Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124207102
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124207102.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7 16C/69/2024

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: Mestské služby Topoľčany,
s.r.o., so sídlom Nám. M.R. Štefánika 1, Topoľčany, IČO: 44 818 378 proti žalovaným: 1.) A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., 2.) E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., v konaní o
vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

2 16C/69/2024

I. Žalovaní v 1.) a 2.) rade sú povinní vypratať dvojizbový byt II. kategórie v D., F. G. C. H. XXXX/XX na
1. B., číslo bytu 4. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, bez pridelenia bytovej náhrady.

II. Žalobcovi sa proti žalovaným v 1.) a 2.) rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania, ktorú sú
povinní žalovaní v 1.) a 2.) rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

6 16C/69/2024

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby žalovaní v 1.) a 2.) rade (ďalej len „žalovaní“) vypratali jednoizbový
byt II. kategórie v D., F. G. C. H. XXXX/XX na 1. B., číslo bytu X. do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, bez pridelenia bytovej náhrady. V žalobe poukázal na to, že žalovaným bol pridelený byt na
dobu určitú do 31.03.2024, nájomná zmluva bola podpísaná dňa 13.12.2023. Upriamil pozornosť na
to, že žalovaní hrubo porušujú Občiansky zákonník § 711 písmeno c). Mesto ako vlastník bytu poslalo
výzvu žalovaným na odovzdanie bytu. Situácia sa nezlepšila, opakovane narúšajú dobré mravy.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1.) rade, žalovaný nárok neuznal, žiadal žalobu zamietnuť. Poprel
tvrdenieonarúšanídobrýchmravovvdome,pretožežalobcaaninekonkretizuje,kedyaakýmspôsobom
ich mali porušovať. Im ako žalovaným nikdy nebola doručená žiadna výstraha o porušovaní dobrých
mravov v bytovom dome. Dlh vo výške 100 eur už uhradili, pričom nevzhliadli dôvod, pre ktorý im nebola
nájomná zmluva obnovená. Postup Mesta Topoľčany označil za diskriminačný, pretože neexistuje
žiaden reálny dôvod pre nepredĺženie doby nájmu. Je otcom dvoch dcér I. B., ktorá je zdravotne
postihnutá, opatruje ju a stará sa o ňu. Má dcéru F. B., ktorá má syna J.. V prípade vypratania bez bytovej

náhrady, by nemali kde bývať, ocitli by sa na ulici. Podanú žalobu považuje a rozpornú s dobrými mravmi
podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Žiadal žalobu zamietnuť.3. Žalovaná v 2.) rade sa nevyjadrila k žalobe, ktorá jej bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia
oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 106 ods. 3
CSP, pretože sa súdu nepodarilo doručiť jej žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej

republiky a ani zistiť jej skutočný pobyt po uskutočnení všetkých potrebných úkonov (doručovanie
prostredníctom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany nebolo úspešné, keďže v zmysle
jeho vyjadrenia sa mala zdržovať v Anglicku).

4. Žalobca v replike poukázal na to, že mesto ako vlastník nemieni obnoviť nájom. Upriamil pozornosť

na úradné záznamy pracovníkov mesta, ktorí boli na kontrole predmetného bytu, ako aj zásah mestskej
polície o rušení nočného kľudu. Žalovaní si nesplnili povinnosť nájomníkov bytov s poukazom na čl. 2
ods.8zásadouzatváranínájomnýchzmlúvkbytom,očomsvedčíajpotvrdenieÚradupráce,sociálnych
vecí a rodiny v Topoľčanoch

5. Žalovaný v 1.) rade v duplike poukázal na to, že vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

nebolopriloženékvyjadreniu.Kpobytusaneprihlásili,pretožemestonechcelopredĺžiťnájomnúzmluvu.
Čo sa týka úradného záznamu Mestskej polície Topoľčany zo dňa 31.03.2024 a 01.04.2024, k tomu
uviedol, že rušenia nočného kľudu sa mal dopustiť hlasným spevom synovec K. I., oni ako žalovaní
nočný kľud nerušili. Nemali vedomosť o pokute pre K. I., ktorú nezaplatil. Ohľadne úradného záznamu
Mesta Topoľčany zo dňa 30.05.2024, v ktorom sa uvádza, že pri kontrole užívania sa nachádzali v byte aj

p. E. C., L. M., títo boli na návšteve, E. C. je jeho synovec, L. M. jeho syn. Zopakoval celú argumentáciu
uvedenú vo vyjadrení k žalobe.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, poukazujúc
na uplynutie doby nájmu dňom 31.03.2024 a na neplatenie nájomného. Právny zástupca žalovaného

