Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 23, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124209714
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124209714.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

46C/76/2024

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. C. X, XXX XX C. C., štátny občan SR, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou JUDr. Mendel s.r.o., IČO: 47 256 591, so sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča,
proti žalovanému: Slovenská republika v zast. Správcom: v rade a/ Slovenský pozemkový fond, IČO:
17 335 345, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, v rade b/ SR – LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, IČO: 360 383 51, so sídlom Námestie SNP8, 975 66 Banská Bystrica, správca v rade b/
právne zastúpený: JUDr. Marek Morochovič, IČO: 31 808 689, advokátom so sídlom Krížna 56, 821 08

Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

46C/76/2024
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie C. C., obec
Horný Hričov, okres Žilina, parcela E KN č. 740 – trvalý trávny porast o výmere 4384 m2 a toto v y p o r
i a d a v a tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1-ina.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške v celkovej výške 920,60
Eur nasledovne:
· v prospech účtu správcu žalovaného v rade a/ vo výške 789,20 Eur,
· v prospech účtu správcu žalovaného v rade b/ vo výške 131,40 Eur,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadnej zo strán sporu súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

46C/76/2024

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.9.2024 sa domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. C. C., zapísaných na LV č. XXX, a to parcely
E KN č. 740 – orná pôda o výmere 4384 m2 a žiadal, aby súd predmetnú nehnuteľnosť prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovaného sumou 680,- Eur.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti,

nachádzajúcej sa v kat. území C. C., obec C. C., D. E., a to pozemku parcela registra „E" KN č. 740, orná
pôda o výmere 4384 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/2. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2.
Cena pozemku bola znaleckým posudkom, vypracovaným Ing. Ivetou Pohančeníkovou pod č. 29/2024,určená na 1.360,- EUR, pričom na spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 1/2 pripadá suma 680,-
EUR. Znalkyňa stanovila cenu za 1 m2 vo výške 0,31 EUR. Pozemok sa podľa zápisu na liste vlastníctva
nachádza mimo zastavaného územia obce, t. j. v extraviláne. Podľa § 22 až § 24 zákona č. 180/1995

Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom nie je možné poľnohospodárske
pozemky deliť tak, aby vznikla výmera menšia ako 3000 m2, pokiaľ nie je splnená niektorá zo zákonných
výnimiek. Parcela je umiestnená mimo zastavaného územia obce Horný Hričov nad záhradkárskou
osadou v blízkosti katastrálnej hranice Žilinská Lehota v strednom svahu vo voľnej prírode. Parcela nie
je bezprostredne prístupná zo žiadnej mapovanej spevnenej resp. nespevnenej komunikácie, len cez

cudzie pozemky. Momentálne nie je využívaná na poľnohospodársku výrobu. Obmedzenie vo využívaní
pozemku zo subjektívneho hľadiska znalkyne je v jeho podielovom spoluvlastníctve, v neprístupnosti zo
spevnenej a vysporiadanej komunikácie, v umiestnení vo svahu a v samonálete vzrastlých ihličnatých
a listnatých stromov rastúcich na pozemku. Podľa vyjadrenia obce Horný Hričov je parcela v zmysle
platného Územného plánu Obce Horný Hričov súčasťou územia charakterizovaného ako trvalé trávne
porasty (lúky a pasienky) a lesná zeleň. Vzhľadom na znenie zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, tvar pozemku a účelnosť využitia nie je možné
jeho rozdelenie na dve časti podľa veľkosti podielov. Žalobca nemá záujem zotrvávať v majetkovom
spoločenstve so žalovaným a chce sa stať výlučným vlastníkom pozemku. Žalobca listom zo dňa
1.7.2024 oslovil žalovaného, aby mu jeho spoluvlastnícky podiel na pozemku predal. Žalobca mu listom
oznámil, že jeho podanie zaevidoval a posunul na spracovanie, s tým, že po posúdení žiadosti oznámi,

