Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124010413
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124010413.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov
senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 17. júla 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák., konajúc o odvolaní okresného
prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp. zn. 3T/29/2024 zo

dňa 24. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp. zn. 3T/29/2024 zo dňa 24.
marca 2025 bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného
prokurátora Brezno, sp. zn. 2Pv/194/2022 zo 17.04.2024 a to pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že

od presne nezisteného mesiaca roku 2015 do 14.07.2022 prevažne v Polomke, v rodinnom dome na
ul. Nálepkova č. 800/18, najmä pod vplyvom alkoholu, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej
bývalejmanželkeC.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomD.,E.XXX/XXaichspoločnýmmaloletýmdeťom
F. B., nar. XX.XX.XXXX, V Č., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX takým spôsobom, že približne
trikrát do týždňa svoje maloleté deti, najmä V. Č. a L. Č. bil remeňom a vulgárne im nadával, bezdôvodne,

ako jediná príjmovo sebestačná osoba odmietal nakupovať do domácnosti potraviny, v dôsledku čoho
nemali čo jesť a boli nútení si požičiavať peniaze a stravu od rôznych osôb, v domácnosti opakovane
vypínalelektrinu,internetavykurovaniebezohľadunapoveternostnépodmienky,svojubývalúmanželku
aj pred ich deťmi ponižoval tým, že jej hovoril, že nič nedokáže, je bezvýznamná nula, nevie si nájsť
prácu, zakazoval jej používať zariadenie domu, najmä kúpeľňu, všetkých ich opakovane vyhadzoval z
domu a to aj v nočných hodinách, v dôsledku čoho boli nútení túlať sa po uliciach v Polomke a okolitých

poliach až pokiaľ nevytriezvel, v dôsledku čoho sa z obavy z jeho správania všetci zamykali v spálni
domu, pričom približne od novembra 2021, keď mu bývalá manželka povedala, že sa s ním rozvedie,
sa jej začal vyhrážať zabitím s tým, že to bude najlepšie riešenie, lebo sa tým všetko ukončí a ak pôjde
na políciu, bude to ešte horšie.

Okresný súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že poškodená na jednej strane vysoko hodnotí

samu seba a na druhej strane predstavuje seba, prezentuje seba pred svetom ako nejakú ublíženú
alebo týranú. Toto je typická vlastnosť ženy, ktorá nechce, aby rodinný život a výchova detí bola
známa najbližšiemu okoliu. Na toto správanie poškodenej poukazuje aj tá skutočnosť, že potom, ako
sa rozviedla, už kolegyniam nepopisovala jej rodinný život, neuvádzala, že nemá dostatok finančných
prostriedkov a to napriek tomu, že jej finančná situácia sa diametrálne nezmenila. Obžalovaný síce začal
platiť výživné na maloleté deti okolo 300,- Eur, ale na druhej strane, keď mala príjem 600,- Eur platila

obžalovanému úhrady spojené s užívaním domu, ktoré predtým platil obžalovaný.Poškodená selektovala informácie, ktoré poskytla okoliu a takúto selekciu v podstate robila aj vo vzťahu
k jej deťom. Keďže poškodená ako matka mala výrazný vplyv na deti, vplývala na ne, aby svojho
otca, teda obžalovaného odsúdili, a to rovnako ako ho ona odsudzovala ako manžela. Matka priamo

vplývala na deti tak, že hovorila o otcovi pred deťmi negatívne, napr. keď sa otec mal k nim nejakým
spôsobom priblížiť, tak ich ona zobrala, zavrela ich do izby a nedovolila, aby otec s deťmi komunikoval.
Toto vyslovene vyplýva aj z výpovede maloletého G. ako aj z výpovede poškodenej F. B.. Maloletý
ako 10 ročný chlapec používa výrazy, ktoré sa musel dozvedieť od svojej matky, ktoré vzhľadom na
mentálnu úroveň 10 ročného chlapca nemôžu zodpovedať jeho schopnostiam, napr. keď hovoril, že

otec matku týral, že otec má nízke IQ, že otec robí nekalé veci, má v duši zabudované zlé správanie,
čo je možno zlá výchova jeho rodičov, že otec užíval alkohol aj drogy, že často pil víno, ale to víno pil
sám. Rovnako ako maloletý G. aj poškodená F. B. nevedela, a to napriek svojmu veku a mentálnym
schopnostiam, súvisle vypovedať o správaní obžalovaného voči nej, jej matke a súrodencom. Rovnako
jej museli byť ako maloletému G. kladené otázky. Poškodená F. B. v podstate uvádzala obdobné
skutočnosti, ako matka, že otec pil alkohol, pil skoro každý deň, že vypil debnu piva, že ich otec bíjaval