v 1.) rade poprel tvrdenia žalobcu, že by žalovaní porušili ustanovenie § 711 písm. c.) OZ., o tomto k
žalobe, ani nebol pripojený žiaden doklad, ani nebolo konkretizované, akým spôsobom k tomuto malo
dôjsť. Žalovaným nebola nikdy doručená žiadna výstraha, že by mali porušovať dobré mravy v dome a
preto nie je naplnený dôvod ustanovenia § 711 písm. c.) OZ. K dodatočnému podaniu žalobcu zo dňa
31.03.2024 doloženom súdu uvádzam, že tak v tomto úradnom zázname sa neuvádzajú žalovaní ako

osoby, ktoré mali rušiť nočný kľud, jednalo sa o osobu K. I., teda žalovaní nočný kľud nerušili. Pokiaľ
ide o úradný záznam týkajúci sa toho, že v byte sa mala pri kontrole nachádzať osoba E. C. a L. M., k
tomuto uvádzame, že menované osoby nebývajú so žalovanými, boli v čase kontroly iba na návšteve,
kedy žalovaný ani nebol doma. Ohľadom platenia nájomného poukázal na vyčíslenie k 31.12.2023, ako
i žalovaným doložené potvrdenie o zaplatení sumy 366,15 eura z 25.04.2024. Žalovaný nemá žiadne

nedoplatky. Zopakoval argumentáciu ohľadne absencia bývania pre celú rodinu, pre prípad vypratania.

7. Žalovaný v 1.) rade poukázal na konanie synovca K. I., ktorý hlasito spieval dňa 31.03.2024, kedy
bola Veľká noc. Odvtedy neboli žiadne oslavy, neporušuje dobré mravy. Na sídlisku má aj rodinných
príslušníkov,žijútam30rokov.Predmetnánájomnázmluvabolauzatvorenánadobu3mesiace,dovtedy

bývali v bytovom dome, ktorý zbúrali. Žalovaná v 2.) rade súhlasila s výpoveďou žalovaného v 1.) rade.

8. Právny zástupca žalovaného v 1.) rade v záverečnej reči zopakoval všetky skutočnosti, ktoré už boli
uvádzané v písomných podaniach. Nebol naplnený dôvod ustanovenia § 711 písm. c) OZ.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento
skutkový a právny stav:

10. Na základe poslednej zmluvy o nájme bytu č. X F. G. F. G. C. H. XXXX/XX J. D. zo dňa 13.12.2023
(č. l. 6 a nasl.), bol medzi Mestom Topoľčany ako prenajímateľom a žalovanými v 1.) a 2.) rade ako

nájomcami, dohodnutý nájom dvojizbového N. (N. H. X), nachádzajúceho sa na 1. O. B., na ul. C.,
súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XXXX/XX v D.. Zmluva bola podpísaná len zo strany žalovaného
1.) rade. Dobu nájmu bola dohodnutá od 01.12.2023 do 31.03.2024.

11. V zmysle výzvy Mesta Topoľčany zo dňa 30.05.2024, boli žalovaný v 1.) rade a žalovaná v 2.) rade

vyzvaní na vypratanie predmetného bytu, pretože byt užívajú bez platnej nájomnej zmluvy a v zmysle
nájomnej zmluvy bola dohodnutá doba nájmu do 31.03.2024. Žalobca ich upozornil na nedoplatok vo
výške 100 eur, ako aj na to, že Komisia pre sociálne veci, bývanie a verejný poriadok zo dňa 16.05.2024im nájomnú zmluvu neobnovila. Výzvu žalovaný v 1.) rade prevzal 05.06.2024, žalovaná v 2.) rade si
ju nevyzdvihla v odbernej lehote.

12. Z účtovného dokladu – prehľad o predpise a platbách za obdobie 01/2024 do 5/2024 (opatrené
menom žalovaného v 1.) rade) vyplýva nedoplatok vo výške 200 eur.

13. Z účtovného dokladu – prehľad o predpise a platbách za obdobie 01/2024 do 12/2024 (opatrené
menom žalovaného v 1.) rade) vyplýva stav, podľa ktorého na predmetný byt nebol žiaden nedoplatok.

14. Zo stanoviska Mesta Topoľčany zo dňa 17.02.2025 súd zistil, že dňa 13.02.2025 zasadala bytová
komisia pre sociálne veci, bývanie a verejný poriadok MsZ Topoľčany, ktorá neodporučila opätovné
uzavretie nájomnej zmluvy, na čom sa členovia komisie uzniesli jednohlasne uznesením č. 35/2025.

15. Podľa potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku F. B. za rok 2024, jej bolo vyplatené celkovo

4142,40 eura.

16. Podľa potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa F. B. za rok 2024, jej bolo vyplatené celkovo 720 eur.

17. Podľa potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2024 bolo žalovanému

v 1.) rade vyplatené celkovo 7107 eur.

