Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 21, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 57Cb/100/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422204760
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4422204760.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom 940 02 Nové Zámky, Mesto Nové Zámky, prechodne bytom XXX XX D.
B., E. XXXXX/XXX, právne zast.: AK Kovár a partneri s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 821 03
Bratislava, Ružinovská 40, IČO: 50 971 662 proti žalovaným: 1/ A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX D. B., H. G. XXXX/X, právne zast.: KATONA LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 940
01 Nové Zámky, G. Czuczora 4, IČO: 53 098 684, 2/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX
Nové Zámky, Mesto Nové Zámky, prechodne bytom 940 01 Nové Zámky, Svornosti 77, 3/ EKOPOS JK
spol. s r.o., so sídlom 940 01 Nové Zámky, L. Kassáka 8, IČO: 46 016 023, právne zast.: JUDr. Ing.

Ivan Katona, PhD., LL.M. – advokátska kancelária s.r.o., skrátene IKAK, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom 940 01 Nové Zámky, G. Czuczora 4, IČO: 51 816 865, v konaní o určenie, že žalovaná v 2/
rade je spoločníkom spoločnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1/ až 3/rade priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným v 1/ až 3/rade domáhal určenia, že žalovaná v 2/

rade je spoločníkom spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o., so sídlom Považská 18, 940 01 Nové Zámky,
IČO: 31 423 736, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka č. 3155/N,
a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho sume 1.743 € na základnom imaní spoločnosti,
pričom obchodný podiel je splatený v rozsahu sumy 1.743 €. Žalobu zdôvodnil tým, žalobca a žalovaná
2/ uzavreli dňa 16.03.1984 manželstvo. Manželstvo žalobcu a žalovanej 2/ bolo ku dňu 16.09.2022
rozvedené na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.: XXX/XX/XXXX – 25 zo dňa
16.9.2022. Žalovaná 2/ nadobudla s účinnosťou ku dňu 3.9.2001 obchodný podiel v rozsahu vkladu

spoločníka v tom čase vo výške 35.000,- SK, splatený v rozsahu 35.000,- SK, na základe zmluvy
o odplatnom predaji obchodného podielu od otca žalovanej 2/, E. J., v tom čase bytom K. L. XX,
XXX XX D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Prostriedky na nadobudnutie predmetného
obchodného podielu boli vynaložené počas manželstva zo spoločného majetku manželov žalobcu a
žalovanej 2/. Počas trvania zápisu žalovanej 2 /ako spoločníka spoločnosti v rozsahu obchodného
podielu došlo k viacerým zmenám vo výške Obchodného podielu, pričom poslednou takouto zmenou
došlo s účinnosťou ku dňu 3.10.2020 k zápisu veľkosti vkladu žalovanej v rozsahu 1.743eur, splateného

v rozsahu 1.743eur. V dôsledku nakladania žalovanej 2/ s obchodným podielom došlo k zmenšeniu
jeho pomeru k základnému imaniu spoločnosti z pôvodných 25% na 4,36% základného imania . Týmto
konaním tak zo strany žalovanej 2/ došlo k zjavnému zmenšeniu hodnoty spoločného majetku vo forme
obchodného podielu. Žalovaná 2/ na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa31.1.2022 previedla celý svoj obchodný podiel zodpovedajúci vkladu vo výške 1.743 eur, splateného
v rozsahu 1.743eur na žalovaného 1/, formou žalobcovi neznámeho právneho úkonu (pravdepodobne
zmluvou o prevode obchodného podielu), s účinnosťou ku dňu 18.3.2022. Na základe uvedeného

úkonu sa žalovaný 1/ stal jediným spoločníkom spoločnosti vlastniaci obchodný podiel zodpovedajúci
vkladu vo výške 40.000eur, splatený v rozsahu sumy 40.000eur. Žalovaný 1/ s účinnosťou ku dňu
11.4.2022 previedol časť svojho obchodného podielu v spoločnosti zodpovedajúci vkladu vo výške
39.250eur, splatený v rozsahu 39.250eur na žalovaného 3/. Toho času sú spoločníkmi žalovaný 1 /
vlastniaci obchodný podiel v rozsahu vkladu 750 eur, splatený v sume 750eur a žalovaný 3/ vlastniaci

obchodný podiel zodpovedajúci vkladu vo výške 39.250eur, splatený v sume 39.250eur. Žalovaný 1/
bol zároveň v čase realizácie obchodu a bezprostredne po ňom jediným spoločníkom a konateľom v
spoločnosti žalovaného 3/. Medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3 /tak existuje majetkové, aj personálne
prepojenie ako vzťah ovládajúcej a ovládanej osoby. Medzičasom došlo k ďalším zmenám v majetkovej
štruktúre a personálnom obsadení žalovaného 3/. Je zrejmé, že žalovaná 2/ nadobudla obchodný
podiel za trvania manželstva so žalobcom. Zároveň nadobúdacím právnym titulom bola zmluva o

odplatnom prevode obchodného podielu, t.j. žalovaná 2/ nadobudla obchodný podiel odplatne, nie
darovaním alebo dedením. Na nadobudnutie obchodného podielu pritom použila prostriedky spoločné
so žalobcom, ktoré boli predmetom ich BSM. Rovnako tak je zrejmé, že žalovaná 2/ previedla
obchodný podiel na žalovaného 1/ za trvania manželstva. Žalobca je toho názoru, že obchodný podiel
ako majetkové právo, ktoré bolo nadobudnuté počas trvania manželstva, je súčasťou bezpodielového

spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej 2/. Aj napriek tejto skutočnosti, žalobca nikdy nevyslovil
súhlas s prevodom obchodného podielu na žalovaného 1/. S týmto právnym úkonom nebol dokonca
ani oboznámený. Keďže obchodný podiel v zmysle ustanovenia §114 ods. 1 Obchodného zákonníka
predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti, je zrejmé, že
ide o majetkové právo, ktoré je predmetom vlastníctva. Ako také a v spojení so skutočnosťou, že

k jeho nadobudnutiu došlo na základe odplatného právneho úkonu, ktorý nie je možné považovať
za dar, dedenie a zo spoločných prostriedkov, a teda k nemu neexistuje iná okolnosť, ktorá by
vylučovala vznik bezpodielového spoluvlastníctva k tejto majetkovej hodnote, je zrejmé, že Obchodný
podiel je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 2/. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.1.2020, sp. zn. 8Cdo/196/2018, z 1. mája 2007, sp. zn. 2 Cdo

