovi a 100.000,- Sk má dať S..
Ešte pred tým ako mu A. dal peniaze, obžalovaný rozprával, že ako sa to podarilo, že s tým ani nerátal,

smiali sa z toho. Potom odišli preč. Asi o mesiac, presne nevie, ho K. zavolal na návštevu, kde mu cez
plexisklo pošuškal, že aby sa poďakoval obžalovanému, že či je spokojný s peniazmi, že keď ho pustia,
aby sa obžalovaný nebál, že sa s ním ešte dorovná. Svedok po tomto všetkom ako sa toto stalo, už mal
toho dosť a nechcel aby ho A. do niečoho nezatiahol a aby po ňom v robote kričal, dal sám výpoveď
a odišiel zo zamestnania od A.. Asi rok až rok a pol, keď obžalovaného za toto zatvorili do väzby, prišli

za ním obžalovaného ľudia a to konkrétne S. ešte s tromi, pýtali sa ho či boli za ním už policajti, že ak
by prišli, že nemá sa opovážiť nič povedať, že má to odkázať aj tomu chlapcovi čo ich odtiaľ odvážal,
lebo že pošlú Rusov a že už ich ani Pán Boh nenájde. Svedok mu na to povedal, že ten chlapec, ktorý
odvážal,nevedelčosastalo,žemožnosilenmyslel,alenikdyotomnehovoril.Keďžemalsvedokstrach,
tak povedal, že sa nemusí nič báť, že nebude nikomu nič hovoriť. Ďalej mu povedali, že sa potrebujú
stretnúť s barmankou z erotického salónu, ktorú S. poznal, že sa má volať A., keďže robil v salóne a

túto čašníčku, ktorú prezývali A. poznal. Jej pravé meno bolo C., bola to nejaká Ukrajinka. Povedal im,
že im dohodne stretnutie. Oni povedali, že asi za týždeň pôjdu s advokátom do väzby za obžalovaným
do Bystrice. Tam sa stretli a on im dal číslo na ňu. Predtým sa svedok s ňou stretol a zhruba jej naznačil
čo potrebujú, aby urobila alibi, že bola so S. na chate na Čertovici. Potom asi znova o týždeň alebo dva,
keď boli meniť obžalovanému veci vo väzbe, mu zavolali. Oni sa potom stretli, S. mu povedal, že je to s

ňou už vybavené a dal mu 10.000,- Sk, aby jej dal. Povedal mu, že aby išiel aj on dosvedčiť, že ich na
tú chatu bol doviezť, jeho aj s tou A.. Svedok ešte doplnil, že keď spomínal O. O. čo sa stalo s G., on mu
niečo hovoril, že A. organizoval vraždu alebo zabitie G. už niekedy v roku 1998 – 1999, presne už nevie
a to cez toho jeho švagra, A. švagra, ktorého prezývali „Podvodníček“, ktorý mal G. vylákať niekde do
Brezna do baru, kde ho mal zabiť nejaký M. z Martina. Toto mu spomínal O..

Na otázky svedok uviedol, že odkaz od A. K., ktorý mu ukázal A., bol na papieri A4 a bol tam A. podpis.
Poznal aj jeho písmo, pretože mu písal sem tam pohľadnice. Pokiaľ ide o samopal, tak čo s ním po
streľbe urobil, to nevie, lebo keď vyskočil z auta, samopal mal v ruke a keď nastúpil, tak ho nemal.
Myslí si, že ho nechal tam na mieste. Počas jazdy na aute do Kynceľovej svedok mal na hlave šiltovku,

obžalovaný si nasadil kuklu. Pokiaľ ide o miestnosť v A. dome, išli dolu schodmi a tá miestnosť bola v
suteréne jeho domu. K zmene svojej výpovede uviedol, že boli za ním obžalovaného ľudia, vyhrážali
sa mu, že pošlú za ním Rusov. Mal strach o svoju rodinu ako aj seba, preto vypovedal tak. Potom z
tohto dôvodu z Brezna sa odsťahoval do Liptovského Mikuláša s celou rodinou. Čo sa týka skutku, jeho
úlohou bolo len poukazovať, nevedel, že to obžalovaný urobí vtedy, keď bude s ním. Svedok sa bál, že

kebyže neurobí to čo mu kázal A. s A., tak by sa mu niečo stalo, keď K. pustia, pretože bol svedkom toho
ako v roku 1997 K. ľudia zakopávali na Hrochoti jedného človeka a vtedy mu K. povedal, že takto končia
zradcovia. Mal strach a preto si povedal, že nemá inšieho východiska len obžalovanému to poukazovať.
A. S. dostal odmenu 100.000,- Sk, ktoré mu dal svedok. Išlo o sumu z jeho 400.000,- Sk. K čestnému
prehláseniu svedok uviedol, že keď ho policajti zadržali v Bystrici, zvolil si obhajcu A., ktorému povedal,

že na polícii v Bystrici na chodbe, že mu policajti hovorili, že majú poznatky o tom, že on organizoval
vraždu, že tam bolo vyplatených 1.000.000,- Sk. A. mu na to povedal, že má byť ticho, že sa má držať,
že príde za ním do väzby hneď ako sa bude dať. Bolo na ňom vidieť, že ho to tiež vystrašilo. Po tom,
keď bol svedok vo väzbe v Leopoldove, prišiel za ním A. F. V., kde sa ho A. opýtal čo mu to vlastne
policajti hovorili. Svedok mu povedal, že policajti všetko vedia a že sú ochotní mu poskytnúť ochranu, ak

sa bojí vypovedať. Na to mu A. povedal, že musí napísať čestné prehlásenie. Svedok mu na to povedal,
že na čo to bude dobré. A. mu povedal, aby sa nestaral, že proste má písať, čo on bude diktovať, že
ak sa mu nepáči, že ho nebudú obhajovať ani on ani V., že aby sa ničoho nebál, že oni ho z väzby
dostanú, že sa dohodli aj s K., že keď sa bude držať a nič nepovie, že ho budú obhajovať zadarmo. To
môžu aj potvrdiť, že za štyri mesiace, ktoré ho obhajovali, nezobrali od neho ani od jeho manželky ani

korunu. Môže povedať, čo povedal aj A.. Policajti ho vôbec nenahovárali na krivú výpoveď, aby proti
niekomu krivo svedčil, chceli od neho len pravdu. On im vtedy nepovedal ani slovo, myslí policajtom.
Povedal, že nič nevie. Potom, keď prešli dva až tri mesiace a advokáti ho z väzby nedostali vôbec von,
ešte ho A. aj nahovoril, aby krivo vypovedal vo veci I., kde mal povedať, že o ničom nevie, svedok si
dal doniesť na izbu Trestný poriadok, ktorý si niekoľkokrát dôkladne preštudoval a rozhodol sa, že už

nebude kryť chrbát K. a ani nikomu inému. Videl, že klamstvá nevedú nikam. Preto vypovedal plnú moc
advokátom a cez referenta odkázal vyšetrovateľovi, že bude vypovedať o všetkom čo vie, čo sa týka K..
To prehlásenie napísal vlastnou rukou, inicioval to A., on mu ho aj nadiktoval. V. len sedel, on k tomu
nehovoril nič. Potom si to zobral so sebou. Prečo to napísal a na čo to malo byť použité, to mu nepovedal.Povedal, že ak chce, aby ho obhajovali, má to napísať. Keďže nemal financie na druhého advokáta a
má doma rodinu, ku ktorej sa chcel čo najskôr dostať, to napísal, lebo oni mu sľubovali, že za dva – tri
mesiace bude doma, že K., keď bude vypovedať, že bude vypovedať, že svedok s vraždou I. absolútne

nič nemá. Potom, keď boli výpovede, prišiel na to, že ho zasa oklamali, lebo K. odmietol vypovedať. Na
to mu povedali, aby sa nebál, že ho dostanú von, keď sa mu po polroku bude predlžovať väzba. List od
A. K., ktorý mu dal A., tento hneď A. pred ním roztrhal. Čítal ho len raz. Svedok má z K. strach stále.

Svedok A. A. dňa 18.04.2006 v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.

3T/23/2008 (č.l. 190 prip. spisu) v rámci svojho výsluchu odpovedal na otázky. Uviedol, že A. K. poznal
z fitnescentra v Brezne. Zopárkrát ho zobral ako osobného šoféra s tým, že mu ponúkol robotu v S3.
Svedok za ním nechodieval, len on ho vždy zavolal cez telefón. Q. A. poznal z Brezna, poznal ho osobne,
keďzanímchodilskrznejaképrávnickéveci,keďpotrebovalporadiťonalebojehokamaráti.Obžalovaný
väčšinou chodil so S., tých ostatných nepoznal. Oni boli pri jednaní, ale či vedeli o čo sa jedná, to nevie,
ale keď boli u A., tam bol len obžalovaný. Oni sa do debaty aktívne nezapájali. Tak isto sa nezapájali do

debaty, keď boli v Levoči a hovorí, že pošle to auto do Bystrice. Myslí si, že ale o tom vedeli. Na otázku
ako sa spojil s obžalovaným svedok uviedol, že oni sa pravidelne zastavovali na chate na Bystrej, keď
mali cestu. Oni často chodili do Bratislavy, tak sa zastavili, ale myslí, že vtedy mu telefonoval, aby sa
zastavil, keď pôjde okolo, ale to si už presne nepamätá. Keď A. vysvetľoval obžalovanému čo obvinený
K. potrebuje, bol tam len svedok, A. a obžalovaný. S obžalovaným sa v Levoči stretli po tom ako sa

dohodli obžalovaný s A. uňho doma a A. mu odkázal cez svedka, vlastne odkaz od K., že kto mu má
pomôcť poukazovať. Stretnutie inicioval svedok, volal obžalovanému, už si to presne nepamätá, ale asi
jemu a stretli sa. O skutku myslí si, že vedel O., lebo mu o tom hovoril K., svedok sa o tom nezdôveroval
nikomu a povedal to preto po takom čase, lebo si už povedal, že už nebude kryť chrbát nikomu z K.
partie. Preto sa z Brezna aj odsťahoval a chcel mať s touto skupinou pokoj. Vtedy bol K. vonku a bál sa.

Keď sa s obžalovaným stretli, bol s ním S. a ešte nejakí dvaja, ktorých nepoznal. Oni zostali čakať pred
fitness a oni išli za A.. Predtým väčšinou chodil s ním S. a ešte nejakí, ktorých nepoznal. Obžalovaný
oznámil A. uňho doma, že prijíma túto ponuku, A. chcel od obžalovaného, aby vybavil nejakých Rusov,
ale on povedal, že to vybaví on sám. Na stretnutí v Levoči s obžalovaným bol so svedkom A. S., bola
to benzínová pumpa, pri ktorej bolo aj občerstvenie. Tam sa stretli. S obžalovaným boli nejakí ľudia, ale

nepoznal ich. R. A. mu ukázal, kde G. býva a pracuje. Svedok u A. pracoval v erotickom salóne, prišiel
poňho do roboty a zobral ho myslí si, že raz, z Brezna do roboty v Banskej Bystrici a hneď cestou sa išli
pozrieť, kde má auto, či ho nemá pred domom. A. a A. na neho tlačili, aby čo najskôr odstránili G.. Stretli
sa niekde na námestí v Brezne. Myslí si, že vtedy tam bol aj so S.. On sedel v aute, tlačili na neho tým,
aby trochu popohnal obžalovaného, že keď to sľúbil, aby to urobil, že proste, keď svedok potreboval od

K. finančnú pomoc, že on mu pomohol a že svedok teraz okolo toho nebehá. Proste, či sa nestretne
s obžalovaným a nepovie mu, aby sa s tým trochu poponáhľal. A. potom, keď prišiel za ním do práce,
po ňom kričal, že keď okolo toho nebude behať, aby si našiel inú robotu, že mu dá výpoveď a tam mu
spomínal, že musí okolo toho behať, že už moc o tej veci vie, že dobre pozná K., že keď ho pustia,
že on by mu to len tak neodpustil. Pokiaľ ide o auto Alfa Romeo, obžalovaný mu povedal, že niekoho

pošle. Svedok si už nepamätá či to Alfa Romeo doniesol on alebo niekoho poslal. S obžalovaným sa
najčastejšie stretávali na tej chate na Bystrej, nevie koľkokrát to bolo. Stretli sa aj pred tým fitnescentrom,
to bolo vtedy, keď išli za A. domov. Vtedy, keď išiel na tú chatu na Čertovicu, tak ho doviezol nejaký
jeho známy ku nemu domov. So S. obžalovaného zaviezli na chatu a sám tam prespal, aspoň si myslí,
lebo v ten večer ho tam zaviedli samého a ráno, keď po neho prišli, bol sám. Myslí si, že S. nevidel, že

obžalovaný má samopal. Nevidel to ani svedok, videl len, že má veľkú športovú tašku. Samopal videl
tesne predtým ako ho vybral z tašky, ako išli za G. autom pred jeho dom.

SvedokA.A.vrámcivýsluchuzodňa07.07.2006vtrestnomkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešov
pod sp.zn. 3T/23/2008 (č.l. 195 prip. spisu) na otázky uviedol, že nikdy nemal problémy so závislosťou

na návykových látkach, drogy neužíval, alkohol len príležitostne. Na závislosť sa nikdy neliečil. Nevie
prečo A. uvádza, že bral drogy, keď vie, že robil v erotickom salóne, niekoľkokrát ho poprosil, či by mu
neposlal dievčatá zo salónu domov a či mu nevie zariadiť nejaký kokaín alebo niečo na uvoľnenie. On
sa aj niektorých ľudí pýtal, ale k týmto veciam nemal prístup, takže domov mu poslal len dievčatá. Nevie
o tom, že by K. a A. brali drogy. R. A. vedel, kde A. G. býva a kde má firmu. Bol mu to ukázať. Už si

nepamätá, čo urobil s peniazmi, ktoré dostal od A.. Asi ich použil na nákup auta. A. a V. neplatil nič za
zastupovanie, bolo to založené na dohode, že keď bude hovoriť to, čo oni povedia, nebudú chcieť od
neho nič. Svedok nemal na hlave nič pri skutku, mal asi šiltovku, obžalovaný nemal na hlave nič a tesne
predtým si dal na hlavu kuklu. Obžalovaného sa nevidel prezliekať. Keď obžalovaný tankoval benzín,svedok ho čakal za benzínovou pumpou, tam je autobusová stanica. Na otázku prečo ho tam čakal,
povedal, že mu niečo spomínal, aby na tom aute ho nevideli, že ho tam poznajú. Nepamätá si, kedy
si dal obžalovaný dole kuklu z hlavy. Pre neho bol šok čo sa stalo. Svedok len robil to, čo mu kázal,

aby odtiaľ rýchlo odišiel. Po útoku si obžalovaný sadol vedľa neho do auta. Myslí si, že o tomto skutku
hovoril Surovému, myslí si, že iným nie.

Svedok A. A. v rámci previerky výpovede na mieste dňa 14.02.2006 v trestnom konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 3T/23/2008 (č.l. 198 prip. spisu) uviedol, že najskôr ukáže chatu A.

S., ktorá sa nachádza v oblasti Jarabej na Čertovici. Vozidlo navádzal z Banskej Bystrice v smere na
Podbrezovú, v Podbrezovej doľava na Bystrú, ďalej na Mýto pod Ďumbierom do chatovej oblasti Horná
Jarabá cca 9,5 km od Mýta pod Ďumbierom, kde po ľavotočivej zákrute ukázal na poľnú cestu doprava
do lesa. Poľná cesta je po cca 200 metroch, kde svedok ukázal na cestu vedúcu doľava, ktorá ich po
cca 200 metrov doviedla do chatovej v oblasti. V skupine chát sa vpravo nachádzajú dve chaty, kde ľavú
vzdialenejšiu chatu označil ako chatu A. S..

Následne svedok naviedol vodiča späť do Banskej Bystrice, kde po ceste označil motorest vľavo vedľa
hlavnej cesty pri obci Nemecká, kde sa zastavili na kávu po tom ako zapálili auto.

Ďalej sa presunuli na miesto, kde bolo podpálené vozidlo. Medzi Brusnom a Medzibrodom zišli na tzv.

starú cestu v smere na Lučatín. Po starej ceste pokračujú v smere na Slovenskú Ľupču. Prešli cez
obec Lučatín, cesta vedie pozdĺž železničnej trate. Vošli do obce Slovenská Ľupča. Za obcou prešli
ďalej v smere na Banskú Bystricu, kde po ľavej strane je sklad Raven. Medzi skladmi Vimar a Raven
sa nachádza odbočka doprava, ide o poľnú cestu vedúcu do lesného porastu, v križovatke je tabuľka
označujúca chránenú krajinnú oblasť. Cca po 200 m označil vľavo medzi stromami miesto, kde bolo

zapálené vozidlo Alfa Romeo. Uviedol, že vozidlo bolo od cesty cca 10 m.

Ďalej sa presunuli okolo Biotiky Slovenská Ľupča a išli smerom do Banskej Bystrice. V Banskej Bystrici
ich naviedol do časti zvanej Uhlisko. Prechádzali hlavným ťahom I/66. Na svetelnej križovatke oproti
hotelu Lux odbočili smerom na Uhlisko, pričom hneď v tejto odbočke sa nachádzala pumpa Shell. Na

tejto pumpe sa tankoval benzín do Alfa Romeo.

Prešli popod železnicu, cez rieku Hron a Golianovú ulicu za novinovým stánkom doľava na Družstevnú
ulicu. Tu v týchto miestach bývalo zaparkované vozidlo Alfa Romeo.

Následne sa presunuli späť na hlavný ťah na Brezno, kde na križovatke, ktorá vedie na sídlisko Sásová
– Rudlová a tu v križovatke označil miesto, kde čakali na A. G. a miesto, kde čakal A. S.. Na A. G. čakali
pred budovou SAD BB a priamo na parkovisku pred budovou na Partizánskej ceste.

Ďalej sa presunuli na miesto, kde čakal na nich A. S.. Cca po 100 m po hlavnej ceste je odbočka na

ulici Na hrbe, kde v križovatke sa nachádza firma CAT a IVECO, kde na parkovisku pred touto firmou
čakal A. S..

Ďalej sa presunuli na miesto činu, po ceste Na hrbe, kde cca po 300 m sa nachádza odbočka na
Kynceľovú, cca po 50 m je označenie obce Kynceľová. Vpravo sa nachádzajú stavebniny, ďalej vpravo

odbočka doprava, ďalej po ceste rodinný dom č. 14, za ním rodinný dom č. 22, pred ktorým stojí červené
vozidlozn.Hyundai.PodľasvedkanatomtomiestestálovozidloA.G.zn.LandRover,kdehoobžalovaný
zastrelil. Ďalej prešli cca 100 m, kde za obecným úradom vľavo pred kaplnkou bola odbočka doľava,
po ktorej prešli späť na hlavnú cestu. Svedok popísal priebeh skutku, označil všetky dôležité miesta,
ktoré sú podstatné pre trestné konanie a pre objasnenie vraždy A. G.. Svedok pri úkone spolupracoval

spontánne, nemal žiadnu snahu zavádzať a klamať. Nikto z prítomných nemá pripomienky k priebehu
úkonu. Súčasťou previerky je aj fotodokumentácia a náčrtky.

Svedok A. A. v prípravnom konaní dňa 02.03.2001 (č.l. 816) uviedol, že ku skutku vraždy A. G. sa
vyjadriť nevie. Čo sa týka osoby A. G., tohto spoznal niekedy asi v roku 1997. Pamätá si, keď v tom

čase chodieval za A. K. do fitnesscentra Shark v Brezne. Medzi A. G. a svedkom nikdy nebol osobný
kontakt, poznal ho len z videnia a s týmto sa potom stretol už len na výsluchoch, resp. konfrontácii vo
veci A. K., kde A. G. vystupoval ako poškodený a on ako svedok.Obžalovaného pozná osobne, zoznámil sa s ním asi pred štyrmi rokmi na penzióne Shark, kde bol za
O. O., od ktorého v tom čase kupoval psa. Či sa s obžalovaným pozná aj A. K. to povedať nevie, osobne
ich nikdy spolu nevidel rozprávať sa a nepamätá sa, že by sa bol K. o obžalovanom zmieňoval, taktiež

nevie povedať či sa niekto ďalší z partie A. K. pozná s obžalovaným okrem neho a O. O.. Svedok sa
s obžalovaným stretával príležitostne, náhodne a to vtedy, keď sa zastavil vo fitnescentre v Brezne, ak
mal nejakú cestu okolo. S obžalovaným bol naposledy dňa 27.02.2001 v čase okolo 12:00 hod. Stretol
sa s ním v Košiciach na čerpacej stanici. Svedok tam prišiel na vozidle Volkswagen Golf spoločne s
R. E. z Brezna. V čase jeho príchodu bol obžalovaný s ešte dvomi neznámymi osobami na uvedenej

čerpacej stanici. Nevie uviesť na akom vozidle vtedy obžalovaný prišiel. Stretli sa z dôvodu, že svedok
chcel od neho kúpiť psa bandoga, keďže obžalovaný takéto plemeno chová. Taktiež niečo potreboval
vybaviť v predajni Volkswagen v Košiciach. Na čerpacej stanici sa zdržali asi 15 minút a odtiaľ odišli
do mesta do reštaurácie. Do reštaurácie odišiel svedok spolu s E. a obžalovaným na jeho vozidle. Tí
dvaja, ktorí tam boli s obžalovaným, odišli pred nimi trochu skôr, predpokladá, že na tom vozidle, na
ktorom prišiel obžalovaný. Potom tieto dve osoby spolu ešte s jednou ďalšou osobou prišli za nimi do

uvedenej reštaurácie. Tam sa všetci zdržali asi nejakú trištvrte hodinu. Z uvedenej reštaurácie potom
všetci odišli na čerpaciu stanicu, ktorá sa nachádza oproti tej čerpacej stanice, kde sa stretli predtým.
Tam sa zdržali asi 10 minút, potom s E. odišiel do Brezna. Odvtedy s obžalovaným nebol, ešte s ním
v ten deň telefonicky hovoril, či dobre došiel domov. Odvtedy s ním netelefonoval.

Svedok k motorovému vozidlu Alfa Romeo ŠPZ E. XX-XX uviedol, že o takomto vozidle, o jeho existencii
nič nevie, nikdy také vozidlo nevidel. Nevidel, že by sa obžalovaný s takýmto vozidlom zastavil v Brezne,
keď tam náhodou prišiel.

Ku dňu 27.06.2000 sa svedok vzhľadom na odstup času už nevedel vyjadriť. Pravdepodobne bol vo

fitnes v Brezne. K vražde A. G. nevie nič uviesť, o tejto vražde sa dozvedel z televízie a novín.

Svedok si spomína, že obžalovaný sa v Brezne väčšinou zastavil s osobou menom S.. Po predložení
fotoalbumu svedok uviedol, že osoba pod menom O. sa s obžalovaným niekoľkokrát zastavila na
penzióne Shark na Bystrej práve v súvislosti s kúpou psa od O. O..

Svedok ďalej uviedol, že myslí, že to bolo v stredu 28.02.2001 asi v čase medzi obedom a 15:00 hod.
mu telefonoval obžalovaný na mobil s tým, že či dobre došiel domov, že ako sa má, čo robí a medzi
iným mu tiež povedal, že oni tam doma teraz majú „fofry“, že sú tam kukláči, že kukláči zobrali jeho
chlapcov, jeden mal byť S. a druhý „[.“. Povedal mu, že keď zistí, čo sa deje, že sa mu ozve. Odvtedy

sa obžalovaný neozval.

Svedok nevedel uviesť, či obžalovaného poznal tiež F. F.. Raz sa stalo, že obžalovaný spal u neho
doma, resp. bol, bolo to niekedy v roku 2000 koncom leta – začiatkom jesene, že sa pôjdu zabaviť.
Obžalovaný vtedy prišiel sám, boli sa spolu zabaviť na diskotéke v Brezne. Spolu s nimi tam vtedy bol

aj A. S. z Brezna. Odtiaľ išli k svedkovi domov na byt v Brezne, kde pokračovali v oslave a na druhý
deň išiel obžalovaný domov. Po vražde A. G. sa s obžalovaným o tomto rozprával a to v tom zmysle,
že obžalovaný sa ho pri ich stretnutí spýtal, že čo sa to vlastne stalo, že o tom čítal v novinách a videl
zábery v televízii. Svedok mu na to povedal, že o tom nič nevie, že o tom čítal len v novinách.

Svedok uviedol, že za obžalovaným bol vo Veľkých Kapušanoch raz v živote, bolo to mesiac – dva
dozadu, jednalo sa o už spomínaného psa. S obžalovaným sa stretával na čerpacej stanici v Košiciach.
Či sa s ním stretol tesne pred, resp. po vražde A. G., tak na to nespomína, ale myslí si, že skôr nie
ako áno.

*****

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal na návrh prokurátora výsluchy svedkov O. O., R. G. a W. M..

Svedok O. O. na hlavnom pojednávaní (č.l. XXX) uviedol, že v čase, keď bol vypočúvaný ako svedok na

Krajskom súde v Banskej Bystrici nevypovedal o veciach, o ktorých vedel a ktoré videl. Tieto skutočnosti
uviedol až v rokoch 2005 až 2006, keď vypovedal o veciach, o ktorých vedel a ktoré videl.Skutku, ktorý je predmetom dnešného pojednávania predchádzali minimálne tri pokusy o fyzickú
likvidáciu A. G., o čom podrobne vypovedal v minulosti. Pri skutku, ktorý je predmetom pojednávania,
prítomný nebol. Nemôže teda povedať, kto tento skutok spáchal, vie o tom len z počutia.

Tri pokusy o likvidáciu A. G. sa mali udiať v roku 1998. Vždy to bolo na pokyn Q. A. s tým, že odkaz, že
treba fyzicky zlikvidovať A. G. po ňom poslal K. z väzenia. Keďže poškodeného A. G. svedok osobne
poznal asi od roku 1985, minimálne pri troch pokusoch o jeho likvidáciu k týmto nedošlo práve preto, že
to on prekazil. S A. G. sa v tých rokoch 1985 až 1990 kamarátili. Chodievali predtým spolu na dedinské

zábavy, kde sa stretli, takže sa snažil týmto trom pokusom zabrániť, čo sa mu v tom čase aj podarilo.

Čo sa týka predmetného skutku vie, že tento sa mal odohrať niekedy v lete 2000. O spáchaní tohto
skutku sa dozvedel z rádia, pretože v tom čase bol v Banskej Bystrici vo väzbe pre skutok vydierania F.
B.. Pamätá si však, že chvíľu na to, mohol to byť jeden deň alebo tri dni, prišiel za ním do väzby v Banskej
BystriciadvokátA.,pretožehovtomčasezastupoval.Tomutosvedokpriichrozhovorepovedal,žepočul

v rádiu, že sa v Bystrici stala doobeda alebo na obed vražda a že išlo o A. G.. Na toto mu A. povedal, že
nechceli ste to spraviť,keď si bol ty doma, tak to spravilteraz. Povedal mu k tomu, že na tomto skutku mal
byť prítomný A. A.. Dnes si už svedok nespomína, či povedal s nejakými východniarmi alebo či konkrétne
menoval, s kým tam mal A. byť. Ďalej si pamätá, že v roku 2002, keď bol K. podmienečne prepustený
z väzenia, tento mu pri nejakom rozhovore o tom, čo sa týka vraždy G., povedal niečo v tom zmysle, že

keby bol A. A. taký kamarát akým sa robí, tak by to spravil aj zadarmo, teda bez nároku na odmenu.

Svedok ďalej uviedol, že o tomto skutku mu rozprával A. A. a ten mu uvádzal, že tento skutok mal
spáchať s obžalovaným. Povedal mu, že za vykonanie tohto skutku dostal od K. švagra R. A., malo to byť
vBreznenaPodkoreňovejvdomeA.1.000.000,-Skstým,že600.000,-Skmalodovzdaťvýchodniarom,

400.000,- Sk si mal nechať a 100.000,- Sk mal dať A. S. z Brezna, ktorý mal byť v deň tohto skutku niekde
zaBanskouBystricounainomaute,myslí,ženiekdevSlovenskejĽupči,kdemalobyťpodpálenévozidlo
Alfa Romeo na nejakých českých značkách, na ktorom bol vykonaný skutok. Svedok má vedomosť
o tom, že A. A. o tom v nejakých výpovediach uvádzal, že pri spáchaní tohto skutku on nevedel, že sa
to odohrá v ten deň, že mali len G. sledovať, avšak čo svedok vie aj od A., tak A. vedel, že v ten deň

dôjde aj k likvidácii G.. Vie, že A. mal kuklu na hlave a že G. mali sledovať niekde od námestia, kde mal
kanceláriu až po jeho dom v Kynceľovej. G. mal vtedy prísť domov a skutok sa mal stať, keď zastavil pri
jeho aute, mal vystúpiť z auta a začal strieľať. Vie, že mu A. vravel, že za peniaze, ktoré mal dostať za
tento skutok, si kúpil neskôr vozidlo BMW od manželky neb. G. G. z Košíc. Svedok si nepamätá, či sa
o tomto skutku rozprával aj s neb. A. S.. Po prelomení mlčania, ako tomu hovorí K., čo malo byť nejako v

roku 2014, vie, keďže vypovedal k viacerým skutkom, že K. síce priznáva skutky, nie však všetky. Vie, že
niektoré popiera. Medzi nimi aj tento skutok, že mal dať A. nejaký odkaz na likvidáciu G.. Podľa svedka
je to z dôvodu, aby chránil svojho švagra A., ktorý je v z tohto skutku obvinený.

A. mu tieto informácie povedal v čase, keď bol svedok prepustený z výkonu trestu v roku 2001, vtedy

prišiel po neho pred väznicu do Dubnice nad Váhom spolu so svedkovou manželkou. Nespomína si, že
by mal informácie o tomto skutku od A. aj skôr, pretože na návštevy do väznice za ním nechodil, avšak
vie, že advokát A. bežne nosil nejaké odkazy a lístočky z väzby, či už od K. alebo nejaké odkazy pre
svedka, takže si nespomína, či mu dal A. o tomto skôr vedieť. Myslím si, že nie.

Svedok sa bližšie nevyjadril k tomu, kde sa mal o týchto veciach rozprávať s Moravčíkom. Tieto ich
debaty neboli o takých veciach časté, pretože svedok sa nechcel starať o niečo, čo sa ho netýkalo, ani
sa vyzvedať, pretože to bolo v tej skupine podozrivé, keď sa niekto na niečo vyzvedal.

Svedok k svojmu vzťahu s A. uviedol, že v čase, keď bol K. vzatý do väzby v decembri 1997 si asi o rok

neskôr s A. založili firmu, autoservis, kde boli spolu dennodenne a v tom čase mal k nemu najbližšie.
Preto mu bol ochotný o tom neskôr rozprávať, niečo o tom skutku, ale boli to len také informácie, že
veľakrát sa o tom nebavili. Niečo vedel od A., niečo od A..

Svedok k Q. A. uviedol, že tohto poznal ešte skôr ako začal pracovať u K. v roku 1995. Keď pracoval

u K., tak jeho vzťah s A. bol taký, že keď bolo niečo treba, tak oslovili A. v právnych otázkach a riešili
právne zastupovanie. Dá sa povedať, že v tom čase sa A. s K. stretávali pravidelne aj trikrát do týždňa.
Po tom, keď bol K. vzatý do väzby v roku 1997, svedok väčšinou aj s A. A. vozili za K. do väzby do
Leopoldova.Totobolokaždýtýždeň,niekedyajdvakrátdotýždňa.PotomimA.odkazovalnejakéodkazyod K.. Svedok videl odkaz od A., ktorý poslal K. o fyzickej likvidácii A. M.. Toto však A. konzultoval s F.
F. a k tomu skutku aj neskôr došlo. Takže ich vzťah bol taký, že keď ho K. poslal niečo odkázať A.
v čase, keď bol doma, tak svedok išiel alebo prišiel A. do fitnescentra k K. alebo do baru a pri takýchto

stretnutiach často býval aj svedok.

Svedok ku vzťahu s K. uviedol, že od roku 1995 až kým nebol K. vzatý do väzby v roku 1997 u neho
pracoval. Najskôr bol zamestnanec fitnescentra a bezpečnostnej služby SECURITY 3. Po istom čase
s ním chodil dennodenne na rôzne stretnutia. Väčšinou ho vozil a takto to bolo až do jeho uväznenia

v roku 1997. Býval blízko neho, tak buď prišiel po svedka alebo svedok išiel po neho. Každý deň bol
s ním, bolo to na rôznych stretnutiach, v posilňovni, v bare alebo uňho v kancelárii.

Svedok sa ďalej vo svojej výpovedi vyjadril k trom pokusom o likvidáciu G., ktoré sa mali stať v roku
1998. Svedok uviedol, že A. vedel o týchto pokusoch, lebo aj pri pokuse v Zlatej Nymfe svedok mal
telefonovať A., keď bude G. prichádzať a takisto aj pred motorestom v Nemeckej volal A., aby páchateľov

poslal odtiaľ preč. O týchto troch pokusoch už vypovedal, buď v tejto veci alebo vo veci A.. Svedok si
myslí, že A. sa s G. nepoznali.

Svedok uviedol, že povedal, že A. mu povedal, že to urobil A. s chlapcami z východu alebo nevie, či
konkrétne uviedol meno. Vie k tomu viesť, že v čase, keď bol svedok vzatý do väzby v roku 1998, pokiaľ

má vedomosť, A. sa nepoznal ani s obžalovaným. Ak sa zoznámili, tak až keď bol vo väzbe. Taktiež vie,
že A. v čase, keď svedok nebol doma, stretával sa aj s ďalšími východniarmi, konkrétne s D. I., ktorého
A. tiež nepoznal, kým bol svedok doma do roku 1998. Môže uviesť, že A. sa poznal akurát s G. O., ktorý
bol z východu a myslí si, že aj so S. E..

Svedok si myslí, že s obžalovaným sa pred vraždou G. nepoznal. Je však možné, že sa s obžalovaným
raz stretol, lebo vie, že na požiadanie O. od jedného svojho známeho zohnal šteňa psa a vie, že títo
štyria si ho prišli zobrať z východu a myslí si, že medzi nimi bol aj obžalovaný. K. sa kamarátil s týmito
východniarmi aj s G. O., kým nebol K. v roku 1997 vzatý do väzby a práve O. chodil často za K. do
Brezna. Spolu s ním aj S. E. a títo zvyčajne chodili v sprievode bratov A. z Prievidze. Svedok však vedel

o existencii obžalovaného.

Pokiaľ ide o vzťah medzi obžalovaným a O., tak vie, že O. bol nejaký šéf nejakej skupiny z Kapušian.
Mal okolo seba dosť chlapcov. Svedok však registroval len S. E., nejakého O., ktorý chodil s nimi do
Brezna a je možné, že niekedy O. prišiel aj s inými chlapcami, ale týchto svedok nepoznal.

Pokiaľ ide o vzťah svedka k R. A. svedok uviedol, že A. začal vnímať v roku 1995, keď K. otvoril
fitnescentrum v Brezne. Vie, že to bol jeho švagor, ktorý neskôr v tomto fitnescentre pracoval. Neskôr sa
K. staral aj o erotický salón v Banskej Bystrici, aj o penzión na Bystrej. Vie, že po K. uväznení vybavoval
A. kopec vecí pre K., aj čo sa týka jeho obhajoby. Stretával sa s právnikmi. Medzi svedkom a A. nebol

nejaký dobrý vzťah, pretože ho od začiatku bral tak ako mu to povedal K., že je to jeho švagor, ktorého
nemusí ani on sám, pretože je alkoholik, že akurát prišiel z liečenia, zľutoval sa nad ním a zamestnal
ho vo fitnescentre. Vie však, že neskôr A. nosil odkazy, či už K. ľuďom a najmä dennodenne riešil veci
s A., čo treba pre K., čo potrebuje.

K motivácii k zmene svojej výpovede svedok uviedol, že k tomuto bol vypočutý aj v čase, keď obžalovaný
bol oslobodený v roku 2003, vtedy ale neuvádzal veci, ktoré vedel z počutia a ktoré uviedol až v období
rokov 2005, 2006 a to z toho dôvodu, že v tom čase bol vo vyšetrovacej väzbe obvinený za skutok,
ktorý nespáchal. O tomto vedel aj K., aj A., ktorý ho zastupoval. V tom čase ho zastupoval aj advokát
V. a v tomto čase, keď bol za toto, čo neurobil vo väzbe, pri jednej návšteve advokát A. sa mu vyhrážal

a nútil ho krivo vypovedať vo veci vraždy istého I. s tým, aby túto svedok hodil na A. G.. Povedal mu,
že ak tak neurobí, je ešte vec, ktorú svedok videl a túto môžu na neho hodiť a v tom čase si svedok
povedal, že ak má krivo vypovedať proti G., tak ako to od neho žiadal A. s tým, že sa mu mal vyhrážať
nejakou ďalšou vykonštruovanou vecou na neho, tak to môže rovno povedať pravdu, všetko čo vie, čo
videl alebo čo počul. Toto bol ten zlom.

K vražde I. svedok uviedol, že v tejto veci bol obvinený on, K., A. a G. O.. Vie, že neskôr bolo A. toto
trestné stíhanie zastavené a následne aj jemu po nejakých 6 – 7 rokov po A.. Vie, že to bolo zastavené,
lebo nejaký utajený svedok v tej veci povedal, že na tomto skutku s A. neparticipovali. Vie, že taktiežtam pri tomto skutku bola jeho výpoveď, v ktorej potvrdil, že v čase vraždy I., A. v miestnosti ani nebol.
Neskôr počul, že utajeným svedkom bol A. G..

Keďže svedok na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní vypovedal sčasti odlišne, prokurátor na
hlavnom pojednávaní navrhol prečítať časť výpovede svedka z hlavného pojednávania zo dňa
19.03.2007 a 20.03.2007:

Svedok na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2007 a 20.03.2007 (č.l. 2052 – 2053) o.i. uviedol:

- Ja som A. S. osobne poznal, vedel som o koho ide. Myslím si, že A. S. nevedel dopredu, čo sa tam
stane. Ja som sa s ním párkrát o tom útržkovito rozprával. Inak som videl na ňom, že ho to trápilo, že
sa niekto dozvie o tom, čo sa stalo (č.l. 2052).
- Pri tých rozhovoroch s A. S., tento vedel, že od A. viem o tomto čine, vždy mi tak bojazlivo hovoril, že
on nevedel čo sa tam stane, že jeho tam zavolal A. a on poslúchal to čo mu povedal, že tam len čakal.

Videl som na ňom, že ho trápilo. Viem, že A. S. vyskočil z okna, keď mu údajne mama niečo vyčítala.
Predtým bol so svojou priateľkou (č.l. 2053).

Poupozornenísvedkazostranyprokurátoranačiastočnérozporyvjehovýpovediachsvedokuviedol,že
aj vtedy uvádzal, že útržkovito, ale vie, že A. nechcel, aby to svedok S. spomínal. Svedok má vedomosť,

že S. alebo jeho rodičia vlastnili chatu niekde za Breznom.

Svedok k zmene svojej výpovede ďalej uviedol, že za svoju výpoveď nedostal žiadne výhody. Odsedel
si trest za skutok, ktorý nespáchal. Dnes sa to ukazuje. Bola doplnená žiadosť o obnovu konania, boli
vypočutí štyria svedkovia, vrátane výpovede K. a môže uviesť, že od začiatku, ako bol obvinený, o tom,

že ten skutok nespáchal, mali vedomosť vyšetrovatelia, ktorí na tomto pracovali, či už to bol A. N., C. V.
a neskôr aj prokurátorka A. mala vedomosť o tom, že to neurobil. Párkrát sa s ňou o tom bavil a všetci
títo vyšetrovatelia priznávali, že vedia, že bol odsúdený len na základe jednej prečítanej výpovede, ktorá
bola krivá a v súvislosti s týmto skutkom môžu uviesť, že v čase, keď začal o veciach vypovedať v tom
roku 2005, 2006 sa ho raz vyšetrovateľ C. V. vo väzbe pri nejakom úkone spýtal, že ako by prinútili A.,

aby im dal výpoveď vo veci vraždy A. G.. Vie, že A. bol vtedy vo väzbe pre vraždu I.. V. vtedy povedal,
že mu v tomto pomôcť nevie a že radšej by sa mali starať o to, že svedok sedí nevinne vo väzbe.

Obvineniepreskutok,zaktorývykonaltrest,mubolovznesenévmarci2005.Oslobodenýbolvnovembri
2006. Oslobodzujúci rozsudok bol zrušený a o 5 rokov na to ho iný senát Okresného súdu Prešov odsúdil

na základe jednej prečítanej výpovede. Odsúdený bol v roku 2011.

Na otázky obžalovaného svedok uviedol, že v čase, keď svedok zabránil vražde G. v roku 1998, A. o tom
vedomosť nemal. Je možné, že mu o tom neskôr povedal, že svedok nechcel, aby to spáchal. V tejto
súvislosti je možné, že v minulosti spoločne s A. tomu zabránili, avšak pripúšťa aj to, že A. dodnes nevie,

že to svedok prekazil, ale tiež pripúšťa, že to povedal.

Pokiaľ ide o skutok vraždy M. G., tento skutok vyšetroval východ a ako teraz vyplynulo z výpovede B.,
na základe ktorej výpovede bol odsúdený, B. priznáva, že na krivú výpoveď proti svedkovi bol prinútený
vyšetrovateľom O. D., o ktorom vie, že po odchode z polície prepadol banku a sedel za lúpež. Ďalej

chce povedať, že pri prvej výpovedi B. vo veci vraždy Klešča, na základe ktorej bol svedok obvinený, aj
napriek tomu, že túto vec vyšetroval ÚBOK – východ v zápisnici z tohto výsluchu bol medzi prítomnými
podpísaný aj vyšetrovateľ C. V., ktorý podľa advokátov tam ani nemal čo robiť, pretože to vyšetroval
východ a nie stred. Svedok nemal vedomosť o náleze ÚS SR sp.zn. III. ÚS 70/01 zo dňa 27.06.2003.

Svedok má informácie, že K. ešte pred prelomením mlčania, malo to byť ešte pred jeho rozsudkom,
kedy bol odsúdený na doživotie v roku 2009, mal vypovedať o viacerých vraždách pred vyšetrovateľom
V.. Vie to priamo od týchto operatívcov s tým, že v tom čase bol K. vypočutý k viacerým skutkom, kde
vypovedal 2 dni a 14 hodín. Ide o tú skutočnosť, kde potom bolo aj publikované, že K. chcel len odtajniť
svedkov a túto výpoveď nemyslel vážne, avšak vie, že vtedy v tom čase títo vyšetrovatelia vraveli, že tú

výpoveď potom stiahol preto, lebo nepristúpili na jeho podmienky s tým, že dostane 20 rokov a odsedí
si to v Čechách, takže preto od tejto dohody vzišlo.K vzťahom medzi K. a A. G. v období roku 2005 a neskôr svedok uviedol, že nevie, aké boli ich vzťahy
po roku 2005, pretože obaja boli zavretí. Vie však, že ich vzťahy neboli dobré od času, keď sa K. prihlásil
na políciu v roku 1997 a A. G. ostal vonku. Vie to preto, lebo v roku 2002, keď bol K. podmienečne

prepustený, už vtedy nadával na G., že sa nestaral o veci, ktoré bolo treba vybavovať, keď on ostal von
a vie, že sa v tom čase aj ako spoločníci rozišli, že každý si pôjde svojou cestou, tak to povedal K..

Svedok O. O. v prípravnom konaní dňa 26.07.2001 (č.l. 834) uviedol, že A. G. pozná dlhu dobu. V čase
jeho vraždy bol vo väzbe, k vražde nevie nič uviesť. Obžalovaného bližšie nepozná, ale je možné, že

ho videl v spoločnosti G. O. a iných osôb. K osobe O. uviedol, že tento bol asi v lete 1998 po psa, a to
u neho doma v Brezne a možno vtedy v ten deň boli tie osoby s ním. Podľa mena však obžalovaného
nepozná. Po predložení fotoalbumu svedok spoznal S. E., ako osobu, ktorú by mohol vidieť v spoločnosti
O.. Obžalovaného svedok nespoznal ani po predložení fotografie. Rovnako ani U. F..

Svedok W. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetko, čo dnes uvedie ku skutku, vie len z počutia

od obžalovaného, pretože v čase, keď sa táto vražda stala, sa nachádzal vo výkone trestu. Obžalovaný
je osoba, ktorá túto vraždu vykonala. V roku 2001 po vražde V. G. mu obžalovaný v krátkosti povedal,
že pre A. urobil robotu, dal dole človeka a teraz sú mu Bystričania zaviazaní. Svedok mu na to povedal,
že on o tejto veci nemusí vedieť, nech mu viac o tom nehovorí. Ďalšie skutočnosti, ktoré sa dozvedel
o tejto vražde sa dozvedel až v roku 2001, keď bol obžalovaný zadržaný, bol umiestnený vo väzbe

v Banskej Bystrici a oni pre neho zabezpečovali všetko, čo mohli. Pripravovala sa obhajoba, pripravovali
sa svedkovia ako majú vypovedať. Svedok mal hlavne na starosti voziť advokátov na výsluchy, na
návštevu k obžalovanému, ako aj výmenu jeho prádla a návštevy, keď mal vo výkone väzby. Taktiež mu
zabezpečoval, aby mal čo najväčší komfort vo výkone väzby a to jedlo, proteíny, mobilný telefón a veci,
ktoré potreboval. V roku 2006, kedy sa skrývali, pretože bolo na nich vydané pátranie, myslí na seba,

obžalovaného, R. E., sa prvýkrát o tejto vražde osobne rozprávali, kedy pomaly začali pripravovať ich
obhajobu, vo veci, v ktorej sa skrývali a v ktorej boli v pátraní. Vtedy mu obžalovaný povedal „pozri sa,
netreba panikáriť, v Karcelovej veci ma majú na kamerách, mali Čačové auto, to je L. Q. a vidíš som
oslobodený a som vonka. Čiže kľud, netreba panikáriť.“

Svedok na otázky prokurátora uviedol, že obžalovaného pozná od malička. Vyrastali na jednom
sídlisku. Od roku 2000 do roku 2006 bol aktívnym členom jeho zločineckej skupiny. V roku 2006 bol
s obžalovaným a R. E. zadržaný. Boli obvinení za úkladnú vraždu F. W. a za zločineckú skupinu podľa
§ 185, neskôr došlo k prekvalifikovaniu na § 296. V roku 2008 boli Špecializovaným trestným súdom
odsúdení na výnimočné tresty. Tento trest bol v roku 2010 Najvyšším súdom SR potvrdený. Svedok

bol odsúdený ako člen zločineckej skupiny obžalovaného, ako jeho najbližší človek, ako jeho pravá
ruka. Obžalovaný sa mu zdôveril preto, lebo je s ním stíhaný za niekoľko násobné vraždy, ktoré páchali
ako zločinecká skupina, čiže ich dôvera medzi nimi bola veľká a bolo normálne, že si takéto veci
komunikovali.

Zločinecká skupina, ktorú svedok opisuje, vznikla v roku 1999 po zavraždení F. O.. V samom začiatku
tejto zločineckej skupiny pôsobili obžalovaný, U. F., L. Q., A. K., R. E., M. T., R. B., R. G., V. O. a ďalšie
osoby, na ktoré si už nespomína. Postupne táto zločinecká skupina sa reorganizovala, čiže pribúdali
ďalší ľudia. V roku 2000 sa k tejto zločineckej skupine pridal aj svedok. Osoby, ktoré sa nachádzali v tejto
zločineckej skupine, sú pomenované v rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp.zn. 3T/3/2008, na

základe ktorého boli odsúdení. V tejto zločineckej skupine vládla prísna hierarchia tak horizontálne ako
aj vertikálne a to v zmysle, že boli ľudia, ktorí sa starali o úžeru, ekonomickú trestnú činnosť, vydieranie,
vraždy. Pokiaľ táto zločinecká skupina fungovala, všetci do bodky plnili obžalovaného príkazy. Plnili
a nikto neodvrával. Obžalovaný sa stal vedúcim predstaviteľom zločineckej skupiny v roku 1999, keď
bol zadržaný jeho brat U. F.. Obžalovaný automaticky tú skupinu prevzal.

Svedok sa osobne nikdy nestretol s A. K.. V roku 2000, kedy sa stal členom skupiny obžalovaného, bol
A. K. vo výkone väzby alebo výkone trestu. Svedok v samom začiatku poznal aj chalanov z Banskej
Bystrice, a to A. A., R. G., M. V., F. a ďalšie osoby, ktorých mená zabudol. Samozrejme, že to bolo
postupne, keď boli prepustení z výkonu trestu, či už M. V. alebo R. G.. Čo sa týka zločineckej skupiny

okolo obžalovaného, tak ako svedok aj obžalovaný začali pri M. A., ktorý bol potom zavraždený. Vytvorila
sa nová skupina pod vedením G. O.. Do tejto skupiny patrili bratia F. a F. O., L. Q., A. K., R. B., S. E.,
R. M., A. Y.. Táto skupina pôsobila na východnom Slovensku, v mestách Prievidza a Banská Bystrica
pod A. K..Svedok pozná Q. A.. Spoznal ho niekedy ku koncu roku 2001. Dá sa povedať, až do roku 2005, keď bol
v Banskej Bystrici, ak niečo obžalovaný odkázal, tak vždy sa stretli s A. v Brezne alebo v okolí Brezna

a tam sa rozprávali. A. zastupoval obžalovaného a zastupoval ho až niekedy ku koncu jeho výkonu
väzby. Bol to koniec roka 2002 alebo začiatok roku 2003. Dovtedy ho zastupovali druhí obhajcovia.
Predmetom rozhovorov s A. bolo zvyčajne, keď obžalovaný niečo odkázal alebo keď bolo treba niečo
pripraviť na obhajobu alebo zabezpečiť. Vzťahy boli kamarátske.

Svedok nepozná R. A. ani A. S..

K A. A. uviedol, že ho spoznal niekedy v roku 2000 možno v októbri, novembri, keď išiel s obžalovaným
a R. E. do Banskej Bystrice, kde sa s ním stretli. Vtedy mu ho obžalovaný predstavil.

K vzťahu obžalovaného s A. A. svedok uviedol, že z toho, čo videl a ako sa rozprávali, mali kamarátsky

vzťah. Bolo vidieť, že A. má rešpekt pred obžalovaným a keď obžalovaný bol zadržaný v roku 2001
na začiatku roka, ako už uviedol, zabezpečovali pre obžalovaného všetko, čo bolo potrebné vo výkone
väzby. Obžalovaný povedal, že keby čokoľvek svedok potreboval, má sa obrátiť na A.. Môže uviesť, že
koľko ráz bol medzi rokom 2001 a koncom roka 2003 v Banskej Bystrici, A. vždy prišiel, opýtal sa, či
niečo treba vybaviť a ak mal obžalovaný pojednávania, A. A. vždy vybavoval, kde majú spať. Spali na

hoteli, ktorý patril A. K. alebo priamo v meste Banská Bystrica. A. mu vybavil telefónnu kartu do mobilu,
ktorý potom zabezpečil obžalovanému vo výkone väzby.

Svedok uviedol, že má informácie o chystanej likvidácii A. A.. V roku 2012, keď podával trestné
oznámenie a vyjadroval sa k všetkému, čo ich skupina spáchala, tak svedok spomenul aj túto vec, kde

opísal, že obžalovaný prišiel za nimi a povedal, že idú do Banskej Bystrice, konkrétne do Brezna a treba
dať dole A. A.. Že to odkázal A. cez A.. Keď prišli do Brezna, čakal ich tam M. V., R. G., ktorí povedali, že
A. má dnes pojednávanie v Brezne, že je s ním A. a po pojednávaní prídu do hotela, ktorý je neďaleko
súdu. Chceli, aby A. dali dole, vyniesli ho zadným vchodom a o telo sa mali postarať Bystričania. Keď
sa dobre pamätá, A. prišiel na nejakej dodávke. Bola s ním jeho žena alebo priateľka. Tú poslal preč,

oni sedeli v tom hoteli alebo reštaurácii, nevie, čo to je. A. sa veľa rozprával s obžalovaným. A. povedal
obžalovanému „viem, že si ma prišiel dať dole“. Obžalovaný mu povedal nie a rozprávali sa o veciach.
Obžalovaný potom svedka zavolal von, boli blízko toalety a povedal, že on z toho má zlý pocit, nechce
ho dať dole, že čo si o tom svedok myslí. Svedok mu povedal, že táto vec sa ich vôbec netýka, týka sa
Bystričanov. Svedok mu povedal, že počas toho, ako bol obžalovaný vo väznici, A. bol jediný človek z

Banskej Bystrice, ktorý sa na obžalovaného vždy pýtal a vždy im vyšiel v ústrety. Tak z tejto vraždy vzišlo.

Pokiaľ ide o zabezpečovanie mobilného telefónu pre obžalovaného svedok uviedol, že po niekoľkých
mesiacoch,keďbolobžalovanývovyšetrovacejväzbe,muadvokát,ktoréhomenouviesťnechce,doručil
moták, kde obžalovaný mu dal inštrukcie, čo má robiť, že si vybavil mobilný telefón, treba zohnať čo

najmenšímobilnýtelefón,čistúkartu,peniazeaakosaknemudostanetenmobilnýtelefón.Prvýmobilný
telefón mu bol doručený cez kuchyňu, bol pustený na niekoľko dní nejaký odsúdený, ktorý pracuje
v kuchyni. Tomuto odsúdenému dal svedok v tom čase najmenšiu Nokiu, čistú telefónnu kartu a myslí,
že v tom čase 20.000,- Sk alebo 25.000,- Sk. Tak bol prvý telefón doručený obžalovanému do výkonu
väzby. Ďalšie mobilné telefóny, myslí, že druhý, bol malý Ericsson, ten mu svedok zabezpečoval cez

príslušníka ZVJS, ale zle sa mu cez neho písali SMS správy, tak opätovne sa vrátili k Nokii. Myslí, že
tento telefón bol aj zadržaný na izbe obžalovaného a mobilná karta bola na svedkove meno.

Pokiaľ svedok tvrdil, že vozieval obhajcov, tak bolo treba voziť R. O.. R. G. chodil sám svojím autom.
Myslí, že potom obžalovaného alebo jeho brata U. zastupoval R. N., ktorý tiež chodil na svojom aute.

A. mal tiež svoje auto. Keď R. O. chodil za obžalovaným, trávil tam celé doobedie aj celé poobedie. Oni
ho zvyčajne čakali pred väznicou alebo v meste. Svedok obžalovanému zabezpečoval výmenu prádla,
nosieval na návštevu jeho družku alebo ľudí, ktorých si žiadal. V období rokov 2000 a 2003 boli zvyčajne
dva až trikrát v Banskej Bystrici.

Svedok si už moc nespomína, ako sa zabezpečovali svedkovia na to, ako mali vypovedať. Bol tam
problém ohľadom auta, z ktorého sa strieľalo. Bolo to auto L. Q.. Potom sa vybavovala nejaká slečna,
ktorá mala potvrdiť nejaké alibi, že boli spolu na nejakej chate. Ukazovala sa jej aj nejaká chata a keďsa pripravovala obhajoba, tak vyšli vonka obhajcovia a povedali, že treba pripraviť L. Q., M. T. ako majú
vypovedať. S. E. a ďalšie osoby, ktoré zabudol.

Na otázky obžalovaného svedok uviedol, že bol vypočúvaný vo veci vraždy V. G.. V tejto výpovedi sa
k vražde A. G. nevyjadroval preto, lebo podal trestné oznámenie a v trestnom oznámení išiel od začiatku,
od prvej vraždy až po koniec. Čiže vypovedal k vražde O., G. a ďalších osôb. Vždy sa sústredil na danú
vec. Keď podal trestné oznámenie a potom nasledovali výsluchy, svedok vypovedal o vražde G. a ako
prebiehala. Tak isto aj k tým ostatným vraždám a keby sa prišli spýtať na G., tak vypovedá aj v tejto veci.

Svedok bol v rokoch 1999 a 2000 vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody. Aktívnym členom skupiny
bol od roku 2000 a tí istí ľudia tam už fungovali predtým. To ako skupina fungovala vie od obžalovaného
a od tých ľudí. Svedok aj obžalovaný patrili do skupiny M. A., ktorý bol zavraždený. Svedok nevie, kto
ho zavraždil, ale vie, kto ho doviezol na miesto, kde bol zavraždený. Myslí, že aj v tejto veci podával
trestné oznámenie a vypovedal v tejto veci. E. M. A. ho vo väzbe nenavštevoval. Svedok potvrdil, že si

dopisoval s K., ako aj to, že v období rokov 1997 alebo 1998 dostal bitku od U. F..

Pokiaľ ide o vzťah svedka a obžalovaného, tak tieto vzťahy boli v roku 1996 a 1997 dobré, potom
bol obžalovaný zobratý do väzby a výkonu trestu, ich vzťahy neboli dobré. Od obžalovaného a jeho
brata dostal pokutu 200.000,- Sk. Tieto odovzdal O., aby im to odovzdal. Neskôr sa dozvedel, že to

neodovzdal. Keď bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu z Martina, ich vzťahy od začiatku neboli
dobré. O. povedal, aby sa svedok stiahol, žil v Sobranciach alebo v Čechách, ale ku koncu roku 1998 dá
sa povedať, sa ich vzťahy pomaly zmierili. Bolo to vtedy, keď obžalovaný používal dvojkový golf a piano
mercedes.

Svedok má vedomosť, že v roku 1998 nejaké osoby pripravovali, plánovali a pokúšali sa zavraždiť O..
Nevie o tom, že by obžalovaného a jeho brata mali zabiť. Odkedy spolupracuje s políciou, mal toľko
výsluchov, že pripustil, že v minulosti odpovedal na túto otázku inak. Pripustil teda, že mohol povedať,
že sa pripravovala vražda obžalovaného aj U. F.. Výpovede sa neučí, vypovedá spontánne tak ako sa
pamätá a stále sa bavia o rokoch 1998 alebo 2000, čo je pomaly štvrť storočie. Vo svojom trestnom

oznámení neuviedol túto skutočnosť preto, lebo k zjavnému pokusu ani nedošlo, neboli ani kúpené
zbrane, nič konkrétne sa nepripravovalo.

Svedok si myslí, že prvýkrát sa dozvedel, že má obžalovaný niečo spoločné s vraždou G. začiatkom
roka 2001, možno koncom roka 2000, nespomína si.

