Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/133/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200067
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a zo sudcov JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci
žalobcu: DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., so sídlom Kálov 356, Žilina, IČO: 36 391 000, právne
zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava,
IČO:47244895,protižalovanému(sťažovateľovi):FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101742316/2020
zo dňa 13. novembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Žiline č. k. 30S/27/2021-124 zo dňa 31. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k 30S/27/2021-124 zo dňa 31. augusta 2022 sa zrušuje a vec sa
vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 30S/27/2021-124 zo dňa 31. augusta
2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.:
101742316/2020 zo dňa 13. novembra 2020 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 74
ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Žilina (ďalej len „správca dane“) č.: 100855390/2020 zo dňa 6. mája 2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane
v sume 2.409,17 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že
úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.
2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu,

podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, keďže sa žalovaný „absolútne žiadnym
spôsobom“nevysporiadalsjudikatúroužalobcuoznačenouvpodanomodvolaní.Poukazžalobcunaním
označené právne závery judikatúry súdov citované v odvolaní podľa mienky správneho súdu nenapĺňali
atribút konkrétnosti. Z rovnakého dôvodu vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného, ktorú žalobca vyvodzoval z: „absencie zdôvodnenia rozhodnutia, z akého
dôvodu je vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov neúčelné“, ako aj z dôvodu, že sa žalovaný
nezaoberal námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe, ktoré boli predtým obsiahnuté aj v

podanom odvolaní.
3. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal
s vykonanými výsluchmi svedkov a nevysporiadal sa s prílohami Sumárneho vyjadrenia, ktoré podľa
mienky žalobcu preukazujú reálne vykonanie IT služieb v nadväznosti na svedecké výpovede. Taksprávca dane, aj žalovaný sa v dôvodoch svojho rozhodnutia preskúmateľným spôsobom vysporiadali
s označenými dôkazmi. Žalovaný, pokiaľ išlo o preverované zdaniteľné plnenie - dodanie upratovacích
služieb spoločnosťou TALUX s.r.o., Bratislavská 613/16, Žilina (ďalej len „TALUX s.r.o.“), v odôvodnení

svojho rozhodnutia jednak jednotlivo opísal obsah svedeckých výpovedí J. zo dňa 11. októbra 2018
a dňa 28. novembra 2019, ako aj svedkyne I. zo dňa 4. februára 2020 a následne vyhodnotil
označené svedecké výpovede vo vzájomných súvislostiach s ďalším správcom dane vykonanými
dôkazmi. Správca dane v rámci vyhodnotenia dokazovania akceptoval ako preukázanú z výsluchu
svedkov plynúcu skutočnosť poskytnutia upratovacích prác na adrese Kálov, Žilina. Správca dane

ďalej preskúmateľným a dostatočne podrobným vymedzením rozvádza, z akého dôvodu nie je na
účely overovania zdaniteľného plnenia od spoločnosti TALUX s.r.o. relevantná (preukázaná) skutočnosť
poskytnutia upratovacích služieb pre žalobcu na adrese Kálov, Žilina. Žalovaný vo vzťahu k vykonanému
dokazovaniu ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že medzi faktúrou a dodaným plnením musí
existovať súlad. V tomto preverovanom prípade však zo strany spoločnosti TALUX s.r.o. nedošlo k
dodaniuplneniauvedenéhovpredmetefaktúry.Plnenie,naktorépoukázalžalobca,saodfakturovaného

plnenia odlišovalo nielen miestom plnenia ale aj samotným rozsahom.
4. Rovnaké závery platia aj pre vyhodnotenie dôkazov spätých s preverovaným zdaniteľným plnením
od dodávateľa - Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o., Hálkova 2968/22, Žilina (ďalej len „IVAS“).
Správca dane dostatočne preskúmateľným spôsobom a podrobne špecifikuje pochybnosti, ktoré vznikli
z vykonaného dokazovania a identifikuje dôvody, pre ktoré výpoveď svedka J. a Š. nie je spôsobilá

preukázať dodanie fakturovaného plnenia. Rovnako sa správca dane preskúmateľným spôsobom
vysporiadal aj s ďalším žalobcom označeným dôkazom - prílohami Sumárneho vyjadrenia, ktorú
tvorili zápisnice zo zasadnutia spoločníkov. Na závery správcu dane žalovaný poukazuje a s nimi sa
aj stotožňuje, keď uvádza, že predložené prílohy nepreukazujú, že služby IT a servis fakturované
spoločnosťou IVAS boli žalobcovi skutočne dodané v preverovaných zdaňovacích obdobiach.

