Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425204327
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425204327.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov
senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Adely Unčovskej v právnej veci navrhovateľky: L.. Z. Z. Š.,
D.. XX.XX.XXXX, N. Y. XX, XXX XX N., zastúpená JUDr. Janou Juchovou - advokátkou, so sídlom
Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: O.. H. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. Y. XX, XXX XX
N., zastúpený Advokátska kancelária Andrej Vlk, s.r.o. so sídlom Gallayova 21, 841 02 Bratislava IČO:

47 255 714 konajúca prostredníctvom: JUDr. Andrej Vlk, advokát a konateľ, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
2. mája 2025 č. k. 0C/19/2025-42 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a a odporcovi nepriznáva nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania.

Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi,
aby nevstupoval do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. V. X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na
Y.Y. X., postavenom na parcelách reg. „Y.“ parc. č. XXXX/X, o výmere 160 m2, druh pozemku zastavaná

plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX, o výmere 157 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
parc, č. XXXX/XX, o výmere 1151 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: N. L., obec:
N.-O.. Č.. F.V., kat. úz. F., ako ani do spoločných častí a zariadení bytového domu a na priľahlé pozemky
(I.výrok).Odporcoviuložilnepribližovaťsaknavrhovateľkenavzdialenosťmenšiuako10(desať)metrov
s výnimkou konaní orgánov verejnej správy a súdnych konaní (II. výrok). Poučil odporcu, že môže

ako žalobca podať voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať
nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia (III. výrok). Navrhovateľke vo vzťahu k odporcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu sto percent (IV. výrok).

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. XX, nachádzajúcom
sa na X. V. X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na Y.Y. X., postavenom na parcelách reg. „Y.“
parc. č. XXXX/X, o výmere 160 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX, o
výmere 157 m 2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc, č. XXXX/XX, o výmere 1151 m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: N. L., obec: N.-O.. Č.. F., kat. úz.: F., ako ani do

spoločných častí a zariadení bytového domu a na priľahlé pozemky a uložiť mu povinnosť nepribližovaťsa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 (desať) metrov, s výnimkou konaní orgánov verejnej
správy a súdnych konaní.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila právne ustanovením § 325

ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP a vecne tým, že s odporcom uzavreli manželstvo dňa 04.06.2016. Majú
spoločne maloletého syna O. Z., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľka má okrem toho dve maloleté dcéry
z predchádzajúceho manželstva, V. G., nar. XX.XX.XXXX a C. G., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka
dňa 11.02.2025 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
na Mestskom súde Bratislava II a konanie je vedené pod sp. zn. 37P/22/2025 a vo veci ešte

nebolo právoplatne rozhodnuté. Navrhovateľka s odporcom a maloletými deťmi žijú v byte č. XX,
nachádzajúcom sa na X. V. X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na Y. X., postavenom na parcelách
reg. „Y.“ parc. č. XXXX/X, o výmere 160 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.
XXXX/XX, o výmere 157 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX, o výmere
1151 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: N. L., obec: N.-O.. Č.. F.V., kat. úz.: F..

Situáciu v domácnosti s odporcom označila navrhovateľka pre ňu za neznesiteľnú, nakoľko odporca sa
k nej dlhodobo správa zle, pričom situácia sa ešte vyostrila po podaní návrhu na rozvod manželstva.
Prvé problémy v rodine začali vznikať s pribúdajúcimi povinnosťami po narodení spoločného syna O.
v roku XXXX. Mladšia dcéra navrhovateľky C. mala vtom čase 5 rokov, začala prejavovať svoj vzdor a
odporca vyžadoval ráznejšiu a prísnu výchovu a sám pristupoval k trestom, čo navrhovateľke prekážalo.

