Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3Pc/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123237884
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľuboš Marcinko

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123237884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom Mgr. Ľubošom Marcinkom vo veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XX, E., a povinného z vyživovacej povinnosti: A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, E.,
o návrhu na určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Osoba povinná z výživného je povinná prispievať na výživu navrhovateľky od 26.12.2023 do
12.11.2024 sumou 300 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred.

II. Dlžné výživné za obdobie od 26.12.2023 do 12.11.2024 vo výške 2.391,67 eur je osoba povinná

z výživného p o v i n n á zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 20.11.2023 sa navrhovateľka domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd povinnému
z výživného určil povinnosť prispievať na výživu manželky sumou 500 eur mesačne od podania návrhu
do času rozvodu manželstva. Navrhla priznať navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi manželmi prebieha konanie o rozvod manželstva.
S manželom žijú v spoločnosti domácnosti, no ide len o nevyriešenú bytovú otázku manželky. Majú
oddelené financie, každý si hradí svoje výdavky sám. Povinný z vyživovacej povinnosti si neplní
vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v ich životnej
úrovni, pričom manželka má právo sa na nej podieľať. Okrem strechy nad hlavou manžel nezabezpečuje
výživu navrhovateľky, naopak napriek nižšiemu príjmu navrhovateľky, odmieta jej prispievať, čo i len
na náklady na dieťa, pokiaľ v rámci nimi dočasne dohodnutej striedavej starostlivosti k maloletému

dieťaťu sa má navrhovateľka o maloletého v danom týždni starať sama. Manžel podmieňuje používanie
práčky, ktorú zakúpil tým, že mu manželka bude prať. Navrhovateľka sa stará o domácnosť, upratuje.
Manžel jej zakazoval využívanie PC z dôvodu, že je jeho. Poukázala na rozdiel v príjmoch medzi ňou
a manželom. K návrhu pripojila potvrdenie o výške príjmu manžela zo 16.10.2023 a potvrdenie o jej
príjme z 09.10.2023
2. (Bývalý) manžel v podaní z 12.06.2025 uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou bolo právoplatne
rozvedené dňom 12.11.2024. Maloletý H. bol zverený do striedavej starostlivosti rodičov, a jemu ako

otcovi bola určená vyživovacia povinnosť spolu v sume 200 eur mesačne. Do času rozvodu mal maloletý
H. na svojom sporiacom účte, ktorý mu zakladali rodičia sumu vo výške cca 7.000 eur, ktorou disponujú
obidvaja rodičia. O tom, ako s uvedenou v prevažnej miere mnou nasporenou sumou máme disponovať,
súd nerozhodoval v konaní o rozvod manželstva a ÚPP k maloletému H., mali sa o nej dohodnúť. Vpreklade to znamená, že uvedenú nasporenú sumu súd nepovažoval za úspory maloletého, ale za
dispozičné finančné prostriedky manželov, o ktorých sa nevedia manželia dohodnúť. Navrhovateľka
chcela ponechať tieto finančné prostriedky v banke pre maloletého, on bol toho názoru, že by ich mali

vybrať a použiť. Aj sumu vo výške 100 eur hradí na bankový účet, ku ktorému nemá žiadne dispozičné
právo a nevie ani súdu ozrejmiť ako s nimi nakladá navrhovateľka. Asi by mu mala oznamovať aspoň
bankový stav účtu, teda koľko je na ňom nasporených, no nemá o tom vedomosť. Čo sa týka tvrdení
navrhovateľky uvedených v žalobnom návrhu tak si súdu dovoľuje ozrejmiť, že zo spoločnej domácnosti
odišla navrhovateľka, on ju nevyháňal, návrh o rozvod podala ona. Po jej rozhodnutí odísť zo spoločnej

domácnosti sa dočasne presťahovala k matke s maloletým do nie susediaceho okresu (Topoľčany) bez
jeho súhlasu, aby sa tam presťahovala. Následne potom ako jej Krajský súd Žilina v podstate obmedzil
rodičovské práva, pretože dočasne zveril syna do mojej výlučnej starostlivosti sa nútene presťahovala
do Žiliny, kde si mala prenajať byt. V čase posledného pojednávania o rozvode manželstva neoznámila
súdu, kam sa s naším synom presťahovala, t. j. do spoločnej domácnosti s partnerom, s ktorým doteraz
žije v spoločnej domácnosti a prispieva mu na úhradu jeho hypotéky. Syn znáša dobre striedavú

starostlivosť, avšak už sa neraz vyjadril, že by chcel byť dlhšie so mnou. V súčasnej dobe navrhovateľka
teda žije so svojím priateľom a syn je zverený do ich striedavej starostlivosti. Navrhovateľka však raz
dokonca nerešpektovala rozhodnutie Krajského súdu Žilina, kedy mu bol ich syn zverený do výlučnej
starostlivosti a vzala syna zo škôlky, kam ho následne za asistencie polície aj vrátila. On sa jej vtedy
snažil naznačiť, že nerešpektovať súdne rozhodnutie nie je veľmi rozumné, ale čo bolo to bolo. V čase,

