Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/176/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123235618
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5123235618.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.
Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej,
v právnej veci žalobcu: ELPAS, s.r.o., so sídlom Divina 166, 013 31 Divina, IČO: 36 403 199, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale Žilina, právne zastúpenému: TOMANÍČEK & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, v konaní o žalobe na obnovu konania,

o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/114/2023 - 164 zo dňa 26.
júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/114/2023 - 164 zo dňa 26. júla 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou žalobu žalovaného na obnovu
konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX odmietol a druhou výrokovou
vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa žalobou na obnovu konania
doručenou súdu dňa 27.09.2023 v spojení s doplnením žaloby písomným podaním zo dňa 08.11.2023

domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XX/
XXXX a po povolení obnovy konania žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V žalobe uviedol, že Okresný súd Žilina rozsudkom sp.
zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.09.2021 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 307.000,-
Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 307.000,- Eur od 01.01.2021 do zaplatenia,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalovanému v rozsahu 100 %. Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa
23.11.2022 rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.09.2021 potvrdil.
ProtivyššieoznačenémurozsudkuOkresnéhosúduŽilinavspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽiline
podal žalovaný žalobu na obnovu konania z dôvodov podľa ustanovenia § 397 písm. a) a b) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný podanie žaloby na obnovu konania
odôvodnil tým, že žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XX/
XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 307.000,- Eur titulom náhrady škody, ktorá suma
predstavuje finančné prostriedky, ktoré žalovaný vybral z účtu žalobcu v snahe predísť ďalšiemu
poškodzovaniu spoločnosti druhým konateľom A. C.. Zo strany žalovaného išlo o tzv. preventívny zásah,
čo predstavovalo základný bod jeho procesnej obrany. Žalovaný v pôvodnom konaní tvrdil, že druhý

konateľ a spoločník žalobcu A. C. bez zdokladovania účelu a bez primeraného protiplnenia vyberal
z bežného účtu žalobcu finančné prostriedky. Tieto sa fiktívne kumulovali v pokladni spoločnosti, alefyzicky vždy chýbali. A. C. výbery finančnej hotovosti a ich účel nikdy nezdokladoval, a to napriek
výzvam žalovaného. Súčasne si A. C. previedol v roku 2022 bez súhlasu žalovaného a primeraného
protiplnenia všetok majetok na svoju spoločnosť D. B., s. r. o. IČO: XX XXX XXX, a to konkrétne osobné

motorové vozidlá s označeným evidenčným číslom. Odo dňa 18.11.2020 začal A. C. používať svoj
súkromný bankový účet, na ktorý si nechal poukazovať úhrady príjmov žalobcu, aby tak zamedzil prístup
žalovanémukpríjmomspoločnosti.Dôkazomjeoznámenienafinančnúsprávuoúčtochpoužívanýchna
podnikanie platiteľa s označeným číslom účtu, pričom A. C. sám rozhodoval o všetkých ekonomických
a účtovných transakciách spoločnosti bez vedomia žalovaného. Žalovaný uviedol, že A. C. odmietol

sprístupniť žalovanému informácie o záležitostiach spoločnosti a neumožnil mu nahliadnuť do účtovných
dokladov. Disponoval všetkými dokumentmi a finančnými prostriedkami, ktoré si buď vybral osobne
alebo previedol na svoju spoločnosť D. B., s. r. o., kde je jediným spoločníkom a konateľom. Za účelom
preukázania obratu žalobcu predložil daňové priznanie k DPH za rok 2021.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný v podanej žalobe na obnovu

konania uviedol, že Okresný súd Žilina zamietol dôkazný návrh na vyžiadanie účtovných záznamov
o pohyboch v pokladni spoločnosti na preukázanie, akým spôsobom boli zaúčtované výbery A. C.,
ako sú dotácie a výbery finančných prostriedkov. Celkovo v priebehu rokov 2017 až 2019 konaním
A. C. malo dôjsť k výberu finančných prostriedkov vo výške presahujúcej sumu 1.000.000,- Eur, a to
nevydokladovanými výbermi, prevodmi na iné právnické osoby, v ktorých má A. C. majetkovú účasť

alebo na osobné účty A. C.. Ani v jednom prípade o použití finančných prostriedkov nerozhodlo
valné zhromaždenie žalobcu a je zrejmé, že tieto finančné transakcie boli realizované v rozpore so
zásadami účtovníctva a záujmami spoločnosti žalobcu. Poukázal na dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu
XXXX/XX/XXXX. Napriek procesnému návrhu okresný súd odmietol vykonať návrh na dokazovanie
vyžiadaním účtovníctva žalobcu a bankových výpisov. Žalovaný poukázal na rozporuplné závery

