Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215210664
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2215210664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr.

Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/X, B. –
E. E. F., zast.: JUDr. Natália Kubáňová, advokátka, Zsigmonda Moricza 5707/8, Dunajská Streda, proti
žalovaným: 1. A. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/X, B., zast.: JUDr. Ernest Csonga, advokát, Jesenského
5026/13A, Dunajská Streda, a 2. I. J., nar. XX.XX.XXXX, K. L. XXX/X, B., o 12 803 € s prísl., o odvolaní
žalovaného 1 proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 21.12.2023 č. k. 9C/296/2015-211,
takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa vo vzťahu k žalovanému 1 potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 1 nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 12 803 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 23.01.2013 do zaplatenia
(výrok I) a vyslovil, že žalobca má nárok spoločne a nerozdielne voči žalovaným na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok II).

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Žalobcovi vznikla škoda z dôvodu, že mu dňa 23.01.2013 bola odcudzená „štvorkolka“ značky Borille
Kawasaki BORKVF-750 čiernej farby EČ: K., VIN: M. (ďalej len „štvorkolka“) s príslušenstvom. Žalovaný
1 bol za odcudzenie štvorkolky odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 12.07.2017
sp. zn. 1T/60/2017 a žalovaný 2 rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 22.03.2023 sp. zn.
2T/106/2014, pričom žalobca bol v oboch týchto rozsudkoch odkázaný so svojím nárokom na náhradu
škody na civilný proces. Odcudzená štvorkolka žalobcu bola vyrobená v roku 2011, pričom žalobca

predloženými faktúrami a fotodokumentáciou riadne preukázal aj príslušenstvo predmetnej štvorkolky:
2 ks vyhrievanej rukoväte kormidla, 2 ks duralových chráničov na ruky značky Acerbis, 1 ks predného
ochranného rámu, 1 ks úchytu predného navijaka, 1 ks 2,5 tonového navijaka, 4 ks rozširovacích diskov
na kolesá z ľahkých zliatin, 4 ks pneumatík značky Maxis Bighorn o rozm. 26x12-12, 1 ks zadného kufra
na motorku, 2 ks prídavných reflektorov s priemerom 25 cm, 3 ks vysoko svietivých LED reflektorov, 1 ks
snežnej radlice širokej 1,5 m s úchytom a ochranou podvozku, 2 ks prídavných spätných zrkadiel a 2 ks
plátenných odkladacích vakov na zadnú časť štvorkolky. Na základe toho ešte v rámci trestného konania

voči žalovaným na požiadanie Obvodného oddelenia PZ Dunajská Streda vypracovala spoločnosť
HPmoto, s.r.o., odborné vyjadrenie, ktorým stanovila hodnotu štvorkolky žalobcu s jej príslušenstvom
na 12 803 €. Žalovaný 1 síce spochybnil jej výšku, avšak na preukázanie svojich tvrdení žiadny dôkaz
nepredložil. Žalobca predložil dostatočné dôkazy na preukázanie výšky utrpenej škody, teda osvedčenieo evidencii vozidla, viaceré faktúry a fotodokumentáciu. Najpodstatnejší dôkaz bolo odborné vyjadrenie
spoločnosti HPmoto, s.r.o.. Žalovaní síce spochybnili tento dôkaz, súd prvej inštancie však ich obranu
v tomto smere považoval len za účelovú, a to aj z toho dôvodu, že predmetné odborné vyjadrenie bolo

vypracované už v rámci trestného konania a žalovaní ho v trestnom konaní nespochybnili napriek tomu,
že od výšky spôsobenej škody sa odvíjala aj trestná sadzba za spáchaný trestný čin. Žalovaní žalobcom
preukázanú výšku škody, ktorá mu vznikla, nepopreli účinne. Súd prvej inštancie preto ustálil skutočnú
výšku škody žalobcu na 12 803 €, keďže vec, ktorú mu žalovaní odcudzili, mala v čase krádeže takúto
hodnotu.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 420 ods. 1 a 3, § 438 ods. 1, § 442
ods. 1 a 4, § 443 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) takto:

5. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok voči žalovaným z titulu náhradu škody za odcudzenie

jeho štvorkolky. Za úspešné uplatnenie si nároku na náhradu škody je potrebné aby boli splnené
4 podmienky: existencia škody, protiprávny úkon škodcu, jeho zavinenie a príčinná súvislosť medzi
existenciou škody a protiprávnym úkonom škodcu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, pričom v konaní ani nebolo sporné, že žalobcovi vznikla škoda odcudzením jeho
štvorkolky. Druhým predpokladom na priznanie nároku na náhradu škody je protiprávny úkon škodcu.