keď spisovala svoj žalobný návrh o výživné na manželku, tak tam opisovala teror z jeho strany ako
manžela. Tak k tomu uvádza, že súd by pravdepodobne „teroristickému manželovi“ dočasne nezveril
dieťa do starostlivosti. Počas ich manželského spolužitia bola ona označovaná ako „fluktuant v práci“,
t. j. často menila prácu. Čo sa týka výdavkov v domácnosti, tak v čase keď boli manželmi, väčšinou
všetko hradil on, napríklad týždenné nákupy potravín a v čase jej odchodu z ich spoločnej domácnosti

jej nebránil v tom, aby si z nej vzala všetko čo uznala za vhodné. Takže po jej odchode zo spoločnej
domácnosti musel nakúpiť nové veci, aby s H. mali v čom aj spať (napríklad posteľné návliečky). Môže
súdu aj zopakovať do tohto konania čo všetko vzala zo spoločnej domácnosti a nepýtala sa či má na
to peniaze, aby si nové kúpil, nie kvôli sebe, ale kvôli H.. S H. si pripadali ako „sparťania“. Dobre, že z
bytu neurobila „holobyt“. Potom ako odišla z domácnosti tak ho potom prekvapila „sms“ správou typu

alebo vyplať hypotéku, teda zbav ma úverového vzťahu k bytu alebo ma zapíš na list vlastníctva ako
spoluvlastníčku. Byt nadobúdal do svojho výlučného vlastníctva ešte pred uzatvorením ich manželstva,
hypotéky splácal sám a ju fakt v tom čase ako manželku nezajímalo odkiaľ má vziať peniaze na
to, aby ju „uvoľnil z úverového vzťahu“. Manželka si neuvedomovala asi právnu skutočnosť, že ich
manželstvo v tom čase nebolo rozvedené, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žiadnym spôsobom

modifikované, resp. súdom zrušené, a že počas trvania manželstva, sú aj dlhy manželov spoločné.
Skutočnosť, že manželka sama podávala na súd návrh o rozvod manželstva ako aj, že ona sama
odišla z ich spoločnej domácnosti, z ktorej ju rozhodne on žiadnym spôsobom nevyháňal, pričom pri
odchode z domácnosti si odniesla väčšiu časť hnuteľných vecí, ktoré ona potrebovala ako zariadenie
do svojej domácnosti ju neoprávňuje k tomu, aby podala takýto bezdôvodný súdny návrh. Manželka

sama je osobou vysokoškolského vzdelania, je spôsobilá sama sa živiť, v súčasnej dobe nie je úverovo
zaťažená žiadnym spôsobom. Vôbec ju nezaujíma nič okrem seba, prípadne ešte ich syn. Rozvod
manželstva prebiehal dosť komplikovane. Ak by sa teda zaujímala o syna, resp. starala tak ako sa
mala, tak by súdy nemuseli rozhodovať o úprave práv a povinností k ich maloletému synovi ešte počas
ich rozvodového procesu, dokonca sa raz nedostavila na vytýčené súdne pojednávanie a súd musel

nariadiť ďalšie súdne pojednávanie, na ktorom nás teda rozviedol a H. zveril do našej starostlivosti. Ešte
počas rozvodového konania sa teda presťahovala k priateľovi, takže v tom prenajatom byte žila pomerne
krátko. O tom, kedy sa tam presťahovala ma samozrejme informoval náš spoločný syn H., ktorému sa
našťastie darí po všetkých stránkach dobre. Ešte aj o škole kam nastúpi sa nevedeli dohodnúť, tak ho
radšej nechal v katolíckej základnej škole, len aby jej vyhovel, hoci syn mohol nastúpiť do spádovej

základnej školy, ktorú má za bytom. Tak teraz obaja míňajú na benzín a chodíme pre H., len s tým
rozdielom, že ak by H. chodil do spádovej základnej školy, ja by som na benzín nemíňal a ona by míňala
tak isto ako v súčasnej dobe, pretože spádová základná škola je približne tak isto vzdialená ako katolícka
základná škola, ktorú H. teraz navštevuje. Takto mohol sporiť na benzíne aspoň on, nie ona ako osoba
vysokoškolsky ekonomicky vzdelaná aj v účtovníctve koná vedome tak, aby on mal náklady, nielen

ona. Radšej ustúpil, len nech H. už začal navštevovať základnú školu, pretože už aj tak nastupoval o
rok neskôr (predtým mal posunutý nástup do ZŠ). Obaja majú na ten benzín, obaja vedia pracovať a
áno on zarába viac ako ona, nie je fluktuant a spláca účty. Ustanovenia zákona o rodine vzťahujúce
sa k výživnému na manželku a uvedené na strane 2 až 3 žalobného návrhu si prečítal, avšak v ichprípade môže iba konštatovať, že navrhovateľka sa ku nemu určite v posledných rokoch nesprávala ako
manželka, skôr si pripadal ňou byť terorizovaný, čo súdu môže s odstupom času teda fakt potvrdiť, bez
nej sa im s H. žije lepšie. Obdobnú náhradu za ňu nehľadá a za ten krátky čas čo opustila ich spoločnú

