Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 24, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124010413
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gálová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124010413.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 24. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom F., D. XXX/
XX G. H. I. XX,

pre skutok, že

od presne nezisteného mesiaca roku 2015 do 14.07.2022 prevažne v Polomke, v rodinnom dome na
ul. Nálepkova č. 800/18, najmä pod vplyvom alkoholu, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej
bývalej manželke J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., D. XXX/XX a ich spoločným maloletým deťom
K. B., nar. XX.XX.XXXX, V Č., nar. XX.XX.XXXX a L. B., nar. XX.XX.XXXX takým spôsobom, že približne
trikrát do týždňa svoje maloleté deti, najmä V. Č. a L. Č. bil remeňom a vulgárne im nadával, bezdôvodne,
ako jediná príjmovo sebestačná osoba odmietal nakupovať do domácnosti potraviny, v dôsledku čoho

nemali čo jest' a boli nútení si požičiavať peniaze a stravu od rôznych osôb, v domácnosti opakovane
vypínalelektrinu,internetavykurovaniebezohľadunapoveternostnépodmienky,svojubývalúmanželku
aj pred ich deťmi ponižoval tým, že jej hovoril, že nič nedokáže, je bezvýznamná nula, nevie si nájsť
prácu, zakazoval jej používať zariadenie domu, najmä kúpeľňu, všetkých ich opakovane vyhadzoval z
domu a to aj v nočných hodinách, v dôsledku čoho boli nútení túlať sa po uliciach v Polomke a okolitých
poliach až pokiaľ nevytriezvel, v dôsledku čoho sa z obavy z jeho správania všetci zamykali v

spálni domu, pričom približne od novembra 2021, keď mu bývalá manželka povedala, že sa s ním
rozvedie, sa jej začal vyhrážať zabitím s tým, že to bude najlepšie riešenie, lebo sa tým všetko ukončí
a ak pôjde na políciu, bude to ešte horšie,

ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), j) Tr. zák.

spod obžaloby oslobodzuje

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 19.04.2024 obžalobu na vtedy obvineného A. B.
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr.

zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.06.2024 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. a) Tr. por., že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že všetky skutočnosti, ktoré sú uvedené
v skutkovej vete obžaloby, sú nepravdivé. Obžalovaný s poškodenou uzavreli manželstvo v roku 2013,

až do roku 2014 pracoval obžalovaný v zahraničí. Od roku 2014 už pracoval na Slovensku a kúpili
si dom v Polomke, ktorý prerábali. Poškodená nikdy nepracovala, obžalovaný s tým súhlasil, aby sa
starala o deti. Poukázal na to, že sa venoval rodine. Venoval sa deťom, chodili spolu na výlety, nebol
žiadny problém. Jediný problém v spolužití bol ten, že poškodená neznášala rodičov obžalovaného,
nemala s nimi dobré vzťahy a zakazovala, aby sa s nimi ako rodina stretávali, preto deti obžalovaného

a poškodená nechodili k jeho rodičom. Aj keď prišiel jeho brat alebo sestra, poškodená zobrala deti
a odišla preč. Problém v spolužití nastal v roku 2020, keď sa mu poškodená začala odcudzovať, začala
sa mu vyhýbať a v podstate to preniesla aj na deti. Začala sa stretávať so susedom Pohančaníkom,
s ktorým mala podľa obžalovaného pomer. Dokonca našiel aj SMS správy, ktoré posielal svedok F.
poškodenej. Obžalovaný preto išiel za poškodeným, aby sa s ním o tom porozprával. Hovoril mu, že

majú tri maloleté deti, aby nechal poškodenú na pokoji. Následne mu aj svedok F. poslal SMS správu, že
prepáč, že som ti rozbil rodinu. Ako mala poškodená pomer v podstate chcela, aby obžalovaný odišiel
z dom, pričom ho odrezala od detí. Spravila to tak, že zamkla vrchné poschodie. Poškodená spolu
s deťmi bývali na prízemí, kde bola obývačka, kuchyňa, kúpeľňa

a spálňa. Obžalovaný býval na hornom poschodí, kde bola kúpeľňa a tri detské izby. Keďže poškodená
zamkla prechodové dvere, obžalovaný nemal prístup ani do kuchyne. Obžalovaný vyzýval poškodenú,
že aby išla bývať k druhému mužovi, keď ho nechce, čo však poškodená odmietla.

Obžalovaný ďalej poprel, žeby dôvodom problémov v rodine bolo požívanie alkoholu z jeho strany vo

zvýšenej miere. Obžalovaný vôbec nepije, nefajčí a nepije ani kávu, nenavštevuje krčmy a nepožíva
alkohol vo zvýšenej miere ani cez víkendy. Poškodená zavrela prechodové dvere asi niekedy na jeseň,
krátko predtým, ako podala návrh o rozvod v novembri roku 2021. Keďže obžalovaný nemal prístup do
kuchyne, varil si väčšinou len instantné rezance v kúpeľni. Ďalej poprel, že by bil deti remeňom trikrát
do týždňa, že by im vulgárne nadával. Svoje deti má rád a sú mu najbližšie. Čo sa týka zabezpečovania

potravín do rodiny, pred covidom robili nákupy spoločne, počas covidu nakupoval len on. Obžalovaný
nesúhlasil s tým, že by odopieral stravu poškodenej, alebo že by jeho deti nemali čo jesť. Čo sa týka
vypínania elektriky a kúrenia, tak aj túto skutočnosť obžalovaný poprel. Stalo sa, že sa vypínal internet,
nakoľko tam bol zlý signál, ale potom sa to zlepšilo. Vyostrenie hádok medzi ním a poškodenou vznikli
hlavne vtedy, keď obžalovaný zistil, že poškodená má pomer. Obžalovaný nezakazoval poškodenej

chodiť do práce, dokonca sa snažil jej nájsť prácu, chodili spolu na pohovory. Poškodená však nebola
spoločenská a nechcela sa stretávať s ľuďmi.

Čo sa týka skutočnosti, že mal obžalovaný vyhadzovať poškodenú z domu spolu s deťmi, priznal, že
povedal poškodenej, aby išla preč, ale popiera, že by ich naozaj z domu aj vyhodil. Nesúhlasí s tým, že

by sa poškodená spolu s deťmi zamykali preto, že sa ho báli. Poškodená sa chcela od novembra 2021
rozviesť a obžalovaný s tým nesúhlasil, nakoľko chcel zachovať rodinu. Popieral, že by sa poškodenej
vyhrážal zabitím v tomto období. Keďže sa spolužitie s poškodenou nezlepšilo, obžalovaný súhlasil
s rozvodom manželstva v roku 2022. Po rozvode jej obžalovaný povedal, že keď má iného, nech sa
k nemu odsťahuje. Nakoniec sa odsťahoval on, niekedy na jar 2022 si začal prerábať letnú kuchyňu

v záhrade a začal tam aj bývať. Obžalovaný v podstate do domu ani nechodil, býval len v letnej
kuchyni. Po rozvode boli deti zverené poškodenej. Obžalovaný, keďže bola väzba nahradená dohľadom
probačného a mediačného úradníka, býval v Polomke pri lyžiarskom vleku, potom však nezvládol platiť
aj nájomné aj výživné na deti a odsťahoval sa z Polomky. V súčasnosti býva u rodičov v H. I..Čo sa týka príjmu rodiny, celý príjem od roku 2015 až do roku 2021 zabezpečoval obžalovaný.
Poškodená sa zamestnala až v roku 2021, pričom jej obžalovaný pomohol vybaviť prácu. Čo sa týka
príjmu manželky do jesene roku 2021, boli rodinné prídavky a daňový bonus, inak všetky úhrady týkajúce

sa detí, domácnosti, stravy, všetko bolo z príjmu obžalovaného. Príjem obžalovaného bol okolo 1 000,-
Eur mesačne v čistom, ale keďže obžalovaný prerábal aj dom a potrebovali peniaze, pracoval aj cez
víkendy na prerábkach bytov.

Čo sa týka detí, je názoru, že sa preto deti prestali s ním baviť, nakoľko boli pod vplyvom poškodenej.
Poškodená sa im od malička venovala, mala na nich výrazný vplyv. Obžalovaný si myslím, že mal
s najstaršou dcérou dobrý vzťah, vodil ju ľudovej školy, aj keď bola na strednej normálne sa spolu bavili,
kúpil je notebook, telefón. Vylúčil, že by mal s dcérou nejaký fyzický konflikt. Myslí si, že poškodená
preto podala trestné oznámenie na jeho osobu, nakoľko mala milenca a chceli sa ho zbaviť. Obžalovaný
spolu s rodinou jedávali spolu, ale potom, ako ho vymkli, už nejedli spolu. Napr. kúpil maloletému synovi

narodeninovú tortu, dal ju na stôl, ale poškodená zakázala, aby sa jej maloletý dotkol.

Okrem výsluchu obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkov poškodených, a to bývalú
manželku obžalovaného J. B., plnoletú dcéru obžalovaného a poškodenej K. B., svedkov H. F., H. M., H.
C.,H.H.,N.H.,O.P.L.,Q.R.,P.N.,H.R.,ďalejznalkyne,atoH.S.R.,H.E.B.aF.H.T.,prečítalvýpoveď

maloletého svedka poškodeného L. B., svedkov S. F., U. M., K. V., T. B., E. B. a W. B., prečítal znalecké
posudky znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Jána Konôpku ohľadne obžalovaného a poškodenej, ako
aj ďalšie listinné dôkazy, vzťahujúce sa na vec, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Svedkyňa poškodená J. B., bývalá manželka obžalovaného uviedla, že zhoršenie spolužitia

s obžalovaným nastalo v roku 2020, keď začalo osočovanie a ponižovanie zo strany obžalovaného, a to
na dennom poriadku. Priznala, že obžalovaný obýval vrchnú časť domu, kde si prerobil izbu, ale chodil aj
dole do kuchyne a kúpeľne a vtedy sa stretávali. Mala pocit, že ho všetko rozčuľuje, čo urobí alebo povie.
Problémy v spolužití boli aj v predchádzajúcom období, keď obžalovanému všetko vadilo, aj keď deti
plakali. Hneval sa, že je nevyspatý. Začalo sa k tomu pridružovať, že len on zarába peniaze, že nemá

ona na nič nárok. Nepodarilo sa jej zamestnať, mala predĺženú materskú dovolenku až do šiestich rokov
syna, nakoľko mal zdravotné problémy, bol často chorý. Potom sa snažila zamestnať, mala žiadosti
po celom Horehroní, ale bezvýsledne. Poškodená zotrvala na tom, že obžalovaný bil deti remeňom
aj palicou. Bolo to vtedy, keď sa rozčúlil, napr. keď sa hlasnejšie hrali. Čo sa týka vypínania elektriky,
internetu, kúrenia, vody, tak to bolo posledné dva roky spolužitia. Stalo sa to aj raz do týždňa, resp.

dvakrátdotýždňa,väčšinoukeďbolopitýalebopodnapitý.Všetkosatodialovobdobí,keďjuobžalovaný
podozrieval z nevery so susedom Pohančaníkom. Poškodená však poprela, že by v tomto období mala
pomer. So susedom F. sa stretávali, ale sa len rozprávali. Keďže jej obžalovaný neustále kontroloval
mobil, tak chcela, aby sa spamätal, aby niečo urobil pre záchranu ich vzťahu, tak navrhla susedovi
F., aby jej napísal ľúbostné SMS správy. Účinok to však nemalo taký, aký očakávala. Obžalovaný bol

ešte viac agresívny a ešte viac žiarlil. Poškodená nepovedala obžalovanému, aby odišiel zo spoločnej
domácnosti, že ho nemá rada, povedala mu len, že ak sa takto bude správať, že požiada o rozvod. On
sa jej však vyhrážal, že ju

vyhodízdomu,žeprídeovšetko.Situáciasanezlepšovala,pretovnovembri2021podalanávrhorozvod
a rozviedli ich v apríli 2022.