168/2008, z 25. júna 2008, sp. zn. 5 Obdo 11/2007: . V zmysle ustálenej a aktuálne platnej judikatúry
NS SR tak jednoznačne vyplýva, že obchodný podiel bol zo strany žalovanej 2 nadobudnutý zo
spoločných prostriedkov a počas trvania manželstva so žalobcom, a preto sa tento Obchodný podiel stal
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej 2. Zároveň, taktiež počas
trvania manželstva, previedla žalovaná 2 na žalovaného 1 Obchodný podiel, a to na základe žalobcovi

neznámehoprávnehoúkonu,bezjehovedomiaasúhlasu.Vzmysleustanovenia§145ods.1OZ,keďže
prevod Obchodného podielu nemožno v žiadnom prípade pokladať za bežnú vec, je prevod zo žalovanej
2/ na žalovaného 1/ neplatným právnym úkonom. V dôsledku uvedenej skutočnosti tak nemohlo prejsť
vlastníctvo k obchodnému podielu zo žalovanej na žalovaného 1/ a následne ani (v rozsahu obchodného
podielu alebo jeho časti) ani na žalovaného 3/ Obchodný podiel je tak stále predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 2/, avšak v rozpore s touto skutočnosťou je v obchodnom
registri ako vlastník predmetného Obchodného podielu uvedený žalovaný 1/, resp. žalovaný 3/. Žaloba
žalobcu na určenie vlastníckeho práva k Obchodnému podielu je tak zjavne opodstatnená a jeho
nárok riadne odôvodnený. Podľa §137c )CSP, žaloba má preventívny charakter. Prichádza do úvahy
predovšetkým vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty

v právnom vzťahu. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých prostredníctvom určovacej žaloby možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi
účastníkmi.Tietofunkcieurčovacejžalobykorešpondujúspredpokladomnaliehavéhoprávnehozáujmu.
Pri určovacích žalobách teda žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,
že na pozitívnom, resp. negatívnom určení práva v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny

záujem. Tento je, podľa právnej teórie, daný vtedy, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia alebo ak
právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia, bolo neisté. Vo všeobecnosti treba vychádzať z
toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a
ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla.

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré
sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností
iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu,
že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckehopráva pôvodného darcu, ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva z dôvodu absolútne neplatného
právneho úkonu.“ (Zo súdnej praxe 17/00 č. 2). V predmetnom prípade poukazujú na skutočnosť, že
neplatnosť právneho úkonu ohľadom majetku, ktorý je predmetom BSM, pokiaľ nejde o bežnú vec a

pokiaľ takýto úkon neodsúhlasia obaja manželia, je definovaná priamo zo zákona (ustanovenie § 143
ods. 1 OZ). Aj napriek uvedenej skutočnosti, kedy žalobca v predmetnom prípade nikdy nevyjadril svoj
súhlas s prevodom obchodného podielu, bol tento za trvania manželstva prevedený výhradne žalovanou
2/ na žalovaného 1/, a teda právny úkon prevodu obchodného podielu, je neplatný. Tento stav nemôže
byť v právnom systéme prijateľný a bez rozhodnutia príslušného súdu nie je možné tento stav zvrátiť.

Zároveň poukazujú na skutočnosť, že tak v subjekte spoločnosti, ako aj v subjekte žalovaného 3/
prebiehajúneustálezmenyvovlastníckejštruktúre,čomôžemaťzanásledoknemožnosťžalobcureálne
sa domôcť svojich práv. Určením vlastníckeho práva k obchodnému podielu zo strany súdu možno
odstrániť právnu neistotu v postavení žalobcu voči žalovaným, čím sa definitívne a jednoznačne predíde
ďalším prípadným rozporom a zmätočným právnym úkonom. Preto je podľa ich názoru daný naliehavý
právny záujem na určení v zmysle tejto žaloby. Tento naliehavý právny záujem aj žalobca riadne, a v

súlade so zákonom, osvedčil.

2. Žalovaný v 1/rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že z formulácie petitu žaloby samotnej
je zrejmé, že žalobca sa nedomáha určenia vlastníckeho práva k obchodnému podielu, ale sa
domáha určenia žalovanej 2/ za spoločníka spoločnosti HYKEMONT v rozsahu obchodného podielu

zodpovedajúceho sume 1.743 € na základnom imaní spoločnosti, čo je diametrálne odlišný nárok a
právo. Žalovaný 1/ poukazuje na skutočnosť, že v súčasnosti obchodný podiel zodpovedajúci sume
1.743 eur na základnom imaní spoločnosti HYKEMONT neexistuje a neexistoval ani v čase podania
žaloby žalobcu zo dňa 16.11.2022.Podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobou na
určenie, či tu právo je alebo nie je, nie je možné žiadať vydanie rozhodnutia, ktorým by sa určovalo právo
v minulosti a nie je ani možné žalobou žiadať, aby sa právo určilo k veci (majetkovej hodnote) ,ktorá
v čase rozhodnutia súdu neexistuje. Všeobecným predpokladom na to, aby súd žalobe podanej podľa
§ 137 písm. c) CSP vyhovel, je právny záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre žalobcu po

právnej stránke významný, čiže užitočný. V tomto prípade je absolútne zrejmé že, ak by aj súd žalobe
prípadne vyhovel a určil by žalovanú 2 / za spoločníčku spoločnosti HYKEMONT, tento rozsudok by vo
vzťahu k žalobcovi nebol nijak významný a ani užitočný a nemal by pre neho absolútne žiadny význam.
Z uvedeného teda vyplýva, že samotné celé sporové konanie je v tomto prípade celkom zbytočné.
Správnosť uvedeného záveru potvrdzuje aj ustálená súdna prax, keď súdy rozhodujúce o vyporiadaní

BSM prikazujú obchodný podiel len tomu z manželov, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti 2 a
v rámci vyporiadania BSM sa vyporiadava len cena (hodnota) obchodného podielu (viď 2Cdo 168/2005
R 27/2007 (NSSR).Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol
a priznal žalovanému 1 100% náhradu trov.

3. Žalovaná v 2/ rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla , že dáva na vedomie, že sa k danej
veci nevie presne vyjadriť, nakoľko si nepamätá, či uvedený obchodný podiel patrí do BSM alebo nie.
Uvedený obchodný podiel síce nadobudla počas manželstva, avšak podrobné skutočnosti nevie uviesť.