Odporcovi naopak prekážalo, že navrhovateľka s dcérami veľa komunikovala a vysvetľovala, z čoho
vznikali konflikty v rodine. V roku 2017 sa tak u navrhovateľky začala prejavovať úzkosť pre stále
častejšie hádky, tieto jej pripadali nedôstojné, vzbudzovali u nej strach a obavy. Odporca pri hádkach
voči navrhovateľke často používal vulgarizmy, čo navrhovateľka nikdy predtým nezažívala, v bežnej reči
odporca vulgarizmy nepoužíval. O to zraňujúcejšie pre ňu bolo, že ich používal voči nej. Navrhovateľke

vyčítal, že je zlá matka, zlá manželka aj zlá dcéra. Vyčítal jej, že je žiarlivá a že za problémy v ich vzťahu
môžu jej stavy úzkosti, ktoré sa práve správaním odporcu zhoršovali. Navrhovateľka tak naozaj verila,
že je zlá matka. Mala strach, že znova zlyhá aj ako manželka, hoci sa zo všetkých síl snažila o opak.
Tieto stavy úzkosti sa u navrhovateľky vrátili opäť po mnohých rokoch (v 27. rokoch bola liečená
na panickú poruchu) a začali sa znova prejavovať úzkostnými atakmi. Odporca na navrhovateľku kričal,

ponižoval ju, devalvoval a ona na jeho správanie reagovala panickými atakmi a časom i paralýzou, čo
odporcu zvyčajne ešte viac odpudzovalo. Inokedy odporca reagoval tak, že sa urazil na navrhovateľku,
úplnejuignorovalanekomunikovalsňou,odchádzalzdomuinacelúnoc,nezdvíhaljejtelefón,nechával
ju v neistote, či ráno zoberie napr. deti do školy a dodrží to, na čom sa dohodli. Navrhovateľka sa tak
naučila vo veciach neustále ustupovať a čakať, kedy ju odporca zoberie na milosť, ten bol potom pár dní

veľmi milý, prispôsobivý, ale situácia sa potom vždy znova opakovala. Spočiatku navrhovateľka párkrát
vyhľadalapomocurodičovzodporcovejstranyaleboubývaléhomanžela,alekeďžepotombolasituácia
v rodine ešte oveľa horšia, už sa o to neskôr nepokúšala. Zostávala po hádkach doma v paralýze, bála
sa odísť alebo ozvať. Najhoršie na tom bolo, že odporca navrhovateľke mnohokrát po takomto ataku
neposkytol pomoc. Keď v marci 2018 našla navrhovateľka v zapnutom počítači odporcu adresár so

ženskými menami s fotografiami, erotickými básničkami (vrátane ženy, ktorej dával odporca súkromné
hodiny jogy v čase keď navrhovateľka bola tehotná) a túto skutočnosť odporcovi vytkla, dostala od
odporcu prvýkrát facku. Navrhovateľka bola v šoku a následne trvala na tom, aby odporca z jej bytu
odišiel. Na naliehanie odporcu a syna O., ktorý plakal za odporcom, následne ustúpila a odporcu prijala
späť, čo sa potom počas vzťahu viackrát zopakovalo. Správanie odporcu k navrhovateľke sa však potom

vždy veľmi rýchlo vrátilo do starých koľají. Navrhovateľka tak mala v tomto období viacero panických
atakov. V roku 2019 navrhovateľka opätovne začala navštevovať svojho psychiatra a terapeutku, ktorú
navštevovala i vo svojich 27. rokoch. Terapia poukázala na to, že spúšťačom úzkostí sú neustále hádky,
napätie v rodine a správanie odporcu. Jeho potláčaná agresivita, ktorá sa z času na čas vyplavila v o to
väčšej fyzickej agresivite namierenej proti navrhovateľke. Navrhovateľka na takéto správanie odporcu

reagovala úzkostnými atakmi. Napriek všetkému navrhovateľka v tom čase nebola pripravená odporcu
opustiť. Nechcela si pripustiť rozvrat ďalšieho manželstva a chcela za každú cenu udržať rodinu spolu
kvôli synovi O.. Rozhodla sa teda, že bude pracovať na sebe a bude sa snažiť rodinu zachrániť. Chodila
na terapiu, navštevovala psychiatra, brala medikamentóznu liečbu, vinu za všetko čo sa v rodine dialo
brala hlavne na seba. Keď mala navrhovateľka po hádke s odporcom úzkostné stavy alebo zostala