Na otázku sudkyne, prečo podávala poškodená trestné oznámenie až v júli 2022, poškodená uviedla,
že si myslela, že keď ich súd rozvedie, že obžalovaný odíde zo spoločnej domácnosti, lebo má kde ísť,

na rozdiel od nej. Mohol ísť bývať k sestre, ale on si začal vo dvore prerábať letnú kuchyňu, pričom
to prerábal ako veľkú stavbu, pričom vždy, keď vyšla poškodená s deťmi na dvor, vykrikoval, nadával
jej. Namontoval si tam aj kameru. Poškodená nechcela obžalovaného vyhodiť z domu, chcela sama
odísť z domu s deťmi. Hľadala si bývanie, ale bezvýsledne, finančne by to neutiahla. Poškodená prosila
obžalovaného, aby prestal chodiť do spodnej časti domu, neskôr aj do domu, lebo vždy keď bol dole,

tak to bolo spojené s búchaním, trieskaním, kopaním. Poškodená žiadala obžalovaného, aby chodil
zadným oknom, tam sa nemusel plaziť, mohol riadne chodiť.Čo sa týka požívania alkoholu zo strany obžalovaného, posledné dva roky spolužitia pil vo zvýšenej
miere. Veľakrát ležal na zemi, mal okolo seba zvratky a výkaly. Nevie preto, ako mohol vydržať
obžalovaný v práci bez alkoholu, lebo keď prišiel domov, tak sa určite niekde zastavil na alkohol.

Obžalovaný aj doma pil, keď prišiel z nákupu, videla, ako nesie prepravky s pivom, v pivnici videla aj
fľaše s tvrdým alkoholom. Stávalo sa, že keď prišiel obžalovaný pod vplyvom alkoholu a začal vrieskať,
tak poškodená spolu s deťmi radšej odišli preč. Poškodená nemohla používať kúpeľňu, keď ju tam
našiel obžalovaný, rozčúlil sa. Čo sa týka vzťahu so susedom Pohančaníkom, poškodená sa s ním
začala zbližovať až po rozvode manželstva a teraz tvoria pár. Trvala na tom, že obžalovaný deti bil

remeňom, dievčatá bil už keď mali 10 rokov. Ako dôvod to bolo hocičo, napr. keď ho niečo naštvalo. Syna
nebil remeňom a palicou, toho skôr fackal. Veroniku buchol aj tak, že mala modrinu na tvári. Na otázku
obhajcu, prečo poškodená nemala žiadne kamarátky, nenadväzovala žiadne známosti, uviedla, že ako
matka sa mala starať o deti, o domácnosť, nemala sa kade flákať. Vyslovene jej obžalovaný nezakazoval
kamarátky, ale keď prišla suseda, tak mu to vadilo. Čo sa týka vulgárnych nadávok obžalovaného voči
deťom, bolo to vtedy, keď sa mu vzopreli. Raz prišli z prechádzky s K., obžalovaný jej začal vulgárne

nadávať a poškodená ani nevie prečo. Nadával bežne sopliak, zasran. Čo sa týka nadávok, boli to ako
kurva skurvená, tieto nadávky smerovali voči nej ako aj dcére K..

Svedkyňa poškodená K. B. vypovedala na hlavnom pojednávaní, pričom sudkyňa musí konštatovať, že
svedkyňa nevedela súvisle vypovedať a popisovať spolužitie a správanie obžalovaného voči jej osobe,

prípadne jej matke alebo súrodencom. Počas celého výsluchu bola rozrušená, mala slzy v očiach, triasol
sa jej hlas, v rukách mädlila vreckovku a rukou si zakrývala tvár z tej strany, ako sedel obžalovaný. Súd
preto musel svedkyni klásť otázky.

Na otázku, či je pravda, že ich otec bil trikrát do týždňa, svedkyňa povedala, že ich bíjaval už keď bola

malá, ale z akého dôvodu, to uviesť nevie. Je pravdou, že ju a sestru a brata bíjaval remeňom. Na
otázku, z akého dôvodu, poškodená uviedla, že to bola aj hlučná

hra. Podľa svedkyne otec pil alkohol, doma videla bedňu piva, ktorá sa míňala a v skrinkách bol aj tvrdý
alkohol. Prišiel aj z krčmy opitý, ale svedkyňa nevedela uviesť z ktorej krčmy. Vypínal im elektriku, ale

nevie, kedy to začalo a posledné roky im vypínal internet, taktiež nevie, z akého dôvodu. Poškodená
spolu s deťmi sa začali zamykať pred otcovým agresívnym správaním. Na otázku sudkyne, či sa
ohľadne správania otca niekomu zdôverovala okrem matky a súrodencov, poškodená uvádzala, že nie,
že nikomu. Nevedela sa vyjadriť, kedy ju bil obžalovaný remeňom, ale určite, keď bola dieťa, tak mala
modriny, ale presne to uviesť nevie. Na otázku sudkyne, či svedkyňa poškodená videla, ako obžalovaný

bije remeňom jej sestru a brata, poškodená neodpovedala. Následne uviedla, že ich otec viackrát vyhodil
zdomu,keďbolpodvplyvomalkoholuabolotospojenésvyhrážkami.Zhoršilosatopredrozvodom,bola
svedkom ako sa vyhrážal obžalovaný mame smrťou. Na otázku sudkyne, či poškodená má rada otca,
odpovedala, že nie, že nemá k nemu vzťah. Čo sa týka vyhrážok zabitím, tak poškodená raz na strednej
bola svedkom, ako sa obžalovaný mame vyhrážal a povedal, aby odišli preč, že nech to nevidíme. Vtedy

prišiel domov opitý a začal kričať a vyhrážať sa. Z toho dôvodu sa potom poškodená spolu s deťmi túlala
po ulici v zime. H. aj deti nemali v Polomke známych, s ktorými sa častejšie stretávali. Svedkyňa
nemala kamarátov, ktorým by sa zdôverila. Čo sa týka voľného času, chodili na prechádzky len ona so
súrodencami a s matkou, otec s nimi nikdy nebol, lebo keď bol, tak to bolo nervné. Učila sa s nimi len
matka. Stalo sa, že sa ich obžalovaný opýtal, ako ide škola, ale nemyslí si, že to bolo úprimné. Myslí

si, že to preto nebolo úprimné, lebo ich chcel obžalovaný zosmiešňovať. Čo sa týka kričania zo strany
obžalovaného, kričal vtedy, keď sa vracal z krčmy alebo z práce a bol pod vplyvom alkoholu, opitý bol
možno aj dvakrát do týždňa. Podľa nej určite bol aj cez víkend opitý. Rodina sa nestretávala s ostatnou
rodinou. Čo sa týka vzťahu jej matky so susedom Pohančaníkom, podľa svedkyne mama nemala pomer
s F. počas manželstva. Všetky konflikty z tohto dôvodu boli neopodstatnené. Na otázku sudkyne, ako

to poškodená vie, uviedla, že jej to povedala mama. Čo sa týka nadávok voči jej osobe, tak jej otec
povedal, že je kurva, bolo to vtedy, keď mamu podozrieval z nevery a povedal jej, že sú so sestrou
sprosté ako mama.

Vzhľadom na správanie svedkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní, keďže nebol v prípravnom

konaní vyhotovený psychologický posudok ohľadne tejto svedkyne, súd nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalkyňou z odvetvia psychológie PhDr. Martou Halašovou. Znalkyňa po vyšetrení
poškodenej zistila, že jej psychický stav je mierne nestabilizovaný. Intelektová úroveň je celkovo v rámci
normy. U poškodenej sa formuje priemerne štrukturovaná osobnosť so známkami strnulosti, narušeniakontaktu a komunikácie, šablónovitosti myslenia, formálnosti, nevýraznosti, utiahnutnosti (zjavné
schizoidné črty). Jej osobná veková identita je narušená. Afektivita je chudobná, má plytký citový život,
egocentrizmu, znaky asociality. Je schopná racionálne účinne riešiť rôzne situácie vytesnenia emócií.

Nie je sugestibilná. Nie je citlivá voči morálnym problémom. Má ťažkosti s nadviazaním a udržiavaním
kontaktu; nízka podnikavosť, neistota, bojazlivosť; silne rozrušená, keď ju iný pozorujú. V spoločenskom
styku je hanblivá, rozpačitá, zdržanlivá, plachá, znížená sebadôvera, napätie. Poškodená K. B. je
schopná na svojej úrovni vývinu osobnosti vnímať prežité skutočnosti, tieto si zapamätať a prípadne ich

reprodukovať. Senzorický aparát je bez postihnutia, vnímanie v norme, mnestické výkony sú celkovo
priemerné. Dlhodobá a logická pamäť je priemerná, krátkodobá auditívna pamäť je priemerná. Rečový
prejav s bežnou slovnou zásobou, pohotovosť a plynulosť je podpriemerná.

Na otázky k všeobecným témam rovnako ako k vyšetrovanému skutku odpovedá skôr úsporne,
generalizovane, neuvádza detaily. Znalkyňa nezistila u svedkyne výraznejšie sklony s fantazijnému

spracovaniu skutočnosti a vedomému klamstvu; opisuje vlastné vnímanie predmetných situácií. Nie je
sugestibilná. Môže byť domýšľavá a do istej miery účelovo spracovávať jednotlivé údaje, má tendenciu
disimulovať rôzne slabôstky a chyby, chce robiť dobrý prejav. Vierohodnosť poškodenej je do istej miery
znížená. Poškodená rovnako ako jej mladší brat L. na všeobecnej úrovni uvádza negatívne otcovo
správanie voči matke a voči sebe spôsobom navodzujúcim dojem, že takéto správanie obžalovaného

bolo dlhodobé a sústavné (od malička), avšak, keď je k typu agresívneho správania sa otca a častosti
takéhoto správania dopytovaná, uvádza epizodické agresívne správanie obžalovaného. Napr. že sa
to stalo raz. Evidentne lojalizuje s matkou, používa prvky matkinej rétoriky, voči matke zaujíma
ochraniteľský postoj, je prajná k jej partnerstvu so svedkom F., kým voči otcovi je frontálne negatívna,
nepriateľsky naladená rovnako ako jej matka. Výrazná je tendencia vyhýbať sa opisu predmetných

situácií, minimalizovať a zovšeobecňovať, pričom vzhľadom na zistenú intelektovú kapacitu a pamäťové
výkony by bolo na mieste očakávať presnejšie a úplnejší opis týchto skutočností.

