Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119414361
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6119414361.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu: VEL-VEX, s.r.o. so sídlom Kanianska 1787/20, Bojnice, IČO: 44 646 577, právne zast.:
JUDr. Jurajom Czirfuszom, advokátom so sídlom Hlavná 48, Dunajská Streda, IČO: 44 566 085 proti
žalovanému: TOWER BC, a.s. so sídlom Košovská cesta 11B, Prievidza, IČO: 44 073 097, v konaní
o zaplatenie 13.068 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného voči rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 11Cb/2/2020-411 zo dňa 9. júna 2022 v znení dopĺňacieho rozsudku č.k. 11Cb/2/2020-412 zo dňa
9. júna 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11Cb/2/2020-411 zo dňa 9. júna 2022 v znení
dopĺňacieho rozsudku č.k. 11Cb/2/2020-412 zo dňa 9. júna 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.428 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.428 Eur od 22.01.2019 do zaplatenia a druhou
výrokovouvetoukonanieosumu640Eurzastavil.Dopĺňacímrozsudkomč.k.11Cb/2/2020-412zodňa9.
júna 2022 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi výšku paušálnej náhrady nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur. Žalobcovi zároveň priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému
zaplateniasumy13.068Eurspríslušenstvomzdôvodu,žežalovanýsiobjednalužalobcuslužbu(vŕtacie
a trhacie práce) na základe objednávky, ktoré žalobca vykonal a vyfakturoval sumu 13.068 Eur faktúrou
VF 18/074 zo dňa 21.12.2018, splatnou dňa 21.01.2019. Uvedenú sumu žalovaný neuhradil.

3. Okresný súd uviedol, že Upomínací súd vydal na základe návrhu žalobcu dňa 20.novembra
2019 platobný rozkaz sp. zn. 16Up 1562/2019, voči ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej
lehote odpor. Žalovaný odôvodnil odpor tým, že kontrolou vykonania clonového odstrelu zo dňa
18.12.2018, ktorý vykonal žalobca ako oprávnená osoba na vykonávanie trhacích prác v zmysle
dokumentu „Generálny technický projekt odstrelov na trhacie práce veľkého rozsahu pre lom Remata
v dobývacom priestore Ráztočno“ po zaevidovaní faktúry od žalobcu do účtovníctva žalovaného bolo

zistené, že žalobca mal podľa vyššie uvedeného dokumentu použiť trhavinu „DAP E“, t. j. trhavinu s
pridaním hliníka, ktorý je prísadou zvyšujúcou celkovú energiu trhaviny. Žalobca napriek schválenému
dokumentu preukazujúcemu použitie takéhoto typu trhaviny tento vo vykonávacích trhacích prácach
vôbec nepoužíval, a to ani v predchádzajúcich clonových odstreloch, ktoré vykonávali pre žalovaného.Namiestotejtotrhavinypoužiltrhavinu„DAP“bezprídavkuhlinka.Tátoskutočnosťsanegatívneprejavila
na efektivite trhacích prác (nižšia energia - nižšia práca) a ovplyvnila aj celkové náklady žalovaného na
fragmentáciu odstrelenej horniny. Okrem použitia druhu trhaviny žalovaný namietol aj rozmiestnenie a

hĺbku vrtov pri vŕtacích prácach, nakoľko rozmiestnenie vrtov a aj ich hĺbka boli v rozpore s Generálnym
technickým projektom odstrelov. Žalovaný na svoje tvrdenia predložil posudok GEOBAN Žilina s.r.o.
(bansko-meračskú dokumentáciu) označenú ako DP Ráztočno zameranie plató ťažobného rezu E465
pre výpočet kubatúr zostatkových zásob nad určenou zrovnávacou rovinou.

4. Okresný súd uviedol, že žalobca sa k námietkam žalovaného vyjadril tak, že Generálny technický
projekt odstrelov na trhacie práce veľkého rozsahu na lome Remata v dobývacom priestore Ráztočno
z apríla 2016 potvrdený Obvodným banským úradom v Prievidzi pod č. 562-1475/2016 z 2.6.2016
neprikazuje použiť na trhacích prácach žalobcom uvádzaný typ trhaviny DAP-4, naopak výpočty pre
parametre odstrelu boli vypočítané pre trhaviny typu AUSTINIT 1, DAP 2 alebo DAPMON. Žalobca
mal za to, že žalovaný zavádza o malom množstve rozpojenej suroviny z odstrelov z roku 2018

a o kvalite rozpojenej suroviny, pretože nepredložil žiadny dôkaz o nadrozmerných kusoch, ktoré
museli pri spracovávaní druhotne rozpojovať, ani o tom, že v kameňolome sa vykonáva zameranie
vykonaného odstrelu z 18.12.2018. Ak žalovaný nebol spokojný s výsledkom odstrelu, mal postupovať
v súlade s platnou legislatívou a reklamovať zle vykonanú službu v čo najkratšom čase. Žalovaný
tak nekonal, čo vyplýva z SMS správ A. B., štatutárneho zástupcu žalovaného. Žalobca zdôraznil,

že žalovaný mal vedúceho prevádzky v Kameňolome Remata, ktorý má osvedčenie o odbornej
spôsobilosti na vykonávanie vedúceho lomu, ktorý by mohol odborne namietať trhacie práce, a ktorý
nemal námietky k vykonaniu clonového odstrelu, podpísal dodací list bez pripomienky a bez korekcie
množstva rozpojeného materiálu. Správa o vŕtacích prácach a zápis z odstrelu z 18.12.2018 je opatrená
podpisom pána C., zamestnanca žalovaného a na tejto listine je aj pečiatka tejto obchodnej spoločnosti.