Súd na návrh obžalovaného v zmysle § 269 Tr. por. prečítal časť výpovede svedka učinenej na hlavnom
pojednávaní zo dňa 30.10.2012 vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/23/2008 (č.l. 525 prip. spisu),
kedy svedok na otázku, kde a od koho sa dozvedel o usmrtení, resp. o veciach ohľadom vraždy G.
uviedol, že keď sa stala vražda bol vo výkone väzby a po prepustení sa veľa rozprávali, po Kapušanoch

sa toho veľa nahovorilo. Prvýkrát sa dozvedel o tom ako obžalovaný zabil G. vtedy, keď chodili do
Banskej Bystrice pripravovať obhajobu spoločne s advokátmi, konkrétne tam bol vtedy A. a Q. O.. Vtedy
sa vybavovalo to dievča na chate. Aj vtedy čo spomínal, že obžalovaný fajčil pri aute, tak vtedy mu tiež
povedal, že na A. je spoľahnutie, že cez neho bola vybavená aj vražda G. a jeho smrť si objednal K.
a mala to byť niečo ako výstraha pre ostatných. O priebehu skutku sa dozvedel z rozhovorov medzi

advokátmi, pri ktorých bol prítomný. Mala tam byť zabezpečená nejaká slečna z erotického salónu, ktorá
mala robiť alibi o tom, že mala byť s obžalovaným na nejakej chate, všetko s cieľom vysekať z toho
obžalovaného.

Svedok po prečítaní tejto výpovede uvádza, že vypovedá tak, ako si na veci pamätá, nie tak ako niekto

chce. Výpovede si neštuduje od rána do večera ako obžalovaný. Aj na súde v roku 2012 povedal, že
sa to dozvedel v roku 2001, resp. 2002. Svedok vypovedá spontánne, samozrejme od tej doby uplynul
čas. Nie na všetko sa môže pamätať. V roku 2012 vypovedal vo veci A., teraz vypovedá konkrétne vo
veci obžalovaného a snaží sa rozpamätať najviac čo obžalovaný povedal, čo svedok videl a zažil.

Svedok ďalej uviedol, že vzťah medzi O. a S. E. bol vynikajúci. Myslí si, že nejaký čas sa hovorilo
v skupine, že O. spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, ale svedok bol v tom čase vo
výkone trestu.Svedok opätovne zotrval na tom, že meno R. A. mu nič nehovorí. Možno pozná K. švagra. Je možné,
že sa s touto osobou stretol ešte keď bol vo väzbe v rámci eskorty v Sučanoch. Nevie, či sa rozprával
s K. švagrom, ale stretol mnoho ľudí v eskortných miestnostiach. Či bol medzi nimi aj K. švagor, nevie.

Svedok podpísal ochrannú dohodu, avšak ďalšie informácie ohľadom jeho spolupráce, ako aj jeho
trestných veciach nechcel uvádzať. Svedok nezískal žiadne výhody výmenou za to, že vypovedá proti
obžalovanémuaďalšímosobám.Keďzačalspolupracovaťsorgánmičinnýmivtrestnomkonaníinicioval
stretnutie s prokurátorom, ale nevie, či išlo o prokurátora V.. Myslí si, že s prokurátorom V. sa nestretol

predtým, ako podal trestné oznámenie. Pripustil však, že na rovnakú otázku odpovedal odlišne. Nevie,
o čom sa s prokurátorom V. rozprával a nevie ani či sa stretli.

Svedok pozná D. M.. Boli spolu na jednej cele.

Svedok už nevedel uviesť, kedy presne začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, bolo

to niekedy v roku 2011. Mohlo to byť 11.04.2011. V minulosti ho zastupoval obhajca R. O.. Nie je však
ochotný zbaviť ho mlčanlivosti. Svedok nevie, či ho zastupoval obhajca A., ale vie, že ho bol navštíviť vo
výkone väzby v Prešove. Ani obhajcu A. nie je ochotný zbaviť mlčanlivosti. Obhajca R. G. ho v minulosti
zastupoval, avšak ani jeho nie je ochotný zbaviť mlčanlivosti.

Svedok R. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že podľa jeho informácií mal A. G. zastreliť obžalovaný.
Jeho šoférom mal byť nejaký A. z Banskej Bystrice. To bol K. človek a mal byť tam ešte jeden, čo ich
čakal ešte s jedným autom, tam kde sa stala tá vražda, ďalej od toho. To meno uviesť nevie, ale spoznal
ho osobne. Mal operované hlasivky, mal na krku strojček, ale on už zomrel, mal sa údajne zabiť, vyskočiť
z domu. Tieto informácie má od obžalovaného, lebo vtedy boli dobrí kamaráti, priatelia a ešte nevie, od

ktorého chlapca. Rozprávali sa medzi sebou v ich partii. V tejto partii bol obžalovaný, U. F., R. E., S.
E. z Čiernej nad Tisou, W. M. z Veľkých Kapušian a okolie, ale oni boli aj z Michaloviec a ďalej. Partia
sa zaoberala pašovaním ľudí, cigariet, výpalníctvom, vraždami, úžerou, všetkým, čím sa dali zarobiť
peniaze.

Obžalovaný mu to povedal veľmi dávno, pred 20 až 25 rokmi, mohlo to byť aj viackrát, ale už si to presne
nepamätá. Rozprával mu o tom preto, lebo boli dobrí kamaráti. S obžalovaným boli veľmi dobrí kamaráti,
ale teraz ho už obžalovaný nenávidí, pretože svedok začal spolupracovať s políciou a vstúpil do ochrany
svedkov. Obžalovaného poznal odvtedy ako chodil do školy a cez A., lebo predtým na začiatku boli
kamaráti s A.. Najprv boli kamaráti s A., potom A. zabili, A. miesto prebral G. O., potom aj jeho zabili

a potom ostali oni, obžalovaný a tá partia. Obžalovaný bol v tejto skupine šéfom.
V čase vraždy A. G. bol svedok na Okresnom súde Trebišov. Pamätá si to preto, lebo v tých časoch
ešte nespolupracoval s políciou a na začiatku svedčil obžalovanému, že aj on bol s ním na Okresnom
súde Trebišov. Obžalovaný tam však s ním nebol, vtedy klamal, teraz hovorí pravdu. Na to, aby klamal,
ho naviedol jeden advokát, ktorého meno uviesť nechce.

Svedok si už nepamätá, keď bol obžalovaný vzatý do väzby pre tento skutok. Pamätá si však, ako ho
hľadali policajti a nenašli a na druhý deň ho svedok zobral na policajnú stanicu, udal sa.

Svedok navštevoval obžalovaného počas výkonu väzby. Chodil na návštevu, každý týždeň mu chodili

vymieňať čisté prádlo. Má vedomosť o tom, že na cele obžalovaného sa našiel mobilný telefón. Bližšie
k tomu nič nevie.

Svedok pozná L. Q.. Patril do ich partie. Nepamätá si, či ho navštevoval vo výkone väzby. Oni boli vo
väzbe v Prešove, U. F. navštevoval, ale nepamätá si či navštevoval aj L. Q.. Pripustil, že L. Q. posielal

peniaze, keď bol vo väzbe. Keď bol niekto z partie vo väzbe, svedok posielal peniaze na účet. L. Q.
a obžalovaný boli kamaráti.

K vozidlu Alfa Romeo uviedol, že malo české značky. S týmto autom zavraždili A. G. a potom ho niekde
pri Brezne alebo Banskej Bystrici podpálili. Toto vie z partie od obžalovaného ako sa rozprávali. Bol

medzi nimi, počul všetko, čo sa rozprávali.

Svedok pozná S. E.. K vzťahu obžalovaného a S. E. uviedol, že predtým ako on patril do ich partie, boli
všetci kamaráti. On pašoval ľudí cez hranice na Slovensko a potom, ako obžalovaného dali do väzbyalebo do basy, už nevie, za vraždu G., vtedy sa nejako zmenili vzťahy. Chceli zabiť obžalovaného, keby
ho pustili, aj svedka.

Svedok pozná A. A.. Ten mal byť údajne šoférom na tej Alfy Romeo ako zavraždili G.. Pozná ho osobne.
Vozili prádlo, menili a keď pustili obžalovaného, potom boli za ním v Banskej Bystrici. Pozval ich na
nejaké otvorenie pizzerie alebo baru. Odtiaľ ho pozná. Podľa jeho vedomostí boli obžalovaný s A. A.
kamaráti. Aj obžalovaný s W. M. boli veľmi dobrí kamaráti. Chodili do jednej školy.

A. K. nepozná osobne, iba zo súdov. Svedok nevie nič ohľadom vzťahov medzi ich skupinou a skupinou
okolo A. K.. To len z počutia.

Na otázky obžalovaného svedok uviedol, že to už bolo dávno, keď obžalovaného chceli zabiť. Ako
bol obžalovaný v base alebo vo väzbe, M. mu povedal, či chce robiť ďalej úžeru a bude im dávať
peniaze, nie obžalovanému. Potom ako sa M. nafetoval, hovoril, že nech si svedok dáva pozor, keď

chodí z Kráľovského Chlmca na benzínku, kde chodil umývať auto, že ho chcú dať dole, chcú ho zabiť.
S. E. a D. Y.. Zisky z účery boli dobré, veľké. Z toho dostávala celá partia výplatu. Na začiatku to bolo
200.000,- Sk, 1.000.000,- Sk aj 1.500.000,- Sk mesačne. Každý mesiac to nebolo rovnaké, ale ten príjem
1.000.000,- Sk bol stále. K tomu bol príjem za pašovanie cigariet a pašovanie ľudí. Niekedy 500.000,- Sk,
niekedy 2.000.000,- Sk. Keď bol obžalovaný na slobode, tak obžalovaný rozhodoval ako bude naložené

s týmito peniazmi. Pokiaľ ide o úžeru a pašovanie ľudí a cigariet, kto to robil, ten dostal peniaze, ale ten
rozdal peniaze pašovateľom, všetkým šoférom, všetkým, aj celej partii. Ak by obžalovaného zavraždili,
tieto peniaze by získal M. a R. E..

Obžalovaný svedkovi neublížil, svedok chodil k nemu domov.

Svedok vie len z počutia kto zabil M. A., bol tam S. E. z Čiernej, G. O.. To rozprával R. G.. On tam bol
a aj U. F., ale nie pri vražde, ale pri únose, keď ho zobrali z domu niekde ku Banskej Bystrici. Svedok
potom prišiel po jeho mŕtvolu, keď ho zavraždili, lebo sa báli, že K. ich zabije.

Svedok bol obvinený na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku a tam ho oslobodili zo skupiny. Jeho
trestné stíhanie za úžeru zastavili, alebo nevie, či to bolo vôbec stíhané, lebo nemali nikoho, kto by
povedal. V ich partii jeden hovoril, že mu svedok dal na úroky peniaze, ale to nebola pravda. Svedok robil
v herni a odtiaľ si požičal. Úžeru riadil obžalovaný spolu so svedkom. Obžalovaný hovoril ako to má byť.

Na otázku, či ho chodili ovplyvňovať policajti, aby vypovedal proti obžalovanému, svedok uviedol, že
v tých časoch, ako bol vo väzbe, ešte nebol v ochrane svedka a vtedy povedal, že ho ovplyvňujú, ale
nechceli ho ovplyvňovať, lebo chceli vedieť od neho pravdu. To už dávno na viacerých súdoch povedal.
Vtedy klamal. Odkedy ako je v ochrane, odvtedy hovorí pravdu. Svedok potvrdil, že mu policajti povedali,
že pokiaľ nebude vypovedať proti obžalovanému, zhnije v base.

Keď v minulosti vypovedal inak, vtedy bol s obžalovaným ešte kamarát. Chránil ho. Nerozprával proti
obžalovanému.Niktoprotiobžalovanémunerozprával,keďbolvonku,alekeďhozobralidoväzby,potom
začali. Ako svedok vstúpil do ochrany svedkov, odvtedy povedal a sľúbil policajtom, že už bude hovoriť
len pravdu. Nemal žiadnu motiváciu, prečo začal hovoriť pravdu. Svedok prišiel na to, že je tak lepšie,

lebo niektorí z partie si začali vymýšľať o vraždách, čo boli, čo sa stali, že oni sú najlepší chlapi na
svete a svedok mal byť s obžalovaným všade pri tých vraždách a vtedy povedal, že povie naozaj pravdu
ako to bolo. Nepamätá si presne kto takto vypovedal, ale bol to W. M.. Svedok si už nepamätá, či
podmieňoval spoluprácu tým, že ho prepustia z väzby, že získa beztrestnosť za vraždy, že nebude
obvineným, ale svedkom, že bude zaradený do programu na ochranu svedkov, získa inú identitu a bude

bývať v Nemecku. Svedok potvrdil, že dňa 07.10.2013 vo väzbe v Prešove napísal vyšetrovateľovi list
na výsluchu (č.l. 4641). Svedok bol prepustený z väzby, ale nevie kvôli čomu.

Na návrh obžalovaného súd v zmysle § 269 Tr. por. oboznámil uznesenie Krajskej prokuratúry Košice
č. 1Kv 11/13 zo dňa 17.12.2013 (č.l. 4731), ktorým bol R. G. prepustený z väzby na slobodu, pretože

dôvod väzby pominul. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že R. G. bol trestne stíhaný pre trestný
čin vraždy pre skutok usmrtenia R. E. dňa 02.02.2001 v obci Čičarovce v okrese Michalovce. Na R. G. sa
vzťahujú opatrenia podľa zákona číslo 256/1998 Z.z., v rámci ktorých okrem iného bude zabezpečená
prítomnosť R. G. pre ďalšie trestné konanie v predmetnej veci ako aj iných trestných veciach. Toho časuje organizačne a technicky pripravené prevzatie R. G. do ochrany mimo ústavu na výkon väzby. Obava,
že by obvinený ušiel alebo sa skrýval v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu tak pominula, pretože tento
bude k dispozícii príslušného útvaru vykonávajúceho jeho ochranu v zmysle vyššie uvedeného zákona.

Svedok sa nevie vyjadriť, v akom štádiu sú jeho trestné stíhania vo veci vraždy R. E., A. V., V. G.
a spreneveru v záložni obžalovaného. V prípade sprenevery však nešlo o spreneveru, to si len požičal
peniaze, ktoré keby bol zdravý, vedel by vrátiť. Majiteľka záložne, žena obžalovaného o tom vedela,
ale súhlas na to nedala. Neudali ho dovtedy, kým nezačal spolupracovať s políciou. Svedok potvrdil,

že zastrelil F. O..

Na návrh obžalovaného bola v zmysle § 269 Tr. por. oboznámená časť uznesenia Okresného súdu
Košice I. sp.zn. 6Nt/38/2014 zo dňa 09.03.2016 (č.l. 4742), ktorým bol zamietnutý návrh Generálnej
prokuratúry SR na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresom súde Košice I sp.zn.
4T/46/2008, a to „Výpoveď svedka R. G. je síce novým dôkazom, súd síce výpoveď R. G. v pôvodnom

konaní poznal, aj keď v inom procesnom postavení, avšak momentálne je jeho výpoveď s úplne
novým obsahom. Výpoveď svedka G. sa však nezhoduje s vykonanými dôkazmi, ktoré boli v pôvodnej
veci vykonané a preto je zrejmé, že tento svedok neuvádza pravdu (aj keď súdu v tomto konaní
neprináleží hodnotiť dôkazy). Súd poukazuje na veľmi zásadný rozpor, že poškodeného mal postreliť do
oblasti brucha, pričom je zrejmé, že poškodený bol strelený zozadu do chrbta, čo vyplýva zo všetkých

znaleckých posudkov. Rozporov v komparácii výpovede svedka G. s pôvodne vykonanými dôkazmi je
viac, ako to naznačovala obhajoba, týmito sa však do úplného podrobna súd nechcel zaoberať, nakoľko
by to bolo nad rámec konania a mohlo by to slúžiť ako podklad nového rozhodnutia.“

Obžalovaný oboznámil listy R. G. zo dňa 13.10.2006 a 27.02.2007 (č.l. 4747, 4748) adresované R.

G., ktorých obsah svedok potvrdil. Uviedol, že ich písal v čase, keď nespolupracoval s políciou, tak im
nehovoril, že vie o všetkom. Oni aj pravdu chceli vedieť od neho. Vtedy nespolupracoval s políciou,
vypovedal päť až desaťkrát, vtedy klamal, lebo chránil obžalovaného. Ako začal spolupracovať
s políciou, je pravda, že robili na neho nátlak, ale to nie, že robili na neho nátlak, len pravdu chceli
vedieť. Veci, ktoré opisoval v listoch, že sa mu vyhrážali, že zhnije v base, že mu zoberú televízor, že ho

psychicky a nervovo zničia, sú pravdivé. Svedok si nepamätá, ktorí vyšetrovatelia to boli, bolo to veľmi
dávno. Vyšetrovateľa R. E. pozná. Vyšetrovateľa O. D. videl raz, ale podľa mena ho nepozná.

Svedok bol eskortovaný vrtuľníkom z Ilavy do Humenného a späť. Rozprával sa v ten deň aj so S. E..
S. E. ho ovplyvňoval, aby sa priznal k nejakým veciam. Nepamätá si, či sa mu vyhrážal a či na neho

kričal. Prišiel do tej kancelárie, kde ho policajti vypočúvali. S. E. mal záujem, aby svedok vypovedal proti
obžalovanému, pretože keby že ostal obžalovaný v base, tak oni by prevzali celý okres a kraj, peniaze,
úžeru a pašovanie.

Svedok pozná G. O.. Z rozprávania vie, že O. pustili z väzby a dali do ochrany svedkov a potom, že

odtiaľ ušiel do Maďarska a potom nevie, či S. E., to bol jeho dobrý človek, že aj on mal niečo svedčiť.
On ušiel do Talianska, lebo ich naháňali policajti. Potom len počul, že O. sa v Maďarsku utopil.

Podľa vedomostí svedka sa obžalovaný nestretol s K. ešte predtým, ako bol v decembri 1997 vzatý do
väzby. V tých časoch sa s ním stretával R. B., S. E. a O..

Svedok pozná advokáta A.. Nevie však, či sa s ním obžalovaný mohol stretnúť v roku 2000. Vie, že keď
bol obžalovaný vo väzbe, tak ho zastupoval. Odvtedy ho pozná aj svedok. Nemá vedomosť o tom, že
by obžalovaný do 01.03.2001 spomínal A..

Obžalovaný v minulosti sprevádzal svedka na pojednávaní na Okresom súde Trebišov v jeho trestnej
veci.

S. E. a W. M. užívali drogy. Presné obdobie, kedy to bolo, uviesť nevie, ale ako boli vonku tak užívali
drogy od 5 do 10 rokov, dosť často, týždenne dva, tri, štyrikrát.

Peniaze v herni, ktorá patrila nielen družke obžalovaného F. M., ale aj svedkovi a M., nezobral, len
natáčal peniaze. Nudil sa, tak hral. Prehral možno 1.500.000,- Sk, nepamätá si, nechce klamať. Tieto
peniaze musela zaplatiť družka obžalovaného.Svedok sa odmietol vyjadrovať k skutočnostiam týkajúcim sa programu ochrany svedka. Svedok
vypovedal vo veci U. F. na Okresnom súde Žilina vo veci vraždy M. A. a F. O.. Nepamätá si, aké vzťahy

boli medzi obžalovaným a W. M. v roku 2000, keď ho prepustili z výkonu trestu v Košiciach. Podľa neho
dobré, neboli nepriatelia. Boli kamaráti. Už aj vtedy dávno a potom ako ho pustili z basy prišiel do tej
partie. Stali sa väčšími kamarátmi.

Svedok na otázky prokurátora uviedol, že si nepamätá, v koľkých vraždách vypovedal proti

obžalovanému. Päť, šesť, mená si nepamätá. Obžalovaný nepil, raz za mesiac si dal na diskotéke. Nepil
denne ani týždenne. Nikdy ho nevidel drogovať.

*****

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy výsluchmi svedkov A. K. a R. A.. Súd s poukazom na

ustanovenie § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu svedka Q. A., keďže tento ochorel
na chorobu, ktorá natrvalo znemožňuje jeho výsluch (č.l. 3884).

Svedok A. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepoznal až do doby, kým sa stretli
na súdnom pojednávaní v tejto trestnej veci v Banskej Bystrici, kde bol predvolaný ako svedok. Potom

sa stretli v Ilave, kde obaja vykonávali trest odňatia slobody na doživotnom oddiele. S obžalovaným
sa v Ilave istý čas rozprávali, nebol to vzťah priateľský, bol to skôr vzťah ako známi, že sa poznajú
z väzby. Ak si dobre pamätá, tak na svedka bol dňa 18.12.1997 vydaný zatýkací rozkaz a obžalovaný
bol v ten deň prepustený z výkonu trestu ako mladistvý. To len na dokreslenie toho, že sa nemali kde
stretnúť. Obžalovaný sa mu nikdy nezmieňoval o tomto skutku a nakoniec ich vzťah dospel do bodu

mrazu. Niekoľko rokov sa spolu nebavia.

O predmetnom skutku sa svedok dozvedel od svojho advokáta vo väznici v Leopoldove, kde mu R. X.
oznámil, že svedok v ich trestnej veci bol zavraždený v Banskej Bystrici. Svedok nemá problém zbaviť
R. X. mlčanlivosti v prípade, ak by bol tento predvolaný ako svedok. Nemá žiadnu vedomosť, že by

obžalovaný spáchal tento skutok, dokonca ani sám super svedok A. A. mu to nikdy neuviedol, keď sa
ho na to osobne pýtal v roku 2002, keď bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.
Fyzická likvidácia svedka A. G. svedkovi poškodila takým spôsobnom, že bol pred odvolacím súdom NS
SR niekoľko týždňov a mal veci pripravené tak, že A. G. stiahne svoju výpoveď. Svedok mu za to vráti
peniaze a tým pádom jeho advokáti vedeli o tom, že sa rozsudok bude musieť zrušiť a vec sa vráti do

prípravného konania. U G. túto vec vybavoval jeho nebohý kmotor F., na ktorého bola tá chata prepísaná
s tým, že sa dohodli, že tá chata sa predá a G. svedok vyplatí 4.000.000,- Sk s tým, že on povie, že
tá pohľadávka od V. bola uhradená. Po jeho odsúdení Okresným súdom Prešov svedok chatu predal
prostredníctvom F. a 4.000.000,- Sk dostala vdova po G.. Svedkova ex manželka C. K. jej to bola osobne
zaniesť. Na základe výpovedí dvoch svedkov A. A. a O. O., ktorí ho z takého istého skutku už obvinili

aj predtým, že mal pripravovať fyzickú likvidáciu A. G. prostredníctvom Q. A., jeho bývalého advokáta,
dňa 24.04.2020 Generálna prokuratúra SR zastavila trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por.
voči svedkovi, Q. A., C. B. s odôvodnením uznesenia, že výpovede svedkov O. a A. boli zavádzajúce.
Skutočnosti, ktoré uvádzali sa nepotvrdili. Títo dvaja svedkovia boli obvinení v tom čase ešte z ďalšej
úkladnej vraždy mafiána C. I. zo skupiny B., kde na základe výpovede proti svedkovi prokurátor zastavil

trestné stíhanie. A. dokonca prepustili z výkonu väzby.

Svedokuviedol,ževroku2000nielenžeobžalovanéhonepoznal,aleaninevedelojehoexistencii.Vedel,
že nejakí bratia F. sú v Kapušanoch, osobne ich nepoznal. U svedka pracoval, pre ich organizovanú
skupinu, G. O., ktorý však po jeho uväznení začal vypovedať proti svedkovi. Bol zobratý do ochrany

svedkov a už sa s ním svedok potom nekontaktoval, pretože vedel, že spolupracuje s políciou, a svedok
vtedy ešte s políciou nespolupracoval. Svedok sa nevie vyjadriť ku vzťahu G. O. a bratov F.. Možno ich
aj O. niekedy spomenul, ale nepamätá si to, je to už 30 rokov. S U. F. sa stretol asi v roku 1997 raz
u neho v penzióne v Bystrej. Tam mu ho predstavil O.. Bavili sa možno päť minút.

Svedkov vzťah k A. G. nebol žiadny. C. V. z Brezna požiadal svedka o vymoženie pohľadávky od
G. a tak sa niekoľkokrát stretli a riešili túto pohľadávku pre V.. Bolo to dosť komplikované, lebo G.
popieral autentickosť pohľadávky a V. trval na tom, že z ich obchodných transakcií vznikla tá pohľadávka.
Nakoniec sa dohodli tak s G., že to vyrieši prostredníctvom tej nešťastnej chaty. Svedok v tom čase, keďboli obvinení z vydierania A. G., nespomínal meno C. V., aby mu neprivodil trestné stíhanie a tak boli
odsúdení len svedok, G. a myslí, že G. alebo F. F.. Svedok v tom čase vyplatil V. pohľadávku 1.500.000,-
Sk s tým, že chata sa prepísala na F.. G. nebol nadšený, lebo tá chata mala oveľa väčšiu hodnotu.

Preto to riešili následne, keď už boli obvinení a odsúdení Okresným súdom Banská Bystrica, že tú chatu
predajú a vrátia G. 4.000.000,- Sk. On sľúbil F., že prizná pohľadávku a tým pádom by padlo to vydieranie
a neboli by odsúdení NS SR. Preto mu poškodila fyzická likvidácia G.. Zrejme niekto mal iný dôvod
využiť túto situáciu. Kauza sa medializovala, G. bol istý čas v ochrane svedkov. Až následne ho prestali
chrániť, keď o to požiadal, pretože vedel, že boli dohodnutí, že to idú riešiť takýmto spôsobom.

K Q. A. svedok uviedol, že patril do tímu advokátov, ktorí ho v tom čase, od roku 1997, zastupovali.

K R. A. svedok uviedol, že bol jeho bývalý švagor. Brat jeho manželky, ktorý nikdy nepáchal žiadnu
trestnú činnosť. Nepatril do organizovanej skupiny. Bol zamestnaný v jednej prevádzke ich firiem ako
rádový zamestnanec. Následne po trestnom oznámení, potom sa prevalilo, že to trestné oznámenie bolo

nepravdivé, zatiahol do toho nejakým spôsobom jeho švagra a A. A.. A. totiž tvrdí vo svojom trestnom
oznámení, že bol u neho na návšteve, kde si mal uňho objednať likvidáciu G.. Malo to byť v Leopoldove
vo výkone väzby, až následne si vyšetrovatelia vyžiadali zoznam návštev a zistili, že tá návšteva bola
až po fyzickej likvidácii a preto si ju nemohol objednať.

Pokiaľ ide o návštevy vo väzbe, svedok si myslí, že prvé dva roky ho nenavštevovali ani manželka, ani
mama, ani nikto. Až následne, keď bol odsúdený prvostupňovým súdom, bol mu zrušený kolúzny dôvod
väzobného stíhania a vtedy už prijímal návštevy. Všetko to bolo za prítomnosti príslušníka ZVJS, cez
sklo. V roku 2000 ho už A. tak často nezastupoval, pretože čakali na odvolacie konanie. Viackrát sa
im potvrdilo, že boli odpočúvaní, návštevy s obhajcami prebiehali za sklom, z jednej strany bol pri nich

príslušník ZVJS.

K vzťahu s A. A. svedok uviedol, že ich vzťah bol taký ako nadriadený k zamestnancovi. A. spoznal
v Brezne, kde v tom čase vlastnil fitnes centrum, do ktorého on chodil ako vojak z povolania cvičiť. Tam
sa zoznámili. A. ho oslovil, či by mu nenašiel nejakú brigádu v jeho podnikoch ako biletár. Myslí si, že bol

čerstvo ženatý, mali malého chlapca, takže si chcel privyrobiť brigádami. A. nepatril do ich organizovanej
skupiny. Nepáchal s nimi žiadnu násilnú trestnú činnosť. Skôr ho bral ako také veľké prerastené decko.
Mentálne bol na úrovni 16 ročného chlapca. Pokiaľ by si chcel objednať fyzickú likvidáciu niekoho, tak
určite by si ju neobjednal prostredníctvom A.. Mal na to zodpovednejšie a bližšie osoby, ktoré boli v tom
čase na slobode a mali jeho dôveru, pretože páchali násilnú trestnú činnosť a tieto osoby patrili do ich

organizovanej skupiny. Išlo o F. F., M. V., R. B. a ďalší. V súčasnosti nemá žiadny vzťah s A.. Vída ho
len na súdnych pojednávaniach, ten vzťah nikdy nebol kamarátsky. Chodil väčšinou so O. O.. Občas
išiel s nimi, keď išli do Bratislavy, myslí, že mal v tom čase zbrojný preukaz. Keďže bola taká doba, tak
išiel občas s nimi ako doprovod. Strážili mu so O. auto, robil biletára v nočnom bare, púšťal hostí. Už
si nespomína, prečo bol za ním A. vo väzbe. Možno doviezol jeho exmanželku. V tej dobe chceli byť

so svedkom všetci kamaráti.

Svedok sa nevedel vyjadriť, či v tom čase poznal S. E., poznal niekoho s prezývkou S.. Keď prišiel O. do
Banskej Bystrice do jeho podnikov, nočných barov, stále ho sprevádzali nejaké osoby, ale svedok tomu
nevenoval nejakú pozornosť. Možno mu ich prestavil, podali si ruky a to bolo všetko.

K O. O. svedok uviedol, že ho pozná od začiatku 90tych rokov. Tiež chodil do jeho fitnescentra,
mal nejaké finančné problémy. Vychovávala ho stará mama, tak si chcel zarobiť. Bol zamestnaný vo
fitnescentre, predával tam lístky, proteíny, upratoval posilňovňu. Následne bol zamestnaný ako biletár
v bare. On dnes tvrdí, že mu robil šoféra, ale on nemal v tom čase ani vodičský preukaz. Svedok mal

v tom čase veľa zahraničných áut, ktoré chodili O. s A. umývať na umyvárku. Ich vzťah bol normálny.
Vnímal ho, že mal finančné problémy, sťažoval sa mu. Vie, že bol vo výkone trestu za krádeže. Skôr
mu ho bolo ľúto, tak ho zamestnal v posilňovni. Následne sa aj zúčastnil nejakých fyzických likvidácii
troch alebo štyroch poškodených mafiánov. Sú o tom záznamy, lebo bol ako svedok na Okresnom súde
Prešov, kde vypovedal v jeho neprospech.

Svedok bol prvýkrát podmienečne prepustený dňa 29.11.2002. Chvíľu sa venoval rodine. Následne išiel
na lyžovačku do Tatier, kde obehol na vleku bývalého premiéra Q. a ten podal trestné oznámenie. Potom
odišiel do Prahy a tam si založil firmu a začal podnikať. Keďže mu bolo jasné, že na Slovensku tobude mať ťažké, tak odišiel do Čiech do Prahy. Následne bol na neho podaný mimoriadny opravný
prostriedok, že bol predčasne prepustený, bol vydaný medzinárodný zatykač, kde ho zadržala pražská
polícia a vydali ho na zvyšok výkonu trestu odňatia slobody na Slovensko. Odvtedy je vo výkone trestu

odňatia slobody. To bolo 05.04.2003. V tomto čase, keď bol na slobode, sa viackrát stretol so O. O..
Býval v Brezne a asi 4 roky bol jeho sused. Rozprávali sa o väzbe, ako sa mal. Nepamätá si. O. sa motal
okolo ich skupiny, ale nebol výkonný člen. Bol to taký poskok.

Svedok sa nevedel vyjadriť k vzťahu medzi M. V. a A. A.. M. V. bol svedkov blízky a rodinný priateľ.

Určite sa poznali.

Keď bol vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody od roku 1997 o jeho finančné prostriedky sa starala
ekonómka C. H. a jeho exmanželka C. K..

Na čele skupiny K. bol svedok. Mal pocit, že jeho podriadení ho vnímali ako kamaráta, ale ten pocit

mal len dovtedy, kým ich nevidel na súde vypovedať a vyviňovať sa zo skutkov a hádzať všetku špinu
na svedka. Nevnímal, že by sa ho obávali. Vnímal to ako kamarátsky vzťah. Samozrejme vnímali ho
ako majiteľa, ktorý im dáva prácu, plat, ale nikdy to nevnímal aj pri ilegálnej trestnej činnosti, za ktorú
im vyplácal odmeny, že by mali strach, keď preberali peniaze. Neboli to malé sumy. Bežne sa stávalo,
že v bare napadli hostí. Mali nejakú autonehodu pod vplyvom alkoholu a museli to riešiť. Mal 140

zamestnancov v SBS, takže to boli problémy, aj zábava, aj dovolenky, aj všetko. Ale nikdy nevnímal
takú situáciu, že by prišiel na nejakú akciu, že by to musel urobiť. Vnímal to tak, že to robia dobrovoľne
zo zištným motívom, že odmenou bola finančná odmena a tie ich dnešné výpovede nekorešpondujú
so skutočným stavom ako to bolo v tých 90tych rokoch. Stalo sa, že niekedy porozbíjali nejaké poháre,
museli za to zaplatiť, keď rozbili služobné auto, museli vyrovnať v servise opravu z vlastných nákladov,

ale to urobili sami dobrovoľne, keďže si priznali chybu, že boli pod vplyvom alkoholu. Nikdy nedošlo
ku konfliktu, že by niekoho zbil za to, že rozbil niekoľko pohárov.

Na otázky obhajcu svedok uviedol, že je možné, že sa G. s A. poznali pred rokom 2000, ale nevie to
100% potvrdiť. Nevie, ale určite sa poznali. Tam sa poznali všetci. Svedok si nespomína na konfrontáciu

v trestnom konaní.

G. O. usvedčoval svedka už v roku 1999. G. O. bol vzatý do ochrany svedkov a začal spolupracovať
s políciou, kde objasňoval vraždu D. a následne začal usvedčovať aj svedka. Ak si dobre pamätá, tak
prišiel nejaký list do spisu, že chce vypovedať vo veci poškodeného O., za čo je svedok odsúdený. A.

mal v roku 2000 vedomosť o tom, že G. O. spolupracuje s políciou a má úmysel usvedčovať ho z vraždy.
Doniesol mu prefotený list zo spisu. Zastupoval ho v tej veci.

Svedok má vedomosť, že by A. a O. v tej dobe užívali drogy. A. dosť silno užíval drogy.

Pokiaľ ide o smrť C. I., tak A. presúval mŕtvolu s nejakými chalanmi. Robil doprovod tomu autu, v ktorom
presúvali mŕtvolu C. I. ku vykopanej jame. A. však nepatril do ich organizovanej skupiny k tej výkonnej
čate a jeho dôvera v neho v tom čase nebola taká, aby ho bral na takéto akcie. Svedok bol v tom čase,
keď išli prevážať mŕtvolu I., odcestovaný v Brne so svojim kmotrom G. G. a niekto z tých ich chlapov
zobral A., aby išiel robiť doprovod, aby keď bude niekde hliadka, aby dal vedieť cez telefón, ak by ich

zastavila polícia, aby nebolo podozrenie, že išlo o trestný čin.

Svedok má vedomosť, že vo veci vraždy C. I. bol utajený svedok č. 1 A. G., ktorý sa zúčastnil tej vraždy.
Až následne keď A. sľúbil vyšetrovateľom aj so O., že ho budú usvedčovať z ďalších vrážd vrátane G., A.
G. zmenil svoju výpoveď a začal ich vyviňovať z tohto skutku. Všetci to potom po dohode s operatívcami,

ktorí ich navštevovali vo väzbe, nasmerovali tak, aby bol svedok obvinený a im bolo zastavené trestné
stíhanie. Po týchto návštevách G. zmenil výpoveď a im bolo zastavené trestné stíhanie. Zmenil výpoveď
takým spôsobom, že ich vyvinil z tohto skutku C. I..

K vzťahu A. G. s policajtmi C. V., A. N., R. A., G. G. a prokurátorom M. V. svedok uviedol, že tieto osoby

im umožnili navštíviť svoje manželky domov z výkonu väzby, o čom sú úradné záznamy. Korigovali
s nimi výpovede voči svedkovi a nakoniec výsledok vieme, že len svedok bol odsúdený z celej ich
organizovanej skupiny a to boli všetci v pozícii svedkov. Dokonca zašli až tak ďaleko, že im ani nevzniesliobvinenie a nepoužili ustanovenie § 205 Tr. por. A to aj napriek tomu, že sa sami priznávali z účasti na
niekoľkých vraždách. V roku 2005 ho G. usvedčoval, takže ich vzťahy boli na bode mrazu.

Trestné stíhanie vedené proti Q. A. na Okresnom súde Ružomberok skončilo oslobodzujúcim
rozsudkom. O. a A. ho krivo obvinili. Je absurdné, aby A. plánoval vraždu A. prostredníctvom M. V..

Svedok nevie uviesť, ako dlho trvala spolupráca O. s políciou. Z médií vie, že odišiel z ochrany svedkov.
Potom ho hľadala polícia, potom ho niekde našli.

SvedokA.Q.A.nahlavnompojednávanídňa19.03.2007a20.03.2007(č.l.2067)uviedol,žejepravdou,
že je trestne stíhaný s A. K. a R. A. v súvislosti s vraždou A. G.. Na dátumy si už nepamätá, ale A. A.
bol obvinený z vraždy G., bol zadržaný policajtmi a vyšetrovateľ mu volal, že ho chce A. za obhajcu.
Keď prišiel na políciu umožnili mu krátky rozhovor s A. a dali mu uznesenie o vznesení obvinenia A. za
vraždu G.. Pýtal sa A., či má niečo spoločné s touto vraždou, povedal mu, že s tým nemá nič spoločné

a zároveň mu povedal, že operatívni pracovníci ho tam už niekoľko hodín lámu, aby uviedol, že vraždu
G. mal spáchať obžalovaný na želanie K., aby tam uviedol svedkovo meno a A. a že za to mal dostať od
neho a A. milión korún. Svedok mu na to povedal, že nech si povie, čo chce. Buď zostane alebo pôjde
preč. On mu povedal, že na takéto špinavosti sa nedá nahovoriť a v podstate došlo k jeho výsluchu,
ktorý bol stručný a poprel, že by sa zúčastnil na vražde G.. Potom ho zadržali a prokurátor dal návrh

na jeho vzatie do väzby. Svedok mu povedal, že väzba sa bude vykonávať v Trenčíne, čo vedel od
vyšetrovateľa. Zároveň mu povedal, že sa nebude môcť zúčastniť úkonu vo väzbe a že príde kolega V.,
pretoževšetkyvecirobiaspolu,sčímA.súhlasil.V.priosobnomrozhovoreA.uviedoltieistéskutočnosti,
čo uvádzal jemu, ako ho nútili vypovedať. Toto môže potvrdiť aj V.. Následne na to bol A. vzatý do
väzby do Leopoldova, kde bol predvedený do výsluchovej miestnosti, ktorá sa nachádzala hneď vedľa

miestnosti príslušníkov, ktorí predvádzajú obvinených. Táto miestnosť má sklenené dvere, ktorú prerobili
ešte v čase K. väzby, aby mali vizuálny kontakt na obvinených a obhajcov. Po príchode do vyšetrovacej
miestnosti A. znova zopakoval pred nimi oboma obhajcami na čo bol nahováraní policajtmi a povedal,
že napíše o tom záznam. Tento záznam v prítomnosti ich obidvoch vlastnoručne napísal a podpísal ho
a dal im ho. Podotkol, že A. ho napísal dobrovoľne a sám nebol svedkom ani nikým iným donútený k

napísaniu záznamu, čo by ani teoreticky nebolo možné, vzhľadom na prostredie, kde boli. To čestné
prehlásenie sa našlo u neho doma pri domovej prehliadke, bolo odňaté policajtmi. Domová prehliadka
však bola nezákonná, pretože v nej má advokátsku kanceláriu a na tom úkone nebol prítomný žiadny
zástupca advokátskej komory. Po nejakom čase sa A. dožadoval, aby sa do troch mesiacov dostal z
väzby domov. Povedali mu, že je to nereálne. Následne bol premiestnený do Ilavy, tam za ním chodili

operatívni pracovníci. Vie to z tých záznamov, ktoré sa nachádzajú v jeho trestnom spise. Následne nato
A. zastavili trestné stíhanie pre vraždu G., čiže splnili to, čo sľúbili v čestnom prehlásení A., teda, že
keď zmení výpovede, že mu trestné stíhanie zastavia. Na to bol prepustený z väzby. Medzi iným mu
poradili, aby mu vypovedal plnú moc avšak zabudli mu poradiť, že mu ju má vypovedať aj v inej jeho
trestnej veci a to za trestný čin ruvačky. Pokiaľ A. hovorí, že ani svedok ani V. od neho nevzali žiadne

peniaze za obhajobu znova klame, lebo uviedol, že im dlží zálohu po tom, keď splatí poslednú splátku
za saunu v Liptovskom Hrádku, ktorú má so svojou manželkou. Oni s tým súhlasili, pretože A. aj v iných
veciach, kde ho zastupoval, vždy zaplatil.

Pokiaľ sa týka obžalovaného svedok poukázal na podstatnú vec, ktorá sa nezhoduje s výpoveďou A.,

pretože A. najprv tvrdil, že túto vraždu si mal objednať K. na návšteve, na ktorej bol on prítomný a až
keď zistil, že návšteva sa uskutočnila až po vražde G., tak zmenil výpoveď v tom zmysle, že svedok mu
mal dať nejaký lístok od K., ktorý však nikdy neukázal.

Obžalovaného v roku 2000 vôbec nepoznal. Prvýkrát ho videl, keď bol vo väzbe v Banskej Bystrici

až po podaní obžaloby. Dá sa to presne zistiť z jeho prvej návštevy z väznice v Banskej Bystrici. Po
podaní obžaloby ho navštívil kolega R. O., ktorý obžalovaného spolu s R. G. zastupoval. O. ho v Brezne
navštívil s otcom obžalovaného a sedeli v nejakej kaviarni pri pumpe. O. ho poprosil, či by mu v podstate
nepomohol a to z dôvodu že z Trebišova a z Košíc majú ďaleko dochádzať do väzby do Banskej Bystrice.
Svedok s tým súhlasil, že v tých návštevách im pomôže, ale zastupovať pred súdom ho nebude, pretože

už vtedy boli tie mediálne šumy okolo K.. Keby obžalovaného zastupoval aj na súde, zrejme by narušil
celý proces. Došlo by k zaujatosti.Nie je pravdou, že obžalovaný v roku 2000 bol u neho doma a dokonca s A. v prítomnosti A. prebrať
milión korún. Nemá to logiku, pretože sa vtedy nepoznali. Preukázať sa to dá výpoveďou obžalovaného,
výpoveďou R. G., R. O., otca obžalovaného, čím by sa vyčistilo to, čo tvrdí A.. K veci vypočuli R. O., ale

nie k tomu, čo uvádzal svedok. Išlo o niekoľko riadkový výsluch ohľadne auta. V tom čase vyšetrovateľ
už jeho výpoveď poznal, aj napriek tomu sa vyšetrovateľ O. nepýtal na jeho vzťah s obžalovaným. Už
ztohobybolojasné,žeobžalovanéhovroku2000nepoznal.DokoncavdeňvraždyG.bolnaNajvyššom
súde SR v Bratislave zaniesť čestné prehlásenie svedka F. B. a keď išli cestou naspäť tak to hlásili v
nejakom rádiu. Keď obžalovaného navštevoval ako advokát, samozrejme, sa bavili o tejto trestnej veci,

pričom obžalovaný už vtedy vždy uviedol, že s touto vecou nemá nič spoločné. Výpoveď A. je účelová v
snahe dostať sa z väzby, zastaviť mu trestné stíhanie z vraždy, prípadne v iných veciach, ktoré z dôvodu
mlčanlivosti nebude hovoriť.

Pokiaľ sa týka O. k tomu chce uviesť, že ten v čase, keď malo dôjsť k vražde G. bol vo väzbe v Banskej
Bystrici spoločne s M. V.. O. jednoducho klame, keď vypráva, že mu o tomto niekto či už svedok alebo

niekto iný povedal. K O. by ďalej uviedol, že tohto spoznal v roku 1992, kedy začínal so svojou trestnou
činnosťou Spoznali sa tak, že na parkovisku v Brezne za bieleho dňa mu rozbil bočné sklo na aute,
ukradoltovar,ktorýmalodnemeckejfirmyatentopredal.Bolzatoajodsúdený.O.bolvyšetrenýznalcom
Q. B., ktorý na neho spracoval znalecký posudok, kde jednoznačne tvrdí, že O. z hľadiska obrany seba,
je schopný na hocikoho, hocičo povedať. O. je typ človeka, ktorý v snahe zachrániť si vlastnú kožu je

schopný povedať na každého hocičo. O. je v súčasnosti obžalovaný z dvoch vrážd a iných trestných
činov. Svedok ho veľmi dobre pozná a vie ako je schopný vypovedať, prípadne pripraviť si aj svedkov. To,
že je vo väzbe, nemá pre neho žiadny význam v tom, aby ovplyvňoval svedkov, pretože to jednoducho
dokáže. Existujú svedkovia, ktorí ho dokonca počas väzby videli pred vlastným domom. Túto skutočnosť
mu potvrdil aj vyšetrovateľ, keď sa ho na to spýtal.

Pokiaľ ide o A. S. toho niekedy v minulosti zastupoval pre dopravnú nehodu. Pamätá si, že prišiel za
ním spoločne s otcom a to už bolo po vzatí A. do väzby aj po napísaní tohto čestného prehlásenia A..
Jeho otec mu povedal, že jeho syna zobrali operatívci do Banskej Bystrice, kde ho nútili vypovedať na
obžalovaného, pričom neskôr za ním prišiel aj jeho otec, ktorý bol v jednej časti aj prítomný toho nátlaku

na jeho syna. Spýtali sa, že čo s tým majú robiť. Povedal im, že nech napíšu čestné prehlásenie, čo
sa stalo a že ho odloží a uvidia čo sa bude robiť. Čestné prehlásenie napísali vo fitnescentre v Brezne,
kde zavolal A., aby nebol sám. Sami napísali toto čestné prehlásenie, ktoré otec so synom podpísali.
Písal ho A. S., nič nediktoval, možno z jeho strany došlo k nejakej slovnej úprave. Obsahovo však
bolo všetko jeho. Toto čestné prehlásenie tiež našli uňho pri domovej prehliadke. Svedok po predložení

potvrdil pravosť čestných prehlásení S. ako aj A.. Čestné prehlásenia nepostúpil na Úrad inšpekčnej
služby preto, lebo vie ako sa to robí, keďže robil na vojenskej prokuratúre, bolo by to išlo do „outu“ a
nič by nebolo v spise.

S. pozná od doby, keď zastupoval obžalovaného. On a jeho priatelia nosili bielizeň pre obžalovaného.

Raz bol S. v tom čase aj pri svedkovom dome s autom ešte s niekým. Išlo o W. M..

Svedkyňu C. L. prezývanú A. nepozná, ale nevylučuje, že z videnia ju poznať môže.

To čo je uvedené v obžalobe Krajskej prokuratúry v Prešove je nezmysel. Vykonáva 30 rokov právnu

prax, pôsobil na vojenskej prokuratúre a vie ako advokát pokiaľ môže zájsť. Je vylúčené, že by sa
takejto veci dopustil. Tie osoby pre neho nie sú žiadni svedkovia. Tie hádam prvýkrát v živote vystupujú
v takomto procesnom postavení.

R. A. jej švagor K., pričom tento dirigoval chatu a ekonomiku a preto ho chcú policajti odstaviť. O. a

A. ho vozievali na úkony, ale keď videl počas jazdy čomu sa venujú tak radšej K. povedal, že s nimi
chodiť nebude. Nevie či drogovali, ale normálny človek počas jazdy desať korunáčky nehádže do okien
vozidiel, ktoré obieha.

K K. mal pracovný vzťah ako ku každému inému klientovi. K. by si nikdy naňho nedovolil kričať pri

konzultáciách, novinami ho nikdy neudrel. Po vražde G. O. nemohol nič urobiť, pretože bol v tom čase
vo väzbe a A. mu nikdy nehovoril o tom, že by sa tejto vraždy zúčastnil. Keby mu to povedal tak podá
trestné oznámenie.A. G. videl prvýkrát v živote, keď mali podvod s naftou a jeho tzv. „biely kôň“ odišiel do Thajska a svedok
ho zastupoval. Keď sa pán B. vrátil z Thajska navštívil ho G., že by sa chcel s jeho klientom stretnúť,
že by sa chceli dohodnúť a spor vyriešiť. V jeho prítomnosti sa aj stretli, ale sa nedohodli. Nepamätá

sa však kedy to bolo.

R. A. pozná dlho, nevie ako sa s ním zoznámil. Mal v prenájme pumpu. Svedok nemal obchodné vzťahy
s K. ani s A.. Robí len trestné veci a nie všetkých K. ľudí. Väčšinou išlo o chlapcov z Brezna. R. G. pozná
odvtedy, keď začal obhajovať obžalovaného. Svedok na chate K. spolu s R. G. v živote nebol.

Svedok R. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o vražde G. nemal žiadne vedomosti, až kým ho
zobrali kvôli nemu do väzby. Bolo to v roku 2005 alebo 2006. Neprávom ho obvinil A. A..

Q. A. pozná osobne. V roku 2000 ho ešte nepoznal, spoznal ho, až keď zatvorili K.. Nevie, ktorý to bol
rok. Asi po 5 – 6 mesiacoch ho vozieval do Ilavy za K.. Do tej doby ho vozil F., O. a A..

Svedok má vedomosť o tom, že A. A. užíval drogy, kvôli tomu ho aj prepustil z práce.

W. M. nepoznal. Videl ho raz, aj to, keď ho z Prešova eskortovali do Banskej Bystrice, pričom v Šaci
prestupujú väzni. Tam prišiel mladý chalan za ním a opýtal sa ho, či je K. švagor. Povedal, že áno. Tak

mu začal rozprávať o G., že čo to má znamenať, čo to A. vymýšľa. Že on, keby ho obžalovaný poznal,
tak by mu povedal, že určite aj on ho pozná, ale na súde v Prešove asi o rok a pol M. na otázku sudcu,
či ho pozná alebo sa niekedy videli, odpovedal, že nie, že v živote ho nevidel. Tak už v prvej vete klamal.
Svedok nemal žiadnu vedomosť o tom, že by sa obžalovaný mal podieľať na vražde G.. Dočítal sa to
až z médií.

Na otázky prokurátora svedok uviedol, že A. K. bol jeho švagor, jeho sestra bola K. manželka. Mali aj
iný vzťah, niekedy v rokoch 1990, 1994, 1995 alebo 1996 nebolo roboty na Horehroní a on ho zavolal
robiť do fitnescentra v Brezne, aby sa mu o to staral. Keď K. zatvorili, svedok sa staral aj o iné podniky,
spravil ho konateľom, lebo boli v rodine a dôveroval mu. Svedok bol vyučený ako čašník, tak mal v tejto

oblasti vedomosti.

Predtým ako začal voziť A., nepoznal ho. Registroval ho, vedel, že je advokát. Brezno je malé mesto.

Do Banskej Bystrice chodil niekedy raz do týždňa, niekedy dvakrát, niekedy raz za dva týždne, presne si

to nepamätá. Sú to už roky. Do väzby chodieval so svojou sestrou, K. mamou, raz bol aj ten z Popradu,
Z., nie je si istý, ale bol aj I. a bol aj A..

K A. A. uviedol, že ho prvýkrát registroval, keď chodieval cvičiť do posilňovne. Nemali žiadny vzťah,
vtedy bol ešte vojak z povolania. Keď odišiel z armády, tak sa zoznámil s K. v posilňovni a oni začali

spolu chodievať. Údajne ho vtedy zamestnal v Security 3, ale nevie kedy presne. Nemali spolu dobrý
vzťah. Bol arogantný a až potom, keď K. zatvorili a vozievali A. aj so O. do Ilavy, keď sa vrátili naspäť, tak
chodievali informovať svedkovu sestru, teda manželku K., ako sa má. Svedok bol väčšinou pri sestre,
tak sa s nimi vonku pri aute rozprával. Vtedy nadviazali bližší vzťah, lebo každý deň chodieval cvičiť.

Nevie presne, aké látky A. užíval, ale Brezno je malé a všetci hovorili, že užíval drogy. Svedok ho potom
zamestnal, lebo nemal robotu, lebo Security išlo dole vodou, tak ho zamestnal v erotickom salóne. Keď
prišiel dva – trikrát v noci na kontrolu, tak ho tam nikdy nenašiel. Podnik bol bez dozoru. Potom mu
povedal, daj si výpoveď, lebo ťa vyhodím. On chodieval po meste a predával drogy. To nie je problém
zistiť. A. videl v dielni v Brezne ako užíval drogy. Na tácke mali čiary a bol tam aj O.. Ešte tam bol jeden

z Novej Bane čo mal servis. Mohlo to byť niekedy v rokoch 2003 – 2004 alebo 2004 – 2005. Bolo to
v období vraždy G.. A. so O. boli kamaráti. Boli spolu každý deň. V roku 1997 zatvorili K.. Tak to mohlo byť
1999 až 2000. Vtedy ich videl ťahať, ale informácie mal, že stále ťahajú. A. zamestnal aj napriek tomu,
lebo plakal a sľúbil mu, že nebude brať drogy, že žena sa chce s ním rozviesť. Ale aj tak ho prepustil,
lebo v tom pokračoval. A. K. určite vedel, že A. berie drogy, ale svedok mu to nemal ako povedať, keď

bol v base. Myslí si, že K. neznášal, keď niekto užíval drogy a bol proti tomu. Sem tam ho počul kričať
po nich, že fetujú, že kokotiny robia a tak.Svedok má vedomosť, že A. sa poznal s A.. A. vozil A. do Ilavy. Nemôže potvrdiť, či sa A. nachádzal
v interiéri domu A.. Svedok bol často s A. a do domu málokedy išiel. On mal lavičku pred domom a tam
sa rozprávali, ale či to robil aj A., to nevie.

Keďže svedok na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní vypovedal sčasti odlišne, prokurátor na
hlavnom pojednávaní navrhol prečítať časť výpovede svedka z hlavného pojednávania:

Svedok na hlavnom pojednávaní dňa 25.04.2007 (č.l. 54 – 55) o.i. uviedol, že

- v dome A. A. A. určite nebol, ale na ceste pri dome A. A. mohol byť.

Po upozornení svedka zo strany prokurátora na čiastočné rozpory v jeho výpovediach svedok uviedol,
že osobne ho v dome nevidel, ale mohol tam byť. A. bol zásadový, on do domu nevolal nikoho. Pred
domom mal dve stoličky a malý stolík.

Svedok ďalej uviedol, že poznal A. S.. Poznal ho z videnia, bol to normálny chalan. A. ho asi priviedol
do salónu a povedal mu, že jeho mama predáva rohový dom, kde sa textil predáva. Svedok tie veci
kupoval z ich obchodu a S. mu ich vozil. Bližšie ho nepoznal, len tak, že si u neho zarobil. Svedok pozná
C. L.. Bola to jeho zamestnankyňa.

Keď svedok chodil za K. do väzby, rozprávali sa o tom, ako ide firma, ako sa má jeho mama, sestra, ako
to znášajú, normálne rodinné problémy. Bola to 20 – 30 minútová návšteva, aj to s policajtmi a sudcom.

*****

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal na návrh obžalovaného dokazovanie výsluchmi svedkov G.
Q., A. O., D. M. a C. V..

Svedok G. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že D. M., ktorý je odsúdený za vraždu R. G. pozná, je

z Brezna. Vzťah nemali. D. M. sa chválil vraždou G., ale svedok nevie, či je to pravda. Už si nepamätá
pri akej príležitosti mu to povedal.

Súd na návrh obžalovaného v zmysle § 269 Tr. por. prečítal časť výpovede svedka G. Q. zo spisu PPZ-6/
BOK-S-2007(č.l.2764),kedysvedoknaotázku„SpomínalvámM.,žebysaniekedyzúčastnilnafyzickej

likvidácii inej osoby?“ uviedol, že „Viackrát sa pochválil, meno si spomínam, že G. a taktiež, že A. chce
dostať Q. A., právnika. Povedal M., že aj G. popravil on. Bol taký riadny, chladný človek. Hovoril o A.,
že takéhoto chce zabiť A., neviem či takýto človek vôbec existuje.

Svedok po prečítaní výpovede uviedol, že si pamätá túto výpoveď. Ak to povedal, je to pravda. Na

okolnosti si však nepamätá, ale toto meno spomínal.

Svedok ďalej uviedol, že pozná C. V.. Nepamätá si, za akých okolností sa spoznali, ale bolo to v Brezne.
V minulosti usvedčoval C. V. z vraždy G.. K vzťahu medzi V. s M. uviedol, že V. bol taký boss a M. bol
poskok. Ako keby mu bol ten M. za niečo zaviazaný, ale to sú len jeho myšlienky.

Motívom vraždy G. mali byť nejaké dokumenty.

Súd na návrh obžalovaného v zmysle § 269 Tr. por. prečítal časť výpovede svedka G. Q. zo spisu PPZ-6/
BOK-S-2007 (č.l. 2762), kedy svedok na otázky: „Hovoril vám niekedy M., že má na pokyn p. V. usmrtiť

G.?“ a „Akým spôsobom vám to teda povedal“ uviedol, že „Takto priamo to nepovedal. V. ho chce zabiť,
aby získal dokumenty, ktoré by ho mohli usvedčiť v kauze „olejári“, povedal to po rozhovore. A povedal
presne, že na pokyn V. má získať tie dokumenty a ho má zabiť.

Svedok po prečítaní častí výpovede potvrdil, že si tú vetu pamätá, bolo to „odpratať k stvoriteľovi“.

V dobe, keď počul od M., že má zlikvidovať G., sa toho narozprávalo. Či si to on vymyslel alebo to
bola pravda, to svedok nevie. M. nebol práve milý človek. V tej dobe mu asi aj veril. Vnímal ho akohodnoverného. V súčasnosti sa svedok snaží na to zabudnúť. Myslí si, že aj klamal. Niečo povedal
pravdu ako každý. Možno povedal niečo, aby bol sám zaujímavejší. Možno niečo pridal.

Svedkyňa R. A. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že A. G. osobne nepoznala a o jeho vražde sa
dozvedela z médií. Pokiaľ ide o jej manžela (neb. R. G.), tak tento bol zavraždený D. M.. Spolu s ním
boli aj odsúdení K. a D.. Tí dvaja páchatelia K. a D. boli odsúdení iba za lúpež. Objednávateľom celého
tohto mal byť V. s tým, že sa V. nepreukázalo, že si objednal vraždu, ale len odcudzenie dokumentov,
ktoré súviseli s podnikaním manžela.