Táto podmienka je taktiež v konaní preukázaná, a to rozsudkami vydanými v trestnom konaní,
ktoré skonštatovali, že žalovaní odcudzili štvorkolku patriacu žalobcovi. Týmito rozsudkami je taktiež
preukázané aj zavinenie žalovaných, keďže bolo preukázané, že uvedeným skutkom spáchali úmyselný
trestný čin, teda išlo o ich úmyselné zavinenie. Súd prvej inštancie pripomenul aj uznanie nároku
žalobcu čo do základu žalovaným 1. Žalovaný 2 síce na pojednávaní tvrdil, že on predmetný trestný čin

nespáchal, a že do celej situácie ho zamotal žalovaný 1, tieto svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom
nepreukázal, a teda nepreukázal ani to, že uvedenú škodu nezavinil. Okrem toho súd v civilnom konaní
je viazaný rozsudkom vydanom v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, že kto
tento trestný čin spáchal. Súd aj z toho dôvodu považoval vyjadrenie žalovaného 2, že v trestnom
konaní sa priznal napriek tomu, že nespáchal tento trestný čin, avšak nemal inú možnosť, za účelovú,

keďže toto svoje tvrdenie nevedel žiadnym spôsobom preukázať. Súd prvej inštancie mal tiež za
preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaných a vznikom škody na strane
žalobcu, keďže bolo v konaní riadne preukázané, že žalobcovi vznikla škoda na majetku práve z dôvodu,
že mu žalovaní odcudzili vyššie uvedenú štvorkolku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval
žalobu za dôvodnú a žalovaných zaviazal na náhradu škody žalobcovi vo výške 12 803 €. Keďže bolo

preukázané, že žalovaní spôsobili žalobcovi škodu spoločným konaním, prvoinštančný súd ich podľa §
438 ods. 1 OZ zaviazal na náhradu škody žalobcovi spoločne a nerozdielne. Súd prvej inštancie tiež
žalovaným uložil uhradiť zákonný 5 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 12 803 € od 23.01.2013 do
zaplatenia, keďže tento nárok žalobcu žiadnym spôsobom nespochybňovali, a v dôsledku čoho žalobu
v tejto časti považoval súd prvej inštancie za nespornú. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, keďže

žalobe sa vyhovelo v plnom rozsahu, vzniklo v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov
konania potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalovaným spoločne a nerozdielne.

6. Včasným odvolaním sa žalovaný 1 domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výška škody uvedená v žalobe nezodpovedá

skutočnej cene štvorkolky, pretože nebola hodnoverným dôkazom preukázaná hodnota odcudzenej
veci v čase jej odcudzenia. Vyčíslenie hodnoty štvorkolky v žalobe sa zakladá iba na tvrdeniach
žalobcu o údajnom príslušenstve veci, avšak žalobca nepredložil žiadne ďalšie hodnoverné dôkazy
o hodnote príslušenstva štvorkolky. Žalobca nepredložil ani kúpnu zmluvu, z ktorej by bola zrejmá
obstarávacia cena predmetnej veci. Žalobca nepreukázal ani to, či predmetné príslušenstvo bolo

odcudzené spolu s hlavou vecou, t. j. štvorkolkou. V predmetnom odbornom vyjadrení spoločnosť
HPmoto, s.r.o. uviedla iba továrenskú značku štvorkolky, rok výroby a zoznam ďalších vecí, ktoré údajne
tvorili príslušenstvo štvorkolky, avšak pri určovaní výšky škody (a teda aj hodnoty odcudzenej veci) treba
vždy vychádzať z ceny skutočnej, pričom treba prihliadať aj na okolnosti znižujúce hodnotu veci, t. j.
mieru opotrebenia, ktorou skutočnosťou spoločnosť HPmoto, s.r.o. v odbornom vyjadrení nezaoberala

a vôbec nevysporiadala. Podľa žalovaného 1 z § 193 CSP explicitne nevyplýva, že konajúci súd by bol
viazaný aj výškou škody. Na podporu svojho názoru odkázal na judikáty R 22/1979 a R 27/1977.7.Vovyjadreníkodvolaniužalovanéhožalobcanavrholnapadnutýrozsudokpotvrdiť.Žalovaný1uviedol
v odvolaní rovnaké dôvody, ako vo svojom vyjadrení (k žalobe – pozn. odvolacieho súdu). Výška škody
nebola počítaná z ceny kúpy, ale na základe odborného posudku z trestného konania, ktorý počas