V tejto správe o vŕtacích prácach je uvedené množstvo rúbaniny 19800 ton, konkrétne bolo uvedené -
odstrelomrozpojených19800ton.Pokiaľsižalovanýuplatňujezľavuzvykonanýchprácvsume7.134,25
Eur, pričom tvrdí, že práce boli nekvalitné a neodborné, túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Žalobca
sa k predloženému odbornému posudku vyjadril, že tento nemôže byť pripustený, pretože sa nevzťahuje
k danej veci, ale sa vzťahuje na iné územie. Nejedná sa o územie, kde bol zrealizovaný odstrel, na ktoré

žalobca vystavil faktúru na sumu 13.068 Eur. Na tomto mieste sa odstrel neuskutočnil a ide o výmeru
1700 m2 a realizoval sa projektom na území 380 m2.

5. Žalovaný v konaní uviedol, že spolupracoval so žalobcom na základe ústnej zmluvnej dohody, pričom
chcel zmluvný vzťah so žalobcom založiť zmluvou o vykonaní práce v písomnej forme, ale nebolo to

možné.Žalovanýnamietol,žežalobcafakturovalžalovanémuajtrhavinu,ktorúnerozpojil,týmnedodržal
generálny projekt trhacích prác. Tvrdil, že má nárok na zľavu, lebo práce vykonané žalobcom boli
nekvalitné. Hneď prvý deň odstrelu na prvý pohľad bolo vidieť, že práce sú nekvalitné. Dal si práce
posúdiť svojmu zamestnancovi D. C.. Podľa jeho vyjadrenia kusovosť bola veľká a po odstránení rozvalu
bude vidieť nerozpojenú horninu.

6. Žalovaný pripustil, že faktúru nenamietal, hoci ju obdržal, ale telefonicky so žalobcom viackrát
ohľadom tejto veci komunikoval. Fyzicky mal a má k dispozícii generálny projekt prác a nenamietal
ho. Ide o generálny projekt z roku 2016, ktorý platí pre lom Remata. Žalovaný zamestnáva odborne
spôsobilých zamestnancov, ktorí problematike trhacích prác a odstrelu horniny rozumejú. Žalovaný

zdôraznil, že si u žalobcu objednal 19000 ton rozpojenia horniny, pričom žalobca rozpojil o 4000 až 5000
ton menej. Na základe tohto potom žalovaný vypočítal náklady 7.134,25 Eur a považuje to za zľavu, na
ktorú by mal žalobca prihliadať. Vychádzal z toho, že žalobca rozpojil menej horniny, ako mal. Uviedol,
že nemohol námietky k prácam žalobcu skôr uplatniť, mohli byť vznesené až po spracovaní horniny.

7. Okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru baníctva za účelom zistenia, či
bol dodržaný generálny projekt pri odstrele horniny v Lome Remata, či boli vykonané práce kvalitne pri
tomto odstrele, či bolo použité dostatočné množstvo trhaviny na rozpojenie horniny v uvedenom čase
v Lome Remata, či žalobca rozpojil horninu podľa požiadavky, resp. objednávky žalovaného a či bolo
strelivo účinné pri odstrele horniny. Znalec sa mal vyjadriť aj k zľave vypočítanej žalovaným v sume

7.134,25 Eur. Znalec Ing. Ján Štrba, PhD. vo svojom znaleckom posudku č. 11/2021 vypracovanom
dňa 14.septembra 2021 dospel k záveru, že žalobca nerozpojil horninu podľa objednávky žalovaného.
Žalobca nerozpojil 1496,6 m3 požadovanej horniny, čo predstavuje 3891,2 t horniny. Nerozpojenouhorninou na úrovni pracovnej plošiny navyše znefunkčnil túto pracovnú plošinu realizáciou krátkych
vrtov.