K vzťahu R. G. a C. V. svedkyňa uviedla, že spolu podnikali viac ako 10 rokov. Vzťahy boli dobré až do
času, bolo to v roku 2004, keď jej manžela zobrali do vyšetrovacej väzby. Od toho času sa V. snažil robiť
všetko pre to, aby od jej manžela získal majetkový prospech vo firmách, prevádzal majetok, obchodné
aktivity na svoju spoločnosť. Obchodné aktivity sa týkali aj ropných produktov.

Nevie sa vyjadriť, či sa jej manžel poznal aj s E. L.. Nespomína si na to, že by manžel kupoval nejaké
spoločnosti od A. G..

C. V. sa jej vyhrážal. Vzťahy medzi rodinami V. a G. boli veľmi napäté a zlé. Ako uviedla, tak V. robil
všetko preto, aby získal majetkový prospech v spoločnostiach jej manžela, ktoré mal so V.. Keď videli,

že V. prevádza majetok v spoločnostiach, tak na niektoré tie spoločnosti na hnuteľný majetok zriadili
záložné práva na základe vkladov, ktoré mali. Potom ju V. opakovane žiadal o to, aby zrušili tieto záložné
zmluvy. Najskôr to bolo kvôli tomu, že potrebuje bankovú záruku alebo iné potvrdenie pre banky. Potom
sa jej vyhrážal a povedal jej, že keď môže mať G. siroty, tak môže mať aj ona.

A. M. V. osobne nepozná, stretli sa na jednom pojednávaní. Nemá vedomosť, že by tento navštevoval
vo väznici D. M. ani nemá vedomosť o prípadnej dohode medzi nimi.

Svedok C. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o predmetnej trestnej veci vie len to, čo sa písalo
a rozprávalo medzi ľuďmi.

A. G. poznal, boli obchodní partneri. E. L. poznal, oni boli spoločníci. D. E., ani A. A. nepozná. R. G. bol
jeho partner. A. K. pozná, bývali v jednom meste. D. M. pozná z jeho prípadu, dovtedy ho nepoznal. G.
Q. pozná len zo súdov, inak nie. U. V. pozná, spolupracovali spolu.

S G. obchodovali na jednej báze, s pohonnými hmotami. On mal svoju firmu, svedok svoju firmu.
Dochádzalo tam medzi nimi k obchodom. Keď mal jeden nedostatok pohonnej hmoty, tak si vypomáhali.
Nestávalo sa to často, ale stalo sa, že jeden druhému si predávali tovar. Ak vznikali pohľadávky platilo
sa rôznym spôsobom. Boli hotovostné platby, bankový prevod alebo šekom. Záležalo od potreby, kde
bolo potrebné mať peniaze. Medzi nimi neboli spory.

Po prečítaní výpovede C. V. z inej trestnej veci v zmysle § 269 Tr. por. (č.l. 2352) o tom, že spor
medzi V. a G. mal hodnotu 25.000.000,- Sk svedok uviedol, že G. a on mali obidvaja blízko seba
sklady na pohonné hmoty. Svedok mal sklad v bývalých strojárňach Piesok a G. mal na novej ťahárni
Podbrezová. Vagónovali na spoločnej stanici Podbrezová a odtiaľ vedie už podniková železnička cez

bývalé železiarne a potom sa to rozdeľuje a ide to na novú ťaháreň, kde mal G. a potom svedok. Stalo sa
to, že svedkovi prišli zo Slovnaftu vagóny benzínu a G. už, či v nevedomosti alebo omylom, natiahol tieto
vagóny ku svojmu skladu. Keď na to prišli, tak o tom rokovali, lebo svedkovi prišla faktúra zo Slovnaftu
na sumu 25.000.000,- Sk. Čiže nebol to obchod medzi nimi, ale len omylným podaním a vyriešilo sa
to nakoniec, lebo svedok bol potom rokovať v Slovnafte a oni chceli, aby to zaplatil. Aj ho zažalovali

a riešilo sa to a potom sa to vysporiadalo.

Následne bol na návrh obžalovaného oboznámený úradný záznam (č.l. 1282), z ktorého vyplýva, že
„dňa 11.08.2000 bol v sídle firmy Šajgal Oil, s.r.o. vyťažený majiteľ firmy C. V., ktorý uviedol, že s A. G.
sa zoznámil asi v roku 1991, keď začal obchodovať s naftou. S G. veľmi dobre vychádzal on ako fyzická

osoba a aj firma ktorej bol majiteľom veľmi dobre vychádzala s firmou KAVA, ktorej spolumajiteľom bol
A. G.. Vzájomná spopráca vydržala až do roku 1994, kedy podľa V. začal G. robiť sprostosti, spolčil sa
s E. z Prievidze a V. zaregistroval, že sa ho G. pokúsil pri obchodných transakciách oklamať. Keď v roku
1995 G. predal naftu formou nastrčenej tretej osoby (C. B.) následne na čo firmu Šajgal Oil zablokovalicolníci, pri čom G. prehlásil, že on s tým nemá nič spoločné, že to predávali B., prerušili všetky osobné aj
obchodné kontakty. Posledne spomínaná transakcia je ešte stále predmetom súdneho sporu, V. dorúbili
daň vo výške 12.000.000,- Sk, pri čom V. dúfal, že na súde sa preukáže, že predmetnú naftu prevzal G..

Doslovne uviedol, že smrť G. jemu osobne uškodila, lebo už bude ťažko dokazovať, kde v skutočnosti
sporná nafta putovala. C. V. spojitosť a spoluprácu s A. K. a s firmou Security III kategoricky poprel“.
Záznam bol spísaný dňa 11.08.2000 a poznačil ho ktp. G. G..

Po prečítaní úradného záznamu svedok potvrdil jeho obsah a ďalej už vo veci odmietol vypovedať, aby

si neprivodil trestné stíhanie. K. nežiadal, aby pre neho vymohol pohľadávku od G. vo výške 4.500.000,-
Sk. Nevie o tom, že by G. a V. chceli zlikvidovať jeho firmu v rámci konkurenčného boja.

Svedok uviedol, že vzhľadom na odstup času si už nepamätá, že v minulosti uviedol, že firma KAVA
mala záujem jeho firmu zlikvidovať. Vraždu A. G. si svedok neobjednal. S K. sa nejako nespolčoval.
Nebol to jeho spôsob takto riešiť pohľadávky.

Svedok na otázky prokurátora uviedol, že vie, že sa G. vyhrážali. A. prišiel za ním, že ho prenasledujú,
že ho mal niekto aj zbiť. Vtedy mu to on povedal, že chceli penzión. Svedok sa nechcel do toho starať
a už si nepamätá, ale možno odvtedy ho už ani nevidel. Hovorilo o tom celé Brezno. Hovorilo sa, že
má potýčky s K..

Svedok D. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že G. osobne nepoznal. Obžalovaného nepozná. V čase
skutku bol zamestnaný ako vyšetrovateľ. Pamätá si, že keď došlo ku skutku, bol v práci a jeho kolega
išiel na výjazd. Viac sa o vec nezaujímal. Bol vypočúvaný ako svedok na Okresnom súde Prešov vo veci
proti K.. Pozná C. V.. Svedok sa nevedel vyjadriť k výpovedi V..

Prokurátor V. bol za ním vo väznici v Leopoldove jedenkrát spolu s N..

Ku G. Q. povedal, že tento sa ho snažil v minulosti z niečoho obviniť. Nikdy predtým ho nevidel, nepozná
ho. V minulosti bol s ním konfrontovaný, avšak nevie sa vyjadriť k jeho tvrdeniam.

W. M. pozná, býval s ním istú dobu v roku 2010 – 2011 na izbe. A. A. pozná iba z počutia, osobne sa
s ním nikdy nestretol.

*****

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch svedkov C. V., R. F., R. A., G. G., M. V., U. A. a D.
I., bývalých policajtov a prokurátorov, ktorí sa vyjadrili k vyšetrovaniu trestnej veci vraždy A. G.
a k poskytnutým výhodám svedkovi A. A..

Na základe rozhodnutia generálneho prokurátora Slovenskej republiky boli U. A., M. V. a D. I. zbavení
povinnosti zachovávať mlčanlivosť v predmetnom trestnom konaní (č.l. 3985, 4639). V súvislosti
s povinnosťou mlčanlivosti policajtov zakotvenej v zákone č. 171/1993 Z.z. (§ 80 ods. 1 cit. zák.) súd
uvádza,žetátopovinnosťnebránivýsluchuvprocesnompostavenísvedka.Zuvedenéhodôvodunebolo

potrebné oslobodiť bývalých policajtov od povinnosti mlčanlivosti zo strany kompetentného subjektu (II.
ÚS 175/2020).

Svedok A. M. V. na hlavnom pojednávaní (bol zbavený mlčanlivosti) uviedol, že na Krajskej prokuratúre
Banská Bystrica začal vykonávať funkciu prokurátora od 01.01.2002. Skutok poškodeného A. G. sa stal

27.06.2000. V čase skutku vykonával funkciu prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica. V tejto
trestnej veci začal vykonávať právomoc až po tom, ako kolega prokurátor Krajskej prokuratúry Banská
Bystrica začal vykonávať funkciu sudcu na Okresnom súde Banská Bystrica. Vec mu bola pridelená
príslušným vedúcim prokurátorom. Do veci vstúpil v čase súdneho konania, teda po podaní obžaloby
na obžalovaného. Trestná vec bola na Krajskom súde v Banskej Bystrici v tom čase registrovaná

pod sp. zn. 2T/31/2001. Uznesením tohto súdu bola trestná vec podľa § 188 ods. 1 písm. e) Tr.
por. vrátená prokurátorovi na došetrenie. Po nazretí do súdneho spisu písomne odôvodnil sťažnosť,
o ktorej rozhodoval Najvyšší súd SR. Sťažnosť bola úspešná, trestná vec sa musela pojednávať pred
Krajským súdom v Banskej Bystrici. Hlavné pojednávania sa uskutočnili v roku 2002, 2003 a skončilioslobodzujúcim rozsudkom podľa 226 ods. 1 písm. c) Tr. por. Obžalovaný bol stíhaný za trestný
čim vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. ako samostatný páchateľ. Proti oslobodzujúcemu rozsudku
podal odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR dňa 14.09.2004 pod sp. zn. 1To/4/2004. V čase

rozhodovania Najvyššieho súdu SR už vykonával funkciu prokurátora trestného odboru GP SR (a to
od 01.04.2004). Je pravdepodobné, že na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu SR 14.09.2004 sa aj
zúčastnil ako intervenujúci prokurátor. Dohľadovú právomoc prokurátora trestného oddelenia GP SR
vykonával pod sp. zn. IV/1 GPt 712/2004. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pokračovalo
hlavné pojednávanie pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, na ktorom sa už nezúčastňoval, trestnú

vec zastupoval R. D., súčasný krajský prokurátor v Bratislave. Hlavné pojednávanie pred Krajským
súdom v Banskej Bystrici skončilo dňa 21.06.2005 druhým oslobodzujúcim rozsudkom. Na tieto hlavné
pojednávania chodil ako verejnosť, ako tzv. dohľadový prokurátor a to z toho dôvodu, že od roku
2005 začali objasňovať trestnú činnosť A. K.. Na tejto trestnej veci vykonávali dohľadovú právomoc
dvaja prokurátori, svedok a R. A.. Druhý oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
bol zrušený Najvyšším súdom SR dňa 11.07.2006 uznesením sp.zn. 2To/5/2006. Pred samotným

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR dňa 31.05.2006 písomne doplnil odvolanie prokurátora Krajskej
prokuratúry Banská Bystrica, ktoré podal dňa 03.11.2005. Písomné doplnenie spočívalo v predložení
listín z trestného konania vedeného vyšetrovateľom ÚBOK PPZ, odbor Stred Banská Bystrica sp. zn.
PPZ-6/BOK-S-I-2006. Išlo o listiny vo forme zápisníc o výpovediach svedkov, zápisníc o konfrontáciách
a ďalšie relevantné listiny. Tieto listiny sa týkali skutku vraždy A. G., pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie dňa 13.02.2006 a dňa 15.02.2006 vznesené obvinenie odsúdenému A. K., stále stíhanému
Q. A. a stále stíhanému R. A.. Vo vzťahu k týmto osobám bolo vedené trestné stíhanie za trestný čin
vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal byť spáchaný organizovanou skupinou. V tejto trestnej veci
bolospredchádzajúcimsúhlasomprokurátoraKrajskejprokuratúryPrešovdočasneodloženévznesenie
obvinenia (záznam o tomto úkone bol spísaný dňa 15.02.2006) vyšetrovateľom PZ.

Na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.07.2006 sp. zn. 2To/5/2006 bola trestná
vec na neverejnom zasadnutí senátu vrátená Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie
zdôvoduzávažnýchnedostatočnýchskutkovýchzistení.NahlavnompojednávanípredKrajskýmsúdom
v Banskej Bystrici zastupovali obžalobu dvaja prokurátori a to R. D., prokurátor Krajskej prokuratúry

v Banskej Bystrici a R. I., prokurátorka Krajskej prokuratúry v Prešove (právomoc R. I. bola určená
písomným opatrením GP SR zo dňa 20.10.2006 sp. zn. IV/1 GPt 712/2004 podľa § 51 zák. č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre). Hlavné pojednávania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici prebiehali v roku
2006, 2007, na týchto sa zúčastňoval ako verejnosť a dohľadový prokurátor GP SR.

V mesiaci marec, resp. apríl 2007, teda pred rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici so súhlasom
GP SR (súhlas zo dňa 14.03.2007) nazrel do dozorového spisu registrovaného ÚŠP GP SR pod sp. zn.
VII/2GV93/2006.Išlootrestnúvec,kdeboliobžalovanýaspol.stíhanízazločineckúskupinuasúvisiace
násilné trestné činy. Nazretie do tohto dozorového spisu bolo vykonané z dôvodu zistenia, či vo vzťahu
k obžalovanému neprichádzala do úvahy zmena právnej kvalifikácie skutku ako trestný čin podľa § 219

ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., čiže opätovnosť.

Dňa 28.06.2007 Krajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil prvý odsudzujúci rozsudok, pričom vo výroku
o vine uznal návrh prokurátorov na zmenu právnej kvalifikácie skutku, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.
zák. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 23 alebo 24 rokov.

Dňa 15.08.2008 sa ako dohľadový prokurátor písomne vyjadril k odvolaniu obžalovaného a to
predovšetkým k zásade špeciality a k niektorým dôkazom.

Dňa 11.11.2008 sa zúčastnil verejného zasadnutia senátu Najvyššieho súdu SR ako intervenujúci

prokurátor. Senát Najvyššieho súdu SR vyhlásil rozsudok, ktorým zmenil výrok o vine obžalovaného tak,
že ho uznal vinným podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov,
na výkon ktorého ho zaradil do III. NVS.

Má vedomosť o tom, že ešte obžalovaný podal dňa 03.11.2008, teda týždeň pred právoplatným

odsúdením dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.07.2006 sp. zn. 2To/5/2006. Túto
vedomosťmápreto,lebodovolaniebolopredloženéinejorganizačnejzložkeGPSR,ktorábolapríslušná
na vybavenie veci. Išlo o organizačný a kontrolný odbor GP SR.Dňa 14.12.2008, tzn. po právoplatnom odsúdení, podal obžalovaný trestné oznámenie na tri osoby.
Išlo o O. O., A. A. a M. T.. Zároveň dňa 19.07.2009 podal obsahovo totožné trestné oznámenie aj
na S. E.. Išlo o podozrenie z prečinu krivej výpovede a prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. Trestné

oznámenie podal buď priamo na políciu v Banskej Bystrici alebo na Okresnú prokuratúru Banská
Bystrica. O týchto oznámeniach prvýkrát získal vedomosť po 04.06.2009, kedy bolo na GP SR doručené
písomné podanie obžalovaného zo dňa 31.05.2009. Išlo o podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica v trestnom konaní, ktorého predmetom boli obidve
trestné oznámenia obžalovaného.

Podanie obžalovaného zo dňa 31.05.2009 bolo postúpené Krajskej prokuratúre Banská Bystrica dňa
15.06.2009. O tomto postupe vyrozumel obžalovaného.

Dňa 31.07.2009 prostredníctvom Krajskej prokuratúry Banská Bystrica vyžiadal dozorový spis Okresnej
prokuratúry Banská Bystrica a vyšetrovací spis OR PZ v Banskej Bystrici. Tento pokyn vydal dňa

31.07.2009 a to na podklade správy Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 20.07.2009.

Dňa 06.08.2009 na Krajskej prokuratúre Banská Bystrica osobne prevzal dozorový spis a originál
vyšetrovacieho spisu. Dňa 13.08.2009 sa na základe opatrenia GP SR podľa § 51 zák. č. 153/2001 Z.
z. o prokuratúre stal vo veci dozorovým prokurátorom. Túto skutočnosť oznámil Okresnej prokuratúre

Banská Bystrica a OR PZ ÚJKP v Banskej Bystrici. V rámci dozorovej právomoci požiadal o súčinnosť
Krajský súd v Banskej Bystrici (dňa 20.08.2009). Predmetom žiadosti bolo zaslanie relevantných
častí súdneho spisu sp.zn. 2T/31/2001 (išlo najmä o zápisnice z hlavného pojednávania a zápisnice
o výpovediach svedka S. E., ktoré podal v prípravnom konaní (išlo o zápisnice spísané vo februári
2001, dňa 19.04.2001 a dňa 14.09.2001). O súčinnosť požiadal aj NS SR (žiadosť zo dňa 20.08.2009).

Predmetom súčinnosti boli časti súdneho spisu, ešte vtedy Špeciálneho súdu v Pezinku (súdny spis bol
v tom čase predmetom odvolacieho konania). Z tohto súdneho spisu potreboval odsudzujúci rozsudok
vo vzťahu k obžalovanému a znalecký posudok podaný hosťujúcou Q. M. A. X., M., znalkyňou z odboru
psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, psychológie sexuality, ktorý podala dňa
30.10.2007 pod č. 68/2007 vo vzťahu k S. E..

Na základe takto zisteného skutkového stavu uznesením zo dňa 17.09.2009 sp. zn. IV Gv 14/2009
zrušil uznesenie policajta zo dňa 30.06.2009 sp. zn. ORP-10/2-OVK-BB-2009 o začatí trestného stíhania
pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podľa 346 ods. 1 Tr. zák. Dôvodom rozhodnutia bolo,
že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo nezákonné a to práve z dôvodu, že mal ako dohľadový

prokurátor informácie nielen z trestného konania vedeného proti obžalovanému za skutok vraždy A.
G., ale aj z trestnej veci vtedy ešte obžalovaného A. K. a spol., ktorí boli v samostatnom trestnom
konaní stíhaní pre skutok vraždy A. G. ako aj z dozorového spisu registrovaného na ÚŠP GP SR. Na
základe jeho rozhodnutia neskôr príslušný policajt odmietol trestné oznámenie obžalovaného zo dňa
14.12.2008 podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. (rozhodnutie pravdepodobne z novembra 2009) a vo

vzťahu k trestnému oznámeniu obžalovaného zo dňa 19.07.2009 toto odmietol policajt uznesením podľa
197 ods. 1 písm. d) Tr. por. zo dňa 25.02.2010.

Pravdivosť a vierohodnosť výpovedí svedkov O., A. a E. bola vyhodnotená Okresným súdom Prešov
v trestnej veci teraz odsúdeného K. za totožný skutok. Pravdivosť a vierohodnosť týchto svedkov posúdil

aj Krajský súd v Prešove, ktorý v septembri 2010 uznesením zamietol odvolanie obžalovaného A. K..
Vierohodnosť a pravdivosť týchto svedkov bola kriticky podrobená skúmaniu opakovane ÚS SR, ktorý
ak si dobre pamätá, päťkrát rozhodoval o ústavných sťažnostiach K., taktiež NS SR, ktorý rozhodoval
o dovolaní K. a taktiež ESĽP v Štrasburgu, ktorý v merite veci odmietol sťažnosť A. K. (skonštatoval
porušenie čl. 5 ods. 4 Dohovoru len vo vzťahu k súdnej väzbe K.).

Svedok sa nevedel vyjadriť k okolnostiam spolupráce svedka A. v tejto trestnej veci, pretože on vstúpil
do konania až po podaní obžaloby. Nepamätá si, koľkokrát bol A. A. vypočutý v tejto trestnej veci ako
svedok, musí však skonštatovať, že v čase podania obžaloby v tejto trestnej veci neexistoval žiadny
spolupracujúci svedok. To platí aj pre celé súdne konanie.

K letu vládnym špeciálom svedok uviedol, že táto cesta vôbec nesúvisela s touto trestnou vecou. A. A.
bol prepustený z väzby po tom ako prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín dňa 30.03.2006 uznesením
sp.zn. 1 Kv 68/2005 zastavil trestné stíhanie vtedy obvineného A. A. pre skutok vraždy C. I. podľa§ 215 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda že bolo nepochybné, že sa na skutku nezúčastnil. Prepustenie
z väzby muselo byť aj logickým aj zákonným spôsobom skončenia obmedzovania osobnej slobody.
Prevoz súvisel s trestnou vecou A. K. a spol. V trestnej veci K. bol zriadený špecializovaný vyšetrovací

tím, ktorý disponoval informáciami o ohrození života viacerých svedkov aj orgánov činných v trestnom
konaní.ZtohtodôvoduA.A.odcestovalzúzemiaSlovenskejrepubliky.Kdesamalnachádzaťsasvedok
dozvedel až vtedy, keď sa zúčastnil na jeho prevoze z Francúzska na Slovensko. Na tomto prevoze sa
nezúčastnil žiadny orgán činný v trestnom konaní, teda žiadny vyšetrovateľ, žiadny dozorový prokurátor.
V tom čase išlo o prokurátorov Krajskej prokuratúry Prešov. Zúčastnili sa ho dvaja dohľadoví prokurátori

GP SR a dvaja kriminalisti. Let bol štandardný, nikto s touto osobou nevykonal žiadny rozhovor a už
vôbec nie k nejakej trestnej veci, pretože by to bolo nezákonné a v konečnom dôsledku by to bolo
v prospech vtedy stíhaného A. K. a spol., a to z hľadiska posúdenia vierohodnosti svedka A. A.. Nevie
sa vyjadriť, kedy a aké úkony sa vykonali s A. A. v trestnej veci A. K. a spol. po jeho transporte do SR,
ani akým ďalším spôsobom bola zabezpečovaná jeho ochrana a jeho rodiny.

Na otázky obžalovaného svedok uviedol, že ak bolo dňa 15.02.2006 dočasne odložené vznesenie
obvinenia A. A., museli existovať poznatky o jeho účasti na skutku vraždy A. G., pretože takýmito
informáciami svedok ako prokurátor zastupujúci obžalobu vo veci obžalovaného pre totožný skutok,
nedisponoval. Ako dohľadový prokurátor má vedomosť o tom, že A. A. vo vzťahu k trestnej veci A.
K. a spol. bol korunným svedkom a jeho výpovede v kontexte s inými dôkazmi boli podkladom pre

odsúdenie A. K. za tento skutok. Vo vzťahu k stíhaným A. a A. sa nevie vyjadriť, keďže trestné stíhanie
nie je ešte skončené.

Pokiaľ ide o jeho uznesenie, ktorým zrušil uznesenie policajta o začatí trestného stíhania vo veci
prečinu krivej výpovede, svedok uviedol, že jeho právny názor vyjadril na deviatich stranách zrušujúceho

uznesenia. Nie je jeho úlohou formulovať uznesenie tak, aby tomu porozumel každý, aj neprávnik.
V spontánnej časti výpovede uviedol podrobne aké podklady mal k dispozícii predtým ako rozhodol
a tieto jednoznačne odôvodňovali jeho rozhodnutie, na ktorom ďalej trvá. V prípade, ak oznamovateľ sa
nestotožnil s týmto rozhodnutím, mal možnosť využiť účinné právne prostriedky nápravy a to podnet,
opakovaný podnet podľa zák. 153/2001 Z.z. v platnom znení, resp. mohol podať ústavnú sťažnosť.

Svedok neuisťoval A. A. a O. O. o tom, že nebudú trestne stíhaní za krivú výpoveď. Nie je to v jeho
povahe, je to v rozpore so zákonom. Nikdy takýto postup ani vo vzťahu k A. ani O., ani žiadnej
inej osobe nevyužil. Tieto osoby nepozná. Stretol sa s nimi len na úkonoch trestného konania, na
ktorých mal ako prokurátor právo zúčastniť sa. Pokiaľ ide o A. ešte zdôraznil, že tento svedok nemal

postavenie korunného svedka a ak si dobre pamätá na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci pred
Krajským súdom v Banskej Bystrici bol svedok „obeťou“ posmeškov všetkých subjektov, ktorí vypovedali
v prospech tu prítomného obžalovaného. V tom čase to považoval za boj s veternými mlynmi pri
objasňovaní vraždy A. G. a až vďaka dôkazom získaným v inej trestnej veci sa podarilo právoplatne
odsúdiť tu prítomného obžalovaného.

Svedok uviedol, že žiadnu z týchto vecí (vražda A. G.) nedozoroval. V trestnej veci obžalovaného
vykonávalprávomocažpopodaníobžaloby,tedaneboldozorovýprokurátor,alestranavsúdnomkonaní
a v inej trestnej veci odsúdeného A. K. takisto dozor nevykonával. Vykonával dohľadovú právomoc
podľa zák. č. 153/2001 Z.z. a nezasahoval do právomoci dozorových prokurátorov, ktorými boli dve

prokurátorky Krajskej prokuratúry Prešov R. I. F. R. O., pretože nezistil na to zákonný dôvod, keďže
dozorovú právomoc vykonávali v súlade so zákonom.

Svedok sa nevedel vyjadriť, že by A. A. spolupracoval aj vtedy, keby mu nebolo odložené vznesenie
obvinenia. Preto, aby mohla osoba získať nejaké zákonné benefity, musia byť splnené zákonné

podmienky a navyše v trestných veciach, ktoré svedok dozoroval podmienka na eventuálne použitie
postavenia korunného svedka bola, aby táto osoba vypovedala o všetkej trestnej činnosti, na ktorej sa
zúčastnila alebo má o nej vedomosť a tieto informácie museli byť potvrdené aj inými dôkazmi, preto
v trestných veciach takéto procesné postavenie mala len jedna osoba, na ktorú si pamätá. Svedok
nevedel uviesť, či A. A. spĺňal všetky predpoklady na postup podľa § 215 ods. 3 Tr. por., pretože nebol

dozorový prokurátor v tejto trestnej veci. Svedok zopakoval, že bol dohľadový prokurátor. Súhlas na
dočasné odloženie vznesenia obvinenia A. A. preto musela udeliť jedna z dozorových prokurátoriek
Krajskej prokuratúry Prešov.Svedok nepoznal A. S., iba z úkonov trestného konania. Nedisponuje informáciou, že by A. S. bolo
dočasne odložené vznesenie obvinenia.

Svedok sa nevedel vyjadriť k iným dôkazom v tejto trestnej veci, pretože nebol dozorový prokurátor.

Svedok po nahliadnutí do listiny na č.l. 2232 uviedol, že do trestného spisu predkladal listiny z inej
trestnej veci. Jedná sa o vyšetrovací spis PPZ-6/BOK-S-I-2006. Nie veci, ktoré sa týkali súdneho spisu,
kde obžalobu zastupovala prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín a v tom čase bol svedok prokurátor

Okresnej prokuratúry Banská Bystrica. Vtedy mal iba mediálnu znalosť o tej veci. Ten obsah mu nič
nehovorí. Pre neho to neboli podstatné veci, nič o nich nevedel, pre svedka boli iné podstatné veci
z vyšetrovacieho spisu, ktoré už uviedol.

Svedok nepovažuje za konflikt záujmov, keď zrušili trestné stíhanie vo veci krivej výpovede, ktorý skutok
sa mal stať v trestnej veci vraždy G., kde pôsobil v pozícii dohľadového prokurátora. Práve naopak. Mal

dostatok informácií z iného trestného konania a zabezpečil si iné relevantné listiny, ktoré odôvodňovali
jeho rozhodnutie zo dňa 17.09.2009.

K letu uviedol, že vie iba o jednom lete za A., lebo sa ho zúčastnil. V. tam určite nebol, R. A. a A. N.
s vysokou pravdepodobnosťou áno. Ako kriminalisti a členovia špecializovaného vyšetrovacieho tímu.

Štyria išli po neho z dôvodu, aby sa zabezpečila objektivita transportu, či už z hľadiska bezpečnosti alebo
nekontaminácie osoby z hľadiska jeho budúcich úkonov v trestnom konaní. Zabezpečili to tým, že osoba
bola umiestnená v inej časti lietadla. A. A. videl vtedy prvýkrát. Nemal o čom s ním komunikovať. Pokiaľ
ide o let, išlo o zahraničnú služobnú cestu. Právne podmienky na jej vykovanie sú uvedené v zákone č.
154/2001 Z.z., teda so súhlasom generálneho prokurátora SR. Letka nepatrí do pôsobnosti prokuratúry

SR. Nevie sa vyjadriť, prečo sa letu nezúčastnili dozorové prokurátorky, nebol tam žiadny orgán činný
vtrestnomkonaní.Svedoksinepamätánadeň,mesiacanirok,kedybolletvykonaný.Vystúpilizlietadla,
ale neprešli do cudzieho štátu, to znamená, že boli na letisku v miestnosti. Neprešli oficiálne hranice
Francúzskej republiky. Mohli čakať v lietadle ako na území Slovenskej republiky. Z hygienických dôvodov
lietadlo samozrejme opustili. Na iné služobné cesty s N. a A. v súvislosti s A. A. nechodil.

Z pozície dohľadového prokurátora nedisponuje informáciami, ktoré by spochybňovali prácu
vyšetrovateľa C. V.. V každej veci, v ktorej vykonával dozor alebo dohľad vylučuje akékoľvek
ovplyvňovanie svedkov alebo obvinených zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom
konaní. Aj keď nebol dozorový prokurátor, ako dohľadový prokurátor by takýmito informáciami musel

disponovať, aby prijal zákonné opatrenia a to je buď preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom
konaní v prípravnom konaní podľa § 210 Tr. por. alebo opatrenia vo vzťahu k Úradu inšpekčnej služby
MV SR. Svedok nemal vedomosť o náleze Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 70/01 zo dňa 27.06.2003.

V súvislosti so zastavením trestného stíhania A. A. pre skutok vraždy I. nevie, čo boli konkrétne dôvody

pre takéto rozhodnutie, ani nie je oprávnený vyjadrovať sa k tomuto meritórnemu rozhodnutiu, pretože
si ani nepamätá, že by bol v tejto veci, teda vo vražde I. dohľadový prokurátor GP SR.

Svedok pozná W. M. z úkonov trestného konania. Nepamätá si, či ho W. M. žiadal, cez koho a akým
spôsobom o osobné stretnutie vo väznici v Ilave. Ani nevie o akú trestnú vec išlo, ale zúčastnil sa na

jednom úkone v ÚVTOS na výsluchu. Nevie v akom procesnom postavení W. M. vypovedal, ale ak si
pamätá, robila to ÚBOK, odbor Východ Košice. Nepamätá si, koľkokrát sa stretol vo väznici s W. M., ani
v akých priestoroch sa výsluch vykonával.

Pokiaľ ide o vraždu R. E., A. V., V. G., C. V., tak ide o trestnú vec, v ktorej vykonával dozor prokurátor

ÚŠP GP SR, vo vzťahu ku ktorému svedok nikdy nemal žiadnu právomoc, túto má výlučne len generálny
prokurátor SR a samozrejme nadriadení prokurátori, ktorí sú z ÚŠP. Vo vzťahu k vražde v Moste pri
Bratislave, v tej trestnej veci nevykonával dozor, tam dozor vykonával prokurátor Krajskej prokuratúry
Bratislava. Do trestného konania vstúpil až v súdnom konaní s R. A. a zastupovali obžalobu. W. M. nikto
nesľúbil žiadne zákonné benefity a ani sa nevie vyjadriť v akom stave je v súčasnosti súdne konanie.

Dňa 11.07.2006, keď bol Najvyšším súdom SR zrušený oslobodzujúci rozsudok svedok neprišiel do
osobného kontaktu s predsedom senátu NS SR R. M. G.. Písomné doplnenie bolo poslané poštou dňa
31.05.2006.V súčasnej dobe je prokurátor GP SR vykonávajúci funkciu na odbore legislatívy, stratégie a ústavného
práva.

Svedkyňa R. U. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v minulosti pracovala na Generálnej prokuratúre
SR na trestnom odbore a priamo sa podieľala na dohľade nad vyšetrovaním jednotlivých skutkov okolo
skupinyA.K..Pokiaľideotútotrestnúvec,niektoréúkonybolivykonávanépoddohľadomGPSR,pričom
vyšetrovateľom bol C. V.. Pamätá si, že im bola oznámená informácia, že majú svedka, resp. osobu,

ktorá mala byť účastníkom skutku v trestnej veci vraždy A. G., ktorá mala byť objednaná. K. už v tom
čase bol vo väzbe, pričom vražda mala byť odtiaľ nejakým spôsobom objednaná. Svedok A. A. bol v tom
čase vo väzbe v súvislosti s vraždou I.. V tomto konaní boli následne vypočutí svedkovia, alebo agent
a vylúčili účasť A. A. na vražde I.. Na základe toho bolo potom voči nemu zastavené trestné stíhanie a bol
z väzby prepustený. V čase, keď bol ešte vo väzbe, oznámil pracovníkovi vnútornej zložky, že disponuje
s informáciami v súvislosti s vraždou A. G.. Práve táto skutočnosť viedla k vzneseniu obvinenia v tejto

veci. Obdobie, o ktorom hovorí, bolo veľmi dramatické z hľadiska násilnej trestnej činnosti.

V tíme, ktorý vyšetroval K. skutky, pracoval N., A. ako operatívci a V. ako vyšetrovateľ. Pri konzultácii
uviedli, že boli kontaktovaní príslušníkom z ústavu na výkon väzby a A. je ochotný vo veci G.
vypovedať. Vôbec to nesúviselo s trestnou vecou I.. A. sám kontaktoval pracovníka, na základe čoho

bol kontaktovaný tak operatívnymi pracovníkmi ako aj vyšetrovateľom. V tejto trestnej veci, ak si dobre
pamätá, mu bolo vznesené obvinenie.

V priebehu toho konania boli zistené také skutočnosti, že A. A., ktorý bol v určitom období v istom
kontakte s K. skupinou, bol oslovený v kontexte tejto trestnej veci A., že má sa spojiť s A. a tak aj on

urobil a A. mu povedal, že aby ukázal. Svedkyňa už nevedela povedať, či mal ukázať obžalovanému,
mal ukázať človeku, ktorý príde, kde býva G.. Najprv mali G. niekde sledovať alebo hľadať, kde on mal
firmu a následne sa presunuli, keď on odchádzal z firmy. Potom sa presunuli k miestu, kde G. býval
a prichádzal autom. Podľa výpovede A. tvrdil, že on len na to bol oslovený, aby ukázal, kde G. býval
a že ide o nejakú vraždu, nevedel. Následne ukázal ako vystúpil, že tu býva a vtedy bol obžalovaným

zastrelený. Toto si z toho všetkého pamätá.

Pokiaľ ide o ďalší osud A., bola mu ponúknutá ochrana. Všetci vieme, aké časy vtedy boli. Každý deň
tu niekoho zastrelili alebo vybuchovali autá. A. odmietol ísť do ochrany a následne opustil územie SR,
pričom príslušníkom, ktorí boli súčasťou vyšetrovacieho tímu povedal, kde sa bude zdržiavať. A. bolo

dočasne odložené vznesenie obvinenia a následne potom mu bolo trestné stíhanie zastavené.

Minister vnútra M. rozhodol, že zabezpečí špeciál, aby tento svedok pri dodržaní bezpečnostných
dôvodov, bol privezený na územie SR. Vedenie GP SR rozhodlo, že svedkyňa pôjde špeciálom po
svedka. Myslí si, že spolu s ňou tam bol aj V., N. a A.. Už si nepamätá, či tam boli aj ďalšie

osoby. Spolu s vyšetrovacím tímom teda niekedy na prelome rokov 2007/2008 vycestovala vládnym
špeciálom. Svedok z hľadiska prokuratúry mal totálnu istotu, že v tejto veci transparentne spolupracujú
s vyšetrovacím tímom. Nakoniec ho z civilného letiska presunuli na špeciálnu časť letiska, kde bol
pripravený špeciál a tak svedka dopravili na územie SR. Išlo o jednu služobnú cestu. S A. počas
cesty nekomunikovala, nemala na to žiadny dôvod. Dôvodom letu do Francúzska bola bezpečnosť

svedka. Bezpečnosť zabezpečovali pravdepodobne operatívci. Zabezpečenie bezpečnosti nebolo
vecou prokuratúry. Svedkyňa s odstupom času už nevedela uviesť, za účelom vykonania akého úkonu
bol prevezený na Slovensko. Nemá informáciu, že by vládny špeciál letel po svedka viackrát. Svedkyňa
nevedela uviesť, prečo informácie o tomto lete neboli založené do spisu, pretože nevykonávala úlohu
dozorového prokurátora.

Svedkyňa na otázky obžalovaného uviedla, že nedisponuje informáciou, kto dal súhlas operatívcom,
aby mohli navštevovať A..

Svedkyňa ďalej uvádzala, ako postupovala v prípade inej trestnej veci (ods. R.).

Čo sa týka uplatnenia beztrestnosti A. A., bolo to o súhlase vedenia GP SR, t.j. generálneho prokurátora
a jeho námestníka. Svedkyňa uviedla, aká je dôkazná situácia a následne to na porade odsúhlasili.
Nebolo to svojvoľné rozhodnutie jedného prokurátora. Nešlo o nariadenie, oni to ani nemohli nariadiť.Bolo to na základe rokovania, na ktorom riešili, či sú splnené podmienky. V tom období sa páchala
taká trestná činnosť, preto vznikol inštitút spolupracujúceho obvineného a adekvátne benefity. Nevie sa
vyjadriť, či existujú záznamy z týchto rokovaní, keďže nevie, aká je skartačná lehota.

Súhlas na úkony s A. počas pobytu vo väzbe udeľoval prokurátor, ktorý priamo dozoroval túto trestnú
vec.

Svedkyňa sa nevedela bližšie vyjadriť k vražde I.. V tejto trestnej veci nebola činná ako dohľadová

prokurátorka.

Svedkyňa má vedomosť, že A. A. opustil Slovensko, pretože mal obavu z hľadiska bezpečnosti svojej
rodiny. Nechcel ísť do ochrany, preto odišiel.

Svedkyňa uviedla, že sa zúčastňovala úkonov v prípravnom konaní vo veci K. a spol. Išlo o vec M. O..

Vo veci G. sa nezúčastňovala úkonov v prípravnom konaní. Tam chodil prokurátor z krajskej prokuratúry.
Pamätá si, že K. jej napísal, že chce spolupracovať v roku 2011 po povolení obnovy konania vo veci O..
Svedkyňa si už nepamätala na výsluch zo dňa 01. a 14.08.2007 (trestná vec Okresného súdu Prešov
sp.zn. 3T/23/2008). Pripustila však, že sa na ňom zúčastnila, ale nezúčastnila sa žiadneho konania
o dohode o vine a treste.

Svedkyňa sa počas výkonu svojej práce nedozvedela nejaké informácie, ktoré by mohli spochybniť jej
zaujatosť a objektivitu. Keby bola zaujatá s radosťou by upustila od toho, aby vo veci vykonávala úkony
trestného konania proti obžalovanému.

K úryvku z knihy Proti zločinu, ktorej je autorkou (str. 7) svedkyňa uviedla, že obžalovaný asi vie, že
keď bol v cele a navštevovala ho Q., bol tam obrazový a zvukový záznam. V rámci toho, ako bol
monitorovaný, čo ona vôbec nevedela a ani nevedela, že sa to týka jej. Nemala o tom „šajnu“. To bolo
dávno po tom čo jedna vyšetrovateľka z východu prišla a nechceli jej to ukázať. Tam nie je meno, ani
nič. Keby to aj povedali, nečudovala by sa. Keď vykonávate toto povolanie, ste pripravený na všetko.

Pre svedkyňu toto nebolo ničím, čo by sa jej dotklo. Len jej to nechceli ukázať. Nebrala to ako niečo, čo
by sa dotklo jej osoby. Nikdy sa necítila zaujatá, ani voči nikomu, načo by to robila, aby zotrvala v takto
zložitých kauzách, keby to mohla odmietnuť. Išlo o prepis záznamu, ktorý jej doniesla s odstupom času
vyšetrovateľka, že jej to nechceli povedať. Svedkyňa nevedela uviesť, v akej trestnej veci sa vykonávali
zvukové a obrazovo-zvukové záznamy. Bolo to v čase, keď obžalovaného zastupovala Q.. Nevie k tomu

uviesť bližšie podrobnosti.

K ďalšiemu úryvku z knihy Proti zločinu (str. 56), kde je uvedené, že A. odišiel do Francúzska preto, lebo
mal obavu, že by za účasť na K. zločinoch putoval rovno do väzenia, sa svedkyňa nevedela vyjadriť. A.
robil asi šesť mesiacov alebo rok na vojenskom obrannom spravodajstve, ale nevie, či to bol ten hlavný

motív, keď prvýkrát odišiel. Možno mal obavu z oboch a to mu mali OČTK preukázať. Patril istý čas to
tej skupiny.

Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by A. žiadal o uplatnenie beztrestnosti výmenou za svoju
výpoveď. Ak to povedal v zápisnici, bolo to jeho právo. Pri výsluchu dňa 14.02.2006 (č.l. 1820 – 1821)

nebola. Mohol to zo svojej strany podmieňovať.

Svedkyňa povedala A. keď išli po neho, že vedenie GP SR rozhodlo, že vzhľadom na rozsah jeho
spolupráce, môže byť zastavené trestné stíhanie.

Svedkyňa si myslí, že vo vzťahu k A. boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 201 Tr. por.
a § 215 ods. 3 Tr. por. Svedkyňa sa oboznámila s rozhodnutím ESĽP v jeho trestnej veci. Rozhodnutie
rešpektuje. Nie je to jediná vec, ktorá je na úrovni ÚS SR a ESĽP takto vyhodnotená. Sú to opravné
prostriedky, ktoré treba rešpektovať.

Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k rozhodnutiu o odmietnutí trestného oznámenia vo veci krivej výpovede.

Svedkyňa nepozná A. S., ani sa nevedela vyjadriť k úkonu zo dňa 15.02.2006.Svedkyňa mala vedomosť o tom, že vyšetrovateľ V. bol v minulosti trestne stíhaný pre trestný
čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Bol šéfom zásahovej jednotky a bol tam dobitý
V.. Svedkyňa zastupovala Generálnu prokuratúru na ÚS SR, kde V. podal sťažnosť, ale nevedel

identifikovať osoby, ktoré ho bili.

Svedkyňa uviedla, že určite boli veci, v ktorých bolo zastavené trestné stíhanie spolupracujúcemu
obvinenému. Prevoz vládnym špeciálom bežný nebol. Nemá o iných prevozoch vedomosť.

Svedkyňa R. D. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vo veci vraždy A. G. bola jednou z dozorových
prokurátorov v trestnej veci, ktorá bola vedená na Krajskej prokuratúre Prešov, kde bolo vedené trestné
stíhanie K. a spol. a jeden zo skutkov bol proti K. a sa týkal organizovania vraždy A. G.. Zároveň bola
účastná v konaní pred súdom ako jedna z prokurátorov tejto trestnej veci, ktorá bola pôvodne vedená na
KrajskomsúdevBanskejBystricistým,žedotejtotrestnejveci,ktorábolavedenávBanskejBystricibola
opatrením Generálnej prokuratúry SR ustanovená ako ďalší prokurátor s tým, že to bolo niekedy v roku

2007, ale presne nevie. Bolo to v štádiu, keď vec už bola pred súdom, bolo to po prvom alebo druhom
vrátení Najvyšším súdom SR. Tam sa zúčastnila myslí že dvoch alebo troch hlavných pojednávaní
spolu s kolegom, dozorujúcim prokurátorom D. D. a myslí, že na poslednom pojednávaní, ktorého sa
zúčastnila, bola sama. Nevie dôvod, pre ktorý nebol kolega prítomný. Pamätá sa, že si mala pripraviť
záverečnú reč, že to bolo pojednávanie, kde následne bol vynesený rozsudok. Na pojednávaniach

prebiehali procesné úkony, boli vypočutí svedkovia, nepamätá si ktorí, všetko bolo uvedené v zápisnici.
Následne bol vyhlásený prvostupňový rozsudok a potom sa už nezúčastňovala žiadnych úkonov ani
odvolacieho konania. Vo veci vraždy C. I. nebola dozorujúcou prokurátorkou. Ak si dobre pamätá, bola
to jedna z vecí, ktoré boli následne pripájané k trestnej veci na Krajskú prokuratúru Prešov. Činnosť
v trestnej veci K. začala vykonávať asi v roku 2006, vtedy bolo vznesené obvinenie za skutok týkajúci

sa vraždy G.. Svedkyňa dávala obžalobu iba za tento skutok, ale v dôsledku zásady špeciality sa táto
obžaloba odmietla a až potom následne v roku 2006 alebo 2007 boli vznesené obvinenia za ďalšie
skutky, ktoré boli spáchané v okolí Popradu a spájali to s touto vecou. Ďalšou dozorovou prokurátorkou
bola L. O..

S dočasným odložením vznesenia obvinenia A. za vraždu G. súhlasila z dôvodu, že po preskúmaní spisu
považovala tento návrh za dôvodný. So svedkom A. prišla do kontaktu počas výsluchu vo vyšetrovaní.
Nikdy so svedkom A. osobne nepreberala žiadny postup vo vzťahu k nemu ani pred týmto rozhodnutím,
ani následne. V tom čase pôsobila ako prokurátorka Krajskej prokuratúry Prešov s tým, že vec, kde došlo
k dočasnému odloženiu vznesenia obvinenia A. bola pridelená Krajskej prokuratúre Prešov rozhodnutím

GP SR a vec vyšetroval ÚBOK odbor Stred. S týmito vyšetrovateľmi prišla do kontaktu prvýkrát, keď prišli
s podnetom na vzatie do väzby, obvinený v tom čase mal obhajcu A.. Vtedy jej doručili návrh opatrenia
na dočasné odloženie vznesenia obvinenia. V tom čase ani neprišla do styku s A., dal jej to vyšetrovateľ
spolu so spisom, preskúmala to, súhlasila s tým postupom, považovala to za dôvodné k závažnosti
trestného činu, ktorého sa výpoveď týkala. V tej dobe sa aj zaoberala podnetom na vzatie do väzby.

Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by A. bola sľúbená beztrestnosť už na začiatku trestného stíhania.
Osobne si to nevie predstaviť, lebo tých vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali tento trestný čin, prvýkrát videla.
Ako prokurátorka rozhodovala o otázke odloženia vznesenia obvinenia aj o následnom postupe, takže
osobne si to nevie ani predstaviť.

Svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi aj po prečítaní časti výpovede svedkyne R. U. A. z hlavného
pojednávania dňa 22.11.2023. Nemá vedomosť o tom, že by bola sľúbená A. beztrestnosť už na
začiatku. Za ňou prišli vyšetrovatelia, či bude súhlasiť s týmto návrhom, čo považovala za dôvodné,
následne s vyšetrovateľmi konzultovali ďalší postup. Vtedy rozoberali aj možnosť ako rozhodne,
možnosťpostupuvovzťahukA..NepamätásitietokonzultáciezGenerálnejprokuratúry.Natútotémusa

nebavila. Ak si dobre pamätá, svedkyňa bola účastná asi na jednej porade, kde bol prítomný generálny
prokurátor. To bolo ešte v čase, keď boli pripojené ešte tie ďalšie veci. Ak si dobre pamätá na tej porade
bol práve preberaný postup, oni mali už vo vyšetrovaní viaceré skutky a boli tam trestné činy, ktoré
dozorovala Krajská prokuratúra Trenčín. Myslí, že v tom čase bolo vznesené obvinenie K. za tie ďalšie
veci. Vtedy bola porada, kde chceli vedieť, aký je stav vyšetrovania, či je to pred skočením, lebo oni boli

na začiatku a ešte riešili zásadu špeciality, či je účelné to pripojiť, toto si pamätá, že to bolo riešené.
Nespomína si, že by ona osobne s ním preberala túto vec. Generálneho prokurátora potom videla na
vyhlásení rozsudku a na tlačovej konferencii.S A. sa nerozprávala. Bolo to odložené, čo neznamená beztrestnosť. Je to začiatok vyšetrovania
a nevedeli, ako bude vyšetrovanie prebiehať. Jeho výpoveď bolo potrebné preveriť. Bolo tam vypočutých
množstvo svedkov. Z tohto pohľadu si nemyslí, že by on mohol predpokladať nejakú beztrestnosť v roku

2006 alebo byť si istý, ale to je len jej názor. Ona tú istotu nikomu nedávala ako dozorový prokurátor.
Sama nevedela, ako to vyšetrovanie bude prebiehať, ktoré potom prebiehalo ešte dva roky. Ju svedok
A. o uplatnenie beztrestnosti nežiadal.

Po prečítaní časti výpovede svedka A. (v ktorej žiadal beztrestnosť), si svedkyňa na túto výpoveď

nepamätala. Žiadal o dočasné odloženie, čo ešte nie je beztrestnosť a následne žiadal, aby mohol byť
uplatnený inštitút zastavenia. Ona na tom výsluchu nebola.

Svedkyňa si nespomína, či počas jej praxe využila ustanovenie § 205 Tr. por. aj vo veci inej vraždy.
Využila ustanovenie § 218 Tr. por., ale nevie v akej veci, či aj vo vraždách.

K rozhodnutiu ESĽP vo veci E. F. proti Slovenskej republike uviedla, že s týmto rozsudkom sa
oboznámila. Akceptuje ho, avšak čo sa týka jej postupu, hodnotí ho na základe v tom čase keď
mala preštudovaný spisový materiál, bola účastná na úkonoch, na hlavnom pojednávaní a naozaj
dospela k záveru, zvažovala postup, pretože jej bolo zrejmé o aký trestný čin sa jedná. Ale zároveň pri
vyhodnotení všetkých tých dôkazov dospela k záveru, že použitie toho inštitútu je dôvodné aj na hranici

zastavenia, pretože v tých trestných veciach, ktoré sa týkali K., skutočne tá výpoveď bola ako prvým
a podstatným dôkazom, na základe ktorého sa objasnili okolnosti týkajúce sa tej časti organizovania
toho trestného činu a samozrejme táto výpoveď bola následne preverovaná ďalšími dôkazmi. Táto
výpoveď prispela k tomu, že sa podarilo objasniť dovtedy neobjasnený trestný čin vraždy a zároveň
musí povedať z jej pohľadu, keď vtedy hodnotila dôkazy po čerstvom vykonaní, bola táto výpoveď veľmi

dôležitá aj z toho pohľadu, aby ďalší svedkovia začali vypovedať aj vo vzťahu k iným trestaným činom
a uvádzať skutočnosti, ktoré sa objasňovali z ďalších dôkazov, pretože dovtedy tu mali minimálne 8 až
9 poškodených mŕtvol a nemali páchateľov. Všetky tieto okolnosti brala do úvahy, pretože to bola jedna
trestná vec, v ktorej sa to objasňovalo a preto dospela k záveru, že tento postup bol zákonný a dôvodný.
Zastavenie trestného stíhania vo veci vraždy I. nepovažuje za benefit.

K ďalším zabezpečeným dôkazom svedkyňa uviedla, že vie, že sa vypočúvali svedkovia na základe
jeho výpovede. Niektorí z nich potvrdili skutočnosti, ktoré on uvádzal a boli overované. Nevie, či to
bolo na základe jeho výpovede, ale boli zabezpečované iné dôkazy. Či tvrdenie o tom, že mal mať
obžalovaný mobil počas výkonu trestu, čo sa aj zistilo, ale nie je si istá, či to bolo z tejto výpovede.

Zabezpečovali sa doklady z väznice ohľadom návštev, sú súčasťou spisu. Zisťovali, či to bolo možné
vykonať ako to popisovali svedkovia. Zisťovali aj veci v súvislosti s autom Alfa Romeo, ktoré bolo použité,
ale už si nepamätá. Myslí si, že v priebehu vyšetrovania, keďže sa vyšetrovanie týkalo 6 skutkov a 7
poškodených, sa A. vypočúval aj k tomu, ale už nevie, či mal k tomu nejaké vedomosti.

F. O. bol jedným z vyšetrovateľov vo veci K.. Ďalším vyšetrovateľom bol C. V.. Ak si dobre pamätá F. O.
predkladal návrh na zastavenie trestného stíhania. Neskôr bol riaditeľom inšpekčnej služby a mala by
to byť tá osoba, ktorá bola odsúdená, ale to vie iba z médií.

Ak A. tvrdil, že nebol členom organizovanej skupiny, tak to ako niektorý svedok hodnotí nejakú skupinu

alebo konanie skupiny je jeho názor, podstatné je hodnotenie konania orgánmi činnými v trestnom
konaní, ktoré v danom štádiu sa tou vecou zaoberajú. Na základe výsledkov vyšetrovania dospeli
k záveru, že je to organizovaná skupina, tak bola podaná obžaloba. Skutkové okolnosti vrátane
označenia organizovanej skupiny boli súčasťou skutku právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov
aj súčasťou rozhodnutia veci týkajúcej sa v Banskej Bystrici. V tej veci, po určitej časovej dobe, si

obžalovaný vyžiadal rozhodnutie o zastavení trestného stíhania A. na základe slobodného prístupu
k informáciám a následne takýto podnet bol podaný, lebo svedkyňa predkladala svoje stanovisko
k rozhodnutiu špeciálnej prokuratúre a myslí si, že aj Generálnej prokuratúre SR. Táto otázka už bola
namietaná a bolo to aj riešené. Postupovala v súlade so zákonom.

Nepamätá si, či dávala súhlas operatívnym pracovníkom, aby mohli navštíviť A. vo väzbe. Ak nejaký
súhlas bol, všetko je v spise. Aj vo väznici je registrácia. Všetko, čo vydávala zažurnalizovala do spisu
alebo do dozorového spisu.Svedkyňa si nespomína na žiadne zvukové záznamy a zvukovo-obrazové záznamy z porád medzi
obžalovaným a obhajcami vo väznici.

Svedok A. R. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že priamo nerobil na trestnej veci obžalovaného, ani
na vražde A. G.. K tomuto skutku sa dostal ako príslušník ÚBOK, mohlo to byť v rokoch 2004 – 2007.
Obžalovanýužbolvovýkonetrestu.PrivýsluchuobvinenéhoaneskôrsvedkaA.,ktorýopisovalvosvojej
výpovedi aj vraždu G., sa robila previerka jeho výpovede. Takto sa svedok dostal k informáciám o tejto
vražde. A. vo svojej výpovedi podrobne popisoval svoju činnosť s obžalovaným, ako sa zoznámili, kde

sa stretli, ako chodievali do Banskej Bystrice, akými vozidlami, aké mobilné telefóny používali, popísal
miesta, kde sa mal skutok vykonať, popisoval zbraň, ktorú použil obžalovaný, popísal presne miesto vo
svojej výpovedi, kde bolo zlikvidované vozidlo, ktoré bolo použité pri vražde G.. Označil osobu, ktorá ich
odvážala z miesta zhorenia vozidla. Toto sú informácie, s ktorými prišiel priamo do kontaktu.

S A. prišiel do kontaktu prvýkrát, keď bol A. vo väzbe pre svoju trestnú činnosť v Ilave alebo Leopoldove.

Je možné, že to bolo za vraždu I.. Ak bol za A. alebo za iným klientom vo väzbe, bol tam na
základe nejakého operatívneho, kriminálneho spisu, ktorý súvisel s organizovanou trestnou činnosťou
K.. Z každého takéhoto vyťažovania bol vždy spracovaný podrobný služobný záznam, ktorý následne
bol vložený do spisu a tento spisový materiál bol podkladom pre vyšetrovanie, na základe ktorého
vyšetrovateľ potom konal a vykonával dokazovanie. Záznam sa dáva vyšetrovateľovi, na základe

ktorého vyšetrovateľ robí procesné úkony a tento podpisuje tak osoba, ktorá podáva vyjadrenie ako
aj vyšetrovateľ alebo policajný orgán. Určite mal súhlas, aby mohol navštíviť A. vo väzbe. Na to bol
spracovaný prokurátorsky tím. Nevie sa vyjadriť, či prišiel do kontaktu s A. aj dňa 27.10.2005.

Svedok uviedol, že vyťažoval osobu menom A. S.. A. S. sa dostavil na základe predvolania do budovy

ÚBOK, kde bol vyťažovaný k osobe A., čo vyplynulo z vyťažovania A.. Bol podrobne z toho vyťaženia
spracovaný záznam, ktorý bol podkladom pre vyšetrovateľa, následného výsluchu svedka S.. Svedok
spracoval záznam priamo. S. podrobne popísal spontánne a sám bez naliehania už len po výzve,
aby podal vysvetlenie akú prosbu mal naňho A.. Spontánne vypovedal o skutočnostiach, ktoré potom
vyšetrovateľ spracoval.

Počas výsluchu svedka bol oboznámený úradný záznam (č.l. 2229), ktorého vyplýva, že „v rámci
služobnej činnosti boli k osobe A. S., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, trvale bytom E., J. D. XXX/XX zistené
nasledujúce informácie: Dňa 27.06.2000 odviezol páchateľov trestného činu vraždy A. G. z miesta, kde
nechali a podpálili motorové vozidlo zn. Alfa Romeo, ktoré bolo použité pri vykonaní vraždy. Následne

sa cestou do Brezna zastavili v motoreste Nemecká, kde sa naobedovali. Na základe uvedených
skutočností A. S. dnešného dňa t.j. 02.11.2005 v čase o 12:30 hod. sa dobrovoľne dostavil na Úrad PPZ
OBOK STRED Banská Bystrica, kde bol vyťažovaný k uvedeným skutočnostiam. Uviedol, že vie o čo
sa jedná, taktiež pripustil, že dňa 27.06.2000 zobral dvoch pasažierov do svojho motorového vozidla
a taktiež, že požičal chatu v obci Jarabá osobe A. A., ale vzhľadom k závažnosti trestného činu a obavy

o svoj život zatiaľ nechce vypovedať. V priebehu sa dostavil jeho otec R. S., ktorý oznámil, že potrebujú
časnarozmyslenietridniapotomnámoznámiačivoveciurobíA.S.výpoveďalebonie.Namenovanom
A. S. bolo zreteľne vidieť, že je v psychickom strese, nechce vypovedať z dôvodu obavy o svoj život
a zdravie ako aj svojich blízkych.“ Záznam bol spísaný dňa 02.11.2005 policajtmi G. R. A., W. G. G..