trikrát denne remeňom, že sa agresívne správal, ale na otázku sudkyne, nech bližšie popíše, za akých
okolností sa to stalo, tak poškodená nevedela odpovedať. Súd musel dlho čakať na jej odpovede
a väčšinou boli iba všeobecného charakteru. Súd znovu musí poukázať na výpoveď D. H., ktorá uviedla,
že deti obžalovaného a poškodenej opisujú jeden alebo dva zážitky, ktoré by bolo možné nazvať aj
traumatickými a generalizujúcich na ich základe svojho otca, ktorého potom odsudzujú. Poškodená C.

B. je sofistikovanejšia ako obžalovaný, je vzdelanejšia, dokáže na deti zapôsobiť a to tak, že zavrhnú
svojho otca a upnú sa k novému partnerovi, v tomto prípade svedkovi D.. Je to v podstate náklonnosť
detí k novému mužovi ich matky, ktorá ho na rozdiel od ich vlastného otca glorifikuje.

Deti vyslovene lojalizujú s matkou, nekriticky preberajú postoje, názory a dokonca aj pocity matky, keď

ich prezentujú a v podstate aj prežívajú ako vlastné, a to bez ohľadu na to, či sa objektívne stali. Pokiaľ
však deti lojalizovali s matkou, ktorá sa vo väčšej miere im venovala ako otec, ktorá mala na ne oveľa
väčší vplyv, u detí šlo ešte k zvyšovaniu lojality k matke a to hlavne po podaní trestného oznámenia.
Aj v zmysle znaleckých posudkov vyplýva, že matka s deťmi vytvorila taký pakt, ktorý bol v podstate
izolovaný od okolia, poškodená sa nestretávala so žiadnymi ľuďmi v dedine. Prerušila kontakt nielen

s rodičmi obžalovaného, ale aj s jej vlastnou sestrou. Dokonca z výpovede brata obžalovaného vyplýva,
že keď prišiel na návštevu k bratovi, poškodená spolu s deťmi od neho odišla a zavrela sa v dome. Aj
podľa výpovede svedkov, či už svedkyne I. alebo svedkyne D. vyplýva, že deti trávili voľný čas hlavne
s matkou, dcéry obžalovaného – poškodené nikde nechodili, chodili stále len s poškodenou, boli stále
spolu. Znalkyňa z odvetvia psychológie nezistila u svedkyne F. B. výraznejšie skony k fantazijnému

spracovaniu skutočností a k vedomému klamstvu, ale vierohodnosť výpovede poškodenej do istej miery,
vzhľadomnauvedené,považovalazazníženúapodľanázorusúdujezníženáajvierohodnosťvýpovede
maloletého G.. Obidve deti uvádzajú negatívne správanie obžalovaného na všeobecnej úrovni, obe deti,
ako už súd uviedol, lojalizujú s matkou, ich výpovede navodzujú dojem, že správanie obžalovaného je
dlhodobé a sústavné, aj keď v podstate ide len o epizodické agresívne správanie otca. Obe deti majú

výraznú tendenciu vyhýbať sa opisu predmetných situácií alebo ich minimalizovať a zovšeobecňovať,
pričom hlavne, vzhľadom na intelektovú kapacitu F. B., jej pamäťové výkony, by bolo na mieste očakávať
presnejší úplnejší opis daných skutočností.

Keďže znalci, ktorí vyšetrovali všetky tri deti, obžalovaného a poškodenú C. B., konštatovali u všetkých

troch detí neurotickú symptomatiku, súd sa preto zaoberal, či táto symptomatika môže byť v príčinnej
súvislosti s chovaním obžalovaného, ktoré je predmetom obžaloby. Tak znalkyňa J. K. ako aj J. L.
B. korigovali na hlavnom pojednávaní závery svojich znaleckých posudkov, keďže pri vypracovaní
znaleckých posudkov nemali všetky dostupné doklady, hlavne znalecké posudky ohľadne obžalovaného
a poškodenej C. B. a dospeli k záveru, že nemožno jednoznačne povedať, že prežívanie detí vyslovene

súviselo len so správaním obžalovaného.