8. Žalobca závery znaleckého posudku v celom rozsahu rozporoval. Nesúhlasil s prepočtom na tony
s mernou hmotnosťou dolomitu 2,6 t/m3, lebo tento koeficient nie je skutočným koeficientom mernej
hmotnosti dolomitu v lome Remata. Je to koeficient dohodnutý s organizáciou. Uviedol, že je otázne
odkiaľ žalovaný ťažil s poukazom na priznania úhrad za vydobyté nerasty v I. štvrťroku 2019 a za II.
štvrťrok 2019, kedy žalovaný vyťažil a predal kamenivo v hmotnosti 48424 t a utŕžil 257.143,33 Eur bez

DPH. Žalobca tvrdil, že znalcovi bolo ukázané miesto s nerovnosťami a zhodou okolností je to miesto
presne o rozmeroch, ktoré boli na korune ťažobného rezu, takže ohliadku robil na nesprávnom mieste.
Z obrázku č.3 znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že odstrel nebol vykonaný na predmetnom
mieste. Z videozáznamu by aj znalec uznal a tiež zistil, že na tom mieste nebol vykonaný odstrel,
ktorý je predmetom sporu. Výpočet vychádza z nepresných údajov a preto ho žalobca označil za
bezpredmetný. Znalec vôbec neskúmal, či žalovaný aj skutočne práce na odstránenie nerozpojenej

horniny v množstve 1520 m3 vykonal, hoci ich žalovaný vyčíslil a doložil do súdneho spisu. Pokiaľ
sa znalec stotožnil a potvrdil výšku nákladov na odstraňovanie údajne nerozpojenej horniny, žalobca
nesúhlasilsnázoromznalca,pretožeTVOmáprávo,resp.musígenerálnyprojektprispôsobiťkonkrétnej
situácii pracoviska. Znalec použil nesprávny koeficient mernej hmotnosti horniny 2,6 t/m3 namiesto
mernejhmotnostistanovenejvskúšobnivlaboratóriu2,86t/m3až2,88t/m3,čímdospelknesprávnemu

výsledku. Rozpojením 6802 m3 bolo rozpojených 19454 až 19590 t horniny dolomitu. Znalec vypočítal
zľavu žalovaného z chybných výsledkov, ako je nedostatočné množstvo rozpojenej horniny, prevýšenie
pracovnej plošiny, na ktorej sa odstrel zo dňa 18.12.2018 vôbec neuskutočnil. Žalobca namietol, že
znalec neprizval zástupcu žalobcu k ohliadke na miesto, pričom sa domnieval, že znalec tak urobí. To,
že bol znalec na inom mieste bolo preukázané aj stanoviskom žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa

26.novembra 2021, pričom aj sám žalovaný priznal, že znalec bol na inom mieste.

9. Okresný súd následne nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. Milošom Lazarom,
CSc., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 202200408726 dňa 24.marca 2022. Znalec medzi závermi
posudku uviedol, že práce neboli žalobcom vykonané kvalitne, nedostatočne dlhé vrty a ich počet

spôsobili menšie množstvo rozpojenej horniny. Pri odstrele nebolo použité dostatočné množstvo
trhaviny, znížením počtu vrtov a ich dĺžky došlo aj k zníženiu množstva použitej trhaviny. V GTPO
žalobcapočítasrozpojením19950thorninypomocou4435kgtrhaviny.Priodstreledňa18.12.2018bolo
použitých len 3275 kg. Žalobca nerozpojil požadované (20000 t) a ani ním deklarované a fakturované
množstvo horniny (19.800 t). Skutočne rozpojené množstvo bolo o cca 2434 t menšie ako bola

požiadavka. Pri odstrele boli použité výbušniny (strelivo) definované v schválenom GTPO, ktoré boli
dostatočne účinné. Bolo však použité množstvo, ktoré nestačilo na rozpojenie 20000 t horniny. Žalobca
nerozpojil požadované a ním deklarované množstvo horniny, ale rozpojil iba 17366 t horniny. Znalec
uviedol, že zľava, ktorú uplatňoval žalovaný v sume 7.134,25 Eur, aj keď práce nesplnili objednávku
ohľadom množstva rozpojenia horniny, je neúmerne vysoká a neoprávnená. Žalovanému patrí zľava vo

výške rozdielu medzi fakturovaným množstvom (19800 t) a skutočne rozpojeným množstvom (17366
t) horniny vo výške 640,56 Eur s DPH. K otázke, aby znalec zistil, či bolo odstrelom rozpojených 19000
t horniny s ohľadom aj na odpredané kamenivo do vykonania prvého odstrelu v roku 2019, znalec
uviedol, že k prvému odstrelu v roku 2019 v lome Remata došlo až 28.5.2019, kedy bolo rozpojené
podľa zápisnice 11193 t kameniva. Kamenivo získané z odstrelu č. 6/2018 bolo predávané až po jeho

spracovaní (začiatok spracovania 05.04.2019, koniec spracovania 07.07.2019). Bolo teda predávané
až koncom II. a III. štvrťroku 2019, čomu zodpovedajú aj sumy získané na odpredaj kameniva.