domácnosť, snáď seba ako vysokoškolsky vzdelaná osoba uživiť vedela. Náklady, ktoré uvádzala pri
podanínávrhuodobdobiapodanianávrhuaždočasurozvodumanželstvasamenili.JedenčasbolHugo
v jeho výlučnej starostlivosti a ona nebola súdom z pochopiteľných dôvodov (zarába menej) zaviazaná
na úhradu výživného. Vo vzťahu k ňou navrhovanému výživnému vo výške 500 eur súdu uviedol, že
rozvodové konanie našťastie prežili všetci živí a zdraví, nie hladní a dovoľuje si nesúhlasiť s vyššie

uvedenou ňou navrhovanou sumou a popravde jej po tom všetkom, čo musel z jej strany znášať, platiť,
nie je ochotný právnym titulom výživného na manželku do času rozvodu ich manželstva hradiť nič. On
tiež mal výdavky a ju to ani nezaujímalo odkiaľ vzal na to peniaze, či sa aj nezadlžil. Na súde počas
rozvodového konania uviedol, že si mal požičať od rodičov a uvádza, že tí si požičali na to, aby mu
dali od svojich detí, len aby ju „uvoľnili z úverového vzťahu“. Počas trvania manželstva ona sama zo
svojich príjmov nehradila žiadne poplatky spojené s užívaním bytu, v podstate vo väčšej miere hradil

výdavky v ich domácnosti sám. Aj počas tehotenstva, aj počas materskej aj počas rodičovskej dovolenky
bývalej manželky. Náklady na osamostatnenie svojej osoby teda zvládla. Počas rozvodového konania jej
posielal mesačne cca sumu vo výške 200 eur, niekedy aj viac mesačne aj 300 eur aj 350 eur mesačne,
pričom po rozvode ho súd zaviazal na výživné na maloletého H. sumou vo výške 100 eur a na tvorbu
jeho úspor sumou tiež vo výške 100 eur vychádzajúc z jeho majetkových a zárobkových pomerov. Spolu

jej poslal za to obdobie odkedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do času rozvodu sumu vo výške
1.577eur(slovomtisícpäťstosedemdesiatsedemeur),očomsúdupredkladádôkazvyfiltrovanýbankový
výpis s platbami na jej bankový účet. Platil jej aj keď H. bol súdom zverený do jeho výlučnej starostlivosti.
Ona pritom nebola nezamestnaná, teda mala pravidelný mesačný príjem, ktorý je zdokladovaný aj v
rozvodom spise. Tak ako ona aj on si musel zaobstarať veci aj pre H. aj pre seba keď teda vzala z

ich spoločnej domácnosti čo sa dalo a čo teda údajne kúpila zo „svojich výplat“. Jej správanie ako
bývalej manželky rozhodne nebolo ukážkové. Ešteže jej súd nezveril syna do výlučnej starostlivosti,
tak ako žiadala vo svojom žalobnom návrhu. Uvedené si súdu dovoľuje uviesť z dôvodu, že do tohto
návrhu uvádzala aj náklady na stravu maloletého, a to sumu vo výške 150 eur až 200 eur do škôlky
a stravu maloletého doma 150 eur, 200 eur, škôlka 20 eur, tieto náklady súd zohľadnil pri určovaní

výživného na maloletého počas rozvodového konania, v ktorom sa vysporiadal aj s prípadným zročným
výživným, avšak ako súdu uvádza zaviazal ho na tvorbu úspor pre maloletého do budúcnosti, pričom
nerozhodol o sume, ktorú už maloletý mal nasporenú, a s ktorou môžu iba oni dvaja rozhodnúť čo sa s
ňou stane. K podaniu pripojil rozsudok zo dňa 30.10.2024 o rozvode manželstva, uznesene Krajského
súdu v Žiline zo dňa 22.02.2024, sp. zn. 15CoP/18/2024, potvrdenie o ukončení platnosti zmluvy zo dňa

29.02.2024 (kvitanciu z banky), výňatky z Whatsapp komunikácie medzi bývalými manželmi. Na základe
vyššie uvedenej argumentácie si súd dovoľuje požiadať, aby súd žalobu navrhovateľky v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodnú a ani jednému z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
3. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a osoby povinnej z vyživovacej
povinnosti (bývalého manžela), a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise.