konajúcich súdov, predovšetkým pokiaľ ide o odsek 6 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline
a odsek 39 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina. Okresný súd Žilina na základe vykonaného
dokazovania na jednej strane konštatoval, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o nutnosti jeho
konania ako preventívneho charakteru, avšak nevylúčil, že zo strany žalovaného mohlo ísť o preventívny
zásah na ochranu záujmov spoločnosti, kedy v prípade preukázania by mohol byť daný liberačný

dôvod pre žalovaného vo vzťahu k náhrade škody. Dôvod odmietnutia procesnej obrany však spočíval
predovšetkým v tom, že podľa názoru Okresného súdu Žilina účtovné záznamy D., B. a záznamy z
osobného účtu A. C. síce preukazujú, že transakcie prebiehali, ale nepreukazujú, že sú neodôvodnené
resp.protiprávne,apretonavrhnutédôkazynevykonal.Suvedenýmizávermikonajúcichsúdovžalovaný
nesúhlasí.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že na základe oznámenia žalovaného
Národná centrála osobitných druhov kriminality vedie konanie pre zločin legalizácie výnosu z trestnej
činnosti pod ČVS: C./E.. Žalovaný poukazoval na to, že až vďaka nemu sa podarilo zabezpečiť
dôkazy, ktoré potvrdzujú tvrdenia o poškodzovaní záujmov spoločnosti A. C., ozrejmiť výbery financií

A. C. a zdokladovať ich, na čo rezignoval ako okresný súd v základnom konaní, tak aj krajský súd
v odvolacom konaní. Žalovaný nemal objektívne prístup k týmto záznamom, nakoľko osobný účet
A. C. a účet obchodnej spoločnosti B., B., ktorej je A. C. konateľom a spoločníkom, sú chránené
bankovým tajomstvom. Vzhľadom na rozsiahlosť záznamov účtovnej povahy a výpisov z bankových
účtov A. C. a jeho spriaznených osôb, k žalobe priložil len ich časť a navrhol, aby súd pripojil do

konania kópiu vyšetrovacieho spisu ČVS: C./E., v ktorom sú zdokladované neoprávnené transakcie
od žalobcu cez osobný účet A. C. až po jeho spriaznené osoby D. B., s. r. o. a B., B.. Keďže tieto
informácie podliehali bankovému a daňovému tajomstvu a prístup k účtovným dokladom spoločnosti bol
žalovanému znemožnený, uvedené dôkazy mu boli poskytnuté až orgánmi činnými v trestnom konaní
pod ČVS: C./E., ktoré ich žalovanému sprístupnili a poskytli na základe žiadosti zo dňa 28.06.2023

a po úhrade poplatku za vyhotovenie kópií. Nakoľko sa ani súdy nezaoberali procesným návrhom na
vykonanie týchto dôkazov, žalovaný nemal pred uvedeným dátumom k týmto dôkazom prístup. Do
trestného konania boli poskytnuté až šetrením finančnej správy na základe dotazu orgánov činných
v trestnom konaní. Dokladmi, ako sú daňové priznania, zmluvy, pokladničné knihy, záznamy z účtov
obchodných spoločností spriaznených s A. C., záznamy z osobných účtov a pod., sa preukazuje

skutočnosť, že A. C. dlhodobo poškodzuje spoločnosť žalobcu.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec
aplikoval ustanovenia § 397 písm. a) a b), § 400, § 403 ods. 1, 2 a § 413 ods. 1 písm. a) a e) CSP, pričompo preskúmaní žaloby dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by žalobu na obnovu konania podal
včas, čo je dôvodom pre odmietnutie žaloby na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 413 ods. 1 písm.
a) CSP. Zároveň ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu žalovaného na obnovu konania

odmietol bolo, že túto považoval za zjavne nedôvodnú (§ 413 ods. 1 písm. e/ CSP), t. j. mal za to, že
nie sú dané dôvody na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 397 CSP.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že žalovaný v bode
V. žaloby na obnovu konania uviedol, že dôkazy boli žalovanému poskytnuté až orgánmi činnými v

trestnom konaní pod ČVS: C./E., ktoré ich žalovanému sprístupnili a poskytli na základe žiadosti zo dňa
28.06.2023 a po úhrade poplatku za vyhotovenie kópií, kde ako dôkaz vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré
majú svedčiť o tom, že žaloba bola podaná včas, žalovaný označil žiadosť na OČTK na poskytnutie
kópií dôkazov. Vo vzťahu k zachovaniu subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania súd
prvej inštancie potom konštatoval, že žalovaný v skutkovej rovine náležite netvrdil ani nepreukázal,
kedy sa dozvedel o dôvode obnovy konania, resp. kedy ho mohol uplatniť. Pokiaľ žalovaný odkazoval

na žiadosť na OČTK o poskytnutie kópií dôkazov, tak v prílohách žaloby na obnovu konania predložil
výlučneelektronickúkomunikáciuz28.06.2023,zobsahuktorejvyplýva,žeF.F.F.G.,staršívyšetrovateľ
oddelenia Stred, odbor finančného vyšetrovania, Národná centrála osobitných druhov kriminality PPZ
oznamuje pani F. H. na elektronickú adresu I. skutočnosti týkajúce sa vyhotovenia kópií spisu ČVS:
C./E.. Podľa záverov súdu prvej inštancie z predloženej listiny nevyplýva, že by bola žiadosťou

