Uznesenie – Vydržanie – Iné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 3, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Vyd/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423203982
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4423203982.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. F. XXX, E., v 2. rade: G. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XXX, H.,
obaja navrhovatelia právne zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova
9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401 a pri ďalších účastníkoch konania: v 1. rade: D. I., ml., neznámy
vlastník, zastúpený zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO:

17 335 345, v 2. rade: J. I., neznámy vlastník, zastúpený zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový
fond, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, v 3. rade: G. I., neznámy vlastník, zastúpený
zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, v 4. rade:
Rozália Lincéniová, neznáma vlastníčka, zastúpená zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond,
Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, v 5. rade: D. I., neznámy vlastník, zastúpený zákonným
zástupcom: Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, v 6. rade: G. I.,

neznáma vlastníčka, zastúpená zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková
36, IČO: 17 335 345, v 7. rade: K. I., neznáma vlastníčka, zastúpená zákonným zástupcom: Slovenský
pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, v 8. rade: K. I., neznámy vlastník, zastúpený
zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, v 9.
rade: H. I., neznámy vlastník, zastúpený zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond, Bratislava,
Búdková 36, IČO: 17 335 345, v 10. rade: L. I., neznáma vlastníčka, zastúpená zákonným zástupcom:

Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, v 11. rade: L. M., C. N., neznáma
vlastníčka, zastúpená zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO:
17 335 345, v 12. rade: G. A. B., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, O. – P., v 13. rade:
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, v 14.
rade: Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345 o potvrdení vydržania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Navrhovatelia v 1. a v 2. rade doručili Okresnému súdu Nové Zámky návrh na začatie konania
o potvrdení vydržania k nehnuteľnostiam (ďalej aj nehnuteľnosti, citované, označené alebo sporné
nehnuteľnosti), na základe ktorého požadovali vydanie uznesenia o potvrdení vydržania nasledovného

znenia:
- súd potvrdzuje, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E., obec
Dedinka, okres Nové Zámky, zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra E evidovaná na mape
určeného operátu, a to parcela č. 81, vo výmere 281 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej vo
vlastníctve podľa B1: D. I. G.. v podiele 7/56 k celku, podľa B2: J. I. v podiele 7/56 k celku, podľa B3: G.
I. v podiele 7/56 k celku, podľa B4: C. I. v podiele 5/56 k celku, podľa B5: D. I. v podiele 5/56 k celku,

podľa B6: G. I. v podiele 5/56 k celku, podľa B7: K. I. v podiele 5/56 k celku, podľa B8: K. I. v podiele
5/56 k celku, podľa B9: H. I. v podiele 5/56 k celku a podľa B10: L. I. v podiele 5/56 k celku, nadobudlinavrhovateľka v 1. rade A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, XXX XX E., štátny občan
Slovenskej republiky a navrhovateľ v 2. rade G. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XXX,
XXX XX H., štátny občan Slovenskej republiky v podiele 1/1 k celku do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov titulom vydržania dňom 14.10.2017,
- súd potvrdzuje, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E., obec
Dedinka, okres Nové Zámky, zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra E evidovaná na mape
určeného operátu, a to parcela č. 82, vo výmere 165 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej vo
vlastníctve podľa B1: L. M. (C. N.) v podiele 1/1 k celku, nadobudli navrhovateľka v 1. rade A. B., C. D.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, XXX XX E., štátny občan Slovenskej republiky a navrhovateľ
v 2. rade G. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XXX, XXX XX H., štátny občan Slovenskej
republiky v podiele 1/1 k celku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov titulom vydržania dňom
14.10.2017,
- súd potvrdzuje, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E., obec
Dedinka, okres Nové Zámky, nezapísanej na liste vlastníctva, a to stavby – rodinný dom so súpisným

číslom XXX, postavenej na parcele registra E evidovanej na mape určeného operátu pod číslom 81,
vo výmere 281 m2, zastavaná plocha a nádvorie nadobudli navrhovateľka v 1. rade A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, XXX XX E., štátny občan Slovenskej republiky a navrhovateľ v
2. rade G. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XXX, XXX XX H., štátny občan Slovenskej
republiky v podiele 1/1 k celku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov titulom vydržania dňom

14.10.2017.