či je možné pokračovať v spracovaní podania. Následne už so žalobcom nekomunikoval. Žalobca má
záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemku. Vzhľadom k tomu, že minimálne
zo zákonných dôvodov nie je možné pozemok rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, má
záujem o jeho nadobudnutie v celku, s tým, že vyplati žalovanému primeranú náhradu vo výške 680,--
EUR. Pri určení výšky ceny vychádzame zo sumy 0,31 EUR za 1 m2, ktorá bola určená znaleckým

posudkom vypracovaným Ing. Ivetou Pohančeníkovou pod č. 29/2024. Z vyššie uvedených dôvodov
máme za to, že žaloba je dôvodná, jej podanie zapríčinil žalovaný, preto navrhol, aby súd žalovaného
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Dňa 15.11.2024 (č.l. 34a) doručil vyjadrenie k žalobe zástupca žalovaného – Slovenský pozemkový

fond, v ktorom uviedol, že za účelom zistenia záväzného druhu pozemku zástupca žalovaného
zisťoval identifikáciu predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorého je pre
druh pozemku záväzný stav podľa registra „C“, nakoľko podľa druhej vety ods. 2 tohto ustanovenia
nie je záväzný druh pozemku evidovaný ako parcela registra „ E“. Na základe vykonanej identifikácie

z interného geograficko-informačného systému (GIS) zástupca žalovaného zistil, že predmetná
nehnuteľnosť nie je druh pozemku orná pôda, ale ide o trvalý trávny porast a o lesný pozemok. Vykonanú
identifikáciu z interného geograficko-informačného systému (GIS) predložil súdu. Podľa právnych
predpisov nie je Slovenský pozemkový fond oprávnený konať vo veci lesných pozemkov, v týchto
veciach zo zákona koná správca - Lesy SR, a preto má byť pribraný do konania. Vo veciach pozemkov,

ktorých vlastník nie je známy a za štát koná zo zákona pred súdom Slovenský pozemkový fond
podľa § 34 ods.18 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákonom NR SR č.

180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov. V pozícii zástupcu strany sporu týmto vyjadrujeme nesúhlas so zrušením podielového
spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Možnosť zmietnutia návrhu na zrušenie a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval
v podielovom vlastníctve. Na základe uvedeného žiadame súd, aby návrh žalobcu na zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zamietol v súlade § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. K dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedol, že podľa znaleckého posudku č. 29/2024
znalca F. F. G., znalca v odbore Poľnohospodárstvo (ďalej ako „znalecký posudok“) sa predmetná
nehnuteľnosť nachádza v extraviláne obce Horný Hričov v miestnej časti Dolová nad záhradkárskou
osadou a nie je prístupná zo žiadnej mapovanej spevnenej resp. nespevnenej komunikácie, len

cez cudzie pozemky. Nie je využívaná na poľnohospodársku výrobu a je zarastená samonáletom
vzrastlých ihličnatých a lesnatých stromov (30 – 40 ročných). Podľa územnoplánovacej informácie
sa nachádza v území charakterizovanom ako trvalé trávne porasty (lúky a pasienky) a lesná zeleň.
Poľnohospodárskou pôdou je produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako ornápôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty (§ 2 písm. b) zákon č. 220/2004
Z. z.). Slovenský pozemkový fond v rámci právnych predpisov a svojej činnosti dbá na ochranu pôdneho
fondu Slovenskej republiky. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti

v roku 2021 kúpnou zmluvou (V 5362/2021). Žalobca nadobudol spoluvlastnícky len za komerčným
účelom a k reálnemu užívaniu predmetnej nehnuteľnosti z jeho strany nikdy nepríde, nakoľko ako
vyplýva aj z územnoplánovacej informácie obce Horný Hričov ide o územie charakterizované ako trvalé
trávne porasty (lúky a pasienky) a lesná zeleň. Ako bolo uvedené v znaleckom posudku a aj vidieť z
mapových portálov predmetná nehnuteľnosť nie je využívaná na poľnohospodársku výrobu nakoľko je

zarastená samonáletom vzrastlých ihličnatých a lesnatých stromov (30 – 40 ročných). Jediné možné
hospodárenie na nej, ktoré je možné je tak lesné hospodárenie a ochrana lesného pôdneho fondu.
Zároveň uviedol, že prístup k predmetnej nehnuteľnosti je zabezpečený poľnými cestami po pozemkoch
vo vlastníctve Lesov SR (parcela EKN č. 1179 katastrálne územie C. C.) a Slovenskej republiky (parcela
EKN č. 638 a 639 katastrálne územie E. H.). Preto má Slovenská republika záujem na predmetnej
nehnuteľnosti zachovať podielové spoluvlastníctvo. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu

zamietol. Pokiaľ sa súd nestotožní s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa tak sa vyjadrujeme k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nasledovne: S ohľadom na to,
že žalovaným je Slovenská republika je pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
predmetnej nehnuteľnosti rozhodné vyjadrenie Okresného úradu, či spoluvlastnícky podiel Slovenskej
republiky na predmetnej nehnuteľnosti nie je predmetom reštitučných nárokov. Táto skutočnosť má

zásadný vplyv na ďalší priebeh súdneho sporu. Bez vyjadrenia či boli alebo neboli na predmetnú
nehnuteľnosť uplatnené reštitučné nároky nemôže dať k nej Slovenský pozemkový fond súhlas k
zrušeniu a vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva, nakoľko tá môže byť predmetom reštitučných
nárokov. S ohľadom na uvedené žiadal, aby súd v tomto smere vykonal dokazovanie. Z opatrnosti, pre
prípad, že ak Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor na predmetnú nehnuteľnosť neeviduje

nedoriešené reštitučné nároky, tak v pozícii zástupcu strany sporu týmto vyjjadril súhlas so zrušením
podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti aj so spôsobom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca, a to prikázaním podielového spoluvlastníctva do vlastníctva
žalobcu za primeranú náhradu. K výške primeranej náhrady uviedol, že žalobca ako primeranú náhradu
za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti navrhol sumu

určenú znaleckým posudkom č. 29/2024 znalca F. F. G., znalca v odbore Poľnohospodárstvo (ďalej ako
„znalecký posudok“), vo výške 0,31 € za m2. Z listu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vyplýva,
že žalobca spoluvlastnícky podiel nadobudol v roku 2021 kúpnou zmluvou (V 434/2024). Z dôvodu
právnej istoty pri požiadavke o objektívne určenie všeobecnej ceny veci sa týmto obraciame na súd,
aby od žalobcu vyžiadal kópiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol na predmetnej nehnuteľnosti

spoluvlastnícky podiel. Tento dôkaz síce nie je jednoznačný dôkaz o všeobecnej cene veci (vzhľadom
na zmluvnú voľnosť, rozdrobenosť vlastníckeho práva a prax neuvádzať v kúpnej zmluve reálnu kúpnu
cenu), ale máme za to že iba na základe čo najširšieho prieskumu a predloženia dôkazov možno dospieť
k cene ktorá bude objektívne reflektovať na požiadavku všeobecnej ceny predmetnej nehnuteľnosti. Po
obdržaní kúpnej zmluvy doplní stanovisko vo vzťahu k výške primeranej náhrady.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného - Slovenského pozemkového fondu vyjadril dňa 3.2.2025 (č.l.
51), v ktorom zotrval na podanej žalobe a zrušení podielového spoluvlastníctva jeho vyporiadaním
v prospech žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia
obce, t.j. v extraviláne obce, a tak v zmysle zákona nie je splnená podmienka na reálnu deľbu. Parcela

je umiestnená nad záhradkárskou osadou v blízkosti katastrálnej hranice Žilinská Lehota v strednom
svahu vo voľnej prírode. Parcela nie je voľné prístupná zo žiadnej mapovej spevnenej či nespevnenej
komunikácie, iba cez cudzie pozemky.
Momentálne nie je využívaná na poľnohospodársku výrobu. K identifikácii parciel žalovaným –
Slovenským pozemkovým fondom, a k jeho tvrdeniu o tom, že ide o lesné pozemky, uviedol, že nie je

presvedčený o tom, že sa jedná o les, pretože žiaden hospodársky les sa na pozemku nenachádza, sú
na ňom iba náletové dreviny. Na zvážení súdu ponechal prípadný vstup Lesov SR do konania. K návrhu
žalovaného žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa z dôvodu, že žalovaný nadobudol
podiel na nehnuteľnosti s úmyslom komerčného využitia, nesúhlasil. Tvrdil, že pozemok chce zveľadiť,
hospodáriť na ňom. Naopak, žalovaný je spoluvlastníkom dlhé roky, no nestará sa oň. Žalobca mal za