žalovaného adresovanou OČTK s cieľom poskytnutia kópií dôkazov, o ktoré žalovaný opiera žalobu na
obnovu konania, keď z tejto listiny vôbec nevyplýva, že by išlo o komunikáciu medzi vyšetrovateľom
a žalovaným, resp. jeho zástupcom. Súd prvej inštancie uzavrel, že zo skutkových tvrdení žalovaného a
nímpredloženýchlistinnýchdôkaznýchprostriedkovtaknemožnojednoznačneustáliť,kedysažalovaný
mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. kedy ho mohol uplatniť. Na základe uvedeného súd

prvej inštancie konštatoval, že žalovaný bezpochyby nepreukázal, že žalobu na obnovu konania podal
včas, konkrétne v lehote troch mesiacov, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania alebo
odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Z dôkazných prostriedkov predložených žalovaným nevyplýva, že o
vyhotovenie fotokópií dôkazov žiadal OČTK dňa 28.06.2023 a zo skutkových tvrdení žalovaného, ani
z predložených dôkazov nevyplýva, kedy boli žalovanému tieto dôkazy sprístupnené. Podľa súdu prvej

inštancie nie je vylúčené, že žalovaný sa mohol dozvedieť o tvrdenom dôvode obnovy konania už skôr,
nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu ČVS: C./E..

8. Súd prvej inštancie zároveň považoval žalobu žalovaného na obnovu konania za zjavne nedôvodnú,
pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby na

obnovu konania preukázať, či už to v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) alebo v zmysle ustanovenia
§ 397 písm. b) CSP, žalovaný v žalobe na obnovu konania jednoznačne neidentifikoval. Podľa súdu
prvej inštancie z obsahu žaloby na obnovu konania možno dovodiť, že takýmto dôkazom má byť prehľad
účtu A. C. označeného čísla. Vo vzťahu k tomuto dôkazu žalovaný uviedol, že vzhľadom na rozsiahlosť
dôkazu nepripája prehľad účtu A. C., ale žiada súd, aby pripojil do konania vyšetrovací spis, kde sa

nachádzajúvšetkydôkazykľúčovéprerozhodnutievtejtovecisamej,ktorésúinakrozsiahle.Podľasúdu
prvej inštancie ani prípadná rozsiahlosť dôkazného materiálu však nezbavuje stranu povinnosti predložiť
súdu dôkazy, ktoré vo veci navrhuje vykonať. Za efektívny a dostatočne určitý dôkazný návrh súd prvej
inštancie nepovažoval výlučne označenie vyšetrovacieho spisu, v ktorom sa majú inak nešpecifikované
dôkazy nachádzať. Zo skutkových tvrdení žalovaného bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že k

obsahu vyšetrovacieho spisu mal prístup, že si zabezpečoval fotokópie dôkazov z tohto spisu, preto nič
nebránilo žalovanému, aby v žalobe na obnovu konania jednotlivé dôkazy, o ktoré dôvodnosť žaloby na
obnovu konania opiera, riadne identifikoval a zároveň tieto súdu aj predložil.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zo skutkových tvrdení žalovaného vyplýva, že dôkazmi,

ktorými žalovaný má záujem odôvodniť žalobu na obnovu konania, sú výpisy z bankového účtu
A. C., resp. účtovníctvo spoločnosti žalobcu, ku ktorému žalovaný podľa svojho vyjadrenia nemal
prístup, resp. ktoré mu A. C. odmietol sprístupniť. V časti žaloby na obnovu konania označenej
ako nové dôkazy a skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci samej taktiež nedošlo zo strany
žalovaného k jednoznačnej identifikácii dôkazov, ktorými návrh na obnovu konania odôvodňuje s

výnimkou predložených listín označených ako kúpna zmluva, daňové priznanie A. C., objednávka B.
s faktúrami a výdavkovými pokladničnými dokladmi, záznam z osobného účtu A. C., ktoré sa majú
nachádzať v trestnom spise, pokladničná kniha a výpis z obchodného registra B., B. a účtovná závierka
spoločnosti D., B. za rok 2021. Žalovaný však zároveň uviedol, že až vďaka trestnému konaniuvedenému na základe jeho oznámenia pre zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti pod ČVS: C./E. sa
podarilo zabezpečiť dôkazy, ktoré potvrdzujú tvrdenia o poškodzovaní záujmov spoločnosti A. C. tým, že
sa podarilo ozrejmiť výbery týchto financií a zdokladovať ich, na čo rezignoval okresný súd v základnom