U poškodenej znalkyňa nezistila výraznejšie násilné konanie zo strany obžalovaného, ktoré by
pociťovala ako ťažké príkorie. Možno však u nej konštatovať relatívne vysokú hladinu úzkostlivosti (ako

osobnej charakteristiky) a zvýšenú úzkosť v prežívaní v súčasnosti. Zistené boli tiež známky minimálnej
až miernej depresie a známky adaptačných ťažkostí. U poškodenej ide hlavne o psychotraumatizáciu
jednak z jej prítomnosti počas konfliktu medzi rodičmi, jednak z očakávaných konfliktov. Rodičovské
disharmónie sa prejavili na konaní obidvoch rodičov voči deťom. Kým matka s neporovnateľne väčšími
priestorovými a časovými možnosťami nakloniť si deti na svoju stranu, utvorila s deťmi silnú koalíciu

voči otcovi (pričom poškodená ako najstaršia dcéra najviac lojalizovala s matkou) a orientovala
ich na pozitívny vzťah k svojmu priateľovi, otec matke ustupoval, postupne strácal vplyv na deti
a pravdepodobne epizodicky pod vplyvom alkoholu nezrelo, neprimerane, žiarlivecky aj agresívne
reagoval voči matke. Matku s deťmi sledoval mimo domu a neskôr uvoľnil materiálny, sociálny a emočný
priestor v živote poškodenej. Deti prežívali domnelé krivdy voči preferovanému rodičovi, v tomto prípade

matke, ako svoje vlastné. Poškodená K. B. mohla kopírovať nielen matkine správanie, ale aj matkine
názory,prežívanie,pocity,čomohlopostupnezhoršiťsebaprežívaniepoškodenej,atonadisponovanom
schizoidnom a úzkostlivom osobnostnom teréne.

Svedkyňa poškodená dcéra obžalovaného E. B. tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní

využila svoje právo nevypovedať.

Svedok, osoba mladšia ako 18 rokov L. B. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že otec im
celý čas robil zle, kričal na nich, bil ich a preto chceli, aby odišiel. Pritom nadával aj mame a dával im

facky. Býva s mamou a sestrami K. a E. v dome v Polomke na ulici Nálepkova 818. Kým s nimi býval aj
otec, tak bývali všetci v jednej izbe, ale teraz už bývajú každý sám vo svojej. 0 nich sa starala mama,
nikto iný jej nepomáhal a otec im robil zle. Otec zarábal peniaze, ktoré používal pre seba a oni žili len z
toho, čo zostalo. Otec sa o domácnosť nestaral, väčšinou sa zdržiaval na poschodí domu, kde napríklad
púšťal vodu a oni to potom museli platiť. Otcovi na mame niečo vadilo, chcel jej spraviť zle. Teraz, keď

otec s nimi nebýva, cíti sa lepšie, predtým pred ním utekali a stalo sa, že boli aj do 22.30 h von, aby
s ním nemuseli byt'. Raz, keď prišiel opitý sa pred ním museli skryť. Otec pil, keď prišiel z roboty, šiel
do krčmy, kde sa opil a potom robil doma zle. Mame nadával, že je kurva a piča a mama mu povedala,
že je sviňa. Takéto nadávky boli u nich doma takmer každý deň, horšie to bolo, keď bol otec opitý. Keďsa rodičia hádali, on so sestrami väčšinou odišiel z domu, aby to nemuseli počúvať. Stalo sa, že ho so
sestrami vyhodil z domu , zamkol dvere a povedal im, že nemusia vidieť, ako ide mamu zabiť. Mamu
tiež naháňal po dvore so sekerou v ruke, udrel ju tiež päsťou, zvalil ju na zem, ako to robia policajti, keď

dávajú putá. Otec ho niekedy vyslovene nútil, aby spolu zápasili, pričom jemu sa to nepáčilo. Niekedy
v dome vypol aj elektrinu a vodu . Otec chodieval domov opitý veľmi často a niekedy bol pred krčmou
už ráno, keď on išiel do školy. Mama vôbec nepije, pričom otec pil aj v robote s kolegami. H. sa s otcom
rozviedla pretože im robil zle. Z toho, ako sa otec správal k nemu a sestrám, ako aj k mame, mal stres,
necítil sa dobre. Teraz, keď od nich odišiel, sú spokojní.

Rovnako ako konštatovala znalkyňa F. H. T. aj súd musí konštatovať, že maloletý nebol schopný
spontánne vypovedať, odpovedal na položené otázky zo strany vyšetrovateľa. Súd však musí vypichnúť
niektoré odpovede maloletého, ktorý vypovedal vo veci ako 10 ročný. Napr. poškodený na otázku, čo
rozhodlo o tom, že mama chce podať trestné oznámenie, čo sa také mimoriadne stalo, maloletý uviedol,
že on ju týral, a keď odišiel od nás hocikedy v noci prišiel nenápadne a išiel do kúpeľne vypínať čerpadlo,

kľudne mohol aj potrubie zničiť. Na ďalšiu otázku, čo mimoriadne sa stalo, poškodený odpovedal, že
mimoriadne sa nič nestalo. Na otázku, ako pociťoval správanie otca voči jeho osobe odpovedal, že sa
bál, že mal stres z toho, že sa necítil dobre. Na otázku, čo pil otec, odpovedal, že „alkohol a raz aj drogy,
pil pivo, dakedy aj 60 %. Víno pil dosť často a víno pil sám.“ Zároveň, čo sa týka otca, maloletý uviedol, že
otec má podpriemerné IQ, lebo mu to zistili nedávno, keď bol na testoch. Čo sa týka známych v dedine,

maloletý uviedol, že v dedine nemali známych, ale bol tam cudzí človek, ktorý im pomáhal, ku ktorému
dakedy chodili. Otec mu chcel zle, ten človek bol farmár a volal sa K. F.. Na otázku, kedy zaregistroval
konflikty medzi jeho mamou a otcom uviedol, že predtým to robil vtedy, keď deti boli vonku a mama bola
dnu. Ale prvýkrát to videl už viac ako dva roky. Možno to bolo aj neskôr, ale pred dvomi rokmi možno
tromi spozoroval, že otec robí nekalé veci. Robil to kvôli alkoholu, prvýkrát to začalo výmyslami a potom

kus aj bitkou. Mama otcovi nenadávala, otec mame nadával, že je kurva a piča. Mama otcovi nadávala
že je sviňa. Tie

hádky boli vzájomné, boli furt, každý deň. Najväčšie peklo mali, keď sa otec presťahoval do letnej

kuchyne. Otec má v duši zabudované zlé správanie, možno aj zlá výchovy od rodičov.

Z výsluchu svedkyne H. M. súd zistil, že pracovala v Špeciálnej základnej škole v Polomke spolu
s poškodenou J. B. v roku 2021 – 2022 ako asistentka učiteľa. Keď prišla asi v septembri roku 2021
poškodená do práce, tak bola utrápená, pochudnutá, na detaily si už presne nepamätá. Podľa svedkyne

bola poškodená hladná, svedkyňa tak usúdila z toho, že poškodená nenosila do práce desiatu. Keď
jej ponúkli obed, tak si zobrala. Ako sa zamestnala, tak zarábala poškodená v čistom asi 600,- Eur
mesačne. Až postupne sa poškodená rozhovorila, že má problémy s manželom, že popíja, že vyvádza
v noci, zapaľuje, svetlo, kričí, búcha dverami, púšťa nahlas hudbu, a že sa nemôžu vyspať. Raz dokonca
omdlela, bolo jej zle, chceli volať aj lekára, ale to odmietala. Poškodená bola uzavretá. Na otázku

sudkyne, či poškodená jej aj popisovala, čo je príčinou hádok medzi ňou a manželom, na to si svedkyňa
nespomínala. Na ďalšiu otázku sudkyne, či im poškodená povedala v novembri 2021, že podala návrh
o rozvod, svedkyňa uvádzala, že nie, že sa to dozvedeli až následne. Na ďalšiu otázku, či uvádzala,
čo bolo príčinou rozvodu manželstva napr. že ju manžel podozrieval z nevery, svedkyňa uviedla, že to
im nepovedala. Jedine im povedala, že nemá ani kto ísť s deťmi k lekárovi, že musela preto požiadať

suseda. Svedkyňa si myslí, že keď nepracovala, že bola závislá od manžela, venovala sa hlavne deťom,
podľa nej až nadmieru. Svedkyňa sa aj snažila pomôcť poškodenej, dala jej aj nejaké veci pre ňu a pre
deti a svedkyňa si ich zobrala. Veľmi sa venovala svojim dcéram, tie dcéry v podstate nikde nechodili,
stále boli len s poškodenou, aj na prechádzky chodili len spolu. Poškodená jej potom povedala, že
je rozvedená, ale nevie presne, kedy to hovorila. Tak isto im hovorila, že sa jej mal počas rozvodu

obžalovaný vyhrážať, že ak to povie policajtom, že ju zabije, ale kedy to hovorila, tak to nevie.

Svedkyňa H. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že taktiež bola spolupracovníčka poškodenej J. B.
na Špeciálnej základnej škole v Polomke. Poškodená začala rozprávať o svojom manželstve asi až
po mesiaci alebo viac ako začala u nich pracovať. Do práce nenosila obed, pila čistú vodu. Svedkyňa

nebola priamym svedkom spolužitia medzi obžalovaným a poškodenou. Poškodená im len rozprávala,
že to u nich nefunguje, že jej obžalovaný zakazuje jesť, že musela stáť predtým ako jej dovolil jesť.
Povedala im, že bývajú oddelene v dome, ale odkedy, k tomu sa vyjadriť nevie. Tak isto im nepovedala,
že podala návrh o rozvod. Čo sa týka popisovania správania obžalovaného, hovorila o ňom že sa zlespráva, ale nespomenula, že ju obžalovaný podozrieva z nevery, že má mať priateľa. Tieto skutočnosti
vôbec nepopisovala, jedine spomenula nejakého suseda, ktorý jej pomáha s deťmi. Asi v decembri
2020 hovorila aj o probléme s kúrením, že mal obžalovaný chytiť dcéru K. pod krk. Svedkyňa ju z toho

dôvodu dokonca pozvala na štedrý večer k nim domov, aby nemusela byť s manželom, ale poškodená
to odmietla. Rozprávala o tom, že požíva alkohol. Niekedy v marci 2021 skolabovala, uviedla, že je
nevyspatá, lebo manžel robil bordel, vykopol dvere. Nespala hlavne preto, že musela dávať pozor na
deti, aby k nim manžel v noci neprišiel. Na otázku sudkyne, čoho sa mala poškodená obávať, čo mohol
obžalovaný urobiť deťom, tak to bližšie poškodená nešpecifikovala. Ona

rozprávala málo, skôr útržkovite. Spomína si, že aj pred Vianocami jej kupovala ovocie pre deti, lebo
na to nemala. O tom, že má poškodená priateľa sa svedkyňa dozvedela len minulý rok a to od niekoho
z obce. Teraz, keď poškodenú stretne, hovoria len o práci, nič bližšie o jej
živote nehovorí. Svedkyňa preto nevie, ako momentálne býva poškodená, kde býva jej manžel, či má
priateľa.