10. Žalovaný v reakcii na znalecký posudok Ing. Miloša Lazara, CSc., uviedol, že obaja znalci sa zhodli
na tom, že nebol dodržaný generálny technický projekt odstrelov, bol porušený hrubým spôsobom

technickým vedúcim odstrelov a táto skutočnosť mala priamy vplyv na výsledky výkonu a kvality
odstrelov. Obaja znalci sa zhodli na tom, že práce boli vykonané nekvalitne, nebolo použité dostatočné
množstvotrhaviny,žalobcanerozpojilpožadovanémnožstvopodľapožiadavkymateriálu,rozdielje2634
t menej rozpojeného nerastu a bolo použité účinné strelivo. Znalci sa zhodli, že zľava je oprávnená, ale
nezhodli sa na jej výške. Žalovaný nesúhlasil so záverom znalca Ing. Miloša Lazara, CSc., ohľadom

výšky zľavy z dôvodu, že znalec nezapočítal do zľavy náklady žalovaného na spracovanie neodstrelenej
horniny. K neodstreleniu horniny pri päte steny došlo z dôvodu porušenia a nedodržania GTPO zo strany
žalobcu. Toto porušenie bolo konštatované znalcom vo viacerých odpovediach súdu. Pri zvažovaní
výšky zľavy aj s nákladmi žalovaného, by sa táto približovala výške zľavy, ktorú vyčíslil žalovaný a ajznalec Ing. Štrba, PhD. v posudku. Podľa žalovaného mal znalec počítať aj s nákladmi žalovaného na
spracovanie neodstreleného nerastu a teda vyrovnanie pracovnej plošiny.

11. Žalobca k výpočtu zľavy Ing. Miloša Lazara, CSc. uviedol, že tento výpočet má logiku. Uviedol,
že výpočet zľavy žalovaného nie je založený na žiadnej dokázanej skutočnosti, ktorú vyčíslil 30.6.2020
ako náklady na spracovanie monobloku v zmysle vykonávaného zameranie o rozmere 1520 m3, ktoré
vykonal od 04.05.2020 do 29.05.2020 vo výške 4.525,95 Eur. Za obdobie od 01.01.2019 nemal nárok,
resp. právo vykonávať banskú činnosť v lome, keďže v decembri 2019 previedol dobývací priestor

- predal prevádzku lomu na druhú organizáciu DrvTech s.r.o. Položil otázku, akým spôsobom mohla
žalovanému vzniknúť potom škoda v súvislosti so zvýšenými nákladmi na dobývanie.

12. Žalobca sa stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. Miloša Lazara, CSc. s tým, že navrhol,
aby súd akceptoval zľavu vo výške 640,56 Eur, ktorú odpočíta od žalovanej sumy 13.068 Eur, potom
bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.428 Eur s príslušenstvom. Žalobu v časti o sumu

640 Eur zobral späť.

13. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca vykonal trhacie a vŕtacie práce na základe
objednávky žalovaného, ktorú žalobca akceptoval a akceptáciou tohto návrhu došlo k uzavretiu zmluvy
o dielo. Aj zo Správy o vŕtacích prácach a zápise z odstrelu vyplýva, že práce boli vykonané na

základe objednávky žalovaného zo dňa 06.12.2018, bola použitá trhavina v množstve 3275 kg a
bolo rozpojených 19800 t rúbaniny. Z tejto správy vyplýva, že zástupca žalovaného nemal žiadne
pripomienky a rozpojenie bolo vykonané bez závad. Podpisom na tejto správe zástupca žalovaného
D. C. potvrdil, že práce boli vykonané, tieto prevzal a následne žalobca po vykonaní prác a ich
prevzatímzástupcomžalovanéhovystavilfaktúru,ktorúžalovanýneuhradil.Žalovanýpoprevzatífaktúry

nenamietal vady vykonaných prác.

14. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že nariadil znalecké dokazovanie a rozhodol v zmysle záverov
uvedených v znaleckom posudku. Poukázal na záver znalca Ing. Miloša Lazara, CSc., že skutočne
rozpojených bolo 17366 t horniny a nie 19800 t horniny a preto bolo žalobcom fakturované viac o 640,56

Eur. Okresný súd uviedol, že nepovažoval sumu 640 Eur za zľavu, ktorá patrí žalovanému, ale zaoberal
sa správnosťou fakturovanej sumy za vykonané práce žalobcom dňa 18.12.2018, pričom prihliadol na
závery znaleckého posudku Ing. Miloša Lazara, CSc.

15. Okresný súd vysvetlil, že znalecký posudok znalca Ing. Jána Štrbu, PhD. nezobral do úvahy ako

jeden z listinných dôkazov, pretože znalec bol na inom mieste, než bol vykonaný odstrel žalobcom,
pričom aj zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec bol na inom mieste v tejto lokalite. Túto skutočnosť
potvrdil aj štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní a potvrdil to aj v písomnom
vyjadrení.

16. Okresný súd k námietkam žalovaného uviedol, že bolo možné uzatvoriť so žalobcom aj ústnu
zmluvu o vykonaní trhacích a vŕtacích prácach, nakoľko Obchodný zákonník pri takomto type zmluvy
ústnu formu uzavretia zmluvy pripúšťa. Okresný súd nevzal do úvahy posudok spoločnosti GEOBAN
Žilina s.r.o. zo dňa 25.5.2020, pretože sa vzťahoval k inému územiu, kde sa odstrel realizoval a na
inú výmeru lokality. Žalobca nemusel použiť trhavinu DAP-4, lebo generálny technický projekt túto

trhavinu neprikazuje. Žalovaný druh trhaviny nenamietal v povoľovacom konaní a ani v čase, keď
mal generálny technický projekt k dispozícii. Mohol mať pripomienky k obsahu tohto projektu, mohol
namietať podmienky v ňom upravené a žiadať, že chce výhradne trhavinu - dusičnan amónny s prísadou
hliníka, ale žalovaný takúto požiadavku nemal. Vo zvyšku námietok žalovaného odkázal okresný súd
na závery, ktoré uviedol znalec Ing. Miloš Lazar, CSc. vo svojom znaleckom posudku.

17. Okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupoval podľa § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

18. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý namietol, že napriek tomu, že súd

dal vypracovať dva znalecké posudky v zmysle bodu 25 odôvodnenia okresného súdu, vzal do úvahy len
znalecké dokazovanie znalca Ing. Miloša Lazara, CSc. a znalecké dokazovanie Ing. Jána Štrbu, PhD.
nebral do úvahy na základe tvrdenia žalobcu, že posudok bol zmanipulovaný. Žalovaný poprel, že by
niekedy niekoho ovplyvňoval, alebo manipuloval. Uviedol, že bol súčinný s oboma znalcami podľa ichpožiadaviek, poskytoval všetky podklady a doklady potrebné pre samotný výkon vyhotovenia posudkov.
Poukázal na to, že posudky sa zhodujú v záveroch porušenia GTPO a výkonu VTP žalobcu, podstatný
rozdiel je vo výsledku posúdenia nákladov žalovaného na odstránenie nedostatkov po vykonanom

odstrele.

19.Žalovanýpoukázalnavyjadreniežalobcuvkonaní(uvedenévbode15rozhodnutiaokresnéhosúdu),
kedy žalobca namietol, že pripomienky a námietky mal žalovaný uplatňovať v krátkom čase po výkone
odstrelu, pričom tak mal urobiť pán C.. Žalovaný v odvolaní uviedol, že tak nemohol urobiť. Proces

spracovania horniny nedovoľuje tento postup, lebo pod samotným rozvalom nie je možné vidieť konečný
stav. Žalovaný uviedol, že žalobcovi pripomínal veľkú kusovitosť o vykonanom odstrele v predstihu
a priebežne. Teda žalovaný zistil skutkový stav až po spracovaní samotného rozvalu. Až po zistení tejto
skutočnosti mohol žalovaný nastúpiť na zmáhanie neodstrelenej časti horniny.

20. K odôvodneniu okresného súdu v bode 54, kedy tento zdôvodnil, prečo nevzal do úvahy posudok

znalca Ing. Jána Štrbu, PhD. žalovaný uviedol, že z posudku nevyplýva, že by znalec vychádzal z údajov
o inom mieste ako podklad a podstatu svojho výpočtu v posudku. Znalec požiadal žalovaného o celkovú
obhliadku lomu na tvare miesta, vyžiadal si pre jeho výkon znalectva potrebné doklady a podklady a
žalovaný bol ústretový a súčinný. Druhý súdny znalec Ing. Miloš Lazar, CSc. si tak isto vyžiadal pre jeho
výkon potrebné podklady a doklady, ale žalovaný nemá vedomosť, že by bol v lome Remata osobne

a tak vypracoval posudok.

21. Žalovaný poukázal na vyjadrenia žalobcu, ktoré súd zhrnul v bode 20 rozhodnutia a uviedol, že vo
svojom vyjadrení žalobca popiera vlastnú odbornosť, pokiaľ namieta použitý koeficient mernej hmotnosti
dolomituvlomeRemata.Žalovanýuviedol,ževposudkuIng.JánaŠtrbu,PhD.jetentokoeficientpoužitý

práve preto, lebo ho pri každom odstrele používal aj žalobca.

22. Vo vzťahu k odôvodneniu okresného súdu v bode 52, kedy okresný súd konštatoval, že TVO,
t.j. žalobca mohol upraviť niektoré parametre odstrelu podľa podmienok, čo aj žalobca urobil, položil
žalovaný otázku, ktoré parametre žalobca zmenil a kde vyhotovil zo zákona povinný záznam.

23. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na uvedené, považuje postup a rozhodnutie okresného súdu za
nesprávnevcelomrozsahuarovnakonapadolajdopĺňacírozsudokvcelomrozsahu.Záveromžalovaný
navrhol vypočuť oboch znalcov za podaním vysvetlenia dosiahnutia ich tvrdenia na základe postupu
výpočtov a záverov, navrhol predvolať ako svedka p. D. E., ktorý bol pri návšteve znalca Ing. Jána Štrbu,

PhD. v lome a navrhol predvolať ako svedka p. D. F. ako oprávnenú osobu, ktorá zastupuje spoločnosť,
ktorá vykonávala odstrely po žalobcovi.

24. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že pokiaľ tento tvrdí, že nadmernú kusovosť vedúci
lomu p. C. zistil až po spracovaní samotného rozvalu po odstrele, ide o zavádzajúce vyjadrenie, pretože

nadmernú kusovosť je možné posúdiť hneď po odstrele a aj počas spracovávania odstrelu. Práve preto,
že rozval sa spracovával približne za 20 pracovných dní, mohol vedúci aspoň raz iniciovať stretnutie
na mieste alebo vyhotoviť dokumentáciu o nadrozmerných kusoch. Pri určení predpokladu, že rozval
bol spracovaný za 20 dní, žalobca vychádzal zo skutočnosti, že bežný priemerný výkon spracovania
rozpojenej horniny v ostatných lomoch je 1000 t za zmenu, takže tvrdenie žalovaného o tom, že vedúci

nemohol vedieť počas spracovávania rozpojeného materiálu, že v rozvale sú nadrozmerné kusy, je
zavádzajúca.