konaní, ako aj krajský súd v konaní odvolacom. Žalovaný ďalej uviedol, že objektívne nemal prístup k
týmto záznamom, nakoľko tak osobný účet A. C., ako aj účet obchodnej spoločnosti B. sú chránené
bankovým tajomstvom. K uvedeným dôkazom sa žalovaný vyjadroval aj v Článku V. ods. 24 žaloby na
obnovu konania, v ktorom uviedol, že uvedené dôkazy boli žalovanému poskytnuté až orgánmi činnými v
trestnom konaní, ktoré ich žalovanému sprístupnili a poskytli na základe žiadosti z 28.06.2023. Nakoľko

podliehali tieto informácie bankovému tajomstvu, daňovému tajomstvu, prístup k účtovným dokladom
spoločnosti mu bol znemožnený. Nakoľko ani súdy sa nezaoberali procesným návrhom na vykonanie
týchto dôkazov, žalovaný nemal pred uvedeným dátumom k nim prístup. Do trestného konania boli
poskytnuté až šetrením finančnej správy na základe dotazu orgánov činných v trestnom konaní. Ďalej
žalovaný uviedol, že má ísť o doklady ako daňové priznania, zmluvy, pokladničné knihy, záznamy z
účtov obchodných spoločností spriaznených s A. C. a záznamy z osobných účtov a pod., ktorými má

byť preukázaná skutočnosť, že A. C. dlhodobo poškodzuje spoločnosť žalobcu.

10. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný dôkazy, ktorými odôvodňuje žalobu na obnovu konania s
odkazom na ustanovenie § 397 písm. a) a b) CSP náležite neidentifikoval, ale ich označil iba popisným
spôsobom(daňovépriznania,zmluvy,pokladničnéknihy,záznamyzúčtovnýchobchodnýchspoločností,

záznamy z osobných účtov, účtovníctvo žalobcu, atď.). Zároveň zo skutkových tvrdení žalovaného podľa
súdu prvej inštancie vyplýva, že má ísť o dôkazy, vykonanie ktorých žalovaný navrhoval už v pôvodnom
konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX, avšak súd prvej inštancie návrh
na vykonanie dokazovania predložením účtovníctva žalobcu zamietol, hoci tým mohla byť preukázaná
dôvodnosť preventívneho zásahu žalovaného už v základnom konaní. Teda zo skutkových tvrdení

žalovaného vôbec nevyplýva, že sú tu konkrétne dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného
konania, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, resp. že možno vykonať
konkrétne dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, v obidvoch prípadoch za podmienky,
že môžu privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie konštatuje, že
všetky dôkazy, na ktoré v neurčitej popisnej rovine žalovaný poukazuje v žalobe na obnovu konania,

sú dôkazmi, ktoré žalovaný navrhoval vykonať, resp. mohol navrhnúť vykonať už v pôvodnom konaní.
Samotná skutočnosť, že žalovaný sám nevedel zabezpečiť tieto dôkazné prostriedky z dôvodu, že
k nim nemal prístup, resp. tieto podliehali bankovému alebo obchodnému tajomstvu, neznamená, že
v pôvodnom konaní nemohol učiniť relevantný dôkazný návrh na ich zabezpečenie zo strany súdu.
Podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že súd dôkazné návrhy žalovaného zamietol, neznamená, že

žalovaný tieto dôkazy bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, resp. že sa môžu vykonať
dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní vykonané byť nemohli, čo by zakladalo dôvod na obnovu konania v
zmysle ustanovenia § 397 písm. a) a b) CSP. Súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania odmietol
podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP s tým, nenavrhnutie vykonania relevantných dôkazov, o ktorých
je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť už v pôvodnom konaní (účtovníctvo žalobcu, výpisy z účtu A.

C.), resp. zamietnutie týchto dôkazných návrhov zo strany súdu, nie je za situácie, kedy žalovaný
nadobudol možnosť dispozície s týmito dôkaznými prostriedkami, dôvodom na obnovu konania v zmysle
ustanovenia § 397 písm. a) a b) CSP.