Svedkyňa H. H., sestra poškodenej J. B. uviedla, že posledný krát bola rodina jej sestry u nich doma
v roku 2015. Niekedy večer došlo k výmene názorov s poškodenou ohľadne náboženstva. Svedkyňa
si potom išla ľahnúť a zrazu sa prebudila v noci, celý dom bol vysvietený, poškodená zobudila deti
a celá rodina odišla domov v noci. Svedkyňa jej hovorila, aby zostala, ale poškodená trvala na svojom.

Odvtedy prerušila s ňou poškodená kontakt. V roku 2020 volal syn svedkyne, či sa poškodená s rodinou
nezúčastnísvätéhoprijímania.Poškodenájejzavolala,ženepríde,ženemajúpeniaze,žebymalaztoho
zle. Svedkyňa nevedela, že má poškodená nejaké problémy v spolužití s obžalovaným. Dozvedela sa
o tom až potom, ako dostali predvolanie na políciu, aby vypovedali v tejto veci. Až potom im poškodená
začala rozprávať, že im obžalovaný nedáva jedlo, že jej dcéra dostala z toho bulímiu. Na otázku

obžalovaného svedkyňa uviedla, že vždy s ním mala dobrý vzťah.

Svedok N. H., švagor obžalovaného uviedol, že sa o spolužití obžalovaného s poškodenou dozvedel
až potom, ako dostal predvolanie na políciu. Až potom im poškodená rozprávala, ako sa k nej správa
obžalovaný. Niekedy v máji 2022 bývala u nich ich dcéra K., ktorá chodila na prax, ale nepočul, že by

niečo rozprávala o svojom otcovi.

Svedok P. N., sused obžalovaného a poškodenej uviedol, že býva od nich asi 50 metrov. Nikdy nepočul
z ich domu nejaký krik alebo hlasnú hudbu. Ako prišiel obžalovaný z roboty, len robil, všetko si robil sám.
Čo sa týka poškodenej, tak sa s ňou nikdy nerozprával. Dokonca sa mu nepozdravila, až teraz. Napr.

keď išiel s nebohou manželkou a videla ich poškodená, tak radšej odišla na druhú stranu. Čo sa týka
detí, tak tie bývali na dvore, ale nezdravili sa mu, až teraz. Napr. keď chcela jeho nebohá manželka dať
chlapcovi keksík, tak poškodená to nedovolila, či si chce kúpiť chlapca.

Svedkovia P. L., starosta obce Polomka, Q. R., spolupracovník obžalovaného a H. R., nadriadený

obžalovaného v práci, zhodne uviedli, že mali s obžalovaným veľmi dobrú skúsenosť. Bol to dobrý
pracovník, nikdy si nevšimli, že by požíval alkohol, alebo že by z neho bol cítiť ráno alkohol. Tak isto ho
nevideli, že by pravidelne chodil do krčmy, ak sa stalo, že niekedy zašiel so spolupracovníkmi na pivo,
mohlo to byť štyrikrát do roka. Tak isto si nikdy nevšimli, že by bol obžalovaný agresívny, skôr uvádzali,
že bol veľmi miernej povahy. Svedok H. R. uvádzal, že keď bolo treba niečo vybaviť s deťmi, napr. ísť

s dcérou na prijímačky, tak si pýtal obžalovaný od neho voľno.

Svedok H. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi od roku 2018 chodili dievčatá obžalovaného venčiť

jeho psa. Intímny pomer svedka s poškodenou J. B. možno začal v roku 2022 – 2024, svedok to presne
nevie uviesť. Dovtedy žiadny pomer nemali, lebo on ma priateľku. Tak isto nevedel presne uviesť kedy
prišiel za

ním obžalovaný, a hovoril mu, aby dal pokoj jeho žene, že sa inak budú rozprávať inak. On mu na to

povedal, že nech to skúsi urovnať, nech dá manželstvu šancu. Na otázku sudkyne, či následkom tohto
rozhovoru sa prestal svedok stretávať s poškodenou, prestal jej písať, tak na to svedok neodpovedal.
Uviedol len to, že tú ľúbostnú SMS správu napísal poškodenej preto, lebo ho o to poprosila. Svedok to
ale ďalej nejako hlbšie neriešil. Na otázku sudkyne, či si svedok spomína, kedy mu začala poškodenáhovoriť o zlom spolužití s obžalovaným uviedol, že mohlo to byť niekedy v roku 2021, presne uviesť to
nevie.Čosatýkadetí,nikdymuničnegatívnenehovorili.Spomínasilento,žemupoškodenáspomínala,
ako sa správa obžalovaný k nej a ako sa správa k deťom. Svedok nikdy nevidel obžalovaného pod

vplyvom alkoholu. Nemá pocit, že by bol obžalovaný ožran, že by chodil do krčmy. Čo sa týka vyhrážok,
tak len poškodená mu hovorila, že sa jej obžalovaný vyhrážal, že ju zlikviduje. Bolo to vtedy, keď sa
situácia vyhrotila, možno rok pred rozvodom a potom po rozvode.

Svedkyňa S. F. v prípravnom konaní uviedla, že obvineného pozná z práce ako zodpovedného

pracovníka a má s ním dobrý vzťah. S poškodenou sa nepozná, ich deti sa nezdravia ani susedom.
Poškodená je vychovávateľka detí, o ktoré sa starala, pretože 15 rokov nikde nepracovala a finančne
rodinu zabezpečoval len obvinený. O ich vzťahu nič nevie. Občas stretávala na ihrisku poškodenú s
deťmi, ktorá jej povedala, že manžel doma niečo robí. Poškodená bola vždy tichá, možno až prehnane
starostlivá o deti, pretože aj synovi štvrtákovi nosí školskú tašku. Nikdy si na poškodenej nevšimla žiadne
zranenia. Od obvineného sa dozvedela, že jeho manželka mala mat' vzťah s pánom Pohančaníkom. Na

dvore videla pracovať len obžalovaného, nikdy poškodenú s deťmi.

Svedok U. M. v prípravnom konaní uviedol, že s obvineným sú kolegovia a kamaráti. Asi v roku 2020 sa
mu začal obvinený sťažovať, že má problémy v manželstve a že sa s ním manželka prestala v podstate
rozprávať. Mal si na dvore rodinného domu postaviť nejaké bývanie, aby manželke a deťom neprekážal.

Podľa neho mal obvinený veľmi dobrý vzťah so svojimi deťmi, kupoval im rôzne darčeky napríklad
notebook alebo mobilné telefóny. Na poškodenej nikdy nevidel nijaké známky týrania. Takisto obvinený
nikdy nepil alkohol vo väčšej miere, občas si dal nejaké pivo. Obvinený je kľudnej povahy, kamarátsky
človek, ktorý pomáha aj ostatným.

Svedkovia E. B. a T. B., brat a švagriná obžalovaného v prípravnom konaní uviedli, že že obvinený
nikdy nepil alkohol, ani nikdy nebol násilnícky. Počas celého manželstva pracoval iba on, všetko čo
zarobil dával rodine. Obaja svedkovia vypovedali, že keď boli u obvineného na návšteve v Polomke,
jeho manželka a aj deti boli zamknutí v izbe a deti k nim nechcela ani pustiť. Svedok uviedol, že keď raz
aj s bratmi u nich opravovali strechu, poškodená ich ani nepustila do domu a nechala

ich spať v letnej kuchynke. Bratovi zakazovala navštevovať rodičov, ktorých kvôli tomu nevidel sedem
rokov. Obaja zhodne uviedli, že nemali žiadnu vedomosť o týraní poškodenej zo strany obvineného.

Ohľadne duševného zdravia maloletého Lukáša Čarnogurského a maloletej E. B. bol vypracovaný

znalecký posudok znalkyňou z odvetvia psychiatrie H. S. R. a znalkyne z odvetvia psychológie Mgr.
Vladimíry Čekelovej.

Zo záverov psychiatrického znaleckého posudku MUDr. Kašparovej, zameraného na vyšetrenie
duševného stavu svedkov - poškodených maloletého L. B. a maloletej E. B. vyplýva, že u nich nebola

zistená duševná porucha v užšom zmysle slova t.j. psychóza. Obaja v súčasnosti chápu zmysel
trestného konania. U mal. E. B. znalkyňa zistila neurotický vývoj osobnosti, ktorý vo významnej miere u
nej súvisí s dlhodobým násilným správaním jej otca. Naďalej u nej pretrváva neurotická symptomatika,
pre ktorú sa podrobuje pravidelnej psychiatrickej liečbe. Mentálna anorexia , pre ktorú bola v minulosti
liečená tiež vo významnej miere súvisí s okolnosťami skutku. Súd musí konštatovať, že z lekárskych

správ nevyplýva, že by poškodená Veronika spomínala negatívne na správanie otca.

U mal. L. B. znalkyňa konštatuje vývoj v disharmonickom rodinnom prostredí, sýtený agresívnym,
predátorským správaním sa otca, pravdepodobne alkoholika , voči nemu a ostatným členom rodiny . V
tejto súvislosti sa maloletý cíti bezradný, neschopný vysporiadať sa so svojimi emóciami, s dlhodobejšie

potláčanou agresivitou, citovou depriváciou, pretrvávajú u neho pocity neistoty a strachu aj po odchode
otca z rodinného prostredia. Je vysoko pravdepodobné a hrozí vysoké riziko, že pokiaľ sa situácia u
maloletého nepodchytí včas, napr. zahájením psychoterapie, tak v záťažových situáciách, napr. v období
puberty môže u neho dôjsť k rozvoju disharmonických prejavov s poruchami správania a agresivity,
alebo sklonom k zneužívaniu psychoaktívnych látok.