Svedok po prečítaní úradného záznamu uviedol, že S. sa dostavil dobrovoľne na výsluch. Predtým
mu volal, že by sa s ním potreboval rozprávať. Vie, že prišiel na nejakej dodávke. Keď bol dole pred
vchodom polície, išiel po neho a S. vravel, že robí v Banskej Bystrici v rodinnej firme. Išli do budovy,
kde sa rozprávali. Vyzval ho, aby vypovedal a on mu sám spontánne oznámil skutočnosti ako viezol A.
a obžalovaného z miesta činu. Bol rozrušený. Opýtal sa, či si môže zavolať, v čom mu vôbec nebránil,

zavolal otcovi. Potreboval sa s ním porozprávať. Prišiel jeho otec. Zachar zatiaľ sedel dole v čakárni
v budove. Potom prišli spoločne s otcom na poschodie, kde jeho otec povedal, že si to musia premyslieť,
že má obavy o svojho syna, firmu a rodinu, že žijú v Brezne. Toto svedok plne akceptoval. Spracoval
z toho sám záznam s vyjadrením S.. Bol to jeho záznam, ku ktorému sa S. nemal čo vyjadrovať. Tento
záznam doručil vyšetrovateľovi, s ktorým prešiel celú vec. Dali priestor S., aby si celú vec premysleli.

Pri ďalšom kontakte S. povedal, že bude vypovedať. Pokiaľ bol S. vyťažovaný dňa 02.11.2005 a A. bol
vypočutý dňa 02.02.2006 tak je vecou vyšetrovateľa, ako si naplánuje úkony. Vyťaženie a výsluch sú
dve rozdielne veci. Je možné, že svedok vyťažoval A. pred 05.11.2005, dátumy si už nepamätá. Neviesi spomenúť, čo bolo v roku 2005. S. neponúkal možnosť byť utajeným svedkom, ani beztrestnosť ani
možnosť vstúpiť do ochrany svedkov. Pokiaľ si dobre spomína, taká debata tam nebola.

V úradnom zázname sa nenachádza meno obžalovaného, pretože uvádzal v ňom to, čo povedal S.. O.
S. neukazoval ani fotku obžalovaného, ani identitu. To bolo vecou vyšetrovateľa. Svedok obžalovaného
nepoznal. Vedeli, kto bol s A. vo vozidle. S. vypovedal nejaké veci. Povedal meno A. s jedným človekom,
ktorého odvážal od vozidla. Je možné, že povedal, že tú osobu pozná z novín, že ju videl, ale svedok
nepopisoval to meno úmyselne, nech sa vysporiada s tým vyšetrovateľ. Nebude mu vsúvať veci. Pri

úkone dňa 02.11.2005 spomínal, že má nejaké informácie od A. ohľadom skutku vraždy G..

Svedok pozná D. M.. Nemá s ním absolútne žiadny vzťah. Neregistruje ho ani z médií. S M. sa osobne
stretol, keď bol M. v pozícii obvineného z vraždy G., ku ktorej došlo v roku 2008. Pokiaľ vie, tak M. v tom
čase robil vyšetrovateľa, osobne sa nepoznali, v živote sa nestretli.

K čestnému prehláseniu A. S. svedok uviedol, že nemá vedomosť o čestnom prehlásení. Toto čestné
vyhlásenie nazve, že je sci-fi vyhlásenie. S. nemohol byť v žiadnom prípade utajeným svedkom, boli
tam tri osoby A., S. a obvinený. Nevie ako by prešiel tento štatút utajeného svedka. Na ochranu svedka
mandát nemal, aby také ponuky dával. Beztrestnosť taktiež nie. S. uviedol skutočnosti spontánne, sám
od seba, ku koncu bol rozrušený. Povedal, že sa musí spojiť s otcom, že sa s ním potrebuje poradiť,

v čom svedok nevidel žiadny problém. Nikto sa mu nemohol vyhrážať alebo ho nejako tlačiť. Ich rozhovor
trval cca 10 minút, v ktorom mu povedal všetky veci, ktoré svedok musel vedieť a ktoré sú v zázname.
Keď po rozprave s otcom mu oznámil, že sa musia ešte poradiť, už rozprával iba jeho otec, ktorý nebol
nadšený, že by mal jeho syn vypovedať v tejto trestnej veci. Svedok tomu rozumel, plne to akceptoval.
Z budovy odišli. Pri služobnej činnosti, ktorá potom nasledovala pri dokumentovaní trestnej činnosti K.

sa s A. S. náhodne stretol v Brezne možno päťkrát. Pri jednom z týchto rozhovorov, A. S. vykladal tovar
z dodávky do predajne svojho otca. Najprv bol rád, že svedka vidí. Slušne sa pozdravili. Pýtal sa ako sa
má. Na predajni sa objavil jeho otec, začal byť veľmi nervózny. Popohnal ho k tomu, že majú robotu, nech
sa nevybavuje. Pri ďalšom náhodnom stretnutí, mu oznámil, že má zdravotné problémy. Mal priateľku,
s ktorou by sa chcel zosobášiť, ale rodičia mu robia problémy, naprieky, z čoho svedok pochopil, že je

pod veľmi silným vplyvom rodičov. Povedal by, že bol veľmi nešťastný v osobnom živote. O čestnom
prehlásení nemá žiadnu vedomosť. Nikdy sa o tom nezmienil. Keď svedok vypovedal v predmetnej veci
pred vyšetrovateľom a prokurátormi v roku 2006, advokát O. mu položil zvláštnu otázku, či popiera svoju
účasť na vražde. Svedok zostal zaskočený touto otázkou. Nedávala mu logiku. Tak povedal, že nie, ale
zároveň aj dodal, že pri žiadnej vražde nebol. O. túto svoju otázku ospravedlnil tým, že S. vyskočil z okna

kvôli svedkovi. Rodina S. žila v takom zvláštnom napätí podľa vyjadrenia S., čo mu on sám povedal.
Čo mu nepovedali rodičia, to urobiť nemohol. Peniaze dostal, ale musel si ich zdôvodniť a osobný život
nemal žiadny. Takže svedok nevie v akom psychickom tlaku bol tento človek, v akom žil a pod akým
tlakom vznikalo toto čestné vyhlásenie.

Pokiaľ svedok R. S. tvrdí, že A. S. bol úplne zdravý a v minulosti prekonal rakovinu štítnej žľazy, svedok
uviedol, že sa mu to nejako bije. Na jednej strane bol úplne zdravý. Na druhej strane mal rakovinu štítnej
žľazy po výbuchu v Černobyle. R. S. videl päť minút v živote. R. S. často stretával s p. O., čo vysvetľovalo
aj otázku, ktorú mu položil O.. Pre R. S. je jednoduchšie obviniť zo smrti svojho syna okolie ako priznať
vlastnézlyhanie.PritýchspontánnychrozhovorochsA.S.muhovorilosvojichzdravotnýchproblémoch,

o čom svedok nemal odkiaľ vedieť, ani ho to nezaujímalo. Dokonca mu poprial a dal nádej, že bude
všetko v poriadku. Spontánne sám od seba mu povedal, že výsledky boli zlé. Svedok mu poprial úspech
v liečbe. Svedok si myslel, že príčinou jeho samovraždy bola nešťastná láska a obmedzovanie rodičov.
Vychádzal z rozhovoru s ním. Svedok nemal vedomosť, že by A. S. užíval nejaké drogy. Pri rozhovoroch
si nevšimol, že by bol pod vplyvom nejakej látky ani alkoholu. Rozhovory vždy mali nejaký súvis, boli

spontánne, vôbec nezaregistroval, že by bol v nejakom takom stave. Svedok o týchto piatich náhodných
stretnutiach nespisoval úradný záznam. Boli to náhodné, zdvorilostné stretnutia o dvoch vetách o dĺžke
maximálne tri minúty.
Svedok ďalej uviedol, že dôvodov na vraždu A. bolo veľa od rôznych osôb a ak sa robili opatrenia, tak
sa robili preto, aby sa k takémuto nebezpečenstvu predišlo.

Svedok bol súčasťou tímu, ktorý letel vládnym špeciálom do Francúzska za A.. Pokiaľ vie, za A. letel
jedenkrát, možno viackrát. Už si to nepamätá. Stávalo sa, že pri ich služobnej činnosti takto lietali po
viacerých svedkov. A. nebol žiadna výnimka. A. si v lietadle mohol sadnúť, kde chcel. Nevie o tom, žeby sa počas letu s ním rozprávalo, iba ak zdvorilostne. Išlo o vládny špeciál pre maximálne 20 ľudí. Nie
je určený na eskorty. Myslí si, že s A. sa v lietadlo o vražde G. nerozprával. Skôr sa bavili o tom, kde
tam je, čo tam robí a na osobný život, na rodinu. Nepamätá si, či do Francúzska letel aj vyšetrovateľ V..

Svedok C. C. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval ako vyšetrovateľ a dokumentoval trestnú
činnosť A. K., pričom jedným zo skutkov bola aj vražda A. G.. Ako vyšetrovateľ vykonával všetky
štandardné úkony podľa Trestného poriadku a na záver vyšetrovania podal návrh na podanie obžaloby
na trestne stíhané osoby. Nepamätá si na okolnosti spolupráce A. s orgánmi činnými v trestnom

konaní. Určite ho vypočul v nejakom procesnom postavení a na základe jeho výpovede boli vykonávané
ďalšie úkony. Svedok nevedel uviesť, či bol v kontakte s A. v čase keď bol vo väzbe prostredníctvom
príslušníkov preventívno-bezpečnostnej služby.

Po oboznámení záznamu ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 17.02.2006 (č.l. 2228), z ktorého vyplýva, že A.
A. požiadal prostredníctvom príslušníkov skupiny preventívno-bezpečnostnej služby vyšetrovateľa PZ

C. V. o osobný rozhovor; jednalo sa o termíny 16.11.2005, 23.12.2005, 27.12.2005 a 25.01.2006, na čo
bol následne vyrozumený C. V., ktorý s A. A. vykonal vyšetrovací úkon, svedok uviedol, že si nepamätá,
či navštívil A. aj pred podaním trestného oznámenia dňa 02.02.2006. Štandardne navštevovali vo
všeobecnosti všetkých obvinených, ktorí požiadali aj písomne o návštevu. Z takej návštevy mohol
byť spísaný úradný záznam, ktorý je založený v ostatnom spisovom materiály, teda nie je súčasťou

vyšetrovacieho spisu, takže v mnohých prípadoch takéto rozhovory boli plané, teda o ničom.

Svedok bol na začiatku vyšetrovateľom vo veci vraždy I.. Následne však túto trestnú vec prevzal iný
vyšetrovateľ. Bez súhlasu vyšetrovateľa alebo prokurátora by k obvinenému nikoho nepustili, musí tam
byť vždy písomný súhlas. Väčšinou súhlas dával svedok, musel napísať dôvod návštevy. Svedok sa

nevie vyjadriť, či dal súhlas na to, aby A. navštívili vo väzbe A. N., R. A. a G. G.. Ak súhlas dal, musí byť
uložený vo väznici. Nevie sa ani vyjadriť, či navštívil A. spolu s A. N..

Svedoksinepamätá,čihoA.žiadalobeztrestnosťzavražduG..Vykonávalsnímštandardnéúkony.Zdá
sa mu, že o tejto veci rozhoduje prokurátor. Vzhľadom na odstup času si nepamätá, ktorý vyšetrovateľ

vyhotovil záznam o dočasnom odložení vznesenia obvinenia podľa § 205 ods. 1 Tr. por. A..

K A. S. svedok uviedol, že išlo o svedka, ktorý vypovedal v tejto veci a následne sa zúčastňoval aj ďalších
vyšetrovacích úkonov na verifikáciu jeho výpovedí. D. M. nepozná osobne, iba z médií.

Svedok sa nevedel vyjadriť, či vypočúval aj O. O.. Spis mal cez 11000 strán. Vykonával tam veľké
množstvo procesným úkonov. Každú výpoveď dôsledne a dopodrobna verifikoval, teda vykonal mnoho
ďalších vyšetrovacích úkonov, rekonštrukcie, konfrontácie. Skutočne človek si to po toľkých rokoch
nepamätá.

Pokiaľ ide o obvinenie A. a O. vo veci vraždy I., vyšetrovateľ vždy vychádza z nejakého spisového
materiálu. Na základe dovtedy vykonaných dôkazov rozhodol tak ako rozhodol a pokiaľ sa následne
vyšetrovanie uberie iným smerom a sú tam vykonané ďalšie dôkazy, potom dospel k inému záveru. Toto
sa mu v konkrétnej trestnej veci A. K. stalo aj v inom skutku, vražde N. z Prievidze.

Nespomína si, že by v čase, keď bol O. vo väzbe v období rokov 2005 – 2006 za vraždu M. G., sa ho
pýtal, ako by mohli prinútiť A., aby poskytol výpoveď vo veci vraždy G.. Nevie, či tam za ním bol.

Svedok po prečítaní časti výpovede O. O. z hlavného pojednávania zo dňa 14.06.2023 uviedol, že
o vražde G. nevie nič. Túto vraždu nedokumentoval a pokiaľ v neformálnych rozhovoroch prišla na takéto

niečo reč, tak si nepamätá, pretože sa zameriaval prioritne na trestné veci, ktoré dokumentoval a nevie
kedy mal byť takýto rozhovor, v akom období a či tam bol niekto prítomný, pretože veľké množstvo
úkonov s obvinenými sa vykonávali za prítomnosti prokurátorov. Svedok však vylúčil, že by sa pýtal O.,
aby by prinútil A. vypovedať vo veci G..

Svedok bol nejaký čas začlenený do vyšetrovacieho tímu, ktorý viedol O. D. (vražda M. G.) a za nejakú
chvíľu bol vytvorený tím na A. K., ktorý svedok viedol a pokiaľ bol prítomný na takomto úkone (vo
veci vraždy G.), tak si na to nespomína. Tento spis nemal pridelený, nepozná podrobnosti tohto spisu.
S bývalým vyšetrovateľom O. D. mal čisto pracovný vzťah.Svedok si nepamätal, či bol súčasťou tímu, ktorý vládnym špeciálom letel do Francúzska za A. A.. Mal
k dispozícii nielen vrtuľníky, ale aj pre prípad ďalšiu leteckú techniku. Určite však vládnym špeciálom

do Francúzska neletel.

Na okolnosti zadržania A. si nepamätá. Nevie za akých okolností sa mal s A. rozprávať, pretože bol
vyšetrovateľ a vykonával procesné úkony a dokonca sa vyhýbal tomu, keď išli na rekonštrukciu alebo
pokus, nikdy nesedel so svedkom v aute.

Svedok sa nevedel vyjadriť k zmene výpovede utajeného svedka č. 1 vo veci vraždy I.. Vyšetrovateľ
dokumentuje spontánnu výpoveď svedka a jeho zásada bola vždy taká, že najskôr bola spontánna
výpoveď vypočúvaného, následne kládol otázky a na priebeh týchto úkonov si nepamätá. Nevie sa
vyjadriť, či utajený svedok č. 1 v tejto veci bol odtajnený.

K osobe G. O. svedok uviedol, že túto osobu nepozná osobne. Ako policajt vie, že sa jedná o „G.“, ktorý
pochádzal z Kráľovského Chlmca, ale nič o ňom nevie, ani či bol zaradený do ochrany svedkov.

Nepamätá si, či uisťoval A., že nebude stíhaný za vraždu G. ani za krivú výpoveď v súvislosti
s vraždou G.. Ako vyšetrovateľ vždy postupoval objektívne a mnoho krokov bolo vopred konzultovaných

s dozorujúcimi prokurátormi.

Svedok uviedol, že mu bolo vznesené obvinenie v súvislosti s mučením obvineného R. V.. Toto trestné
stíhanie bolo zastavené, pretože skutok nespáchal. Môže podotknúť, že tam bola objednávka, pretože
mu vzniesli obvinenie deň pred skončením premlčacej doby, aby zachránili nejakú lehotu, takže ako

každý vyšetrovateľ chodil vypovedať na súd niekoľkokrát, že napr. obvineného nútil vypovedať. Je
to klasická obrana mnohých obžalovaných. Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 70/01 zo dňa
27.06.2003 nepozná.

Svedok sa nevedel vyjadriť k čestným prehláseniam, ktoré boli spísané A. a S. za prítomnosti A. v rokoch

2005 a 2006. Nemá o nich vedomosť.

Svedok C. R. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetnej trestnej veci pracoval ako vyšetrovateľ
a táto vec mu bola pridelená na vyšetrovanie. Hneď na začiatku bol pri obhliadke zhoreného vozidla Alfa
Romeo a následne potom vykonával úkony súvisiace s objasnením v danej veci. V čase, keď mal trestnú

vec pridelenú, nemal k dispozícii informácie, že by obvinený alebo svedkovia boli určitým spôsobom
ovplyvňovaní.

Svedok si už nepamätal na podrobnosti výsluchu obžalovaného zo dňa 01.03.2001 v Košiciach. Či boli
pri tomto výsluchu prítomní aj príslušníci PPÚ uviesť nevie, asi nie. Určite nedal policajtom pokyn, aby

sa obžalovanému vyhrážali, že pokiaľ sa neprizná k tomu, že mal byť vodičom vozidla Alfa Romeo pri
vražde G., že sa mu môže stať, že ho vyhodia z okna a že povedia, že sa pokúsil o útek. Nespomína
si, že by pri výsluchu obžalovanému poskytoval nejaké výhody. Ak sa bavili, tak o dôkaznej situácii.
Nespomína si, že by ochranu a beztrestnosť vôbec niekomu počas kariéry vyšetrovateľa navrhoval.

Svedok si nepamätal na presný procesný postup v súvislosti s vyšetrovacím pokusom dňa 11.04.2001
na čerpacej stanici Shell v Banskej Bystrici. Celý priebeh úkonu bol zadokumentovaný a takto bol
predložený do spisu. Bolo na vyhodnotení prokurátora a súdu. Ak by bol nezákonný pravdepodobne
v tom čase by ho neakceptovali. Zo záznamu čerpacej stanice Shell sa vyhodnocovalo a tipovalo kto
môže byť danou osobou a k tomu, že by to malo smerovať na obžalovaného ich naviedli výsluchy

k vozidlu Alfa Romeo, ktoré sa zisťovali od doby predaja v Českej republike až na Slovensko a smerovali
k obžalovanému. Malo by to byť všetko zaznamenané vo výsluchoch svedkov.

Počas výsluchu svedka bol oboznámený úradný záznam (č.l. 1290), z ktorého vyplýva, že „tipovaním
osôb z videozáznamu získaného z čerpacej stanice SHELL zo dňa 27.06.2000 v čase o 08:06 hod.,

kde podozrivá osoba tankovala do OMV ALFA ROMEO 164, ŠPZ E. XX-XX, tmavozelenej farby, bola
podľa vizáže, približných rysov tváre, gestikulácie, stavby tela a chôdze, vytipovaná osoba: D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. E., J. G. K. X, r.č. XXXXXX/XXXX. Uvedená osoba bola v minulosti zamestnaná
v SBS S-security, ktorá sa okrem stráženia objektov podieľala na vyberaní tzv. výpalného v meste B.Bystrica ako aj v iných mestách. Táto osoba sa v októbri 1999 vrátila z TVOS, kde si odpykávala trest za
vydieranie a iné TČ. V súčasnej dobe sa pohybuje v kruhoch blízkych A. I. a spol. Po meste sa pohybuje
veľmi zriedka akoby sa nechcel ukazovať na verejnosti. Osoba sa tohto času pohybuje na OMV VW Golf

čiernej farby ŠPZ E..“ Záznam bol spísaný dňa 17.10.2000 a poznačil ho práp. X..

Svedok po prečítaní úradného záznamu uviedol, že s D. E. nevykonával vyšetrovací pokus, pretože
z výsluchov k danému vozidlu to smerovalo viac na osobu obžalovaného ako na E.. Nepamätá si, či boli
spísané záznamy o vyťažovaní E..

Svedok si nepamätá, či C. V. považoval za podozrivú osobu. D. M. nepozná. Meno T. mu niečo hovorí,
ale nevie presne, v akej súvislosti a či to bolo pred alebo po obvinení obžalovaného. Mal byť na cele
s obžalovaným a dával im nejaké informácie. Zapísal výpovede T., ale či mu dôveroval, to je ťažko
povedať. Nepamätá si, či a kedy vyšetroval trestnú činnosť T.. Ak boli pracovníci z kriminálky Banská
Bystrica za T. vo väzbe, záznamy by mohli byť vo väznici. K výpovedi T. uviedol, že najprv prišla

informácia, že chce vypovedať k okolnostiam, že má obavu, tak preto sa s ním muselo pracovať ešte
pred výsluchom ako s utajenou osobou, lebo potrebovali vedieť čo im chce povedať, aby mohlo byť
postupované podľa Trestného poriadku ako výsluch utajeného svedka. S T. prišiel do kontaktu a všetky
informácie sú uvedené vo výsluchu.

Počas výsluchu svedka bol oboznámený ďalší úradný záznam (č.l. 1096), z ktorého vyplýva, že
„dnešného dňa bola vykonaná akcia za využitia služobných potápačov k prehľadaniu dna rieky Latorica
v mieste cestného mostu pri meste Veľké Kapušany smerom na mesto Kráľovský Chlmec. Akcia bola
vykonaná na základe operatívneho poznatku, podľa ktorého E. F. a spol. po vražde A. G. v Banskej
Bystrici, po príchode do mesta Veľké Kapušany, mali do rieky Latorica na uvedenom mieste zahodiť

zbrane, ktoré mali so sebou pri vražde avšak ich nepoužili. Má sa jednať o jeden samopal a jednu alebo
dve krátke zbrane ako aj o ručné granáty. Počas akcie bolo prehľadané dno rieky asi 20 m nad mostom
a asi 75 m pod mostom, avšak neboli nájdené žiadne zbrane ani iné dôkazy o trestnej činnosti E. F.“.
Záznam bol spísaný dňa 25.05.2001.

Svedok po prečítaní úradného záznamu uviedol, že si nepamätá, či im tieto informácie poskytol T..

Svedok G. G. na hlavnom pojednávaní sa nepamätal na okolnosti súvisiace so skutkom. Nespomína si,
ktorí vyšetrovatelia ho objasňovali. Svedok mohol vykonávať nejaké eskorty.

A. A. pozná, prišiel s ním do kontaktu, ale či v tejto trestnej veci, si nepamätá. Mohol s ním prísť do
kontaktu v trestnej veci proti K. a spol. Bol zaradený v tíme na K.. Bol operatívec a plnil úlohy a pokyny
vyšetrovateľa. Hlavní členovia tímu boli X. V. a neb. gen. N..

Svedok si nespomína na prvé stretnutie s A.. Myslí si, že ho nenavštevoval vo väzbe. Nepamätá si, či

s ním prišiel do kontaktu dňa 27.10.2005 v čase, keď bol zadržaný a obvinený v súvislosti s vraždou I..

Svedok poznal A. S.. Nepamätá si však, kedy s ním prišiel do kontaktu a o čom sa rozprávali. Ak je
k tomu záznam, tak ho vyťažoval v súvislosti s vraždou G..

Po prečítaní úradného záznamu z č.l. 2229 si svedok nespomenul na túto udalosť. Spomína si, že S.
spáchal samovraždu, že to bolo v nedeľu a volal mu jeho otec.

Počas výsluchu svedka bol oboznámený úradný záznam (č.l. 2230), z ktorého vyplýva, že „v rámci
služobnej činnosti bolo k osobe A. S., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, tr. bytom E., J. D. XXX/XX zistené, že

menovaný spoločne so svojím otcom R. dňa 02.11.2005 v poobedňajších hodinách kontaktovali s A. Q.
A., ktorý je advokát A. K. a povedali, že políciou bol vyťažený A. S. ku skutočnostiam vraždy podnikateľa
A. G.. Po uvedenom A. A. kázal urobiť písomné vyhlásenie o tom, že o uvedenej vražde S. nič nevie
a že ho policajti nútili vypovedať k tomu za to, že mu ponúknu beztrestnosť a bude figurovať ako utajený
svedok. Uvedené prehlásenie obaja S. napísali a nechali to A. A..“ Záznam bol spísaný dňa 03.11.2005

a spracoval ho W. G. G..

Svedok si ani po prečítaní úradného záznamu na okolnosti nepamätal. Uviedol, že v deň smrti A. S.
mu volal jeho otec a chcel, aby sa stretli. Svedok išiel na stretnutie do S. firmy a celé stretnutie trvalonejakých 10 minút. Rozprával o A., že bol dobrý chlapec a že ho na cestu zviedli zlí ľudia. O tom bolo
celé stretnutie. Potom sa už nikdy nerozprávali, len keď sa stretli náhodne v meste. Myslí si, že zlých
ľudí myslel obžalovaného a A., ale to je len jeho názor. R. S. to nešpecifikoval.

Svedok nemal vedomosti o vzťahoch v rodine S..

*****

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dôkazy výsluchom svedkov S. E., M. T., E. L. a prečítaním
(so súhlasom obžalovaného a prokurátora) zápisníc o výsluchu svedkov R. I., N. M., A. S., R. S., R. A.
R., R. E., F. M., A. F., V. F., M. T., R. E., C. L. a listinných dôkazov.

Svedok S. E. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať s poukazom na
§ 130 ods. 2 Tr. por. Súd preto v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal výpovede svedka z prípravného

konania a z hlavného pojednávania.

Svedok S. E. v prípravnom konaní (č.l. 740) uviedol, že v Banskej Bystrici bol na výsluchu s obžalovaným
ako vodič auta. Je možné, že cestou domov sa mohli zastaviť aj v Brezne, čo už ale presne uviesť nevie.
Z Banskej Bystrice a Brezna pozná osoby ako G., V., K., O., G., I., A. A., I. F.. Niektoré z týchto osôb

pozná skôr len podľa mena, alebo skráteného mena a podľa popisu. Či niektorú z týchto osôb pozná aj
obžalovaný uviesť nevie. Tu len uviedol, že boli v Luxe na káve, kde sa zastavili niektoré z osôb, ktoré
sa poznali s vyššie menovanými a teraz nevie uviesť ich mená a taktiež nevie, či sa navzájom poznajú
s obžalovaným. Svedok bol aj v penzióne Grand, predtým nazývaný Shark v Bystrej, kde sa chovajú
tigre. Obžalovaného volajú „E.“ alebo „E.“, jeho volali „S.“.

Svedok S. E. v prípravnom konaní (č.l. 742) uviedol, že v niektorý večer išiel za priateľkou do Banskej
Bystrice a to A., ktorej priezvisko uviesť nevie. Táto pracovala, alebo ešte aj pracuje v erotickom salóne
SHARK ako čašníčka v Banskej Bystrici. V ten deň prišiel za ňou. Stretli sa v bare SHARK pod divadlom,
odtiaľ ju zobral do vozidla Peugeot 309 D červenej farby. Odtiaľ išli do Brezna a potom na Čertovicu, kde

A. vybavila chatu asi cez A. A.. Na tejto chate bol len raz, nespomína si ako tam vedie cesta. Cestou na
chatu ich odprevádzal asi A. A., za ktorým išli najprv do Brezna a potom išli za jeho autom VW Golf. Keď
prišli k chate, A. dal A. kľúče a odišiel preč. Zdá sa mu, že A. tam bol sám. Svedok sa ďalej podrobne
vyjadroval k opisu chaty.

Na chatu prišli počas pracovných dní, určite nie cez víkend. S A. tam bol len jednu noc, pričom do
Banskej Bystrice odchádzali asi ráno okolo 04:00 hod. A. odviezol ku SHARKU a svedok išiel hneď
domov. Domov sa vracal cez Zvolen, Lučenec, Rimavskú Sobotu, smerom na Košice.

Svedok S. E. na hlavnom pojednávaní dňa 19-20.03.2006 (č.l. 2046 – 2050) uviedol, že pokiaľ bol

vypočutý ohľadom usmrtenia A. G. v prípravnom konaní v roku 2001 trikrát a v auguste 2003 na hlavnom
pojednávaní, nevypovedal pravdu. Obžalovaný ho poprosil cez advokátov aj cez telefón, že to má zobrať
na seba. Išlo o advokátov R. O. F. R. N.. Oni mu vysvetlili, čo má vypovedať na súde a rozprával sa
o tom aj s obžalovaným cez telefón. Cez A. sa dohodli, že bude hovoriť, že bol na chate s A. L.. Toto
vybavoval A. A.. A. rozprával s A., s ním, s R. O., aby na súde vypovedali rovnako a tiež, čo majú

vypovedať. Za toto jeho tvrdenie nedostal od nikoho nič. Vie, že A. dostala 10.000,- Sk. Išlo o sumu
5.000,- Sk alebo 10.000,- Sk. Nevie, ktorý advokát doniesol L. jeho výpoveď a ten náčrtok chaty, ktorý
pred vyšetrovateľom nakreslil. Náčrtok si vymyslel, preto ho zobral ukázať aj L., aby mohla rovnako
vypovedať.

Ohľadom vraždy G. vie to, že obžalovaného zadržali spolu s R. G., že ich zobrali na kriminálku do
Michaloviec. Vtedy sa dopočul, že obžalovaný môže mať niečo spoločné s vraždou, pretože ho hľadali.
Obžalovaný mu volal z väzby. Nie jemu, ale R. G..

Advokáta Q. A. pozná, vie, že býva v E. a nevie akú má prezývku. A. S. nepozná, nič mu to meno

nehovorí.Svedok sa dozvedel, že A. A. začal svedčiť, a preto sa aj on išiel prihlásiť do Košíc a povedať pravdu.
Nevie o tom, že by mal byť A. A. zlikvidovaný. Nik ho zo strany polície, alebo niekto iný, nenútil, aby
zmenil svoju výpoveď

SobžalovanýmsapoznázKapušian.Myslísi,ževroku2000obžalovanýjazdilnaGolfe.Obžalovanýmu
volal z väzby na telefón, ktorý mal R. G.. R. G. mu odovzdal telefón, pretože bol pri ňom, keď obžalovaný
telefonoval. Obžalovaný ho poprosil, či by to nezobral na seba, že sa už dohodol s advokátmi ako má
vypovedať. Ďalšie podrobnosti mu obžalovaný nehovoril, povedal mu, že podrobnosti mu povie jeho

advokát. Svedok nevie, či obžalovaný pozná A. K.. Za to, že to zoberie na seba, mu nič nebolo sľúbené.
Náčrtok chaty mu dal R. N.. Tento náčrtok potom A. ukazoval A.. Svedok vypovedal pred vyšetrovateľom
prvý a potom A. aj A., išli podľa jeho výpovedí. V dome advokáta A. bol asi raz, na dvore. V Kapušanoch
videl auto zn. Alfa Romeo tmavozelenej farby.

Svedok ďalej uviedol, že s A. ho zoznámil A.. Zoznámil ho tak, že keď vyšiel A. z väzby od obžalovaného

tak čakali na neho v maďarskej reštaurácii v Banskej Bystrici. Vedel, že A. obhajuje obžalovaného. Vie,
že za ním chodil tak raz za dva týždne. R. A. predtým nepoznal, teraz ho už pozná. Vie, že A. bol
zadržaný spoločne s A.. Keď išiel G. O. do Bystrej, tak spravidla išiel s ním. Chodil tam aj sám. O. mal
totiž od K. tigra. Chodil tam aj s R. G., tiež tam bol U. F., F. O.. S obžalovaným tam nebol.

Svedok uviedol, že je stíhaný v súvislosti s trestným činom prevádzačstva ako šéf zločineckej
a organizovanej skupiny.

Pokiaľ ide o ten náčrtok tak je pravdou, že on si ten plánok pred vyšetrovateľom vymyslel a po výsluchu
R. N. zrejme fotokópiu dal jemu a svedok ju dal A.. Nebol prítomný pri tom, keď by niektorý advokát tento

plánok dával A., alebo pritom keď boli dávané peniaze L., alebo keď ich mali inštruovať o obsahu jeho
výsluchu.Videlvreštaurácii,žespoluobedujúA.,A.aR.O..Potomniektopovedal,žeA.budevypovedať
tak ako on, ešte si zobrala domov aj kópiu toho plánku aj jeho výpovede. Svedok zopakoval, že
obžalovaný vždy volal R. G.. Každý vedel, že obžalovaný má v cele telefón. Obžalovaný mu telefonoval
ešte predtým, ako bol vypočúvaný vyšetrovateľom. Obžalovaný mal v cele viac telefónov, jeden mu bol

nájdený.

Keď sa dopočul, že A. začal vypovedať pravdivo, išiel na políciu do Košíc, na Rastislavovu ulicu. Bol
tam nejaký vyšetrovateľ priezviskom asi D.. Povedal mu, že chce vypovedať v tejto veci. Potom dostal
písomné predvolanie a zasa išiel do Košíc. Potom ho vypočúval C. V.. Pri troch výsluchoch v prípravnom

konaní a raz na hlavnom pojednávaní na krajskom súde bol poučený o následkoch krivej výpovede.
Zatiaľ proti nemu nebolo začaté stíhanie pre trestný čin krivej výpovede. Policajti mu nesľúbili nijaké
výhody alebo to, že nebude stíhaný za trestný čin krivej výpovede, keď zmení výpoveď. Nevie, aká
doba uplynula od času, keď dostal predvolanie na výsluch dňa 21.06.2006. Nebolo mu divné, že pri jeho
výsluchu nebol prítomný žiadny advokát.

Svedok M. T. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať s poukazom na
§ 130 ods. 2 Tr. por. Súd preto v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal výpovede svedka z prípravného
konania a z hlavného pojednávania.

Svedok (ako utajený svedok č. 5) v prípravnom konaní (č.l. 481 – 484) uviedol, že obžalovaného pozná
dlhšiu dobu, pričom tento mu uviedol, ako sa celý prípad, t.j. vražda A. G., stal. Obžalovaný mu povedal,
že večer pred vraždou odchádzali do Rimavskej Soboty, kde sa zastavili u A. a odtiaľ potom išli na druhý
deň do Banskej Bystrice. Išli na tej Alfe, ktorú šoféroval obžalovaný a bol tam s ním M., Q. a A.. Keď
prišli do Banskej Bystrice, išli si kúpiť zbrane, ktoré boli objednané a to v Banskej Bystrici, časť Tajov,

kde bol aj A. I.. Spojili sa potom s A., ktorý pochádza z Brezna, ktorý im aj podal presné informácie ako
sa A. G. pohybuje. Teda oni potom čakali, kedy sa im A. ozve, aby mali ísť za A. G. spáchať vraždu. A.
potom obžalovanému zavolal na telefón, povedal mu, že G. ide, no a vtedy vlastne obžalovaný spolu
s ostatnými išli k jeho domu. Keď prišli tam, tak Q., ktorý sedel vedľa, strieľal a vystúpil za nim aj M.,
ktorý ho vlastne akoby istil. Potom nasadli do auta a odišli na miesto, kde obžalovaný nechal auto, ktoré

potom aj on zapálil. Na mieste, kde zapálili auto, všetci prestúpili k A. do auta a išli cez Šturec smerom
na Martin. V Martine sa zdržali nejakú dobu a potom išli vlastne s A. do Brezna na tom istom aute cez
Kremnicu, Zvolen, Bystricu a do Brezna. A. išiel z Brezna na vozidle zn. VW Golf modrej farby. Prišli do
Brezna, tam prespali u A. a na druhý deň sa vracali späť domov do Kapušian. Zbrane, ktoré obžalovanýkúpil, bral so sebou domov. Jednalo sa o jeden samopal Kalašnikov, jeden ručný granát a pištol zn.
ČZ. Obžalovaný mal mať ešte u seba aj svoju pištoľ. Veci, ktoré mali na sebe v dobe spáchania vraždy
zahodili cestou do Martina, presnejšie pred Martinom na čerpacej stanici Transpetrol. Už spomínané

zbrane mal obžalovaný chvíľu doma v soláriu a po určitej dobe ich zahodil, hodil ich do rieky Latorica.
Obžalovaný dostal na začiatku pred vykonaním vraždy 400.000,- Sk od chlapa, o ktorom vie, že je Rus,
volá sa D., priezvisko nevie, myslí, že mal meno nejako ako „A.“ a tento sa mal pohybovať v okolí K. G.,
kým tento ešte žil. Po spáchaní vraždy, keď sa vrátili domov, dostal obžalovaný ešte zvyšných 600.000,-
Sk. Tieto rozdelili medzi chalanov, ktorí tam boli, teda na mieste činu pri vražde. K motívu vraždy A. G.

vie len to, že sa jednalo o nejaké dlhy, ktoré mal A. G. s A. K. z Banskej Bystrice. Ten mal za vraždu
G. aj zaplatiť peniaze. Osoby okolo obžalovaného sa poznali s A. z Brezna už dlhšie a pár dní pred
spáchaním vraždy, ako aj v deň vraždy sa kontaktovali telefonicky. Používali mobilné telefóny a karty
Prima, ktoré boli kúpené v Globteli v Košiciach. Telefóny zabezpečil obžalovaný. Obžalovaný peniaze
investoval do solária a niektoré použil na ďalšie kšefty, ktoré mali. Obžalovaný spomínal, že kupoval
nejaké solária, nejaké turbosolárium, ale presnejšie to nehovoril. Obžalovaný mu spomínal, že keď prišli

na Tajov, tak tí, čo boli s ním, tam zostali a on odišiel do mesta spolu s A. I.. Na čo išli do mesta mu
nepovedal. Pred vraždou kúpili dva samopaly, tri pištole a dva granáty. Jeden samopal sa našiel na
mieste činu a ostatné zbrane sa mali použiť pri konfliktoch s inými partiami tam na východe. Osoby,
o ktorých mu hovorí obžalovaným, tak dvoch pozná z videnia, a to T. a Q., ďalších dvoch nepozná,
pričom vie, že tieto osoby však boli z jeho skupiny na východe. Ten štvrtý menom T. mal s prípadom

spoločné akurát to, že deň po spáchaní vraždy prišiel po obžalovaného z Veľkých Kapušian do Brezna
a odviezol ich domov. Presnejšie auto, na ktorom pre nich prišiel, uviesť nevie, ale myslí, že spomínal
auto, ktoré mal jeho brat U..

Svedok (ako utajený svedok č. 5) v prípravnom konaní (č.l. 485 – 488) opísal osoby T., Q. a M., ktoré

pozná z videnia. Následne bol svedkovi predložený fotoalbum č. 1 a č. 2, pričom svedok z fotoalbumu
č. 1 spoznal na fotografii č. 9 obžalovaného a na fotografii č. 3 osobu s prezývkou M.. I. M., Q. a T. sa
na fotoalbume č. 1 nenachádzajú. Po prezretí fotoalbumu č. 2 svedok uviedol, že rovnako spoznáva
len osoby obžalovaného a „M.“. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný si v Tajove kúpil samopal vz. 58,
samopal kalašnikov, dva ručne vyrobené granáty, dve alebo tri pištole zn. ČZ. Zálohu obžalovanému za

vykonanie vraždy 400.000,- Sk vyplatil muž – Ukrajinec, volal sa D. a pohyboval sa kedysi v blízkosti G.
G.. Zvyšných 600.000,- Sk po spáchaní vraždy asi zobral od toho istého muža. Motívom vraždy mal byť
dlh kvôli penziónu ako aj G. výpoveď, pričom obžalovaný dlh bližšie nekonkretizoval.

Svedok v prípravnom konaní (č.l. 490 – 498) uviedol, že doteraz vypovedal ako utajený svedok č. 5.

Ďalej však bude vypovedať bez utajenia totožnosti.

Obžalovaného pozná asi od januára alebo februára 2000, keď sa stretli v erotickom salóne MOULIN
ROUGE v Bojniciach. Ďalšie stretnutie bolo v Banskej Bystrici pri čerpacej stanici OMV a potom v Tajove.
Svedok prišiel do Banskej Bystrice z Prahy spolu s A., ktorého priezvisko nepozná, tento robil pre A.

I. z Banskej Bystrice. Na čerpacej stanici OMV sa najskôr stretli s A. I., N. a obžalovaným, ktorý tam
bol s ďalšími troma chlapcami, ktorí sa volali Q., M. a A.. Na čerpacej stanici OMV mu A. povedal, aby
si nasadol do auta a išiel za ním na Tajov. Obžalovaného videl pri A. aute zn. MITSUBISHI PAJERO,
pričom obžalovaný tam bol na vozidle ALFA ROMEO zelenej farby. Svedok teda išiel do Tajova do
kempu, za ním išiel A. a za ním obžalovaný. Stretnutie na OMV bolo dohodnuté skôr. Po príchode do

kempu v Tajove, svedok otvoril chatu, od ktorej kľúče mu dal A. a všetci vošli do chaty. A. s A. doniesli
do chaty bedňu, ktorú následne v chate otvorili a v ktorej boli zbrane, a to samopaly, pištole a granáty.
Potom svedok, A. a obžalovaný odišli do Banskej Bystrice na obžalovaného Alfe. Odtiaľ išli na chatu
Poniklec, ktorá sa nachádzala medzi obcami Hronec a Osrblie. Tam sa obžalovaný stretol s D., ktorý
sa mal pohybovať okolo G. G.. Obžalovaný bol potom v aute s týmto D. asi 40 až 45 minút. Keď z auta

obžalovaný vyšiel, nasadli do obžalovaného Alfy a odišli aj s A. preč. Vrátili sa do Tajova, svedok vystúpil
a obžalovaný sa s A. vrátili do Banskej Bystrice na Alfe. Obžalovaného v ten deň už nevidel. Až na
druhý deň sa od A. v bare LUXOR v Sásovej dozvedel, že zavraždili A. G.. A. mu vtedy povedal, aby
na tie zbrane zabudol, svedok sa ho spýtal, či bol niekto s nimi zavraždený, na čo mu povedal, že je to
jedno, ale má na to rýchlo zabudnúť. O vražde A. G. počul od rôznych osôb, ktoré sa poznajú s A. aj

s obžalovaným a poznali sa aj s G.. Dňa 22.11.2000 bol vzatý do väzby. Tu sa stretol s obžalovaným,
boli spolu na jednej cele skoro mesiac, cez tri týždne. Spolu s nimi bol na cele R. I. a N. M.. Obžalovaný
zistil, že svedok bol vtedy v Tajove. Keď N. išiel na súd, obžalovaný sa so svedkom rozprávali o prípade,
pričom obžalovaný to rozprával aj R. I.. Obžalovaný mu uviedol tie skutočnosti, ktoré svedok uviedolv rámci svojho výsluchu ako utajený svedok č. 5. Obžalovaný mu potom povedal, že je nejaký záznam
z pumpy, pričom mal ísť na rekonštrukciu a predtým si vyholil hlavu a z toho dôvodu odmietol vykonať
rekonštrukciu, lebo by ho spoznali. Obžalovaný na cele vykrikoval na R. I., že mu poslal 5.000,- Sk na

účetažemueštepošle20.000,-Sk,žehodázasvedka,abymupotvrdil,ženaceleničnerozprával.Toto
mu povedal I., ktorý mu to pretlmočil, pretože sa rozprávali po maďarsky. Obžalovaný svedkovi neposlal
žiadne peniaze, ponúkol mu to s tým, že keď stiahne svoju výpoveď, tak mu pošle peniaze. Obžalovaný
mu povedal, že vyšetrovatelia ho prinútili vypovedať, resp. že ho nahovorili na to, aby vypovedal, čo nie
je pravda. Svedok sa ďalej vyjadroval k zbraniam, ktoré videl, ako aj vozidlu Alfa Romeo. Ak tvrdil, že pri

vražde G. vystúpili z auta dve osoby, tak to mu tvrdil obžalovaný, môže to potvrdiť aj I.. Z auta vystúpil
Q. a M., pričom obaja mierili a iba Q. strieľal. Svedok sa nevedel vyjadriť, či bol obžalovaný tankovať
s vozidlom Alfa Romeo, keď išli na chatu Poniklec. S osobami A. a A., ktoré spomínal, sa stretol viackrát.
S A. I. sa pozná od roku 1997 a s A., ktorého priezvisko nevie, od roku 1999. V tejto veci sa rozhodol
vypovedať v apríli, kedy začal prvýkrát kontaktovať vyšetrovateľov, a to cez preventívno-bezpečnostnú
službu a potom kriminálnu políciu. Dôvodom jeho výpovede je, že by mu to mohlo pomôcť v jeho veci

a taktiež z dôvodu, že doviezol tie zbrane z Prahy a aby mu niekto nedal spoluúčasť na vražde. O tom,
že v tejto veci vypovedal ako utajený svedok, nikomu nepovedal.

Svedok v prípravnom konaní (č.l. 499 – 502) zotrval na svojej výpovedi, že obžalovaného stretol
v erotickom salóne v Bojniciach a že s A. I. sa stretol aj mimo trestu odňatia slobody tak ako uvádzal vo

svojich predchádzajúcich výpovediach. Opätovne zotrval na tom, že motorové vozidlo Fiat mal požičané
od A. G., pričom vozidlo nemalo žiadne vážne závady. S N. sa stretol v spoločnosti A. I.. Osobu D. A.
videl iba z diaľky.

Svedok v prípravnom konaní (č.l. 512 – 514) uviedol, že vozidlo Fiat, resp. Peugeot si požičiaval

v júni 2000. Svedok zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi. Na predložených fotoalbumoch spoznal
osobu A. I.. Obžalovanému písal niekedy v apríli a v máji 2001. Napísal mu dva listy a jednu pohľadnicu.
Písalmubežnéveci,písalmuajktrestnejveci,aleneviečiksvojejalebojehoapotomajosebe.Vprvom
liste ho žiadal o peniaze a to preto, lebo im povedal, že keď ich rozhádžu z cely a bude potrebovať
peniaze, tak aby mu napísal, že on mu ich pošle.

Svedok M. T. na hlavnom pojednávaní dňa 28. a 30.04.2003 a na hlavnom pojednávaní dňa 17.
a 18.05.2005 (č.l. 1521 – 1524, 1736 – 1739) zotrval na všetkých svojich výpovediach z prípravného
konania. Svedok s určitými odchýlkami uviedol okolnosti, ktoré ako svedok uvádzal v prípravnom konaní.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom M. T. (č.l. 529 – 530) vyplýva, že obžalovaný
využil svoje právo a odmietol sa so svedkom konfrontovať.

Svedok R. I. v prípravnom konaní (č.l. 531 – 533) uviedol, že obžalovaného pozná z väzby v Banskej
Bystrici, predtým ho nevidel, ani ho nepoznal. K vražde A. G. nevie nič uviesť a ani nevie o akú osobu ide.

Už nevie v presne ktorý deň to bolo, ale vrátil sa z nemocnice a dostal sa na celu, kde v tom čase už bol
obžalovaný, M. T. a N. M.. S obžalovaným na cele bol asi dva alebo tri týždne a s M. T. skoro pol roka.
S N. M. bol na cele asi dva alebo tri týždne, pričom N. M. a obžalovaný boli z cely preradení v ten istý
čas. Počas doby, ako bol s obžalovaným na izbe, tento sa s M. T. nerozprával a ani T. s obžalovaným sa

nerozprávali a ani mu nepovedali, že by sa už dlhšie poznali, resp. že by boli kamaráti. Počas celej doby
ako boli spolu, tak obžalovaný sa s T. nerozprával a ani títo neostali sami na cele počas vychádzok,
lebo obžalovaný išiel vždy na vychádzku, T. na vychádzky vždy nechodil a stávalo sa, že oni chodili
na vychádzku s obžalovaným aj keď T. nešiel. Keď obžalovaný nešiel na vychádzku, nešiel ani svedok
ani N., lebo je taký systém, že osoby z cely majú vychádzky naraz. Svedok potvrdil, že obžalovaný mu

vykrikoval,rozprávalisapomaďarsky,pričomobžalovanýmupovedal,žemupošle5.000,-Skaj20.000,-
Sk, že ho dá vypočuť ako svedka o tom, že sa obžalovaný s T. na izbe nerozprával. Svedok žiadne
peniaze nedostal a teraz vypovedá pravdu, že obžalovaný s T. nerozprávali a nevypovedá tak kvôli tomu,
že mu obžalovaný núkal za to peniaze. Svedok ďalej uviedol, že vie o tom, že T. písal obžalovanému list,
kde od obžalovaného žiadal veľkú sumu peňazí, lebo že vie na neho veľa vecí. Pokiaľ vie, obžalovaný

mu vtedy neodpísal, ani neposlal peniaze a potom začal T. vypisovať cez bezpečáka v base. T. svedkovi
nehovoril nič čo ide vypovedať. Podľa názoru svedka T. klame, lebo na izbe viackrát hovoril, že tam
niekoho zakopal, že toho namočí a vždy hovoril ináč a z tohto dôvodu si myslím, že klame.Keď boli spolu na izbe, tak s obžalovaným sa rozprávali po maďarsky aj po slovensky, ako aj s N. M.,
lebo ovláda obidva jazyky a pokiaľ vie, T. po maďarsky nevie. Teda pokiaľ by sa obžalovaný rozprával
s T., bol by to počul a bol by tomu rozumel. Svedok od obžalovaného žiadne peniaze nedostal, čo sa dá

zistiť. Podľa toho ako sa obžalovaný správal k T. a T. k obžalovanému, svedok tvrdí, že títo sa spoznali
len v base. Obžalovaného sa spýtal, prečo je v base, na čo mu povedal, že ho obvinili z vraždy G. a vtedy
svedok prvýkrát počul o vražde G.. Vtedy mu obžalovaný povedal, že s tým nemá nič spoločné.

Svedok R. I. na hlavnom pojednávaní dňa 28. a 30.04.2003 (č.l. 1526 – 1528) uviedol, že v súčasnosti

vykonáva trest odňatia slobody za trestný čin vraždy. Obžalovaného pozná, bol s ním na cele asi mesiac.
OkremnichtambolsnimiešteM.T.aM..Obžalovanýsasnímnikdynerozprávalodôvodochprečojevo
väzbe,tedanepovedalmu,aniprečojestíhaný.Nikdysanestalo,žebyniečotakérozprávalM.T..KT.sa
správal normálne ako k všetkým ostatným. Keď bol obžalovaný v samoväzbe vedľa na cele, nerozprával
sa T. s obžalovaným cez stenu alebo cez okno. Svedkovi obžalovaný osobne ani cez okno nekričal, že
mu poskytne nejaké peniaze, veď nemal ani prečo, žiadne peniaze od neho nedostal. Obžalovaný mu

žiadne peniaze ani nenúkal, aby určitým spôsobom vypovedal. Nevie o tom, že by T. obžalovanému písal
list. T. pred ním po tom, ako bol obžalovaný premiestnený z ich cely, nadával na adresu obžalovaného
v podstate to, že musí z neho vyžmýkať peniaze. Teda T. chcel takto od obžalovaného dostať peniaze.
T. sa s obžalovaným určite nepoznali predtým, spoznali sa na cele. Nespomínali nič v tom smere, že by
sa boli niekde predtým stretli. Ani nepočul, že by sa rozprávali o erotickom salóne v Bojniciach.

Svedok po prečítaní výpovede z prípravného konania vzhľadom na čiastočné rozpory v jeho
výpovediach, uviedol, že už si nepamätá, či sa obžalovaného priamo pýtal, prečo je vo väzbe. Pokiaľ
T. písal obžalovanému list, vtedy už obžalovaný na cele nebol a tento list ani nebol odoslaný. Až vtedy
začal T. vypisovať aj na bezpečnostné oddelenie. T. si stále vymýšľal rôzne hlúposti a preto vtedy svedok

usúdil a tvrdí to aj teraz, že klame.

Svedok uviedol, že bol disciplinárne potrestaný, ale nie v súvislosti s touto vecou. Na účte nemal žiadne
finančné prostriedky.

Svedok R. I. na hlavnom pojednávaní dňa 17. a 18.05.2005 (č.l. 1739 – 1740) zopakoval, že keď bol
na cele s obžalovaným, nevedel prečo je obžalovaný vo väzbe. Obžalovaný sa s ním nerozprával,
prečo je vo väzbe a svedok sa o to nezaujímal. S obžalovaným sa rozprával po slovensky, pretože
obžalovaný maďarčinu slabo ovládal. Nepočul, že by sa obžalovaný zdôveroval so svojou vecou T.. T.
im bol nesympatický, a preto sa mu o svojich veciach nezdôverovali. Potom si všimli, že T. začal hovoriť

ohľadom Prievidze, začal vyvolávať bezpečákov. R. T. navádzal na to, aby vypovedal o tom, čo mu on
povie. Obžalovaný svedkovi nikdy nenúkal peniaze a nevie ani za čo by mu ich mal núkať. T. žiaden list
obžalovanému nepísal. Inak je pravdou, že T. stále niekomu vypisoval, aj na bezpečnostné oddelenie
a keď sa ho raz spýtal komu píše, tak mu odpovedal, že aj jeho kamarátovi. T. sa snažil od obžalovaného
vyžmýkať peniaze, keď povedal, že keď nedokážu od neho vyžmýkať peniaze vonku, tak on dokáže

vyžmýkať peniaze dnu. Obžalovaný sa nikomu nezdôveroval, a preto ho T. nemohol z ničoho vydierať. T.
zistil, že obžalovaný je pri peniazoch, keďže mu chodili často zásielky, ukazoval na fotkách aké má autá.
Obžalovaného predtým nepoznal. T. si dokázal z rôznych článkov z novín vydedukovať rôzne situácie.

SvedokN.M.vprípravnomkonaní(č.l.534–536)uviedol,žebolvoväzbespolusobžalovaným,ktorého

sa spýtal, za čo tam je, na čo odpovedal, že za krádež. Viac sa ho nepýtal. Vtedy bol na cele aj R. I.
a D. N.. Potom namiesto N. prišiel na celu M. T.. Celá izba chodili na vychádzky, ktoré mali na jednotke.
I. mal niekedy problém sám so sebou, lebo vykrikoval, že sa podreže, lebo má vysoký trest, čo aj urobil.
T. niečo hovoril, že mal nejakú lúpež. Obžalovaný mu potom neskôr znovu povedal, že je tam za krádež
a čaká nejaké dva roky. Potom sa spolu bavili aj o tom, že on bol v base ako mladistvý, že mal zvýšenú

ostrahu, lebo napádal policajtov, že bol v base v Košiciach a pod. O tom, čo spravil jemu nič nehovoril.
Či o tom hovoril niekomu inému, uviesť nevie. T. bol taký, že si nikoho nevážil, pričom vznikli konflikty
ako medzi ním a svedkom, ako aj medzi ním a obžalovaným. Keď vznikol aj nejaký konflikt s T., tak
obžalovanýichrozdelil,abynerobiliproblémy,žesúnajednejizbe.ObžalovanýsasT.počasprítomnosti
svedka nebil. Svedok nemal problémy s balíkmi alebo peniazmi, pričom obžalovaný mu ponúkol, aby si

na jeho balíčenku dal poslať balík, čo svedok odmietol, lebo nemal takú potrebu. Počas jeho prítomnosti
T. nežiadal nejaké podobné veci od obžalovaného a či mu obžalovaný niečo také ponúkol, nevie uviesť.
Obžalovaný sa s T. nesprávali a nerozprávali tak, že by sa poznali z civilu. S T. a obžalovaným bol nacele jeden alebo dva týždne. T. bol na izbe skôr problémový, lebo nerobil rajóny. Z rozprávania vie, že
T. niekoho namočil do lúpeže.

Svedok N. M. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1535 – 1536) zopakoval, že bol vo väzbe na jednej cele
s obžalovaným, R. I. a M. T.. S obžalovaným vychádzal normálne, viac-menej kamarátsky. S M. T. nie.
Začal sa mu napr. vyhrážať, urážal ho, preto mu daj svedok aj facku. Ako vychádzal obžalovaný s T.
nevie. Nemyslí si, že obžalovaný sa s T. nejako lepšie poznali, podľa neho sa nepoznali ešte z času
pobytu na slobode. V jeho prítomnosti sa oni dvaja rozprávali len všeobecne, odkiaľ ktorý z nich je,

z akej príčiny sú vo väzbe. Nevie o tom, že by T. pýtal nejaké peniaze od obžalovaného. Obžalovaný mu
povedal, že sedí za krádež. Nevie, či niečo také povedal aj T.. Počas jeho prítomnosti konflikty medzi
obžalovaným a T. nevznikali.

Svedokpoprečítanívýpovedezprípravnéhokonaniavzhľadomnačiastočnérozporyvjehovýpovediach
uviedol, že trvá na tom, že konflikty medzi T. a obžalovaným na cele nevznikali, nemali ani jeden. Nevie,

ako sa tá pasáž do jeho výpovede dostala, že oni dvaja mali konflikty. Svedok uviedol, že nikdy nepočul,
že by sa obžalovaný rozprával s T. o svojej trestnej veci, za ktorú je vo väzbe. Keby sa o takýchto
súvislostiach rozprávali, určite by to počul.

Svedok E. L. na hlavnom pojednávaní opakovane uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich

výpovedí.

Na otázky obhajcu uviedol, že A. G. poznal osobne. Boli priatelia a spoločníci v podnikaní. O jeho vražde
vie to, že bol zabitý pred svojim domom. Predmetom ich spoločného podnikania boli obchodné aktivity
s pohonnými hmotami, vrátane nafty. S A. G. prevádzkovali čerpaciu stanicu. Po vražde A. G. spoločnosť

ďalej fungovala, pričom s odstupom času sa zmenili aj vlastníci tejto spoločnosti. O postupe jednal aj s R.
G., o ktorom má informácie, že bol zavraždený. Pri obchodných rokovaniach sa stretol aj s C. V.. Pokiaľ
vie, C. V. a R. G. boli obchodní partneri. Nespomína si, že by predával nejaké firmy C. V., treba si pozrieť
záznamy v obchodnom registri. K vzťahu medzi A. G. a C. V. uviedol, že mali aj rozpory, alebo boli tam
aj nejaké obchodné aktivity, ktoré prebiehali ešte pred tými rozpormi. S odstupom času však už nevie

bližšie uviesť, o aké rozpory sa jednalo. Nemá vedomosť o tom, že by A. G. dlhoval C. V. 4.500.000,- Sk.
A. G. obchodoval s rovnakými komoditami a v rovnakom regióne ako C. V.. Svedok sa nevedel vyjadriť
k prípadným súdnym sporom medzi A. G. a C. V..