Súd tieto dôkazy vyhodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
4. Navrhovateľka na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedla, že s bývalým manželom spoločnú
domácnosť nezdieľali od decembra 2023, kedy opustila spoločnú domácnosť manželov a odsťahovala
k svojím rodičom do Ludaníc pri Topoľčanoch. Rodičom prispievala na výdavky spojené s bývaním

sumou 200 eur mesačne. U rodičov bývala približne do polovice marca 2024, kedy sa presťahovala
naspäť do Žiliny. Bolo to z dôvodu, že medzičasom bolo Krajským súdom v Žiline dňa 22.02.2024
nariadené neodkladné opatrenie, podľa ktorého bol maloletý dočasne zverený do výlučnej starostlivosti
otca (bývalého manžela), jej bol upravený styk počas každého druhého víkendu. Neodkladným
opatrením nebola určená vyživovacia povinnosť k maloletému a nebolo to ani navrhované. V súvislosti

s presťahovaním sa naspäť do Žiliny, teda s bývaním som mala nasledovné výdavky: zaplatila kauciu
rovnajúcu sa dvom nájmom 1.000 eur, poplatok za sprostredkovanie realitnej kancelárii 500 eur, nájom
za mesiac marec 400 eur a následne v ďalších mesiacoch nájom bol 500 eur mesačne. V prenajatom
byte som bývala do septembra 2024. Nakoľko nájom ukončila skôr ako bolo dohodnuté, vrátili jej
z kaucie 1/2-cu, teda sumu 500 eur. V uvedených sumách boli aj výdavky spojené s užívaním bytu.

Nad sumu 500 eur nič viac neplatila. Od svojho partnera si požičiavala sumu 8.000 eur v októbri 2024
bezúročne. Túto sumu mu spláca. Pôžičku si brala v súvislosti s výdavkami, ktoré jej vznikli v súvislosti
s rozvodom, napríklad na právnikov a aj v súvislosti so sťahovaním sa. Partnerovi som prispievala na
bývanie od októbra do decembra 2024 sumou 300 eur mesačne. Počas manželstva hospodárili tak,že manžel hradil výdavky spojené s bývaním, manžel platil hypotéku za byt, v ktorom bývali, ktorý je
v jeho a bol v jeho výlučnom vlastníctve. Počas manželstva vždy robili väčšie nákupy na celý týždeň
s tým, že väčšie nákupy do mesiaca platil manžel, jeden platila ona. Tak to bolo v období, keď začala

pracovať po ukončení materskej v roku 2021. Platila tiež menšie nákupy v priebehu týždňa. Jej príjem
od januára 2024 do júna 2024 bol 1.100 eur v čistom mesačne. Uplatňovala si daňový bonus s výnimkou
mesiaca apríl 2024, vzhľadom na to, že v tom období bolo maloleté dieťa zverené dočasne do výlučnej
starostlivostimanžela.PoukončenízamestnaniavspoločnostiKROSzačalapracovaťvspoločnostiJ&N
s.r.o.. Od júna 2024 do decembra 2024 jej príjem s daňovým bonusom bol približne 900 eur v čistom.

Iná pôžička, ani dlh jej v tomto období nevznikol, ako to súdu uviedla. Jej bežné výdavky v tomto období
boli nasledovné: strava 200 eur mesačne, cestovné 40 eur mesačne, ide o mesačník DPMŽ, hygiena
15 eur mesačne, ošatenie a obuv 50 eur mesačne, mobil 12 eur mesačne, okrem toho si platila životné
poistky, ktoré vychádzajú mesačne 64 eur, internet a TV 100 eur ročne, lieky 15 eur mesačne, lieky
na intoleranciu 20 eur mesačne. Jej zdravotný stav je dobrý. Má intoleranciu na laktózu. Užíva lieky
ako to uviedla. Z toho dôvodu si aj varím obedy každý deň. Osobné motorové vozidlo nevlastní, ani

neužíva.Nemázáujmyalebokoníčky,sktorýmibybolizvýšenévýdavky.Vminulostipočasmanželského
spolužitia čítala alebo robila ručné práce. Úspory nemá. Žiaden majetok väčšej hodnoty nevlastní. Keď
mal otec dočasne zvereného maloletého do svojej výlučnej starostlivosti, jeho výdavky mu hradil on.
Keď bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti, tak vtedy hradil výdavky maloletého v tom
týždni, v ktorom bol maloletý u neho. Od decembra 2024 hradili spoločne výdavky maloletého, až kým

po incidente počas Vianoc 2024 neodišla z domácnosti k svojím rodičom.
5. (Bývalý) manžel ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti na pojednávaní pri svojom výsluchu
uviedol, že bývalá manželka sa v decembri 2023 odsťahovala aj s maloletým H. ako to uviedla.
Presťahovala sa s maloletým bez jeho súhlasu. Zámky na byte, ktoré uviedla, že vymenil, áno urobil
to. Zámky vymenil približne v marci 2024, lebo predtým sa stávalo, že manželka prišla do bytu, pobrala

veci, a zanechala za sebou spúšť. Zámky vymenil aj z toho dôvodu, že to stresovalo nielen jeho, ale aj
maloletého H.. Chcel by tiež poukázať na to, že nakoľko bývalá manželka žiadala o to, aby ju uvoľnil
spod hypotéky, musel sa zadlžiť. Byt nadobudol do vlastníctva ešte pred uzatvorením manželstva. Za
účelomkúpytohtobytučerpalhypotekárnyúver.Nakoľkodošlopočasmanželstvakrefinancovaniutohto
hypotekárnehoúveru,ajmanželkasastaladlžníčkou.Nato,abysomjuuvoľnilztohtodlžníctva,simusel