4. Žalovaný v 3/ rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca svoju žalobu zdôvodňuje

skutkovými tvrdeniami týkajúcimi sa predovšetkým žalovanej 2 /a žalovaného 1/.Žalovaný 3 / nebol a
nie je v žiadnom právnom a ani v inom vzťahu k žalobcovi. Žalovaný nie je nositeľom žiadnej žalobcom
v žalobe tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom.
Nie je teda subjektom, ktorý by mohol byť rušiteľom alebo ohroziteľom akéhokoľvek subjektívneho
súkromného práva žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému 3 /sa žalobca v žalobe nedomáha ochrany

žiadneho svojho subjektívneho práva. Žalovaný 3/ teda nie je vecne legitimovaný byť stranou tohto sporu
a preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu zo dňa 16.11.2022 vo vzťahu k žalovanému 3/ v celom rozsahu
zamietol a priznal žalovanému 3 náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Žalobcavpísomnomvyjadreníkvyjadreniamžalovanýchuviedol,že vcelomrozsahutrvánapodanej

žalobe a skutočnostiach v nej uvedených. Zároveň má za to, že tvrdené skutočnosti odôvodňujúce
nárok žalobcu, tento aj riadne preukázal označenými a predloženými dôkazmi. Skutočnosti uvedené
žalovanými,týkajúcesaspochybneniaoprávnenostinárokužalobcu,žalobcavcelomrozsahuneuznáva
a rozporuje. Vo vzťahu k predloženému vyjadreniu žalovanej 2/uvádza, že žalovaná 2/ vo svojomstručnom vyjadrení len uvádza, že si na okolnosti nadobudnutia predmetného obchodného podielu
nepamätá. Preto aj naďalej trvajú na ich podaní zaslanom súdu dňa 13.1.2023 – návrh na vykonanie
dôkazov, v ktorom označili dôkazy na preukázanie tvrdení žalobcu, ktoré sú spôsobilé objasniť okolnosti

nadobudnutia predmetného obchodného podielu žalovanou 2/, ako aj jeho prevodu na žalovaného 1/,
a to: - Zmluva o prevode obchodného podielu na žalovanú 2/ (žalobca nemá k dispozícii),- právny úkon
prevodu obchodného podielu na žalovaného 1/ (obsah je žalobcovi neznámy a žalobca nemá tento
právny úkon k dispozícii). K vyjadreniu žalovaného 3/ uvádza, že žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení
spochybňuje výlučne svoju pasívnu právnu legitimáciu. Iné skutočnosti uvedené v žalobe nerozporoval.

V tejto súvislosti uvádzajú že žalovaný 3/ bol v čase podania žaloby jedným zo spoločníkov spoločnosti
HYKEMONT, spol. s r.o., ktorej spoločnosti bola žalovaná 2/ zapísaná ako spoločník, pričom ku dňu
vyhotovenia tohto vyjadrenia je žalovaný 3/ dokonca jediným spoločníkom tejto spoločnosti. Zároveň
platí, že žalovaný 3/ nadobudol svoj obchodný podiel od žalovaného 1/, ktorý tento nadobudol sčasti
od žalovanej 2/. Žalovaný 3/ je tak aktívne legitimovaným subjektom v predmetnom spore, keďže toho
času je zapísaným spoločníkom spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o. aj v rozsahu obchodného podielu,

ktorý bol predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej 2/ .Vo vzťahu k
vyjadreniu žalovaného 1/ uvádzajú , že vo svojom vyjadrení uviedol v zásade len skutočnosť, že podľa
jeho názoru žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
S uvedeným názorom žalovaného 1/ sa nestotožňujú. Žalobca vo svojej žalobe jasne a zreteľne
osvedčil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to v odsekoch 25. až 32. žaloby.

Na uvedenom zdôvodnení žalobca aj naďalej trvá. Žalovaní účinne nerozporovali žalobcom uvedené
skutkové okolnosti odôvodňujúce požadovaný nárok. Zároveň žiaden zo žalovaných neoznačil žiaden
dôkaz, ktorý by žalobu spochybnil.

6. Žalovaný v 3/ rade v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol , že má za to, že nie je vecne legitimovaný

v tomto spore. Žalobca sa v žalobe nikde nevenuje problematike, prečo žaluje žalovaného v 3/ rade. Ak
by aj žalobca mal za to, že ním uvádzané podrobné venovanie sa problematike žalovania žalovaného
v 3/ rade je znenie odseku 23. žaloby, tak žalovaný v 3/ rade poukazuje, že tam uvedené je nesprávne.
Ak by sa aj preukázalo, že obchodný podiel žalovanej v 2/ rade patril do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcu a žalovanej v 2/ rade, čo žalovaný v 3/ rade popiera a vylučuje, tak žalovaná tento obchodný

podiel previedla na žalovaného v 1/ rade a tento následne uvedený obchodný podiel previedol na
žalovaného v 3/ rade. Nakoľko všetky právne úkony, ktorých výsledkom je súčasný stav, sú do dnešného
dňa platné, je teda žalovaný v 3/ rade oprávnene zapísaný ako jediný spoločník spoločnosti HYKEMONT
spol. s r. o.. Žalovaný v 3. rade poukazuje na to, že od žalovanej v 2/ rade a ani od žalobcu nič a nikdy
nenadobudol a nebol s nimi v žiadnom kontakte. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej 2/, rade sa javí ako

nie celkom uveriteľné, najmä vo svetle toho, že žalovaná v 2/ v čase, keď bola spoločníkom spoločnosti
HYKEMONT spol. s r.o., aktívne využívala svoje práva spoločníka spoločnosti, viedla viaceré spory so
spoločnosťousamotnouakoivykonávalarôzneprávneúkony, ktorésmerovaličiužkpostúpeniujejpráv
ako spoločníka spoločnosti alebo k jej zastupovaniu pri výkone týchto práva. Javí sa teda ako účelové
jej vyjadrenie, že sa nevie k veci presne vyjadriť, že si nepamätá resp. nevie. Vo vzťahu k vyjadreniu

žalovaného v 1/, od ktorého žalovaný 3/ nadobudol obchodné podiely uvádzajú, že sa plne stotožňujú
s jeho vyjadrením sa k žalobe.

7. Žalovanýv1/radevďalšompísomnomvyjadreníuviedol,žezákladnouskutočnosťou,oktorúžalobca
svoju žalobu opiera , je jeho skutkové tvrdenie, že odplata za prevod obchodného podielu, ktorú zaplatila

žalovaná v 2/ rade svojmu otcovi E. J., mala pochádzať z prostriedkov patriacich do spoločného majetku
žalobcu a žalovanej v 2/ rade. Žalobca však v žalobe neuvádza žiadny dôkaz na preukázanie tohto
svojho tvrdenia. Žalovaný 1/ uvedené skutkové tvrdenie žalobcu v celom rozsahu popiera a tvrdí, že
predmetný obchodný podiel nebol predmetom bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 2/,
nakoľko žalovaná 2/na zaplatenie odplaty za prevod obchodného podielu nepoužila prostriedky, ktoré

by patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 2/, ale použila svoje vlastné finančné
prostriedky, ktoré nadobudla do daru od svojho otca. O uvedenej skutočnosti má vedomosť aj žalovaná
2/.