11.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1CSPažalobcovi,ktorýbolvkonaní

v celom rozsahu úspešný, priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu
100 %.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol
rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP s tým,

že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zároveň
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalovaný v odvolaní uviedol, že pokiaľ mal

súd prvej inštancie pochybnosť o tom, kedy začala plynúť subjektívna lehota na podanie žaloby na
obnovu konania a podaná žaloba mu nedávala dostatočný podklad k skúmaniu uvedenej otázky,
resp. bola v tejto časti neúplná alebo nejasná, mal využiť procesný postup uvedený v ustanovení
§ 129 CSP a vyzvať žalovaného na odstránenie nedostatkov podania, keďže v zmysle § 406 CSPide o jednu z podstatných náležitostí žaloby na obnovu konania. Nevyužitie tohto postupu zakladá
vadu konania, ktorej dôsledkom je, že žalovanému bol odopretý prístup k spravodlivému súdnemu
konaniu a odmietnutý prístup k spravodlivosti bez existencie zákonného dôvodu. Podľa žalovaného

z hľadiska zachovania subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, ktorá je stanovená
na dobu troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu, mohol o dôvode obnovy dozvedieť, je
z ustanovenia § 403 CSP zrejmé, že plynutie tejto lehoty je viazané na existenciu určitých znalostí
subjektu o existencii dôvodov, ktoré podanie žaloby na obnovu konania zakladajú. Žalovaný poukázal
na to, že znalosť o existencii dôvodov zakladajúcich dôvodnosť podania návrhu mohol nadobudnúť

výlučne realizáciou oprávnení poškodeného v zmysle § 46 a nasl. Trestného poriadku, kde jedným
z týchto oprávnení je aj možnosť nahliadať do spisu. Napriek existencii tohto oprávnenia je zrejmé,
že k jeho realizácií nedochádza na denno-dennej báze, ale v určitých časových úsekoch. Až vyššie
uvedeným spôsobom a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v pôvodnom (obnovovanom) konaní
z dokladov zadovážených v rámci trestného vyšetrovania žalovaný nadobudol konkrétne vedomosti o
dôvodnosti jeho preventívneho zásahu a mohol konštatovať, že sa potvrdili jeho pôvodné podozrenia o

nehospodárnom konaní A. C. pri výkone funkcie konateľa na úkor žalovaného ako spoločníka. Žalovaný
uviedol, že v trestnom konaní vedenom na Národnej centrále osobitných druhov kriminality pod ČVS: C./
E. bola zabezpečená časť účtovníctva spoločnosti, pričom skúmaním výberov a účtovných záznamov
je možné sa dopracovať k zisteniam, ktoré vyplývajú aj zo znaleckého posudku č. 10/2024 zo dňa
22.04.2024 a ktoré skutočnosti neboli v čase právoplatnosti rozhodnutia známe. Jedným z nových

dôkazov vo vyšetrovacom spise ČVS: C./E., ktorého potreba vykonania je zrejmá aj zo žaloby na
obnovu konania, je teda aj znalecký posudok č. 10/2024 zo dňa 22.04.2024, ktorý v čase právoplatnosti
rozhodnutia neexistoval. Tento preukazuje nedôvodnosť výberov A. C. a súčasne potvrdzuje vykonanie
účtovných operácií bez existencie reálnych podkladov a mohol by privodiť pre žalovaného priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Navyše sa rozsah zabezpečených dôkazov v priebehu trestného vedeného pod

ČVS: C./E. vyvíja a v jeho priebehu sú zabezpečované ďalšie dôkazy, sú zisťované nové skutočnosti,
ktorédôvodnosťpreventívnehozásahuzostranyžalovanéhopotvrdzujú.Žalovanýnavrhol,abyodvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

13. K odvolaniu pripojil znalecký posudok č. 10/2024 zo dňa 22.04.2024 a doručenky z vyšetrovacieho
spisu, z ktorých má podľa žalovaného vyplývať, že orgány činné v trestnom konaní mu sprístupnili
dôkazy, z ktorých mohol nadobudnúť vedomosť o konkrétnych skutočnostiach a ktoré mu boli v čase
pôvodného konania inak neznáme, až po uhradení poplatku za vyhotovenie kópií. Ich sprístupnenie
bolo predmetom e-mailovej komunikácie zo dňa 28.06.2023 medzi vyšetrovateľkou a advokátskou

koncipientkou právneho zástupcu žalovaného. Konkrétne, z týchto doručeniek vyplýva, že dňa
20.07.2023 bola žalovanému sprístupnená účtovná agenda, dňa 18.10.2023 znalecký posudok č.
16/2023 a nakoniec až dňa 07.05.2024 znalecký posudok č. 10/2024.

14. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie v rozsahu
danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým odmietol žalobu na obnovu konania z dôvodov daných v § 413 ods. 1 písm. a) a písm.
e) CSP a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
XXXX/XX/XXXX si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 307.000,- Eur
s príslušenstvom, ktorú mal žalovaný spôsobiť ako konateľ spoločnosti žalobcu tým, že bez rozhodnutia
valného zhromaždenia a bez akéhokoľvek súhlasu a vedomosti druhého konateľa a spoločníka žalobcu
A. C. vykonal výbery z účtu žalobcu v celkovej výške 307.000,- Eur.

18. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.09.2021,
odvolací súd zistil, že konajúci súd v pôvodnom konaní žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a priznal
mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom v odôvodnení rozhodnutiak dôkazným návrhom žalovaného, týkajúcich sa zabezpečenia výpisov z účtu za účelom preukázania
konania A. C. uviedol, že: „tento nie je stranou konania a z výpisov z účtu nie je možné automaticky
konštatovať oprávnenosť a účel výberov ním vykonaných ... samotný výber, či prevod neznamená,

že ide o výber neoprávnený, ktorý by poškodzoval žalobcu alebo žalovaného ...“ Krajský súd v Žiline
rozsudkom sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 23.11.2022 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn.
XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.09.2021, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia (odsek 38.) vyplýva,
že sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal dôkazy navrhované žalovaným ohľadom
zabezpečenia bankových výpisov za účelom zdokumentovania finančných tokov spoločnosti a úbytku

finančných prostriedkov v dôsledku činnosti druhého konateľa A. C. a uviedol, že: „Ak by aj výsledkom
takéhoto prípadne vykonaného dokazovania bol záver potvrdzujúci tvrdenia žalovaného o tom, že aj zo
strany druhého konateľa dochádza k poškodzovaniu spoločnosti žalobcu, nič by to nemohlo zmeniť na
vecne správnom závere okresného súdu, že v danom prípade nie je možné konštatovať, že by zo strany
žalovaného išlo o preventívne konanie. Svojvoľné výbery z účtu žalobcu predsa samé o sebe nemôžu
byť vhodným opatrení na odvrátenie škody.“

19. Ďalej odvolací súd zistil, že žalovaný k žalobe na obnovu konania pripojil ako listinné dôkazné
prostriedky mimoriadny výpis z podnikateľského účtu žalobcu za obdobie od 01.01. do 31.12.2020 (č.
l. 9 a nasl. spisu), tabuľky dokladujúce nevyplatené pohľadávky za rok 2018, výbery A. C. v hotovosti,
prevody na B. a prevody na združenie C. (č. l. 13 až 14 spisu), príjmový pokladničný doklad z 20.01.2017

(č. l. 15 spisu), prehľad transakcií na účte žalobcu a doklady o hotovostných výberoch (č. l. 16 a nasl.
spisu), tabuľky sumarizujúce výbery A. C. v rokoch 2018, 2019 a 2017 (č. l. 26, 27 spisu), pokladničnú
knihu (č. l. 28 a nasl. spisu), faktúry č. 1/2018 a 2/2018 vystavené spoločnosťou B., B. spolu s dokladmi
o ich úhrade (č. l. 41 až 44 spisu) vrátane objednávky z 02.01.2018, Kúpnu zmluvu z 10.01.2019 (č .l. 45
a nasl. spisu), faktúru č. 1082022 (č. l. 48 spisu), Kúpno-predajnú zmluvu z 08.04.2022 (č. l. 49 spisu),

prílohu k OF 108/2022 - odpredaj motorových vozidiel (č. l. 50 spisu) a daňové priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby A. C. (č. l. 51 a nasl. spisu), elektronickú komunikáciu F. F. F. G. s pani F. H. z 28. júna
2023 (č. l. 111 spisu), Správu Daňového úradu Žilina z 12.06.2023 adresovanú Okresnému riaditeľstvu
Policajného zboru v Žilina (č. l. 112 spisu). K doplneniu žaloby zo dňa 08.11.2023 pripojil pokladničnú
knihu žalobcu za obdobie od 01.01. do 31.12.2017 (č. l. 130 spisu).

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Podľa § 397 písm. a), b) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,

ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

22. Podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne
nedôvodná.

23. Predpokladom povolenia obnovy konania, t. j. konania, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté
je splnenie zákonných procesných podmienok upravených v ustanovení § 397 až 408 CSP. Súd prvej
inštancie preto správne posudzoval naplnenie týchto zákonných podmienok, t. j. či žaloba na obnovu
smerujeprotirozhodnutiu,protiktorémujeprípustná,čiboladodržanázákonnálehotanapodaniežaloby
a či sa jedná o prípustný dôvod obnovy konania.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaného dospel k záveru, že
súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie a svoje
rozhodnutie, ktorým v súlade s § 413 ods. 1 písm. e) CSP odmietol žalobu na obnovu konania ako
zjavne nedôvodnú, náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi

rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v tejto časti (pokiaľ ide o odmietnutie žaloby na obnovu
konania ako zjavne nedôvodnej) stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.25. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa má dosiahnuť náprava právoplatného
rozhodnutia súdu v prípade, ak existujú závažné okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť tohto
rozhodnutia. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je zároveň inštitútom, ktorý narušuje

princíp právnej istoty sporových strán, pokiaľ ide o právoplatné rozhodnutie súdu, preto má povahu
výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie
zásady „ne bis in idem“, zabezpečujúcej právnu istotu strán sporu, je jej prípustnosť daná zákonom len
z presne vymedzených dôvodov upravených v ustanovení § 397 CSP.