Na otázky prokurátora svedok uviedol, že si spomína na spor medzi C. V. a A. G. ohľadom penziónu

Majo.Bolotopredmetomsúdnehokonania,resp.bolspomenutývnejakomjednaní.Súviselotostým,že
v prechádzajúcich obchodných vzťahoch C. V. neoprávnene požadoval 4.500.000,- Sk s tým, že potom
sa tých 4.500.000,- Sk stalo predmetom vydierania A. G. zo strany skupiny okolo K.. Na základe týchto
skutočností bol prepísaný penzión Majo. A. G. mal obavy o svoj život. Spomínal, že ho sledujú nejaké
autá pri bežných cestách ako aj okolnosti, ktoré sa šírili okolo K.. Pamätá si na deň skutku, doobeda s A.

G. sedel v kancelárii. Potom okolo obeda odišiel a následne mu volala jeho manželka, že je dostrieľaný
pred domom. Motorové vozidlo, v ktorom bol A. G. zavraždený, používal pred skutkom asi 3 – 4 roky.

Na otázky obžalovaného svedok uviedol, že o predaji spoločnosti Arkus jednal s R. G. a z obchodného
registra vyplýva, komu predmetnú spoločnosť predal.

Svedok A. S. v prípravnom konaní (č.l. 832 – 833) uviedol, že k osobe A. G. nevie nič konkrétne uviesť,
niečo sa mu zdá, že počul minulý rok o jeho vražde. Bolo to skôr z médií.

K osobe obžalovaného uviedol, že toto meno veľmi nepozná, ale po predložení fotografie uviedol, že ho

pozná skôr z videnia, pretože ho videl v Brezne. Nevie uviesť, kedy to bolo, ale bolo to minulý rok. Tento
rok (2001) ho v Brezne nevidel. Spomína si, že ho videl len raz a to na diskotéke v Brezne vo Fanny,
avšak nevie, kedy to bolo. Predpokladá, že to mohlo byť koncom leta alebo začiatkom jesene. Vtedy
tam bol A. A. s obžalovaným a boli tam aj nejaké dievčatá. Na ďalšie osoby, ktoré tam s nimi boli, si
už nespomína. Vie, že po skončení diskotéky obžalovaný spal v byte A. A.. Vtedy bol obžalovaný opitý.

Obžalovaný potom pravdepodobne na druhý deň odišiel preč, pretože ho už viac nevidel.

Z čestného prehlásenia (č.l. 1940 – 1941) bolo zistené, že A. S. napísal čestné prehlásenie
v nasledovnom znení: Dňa 2.11.2005 som bol kontaktovaný operatívnymi pracovníkmi polície BanskáBystrica, ktorí ma požiadali o rozhovor a odviedli do budovy policajného vyšetrovania na Partizánskej
ceste v BB. Z rozhovoru s nimi vyplynulo, že požadujú odo mňa svedectvo vo veci vraždy p. G.. Sľúbili
mi, že budem utajený svedok keď poviem, že som bol šofér keď sa mala stať udalosť a že v aute mali

byť nejaké osoby. Povedali mi, že túto informáciu majú od A. A. a že im to povedal. Za to mi sľúbili
beztrestnosť a ochranu svedka. Povedali mi že o tom nemám nikomu hovoriť. Nakoľko s celou vecou
nemám nič spoločné a o tej udalosti viem len z médií, som musel tieto ich návrhy odmietnuť. Okrem
iného mi ... obvinenému z tejto vraždy a potom ma prepustili domov s tým, že ma budú kontaktovať.
Pred ukončením tohto rozhovoru som požiadal, aby som mohol zavolať otca čo mi bolo možné a otec

prišiel, ktorý bol svedkom návrhu aby som figuroval ako utajený svedok v tejto veci. Čestne prehlasujem
že s celou touto vecou nemám nič spoločné, o ničom neviem. Je pravdou, že s A. A. som bol kamarát,
občas sme si požičiavali autá, boli sme v aute aj spoločne ale žiadnu trestnú činnosť sme nepáchali. Toto
čestné prehlásenie som napísal v prítomnosti svojho otca dobrovoľne z toho dôvodu že keby sa stalo, že
policajné orgány ma budú chcieť do tejto veci vtiahnuť aby bolo jasné, že ja s tým nemám nič spoločné.
Toto čestné prehlásenie uložím na bezpečné miesto. V Brezne 2.11.2005 18:00. Na oboch listoch

čestného prehlásenia sa nachádzajú dva podpisy. Jeden čitateľný „S.“, druhý podpis je nečitateľný.

Svedok R. S. na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2007 (č.l. 2679 – 2680) uviedol, že deň 01.01.2007,
kedy zomrel jeho syn (A. S.) bol u nich v takej depresívnej nálade. Bolo asi 15:00 hod. keď bol v meste
a volal manželke, táto išla zrejme k telefónu do predizby a vtedy jeho syn vyskočil z okna. Predpokladá,

že dôvodom jeho konania bolo práve svedectvo v tomto prípade. Bol vypočúvaný policajtmi ohľadom
okolností zabitia A. G.. Myslí, že to bolo 02.11.2006, keď mu syn volal z polície na Partizánskej ceste, že
chce, aby tam za ním prišiel. Svedok bol vtedy v Brezne. Prišiel tam, voviedli ho do miestnosti, kde bol
syn a traja policajti v civile. Jeden z policajtov vyzval A., aby povedal, čo o veci vie. On nehovoril, tak ten
policajt mu v krátkosti povedal, o čo ide. Išlo o to, že mal byť vodič auta, ktoré malo doviezť kamaráta

A. zo Slovenskej Ľupče do Brezna. Ďalej, že ak túto skutočnosť potvrdí, dostane ochranu utajeného
svedka. Ak nie, môže byť obvinený zo spoluúčasti na zabití G.. Dostal čas na rozmyslenie, keďže to
skončilo. Nemali s nikým o tomto hovoriť a odišli domov. Syn bol z toho zmätený a tvrdil, že on sa do
žiadnej trestnej činnosti nezapojil, že s A. sa poznali, často spolu chodili autom. Situáciu chceli vyriešiť
tak, že kontaktovali advokáta A. s tým, že chcú spísať čestné vyhlásenie, resp. chceli sa s ním poradiť

v tejto situácii. Dohovorené bolo stretnutie s ním vo fitnescentre Shark v Brezne. Tam sa o tom rozprávali
on, syn a A. a došli k záveru, že spíšu čestné vyhlásenie. Syn spísal čestné vyhlásenie vlastnou rukou,
podpísal ho a svedok spolu s ním.

K čestnému prehláseniu svedok uviedol, že pri písaní tohto prehlásenia bol prítomný aj A.. Toto

prehlásenie sa písalo v kancelárii na poschodí, kde bol A., A., svedok a jeho syn. V podstate syn povedal
A. o čo sa jedná a keď to preberali, tak došli k záveru, že by bolo dobré spísať čestné prehlásenie.
Nevie presne od koho konkrétne tento záver vyšiel, bol to spoločný záver. Nevie, akú úlohu tam mal A.,
jednoducho tam bol. Predpokladal, že tam bol zamestnaný. Bol prítomný aj pri rozhovore s A.. Niektorý,
či už A. alebo A. dal papier a syn napísal priebeh vyšetrovania, ktoré v ten deň prebehlo na polícii. Keďže

v závere toho vyšetrovania bol svedok prítomný a skutočnosti, ktoré syn v tom čestnom prehlásení
uviedol neboli v rozpore s tým, čo počul, podpísal vyhlásenie aj on. Myslí si, že A. mu urobil jednu
kópiu a originál ostal u A., tým sa v podsade rozišli. A. synovi nediktoval, čo má písať. Do písania nik
nezasahoval, ani on, ani A., F. A.. Myslí tým podstatným spôsobom. A. pozná dosť veľa rokov zbežne,
keďže u nich nakupoval podlahovinu. Čestné prehlásenie malo podľa A. slúžiť na to, aby vznieslo svetlo

do prípadu vtedy, ak by bol syn trestne stíhaný.

Svedok sa nevedel vyjadriť k výpovediam jeho syna. Majú chatu na Jarabej a je veľmi nepravdepodobné,
že by niekto bez jeho vedomia alebo vedomia jeho ženy, tam prebýval. Chodia tam často, je to veľmi
malá chatka a pobyt inej osoby by bol ľahko spoznateľný. Nemal vedomosť, že by jeho syn prehnane

požíval alkohol alebo nejaké drogy. Vie, že po súdnej pitve bolo zistené, že bol triezvy, ale zistili mu v krvi
amfetamín, nejakú drogu. A. K. vôbec nepozná, zbežne poznal A. A., O. O.. E. nepozná, obžalovaného
videl na hlavnom pojednávaní prvýkrát.

Svedok na otázky prokurátorky uviedol, že služby A. využili len raz, keď mal syn dopravnú nehodu.

Bolo to asi pred piatimi rokmi. S A. sa nestretával. Či sa jeho syn stretával s A. nemá vedomosť, ale
predpokladá, že k stretnutiu dochádzalo v súvislosti s jeho kamarátstvom s A.. Za A. išli preto, lebo sa
mu zdal najvhodnejší. Iného advokáta, ktorý by zastupoval v trestných veciach v Brezne nepoznal a raz
zastupoval jeho syna. To, že išli za A. bolo rozhodnutie jeho syna. Svedkovi aj jeho synovi sa zdalo,že advokát je vhodná osoba a nestranná, u ktorej by mal zostať originál čestného prehlásenia. Za túto
právnu službu nič neplatili. Svedok predpokladal, že prítomnosť A. je v poriadku. Ťažko povedať, aké
mal jeho syn vzťahy s A., ale často sa stretávali. Kľúče od chaty v Jarabej mali obaja synovia, manželka

a on. Pred smrťou nemal jeho syn žiadne zdravotné problémy. Dosvedčuje tomu aj výsledok pitvy, že bol
absolútne zdravý. Inak mal rakovinu štítnej žľazy po výbuchu v Černobyle v jeho ôsmich rokoch. Z tejto
sa však vyliečil. Po napísaní prehlásenia ho nikto z polície nekontaktoval, že syn bude stíhaný za účasť
na usmrtení G.. Ani syn mu to nepovedal, že by mal byť trestne stíhaný. Nik ho neovplyvňoval ako má
vypovedať. Jeho cieľom je hovoriť pravdu a očistiť jeho syna od tých súvislostí, o ktorých vie.

Svedok R. A. R. v prípravnom konaní (č.l. 706 – 707) uviedol, že pracuje ako sudca Okresného súdu
Trebišov.Dňa27.06.2000bolovykonanépojednávanievtrestnejvecivedenejpodsp.zn.2T/515/99proti
R. G. a spol. za účasti obžalovaných M. L. a R. G. a obhajcu R. O.. Pojednávanie začalo o 09:30 hod.
a po výsluchu svedkov O. a E. bolo o 10:00 hod. ukončené. Na pojednávaní nebol prítomný obžalovaný,
ani ako svedok, ani ako verejnosť. Či sa obžalovaný v čase pojednávania nachádzal v budove súdu

nevie uviesť. Môže potvrdiť, že s R. G. prichádza do Trebišova nejaký muž avšak na diaľku a z toho
dôvodu, že na aute R. G. sú tónované sklá, nemôže jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť o koho sa jednalo.
Obžalovaného pozná z minulosti z výkonu jeho práce a teda vie ako obžalovaný vyzerá.

Svedok R. E. v prípravnom konaní (č.l. 722 – 724) uviedol, že obžalovaného pozná od malička, pretože

spoluchodilidoškoly.Dásapovedať,žejesnímdobrýkamarát.PokiaľsamávyjadriťkautuAlfaRomeo
164 tmavozelenej farby, tak o takomto aute nevie nič. Nevie, že by na ňom obžalovaný jazdil, ani to, že by
ho dával opravovať. Taktiež nevie, že by takéto auto vlastnil L. Q., ktorého taktiež pozná. Svedok nebol s
obžalovaným v Banskej Bystrici, nechodil tam vôbec, kým sa obžalovaný nedostal do väzby, kde za ním
chodil kvôli výmene prádla a s obhajcom na návštevy. Svedok nepozná nikoho z Banskej Bystrice alebo

z Brezna a nevie uviesť či niekoho pozná obžalovaný. Svedok nevedel uviesť, kde sa nachádzal dňa
27.06.2000. R. G. pozná, ale na pojednávania do Trebišova s ním nechodil. Obžalovaný má dvoch psov,
ktorých má na stráženie. Nevie, že by niekto chodil za obžalovaným kvôli nejakému šteňaťu a podobne.
S obžalovaným boli často spolu, pretože spolu cvičia, ale obžalovaný nikdy nespomínal, že by išiel
do Brezna alebo do Banskej Bystrice alebo že by bol niekedy dlhšie preč. Kde mohol byť obžalovaný

dňa 27.06.2000 uviesť nevedel. Obžalovaný mu nespomínal, že by niekedy predal auto. Svedok ďalej
uviedol, že na súde dňa 27.06.2000 nebol a nesedel ani v bare s obžalovaným.

Svedkyňa F. M. v prípravnom konaní (č.l. 764 – 769) uviedla, že je družka obžalovaného a už asi rok a pol
býva v spoločnej domácnosti s rodičmi obžalovaného. Svedkyňa nevedela uviesť, kde bol obžalovaný

dňa27.06.2000.RovnakosanevedelavyjadriťkvozidluAlfaRomeo164tmavozelenejfarby.Svedkyňav
priebehuroka2000nebolasobžalovanýmvBanskejBystrici,BrezneaniRimavskejSobote.Obžalovaný
tam asi bol niekedy spolu so S. E., pretože tento tam chodil na výsluchy. Nevie uviesť či obžalovaný
poznániekohozBreznaalebozBanskejBystrice.Onaodtiaľnepoznánikoho.Zaobžalovanýmnechodili
žiadne osoby z Brezna alebo z Banskej Bystrice domov kvôli psom. A. G. nepozná a o jeho vražde sa

dozvedela len z televízie a novín. K prevádzke solária uviedla, že peniaze na jeho zriadenie dostali od
rodičov, pričom niektoré zariadenia sú tam na leasing a tieto sa postupne splácajú. Prevádzka solária
je asi od septembra alebo októbra 2000, pričom prvé práce na tomto soláriu začali asi v máji 2000
a prvé otvorenie solária bolo 01.11.2000. Zriadenie solária plánovali už dlhšie. Pri tomto soláriu je aj
videopožičovňa, ktorá má so soláriom spoločný vchod. L. Q. pozná, nevidela ho však jazdiť na vozidle

Alfa Romeo 164. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný zabezpečoval peniaze do domácnosti, avšak
ona sa nezaujímala odkiaľ peniaze sú. Na zariadenie prevádzky firmy použili ako 700.000,- Sk.

Svedkyňa A. F. (matka obžalovaného) v prípravnom konaní (č.l. 789 – 791) uviedla, že obžalovaný jazdil
na vozidle VW Golf a neskôr na sivočiernom džípe. Obžalovaného na vozidle Alfa Romeo 164 jazdiť

nevidela. Nespomína si na deň 27.06.2000. Obžalovaný jej nie vždy hovoril, kde ide. Svedkyňa sa
nevedela vyjadriť, či obžalovaný bol niekedy v Brezne alebo v Banskej Bystrici. Svedkyňa uviedla, že
obžalovanému a jeho družke neposkytli žiadnu pôžičku ani nedarovali peniaze na zriadenie solária.

Svedok V. F. (otec obžalovaného) v prípravnom konaní (č.l. 792 – 794) sa nevedel vyjadriť, kde sa

nachádzal obžalovaný dňa 27.06.2000. Na tento deň si nespomína. Nevedel uviesť, či obžalovaný chodil
do Brezna a Banskej Bystrice. Vozidlo zn. Alfa Romeo 164 nevidel jazdiť po Veľkých Kapušanoch a ani
obžalovaný mu o aute nič nehovoril. Na tomto vozidle nevidel jazdiť ani L. Q.. Svedok potvrdil, že požičalobžalovanému peniaze na zriadenie solária. Jeho manželka pravdepodobne o tom vedela, ale nie vždy
jej to hovoril.

Svedok M. T. na hlavnom pojednávaní dňa 17. a 18.05.2005 (č.l. 1746 – 1747) uviedol, že obžalovaného
pozná od detstva, v súčasnosti je vo väzbe pre trestný čin vydierania. Osobu menom M. T. nepozná. A.
G. pozná len z novín. A. K. pozná, bol s ním stíhaný ako spolupáchateľ. Svedok si už nepamätá, aké auto
používal obžalovaný v roku 2000. Alfa Romeo staršieho typu zelenej metalízy však určite nepoužíval.
Dňa 27.06.2000 bol zrejme zamestnaný, čo konkrétne robil v uvedený deň si však nepamätá. S. E.

pozná z videnia. Osoby A. A. a A. I. nepozná.

Svedok R. E. v prípravnom konaní (č.l. 830 – 831) uviedol, že obžalovaného nepozná, avšak po
predložení jeho fotografie si spomenul, že sa s ním stretol. Bolo to asi v roku 2001 v Košiciach, kde bol
spolu s A. A. ohľadom nejakých vecí na auto. Vie, že vtedy stáli na benzínovej pumpe, kde bolo viac
osôb a možno tento bol medzi nimi. S týmito osobami sa rozprával A. A.. Svedok bol vtedy asi v aute.

Spomína si ešte na jedno stretnutie, ktoré bolo asi pred týmto stretnutím, kde bol znova s A. A. ohľadom
psa bandoga a vtedy boli vo Veľkých Kapušanoch a asi to bolo práve u obžalovaného. Toto bolo asi ešte
niekedy v zime 2000, čo však presne uviesť nevie.

Svedkyňa C. L. na hlavnom pojednávaní dňa 25.04.2007 (č.l. 2132) uviedla, že obžalovaného nepozná.

S. pozná. Pozná ho určite od roku 1997, pozná sa s ním aj intímne. Naposledy ho videla asi 7 – 8 rokov
dozadu. Zoznámila sa s ním pri Prievidzi a stretávali sa nepravidelne. Bola s ním aj na chate. Pamätá si,
že boli niekde za Bystricou smerom na Brezno na chate. Túto chatu im vybavil A. A.. A. ich na tú chatu
priviezol vlastným autom a ona so S. bola v druhom aute. Teraz si skutočne nevie spomenúť, kedy so S.
bola na tej chate, či to bol jún alebo september. Na túto výpoveď ju nikto nenahováral, ani jej nikto nedal

10.000,- Sk. Okrem tejto chaty sa mohla stretnúť so S. aj na inej chate. S. priezvisko nepoznala. Možno
sa na minulom pojednávaní vyjadrila zle. A. im vybavil chatu len v jednom prípade. Podľa jej názoru sa
A. so S. nepoznali vtedy, keď išli na tú chatu. Nevie či to bola náhoda, ale keď pred A. spomínala, že
má prísť jej známy a potrebovala by nejakú chatu, tak on hneď na to zareagoval. Povedala to v robote
pred ním. V aute bola so S.. A. bol vo svojom aute. Teraz už nevie skutočne povedať, kde presne sa so

S. stretávala. S A. bližší vzťah nemala, boli dni, keď veľa pil, drogy ho ale brať nevidela. Je verejným
tajomstvom, že s drogami je, bol na to zle. Nevylučuje, že to počula aj od R. A..

Z úradného záznamu PPZ zo dňa 28.06.2000 (č.l. 141) vyplýva, že dnešného dňa bola v spolupráci
s príslušníkmi VÚ Slovenská Ľupča vykonaná pátracia akcia zameraná na nájdenie prípadných vecí

(maskovacie kukly, zbrane, odevné zvršky a pod.), ktoré mohli byť bezprostredne po čine vyhodené z
auta, v ktorom páchatelia unikali v smere na Slovenskú Ľupču a následne ho zapálili neďaleko objektov
VÚ. Prepátravania terénu sa zúčastnilo 15 vojakov ZS, ktorí systematicky prehľadávali pravú stranu
cesty od miesta bydliska poškodeného v smere úniku páchateľov až po miesto nájdenia zhoreného
vraku použitého auta. Pátracia akcia nepriniesla kladný výsledok. Úradný záznam poznačil G. L. Q..

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky (č.l. 14 – 24) vyplýva, že dňa 03.03.2001 bola vykonaná
domová prehliadka v rodinnom dome V. F. (otca obžalovaného). V rámci domovej prehliadky neboli
zaistené žiadne vecné dôkazy. Súčasťou zápisnice je aj fotodokumentácia.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky (č.l. 27 – 33) vyplýva, že dňa 03.03.2001 bola vykonaná
domová prehliadka v priestoroch Solária Sunshine vo Veľkých Kapušanoch. V rámci domovej prehliadky
neboli zaistené žiadne vecné dôkazy. Súčasťou zápisnice je aj fotodokumentácia.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Košice (č.l. 350) vyplýva, že v prípade ak bol obžalovaný dňa 27.06.2000

v budove Okresného súdu Trebišov ako účastník verejného pojednávania, jeho účasť v budove
okresného súdu nie je písomne evidovaná príslušníkmi justičnej stráže. Písomne sa evidujú iba stránky
prichádzajúce do kancelárií sudcov.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse zo dňa 11.04.2001 (č.l. 375 – 382) vyplýva, že obžalovaný využil

svoje právo a odmietol sa zúčastniť vyšetrovacieho pokusu.Z oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (č.l. 4966) bolo zistené, že škoda vo výške 32,86 €,
ktorá bola priznaná rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T/31/2001 zo dňa 28.07.2007
bola uhradená.

Zo správy UNIQUA pojištovna, a.s. (č.l. 5003) bolo zistené, že úhradu škody priznanej rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T/31/01 zo dňa 28.07.2007 neevidujú. Ak bola škoda
uhradená, žiadajú o uvedenie platobných údajov a platbu sa pokúsia dohľadať.

*****

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy týkajúce sa svedkov A. A., O. O., A. K., R. A., Q. A., S.
E., M. T., M. T., R. I., W. M., R. G. a C. V. a to prečítaním listinných dôkazov.

A. A., O. O.

Zo správy PPZ, NAKA, Odbor Stred, Banská Bystrica (č.l. 3811) bolo zistené, že v konaní vedenom
pod č. PPZ-79/NKA-PZ-ST1-2014 neboli A. A. a O. O. trestne stíhaní, v predmetnom trestnom konaní
mali postavenie svedkov. Výpoveď svedka A. A. bola irelevantná, a teda žiadnym spôsobom ani
v žiadnom smere sa nejednalo o výpoveď, ktorá by napomohla k objasneniu danej trestnej činnosti.

VýpoveďsvedkaO.O.vcelkovomkontextesvýpoveďamiostatnýchsvedkovazabezpečenýmidôkazmi
z hľadiska ich hodnovernosti boli objektivizované a verifikované vykonanými dôkazmi a v súhrne
s ostatnými dôkaznými prostriedkami vytvorili hodnoverný obraz o spáchaní konkrétneho trestného činu
a stali sa jedným z podkladov na vznesenie obvinenia konkrétnym osobám.

ZosprávyKrajskejprokuratúryBanskáBystrica,vrátanerozhodnutí(č.l.3812)bolozistené,ževovzťahu
k O. O. a A. A. prebiehali viaceré trestné konania. O. O. bol rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn.
1T/27/2005 zo dňa 26.10.2009 oslobodený spod obžaloby pre podozrenie zo spáchania trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 8 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. a iné, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,

rovnako bol týmto rozsudkom O. O. oslobodený spod obžaloby pre trestný čin výtržníctva podľa §
202 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný
a napokon bol oslobodený týmto rozsudkom aj pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2
písm. e zákona č. 140/1961 Zb., pretože tento skutok nie je trestným činom (č.l. 3813). Uznesením
Okresného úradu vyšetrovania č. OUV-143/BR-2002 zo dňa 29.05.2002 bolo trestné stíhanie A. A. pre

trestný čin poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1 ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb. spáchaného v
štádiu pokusu zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie
(č.l. 3827). Uznesením Okresnej prokuratúry Brezno č. 2Pv 290/07 zo dňa 13.08.2007 bola trestná vec
O. O. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. postúpená Obvodnému úradu v Brezne,
pretože výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by

mohol byť priestupkom (č.l. 3829). Uznesením OO PZ v Podbrezovej č. ORP-785/PD-BR-2014 zo dňa
08.12.2014 bola vec pre podozrenie zo spáchania trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti
jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. a iné, ktorého sa mali dopustiť O. O. a A. A.
odložená, pretože trestné stíhanie je premlčané (č.l. 3831). Uznesením Okresnej prokuratúry Brezno č.
1Pv 387/10 zo dňa 29.03.2011 bolo trestné stíhanie A. A. pre trestný čin ruvačky podľa § 225 ods. 1 ods.

2 zákona č. 140/1961 Zb. a iné zastavené, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci (č.l. 3833). O. O. bol trestne stíhaný aj vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre Lučenec
č. Pv 269/98/6606 pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. b) zákona č.
140/1961 Zb. a iné, vec bola ukončená postúpením na priestupok a prípravné konanie bolo skončené
dňa 15.06.1998. Rovnako bol O. O. trestne stíhaný aj vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre Zvolen

č. 1Pv 1829/00/6611, vo veci bola podaná obžaloba dňa 27.08.2001, spod ktorej bol O. O. oslobodený,
pretože nebolo dokázané, že skutok sa stal. V uvedenej veci bol obžalovaný aj M. V..

Z uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry č. VII/1 Gv 77/11 zo dňa 01.04.2011 (č.l. 3853) bolo zistené,
že trestné stíhanie O. O. pre trestný čin podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb.

bolo podľa § 215 ods. 3 Tr. por. zastavené, pretože obvinený sa výraznou mierou podieľal na objasnení
korupcie. Išlo o skutok z roku 2004, ktorého sa mal dopustiť Q. A. a sudca A. A..Zo správy PPZ, NAKA, Odbor Stred Banská Bystrica (č.l. 3860) vyplýva, že svedecké výpovede O.
O. a A. A. v rámci trestných konaní vedených vo vzťahu k obvinenému A. K. a spol. v kontexte (nie
izolovane) s výpoveďami ostatných svedkov a iných dôkazných prostriedkov tvorili dôkazný podklad

pre následné procesné rozhodnutia, ukončenie vyšetrovania, podanie návrhu na schválenie dohody o
vine a treste a následného vydania rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7Tk/2/2019 zo
dňa 11.08.2020 za 14 skutkov právne posúdených ako trestný čin vraždy a 2 skutky právne posúdené
ako trestný čin všeobecného ohrozenia. Týmto rozsudkom bola schválená dohoda o vine a treste aj vo
vzťahu k obvinenému A. G..

Zo správy Krajskej prokuratúry Trenčín (č.l. 3864) vyplýva, že O. O. bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp.zn. 31T/207/2008 zo dňa 21.07.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 5To/43/2011 zo dňa 13.04.2011 pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona
č. 140/1961 Zb. sčasti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. O. O. si v
tejto trestnej veci podal návrh na povolenie obnovy konania, ktorý je vedený na Okresnom súde Prešov

pod sp.zn. 5Nt/50/2019. Skutok sa týka vraždy M. G. a pokusu vraždy R. B..

V rámci konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. 1T/85/2006 bol vypracovaný
znalcom M. F. B., H. znalecký posudok (č.l. 81 prip. spisu) ohľadom vyšetrenia duševného stavu
svedka O. O.. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že intelektové schopnosti O. O. sú

na úrovni stredného pásma priemeru a pamäťové schopnosti na úrovni hornej hranice priemeru až
mierneho nadpriemeru. Rozumové schopnosti sú teda plne postačujúce pre poskytnutie všeobecne
vierohodnej výpovede, pochopenie protispoločenskosti a trestnosti krivej výpovede. Aktuálne je
myslenie koncentrované na úzkostné, obavné obsahy o život svoj i jeho blízkych. V sociálnom správaní
je zvýšená senzitivita a vzťahovačnosť, zvýraznená agresivita a sociálna maladaptabilita. Osobnosť

je jednoduchšie štrukturovaná, s dissociálnmi črtami ako sú egocentrickosť, bezohľadnosť, využívanie
druhých vo svoj prospech, nízky sklon ku prežívaniu viny a výčitkám svedomia, zvýšená agresivita.
Na ich vývoji sa podieľal komplex genetických, konštitučných a psychosociálnych vplyvov. Nejde
však o forenzne významnú psychickú poruchu, ktorá by zásadným spôsobom menila všeobecnú
vierohodnosť vyšetreného. Znalci nezistili také poruchy kognitívnych schopností či osobnosti, ktoré

by sa prejavovali abnormálnym sklonom ku skresľovaniu výpovede, konfabuláciám, či chorobnému
vymýšľaniu si. Pokiaľ sa týka hodnotenia špecifickej vierohodnosti treba konštatovať, že ľudia s
dissociálnou poruchou osobnosti nemajú zábrany využívať druhých vo svoj prospech, manipulovať
s nimi, získavať neoprávnené výhody, zriedka prežívajú pocity viny, či výčitky svedomia. Vyšetrovaný
je vysoko motivovaný vypovedať tak, aby z výpovede vyplynuli pre neho rôzne výhody a z osobnosti

vyplýva aj pohotovosť prispôsobiť svoje výpovede očakávanému prospechu. Vnútorný konflikt medzi
získaním neoprávnenej výhody a pravdovravnosťou by s vysokou pravdepodobnosťou rozhodol v
prospech prvej možnosti.

Zo znaleckého posudku M. B. zo dňa 12.12.2005 ohľadom psychologického vyšetrenia v tom čase

obvineného A. A. vo veci vraždy C. I. (č.l. 266 prip spisu OS PO sp.zn. 3T/23/08) bolo zistené, že
pri psychologickom testovom vyšetrení zisťujú intelektové a pamäťové schopnosti na úrovni dolného
pásma priemeru, úrovňou a štruktúrou zodpovedajú vzdelaniu a sociálnemu pozadiu. Celkovo sú
rozumové schopnosti dostačujúce pre rozpoznanie proti spoločenskosti konania, z ktorého je obvinený.
Myslenie je priemerné v tempe, obsahovo slabšie výpravné, so sklonom ku stereotýpii a perseveráciám

(opakovaniu). Emotivita je globálne plochšia, chudobnejšia, prevaha sténickej zložky, chýbajú hlbšie
introverzívzne formy prežívania, bez známok zvýraznenia labilizácie afektivity, či porúch nálady. V
sociálnom kontakte extraverzia, zvýšená pohotovosť k agresivite, adaptabilita v zmysle prispôsobivosti
aj alternatívnym sociálnym normám. Osobnosť je motivačne a hodnotovo simplexná (jednoduchá)
so známkami prostého dissociálneho vývoja. Prispôsobivosť, tak i agresivita nie je osobnosti cudzia.

Vzhľadom na tendenciu ku osobnostnej prispôsobivosti mohlo dôjsť aj k akceptovaniu alternatívnych
protispoločenských noriem. U vyšetreného nebola zistená závažnejšia psychopatológia, jedná sa skôr
o prostý dissociálny vývoj u jednoducho štruktúrovanej osobnosti. U vyšetreného nezistili také známky
psychopatológie kognitívnych schopností, či osobnosti, ktoré podmieňovali skresľovanie výpovedí. Ak
k nemu dochádza, ide o prostú obranu obvineného.

Zo znaleckého posudku M. B. zo dňa 12.12.2005 ohľadom psychologického vyšetrenia v tom čase
obvineného O. O. vo veci vraždy C. I. (č.l. 266 prip spisu OS PO sp.zn. 3T/23/08) je zrejmé, že
pri testových psychologických vyšetreniach zisťujú intelektové schopnosti na úrovni stredného pásmapriemeru a mnestické schopnosti na úrovni hornej hranice priemeru až mierneho nadpriemeru. Pri
vyšetrení kognitívnych (rozumových) schopností nezistili známky deteriorácie na báze organického
poškodeniaCNS.Zvyšetreniaosobnostimožnousudzovaťnaneprítomnosťzávažného(psychotického)

ochorenia, ktoré by mohlo podmieňovať patologickú motiváciu konania. Kontakt s objektívnou realitou
je plne zachovaný. Myslenie je priemerné v tempe, bez formálnych, či štrukturálne-obsahových
porúch. Aktuálne je myslenie koncentrované na úzkostné, obavné obsahy o život svoj i jeho blízkych.
V emotivite sú známky afektívnej labilizácie, neurotických tendencií. V sociálnom správaní zvýšená
senzitivita a vzťahovačnosť, zvýraznená agresivita a sociálna maladaptibilita. Osobnosť je jednoduchšie

štrukturovaná, s dissociálnym vývojom, aktuálne známky neurotickej symptomatológie ako reakcie na
možnéohrozenieatrestnéstíhanie.Uvyšetrenéhonezistiliabnormálnysklonkuskresľovaniuvýpovede.
Ak ku skresľovaniu dochádza, tak hlavne z dôvodov vedomej obrany obvineného.

Z odpisu registra trestov O. O. (č.l. 4978) vyplýva, že O. O. bol šesťkrát súdne trestaný, pričom tri
odsúdenia má zahladené. Vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 31T/207/2008 bol odsúdený za trestný

čin vraždy a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov v III. nápravnovýchovnej
skupine. Dňa 02.03.2022 bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený.

S. E., M. T., M. T., R. I.

Z odpisu registra trestov S. E. (č.l. 3749) mal súd preukázané, že tento bol osemkrát súdne trestaný,
pričom päť odsúdení má už zahladených. Aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov,
ktorý mu bol uložený vo veci Okresného súdu Žilina sp.zn. 1Tk/1/2015 za trestný čin „Vražda“ podľa §
219 ods. 1, ods. 2 písm. c), f) zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31.12.2005 a iné.

Z odpisu registra trestov M. T. (č.l. 3752) vyplýva, že tento bol sedemnásťkrát trestaný súdom Slovenskej
republiky a jedenkrát súdom Českej republiky. M. T. páchal prevažne majetkovú trestnú činnosť.

Z odpisu registra trestov R. I. (č.l. 3758) mal súd preukázané, že tento bol v minulosti sedemnásťkrát
súdne trestaný, pričom päť odsúdení má už zahladených. R. I. bol v minulosti odsúdený aj za trestný čin

„Vražda“ podľa § 219 ods. 1 písm. f) zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31.12.2005 (Krajský
súd v Banskej Bystrici sp.zn. 3T/38/99).

Z uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry č. VII/1 Gv 36/11 zo dňa 08.03.2011 (č.l. 3839) vyplýva, že
trestné stíhanie proti obvineným S. E. a M. T. pre trestný čin založenia zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. bolo podľa § 215
ods. 3 Tr. por. zastavené, pretože sa významnou mierou podieľali na objasnení trestného činu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a na zistení a usvedčení páchateľa tohto trestného
činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní
obvinených. Išlo o skutok, v zmysle ktorého najneskôr od roku 2000 zosnoval obžalovaný zločineckú

skupinu, ktorú najneskôr v tom istom období založil spolu s W. M., R. E. a jej členmi sa postupne stali
M. T., S. E., A. K., V. O., A. M., D. E., Y. G., A. T., B. B. a ďalšie zatiaľ nestotožnenej osoby.

A. K., Q. A., R. A.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1T/85/2006 bolo zistené, že rozsudkom zo
dňa 25.06.2007 bol podľa § 285 písm. a) Tr. por. Q. A. oslobodený spod obžaloby pre prečin „Marenie
spravodlivosti“ podľa § 170 ods. 1 písm. d) zákona č. 140/1961 Zb., pretože nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný (č.l. 376 prip. spisu). Uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn.
1To/93/2007 zo dňa 30.04.2008 súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol (č.l. 413 prip. spisu). Rozsudkom zo dňa 09.01.2010 bol obžalovaný
znovu s poukazom na § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodený (č.l. 532 prip. spisu). Uznesením
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1To/102/2010 súd odvolanie prokurátora proti rozsudku okresného súdu
zamietol (č.l. 560 prip. spisu). Q. A. mal v zmysle obžaloby v trestnom konaní vedenom pod č. PPZ-32/
BOK-S-I-2005 navádzať O. O., aby vypovedal tak, že A. K. s vraždou C. I. nemá čin spoločné.

Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7Tk/2/2019 zo dňa 11.08.2020 (č.l. 490) vyplýva,
že A. K. bol uznaný vinným zo spáchania viacnásobného trestného činu „Vražda“ podľa § 219 ods. 1,
ods. 2 písm. c), f) zákona č. 140/1961 Zb. a iné. Súd upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom nadoživotný trest odňatia slobody uložený mu vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/23/2008 zo dňa
10.11.2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6To/6/2010 zo dňa 22.09.2010.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/23/2008 zo dňa 10.11.2009, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6To/6/10 zo dňa 22.09.2010 (č.l. 531, 573) bolo zistené, že A. K. bol
uznaný vinným zo spáchania viacnásobného trestného činu „Vražda“ podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm.
b), c), f) zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený doživotný trest odňatia slobody. Týmto rozsudkom
bol A. K. o.i. odsúdený aj za objednávku vraždy A. G. (skutok č. 6).

Z odpisu registra trestov A. K. (č.l. 4976) vyplýva, že A. K. bol dvanásťkrát súdne trestaný, pričom
štyri odsúdenia má zahladené. A. K. bol odsúdený za niekoľkonásobný trestný čin vraždy a vo veci
Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/23/208 mu bol uložený výnimočný trest odňatia slobody na doživotie
v III. nápravnovýchovnej skupine.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/103/2012, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2To/26/2016 zo dňa 08.09.2016 bolo zistené, že A. K. bol
uznaný vinným z trestného činu „Vražda“ podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) zákona č. 140/1961 Zb.
(vražda C. I.). Súd upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozhodnutie vo veci Okresného
súdu Prešov sp.zn. 3T/23/2008 (č.l. 3731,3862 prip. spisu).

Z odpisu registra trestov R. A. (č.l. 4973) vyplýva, že R. A. bol jedenkrát súdne trestaný v roku 1987.
Odsúdenie má zahladené.

Z odpisu registra trestov Q. A. (č.l. 4974) vyplýva, že Q. A. bol jedenkrát súdne trestaný rozsudkom

Špecializovaného trestného súdu zo dňa 26.06.2019 za trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol dňa 09.07.2021
podmienečne prepustený.

R. G., W. M.

Zo znaleckého posudku M. A. X., PhD č. 71/2015 (č.l. 4664) z psychologického vyšetrenia W. M.
vyplýva, že osobnosť W. M. je priemerne intelektovo diferencovaná s početnými sociálnymi zlyhaniami
v anamnéze, s zjavnou pohotovosťou k asociálnym činom, aktuálne s intelektovou výkonnosťou
v dolnom pásme normy, s pamäťovými schopnosťami v dolnom pásme normy bez prítomnosti

pamäťových porúch, s miernymi rozptýlenými znakmi poškodenia neuroterénu, s prítomnosťou znakov
psychickej oslabenosti, aktuálne schopný primerane vnímať, chápať, reprodukovať a časovo lokalizovať
udalosti, ktoré sú predmetom vyšetrenia. Vyšetrením neboli zachytené také zmeny prežívania a
psychickej výkonnosti, ktoré by signalizovali jednoznačné zmeny zapríčinené zneužívaním omamných
a psychotropných látok. Mierne rozptýlené znaky organického poškodenia nervového systému a znaky

psychickej oslabenosti môžu súvisieť s užívaním látok rovnako však s úrovňou životosprávy a dlhodobou
psychickou frustráciou posudzovaného. Zmeny poznávacích funkcií vyšetrením neboli zistené.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 29.04.2024 konanom na Okresnom súde Košice I vo
veci sp.zn. 3T/28/2013 bolo zistené, že bola vypočutá znalkyňa M. G. V. (č.l. 4675, 5013). Znalkyňa

k W. M. uviedla, že tento v neverbálnom teste intelektového potenciálu dosahuje podpriemernú úroveň
intelektových schopností, v pamäťovom teste učenia dosiahol celkovo pásmo nadpriemeru s lineárnou
krivkou učenia teda stúpajúcim výkonom. Prítomné špecifické chyby – čisté konfabulácie i distorzie, t.j.
konfabulácie s nižšou závažnosťou, a opakovania, ktoré svedčia pre zníženú spoľahlivosť a neistotu
pamäťových funkcií a procesu spracovania informácií. Poruchy vnímania neboli zaznamenané. W.

M. je vcelku schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktoré prežil. Mierne
skreslenia v rámci reprodukcie udalostí pri opise detailov nevylučuje. Amorálna osobnosť so schizoidnou
štruktúrou, zníženým sebahodnotením, rigidným a nezrelým správaním, s t.č. zachovanou kontrolou
reality a konformným správaním. Zaznamenaný sklon k agravačnému správaniu je dôsledkom zníženej
schopnosti vyrovnať sa so svojimi problémami a žiadaním o pomoc zo strany okolia takýmto spôsobom.

Vo vzťahu k okoliu hostilita, výrazné paranoidné nastavenie, ktoré však v princípe korešponduje
s aktuálnym rozpoložením vyšetrovaného, taktiež vo vzťahových väzbách je významná sociálna
vyhýbavosť až odcudzenosť, výrazný sklon k antisociálnemu a amorálnemu správaniu, emocionálne
inhibovaná s egocentrickými tendenciami. Má tendenciu prenášať zodpovednosť za svoje správaniena iných. V prežívaní iritabilita a impulzivita s agresívnymi prejavmi v správaní, prevláda situačná
úzkosť a neistota. Výsledky vyšetrenia taktiež poukazujú na možné zneužívanie návykových látok
v predchádzajúcom období života.

K R. G. znalkyňa uviedla, že tento dosahuje priemernú úroveň intelektových schopností. V pamäťovom
teste učenia dosiahol taktiež celkovo pásmo priemeru s plochou krivou učenia, teda rovnaký výkon
po viac po sebe idúcich pokusoch. Prítomné špecifické chyby – čisté konfabulácie i distorzie, t.j.
konfabulácie s nižšou závažnosťou a opakovania, ktoré svedčia pre zníženú spoľahlivosť a neistotu

pamäťových funkcií a procesu spracovania informácií. Poruchy vnímania neboli zaznamenané. R.
G. je vcelku schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktoré prežil. Mierne
skreslenia v rámci reprodukcie udalostí pri opise detailov znalkyňa nevylučuje. Pokiaľ ide o štruktúru
osobnosti, tak má anomálnu osobnosť so schizoidnou štruktúrou osobnosti, zníženým sebahodnotením,
rigidným správaním s t.č. zachovanou kontrolou reality a ťažkosťami v prispôsobovaní. Vo vzťahu
k okoliu nedôverčivosť a opatrnosť, tendencia ku kontrole a manipulácii ľudí, vo vzťahových väzbách

je významná emočná plochosť s egocentrickými tendenciami, výrazne sú disimulačné tendencie.
V prežívaní iritabilita, mierne subdepresívne ladenie s prítomnosťou úzkosti a vnútorného napätia.
V popredí impulzivita a pohotovosť k afektívnym výbuchom s agresívnymi prejavmi v správaní, aktuálne
neistota.

Znalkyňa sa ďalej vyjadrila k všetkým vyšetrovaným svedkom (R. G., W. M., R. E., F. M.) a uviedla,
že svedecká spôsobilosť všetkých štyroch svedkov je nedostatočná. Možným faktorov môže byť aj
niekoľko ročné vyšetrovanie prežitých udalostí, pričom na začiatku mohli rozlišovať medzi skutočným
a vymysleným, no neskôr sa do vlastných produkcií mohli tak vžiť, že už nemusia rozlišovať medzi
skutočnosťouafantáziou.Tietofalošnéspomienkymôžupodávaťsveľkýmpresvedčenímasebaistotou.

Tento fakt sa týka najmä bratov M..

Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 08.11.2012 (č.l. 4684) vyplýva, že W. M. nastúpil na výkon
väzby dňa 27.08.2006, následne dňa 13.09.2010 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Trest odňatia
slobody vykonáva za trestné činy vraždy a vydierania v trvaní 23 rokov v maximálnom stupni stráženia.

Správanie a vystupovanie odsúdeného bolo v súlade s platnými predpismi. Počas výkonu väzby a trestu
mu nebol uložený disciplinárny trest, disciplinárna odmena mu bola udelená jedenkrát za dobré plnenie
pracovnýchpovinností.Osobnostnesajednáosilnéhosebapresadzujúcehovýraznejšieegocentrického
jedinca. Je emocionálne nezrelý a citovo tupý – nerád sa podriaďuje. V záťažových situáciách vo výkone
trestu odňatia slobody reaguje adekvátne, agresívne prejavy správania neboli zaznamenané.

Z odpisu registra trestov W. M. (č.l. 4972) vyplýva, že W. M. bol štyrikrát súdne trestaný, pričom jedno
odsúdenie má zahladené. Vo veci Špecializovaného trestného súdu sp.zn. BB-3T/3/08 mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov v III. nápravnovýchovnej skupine za trestné činy vraždy,
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a iné. Dňa 10.01.2022 bol z výkonu trestu

odňatia slobody podmienečne prepustený.

Z odpisu registra trestov R. G. (č.l. 4975) vyplýva, že R. G. bol šešsťkrát súdne trestaný, pričom tri
odsúdenia má zahladené.

C. V.

Z odpisu registra trestov C. V. (č.l. 5007) vyplýva, že C. V. nebol v minulosti odsúdený za spáchanie
trestného činu.

*****
Súdnahlavnompojednávanívykonalnanávrhobžalovanéhoaprokurátoradôkazyprečítanímlistinných
dôkazov z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/23/2008.

Z opatrenia Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 15.02.2006 (č.l. 1) vyplýva, že prokurátorka D. I.

udelila súhlas na dočasné odloženie vznesenia obvinenia A. A..

Vyšetrovateľ C. V. dňa 15.02.2006 vydal záznam o dočasnom odložení vznesenia obvinenia A. A. (č.l.
2), ktorý sa významnou mierou podieľa na objasnení trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 zákona č.140/1961 Zb., ktorého sa páchatelia (A. K., Q. A. a R. A.) mali dopustiť tak, ako je uvedené v predmetnom
zázname.

Z oznámenia nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici (č.l. 6) vyplýva, že M. V. bol hospitalizovaný
na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny od 23.03.2006 do 12.06.2006. Pacient utrpel závažné
hypoxicko-hypoperfúzne poškodenie mozgu a v súčasnosti (predpokladá sa vzhľadom na závažnosť
poškodenia mozgových funkcií, že ani v budúcnosti) nie je a nebude schopný právnych úkonov (č.l. 5).
Z oznámenia Mestského úradu Banská Bystrica vyplýva, že M. V. dňa XX.XX.XXXX zomrel.

Svedok A. G. vo svojej výpovedi zo dňa 15.10.2007 (č.l. 7) uviedol, že nebol žiadnym členom
organizovanej skupiny ani v nijakom inom spolku, ktorý by mal páchať organizovane nejakú trestnú
činnosť. Jeho vzťah k A. K. bol taký, že boli spoločníci asi v dvoch alebo troch firmách, niektoré z tých
firiem nevykonávali vôbec žiadnu činnosť a jedna alebo dve obchodovali. A. G. poznal, bol stíhaný za
jeho vydieranie. O jeho vražde nemá absolútne žiadnu vedomosť. V čase, keď bol G. usmrtený, svedok

bol vo väzbe.

Svedok R. G. (č.l. 19) vo svojej výpovedi dňa 20.07.2006 uviedol, že obžalovaného pozná, bol kamarát.
Naspamäť nevie, kde bol 26.07.2000, ale podľa jeho advokáta mal vtedy súd na Okresnom súde
v Trebišove. Konanie sa ťahalo 3 – 4 roky, mal vytýčených 10 – 15 – 20 pojednávaní. Bolo to dávno,

nepamätá si. Bol stíhaný za vydieranie. Bol oslobodený. Nepamätá si, čo robil 27.06.2007.

Svedok W. M. (č.l. 23) vo svojej výpovedi dňa 06.07.2007 uviedol, že do väzby bol vzatý v januári 1999.
Má vedomosť o tom, že obžalovaný mal v Banskej Bystrici na cele mobilný telefón. Netelefonoval s ním
počas výkonu väzby.

Z evidencie návštev obžalovaného (č.l. 57) o.i. vyplýva, že advokát A. navštívil obžalovaného dňa
16.12.2002.

Z listu G. O. (č.l. 86) vyplýva, že G. O. napísal list R. R. C. na MV SR, v ktorom uviedol, že krivo

obvinil viaceré nevinné osoby. Z dôvodu obavy o svoj život opustil Slovensko. Bol obvinený z vecí, ktoré
nespáchalakvšetkýmvýpovediamboldonútenýpodplukovníkomG.nazákladepsychickéhovydierania
polície. Nepravdivo obvinil o.i. A. K. a advokáta A.. Odkedy bol umiestnený v Leopoldove, jeho výpovede
nie sú pravdivé, ale vypovedal tak, ako chcela polícia s tým, že ho pustia z väzby. List bol doručený
dňa 04.01.2000.

Uznesením Krajskej prokuratúry Prešov č. 2Kv 5/99 zo dňa 24.11.1999 (č.l. 87) bol G. O. prepustený
z väzby na slobodu.

G. O. napísal dňa 26.11.1999 list (č.l. 88) predsedovi senátu P. O., že žiada o podanie svedeckej

výpovede vo veci A. K., pretože má poznatky súvisiace s vraždou poľského podnikateľa. Za účelom
spojenia so svedkom mal kontaktovať útvar polície, ktorý zabezpečuje jeho ochranu.

Zo správy ÚVTOS a ÚVV Ilava (č.l. 105 – 115) bolo zistené, že A. A. bol od 15.11.2005 do 30.03.2006
vo výkone väzby. Počas pobytu viackrát požiadal prostredníctvom príslušníkov skupiny preventívno-

bezpečnostnej služby vyšetrovateľa PZ C. C. V. o osobný rozhovor. Jednalo sa o tieto termíny:
16.11.2005, 23.12.2005, 27.12.2005, 25.01.2006. Následne bol vyrozumený vyšetrovateľ C. C. V., ktorý
s A. A. vykonal vyšetrovací úkon. A. A. o.i. navštívil dňa 24.11.2005 R. A. a A. N., dňa 28.12.2005, Inf.
V., A. N., dňa 14.02.2006 A. N. – obvinený vydaný mimo ústav a dňa 15.02.2006 C. V., R. V., A. S..

Z oznámenia spoločnosti ROMEO s.r.o. (č.l. 116) vyplýva, že A. A. pracoval v ich spoločnosti od
07.06.1999 do 31.03.2000 v prevádzke Erotický masážny salón Banská Bystrica. Pracovný pomer bol
ukončený dohodou na základe žiadosti menovaného z rodinných dôvodov.

Zo správ A. A. S. a Nemocnice s poliklinikou Liptovský Mikuláš (č.l. 120, 121) vyplýva, že A. A. nie je

a ani nebol evidovaný v psychiatrickej ambulancii.

Zo správy Sociálnej poisťovne (č.l. 123) vyplýva, že A. A. bol od 01.08.2000 do 13.08.2001 zamestnaný
vo FIT STUDIO-SARGON s.r.o.Svedok A. A. bol vypočutý dňa 10.07.1998 v trestnej veci vedenej na Krajskom úrade vyšetrovania
Trenčín pod č. KUV-107/10-1997 (č.l. 129), kde sa vyjadroval k A. G.. Išlo o vec proti A. K. pre trestný čin

vydierania. V rovnakej trestnej veci bol svedok A. A. konfrontovaný so svedkom A. G. dňa 24.08.1998
(č.l. 133). V rámci tejto konfrontácie A. G. uviedol, že svedka pozná pod menom A., ale jeho priezvisko
uviesť nevie. Pozná ho asi od mesiaca február 1998 a stretli sa prvýkrát v dome Q. A.. A. A. uviedol, že
poškodeného poznal pod menom A., priezvisko sa dozvedel až neskôr z tlače. Uviedol, že prítomného
svedka A. G. spoznal skôr a to v mesiaci september až október 1996, kde sa stretli vo fitnescentre, ktoré

patrilo A. K. v Brezne. A. G. k tomu uviedol, že je možné, že sa stretli aj v roku 1996, ale nespomína
si na to, muselo ísť o náhodné stretnutie.

Z podnetu A. K. zo dňa 01.08.2007 (č.l. 139) adresovanému Generálnemu prokurátorovi SR vyplýva, že
A. K. žiadal o podnet na začatie konania o dohode o vine a treste.

Svedok R. G. na hlavnom pojednávaní dňa 08.12.2008 (č.l. 155) sa nevedel k vražde A. G. bližšie
vyjadriť.

Z oznámenia GP SR vypracovaného R. U. A. (č.l. 170) vyplýva, že na základe podnetu obžalovaného
bolo preskúmané rozhodnutie prokurátora vo veci krivej výpovede. Prokurátorka nezistila žiadne

pochybenie v postupe orgánov činných v trestnom konaní.

Z uznesenia PPZ č. PPZ-6/BOK-S-I-2006 zo dňa 15.02.2006 (č.l. 177) je zrejmé, že uznesením bolo
vznesené obvinenie A. K., Q. A. a R. A. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 zákona č. 140/1961
Zb. Išlo o skutok vraždy A. G..

Svedok A. S. dňa 15.02.2006 v prípravnom konaní (č.l. 223) uviedol, že nevie presne kedy to bolo, prišiel
za ním A. A., že potrebuje odviesť z nejakej krádeže veci, že vraj mal nejakú robotu, ktorú si objednal
A. s A.. Mal ich odviesť zo Slovenskej Ľupče do Brezna, ale dohodli sa, že ich počká v Banskej Bystrici.
Oni mu dali vysielačku, do ktorej mu mali povedať, že má ísť na dohodnuté miesto do Slovenskej Ľupče.

Tam ich na dohodnutom mieste v Banskej Bystrici čakal dva dni, jeden deň to nevyšlo a potom na druhý
deň to vyšlo. Mal čakať oproti benzínovej pumpe Avanti na výpadovke do Brezna. Bolo to cez cestu
oproti Avanti, tam je parkovisko pred firmou IVECO. Keď počul v tej vysielačke, že môže ísť, tak išiel na
dohodnuté miesto v Slovenskej Ľupči. Hneď po ňom na to dohodnuté miesto v Slovenskej Ľupči prišli
na tej zelenej Alfe, tá mala české ŠPZ. A. viedol auto, vedľa neho sedel nejaký E.. Svedok čakal na

ceste, oni prešli tou poľnou cestou hore, dali auto do kríkov a prišli k nemu. Čo sa tam stalo s tou Alfou
nevedel. Potom sa zastavili v Nemeckej na kávu a odtiaľ išli do Brezna, kde Braňa vyložili na taxi. A.
A. zaviezol domov. Po nejakom čase sa dozvedel, že v Banskej Bystrici zastrelili G., ale on si to s tou
ich akciou nedal dokopy. E. nepoznal, nebol z Brezna, bol z východu, poznal ho A. a má dojem, že s A.
bol aj asi v Levoči, kde sa mal s ním stretnúť. Keď bol E. L. E., spal na ich chate v Jarabej, ktorú pre

neho požičal A.. Bol tam s A. na jeho aute a potom ich viezol do Banskej Bystrice. Vyložil ich na Uhlisku,
už si to nepamätá. Nevie, koho bola tá zelená Alfa s českou ŠPZ. V tie dva dni ako ich čakal šoféroval
ju A.. Za to, že ich viezol dostal 100.000,- Sk. Dal mu ich A. A.. A. pozná ako advokáta z Brezna, ale
bol tam aj s A. A. a čakal ho v aute pred domom. Bolo to viackrát. Rozprávali sa pri bráničke. A. pozná
z videnia z Brezna.

Svedok A. S. dňa 17.03.2006 v prípravnom konaní (č.l. 226) uviedol, že nevie, kedy to bolo presne, viezol
A. A. zo Slovenskej Ľupče do Brezna. Tam mu v Banskej Bystrici kázal čakať, kde mu dal vysielačku
a potom ho v Slovenskej Ľupči zobral a odviezol do Brezna. Nebol sám, bol ešte s jedným. Bol s E.,
priezviskonevie,nevieodkiaľbol.NaotázkuvyšetrovateľačivBanskejBystricičakalviackrátodpovedal,

že na to si nespomína. Odviezol ich do Brezna a tam ich vyložil. Nevie odkiaľ bol E., nepozná ho. Keď bol
E. v Banskej Bystrici, spal na chate, ktorú si požičal A. A.. Chatu majú na Jarabej. Koľko nocí tam spal,
nevie, nie dlho. Na chate bol aj s A. ho zobrať a bol ho tu vykladať niekde v Banskej Bystrici. Bolo to asi
na Uhlisku a potom bol čakať na to dohodnuté miesto. Bolo to na začiatku Banskej Bystrice od Brezna,
ako sú sklady IVECO. Doviezol ich na aute Volkswagen Golf modrej farby, ktoré mal požičané, ale nevie

od koho. E. a A. A. v tom čase chodili na zelenej Alfa Romeo, zdá sa mu, že mala české ŠPZ. Nepamätá
si presne či niečo za to dostal. S A. mali medzi sebou stále nejaké požičané peniaze. Alfu šoféroval A..
To auto zaparkovať nevidel, čakal na hlavnej ceste v Slovenskej Ľupči. Sú tam nejaké sklady. Svedok
potvrdil, že od A. A. dostal 100.000,- Sk. Q. A. pozná ako advokáta z Brezna a R. A. pozná z videnia.Keď bol s A. A. u Q. A. tak sedel v aute a čakával ho v aute, vozil ho tam a tam ho čakal v aute. Bolo to
viackrát, keď ich čakal Banskej Bystrici. Keď ich čakal v Banskej Bystrici, tak A. mu to kázal, nepovedal
mu o čo ide. Povedal, že tam majú nejakú robotu, kvôli čomu to bolo nevie, mala to byť nejaká krádež.

