Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124401638
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124401638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Brezno, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. X. XXXX XXX/X, XXX XX
A., zastúpenej: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 2906/12, 810 05 Bratislava, IČO:
30 798 841, kancelária Centra právnej pomoci so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica a otca:
E. A., nar. XX.XX.XXXX, pobytom F. XXXX/XX, XXX XX G., Česká republika, v konaní o návrhu matky
na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného

súdu Banská Bystrica č.k. 9P/102/2024-88 zo dňa 18.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. v spojení so súvisiacimi výrokmi IV., V. p
o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku III. z r u š u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu

maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 135,- Eur mesačne počnúc dňom
01.10.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (výrok I.).
Zameškané výživné za obdobie od 01.10.2024 do 28.02.2025 spolu vo výške 525,- Eur je otec
maloletého povinný uhradiť v mesačných splátkach vo výške 20,- Eur splatných spolu s bežným
výživným,počnúcdňomprávoplatnostirozsudkuaždoúplnéhovyrovnaniapodnásledkomstratyvýhody
splátok pre prípad omeškania čo i len s jednou splátkou (výrok II.).
V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (výrok III.).

Súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8P/26/2009-61 zo dňa 18.02.2010 vo výroku II.
v časti o výške výživného pre maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX (výrok IV.).
O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
(výrok V.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa, jeho
odôvodnenie, vyjadrenie otca k návrhu, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 26, § 62

ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine v spojení s Čl.
5 predmetného zákona, ust. § 2 ods. 1, § 44, § 121 CMP, § 232 ods. 3, 4, § 217 ods. 1 veta prvá CSP
rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.3. K návrhu podanému matkou maloletého dieťaťa okresný súd uviedol, že hmotnoprávnou podmienkou
toho, aby mohol rozhodnúť o výške výživného opakovane je zmena pomerov, ktorá môže nastať
u povinnej osoby, ktorou v danom prípade je otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej,

ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví
závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného.

4. V čase rozhodovania okresného súdu matka maloletého bola na rodičovskej dovolenke, pretože
zabezpečuje celodennú starostlivosť maloletej dcére C. B., nar. XX.XX.XXXX, poberá rodičovský

príspevok vo výške 473,30 Eur, rodinné prídavky na maloletého A. a maloletú C. vo výške spolu 120,-
Eur mesačne a výživné na maloletého A. od otca dieťaťa vo výške 30,- Eur mesačne. V prípade otca,
ktorý je zamestnaný v inom štáte, okresný súd vychádzal z kurzu platného ku dňu rozhodovania súdu,
t.j. ku dňu 18.02.2025, kde 1 Eur = 25,098 CZK. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Škoda
Elektric, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 08/2024 do 10/2024 činil 27.146,-
Kč, čo je 1.081,60 Eur.

5. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca okresný súd vzal do úvahy zákonné
hľadiská ako schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, zabezpečovanie osobnej starostlivosti
o maloleté dieťa a odôvodnené potreby maloletého.

6. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že boli splnené zákonné podmienky k zmene
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na maloletého A., pretože od poslednej úpravy výšky
výživného na maloleté dieťa došlo k podstatnej zmene pomerov, a to tak na strane maloletého, ako aj
na strane obidvoch rodičov, pričom naposledy určená výška výživného v súčasnosti je už pod hranicou
určenej minimálnej výšky výživného v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

Maloletý A. je od posledného rozhodnutia starší o 15 rokov, je študentom 2. ročníka strednej školy.
Zo zmeny pomerov vyplývali aj vyššie náklady, ktoré matka maloletého mesačne má, a ktoré súvisia
predovšetkým so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého a jeho výživy, tiež zo zabezpečovaním
školských a mimoškolských aktivít. S vekom maloletého vzrástli výdavky na jeho výchovu, výživu,
všestranný rozvoj a starostlivosť o jeho zdravie.