1.2 Navrhovatelia v 1. a v 2. rade poukázali na skutočnosti, v zmysle ktorých ako manželia
mali nadobudnúť na základe darovacej zmluvy zo dňa 23.06.2004 nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území E., obec Dedinka, okres Nové Zámky, vedených na liste vlastníctva (ďalej aj LV)

č. 1150, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 85/2 Zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 111 m2 a parcela č. 85/4 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2, na
parcele č. 85/2 Rodinný dom so súpisným číslom XXX, a to každý v spoluvlastníckom podiele po 1
k celku. Okrem toho majú byť obaja navrhovatelia bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v celosti,
teda v podiele 1/1 k celku aj nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území a obci Dedinka,

okres Nové Zámky, vedenej na LV č. XXX, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu,
parcelné číslo 83 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2. Tieto nehnuteľnosti majú predstavovať
susediace pozemky k sporným nehnuteľnostiam, ku ktorým sa obaja navrhovatelia domáhajú vydania
uznesenia o potvrdení vydržania, a ktoré sú vedené na LV č. XXX, LV č. XXX, v oboch prípadoch
katastrálne územie a obec Dedinka, okres Nové Zámky. Rodinný dom so súpisným číslom XXX sa

má nachádzať na parcele EKN č. 81 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 281 m2 a nemá byť na
neho založený list vlastníctva. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade v návrhu zdôraznili, že vydania uznesenia
o potvrdení vydržania opierajú o existenciu jednoduchej kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2007, ktorú ako
kupujúci mali uzatvoriť s predávajúcou G. A. B., ktorá podľa nimi uvedených skutočností v návrhu na
začatie konania v čase predaja nehnuteľností a ani následne nemala byť evidovaná na liste vlastníctva,

o čom v čase kúpy obaja navrhovatelia nemali vedomosť. Kúpna cena mala byť dohodnutá vo výške
50 000,- Sk a predávajúcej mala byť zaplatená. Následne mali obaja navrhovatelia vstúpiť do užívania
stavby a priľahlých pozemkov, teda do nehnuteľností, pričom navrhovatelia mali poznatky, že pani B.
označené nehnuteľnosti dlhodobo užívala, považovali ju za vlastníčku pozemkov a stavby, a takto
ich od nej odkúpili. Zápis na liste vlastníctva neriešili, pretože ani nevedeli, že je to potrebné. Žiadna

iná osoba v čase odpredaja nehnuteľnosti neužívala a ani si nikdy nárok na ne neuplatňovala. Po
roku 2007 sa predávajúca mala z obce Dedinka odsťahovať na neznáme miesto, a preto ju v návrhu
označili len menom a priezviskom, ako neznámu vlastníčku. Od 14.10.2007 už mali navrhovatelia všetky
nehnuteľnosti v katastrálnom území E., zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a I. XXXX,
spolu so stavbou so súpisným číslom XXX, nezapísanou na liste vlastníctva a tvoriacou jeden celok

s oplotením, užívať spoločne, v dobrej viere a bez toho, aby boli rušení zo strany tretích osôb. Od roku
2008 na všetky tieto nehnuteľnosti majú platiť daň z nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov žiadali vydanie
uznesenia o potvrdení vydržania s tým, že k vydržaniu došlo najneskôr ku dňu 14.10.2017.

2.1 Na LV č. XXX, katastrálne územie a obec Dedinka, je vedená nehnuteľnosť ako

parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 81 Zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 281 m2. Za podielových spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti sú zapísaní ďalší
účastníci konania v 1. až v 10. rade, zastúpení zákonným zástupcom Slovenským pozemkovým fondom,
Búdková 36, Bratislava, teda v 1. rade D. I., ml. v spoluvlastníckom podiele 7/56, v 2. rade J. I.,v spoluvlastníckom podiele 7/56, v 3. rade G. I., v spoluvlastníckom podiele 7/56, v 4. rade Rozália
Lincéniová, v spoluvlastníckom podiele 5/56, v 5. rade D. I., v spoluvlastníckom podiele 5/56, v 6. rade
G. I., v spoluvlastníckom podiele 5/56, v 7. rade K. I., v spoluvlastníckom podiele 5/56, v 8. rade K. I.,

v spoluvlastníckom podiele 5/56, v 9. rade H. I., v spoluvlastníckom podiele 5/56, v 10. rade Agneša
Lincéniová, v spoluvlastníckom podiele 5/56.

2.2 Na LV č. XXX, katastrálne územie a obec Dedinka je vedená nehnuteľnosť ako parcely registra
„E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 82 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165

m2. Za výlučného vlastníka v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku tejto nehnuteľnosti je zapísaná ďalšia
účastníčka konania v 11. rade L. M., C. N., zastúpená zákonným zástupcom Slovenským pozemkovým
fondom, Búdková 36, Bratislava.

2.3 Na LV č. XXXX, katastrálne územie a obec Dedinka sú vedené nehnuteľnosti ako
parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 85/2 Zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 111 m2, parcelné číslo 85/4 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2, na Q. F. XX/X C. E.
R. R. F. XXX, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. a v 2. rade v spoluvlastníckom
podiele po 1 k celku. Pri týchto nehnuteľnostiach titul nadobudnutia predstavuje darovacia zmluva zo
dňa 23.06.2004 a geometrický plán č. 48/2004 - V 3141/04.