Zo záverov psychologického znaleckého posudku Mgr. Čekeleovej, ohľadne mal. E. B. a mal. L. B.
vyplýva, že u mal. L. B. sú jeho rozumové schopnosti v hornom pásme priemeru vekovej normy.
Ťažšie prežíva emócie, nedisponuje dostatočnými vnútornými zdrojmi zvládania záťaže, čo súvisí snajväčšou pravdepodobnosťou s dlhodobo disharmonickým výchovným prostredím a bezprostredným
správaním sa otca, s problematickým a nekritickým vzťahom k alkoholu . Jeho schopnosť správne
a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať, je v plnej miere

zachovaná. Napriek nižšiemu veku je otvorený a dostatočne kritický k otcovi, aj k prežitým udalostiam,
bez sklonov k tendenčnosti poskytovaných údajov. Neboli zistené sklony k fantazijnému alibistickému
alebo účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. Pokiaľ by aj vzhľadom na jeho vek preberal postoje
matky, je to pomerne ľahko zistiteľné. Psychopatologické osobnostné prejavy s prejavmi psychickej
deprivácie, nerozvíjajúcimi sa vyššími citmi, potláčanou agresivitou, vnútornou

nevyrovnanosťou, labilitou, sťaženou adaptabilitou a ďalšie prejavy, súvisia s najväčšou
pravdepodobnosťou s dlhodobo disharmonickým výchovným prostredím a bezprostredným správaním
saotcasproblematickýmanekritickýmvzťahomkalkoholu.Správanieotcavnímalavnímaveľmikriticky
a úkorne jednak vo vzťahu k sebe, ale aj k sestre alebo matke a otvorene prezentuje z otca strach a
prianie nebyť v jeho blízkosti. Možno u neho potvrdiť násilné konanie zo strany otca v rovine verbálnej

aj neverbálnej (brachiálnej), ktoré má u neho odstup a opatrnosť v prežívaní nezrelej, labilnejšej a skôr
introvertnej detskej osobnosti.

U mal. E. B. bol zistený neurotický vývoj osobnosti, ktorý vo významnej miere u nej súvisí s dlhodobým
násilným správaním jej otca. V tejto súvislosti sa aj naďalej podrobuje pravidelnej psychiatrickej

liečbe, pričom mentálna anorexia, pre ktorú bola v minulosti liečená, vo významnej miere súvisí s
okolnosťami skutku. Jej mentálne úroveň zodpovedá priemeru populačnej normy s nízkou frustračnou
toleranciou.Jejosobnosťjesubjektivistická,senzitívna,sosnahouvysporiadaťsasosvojimiťažkosťami,
pričom nahromadené napätie nevie primerane odreagovať. Chýba jej potrebné zázemie, pričom sa
snaží získať istotu a stabilitu, jej emocionálny život je plytší, s povrchnejšími väzbami, čo môže do

budúcna disharmonizovať jej osobnostný vývoj. Napriek tomu, že tendenčnosť výpovedí je u nej menej
pravdepodobná, nemožno ju úplne vylúčiť. Nebol u nej zistený sklon k fantazijnému spracovaniu
údajov a skutočnosti, klamstvu alebo domýšľavosti, účelovému spracovaniu jednotlivých údajov, ani
k sebapoškodzovaniu. Jej osobnosť sa dlhodobejšie neuroticky vyvíja na základe priamej príčinnej
súvislosti s popisovaným konaním jej otca a disharmonizovaného rodinného prostredia. Posudzovaný

čin ovplyvňoval aj ovplyvňuje jej osobnosť v zmysle hlbšej psychotraumatizácie, ktorá je dôsledkom
prežitých tráum a nespracovaných psychoreaktívnych faktorov v jej prežívaní.

Keďže psychologický posudok ohľadne poškodenej K. B. bol vypracovaný až pred súdom a znalkyne H.
B. a H. R. pri vypracovaní znaleckého posudku nemali psychologické posudky ohľadne obžalovaného

a poškodenej J. B., súd tento znalecký posudok zaslal znalkyniam.

Znalkyňa H. E. B. k svojmu znaleckému posudku na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na záveroch
svojho znaleckého posudku len ohľadne diagnostických záveroch oboch maloletých detí. Podľa nej je
zaujímavé,ževšetkytridetiobžalovanéhoapoškodenejmajúneurotickúsymptomatiku. Tátoneurotická

symptomatiky pretrváva tak u maloletého L. ako aj u maloletej E.. Čo sa však týka príčin ich vzniku, tak
v tomto smere znalkyňa korigovala závery svojho znaleckého posudku a to z dôvodu, že pri vypracovaní
znaleckého posudku nemala k dispozícii znaleckého posudky ohľadne obžalovaného a poškodenej
J. B.. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto znalkyňa nemôže jednoznačne povedať, že prežívanie detí
vyslovene súvislo len so správaním obžalovaného. Myslí si, že na to malo vplyv celé negatívne rodinné

prostredie, ktoré bolo disharmonické a konfliktné. Na tomto participoval tak otec ako aj matka. Preto
nemožno vyslovene povedať, že aj anorexia u maloletej E. bola v príčinnej súvislosti s konaním otca,
pričom aj anorexia je neurotická porucha. Výrazný vplyv na prežívanie detí

mala skutočnosť, že matka trávila s deťmi oveľa viac času ako otec, že bola dominantná pri výchove.

Znalkyňa sa stotožnila so závermi znaleckého posudku F. T., že matka vytvorila s deťmi pakt, v dôsledku
čoho sa pri ďalších konfliktoch medzi rodičmi ešte viac deti priblížili k matke, odcudzili sa otcovi
a potom toto vplývalo aj na výpovede a prežívanie detí. Na neurotický vývoj detí malo vplyv rodinné
prostredie, v ktorom vyrastali, ale nemožno vylúčiť aj genetický podklad. Znalkyňa preto netrvala na
tom, že neurotický vývoj osobnosti E. je v priamej súvislosti s dlhodobým násilným správaním otca, a že

disharmonický vývoj syna je sýtený agresívnym správaním otca.

Aj znalkyňa z odvetvia psychológie Mgr. Vladimíra Čekelová na hlavnom pojednávaní korigovala
závery svojho znaleckého posudku rovnako ako znalkyňa MUDr. Kašparová. Znalkyňa taktiež uviedla,že disharmonický neurotický vývoj detí je výrazne ovplyvnený disharmonickým rodinným prostredím,
v ktorom vyrastali, kde mal podiel tak otec ako aj matka. Znalkyňa sa pripojila k záverom znaleckého
posudku F. T., že obžalovaný nezvládol problémy v partnerskom vzťahu, málo sa podieľal na výchove

detí a na deti výrazne vplývala osobnosť matky, ktorá je špecifická. Celé fungovanie rodiny, ktoré
nebolo štandardné, výrazne ovplyvnilo deti. Na charakteristiku detí vplývali okrem rodinných pomerov,
vplyvu matky a otca ,aj genetické aspekty. Veľký vplyv to malo hlavne na dievčatá, ktoré boli ako keby
viac ovplyvnené matkou, obe sú neurotické, u staršej sú zistené schizoidné črty, je tam uzavretosť,
izolovanosť od okolia. Syn je menší, je otvorenejší, možno aj preto, že dcéry väčšinu času trávili

s matkou, preberali jej názory a postoje.

F. H. T. vypracovala psychologický znalecký posudok ohľadne obžalovaného A. B. a poškodenej J. B..

Z psychologického znaleckého posudku na obvineného A. B. vyplýva, že jeho psychický stav je
destabilizovaný úkorným prežívaním zrady bývalej manželky vzhľadom na jej mimomanželský pomer,

ale aj odcudzenia spoločných detí a zbavenia ho vlastného domova, ktorý pre rodinu prerobil vlastnými
rukami . Vykazuje nízku impulzívnosť a spontánnosť, je pokojný, príp. otupelý a flegmatický, uzavretý,
trpezlivý, emocionálne sa ovláda, s vysokou frustračnou toleranciou. Nemá výraznejšie sklony k
agresívnemu správaniu, je však agilný, dokáže sa presadiť a využiť príležitosť. Je naznačená istá
tendencia k zvyšovaniu hlasu, hádaniu sa a kriku. Sú prítomné náznaky schizoidnej poruchy osobnosti

vo forme uzavretosti, samotárstva a odťažitosti. Do istej miery je sugestibilný, podlieha autokratickému
a ideologickému vedeniu, nechá sa usmerňovať a v prípade straty riadenia nastupujú príznaky ako
zraniteľnosť, znížené sebavedomie, utiahnutosť, osamelosť a podobne. Psychicky záťažové situácie
voči svojmu okoliu má tendenciu riešiť skôr ohľaduplne a umiernene, je povoľný a opatrný, tolerantný,
odmieta agresívno - silácky štýl jednania.

Z psychologického znaleckého posudku poškodenej J. B. vyplýva, že jej myslenie je bez známok porúch,
je schopná racionálne a účinne riešiť rôzne situácie. Jej vzťah k vonkajšiemu svetu je menej vrelý, má
nedostatočne vrelé väzby a plytký emocionálny

život. Má nízku sugestibilitu, je výrazne dominantná, necitlivá voči morálnym problémom a v životnom
štýle u nej prevažujú momenty vlastného záujmu a snaha po kompenzovaní pocitu neúspešnosti.
Má pomerne vysokú sebadôveru až k neomylnosti, s tendenciou dissimulovať menšie chyby, chce
robiť dobrý dojem. Boli zistené nedostatky sebakritiky s tendenciami samoľúbosti a zamĺknutosti. Sú
u nej prítomné náznaky schizoidnej poruchy osobnosti vo forme uzavretosti, samotárstva a odťažitosti.

Neboli u nej zistené sklony k vedomému klamstvu a seba poškodzovaniu. Má sklony k domýšľavosti,
zistená bola výrazná dominantnosť s nedostatkom sebakritiky, samoľúbosť, s túžbou byť rešpektovanou
osobnosťou, s osobitým názorom a významnosťou, čo jej síce spôsobuje osobné problémy, ale snaží
sa nebrať na vedomie vnútorné napätie. Vyšetrením nebolo zistené, že by jej manžel, resp. obvinený
spôsoboval také duševné bolesti, ktoré ovplyvnili jej obvyklý spôsob života a netrvali celkom krátky

a prechodný čas . Poškodená si evidentne sama zvolila životný štýl, v ktorom pokračovala až do
nástupu do zamestnania v 09/2021, resp. do podania trestného oznámenia a návrhu na rozvod. Jej
opisy svedčia o jej nespokojnosti v manželstve a je pravdepodobné, že dochádzalo k manželským
hádkam a konfliktom, ktoré viedli k rozvodu manželstva a obmedzeniu možnosti obvineného užívať
spoločný dom, pričom poškodená počítala s tým, že obvinený odíde s domácnosti, ak ona bude s ich

spolužitím nespokojná. Neboli u nej zistené známky psychotraumatizácie, ani depresivity. Jednoznačne
sa u nej nezistilo násilné konanie obvineného, stopy na jej psychike zanechala skôr jej nespokojnosť s
manželom v osobnej rovine a s jeho príbuznými a jej emočná nenaplnenosť vo vzťahu s ním, trvajúca
pravdepodobne ešte od obdobia pred uzavretím manželstva a vyhrotená v čase zblíženia so susedom
Pohančaníkom.