Výdavky na strane maloletého A. okresný súd akceptoval v rozsahu, a to stravné a pitný režim 200,- Eur
mesačne, kredit na mobil 15,- Eur mesačne, lekáreň (vitamíny) 20,- Eur, drogéria (šampóny,
kozmetika) 20,- Eur, ošatenie a obuv 70,- Eur, školské potreby, poplatky spojené so školou, poistné 10,-
Eur, cestovné 20,- Eur.

7. Zmena pomerov na strane matky spočívala v tom, že hoci je naďalej slobodná, dňa 30.03.2023 sa jej
narodila dcéra C. G., s ktorou je na rodičovskej dovolenke s príspevkom vo výške 473,30 Eur a rodinné
prídavky na maloletého A. a maloletú C. vo výške spolu 120,- Eur mesačne.

8. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, a to vo zvýšení jeho príjmu, keď v čase poslednej úpravy

dosahoval príjem priemerne vo výške 7.346,- Kč mesačne v čistom a toho času dosahuje príjem zo
závislejčinnostipriemernevovýške27.146,-Kč(cca1.081,60Eur)mesačnevčistom.Kzmenepomerov
na strane otca maloletého došlo aj v tom, že dňa XX.XX.XXXX sa oženil a zo vzťahu s manželkou sa
mu dňa XX.XX.XXXX narodil syn E. A. a dňa XX.XX.XXXX dcéra H. A., s ktorými je jeho manželka na
rodičovskej dovolenke.

9. Súd prvej inštancie mal preukázané, že o maloletého sa výlučne stará matka, otec výživu maloletého
nezabezpečuje, s maloletým sa nestretáva, nie je s ním v žiadnom kontakte a ani žiadnym iným
spôsobomnamaloletéhoneprispieva,apretojejehopovinnosťouakorodičavozvýšenejmierepokrývať
náklady maloletého spojené s rozvojom jeho osobnosti. Výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičovasúčasnezáujemmaloletéhodieťaťamáprednosťpredprotichodnýmzáujmomrodiča.Okresný
súd prihliadol na rast životných nákladov. Úmerne s vekom maloletého sa matke zvýšili výdavky spojené
s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových a kultúrnych potrieb dieťaťa.
Rozhodnutie otca o založení ďalšej rodiny by nemalo byť na úkor maloletého, pretože vyživovacia
povinnosť ku každému z detí by mala byť zo strany povinného rodiča v zásade rovnaká, zodpovedajúca

odôvodneným potrebám toho-ktorého dieťaťa a schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Nie je
možné zvýhodňovať, resp. ukracovať na vyživovacej povinnosti jedno z detí na úkor druhého dieťaťa.10. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti okresný súd návrhu matky na zvýšenie výživného na
maloletého čiastočne vyhovel a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. zvýšeným
výživným vo výške 135,- Eur mesačne, ktoré považoval za primerané odôvodneným potrebám

maloletého vo vzťahu k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom jeho otca, ktorého príjem
zo závislej činnosti sa zvýšil. Výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané
finančné riziko. Počiatok zvýšenia výživného okresný súd stanovil dňom 01.10.2024 ako navrhla matka,
pretože bolo nepochybné, že na začiatku nového školského roku mala matka maloletého zvýšené
výdavky, keďže bolo potrebné maloletému nakúpiť školské potreby, zaplatiť poplatky v škole.

Pri určení výšky výživného na maloletého okresný súd prihliadol aj na Metodiku výpočtu výživného v SR,
ktorú vypracovala pracovná skupina MS SR. Zistený čistý príjem otca priradil k životnej etape maloletého
(stredná škola), zohľadnil počet vyživovacích povinností otca (3 deti) a takto v podstate akceptujúc
tabuľku pre výpočet výživného zistil, že výživné na maloletého by malo byť 15% zo sumy čistého príjmu
otca, ktorý čistý príjem je cca 1.000,- Eur.