25. Žalobca uviedol, že súd nemohol vziať do úvahy výpočty súdneho znalca Ing. Jána Štrbu, PhD.
z toho dôvodu, že jeho výpočty vychádzali z vymyslených a namodelovaných nerovností terénu

niekde v lome Remata, ktoré žalovaný predložil znalcovi a tvrdil, že tak isto terén vyzeral po vyťažení
suroviny po odstrele dňa 18.12.2018. Žalobca zdôraznil, že dolomit je surovina, ktorá časom a vplyvom
poveternostných podmienok zvetráva, z ťažobných stien sa zosypáva zvetraná hornina a najmä po
zimnom období sú päty ťažobných stien zasypané jemným pieskom aj do výšky 3 m. Znalec fotil miesto
v lome, ktoré vyzeralo tak, akoby sa na tom mieste vykonal odstrel pred týždňom. Tvrdenie žalovaného,

že namodelovali situáciu presne tak, ako bola po odstrele, je nezmysel. Ak situácia vypadala tak, ako
ju namodeloval žalovaný, mal vyhotoviť o tom dokumentáciu banským meračom, fotodokumentáciu
a podobne. Ak dokáže namodelovať situáciu tak, ako vyzerala po odstrele 18.12.2018, potom vie
namodelovať akúkoľvek situáciu, ktorá bude vyhovovať žalovanému.26. Návrh žalovaného na vypočutie znalcov označil za bezpredmetný a nehospodárny, nakoľko sa
v znaleckom posudku Ing. Miloša Lazara, CSc. zodpovedalo jasne na všetky odborné, technické aj

nejasné otázky. Rovnako za zbytočné označil návrh na predvolanie svedka D. E., ktorý nebol prítomný
pri odstrele, ani pred odstrelom, ani po odstrele, takže ani nevie, kde sa nachádza miesto odstrelu.
Svedok nie je odborník v oblasti práce s výbušninami a je zaradený ako obchodný reprezentant, teda má
na starosti obchod a má stredoškolské vzdelanie. Sám konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že
na ohliadke boli páni C. a Neč. Rovnako za bezpredmetný označil žalobca návrh žalovaného predvolať

p. D. F., ktorý sa k predmetu súdneho sporu nemá k čomu vyjadriť. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219

ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na
úradnej tabuli krajského súdu.

28. Odvolací súd bol v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd:

29. Žalobca dal vypracovať v apríli 2016 Generálny technický projekt odstrelov na trhacie práce veľkého
rozsahu pre Lom Remata v dobývacom priestore Ráztočno, tento projekt vypracoval a projektoval
technický vedúci odstrelov G. F. F., H., štatutárny zástupca žalobcu, ktorý schválila I. F., konateľka
tejto spoločnosti. Obvodný banský úrad Prievidza vydal dňa 2.júna 2016 rozhodnutie o povolení
výkonu trhacích práca veľkého rozsahu a trhacích prác malého rozsahu pre lom Remata v dobývacom

priestore Ráztočno v organizácii VEL-VEX s.r.o. so sídlom A. Bednára 712/3, Prievidza v súlade s
výsledkom ústneho pojednávania zo dňa 23.5.2016, spojeného s miestom ohliadky lomu Remata,
pričom v dokumentácii bol pripojený k Generálny technický projekt odstrelov na trhacie práce veľkého
rozsahu pre lom Remata v dobývacom priestore Ráztočno z apríla 2016. Platnosť tohto rozhodnutia
bola stanovená do 31.12.2018. V tomto generálnom technickom projekte odstrelov je uvedený účel

použitia trhacích prác, výpočet veľkosti náloží a iné. V bode 1.6. Technologický postup trhacích prác sú
uvedené trhaviny, ktoré sa majú použiť v tomto lome Remata. Ide o trhaviny DAP-4, DAP-2, DAPMON
a iné. Tento projekt bol účinný na roky 2016-2028. Podľa bodu 1.4 výpočet veľkosti náloží pre clonové
odstrely, pri výpočte koncentrácie nálože je uvedené AUSTINIT 1, DAP-2, DAPMON a AUSTINIT 1.

30. Žalobca vydal dňa 18.12.2018 dodací list suroviny na ťažbu pre odberateľa do lokality DP Ráztočno
na clonový odstrel pod poradovým číslom CO 6/2018, kde je uvedené vypočítané množstvo suroviny
k ťažbe 19808 t a celkové množstvo suroviny k ťažbe 19800 t. Vypočítaný objem odstrelu je 7.618,40
m3 a objem odstrelu 7.620 m3. Listina je opatrená podpisom Ing. Vojtecha Völgyiho, PhD. a za
žalovaného D. C..