18. Podľa§ 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

19. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

20. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež

uplynutím tohto času. Ustanovenie§ 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

21. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá
nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má
nájomca právo na bytovú náhradu.

22. V konaní nebolo sporné, a aj bolo preukázané, že žalovaní užívajú predmetný byt špecifikovaný
vo výroku tohto rozsudku aj po uplynutí doby nájmu, ktorý bol dojednaný na základe poslednej zmluvy
o nájme bytu č. 4 uzavretej medzi Mestom Topoľčany (zastúpeného podľa zmluvy o výkone správy bytov
žalobcom) ako prenajímateľom a žalovaným v 1.) rade dňa 13.12.2023 na dobu určitú od 01.12.2023

do 31.03.2024. Hoci zmluva bola podpísaná iba zo strany žalovaného v 1.) rade, nič to nemení na
skutočnosti, že žalovaná v 2.) rade užíva byt toho času bez právneho dôvodu, pričom takúto skutočnosť
v konaní ani nerozporovala, pretože neprodukovala žiadne skutkové tvrdenia, k žalobe sa nevyjadrila,
na pojednávaní súhlasila s výsluchom žalovaného v 1.) rade Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu
boli s poukazom na § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strán o užívaní bytu (bez platnej nájomnej

zmluvy) nesporné.

23. Nájomná zmluva uzavretá na dobu určitú zaniká uplynutím doby, na ktorú bol nájomný pomer
dohovorený (§ 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nech už bola doba vymedzená výslovne alebo len
mlčky.Nájomsaskončíuplynutímdoby,naktorúsadojednal,aksaprenajímateľnedohodnesnájomcom

inak (§ 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatí pre zánik nájmu bytu.
Prenajímateľ sa môže domáhať vypratania bytu žalobou o vypratanie na súde.

24. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon vo vyššie citovanom

ustanovení, proti tomu kto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka. Základným
predpokladom úspešnosti návrhu na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci
inej osoby inej než vlastníka, u nehnuteľnosti môže ísť aj o vypratanie, ak tam boli vnesené veci.25. Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, pretože
žalovaní v súčasnosti užívajú predmetný byt protiprávne, t. j. bez platnej nájomnej zmluvy, ktorá by im
umožňovala, aby byt užívali za odplatu. Okrem toho, súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že

žalovaní v 1.) a 2.) rade užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu takmer jeden rok, aj keď si toho
času už plnia svoje povinnosti platiť za nájomné a plnenia spojené s užívaním bytu. V danom prípade,
uplynutím doby nájmu k vyššie označenému bytu č. 4 (dňom 31.03.2024), prišlo k zániku nájmu bytu,
pričom užívaním bytu po skončení nájmu bytu neprichádza ani k obnoveniu nájomnej zmluvy podľa §
710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

26. Povinnosťou žalovaných bolo predmetný nájomný byt vypratať po uplynutí dohodnutej doby nájmu,
čo však preukázateľne neučinili, v dôsledku čoho bola žaloba podaná dôvodne. Súd uložil žalovaným,
aby predmetný byt vypratali v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú lehotu na plnenie súd
považoval v zmysle § 232 ods. 3 CSP za primeranú, zohľadňujúc aj dobu užívania bytu bez právneho
dôvodu (takmer 1 rok).

27. S poukazom na § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalovaným neprináleží nárok na bytovú
náhradu. V prejednávanej veci sa nejedná ani o prípad v zmysle § 4 zákona č. 189/1992 Zb., o úprave
niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, keďže sa nejedná ani
o služobný byt, byt osobitného určenia, ani o situáciu, kedy by nájom skončil pred uplynutím dohodnutej

doby, z dôvodu, že byt bez zavinenia žalovaných v 1.) a 2.) rade (ako nájomcov) nie je možné užívať.
Nad rámec uvedené, súd uvádza, že súd nemôže rozhodnúť o predĺžení doby nájmu, pretože by tým
neprípustne presiahol žalobný petit, ktorým je viazaný. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustálenú
rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Nitre v obdobných prípadoch (rozsudok Krajského súdu v Nitre,
sp. zn. 12Co/15/2024 zo dňa 12.11.2024, rozsudok, sp. zn. 7Co/63/2023 zo dňa 16.05.2024, rozsudok

Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8Co/57/2022 zo dňa 22.11.2022).