5. Správny súd k hodnoteniu vykonaných dôkazov žalovaným uviedol, že jeho odôvodnenie nemožno
považovať za arbitrárne, je z neho zrejmý obsah skutočností plynúcich z vykonaného dokazovania, ako
aj posúdenie relevancie zistených skutočností z hľadiska aplikovaných právnych noriem. Správny súd v
súvislosti s označeným vyhodnotením vykonaného dokazovania podotkol, že predmetom preverovania
práva na odpočítanie DPH uplatneného daňovým subjektom nie je existencia služby, ale náležitosti

zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžf/91/2015 zo dňa 24. januára 2017). Z tohto pohľadu potom prílohy Sumárneho vyjadrenia sú bez
výpovednej hodnoty vo vzťahu k predmetu dokazovania. Možno z ich obsahu totiž vyvodiť maximálne
existenciu určitej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou IVAS. Možná spolupráca zároveň vyplýva
len zo zápisníc zo dňa 9. augusta 2008, 17. júna 2010 a 31. augusta 2012, pričom predmetom

preverovaniajenárokžalobcunaodpočetDPHzazdaniteľnéplnenieodspoločnostiIVASzazdaňovacie
obdobie február 2016, teda nie za zdaňovacie obdobia 2008, 2010 a 2012, ktorých sa obsah zápisníc
týkal.
6. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej správca dane vo
Výzve č. 102426279/2019 zo dňa 23. októbra 2019 požadoval od žalobcu predloženie dôkazov,

pričom svoju požiadavku nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval. Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu
žalobcu správny súd považoval za potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku
nemožno vyvodiť povinnosť správcu dane inštruovať daňový subjekt, akými rôznymi dôkazmi by
mohol preukázať ním deklarované (preverované) zdaniteľné plnenie. Dôkazné bremeno o dodaní
služieb deklarovaným dodávateľom nezaťažuje správcu dane ale daňový subjekt. Pokiaľ správca dane

preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom,
možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane (rovnako Ústavný súd SR III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16. decembra 2009).
7. K poukazu žalobcu na judikatúru súdov Českej republiky správny súd uviedol, že žalobca neuviedol,

v čom sú konkrétne skutkové okolnosti prípadu posudzovaného správnym súdom totožné/obdobné
skutkovým okolnostiam prípadov posudzovaných v označených rozhodnutiach súdov ČR. Odhliadnuc
od uvedeného podotkol, že v spornej výzve zo dňa 23. októbra 2019 správca dane nevyzýval žalobcu
na preukázanie „čohokoľvek“, ale iba na preukázanie toho, čo tvrdil (deklaroval) sám žalobca, a to
predložením faktúr s označením dodávateľom deklarovaných služieb, t. j. správca dane vyzýval žalobcu

napreukázanievkonanízhľadiskaaplikácieust.§49ods.1,2vspojenísust.§51zákonač.222/2004o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) relevantnej skutočnosti -
dodania služby dodávateľom označeným na faktúre (spoločnosťou IVAS). Taktiež uviedol, že predmetnávýzva nemala charakter výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže išlo o výzvu realizovanú až
po ukončení daňovej kontroly v rámci samotného vyrubovacieho konania.
8. Správny súd však ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, v zmysle ktorej je nepreskúmateľný

záver žalovaného, ktorý poukazuje na výzvy subdodávateľským spoločnostiam so záverom, že sa
jednalo prevažne o nekontaktné spoločnosti, a tie ktoré odpovedali, popreli dodanie plnení určených
pre žalobcu. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že nie všetky výzvy, na ktoré
žalovaný odkazuje, tvoria súčasť predloženého administratívneho spisu. Z obsahu výziev, ktoré sú
súčasťou administratívneho spisu, mal správny súd za preukázané, že správca dane žiadal len o

poskytnutie listinných podkladov tretie subjekty. Správnemu súdu nebolo zrejmé, o akú súčinnosť
správca dane žiadal subdodávateľské spoločnosti vo výzvach, ktoré v administratívnom spise absentujú.
Ďalej považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný menovite neuviedol, ktoré konkrétne
subdodávateľské spoločnosti poskytli správcovi dane „odpoveď“. V danom prípade je však okolnosť,
či správca dane subdodávateľom adresoval „len“ výzvy na predloženie dokladov alebo aj výzvy na
poskytnutie informácií o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu pre správny súd zásadnou,

keďže od poznania tejto okolnosti je závislý úsudok súdu o tom, či došlo k porušeniu procesného práva
žalobcu (práva byť účastný výsluchu svedka, resp. klásť svedkovi otázky) alebo nie.
9. K vznesenej procesnej námietke (pokiaľ ide o tvrdené porušenie procesného práva žalobcu byť
prítomný pri výsluchu svedka) uviedol, že zodpovedať ju je predčasné, keďže tomu bráni neúplnosť
správcom dane predloženého administratívneho spisu (ktorý neobsahuje všetky výzvy adresované

subdodávateľským spoločnostiam, tak ako sú vymenované v žalobou napadnutom rozhodnutí),
ako aj čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov
(žalovaný neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, menovite ktoré konkrétne subdodávateľské spoločnosti
„odpovedali“ na výzvu správcu dane) a čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného pre nezrozumiteľnosť (z obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu,

vyplýva, že subdodávateľské spoločnosti boli vyzývané len na predloženie listinných dôkazov, avšak
v odôvodnení rozhodnutia žalovaný na základe odpovedí označených subdodávateľských spoločností
odvodzuje, že tieto popreli dodanie plnenia žalobcovi, t. j. neuvádza, že by z listinných dôkazov
predložených dodávateľskými spoločnosťami správca dane nemal overené, resp. preukázané dodanie
plnenia dodávateľskými spoločnosťami žalobcovi). Pre úplnosť dodal, že zrušenie napadnutého