Na ich prežívanie malo vplyv celé negatívne rodinné prostredie, v ktorom žili, ktoré bolo disharmonické
a konfliktné, pričom na ňom participoval tak otec ako aj matka. Preto znalkyňa J. K. uviedla, že nemožno
vyslovene povedať, že aj anorexia, ako neurotická porucha u Veroniky, bola v príčinnej súvislosti

s konaním otca. Súd v tomto smere poukazuje aj na lekárske správy, ktoré sú súčasťou znaleckého
posudku J. K. ohľadne liečby maloletej L., pričom ani jedna lekárska správa, či už od psychiatra
alebo psychológa, nepoukazuje na negatívne agresívne správanie otca. Aj SMS správy, ktoré predložil
obžalovaný do spisu, nepoukazujú na negatívny vzťah medzi obžalovaným a dcérou L., obžalovanýnaopak podporuje L. v jej liečbe anorexie. Na neurotický vývoj detí mal vplyv okrem rodinného prostredia
aj genetický podklad. Veľký vplyv na prežívanie detí mal hlavne vplyv matky, keď sa pri konfliktoch medzi
matkou a otcom ešte viac priblížili k matke, odcudzili sa otcovi. Obe dievčatá, tak F. ako aj Veronika sú

neurotické, oveľa viac ovplyvnené matkou ako chlapec, badať u nich uzavretosť a izolovanosť od okolia.
Syn je menší, otvorenejší, ale dcéry keďže väčšinu času trávili s matkou, preberali jej názory a postoje.
Aj znalkyňa D. H. nezistila u poškodenej F. B. výraznejšie násilné konanie zo strany obžalovaného, ktoré
by pociťovala ako ťažké príkorie. Možno však u nej konštatovať relatívne vysokú hladinu úzkostlivosti,
čo je jej osobná charakteristika a zvýšenú úzkosť prežívania v súčasnosti, čomu nasvedčovalo aj jej

správanie na hlavnom pojednávaní. U poškodenej ide o psychotraumatizáciu jednak z jej prítomnosti
počas konfliktov medzi rodičmi a jednak aj z očakávaných konfliktov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemôže bez pochybností konštatovať, že výpovede detí
obžalovaného ohľadne negatívneho správania obžalovaného, sú v celom rozsahu vierohodné. Ako už
súd hore uviedol, na ich výpoveď výrazne vplývala matka, ktorá na ne mala dominantný vplyv, ktorá ich

hlavne v období od rozvodu manželstva izolovala od otca, keď otec začal bývať na hornom poschodí
domu a nemohol sa s deťmi stretávať. Vykresľovala ho v negatívnom svetle, a to až tak, že nejaké
epizodické správanie obžalovaného voči ich matke, alebo voči nim, deti začali generalizovať a následne
potom popisovali správanie otca, ako keby sa jednalo o sústavné agresívne správanie ich otca. Naopak
všetky pozitíva vytesňovali alebo ich bagatelizovali, napr. mal. G. uvádzal, že všetko do domácnosti

zabezpečuje len matka, otec ničím neprispieva, dokonca nejakú pozitívnu hru s otcom začal hodnotiť
negatívne. F. aj otázku otca, ako bolo v škole, začala hodnotiť negatívne, keď otec to nemyslel úprimne
a chcel len deti zosmiešňovať.

Súd je preto názoru, že hlavným motívom trestného oznámenia poškodenej bolo jej rozhodnutie,

že chce začať nový život, a to bez obžalovaného. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď
znalkyne D. H., ktorá uvádzala, že poškodená sa s obžalovaným dohodla, že ak sa jej nebude
v manželstve páčiť, že obžalovaný odíde zo spoločnej domácnosti, čo znalkyňa považovala za veľmi
tvrdé a nešťastné rozhodnutie. Keďže obžalovaný tak nechcel urobiť, podľa názoru súdu to vyústilo do
trestného oznámenia zo strany poškodenej.