Keď odviezol E. a A. do Brezna, vyložil ich v Brezne, nevie presne kde. Svedok pripustil, že s A. A. bol aj
mimo Brezna za tým E., nepoprel to, mohlo to byť aj v Levoči. Svedok potvrdil, že vypovedal v trestnej
veci obžalovaného. Nevypovedal v rozpore so skutočnosťou, vypovedal či videl E. a na to odpovedal
kladne. Ku chate ho nevypočúvali. Vypovedal, že videl E. s A. na diskotéke a viezol ich domov. Na tú
Slovenskú Ľupču sa nepýtali, na chatu sa nepamätá. Pýtali sa ho ešte na telefón, on im povedal, že A.

volával z jeho telefónu E.. Požičiaval si jeho telefón.

Svedok A. S. dňa 10.07.2006 v prípravnom konaní (č.l. 229) uviedol, že pred začatím vyšetrovania vo
veci vraždy G. sa spísalo čestné prehlásenie. Prítomný bol jeho otec, A. F. A.. Bolo to, keď ho zobrali
policajti do tej budovy, rozprávali sa tu a svedok zavolal otca. Ten prišiel za ním, tiež sa rozprával
s policajtmi. Išli domov a s A. spísali čestné prehlásenie. Otec bol s ním preto, lebo prišiel po neho a

potomišlisnímzaA..ZaA.išielsám,lebonerozumeltomu,čosadejeachcelsasnímporadiť.Točestné
prehlásenie sa spísalo na podnet A., spísalo sa v kancelárii vo fitnes v Brezne. Svedok ho písal vlastnou
rukou, podpísal ho a otec ho tiež podpísal. Ten text je z jeho hlavy, hovoril čo sa stalo, písal ho sám a A.
mu radil ako ho písať. Svedok je autorom toho obsahu. To čestné prehlásenie si zobral A., kópiu z neho
nemá. Vyšetrovateľom mu bola predložená kópia čestného prehlásenia zaistená pri domovej prehliadke

A., pričom svedok uviedol, že ide o prehlásenie, ktoré spísal. Svedok si už nepamätá, koľkokrát bol s
A. A. za A.. Keď oni dvaja jednali, tak čakal ich v aute a oni sa rozprávali pri plote. Nikdy nebol pri ich
rozhovore. Či chodil A. do domu, už si nepamätá. Svedok v dome s nimi nebol. R. A. pozná, poznal ho
aj v tej dobe z videnia. Nepamätá si či bol na stretnutí A. s A. aj A., asi nie. A. s A. vídaval, napríklad
v salóne. K. nepozná, A. pozná ako advokáta, A. pozná zo salóna. Nestretával sa s nimi. Stretával sa s

nimi len pracovne, napríklad pri preprave, keď niečo potrebovali odviezť.

Zo zápisnice o previerke výpovede A. S. na mieste dňa 22.03.2006 (č.l. 235) vyplýva že cieľom
previerky je overenie údajov uvedených vo výpovedi svedka A. S., či sa jeho výpovede zhodujú so
skutočnosťami uvedenými v spise, v ktorom je zadokumentovaná vražda poškodeného A. G. a či sa

zhoduje s výpoveďou svedka A. A.. Svedok im najskôr ukázal, kde ich odviezol na Uhlisko. Naviedol
vodiča na hlavný ťah smerom na Zvolen, prešli okolo obchodného domu Kaufland smerom na križovatku
ku hotelu Lux, autobusovú stanicu. Tu v križovatke svedok kázal odbočiť doľava na Uhlisko, prešli popod
železničný most, kde svedok uviedol, že tu niekde ich vyložil, bolo to tu približne pri tomto moste. Nevidel,
kam išli, svedok sa otočil a odchádzal, kde mu kázali. Následne ich zaviedol na miesto, kde ich čakal po

tom ako ich vyložil. Svedok ich naviedol naspäť smerom na Brezno, pri benzínovej pumpe Shell, ktorá je
vpravo a zaviedol ich doľava smerom na Sásovú, hneď za križovatkou kázal zastaviť pri skladoch IVECO
a uviedol, že na tomto parkovisku pred IVECOM na nich čakal a čakal na pokyn vysielačkou. Vtedy
to nebolo také oplotené. Následne ich zaviedol na miesto v Slovenskej Ľupči, kde ich čakal. Naviedol
vodiča smerom na Brezno, kde z hlavnej cesty odbočili pred Biotikou na Podkonice a Slovenskú Ľupču,

kde prechádzali okolo vjazdu do Biotiky smerom k hospodársko-priemyselnej zóne. Prechádzali okolo
skladov Raven, ktoré sú vpravo a prichádzali k odbočke doľava pred podnikom VINAR. Svedok uviedol,
že tu zastavil na križovatke, kde nastúpili. Zastal na hlavnej ceste oproti odbočke, oni prišli zľava z tej
poľnej cesty, tu sadli a išli smerom na Slovenskú Ľupču a na Brezno. Po tom, ako ich naložili do auta,
zastavili v motoreste v Nemeckej, ktorý je vedľa hlavnej cesty. Svedok ich naviedol na hlavnú cestu

smerom na Nemeckú a označil motorest. Súčasťou previerky je aj fotodokumentácia a náčrtky.

Z uznesenia ÚVV Banská Bystrica č. ÚVV-2/04-DVS-2003 zo dňa 29.01.2003 (č.l. 278) vyplýva, že
bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1
písm. f) zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ a to tým spôsobom, že za

doposiaľ nezistených okolností a nezistenom čase si v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica v cele
č. 25, kde boli ubytovaní E. F. a V. R. zabezpečil mobilný telefón zn. Nokia so zloženou SIM kartou a
aktivovaným telefónnym číslom XXXXXXXXXX, ktorá bola kúpená na meno W. M., pričom z uvedeného
mobilného telefónu vykonal v období od 18.10.2002 do 21.10.2002 niekoľko telefonických hovorov
na rôzne telefónne čísla. Predmetné trestné stíhanie bolo uznesením OR PZ v Banskej Bystrici č.

OUJP-510/10-BB-2003 zo dňa 11.03.2004 (č.l. 279) prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Skutočnosti, že na cele č. 25 bol dňa 22.10.2002
zadržaný mobilný telefón vyplývajú aj zo správy ÚVV Banská Bystrica zo dňa 04.06.2006 (č.l. 328).Z dokladov spoločnosti ROMEO s.r.o. (č.l. 306 – 310) vyplýva, že dňa 07.06.1999 uzatvoril s touto
spoločnosťou pracovnú zmluvu A. A., ktorý dňa 27.03.2000 žiadal o rozviazanie pracovného pomeru
dohodou k 31.03.2000 z rodinných dôvodov. V roku 2000 bola v spoločnosti zamestnaná o.i. aj C. L..

Zo správy Sociálnej poisťovne (č.l. 382) vyplýva, že A. A. bol následne v období od 01.08.2000 do
13.08.2001 zamestnaný vo FIT STUDIO-SARGON s.r.o.

Zo správy ÚVTOS a ÚVV Ilava (č.l. 311) vyplýva, že A. K. bol v kolúznej väzbe od 19.12.1997
do 28.01.2000. Ďalej od 31.03.2005 sú určené nevyhnutné obmedzenia spočívajúce v cenzúre

prichádzajúcej a odchádzajúcej korešpondencie. Z dostupnej dokumentácie menovaného nezistili, že
by v horeuvedenej dobe A. K. zasielal korešpondenciu A. A.. V období, keď menovaný nebol v kolúznej
väzbe a počas výkonu trestu sa súkromná korešpondencia neevidovala. Z evidencie návštev (č.l. 319)
vyplýva, že dňa 18.08.2000 bol na návšteve u A. K. A. A., C. K., R. A., A. I. a R. B..

Zo správy ÚVV Banská Bystrica zo dňa 15.08.2003 (č.l. 387) bolo zistené, že počas výkonu väzby

bol obžalovaný navštívený o.i. aj W. M., a to dňa 23.03.2001, 22.05.2001, 19.06.2001, 12.10.2001,
16.11.2001, 21.01.2002, 19.03.2002.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/23/08 zo dňa 09.12.2008
(č.l. 4813) vyplýva, že bol vypočutý ako svedok R. R. O., ktorý uviedol, že všetko, čo vie o usmrtení A.

G. vie len z obsahu spisového materiálu, pretože bol obhajcom obžalovaného. L. Q. pozná veľmi dobre,
zastupoval ho v trestnej veci pokusu vraždy. Bolo to v období od konca roka 1999 alebo začiatkom
roka 2000 až do právoplatného skončenia veci v roku 2005. Pokiaľ ide o predaj auta, v tejto veci ho
nezastupoval, išlo len o určité informovanie sa ohľadom nejakých vecí. Pokiaľ ide o predaj auta spomína
si, že na návštevy k Q. a U. F. ho vozieval obžalovaný a pri jednej ceste začiatkom roku 2000, bolo to

krátko na to ako bol Q. vzatý do väzby, ho obžalovaný poprosil, aby sa opýtal L. Q., či má predať jeho
auto. Malo sa jednať o Alfa Romeo, na ktoré sa mu mal ozvať nejaký Ukrajinec ako záujemca alebo
Rus, ktorý už predtým sa mal na tomto dohodnúť s Q.. Svedok to odkázal Q. a tento povedal, že ho
môže predať. Obžalovaný auto v marci alebo apríli predal za 30, 40 alebo 50.000,- Sk a opýtal sa ho,
čo má robiť s peniazmi. Svedok sa to opýtal Q. a ten mu povedal, že polovicu sumy má dať jemu za

zastupovanie, keďže ho mal na plnú moc a on bol vo väzbe a polovicu si mal nechať a z týchto mu mal
pravidelne posielať peniaze do väzby. Svedok osobne uvedené vozidlo nevidel, nevie nič ani o pôvode
tohto vozidla. Pokiaľ ide o obhajovanie obžalovaného Q. A. uviedol, že bolo to koncom roka 2002, keby
obžalovaný vypovedal plnú moc R. N. a súčasne ho obžalovaný požiadal či mu nemôže zohnať advokáta
z Banskej Bystrice, ktorý by ho pravidelne navštevoval. Povedal mu, že z Bystrice nikoho nepozná, len

A.. Na to mu obžalovaný povedal, že jemu je to je jedno, že potrebuje seriózneho človeka, ktorý bude
za ním chodiť. V prvej fáze mu A. povedal, že je veľmi vyťažený a že to zrejme nebude môcť zobrať,
pretože nechce, aby to bolo len formálne, aby to bolo profesionálne, potrebuje na to viac času. Svedok
mu vysvetlil, že nejde o chodenie na úkony, ale o navštevovanie obžalovaného. Koncom roka 2002
mu A. povedal, že súhlasí so zastupovaním, ale že treba mu podpísať plnú moc. Svedok to oznámil

obžalovanému, ktorý mu povedal, aby jeho otec podpísal plnú moc a zložil zálohu. V novembri alebo
decembri 2002 spoločne so V. F., otcom obžalovaného, prišiel do Brezna na benzínovú pumpu, kde
V. F. podpísal plnú moc A. a zložil zálohu. Prvýkrát sa A. s obžalovaným videli až do roku 2003 a ak
niekto tvrdí niečo iné, tak je to vyložená lož, pretože ak by obžalovaný poznal A. už predtým, nešlo by
to predsa cez neho. Svedka to mrzí z toho dôvodu, že to vôbec sprostredkoval, pretože keby vedel,

kde to skončí, nikdy by to nebol urobil. Svedok bol ten, ktorý prvý spomenul pred obžalovaným meno
A., pričom tento sa nikdy nezmienil, že ho pozná a bolo to vidieť aj na prvý pohľad. Rovnako aj keď
spomínal obžalovaného meno pred A., ten reagoval rovnako. Obžalovaný spomínal napr. R. X. a iných
vychýrených advokátov z Bystrice, ale meno A. nikdy nespomenul. Okrem toho, že chodil do Banskej
Bystrice za obžalovaným do väzby, chodieval aj na úkony S. E., pričom v tejto veci myslí chodil aj pred

vzatím obžalovaného do väzby, aj počas toho a dokonca sa mu zdá, že obžalovaný bol jedenkrát s nimi.
Do Brezna chodievali dosť často, a to jedine so S. E., pretože S. E. tam chodil pravidelne za A. A., s
ktorým museli byť veľkí kamaráti, pretože, keď bol pri prvom stretnutí, tak to bolo na nich vidieť. To, že
ide o A. A. sa dozvedel až v čase, keď už bol obžalovaný vo väzbe, pričom oni sa stretli už predtým,
ale to ešte nevedel ako sa volá. A. bol závislý na drogách, rovnako aj E. a chodili za A. na drogy. Vtedy

prvýkrát v živote videl ako sa šňupe kokaín alebo niečo také, ako to tam nasypali a vťahovali do seba. S.
E. droguje celý život, pozná ho od roku 1994. Niekedy prišiel za ním v takom stave, že bol kdesi úplne
inde, v inom svete. Keď sa s ním na túto tému rozprával, povedal mu, že s tým nedokáže prestať, že
je závislý. To isté, čo hovorí o E. platí aj na A., pretože bol za ním nespočetnekrát. To, že tieto osobypožívajú drogy, neoznámil z jednoduchého dôvodu, lebo si to nemohol dovoliť. Myslí, že je to každému
pochopiteľné, z akého dôvodu. Nechcel si robiť žiadne konflikty, S. E. obhajoval, takže to neprichádzalo
do úvahy. A. A. neobhajoval. Deň, keď došlo k usmrteniu A. G. bol na súde v Trebišove v trestnej veci

R. G.. Prítomní na tomto pojednávaní bol určite R. G., lebo bol trestne stíhaný a tiež aj ďalšie osoby,
pretože bol stíhaný aj s inými osobami. Vie s určitosťou, že s G. pravidelne na tieto pojednávania chodil
aj obžalovaný a preto aj povedal, že obžalovaný v ten deň určite bol na pojednávaní s G.. Svedok si
však nepamätá, kto z týchto osôb a kde sa zdržiaval počas pojednávania. V pojednávacej miestnosti
zrejme nie. S týmito osobami sa stretol pred pojednávaním aj po ňom, ale opakuje, týchto pojednávaní

bolo viacero.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/23/08 zo dňa 24.09.2012
(č.l. 4823) vyplýva, že svedok R. R. O. uviedol, že pokiaľ ide o usmrtenie A. G. tak v tejto veci zastupoval
obžalovaného a preto jediné čo povie, že podľa jeho názoru táto vec nebola dodnes spravodlivo
posúdená a vyšetrená a neboli odhalení skutoční páchatelia tejto vraždy. Ďalej sa vyjadroval k obhajobe

A., ktorý zastupoval obžalovaného, ako aj predaju vozidla Alfa Romeo, tak ako uvádzal predtým vo
výsluchu dňa 09.12.2008.

*****
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s pripojenými spismi za účelom zistenia a vyhodnotenia

výhod, ktoré získal A. A. za svoju výpoveď v trestnom konaní (v kontexte rozhodnutia ESĽP).

Z uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry č. VII/1 Gv 46/10 zo dňa 10.05.2010 (č.l. 3846) bolo zistené,
že trestné stíhanie A. A. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 140/1961
Zb. bolo podľa § 215 ods. 3 Tr. por. zastavené, pretože obvinený sa významnou mierou podieľal na

objasnení zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zistení a usvedčení jeho páchateľov a záujem
spoločnosti na objasnení takéhoto zločinu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného, ktorý nebol
organizátorom, návodcom ani objednávateľom zločinu na objasnení, ktorého sa podieľal. Išlo o skutok
vraždy Mariana Karcela.

Z pripojeného spisu PPZ č. PPZ-32/BOK-S-I-2005 (vražda C. I.) vyplýva, že uznesením zo dňa
27.10.2005 bolo vznesené obvinenie A. K., O. O., A. A. a G. O. mu pre trestný čin vraždy podľa § 219
ods. 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný formou spolupáhateľstva podľa § 9 ods. 2
zákona č. 140/1961 Zb. (č.l. 2 prip. spisu). Dňa 30.03.2006 podal vyšetrovateľ C. V. návrh na zastavenie
trestného stíhania A. A. podľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. pod. (č.l. 8 prip. spisu). Uznesením Krajskej

prokuratúry Trenčín č. 1Kv 68/05 zo dňa 30.03.2006 bolo trestné stíhanie obvineného A. A. podľa §
215 ods. 1 písm. c) Tr. por. zastavené, pretože je nepochybné, že skutok obvinený nespáchal (č.l. 10
prip. spisu). V tejto trestnej veci bol A. A. uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 5Tp/231/05 zo dňa
29.10.2005, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 3Tpo/114/05 zo dňa 01.12.2005
vzatý do väzby (č.l. 130, 132 prip. spisu). Uznesením Krajskej prokuratúry Trenčín č. 1Kv 68/05 zo dňa

30.03.2006 bol A. A. prepustený z väzby na slobodu (č.l. 142 prip. spisu).

Z pripojeného spisu OR PZ v Banskej Bystrici č. ORP-10/2-OVK-BB-2009 mal súd preukázané, že
obžalovaný dňa 14.12.2008 podal trestné oznámenie na O. O., A. A. a M. T. pre podozrenie zo spáchania
trestného činu krivej výpovede (č.l. 1 prip. spisu). Uznesením OR PZ v Banskej Bystrici č. ORP-10/2-

OVK-BB-2009 zo dňa 30.06.2009 bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie pre prečin
„Krivá výpoveď a krivá prísaha“ podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal byť spáchaný tak, že „v trestnom
konaníč.2T31/01vedenomnaKrajskomsúdevBanskejBystrici,vdobeod28.apríla2003do20.marca
2006, vypovedali ako svedkovia nepravdu o okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie,
kde v rámci trestného konania menili svoje výpovede, čím takto svojím konaním uvádzali v trestnom

konaní proti E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. G., J. I. K. XXX/XX, t.č. v ÚVTOS Ilava, nepravdu
o okolnostiach, ktoré mali podstatný význam na rozhodnutie.“ (č.l. 8 prip. spisu). Uznesením Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky č. IV Gv 14/2009 zo dňa 17.09.2009 bolo v zmysle § 230 ods. 1, ods. 2
písm. e) Tr. por. uznesenie policajta zrušené, pretože je nezákonné (č.l. 12 prip. spisu). Uznesením OR
PZ v Banskej Bystrici č. ORP-10/2-OVK-BB-2009 zo dňa 19.10.2009 bolo v zmysle § 197 ods. 1 písm. d)

Tr. por. trestné oznámenie obžalovaného odmietnuté, pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania
alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Tr. por. (č.l. 338 prip. spisu). Uznesením Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky č. IV Gv 24/09 zo dňa 17.12.2009 boli podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosti
obžalovaného proti uzneseniu policajta zamietnuté, pretože nie sú dôvodná (č.l. 354 prip. spisu).*****

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dôkazy na základe návrhu obžalovaného a prokurátora a to
prečítaním listinných dôkazov.

Z uznesenia GP SR č. IV Gv 6/20/1000 zo dňa 24.04.2020 (č.l. 4397) bolo zistené, že trestné stíhanie
obvinených A. K., A. Q. A. a C. B. pre trestný čin „Vražda“ podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), f) zákona č.

140/1961 Zb. spáchaný v štádiu pokusu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. a iné bolo podľa § 215
ods. 1 písm. c) Tr. por. zastavené, pretože je nepochybné, že skutok nespáchali obvinení. Obvinení boli
trestne stíhaní pre naplánovanie a prípravu usmrtenia A. G. v období od januára 1998 do 16.02.2008.

Z uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry č. VII/1 Gv 80/11 zo dňa 12.04.2011 (č.l. 3842) bolo zistené,
že trestné stíhanie obvineného A. A. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa

§ 160a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný formou po pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona
č. 140/1961 Zb. bolo podľa § 215 ods. 3 Tr. por. zastavené, pretože obvinený sa významnou mierou
podieľal na objasnení korupcie. Išlo o skutok, ktorého sa mal dopustiť Q. A. a sudca A. A. v roku 2005.

Z pripojeného spisu PPZ č. PPZ-52/BOK-S-I-2009 vyplýva, že uznesením zo dňa 16.12.2009 bolo

vznesené obvinenie A. A. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) zákona č. 140/1961
Zb. spáchaný organizovanou skupinou podľa § 89 ods. 26 zákona č. 140/1961 Zb. (č.l. 2 prip. spisu).
Dňa 08.03.2010 podal vyšetrovateľ R. F. O. návrh na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods.
3 Tr. por. (č.l. 111 prip. spisu).

V odborných vyjadreniach (č.l. 4832, 4835) sa znalec M. A. N. B., M. vyjadruje k všeobecným účinkom
krátkodobéhoadlhodobéhoužívaniapsychoaktívnychlátoknaorganizmusčlovekvovšeobecnejrovine.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní Okresného súdu Košice I vo veci sp.zn. 3T/28/2013 (č.l. 4693)
bolo zistené, že v rámci hlavného pojednávania bol vypočutý svedok A. K., ktorý o.i. uviedol, že W.

M. mu povedal, že keď obžalovaného prepustia na slobodu, tak je rozhodnutý, že sa ho zbaví, že ho
zavraždia. Presne mu povedal aj postup. Povedal, že obžalovaného majú prepustiť z väzby, obžalovaný
príde do baru vo Veľkých Kapušanoch, tam sa zídu, prídu po neho, zoberú ho dole, nasypú mu dve
ampulky rohypnolu a on sa už o to postará, že by bol obžalovaný zavraždený. Obžalovaného potom
prepustili, ale ich všetkých vzali do väzby. On to potom vyšetrovateľovi aj povedal, že obžalovaný je

v ohrození. Absolútne ich to nezaujímalo a povedali mu, že buď bude s nimi spolupracovať alebo pôjdu
po jeho rodine. Išli po ňom ako hyeny. Ich vôbec nezaujímalo, či obžalovaného má niekto zavraždiť
alebo nie. Niekedy v období 2006 až 2009 bol za W. vo väzení na návšteve, kde mu dal moták, napísal
mu „počúvaj, treba napísať nejaký dopis, na to všetko ti dá môj brat M., všetky inštrukcie ti povie
M., lebo chcel spolupracovať s políciou. Ak to neurobiš, tak ťa namočím do všetkých vrážd, ktoré ja

začnem spolupracovať a začnem rozprávať UBOK-u alebo NAK-e, či čo to vtedy bolo, ale bude ti za to
zaplatené“. On už teda medzi rokom 2006 a 2009 vedel, že W. M. začne spolupracovať s políciou. W.
mu posielal motáky, písal, že „A. dobre si to urobil, nevŕtaj do toho, ja začnem vypovedať, ja sa musím
dostať vonka, lebo sa dostane U. F. von a to nebude dobré“, takže on už vtedy vedel, že sa niečo chystá
aj na U.. V roku 2006 ho zobrali do ochrany svedkov. Ochrana svedkov, to je jedna veľká učebňa, kde

vás policajti učia, čo máte, ako máte udržať obžalobu, nie na vode, ale stále. On z ochrany svedkov
utiekol, prestal spolupracovať s políciou a nevie, kedy sa dozvedel, že W. začal spolupracovať s políciou.

V článku „Kto pomáhal A.?“ (č.l. 4860) uverejnenom v časopise Plus 7 dní sa okrem textu nachádza
fotografia, pod ktorou je uvedené, že na fotografii sa nachádzajú R. A., A. N. a M. V.. Obsahom článku

„Nekompromisný“ (č.l. 4863) uverejnenom v časopise Plus 7 dní je rozhovor s M. V., ktorý sa
vyjadruje k osobe A. K. a k vyšetrovaniu tejto trestnej činnosti. Z článku „Dostal po nose“ (č.l. 4866)
uverejnenom časopise v Plus 7 dní vyplýva, že tento sa týka M. V. a A. G.. Z článku „Kšefty s políciou
o prepustení?!“ (č.l. 4866) uverejnenom v denníku Nový čas je zrejmé, že sa týka A. K. a M. V.. Z článku
„Výsmech“ (č.l. 5062) uverejnenom v Plus 7 dní vyplýva , že text sa týka kontroly nariadenej R. O.

ohľadom použitia prostriedkov určených na platenie informátorov.

Z evidencie návštev vo výkone väzby a trestu odňatia slobody (č.l. 4879) bolo zistené, že dňa 25.08.2008
navštívil W. M. vo výkone trestu odňatia slobody o.i. aj M. A..Z uznesenia PPZ č. PPZ-9/BOK-S-2009 zo dňa 02.04.2009 (č.l. 4881) bolo zistené, že bolo začaté
trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ktorý mal

byť spáchaný tak, že neznámy páchateľ falšoval dôkazy a ovplyvňoval výpovede viacerých osôb
vystupujúcich v rôznych procesných postaveniach v trestných veciach vedených proti obžalovanému.

Svedok C. C. V. bol vypočutý ako obvinený v trestnej veci vedenej na Krajskom úrade justičnej
polície PZ pod č. KUV-28/10-99 dňa 09.12.2003 (č.l. 4943), Súd prečítal časť výpovede podľa návrhu

obžalovaného. Ing. C. V. o.i. uviedol,
- ja som riadil vozidlo, kde bol R. V. a R. B.. Doprevádzali nás kukláči. Po príchode do B. nás V. naviedol
na dom a vchod, kde mali byť peniaze. Miesto zaistili kukláči a vyšetrovateľ KÚV PZ Trenčín vykonkal
úkon vo výťahovej šachte. Ja som otvoril výťah za pomoci vidličky, ktorú sme našli u R. V. a vošiel som
do šachty. Vyšetrovateľ KÚV PZ miesto dokumentoval a ja som veci povyťahoval zo šachty. Technik si
ich prebral a dokumentoval to ešte na chodbe. V šachte sa nachádzali všetky zbrane, peniaze z lupu

pracovníkov Bane Handlová a ošatenie páchateľov, ktorí po sa trestnom čine prezliekli.
- Takmer 5 rokov sa vo veci nič nedeje, nikoho neobvinili. Takmer po piatich rokoch sa zrazu R. V. obnoví
pamäť a ten si spomenie, kto stál za jeho „mučením“. Takmer po piatich rokoch niekto osvieti pamäť
utajenému svedkovi a ten vypovie, kto stál za bitím R. V.. Niekto rýchlo vyrobí utajeného svedka, aby sa
neprešvihlapäťročnápremlčaciadoba.Kdeboldoteraztejutajenýsvedok?Prečodoposiaľneprehovoril

R. V.? Prečo R. V. proti nám nevypovedal hneď krátko po tom, ako utrpel tie zranenia? Veď vtedy, keď
prežíval fyzickú bolesť vo väzbe, musel prežívať aj duševnú bolesť a nenávisť voči tým, ktorí ho tak
doriadili. Prečo nevypovedal vtedy, keď to bolo také čerstvé, a tak to bolelo!
- Zoberme to hypoteticky, ako príklad. Bol som na OKP v čase, keď tam bol R. V. a bol tam aj A.. A.
bol s R. V. dlhšiu dobu v kancelárii. Videl som papiere z lekárskeho ošetrenia R. V.. Nebol by problém

vypovedať, že som počul krik a ston v kancelárii, že som otvoril dvere a videl som A. ako skáče po R.
V., ako ho kope a ako ho bije obuchom, ktorý bol na stole. Vtedy bol otočený ku dverám a preto ma
nevidel. Nebol by problém nahovoriť B. a B., že som ich zavolal, aby sa pozreli, čo sa tam robí. Nebol by
problém vyrobiť jedného, bojazlivého, utajeného svedka a hodiť to na A.. Všetci sme mohli vypovedať,
že sme počuli ako inštruoval policajta v kukle, aby pokračovali v bití R. V.. Úplne hypoteticky. Doteraz

sme sa báli, lebo A. A. bol riaditeľ a mal vplyv a moc. Nemal by potom problém on? Mal. Ale my nie
sme chrapúni a chováme sa čestne a zodpovedne a podľa zákona. Máme v sebe profesionálnu hrdosrť
a stavovskú česť. My nie sme chrapúni, aby sme svojvoľne ničili život hocikomu, aj nepriateľovi a ľuďom,
ktorým máme byť za čo „vďační“ našej kariére. Vykonajme druhý hypotetický príklad. Veľmi dôkladne
poznám spis vraždy E.. Nebol by problém nahovoriť „utajeného“ svedka, aby povedal, že videl z okna,

ako napríklad A. A. volá do auta A. a tam ho spolu s C. A. ubodali. Ďalšieho alebo ďalších nevidel,
nespoznal. Svedok by bol utajený, spoznal by A. A. a nebohého I. M. Nebol by to veľký problém. Povedal
by som mu ako má vypovedať, aký bol uhol vpichu, aký bol nôž. Pretože poznám podrobnosti prípadu,
A. A. by mal problém. A veľký. Asi taký ako my teraz. Skutok je, obeť je, následok je tiež. Ale toto nie
je náš štýl práce. Toto je štýl práce „svätej trojice“. Vymýšľať, kompromitovať, vykonštruovať. My sme

pracovali a konali čestne a zodpovedne.
- (E. A.) podľa informácií, ktoré som získal, v zúrivom záchvate objasňovania dokázal svedkom
nadiktovať čo majú vypovedať. V súčasnosti pracuje s A. M. v jednej SBS.

Z prepisu záznamu zo dňa 21.09.2004 (č.l. 5008) vyplýva, že ide o telefonický hovor medzi obžalovaným

a A. A.. Podľa obžalovaného z rozhovoru vyplýva, že medzi sebou mali kamarátsky vzťah. Odpočúvanie
bolo vykonané na základe príkazu Krajského súdu v Bratislave č. Ntt-V-1098/04 zo dňa 27.05.2004 (č.l.
5010).

Zo správy Generálnej prokuratúry SR zo dňa 27.11.2012 (č.l. 5037) o.i. vyplýva, že A. M. V. sa ako

prokurátor v roku 2012 zúčastnil na výsluchu odsúdeného W. M. v ústave na výkon trestu odňatia
slobody na základe žiadosti Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru,
odboru Východ v Košiciach, ktorý písomne požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, odbor
osobitného určenia o účasť prokurátora na návšteve odsúdeného W. M., ktorý sám žiadal vyšetrovateľa
Policajného zboru o osobné stretnutie, na ktorom mienil uviesť skutočnosti smerujúce k objasneniu

v minulosti spáchaných trestných činov a zároveň žiadal o účasť prokurátora Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky.Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 25.07.2012 (č.l. 5040) bolo zistené, že W. M. podal trestné
oznámenie. V rámci tohto sa vyjadroval aj k vražde A. G.. Uviedol, že keď sa táto vražda stala, bol
v Ústave na výkon trestu v Košiciach. Všetko, čo vie povedať, je to, čo zažil potom alebo čo mu bolo

povedané. Vie, že vraždu si objednal A., sprostredkoval to Y., K. A., H. A. A.. Skutok sa stal tak ako
je napísané v obžalobe. Viac o skutku sa dozvedel až vtedy, keď E. bol zadržaný a chodili spolu hore,
čiže do Bystrice, nosili advokátov, alebo výmenu prádla, pripravovala sa v tom čase obhajoba, čiže
robili sa alibi, či to už bolo ohľadom telefónu, alebo slečny, ktorá pracovala v erotickom salóne, bola jej
ukázaná chata, kde v tom čase mala byť, a veci okolo toho. Pripravovali sa veci na obhajobu, kto čo má

vypovedať. V tom čase A. nezastupoval E., ale kontakt s ním držali, čiže zo začiatku S. E., G., advokát,
on až postupne. Zvyčajne sa stretávali v Brezne na benzínke alebo na hoteli, kde mal A. tigre.

Zo správy ÚVTOS Ružomberok zo dňa 17.04.2014 (č.l. 5050) je zrejmé, ktoré osoby navštívili W. M.
v období od 23.05.2012 do 28.11.2012 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon
väzby Ilava. Medzi osobami, ktoré ho navštívili nie je uvedený A. V..

ZuzneseniaKrajskéhoúradujustičnejpolíciePZvKošiciachč.KUJP-86/OVVK-2003zodňa09.10.2003
(č.l. 5051) je zrejmé, že o.i. S. E. a W. M. bolo vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zn.
a iné.

Zo zápisnice z hlavného pojednávania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3T/23/1999 zo
dňa 08.11.1999 až 10.12.1999 (č.l. 2328) vyplýva, že v trestnej veci proti A. K. pre trestný čin vydierania
a iné bolo vykonané dokazovanie, v rámci ktorého boli vypočutí ako svedkovia A. G. a A. A..

Zo zápisnice o konfrontácii zo dňa 26.04.2006 (č.l. 1875) vyplýva, že v trestnej veci proti A. K. pre
trestný čin vraždy A. G. bola vykonaná konfrontácia medzi obvineným A. K. a svedkom A. A.. Svedok
A. A. zotrval na svojej výpovedi, v rámci ktorej usvedčoval o.i. A. K. z objednávky vraždy A. G., pričom
obvinený zotrval na svojej výpovedi, že je nevinný.

Z úradného záznamu (č.l. 1807) vyplýva, že prokurátorovi A. M. V. boli dňa 14.07.2006 požičané tri kusy
videokaziet. Úradný záznam bol spísaný dňa 11.07.2006 a je podpísaný A. M. V. F. R. M. G..

Z listu V. R. (č.l. 5060-5062) vyplýva, že má širšiu škálu vedomostí ohľadom trestnej veci vedenej proti
obžalovanému v trestnej veci vraždy, ktoré treba dôkladne vyšetriť. V liste ďalej uvádza, že na celu bol

obžalovanému zabezpečený mobilný telefón cez pomocného kuchára a po telefóne z výkonu väzby
riadil výpalníctvo, vydieranie podnikateľov, zhorenie áut ako aj bitky advokátov, vypálenie obchodov –
konkurentov solária. V. R. na hlavnom pojednávaní dňa 20.06.2005 a 21.06.2005 (č.l. 1762) obsah listu
poprel, avšak potvrdil, že mali na cele mobilný telefón.

*****

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinami predloženými poškodenou N. G., týkajúcimi sa
civilného sporu medzi A. G. a F. F., ktorý bol vedený na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 2C 212/99
(č.l. 4131 – 4146), ako aj osvedčením o dedičstve po neb. A. G. (č.l. 4153) a znaleckým posudkom

ohľadom ceny nehnuteľnosti, penziónu „Majo“ (č.l. 4189).

*****

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy týkajúce sa obžalovaného, a to prečítaním listinných

dôkazov, vrátane znaleckých posudkov z jeho psychologického vyšetrenia z iných trestných konaní.

Zo znaleckého posudku A. A. G. F. A. F. C., znalkýň z odboru zdravotníctvo a farmácia, psychiatria
(č.l. 4287) vyplýva, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou ani chorobou. Obžalovaný chápe zmysel
trestného konania. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný pre

spoločnosť. Ide o znalecký posudok z roku 2007.

Zo znaleckého posudku M. A. X., M., znalkyne z odboru psychológia (č.l. 4273) vyplýva, že táto
vyšetrovala obžalovaného v roku 2007. Zo záverov tohto znaleckého posudku o.i. vyplýva, že intelektováa pamäťová kapacita menovaného sa pohybuje v pásme nadpriemeru, pamäťové poruchy neboli
zistené. Zistená úroveň psychických funkcií umožňuje primeranú reprodukciu deja a jeho časovú
lokalizáciu. Osobnosť nadpriemerne intelektovo diferencovaná, akcentovaná s opakovaným sociálnym

zlyhaním v anamnéze, so sangvinickým typom temperamentu, s nedostatočným rozvojom vyšších
sociálnych citov, s dostatočnou schopnosťou sebaregulácie, s menej konvenčným – paranoidne
disponovaným – myslením, bez pravých konfabulácií. Psychologickým vyšetrením povahovú tendenciu
klamať jednoznačne nepotvrdzujú.

Z doplnenia k znaleckému posudku M. A. X., M. (č.l. 4300) vyplýva, že osobnosť obžalovaného je
primerane diferencovaná, intelektová kapacita je v pásme ľahkého nadpriemeru, intelektové schopnosti
v praktických zložkách sú v dolnom pásme normy. Emocionalita posudzovaného je dynamická,
s vysokou pohotovosťou k reaktibilite. V pudovo motivačnej oblasti je zvýšená pohotovosť k ofenzívnym
(agresívnym,sebapresadzujúcim)reakciám.Vyššiecity–prosociálne,etické,mravné–majúvosobnosti
posudzovaného nedostatočné zastúpenia, preto osobnosť hodnotia ako emocionálne nezrelú

s nedostatkom sebarozvoja z hľadiska možného kvalitného sociálneho fungovania. Deficit vyšších
– prosociálnych citov – vytvára trvalé riziko antisociálneho správania a konania u posudzovaného
a nežiadúceho zlyhania, ktoré môže byť v kontakte s rizikovými faktormi provokované. V hodnotovom
systéme menovaného prevláda osobná prestíž, možnosť slobodnej realizácie, ekonomická prosperita
ako jeden z pilierov bezpečia, možnosť imponovať, dominovať, ovládať osoby subordinované, gender

alebo vekovo závislé a iné. V motivačnej schéme posudzovaného aktuálne dominuje potreba vyhnúť sa
trestu a možnosti realizácie sa na slobode. Osobnostná kompozícia menovaného je relatívne trvalá, nie
je možné ju podstatne meniť a ovplyvňovať terapiou. Doplnok k znaleckému posudku bol vypracovaný
v roku 2015.

Zo znaleckého posudku Q. M. A. X., M. (č.l. 4307) vyplýva, že osobnosť posudzovaného je
aktuálne primerane intelektovo diferencovaná s významným a opakujúcim sa sociálnym zlyhaním v
anamnéze, ktoré bolo podmienené o.i. osobnostnými rysmi a tiež úrovňou pôvodnej psychickej zrelosti.
Anamnesticky sa psychologickým vyšetrením posudzovaného opakovane potvrdzovala osobnostná
kompozícia nesúca znaky asociálnosti, so sklonom k sociálnemu zlyhaniu. Psychologické vyšetrenie

aktuálne zachytáva tendenciu k redukcii egocentrickej orientácie v hodnotovom systéme, relatívne
vyššiu disponovanosť vnímať a akceptovať potreby iných ľudí. Do okruhu priaznivých faktorov pre
úspešnú resocializáciu možno zahrnúť funkčný a relatívne frekventný vzájomný kontakt s rodinou,
pozitívna citová väzba k členom rodiny, zvlášť k synovi, potreba nesklamať očakávania blízkych, rodiny,
zvlášť syna, vyznačená pohotovosť k sebakritike a sebareflexii, tendencia pracovať na zlepšovaní

povahových vlastností, povahová disciplinovanosť a húževnatosť, vnútorná potreba nedopustiť sa
sociálneho zlyhania, ambicióznosť – potreba zvládnuť vlastné fungovanie v novom kontexte. K rizikovým
faktorom v procese resocializácie môže patriť málo komplexná praktická životná skúsenosť po relatívne
dlho trvajúcom pobyte vo väzbe, frustrovanosť v nových životných situáciách, sklon k povahovej
dominancii, nedôverčivosti a uzavretosti, spoločenská atmosféra relativizácie platných spoločenských

noriem. Za predpokladu dobrej spolupráce s odborníkmi v rámci resocializačného programu, ktorá
pomôže skvalitniť premostenie subjektívne náročnejších stránok sociálnej interakcie v novom prostredí,
môže byť budúca adjustácia posudzovaného relatívne úspešná. Znalecký posudok bol vypracovaný
v roku 2021.

Znalkyňa M. A. X. bola vypočutá na verejnom zasadnutí na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko
Banská Bystrica dňa 08.04.2022 vo veci BB-3T/3/2008 (č.l. 4312), kde v podstate zotrvala na záveroch
svojho znaleckého posudku.

Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp.zn. BB-3T/3/2008 zo

dňa 22.05.2015 (č.l. 4317) bolo zistené, že o.i. obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania zločinu
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (v bode 1), z trestného
činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), i), j) zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. (v bode 2), trestného činu hrubého nátlaku
podľa § 235a ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný formou spolupáchateľstva

podľa § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. (v bode 3), za čo mu bol uložený výnimočný súhrnný
trest odňatia slobody na doživotie v III. nápravnovýchovnej skupine. Uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2To/10/2015 zo dňa 03.09.2015 bol rozsudok zo dňa 22.05.2015 zrušený
v časti vo výroku o treste týkajúcom sa obžalovaného (č.l. 4330). Rozsudkom Špecializovanéhotrestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp.zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 22.05.2015 (č.l. 4338),
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2To/3/2016 zo dňa 23.02.2016
(č.l. 4352) bol obžalovanému uložený výnimočný súhrnný trest odňatia slobody na doživotie v III.

nápravnovýchovnej skupine. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
sp.zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 08.04.2022 (č.l. 4363), v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.1To/9/2022zodňa07.09.2022bolobžalovanému(popovoleníobnovykonaniavtrestnej
veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 6Tk/1/2022) uložený výnimočný trest odňatia
slobody vo výmere 24 rokov v III. nápravnovýchovnej skupine.

Z hodnotenia obžalovaného v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov (č.l. 4961) mal súd preukázané, že správanie
a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a
časový rozvrh dňa rešpektoval. Jeho správanie a vystupovanie počas výkonu trestu už nebolo vždy na
požadovanej úrovni. Vyskytli sa u neho nedostatky v dodržiavaní základných povinností a ústavného
poriadku. Opakovane neuposlúchol príkaz príslušníkov ZVJS a v osobných veciach prechovával

nepovolené predmety. Vhodnou intervenciou personálu sa jeho správanie stabilizovalo a v súčasnosti sa
javí byť na prijateľnejšej úrovni. Príkazy a pokyny príslušníkov zboru plní. V kolektíve odsúdených neboli
zaznamenané nedostatky v interpersonálnych vzťahoch. Doteraz bol dvakrát disciplinárne odmenený,
naposledy dňa 01.02.2024 za rozvoj osobnosti obžalovaného aktívnou účasťou na resocializačnom
programe. Disciplinárne tresty evidované nemá. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do

„výstupného oddielu“. Uznesením Okresného súdu Trnava mu bol dňa 28.06.2023 zmenený spôsob
výkonu trestu z ústavu s maximálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Počas výkonu trestu bol zaradený na viacerých pracoviskách, naposledy na pracovisku zameranom na
lepenietesniacichgúmpredomácespotrebiče.Pracovnýčasriadneaefektívnevyužíval.Nadriadeníboli
s jeho pracovnými výkonmi spokojní. Sociálny kontakt udržiava s matkou a synom. Rodina odsúdeného

podporuje morálne aj materiálne. K podpore prehĺbenia zaobchádzania prostredníctvom iných metód a
postupov sa odsúdený od 12.02.2020 zúčastňuje resocializačného programu, ktorý je cielene zameraný
na resocializáciu a upevňovanie žiaducich vzorcov správania a od 06.09.2023 sa vo výstupnom oddiele
zúčastňuje resocializačného programu zameraného na zjednodušenie adaptácie na život po prepustení
z výkonu trestu a znižovanie rizika opätovného páchania trestnej činnosti.

Z návrhu na udelenie disciplinárnej odmeny ÚVTOS a ÚVV Leopoldov (č.l. 5005) vyplýva, že
obžalovanému bolo navrhnuté uloženie disciplinárnej odmeny za jeho dlhodobé a vzorné pozitívne
konanie. Obžalovaný sa v období od 12.02.2020 do 23.11.2021 a v období od 04.10.2022 do 30.01.2024
pravidelne zúčastňoval resocializačného programu PRO plán. V činnosti bol svedomitý a snaživý,

k účasti pristupoval zodpovedne. V tejto oblasti je príkladom aj pre iných odsúdených. Obžalovanému
bola dňa 01.02.2024 udelená disciplinárna odmena, pochvala.

Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 4981) vyplýva, že obžalovaný v minulosti nespáchal žiadny
priestupok.

Z lustrácie GP SR (č.l. 4982) vyplýva, že voči obžalovanému prebiehajú ďalšie trestné konania, ktoré nie
sú právoplatne skončené. Vo veci trestného činu vraždy konanie prebieha na Mestskom súde Košice.
Rovnako vo veci trestného činu vraždy prebieha konanie na Mestskom súde Bratislava I.

Z odpisu registra trestov obžalovaného (č.l. 4980) vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti štyrikrát súdne
trestaný, pričom jedno odsúdenie má už zahladené.

*****

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že skutok sa stal, je trestným činom, spáchal
ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.

*****

Existenciu (spáchanie) žalovaného skutku mal súd preukázanú na základe viacerých vykonaných
dôkazov.Priebeh skutkového deja takmer zhodne opisujú priami svedkovia, ktorí sa náhodne v čase spáchania
skutku, resp. po jeho spáchaní, nachádzali v blízkosti miesta činu. Ide najmä o výpovede utajenej
svedkyne č. 1, utajeného svedka č. 2, utajeného svedka č. 4 a svedkov M. N., R. G., R. G. a R. I..

Všetci títo svedkovia videli osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX, ktoré bolo použité
pri vražde A. G. a nájdené zhorené po spáchaní skutku v katastri obce Slovenská Ľupča. Príčina smrti
A. G. je zrejmá zo záverov znaleckého posudku z pitvy nebohého, ktorý zomrel v dôsledku najmenej
dvadsiatich ôsmich výstrelov zo samopalu vz. XX, ktorý bol nájdený na mieste činu.

Súd sa ďalej zaoberal dôkazmi, ktoré dokazujú pohyb motorového vozidla zn. Alfa Romeo ev. č. E. XX-
XX pred spáchaním skutku.

Nepochybne najdôležitejším dôkazom usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania skutku je výpoveď
svedka A. A., ktorý sa sám skutku aj zúčastnil. V tejto súvislosti súd vykonal dôkazy týkajúce sa výhod,
ktoré svedok A. A. za svoju výpoveď ako spolupracujúci obvinený získal.

Rovnako súd vykonal dôkazy súvisiace so spôsobom vyšetrovania predmetného skutku zo strany
orgánov činných v trestnom konaní, keďže podľa obžalovaného orgány činné v trestnom konaní
nepostupovali, najmä v súvislosti s výsluchom A. A., ale aj iných svedkov, v súlade so zákonom.

Viaceré z dôkazov vykonaných v predmetnom trestnom konaní, boli vykonané aj v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 3T/23/2008 proti odsúdenému A. K. v časti skutku týkajúcom
sa objednávky vraždy A. G.. Obe trestné veci úzko spolu súvisia, keďže predmetom trestného stíhania
je vražda jednej osoby. Je preto logické, že dôkazy v týchto dvoch trestných veciach sa prelínajú,
čo napokon potvrdzuje aj fakt, že tak obžalovaný ako aj prokurátor navrhovali v rámci dokazovania

oboznámiť viaceré dôkazy z tohto spisu.

Súd nezohľadnil pri rozhodovaní o obžalobe výpisy z hovorov, ktoré sú súčasťou spisu. Súd v tejto
súvislosti uvádza, že výpisy boli do spisu zabezpečené ešte za účinnosti zákona č. 141/1961 Zb.
v znení platnom do 31.12.2005, kedy nebol na získanie takýchto údajov potrebný príkaz súdu. Za

súčasnej právnej úpravy sa v podobných veciach postupuje v zmysle § 116 Tr. por., kedy sa údaje
o telekomunikačnej prevádzke zabezpečujú prostredníctvom príkazu súdu. Podľa názoru súdu síce tieto
dôkazy (výpisy z hovorov) boli zabezpečené do spisu v tom čase v súlade s platným právnym poriadkom,
avšak za súčasného právneho stavu sú nepoužiteľné, a to práve z dôvodu, že neboli zabezpečené na
základe príkazu súdu (PL. ÚS 10/2014). Skutočnosť, že takú povinnosť Trestný poriadok účinný v tom

čase neukladal, nemá vplyv na použiteľnosť takého dôkazu v súčasnosti. Súd preto neprihliadal ani na
ďalšie dôkazy (časti výpovede svedkov a obžalovaného), ktoré boli odvodené od takéhoto v súčasnosti
nepoužiteľného dôkazu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní síce súhlasil s čítaním zápisníc o výsluchu niektorých svedkov,

avšak namietal čítanie zápisníc z predchádzajúcich hlavných pojednávaní, keďže ESĽP vo svojom
rozhodnutí E. F. proti Slovenskej republike skonštatoval, že konanie ako celok nebolo spravodlivé a že
došlo k porušeniu práva na kontradiktórnosť konania.

Súd v tejto súvislosti uvádza, že ESĽP vo vyššie uvedenom rozhodnutí vytkol súdu, že sa dostatočne

nezaoberal svedeckou výpoveďou A. A.. ESĽP neskonštatoval nezákonnosť a nepoužiteľnosť
svedeckých výpovedí učinených na jednotlivých hlavných pojednávaniach. Súd sa preto nestotožnil
s argumentáciou obžalovaného a výpovede svedkov učinených na predchádzajúcich hlavných
pojednávaniach prečítal. Rovnako súd prečítal výpovede viacerých svedkov vykonaných po začatí
trestného stíhania a pred vznesením obvinenia obžalovanému, keďže obžalovaný aj prokurátor s takým

postupom súhlasili.

*****

Na základe vykonaného dokazovania mal súd spoľahlivo preukázané, že poslednou oficiálnou

vlastníčkou motorového vozidla zn. Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX, ktoré bolo použité pri vražde A. G., bola
v zmysle osvedčenia o evidencii vozidla, ktoré do konania vydal dňa 10.05.2001 L. Q., E. K.. Vozidlo
Alfa Romeo však používal A. B., ktorý neskôr, niekedy v auguste 1999, motorové vozidlo odovzdal L.Q.. L. Q. bol dňa 25.11.1999 vzatý do väzby, kde sa nachádzal až do 13.02.2001. Počas tohto obdobia
teda L. Q. objektívne motorové vozidlo zn. Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX používať nemohol.

Zo svedeckých výpovedí rodičov a brata L. Q. vyplýva, že motorové vozidlo zn. Alfa Romeo ev. č. E. XX-
XX bolo určitú dobu (počas toho ako bol L. Q. vo väzbe) zaparkované pred bytovým domom, v ktorom
býval L. Q.. Kľúče od tohto vozidla sa nachádzali v domácnosti R. F. D. Q. (rodičov L. Q.), ktoré následne
prevzal obžalovaný od svedka A. Q. (brat L. Q.), ktorý po tom, ako kľúče obžalovanému odovzdal,
motorové vozidlo pred bytovým domom zaparkované nevidel.

Súd mal teda spoľahlivo preukázané, že posledným držiteľom vozidla zn. Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX
bol obžalovaný. Obžalovaný v podstate nespochybňuje, že určitý čas vozidlom zn. Alfa Romeo ev. č. E.
XX-XX disponoval, avšak popiera, že by na predmetnom vozidle spáchal skutok.

Rovnako je nepochybné, že predmetné motorové vozidlo sa dňa 27.06.2000 pred spáchaním skutku

nachádzalo na čerpacej stanici Shell a bolo použité pri vražde A. G.. Toto vozidlo bolo následne po
spáchaní skutku nájdené zhorené v katastri obce Slovenská Ľupča.

Súd obhajobu obžalovaného, ktorý tvrdí, že vozidlo zn. Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX niekedy v apríli
– máji 2000 predal bližšie nešpecifikovanému Ukrajincovi menom O. alebo O. za sumu 30.000,- Sk

neakceptuje. Vzhľadom na to, že obžalovaný si na hlavnom pojednávaní na podrobnosti ohľadom
predaja motorového vozidla už nepamätal, súd vychádzal z jeho predchádzajúcich výpovedí učinených
v tomto trestnom konaní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní namietal čítanie zápisníc o jeho skorších výpovediach, poukazujúc

na to, že takýto postup je možný len v prípade, ak sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou
výpoveďou a výpoveďou učinenou na hlavnom pojednávaní. Podľa názoru obžalovaného totiž nemožno
čítať skoršie zápisnice o jeho výpovedi len preto, že si obžalovaný na okolnosti nepamätá.

Súd k námietke obžalovaného uvádza, že ak obžalovaný na výsluchu na hlavnom pojednávaní uvedie,

že si na okolnosti už nepamätá, je potrebné mu dať priestor, aby sa sám napriek k tomu k veci
vyjadril. Až následne môže byť na vysvetlenie rozporov oproti skoršej výpovedi použitý procesný postup
predložením zápisnice o tejto výpovedi podľa § 258 ods. 4 Tr. por., a to aj na základe vyjadrenia, že
si už nepamätá (porov. R-87/2014). Súd aj napriek vyjadreniu obžalovaného, že si na okolnosti už
nepamätá, dal obžalovanému priestor, aby sa najskôr sám k veci vyjadril a až následne uplatnil postup

(na návrh prokurátora) podľa § 258 ods. 4 Tr. por. Predchádzajúce výsluchy obžalovaného boli vykonané
spôsobomzodpovedajúcimustanoveniamTrestnéhoporiadkuplatnomvčasevykonaniavýsluchu,preto
nič nebránilo súdu čítať skoršie zápisnice o výsluchoch obžalovaného za účelom odstránenia rozporov,
keďže obžalovaný si na mnohé okolnosti už nepamätal.

Obžalovaný teda vo svojich skorších výpovediach uvádzal, že motorové vozidlo zn. Alfa Romeo ev. č. E.
XX-XX predal, avšak nevedel bližšie označiť osobu (identifikačnými údajmi) kupujúceho, ani nepredložil
súdu žiadny dôkaz o tom, že by vozidlo tejto osobe skutočne odovzdal. Obžalovaný pritom tvrdí, že celý
predaj prebehol pri náhodnom stretnutí s touto osobou ukrajinskej národnosti.

SvedokL.Q.potvrdil,žepočastohoakobolvovýkoneväzby,dalobžalovanémusúhlasnapredajvozidla
a rovnako dosvedčil, že mu obžalovaný poslal peniaze za predané vozidlo do väzby. Výpovede L. Q. a
obžalovaného sa však rozchádzajú v spôsobe naloženia s finančnými prostriedkami za predané vozidlo.
Kým obžalovaný tvrdí, že zo sumy 30.000,- Sk si časť ponechal, maximálne vo výške 10.000,- Sk,
pretože investoval do opravy tohto vozidla, časť odovzdal obhajcovi R. O. a zvyšok poslal L. Q. na účet

do väzby, svedok L. Q. na hlavnom pojednávaní v dňoch 17.05.2005 a 18.05.2005 uviedol, že 20.000,-
Sk išlo obhajcovi a 10.000,- Sk mu poslal obžalovaný. Svedok teda nepotvrdil výpoveď obžalovaného
v časti, že by si časť peňazí obžalovaný ponechal za opravu vozidla. Súd mal síce preukázané, že
obžalovaný zasielal L. Q. do väzby finančné prostriedky, avšak učinil tak aj v mesiacoch február 2000
a marec 2000, kedy ešte nemalo dôjsť k predaju vozidla. Ak teda obžalovaný posielal do väzby peniaze

L. Q., bolo to z iného dôvodu, ako z dôvodu predaja vozidla. Napokon je potrebné poukázať na to,
že L. Q. vydal do trestného konania osvedčenie o vozidle zn. Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX. Učinil tak
v máji 2001, t.j. po údajnom predaji tohto vozidla. Podľa názoru súdu, ak by skutočne došlo k predaju
vozidla neznámej osobe ukrajinskej národnosti, je pravdepodobné, že spolu s kľúčmi od vozidla by bolokupujúcemu odovzdané aj osvedčenie o evidencii vozidla, ktoré mohol obžalovaný získať rovnakým
spôsobom ako získal kľúče od tohto vozidla.

Čiastočne verziu obžalovaného a L. Q. o predaji vozidla zn. Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX neznámemu
Ukrajincovi potvrdil svedok R. R. O., ktorý v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
3T/23/08 (svedecká výpoveď bola prečítaná ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. por.) potvrdil, že ako
obhajca L. Q. mal vedomosť o predaji vozidla. Spôsob naloženia s finančnými prostriedkami získanými
za predaj vozidla prezentovaný R. R. O. však nekorešponduje ani s výpoveďami obžalovaného ani

svedka L. Q.. Podľa R. R. O. mal obžalovaný polovicu peňazí odovzdať obhajcovi za obhajobu
a polovicu mal poslať L. Q. do väzby. Svedok R. R. O. sa však už nevyjadril, či mu (a akým spôsobom)
obžalovaný peniaze reálne odovzdal. Svedok sa vyjadroval len ku skutočnosti, ako mal obžalovaný
naložiť s peniazmi a nie ako reálne s nimi naložil.

Z vykonaných dôkazov mal súd teda spoľahlivo preukázané, že posledným držiteľom vozidla zn. Alfa

Romeo ev. č. E. XX-XX použitým pri vražde A. G. bol obžalovaný.

*****

K okolnostiam, ktoré nastali pred, počas a po spáchaní skutku vypovedali viacerí očití svedkovia, ktorých

sám obžalovaný označil za „objektívnych nezainteresovaných svedkov, ktorí nemajú dôvod klamať“.

Z výpovedí svedkov L. A., D. G. a T. A. mal súd preukázané, že vozidlo zn. Alfa Romeo ev. č. E.
XX-XX bolo pred skutkom zaparkované na Družstevnej ulici v Banskej Bystrici (sídlisko Uhlisko) a to
viac dní, zhruba jeden až dva týždne pred spáchaním skutku. S vozidlom počas tohto obdobia bolo

manipulované, čo potvrdzuje svedkyňa T. A., ktorá videla spočiatku vozidlo parkovať pred ich vchodom
a neskôr bolo zaparkované na hlavnej ceste na Družstevnej ulici. Skutočnosť, že vozidlo nebolo po
celú dobu odstavené na jednom mieste potvrdzuje aj utajený svedok č. 3, ktorý predmetné vozidlo
zaregistroval dňa 26.06.2000 vo večerných hodinách (tesne pred 19:00 hod.) na čerpacej stanici JURKI,
kedy osoba z vozidla zn. Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX tankovala pohonné hmoty do asi päť litrovej

bandasky. Súd mal teda spoľahlivo preukázané, že vozidlo zn. Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX bolo na
sídlisku Uhlisko v Banskej Bystrici zapakované dlhšie časové obdobie pred spáchaním skutku, a to
v trvaní jedného až dvoch týždňov.

Ďalší pohyb vozidla zn. Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX je zaznamenaný v deň spáchania skutku, t.j.

dňa 27.06.2000 o 08:06 hod. na čerpacej stanici Shell v Banskej Bystrici, čo jednoznačne vyplýva z
videozáznamu z tejto čerpacej stanice. Z videozáznamu, ako aj z fotodokumentácie k nemu je viditeľné,
že počas toho, ako osoba tankuje do vozidla pohonné hmoty, sa vo vozidle na sedadle spolujazdca
nikto nenachádza. Osoba, ktorá tankuje, je následne zachytená na videozázname z interiéru čerpacej
stanice, čakajúc pri pokladni.