ZnalkyňaF.T.bolavypočutáajnahlavnompojednávaní,pričomzotrvalanazáverochsvojichznaleckých
posudkov ohľadne obžalovaného ako aj poškodených J. a K. B.. Čo sa týka najstaršej dcéry K., tak jej
osobnosť je neurotická, a to neurotická v prvom rade svojim osobnostným založením. Ten neurotizmus
je vysoký aj v bežnom živote, je to osobnostná črta. Keď je človek s takouto črtou vystavený niektorým

konfliktným, problémovým alebo diskutabilným súvislostiam, tak sa uňho aktivuje neurotické prežívanie.
Čo sa týka znaleckých posudkov znalkyne H. R. a H. B., tak je názoru, že generalizovanie pri výpovedi
detí je neprípustné. Poukázala na to, že deti opisujú jeden alebo dva zážitky, ktoré by bolo možné nazvať
traumatickými a generalizujú na ich základe svojho otca, ktorého odsudzujú. Znalkyne pri vypracovaníznaleckých posudkov vychádzali hlavne z dikcií detí, asi nemali k dispozícii všetky dôkazy, ktoré boli
zabezpečené v tom období. Podľa znalkyne sú to jeden, dva zážitky, pričom nehovorí, že ich treba úplne
ignorovať, ale nemožno ich generalizovať a na ich základe odsúdiť otca, alebo vylúčiť otca zo svojho

života. Toto by sa nestalo zo strany detí, ak by deti neboli vysoko lojálne s matkou. Vzťah matky a detí je
v tomto prípadne kľúčový. Podľa znalkyne ide o klasickú schému, keď sa žena vydá za muža, ktorého si
až tak neváži alebo ho nemiluje, ale preto, že je tam sociálna rodinná objednávka, tak sa za tohto muža
vydá. V tomto prípade dokonca žena zaviazala muža, že ak sa jej nebude niečo páčiť, tak on odíde.
Odíde z domu, ktorý vybudoval, prerobil vlastnými rukami. Tento postup matky detí bol z hľadiska tejto

schémy veľmi tvrdý. Maloleté deti boli väčšinou pod vplyvom matky.

Matka je sofistikovanejšia ako otec, je vzdelanejšia, dokáže na deti zapôsobiť tak, že zavrhnú svojho
otca a upnú sa k novému partnerovi matky, ktorý ani nie je ochotný im poskytnúť čokoľvek. Je to nejaká
náklonnosť tohto muža k matke, ktorého matka glorifikuje.

Poškodená J. B. na jednej strane vysoko hodnotí samú seba a na druhej strane predstavuje seba,
prezentuje seba pred svetom ako nejakú ublíženú alebo týranú. Toto je typická vlastnosť ženy, ktorá
nechce,abyrodinnýživotavýchovadetíbolaznámaajnajbližšiemuokoliu.Poškodenásitovyhradilapre
seba a robila to tak stále až do času, ako vyšetrovala znalkyňa najstaršiu dcéru. Obžalovaný nezvládol
obdobie nevery, ten úplný a zámerný odklon detí od neho k cudziemu mužovi, ktorý k nim nemá žiadne

práva ani povinnosti. Deti lojalizovali s matkou. Lojalizácia znamená nekritické preberanie jej postojov,
názorov a dokonca pocitov tak, že ich daná osoba prezentuje a prežíva ako svoje vlastné bez ohľadu na
to, či sa zakladajú na objektívnych skutočnostiach alebo nie. Lojalita znamená neutváranie si vlastného
názoru z rôznych dôvodov, z dôvodov izolácie, zamilovanosti, nedostatočného vývinu osobnosti alebo
z dôvodu pocitu závislosti na danom človeku. Ak je takáto lojalita k násilníkovi, väčšinou v procese

vyšetrovania je oslabovaná. Pokiaľ je však dieťa lojálne k osobe, ktorá podáva trestné oznámenie,
väčšinoudochádzaeštekzvyšovaniulojality,pretožedetipociťujútlakodtohorodiča,ktorýpodaltrestné
oznámenie, a ktorý je v silnej vychovávateľskej pozícii. Keďže dieťa nemá vzhľadom na svoje schopnosti
a kompetencie možnosť objektívne posúdiť celú situáciu, tak z hľadiska sebazáchovy lojalizuje s tým
rodičom, ktorý ma na dieťa väčší vplyv. Ak teda výchova dieťaťa je pod výrazným vplyvom len jedného

rodiča, tak aby dieťa nezostalo osamelé, tak sa primkne k takémuto rodičovi, v tomto prípade k matke,
pretože matka sa starala o deti od narodenia väčšinu času.

Matka v tomto prípade mala vplyv na deti hlavne v tom, aby odsúdili svojho otca ako odsúdila ona
svojho manžela. Za priamy vplyv matky možno považovať to, že hovorila o otcovi pred deťmi negatívne.

Keď sa mal otec nejakým spôsobom deťom priblížiť, tak ich od neho zoberie, zavrie ich so sebou do
izby, nedovolí, aby deti komunikovali s otcom. Matka vypichne, vyhľadáva len negatíva, ktoré môžu
negatívne vykresliť otca u detí, to však bez ohľadu na to, že otec nebol schopný konštruktívne zvládnuť
situáciu vo vzťahu s poškodenou. Negatívne prejavy otca však nemožno generalizovať na negativitu
celého človeka. Tu existovali dva zlé skutky, ktoré deti negatívne prežívali, teda objektívne prežívali

a z toho potom uzavreli, že ich otec je zlý človek, že ich týra, a že v porovnaní s matkou je oveľa
horší, že ho následne nechcú vidieť, nechcú o ňom ani počuť. Podľa znalkyne deti vytesnili pozitívne
zážitky s otcom. Negatívne zážitky naopak nevytesnili, nakoľko boli v tom podporované vo výchovnom
prostredí matky. Nemali dôvod ich vytesňovať, naopak mali tendenciu ich zdôrazňovať. Ak by existovalo
viac negatívnych zážitkov, rozhodne by ich deti popisovali vo svojich výpovediach. Na výpoveď detí

mala výrazný vplyv ich matka, nakoľko ak aj boli nejaké problémy, izolované prejavy otca, väčšinou sú
popisovanévovzťahuhlavne kmatke.Dokoncaajzážitky,ktorésúpríjemné,detinásledneinterpretovali
vo svojich výpovediach ako niečo negatívne.

Ohľadne obžalovaného a svedkyne poškodenej J. B. vypracoval znalecký posudok aj znalec z odvetia
psychiatrie MUDr. Ján Konôpka.

Zo záverov psychiatrického znaleckého posudku zameraného na vyšetrenie duševného stavu
poškodenej J. B. vyplýva, že znalec u poškodenej nezistil žiadnu duševnú poruchu alebo chorobu a ani

prejavy izolovaného psychopatologického symptómu, ktoré by mohli mať súvis s trestným činom, pre
ktorý je vedené trestné stíhanie . Nebola u nej zistená závislosť od alkoholu, ani sklony k zneužívaniu
návykových látok. Neboli u nej zistené známky dlhodobého násilného správania zo strany inej osoby.Tiež neboli zistené prejavy posttraumatickej stresovej poruchy ani žiadnej inej duševnej poruchy, ktorá
by bola v priamej príčinnej súvislosti so správaním jej bývalého manžela, teda obvineného.

Zo záverov psychiatrického znaleckého posudku zameraného na vyšetrenie duševného stavu
obvineného A. B. vyplýva, že v čase činu boli jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti plne
zachované, teda obvinený mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto konanie mohol aj
ovládať. V súčasnosti obvinený chápe zmysle trestného konania vedeného voči jeho osobe . Neboli
zistené prejavy alkoholizmu v zmysle choroby . Nebola u neho zistená patologicky podmienená

agresivita ani črty disociality, asociality alebo antisociality. Jeho osobnosti nie je vlastné násilné riešenie
záťažových situácií. Znalec obvinenému nenavrhuje uloženie ochranného liečebného opatrenia.

Obžalovaný predložil do spisu aj SMS správy, ktoré si písal so svojimi dcérami. Z týchto správ nevyplýva
negatívny vzťah medzi otcom a dcérami. Hlavne pri rozhovoroch s dcérou E. sa otec snažil podporovať
svoju dcéru v jej liečbe anorexie.

Na základe uvedeného vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, po zhodnotení výpovedí
obžalovaného a poškodených, záverov znaleckých posudkov znalcov z odvetvia psychológie
a psychiatrie, ktorí vyšetrovali tak obžalovaného ako aj všetkých poškodených, a s ktorými sa súd
stotožňuje, dospel súd k záveru, že v konaní bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že sa

skutokstalvcelomrozsahutak,akojeuvedenévobžalobe.Obžalobapriodôvodnenívinyobžalovaného
vychádzala hlavne z výpovede svedkyne poškodenej J. B., bývalej manželky obžalovaného, ďalej
z výpovede svedkyne K. B. a maloletého L. B., detí obžalovaného a zo záverov znaleckých posudkov
znalkyne H. R. a H. B.. Vzhľadom však na korekciu záverov znaleckých posudkov týchto znalkýň ako
aj na ďalšie znalecké dokazovanie F. T. a svedecké výpovede, sa súd v prvom rade musel zaoberať

vierohodnosťou výpovedí všetkých poškodených, hlavne poškodenej J. B..

Podľa názoru súdu, v konaní boli bez pochybností preukázané len vzájomné konflikty, ktoré vznikali
v spolužití obžalovaného a poškodenej J. B. potom, ako

obžalovanýzačalpodozrievaťpoškodenúznevery,pričomnešlolenovzájomnéprechádzkypoškodenej
aichspoločnýchdetísosvedkomF.,alesútuajľúbostnéSMSsprávy,ktorézaslalsvedokF.poškodenej.
Súd ako účelové tvrdenia považuje tvrdenie poškodenej a tohto svedka, že tieto SMS správy boli zaslané
preto, aby obžalovaný si
uvedomil problémy v manželstve, aby zabojoval o manželstvo. Samozrejme, že to malo úplne opačný

efekt a žiarlivosť obžalovaného sa ešte zvýšila, a to až tak, že obžalovaný navštívil tohto svedka,
aby dal pokoj jeho manželke. Aj toto bolo bez účinku, nakoľko na otázku sudkyne, či sa svedok
prestal s poškodenou stretávať, neodpovedal. Poškodená tento vzťah popierala, priznala ho až po
rozvode manželstva, nakoľko chcela seba vykresliť v lepšom svetle. Dokazujú to v podstate aj výpovede
svedkýň C. a M., ktorým hlavne potom, ako podala návrh o rozvod manželstva v novembri roku

2021, poškodená popisovala negatívne správanie obžalovaného voči nej a voči deťom. Nepriamo
poukazovala na to, že nemá finančné prostriedky, že deti a ona nemôžu v noci spávať, lebo manžel
robí cirkus, napr. obžalovaný vykopával dvere. Na druhej strane však neuvádzala dôvody konfliktov
medzi ňou a manželom, podozrievanie z nevery, vytýkanie jej priateľstva so susedom F., izoláciu
detí od otca, skutočnosť, že podala návrh o rozvod. Poškodená teda selektovala informácie, ktoré

poskytovala najbližším spolupracovníkom. Toto jej správanie korešponduje s výpoveďou znalkyne F.
T., ktorá vyšetrovala poškodenú. Poškodená na jednej strane vysoko hodnotí samú seba a na druhej
strane predstavuje seba, prezentuje seba pred svetom ako nejakú ublíženú alebo týranú. Toto je typická
vlastnosť ženy, ktorá nechce, aby rodinný život a výchova detí bola známa najbližšiemu okoliu. Na
toto správanie poškodenej poukazuje aj na skutočnosť, že potom, ako sa rozviedla, už kolegyniam

nepopisovalajejrodinnýživot,neuvádzala,ženemádostatokfinančnýchprostriedkov,atonapriektomu,
že jej finančná situácia sa diametrálne nezmenila. Obžalovaný síce začal platiť výživné na maloleté deti
okolo 300,- Eur, ale na druhej strane, keď mala príjem 600,- Eur platila obžalovanému úhrady spojené
s užívaním domu, ktoré predtým platil obžalovaný.