požičať. Zostatkovú sumu hypotéky, približne 52.000 eur splatil. Na to si požičal sumu 32.000 eur od
blízkych. Pôžičku doteraz spláca v sume 600 eur mesačne. Manželka bývala u svojho partnera približne
od augusta 2024. Tak to manželka uvádzala aj v rozvodovom konaní. Očividne jej nechýbala suma 500
eur, keď bola ochotná zaplatiť kauciu v tejto výške. Počas manželstva manželke platil odvody v súvislosti
s jej živnosťou. Týždňové nákupy, ako to uviedla manželka hradil on. Keď manželka začala zarábať,

považoval za normálne, aby jeden takýto väčší nákup mesačne urobila aj ona. V manželstve nemal
problém kupovať veci ktoré potrebovali, hradil napríklad autosedačku, odrážadlo, bicykel maloletému.
Aj on sa podieľal na menších nákupoch rovnako ako manželka, nebola to len ona. Ku karte ako to
bývalá manželka uviedla, z nej boli vyplácané prostriedky za stravné. Keď sa situácia vyhrotila, požiadal
som manželku, aby mi všetky karty vrátila. Vrátila všetky okrem tejto. Preto bol oznámiť na polícii jej

zmiznutie, nakoľko na nej boli pohyby. Následne ju vrátila. Keď bol v decembri 2023 po maloletého,
poškodil dvere. Nebolo to posúdené ako trestný čin. Bolo to vyhodnotené ako priestupok. Bola mu
uložená za to pokuta 50 eur. Škodu, ktorú spôsobil, uhradil. Oznamovatelia boli odkázaní na civilný súd.
Žalobu nepodali. Škodu uhradil v sume 235 eur. Pokiaľ bývalá manželka uvádza, že nie je vlastníčkou
žiadneho majetku, minimálne snubný prsteň v sume 1.500 eur vlastní, pokiaľ ho nepredala. V roku 2024

do rozvodu manželstva jeho príjem tvoril príjem zo zamestnania. Je zamestnancom spoločnosti KIA.
Jehopríjemje,akosúdužoboznámil,vsume2.808eurvčistom.Inýpríjemvtomobdobíaniteraznemal.
VlastníbyttrojizbovýnaHlináchVIII.Jehomesačnévýdavkysúnasledovné:potraviny409eurmesačne,
plyn 6 eur mesačne, energie 28 eur mesačne, správcovský poplatok 170 eur mesačne, TV a internet 38
eur mesačne, telefón 18 eur mesačne, parkovné 4 eurá mesačne, PZP 11 eur mesačne, jeho poistenie

49 eur, poistenie maloletého 21 eur, poistenie domácnosti 10 eur, splátka pôžičky 600 eur mesačne,
benzín 120 eur mesačne, lieky 30 eur mesačne, oblečenie pre maloletého 55 eur mesačne, oblečenie
pre mňa 88 eur mesačne, škola 60 eur mesačne, krúžky 44 eur mesačne, voľnočasové aktivity 100 eur
mesačne, ide o voľnočasové aktivity jeho so synom, s maloletým chodí na turistiku, navštevujú výstavy
pre deti, múzeá. K ukončeniu manželského spolužitia došlo v decembri 2023, kedy manželka opustila

spoločnú domácnosť. Manželka opustila spoločnú domácnosť 26.12. počas vianočných sviatkov. Jeho
zdravotný stav je dobrý. Keď bol maloletý zverený do jeho výlučnej osobnej starostlivosti dočasne,
tak prirodzene všetky jeho výdavky hradil on. To bolo od februára do mája 2024. Od decembra do
februára, keď bol s manželkou v Ludaniciach, tak tieto jeho výdavky hradila manželka. Odkedy bolmaloletý dočasne zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, tak každý hradil výdavky v tom
čase keď zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého. Manželke v roku 2024 zaslal sumy ako to
dokladoval pohybmi na účte v D. I.. Spolu išlo o sumu 1.577,33 eur. Ide o sumu, ktorú poslal manželke

na radu právnikov. Nešpecifikoval, že či ide o výživné na maloletého alebo na manželku. Vnímal to tak,
že manželka má nižší príjem. Preto jej tieto sumy posielal. Ponechal na nej ako s týmito sumami naloží.
Medzi februárom až májom 2024 tieto sumy neposielal aj z toho dôvodu, že musel vyplatiť hypotéku,
potreboval sa z toho spamätať. Manželka si v tom období zobrala niektoré zariadenie z bytu pre H., čiže
on mal z toho dôvodu zvýšené výdavky.

6. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.10.2024, č. k. 54P204/2023-434, právoplatným
a vykonateľným dňa 12.11.2024, súd manželstvo rozviedol a na čas po rozvode manželstva maloletého
H. C., nar. XX.XX.XXXX, súd na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov; počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd určil prispievať otcovi na výživu
maloletého sumou 100 eur mesačne ako bežné výživné a sumou 100 eur mesačne ako výživné na
tvorbu úspor.