paralyzovaná, viackrát ju musela odviesť rýchla zdravotná služba. Uviedla, že z lekárskych správ je
zrejmé, že panické ataky navrhovateľky, kedy ju musela odviesť rýchla zdravotná služba, nasledovali po
hádke s odporcom, napr. dňa 14.02.2019 bola navrhovateľka privezená RZP po hádke s odporcom. Čím
ďalej, tým častejšie sa však stávalo, že odporca pri panickom ataku navrhovateľke nepomohol, nezavolaljej pomoc, nechal ju ležať na zemi, čo u navrhovateľky vzbudzovalo ďalšie obavy a úzkosti z toho, že
jej odporca neposkytne pomoc. Navrhovateľka si napr. sama privolala záchranku dňa 20.10.2020, keď
ju odporca fyzicky napadol, dal jej dve facky a ona sa odplazila do hosťovskej izby, kde za ňou dobehli

deti. Keď za navrhovateľkou do bytu potom prišla polícia poslaná záchranármi, bála sa priznať, že ju
napadol odporca a odmietala podať na odporcu trestné oznámenie. Navrhovateľka odporcu aj po tomto
incidente prijala naspäť, snažila sa zachrániť rodinu. Odporca za problém v rodine v tom čase často
označoval, že manželia nemajú spoločné bývanie, že žijú v byte navrhovateľky. Navrhovateľka zároveň
vnímala, že byt nie je dostatočne veľký pre tri maloleté deti, a preto sa manželia rozhodli kúpiť spoločnú

nehnuteľnosť, a to mezanínový byt, ktorého kúpu výhodne sprostredkovala navrhovateľka, vzhľadom
na to, že dom projektovala. V lete 2021 sa manželia presťahovali do novej spoločnej nehnuteľnosti.
Navrhovateľka do nového bývania vkladala veľkú nádej, verila, že situácia v rodine sa zlepší, že v byte
bude viac miesta pre všetkých, odporca sa upokojí, že bývajú v spoločnej nehnuteľnosti, čo sa však
žiaľ nestalo. Vzťahy v rodine sa napriek všetkému aj naďalej zhoršovali, čo sa začínalo prejavovať, už
aj na maloletých deťoch. O. má od troch rokov tik na tvári, ktorý sa počas Covidu-19 nedal riešiť. Keď

sa navrhovateľka o tom radila s detskou psychologičkou, tá to pripisovala situácii v rodine. Neustále
konflikty vznikali aj kvôli výchovným nezhodám rodičov. Obe dcéry z prvého manželstva situáciu v rodine
vnímali čím ďalej, tým ťažšie a citlivejšie. Správanie odporcu k navrhovateľke dopadalo aj na nich, mali o
matku strach. Vnímali toxické prostredie, v ktorom žili a ich vzťah k odporcovi sa tak postupne zhoršoval.
Navrhovateľka sa snažila v miere primeranej veku dcér situáciu v rodine s dcérami komunikovať. Tie

stále častejšie naliehali na navrhovateľku, aby situáciu v rodine riešila a vzťah s odporcom ukončila.
Dcéra V. sa navrhovateľke zverila, že je pre ňu ťažké, keď sa navrhovateľka po hádke s odporcom
dostáva do úzkostného záchvatu a následnej paralýzy a odporca jej v danej situácii nepomôže, čo sa
stalo opakovane aj pred deťmi. O navrhovateľku sa musela postarať dcéra, ktorá mala o navrhovateľku
strach a obavy, bála sa navrhovateľku nechať s odporcom samú. Takáto situácia sa stala aj v roku 2023,

kedy odporca navrhovateľku napadol. Navrhovateľka dostala od odporcu dve facky, po ktorých zatiahla
odporcu za pyžamo, ten sa otočil a začal ju škrtiť. Po inej hádke, keď navrhovateľka paralyzovaná
ležala na zemi v obývačke si odporca pustil televízor a zavolal aj syna, s ktorým spoločne pozerali
televízor. Keďže kvôli hypoerventilačnému dýchaniu navrhovateľky nepočuli televízor, odporca púšťal
hlasnejšie zvuk, aby ich navrhovateľka dýchaním nerušila. Odporca navrhovateľke opätovne neposkytol