8. Žalovaná v 2/rade v ďalšom písomnom vyjadrení uviedla, že po získaní nových informácii týmto

vyhlasuje, že obchodný podiel nie je spoločne nadobudnutým majetkom. Uvedený obchodný podiel
zaplatil jej otec, E. J. s tým zámerom, že vlastníkmi jeho obchodného podielu budú výlučne oni dvaja
s bratom K. J., a to v pomere 25% - 25%. Uvedený podiel teda nebol hradený zo spoločných peňazí
nadobudnutých počas manželstva.9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava toho, čo je predmetom žaloby. Nemá viac čo
uviesť. K žiadnemu darovaniu peňazí od E. J., otca žalovanej, žalovanej v 2/rade nedošlo. Peniaze,

za ktoré kúpila žalovaná 2/ obchodný podiel otca, pochádzali zo spoločných zdrojov. Má vedomosť, že
žalovaná 2/ nadobudla zmluvou o prevode časti obchodného podielu na spoločníka zo dňa 28.03.2008
25% obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Hykemont od p. M. N. za kúpnu cenu 5.125.000 Sk.
Na otázku, odkiaľ vie, že nedošlo k darovaniu medzi E. J. a žalovanou 2/, žalobca uviedol, že nevie, čo
sa pýtate. Odkiaľ mal vedieť, nevedieť. Nerozumie otázke.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že chcú preukazovať, že naliehavý právny
záujem na takomto určení je daný. Vychádzajú z toho, že klient - žalobca má jedinú právnu možnosť
ako ochrániť svoje práva prostredníctvom tejto žaloby, nakoľko v konaní prípadnom o vysporiadanie
BSM medzi žalobcom a žalovanou 2/, nie je možné vyriešiť tieto právne vzťahy, ktoré sú predmetom
tejto určovacej žaloby, a to z dôvodu, že stranami sporu o vysporiadanie BSM nemôže byť žiadna zo

strán tohto sporu. V opačnom prípade by sa uprelo právo strán tohto sporu brániť svoje oprávnené
záujmy. Teda len určením, že žalovaná 2/ je spoločníčkou a majiteľkou obchodného podielu, podľa
tejto žaloby je možnosť žalobcu na riadne vysporiadanie majetkových práv bývalých manželov, žalobcu
a žalovanej 2/. To, že žalovaná 2/ uzavrela zmluvu zo dňa 9.2.2022 o prevode obchodného podielu
na žalovaného 1/ bez súhlasu svojho vtedajšieho manžela, je nepochybné z doteraz produkovaných

dôkazov, nebolo toto ani nikým zo strán sporu spochybňované, a teda je naliehavý právny záujem na
určení prejudiciálne neplatnosti tejto zmluvy a následne z toho vyvodenia ďalšej právnej skutočnosti,
a tým je výrok v tejto žalobe. Iný spôsob ochrany práv žalobcu podľa súčasného právneho poriadku
nie je možný, nakoľko žalovaná 2/ má aktuálne už protichodné záujmy oproti žalobcovi, nakoľko ich
manželstvo bolo rozvedené ,a zo zmluvy z 9.2.2022 je nepochybné, že sa vzdala všetkých svojich

práv vyplývajúcich z postavenia voči spoločnosti HYKEMONT s.r.o., dokonca sa vzdala svojho práva
na napadnutie rozhodnutia uznesenia valného zhromaždenia tejto spoločnosti, čo sa domnievajú, že
v tejto časti je zmluva neplatná, ale nechcú v tomto smere viesť ani dokazovanie. Dokazovanie chcú
smerovať voči práve neprítomnej žalovanej 2/, ktorá síce predložila svoje vyhlásenie, pravdepodobne
pripravené právnymi zástupcami žalovaných 1/ a 3/ na zabezpečenie svojej pozície, ale keďže sa na

dnešné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila, chcú žalovanú v 2/rade konfrontovať priamo na
pojednávaní s otázkami, ktoré neboli predmetom tohto vyhlásenia. Toto dokazovanie má podporiť ich
situáciu ohľadne existencie obchodného podielu žalovanej 2/ patriaceho do BSM, nakoľko prostriedky,
ktoré boli použité na nadobudnutie tohto podielu, boli zo spoločných prostriedkov manželov - žalobcu
a žalovanej 2/. Uvedená potreba takéhoto vyhlásenia vystala len z tohto konania, nakoľko žalovaná 2/

nevie inak preukázať svoje tvrdenia. Okrem toho chcú na podporu ich tvrdení vypočuť aj žalobcu na
práve objasnenie skutočnosti, či predmetný podiel patrí do BSM, na základe toho, aké prostriedky boli
použité na jeho nadobudnutie v roku 2001. Teda žalobca chce v tomto konaní na základe vypočutia
týchtosvedkovpreukázať,zatiaľpredbežnýmprávnym posúdenímsúdu,túskutočnosť,žepodielvBSM
nadobudli jednoznačne do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, pričom doteraz sa súd uspokojil

pravdepodobne len s vyhlásením žalovanej 2/, nakoľko iný právny záver , z čoho vyvodil tunajší súd,
že tento podiel nepatri do BSM, nie je možný. Ešte sa chce vrátiť k zdôrazneniu naliehavosti právneho
záujmu žalobcu z pohľadu toho, že žalovaná 2/ je spoločníčkou spoločnosti HYKEMONT s.r.o. tak, ako
je uvedené v navrhovanom petite žaloby. Zdôrazňujú, že žalobca nemá inú možnosť ochrany svojich
práv prostredníctvom všeobecných súdov, ako na takomto určení, nakoľko iné žaloby ochrany jeho

práv neprichádzajú do úvahy a takéto určenie postavenia žalovanej 2/ ako spoločníčky v spoločnosti
HYKEMONT s.r.o., dáva jemu právne postavenie práve v konaní o vysporiadanie BSM, ktoré t. č. ešte
nie je začaté, ale je žalobca v lehote na jeho podanie, čo aj učiní vzhľadom na výsledky tohto konania,
pričom bude následne podávať návrh na prerušenie konania o vysporiadanie BSM do právoplatného
rozhodnutia v tomto konaní o postavení žalobcu a žalovanej 2/ z pohľadu spoločníka spoločnosti BSM.