2.4 Na LV č. XXX, katastrálne územie a obec Dedinka je vedená nehnuteľnosť ako
parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 83 Zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 165 m2, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov navrhovateľov v 1.
a v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku. Pri tejto nehnuteľnosti titul nadobudnutia predstavuje
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní zo dňa 04.02.2004 - Z 798/04.

3. K návrhu na začatie konania obaja navrhovatelia pripojili okrem vyššie uvedených listov vlastníctva aj
ďalšie listiny, a to potvrdenie obce Dedinka, kópiu katastrálnej mapy a právny úkon zo dňa 14.10.2007.

4.1 Potvrdením obce Dedinka zo dňa 30.05.2023, je deklarované, že od roku 2008 je platiteľom dane

z nehnuteľností za parcely registra „C“, katastrálne územie E., parcelné čísla 81 a 82 A. B., C. D., teda
navrhovateľka v 1. rade.

4.2 Nahliadnutím do kópie katastrálnej mapy súd zistil, že sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú
v susedstve s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území a obci Dedinka, vedenými na

LV č. XXXX a LV č. XXX, a ktoré sú vymedzené v bodoch 2.3 a 2.4 odôvodnenia tohto uznesenia.

4.3.1 Napokon k návrhu na začatie konania bola pripojená listina, ktorá obsahuje strojovo, resp.
počítačom napísaný nasledovný text:
„ Dolu podpísaná G. A. B. som odpredala v Dedinke dom č. ...., ktorý som užívala, G. a A. B. za ......... sk.

V Dedinke dňa 14.10.2007

..................... ......................
G. B. G. B.

A. B.“.

4.3.2 V listine uvedenej v bode 4.3.1 odôvodnenia tohto uznesenia sa nachádza aj ručne napísaný text,
ktorý je čiastočne nečitateľný a čiastočne čitateľný. Pri označení domu č. nasleduje ručne vypísané číslo,
ktoré je nečitateľné, a rovnako nečitateľná je aj ručne napísaná suma, za ktorú mal byť dom odpredaný

( pred slovom „ sk.“ ). Nad menom G. B. sa nachádza nečitateľný podpis a nad menami G. B., A. B. sa
nachádza len jeden podpis, a to čitateľný podpis B..

5. Podľa§2ods.1zákonač.161/2015Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovCivilnýmimosporovýporiadok
(ďalej aj "CMP") na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,

ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 359c ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

Podľa § 359c ods. 2 CMP účastníkom konania je:
a. navrhovateľ,
b. ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,

c/ správca lesného pozemku a
d/ Slovenský pozemkový fond.

Podľa § 359d ods. 1 CMP konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem

všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

Podľa § 359e ods. 1 CMP ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na

preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak
zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

Podľa § 359e ods. 3 CMP o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

Podľa § 359f ods. 1 CMP ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie
uznesenie.

6. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným postupom odlišným od
sporovéhokonaniavoveciurčeniavlastníckehopráva,kdemásúd (aajstranysporu)kdispozíciiväčší
priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy
k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2021 zmenil a doplnil Civilný mimosporový
poriadok práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne

formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje
pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností
navrhovateľom. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom vyšetrovací
princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že je v prvom
rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť
navrhovateľa. Z formulácie zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť, a nie o povinnosť súdu,

pričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí.

7.1 V zmysle § 359d ods. 1 CMP konanie o potvrdení vydržania možno začať len na návrh, pričom tento
návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostialebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil
všetky predpoklady vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov

vydržania, a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania. Návrh musí obsahovať okrem všeobecných
náležitostí podľa § 127 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP i osobitné náležitosti, ktoré sú uvedené
všeobecne pre každé konanie v § 25 CMP a osobitne sú špecifikované v § 359d ods. 2 CMP. Medzi
tieto náležitosti patrí: a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b) pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit - čoho sa navrhovateľ

domáha.

7.2 Pokiaľ ide o náležitosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností,
uvedené zákon vyžaduje do takej intenzity, aby z uvedených skutočností tvrdené právo navrhovateľa
vyplývalo. Zo skutočností opísaných v návrhu musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri predpoklady
vydržania, a to:

- spôsobilý predmet držby, pričom nehnuteľnosť, ku ktorej navrhovateľ vydržal vlastnícke právo, musí
opísať všetkými identifikačnými znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností a ak
vydržal len spoluvlastnícky podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť,
- oprávnená držba; k tejto musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju
dobromyseľnosť. Dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej

opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne
požadovať, mal resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu
vec patrí, že je jej vlastníkom. Predmetom dokazovania nemôže byť dobromyseľnosť ako vnútorné
presvedčenie subjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie
nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí,

- dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého
navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť a
- nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa -
navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Z hmotnoprávneho hľadiska je však dôležité skúmať to,
či navrhovateľ neprestal byť dobromyseľným držiteľom, teda či nezistil neexistenciu právneho dôvodu

alebo jeho neplatnosť. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť
dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť.