to, že reálne žalovaný zistí, že obdobný pozemok vlastní až v prípade súdneho sporu. Vyjadril názor,
že štát sa nespráva ako starostlivý hospodár. V prípade záujmu totiž mohol v trojročnej lehote namietať
relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy. K požadovanému predloženiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej
žalobca pozemok nadobudol, uviedol, že cena za pozemok bola 550,- Eur.5. Zástupca žalovaného – Slovenský pozemkový fond doručil vyjadrenie vo veci zo dňa 19.3.2023
(č.l. 73), v ktorom k žalobcom predloženej kúpnej zmluve uviedol, že žalovaný ako prenajímateľ

má na predmetnú nehnuteľnosť (v stave CKN parcela č. 862/1) uzatvorenú nájomnú zmluvu č.
01175/2018-PNZ-P40253/18.00 (dohľadateľná v CRZ) s nájomcom AGROFIN, poľnohospodárske
družstvo so sídlom Dolný Hričov, družstvo na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti (pestovanie
poľnohospodárskych plodín, pasenie dobytka, výroba krmív a pod.). No ako je zrejmé z mapových
záberov aj vyjadrenia znalca v znaleckom posudku poľnohospodárska činnosť sa na predmetnej

nehnuteľnosti nevykonáva nakoľko je zarastená listnatými a ihličnatými drevinami. Berúc do úvahy
zásadu, z ktorej vychádza Občiansky zákonník, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve zástupca žalovaného opätovne posúdil predložené dokumenty. Vzhľadom
na charakteristiku predmetnej nehnuteľnosti, územnoplánovaciu informáciu, jej účelné využitie a
zákonné limity zakazujúce drobenie pozemkov vyjadril súhlas so spôsobom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca. Za účelom určenia výšky primeranej náhrady

za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovaného na predmetnej nehnuteľnosti kontaktoval zástupca
žalovaného žalobcu s návrhom na primeranú náhradu vo výške 0,40 € za m2. Túto výšku primeranej
náhrady žalobca akceptoval. Žalobca žiadal Slovenský pozemkový fond o odkúpenie predmetnej
nehnuteľnosti. Táto žiadosť mu bola zamietnutá – zamietnutie žiadosti zo dňa 14.01.2025. Slovenský
pozemkový fond odpredáva nehnuteľnosti vo svojej správe, ale podľa zákonom daných podmienok

(zákon č. 330/1991 Zb., zákon č.180/1995 Z. z., nariadenie vlády SR č. 238/2010 Z. z.), ktoré musí
odborne posúdiť. Ak tieto podmienky žiadateľ, nespĺňa nehnuteľnosť mu nemôže byť odpredaná, čo
bolo aj v tomto prípade. Slovenský pozemkový fond preto nemôže byť sankcionovaný (v podobe trov
konania)zato,žepostupujevsúladesozákonmi,ktoréupravujújehočinnosť.Jehooprávnenienakladať
s nehnuteľnosťami sú tak v istom smere obmedzené. Svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme

a v záujme ochrany pôdneho fondu vo vlastníctve Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že
Slovenský pozemkový fond v konaní nie je stranou sporu ale iba zástupcom strany sporu. Zástupca
žalovaného žiada, aby súd žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, aj z dôvodu
osobitosti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom ktorýkoľvek zo
spoluvlastníkov je oprávnený podať návrh na súd. V samotnom konaní o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva vystupuje na jednej strane oprávnenie žalobcu, ktorému prislúcha právo
na prikázanie podielu žalovaného do jeho výlučného vlastníctva a na druhej strane tomu prislúchajúca
povinnosť žalobcu zaplatiť za podiel žalovaného primeranú náhradu. Podanou žalobou žalobca
realizoval svoje právo v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené žiadal, aby súd
žiadnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal.