trestného konania nik nenapadol aj napriek skutočnosti, že sa od nej odvíja aj výška trestnej sadzby.
Z technického preukazu je jednoznačná, že žalobca bol prvým vlastníkom. Prihlasoval ju 23.02.2011
a žalovaní mu ju ukradli 23.01.2013, takže bola kúpená ako nová. Z fotodokumentácie vyplýva, že
mala nadštandardnú výbavu. K 16.08.2012 mala len 84 km motohodín. Na otázku súdu prvej inštancie,
z akého dôvodu nenapadli odborný posudok počas celého trestného konania, teda od roku 2013,

žalovaní nereagovali.

8. Žalovaný 2 odvolanie nepodal, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok vo vzťahu k nemu právoplatný,
a predmetom odvolacieho prieskumu zostal len vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1.

9. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože
neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1 nie je
dôvodné.

10. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s ním
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd však dodáva nasledujúce úvahy.

11. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, ktoré žalovaný v odvolaní nenapadol,
je zrejmé, že žalovaný 1 podľa § 420 ods. 1 OZ zodpovedá žalobcovi za škodu, ktorú mu spôsobil

odcudzením jeho štvorkolky. V rozsahu základu nároku sú napokon civilné súdy viazané trestným
rozsudkom (§ 193 CSP, R 47/1954, R 27/1977, R 22/1979, R 35/1993), konkrétne výrokom rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda z 12.07.2017 sp. zn. 1T/60/2017. Neplatí to však pre výšku škody
[pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu zo 17.05.2012, sp. zn. 1Obdo/41/2011, ale aj A. C.:
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 cdo 82/2018 z 29.11.2018 (Náhrada škody a viazanosť

trestným rozsudkom). In: Súkromné právo, ročník 2019, č. 4, s. 175]. Tú žalovaný 1 spochybňoval už
vo vyjadrení k žalobe.

12. Žalovaný 1 svoj názor uvedený v odvolaní, že nebola hodnoverným spôsobom preukázaná hodnota
odcudzenej veci v čase jej odcudzenia, opiera o nejasnosti súvisiace s príslušenstvom štvorkolky.

Namieta, že žalobca nepreukázal ani to, či predmetné príslušenstvom bolo odcudzené spolu s hlavnou
vecou, teda štvorkolkou, a nebola preukázaná ani ich hodnota, pretože odborné vyjadrenie, o ktoré sa
súd prvej inštancie oprel, nie je smerodajný dôkaz. Žalovaný 1 tu predovšetkým zjavne vychádza zo
základného pravidla, ktoré správne pripomenul aj súd prvej inštancie, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide
ovýškuškody,zaťažuježalobcu.Súdprvejinštanciealevnapadnutomrozsudkukonštatoval,žežalobca

dôkazné bremeno uniesol. Záver súdu o tom, či je určitá skutočnosť preukázaná, alebo nie je výsledkom
hodnotenia vykonaných dôkazov. Vyhodnotenie výsledkov dokazovania je úlohou súdu, nie strany (§
191 CSP). Zásada voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 Základných princípov CSP) vyplýva z ústavného
princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných
dôkazochzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie,jevecoujehovnútornéhopresvedčenia

a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu,
lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. O vadách
v procese dokazovania možno hovoriť aj vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo skutočnosti, pre
ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho

rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú podstatnú
skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva. Žalovaný 1 však voči hodnoteniu
dokazovania súdom prvej inštancie nevzniesol žiadne konkrétne výhrady. V odvolaní len predstavil svoj
názor, že žalobcom predložené listinné dôkazy sú nedostatočné. Nie je však jasné, z akých dôvodov.
K fotodokumentácii, z ktorej súd prvej inštancie vyvodil svoj záver o unesení dôkazného bremena