7.3 V celej právnej úprave konania o potvrdení vydržania rezonujú dva pojmy – osvedčenie skutočností
a preukázanie skutočností, pričom prvý z nich je prevládajúci. Možno si preto oprávnene položiť otázku,

či pre rozhodnutie súdu stačí, aby sa tvrdené skutočnosti len osvedčili. Pojem osvedčenie sa spájal
s právom súdu nariadiť predbežné opatrenie podľa § 74 a nasl. OSP. Znamenalo to, že nárok
nemusel byť nepochybne preukázaný. Osvedčovali sa len tie najzákladnejšie skutočnosti, ktoré boli
potrebné na to, aby súd mohol posúdiť, či prípadne mohol existovať nárok, ktorého predbežnú úpravu
si okolnosti vyžadovali. Tiež sa osvedčovala naliehavosť situácie, resp. pravdepodobnosť ohrozenia

výkonu rozhodnutia. Podobne je to aj v súčasnosti pri neodkladných opatreniach podľa CMP. Ako právna
doktrína uvádza, pri osvedčovaní súd nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného
dokazovania. Osvedčené skutočnosti však spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti. Možno teda
uzavrieť, že osvedčenie skutočností nie je postavené na rovnakú úroveň s dokázaním skutočností, teda
ich presvedčivým preukázaním (potvrdením ich existencie).

7.4 Podľa názvu konania by mal mať teda súd existenciu predpokladov vydržania u navrhovateľa
dokázanú, nie iba osvedčenú. Takýto záver by mal platiť pri rozhodovaní v druhej fáze konania. V prvej
fáze možno súhlasiť s osvedčením skutočností .

7.5 Konanie o potvrdenie vydržania pozostáva z dvoch fáz:
- prvú možno nazvať ako konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a
- druhú ako konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia.

7.6.1Podľaosobitnejprávnejúpravymôžesúdvprvejfázekonaniaopotvrdenievydržania,tedakonania

o vydaní vyzývacieho uznesenia rozhodnúť tromi spôsobmi, a to:
- odmietnuť návrh na začatie konania,
- zamietnuť návrh na začatie konania,
- prípadne vydať vyzývacie uznesenie.Súd odmietne návrh na začatie konania, ak navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo podľa zákona. Ak by
však navrhovateľ tvrdil, že už právo nadobudol vydržaním, ale v skutočnosti tomu tak nie je, takýto
navrhovateľ je účastníkom konania podľa § 359c ods. 1 CMP, preto odmietnutie návrhu neprichádza do

úvahy. Nedostatok v splnení predpokladov vydržania sa však prejaví v tom, že súd návrh na začatie
konania zamietne (§ 359e ods. 2 CMP), teda konanie skončí bez toho, aby prešlo do jeho ďalšieho
štádia, ktoré by inak nasledovalo po vydaní vyzývacieho uznesenia.
Súd zamietne návrh na začatie konania ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho
uznesenia (§ 359e ods. 2 CMP). V tomto štádiu konania má už preto súd povinnosť skúmať, či

navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Možno vysloviť názor, že pri rozhodovaní o tom,
či zamietnuť návrh na začatie konania alebo vydať vyzývacie uznesenie musí súd zohľadniť skutkový
stav ku dňu vydania rozhodnutia. V tomto štádiu konania ide len o osvedčenie skutočností, nie o ich
dokázanie, a to stále bez nariadenia pojednávania a bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania.
Súd vydá vyzývacie uznesenie, ak dospel k presvedčeniu, že navrhovateľ osvedčil splnenie všetkých
predpokladov vydržania. Znamená to, zo skutočností uvedených v návrhu na začatie konania a

z priložených listinných dôkazov sa súdu javí ako vysoko pravdepodobné, že navrhovateľ vydržal
vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

7.6.2 V druhej fáze, teda v konaní po vydaní vyzývacieho uznesenia, zákon taxatívne
vymenúva osoby, ktoré môžu podať námietky.

Obsahom námietok by mali byť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vydržaním.
Súd neuvádza dĺžku lehoty, v ktorej je možné podať námietky, ale určuje konkrétny deň (dátum), dokedy
jemožnénámietkyuplatniť(§359fods.2CMP).Pristanoveníposlednéhodňanauplatnenienámietokje

súd limitovaný zákonom tak, že lehota na uplatnenie námietok nemôže byť kratšia ako šesť mesiacov (§
359fods.3CMP);môžebyťvšakdlhšia.Začiatokjejplynutiajestanovenýobjektívne,atoodzverejnenia
vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku. Posledný deň lehoty na uplatnenie námietok musí byť
preto vypočítaný tak, aby od zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku do uplynutia posledného
dňa lehoty, ktorý je stanovený vo vyzývacom uznesení, mohlo uplynúť aspoň šesť mesiacov.