žiadnu pomoc a aj s maloletým synom navrhovateľku a jej zdravotný problém úplne odignorovali. Táto
skutočnosť navrhovateľku ešte viac vydesila, bolo pre ňu nepredstaviteľné, že aj maloletý O. zostal
k paralýze navrhovateľky úplne ľahostajný a správal sa k nej rovnako ako odporca. V marci 2024
odporca navrhovateľku znova fyzicky napadol. Keď si navrhovateľka chcela zapísať na voľný papier čo
odporca povedal, odporca chytil knihu, ktorá má pre navrhovateľku veľkú cenu a perom do nej napíše

„Z. klame“. Navrhovateľku to veľmi zranilo, snažila sa mu knihu zobrať, aby do knihy už viac nepísal.
Ako navrhovateľka knihu držala, odporca hodil navrhovateľku držiac knihu v jej náručí agresívne cez
chrbát. Navrhovateľka spadla na zem, kniha ju poranila a pri páde si narazila ruku. Následne musela
vyhľadať lekársku pomoc. U lekára iba oznámila, že spadla s knihou ruke. V máji 2024 sa opätovne
stalo, že navrhovateľka po hádke s odporcom dostala panický atak, zostala paralyzovaná a odporca jej

neposkytol pomoc. V kuchyni si kľudne zohrieval jedlo, kým ona ležala na zemi paralyzovaná s plačúcimi
deťmi. Záchranku zavolal až jej bývalý manžel, ktorý ich doma takto našiel, keď prišiel vyzdvihnúť
dcéry. V októbri 2024 odporca vyhádzal navrhovateľke zo spálne matrace, zobral ich do rúk a hodil
ich do navrhovateľky stojacej na chodbe. Bola to reakcia na hádku, v ktorej navrhovateľke odporca
povedal, že už si k nemu do postele neľahne. Navrhovateľka mu vtedy odpovedala, že spálňa je rovnako

jej ako odporcova a že tie matrace, na ktorých leží a vyhadzuje ich, kúpila ona ešte v manželstve s
bývalým manželom. Odporca v hneve matrac schmatol a hodil do navrhovateľky (nadával jej pritom,
že je „piča vyjebaná“). Navrhovateľka odvtedy spáva na matraci v detskej izbe. Situácia v rodine sa
naďalej stupňovala, odporca bol na navrhovateľku agresívny, nadáva jej, ona mala z neho strach a
obavy. Dňa 25.01.2025 o 19:40 hod, bola do domácnosti manželov privolaná policajná hliadka po

tom, čo odporca nadával navrhovateľke a kričal na ňu. Svedkom nevhodného správania odporcu k
navrhovateľke bola opakovane aj dcéra navrhovateľky V.I. G., ktorej čestné prehlásenie prikladáme k
tomuto návrhu. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa navrhovateľka dňa 11.02.2025 po
nespočetných pokusoch zachrániť vzťah a rodinu rozhodla predovšetkým v záujme svojich maloletých
detí, ale aj v záujme ochrany svojho života a zdravia podať návrh na rozvod manželstva. Napriek

všetkému navrhovateľka nechcela situáciu v rodine ešte viac vyhrocovať a podávať trestné oznámenia
na odporcu. Situácia sa však neupokojila, naopak situácia sa zhoršuje a je neúnosná pre všetkých
členov rodiny. Neustály psychický nátlak odporcu na navrhovateľku má dopad na navrhovateľku, ako
aj na maloleté deti. Problémy so správaním, a to tak doma, ako aj v škole, má maloletý O.. MaloletýO. navštevuje psychoterapeuta v V. Y. pre R. S., Z..F..P.. V marci 2025 dostal maloletý O.
pokarhanieriaditeľomškoly.Vškolesaprejavujejehozvýšenáreaktivita,ktoráječastokrátnasmerovaná
nevhodným smerom. Maloletý má hrubé vulgárne vyjadrovanie voči spolužiakom a Odporúčaná bola