Poškodená selektovala informácie, ktoré poskytla okoliu a takúto selekciu v podstate robila aj vo vzťahu
k jej deťom. Keďže poškodená ako matka mala výrazný vplyv na deti, vplývala na ne, aby svojho otca
– obžalovaného odsúdili, a to rovnako ako ho ona odsudzovala ako manžela. Matka priamo vplývala
na deti tak, že hovorila o otcovi pred deťmi negatívne, napr. keď sa otec mal k nim nejakým spôsobompriblížiť, tak ich ona zobrala, zavrela ich do izby a nedovolila, aby otec s deťmi komunikoval. Toto
vyslovene vyplýva aj z výpovede maloletého L. ako aj z výpovede poškodenej K. B.. Maloletý ako 10
ročný chlapec používa výrazy, ktoré sa musel dozvedieť od svojej matky, ktoré vzhľadom na mentálnu

úroveň 10 ročného chlapca, nemôžu zodpovedať jeho schopnostiam, napr. keď hovoril, že otec matku
týral, že otec má nízke IQ, že otec robí nekalé veci, má v duši zabudované zlé správanie, čo je možno
zlá výchova jeho rodičov, že otec užíval alkohol aj drogy, že často pil víno, ale to víno pil sám. Rovnako
ako maloletý L. aj poškodená K. B. nevedela, a to napriek svojmu veku a mentálnym schopnostiam,
súvisle vypovedať o správaní obžalovaného voči nej, jej matke a súrodencom. Rovnako jej museli byť

ako maloletému L. kladené otázky. Poškodená K.

B. v podstate uvádzala obdobné skutočnosti, ako matka, že otec pil alkohol, pil skoro každý deň, že vypil
debnu piva, že ich otec bíjaval trikrát denne remeňom, že sa agresívne správal, ale na otázku sudkyne,
nech bližšie popíše, za akých okolností sa to stalo, tak poškodená nevedela odpovedať. Súd musel
dlho čakať na jej odpovede a väčšinou boli iba všeobecného charakteru. Súd znovu musí poukázať

na výpoveď F. T., ktorá uviedla, že deti obžalovaného a poškodenej opisujú jeden alebo dva zážitky,
ktoré by bolo možné nazvať aj traumatickými a generalizujúcich na ich základe svojho otca, ktorého
potom odsudzujú. Poškodená J. B. je sofistikovanejšia ako obžalovaný, je vzdelanejšia, dokáže na deti
zapôsobiť, a to tak, že zavrhnú svojho otca a upnú sa k novému partnerovi, v tomto prípade svedkovi
F.. Je to v podstate náklonnosť detí k novému mužovi ich matky, ktorá ho na rozdiel od ich vlastného

otca glorifikuje.

Deti vyslovene lojalizujú s matkou, nekriticky preberajú postoje, názory a dokonca aj pocity matky, keď
ich prezentujú a v podstate aj prežívajú ako vlastné, a to bez ohľadu na to, či sa objektívne stali. Pokiaľ
však deti lojalizovali s matkou, ktorá sa vo väčšej miere im venovala ako otec, ktorá mala na ne oveľa

väčší vplyv, u detí šlo ešte k zvyšovaniu lojality k matke, a to hlavne po podaní trestného oznámenia.
Aj v zmysle znaleckých posudkov vyplýva, že matka s deťmi vytvorila taký pakt, ktorý bol v podstate
izolovaný od okolia, poškodená sa nestretávala so žiadnymi ľuďmi v dedine. Prerušila kontakt nielen
s rodičmi obžalovaného, ale aj s jej vlastnou sestrou. Dokonca z výpovede brata obžalovaného vyplýva,
že keď prišiel na návštevu k bratovi, poškodená spolu s deťmi od neho odišla a zavrela sa v dome. Aj

podľa výpovede svedkov, či už svedkyne M. alebo svedkyne F. vyplýva, že deti trávili voľný čas hlavne
s matkou, dcéry obžalovaného – poškodené nikde nechodili, chodili stále len s poškodenou, boli stále
spolu. Znalkyňa z odvetvia psychológie nezistila u svedkyne K. B. výraznejšie skony k fantazijnému
spracovaniu skutočností a k vedomému klamstvu, ale vierohodnosť výpovede poškodenej do istej miery,
vzhľadomnauvedené,považovalazazníženúapodľanázorusúdujezníženáajvierohodnosťvýpovede

maloletého L.. Obidve deti uvádzajú negatívne správanie obžalovaného na všeobecnej úrovni, obe deti,
ako už súd uviedol, lojalizujú s matkou, ich výpovede navodzujú dojem, že správanie obžalovaného je
dlhodobé a sústavné, aj keď v podstate ide len o epizodické agresívne správanie otca. Obe deti majú
výraznú tendenciu vyhýbať sa opisu predmetných situácií alebo ich minimalizovať a zovšeobecňovať,
pričom hlavne, vzhľadom na intelektovú kapacitu K. B., jej pamäťové výkony, by bolo na mieste očakávať

presnejší úplnejší opis daných skutočností.

Keďže znalci, ktorí vyšetrovali všetky tri deti, obžalovaného a poškodenú J. B., konštatovali u všetkých
troch detí neurotickú symptomatiku, súd sa preto zaoberal, či táto symptomatika môže byť v príčinnej
súvislosti s chovaním obžalovaného, ktoré je predmetom obžaloby. Tak znalkyňa MUDr. Kašparová

ako aj H. E. B. korigovali na hlavnom pojednávaní závery svojich znaleckých posudkov, keďže pri
vypracovaní znaleckých posudkov nemali všetky dostupné doklady, hlavne znalecké posudky ohľadne
obžalovaného a poškodenej J. B. a dospeli k záveru, že nemožno jednoznačne povedať, že prežívanie
detí vyslovene súviselo len so správaním obžalovaného.

Na ich prežívanie malo vplyv celé negatívne rodinné prostredie, v ktorom žili, ktoré bolo disharmonické
a konfliktné, pričom na ňom participoval tak otec ako aj matka. Preto znalkyňa
H. R. uviedla, že nemožno vyslovene povedať, že aj anorexia, ako neurotická porucha u Veroniky, bola
v príčinnej súvislosti s konaním otca. Súd v tomto smere poukazuje aj na lekárske správy, ktoré sú
súčasťou znaleckého posudku MUDr. Kašparovej ohľadne liečby maloletej E., pričom ani jedna lekárska

správa, či už od psychiatra alebo psychológa, nepoukazuje na negatívne agresívne správanie otca. Aj
SMS správy, ktoré predložil obžalovaný do spisu, nepoukazujú na negatívny vzťah medzi obžalovaným
a dcérou E., obžalovaný naopak podporuje E. v jej liečbe anorexie. Na neurotický vývoj detí malo vplyv
okrem rodinného prostredia aj genetický podklad. Veľký vplyv na prežívanie detí mal hlavne vplyv matky,keďsaprikonfliktochmedzimatkouaotcomešteviacpriblížilikmatke,odcudzilisaotcovi.Obedievčatá,
takK.akoajVeronika,súneurotické,oveľaviacovplyvnenématkouakochlapec,badaťunichuzavretosť
a izolovanosť od okolia. Syn je menší, otvorenejší, ale dcéry keďže väčšinu času trávili s matkou,

preberali jej názory a postoje. Aj znalkyňa F. T. nezistila u poškodenej K. B. výraznejšie násilné konanie
zo strany obžalovaného, ktoré by pociťovala ako ťažké príkorie. Možno však u nej konštatovať relatívne
vysokú hladinu úzkostlivosti, čo jej osobná charakteristika a zvýšenú úzkosť prežívania v súčasnosti,
čomu nasvedčovalo aj jej správanie na hlavnom pojednávaní. U poškodenej ide o psychotraumatizáciu
jednak z jej prítomnosti počas konfliktov medzi rodičmi a jednak aj z očakávaných konfliktov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemôže bez pochybností konštatovať, že výpovede detí
obžalovaného ohľadne negatívneho správania obžalovaného, sú v celom rozsahu vierohodné. Ako už
súd hore uviedol, na ich výpoveď výrazne vplývala matka, ktorá na ne mala dominantný vplyv, ktorá ich
hlavne v období od rozvodu manželstva izolovala od otca, keď otec začal bývať na hornom poschodí
domu a nemohol sa s deťmi stretávať. Vykresľovala ho v negatívnom svetle, a to až tak, že nejaké

epizodické správanie obžalovaného voči ich matke, alebo voči nim, deti začali generalizovať a následne
potom popisovali správanie otca, ako keby sa jednalo o sústavné agresívne správanie ich otca. Naopak
všetky pozitíva vytesňovali alebo ich bagatelizovali, napr. mal. L. uvádzal, že všetko do domácnosti
zabezpečuje len matka, otec ničím neprispieva, dokonca nejakú pozitívnu hru s otcom začal hodnotiť
negatívne. K. aj otázku otca, ako bolo v škole, začala hodnotiť negatívne, keď otec to nemyslel úprimne

a chcel len deti zosmiešňovať.