31. Faktúrou č. VF18/074 žalobca vyfakturoval pre žalovaného za vŕtacie a trhacie práce v lome Remata,
CO č. 6/2018 sumu 13.068 Eur. Faktúra je splatná 21.1.2019.

32. Žalovaný k výzve žalobcu o zaplatenie splatnej faktúry listom zo dňa 28.6.2019 požiadal žalobcu

o poskytnutie zľavy z ceny odstrelu zo dňa 18.12.2018, ktorú si bude uplatňovať po vykonávaní
geodetických zameraní, ktoré preukážu jeho tvrdenia.

33. Žalovaný v oznámení zo dňa 16.9.2019 žalobcovi listom oznámil, že bude žiadať zľavu z ceny
odstrelu zo dňa 18.12.2018.

34. Znalec Ing. Miloš Lazar, CSc., v uviedol, že žalobca nerozpojil požadované a ním deklarované
množstvo horniny 19800 t, ale rozpojil iba 17366 t horniny. Žalovanému patrí zľava vo výške rozdielu
medzi fakturovaným množstvom (19800 t) a skutočne rozpojeným množstvom (17366 t) horniny vo
výške 640,56 Eur s DPH.

35. Znalec Ing. Miloš Lazar, CSc., v uviedol, že k prvému odstrelu v roku 2019 v lome Remata došlo
až 28.05.2019, kedy bolo rozpojené podľa zápisnice 11193 t kameniva. Kamenivo získané z odstrelu č.6/2018 bolo predávané až po jeho spracovaní (začiatok spracovania 05.04.2019, koniec spracovania
07.07.2019).

36. Žalovaný po prevzatí faktúry nenamietal vady vykonaných prác.

37. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o dielo
sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

38. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba alebo
úprava stavby alebo jej časti.

39. Žalovaný v odvolaní primárne namietol, že okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku

Ing. Miloša Lazara, CSc. a nie zo záverov znaleckého posudku Ing. Jána Štrbu, PhD. Okresný súd
sa pritom vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré prihliadol až k druhému znaleckému posudku, ako aj s
dôvodmi, pre ktoré musel nariadiť znalecké dokazovanie opakovane. Okresný súd osobitne poukázal
na skutočnosť, že zo znaleckého posudku Ing. Jána Štrbu, PhD. vyplýva, že znalec bol na inom mieste
v tejto lokalite, čo potvrdil aj štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi. Dôvody nariadenia

opakovaného znaleckého dokazovania preto nespočívali v subjektívnom postupe žalovaného, teda v
tom, že by mal údajne ovplyvňovať alebo manipulovať znalcom, ale spočívali v objektívnom zistení, že
znalecký posudok nebol vyhotovený vo vzťahu k predmetu sporu.

40. Žalovaný v odvolaní upozornil na to, že podstatný rozdiel v dvoch znaleckých posudkoch bol vo

výsledku posúdenia nákladov žalovaného na odstránenie nedostatkov po vykonanom odstrele. Pokiaľ
však okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Miloša Lazara, CSc., nemohol vychádzať zo
záverov Ing. Jána Štrbu, PhD.

41. Žalovaný v odvolaní reagoval aj na argumentáciu žalobcu, ktorý sa v konaní od počiatku domáhal

toho, že žalovaný neuplatnil vadu vykonania diela bezprostredne po tom, ako ju musel zistiť, na čo
žalovaný v konaní opakovane reagoval tým, že veľkú kusovitosť nemohol zistiť bezprostredne po
vykonaní odstrelu, ale až po spracovaní samotného rozvalu.

42. Okresný súd sa napriek tomu, že strany sa opakovane vyjadrovali k momentu uplatnenia vád a

dôvodom, pre ktoré boli vady uplatnené, nezaoberal ani tvrdením žalobcu, že žalovaný vady neuplatnil
včas, ani tvrdením žalovaného, že ich nebolo možné uplatniť skôr. Odvolací súd sa postupom podľa ust.
§ 387 ods. 3 CSP preto zaoberal aj týmito podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na
súde prvej inštancie.

43. Okresný súd v rámci ustálenia skutkového stavu zistil, že žalovaný po prevzatí faktúry nenamietal
vady vykonaných prác. Žalovaný namietal vady až v podaní odporu proti platobnému rozkazu, čo bolo v
decembri 2019. Okresný súd zároveň v ods. 16 svojho rozhodnutia rekapituloval vyjadrenia žalovaného,
kedy tento medzi iným uviedol, že hneď v prvý deň odstrelu na prvý pohľad bolo vidieť, že práce sú
nekvalitné. Žalovaný si dal práce posúdiť svojmu zamestnancovi D. C.. Podľa jeho vyjadrenia kusovosť

bola veľká a po odstránení rozvalu bude vidieť nerozpojenú horninu.