6. Súd listom zo dňa 18.3.2023 oznámil Lesom SR, že v konaní bude vystupovať ako správca štátu,
nakoľko predmetom sporu sú aj lesné pozemky. Na výzvu súdu vyjadriť sa k žalobe a vyjadreniam
žalovaný – správca Lesy SR, v lehote nereagoval a vyjadrenie vo veci doručil súdu po nariadení termínu
pojednávania, t.j. dňa 2.6.2025 (č.l. 87), v ktorom uviedol, že žalobca ako náhradu za prikázanie podielu

žalovaného ponúka odplatu spolu 680,00 EUR, čo predstavuje 0,31 EUR/m2. Žalovaný tiež požaduje
splatnosť výplaty určiť na 30 dní. Uviedol, že LESY Slovenskej republiky, š.p. evidujú na predmetnej
parcele lesný porast vo výmere lesného pozemku 219 m2, o čom predložil výstup (prienik) z lesnej
evidencie. Lesy SR nesúhlasia s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
a stotožňujú sa v tomto smere s vyjadrením SPF, aj keď sú si vedomí, že nikoho nemožno nútiť

zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Z tohto dôvodu ponechávajú rozhodnutie o návrhu na zrušenie
a spôsob vyporiadania na úvahu súdu. LSR však v súvislosti s návrhom namietajú, že žalobca ako
podielový spoluvlastník, ktorý žiada podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať tak, že nehnuteľnosť
bude prikázaná do jeho výlučného vlastníctva nezdôvodnil, akým spôsobom nehnuteľnosť užíva alebo
chce užívať aby bolo možné posúdiť, či v súčasnosti sú a v prípade navrhovaného vyporiadania

budú splnené podmienky z pohľadu účelnosti, efektívnosti a celospoločenského významu užívania
nehnuteľností.Navrhovanézrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaajklesnémupozemku
nezodpovedá právnej úprave zakotvujúcej podmienky hospodárenia na lesných pozemkoch, najmä ust.
§ 39 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Polohové určenie a výmera pozemku vylučuje jeho samostatné
obhospodarovanie. Podľa ods. 6 uvedenej právnej normy je základnou jednotkou priestorového

rozdelenia lesa porast. Ak sa porast nachádza na lesnom pozemku alebo jeho časti v spoluvlastníctve
viacerých osôb alebo spoluvlastníkov, je zároveň jednou spoločnou vecou. Lesy nesúhlasia s
navrhovanou cenou primeranej náhrady, ktorá má byť zaplatená ustupujúcemu spoluvlastníkovi za lesné
pozemky vo výške 0,31 EUR/m2, ktorá vychádza zo znaleckého posudku F. G., znalkyne v oborePoľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Hodnotu lesného pozemku
môže určiť príslušný znalec, ktorým je znalec v odbore Lesníctvo, odvetvie Odhad hodnoty lesov,
ktorý stanový hodnotu lesného pozemku a zároveň aj hodnotu lesných porastov, nachádzajúcich sa

ako nadstavba na daných lesných pozemkoch. Z tohto dôvodu preto navrhovanú náhradu za lesné
pozemky považoval za nízku. V prípade, že súd zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo žalobcom
navrhovaným spôsobom navrhol, aby súd určil túto odplatu za lesné pozemky minimálne vo výške 0,60
EUR/m2, pričom priznanú náhradu v rozsahu správy nehnuteľnosti LSR (219 m2) žiadame poukázať
na účet IBAN: I. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX s poznámkou „46C/76/2024“. K návrhu žalobcu na

určenie jeho povinnosti zaplatiť náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v lehote 30 dní
považujeme za neodôvodnenú vážnymi dôvodmi a preto v rozpore s § 232 ods. 3 CSP, ktorý primárne
určuje lehotu na plnenie 3 dni a navrhol tomuto návrhu nevyhovieť. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na
priznanienárokunanáhradutrovkonaniavočižalovanému,tomutonávrhunavrholnevyhovieťvzhľadom
na to, že konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je tzv. konaním iudicium duplex, teda
nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá a teda nie je

možné určiť víťaza a porazeného. Procesný úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v konečnom
dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dôjde. Pri tomto konaní nie je možné vychádzať
zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko strany tohto konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok,
nakoľko súd nie je viazaný ich návrhmi, právna norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej
úvahy v medziach tejto právnej normy.