Obžalovaný namietal zákonnosť obrazového záznamu (videozáznamu) z čerpacej stanice Shell zo dňa
27.06.2000. V tejto súvislosti poukázal na to, že nie je zrejmé, na základe ktorého ustanovenia Trestného
poriadku bol tento záznam zabezpečený. Rovnako žiadal zabezpečiť správu, či prevádzkovatelia tejto
čerpacej stanice splnili všetky náležitosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a medzinárodných zmlúv o tom,

že keď sa vykonávajú nejaké zásahy do osobnostných práv, musia to urobiť zákonne. Musia byť splnené
náležitosti, akým spôsobom sa budú zaznamenávať priestory na verejnosti, kto bude mať prístup k týmto
záznamom, kde sa budú a ako dlho archivovať, komu ho môžu predložiť a pod.

K tejto námietke obžalovaného súd uvádza, že obrazový záznam (videokazeta) bol do trestného konania

zabezpečený v súlade so zákonom a to na základe výzvy na vydanie veci v zmysle § 78 zákona č.
141/1961 Zb. v znení platnom do 31.12.2005 C. C. V. (č.l. 306). Obrazový záznam vrátane z neho
vyplývajúcich fotografií bol teda získaný zákonným spôsobom, čo preukazuje zápisnica o vydaní veci.

Súd rešpektuje osobnostné práva fyzickej osoby, medzi ktoré nepochybne patrí aj právo na súkromie.

Vzmyslečl.8ods.1Dohovorumákaždýprávonarešpektovaniesvojhosúkromnéhoarodinnéhoživota,
obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru nemôže štátny orgán do výkonu tohto práva
zasahovať, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnostiv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd teda pripúšťa obmedzenie práva na súkromie
človeka,atovprípadezáujmuochranydemokratickejspoločnostialeboochranyústavnegarantovaných
základných práv a slobôd iných. Ochrany svojho súkromia sa nemôže dovolávať páchateľ, ktorý
svojím úmyselným konaním zasahuje do súkromia inej osoby. Legitímny verejný záujem štátnych
orgánov na ochrane jednotlivcov, ako aj celej spoločnosti pred závažnými trestnými činmi alebo na

odhaľovaní, objasnení a potrestaní takej činnosti, je nadradený nad záujmami páchateľa takej trestnej
činnosti. Ani prípadná nezákonnosť dôkazu získaného porušením čl. 8 ods. 1 Dohovoru automaticky
nespôsobuje jeho nepoužiteľnosť v trestnom konaní a za určitých okolností nie je z dôvodu použitia
takého dôkazu v trestnom konaní porušené právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces (čl. 6
Dohovoru). V každom prípade je však potrebné skúmať, či boli (a do akej miery) využité všetky možnosti
minimalizáciedozásahuzákladnéhoprávačislobodyinejosoby,t.j.čijednémuprávunebolanedôvodne

poskytnutá prednosť pred právom druhým. Tieto úvahy sú podporené konštantou judikatúrou ESĽP
(Teixeira de Castro vs. Portugalsko; Allan vs. Spojené kráľovstvo; Schenk vs. Švajčiarsko; Knah vs.
Spojené kráľovstvo; Heglas vs. Česká republiky), ako aj rozhodnutiami súdov štátov, ktoré sú rovnako
ako Slovenská republika viazané ustanoveniami Dohovoru, keďže tento je súčasťou ich právneho
poriadku a majú ho povinnosť aplikovať (Ústavní soud ČR č. I. US 191/05, NS ČR č. 5Tdo/459/2007).

Právo na súkromie osoby zachytenej na videozázname rozhodne neprevyšuje záujem štátu na odhalení
a potrestaní páchateľa trestného činu vraždy.

Obžalovaný v súvislosti s videozáznamom ďalej poukázal na rozpor týkajúci sa oblečenia páchateľa.
Podľa výpovedí utajených svedkov č. 1 a 2 mal strelec v čase spáchania skutku oblečený tmavý odev,

pričom podľa obžalovaného osoba tankujúca pohonné hmoty na čerpacej stanici má oblečený svetlý
odev. Svedok A. A. pritom neuviedol, že by sa obžalovaný v čase medzi tankovaním pohonných hmôt
do vozidla a vraždou A. G. prezliekal.

Súd argumentáciu obžalovaného ohľadom nesúladu medzi výpoveďami utajených svedkov č. 1 a 2

a videozáznamom ohľadom farby odevu obžalovaného neakceptuje. Z videozáznamu bola vyhotovená
fotodokumentácia, ktorá obsahuje viaceré snímky zachytávajúce motorové vozidlo Alfa Romeo a osobu
pri tomto vozidle na čerpacej stanici z rôznych miest a uhlov. Kým na snímkach na č.l. 183 a 184
pôsobia nohavice osoby svetlej farby, na ostatných snímkach na č.l. 177 až 182 pôsobí celý odev osoby
tmavej farby. Na snímkach (č.l. 181, 182) zachytávajúcich tú istú osobu v interiéri čerpacej stanice

pôsobia nohavice osoby čiernej farby. Nejednoznačnosť farby odevu vyplývajúcich z videozáznamu
a fotodokumentácie je odôvodnený nižšou kvalitou videozáznamu, ktorý je navyše (vzhľadom na čas
jeho vyhotovenia) v čierno-bielych farbách. Nižšia kvalita obrazového záznamu však nespôsobuje
nezákonnosť a nepoužiteľnosť takého dôkazu.

Následne bolo vozidlo Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX zaznamenané v obci Kynceľová v čase, keď došlo
k vražde A. G.. Vozidlo, ako aj osoby, ktoré sa v ňom, resp. pri ňom nachádzali, opísali utajená svedkyňa
č. 1, utajený svedok č. 2, svedkovia M. N., R. G., R. G. a R. I.. Všetky tieto osoby videli vozidlo Alfa
Romeo ev. č. E. XX-XX v obci Kynceľová v čase vraždy A. G..

Utajení svedkovia č. 1 a č. 2 potvrdili, že vozidlo Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX stálo na úrovni vozidla
Land Rover, v ktorom sedel A. G. a obaja videli muža, ktorý stál medzi týmito vozidlami a ktorý následne
po potom ako by niečo hodil do vnútra vozidla Land Rover, vrátil sa do vozidla Alfa Romeo a to tak, že
prebehol k zadným dverám za vodiča vozidla Land Rover. Utajená svedkyňa č. 1 uviedla, že tento muž
bol v čiernom odeve s dlhým rukávom a obuv mal taktiež tmavej farby. Na hlave nemal žiadnu kuklu.

Utajený svedok č. 2 potvrdil, že osoba mala oblečený čierny odev a mala tmavé krátke vlasy, určite
nebola holohlavá, z čoho vyplýva, že aj podľa tohto svedka, osoba nemala na hlave kuklu.

Rovnakú situáciu zaregistroval svedok M. N., len z inej strany, ktorý však oproti výpovedi utajených
svedkov č. 1 a 2 uviedol, že osoba stojaca pri motorovom vozidle mala na hlave kuklu. Tento svedok

videl, ako osoba strelca, ktorá mala na hlave kuklu, začala strieľať na A. G. zo samopalu, keď tento
sedel vo svojom aute.Po tom, ako vozidlo Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX z miesta činu odišlo, predmetné vozidlo videli svedkovia
R. G., R. G., utajená svedkyňa č. 1, utajený svedok č. 4, A. X. a R. I..

Svedkovia R. G., R. G. a R. I. zhodne potvrdili, že osoba vo vozidle Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX
sediaca vedľa spolujazdca mala na hlave kuklu. Podľa svedkov R. G. a R. G. mal na hlave kuklu nielen
spolujazdec, ale aj vodič motorového vozidla. Naproti tomu svedkyňa A. X., ktorá videla vozidlo Alfa
Romeo ev. č. E. XX-XX po streľbe, a teda v rovnakom čase ako svedkovia R. G., R. G. a R. I., uviedla,
že vodič vozidla bol holohlavý, z čoho teda vyplýva, že kuklu na hlave nemal.

Rovnako aj výpovede svedkov R. G., R. G. a A. X. sa rozchádzajú v opise vodiča motorového vozidla
po spáchaní skutku. Podľa svedkov R. G. a R. G. vodič mal na hlave kuklu, naproti tomu svedkyňa A.
X. opísala, že vodič bol holohlavý, a teda na hlave kuklu mať nemohol. Rovnako aj títo traja svedkovia
videli vodiča v jednom čase len z iného uhla.

Skutočnosť, že obžalovaný v čase spáchania skutku mal na hlave kuklu potvrdzuje aj svedok A. A.,
ktorého výpoveďou sa súd zaoberá v inej časti rozsudku. Na tomto mieste súd uvádza, že svedok A. na
hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný si v čase spáchania skutku vybral kuklu. Svedok A. o tom,
že obžalovaný mal na hlave kuklu vypovedal v trestnom oznámení zo dňa 02.02.2006 (...F. si v aute
nasadil kuklu...), rovnako vo výpovediach učinených vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/23/08

zo dňa 14.02.2006 (...samopal mal v taške, dal si ho na kolená a natiahol si kuklu...) 16.03.2006 (...keď
prichádzali ku G. domu, nasadil si na hlavu kuklu....) ako aj 07.07.2006 (... obžalovaný nemal na hlave
nič a tesne predtým si dal na hlavu kuklu...).

Výpovede utajených svedkov č. 1 a 2, ktorí zhodne uvádzajú, že obžalovaný kuklu nemal ostali preto

osamotené, keďže svedkovia A. A., M. N., R. G., R. G. a R. I. zhodne uvádzali, že obžalovaný kuklu
na hlave mal.

Ďalší svedok, ktorý opisoval osobu sediacu vo vozidle na strane spolujazdca je utajený svedok č. 4,
ktorý zaregistroval vozidlo Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX po spáchaní skutku na križovatke smerom od

Sásovej. V tomto čase už obžalovaný kuklu na hlave nemal.

Súdu sa nepodarilo preukázať tvrdenie svedka R. G., ktorý vo vozidle Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX videl
ďalšie dve osoby, ktoré mali pravdepodobne tiež na hlavách kukly. Žiadny iný očitý svedok nepotvrdil,
že by v predmetnom vozidle boli aj ďalšie osoby okrem obžalovaného a svedka A. A., pričom je navyše

málo pravdepodobné, že by osoby sediace vo vozidle na zadných sedadlách boli viditeľné, keďže na
vozidle boli preukázateľne na zadných dverách tmavé sklá. Napokon aj samotný svedok R. G. na
hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2003 a 30.04.2003 uviedol, že si nie je istý, či na zadnom sedadle
sedeli nejaké osoby. Ďalší svedok, ktorý tvrdí, že vo vozidle sa nachádzali štyria zamaskovaní muži
oblečení v čiernych kombinézach na hlavách s kuklami, je svedok R. O., policajt, ktorý prišiel na miesto

činu bezprostredne po spáchaní skutku. Tento svedok však neuvádzal skutočnosti, ktoré videl, ale ktoré
ako policajt pri vypočúvaní osôb na mieste činu počul od tam prítomných osôb. Mená osôb, ktoré mali
štyroch zamaskovaných mužov v čiernych kombinézach na hlavách s kuklami vidieť, však označené nie
sú a teda ani túto verziu sa nepodarilo preukázať.

Rovnako je menej pravdepodobná verzia utajených svedkov č. 1 a 2, ktorí zhodne (okrem toho, že
obžalovaný nemal na hlave kuklu) uvádzajú, že obžalovaný po tom ako niečo hodil do auta, sadol si
na miesto vodiča tak, že obišiel zozadu celé vozidlo. Táto verzia sa nezhoduje s verziou svedka A. A.
a napokon ani s výpoveďami svedkov R. G., R. G. a A. X., ktorí videli na mieste spolujazdca sedieť
osobu v kukle, pričom z iných dôkazov nevyplýva, že by v aute boli aj ďalšie osoby.

S priamymi svedkami, podľa ktorých strelec nemal na hlave kuklu, bola vykonaná rekognícia. Utajená
svedkyňa č. 1 neoznačila žiadnu osobu v predloženom fotoalbume, utajený svedok č. 2 poukázal na
viaceré osoby, ktoré sa podobajú na osobu strelca, pričom za tieto osoby označil R. E., A. K., M. T., U. F.
a obžalovaného. Utajený svedok č. 4 označil za osobu spolujazdca vo vozidle Alfa Romeo po spáchaní

skutku obžalovaného, avšak len na 40%. Dvaja z troch svedkov teda čiastočne spoznali (označili)
obžalovaného, avšak nepotvrdili to bez pochybností. Súd v tejto súvislosti uvádza, že rekognícia bola
vykonaná až po roku od spáchania skutku, pričom vzhľadom na to, že všetci svedkovia tvrdiaci, že osobastrelca a spolujazdca na hlave kuklu nemala, videli páchateľa len krátky okamih, ich neistotu v tomto
smere súd považuje za akceptovateľnú.

Motorové vozidlo Alfa Romeo ev. č. E. XX-XX bolo po spáchaní skutku nájdené ešte v ten deň podpálené
v katastri obce Slovenská Ľupča, čo nepochybne vyplýva zo zápisnice o obhliadke miesta činu.

*****

Je nepochybné, že zo všetkých vykonaných dôkazov, je rozhodujúcim dôkazom výpoveď svedka A. A.,
ktorý ako jediný priamy svedok usvedčuje obžalovaného zo spáchaného trestného činu. Súd sa teda
podrobne zaoberal výpoveďou tohto svedka aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov.

Svedok A. A., pôvodne (vo svojich piatich výpovediach) neusvedčoval obžalovaného zo spáchaného
skutku. S orgánmi činnými v trestnom konaní začal spolupracovať až po tom, ako bol v roku 2005

vzatý do väzby vo veci vraždy C. I.. Následne dňa 02.02.2006 podal trestné oznámenie vo veci vraždy
A. G. a okrem obžalovaného z vraždy A. G. usvedčuje aj A. K., R. A. a Q. A., ktorí si mali vraždu
A. G. objednať. A. K. bol za objednanie vraždy A. G. právoplatne odsúdený vo veci Okresného súdu
Prešov sp.zn. 3T/23/2008. Trestné konanie vo vzťahu k obžalovaným R. A. a Q. A. nebolo doteraz
právoplatne skončené. Svedok A. A. v trestnej veci vedenej proti A. K. na Okresnom súde Prešov pod

sp.zn. 3T/23/2008 mal postavenie spolupracujúceho obvineného.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka A. A., ktorý okrem spontánnej časti výpovede odpovedal
na otázky prokurátora, obžalovaného a súdu. Svedok A. A. bol vypočutý k vražde A. G. niekoľkokrát
aj vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/23/2008. Podľa ustanovenia § 264 Tr. por. nie je možné

odstraňovať rozpory vo výpovediach svedka učinených v iných trestných konaniach. Vzhľadom na veľmi
významné postavenie svedka A. A. v tejto trestnej veci však súd pripustil návrh obžalovaného a počas
výsluchu svedka oboznámil v zmysle § 269 Tr. por. časti jeho predchádzajúcich výpovedí aj z iných
trestných konaní a takýmto spôsobom konfrontoval svedka s jeho predchádzajúcimi výpoveďami.

Aj napriek tomu, že obžalovaný výpoveď svedka A. A. označil za výpoveď „s množstvom extrémnych
rozporov“, súd nevzhliadol vo výpovedi tohto svedka také rozpory, ktoré by spochybňovali celú jeho
výpoveď.

Svedok A. A. začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní na konci roka 2005, keby bol vo

väzbevovecivraždyC.I.adňa02.02.2006podaltrestnéoznámenievovecivraždyA.G..Ookolnostiach
vraždy A. G., na ktorej sa sám zúčastnil, teda vypovedal po viac ako päť a pol roku od spáchania skutku.
Súd konštatuje, že po podaní trestného oznámenia (02.02.2006) svedok vypovedá obsahovo rovnako,
obžalovaného (ako aj ďalšie tri osoby) usvedčuje z vraždy A. G., popisuje spôsob spáchania skutku,
ako aj okolnosti, ktoré mu predchádzali. Svedok A. A. na svojej výpovedi zotrval aj po dvadsiatich troch

rokoch od spáchania skutku. Na hlavnom pojednávaní, napriek veľkému časovému odstupu, uvádzal
okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, pričom pokiaľ boli v jeho výpovedi určité rozpory,
tieto súd považuje za akceptovateľné, vzhľadom na uplynutie času, od kedy došlo k spáchaniu skutku.

Obžalovaný poukázal na viaceré rozpory vo výpovedi svedka A. A., a to najmä v časti jeho výpovede

týkajúcej sa
- kedy a akým spôsobom si A. K. objednal vraždu A. G.,
- vzťahu medzi A. G. a svedkom A. A.
- okolnosti tankovania pohonných hmôt na čerpacej stanici do vozidla Alfa Romeo
- skutočnosti, či obžalovaný mal v čase spáchania skutku kuklu na hlave,

- času skončenia pracovného pomeru A. A. v erotickom salóne.

Obžalovaný ďalej poukázal na to, že výpoveď svedka A. A. sa nezhoduje s výpoveďami svedkov L.
A., D. G. a T. A., ktorí sa vyjadrovali k času parkovania vozidla Alfa Romeo na sídlisku Uhlisko pred
spáchaním skutku.

Svedok A. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vraždu A. G. si objednal A. K. tak, že ho najskôr oslovil
R. A., aby išiel za Q. A., ktorý má pre neho odkaz od A. K.. A. mu dal následne prečítať nejaký lístok,
kde bolo napísané od A. K., že potrebuje, aby mu pomohol a bolo to podpísané K. podpisom.V rámci zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 02.02.2006 A. A. uviedol, že nevie presne kedy to bolo,
A. K. ho zavolal na návštevu do Leopoldova, kde mu povedal, že má ísť za A. a on mu všetko povie,

čo má urobiť. A. preto išiel za A. k nemu domov do Brezna a A. ho poslal, aby sa spojil s chlapcami
z východu od O..

Svedok A. A. po prečítaní trestného oznámenia na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi, že
za Q. A. ho poslal R. A. a pokiaľ to v trestnom oznámení uvádzal inak, tak len z toho dôvodu, že si

to „poplietol“. A. A. o okolnostiach, ako si K. objednal vraždu A. G. vypovedal aj ako svedok v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 3T/23/2008, pričom súd nevzhliadol rozpor medzi týmito
výpoveďami v tomto smere.

K tankovaniu pohonných hmôt do vozidla Alfa Romeo svedok A. na hlavnom pojednávaní uviedol,
že pred spáchaním skutku obžalovaný povedal, že má málo paliva, tak zastavili na pumpe, kde

natankoval.Svedokbolvtomčasevmotorovomvozidle.Nanávrhprokurátorasúdprečítaljehovýpoveď
z predchádzajúceho hlavného pojednávania, kedy svedok tvrdil, že keď išli tankovať, tak vystúpil z auta,
pretože ho poznajú a tankovať išiel len obžalovaný. Svedok po prečítaní skoršej výpovede uviedol, že si
pamätá, že obžalovaného na pumpu viezol. Vzhľadom na odstup času (23 rokov) však teraz už nevie,
či v aute sedel alebo nie.

Súd akceptuje, že vzhľadom na čas, kedy bol skutok spáchaný (23 rokov), si svedok objektívne nemusí
pamätať na všetky detaily a okolnosti spáchania skutku. Podľa názoru súdu práve mierne odchýlky
vo výpovedi svedka dokazujú, že svedok nemá naučenú výpoveď a vypovedá len to, čo si aj po
mnohých rokoch pamätá. Tvrdenia obžalovaného, že výpoveď svedka A. sa vyvíjala podľa dôkaznej

situácie neobstoja práve poukazujúc na časť výpovede týkajúcej sa tankovania pohonných hmôt na
čerpacej stanici Shell. Videozáznam, ako aj fotodokumentácia z neho je súčasťou spisu od začiatku
vyšetrovania, a teda už v čase podania trestného oznámenia zo strany A. A. dňa 02.02.2006 bolo
spoľahlivo preukázané, že počas toho, ako osoba tankuje pohonné hmoty do vozidla, vo vozidle na
mieste spolujazdca nikto nesedel. Ak by teda bol svedok A. usmerňovaný zo strany policajtov ako

má vypovedať podľa vyvíjajúcej sa dôkaznej situácie, tak práve o okolnostiach tankovania benzínu do
vozidla by vypovedal stále rovnako.

Súd ďalej uvádza, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku mal na
hlave kuklu. Svedok A. v tomto smere vypovedal rovnako aj v konaní vednom na Okresnom súde Prešov

sp.zn. 3T/23/08. Súd nevzhliadol rozpor vo výpovedi svedka v tomto smere.

Pokiaľ ide o vzťah svedka A. s A. G., obžalovaný poukázal na rozpory vo výpovediach svedka A., ktorý
v jednej výpovedi tvrdí, že A. G. poznal, naproti tomu v ďalšej výpovedi uvádza, že A. G. nepoznal.
Súd konštatuje, že v danom prípade je potrebné posudzovať výpoveď A. v kontexte ďalších skutočností

týkajúcich sa ich vzťahu a nie vykladať obsah jeho slov doslovne. Je pravda, že svedok A. vo výpovedi
uviedol,žeA.G.poznal,avšakdoplnil,žehopoznalzvidenia.Podľanázorusúdu,akniektopoznáosobu
len „z videnia“, to ešte neznamená, že takú osobu pozná osobne, že pozná pomery takého človeka, kde
pracuje, na akom aute sa vozí a s akými ľuďmi sa stretáva. Svedok A. uvádzal, že síce poznal A. G.
z videnia, avšak nevedel bližšie uviesť, kde býva a aké má auto, čo mu následne ukázal R. A.. Rovnako,

podľa názoru súdu, ak sa A. zúčastnil konfrontácie s G. v trestnom konaní, to ešte neznamená, že sa
tieto dve osoby osobne poznajú. Je pravda, že A. v súvislosti s otázkou či A. G. pozná odpovedal rôzne,
keď raz uviedol, že ho pozná z videnia, potom, že ho nepozná, avšak podľa názoru súdu, s poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti, súd nevzhliadol rozpor vo výpovedi svedka A., či G. poznal. Odhliadnuc
od toho je potrebné uviesť, že od žiadnej osoby nemožno očakávať, že na rovnakú otázku bude osoba

opakovane odpovedať použitím totožných slovných spojení.

Pokiaľ ide o okolnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru svedka A. v erotickom salóne, súd
poukazuje na výpoveď svedka A., ktorý v tomto smere uviedol, že po tom všetkom chcel mať s touto
skupinoupokojaodišielzozamestnania.Zvykonanýchdôkazovjezrejmé,žeA.ukončilpracovnýpomer

dohodou ešte pred spáchaním skutku a následne po spáchaní skutku opäť v erotickom salóne určité
časové obdobie pracoval. Ak teda A. tvrdil, že po spáchaní skutku odišiel zo zamestnania, zhoduje sa
to s listinnými dôkazmi, v zmysle ktorých svedok po spáchaní skutku v erotickom salóne ešte pracoval.
Svedok vzhľadom na odstup času si objektívne nemusel pamätať, že pred skutkom ukončil pracovnýpomer dohodou a po skutku opätovne určitý čas pracovný pomer obnovil. Svedok A. netvrdil, že po
spáchaní skutku, t.j. na druhý deň, odišiel zo zamestnania. Svedok uviedol, že tak učinil po tom všetkom,
čo sa stalo, avšak nešpecifikoval presný čas. Z výpovede svedka A. napokon vyplýva, že aj po spáchaní

skutku bol v kontakte s obžalovaným, navštívil A. K. vo výkone trestu a až po uplynutí určitého času
odišiel zo zamestnania a odišiel žiť do Liptovského Mikuláša.

Napokon v súvislosti s parkovaním vozidla Alfa Romeo ev.č. E. XX-XX na sídlisku Uhlisko v Banskej
Bystrici, súd uvádza, že ani na tomto mieste súd nevzhliadol „extrémny“ rozpor vo výpovediach svedka

A. a svedkov L. A., D. G. a T. A.. Svedok A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný prišiel
do Banskej Bystrice na zelenej Alfa Romeo, ktorú si zaparkoval blízko salónu Rómeo a nevie, dokedy
tam to auto bolo. Svedkovi na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď z hlavného pojednávania zo
dňa 19.03.2007 a 20.03.2007, kedy uviedol, že vozidlo Alfa Romeo bolo odstavené na Uhlisku cca
jeden týždeň. Po prečítaní časti výpovede z hlavného pojednávania si síce svedok už na podrobnosti
nepamätal a uviedol, že vie, že tam to auto bolo. To isté uvádzal aj v rámci výpovedí v inom trestnom

konaní. Podľa názoru súdu z výpovede svedka A. nevyplýva, že by obžalovaný prišiel na vozidle Alfa
Romeo do Banskej Bystrice len jeden deň pred spáchaním skutku.

Súd sa pri posudzovaní hodnovernosti výpovede svedka A. zaoberal motívom zmeny jeho výpovede,
ktorý prezentoval svedok na hlavnom pojednávaní. Svedok A. zmenu postoja odôvodnil tým, že keď bol

voväzbevovecivraždyC.I.,uvedomilsi,ženemáčostratiťachcehovoriťpravdu.Podľajehovyjadrenia
skôr tak neučinil preto, lebo sa bál o svoj život, vedel čoho je A. K. schopný. Bál sa aj obžalovaného.
Počul, že ho chcú zabiť. Súd považuje argument A. A., ktorý po spáchaní skutku nevypovedal o vražde
A. G., strach z osoby A. K., ktorá bola v minulosti odsúdená za niekoľkonásobné vraždy na doživotný
trest odňatia slobody, za akceptovateľný. Napokon dôvodom vraždy A. G. bola skutočnosť, že tento

vypovedal proti A. K. v inej trestnej veci a jeho vražda mala byť výstraha pre iných svedkov.

Tvrdenia svedka A., že ho chcú zabiť, potvrdil vo svojej výpovedi svedok W. M.. A. A. sa o jeho chystanej
likvidácii mal dozvedieť od M. V.. W. M. pritom v tejto súvislosti poukázal na stretnutie v Brezne, kde
k likvidácii svedka A. malo dôjsť, pričom na tomto stretnutí mal byť prítomný aj M. V.. Napokon aj svedok

M. V. na hlavnom pojednávaní poukázal na skutočnosť, že špecializovaný vyšetrovací tím zriadený za
účelom vyšetrovania trestnej činnosti A. K. disponoval informáciami o ohrození života viacerých svedkov
aj orgánov činných v trestnom konaní.

Svedok A. teda začal usvedčovať obžalovaného, A. K. a ďalšie dve osoby z vraždy A. G. v čase, keď bol

vo väzbe v inej trestnej veci (vražda C. I.). Argument obžalovaného, že svedok A. začal spolupracovať
s orgánmi činnými v trestnom konaní z dôvodu, aby bol prepustený z väzby na slobodu, súd neakceptuje.
VprípadetrestnejvecivraždyC.I.saviedlosamostatnétrestnékonanie,pričomspoluprácaA.sorgánmi
činnými v trestnom konaní v trestnej veci proti A. K. nijakým spôsobom neovplyvnila prepustenie A.
z väzby na slobodu. Dôvodom prepustenia A. z väzby na slobodu bolo totiž zastavenie trestného stíhania

voči jeho osobe v trestnej veci vraždy C. I., ktoré bolo zastavené s poukazom na § 215 ods. 1 písm. c)
Tr. por., pretože je nepochybné, že skutok obvinený nespáchal. Počas hlavného pojednávania nebola
preukázaná iná ako časová súvislosť medzi spoluprácou A. v orgánmi činnými v trestnom konaní a jeho
prepustením z väzby na slobodu v trestnej veci vraždy C. I.. Rovnako nebolo spoľahlivo preukázané,
že by A. niekto na zmenu výpovede navádzal, resp. že by bol zo strany orgánom činných v trestnom

konaní nútený, alebo motivovaný nejakým spôsobom vypovedať.

Dôkazom preukazujúcim nezákonnosť postupu policajtov, ktorí mali nútiť A. vypovedať v neprospech
obžalovaného, má byť čestné prehlásenie spísané dňa 02.11.2005 vo väzbe za prítomnosti Q. A.. A. A.
priblížil okolnosti spísania čestného prehlásenia, ktoré malo podľa neho slúžiť najmä na ochranu Q. A..

Svedok A. potvrdil, že k spísaniu čestného prehlásenia došlo vo väzbe.

Súd nepovažuje čestné prehlásenie za hodnoverný dôkaz preukazujúci nátlak zo strany policajtov na A.
A..Súduniejezrejmé,zakéhodôvoduobhajcaQ.A.,akoosobaznalápráva,neoznámiltietoskutočnosti
príslušným orgánom, ale uspokojil sa so spísaním čestného prehlásenia. Podľa názoru súdu obhajcovi

Q.A.ničnebránilopodniknúťprávnekrokyaupozorniťnaneštandardnépostupyzostranypolícievčase,
keď ku ním malo dochádzať.

K hodnovernosti výpovede svedka A. A. súd ďalej uvádza nasledovné skutočnosti:Svedok A. A. mal v trestnom konaní vedenom proti odsúdenému A. K. na Okresnom súde Prešov
pod sp.zn. 3T/23/2008 (vyšetrovanie bolo vedené pod sp.zn. PPZ-6/BOK-S-I-2006) postavenie

spolupracujúceho obvineného, ktorý sa sám podieľal na páchaní trestného činu, pričom aj vďaka
jeho svedeckej výpovedi došlo k odhaleniu trestnej činnosti. Postavenie tzv. korunného svedka je
preto v trestnom konaní významné, keďže trestná činnosť organizovanej skupiny sa nedá odhaliť
bežnými vyšetrovacími metódami z dôvodu jej uzavretosti, vnútornej štruktúry a často aj medzinárodnej
pôsobnosti.

Súd však musí brať do úvahy pri analýze vierohodnosti korunného svedka, že tento je sám podozrivý
zo spáchania trestnej činnosti a poskytnutím spolupráce sa snaží získať benefity v podobe nižšieho
trestu, resp. úplnej beztrestnosti. Aj v zmysle judikatúry ESĽP môže použitie výpovedí tzv. kajúcnikov
poskytnutých výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody, vyvolať pochybnosti o spravodlivosti konania
proti obvinenému. ESĽP vo veci U. F. proti Slovenskej republike skonštatoval, že použitie dôkazov

(výpovede osôb, ktoré sa na trestnom čine zúčastnili) nebolo sprevádzané primeranými zárukami na
zabezpečenie celkovej spravodlivosti konania, keďže súdy skreslili obsah niektorých z týchto dôkazov
a nevenovali žiadnu individuálnu pozornosť rozsahu a výhodám, ktoré boli poskytnuté spolupracujúcim
svedkom. Rovnako vo veci E. F. proti Slovenskej republike ESĽP skonštatoval, že výpoveď svedka
(kajúcnika) nebola dostatočne preskúmaná, a to ako vo vzťahu ku všetkým skutkovým okolnostiam, tak

aj vo vzťahu k výhodám ním získaným v iných trestných konaniach. ESĽP teda opakovane zdôraznil,
že práve vzhľadom na benefity poskytnuté tzv. kajúcnikom môžu vzniknúť pochybnosti o spravodlivosti
konania proti obvinenému.

Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že ESĽP v rozhodnutí E. F. proti Slovenskej republike neskonštatoval,

že výpoveď tzv. korunného svedka je nepoužiteľná a nemožno na základe takej výpovede usvedčiť
páchateľa z trestného činu. ESĽP to neskonštatoval ani v inom svojom rozhodnutí (ani v rozhodnutí
U. F. proti Slovenskej republike a Vasaráb a Paulus proti Slovenskej republike, v ktorých sa ESĽP
zaoberal výpoveďami tzv. kajúcnikov). ESĽP poukázal na to, že v predmetnom trestnom konaní, použitie
dôkazu od A. A. v súdnom konaní proti obžalovanému, vzhľadom na význam tohto dôkazu, nebolo za

osobitných skutkových okolností tohto prípadu sprevádzané primeranými zárukami na zabezpečenie
celkovej spravodlivosti konania podľa čl. 6 Dohovoru. Aj v iných rozhodnutiach ESĽP Slovenskej
republike vytýka, že súd sa nedostatočne zaoberal rozhodujúcimi dôkazmi, výpoveďami kajúcnikov (U.
F. proti Slovenskej republike), resp. že súd nevykonal dôkazy navrhnuté obžalovaným (Vasaráb a Paulus
proti Slovenskej republike).

Judikatúra ESĽP v otázke tzv. korunných svedkov poskytujúcich pomoc pri odhaľovaní trestnej
činnosti výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody upozornila na potrebu osobitnej obozretnosti pri
použití takýchto výpovedí, súčasne však ESĽP v tomto kontexte konštatoval, že skutočnosť použitia
výpovede podozrivého, ktorý bol zbavený obvinenia, nie je ešte sama osebe dôvodom na vyslovenie

porušenia práva na spravodlivé súdne konanie (Atanasov proti Bulharsku), a to dokonca ani v takých
prípadoch, keď je odsúdenie páchateľa založené v určujúcej miere práve na výpovedi takéhoto
svedka (Comelis proti Holandsku, Lorsé proti Holandsku, Verhoek proti Holandsku). V záujme zaistenia
spravodlivosti konania je však prirodzenou požiadavkou adresovanou konajúcemu súdu dôkladná
analýza vierohodnosti týchto výpovedí (III. ÚS 758/2016). Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti

rozhodnutie ESĽP vo veci XENOFONTOS proti Cypru, v rámci ktorého tento súd neskonštatoval
porušenie práva na spravodlivý proces, pričom aj v tejto trestnej veci boli obžalovaní uznaní vinným na
základe výpovede kajúcnika. Súdu je známe aj odlišné stanovisko sudcu, čo však nijakým spôsobom
neznižuje váhu takého rozhodnutia.

Súd ďalej poukazuje aj na názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4To/1/2017 zo dňa 11.04.2018, kde najvyšší súd v danej súvislosti pripomína, že osobitné
trestnoprávne inštitúty – tzv. odklony umožňujú nepostihnúť alebo na základe súčasnej osobitnej
úpravy Trestného zákona miernejšie postihnúť dotknutého páchateľa, a to aj v súvislosti s výpoveďou
proti iným páchateľom. Podstatou takéhoto legislatívneho riešenia je priorita záujmu spoločnosti na

umožnení odhalenia a dokázania určitého druhu trestnej činnosti a jej najnebezpečnejších páchateľov.
K uvedenému je potrebné ďalej pripomenúť opakovane judikovaný záver, že v popísanej procesnej
situácii je možné svedka vypočuť, ide o postup upravený zákonom. Tento postup umožňuje v súvislosti
s výpoveďou o trestnej činnosti iných osôb (resp. súčasne aj vlastnej trestnej činnosti) získať vyššieuvedenú výhodu. Ide o legálny benefit, ktorý výpoveď svedka procesne nediskriminuje. Taká výpoveď
je zákonným dôkazom čo a priori neznamená, že výpoveď je pravdivá, neznamená to však ani opak.
Výpoveď dotknutého svedka podlieha voľnému hodnoteniu dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.,

rovnako ako každý iný dôkaz. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nie je zákonom
predpísané, akým spôsobom (akým dôkazom, resp. dôkazmi) musí byť určitá okolnosť dokázaná
(pokiaľ ide o druh alebo počet potrebných dôkazov), rozhodujúca je konkrétna dôkazná situácia.
Žiadnym dôkazom teda nie je súd pri posudzovaní skutkovej okolnosti viazaný, zároveň však žiaden
z dôkazov zákonne súladných nie je v tomto smere ako podklad pre rozhodnutie vylúčený. Na základe

ktoréhokoľvek legálneho dôkazu môže byť uznaná vina v trestnom konaní (neplatí však, že na základe
určitého dôkazu alebo dôkazov vina uznaná byť musí). V zásade teda neplatí ani téza, že na základe
výpovede svedka „kajúcnika“ nemôže byť uznaná vina, resp. môže byť uznaná len vtedy, ak je ohľadom
určitejokolnostitátovýpoveďpotvrdenáinýmivýpoveďamialeboinýmidôkazmi.Výpoveďtakéhosvedka
(pri jej voľnom hodnotení) môže byť (potenciálne) ovplyvnená snahou dosiahnuť vlastnú antirepresívnu
výhodu. Na druhej strane svedok v čase svojej výpovede (najmä, keď je vypočutý už v prípravnom

konaní) nevie, či a akými dôkazmi bude táto výpoveď konfrontovaná. Jeho rozhodnutie „získať výhodu
pre seba“ je teda realizovateľné práve len v prípade, ak hovorí pravdu a naopak a rizikové pre
prípad, že sa svedkom uvádzané okolnosti ukážu ako vymyslené, fiktívne, čo by jeho osobnú pozíciu
nepochybne skomplikovalo. Oba tieto faktory sa vo sfére hodnotenia dôkazov stretávajú a je potrebné
sa s nimi vyrovnať v konkrétnom prípade, vzhľadom na všetky okolnosti. Zo znenia samotnej právnej

úpravy vyplýva, že zákonodarca v záujme postihnutia závažných foriem trestnej činnosti, u ktorej je jej
objasňovanieveľmisťaženéavniektorýchprípadochtakmernemožnéstanovilakolegitímnycieľzáujem
spoločnosti na vyšetrení takejto trestnej činnosti, pričom tento povýšil nad záujem potrestať jedného
z jej aktérov, ktorý orgánom činným v trestnom konaní poskytne pri plnení danej úlohy nezanedbateľnú
súčinnosť.

Výpoveď „kajúcnika“ nie je preto možné v trestnom konaní označiť za nedôveryhodnú len preto, že
chce získať výhody, rovnako ako ju mechanicky nemožno považovať za pravdivú z dôvodu, že ide
o páchateľa, ktorý začal spolupracovať s políciou. Výpoveď takého svedka je nevyhnutné dôsledne
posudzovať a to nielen samostatne, ale aj v spojení s inými vykonanými dôkazmi.

Súd preto výpoveď svedka A. A. podrobil dôkladnej analýze a zistil, že jeho výpoveď sa vo viacerých
častiach zhoduje s inými vykonanými dôkazmi.

Svedok A. A. opísal priebeh skutku tak, ako to uvádzajú očití svedkovia. V zhode so svedkami A., G. a A.

potvrdil,ževozidloAlfaRomeoev.č.E.XX-XXbolozaparkovanénasídliskuUhlisko.Skutočnosť,žepred
spáchaním skutku bolo vozidlo na čerpacej stanici Shell je potvrdená videozáznamom z tejto čerpacej
stanice. Svedok opísal zbraň, akou bol A. G. zastrelený, ako aj spôsob naloženia s motorovým vozidlom
Alfa Romeo ev.č. E. XX-XX po spáchaní skutku. Svedok A. S. v trestnom konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov sp.zn. 3T/23/2008 potvrdil výpoveď A. v časti, že v deň spáchania skutku ho viezol spolu

s obžalovaným zo Slovenskej Ľupče, kde sa dostavil na základe pokynu vydaného prostredníctvom
vysielačky. Rovnako potvrdil, že od svedka A. A. dostal 100.000,- Sk. Súd pripúšťa, že niektoré skutkové
okolnosti skutočne vyplývajú len z výpovede svedka A. A., avšak vzhľadom na to, že významná časť
znichbolapotvrdenáajinýmidôkazmi,súdnemápochybnostiohodnovernostisvedkaA.A.ajvovzťahu
k ním uvádzaným okolnostiam, ktoré vyplývajú len z jeho výpovede.

Súd sa v kontexte judikatúry ESĽP zaoberal aj primeranosťou výhod, ktoré svedok A. A. za svoju
výpoveď získal.

V trestnej veci proti A. K., Q. A. a R. A. neskôr vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.

3T/23/2008 bolo svedkovi A. A. v prípravnom konaní v zmysle § 205 ods. 1 Tr. por. dočasne odložené
vznesenie obvinenia (č.l. 11 prip. spisu).

Následne uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry č. VII/1 Gv 46/10 zo dňa 10.05.2010 (č.l. 3846), t.j.
po právoplatnom odsúdení A. K. za vraždu A. G. v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod

sp.zn. 3T/23/2008, bolo trestné stíhanie A. A. pre trestný čin vraždy organizovanou skupinou podľa
§ 89 ods. 26 a § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999
Z.z. zastavené, pretože obvinený sa významnou mierou podieľal na objasnení zločinu spáchaného
organizovanou skupinou, zistení a usvedčení jeho páchateľov a záujem spoločnosti na objasnenítakéhoto zločinu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného, ktorý nebol organizátorom,
návodcom ani objednávateľom zločinu na objasnení, ktorého sa podieľal.

Súd nespochybňuje, že svedok A. A. získal za svoju výpoveď tú najväčšiu výhodu, ktorou je zastavenie
trestnéhostíhania,čoznamenáfaktickábeztrestnosťzaspáchanietrestnéhočinuvraždy.Takútovýhodu
získal až po právoplatnom skončení trestného stíhania voči A. K. za vraždu A. G.. V čase jeho výpovede
preto svedok nemohol vedieť, akým spôsobom bude skončené trestné stíhanie voči nemu, ktoré bolo
v tom čase zatiaľ odložené. To, že svedok v rámci výsluchu pred policajtom žiadal, aby mu bolo trestné

stíhaniezastavené,ešteneznamená,žepovinnosťouorgánovčinnýchvtrestnomkonaníjetakejžiadosti
vyhovieť. Tvrdenia obžalovaného, že svedkovi A. bolo sľúbené zastavenie trestného stíhania vo veci
vraždy A. G. nepotvrdili ani vypočutí prokurátori M. V., U. A. a D. I. ani bývalí vyšetrovatelia C. V.
a R. F.. Svedok A. A. teda svojou výpoveďou usvedčil A. K. z vraždy A. G.. Z vykonaných dôkazov na
hlavnom pojednávaní je zrejmé, že A. K. je osoba, ktorej bol uložený doživotný trest odňatia slobody
za niekoľkonásobné vraždy a teda záujem štátu na usvedčení takého páchateľa bol skutočne vysoký.

V súvislosti s osobou A. K. súd poukazuje na svedeckú výpoveď M. V., ktorý uviedol, že za účelom
vyšetrovania trestnej činnosti A. K. bol zriadený špecializovaný vyšetrovací tím. Podľa U. A., ktorá ako
prokurátorka sa podieľala na dohľade nad vyšetrovaním trestnej činnosti A. K., išlo o „veľmi dramatické
obdobie“ z hľadiska násilnej trestnej činnosti, boli to časy, kedy „každý deň niekoho zastrelili alebo
vybuchovali autá“. Súd teda uvádza, že s poukazom na mieru zavinenia svedka A. A., ktorý ako šofér

nevedel, že k vražde A. G. dôjde, keďže obžalovanému išiel len ukázať, kde tento býva, v kontexte osoby
páchateľa, ktorého svedok usvedčoval (A. K.), súd výhodu, ktorú A. za svoju výpoveď získal, považuje
za akceptovateľnú.

Napokon súd uvádza, že nebol zistený motív svedka A. A., ktorý by označil za páchateľov osoby, ktoré

by trestný čin v skutočnosti nespáchali. Isteže, v prípade „kajúcnikov“ ide o osoby, ktoré páchali trestnú
činnosť a ich motivácia vyhnúť sa trestu, resp. získať iné výhody, môže byť tak silná, že by eventuálne
mohli označiť nevinných ľudí za páchateľov. V danom prípade je však potrebné poukázať aj na výpoveď
samotného obžalovaného, ktorý tvrdí, že s A. A. mali kamarátsky vzťah. Nebolo preto zistené, že by A.
A. vo vzťahu k obžalovanému konal z pomsty, resp. v dôsledku ich negatívnych vzťahov.

Súd ďalej posúdil dôveryhodnosť svedka A. v kontexte jeho sociálnych väzieb. Je zrejmé, že A. je
osoba s naštrbenou minulosťou. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať, že aj ďalší svedkovia,
a to O., G., A., A., K. (ktorých výpoveďami sa súd zaoberá v inej časti rozsudku) sú osoby, ktoré majú
kriminálnu minulosť. Bezúhonnou osobou nie je ani samotný obžalovaný, ktorý podľa jeho vlastného

vyjadrenia ani o sebe netvrdí, že takou osobou je. Súd teda nemôže posudzovať vierohodnosť svedkov
len s prihliadnutím na ich doterajší spôsob života, ale ich výpovede posudzovať komplexne v kontexte
s inými vykonanými dôkazmi.

Obžalovaný napokon v súvislosti so zastavením trestného stíhania A. A. opakovane namietal, že mu

nemohlo byť zastavené trestné stíhanie, pretože spáchanie skutku organizovanou skupinou v tom čase
Trestný zákon nepoznal.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/23/08 zo dňa
10.11.2009, v zmysle ktorého bol A. K. právoplatne odsúdený za objednávku vraždy A. G. (skutok č. 6),

pričom zo skutkovej vety vyplýva, že A. K. konal ako člen organizovanej skupiny. Trestný zákon účinný
v čase spáchania skutku pritom poznal pojem „organizovaná skupina“ (§ 89 ods. 26 zákona č. 140/1961
Zb.) a teda aj v čase spáchania skutku mohol byť trestný čin spáchaný organizovanou skupinou.

K ostatným výhodám, ktoré mal svedok A. A. získať za svoju výpoveď, na ktoré poukazuje ESĽP vo

svojom rozhodnutí E. F. proti Slovenskej republike, súd uvádza nasledovné skutočnosti:

Uznesením č. PPZ-32/BOK-S-I-2005 zo dňa 27.10.2005 bolo vo veci vraždy C. I. vznesené obvinenie
o.i. aj A. A. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. Dňa 30.03.2006 podal vyšetrovateľ

C. V. návrh na zastavenie trestného stíhania A. A. podľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por. Uznesením
Krajskej prokuratúry Trenčín č. 1Kv 68/05 zo dňa 30.03.2006 bolo trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1
písm. c) Tr. por. obvineného A. A. zastavené, pretože je nepochybné, že skutok obvinený nespáchal. V
tejto trestnej veci bol A. A. uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 5Tp/231/05 zo dňa 29.10.2005,v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 3Tpo/114/05 zo dňa 01.12.2005 vzatý do väzby.
Uznesením Krajskej prokuratúry Trenčín č. 1Kv 68/05 zo dňa 30.03.2006 bol A. A. prepustený z väzby
na slobodu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vo veci vraždy C. I. bolo vo vzťahu k A. A. trestné stíhanie
zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože je nepochybné, že skutok obvinený nespáchal.
Zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por. prichádza do úvahy, keď orgán
činný v trestnom konaní na základe zisteného skutkového stavu príde k záveru, že nad všetky rozumné

pochybnosti je jasné, že skutok nespáchala obvinená osoba, pričom skutok sa stal a zároveň je trestným
činom.

Obžalovaný opakovane počas hlavného pojednávania poukazoval na zmenu výpovede utajeného
svedka č. 1 (A. G.), ktorý najskôr usvedčoval A. A. z vraždy C. I., avšak neskôr zmenil výpoveď,
v dôsledku čoho bolo trestné stíhanie voči A. A. zastavené. V konaní však nebolo preukázané, že by

zmena výpovede utajeného svedka č. 1 (A. G.) hoc aj nepatrným spôsobom súvisela s trestnou vecou
vraždy A. G. a začiatkom spolupráce A. A. s políciou. Súd pripúšťa len určité časové súvislosti, t.j.
čas vznesenia obvinenia A. A., zmenu jeho výpovede vo veci vraždy A. G., následná zmena výpovede
utajeného svedka č. 1 vo veci vraždy C. I. a zastavenie trestného stíhania A. A. a jeho prepustenie
z väzby na slobodu, čo však neznamená, že v prípade vraždy C. I. došlo k zmene skutkových okolností

z dôvodu zmeny postoja A. A. vo veci vraždy A. G.. Aj prepustenie z väzby A. A. vo veci vraždy C. I. je
len prirodzeným procesným postupom po tom, ako došlo k zastaveniu trestného stíhania.

Zastavenie trestného stíhania vo veci vraždy C. I. absolútne nesúvisí s trestnou vecou vraždy A. G.. Ide
o dve rozdielne trestné veci a teda zastavenie trestného stíhania A. A. v zmysle § 215 ods. 1 písm. c)

Tr. por. nie je výhodou, ktorú by svedok získal v súvislosti s jeho výpoveďou v predmetnej trestnej veci.

Uznesením OR PZ v Banskej Bystrici č. ORP-10/2-OVK-BB-2009 zo dňa 19.10.2009 bolo v zmysle §
197 ods. 1 písm. d) Tr. por. trestné oznámenie obžalovaného odmietnuté, pretože nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Tr. por. Obžalovaný totiž dňa 14.12.2008 podal

trestné oznámenie na O. O., A. A. a M. T. pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede.
Pôvodne bolo uznesením zo dňa 30.06.2009 podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie pre
prečin „Krivá výpoveď a krivá prísaha“ podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal byť spáchaný tak, že „v
trestnom konaní č. 2T 31/01 vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici, v dobe od 28. apríla 2003 do
20. marca 2006, vypovedali ako svedkovia nepravdu o okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre

rozhodnutie, kde v rámci trestného konania menili svoje výpovede, čím takto svojím konaním uvádzali
v trestnom konaní proti E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. G., J. I. K. XXX/XX, t.č. v ÚVTOS Ilava,
nepravdu o okolnostiach, ktoré mali podstatný význam na rozhodnutie.“ Uznesenie o začatí trestného
stíhania bolo neskôr uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV Gv 14/2009 zo dňa
17.09.2009 v zmysle § 230 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. por. zrušené, pretože je nezákonné. Uznesením

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV Gv 24/09 zo dňa 17.12.2009 boli podľa § 193 ods. 1
písm. c) Tr. por. sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu policajta zamietnuté, pretože nie sú dôvodné
(č.l. 354 prip. spisu).

V predmetnej trestnej veci obžalovaný podal o.i. aj vo vzťahu k A. A. trestné oznámenie pre prečin

krivej výpovede. V tejto trestnej veci však nikdy nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe, t.j. ani A. A.,
nikdy nebolo rozhodnuté o dočasnom vznesení obvinenia A. A. a teda odmietnutie trestného oznámenia
nijako nesúvisí s trestnou vecou vraždy A. G. a teda nejde o výhodu, ktorú by svedok získal v súvislosti
s jeho výpoveďou.

Rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní o zastavení trestného stíhania, resp. odmietnutí
trestného oznámenia nepodliehajú kontrole zo strany súdu a okresný súd ani nie je oprávnený také
rozhodnutia rušiť a vyjadrovať sa k ich zákonnosti. Pokiaľ obžalovaný v postupe orgánov činných
v trestnom konaní vzhliadol nejakú nezákonnosť, mal možnosť uplatniť zákonné prostriedky na
preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní. V tejto súvislosti len súd dodáva, že orgány

činné v trestnom konaní nie sú povinné postupovať a rozhodovať podľa predstáv obžalovaného, ani
podľa predstáv obžalovaného vyhodnocovať dôkazy. Ak teda policajt odmietol trestné oznámenie a teda
nepostupoval v súlade s názorom obžalovaného, ešte neznamená, že konal svojvoľne a nezákonne.Ďalšou výhodou, ktorú svedok A. získal za svoju výpoveď, mal byť jeho prevoz vládnym špeciálom
z Francúzka na územie Slovenskej republiky. Svedok A. A. odišiel do Francúzka z obavy o svoj život,
keďže usvedčoval A. K. z vraždy A. G.. Ako už súd uviedol vyššie, obavy svedka boli vzhľadom na osobu

A. K. akceptovateľné a preto bolo aj v záujme Slovenskej republiky zabezpečiť ochranu tohto svedka pri
prevoze zo zahraničia. Súd uvádza, že vládny špeciál neprevážal svedka ako nejakú „celebritu“, ale ako
osobu, ktorá usvedčovala A. K. zo spáchania trestného činu vraždy, pričom štát bol povinný zabezpečiť
pri prevoze ochranu jednak svedka, ale aj iných osôb, s ktorými by tento cestoval, pokiaľ by mal ísť
verejnou dopravou.

Napokon pokiaľ ide o osobnú účasť prokurátora M. V. na podobných kauzách, súd nevzhliadol v takomto
postupe žiadnu výnimočnosť. Nie je totiž ničím mimoriadnym a neštandardným, že v rámci vnútornej
štruktúry polície a prokuratúry (vrátane súdov) existuje špecializácia a teda konkrétny vyšetrovateľ
aprokurátor(ajsudca)sašpecializujúnajedendruhkriminality(vprípadesudcovnajednuoblasťpráva).
Ak sa teda prokurátor M. V. objavoval v iných podobných kauzách, mohlo to súvisieť s tým, že v rámci

organizačnej štruktúry prokuratúry sa špecializoval na daný druh kriminality.

*****

Obžalovaného zo spáchania skutku nepriamo usvedčujú aj ďalší svedkovia, a to O. O., W. M. a R. G.,

ktorí majú o skutku vedomosť len sprostredkovane.

O. O. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v čase vraždy A. G. bol vo väzbe, pričom informácie o tom,
že na tejto vražde sa zúčastnil A. A., mu oznámil obhajca Q. A., keď ho bol navštíviť vo výkone väzby.
O skutku sa mu zmienil neskôr v roku 2002 aj A. K., keď bol podmienečne prepustený, a ktorý mu pri

rozhovore v súvislosti s vraždou A. G. povedal, že keby bol A. A. taký kamarát akým sa robí, urobil by
to zadarmo. Napokon svedkovi o skutku hovoril aj A. A., ktorý sa mu priznal, že skutok spáchal spolu
s obžalovaným za odmenu 1.000.000,- Sk, ktorá bola vyplatená v dome Q. A.. A. A. mu tieto informácie
povedal v čase, keď bol svedok prepustený z výkonu trestu v roku 2001. Svedok si už nepamätá, či sa
o skutku rozprával aj s A. S.. Svedok uviedol, že A. K. si vraždu A. G. objednal ešte v roku 1998 a mala

slúžiť ako memento ďalším svedkom. Svedok mal vedomosť o chystanej likvidácii A. A..

O. O. pôvodne v tejto trestnej veci uvádzal, že k vražde A. G. nevie nič uviesť. Zmenu svojej výpovede
odôvodnil tým, že v rokoch 2005 a 2006 bol vzatý do väzby a bol obvinený za skutok, ktorý nespáchal.
Vedel o tom aj K. a A., ktorý ho zastupoval. V tom čase ho zastupoval aj advokát V., pričom A. sa mu na

jednej návšteve vo väzbe vyhrážal a nútil ho krivo vypovedať vo veci vraždy I. s tým, aby túto hodil na
A. G.. Povedal mu, že ak tak neurobí, je ešte vec, ktorú svedok videl a túto môžu na neho hodiť a v tom
čase si svedok povedal, že ak má krivo vypovedať proti G., tak ako to od neho žiadal A. s tým, že sa
mu mal vyhrážať nejakou ďalšou vykonštruovanou vecou na neho, tak to rovno môže povedať pravdu,
čo videl a čo počul. Za svoju výpoveď nedostal žiadne výhody.

Napokon svedok potvrdil, že v rokoch 2005 a 2006 sa ho raz vyšetrovateľ C. V. vo väzbe pri nejakom
úkone spýtal, ako by donútili A., aby im dal výpoveď vo veci vraždy A. G..

K osobe O. O. bolo zistené, že tento bol šesťkrát súdne trestaný, o.i. aj za trestný čin vraždy, za ktorý

bol odsúdený Okresným súdom Prešov vo veci sp.zn. 31T/207/2008 na trest odňatia slobody vo výmere
15 rokov v III. nápravnovýchovnej skupine, z ktorého bol dňa 02.03.2022 podmienečne prepustený.

ZozáverovznaleckéhoposudkuvypracovanéhoznalcomM.B.vinejtrestnejveci(ktorýboloboznámený
v zmysle § 269 Tr. por.) vyplýva, že z hľadiska hodnotenia špecifickej vierohodnosti ľudia s dissociálnou

poruchou osobnosti nemajú zábrany využívať druhých vo svoj prospech, manipulovať s nimi, získavať
neoprávnené výhody. O. O. je vysoko motivovaný vypovedať tak, aby z výpovede vyplynuli pre neho
rôzne výhody a z osobnosti vyplýva aj pohotovosť prispôsobiť svoje výpovede očakávanému prospechu.
Intelektové schopnosti O. O. sú na úrovni stredného pásma priemeru a pamäťové schopnosti na
úrovni hornej hranice priemeru až nadpriemeru. Rozumové schopnosti sú teda plne postačujúce pre

poskytnutie všeobecne hodnovernej výpovede. Z ďalšieho znaleckého posudku znalca M. B. ohľadom
O. O. vyplýva, že znalci nezistili abnormálny sklon ku skresľovaniu výpovede.K svedeckej výpovedi O. O. súd uvádza, že v prípade tohto svedka ide o osobu v minulosti viackrát
súdnetrestanú,ktorávzmyslezáverovznaleckéhoposudkuvypracovanéhovinejtrestnejvecijeosobou
vysoko motivovanou vypovedať tak, aby z výpovede vyplynuli pre neho rôzne výhody a z jeho osobnosti

vyplýva aj pohotovosť prispôsobiť svoje výpovede očakávanému prospechu.

O. O. v rámci svojej svedeckej výpovede poukázal len na skutočnosti, ktoré počul od iných osôb, a to
od Q. A., A. K. a A. A.. Q. A. s A. K. mali svedkovi oznámiť, že na vražde A. G. participoval A. A., A. A.
sa mu mal priznať, že vraždu spáchal spolu s obžalovaným. A. A. potvrdil svedeckú výpoveď O. O., že

mu o vražde hovoril. Naproti tomu Q. A. s A. K. tieto skutočnosti popierajú. Takíto postoj Q. A. a A. K.
súd považuje za adekvátny v kontexte ich procesného postavenia v inej trestnej veci, v ktorej sú sami
obvinení z vraždy A. G., na ktorej účasť popierajú (A. K. aj po jeho právoplatnom odsúdení).