Čiže na tomto dokreslili, že iný spôsob ochrany práv žalobcu aktuálne nie je možný. Tak isto odôvodňujú
ich naliehavý právny záujem z toho, že v prípade kladného rozhodnutia súdu o žalobe, je daná
právna možnosť domáhať sa zosúladenia údajov zapísaných v Obchodnom registri ako spoločníčky v
spoločnosti HYKEMONT, s.r.o napriek tomu, že v tejto spoločnosti už nastali ďalšie zmeny v okruhu
spoločníkov a v ďalšom by bolo potrebné, aby na základe rozhodnutia tunajšieho súdu v tomto konaní sa

následne v zosúladzovacom konaní voči OR dosiahol zápis žalovanej 2/ ako spoločníčky podľa výroku
petitu v tejto žalobe. K uvedenému dokladajú rozhodnutie veľkého senátu obchodnoprávneho NS SR
sp. zn. 1V Obdo 1/2021 zo dňa 24.06.2021, ktoré potvrdzuje ich právne závery a tiež závery o danosti
naliehavého právneho záujmu na takomto určení v tomto konaní. Čo sa týka naliehavého právnehozáujmu, tak tento vidia v jedinej možnosti odstránenia právnej neistoty, aby sa dal určiť rozsah BSM, a
teda či patrí obchodný podiel žalovanej 2/ alebo nie, pretože v konaní o vysporiadaní BMS nie je možná
takáto prejudiciálna otázka, nakoľko sú tam dotknuté záujmy aj ostatných žalovaných v tomto konaní,

ktorí nemôžu byť účastníkmi konania o vysporiadanie BSM. Preto je daný naliehavý právny záujem na
určení, že žalovaná 2/ je vlastníčkou obchodného podielu. Od všeobecného súdu potrebujú dostať
odpoveď, kto je vlastníkom tohto obchodného podielu a teda, či zmluva o prevode obchodného podielu
je platná alebo neplatná, pretože v inom type konania nie je možné dospieť k takémuto konštatovaniu.
Majú za to, že ak by aj bola pravda, čo tvrdí žalovaná 2/, teda že suma na úhradu obchodného podielu

vovýške30.000,-Sk jejboladarovanáodjejotca,takobchodnýpodielnadobudnutýodp.N.zmluvouzo
dňa 28.03.2008 bol určite nadobudnutý z finančných prostriedkov patriacich do BSM žalobcu a žalovanej
2/. Nadobudnutím tohto obchodného podielu došlo k vytvoreniu novej majetkovej hodnoty, keďže
žalovaná 2/ mohla vlastniť len jeden obchodný podiel spoločnosti a na vytvorenie tejto novej majetkovej
hodnoty boli použité prostriedky patriace do BSM, tak aj táto nová majetková hodnota, teda obchodný
podiel žalovanej 2/ v spoločnosti Hykemont patrí do BSM žalobcu a žalovanej 2/. Tu poukazujú aj na

rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 99/2011, podľa ktorého pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej
nedochádzakrozmnoženiumajetkuzostávacharaktervlastníctvanadobudnutejvecinezmenený.Akale
určitú vec nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace jeho
oddelené vlastníctvo, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva. To
neplatí, ak sa na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve jedného

z manželov aj prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve. V takom prípade patrí táto vec do BSM
manželov. Keďže minimálne na časť podielu žalovanej 2/, ktorý previedla na žalovaného 1/, boli použité
prostriedky patriace do BSM, je celý obchodný podiel žalovanej 2/ predmetom BSM a preto na prevod
takéhoto majetku bol potrebný aj súhlas druhého manžela - žalobcu. Z uvedených dôvodov je prevod
obchodného podielu zo strany žalovanej 2/ bez súhlasu žalobcu neplatným právnym úkonom a preto

majú za to, že preukázali naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, ako aj dôvodnosť
podanej žaloby. Akýkoľvek ďalší prevod obchodného podielu, resp. akákoľvek jeho zmena je neplatným
právnym úkonom, pričom tu poukazujú na uznesenie Veľkého senátu NS sp. zn. 1V Obdo 1/2021.

11. Právny zástupca žalovaného v 1/rade na pojednávaní uviedol, že žalobca sa domáha určenia, že

žalovaná2/jespoločníkomspoločnostiHYKEMONTs.r.o..Vplnomrozsahusastotožňujespredbežným
právnym posúdením súdu uvedeného na tomto pojednávaní. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že
prípadný rozsudok v tejto veci by vo vzťahu k žalobcovi bol irelevantný a bezvýznamný, nakoľko z
judikatúry NS SR jednoznačne je zrejmé, že v prípade vysporiadania BSM žalobcu a žalovanej 2/ žiadny
iný záver nie je možné urobiť ako ten, že uvedený obchodný podiel zostáva v majetku manžela, ktorý

obchodný podiel nadobudol a predmetom vysporiadania je len jeho hodnota. Podstatné však je, že táto
žaloba nie je jedinou právnou možnosťou, ako uvádza právny zástupca žalobcu, na ochranu práv a
oprávnených záujmov žalobcu. Žalobca do dnešného dňa na podporu svojho tvrdenia, že by obchodný
podiel patril do BSM a odplata za jeho nadobudnutie žalovanou 2/ mali svoj pôvod v BSM. Zároveň je
potrebné mať na zreteli a čo aj PZ žalobcu uviedol, že v súčasnosti 100%-ným spoločníkom spoločnosti

HYKEMONT s.r.o. je žalovaný v 3/rade.

Majú za to, že žalobca absolútne nepreukázal naliehavý právny záujem na tomto určení, ako i že
domáhať sa určenia vlastníckeho práva veci alebo majetkového práva, ktoré v čase podania žaloby už
neexistujú, nie je možné. Poukazujú na rozsudok NS SR zo dňa 20.12.2011 sp. zn. 6Cdo 221/2010,

podľa ktorého dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie
tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho
úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti. Aj aplikácia tohto judikátu prichádza
do úvahy len v prípade, ak by súd považoval za preukázané splnenie podmienky existencie naliehavého
právneho záujmu. Poukazujú na to, že žalobca v konaní neprodukoval jediný dôkaz preukazujúci jeho

tvrdenie, že by finančné prostriedky mali pochádzať zo spoločného majetku žalobcu a žalovanej 2/.
Práve naopak, v konaní boli predložené dôkazné prostriedky preukazujúce a podporujúce pravdivosť
tvrdenia žalovanej 2/, že finančné prostriedky použité na nadobudnutie obchodných podielov spoločnosti
Hykemont boli len v jej vlastníctve. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu poukazujú na to, že
žalobca nemá a nemôže mať naliehavý právny záujem ,ak už k porušeniu práva došlo. Naliehavosť sa

prejavuje v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný, keď tvrdené
právo je ešte v štádiu neistoty alebo ohrozenia. Poukazuje na to, že toto konanie nevie a nemôže dať
odpoveď na to, kto je vlastníkom obchodného podielu spoločnosti Hykemont, nakoľko táto skutočnosť
je zrejmá a jasná, že je to žalovaný 3/, čo je zrejmé aj z dôkazov vykonaných v tomto konaní. Vzhľadomna uvedené navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému 1/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