rozhodnutia pre rozpor s obsahom administratívneho spisu alebo chýbajúcu oporu v tomto spise úzko
súvisí s nedostatočne zisteným skutkovým stavom.
10. Námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že si žalovaný osvojil bližšie
nešpecifikované informácie z informačného systému finančnej správy, na základe ktorých dospel k
záveru, že služby žalobcovi neboli nikdy dodané, pričom sa nemal žalobca možnosť s nimi oboznámiť,

správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Správny súd uviedol, že žalovaný (rovnako aj správca dane)
vyvodil skutkový zaver o nekontaktnosti a nespolupráci subdodávateľov spoločnosti IVAS (BETAMAK,
NLT, SC OBISTA, PHARMADATE, Arts & Craft, Carera) z označeného podkladu - Obchodného registra
SR a informačného systému finančnej správy. V tejto časti tak považuje odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného za nepreskúmateľné, a to pre nedostatok dôvodov.

11. Predovšetkým z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemožno ustáliť, z akých konkrétnych
podkladov tvoriacich súčasť informačného systému finančnej správy žalovaný pri svojich skutkových
záveroch o nekontaktnosti (nespolupráci) subdodávateľov vychádzal. Nie je zrejmé, akú štruktúru
má „informačný systém finančnej správy“, resp. z akých podkladov je tvorený. Rovnako tak možno
konštatovať porušenie práva žalobcu, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ktoré neboli v odôvodnení

rozhodnutia identifikované a správny súd ani nezistil, že by mali tvoriť obsah administratívneho spisu
listiny, z ktorých by označený skutkový záver žalovaného vyplýval. Je potrebné si uvedomiť, že účastník
konania musí mať vytvorenú možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia priamo, nielen v podobe
už ovplyvnenej ich interpretáciou zo strany orgánu verejnej moci - v danom prípade mal možnosť
daňový subjekt oboznámiť sa len s interpretačným záverom o nekontaktnosti, resp. nespolupráci

subdodávateľov.
12. Správny súd k námietke žalobcu, v zmysle ktorej pokiaľ boli žalovaným čerpané z informačného
systému finančnej správy informácie z daňových kontrol u iných daňových subjektov, bolo porušené
právo žalobcu klásť svedkom otázky (žalobca mal zrejme na mysli zápisnice o výsluchu svedkov z
daňových kontrol vykonaných u iných daňových subjektov). Hoci sa správnemu súdu javí viac ako

nepravdepodobné, že by správca dane vyvodil skutkový záver „o nekontaktnosti“, resp. „nespolupráci“,
z vykonaného dôkazu výsluchom svedka, pre ozrejmenie tejto námietky uviedol, že vo všeobecnosti je
potrebné vo vzťahu k použitiu dokladov získaných iným správcom dane v rámci daňových kontrol, resp.
daňovýchkonanívykonávanýchuinýchdaňovýchsubjektovkonštatovať,ževzmyslecit.ust.§24ods.4Daňovéhoporiadkuakodôkazmožnopoužiťvšetko,čomôžeprispieťkzisteniuaobjasneniuskutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi. Vo všeobecnosti preto môže správca dane použiť aj listiny - zápisnice o výsluchu svedkov,

miestnej ohliadke, ako dôkaz, hoc bol tento dôkaz získaný a vykonaný v rámci iných daňových kontrol
u subjektov odlišných od žalobcu. Takto získaný dôkaz bude mať potom charakter listinného dôkazu, s
ktorým však musí byť daňový subjekt riadne oboznámený a musí mu byť dané právo sa k jeho obsahu
vyjadriť. V súvislosti s touto otázkou je žiaduce, aby celý obsah zápisníc o výsluchu svedka potom tvoril
súčasť administratívneho spisu a nielen prípadná do protokolu o daňovej kontrole u iného daňového

subjektu prevzatá časť na účely preverenia splnenia daňových povinností iného daňového subjektu.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
13. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný, v procesnom postavení sťažovateľa, v zákonnej lehote
kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa dokladov, ktoré správcovi dane predložila

dodávateľská spoločnosť IVAS mali byť v rokoch 2015, 2016 a 2017 jeho subdodávateľmi spoločnosti
NLT spol. s r. o., Žilina (obdobia január 2015 až november 2015), PHARMADATE s. r. o., Ružomberok
(obdobie december 2015), BETAMAK s. r. o., Nitra (obdobia január 2016 až apríl 2017), Arts & Craft
s. r. o., Žilina (obdobia máj 2017 až júl 2017), Beáta Tvrdá (obdobie august 2017), SC OBISTA s. r.
o. Bratislava (obdobie september 2017), Carera s. r. o., Žilina (obdobie október 2017). Z podaných

kontrolných výkazov zároveň zistil existenciu ďalších možných subdodávateľov.
15. Správca dane za účelom posúdenia vzťahov na nižšom stupni obchodu (úroveň možných
subdodávateľov a ich subdodávateľov) vykonal úkony (výsluchy svedkov - pán Peter Tvrdý, konateľ v
zaniknutých spoločnostiach NLT spol. s r. o., Žilina a Carera s. r. o., Žilina, pani Beáta Tvrdá - konateľka
v zaniknutej spoločnosti BETAMAK s. r. o., Nitra, zaslanie výziev uvedeným spoločnostiam), resp.