Čo sa týka výpovede obžalovaného, podľa názoru súdu obžalovaný nevypovedal úplne pravdivo o tom,
ako zvládal situáciu v období, keď sa mu začalo rozpadať manželstvo, hlavne po zistení nového vzťahu
jeho manželky a návrhu o rozvod z jej strany, teda od jesene roku 2021. Obžalovaný nebol schopný
konštruktívne zvládnuť situáciu, keď v podstate začal obývať hornú časť domu oddelene od svojich

detí, deti sa od neho odklonili a naopak sa priklonili k inému mužovi, novému priateľovi jeho manželky.
Súd je názoru, že toto obdobie bolo sprevádzané vzájomnými hádkami, nadávkami a aj agresívnym
verbálnym správaním zo strany obžalovaného, pričom obžalovaný poškodenú nikdy fyzicky nenapadol.
Sám obžalovaný priznal, že povedal poškodenej, aby odišla z domu, keď sa jej nepáči, že môže ísť bývať
k inému mužovi. Priznal, že bol vypnutý internet. Súd uveril poškodenej v tom smere, že obžalovaný

z dôvodu nezvládnutia situácie vypol internet, kúrenie a elektriku, ale určite to nemôže považovať za
sústavné konanie vyznačujúce sa istým stupňom hrubosti, správania, ktoré by napĺňalo znaky trestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. Nie je ojedinelé, že rozvodové konania
medzi manželmi prebiehajú búrlivo, sú spojené so vzájomnými hádkami, osočovaním, vyhrážkami,
ktoré vyplývajú hlavne z frustrácie jedného z manželov, ktorý sa nechce rozviesť, ktorý chce zachovať

manželstvo. Ak by súd každé takéto rozvodové konanie, ktoré je sprevádzané takýmito prejavmi,
považoval za týranie, tak by veľká časť rozvodových konaní skončila v trestnom konaní.

Súd preto vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nemôže bez akýchkoľvek pochybností dospieť
k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku v celom rozsahu tak, ako je uvedené v obžalobe. Vzhľadom

na uvedené pochybnosti o vierohodnosti výpovedí poškodených, nemôže spoľahlivo uzavrieť, že sa
skutok stal.

Uvedenýrozsudoknenadobudolprávoplatnosť,pretožehosvojímodvolanímakoosobanatooprávnená
v zákonom stanovenej lehote napadol okresný prokurátor v Brezne.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s tak posúdeným stavom ako ho okresný súd ustálil
v odôvodnení rozsudku, sa nestotožňuje a to napriek existencii určitých pochybností ohľadom
vierohodnosti výpovedí poškodených, na ktoré súd v rozsudku poukázal. Uviedol, že sa nestotožňujes posúdením dôkaznej situácie v intenciách ako ju posúdil súd, ktorý konštatuje, že v konaní boli bez
pochybností preukázané len vzájomné konflikty, ktoré vznikali v spolužití obžalovaného a poškodenej
C. B.. Zároveň vyjadruje aj nesúhlas s jednostranným posúdením vierohodnosti výpovedí maloletých

poškodených. Podľa prokurátora je bezpochyby zrejmé, že ani zo znaleckého posudku znalkyne
D. H. nevyplýva, že by výpovede maloletých poškodených považovala z hľadiska dôveryhodnosti
za pochybné. Znalkyňa totiž ani v znaleckom posudku, ani na hlavnom pojednávaní neuviedla, že
by vyšetrením u maloletých zistila sklony ku fabulácii, respektíve výraznejšie sklony k fantazijnému
spracovaniuskutočností.Lojalitadetí kmatkemôževiesťkzníženiuvierohodnostivýpovedepoškodenej

F. B. podľa prokuratúra len do istej miery a uvedené platí aj o výpovedi maloletého G..

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti preto mal prokurátor za to, že súd na základe rozsiahleho
dokazovania mal dostatočný skutkový základ pre uznanie viny obžalovaného. Preto je prokurátor toho
názoru,žesúdnesprávnevyhodnotildôkazyasvojepochybnostizaložilnienaobjektívnejneurčitosti,ale
na vlastnej subjektívnej interpretácii niektorých dôkazov v prospech obžalovaného, pričom iné dôkazy

svedčiace v jeho neprospech primerane nezohľadnil a bez procesne významného dôvodu spochybnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal preto prokurátor za to, že napadnutý rozsudok je nesprávny a navrhol,
aby Krajský súd v Banskej Bystrici ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu s tým, aby túto vec v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade z podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci určil termín verejného
zasadnutia, na ktoré zasadnutie sa riadne a včas dostavil obžalovaný, jeho obhajca, krajská
prokurátorka, ako aj poškodená C. B., spolu so svojimi dcérami F. B. a L. B..