28. Vo vzťahu k námietkam žalovaného v 1.) rade ohľadne diskriminačného prístupu žalobcu voči
nemu, súd uvádza, že toto skutkové tvrdenie jednak nebolo preukázané žiadnym dôkazom, jednak
súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by žalobca proti nemu postupoval diskriminačne. Súdu je z úradnej

činnosti celkom zrejmé, že žalobca rovnako postupuje aj v obdobných prípadoch, keď podáva žaloby
aj proti iným osobám, ktorým už uplynula doba nájmu. Súd nezistil ani rozpor žaloby s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaní si musia uvedomiť, že nemajú automatický nárok
na obnovenie nájmu bytu, aj keď sa jedná o nájomné byty pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.
Podľa názoru súdu je ustanovenie § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka hmotnoprávne normované

pomerne nekompromisne, keď v prípadoch doby nájmu na dobu určitú, neposkytuje právo na bytovú
náhradu nájomcom, avšak chráni prenajímateľa ako vlastníka nehnuteľnosti, pre prípad, ak mu nájomca
(nájomcovia) neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva tým, že odmietajú vypratať byt dobrovoľne.
Pokiaľžalovanípovažujúkonaniežalobcu,ktorýsadomáhasvojhoprávanasúdenarozpornésdobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí súd poukázať predovšetkým na to, že sú to

právežalovaní,ktoríkonajúprotiprávne,pretožeužívajúnehnuteľnosť,ktoráimnepatríbezakéhokoľvek
právneho titulu, ergo bez platnej nájomnej zmluvy. Práve takéto konanie žalovaných je skôr v rozpore
s dobrými mravmi, žalobcu nie je možné sankcionovať len preto, že sa na nezávislom súde domáha
svojho nároku, a to ochrany vlastníckeho práva, ktoré je chránené aj Ústavou Slovenskej republiky.
Na uvedenej skutočnosti nič nemení, ani to, že by v byte mali bývať aj iné osoby okrem nájomcov,

ktoré by si mali podľa názoru súdu zabezpečovať svoje vlastné bývanie, a to prostredníctvom svojich
vlastných finančných prostriedkov. Súdu nie je zrejmé, prečo žalovaní, ktorí mali bývať s viacerými
osobami neplatili nájomné, keď viacerí z nich disponovali príjmami od štátu, najmä prídavkami na deti,
prídavkom za opatrovanie.

29. K námietkam právneho zástupcu žalovaného v 1.) rade, ktorý namietal absenciu výpovedného
dôvodu podľa § 711 písm. c) Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že v danom prípade aj bolo
bezpredmetné skúmať, či prišlo k porušeniu dobrých mravov zo strany žalovaných, pretože dôvodom
podania žaloby nebola výpoveď zo zmluvy o nájme, ale práve uplynutie doby nájmu, ktorá skutočnosť
bola pre právne posúdenie právne významná. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v žalobe, súd

vyhodnotil ako sekundárne (resp. vedľajšie), keďže žalobu žalobca nazval ako vypratanie z bytu po
uplynutí doby určitej. Súdu bolo nielen zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe, ale aj zo žalobného
petitu zrejmé, aký nárok žalobca v konaní uplatnil. Súd upriamuje pozornosť aj na stanovisko bytovej
komisie zo dňa 13.02.2025, ktorá sa jednohlasne uzniesla na neobnovení doby nájmu žalovaným,súd mal teda k dispozícií aj aktuálne stanovisko, podľa ktorého k obnoveniu nájmu neprišlo. Súd
žalovaným poskytol v konaní možnosť odvrátiť nepriaznivé rozhodnutie po prednesení predbežného
právneho názoru súdu, avšak vzhľadom na stanovisko bytovej komisie, nebolo možné uvažovať nad

iným rozhodnutím vo veci, ako bolo vypratanie žalovaných. Ani prípadný sociálny aspekt nie je podľa
názoru súdu relevantný, pretože zákon, ako bolo vyššie uvedené, neposkytuje žalovaným právo na
bytovú náhradu. Pokiaľ žalobca inicioval vypratanie z bytu, bolo to práve podľa názoru súdu spôsobené
predovšetkým žalovanými, ktorí neplatili nájomné, ani platby spojené s užívaním bytu, plniť začali až po
podaní žaloby, z dôvodu existujúcej hrozby vypratania. Okrem toho, pokiaľ právny zástupca žalovaného

v 1.) rade uvádzal na pojednávaní, že nie je dôvod na neobnovenie nájmu bytu, takéto tvrdenie je opäť
len vyjadrením subjektívneho skutkového tvrdenia, ktoré je navyše nesubstancované, pretože žalovaní
nemajú automatický právny nárok na obnovenie nájomnej zmluvy. Keďže bola žaloba podaná dôvodne,
súd jej v plnom rozsahu vyhovel.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, bol súd povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu

trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu podľa § 255
ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným v 1.) a 2.) rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, ktorú sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne, čo súd reflektoval aj
do výroku rozsudku, pretože na strane povinných (žalovaných) existovala pluralita subjektov. Zároveň
súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné

rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, pretože tieto súd v konaní nezistil, súčasne ich netvrdili
ani strany konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

2 16C/69/2024

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.