žalobcom, žalovaný 1 len poznamenal, že z nej nie je zrejmá hodnota príslušenstva. Odborné vyjadrenie
HPmoto, s.r.o., nepovažoval za smerodajné. Na základe odvolania žalovaného 1 preto odvolací súd
nevidí priestor na prehodnocovanie skutkových zistení súdu prvej inštancie.13. Pre poriadok sa žiada dodať, že hoci nie je na odvolacom súde, aby si domýšľal odvolaciu
argumentáciu odvolateľa, ale pokiaľ žalovaný 1 mienil toto odborné vyjadrenie spochybňovať z toho
dôvodu, že oceňuje príslušenstvo, ktoré „nemuselo byť“ odcudzené, odvolací súd upriamuje pozornosť

na to, že je úlohou strany, aby skutkové tvrdenia protistrany, s ktorými nesúhlasí, poprela, a to výslovne
(§ 151 ods. 1 CSP). Nič také však žalovaný 1 v odvolaní, ale ani v prvoinštančnom konaní neurobil.
Navyše, keďže žalovaný 1 uznal, že štvorkolku žalobcovi odcudzil, na to, aby bola jeho obrana účinná,
muselobybyťpopretieskutkovýchtvrdenívžalobe(oexistujúcompríslušenstve)sprevádzanévlastnými
tvrdeniami žalovaného 1 o predmetných skutkových okolnostiach, pretože je zjavné, že tvrdenia žalobcu

o príslušenstve štvorkolky v čase odcudzenia sa týkajú konania žalovaného 1 (§ 151 ods. 2 CSP).
Zaťaženie žalovaného 1 bremenom tvrdenia a následne aj dôkazným bremenom, čo sa týka otázky
príslušenstva štvorkolky v čase jej odcudzenia, je logické aj z toho dôvodu, že to nebol žalobca, ale práve
žalovaný 1, kto mal štvorkolku naposledy v držbe. Žalovaný 1 bol teda v postavení, ktorá mu umožňovala
cielene argumentovať, aké konkrétne príslušenstvo mala, či nemala štvorkolka v čase odcudzenia.

14. Neobstojí ani odvolacia námietka, že HPmoto, s.r.o., sa v odbornom vyjadrení nezaoberala
okolnosťami znižujúcimi hodnotu veci, teda mierou opotrebenia. Z nesporného obsahu tohto odborného
vyjadrenia je totiž jasné, že štvorkolka a žalobcom tvrdené príslušenstvo malo „v čase spáchania
trestného činu hodnotu 12 803 €“, teda táto cena nepredstavuje cenu obstarávaciu. Ohodnotenie je
v súlade s pravidlom, že pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia (§ 443

OZ). Preto je nepodstatná aj výčitka žalovaného 1, že žalobca nepredložil kúpnu zmluvu, z ktorej by
bola zrejmá obstarávacia cena predmetnej veci.

15. Celkovo však odvolací súd považuje obranu žalovaného 1 za málo presvedčivú nielen preto, že
– ako to sám uviedol aj v odvolaní – v trestnom konaní sa k výške škody nevyjadril, a tento postoj

nevysvetlil ani na otázku súdu prvej inštancie, ale aj preto, lebo tak neurobil napriek tomu, že žalobca
svoj nárok podrobne opísal a vyčíslil už v trestnom konaní a v civilnom konaní ho uplatnil len vo
výške podľa odborného vyjadrenia HPmoto, s.r.o. Z príloh k žalobe je totiž zrejmé, že žalobca už
vrámcisvojhovýsluchuakopoškodenéhovtrestnomkonanípredostrelzoznampríslušenstvaštvorkolky
vrátane hodnoty jeho jednotlivých zložiek. Celková suma, ktorú žalobca vynaložil na kúpu štvorkolky

a príslušenstva, bola podľa neho 13 537 €, s montážou 14 257 €. Zároveň uviedol, že v čase odcudzenia
(január 2013) mala štvorkolka len 113 motohodín, na čo logicky nadväzuje aj jeho tvrdenie v civilnom
konaní, že v roku 2012 mala 84 motohodín. Žalobcove tvrdenia v trestnom a následnom civilnom konaní
boli koherentné a zodpovedali im aj ním predložené dôkazy vrátane fotodokumentácie a odborného
vyjadrenia spoločnosti HPmoto, s.r.o., ktoré aj súd prvej inštancie vzal za základ svojho skutkového

zistenia o výške škody v sume 12 803 €.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1 je
nedôvodné. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1
vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny (výrok

I).

17.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§262ods.1vspojenís§396ods.1CSP
vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto rozsudku odvolacieho
súdu končí, má podľa § 255 ods. 1 CSP úspešná strana sporu, ktorou je žalobca. Odvolací súd mu preto

priznal voči žalovanému 1 nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

18. Odvolací súd na záver dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že priezvisko žalovaného 1 v záhlaví
napadnutého rozsudku obsahuje chybu v písaní, ktorú treba odstrániť postupom podľa § 224 CSP.

19. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V
dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej

značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže

ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.