Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124201875
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124201875.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom
C. XXX, D. - E., zastúpený: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., IČO 51 436 108, so sídlom
Kapitulská 448/6, Trnava, proti žalovanej: F. B., narodená XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, D. - E.,
zastúpená: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., IČO 47 258 535, so sídlom Nám. sv. Michala

11, Hlohovec, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 31C/24/2024-50 zo dňa 12. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. potvrdzuje.

II. Odvolací súd odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku III. odmieta.

III. Žalovanej sa nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol, že
žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania, výrokom III. rozhodol, že žalobcovi
vracia súdny poplatok vo výške 23,-eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.
s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 163 ods. 1, ods.
2, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb.
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Vecne argumentoval
súd prvej inštancie tým, že uznesením č. k. 31C/24/2024-47 zo dňa 12.8.2024, právoplatným dňa
22.8.2024, súd prvej inštancie konanie prerušil, keďže sporové strany zhodne požiadali o prerušenie

konania, pričom lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uplynula dňom 22.2.2025. Nakoľko
žiadna zo sporových strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie konanie
zastavil. Súd prvej inštancie žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď
obe rovnako zavinili zastavenie konania, nakoľko každá zo sporových strán mala rovnakú možnosť
podať návrh na pokračovanie v konaní v zákonnej lehote, ale neurobila tak. Súd prvej inštancie rozhodol
o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobcom vo výške 33 eur, kráteného o 10 eur, teda vo výške

23 eur.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. a), b), d), f), g), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že uznesenie súdu
prvej inštancie je príliš formalistické, arbitrárne a predčasne vydané. Postup súdu prvej inštancie je
nehospodárny, nakoľko zastavením konania dôjde k prieťahom vo veci a k navýšeniu trov konania. Od

rozvodu manželstva neuplynula trojročná zákonná lehota na vyporiadanie BSM. Zastavenie konania je
v tomto prípade iba možnosťou, nie povinnosťou súdu. Súd prvej inštancie mal vyzvať sporové stranypred uplynutím procesnej lehoty na poskytnutie návrhu na pokračovanie v konaní a nebol oprávnený
súdne konanie zastaviť ex tabula. Súd prvej inštancie zastavením konania okrem zásady hospodárnosti
konania porušil právo strán na spravodlivý proces. V súčasnosti neexistuje žiaden objektívny dôvod na

zastavenie konania. Žalobca z procesnej opatrnosti navrhol, aby súd vo veci ďalej pokračoval v konaní,
aby vec prejednal a rozhodol. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné konanie a rozhodnutie.

4. Žalovaná odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom (§ 359 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného
sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a),
b), d), f), g), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvej
inštancievovýrokochI.,II.potvrdiť(§387ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku)aodvolaniežalobcuproti
uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku III. odmietnuť (§ 386 písm. c) Civilného sporového poriadku).

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť či súd prvej inštancie správne zastavil konanie

pre nepodanie návrhu strán na pokračovanie v konaní do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia
o prerušení konania.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením č. k. 31C/24/2024-47 zo dňa 12. augusta 2024 súd prvej
inštancie konanie prerušil v zmysle ustanovenia § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu,

že strany zhodne navrhli prerušenie konania. Uvedené uznesenie o prerušení konania nadobudlo
právoplatnosť dňa 22. augusta 2024. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (mimo iného) konanie
zastavil v zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže žiadna strana nepodala
v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania návrh na pokračovanie
v konaní.

8. Zastavenie konania po zhodnom návrhu strán sporu na jeho prerušenie podľa ustanovenia § 163
ods. 1 Civilného sporového poriadku a márnom uplynutí šesťmesačnej lehoty podľa ustanovenia § 163
ods. 2 Civilného sporového poriadku je nevyhnutným dôsledkom nepodania žiadosti o pokračovanie
v konaní. Zákon neumožňuje žiadnu výnimku, v prípade ktorej by bolo možné pokračovať v konaní

napriek nepodaniu žiadosti o pokračovanie. Zastavenie konania je tu upravené ako bezvýnimočné.
Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením správne o zastavení
konania. Ktorákoľvek zo strán sporu mohla podať návrh na pokračovanie v konaní najneskôr do 22.
februára 2025. Nakoľko v tejto lehote takýto návrh súdu prvej inštancie nebol podaný, súd prvej inštancie
správne konštatoval, že šesťmesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uplynula

a správne postupom podľa ustanovenia § 163 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodol o zastavení
konania. Na správnosť napadnutého rozhodnutia o zastavení konania preto nemajú vplyv žiadne dôvody
uvádzanéžalobcomvodvolaníonehospodárnompostupesúduprvejinštancie,opovinnostisúduvyzvať
strany na poskytnutie návrhu na pokračovanie v konaní a ani jeho oneskorená žiadosť o pokračovanie
v konaní, ktorá je obsahom odvolania. Svoj postup súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

uznesenia dostatočne jasne a presvedčivo vysvetlil a odvolací súd sa s touto argumentáciou stotožnil.
Odvolacia argumentácia žalobcu o tom, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je formalistické,
arbitrárne a predčasne vydané nie je potom opodstatnená, keď zo znenia ustanovenia § 163 ods.
2 Civilného sporového poriadku jednoznačne vyplýva obligatórna povinnosť súdu zastaviť konanie
v prípade, ak žiadna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní v zákonnej lehote a strany

boli v uznesení č. k. 31C/24/2024-47 zo dňa 12. augusta 2024 o následkoch nepodania návrhu na
pokračovanie v konaní v zákonom stanovenej lehote poučené.9. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom neboli
v preskúmavanom prípade naplnené.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania
a vo výroku II. o náhrade trov konania (ktoré rozhodnutie o náhrade trov konania inak odvolaním
ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho
nesprávnosti) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil.

11. Odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku III. o vrátení súdneho poplatku
nemohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu, pretože odvolanie proti takémuto uzneseniu súdu
prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 357 a contrario Civilného sporového poriadku nie je prípustné.
Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku
III. podľa ustanovenia § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku odmietnuť.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnej žalovanej
nepriznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že
žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho

konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací
súd vychádzal z Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú
ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového
poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že

žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).