aj intenzívna psychoterapia a úprava rodinného prostredia, kde napäté vzťahy v rodine prispievajú k
neistote maloletého O. a k jeho impulzívnejším a intenzívnejším reakciám fyzicky atakuje spolužiakov.
V apríli 2025 sa stalo, že O. napadol na sedení psychoterapeutku. Terapeutkou bolo odporučené
psychiatrické vyšetrenie za účelom psychofarmakologickej liečby. Dňa 15.04.2025 navrhovateľka SMS
správou zablahoželala odporcovi k narodeninám, kde mu poslala len zdvorilostné blahoželanie. Odvtedy

sa odporca začal navrhovateľky neprimerane dotýkať. Napriek tomu, že navrhovateľka mu dotyky
neopätuje, naopak pri týchto pokusoch sa rozplače, roztrasie a prosí odporcu aby ju nechal tak, aby sa
jej nedotýkal, ten to nerešpektuje. Dokonca sa stalo, že odporca navrhovateľke vošiel do sprchy, ľahol
si k nej do postele a pod. Odporca tak vôbec nerešpektuje osobnú integritu navrhovateľky a ignoruje
jej strach a obavy z neho. Cez týždeň, počas Veľkej noci, boli maloleté dcéry navrhovateľky u otca.
Navrhovateľka zostala v byte sama s odporcom a maloletým O.. mala tak v byte veľký strach. V stredu

večer - 16.04.2025 sa navrhovateľka na noc zamkla v dcérinej izbe (zobrala si kľúč zo spálne, kde
spáva manžel, kde ešte bol posledný zámok na dverách, tento pasoval aj na detskú izbu). Kľúče od
všetkých troch detských izieb z bytu totiž postupne v posledných dvoch mesiacoch zmizli. Vo štvrtok
večer 17.04.2025 okolo 20:30 hod. navrhovateľka zistila, že aj tento posledný kľúč od dverí zmizol.
Navrhovateľka dostala hrozný strach a žiadala odporcu aby jej kľúč od izby vrátil. Išla do spálne kde

spal odporca so synom O. a prosila ho, aby jej kľúč vrátil. Odporca to odmietol a obvinil navrhovateľku
z krádeže kľúča od dverí spálne. Navrhovateľka zúfalo prosila odporcu, aby jej vrátil kľúč, dokonca
ona sama skúšala kľúč hľadať. Odporca si však namiesto toho navrhovateľku pri tom nahrával a
obviňoval ju, že ich s maloletým O. nenechá spať a hrabe sa mu vo veciach. Keďže sa navrhovateľke
nepodarilo nájsť kľúč od izby, mala obrovský strach ísť si ľahnúť nezamknutá. Asi o 22:30 hod. sa jej

spustil silný úzkostný stav, ležala na chodbe na zemi a prosila odporcu, aby k nej prišiel maloletý O.,
považovala ho za záruku, že si k nej odporca nič nedovolí a stále prosila odporcu, aby jej vrátil kľúč.
Maloletý už ovplyvnený odporcom, žiadal navrhovateľku, aby ho nechala spať. Navrhovateľka dostala
silné kŕče striedajúce sa s paralýzou a slabosťou. Odporca napriek všetkému odmietal navrhovateľke
dať kľúče, pričom sa jej neustále dotýkal, čo situáciu ešte zhoršovalo. Asi okolo 23:30 hod. nakoniec