7. Na pojednávaní dňa 23.6.2025 súd vec prejednal a rozhodol za účasti žalobcu a jeho právneho
zástupcu. Žalobca na podanej žalobe zotrval a s ohľadom na vyjadrenia správcov konajúcich za
žalovaného navrhol výšku primeranej náhrady za poľnohospodárskej pôdy v sume 0,40 Eura za 1 m2
a za lesné pozemky v sume 0,60 Eur za 1 m2. Po vykonanom dokazovaní súd vec posúdil podľa nižšie

citovaných zákonných ustanovení:

8. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

9. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v
konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník

nie je známy.

12. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. , fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve
štátu, okrem pozemkov, ktoré spravujú iné organizácie podľa osobitných predpisov.

13.Podľa§16ods.1písm.a)zák.č.180/1995 Z.z.fondnakladápodľatohtozákonaapodľaosobitných
predpisov s pozemkami vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15
(ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“.

14. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1
vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, lesné pozemky sú pozemky:a) s lesnými porastmi,
b) dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby,
c) na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady,

d)oktorýchbolorozhodnutéoichdočasnomvyňatízplneniafunkciílesovalebooobmedzenívyužívania
funkcií lesov na nich,
e) bez lesných porastov,
1. ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú
lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky,

2. ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka pre zver,
ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská,
3. nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných
pozemkov a ich príjazdových komunikácií,
f) vyhlásené za lesné pozemky podľa odsekov 2 a 3 alebo osobitných predpisov, 3a)
g) na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním.

16. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva
práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje
vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach
lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt

alebo sídlo nie je známe (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a
nezistených vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného
predpisu.“

17. Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv,

kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,
b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla
stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených

nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie
pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o
bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia
a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len "vlastník") a o inej

oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,
sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,
e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

18. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných
práv:
(1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
(2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie

nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej
jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
akoajštandardizovanégeografickénázvysúhodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

19. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve
štátu, okrem pozemkov, ktoré spravujú iné organizácie podľa osobitných predpisov.

20. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti: Z predloženého výpisu
z LV č. XXX pre kat. úz. C. C. (č.l. 96), mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný (Slovenská

republika) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – E KN č. 740 – orná pôda o výmere 4384
m2, a to každý v podiele 1-ica. Žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely titulom kúpnej zmluvy z roku
2021 a žalovaný na žiadosti C 905/95, v zmysle ktorej bol vykonaný záznam. Súčet spoluvlastníckych
podielov tvorí celok. Nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Uvedené bolo medzi
stranami nesporné.

22. Prednostne bol medzi stranami sporný charakter, t.j. druh predmetných nehnuteľnosti označených
na liste vlastníctva v stave neidentickom. Na odlišnosť údajov poukázal správca žalovaného v rade a/
Slovenský pozemkový fond, ktorý predložil identifikáciu nehnuteľnosti (č.l. 36), z ktorej bolo zistené, že
v stave identickom je predmetná parcela pod C KN č. 862/1 – trvalý trávny porast o výmere 4088 m2,
CKN č. 864 – lesný pozemok o výmere 224 m2 a CKN č. 891 – lesný pozemok o výmere 230 m2. Súd
má za to, že v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho zákona nie je záväzným údajom katastra druh pozemku

evidovaného ako parcela registra „E“. S ohľadom na uvedené skutočnosti, zidentifikovanie parcely E
KN č. 740, súd v zmysle § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. konal so žalovaným (Slovenskou
republikou) zastúpeným správcom Slovenským pozemkovým fondom (správca žalovaného v rade a/)
a Lesmi SR ako správcom žalovaného v rade b/.