vychádzal z dokladov, ktorými správca dane disponoval v prípade uvedených subdodávateľov, resp.
ich subdodávateľov. Aj bez výsledkov tohto skúmania by záver správcu dane ohľadom dodávateľskej
spoločnosti IVAS zostal nezmenený.
16. Sťažovateľ namietal, že vo svojom rozhodnutí síce poukázal na úkony, ktoré správca dane vykonal,
avšak jedná sa o úkony, ktoré sa týkajú všetkých preverovaných období január 2015 až október

2017. Dôvodom bola komplexnosť uvedenej informácie a vytvorenie celkového obrazu o samotnom
dodávateľovi - spoločnosti IVAS. Správca dane v prípade predložených administratívnych spisov za
jednotlivé zdaňovacie obdobia predložil len tie dôkazy, ktoré sa týkali konkrétneho subdodávateľa
v konkrétnom období. Za zdaňovacie obdobie jún 2016 sa jednalo o subdodávateľa BETAMAK
s. r. o. (čo je aj uvedené v rozhodnutí žalovaného na strane 18), a preto boli správcom dane

predložené doklady, ktoré mali vzťah k uvedenému subdodávateľovi. V prípade iných subdodávateľov
správca dane predložil v príslušných administratívnych spisoch doklady, ktoré mali zase vzťah k
týmto subdodávateľom. Uvedená skutočnosť bola správnemu súdu známa. V štyroch termínoch totiž
správny súd rozhodol v prípade žalobcu vo viacerých zdaňovacích obdobiach, a preto mal vedomosť
aj o jednotlivých dôkazoch viažucich sa k jednotlivým subdodávateľom. Z uvedeného dôvodu má

žalovaný za to, že v predloženom administratívnom spise sa teda nachádzali všetky dôkazy, ktoré sa
vzťahovali k uvedenému zdaňovaciemu obdobiu. Navyše správny súd disponoval informáciou z ďalších
administratívnych spisov o všetkých vykonaných úkonoch správcom dane a produkovaných dôkazoch
vovzťahukžalobcovizaceléobdobieodjanuára2015dooktóbra2017.Vovzťahužalobcukjednotlivým
dôkazom sťažovateľ uviedol, že žalobca mohol v prípade akýchkoľvek pochybností tieto odkomunikovať

so správcom dane, príp. nahliadať do spisov u správcu dane.
17. K tvrdeniam správneho súdu ohľadom informácií získaných z Obchodného registra SR a
informačného systému finančnej správy sťažovateľ uviedol, že informácie z Obchodného registra SR
sú verejne prístupne informácie, zatiaľ čo informácie z informačného systému finančnej správy sú
prístupnélenpresprávcudane.Konštatovaniesprávcudaneonekontaktnostianespolupráciuvedených

subdodávateľov spoločnosti IVAS sa odvíjala najmä z údajov z Obchodného registra SR, podľa ktorých
spoločnosti BETAMAK s. r. o., Nitra, NLT spol. s r. o., Žilina, PHARMADATE s. r. o., Ružomberok a
Arts & Craft s. r. o., Žilina sú zaniknuté. V prípade spoločnosti Carera s. r. o., Žilina je táto spoločnosť
zapísaná v Obchodnom registri SR bez štatutárneho orgánu. Spoločnosť SC OBISTA s. r. o., Bratislava
poskytovanie počítačových služieb nemala a nemá zapísanú v Obchodnom registri SR ako predmet

podnikania.Skutočnosť,žesprávcadaneaanisťažovateľneuviedlipodrobnéinformáciezinformačného
systému finančnej správy, ktoré by taktiež nasvedčovali o nekontaktnosti a nespolupráci uvedených
subjektov nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného.18. Sťažovateľ zároveň podotkol, že v prípade žalobcu sa jedná o preskúmanie 34 rozhodnutí, ktoré
sú na rovnakom právnom základe. Vytýkané dôvody podľa sťažovateľa nemajú vplyv na skutočnosť,
že obchodný vzťah na posudzovanom stupni obchodu medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou

IVAS bol relevantne spochybnený a žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Mal za to, že ani
prípadne ďalšie konanie naznačené správnym súdom by neprivodilo výhodnejšiu pozíciu pre žalobcu.
Sťažovateľ záverom dodal, že v prípade pochybnosti správneho súdu bolo možné vyzvať sťažovateľa
na odstránenie vzniknutých pochybnosti v rámci prebiehajúceho súdneho konania a to aj s prihliadnutím
na hospodárnosť celého konania.