12. Žalovaná v 2/rade na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava toho, čo uviedla. Nejde o spoločný
majetok. Finančné prostriedky boli poskytnuté otcom. Práve kvôli tomu chcel, aby to bolo jej a bratove,
keby došlo náhodou k rozvodu, nech sa to nemusí deliť. Tak isto rodinný dom, v ktorom bývali s
manželom, bol prepísaný iba na ňu, a to bolo už počas manželstva. Vo vyjadrení zo dňa 03.04.2023
uviedla, že obchodný podiel nadobudli počas manželstva, ale nevie, či patrí do BSM a podrobnosti

si nepamätá, potom vo vyjadrení zo dňa 19.06.2023 uviedla, že obchodný podiel nie je spoločne
nadobudnutým majetkom, ale zaplatil ho jej otec. Či vie vysvetliť, prečo sa najskôr vyjadrila, že sa
nepamätá? Oni diskutovali s matkou, bratom a dospeli k záveru, že to nepatrí do BSM. Zmluvou o
prevode obchodného podielu zo dňa 28.03.2008 nadobudla obchodný podiel spoločnosti Hykemont od
p. N. za sumu 5.125.000 Sk počas trvania manželstva, za aké prostriedky nadobudla tento podiel?
Otec mal na to prostriedky. Otec jej daroval sumu 5.125.000,- Sk na nadobudnutie tohto podielu. To

bolo pred x rokmi. Nepamätá si, či bola úhrada tohto obchodného podielu formou pôžičky od spoločnosti
Containext. Môže na záver len toľko dodať, že v tom čase nemali spoločné finančné prostriedky na
odkúpenie obchodného podielu ,a keď si dobre pamätá, tak vtedy už ani nežili v spoločnej domácnosti.
Pridržiava sa toho, že obchodný podiel nie je spoločne nadobudnutým majetkom.

13. Právny zástupca žalovaného v 3/rade na pojednávaní uviedol , že žalovaný 3/ sa stotožňuje s
predbežným právnym posúdením súdu. Žalovanému v 3/rade nie je známe postavenie účastníka v
tomtokonaní.Vyjadreniežalobcupovažujezazmätočneajvzhľadomnazneniežalobyajehovyjadrenie.
Dovoľuje si zvýrazniť, že žalovaný 3/ sa pridržiava všetkých písomných podaní doložených do konania.
S poukazom na vyjadrenia protistrany je možné konštatovať, že nie je daná pasívna vecná legitimácia

žalovaného 3/ a pridržiavajúc sa skutočnosti žalovaného 1/ navrhujú žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a priznať žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a žalovanej v 2/rade, oboznámením s listinnými
dôkazmi predloženými stranami sporu, ktoré im boli vzájomne doručené ako aj s ostatným obsahom

spisu a zistil, že:

15. Žalobca a žalovaná v 2/rade uzatvorili dňa 16.03.1984 manželstvo.

16. Manželstvo žalobcu a žalovanej v 2/ rade bolo ku dňu 16.09.2022 rozvedené základe rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.: 8Pc/22/2022 – 25 zo dňa 16.9.2022.

17. Zo Zmluvy o predaji obchodného podielu zo dňa 02.08.2001 vyplýva, že prevádzajúci- otec
žalovanej 2/, Dionýz Stégmár svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti HYKEMONT, s.r.o. , kde
jeho majetkom je 1/3 k celku obchodného podielu, prevádza v celosti na svoje deti K. J. v 1/6 k celku

a I. C. v 1/6 k celku, a K. J. a žalovaná v 2/rade obchodný podiel v 1/6 k celku každý od svojho otca
odkupujú s tým, že sa dohodli, že kúpna cena celého prevádzaného obchodného podielu je 60.000,-Sk,
teda kúpna cena 1/6-iny je 30.000,-Sk, ktorá bola vyplatená pred podpisom zmluvy.

18. Z Dodatku č.3 k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti HYKEMONT, s.r.o. zo dňa 02.08.2001

vyplýva, že dňa 28.06.2001 sa konalo zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré dalo súhlas
k zmene spoločenskej zmluvy, na ktorej sa spoločníci dohodli s tým, že § 5 sa mení nasledovne:
1. spoločníci: A. F. G., M. N., K. J. a I. C., § 6 sa mení: Základné imanie spoločnosti je 210.000,-Sk,
peňažné vklady jednotlivých spoločníkov: Ing. Jozef Kulich 70.000,-Sk, M. N. 70.000,-Sk a, K. J. 35.000,-
Sk a Agáta 35.000,-Sk , všetko splatené.

19. Zo Zmluvy o prevode časti obchodného podielu na spoločníka zo dňa 28.03.2008 vyplýva, že
M. N. ako prevádzajúci a I. C. ako nadobúdateľa sa dohodli na prevode časti obchodného podielu,
kde Valné zhromaždenie spoločnosti HYKEMONT, s.r.o. dalo súhlas na prevod časti obchodného
podielu prevádzajúceho na nadobúdateľa vo výške 25%, čomu zodpovedá vklad vo výške 17.500,-Sk,

prevádzajúci týmto právny úkonom prevádza časť svojho obchodného podielu 25% na nadobúdateľa,
čomu zodpovedá vklad vo výške 17.500,-Sk s tým, že v deň podpísania zmluvy uhradí nadobúdateľa
na účet prevádzajúceho dohodnutú kúpnu cenu 5.125.000,-Sk.20. Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 09.02.2022 vyplýva, že prevádzajúcej: žalovaná
v 2/rade , ktorá je spoločníkom a výlučným vlastníkom menšinového obchodného podielu o veľkosti
4,3575% základného imania spoločnosti HYKEMONT, s.r.o, ktorému zodpovedá vklad do základného

imania spoločnosti o veľkosti 1.743eur, ktorý je v celom rozsahu splatený, dalo súhlas Valné
zhromaždenie spoločnosti s prevodom obchodného podielu 4,3575% na základnom imaní spoločnosti
patriaceho prevádzajúcemu a nadobudnutie tohto podielu nadobúdateľom: Ing. Jozef Kulich podľa tejto
zmluvy za odplatu 330.000eur.

21. Žalovaný v 1/rade s účinnosťou ku dňu 11.4.2022 previedol časť svojho obchodného podielu v
spoločnosti Hykemont s.r.o zodpovedajúci vkladu vo výške 39.250 eur, splatený v rozsahu 39.250eur,
na žalovaného v 3/rade.