44. Už z uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že žalovaný v konaní tvrdil, že už bezprostredne po vykonaní
odstrelu vzniklo v ňom podozrenie na to, že kusovosť bola veľká a že bude vidieť nerozpojenú horninu. Z
ďalších skutkových zistení okresného súdu vyplynulo, že k spracovaniu kameniva získaného z odstrelu

v decembri 2018 došlo v období od 05.04.2019 do 07.07.2019. Najneskôr pri ukončení spracovania
kameniva z odstrelu mohol žalovaný zistiť, či dielo bolo vykonané vadne v tom zmysle, že po odstrele
ostala veľká kusovosť kameniva. Žalovaný v konaní žiadnym ani tvrdením, ani dôkazom nepreukázal, že
by po spracovaní kameniva (ukončené 07.07.2019, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Miloša
Lazara, CSc., bod 25 odôvodnenia rozsudku okresného súdu), na vady diela upozornil. Žalobca pritom

od prvého písomného podania, ktorým reagoval na odpor žalovaného namietal, že žalovaný nesplnil
včas svoju povinnosť oznámiť mu vady diela. Sám žalovaný v konaní uviedol, že otázku kusovosti bolo
možné zistiť po spracovaní (nie po vykonaní odstrelu) kameniva a zo znaleckého posudku vyplynula
doba, kedy toto spracovanie bolo ukončené v priebehu 2. štvrťroka 2019. Preto pokiaľ žalovanýv odvolaní namieta vyjadrenie žalobcu, odvolací súd sa s jeho odvolacou argumentáciou nestotožnil.
Okresný súd však včasnosť notifikácie vád nepreskúmaval, voči tomuto postupu odvolacie námietky
žalovaným vznesené neboli, preto posúdenie, či k oznámeniu vád došlo včas, nie je predmetom

odvolacieho prieskumu.

45. Vo vzťahu k námietkam, ktoré uviedol žalovaný k znaleckému posudku Ing. Miloša Lazara, CSc.
odvolací súd pripomína, že nemá odborné znalosti na to, aby mohol revidovať odborné závery znalca.
Preto pokiaľ sporová strana popiera závery znalca, musí ísť o popretie veľmi konkrétne, kvalifikované

a podložené aj vyjadrením odborne spôsobilej osoby. Všeobecné konštatovanie, že žalovaný nemá
vedomosť, že by bol znalec v lome Remata osobne, tak nemôže účinne spochybniť závery znalca.

46. Rovnako vo vzťahu k použitiu koeficientu mernej hmotnosti horniny odvolací súd uvádza, že nemá
odborné vedomosti na to, aby mohol sám určiť, aký konkrétny koeficient mal byť použitý a preto zhodne
s okresným súdom vychádza z koeficientu, ktorý použil znalec Ing. Miloš Lazar, CSc., ktorý je osobou

odborne spôsobilou a teda osobou, ktorá má byť schopná použitia správneho koeficientu. To, aký
koeficient v tejto súvislosti používal žalobca, je pre posúdenie znaleckého posudku irelevantné, keďže
znalec vychádzal z vlastných odborných zistení a záverov. Práve zo znaleckého posudku vyplynulo,
v akom množstve bola hornina rozpojená, a teda za aké množstvo rozpojenia horniny bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť. V tejto súvislosti je potom irelevantné, ktoré parametre pri vykonaní odstrelu žalobca

zmenil a či o tom vyhotovil povinný záznam. Pokiaľ aj žalobca porušil nejaké povinnosti, ktoré sú mu
uložené osobitnými právnymi predpismi (upravujúcimi postup pri odstrele), uvedené môže mať následky
v podobe sankcií správneho práva, ale nemá to za následok, že by žalovaný ako objednávateľ nemal
zaplatiť za vykonanie diela.

47.Odvolacísúdsapretonestotožnilsozáveromžalovaného,žerozsudokokresnéhosúdujenesprávny
vo vzťahu k tým dôvodom, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní. Odvolací súd pripomína, že je v zmysle
ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný a preto nebol oprávnený preskúmavať rozsudok
okresného súdu z iných dôvodov, ani vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu, ani vo vzťahu k právnemu
posúdeniu zisteného skutkového stavu. Pokiaľ ide o vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na

ktoré prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), také odvolací súd nezistil.

48. Žalovaný v závere odvolania navrhol doplnenie dokazovania výsluchom oboch znalcov a dvoch
navrhnutých svedkov D. E. a D. F.. Odvolací súd pripomína, že návrh na výsluch svedka je návrhom
na dokazovanie, ktorý sa považuje za prostriedok procesnej obrany žalovaného v konaní. Žalovaný

mohol prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí a ktorý okresný súd vydal pri ukončení pojednávania. Ani jeden z navrhovaných dôkazov zároveň
nespĺňanáležitostinovoty(§363CSP),keďževýsluchznalcov,akoajnavrhnutýchsvedkovmalmožnosť
žalovaný navrhnúť v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa preto ani dôvodmi
navrhovaného dokazovania v podobe výsluchu znalcov, D. E. a D. F. nezaoberal.

49. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto napadnuté
rozhodnutie okresného súdu preskúmaval iba v rozsahu odvolania žalobcu a v rozsahu odvolania
žalovaného.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

51. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že na ich náhradu zaviazal žalovaného, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady

trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

52. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).