26. Zo spisu vyplýva, že žalovaný uplatnil žalobu na obnovu konania z dôvodu podľa § 397 písm.
a) CSP. V zmysle tohto zákonného ustanovenia dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia
skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať viaceré podmienky. Okrem
zákonnej podmienky, že musí ísť o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré strana oprávnená na
podanie žaloby na obnovu konania nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a podmienky, že
tieto musia byť spôsobilé privodiť strane pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, z dikcie

ustanovenia § 397 písm. a) CSP zároveň vyplýva, že musí ísť len o také skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania.

27. Odvolací súd, plne sa stotožňujúc so závermi súdu prvej inštancie, že podľa skutkových tvrdení
žalovaného uvedených v žalobe išlo o dôkazy, vykonanie ktorých žalovaný navrhoval už v pôvodnom

konaní, dopĺňa, že žalovaným označené dôkazy pochádzajúce z vyšetrovacieho spisu sa viažu k
tvrdenému neoprávnenému nakladaniu s majetkom žalobcu zo strany druhého konateľa A. C., ktoré
však nebolo skutkovým základom nároku uplatneného žalobcom v pôvodnom konaní, preto v tomto
prípade nejde ani o dôkazy s predmetom pôvodného konania priamo súvisiace.

28. Žalovaný uplatnil žalobu na obnovu konania aj z dôvodu podľa § 397 písm. b) CSP. Na rozdiel od
dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila
svoju dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych
dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. (Ako typický príklad tu možno uviesť
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňoval vykonať jeho výsluch, či strata listiny

a pod.) Uvedené situácia však v tomto prípade nenastala, pretože tak, ako správne uviedol aj súd prvej
inštancie,samotnáskutočnosť,žežalovanýsámnevedelzabezpečiťtietodôkaznéprostriedkyzdôvodu,
že k nim nemal prístup, resp. tieto podliehali bankovému tajomstvu, neznamená, že v pôvodnom konaní
nemohol učiniť relevantný dôkazný návrh na ich zabezpečenie zo strany súdu. V tomto kontexte je
zároveň nutné zdôrazniť, že pokiaľ žalovaný v pôvodnom konaní dôkazný návrh učinil, dôvodom na

povolenie obnovy konania v zmysle § 397 ods. 1 písm. b) CSP však nemôže byť skutočnosť, že jeho
dôkazný návrh bol konajúcim súdom zamietnutý.

29. Ako vyplýva, z vyššie citovaných odôvodnení rozhodnutí súdov prejednávajúcich vec v pôvodnom
konaní, žalovaný v pôvodnom konaní, odvolávajúc sa na svoju procesnú obranu o nutnosti vykonať

preventívny zásah pred úbytkom finančných prostriedkov v spoločnosti žalobcu v dôsledku činnosti
druhého konateľa A. C., navrhoval vykonanie dokazovania zabezpečením bankových výpisov a ďalších
listín za účelom zdokumentovania finančných tokov spoločnosti, pričom súdy v pôvodnom konaní
dokazovanie v tomto smere nevykonali.

30. Vychádzajúc z obsahu argumentácie žalovaného v konaní o povolenie obnovy konania odvolací
súd vyhodnotil, že námietky žalovaného smerujú skôr k procesnému postupu súdu v pôvodnom konaní,
ktorý návrh žalovaného na vykonanie dokazovania zamietol. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že
obnovoukonaniamožnozapodmienokustanovenýchvzákonedosiahnuťnápravuvoveci,vktorejnebol
skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa však

nemožno domáhať nápravy, prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci, alebo nesprávnosti
procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru
namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Preto povolenie obnovy s tým, aby súd následne po
povolení obnovy prehodnotil už právoplatné rozhodnutie vo veci samej vydané v pôvodnom konaní,
v tomto prípade neprichádza do úvahy.

31. Odvolací súd pri hodnotení splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania podľa § 397 písm.
a) a písm. b) CSP sa po preskúmaní veci stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že všetky dôkazy,
na ktoré v neurčitej popisnej rovine žalovaný poukazoval v žalobe na obnovu konania, sú dôkazmi,ktoré žalovaný navrhoval vykonať, resp. mohol navrhnúť vykonať už v pôvodnom konaní. Súd prvej
inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď vyhodnotil žalobu
žalovaného na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú. Aj podľa odvolacieho súdu nemožno prisvedčiť

žalovanému, že v podanej žalobe na obnovu konania označil také dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní, resp. že existujú dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní vykonané byť nemohli,
čo by zakladalo dôvod na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) a písm. b) CSP.