7.UznesenímKrajskéhosúduvŽilinezodňa22.02.2024,sp.zn.15CoP/18/2024,ktorýmbolonariadené
neodkladné opatrenie, bol maloletý H. dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, matke bol
upravený styk s maloletým každý párny týždeň od piatka od 15:00 hod do nedele do 18:00 hod..
Vyživovacia povinnosť matke určená nebola.
8. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.05.2024, 54P/79/2024, bol maloletý dočasne zverený do

striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch. Vyživovacia povinnosť
nebola určená ani jednému z rodičov.
9. Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 28.09.2013
v Ludaniciach.
10. Z potvrdenia o príjme manžela za rok 2023 v spoločnosti Kia Slovakia s.r.o. súd zistil, že jeho

priemerný mesačný príjem v čistom bol 2645 eur.
11. Z potvrdenia o príjme manžela za rok 2024 v spoločnosti Kia Slovakia s.r.o. súd zistil, že jeho
priemerný mesačný príjem v čistom bol cca 2888 eur.
12. Z potvrdenia o príjme navrhovateľky v spoločnosti KROS a.s. súd zistil, že čistý priemerný mesačný
príjem matky od 11/2022 do 12/2023 bol cca 887 eur.

13. Z potvrdenia o príjme navrhovateľky v spoločnosti KROS a.s. súd zistil, že čistý priemerný mesačný
príjem matky od 01/2024 do 06/2024 bol cca 1.100 eur (s uplatneným daňovým bonusom) a 984 eur
(bez daňového bonusu).
14. Z potvrdenia o príjme navrhovateľky v spoločnosti J&N, s.r.o. súd zistil, že čistý priemerný mesačný
príjemmatkyod06/2024do12/2024bolcca711eur(bezdaňovéhobonusu).Daňovýbonusvuvedenom

období bol spolu 835,78 eur.
15. Z potvrdenia o nemocenských dávkach Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľke bolo
vyplatené nemocenské v novembri 2023 v sume 131,40 eur.
16. Podľa § 71 ods. 1 manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto
povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov

bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť.
17. Podľa § 75 ods. 1 a 2 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
18. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľ.
19. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, zaniká rozvodom alebo
smrťou jedného z manželov, zásadne trvá počas celého trvania manželstva. Manželia majú vzájomnú
vyživovaciu povinnosť, pričom ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah takým spôsobom, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká a

prihliadnepritomnastarostlivosťodomácnosť.Požiadavka,abymanželiamalivzásaderovnakúživotnú
úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z inštitútu
manželského zväzku. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je základným vyjadrením manželskej
ekonomickej solidarity. Konanie o výživné na manželku možno začať len na návrh a možno ho priznaťlen odo dňa začatia súdneho konania. Východiskom pri určovaní manželského výživného je životná
úroveň manželov a pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde
o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, preto treba vziať

do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa
manželov (17C/178/2011)
20. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre určenie vyživovacej
povinnosti medzi manželmi podľa citovaných zákonných ustanovení. Vykonaným dokazovaním súd
zistil, že manželstvo manželov bolo uzatvorené dňa 28.09.2013. Za trvania manželstva sa manželom

narodil syn H.. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 12.11.2024. Manželia spolu nezdieľali
spoločnú domácnosť od 26.12.2023, keď manželka opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa do
Ludaníc k svojím rodičom spolu s maloletým synom narodeným v manželstve. Do opustenia spoločnej
domácnosti bývali v byte vo vlastníctve manžela, ktorý i zaň platil mesačne hypotéku. Pred tým ako
sa odsťahovala manželka, z výpovedí oboch manželov vyplynulo, že i keď každý z nich mal oddelené
účty, čo je zrejmé z toho, že každý platil niečo zo svojho, manželia sa podieľali na hradení výdavkov

spojenými s vedením spoločnej domácnosti spoločne s ohľadom na výšku ich príjmu. Obidvaja opísali
ako mali nastavené hradenie každotýždňových väčších nákupov s ohľadom na ich príjem v pomere
približne 3:1 počas mesiaca. Manželské spolužitie sa po opustení spoločnej domácnosti manželkou
už nepodarilo obnoviť, z výpovedí bývalých manželov nevyplynulo, že by ktokoľvek z nich mal po
opustení spoločnej domácnosti manželkou záujem o jeho obnovenie. Manžel prispieval po odsťahovaní

sa manželky nepravidelnými mesačnými platbami na jej účet (viď č. l. 87), no z ktorých nie je zrejmé,
či plnenia na výživu manželky alebo na výživu maloleté dieťa narodené v manželstve. Manžel na
pojednávaní vypovedal, že ide o čiastky, ktoré zasielal na účet bývalej manželky ako výživné na ňu
i maloletého na radu právnika a nakoľko vnímal rozdiely v ich príjme. Spolu manželke takto zaslal
sumu 1.577,33 v období od januára 2024 do septembra 2024. Inak na výživu manželky dobrovoľne