Čo sa týka výpovede svedkyne poškodenej J. B., súd jej výpoveď v tých podstatných okolnostiach,
o ktoré sa opiera obžaloba, nemôže považovať za vierohodnú, a to z viacerých dôvodov. Súd
v prvom rade poukazuje na závery znaleckých posudkov znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Konôpku

a znalkyne z odvetvia psychológie F. T., ktorí vyšetrovali tak obžalovaného aj poškodenú. Poškodená
uvádzala, že obžalovaný požíval alkohol pravidelne, hlavne cez víkendy, dokonca nevedela ako mohol
pracovať, keď predtým bol výrazne pod vplyvom alkoholu. Zároveň poukazovala na to, že pod vplyvom
alkoholu bol agresívny, nielen voči nej ale aj voči deťom. Znalec z odvetvia

psychiatrie však nezistil u obžalovaného pravý alkoholizmus v zmysle choroby. Nezistil ani patologicky
podmienenú agresivitu ani črty disociality, asociality alebo antisociality. Osobnosti obžalovaného nie je
vlastnénásilnériešeniezáťažovýchsituácií.AjznalkyňaF.T.nezistilauobžalovanéhovýraznejšiesklony
kagresívnemusprávaniu,pripustilavšak,žejeagilnýadokážesapresadiťavyužiťpríležitosť.Psychicky

záťažové situácie voči svojmu okoliu mal obžalovaný tendenciu riešiť skôr ohľaduplne a umiernene,
je povoľný a opatrný, tolerantný a odmieta agresívno-silácky štýl jednania. Závery týchto znaleckých
posudkov v podstate korešpondujú aj s výpoveďami svedkov, spolupracovníkov obžalovaného, ktorý
hodnotili obžalovaného vyslovene kladne. Popisovali ho ako zodpovedného pracovníka, ktorý nikdy
nemal problémy s alkoholom, nezistili, že by prišiel do práce pod vplyvom alkoholu. Tak isto ani

jeden svedok nepopisoval, že by obžalovaný pravidelne navštevoval pohostinstvo, tak ako to uvádzala
poškodená J. B., pripustili nanajvýš, že obžalovaný tak štyrikrát do roka zašiel na pivo do pohostinstva.
Zhodne uviedli, že nebol agresívnej povahy, naopak ho skôr hodnotili ako dobráka.

Čo sa týka poškodenej J. B., znalec MUDr. Konôpka, nezistil u nej známky dlhodobého násilného

správania zo strany inej osoby, taktiež prejavy postraumatickej stresovej poruchy ani žiadnej inej
duševnej poruchy, ktorá by bolo v priamej príčinnej súvislosti so správaním jej bývalého manžela,
teda obžalovaného. Znalkyňa F. T. nezistila u poškodenej známky psychotraumatizácie ani depresivity,
jednoznačne sa u nej nezistilo násilné konanie obžalovaného, stopy na jej psychike zanechala skôr
jej nespokojnosť s obžalovaným v osobnej rodine ako manželom a s jeho príbuznými a jej emočná

nenaplnenosť vo vzťahu s ním trvajúca pravdepodobne ešte od obdobia pred uzavretím manželstva
a vyhrotená potom v čase zblíženia sa so susedom Pohančaníkom. Závery tohto znaleckého posudku
opäť korešpondujú so správaním poškodenej. Poškodená prestala mať obžalovaného rada, nechcela
s ním žiť ďalej v spoločnej domácnosti, chcela aby obžalovaný opustil spoločnú domácnosť a v podstate
všetky jej ďalšie kroky k tomu smerovali.

Poškodená nikdy okoliu pred tým, ako podala návrh o rozvod manželstva, nepopisovala nejaké
negatívne aspekty správania obžalovaného voči nej a voči deťom. Nikdy sa nezdôverovala, že by ich
obžalovaný obmedzoval v jedle, že by požíval alkohol vo zvýšenej miere, že by deti trikrát denne bil,že by ju ponižoval, agresívne sa k nej správal. Tieto skutočnosti nehovorila ani svojej najbližšej rodine,
dokonca svojej sestre toto popisovala až vtedy, ako jej sestra spolu s jej manželom boli predvolaní na
výsluch na políciu. Aj negatívne, tak ako už súd uviedol selektované konanie obžalovaného, popisovala

svojim spolupracovníčkam až potom, ako podala návrh o rozvod. Vierohodnosť výpovede poškodenej je
spochybnená aj v tom, že práve pred rozvodom manželstva chcela poškodená vykresliť obžalovaného
v negatívnom svetle, keď popisovala len jeho správanie, ktoré bolo spojené so vzájomnými hádkami
týkajúcich sa práve rozvodu manželstva a jej nového vzťahu. Poškodená uvádzala, že obžalovaný sa
jej vyhrážal smrťou, pričom nikdy nepodala trestné oznámenie, čiže nemožno z toho uvažovať, že by

mala skutočnú obavu o svoj život. Súd musí hlavne poukázať na výpoveď poškodenej na hlavnom
pojednávaní, keď na otázku súdu, prečo podala trestné oznámenie na obžalovaného až v júli 2022, keď
podľa

obžaloby malo to násilné konanie trvať od roku 2015 uviedla, že sa obžalovaný nechcel odsťahovať.
Síce po rozvode manželstva odišiel z domu, ale začal si prerábať letnú kuchyňu, ktorá bola v záhrade

pri rodinnom dome, pričom to začal ponímať ako veľkú stavbu. Čiže podnetom na podanie trestného
oznámenianebolonegatívnesprávanieobžalovanéhovzmysleobžaloby,aleskutočnosť,žeobžalovaný
nechcel odísť z blízkosti poškodenej, pričom poškodená už po rozvode manželstva chcela začať
nový život so svedkom F.. Súdu sa nejaví, že by bola poškodená vo vzájomnom vzťahu s
obžalovaným submisívna, vyslovene ako týraná osoba podriadená záujmom obžalovaného. Dokazuje to

aj skutočnosť, že keď sa poškodená rozhodla rozviesť, v podstate vysťahovala obžalovaného na vrchné
poschodie domu a zamkla prechodové dvere do dolného poschodia, pričom obžalovaný mal chodiť do
domu cez okno v práčovni. Obžalovaný mal robiť hurhaj, mal trieskať, mal nahlas počúvať hudbu, pričom
ani susedia, ktorí bývajú v blízkosti ich domu, nič také nepočuli. Obžalovaný mal poškodenú ponižovať,
mal jej vulgárne nadávať, ale aj maloletý syn vo svojej výpovedi povedal, že aj mama otcovi nadávala,

pričom hádky boli na dennej báze, pričom sa súdu nejaví, že by poškodená vzhľadom na jej správanie,
bola v tomto smere v podriadenej roli. Dokazuje to napr. aj výpoveď jej sestry, ktorá uviedla, že keď v r.
2015 bola rodina obžalovaného u nich na návšteve a poškodená sa s ňou pohádala, v noci asi o 24.00
hod. sa rozhodla, že pôjdu všetci domov, zobudila všetky tri deti a vrátili sa do Polomky.

Súd je preto názoru, že hlavným motívom trestného oznámenia poškodenej bolo jej rozhodnutie, že
chce začať nový život, a to bez obžalovaného. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď znalkyne F.
T., ktorá uvádzala, že poškodená sa s obžalovaným dohodla, že ak sa jej nebude v manželstve páčiť,
že obžalovaný odíde zo spoločnej domácnosti, čo znalkyňa považovala za veľmi tvrdé a nešťastné
rozhodnutie. Keďže obžalovaný tak nechcel urobiť, podľa názoru súdu to vyústilo do trestného

oznámenia zo strany poškodenej.

Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
Tr. zák. sa vyžaduje určitú hromadnosť a sústavnosť konania obžalovaného, ktoré spôsobuje fyzické
a psychické utrpenie poškodeným. To znamená, že takéto konanie podstatným spôsobom narúša

kvalitu života poškodeného a vyznačuje sa istou bezohľadnosťou, hrubosťou a bolestivosťou, ktoré
poškodený pociťuje ako psychické alebo fyzické utrpenie, a ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje
každodenný život poškodeného. Teda nesmie sa jednať o jednorázové osamotené konanie, ktoré
pozostáva z ojedinelých nadávok, urážok, prípadne fyzického či verbálneho útoku na poškodenú osobu.
Musí ísť o trvalejšie, sústavnejšie konanie, ktoré sa opakuje a vyznačuje sa určitým hrubším a zjavne

necitlivým zaobchádzaním či správaním, ktoré sa pravidelne opakuje, ktoré aj poškodený pociťuje ako
fyzické prípadne psychické útrapy.

Čo sa týka výpovede obžalovaného, podľa názoru súdu obžalovaný nevypovedal úplne pravdivo o tom,
ako zvládal situáciu v období, keď sa mu začalo rozpadať manželstvo, hlavne po zistení nového vzťahu

jeho manželky a návrhu o rozvod z jej strany, teda od jesene roku

2021. Obžalovaný nebol schopný konštruktívne zvládnuť situáciu, keď v podstate začal obývať hornú
časť domu oddelene od svojich detí, deti sa od neho odklonili a naopak sa priklonili k inému mužovi,
novému priateľovi jeho manželky. Súd je názoru, že toto obdobie bolo sprevádzané vzájomnými

hádkami, nadávkami a aj agresívnym verbálnym správaním zo strany obžalovaného, pričom obžalovaný
poškodenú nikdy fyzicky nenapadol. Sám obžalovaný priznal, že povedal poškodenej, aby odišla
z domu, keď sa jej nepáči, že môže ísť bývať k inému mužovi. Priznal, že bol vypnutý internet. Súd
uveril poškodenej v tom smere, že obžalovaný z dôvodu nezvládnutia situácie vypol internet, kúrenieaelektriku,aleurčitetonemôžepovažovať zasústavnékonanievyznačujúcesaistýmstupňomhrubosti,
správanie, ktoré by napĺňalo znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
Tr. zák. Nie je ojedinelé, že rozvodové konania medzi manželmi prebiehajú búrlivo, sú spojené so

vzájomnými hádkami, osočovaním, vyhrážkami, ktoré vyplývajú hlavne z frustrácie jedného z manželov,
ktorý sa nechce rozviesť, ktorý chce zachovať manželstvo. Ak by súd každé takéto rozvodové konanie,
ktoré je sprevádzané takýmito prejavmi, považoval za týranie, tak by veľká časť rozvodových konaní
skončila v trestnom konaní.

Súd preto vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nemôže bez akýchkoľvek pochybností dospieť
k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku v celom rozsahu tak, ako je uvedené v obžalobe. Vzhľadom
na uvedené pochybnosti o vierohodnosti výpovedí poškodených, nemôže spoľahlivo uzavrieť, že sa
skutok stal v podstatných skutočnostiach, ktoré aj odôvodňujú naplnenie skutkovej podstaty zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby, podľa § 208 Tr. zák., teda že od roku 2015 do júla 2022 pod vplyvom
alkoholu opakovane spôsobovať fyzické a psychické utrpenie svojej bývalej manželke a deťom a to

tak, že ich približne trikrát do týždňa bil remeňom, vulgárne im nadával, odopieral im stravu, že im
opakovane vypínal elektriku, vyháňal ich z domu, pričom toto konanie poškodení pociťovali ako fyzické
a psychické utrpenie. Keďže nebolo bez pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaného ako
celok, aj keď boli preukázané niektoré konania obžalovaného počas rozvodového konania, súd musel
v zmysle zásady in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a) Tr. por.,

nakoľko nebolo preukázané, že sa obžalovaný dopustil skutku, pre ktorý je stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, Kuzmányho 4, na Krajský súd
v Banskej Bystrici.