Súd odmietne námietky preto, že boli podané oneskorene alebo ak neobsahujú všeobecné aj osobitné
náležitosti.
Ak súd neodmietne námietky, pristúpi k vecnému prejednaniu veci a následnému rozhodnutiu vo veci
samej. Navrhovateľ musí dokázať, že splnil všetky zákonné predpoklady vydržania. Vyžaduje sa teda
dokazovanie, nielen osvedčovanie, právne významných skutočností, a to napriek prezumpcii oprávnenej

držby v prípade pochybností (§ 130 ods. 1 OZ). Pri ostatných predpokladoch vydržania už neplatí
ani prezumpcia, preto je potreba ich dokázania nevyhnutným predpokladom úspechu navrhovateľa
v konaní. Ak navrhovateľ preukázateľne nedokáže splnenie všetkých predpokladov vydržania, nemá
význam ani právne posudzovanie námietok, pretože neuniesol dôkazné bremeno. Význam námietok
nastupuje až potom, keď vydržateľ na základe ním predložených dôkazov dokázal všetky potrebné

skutočnosti, no osoba, ktorá podala námietky, sa snaží ich dokázanie vyvrátiť. Až potom dôkazné
bremeno zaťažuje túto osobu. Súd zamietne návrh na začatie konania, ak považuje námietky za
dôvodné.
Súd vydá uznesenie o potvrdení vydržania podľa § 359 j ods. 1 CMP, ak a) námietky vôbec neboli
podané, b) boli námietky odmietnuté, c) námietky neboli dôvodné, t. j. súd nevydal uznesenie o

zamietnutí návrhu na začatie konania.

8. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj OZ ) držiteľom je ten, kto s
vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa§130ods.1,2Občianskehozákonníkaakjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právnypredchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

Podľa § 854 Občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami

tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného
v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho
právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí
skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

9.1 Ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny

spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu
priamo zo zákona. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené zároveň tieto
zákonné predpoklady:
a) oprávnená držba,
b) uplynutie vydržacej doby a

c) spôsobilý predmet vydržania.
Uvedené predpoklady sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len
jedna z nich, k vydržaniu nedôjde. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto
vykonáva právo pre seba (§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnostidobromyseľnývtom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.Pripochybnostiach

sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

9.2 Občiansky zákonník bol po prvýkrát významne novelizovaný zákonom č. 131/1982 Zb. s
účinnosťou od 1. apríla 1983. Táto novelizácia sa čiastočne vracia k tradičným inštitútom súkromného
práva, hoci v nedostatočnej miere. Najvýraznejším znakom prechodných ustanovení k právnej úprave

účinnej od 1. apríla 1983 je normovanie pravej retroaktivity v odseku 1. Ide v súkromnoprávnom
zákonodarstve o ojedinelý úkaz, keďže pravá spätná účinnosť by aj vo sfére súkromného práva mala byť
prísnou výnimkou. Znením Občianskeho zákonníka v redakcii po 1. apríli 1983 sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti spomínanej novelizácie. Jedným zo znovu zavedených inštitútov
tradičného súkromného práva bol inštitút vydržania. Do vydržacej doby sa započítava aj oprávnená

držba pred 1. aprílom 1983 (pravá retroaktivita).
Zmena spoločensko-ekonomických pomerov a vzťahov v spoločnosti vyvolaných rokom 1989 bola
reflektovaná aj v súkromnoprávnom zákonodarstve. Novela Občianskeho zákonníka bola publikovaná
ako zákon č. 509/1991 Zb. Všeobecné intertemporálne pravidlo podľa prvej vety § 868 OZ predstavuje
tzv. nepravú spätnú účinnosť. Právne normy predmetnej novely teda zásadne regulujú právne vzťahy

do budúcna, avšak z princípu ochrany nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní sa vyvodzuje, že
vznik právnych vzťahov a nároky z nich vyplývajúce spred 1. januára 1992 sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 31. decembra 1991.

9.3 Pred 1. januárom 1951, keď nadobudol účinnosť Stredný občiansky zákonník (zák. č. 141/1950

Zb.), podmienky vydržania vlastníckeho práva na území dnešnej Slovenskej republiky upravovalo
obyčajové právo. Okrem vydržania nehnuteľností mimo pozemkovej knihy poznalo obyčajové právo
ešte pozemnoknižné vydržanie. Podľa tohto práva (platného na Slovensku do 31. decembra 1950)
nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti ten, kto nehnuteľnosť mal ako svoju v poctivej,
pokojnej a dlhotrvajúcej držbe. Všeobecná vydržacia doba bola 32 rokov, pri vydržaní proti štátu sa