22. Z Čestného vyhlásenia K. J., brata žalovanej v 2/rade, zo dňa 17.05.2023 vyplýva, že on aj žalovaná
v 2/rade nadobudli do svojho výlučného vlastníctva obchodné podiely v spoločnosti HYKEMONT s.r.o.

od svojho otca za odplatu spolu vo výške 60.000,-Sk , ktorá odplata pozostávala z odplaty za prevod
obchodného podielu jeho osobe vo výške 30.000,-Sk a ktorú zaplatil on a z odplaty za prevod
obchodného podielu sestre Agáte v sume 30.000,-Sk , ktorú zaplatila otcovi len jeho sestra. Uvedené
obchodné podiely nadobudli on aj jeho sestra do výlučného vlastníctva, lebo ich otec jemu aj sestre
pred zaplatením odplaty za prevod obchodného podielu daroval v hotovosti každému sumu 30.000,-

Sk , ktorú im za jeho prítomnosti a jeho sestry u otca doma , odovzdal do rúk s tým, aby mu oni, teda on
samostatne a sestra Agáta samostatne z týchto peňazí zaplatili odplatu za prevod obchodného podielu.
Otec od nich uvedené sumy riadne prijal pred podpisom Zmluvy o prevode obchodného podielu . Bolo to
otcove výslovné želanie, aby predmetné obchodné podiely nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a oni toto akceptovali aj jeho manželka a aj manžel jeho sestry, ktorí o tomto vedeli, nakoľko im

to ich otec povedal pred podpisom zmluvy, na základe ktorej nadobudli obchodný podiel v spoločnosti
HYKEMONT s.r.o. .

23. Zo Zápisu zo zasadnutia Valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti HYKEMONT s.r.o., ktoré sa
konalo dňa 28.06.2001 vyplýva, že Valné zhromaždenie prerokovalo návrh spoločníka E. J. na prevod

svojho obchodného podielu na svoje deti K. J. a I. C. s tým, že konštatovalo, že nie je potrebný súhlas
valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu spoločníka na deti a bol schválený Dodatok č.2
k spoločenskej zmluve vzhľadom na horeoznačené zmeny.

24. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku , návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

25. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka“.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

26. Súd na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej

kvalifikácie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

27. Keď žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to,
že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe, bude mať deklaratórne účinky. Určovací rozsudok nie je
exekučným titulom .Predpokladom na procesnú legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie

je to, že žalobcovi tvrdené právo patrí . Žalobca môže žiadať aj určenie práva žalovaného (ktoré existuje
voči žalobcovi alebo voči inému ďalšiemu žalovanému), samozrejme za predpokladu, že má na určení
naliehavý právny záujem. Účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť (okrem zákonomurčených výnimiek) je subjektívna. Napríklad spor o určení, že žalobca je vlastníkom veci, odstraňuje
spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným. Neznamená však, že vlastníkom veci nie je iná osoba.

28. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé,
že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva v minulosti,
ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia. Všeobecným
predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol
vyhovujúci rozsudok po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Pri určovacích

žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že
prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové
súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Je preto dôvodné zisťovať, či má súdne konanie pre
žalobcu zmysel.

29. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Žalobca v zásade nemá

naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už
porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia
žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza
preto z toho , že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy ,ak k porušeniu práva zatiaľ nedošlo,
avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu

právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že
určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný . Naliehavý právny záujem musí
žalobca preukázať. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení
práva vecnou legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde iba

o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme (či je alebo nie je daný)
je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby.

30. V predmetnej veci mal byť naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný tým, že
určením súdu, že žalovaná v 2/rade je spoločníkom spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o., so sídlom

Nové Zámky, a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho sume 1.743 eur na základnom
imaní spoločnosti, pričom obchodný podiel je splatený v rozsahu sumy 1.743 eur, možno odstrániť
právnu neistotu v postavení žalobcu voči žalovaným, čím sa definitívne a jednoznačne predíde ďalším
prípadným rozporom a zmätočným právnym úkonom.

31. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že žalobca a žalovaná v 2/ rade uzavreli dňa 16.03.1984
manželstvo, manželstvo bolo ku dňu 16.09.2022 rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 8Pc/22/2022 – 25 zo dňa 16.9.2022, žalovaná v 2/rade nadobudla s účinnosťou ku dňu
3.9.2001 obchodný podiel v rozsahu vkladu spoločníka v tom čase vo výške 35.000,- SK, splatený v
rozsahu 35.000,- SK na základe Zmluvy o odplatnom predaji obchodného podielu od svojho otca E.

J., pričom finančné prostriedky na nadobudnutie predmetného obchodného podielu boli vynaložené
počas manželstva, zo spoločného majetku manželov žalobcu a žalovanej v 2/rade, ktoré boli predmetom
ich BSM. Počas trvania zápisu žalovanej v 2 /rade ako spoločníka spoločnosti v rozsahu obchodného
podielu došlo k viacerým zmenám vo výške obchodného podielu, poslednou takouto zmenou došlo s
účinnosťou ku dňu 03.10.2020 k zápisu veľkosti vkladu žalovanej v rozsahu 1.743eur, splateného v

rozsahu 1.743eur, žalovaná v 2/rade previedla celý svoj obchodný podiel zodpovedajúci vkladu vo výške
1.743 eur, splateného v rozsahu 1.743eur na žalovaného v 1/rade s účinnosťou ku dňu 18.3.2022, na
základe toho sa žalovaný v 1/rade stal jediným spoločníkom spoločnosti vlastniaci obchodný podiel
zodpovedajúci vkladu vo výške 40.000eur, splatený v rozsahu sumy 40.000 eur, následne žalovaný
v 1/ rade s účinnosťou ku dňu 11.04.2022 previedol časť svojho obchodného podielu v spoločnosti

zodpovedajúci vkladu vo výške 39.250 eur, splatený v rozsahu 39.250eur na žalovaného v 3/rade. Toho
času je žalovaný v 3/ rade vlastniaci celý obchodný podiel. Žalobca nikdy nevyslovil súhlas s prevodom
obchodného podielu na žalovaného v 1/rade, s týmto právnym úkonom nebol oboznámený a keďže
prevod obchodného podielu nemožno pokladať za bežnú vec, je prevod zo žalovanej v 2/rade na
žalovaného v 1/ rade neplatným právnym úkonom, vlastníctvo k obchodnému podielu zo žalovanej na