19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 10. novembra 2022 uviedol, že podľa neho v
podanej kasačnej sťažnosti absentujú zákonné náležitosti ustanovené Správnym súdnym poriadkom
pre kasačnú sťažnosť, kasačné dôvody a ich právne vymedzenie a právne zdôvodnenie. Preto navrhol,
aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. e) SSP odmietol. Sťažovateľom prezentované
výhrady voči napádanému rozsudku sú v skutočnosti skutkového a nie právneho charakteru, pričom
sťažovateľ vôbec neuviedol právne posúdenie, ktoré považuje za nesprávne a rovnako neuviedol, ako

mal správny súd vec správne právne posúdiť, čo je neodstrániteľnou vadou podanej kasačnej sťažnosti.
20. Skutkové a právne závery uvádzané sťažovateľom v podanej kasačnej sťažnosti považuje žalobca
zanesprávneaarbitrárne,keďženenachádzajúoporuvovykonanomdokazovaní(resp.priamoodporujú
výsledkom vykonaného dokazovania) a ani v ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Podľa
žalobcu sa správny súd so všetkými argumentmi sťažovateľa, ktoré sú z jeho strany v kasačnej sťažnosti

zopakované zo správneho aj súdneho konania, dostatočne právne a zákonným spôsobom vysporiadal.
21.Žalobcoviniejezrejmé,akomôžebyťabsencianeúplnéhoadministratívnehospisuospravedlniteľná,
tak ako sa to snaží navodiť v kasačnej sťažnosti sťažovateľ. Uvedené nemôže ospravedlniť ani tvrdenie
uvedenévkasačnejsťažnosti,žesprávnysúddisponovalinformáciouzďalšíchadministratívnychspisov
o všetkých vykonaných úkonoch správcom dane a produkovaných dôkazoch vo vzťahu k žalobcovi za

celé obdobie od januára 2015 do októbra 2017. Uvedené nemožno konvalidovať či ospravedlniť ani
prenášaním povinností na žalobcu, kedy ten mal podľa sťažovateľa možnosť „v prípade akýchkoľvek
pochybností tieto odkomunikovať so správcom dane, príp. nahliadať do spisov u správcu dane“. Zároveň
poukázalajnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Sžf/30/2014zodňa17.februára
2015 ohľadne aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov, rozsudok sp. zn. 7Sžo/77/2016 zo dňa 28.

júna 2018 ako aj rozsudok sp. zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa 20. februára 2018.
22. Žalobca ďalej uviedol, že sťažovateľ právne svojvoľne obhajuje nezákonnosť svojho postupu
voči žalobcovi, čo odôvodňuje „správnym“ výsledkom. Zákonnosť daňovej kontroly pritom zásadným
spôsobom ovplyvňuje zákonnosť dôkazov v rámci nej obstaraných a vykonaných, pričom poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/52/2017 zo dňa 4. decembra 2018, ako

aj sp. zn. 5Sžfk/46/2016 zo dňa 13. decembra 2017 o povinnosti daňových orgánov v daňovom konaní
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy.
23. Sťažovateľ podľa žalobcu ani jedným odsekom v podanej kasačnej sťažnosti nepreukázal, že vady,
ktoré identifikoval správny súd v napadnutom rozhodnutí neexistujú a rovnako nepreukázal, že zo strany
správneho súdu došlo k vydaniu kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku na základe nesprávneho

právneho posúdenia veci. Záverom opätovne navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 459
písm. e) SSP odmietol eventuálne, aby ju podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol a zároveň, aby mu
kasačný súd priznal náhradu trov konania.
III. Konanie na kasačnom súde
24. Prejednávaná vec bola dňa 18. novembra 2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“).
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu
v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2

SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
26. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016.
Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 100610311/2019 zo dňa 11. marca 2019, voči ktorému

podal žalobca odvolanie a ktoré bolo rozhodnutím sťažovateľa č. 102198386/2019 zo dňa 19. septembra
2019 zrušené a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie. Po došetrení skutkového stavu správca dane
vydal rozhodnutie č. 100855390/2020 zo dňa 6. mája 2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku
vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.409,17 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún2016. Správca dane preveroval nárok žalobcu na odpočítanie DPH v označenom zdaňovacom období
(okrem iného) aj z:
- faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť TALUX, s. r. o., Bratislavská 613/16, Žilina dňa 30. júna 2016

(dodanie tovaru/služby: 30. júna 2016) pod č. 20161606 na sumu celkom 1.195 eur, z toho 20 % DPH
199,17 eur, za čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek za jún 2016, a to na základe zmluvy
o dielo zo dňa 31. marca 2009 a dodatkov,
- faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o., Hálkova 2968/22, Žilina
dňa 30. júna 2016 (dodanie tovaru/služby: 30. júna 2016) pod č. 20160098 na sumu celkom 13.260 eur,

z toho 20 % DPH 2.210 eur, za servis a konzultačné služby v oblasti IT za mesiac jún 2016 na základe
zmluvy o dielo zo dňa 2. januára 2009.
27. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol sťažovateľ napadnutým
rozhodnutím č.: 101742316/2020 zo dňa 13. novembra 2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
28. Priebeh administratívneho konania je podrobne opísaný v rozsudku krajského súdu, preto ho
kasačný súd nebude opakovať, len naň v celom rozsahu odkazuje.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
29. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a)
SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§
439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