vyžadovala 100-ročná vydržacia doba a pri vydržaní proti cirkvi 40-ročná vydržacia doba (porovnaj
D. I., Základy všeobecného súkromného práva. Bratislava 1944, str. 101 a 108; Štefan Luby, Dejiny
súkromnéhoprávanaSlovensku.Bratislava1946,str.234).Predpokladomvydržaniavlastníckehopráva
bola držba veci, nestačila odvodená držba (detencia). Držba musela byť počas celej vydržacej dobypokojná, t. j. nesmela byť prerušená a musela byť poctivá. Nestačilo preto, že držiteľ mal fakticky vec
u seba, ale musel byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí vlastníckym právom; dobromyseľnosť tu
musela byť od počiatku. O dobromyseľnom držiteľovi sa až do dokázania opaku predpokladalo, že má

právny titul (porovnaj napr. aj Zborník IV býv. Najvyššieho súdu, Praha 1986, str. 162 - 163). Podmienky
pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval Stredný občiansky zákonník z roku 1950
(zákon č. 141/1950 Zb.) v ustanoveniach § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145;išlo
o tri základné podmienky: oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej doby a uplynutie
zákonom stanovenej vydržacej doby; oproti predchádzajúcemu právnemu stavu došlo k podstatnému

skráteniu vydržacích dôb. Podľa týchto ustanovení bolo možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo,
pričom ho mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo
vylúčené u nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve (§ 115). Oprávneným držiteľom
bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí; v
pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Medzí požiadavkou dobromyseľnosti v oboch
uvedených právnych poriadkoch bol rozdiel v tom, že obyčajové právo platné na Slovensku do 31.

decembra 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa Občianskeho zákonníka
z roku 1950 bola dobromyseľnosť potrebná počas celého priebehu vydržacej doby. Z intertemporálneho
ustanovenia (§ 566) vyplýva, že u vydržania vlastníctva k nehnuteľným veciam došlo k nadobudnutiu
vlastníctva, pokiaľ vydržacia doba začala bežať pred 1. januárom 1951, najneskoršie 1. januára 1961,
t.j. najneskoršie uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej Občianskym zákonníkom z roku1950,

počítanej od 1. januára 1951. Vydržacia doba mohla však uplynúť aj skôr - pred 1.januárom 1961,
ak napr. predchádzajúca 32-ročná doba by bola uplynula pred uvedeným dátumom 1. januára 1961.
Teda pre vydržanie vlastníctva nehnuteľností platilo, že už bežiaca vydržacia doba sa skončí uplynutím
pôvodnej vydržacej doby; ak tá by však do 1. januára1961 nestihla uplynúť, potom - najneskôr - v 10-
ročnej dobe počítanej od 1. januára 1951.Uvedený výklad sa uznáva ako správny ako v teórii, tak aj

v aplikačnej praxi (porovnaj napr. R 65/1972, str. 496, Sborník IV býv. Najvyššieho súdu, Praha 1986,
str. 517). V prípadoch vydržania, pri ktorých vydržacia doba začala plynúť ešte pred 1. januárom 1951,
t. j. podľa obyčajového práva a mala by uplynúť až po tomto dni, museli byť však už splnené aj ďalšie
podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z roku 1950.

10.1 Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bola preukázaná
skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje
pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 30.marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010).

10.2 Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,
že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).

10.3 Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže
byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď
sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach

spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že
je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku
ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec

bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu,
nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti
o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za
právne relevantné. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci

z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je
právny omyl neospravedlniteľný ( k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach
- viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 a 6 M Cdo 5/2010).
Podľa právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý zastáva aj v tejto veci, nie je neznalosť inak jasného,zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná - pri
zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou
právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp. zn.

3 M Cdo 7/2010 a 3 M Cdo 8/2010).

10.4 Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho
orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň

tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Súdna prax je jednotná v
tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť

posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul

svedčí ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 172/2009 zo dňa 29.04.2010 ).

10.5 Oprávnená držba popri všeobecných znakoch držby musí spĺňať požiadavku dobrej viery držiteľa,
že mu vec patrí. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa,
že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí.

Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne
musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Len výnimočne sa môže zakladať na
ospravedlniteľnom právnom omyle. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v

neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Treba osobitne zdôrazniť, že omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného
ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž
predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť /

pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. 3 Cdo
97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010, 6 M Cdo 5/2010 a 7 Cdo
12/2011 ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 7 MCdo 4/2013 zo dňa 19.02.2014).

10.6 Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,

či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl

ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného

práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010).

10.7 Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu
(predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemalpo vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti
možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou

opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl
môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych
dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného

ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší
súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009 5 Cdo 30/20
3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010 a 6 M Cdo 5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a
nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž
predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť
( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 137/2011 zo dňa 11. decembra 2013).