11. Otcovi maloletého vzniklo zameškané výživné za obdobie od 01.10.2024 do 28.02.2025 spolu
vo výške 525,- Eur, ktoré predstavovalo rozdiel medzi zvýšeným výživným (135,- Eur) a doterajším
výživným (30,- Eur), (t.j. 5 mesiacov x 105,- Eur), pretože bežné výživné otec platí pravidelne, čo mal
okresný súd preukázané výpoveďou matky. Dlžnú sumu výživného okresný súd umožnil otcovi splácať
v pravidelných splátkach spolu s bežným výživným po 20,- Eur mesačne pod hrozbou straty výhody

splátok, pričom pokiaľ to bude v jeho schopnostiach a možnostiach, môže tento nedoplatok splácať
vyššími splátkami, prípadne jednorazovo.

12. Z dôvodu, že matka maloletého sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 220,- Eur mesačne,
okresný súd jej návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

13. Súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8P/26/2009-61 zo dňa 18.02.2010
o poslednej úprave výšky výživného pre maloleté dieťa.

14. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu

za aplikácie § 52 CMP, keď nezistil okolnosti na priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov,
pričom ani jeden sa tejto náhrady trov konania nedomáhal.

15. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa.
Namietal neprimeranú výšku výživného vzhľadom na jeho vyživovacie povinnosti a aktuálne príjmy. Otec

maloletého uviedol, že v súčasnosti má nové vyživovacie povinnosti, a to dve maloleté deti, narodené
v rokoch 2022, 2024, manželku na rodičovskej dovolenke. Napriek predchádzajúcemu uvedenému
príjmu v priemernej výške 27.000,- Kč, aktuálne pracuje za nižšiu mzdu 16.000,- Kč až 21.000,- Kč,
z ktorej naviac budú vykonávané exekučné zrážky. V prostredí agentúrneho zamestnávania je jeho
práca neistá, dochádza k častému prepúšťaniu. Je nízko kvalifikovaný s nedostatočným stredným

vzdelaním a vízia, že si nájde stabilnú prácu a nebude čeliť prepúšťaniu, je nereálna. Nie je v jeho
schopnostiach dlhodobo si udržať dobre platenú prácu, aby mohol naplniť predstavu navrhovateľky
oživotnejúrovnisynaA..Pozaplatenívýživného,nákladovnabývanieaďalšíchnevyhnutnýchživotných
výdavkov rodine, po strhnutí exekučných zrážok mu nezostane ani životné minimum. Na rozdiel od
matky maloletého, ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti, otec nemá vlastné bývanie, je vystavený riziku

straty podnájmu. Uviedol, že navrhuje kompromis vo výške 80,- Eur mesačne, čo je vzhľadom k jeho
súčasným pomerom udržateľné. Ako otec prejavoval snahu o kontakt so synom, avšak mu to nebolo
umožnené. Argument, že sa o syna nezaujíma, je preto neopodstatnený. Navrhol rozsudok okresného
súduzmeniťtak,ževýškavýživnéhobudestanovenána80,-Eurmesačne,namiesto135,-Eurmesačne
so splátkovou povinnosťou.

16. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého, ktorý považoval zvýšenie výživného
v záujme maloletého dieťaťa. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

17. K odvolaniu otca maloletého sa vyjadrila matka prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa

11.04.2025. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Dve ďalšie vyživovacie povinnosti u otca
maloletého dieťaťa okresný súd zohľadnil. Je zákonnou a morálnou povinnosťou otca adekvátne
prispievať aj na výživu maloletého ako svojho najstaršieho syna, ktorý sa nachádza v rozhodujúcom
období života, a to príprave na budúce povolanie. Ak otec maloletého poukazuje na svoje záväzky, takprednosť má vyživovacia povinnosť pred ostatnými výdavkami. Zdôraznila, že k návrhu na zvýšenie
výživného pristúpila až po časovom odstupe, keď posledné súdne rozhodnutie o výživnom bolo z roku
2010. K výplatným páskam za január 2025 a február 2025, doloženým otcom maloletého k odvolaniu,