30. Kasačný súd zistil, že predmetom jeho právneho posúdenia už boli skutkovo a právne obdobné veci
žalobcu vedené pod sp. zn. 4Sfk/100/2022 (zdaňovacie obdobie máj 2016) a sp. zn. 4Sfk/101/2022
(zdaňovacie obdobie január 2017) obe z 20. júna 2024, pričom rozdielnosť s prejednávanou vecou
spočíva len v tom, že sa jedná o iné zdaňovacie obdobia, avšak predmetné veci sa týkali rovnakej
subdodávateľskej spoločnosti BETAMAK s. r. o. s obdobne odôvodnenými rozhodnutiami finančných

orgánov, ktoré žalobca napádal do značnej miery totožnými žalobami s rovnakými žalobnými bodmi
a sťažovateľ v kasačných sťažnostiach uplatnil rovnakú argumentáciu ako v tu prejednávanej veci. V
uvedených veciach kasačný súd kasačným sťažnostiam sťažovateľa vyhovel.
31. Kasačný súd preto v súlade s postupom v zmysle § 464 ods. 1 SSP v ďalšom poukazuje na
odôvodnenie rozsudku sp. zn. 4Sfk/101/2022 z 20. júna 2024 (zdaňovacie obdobie január 2017), s

ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a neidentifikoval žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od tejto
argumentácie odchýliť, preto uvádza vybrané časti:
„37. Kasačný súd poznamenáva, že správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného na základe jeho
nepreskúmateľnosti, konkrétne pre neúplnosť správcom dane predloženého administratívneho spisu,
ako aj z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok

dôvodov a nezrozumiteľnosť. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd v posúdení prejednávanej veci
a v rozsahu kasačných námietok zameral na posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného a správcu dane v kontexte právneho posúdenia správneho súdu.
38. Kasačný súd sa v tomto smere podrobne oboznámil s administratívnym spisom, prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane a rozhodnutím sťažovateľa, pričom v tejto súvislosti musí konštatovať, že

neidentifikoval nepreskúmateľnosť uvedených rozhodnutí.
39. V tejto súvislosti ani kasačný súd nespochybňuje, že ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP upravuje
ako dôvod zrušenia nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Túto vadu
je nepochybne potrebné vnímať v kontexte s úpravou náležitostí odôvodnenia v osobitných predpisoch,
v tomto prípade v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Kasačný súd však na druhej strane zdôrazňuje,

že správna žaloba ako aj kasačná sťažnosť majú povahu mimoriadnych opravných prostriedkov. Preto
je aj jednotlivé dôvody zrušenia príslušných rozhodnutí potrebné vnímať v kontexte mimoriadnosti,
resp. výnimočnosti. Právo na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je právom procesným, čo
je potrebné vnímať aj pri vyvodzovaní dôsledkov z jeho narušenia. Prihliadajúc na zmysel a význam
procesných pravidiel, procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na

zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie
nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov,
pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002,
publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011

a iné).
40. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nie akákoľvek vada/nedostatok na strane odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá
zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o takévady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný,
je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre
konanie podstatnou otázkou či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia.

41. Kasačný súd tak k prejednávanej veci konštatuje, že dôvody označené správnym súdom, ktoré
by mali zapríčiniť nepreskúmateľnosť rozhodnutia sťažovateľa v tomto rozhodnutí nenachádza. Podľa
názoru kasačného súdu, sťažovateľ (rovnako ako správca dane) sa vo svojom rozhodnutí riadne
vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré v priebehu daňového konania vyšli najavo, dôkladne a
rozsiahlo popísal zistený skutkový stav, riadne vyhodnotil predložené dôkazy a dôkladne sa vysporiadal

aj so všetkými námietkami žalobcu. Závery sťažovateľa majú oporu v administratívnom spise, z ktorého
vyplýva, že správca dane žalobcu so všetkými zisteniami priebežne oboznamoval, žalobca nahliadol do
spisu a vyhotovil si z nich fotokópie, teda sa k nim mohol vyjadriť a taktiež žalobcu riadne informoval o
výsluchoch svedkov. Správca dane zároveň postupoval správne pokiaľ si zabezpečil všetky relevantné
informácie a dôkazy a hodnotil ich jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach a zároveň prihliadol na
všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

42. Jedným z hlavných argumentov smerujúcim k nepreskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľa mala byť
podľa správneho súdu skutočnosť, že v administratívnom spise absentujú niektoré výzvy správcu dane
subdodávateľským spoločnostiam a preto nie je zrejmé, o akú súčinnosť správca dane uvedené subjekty
žiadal. Kasačný súd k uvedenému tvrdeniu správneho súdu uvádza, že všetky tvrdenia a právne úvahy
sťažovateľa sú v jeho rozhodnutí jasne uvedené a majú oporu v administratívnom spise, rovnako ako aj

predmetné výzvy správcu dane rozhodné v prejednávanej veci.
43. Sťažovateľ dôvodne v kasačnej sťažnosti namietal, že správca dane v prípade predložených
administratívnych spisov za jednotlivé zdaňovacie obdobia predložil len tie dôkazy, ktoré sa týkali
konkrétneho subdodávateľa v konkrétnom období. V prejednávanom zdaňovacom období január 2017
sa konkrétne jednalo o subdodávateľa BETAMAK s. r. o., čo podľa kasačného súdu sťažovateľ