v období od kedy opustila spoločnú domácnosť neprispieval. Pokiaľ ide o zabezpečovanie starostlivosti
o maloletého H. od podania návrhu do právoplatného rozvodu manželstva zabezpečovali v zásade
rovnomerne, keď navrhovateľka po opustení bez rozhodnutia súdu a súhlasu otca sa odsťahovala do
Ludaníc do februára 2024, keď bolo maloletý neodkladným opatrením dočasne zverený do starostlivosti
otca a v poradí ďalším neodkladným opatrením v máji 2024 bol maloletý dočasne zverený do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov. V tomto období až do právoplatného rozhodnutia o rozvode ani
jeden z rodičov neprispieval druhému z rodičov na výživu maloletého H..
21. Pri porovnaní životnej úrovne oboch manželov vychádzal odvolací súd prioritne z ich príjmov a
následného posúdenia výdavkov predložených v konaní. Pokiaľ ide o navrhovateľku tá v sledovanom
období relevantnom pre priznanie vyživovacej povinností mala zo zamestnania priemerný mesačný

príjem v roku 2024 v sume približne 1.100 eur mesačne. Manželka po opustení spoločnej domácnosti
musela riešiť svoju situáciu s bývaním. Na rozdiel od manžela žiaden byt alebo inú nehnuteľnosť
určenú na bývanie nevlastní, preto si buď v určitom zabezpečila nájom bytu alebo prispieval na výdavky
spojené s bývaním svojím rodičom alebo partnerovi. Rodičom, u ktorých bývala 2 mesiace od opustenia
spoločnej domácnosti do vydania neodkladného opatrenia prispievala sumou 200 eur mesačne na

bývanie. Od mesiaca marec si prenajímala byt v Žiline za sumu 500 eur mesačne, v ktorej boli zahnuté
okrem nájomného i výdavky na náklady spojené s užívaním bytu. V mesiaci marec platila 400 eur.
V prenajatom byte bývala do septembra 2024. Od októbra 2024 bývala spolu so svojím partnerom. Na
bývanie mu prespievala v mesiacoch október až november sumou 300 eur mesačne, teda priemerne
od začiatku roka 2024 do novembra 2024 cca v sume 400 eur mesačne. Jej bežné výdavky v tomto

období špecifikovala nasledovne: strava 200 eur mesačne, cestovné 40 eur mesačne, ide o mesačník
DPMŽ, hygiena 15 eur mesačne, ošatenie a obuv 50 eur mesačne, mobil 12 eur mesačne, okrem toho
si platila životné poistky, ktoré vychádzajú mesačne 64 eur, internet a TV 100 eur ročne, lieky 15 eur
mesačne, lieky na laktózovú intoleranciu 20 eur mesačne. Spolu v sume približne 425 eur mesačne
len na samotnú navrhovateľku. Od svojho partnera som si požičiavala sumu 8.000 eur v októbri 2024

bezúročne. Túto sumu mu spláca. Pôžičku si brala v súvislosti s výdavkami, ktoré jej vznikli v súvislosti
s rozvodom, napríklad na právnikov a aj v súvislosti so sťahovaním sa. Zdravotný stav bývalej manželky
je dobrý. Nemá žiadne voľnočasové aktivity, s ktorými by mala zvýšené výdavky, v minulosti ešte počas
manželského spolužitia sa venovala. Nemá záujmy alebo koníčky, s ktorými by boli zvýšené výdavky,
v minulosti si počas manželského spolužitia čítala alebo robila ručné práce.

22. Pokiaľ ide o bývalého manžela, tento dosahoval v roku 2024 priemerný mesačný príjem zo
zamestnania približne vo výške 2.888 eur. Narozdiel od manželky vlastní 3-izbový byt na Hlinách VIII
v Žiline, v ktorom býva. Vlastníctvo tohto bytu nadobudol už pred uzatvorením manželstva. Byt mal
zaťažený záložným právom z dôvodu čerpania hypotekárneho úveru, ktorý neskôr v priebehu rokavyplatil, na čo si požičal od blízkych. Ako však súdu sám uviedol, na splatenie tohto hypotekárneho úveru
v zostatkovej sume 52.000 eur si požičal sumu 32.000 eur, možno predpokladať, že zvyšných 20.000
eur tvorili vlastné úspory manžela. Ako uviedol túto pôžičku resp. úver od blízkych doposiaľ spláca

v sume 600 eur mesačne. Sám manžel svoje mesačné výdavky aj spolu s výdavkami na maloletého
H. špecifikoval v sume 1876 eur mesačne. To znamená, že na rozdiel od manželky, aj v prípade ak
tieto výdavky vynaloží, ešte stále by si mal byť schopný popri nich ušetriť približne 1.000 eur mesačne.
Zdravotný stav bývalého manžela je dobrý. Otec nemá žiadne finančné náročné voľnočasové aktivity.
23. Súd s prihliadnutím na uvedené, keď zistil, že medzi príjmami manželov je markantný rozdiel,