žalovaného v 1/ rade a následne ani (v rozsahu obchodného podielu alebo jeho časti) na žalovaného v
3/rade nemohlo prejsť, v Obchodnom registri je tak zapísaný žalovaný v 3/rade napriek tomu, že žalobca
nikdy nevyjadril svoj súhlas s prevodom obchodného podielu, a bez rozhodnutia príslušného súdu nie
je možné tento stav zvrátiť.32. Pri žalobe o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je potrebné, aby žalobca
splnil procesné podmienky, bez preukázania ktorých súd nebude vo veci samej konať. Preukázanie

naliehavého právneho záujmu je jednou z týchto zákonných podmienok konania. Podľa § 137 písm.
c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či to právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem. Tento záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne
spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená

nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho
záujmu. Prakticky, ak stav zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností svedčí inej osobe
(pravdepodobne žalovanému v prípade vlastníckeho sporu), a k tomuto zápisu došlo na základe
neplatných právnych úkonov ,a tým bolo porušené vlastnícke právo žalobcu, je možné žalovať určenie
vlastníckeho práva. Práve tu je daný naliehavý právny záujem, keďže v dôsledku konania toho, kto
nadobudne vlastníctvo na základe neplatného právneho úkonu, je právne postavenie skutočného

vlastníka neisté. Inak ako žalobou nie je možné dosiahnuť zrušenie neplatného právneho stavu, totiž
žaloba v civilnom sporovom konaní je jediným právny nástrojom, ktorým je možno dosiahnuť určenie
sporného vlastníckeho práva.

33. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde je postavenie strán sporu neisté a k zodpovedajúcej

náprave nemožno dospieť inak. O naliehavý právny záujem naopak nemôže ísť vtedy, keď určovacia
žaloba nie je spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. Nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení nie je procesne prípustným nástrojom na ochranu práva (súd takto
návrh zamietne bez toho, aby sa zaoberal meritom veci). Pokiaľ chcel žalobca osvedčiť naliehavý právny
záujem,muselnajednejstranepoukázaťnaurčitéskutkovéokolnostiprejednávanejvecivedúceksporu

medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve
podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje alebo vytvára pevný
základ pre jeho usporiadanie).

34. Bez toho, aby existoval naliehavý právny záujem nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcu. V

tomto ohľade sa už vyjadril aj Ústavný súdu SR v Uznesení zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II. ÚS
590/2017, ktorý v jeho odôvodnení uvádza: „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej
opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho
záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“ Z
uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že predpokladom rozhodnutia súdu

o určovacej žalobe je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení.
Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho
záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí. Zároveň platí, že ak bola žaloba
zamietnutá iba z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, takéto rozhodnutie nezakladá
prekážku veci už právoplatne rozhodnutej a určovaciu žalobu je možné v tej istej veci podať opätovne

bez toho, aby došlo k jej zamietnutiu.
35. Ako bolo uvedené vyššie , naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo
je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené
alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto
neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu. Aby sme mohli tvrdiť, že právny záujem je naliehavý,

musí vykazovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre
žalobcu užitočné podstatným spôsobom. Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže
domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. To sú napríklad prípady, kedy
katastrálny odbor Okresného úradu zo zákona zapíše právo k nehnuteľnosti záznamom na podklade
verejnej listiny, ktorou môže byť v prípade aplikácie zákonnej nevyvrátiteľnej právnej domnienky

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj rozsudok o rozvode manželstva. V takomto
prípade nie je možné podať žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorou by sa jeden z
manželov domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko v tomto prípade
spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti už je, pričom zosúladenie skutočného stavu so stavom v
katastri nehnuteľností je možné vykonať aj inak ako podaním žaloby. V tomto prípade teda nie je daný

naliehavý právny záujem a súd by žalobu zamietol.
36. Žalobca v danej veci neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď
zo žalobcom uvedených skutkových okolností prejednávanej veci nevyplynulo, že tieto viedli k sporu
medzi žalobcom a žalovanou v 2/rade a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je a tiežnevysvetlil, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor by mal riešiť.
Žalobca sa podanou žalobou nedomáhal určenia vlastníckeho práva k obchodnému podielu, ako to
uvádzal v odôvodnení žaloby , ale podľa petitu žaloby sa domáhal určenia žalovanej v 2 /rade za

spoločníka spoločnosti HYKEMONT s.r.o., a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho sume
1.743 eur na základnom imaní spoločnosti, ktorý však v súčasnosti už neexistuje a neexistoval ani
v čase podania žaloby .Domáhať sa určenia vlastníckeho práva k veci alebo majetkovému právu,
ktoré v čase podania žaloby už neexistujú, nie je možné t.j. žalobou na určenie, či tu právo je , nie je
možné žiadať o vydanie rozhodnutia, ktorým by sa určovalo právo k majetkovej hodnote, ktorá v čase

rozhodnutia súdu neexistuje.
37. Žalobca tiež neosvedčil naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, keď v prípade
vyhovenia takejto žalobe, akou sa žalobca domáhal určenia, či tu právo je, rozhodnutie súdu o určení,
že žalovaná v 2/rade je spoločníkom spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o., a to v rozsahu obchodného
podielu zodpovedajúceho sume 1.743 eur na základnom imaní spoločnosti, pričom obchodný podiel je
splatený v rozsahu sumy 1.743 eur, vo vzťahu k žalobcovi by nebolo nijako významné a ani užitočné

a nemalo by pre neho žiaden význam.
38. Po tom, čo súd vyhodnotil, že nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorého
sa žalobca domáhal podanou žalobou, súd preto žalobu žalobcu výrokom I. zamietol.
39. Súd iba krátko k meritu veci na záver uvádza, že žalobca v tomto konaní neuviedol ani žiaden
dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie, že odplata za prevod obchodného podielu, ktorú zaplatila

žalovaná v 2/ rade svojmu otcovi E. J., pochádzala z finančných prostriedkov patriacich do spoločného
majetku žalobcu a žalovanej v 2/rade, taktiež ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že obchodný podiel
nadobudnutý od p. N. zmluvou zo dňa 28.03.2008 bol nadobudnutý z finančných prostriedkov patriacich
do BSM žalobcu a žalovanej v 2/rade a nepreukázal ani svoje tvrdenie, že minimálne na časť
podielu žalovanej v 2/rade, ktorý previedla na žalovaného v 1/rade, boli použité prostriedky patriace do

BSM. V konaní boli zo strany žalovaných predložené dôkazné prostriedky preukazujúce a podporujúce
pravdivosť tvrdenia žalovanej v 2/rade, že finančné prostriedky použité na nadobudnutie obchodných
podielov spoločnosti HYKEMONT s.r.o. boli len v jej vlastníctve.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §-u 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní v 1/ až

3/rade mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniamg)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).