v napadnutom rozhodnutí aj konkretizoval (strana 13 napadnutého rozhodnutia sťažovateľa). Z
uvedeného dôvodu boli v administratívnom spise správcom dane založené listiny, ktoré sa týkali
uvedených subdodávateľov v konkrétnom zdaňovacom období. Pokiaľ sťažovateľ vo svojom rozhodnutí
(rovnako ako aj správca dane) poukazoval na vzťahy žalobcu a dodávateľa s ďalšími subdodávateľmi
za iné zdaňovacie obdobia, pričom nepredložil do administratívneho spisu všetky výzvy týmto

subdodávateľom adresované za tieto obdobia, uvedené rozhodne nezakladá nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia sťažovateľa. V tomto smere možno súhlasiť s názorom sťažovateľa, ktorý
podotkol, že uvedené tvrdenia sťažovateľa v napadnutom rozhodnutí mali smerovať len k celkovému
ozrejmeniu a priblíženiu informácií o samotnom žalobcovi ako aj o dodávateľovi, ktorý bol deklarovaným
dodávateľom žalobcu v rámci kontrolovaných zdaňovacích obdobiach v roku 2017. Uvedená skutočnosť

má svoje opodstatnenie najmä z dôvodu, že pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2017 bol
vyhotovený jeden Protokol z daňovej kontroly č. 100075741/2019 zo dňa 07.01.2019.
44. Kasačný súd navyše považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane a aj sťažovateľ vo svojich
rozhodnutiach jednoznačne uviedli, že uvedení subdodávatelia sú len potencionálnymi dodávateľmi už
označeného subdodávateľa žalobcu BETAMAK s. r. o. (kde konateľka odmietla vypovedať z dôvodu, že

si môže privodiť trestné stíhanie), ktorých označil len na základe podaných kontrolných výkazov k dani z
pridanej hodnoty, prípadne subdodávateľom dodávateľa IVAS s.r.o. Správca dane sa však aj s uvedenou
skutočnosťou riadne vysporiadal a doplnil dokazovanie, čím sa snažil o objasnenie skutočného
obchodného reťazca nad rozsah označený žalobcom, jeho dodávateľom alebo subdodávateľom.
45. Zároveň kasačný súd podotýka, že v kontexte vyššie uvedeného, je z obsahu výziev, ktoré správca

dane adresoval daným potencionálnym subdodávateľom kasačnému súdu zrejmé, o akú súčinnosť
správca dane uvedené subjekty žiadal a rovnako je z administratívneho spisu zrejmé, že žiadna z
uvedených spoločností nepotvrdila obchodný vzťah so spoločnosťou BETAMAK s. r. o. alebo priamo s
dodávateľom žalobcu, ktorý by bol rozhodný pre prejednávanú vec. Na základe uvedeného, kasačný
súd považuje za dostatočné, pokiaľ uvedené závery sťažovateľ vo svojom rozhodnutí jednoznačne

prezentoval, a to bez potreby konkrétneho opisu jednotlivých odpovedí. Navyše, ako už bolo uvedené,
rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych
nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka konania. V tomto prípade by tak požiadavka vymenovania spoločností, ktoré neodpovedali
na výzvu správcu dane a vymenovanie spoločností, ktoré na výzvu správcu dane odpovedali (s

odpoveďou, že s dodávateľom žalobcu ako ani so samotným žalobcom neobchodovali) bolo len
formálnymzopakovanímtvrdeníužprezentovanýchsprávcomdaneasťažovateľomvichrozhodnutiach,
obzvlášť keď všetky relevantné výzvy sú obsahom predloženého administratívneho spisu, s ktorým sa
žalobca mal možnosť oboznámil. Uvedené platí aj k tvrdeniu správneho súdu ohľadne nekontaktnostipotencionálnych subdodávateľov žalobcu. Kasačnému súdu je totiž z napadnutého rozhodnutia
sťažovateľa zrejmé, na základe akých skutočností dospel sťažovateľ k záveru o nespolupráci a
nekontaktnosti uvedených spoločností a to v súvislosti s ďalšími zisteniami vyplývajúcimi z obsahu

administratívneho spisu sťažovateľa (údaje z Obchodného registra SR ako aj informácie z informačného
systému finančnej správy).
46. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a

informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane
niejepridokazovaníviazanýibanávrhmidaňovýchsubjektov,jevšakpovinnýzistiťskutkovýstavvecičo
najúplnejšie.Daňovékonanieniejekonanímvyhľadávacím.Zuvedenéhovyplýva,žejetoprávesprávca
dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery
vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a
zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

47. Sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal priebeh konania ako aj vykonané
dokazovanie, pričom neopomenul vyhodnotiť svedecké výpovede, zmluvy a iné dôkazy predložené
žalobcom. Za účelom preverenia tvrdení a dôkazov predložených žalobcom následne sťažovateľ
vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom sa riadne vysporiadal aj s dôkazmi získanými z daňovej kontroly
iných dotknutých subjektov teda svoje rozhodnutie založil na konkrétnych zisteniach vyplývajúcich z

vykonaného dokazovania v rámci daňového konania a to v súlade s ustanovením § 24 Daňového
poriadku.
48. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že otázke využitia podkladov a listín z?daňovej kontroly iných
subjektov sa kasačný súd venoval napríklad v rozhodnutí 8Sžfk/76/2020 z 02.02.2022, kde v bode 39
uviedol, že „V?súhrne je preto možné uviesť, že ak svedkovia vypočúvaní v?rámci inej daňovej kontroly

neboli vypočúvaní aj v?daňovej kontrole sťažovateľky, nie je porušením procesných práv sťažovateľky
to, ak o?výsluchu takýchto svedkov upovedomená nebola. Uvedené neznamená, že je vylúčené, aby
ako dôkaz v?daňovej kontrole sťažovateľky nemohli byť?použité ako podklady aj listiny z?daňovej
kontroly týchto iných subjektov, keď podľa názoru kasačného súdu, takto obstarané podklady (najmä
protokoly z?iných daňových kontrol) spĺňajú podmienku dôkazu podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o?rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k?nim.“

49. Kasačný súd ďalej konštatuje, že zápisnice o výsluchu svedkov získané z daňovej kontroly
iných dotknutých subjektov sú rovnako súčasťou administratívneho spisu. Žalobca tak mal možnosť
sa oboznámiť s celým priebehom výsluchu svedkov a k uvedenému sa vyjadriť. Aj v tomto smere
je tak tvrdenie správneho súdu o neúplnosti administratívneho spisu nedôvodné. Správca dane
vykonal rozsiahle dokazovanie nad rozsah skutočností tvrdených/ deklarovaných žalobcom, jeho

priamym dodávateľom ako aj subdodávateľom, obzvlášť keď správca dane svoje rozhodnutie založil na
spochybnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - existencia plnenia v
rámci vzťahu medzi žalobcom a deklarovaným priamym dodávateľom ako zdaniteľnou osobou. Dôkazné
bremeno je v takomto prípade v prvom rade na žalobcovi ako daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný
preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil zákonné podmienky a nárok na odpočet DPH mu

skutočne vznikol.
50. S ohľadom na už uvedené musí kasačný súd konštatovať, že rozhodnutie sťažovateľa je dostatočne
odôvodnené, je z neho jasný a zrozumiteľný (i) priebeh konania, (ii) vykonané dokazovanie, (iii)
hodnotenie dôkazov ako aj (iv) právny názor sťažovateľa na prípad žalobcu. Kasačný súd sa preto
stotožnil s názorom sťažovateľa, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, pokiaľ správny súd konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia sťažovateľa.“
32. Len pre úplnosť sa kasačnému súdu žiada doplniť, že SSP na rozdiel od zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (§ 250j ods. 3), už nepozná ako dôvod zrušenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy neúplnosť administratívneho spisu. Pokiaľ správny súd považuje
administratívny spis za neúplný, má priestor si chýbajúce podklady vyžiadať pod hrozbou sankcie v

zmysle § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M. Filová, A. a kol.: Správny
súdny poriadok. Komentár. Bratislava, C.H.Beck, 2018, s. 944). V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje
aj na svoje skoršie rozhodnutia sp zn. 8Svk/15/2023 z 25. apríla 2024, bod 96 a sp. zn. 5Stk/12/2022
z 26. septembra 2023, body 28 až 30, pričom zrušovacím dôvodom pre správny súd bude § 191ods. 1 písm. f) SSP, teda absencia opory v administratívnom spise. Kasačný súd sa tak stotožňuje s
námietkou sťažovateľa, že pokiaľ správnemu súdu nepostačovali dôkazy predložené sťažovateľom a
správny súd dospel k záveru o neúplnosti administratívneho spisu, mohol si ich v priebehu konania od

sťažovateľa vyžiadať a až následne prichádzalo do úvahy v medziach uplatnených žalobných bodov
zrušenie napadnutého rozhodnutia pre prípadnú nepreskúmateľnosť, pokiaľ by zákonnosť rozhodnutia
nebolo možné posúdiť ani z ostatného spisového materiálu predloženého sťažovateľom.
V. Záver
33. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť

sťažovateľa je dôvodná a napadnuté rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods.
1 SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej
Bystrici, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Žiline.
34. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že v tejto časti konania sa zaoberal

len otázkou (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľa a (ne)úplnosti administratívnych spisov.
Neriešil tak otázku správnosti záverov sťažovateľa/žalovaného na predmetnú vec. Bude preto úlohou
správneho súdu, aby v ďalšom procesnom postupe sťažovateľom/žalovaným vymedzený dôvod
neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane z poskytnutého plnenia konfrontoval so žalobnou
argumentáciou žalobcu. Pri posudzovaní správnosti právneho názoru sťažovateľa/žalovaného zohľadní

správny súd aktuálnu rozhodovaciu činnosť kasačného súdu v podobných otázkach a najmä súvisiacu
rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ.
35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.
3 SSP).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.