uviedla, že výšku mzdy z januára 2025 výrazne ovplyvnila práceneschopnosť v trvaní 9 dní. Je potrebné
vychádzať z predtým pred okresným súdom predložených pások, podľa ktorých bolo v možnostiach otca
maloletéhodosahovaťzárobokvpriemerenaúrovni27.000,- Kč.Otcommaloletéhodieťaťanavrhovanú
sumu výživného 80,- Eur mesačne nepovažovala za adekvátnu.

18. K vyjadreniu matky maloletého zaslal stanovisko kolízny opatrovník, ktorý súhlasil s rozsudkom
okresného súdu a navrhol ho potvrdiť.

19. Do momentu rozhodnutia krajským súdom neboli do spisového materiálu dokladané ďalšie
vyjadrenia.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP posúdil
napadnutý rozsudok okresného súdu a vo výrokoch I., II. v spojení so súvisiacimi výrokmi IV., V. ho

potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Vo výroku III.,
ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý, rozsudok okresného
súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov
3 : 0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/120/2025-137 zo dňa 09.07.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.07.2025 a na webovej stránke Krajského

súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

22. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu, ktorým došlo k zvýšeniu výživného
otcovi maloletého dieťaťa na sumu 135,- Eur mesačne, s povinnosťou uhradenia zameškaného

výživného vo výške 525,- Eur mesačne v určených splátkach (výroky I., II.). Vo zvyšku návrh matky
na zvýšenie výživného bol zamietnutý (výrok III.), pričom súčasne bolo zmenené posledné súdne
rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca (výrok IV.) a o trovách prvoinštančného konania rozhodnuté
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.).

23. Podstatou odvolania podaného otcom maloletého dieťaťa bolo namietanie výšky zvýšeného
výživnéhosodôvodnením,žetátonezodpovedáschopnostiamamožnostiamotcamaloletéhovzhľadom
aj k jeho nákladom na bývanie a ďalším dvom vyživovacím povinnostiam okrem maloletého. Otec
maloletého v odvolaní navrhol výšku výživného 80,- Eur mesačne, ktorá zodpovedá
jeho možnostiam a príjmu podľa výplatnej listiny za obdobie 01/2025, 02/2025, ktorý sa mu oproti

predchádzajúcemu príjmu znížil na 16.000 - 21.000,- Kč.

24. Krajský súd primárne uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov otca maloletého nebol relevantný
na základe nižšie uvedených zhodnotení, pretože okresný súd dôsledne aplikoval zákonné ust. § 78 ods.
1, 3 Zákona o rodine, keď zisťoval zmenu pomerov na strane oprávneného – maloletého dieťaťa, ako

aj osoby povinnej z výživného, a to otca maloletého dieťaťa oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu -
rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8P/26/2009-61 zo dňa 18.02.2010, ktorým podľa výroku II. bola
určená výška výživného otcovi maloletého dieťaťa v sume 30,- Eur mesačne.

25. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine v spojení s ust. §

157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotnoprávnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná, musí sa týkať okolností,
ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.26. Okresný súd sa vecne správne zameral na zistenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov na
strane maloletého dieťaťa a výživou povinného rodiča – otca od poslednej úpravy výživného vykonanej

rozsudkom okresného súdu č.k. 8P/26/2009-61 zo dňa 18.02.2010 a podrobne pomery na strane
účastníkov konania v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom porovnal s ich aktuálnymi pomermi.

27. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle uvedených zákonných ustanovení a dospel k správnemu
záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného. Správne bol

určený i rozsah zvýšenia výživného. Okresný súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, preto odvolací
súd v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP, keď sa v celom
rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu viažucimi sa k výroku I., II.
o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným vo výške 135,- Eur mesačne a o
zameškanom výživnom za obdobie od 01.10.2024 do 28.02.2025 spolu vo výške 525,- Eur, ktoré bolo
otcovi povolené uhradiť v mesačných splátkach vo výške 20,- Eur pod následkom straty výhody splátok.