10.8 Otázkou splnenia podmienok pre potvrdenie vydržania sa zaoberal aj NS SR v uznesení sp. zn.
5Cdo 26/2023 z 30. 05. 2024, v ktorom uviedol:
Držba je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad
vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba preto predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus

possesionis, ako faktická moc nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorá vyjadruje
vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou.

10.9 V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/30/2010 v konaní o určenie vlastníckeho práva je
uvedené, že „Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný

originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.

Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý

faktický stav so stavom právnym.“

10.10 Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo

nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol
i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).

10.11 Veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13. mája 2024 pri

interpretácii ustanovení § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 OZ dospel k záveru, že „právny
titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho
nedostatokpreúčelyvydržaniasámosebenemôžezapríčiniťneoprávnenosťdržby.Rozhodujúcimvždy
bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol
iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

11.1 V danej veci sa navrhovatelia v 1. a v 2. rade domáhajú vydania uznesenia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Podľa názoru súdu je podstatné rozlišovať medzi tým,
či si vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam navrhovatelia uplatňujú z dôvodu, že toto vlastnícke
právo a) vydržali sami, bez ohľadu na držbu ich právnych predchodcov, b) vydržali ho sami, ale do ich

vydržacej doby je treba započítať aj oprávnenú držbu ich právnych predchodcov, alebo c) vydržali ho
ich právni predchodcovia. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade v podanom návrhu výslovne uviedli, že citované
nehnuteľnosti mali vydržať sami bez ohľadu na držbu ich právnych predchodcov. Skutkovo vymedzili,
že sporné nehnuteľnosti mali nadobudnúť na základe jednoduchej kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2007 odG. A. B. za kúpnu cenu 50 000,- Sk. Pri rešpektovaní 10 ročnej vydržacej doby mali navrhovatelia za to,
že označené nehnuteľnosti mali nadobudnúť vydržaním dňom 14.10.2017.

11.2 Ďalšia účastníčka v 12. rade bola v návrhu na začatie konania označená ako neznáma vlastníčka
G. A. B.. Preverením v registri obyvateľov bolo zistené, že menovaná v skutočnosti nie je neznámou
vlastníčkou, pretože lustráciou bolo zistené, že sa jedná o G. A. B., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. XXX/XX, O. – P..

11.3 V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania nie
je dôvodný a že ho je potrebné zamietnuť podľa § 359e ods. 2 CMP. Navrhovatelia v 1. a v 2.
rade sa snažili preukázať existenciu predpokladov uvedených v § 134 ods. 1, 3, 4 OZ, čo si
vyžaduje existenciu nasledovných zákonných predpokladov: a) oprávnenej držby, b) uplynutie
vydržacej doby a c) spôsobilého predmetu vydržania. Súd má výhrady k existencii hneď prvého
predpokladu uvedeného pod písmenom a), ktorým je oprávnená držba. V bodoch 10.1 až 10.11

odôvodnenia tohto uznesenia súd uvádza rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu
k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Možno v stručnosti len zopakovať, že oprávnená držba
sa zakladá na ospravedlniteľnom omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci;
ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho, ktorého prípadu od každého vyžadovať. Omyl

držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo z nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného
ustanovenia je právny omyl neospravedlniteľný. Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami
navrhovateľov bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie,
že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. Držiteľ nemôže mať počas vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom,

že mu vec alebo právo patrí. Dôležitá je aj skutočnosť, že držiteľ konal poctivo, teda, že za držanú vec
zaplatil dohodnutú sumu, alebo poskytol iné dohodnuté plnenie, prípadne, že preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie.
Navrhovatelia v 1. a v 2. rade v návrhu zdôraznili, že vydania uznesenia o potvrdení vydržania
opierajú o existenciu jednoduchej kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2007, ktorú ako kupujúci mali uzatvoriť

s predávajúcou G. A. B., ktorá podľa nimi uvedených skutočností v návrhu na začatie konania v čase
predaja nehnuteľností a ani následne nemala byť evidovaná na liste vlastníctva, o čom v čase
kúpy obaja navrhovatelia nemali vedomosť; kúpna cena mala byť dohodnutá vo výške 50 000,- Sk
a predávajúcej mala byť zaplatená. Následne mali obaja navrhovatelia vstúpiť do užívania stavby
a priľahlých pozemkov, teda do nehnuteľností, pričom mali mať poznatky, že pani B. označené

nehnuteľnosti dlhodobo užívala, považovali ju za vlastníčku pozemkov a stavby, a takto ich od nej
odkúpili. Zápis na liste vlastníctva neriešili, pretože ani nevedeli, že je to potrebné. Žiadna iná osoba
v čase odpredaja nehnuteľnosti neužívala a ani si nikdy nárok na ne neuplatňovala. Od 14.10.2007
už mali navrhovatelia všetky nehnuteľnosti v katastrálnom území E., zapísaných na LV č. XXX, LV č.
XXX, LV č. XXX a I. XXXX, spolu so stavbou so súpisným číslom XXX, nezapísanou na liste vlastníctva