32. Odvolací súd tiež konštatuje, že v zmysle judikatúry pre prípustnosť žaloby na obnovu konania

podľa § 397 písm. a) CSP platí, že musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas
pôvodnéhokonania,t.j.dovyhlásenia,resp.vydaniarozhodnutia(viď.rozhodnutieNajvyššiehosúduSR
sp. zn. XXXX/XX/XXXX). Hoci žalovaný v podanom odvolaní označil ďalší nový dôkaz, keď k odvolaniu
pripojil znalecký posudok č. 10/2024 zo dňa 22.04.2024 s tvrdením, že tento nemohol bez svojej viny
predložiť už v pôvodnom konaní, uvedené nepostačuje pre prijatie záveru, že na základe tohto dôkazu
je obnova konania prípustná. Z predmetného znaleckého posudku č. 10/2024 a žalovaným predloženej

fotokópie doručenky je zrejmé, že znalecký posudok bol vypracovaný dňa 22.04.2024 a žalovanému bol
doručený dňa 07.05.2024, teda nejedná sa o dôkaz, ktorý existoval v čase pôvodného konania. Navyše
žalovaný, napriek tomu, že predmetný znalecký posudok mu bol preukázateľne doručený už pred
vydaním napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania odmietol, na
tentopoprvýkrátpoukázalažvpodanomodvolaní,tedanievžalobenaobnovukonania,akotvrdí.Pokiaľ

žalovaný spoliehal na to, že súd prvej inštancie zabezpečí vyžiadanie vyšetrovacieho spisu v označenej
trestnej veci a sám si vyhľadá potrebné dôkazy, odvolací uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia správne poukázal na to, že ani prípadná rozsiahlosť dôkazného materiálu
nezbavuje stranu povinnosti označiť a predložiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať, včas. Žalovaný o tomto
dôkaze vedel minimálne od 07.05.2024, kedy mu bol znalecký posudok doručený a napriek uvedenému

ho súdu predložil až spolu s podaným odvolaním.

33. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného
uplatnená s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Odvolací súd

žalovaným predložený ďalší dôkaz nepovažoval za prostriedok procesného útoku, ktorý žalovaný
nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP). Keďže pri
uplatnení uvedeného neboli splnené podmienky pre prostriedky procesného útoku, ktoré v zmysle § 366
CSP možno použiť v odvolacom konaní, odvolací súd pri rozhodovaní na tento ďalší dôkaz žalovaného
uplatnený až v podanom odvolaní neprihliadal.

34. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie správne zvolil postup podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP, keď žalobu na obnovu konania ako
zjavne nedôvodnú uznesením odmietol, pretože žalovaným predložené nové dôkazy, ktoré boli, resp.
mohli byť uplatnené už v pôvodnom konaní, nespĺňali všetky pre prípustnosť obnovy konania zákonom

vyžadované podmienky uvedené v § 397 písm. a) a písm. b) CSP.

35. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej
inštancie, ktorý bez predchádzajúcej výzvy žalovaného na doplnenie podstatných náležitostí žaloby na
obnovu konania uvedených v ustanovení § 406 CSP odmietol podanú žalobu aj z dôvodu nepreukázania

zachovania subjektívnej lehoty u žalovaného na podanie žaloby na obnovu konania včas (§ 413 ods. 1
písm. a/ CSP), odvolací súd uvádza, že námietka žalovaného sa v tejto časti javí ako dôvodná, keď súd
prvejinštanciebezvyužitiapostupuvzmysle§129CSPavyzvaniažalovanéhonadoplnenieskutočností
svedčiacich o včasnom podaní žaloby, podanie vo veci samej odmietol.

36. Aj keby na základe uvedeného konštatovania odvolacieho súdu eventuálne prichádzalo do úvahy
zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní z dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP, odvolací súd dospel k záveru, že na odmietnutie žaloby na obnovu konania postačovalo naplnenie
už jedného z dôvodov uvedených v § 413 ods. 1 písm. a) až e) CSP. Keďže v danej veci bol naplnený
dôvod pre odmietnutie žaloby podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP, odvolací súd považoval rozhodnutie súd

prvej inštancie za vecne správne. Z uvedeného dôvodu odvolací súd potom ďalšie odvolacie argumenty
žalovaného podrobne nevyhodnocoval, keď aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že súd
nemusíodpovedaťnakaždúnámietkualeboargument,aleibanatie,ktorémajúvýznamprerozhodnutie
(napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. J. XX/XX zo dňa 16.03.2005).37. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu na obnovu

konania odmietol, ako aj v závislom výroku o náhrade trov, je vecne správne, preto ho odvolací súd
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca nebol v konaní právne zastúpený, ani mu v konaní
žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto žalobcovi ako úspešnej strane v odvolacom konaní proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uvedený postup je odrazom
procesnej ekonómie, vyjadrenej aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. XXXX/XX/
XXXX, v zmysle ktorého „Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konanížiadnenevznikli,jevsúladesčl.17základnýchprincípovCSP,zakotvujúcimprocesnúekonómiu,
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva“.

39. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)