keď je zrejmé, že v takom prípade nemôže byť životná úroveň manželov zásadne rovnaká, pretože
navrhovateľke po opustení spoločnej domácnosti manželov na rozdiel od povinného z vyživovacej
povinnosti po úhrade nevyhnutný životných výdavkov zostávalo v uvedenom období minimum voľných
finančných prostriedkov k zaisteniu ostatných potrieb, naopak vznikli jej v tomto období i dlhy, a manžel
podľa ním špecifikovaným výdavkov bol schopný i ušetriť približne sumu 1.000 eur mesačne a to i po
mesačnej úhrade pôžičky na byt, ktorý je v jeho vlastníctve. Za primeranú sumu výživného súd preto po

vyhodnotení všetkých rozhodných skutočností podľa § 75 ods. 1 a 2 zákona o rodine považoval sumu
300 eur mesačne.
24. Súd nepriznal manželke výživné vo vyššom rozsahu a preto návrh v prevyšujúcej časti zamietol
výrokom II., s prihliadnutím i na to, že súd nezistil, že by sa manželka dostala do nevýhodnejšieho
postavenia v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo o deti, nakoľko manželia spoločnú domácnosť

nezdieľali od 26.12.2023, a pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého ani táto nebola dôvodom, pre ktorý
by bolo potrebné dorovnať vo vyššej miere, keď po odsťahovaní sa do Ludaníc s maloletým táto bola
dočasne zabezpečovaná počas približne dvoch mesiacov výlučné navrhovateľkou, no bez súhlasu otca
(manžela), následne táto bola výlučne zabezpečovaná otcom približne počas 3 mesiacov, a to v súlade
s neodkladným opatrením zo dňa 22.02.2024 do nariadenia neodkladného opatrenia zo dňa 23.05.2024,

ktorým bol maloletý zverený dočasne do rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
manželov v týždňových intervaloch. Súd zároveň navrhovateľke výživné nepriznal už od podania
návrhu, keď mal dokazovaním dostatočne preukázané, že kým manželia zdieľali spoločnú domácnosť,
manžel si vyživovaciu povinnosť plnil primerane, či už podieľaním sa vo väčšej miere na spoločných
nákupoch manželov a tiež tým, že manželka bývala v byte, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve,

pričom hradil i náklady spojené s bývaním v spoločnej domácnosti manželov. Súd preto určil začiatok
vzniku vyživovacej povinnosti odo dňa opustenia spoločnej domácnosti manželov dňa 26.12.2025.
Nakoľko v priebehu konania o manželskom výživnom bolo manželstvo manželov právoplatne rozvedené
dňa 12.11.2024, súd ohraničil trvanie vyživovacej povinnosti uvedeným dátumom, keďže tento druh
vyživovacej povinnosti trvá len medzi manželmi.

25. Pre úplnosť súd uvádza, že s ohľadom na v konaní tvrdené skutočnosti a zistený skutkový stav, súd
nedospel k záveru, že by priznanie manželského výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods.
2 zákona o rodine)
26. Súd vzhľadom na určené výživné rozhodol o nedoplatku povinného z vyživovacej povinnosti na
výživnom za obdobie odo dňa určenia vyživovacej povinnosti do právoplatného rozhodnutia o rozvode

t. j. od 26.12.2023 do 12.11.2024. Súd určil dlžné výživné ako rozdiel medzi určeným splatným
výživným (6/31x300)+(10x300)+(12/30x300)=3178,06 eur a (bývalým) manželom hradeným výživným
v sledovanom období v sume 788,67 eur. Pokiaľ ide o sumu už hradeného splatného výživného, súd za
túto považoval 1 zo sumy 1.577,33 eur, ktorú otec uhradil ako sumy výživného v období od januára 2024
do septembra 2024 na účet navrhovateľky, no bez toho, aby bolo zrejmé, či ide o plnenie si vyživovacej

povinnosti na manželku alebo maloletého H., čo mal súd preukázané z výpisu z internetbankingu (č.
l. 87). Za tohto stavu, keď nebolo zrejmé, akou sumou si manžel plnil svoju vyživovaciu povinnosť na
manželku a akou sumou na maloletého H., preto súd považoval za spravodlivé považovať, že suma
788,67 eur, ako jedna polovica z hradených súm, predstavovala plnenie si vyživovacej povinnosti
manžela k navrhovateľke. Preto súd dlžné výživné za obdobie od 26.12.2023 do 12.11.2024 vo výške

2.391,67 eur určil v sume 2391,67 eur. Vzhľadom na výšku nedoplatku, sud umožnil otcovi zaplatiť
nedoplatok na výživnom v lehote v lehote 90 dní, teda v lehote dlhšej ako ukladá § 232 ods. 3 CSP.
No zároveň súd vychádzal z právneho názoru, že plnenie zročného výživného v splátkach by nemal
súd uplatňovať automaticky. Ide o výhodu povinného proti oprávnenému, ktorá musí byť odôvodnená,
napr. postojom povinného k plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou

schopnosťou povinného, ale tiež pomermi oprávneného. Napokon manžel ako osoba povinná súdu
ani nenavrhovala pre prípad určenia vyživovacej povinnosti o umožnenie zaplatiť už zročné výživné
v splátkach.27. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Žilina do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.