V konečných návrhoch potom krajská prokurátorka uviedla, že sa pridržiava podrobne odôvodneného
odvolania okresného prokurátora, v podstatných bodoch na ňom trvá a je toho názoru, že okresný súd
nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a preto je potrebné, aby ich hodnotil opätovne s tým, aby bol
napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že sa nestotožňuje s písomnými dôvodmi odvolania
prokurátora, pretože podľa neho okresný súd logicky vysvetlil, ktoré dôkazy hodnotil, prečo dospel k
záveru, že nie je preukázané, že sa obžalovaný dopustil žalovanej trestnej činnosti a preto navrhol, aby
krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol a potvrdil prvostupňový rozsudok.

Poškodená C. B. potom, čo bola predsedom senátu vyzvaná, aby sa vyjadrila, uviedla, že nesúhlasí s
rozsudkom, vyjadrenia jej exmanžela nie sú pravdivé, avšak v súčasnosti sa s ním už nestretáva a ani
on sa nestretáva ani s dcérami, respektíve s deťmi, avšak výživné platí včas a riadne.

Obžalovaný A. B. v konečnom návrhu uviedol, že sa cíti nevinný, všetko, čo zo odznelo zo strany

poškodenej, je klamstvom, v súčasnosti robí údržbára v Tatranskej Lomnici a aj keď má písané trvalé
bydlisko v obci D., býva pri svojich rodičoch v obci J. M., N. K..

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania potom v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým prokurátor

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Dospel však k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko

Brezno, vykonal v danej trestnej veci rozsiahle dokazovanie na viacerých hlavných pojednávaniach, kde
urobil všetky potrebné a dostupné dôkazy, tak aby správne objasnil skutkový stav, ktorý by mu umožnil
spravodlivé rozhodnutie a to v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a všetky tieto dôkazy aj správne
jednotlivo, tak aj v ich súhrne vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.

Krajský súd musí konštatovať, že okresný súd podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku postupom
podľa § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za preukázané, taktiež uviedol, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledkyvykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
jednotlivých dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou
obžalovaného a prečo v podstatných bodoch neuveril tvrdeniam poškodenej a jej dcér.

Na tomto mieste musí krajský súd v zhode s tým, čo uviedol aj okresný súd konštatovať, že závery, ktoré
z vykonaných dôkazov, najmä z výpovedí maloletých detí vyvodil prvostupňový súd, sú správne. Nie je

možné bez akýchkoľvek pochybností tvrdiť, že sa obžalovaný voči poškodenej dopustil konania, ktoré
by malo znaky trestnej činnosti. Aj z výpovedí maloletých detí vyplýva, že nie vždy a sústavne mal otec
voči nim vystupovať agresívne, že sa s matkou hádal a že by jej robil príkoria, skôr to vyplýva, že sa
to síce stalo, ale ojedinele v rámci hádok medzi manželmi a najčastejšie už v čase, keď si poškodená
vytvorila vzťah so svedkom D..

Krajský súd v Banskej Bystrici preto taktiež v zhode s tým ako to uzavrel prvostupňový súd, nemá
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože aj
podľa jeho názoru tieto zistenia zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a nie je možné
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti, ktorá
mu bola kladená za vinu okresným prokurátorom.

Správne preto postupoval okresný súd, keď obžalovaného neuznal vinným z trestnej činnosti, ale ho
spodobžalobyoslobodil,nakoľkonebolopreukázané,žesastalskutok,prektorýbolobžalovanýstíhaný.

Okresný súd všetky skutkové zistenia ako aj právne posúdenia konania obžalovaného veľmi podrobne a

dostatočne presvedčivo uviedol v odôvodnení rozsudku, krajský súd si tieto závery a úvahy súdu prvého
stupňa v celom rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach na ne odkazuje s tým, že nemá povinnosť
odôvodňovať svoje rozhodnutie tým spôsobom, že sa musí vysporiadať s každým argumentom
odvolateľa, teda okresného prokurátora, ale v princípe sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia
súdu nižšieho stupňa pokiaľ toto odôvodnenie je dostatočné.

Krajský súd musí jednoznačne konštatovať, že spôsob akým, okresný súd vyhodnotil dôkazy vykonané
čiužprípravnomkonaníalebonahlavnompojednávanízodpovedajúustanoveniu§2ods.10,respektíve
§ 2 ods. 12 Tr. por., pokiaľ okresný prokurátor sa domáha, aby tieto dôkazy boli vyhodnotené inak a to
tak, ako má on svoju predstavu, takýto postup je podľa krajského súdu nesprávny a preto, keďže ani

krajský súd nedospel k iným záverom ako okresný súd, musel odvolanie okresného prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť postupom podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.