23. Zo znaleckého posudku č. 29/2024 (č.l. 3) vypracovaného Ing. Ivetou Pohančeníkovou,
znalkyňou z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie: odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, mal súd
za preukázané, že nehnuteľnosť je v k.ú. C. C., v blízkosti k.ú. J. H., v strednom svahu, mimo
zastavaného územia obce vo voľnej prírode. K využiteľnosti pozemku znalkyňa konštatovala, že parcela
je dlhodobo zarastená samonáletom dnes asi 30-40 ročných stromov a momentálne je využiteľná na

poľnohospodársku výrobu. Hodnotu nehnuteľnosti stanovila znalkyňa znalec na 1.359,04 Eur, t.j. 0,31
Eura za 1 m2.

24. Z územnoplánovacej informácie obce Horný Hričov (č.l. 12) vyplýva, že nehnuteľnosti sú mimo
zastavaného územia obce, v zmysle územného plánu sú charakterizované ako trávne porasty (lúky a

pasienky) a lesná zeleň.

25. Pri rozhodovaní o žalobe súd prednostne vychádzal zo žalobného návrhu, v zmysle ktorého
bolo predmetom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo sa
neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho

zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými
sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo
výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia
subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda
kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to

dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto
konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.

26. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná,

nakoľko nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, k zrušeniu a
vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu. Z povahy podielového
spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak
nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby

zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení
spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto
veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným
parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

27. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania snavrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

28. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci
preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci (nehnuteľností) v danom prípade nie je dobré možné
a ani účelné. Predmetom sporu je pozemok o výmere 4384 m2, ktorý sa nachádza mimo zastavaného
územia obce t.j. podlieha zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy v zmysle § 23 ods. 1 zák. č.

180/1995 Z. z. Navyše, časť pozemku je v zmysle identifikácie lesným pozemkom, t.j. CKN č. 864 a CKN
č. 891. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že prvá možnosť vyporiadania - reálna deľba nehnuteľnosti
nie je s ohľadom na zákonný zákaz drobenia nehnuteľností dobre možná a rovnako nie je ani účelná.

29. S ohľadom na uvedené má súd za to, že prichádza do úvahy zákonnom určený druhý spôsob

vyporiadania, t.j. prikázanie do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Súd má za to, že
v prejednávanej veci je to žalobca, ktorý mieni predmetnú nehnuteľnosť užívať. Poukázal na skutočnosť,
že žalovaný sa o nehnuteľnosti vôbec nezaujímal, nevykonával údržbu ani žiadnu starostlivosť.
K argumentácii žalovaného – správcu Slovenského pozemkového fondu, ktorý žiadal žalobu z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, súd uvádza, že takéto dôvody nevzhliadol. Pokiaľ mal správca za to,

že žalobca nebude reálne vykonávať hospodársku činnosť na predmetných nehnuteľnostiach a tieto
nadobudol za komerčným účelom, toto tvrdenie neosvedčil. Súd zároveň uvádza, že z vyjadrenia
žalovaného vyplýva, že samotný správca žalovaného na časť parcely v stave C KN č. 862/1 ako
prenajímateľ uzavrel nájomnú zmluvu s nájomcom AGFORIN, ktorý podľa jeho vyjadrenia nehnuteľnosť
z dôvodu výskytu náletových drevín neužíva. Súd má za to, že žalovaný zastúpený správcom na jednej

strane poukazuje na povinnosť štátu dbať o šetrené využívanie prírodných zdrojov a poľnohospodárskej
a lesnej pôdy, pretože táto je neobnoviteľným prírodným zdrojom, no na strane druhej sám ako vlastník
či spoluvlastník uvádza, že takýmto spôsobom nehnuteľnosť neužíva a neobhospodaruje. S ohľadom
na uvedené má súd za to, že prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu je dôvodný
predpoklad, že tento bude účelne užívať predmetné nehnuteľnosti, obhospodarovať ich a zveľaďovať.

Žalovaný totiž v konaní netvrdil a nepreukázal, že by sa podieľal na starostlivosti o predmetné pozemky,
a súd žalobcom navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva – prikázaním do jeho
výlučného vlastníctva, vyhodnotil ako dôvodný.

30. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemky, súd vychádzal zo skutočnosti, že táto bola spočiatku

medzi stranami sporná. Žalobca navrhol cenu určenú znaleckým posudkom, t.j. vo výške 0,31 Eura za 1
m2. V priebehu sporu správca žalovaného – SPF navrhol sumu 0,40 Eur za 1 m2 (poľnohospodárskych
pozemkov), s čím žalobca súhlasil. Správca lesných pozemkov – Lesy SR navrhol sumu 0,60 Eura za
1 m2 lesných pozemkov, s čím rovnako žalobca na pojednávaní súhlasil. Výška primeranej náhrady sa
tak medzi stranami stala nespornou. Súd preto žalobcu zaviazal, aby žalovanému zaplatil primeranú

náhradu v celkovej výške 920,60 Eur, pričom túto súd rozčlenil podľa druhu a výmery pôdy. Súd
vychádzal napokon z tabuľky predloženej správcom lesných pozemkov (č.l. 90). V tomto bode je
podstatné uviesť, že z identifikácie nehnuteľnosti predloženej Slovenským pozemkovým fondom (č.l.
36) vyplýva, že lesné pozemky tvoria dve parcely celkovej výmere 454 m2 a trvalý trávny porast
o výmere 4088 m2, čo predstavuje spolu 4542 m2. Súd však v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho

zákona vychádza zo skutočnosti, že údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa

nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".
Nakoľko z LV č. XXX vyplýva údaj o výmere predmetných nehnuteľností (4384 m2) týmto je súd viazaný,
a tak nemôže vychádzať z výmery uvedenej v identifikácii predloženej Slovenským pozemkovým
fondom. Na druhej strane, Lesy SR pri predložení identifikácie parcely KN E č. 740 vychádzali z výmeryuvedenej v katastri nehnuteľnosti, z ktorej vyplýva, že výmera lesných pozemkov (parcela KN C č. 864
- lesný pozemok o výmere 216 m2 a 891 – lesný pozemok o výmere 222 m2) predstavuje spolu 438
m2 a výmera trvalých trávnych porastov na parcele KN C č. 862/1 prestavuje 3946 m2. Spolu výmera

zodpovedá údaju na liste vlastníctva, t.j. 4384 m2. Výpočet výšky primeranej náhrady za trvalý trávny
porast je tak nasledovný: 3946 / 1- ica x 0,40 Eura za 1 m2, čo je 789,20 Eura, ktorú je žalobca povinný
zaplatiť na účet správcu v rade a/ Slovenského pozemkového fondu. Výpočet výšky primeranej náhrady
za lesné pozemky je nasledovný: 438 / 1- ica x 0,60 Eura za 1 m2, čo je 131,40 Eura, ktorú je žalobca
povinný zaplatiť na účet správcu v rade b/ Lesy SR.

31. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti evidovanej na na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom, pre katastrálne územie C. C., obec Horný Hričov, okres Žilina, parcela E KN č.
740 – trvalý trávny porast o výmere 4384 m2 a toto vyporiadal tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1-ina. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému primeranú

náhradu vo výške v celkovej výške 920,60 Eur nasledovne: v prospech účtu správcu žalovaného v rade
a/ vo výške 789,20 Eur, v prospech účtu správcu žalovaného v rade b/ vo výške 131,40 Eur, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V prvom rade súd
konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je
konaním iudicium duplex, t.j. konaním v ktorom majú obe strany postavenie žalobcu aj žalovaného

a ide o konanie v prospech oboch strán. Pre potrebu priznania trov konania súd vychádzal z ustálenej
rozhodovacej praxe, podľa ktorej platí, že žalobca pre prípad vyhodnotenia úspechu v spore musí
vpredsúdnomkonanínavrhovaťrovnakúmožnosťzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
ako aj v samotnom žalobnom petite, pričom súd musí aj totožným spôsobom rozhodnúť. Iba v takom
prípade má žalobca postavenie úspešnej strany sporu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS

SR sp.zn. 4 M Cdo/10/2012, podľa ktorého podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie
podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania,
na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom
konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci žalobca preukázal,
že v predsúdnom konaní vyzval žalovaných na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V žalobe

žalobca uviedol výšku primeranej náhrady stanovenú znaleckým posudkom, avšak konečná suma
primeranej náhrady bola odlišná. Podmienka totožnosti tak nebola splnená, a preto súd rozhodol tak, že
žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

46C/76/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).