a tvoriacou jeden celok s oplotením, užívať spoločne, v dobrej viere a bez toho, aby boli rušení zo
strany tretích osôb. Od roku 2008 na všetky tieto nehnuteľnosti majú platiť daň z nehnuteľnosti. Z týchto
dôvodov žiadali vydanie uznesenia o potvrdení vydržania s tým, že k vydržaniu došlo najneskôr ku dňu
14.10.2017. Z takto odôvodneného návrhu na začatia konania má súd za to, že držba navrhovateľov
v 1. a v 2. rade nie je oprávnená. K uzatvoreniu jednoduchej kúpnej zmluvy malo dôjsť dňa 14.10.2007

s predávajúcou G. A. B., ktorá bola vyhotovená v písomnej forme tak, ako je v podrobnostiach uvedené
v bode 4.3.1 odôvodnenia tohto uznesenia. Obaja navrhovatelia si pre súd z neznámych dôvodov
vôbec nepreverili, či označená predávajúca v skutočnosti je výlučnou alebo podielovou spoluvlastníčkou
citovaných nehnuteľností a spoliehali sa výlučne na užívací stav. V žiadnom prípade tak súd nemôže
mať za to, že konali s náležitou starostlivosťou a že by sa dopustili ospravedlniteľného omylu. Naopak,

ich konanie je súdom považované za ľahkovážne a vymykajúce sa logickému postupu. V kúpnej zmluve
sú strany uvedené len menom a priezviskom, označenie nehnuteľností je nedostatočné a k tomu
aj nečitateľné, výška kúpnej ceny mala byť dohodnutá v určitej nečitateľnej výške a v tejto zmluve
zároveňabsentuje,čikúpnacenabolareálnevyplatená,pričomnavrhovateliavtomtosmerenepredložili
súdu žiadne hodnoverné dôkazy (potvrdenie, výpis z účtu, prevodný príkaz a podobne). Argumentácia

oboch navrhovateľov, že nemali poznatky o tom, že predávajúca nie je zapísaná na príslušnom liste
vlastníctva, a že to ani neriešili, pretože to nepovažovali za potrebné, neobstojí. V tomto smere sa
poukazuje na bod 2.3 odôvodnenia tohto uznesenia, teda na LV č. XXXX, k.ú. a obec Dedinka,
na ktorom sú zapísaní obaja navrhovatelia ako podieloví spoluvlastníci v spoluvlastníckom podielekaždý z nich po 1 k celku nehnuteľnosti zapísanej na uvedenom liste vlastníctva, pričom za titul
nadobudnutia sa uvádza darovacia zmluva zo dňa 23.06.2004, na základe ktorej prebehlo vkladové
konanie na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor pod sp. zn. V 3141/04.Už z tohto právneho

úkonu, teda darovacej zmluvy zo dňa 23.06.2004 muselo byť obom navrhovateľom jasné, že zmluvný
prevod vlastníckeho práva, či už odplatný alebo bezodplatný, si bezpodmienečne vyžaduje preukázanie
vlastníckeho práva predávajúceho alebo darcu, a to na základe príslušného listu vlastníctva, a preto
ich argumentácia o neznalosti významu listu vlastníctva neobstojí. Občiansky zákonník platný a účinný
od roku 1991 vyžadoval podľa § 46 ods. 1 OZ pod sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu

podľa § 39 OZ, aby právny úkon po prevode vlastníctva k nehnuteľnosti bol uzatvorený v písomnej
forme a zároveň podľa § 37 ods. 1 OZ pod sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu vyžadoval
určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, v danom prípade kúpnej zmluvy, čo znamená predovšetkým
jasné a určité označenie strán a predmetu kúpnej zmluvy. Právna úprava bola vyjadrená v občianskom
zákonníku jasne a zrozumiteľne, a preto aj omyl navrhovateľov vychádzajúci z neznalosti celkom
jednoznačných a zrozumiteľných ustanovení Občianskeho zákonníka je posudzovaný ako právny omyl

neospravedlniteľný (rovnako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011 3M Cdo7/2010
a 3M Cdo 8/2010), čo má za následok, že navrhovatelia nemohli byť a ani neboli pri držbe sporných
nehnuteľností dobromyseľní. Výsledkom týchto úvah súdu, vyššie uvedených skutočností a citovaných
ustanovení je záver, že návrh nie je dôvodný, a preto ho bolo potrebné zamietnuť. Pre absenciu
prvého predpokladu vydržania, ktorým je dobromyseľnosť sa súd už ďalšími náležitosťami vydržania

nezaoberal.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.