Dôveryhodnosť svedka O. O. je nevyhnutné posudzovať v kontexte informácií, ktoré súdu dokazoval.
Súd opätovne uvádza, že O. O. len sprostredkoval informácie, ktoré sa dozvedel od iných osôb, pričom

podľa názoru súdu sa tieto informácie od vyššie uvedených osôb dozvedieť mohol. Súd prihliada na
závery znaleckého posudku, v zmysle ktorého je O. O. motivovaný vypovedať tak, aby pre neho vyplynuli
nejaké výhody, avšak na druhej strane je potrebné poukázať na skutočnosť, že za výpoveď v predmetnej
trestnejveciO.O.nezískalžiadnevýhody,pričomtakátojehovýpoveď,vprípade,žebybolaosamotená,
by nebola spôsobilá na vyslovenie súdu, že obžalovaný spáchal trestný čin.

Rovnako svedok W. M. súdu sprostredkoval informácie, ktoré mal od inej osoby, konkrétne od
obžalovaného. Obžalovaný sa mu mal priznať, že zavraždil A. G.. Najskôr mu v roku 2001 po vražde V.
G.povedal,žepre„A.urobilnejakúrobotu,daldolečlovekaaterazsúmuzBystricezaviazaní“.Ovražde
sa dozvedel aj keď bol obžalovaný zadržaný, bol umiestený do väzby v Banskej Bystrici a pripravovala

sa obhajoba, pripravovali sa svedkovia, ako majú vypovedať. Následne mu obžalovaný o skutku hovoril,
keď sa skrývali v roku 2006, pričom obžalovaný uvádzal, že ho majú na kamere, mali auto L. Q. a aj tak
je oslobodený a je na slobode. Svedok zároveň potvrdil, že mal vedomosť o chystanej likvidácii A. A.,
zabezpečení mobilného telefónu pre obžalovaného vo väzbe a zabezpečovaní svedeckých výpovedí od
„nejakej slečny“, ktorá mala potvrdiť alibi, že bola na chate, L. Q. ohľadom auta, M. T. a S. E..

Svedok W. M. začal v roku 2012 spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, v súčasnosti je
v programe ochrany svedkov. Jeho trestné stíhania pre trestné činy vraždy a iné boli s poukazom na
ustanovenie § 228 ods. 3 Tr. por. prerušené. V minulosti bol štyrikrát súdne trestaný o.i. aj za trestné
činy vraždy, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a iné, za ktoré bol odsúdený

Špecializovanýmtrestnýmsúdomvovecisp.zn.BB-3T/3/08natrestodňatiaslobodyvovýmere20rokov
v III. nápravnovýchovnej skupine, z ktorého bol dňa 10.01.2022 podmienečne prepustený.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou M. G. V. v inej trestnej veci (ktorý bol
oboznámený v zmysle § 269 Tr. por.) vyplýva, že svedecká spôsobilosť tohto svedka je nedostatočná.

Možným faktorom môže byť aj niekoľko ročné vyšetrovanie prežitých udalostí, pričom na začiatku mohol
rozlišovať medzi skutočným a vymysleným, no neskôr sa do vlastných produkcií mohol tak vžiť, že už
nemusí rozlišovať medzi skutočnosťou a fantáziou. Tieto falošné spomienky môže podávať s veľkým
presvedčením a sebaistotou.

W. M. vypovedal o skutočnostiach, ktoré mu mal povedať obžalovaný. Išlo pritom o informácie, že
obžalovaného majú na kamere a že majú auto L. Q. a napriek tomu je oslobodený. Uvedené informácie
skutočne vyplývajú z vykonaného dokazovania a teda že súčasťou dôkazov je videozáznam, auto
použité na spáchanie vraždy mal k dispozícii L. Q. a v určitom štádiu trestného konania bol obžalovaný
oslobodený. W. M. nebol v tomto trestnom konaní vypočutý ako svedok a teda informácie mohol získať

jedine od osoby, ktorá má vedomosť o danej veci a dôkaznej situácii. Uvedené informácie preto svedok
mohol získať od obžalovaného. V zmysle záverov znaleckého posudku síce vyplýva, že W. M. je osobou,
ktorá nemusí rozlišovať medzi skutočnosťou a fantáziou, avšak je nesporné, že údaje poskytnuté
svedkom na hlavnom pojednávaní (videozáznam, auto, oslobodenie obžalovaného) skutočne vyplývajú
z vykonaného dokazovania a spisu a tieto objektívne nie sú dôsledkom fantázie svedka.

Súd pritom nevzhliadol výrazný rozpor medzi výpoveďou svedka W. M. na hlavnom pojednávaní
a v zmysle § 269 Tr. por. prečítanou výpoveďou z konania Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/23/2008
zo dňa 30.10.2012. W. M. totiž už vtedy uvádzal, že vraždu A. G. spáchal obžalovaný.Obžalovaný ďalej spochybňuje dôveryhodnosť svedka W. M. poukazujúc na jeho verbálne vyjadrovanie
v kontexte s jeho ukončeným vzdelaním. Napriek tomu, že svedok neukončil ani strednú školu používa

výrazy ako „zločinecká skupina bola horizontálne aj vertikálne štruktúrovaná“, hovorí o objednávke
vraždy, o sprostredkovaní vraždy, o ekonomickej trestnej činnosti. Podľa názoru obžalovaného bežný
nezainteresovaný svedok takto nevypovedá a nepoužíva také slová, ktoré sú zákonnými znakmi
v Trestnom zákone ohľadom zločineckej skupiny. Súd k vyjadreniu obžalovaného uvádza, že v prípade
svedka W. M. nejde o „nezainteresovaného“ svedka, ale svedka, ktorý bol uznaný vinným na základe

rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp.zn. BB-3T/3/2008 zo dňa
22.05.2015 o.i. zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa
§ 296 Tr. zák. a teda podľa názoru súdu aj osoba bez ukončeného stredného vzdelania môže používať
výrazy, ktoré sú zákonnými znakmi v Trestnom zákone ohľadom zločineckej skupiny, keďže bola za taký
trestný čin právoplatne odsúdená.

Obžalovaný svedka W. M. označil za udavača, psychicky oslabeného jedinca, ktorý spolu s kamarátmi
bol organizátorom skupiny „sfetovaných buzerantov“. Súd sa bližšie nebude zaoberať takouto obranou
obžalovaného, keďže ide len o subjektívny názor obžalovaného na tohto svedka.

Svedok R. G. najskôr poskytoval obžalovanému alibi tvrdiac, že obžalovaný bol s ním v deň spáchania

vraždy na Okresnom súde Trebišov. Následne svedok začal spolupracovať s políciou a na hlavnom
pojednávaní potvrdil, že klamal, keď poskytoval obžalovanému alibi, na čo ho naviedol advokát, ktorého
meno nechcel uviesť. Obžalovaný mu o vražde povedal sám, boli veľmi dobrí kamaráti, patrili do jednej
„partie“. Svedok potvrdil, že policajti mu povedali, že pokiaľ nebude vypovedať proti obžalovanému,
zhnije v base.

Svedok zmenu svojej výpovede odôvodnil tým, že s obžalovaným bol kamarát, chránil ho. Keď začal
spolupracovať s políciou, začal hovoriť pravdu.

R. G. je osoba, ktorá bola šesťkrát súdne trestaná. Aj tento svedok začal spolupracovať s orgánmi

činnými v trestnom konaní a trestné stíhania vedené voči nemu pre trestné činy vraždy a iné boli v zmysle
§ 228 ods. 3 Tr. por. prerušené. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou M. G. V.
v inej trestnej veci (ktorý bol oboznámený v zmysle § 269 Tr. por.) vyplýva, že svedecká spôsobilosť tohto
svedka (rovnako ako v prípade W. M.) je nedostatočná. Možným faktorom môže byť aj niekoľko ročné
vyšetrovanieprežitýchudalostí,pričomnazačiatkumoholrozlišovaťmedziskutočnýmavymysleným,no

neskôrsadovlastnýchprodukciímoholtakvžiť,žeužnemusírozlišovaťmedziskutočnosťouafantáziou.
Tieto falošné spomienky môže podávať s veľkým presvedčením a sebaistotou.

R. G. rovnako ako O. O. a W. M. uvádza skutočnosti, ktoré má z počutia. Svedok odôvodnil zmenu
postoja svojej výpovede. S obžalovaným bol kamarát, poskytoval mu alibi. Zo žiadneho iného dôkazu

pritom nevyplýva, že by obžalovaný bol skutočne v deň spáchania vraždy A. G. na Okresnom súde
Trebišov.

Obžalovaný tvrdí, že v čase vraždy A. G. sa nachádzal na Okresnom súde Trebišov spolu so svedkom
R. G.. Svedok R. G. najskôr potvrdil, že obžalovaný bol s ním na súde, avšak na hlavnom pojednávaní

uviedol, že vtedy klamal, pretože chránil obžalovaného. Skutočnosť, že obžalovaný bol v deň spáchania
vraždy na súde nepotvrdil ani svedok R. O., ktorý bol vypočutý v inej trestnej veci a ktorého výpoveď
súd prečítal na návrh obžalovaného v zmysle § 269 Tr. por. Tento svedok uviedol, že vie s určitou, že
s G. na pojednávania chodil aj obžalovaný a preto aj povedal, že obžalovaný v ten deň určite bol na
pojednávaní s G.. Svedok si však nepamätal, kto z týchto osôb a kde sa zdržiaval počas pojednávania.

V pojednávacej miestnosti zrejme nie. S týmito osobami sa stretol pred pojednávaním aj po ňom, ale
opakuje, týchto pojednávaní bolo viacero. Je zrejmé, že výpoveď svedka O. je neurčitá, pretože tvrdí, že
pojednávaní bolo viacero a nekonkretizuje pojednávanie dňa 27.06.2000. Uviedol, že vie s určitosťou,
že obžalovaný s G. na pojednávania chodil a preto aj povedal, že obžalovaný sa pojednávania zúčastnil.
Svedok teda netvrdil, že obžalovaný sa pojednávania zúčastnil, pretože ho tam na vlastné oči videl,

ale preto, že obžalovaný chodil s G. na pojednávania. Účasť obžalovaného v deň spáchania skutku
na hlavnom pojednávaní vo veci R. G. v pojednávacej miestnosti nepotvrdil ani sudca R. A. R., ktorý
predmetnú trestnú vec pojednával. Rovnako svedok R. E. poprel výpoveď obžalovaného z prípravného
konania (č.l. 54 – 55), ktorý vtedy uvádzal, že R. G. počas hlavného pojednávania čakal v bare prisúde spolu s R. E.. Tento svedok navyše uviedol, že dňa 27.06.2000 ani na súde nebol a nesedel ani
s obžalovaným v bare.

Obžalovaný namietal v prípade svedkov R. G. a W. M., že ide o osoby, ktoré sú v programe ochrany
svedkov. Poukázal na viaceré ustanovenia ochrannej dohody, najmä na to, že „chránený svedok
je povinný svedeckou výpoveďou poskytovať dôkazy o páchateľovi alebo okolnostiach páchaniach
najzávažnejšej, najmä organizovanej trestnej činnosti“, dal súdu do pozornosti, že títo svedkovia sú
platení a v zmysle zákona o ochrane svedka, pokiaľ chránený svedok odmietne vypovedať, môže byť

vyradený z programu na ochranu svedkov. Podľa názoru obžalovaného sú obaja svedkovia zaplatení.

Súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 256/1998 Z.z.,
môže dôjsť k odstúpeniu od ochrannej dohody, ak svedok odmietol vypovedať. Súd sa teda nestotožňuje
s názorom obžalovaného, že povinnosťou svedkov je usvedčovať obžalovaného zo spáchania trestného
činu, za čo dostávajú finančnú odmenu. Chránený svedok je povinný vypovedať o skutočnostiach,

o ktorých sa dozvedel a nie usvedčovať páchateľa. Ak chránenému svedkovi štát poskytuje finančné
prostriedky, nejde o jeho zárobkovú činnosť, ale o legálny benefit v zmysle platnej zákonnej úpravy.

Obžalovaný mal výhrady k spôsobu výsluchu svedkov W. M. a R. G.. Obžalovaný nenamietal realizáciu
výsluchu svedkov s využitím videokonferencie, na čo bol vopred upozornený (č.l. 4244). Výsluchy

považuje za nezákonné, pretože svedkov nebolo vidieť, iba počuť, v dôsledku čoho súd nie je schopný
vyhodnotiť ich dôveryhodnosť, keďže nevidel ich „reč tela“.

Súd uvádza, že výsluch svedkov W. M. a R. G. vykonal s využitím videokonferencie za súčinnosti
Prezídia policajného zboru. Obaja svedkovia sú totiž zaradení do programu ochrany podľa zákona č.

256/1998 Z.z. V zmysle § 7 ods. 8 cit. zák. sa na ochranu chráneného svedka vykonávajú určené
opatrenia, ktoré sa môžu týkať o.i. aj vzhľadu svedka. V záujme chráneného svedka je, aby nebolo
možné vidieť jeho vzhľad a takýmto spôsobom ho identifikovať. Pokiaľ by aj boli títo svedkovia vypočutí
osobne na hlavnom pojednávaní, bola by zabezpečená ich ochrana v tom zmysle, že by nebolo
možné vidieť ich tvár (napr. využitím kukly). Súd sa nestotožňuje s názorom obžalovaného, že tieto

výsluchy sú nezákonné, keďže súd nemohol vidieť ich „reč tela“ a tak posúdiť ich dôveryhodnosť.
V tejto súvislosti súd uvádza, že Trestný poriadok predpokladá vykonanie dôkazov prečítaním zápisníc
o výsluchoch svedkov, kedy súd nielenže svedka nevidí, ale ani nepočuje a napriek tomu je povinný
zaoberať sa dôveryhodnosťou takého dôkazu. Napokon aj samotný obžalovaný navrhoval vykonať
dôkazy prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov a podobnú námietku nevzniesol.

Napokon súd konštatuje, že pokiaľ v iných trestných veciach súdy, resp. orgány činné v trestnom konaní
vyhodnotili svedkov ako nevierohodných, to ešte neznamená, že to isté je povinný skonštatovať každý
súd v trestnom konaní. Súd pri hodnotení dôkazov postupuje v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. v každej veci
individuálne a hodnotí dôkazy zvlášť a následne všetky vo vzájomných súvislostiach. Neobstojí preto

argument obžalovaného, že určití svedkovia sú automaticky nevierohodní preto, lebo to už skonštatoval
súd (resp. prokurátor) v inom trestnom konaní.

*****

Svedeckú výpoveď A. A. potvrdzujú aj ďalšie vykonané dôkazy.

Svedok S. E. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por. a odmietol vo
veci vypovedať. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal výpovede svedka
z prípravného konania a hlavného pojednávania.

Obžalovaný v tejto súvislosti namietal (pred výsluchom svedka S. E.), že súd nie je oprávnený čítať
výpovede učinených na predchádzajúcich hlavých pojednávaniach, keďže ustanovenie § 263 Tr. por.
umožňuje čítať výpoveď svedka z prípravného konania. Rovnako poukázal na to, že svedok S. E. na
hlavnom pojednávaní v roku 2007 neuviedol, že nevyužíva svoje právo na odopretie výpovede, že sa

ho vyslovene nevzdal, v dôsledku čoho nie je možné čítať takúto zápisnicu.

Súd k tejto námietke obžalovaného uvádza, že v zmysle § 263 Tr. por. zákon umožňuje čítať
skoršiu zápisnicu o výsluchu svedka. Skoršou výpoveďou sa pritom rozumie každá výpoveď svedkaučinená pred hlavným pojednávaním, t.j. aj na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní. Preto názor
obžalovaného, že v zmysle § 263 Tr. por. je možné čítať len zápisnice z prípravného konania nemá
oporu v zákone. To isté platí aj v prípade postupu podľa § 277a Tr. por., kedy zákon jasne uvádza, že

sa čítajú zápisnice z predchádzajúcich hlavných pojednávaní.

K vyslovenému právu odoprieť výpoveď súd uvádza, že každý svedok pred svojím výsluchom musí byť
poučený o práve odoprieť výpoveď v zmysle § 130 Tr. por. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa
19.03.2006 a 20.03.2006 (č.l. 2046) vyplýva, že svedok S. E. bol poučený podľa §§ 97, 100 a 101 zákona

č.141/1961Zb.apotomtopoučeníuviedol„bolsompoučenýajpodľa§100ods.2Tr.por.aprehlasujem,
že vypovedať budem“. Svedok teda v spontánnej časti svojho výsluchu uviedol, že bol poučený aj podľa
§100ods.2zákonač.141/1961Zb.(terajší§130ods.2Tr.por.)auviedol,ževypovedaťbude.Súdďalej
uvádza, že výslovné vyhlásenie svedka po poučení, či svoje právo odoprieť vypovedať podľa § 130 ods.
2 Tr. por. využíva alebo nevyužíva musí byť vyjadrené takým spôsobom, aby neboli pochybnosti o jeho
prejavenej vôli odoprieť výpoveď alebo vypovedať. Svedka nemožno nútiť, aby k tomu použil priamo

formuláciu uvedenú v zákone (R-14/2012). Je zrejmé, že svedok S. E. po zákonnom poučení uviedol,
že vypovedať bude a následne aj vypovedal. Také vyjadrenie svedka súd považuje za dostatočné a súd
teda nevzhliadol žiadne vady, ktoré by spochybňovali zákonnosť jeho výsluchu. Napokon súd poukazuje
na to, že takýto procesný postup obžalovaný namietal len pri čítaní výpovede svedka S. E.. Pred touto
výpoveďou boli totiž prečítané iné výpovede svedkov z predchádzajúceho hlavného pojednávania (napr.

R. S., L. Q., L. A.), kedy obžalovaný rovnakú protokoláciu po poučení nenamietal.

Svedok S. E. najskôr potvrdil, že bol s čašníčkou A. na chate, ktorú vybavila A. cez A. A., pričom na
tejto chate spolu strávili jednu noc. Na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2006 a 20.03.2006 uviedol,
že v minulosti nevypovedal pravdu. Advokáti R. O. a R. N. mu vysvetlili, čo má vypovedať na súde

a rozprával o tom aj s obžalovaným cez telefón. Cez A. sa dohodli, že bude hovoriť, že bol na chate s A.
L.. Svedok zmenil svoju výpoveď z vlastnej vôle, keď sa dozvedel, že A. A. začal svedčiť. Sám išiel na
políciu a povedal pravdu. Nikto ho nenútil takto vypovedať, policajti mu ani nič nesľúbili. S. E. potvrdil,
že obžalovaný mal na cele mobilný telefón. Nevedel nič o fyzickej likvidácii A..

S. E. bol osemkrát súdne trestaný, o.i. aj za trestný čin vraždy, za ktorý mu bol Okresným súdom
Žilina vo veci 1Tk/1/2015 uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov, ktorý aktuálne vykonáva.
V zmysle znaleckého posudku vypracovaného v inej trestnej veci (prečítaného na návrh obžalovaného
v zmysle § 269 Tr. por.) S. E. od roku 1999 užíval pervitín a všeobecná vierohodnosť je zmenená
deterioráciou kognitívnych schopností ľahšieho stupňa. Objavili sa aj tendencie ku konfabulatórnemu

vypĺňaniu pamäťových medzier. Výpovede vyšetreného sú menej spoľahlivé aj pre poruchy vyšších citov
rovnako z dôvodov vedomej obrany.

V súvislosti so svedeckou výpoveďou S. E. súd uvádza, že tento svedok neusvedčuje obžalovaného
zo spáchania vraždy A. G., len po zmene svojej výpovede potvrdzuje, že nepravdivo vypovedal, že

spolu s čašníčkou A. bol na chate, na čo ho naviedol A. A.. Svedok teda potvrdil výpoveď A. A. v tomto
smere. Zmenou výpovede svedok nezískal žiadnu výhodu a nebolo zistené, že by ho niekto nútil zmeniť
výpoveď.

ObžalovanýoznačilsvedkaS.E.za„narkomanaaudavača“.Poukázalnato,žepokiaľmalsoS.E.dobré

vzťahy, vždy vypovedal pravdivo a v jeho prospech, následne sa ich vzťahy v roku 2005 zhoršili a vtedy
začal vypovedať proti nemu. Rovnako však obžalovaný poukazuje na užívanie pervitínu týmto svedkom,
ktorý mal podľa znaleckého posudku užívať už v roku 1999. Na jednom mieste teda obžalovaný
poukazuje na to, že svedok vypovedal pravdu a v jeho prospech, keď mali dobré vzťahy, ktoré sa zhoršili
v roku 2005. Na inom mieste však obžalovaný poukazuje na užívanie pervitínu svedkom, avšak podľa

znaleckého posudku svedok užíval pervitín od roku 1999, t.j. v čase, keď mal s obžalovaným dobré
vzťahy a podľa obžalovaného vypovedal pravdu. Podľa toho teda užívanie pervitínu svedkom v období
dobrých vzťahov s obžalovaným, nemalo vplyv na jeho vierohodnosť. Súd opätovne zdôrazňuje, že
svedok S. E. priamo neusvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku, len potvrdzuje časť výpovede A..

Ďalej súd uvádza, že na cele, na ktorej bol obžalovaný v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica
umiestený, bol skutočne dňa 22.10.2002 zadržaný mobilný telefón, čím sú spochybnené vyjadrenia
obžalovaného o nemožnosti zabezpečenia mobilného telefónu do výkonu väzby. To, že trestné stíhanie
pre tento skutok bolo prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonaťtrestné stíhanie voči určitej osobe, neznamená, že mobilný telefón nebol na cele obžalovaného nájdený.
Isteže, súd pripúšťa, že na cele obžalovaného boli viaceré osoby, a teda mobilný telefón nemusel
patriť obžalovanému, avšak o tom, že mobilný telefón bol zabezpečený do väzby práve obžalovanému,

vypovedali zhodne svedkovia S. E. a W. M.. Aj keď obžalovaný opakovane namieta hodnovernosť týchto
svedkov, ich výpovede v tomto smere potvrdzuje fakt, že mobilné telefóny na cele, kde bol obžalovaný
v tom čase umiestený, sa aj reálne našli.

Svedok A. S. v prípravnom konaní uvádzal, že o vražde A. G. nevie nič uviesť. Obžalovaného pozná

skôr z videnia. Následne bol tento svedok vypočutý v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov sp.zn. 3T/23/2008, kde už potvrdil, že v deň vraždy A. G. viezol A. A. a osobu menom E. S. O. P.
do Brezna. V rámci tohto konania potvrdil skutočnosti uvádzané A. A., vrátane toho, že od A. A. dostal
100.000,- Sk. Svedok tieto skutočnosti potvrdil aj v rámci previerky výpovede na mieste v trestnej veci
Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/23/2008.

Svedeckú výpoveď vo veci vraždy A. G. mali od neho pôvodne žiadať policajti, čo však odmietol, keďže
s vecou nemal nič spoločné. Vyplýva to z čestného prehlásenia, ktoré spísal o.i. za účasti Q. A., za
ktorýmsabolporadiťakozaadvokátom.Súdajtotočestnéprehláseniepovažujezasporné,rovnakoako
čestné prehlásenie A. A.. Obe čestné prehlásenia boli spísané na podnet Q. A., ktorý ako osoba znalá
práva nieže by oznámil prípadný neštandardný postup kompetentným orgánom, ale naviedol osoby na

spísanie čestných prehlásení, ktoré si následne uložil vo svojej kancelárii. Navyše pri spisovaní čestného
prehlásenia A. S. bol okrem jeho otca prítomný aj R. A., ktorý je taktiež obvinený z vraždy A. G..

Skutočnosť, že A. S. spontánne uvádzal skutočnosti uvedené v úradnom zázname (č.l. 2229) potvrdil
aj svedok R. A., ktorý úradný záznam spisoval. Z jeho výpovede nevyplýva, že by A. S. bol do niečoho

nútený a po tom, ako A. S. požiadal o stretnutie s otcom, bolo mu vyhovené.

Obžalovaný namietal, že svedok A. S. nemohol byť vypočutý v trestnej veci v procesnej pozícii svedka,
keďže sám bol podozrivý z vraždy A. G.. Ďalej namietal, že na previerku výpovede na mieste nebola
prizvaná nezúčastnená osoba a preto je nezákonná. Obžalovaný napokon namietal, že svedok bol

vypočutý v inej trestnej veci a nemohli mu byť kladené otázky.

KprocesnejpozíciisvedkaA.S.súduvádza,ženebolopreukázané,žebyA.S.bolovznesenéobvinenie
za účasť na vražde A. G., preto mohol byť vypočutý v procesnej pozícii svedka. To v akej procesnej
pozícii sa osoba nachádza nezávisí od vôle obžalovaného.

Previerka výpovede na mieste bola vykonaná v súlade s ustanovením § 158 Tr. por. Nezúčastnená
osoba sa na pribratie úkonu priberá len kde to zákon ustanovuje (§ 30 ods. 1 Tr. por.), pričom zákon
neukladá povinnosť pribrať nezúčastnenú osobu aj na úkon v zmysle § 158 Tr. por., ktorým je previerka
výpovede na mieste.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou obžalovaného, že A. S. bol vypočutý v inej trestnej veci, a teda
mu nemohli byť kladené otázky. Súd uvádza, že na výpoveď svedka A. S. prihliadal rovnako ako
na iné výpovede a znalecké posudky z iných trestných konaní, čítanými na návrh obžalovaného. To
znamená, ide o dôkaz, ktorý má nižšiu silu, môže byť len podporným dôkazom a rozhodne, keby bol

takýto dôkaz osamotený, sám o sebe by nemohol byť podkladom uznania viny. Výpoveď svedka A. S.
učinená v inom trestnom konaní len potvrdzuje svedeckú výpoveď A., ktorý usvedčuje obžalovaného
zo spáchaného trestného činu. Keďže A. S. zomrel, nebolo možné vykonať jeho osobný výsluch na
hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný v súvislosti s výpoveďou A. S. poukázal aj na výpoveď jeho otca R. S.. Podľa obžalovaného
R. S. vylúčil, že by obžalovaný v inkriminovanom čase prespal na ich chate. Svedok R. S. v rámci svojho
výsluchu potvrdil, že majú chatu na Jarabej a je veľmi nepravdepodobné, že by niekto bez jeho vedomia
alebo vedomia jeho ženy, na chate prespal. Svedok ďalej doplnil, že tam chodia často, je to veľmi
malá chatka a pobyt inej osoby by bol ľahko spoznateľný. Kľúče od chaty v Jarabej mali obaja synovia,

manželka a on. Podľa názoru súdu R. S. svojou výpoveďou explicitne nevylúčil pobyt obžalovaného na
ich chate, len uviedol, že je veľmi nepravdepodobné, že by niekto bez jeho vedomia na chate prespal.
A. S., ktorý podľa vyjadrenia jeho otca mal kľúče od chaty, v inom trestnom konaní potvrdil, že chatu
požičal A. A. a na tejto chate prespal obžalovaný.*****

Súd sa ďalej zaoberal svedeckými výpoveďami A. K., Q. A. a R. A., ktorí zhodne spochybňujú tvrdenia
svedka A. A. a účasť na vražde A. G. popierajú.

A. K. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý v procesnej pozícii svedka. Popiera akúkoľvek účasť na
spáchaní vraždy A. G.. Svedok v rámci svojho výsluchu poukazoval, rovnako ako obžalovaný, na to,

že s obžalovaným sa nemohol objektívne osobne stretnúť, pretože pokiaľ bol jeden z nich na slobode,
druhý bol vo výkone trestu, upozornil na rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 24.04.2000
o zastavení trestného stíhania pre prípravu vraždy A. G., ako aj na to, že vražda A. G. mu poškodila
a že O. bol v čase spáchania skutku v ochrane svedkov. V zhode s obžalovaným poukázal na rozpor
vo výpovedi A. A., ktorý v trestnom oznámení ohľadom objednávky vraždy uviedol, že najskôr bol za
A. K. vo väzbe a až následne po zistení, že na návšteve bol až po vražde A. G., A. A. modifikuje svoju

výpoveď. Napokon aj podľa svedka postupy orgánov činných v trestnom konaní v tejto trestnej veci boli
neštandardné, pretože až keď A. O. O. sľúbili vyšetrovateľom, že ho budú usvedčovať z ďalších vrážd,
vrátane vraždy A. G., svedok A. G. zmenil svoju výpoveď a začal ich vyviňovať z vraždy C. I..

K vyššie uvedenej argumentácii svedka A. K. súd uvádza, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by A. K.

poslal A. A. v súvislosti s vraždou A. G. priamo za obžalovaným. A. A. v tejto súvislosti v podstate vždy
vypovedal zhodne, keď uvádzal, že za „chlapcami z východu“, resp. „niekým od O.“ ho neposlal A. K., ale
Q. A.. Rovnako nebolo preukázané tvrdenie obžalovaného a A. K., že A. K. by si vraždu neobjednával
od O., pretože tento bol v tom čase v ochrane svedkov. Je pravda, že súd sa oboznámil s listami O.
z obdobia prelomu rokov 1999 a 2000, ktorými prejavil vôľu spolupracovať s políciou, avšak z týchto

listov nevyplýva, že by o jeho vôli v tom čase mal vedomosť aj A. K..

K neštandardnému postupu orgánov činných v trestnom konaní sa súd vyjadril v inej časti rozsudku, na
ktorú odkazuje. Súd len opätovne zdôrazňuje, že nebolo zistené, že by okrem časovej súvislosti, trestné
veci vraždy C. I. a A. G., spolu súviseli.

Rovnako svedok Q. A. poprel, že by mal niečo s vraždou A. G.. Svedok uviedol, že A. A. mu mal na polícii
po jeho zadržaní povedať, že policajti ho lámu, aby povedal, že vraždu G. mal spáchať obžalovaný na
želanie K., aby označil A. a A. a že za to mal dostať 1.000.000,- Sk. Následne svedok navštívil A. vo
väzbe, kde mu zopakoval tie isté skutočnosti, že bol nahováraný policajtami a povedal, že napíše o tom

záznam (čestné prehlásenie). Tento záznam napísal A. sám, nebol k tomu donútený, sám ho aj podpísal.
Svedok poukázal (v zhode s obžalovaným aj A. K.) na nesúlad trestného oznámenia a následných
výpovedí A. A., ktorý najskôr (v trestnom oznámení) tvrdil, že bol za A. K. vo väzbe. Q. A., rovnako ako
obžalovaný tvrdia, že sa pred vraždou A. G. nepoznali a že sa prvýkrát stretli až po vražde, keď začal
A. obžalovaného zastupovať.

Súd nezistil, že by orgány činné v trestnom konaní vyvíjali na A. A. nátlak a nútili ho vypovedať tak ako
uvádza Q. A.. Neštandardným sa skôr javí postup v tom čase obhajcu Q. A., ktorý po tom, čo mu mal
jeho klient (A. A.) poukázať na nekalé praktiky vyšetrovateľov, miesto toho, aby podnikol právne kroky
na zamedzenie takého konania, sa uspokojí so spísaním čestného prehlásenia, ktoré si uloží vo svojej

advokátskej kancelárii.

Tvrdenie obžalovaného, ako aj svedka Q. A., že sa prvýkrát stretli až po vražde A. G. neobstojí. Súd
pritom netvrdí, že obžalovaný sa s Q. A. pred spáchaním skutku poznali v zmysle, že mali vedomosť
o vzájomných osobných a iných pomeroch a že boli v bližšom priateľskom vzťahu. Súd takéto vyjadrenia

Q. A. a obžalovaného považuje za spôsob ich obhajoby, keďže obaja účasť na vražde A. G., z ktorej
sú obvinení, popierajú.

Napokon aj svedok R. A. uvádza, že o vražde A. G. nemal žiadne vedomosti, kým ho nezobrali do väzby,
keď ho A. neprávom obvinil. Svedok poukazuje na to, že A. A. bral v čase vraždy A. G. drogy, čo bolo

dôvodom, pre ktorý ho vyhodil z práce. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní však vyplýva,
že A. A. pracovný pomer ukončil dohodou na základe vlastnej žiadosti a následne po vražde A. G. sa
znova v erotickom salóne zamestnal.Svedkovia A. K., R. A. a Q. A., ktorí sú obvinení (A. K. právoplatne odsúdený) z vraždy A. G., svoju
účasť na vražde popierajú a výpoveď svedka A. A. spochybňujú. Súd však ich výpovede považuje za
účelové a zároveň adekvátne ich procesnému postaveniu obvinených v inej trestnej veci.

*****

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynuli aj prípadné ďalšie verzie spáchania skutku.

Svedok M. T., najskôr vystupujúci ako utajený svedok č. 5 ešte v rámci prípravného konania uvádzal,
že skutok mali spáchať viaceré osoby, vrátane obžalovaného, pričom sám svedok mal zabezpečovať
zbrane. Tento svedok bol určitý čas na cele s obžalovaným, ktorý sa mu mal k spáchaniu skutku
priznať. Jeho tvrdenia však nepotvrdili ani ďalší svedkovia R. I. a N. M., ktorí boli taktiež určitú dobu
s obžalovaným na jednej cele vo väzbe. Aj tohto svedka obžalovaný označil za „udavača“.

Taktiež nebolo preukázané tvrdenie G. Q., podľa ktorého sa D. M. chválil tým, že sa zúčastnil na fyzickej
likvidácii A. G.. Zo žiadneho dôkazu nebolo zistené, že by vraždu A. G. spáchal D. M.. Napokon nebola
preukázaná súvislosť vraždy A. G. s osobou C. V.. A. O. na hlavnom pojednávaní síce potvrdila, že C.
V. sa jej vyhrážal tým, že keď môže mať A. G. siroty, môže ich mať aj ona, avšak zo žiadneho dôkazu
nebolo zistené, že by sa C. V. na vražde A. G. akýmkoľvek spôsobom podieľal.

*****

Obžalovaný opakovane poukazoval na neštandardný postup orgánov činných v trestnom konaní pri
získavaní dôkazov, najmä na manipuláciu svedkov a ich výpovedí v neprospech obžalovaného, ako aj

na osoby vyšetrovateľov, ktoré boli neskôr odsúdené za spáchanie trestného činu. Podľa vyjadrenia
obžalovaného, osoby, ktoré sú vzaté do väzby, prostredníctvom príslušníkov preventívno-bezpečnostnej
služby sa vo väznici nakontaktujú na operatívnych pracovníkov PZ alebo vyšetrovateľov, dochádza ku
stretnutiam, ktoré sa v oficiálnej evidencii návštev nenachádzajú. Takýmto spôsobom sa obchádza právo
na obhajobu, pretože obhajca má byť vyrozumený o každom jednom úkone s obvineným, ktorý je vo

väzbe. Dodnes nemajú zadokumentované, že operatívni pracovníci navštevovali vo väzbe A. A., O. O.
a obžalovaný nevie, či na to prokurátor dal súhlas, lebo súhlasy nie sú súčasťou spisu.

V tejto súvislosti súd uvádza, že zo svedeckej výpovede O. O. vyplýva, že vyšetrovateľ C. V. sa ho
vo väzbe mal pri nejakom úkone spýtať ako by donútili A. A., aby im dal výpoveď vo veci vraždy A.

G.. Svedok R. G. potvrdil, že policajti mu povedali, že pokiaľ nebude vypovedať proti obžalovanému,
zhnije v base. Neštandardný postup zo strany polície môže vyplývať z čestných prehlásení spísaných
za prítomnosti Q. A. A. A. a A. S.. Napokon sa k možnostiam ovplyvňovania svedkov vyjadril bývalý
vyšetrovateľ C. V. v rámci svojho výsluchu v procesnej pozícii obvineného.

Podľa názoru súdu však vyššie uvedené dôkazy nie sú spôsobilé na vyslovenie záveru, že prípravné
konanie vo veci vraždy A. G., vrátane výpovede A. A. v konaní pred súdom, bolo zmanipulované
v neprospech obžalovaného. Svedok A. A. nepotvrdil, že by ho niekto nútil vypovedať proti
obžalovanému a to napokon nevyplýva, ani z vyjadrenia O. O., podľa ktorého sa ho vyšetrovateľ C.
V. (čo tento spochybnil) mal spýtať, ako donútiť A. vypovedať vo veci vraždy G. a nie ako ho donútiť

vypovedať konkrétne proti obžalovanému. Svedok R. G. bližšie neoznačil policajtov a trestnú vec,
v rámci ktorej mal byť nútený vypovedať proti obžalovanému, preto sa súd k tomu bližšie nemôže
vyjadriť. Isteže, hypotetický spôsob získavania dôkazov, na ktorý poukázal C. V. vo svojej výpovedi
(učinenej v procesnej pozícii obvineného) súd považuje za absolútne neprijateľný a neakceptovaný,
avšak na vyslovenie záveru, že aj v tomto trestnom konaní proti obžalovanému boli dôkazy získané

neštandardným spôsobom (manipuláciou, nátlakom), je nevyhnutná existencia objektívnych dôkazov
a nie subjektívny pocit obžalovaného, A. K. a Q. A..

Rovnako sa súdu nejaví neštandardné, že osoba vo výkone väzby, ktorá sa rozhodla spolupracovať
s orgánmi činnými v trestnom konaní, komunikuje s príslušníkmi preventívno-bezpečnostnej služby

a že ju navštevujú operatívni príslušníci polície vo výkone väzby. Obžalovaný na jednej strane tvrdí,
že dochádza k stretnutiam osôb vo výkone väzby, ktoré nie sú nikde evidované, na druhej strane
poukazuje na konkrétne návštevy operatívnych pracovníkov vo väzbe v prípade A. A.. Podľa názoru
súdu ak by skutočne dochádzalo k nejakým „utajeným“ stretnutiam operatívnych príslušníkov s osobamivo výkone väzby, s vysokou pravdepodobnosťou by obžalovaný o nich ani nemal vedomosť. Skutočnosť,
že obžalovaný na konkrétne „neevidované“ návštevy poukazuje, len dokazuje, že predmetné návštevy
zaevidované boli. Súd nedokazoval, či na stretnutia s A. A. vo väzbe dal prokurátor súhlas. Nebolo totiž

zistené, že by došlo k nejakej návšteve vo väzbe s A. A., ktorá by nebola zaevidovaná a preto súd
nemal pochybnosti, že návštevy boli vykonané po splnení všetkých podmienok. Navyše nie vo všetkých
prípadoch sa súhlas v zmysle zákona o výkone väzby platnom v tom čase, za účelom predvedenia
obvinenej osoby v rámci ústavu na výkon väzby, vyžadoval (§ 7 ods. 1 zákona č. 156/1993 Z.z.).

Stretnutiami medzi operatívnymi pracovníkmi a A. A. vo výkone väzby podľa názoru súdu nebolo
porušené právo obžalovaného na obhajobu. Počas týchto stretnutí A. A. nebol vypočutý v procesnej
pozícii svedka a preto nebolo potrebné upovedomovať obhajcu obžalovaného o takomto úkone.
Rovnako nebolo porušené právo A. A. (v tom čase obvineného) na obhajobu. A. A. mohol kedykoľvek
požiadať o prítomnosť obhajcu na každom úkone. A. A. sa sám rozhodol spolupracovať s políciou a bolo
na jeho slobodnom rozhodnutí, či pri stretnutí s operatívnymi pracovníkmi bude prítomný aj jeho obhajca.

Súd ďalej uvádza, že pokiaľ boli neskôr vyšetrovatelia F. O. a O. D. uznaní vinnými zo spáchania
trestného činu, je potrebné skúmať, či sa trestných činov dopustili v súvislosti s predmetnou trestnou
vecou. Nemožno totiž považovať za nezákonné všetky trestné stíhania, ktoré tieto osoby vyšetrovali len
preto, že neskôr boli právoplatne odsúdené. Napokon aj v zmysle § 394 ods. 5 Tr. por. len spáchanie

trestného činu porušením povinnosti policajta (resp. iných osôb) je dôvodom na povolenie obnovy
konania a nie spáchanie akékoľvek trestného činu takou osobou.

K tvrdeniam obžalovaného, ktorý opakovane počas hlavného pojednávania poukazoval na nález
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 70/01 zo dňa 27.03.2003, z ktorého má byť zrejmé, že vyšetrovateľ C.

V. v rámci svojej služobnej činnosti mučil R. V., súd uvádza, že z predmetného nálezu také skutočnosti
vôbec nevyplývajú. Ústavný súd SR síce vyslovil porušenie základných práv R. V. podľa čl. 16 ods. 2
v spojení s čl. 19 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v trestnom konaní, avšak na žiadnom
mieste v tomto rozhodnutí ústavný súd explicitne neuvádza, že by C. V. mučil R. V.. Napokon z odpisu
registra trestov mal súd preukázané, že C. V. nebol doteraz súdom trestaný.

Obžalovaný ďalej spochybňoval činnosť prokurátora M. V. predloženými článkami z časopisov, ktoré
podľa názoru súdu nie sú spôsobilé na vyslovenie záveru zo strany súdu, že M. V. postupoval ako
prokurátor v rozpore so zákonom. Obžalovaný jeho vierohodnosť spochybnil aj tým, že M. V. na
hlavnom pojednávaní uviedol, že po vyhlásení rozsudku Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa

11.07.2006neprišieldoosobnéhokontaktuspredsedomsenátuR.M.G.,pričomzúradnéhozáznamuje
preukázané, že dňa 11.07.2006 prevzal M. V. od R. M. G. tri kusy videokaziet. Vzhľadom na to, že svedok
M. V. nebol konfrontovaný s predmetným úradným záznamom, na ktorý obžalovaný poukázal až v rámci
svojho vyjadrenia k svedeckej výpovedi tohto svedka, súd nemôže zaujať jednoznačné stanovisko, že
svedok pri odpovedi na túto otázku obžalovaného súd zavádzal, pretože podľa názoru súdu si svedok

objektívne, vzhľadom na odstup času, kedy k uvedenej udalosti došlo (pred sedemnástimi rokmi), na
uvedenú skutočnosť nemusí pamätať.

Súd v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak v rozsudku sa zaoberal len dôkazmi vykonanými
v prospech aj neprospech obžalovaného, ktoré súviseli s predmetnou trestnou vecou, t.j. s vraždou A.

G.. Súd sa nezaoberal všetkými námietkami obžalovaného, ale len tými, ktoré považoval za dôležité,
najmä z procesného hľadiska.

*****

Súd nevykonal viaceré dôkazy navrhnuté obžalovaným aj prokurátorom.

Prokurátor navrhoval pribrať do konania znalca z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická
antropológia, ktorý mal posúdiť, či videozáznam, ktorý bol zabezpečený z čerpacej stanice Shell zo
dňa 27.06.2000 na VHS nosiči je vhodný na antropologické skúmanie, v prípade ak áno, má vykonať

skúmanie k osobe, čo sa týka antropologických znakov (fyziologická stavba tela, ich výška, váha,
postava, motorické vlastnosti a iné) a následne má vykonať porovnanie s videozáznamom z čerpacej
stanice Shell Banská Bystrica zo dňa 11.04.2001.Súd odmietol vykonať tento dôkaz navrhnutý prokurátorom, keďže porovnávací materiál, a to
videozáznam z čerpacej stanice Shell zo dňa 11.04.2001 nebol zabezpečený v súlade so zákonom
atedasúdhopovažujezanezákonnýdôkaz,odktoréhoniejemožnéodvodzovaťďalšiedôkazy,vrátane

vyhotovovania znaleckých posudkov. Videozáznam zo dňa 11.04.2001 zachytáva obžalovaného, ktorý
sa nachádza na čerpacej stanici Shell, ktorý tam bol predvedený z výkonu väzby za účelom vykonania
vyšetrovacieho pokusu. Obžalovaný pritom nevedel, za akým účelom je eskortovaný na čerpaciu stanicu
Shell a následne po oznámení, že sa ide vykonávať vyšetrovací pokus, tento vykonať odmietol. Pokiaľ by
obžalovaný nebol vo výkone väzby, je zrejmé, že na čerpaciu stanicu Shell by sa ani nedostavil, keďže

sa vyšetrovacieho pokusu zúčastniť nechcel. Nemožno preto v trestnom konaní použiť videozáznam
z miesta, na ktoré bol obžalovaný nedobrovoľne predvedený.

Ďalej súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorom, a to pribratím znalca, ktorý má posúdiť
možnosť resocializácie obžalovaného, a to v kontexte skutočnosti, že v prípade ak bude obžalovaný
uznanývinným,vovecimuhrozísúhrnnýtrestodňatiaslobodynadoživotie.Vtejtosúvislostisúduvádza,

že možnosti resocializácie obžalovaného v kontexte možnosti uloženia doživotného trestu skúmal
Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica v konaní pod sp.zn. BB-3T/3/2008,
ktorý dňa 08.04.2022 vyhlásil rozsudok. Tento súd pri ukladaní trestu odňatia slobody skonštatoval, že
podmienky na uloženie doživotného trestu splnené nie sú. Súd sa oboznámil s aktuálnym hodnotením
obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré neobsahuje žiadne negatívne skutočnosti

a preto podľa názoru súdu, s poukazom na uplynutie času od posledného znaleckého dokazovania
(2022) v kontexte s pozitívnym hodnotením obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody, súd
nepredpokladá, že by resocializácia obžalovaného nebola možná. Navyše v zmysle ustanovenia § 405
písm. b) Tr. por. po povolení obnovy konania v prospech obžalovaného nesmie byť novým rozsudkom
uložený prísnejší trest, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku. Zákaz reformationis in peus podľa

názoru súdu platí aj v prípade ukladania súhrnného trestu, ktorý je ukladaný obžalovanému k trestu
stanovenému podľa § 404 ods. 3 Tr. por.

Súd ďalej nevykonal výsluch svedkyne L. O., keďže podľa názoru súdu výpoveď dozorujúcej
prokurátorky D. I., ktorá sa vyjadrovala k výhodám A. A., bola pre rozhodnutie súdu postačujúca.

Rovnako súd nevykonal výsluch svedkov O. D., matky M. V., R. X. a nezabezpečil ďalšie dôkazy
navrhnuté obžalovaným, a to najmä
- správu z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov (prehľad pobytu odsúdených D. M. a W. M. za obdobie od októbra
2010 do mája 2012),

- správu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov (či sa A. M. V. osobne stretol s odsúdeným D. M. v priestoroch
ústavu, či sa vykonávali úkony a ktoré osoby boli prítomné; súd má vyžiadať osobitne nielen výpis z knihy
návštev v určených priestoroch pre OČTK a pod., ale najmä výpis zo zošita úkonov PBS),
- správu z ÚVTOS a ÚVV Ilava (výpis zo zošita PBS, koľkokrát v období od mája do novembra 2012
navštívil A. M. V. odsúdeného W. M. v tomto ústave a ktoré osoby boli prítomné, aké úkony sa vykonávali,

ako dlho úkony trvali),
- správu z Krajského obchodného súdu v Banskej Bystrici (všetky rozhodnutia, v ktorých žalovaným boli
C. V. a A. G., žalobcom mal byť Slovnaft, a.s., konanie prebiehalo už od roku 1998),
- zdravotnú dokumentáciu M. V. (resp. zistiť kedy zomrel, kedy utrpel mozgovú porážku a či mohol
komunikovať s okolím; malo by sa jednať o obdobie rokov 2006-2007)

- kompletný operatívny spis od NAKA – Stred týkajúci sa vraždy A. G. a C. I., ktorý sa vedie aj pred
začatím trestného stíhania vo veci, aj paralelne s trestným stíhaním; v tomto spise sa nachádzajú všetky
úradné záznamy operatívcov N., A., G. a ďalší o návštevách A. a O. vo väzbe; z uvedeného bude zrejmé,
ktorí policajti koľkokrát navštívili A. pred podaním trestného oznámenia 02.02.2006 a čo bolo predmetom
ich rozhovoru, od príslušníkov PBS v Ilave vyžiadať všetky záznamy; nie anotácie a informácie týkajúce

sa A.)
- potvrdenie od príslušných orgánov, že v čase vraždy A. G. bol F. F. na slobode,
- z MV SR, odbor ochrannej služby vyžiadať informáciu, od kedy do kedy boli G. O. a G. Q. zaradení
do programu na ochranu svedkov,
- z MV SR, odbor ochrannej služby, vyžiadať kópie ochrannej dohody uzatvorenej medzi W. M. a PPZ

a ZVJS v roku 2012, W. M. a PPZ v r. 2022, R. G. a PPZ a ZVJS v októbri 2013 a R. G. a PPZ v decembri
2013
- a ďalšie dôkazy.Podľa názoru súdu na hlavnom pojednávaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie vrátane dôkazov
navrhnutých obžalovaným. Viaceré vyššie uvedené navrhnuté dôkazy, ktoré súd nevykonal, presahujú
potreby predmetného trestného konania.

Pokiaľ ide o zabezpečenie operatívneho spisu súd uvádza, že obžalovaný má právo nahliadať
do súdneho spisu, ktorého súčasťou je vyšetrovací spis, ktorý obsahuje všetky dôkazy vykonané
počas trestného konania. Úradné záznamy (hoc ich aj v tomto konaní súd na hlavnom pojednávaní
oboznamoval) nemôžu slúžiť ako dôkaz, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by

obžalovaný mal právo nahliadať do operatívnych záznamov polície. Súd nezabezpečil ani ochrannú
dohodu, keďže táto môže obsahovať údaje, na základe ktorých by mohlo dôjsť k odhaleniu totožnosti
chráneného svedka.

Obžalovaný napokon navrhoval pribrať znalcov z odvetvia psychológia, psychiatria a toxikológia za
účelom vyšetrenia A. A., S. E., W. M. a R. G.. Obžalovaný navrhuje ich kompletné vyšetrenie, t.j.

odobrať vzorky moču, vlasy, sliny a vyšetriť k užívaniu pervitínu a rôznych utlmujúcich liekov; zabezpečiť
kompletnú zdravotnú dokumentáciu vyššie uvedených osôb; predložiť znalcom kompletný spis spolu so
znaleckými posudkami, ktoré súdu obžalovaný predložil a znalecké vyšetrenie zamerať na vierohodnosť
a zisťovaní motivácie ich výpovedi.

Súd nevykonal ani tento dôkaz navrhnutý obžalovaným, keďže vierohodnosť svedkov vyhodnotil
v kontexte vykonaných dôkazov a zaoberal sa ňou v inej časti rozsudku. Pokiaľ ide o argument
obžalovaného, že viacerí svedkovia užívali drogy, čo má vplyv na ich hodnovernosť, súd uvádza, že
svedkovia A. A., O. O., S. E., W. M. a R. G. najskôr obžalovaného neusvedčovali zo spáchania trestného
činu, pričom následnú zmenu výpovedí v neprospech obžalovaného odôvodnili. Súd nemal preukázané,

že všetci svedkovia, hoc aj nepriamo usvedčujúci obžalovaného zo spáchania vraždy A. G., začali pred
usvedčovaním obžalovaného užívať omamné látky. Navyše podľa názoru súdu, aj prípadné užívanie
omamných látok ešte automaticky, bez ďalšieho, neznižuje hodnovernosť výpovedí takých svedkov.
Obžalovanýpritomzmenuvýpovedískôrodôvodňovalzačiatkomspoluprácesvedkovsorgánmičinnými
v trestnom konaní a poskytnutím rôznych výhod týmto svedkom a nie skutočnosťou, že by začali užívať

drogy.

*****

Súd teda uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu „Vražda“ podľa § 219 ods. 1, ods. 2

písm. h) zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z., keďže mal súd spoľahlivo preukázané,
že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Z vykonaných dôkazov je
preukázané, že obžalovaný mal úmysel usmrtiť A. G. dlhšie časové obdobie pred spáchaním skutku, na
spáchanie skutku sa pripravoval. Zabezpečil si auto, ktoré po spáchaní skutku zapálil, zbraň, vysielačky,
ďalšiu osobu za účelom odvozu zo Slovenskej Ľupče a pred spáchaním skutku si prehliadol okolie,

kde A. G. býval a pracoval. Konal tak na základe požiadavky osôb, ktoré za skutok vyplatili odmenu
1.000.000,- Sk, z ktorej 600.000,- Sk prevzal obžalovaný, 400.000,- Sk svedok A. A., z ktorých 100.000,-
Sk odovzdal A. S.. Obžalovaný konal za finančnú odmenu, pričom získanie finančného prospechu za
spáchanietrestnéhočinuvraždy,ktorúobžalovanýpripravoval,možnopovažovaťzaobzvlášťzavrhnutia
hodnú pohnútku. Obžalovaný sa konania dopustil na základe predchádzajúcej dohody s tromi členmi

organizovanej skupiny (§ 89 ods. 26 zákona č. 140/1961 Zb). O fyzickej likvidácii A. G. rozhodol A.
K., ktorý bol za tento skutok právoplatne odsúdený. L. A. G. mala odstrašiť ďalších svedkov, ktorí by
vypovedali proti A. K..

Obžaloba bola pôvodne podaná pre skutok, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako trestný čin „Vražda“

podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2023 (č.l. 4425) s poukazom na ustanovenie § 244 ods.
2 Tr. por. upozornil strany, že skutok mieni ďalej posudzovať ako trestný čin „Vražda“ podľa § 219
ods. 1, ods. 2 písm. h) zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona z roku 183/1999 a v tejto súvislosti

vyzval obžalovaného, obhajcu a prokurátora, aby oznámili, či navrhujú v súvislosti so zmenou právnej
kvalifikácie vykonať dôkazy, ktoré doteraz nenavrhli. Obžalovaný, obhajca ani prokurátor sa k výzve zo
strany súdu nevyjadrili.Pokiaľ obžalovaný namietal, že súd ho neupozornil aj na zmenu skutkovej vety, súd uvádza, že v zmysle
§ 244 ods. 2 Tr. por. je súd povinný upozorniť strany, že skutok je potrebné posudzovať podľa iného
ustanovenia zákona. Citované zákonné ustanovenie teda neukladá povinnosť súdu upozorniť strany aj

na zmenu skutkovej vety. Napokon k zmene skutkovej vety pri zmene právnej kvalifikácie v praxi ani
nemusí dôjsť. Tvrdenia obžalovaného, že z dôvodu, že ho súd neupozornil na zmenu skutkovej vety,
nevie, pre aký skutok je trestne stíhaný, súd neakceptuje. Obžalovaný sa aktívne obhajoval, svedkom
kládol otázky, navrhoval dôkazy a teda z jeho celkového postoja nie je zrejmé, že by nevedel, z čoho je
obvinený, čo však samozrejme môže byť forma jeho obhajoby.

Súd na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe tak, aby
tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu (§ 163 ods. 3 Tr. por.) a zároveň, aby totožnosť skutku
zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.). Okresný súd pri posudzovaní totožnosti skutku vychádzal
z judikovaných rozhodnutí iných súdov (ZSP č. 7/2012; Rt-64/1973; Rt-52/1979; Rt-50/1981; Rt-9/1997),
v zmysle ktorých podstatu skutku tvorí konanie páchateľa a následok týmto konaním spôsobený, ktorý

je relevantný z hľadiska trestného práva.
Totožnosť skutku je zachovaná v prípade:
- úplnej zhody konania a následku
- zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku
- zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní

- ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, avšak za
predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach.

Teória ani prax teda nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami
uvedenými v obžalobe a výrokom rozsudku súdu. Stačí zhoda medzi podstatnými skutkovými

okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci
dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak,
že sa k nemu pripoja nové skutočnosti (v obžalobe neuvedené) alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti
v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávne alebo sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú,
pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku (rozh. NS SR č. 1TdoV 19/2011 – ZSP č. 7/2012).

Súd preto (podľa vykonaných dôkazov) upravil skutok tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

*****

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 31

zákona č. 140/1961 Zb.

Súd uvádza, že v danom prípade boli splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu. Obžalovaný
tento trestný čin spáchal dňa 27.06.2000, t.j. ešte predtým ako bol vyhlásený rozsudok Špeciálneho
súdu Pezinok sp.zn. BB-3T/-3/2008 zo dňa 24.02.2009, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 2Toš/5/2009 zo dňa 13.09.2010, rozsudkom Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp.zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 08.04.2022 a rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1To/9/2022 zo dňa 07.09.2022. Súd ďalej konštatuje, že
predmetnéodsúdenieŠpecializovanéhotrestnéhosúduešteniejezahladené,vdôsledkučohojemožné
súhrnný trest s týmto odsúdením obžalovanému uložiť (§ 35 ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb.).

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp.zn.
BB-3T/3/2008 zo dňa 08.04.2022 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1To/9/2022 zo dňa 07.09.2022 bol obžalovanému uložený samostatný trest odňatia slobody vo výmere
24 rokov v III. nápravnovýchovej skupine. Vo veci Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica sp.zn. BB-3T/3/2008 bol obžalovanému pôvodne uložený súhrnný trest
odňatia slobody na doživotie a trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov v III. nápravnovýchovnej
skupine, uložený mu vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T/31/2001 zo dňa 28.06.2007,
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2To/1/2008 zo dňa 11.11.2008 bol
zrušený.

Z dôvodu povolenia obnovy konania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T/31/2001
Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica rozsudkom sp.zn. BB-3T/3/2008 zodňa 08.04.2022, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1To/9/2022 zo
dňa 07.09.2022 uložil obžalovanému trest v zmysle § 404 ods. 3 Tr. por.

Súd neuložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody na doživotie tak ako to navrhoval prokurátor,
keďže podľa názoru súdu neboli splnené podmienky na uloženie takého trestu. Súd opakuje, že v zmysle
ustanovenia § 405 písm. b) Tr. por. po povolení obnovy konania v prospech obžalovaného nesmie byť
novým rozsudkom uložený prísnejší trest, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku. V pôvodnom
rozsudku bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov v III. nápravnovýchovej

skupine. Zákaz reformationis in peus podľa názoru súdu platí aj v prípade ukladania súhrnného trestu,
ktorý je ukladaný obžalovanému k trestu stanovenému podľa § 404 ods. 3 Tr. por. (porov. Šámal a kol.,
Trestní řád II, Veľké komentáře, str. 3435). Z tohto dôvodu súd neuložil obžalovanému súhrnný trest, ale
v zmysle § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu.

Súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej N. G. škodu vo výške 1.346,10 €. Ide o sumu

zodpovedajúcu nákladom na pohreb, ktorá bola priznaná aj v pôvodnom konaní a obžalovaný túto škodu
neuhradil.

Súd odkázal poškodeného UNIQUA poišťovňa, a.s. s nárokom na náhradu škody na civilný proces,
keďže medzičasom došlo k zániku pôvodnej poškodenej spoločnosti a nie je zrejmé, či na nastupujúcu

spoločnosť prešla aj táto pohľadávka.

Súd nerozhodoval o škode vzniknutej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., keďže z vyjadrenia
poškodeného vyplýva, že škoda priznaná pôvodným rozsudkom, bola zaplatená.

Rozsudok bol prijatý senátom okresného súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.