28. Krajský súd za dodržania ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP k podstatným tvrdeniam otca maloletého,
uvedenýmivodvolaní,poukazujenato,ževzmysleodseku38.odôvodnenianapadnutéhorozsudkuboli
dôsledne vzaté do úvahy pomery na strane maloletého dieťaťa, ustálené jeho mesačné výdavky, ako aj
schopnosti a možnosti otca maloletého ako výživou povinného rodiča, ktorý maloletého nemá v osobnej

starostlivostiaokremvýživnéhoinýmspôsobomnamaloletéhoneprispieva,sozohľadnenímtoho,žemá
od poslednej úpravy výživného okrem maloletého ďalšie dve vyživovacie povinnosti, so zistením príjmu
otca maloletého priemerne v čistom mesačne 1.000,- Eur. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa v odvolaní
poukázal na príjem za obdobie len dvoch mesiacov 01/2025, 02/2025, tak k dátumu vyhlásenia rozsudku
okresným súdom bol zisťovaný príjem otca maloletého dieťaťa za rozhodný časový úsek, do ktorého

vecne správneho zisťovania schopností a možností otca maloletého nemohli relevantným spôsobom
zasiahnuť príjmy vyňaté len za dva mesiace, ktoré nedávajú komplexný prehľad o možnostiach otca
maloletého.

29. Krajský súd k posúdeniu odvolacích dôvodov otca maloletého a k odvolaniu doloženým dvom

výplatným listinám, nezistil dôvody na nariadenie odvolacieho pojednávania, keď pre vyhodnotenie
odvolacích dôvodov bolo postačujúce oboznámenie sa s obsahom spisového materiálu za vychádzania
zo skutkového stavu zisteného okresným súdom. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by sa
mal odchýliť od vecne správnych záverov okresného súdu, od výsledkov jeho dokazovania. Považuje
za potrebné dodať, že už samotné obdobie, ktoré uplynulo od posledného súdneho rozhodnutia

o výške výživného pre maloletého (rozsudok okresného súdu zo dňa 18.02.2010), tvorilo základ
pre zvýšenie výživného, pretože nepochybne uplynutím doby pätnástich rokov tak, ako to potvrdili aj
výsledky dokazovania, nastal nárast potrieb maloletého dieťaťa, s vekom ktorého vzrástli výdavky na
jeho výchovu, výživu, všestranný rozvoj tak, ako to uviedol aj okresný súd v odseku 38. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Ak zvýšené výživné napadnutým rozsudkom okresného súdu reflektovalo na

schopnosti, možnosti otca maloletého dieťaťa, tak nie je možné konštatovať jeho neprimeranosť tak, ako
to namietal otec maloletého dieťaťa. Pokiaľ argumentoval, že má aj iné náklady, tak tieto nemôžu mať
prednosť pred výživným. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z komplexnosti majetkových pomerov
a možností otca maloletého, do čoho nemohlo zasiahnuť len krátkodobé vyjadrenie zníženia príjmu
u otca maloletého.

30.Nazákladevecnesprávnychzisteníazáverovbolrozsudokokresnéhosúduvnapadnutýchvýrokoch
I., II. v spojení so súvisiacimi výrokmi IV., V. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

31. Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh matky na

zvýšenie výživného zamietol, krajský súd zrušil pre jeho nadbytočnosť podľa Čl. 5 CMP, ust. § 23 ods.
2 CMP. V mimosporových konaniach súd nie je viazaný návrhom účastníkov, a teda ani navrhovanou
výškou výživného, preto výrok III. pre jeho nadbytočnosť (nesprávnosť) bol zrušený.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. § 54, § 55 CMP.Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.