odporca navrhovateľke privolal rýchlu zdravotnícku službu. Keď dorazili záchranári navrhovateľkine
kŕče sa zmiernili a povolili, odporca však aj na žiadosť záchranárov odmietol navrhovateľke vydať kľúč
od izby. Záchranári navrhovateľke ponúkli, že ju zoberú do nemocnice. Navrhovateľku tak odviezla
rýchla zdravotná služba. V nemocnici si navrhovateľka poležala pár hodín v prijímacej ambulancii
a cca o 03:00 hod. ráno zavolala bývalého manžela, či by jej pomohol s odvozom do bytu v Z.,

nedarilo sa jej pre dezorientáciu cez aplikáciu objednať taxík. Nakoľko bola navrhovateľka ešte slabá a
dezorientovaná, zobral ju bývalý manžel k nemu domov, kde spala v izbe spolu s dcérami. Okolo obeda
sa navrhovateľka cítila lepšie a kvôli maloletému O. sa vrátila do bytu. Po návrate nabrala odvahu a
požiadala odporcu o to, aby aj s maloletým mohla odísť na aspoň na časť prázdnin z bytu, aby zmenili
prostredie. Navrhovateľka nechcela, aby syn trávil čas v tejto stresovej situácii doma a sama sa necítila

v byte bezpečne. Odporca súhlasil s odchodom na jednu noc, a tak nasledujúci deň navrhovateľka aj s
maloletýmodišlanaN.priD.U..Sohľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostinavrhovateľkauviedla,
že odporca ju a jej osobnú integritu vôbec nerešpektuje. Na navrhovateľku fyzicky útočí, psychicky ju
deptá, a napriek tomu, že si to neželá sa navrhovateľky dotýka, čo u nej spúšťa strach a úzkosť. Ako
vyplýva zo všetkých lekárskych správ z pohotovosti, ktoré predložila, úzkosti u navrhovateľky spúšťa

vždy práve správanie odporcu k navrhovateľke. Priložila v prílohe aj lekársku správu od psychiatra zo
dňa 28.04.2025. Posledný bezpečný bod, vďaka ktorému sa aspoň počas noci cítila bezpečne - kľúč
od izby, kde sa mohla zamknúť, jej odporca zobral, čo spustilo u navrhovateľky vlnu úzkosti. Keďže
odporca nerešpektuje navrhovateľku, prekračuje hranice toho, čo je pre ňu znesiteľné, neustále na ňu
vytvára psychický nátlak, navrhovateľka sa rozhodla situáciu riešiť a podáva tento návrh na vydanie

neodkladného opatrenia. Tento posledný incident ukázal navrhovateľke, že pre ňu nie je možné zotrvať
v spoločnej domácnosti s odporcom. Navrhovateľka vzhľadom k tomu, že má v domácnosti tri deti,
nemá kam dlhodobejšie odísť, má z odporcu taký strach o svoj život a zdravie, že ju dostáva do
stavu panických atakov a paralýzy. Odporca napriek žiadostiam navrhovateľky neustále zasahuje do
jej osobnej psychickej a fyzickej integrity. Navrhovateľka nie je schopná ďalej zažívať ďalšie fyzické a

psychické útoky od odporcu. Preto s ohľadom na vyššie uvedené navrhovateľka podala tento návrh na
zákaz vstupu odporcu do nehnuteľnosti - bytu a návrh na zákaz priblíženia odporcu k navrhovateľke na
vzdialenosť 10 metrov. Uviedla, že je veľmi zasiahnutá konaním odporcu a má strach a obavy. Je pritom
zrejmé, že intenzita správania odporcu voči navrhovateľke sa postupne len stupňuje. Odporca je vočinavrhovateľke opakovane a dlhodobo agresívny, fyzicky na ňu útočí, nadáva jej a situácia sa nevyriešila
ani podaním návrhu na rozvod manželstva, naopak, ten situáciu ešte zhoršil. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedenéskutočnosti,navrhovateľkaokremzákazuvstupuodporcudobytu,žiadalapreodporcuajzákaz

priblíženia k navrhovateľke, a to na vzdialenosť 10 metrov, aby navrhovateľka mohla byť chránená aj
mimo obydlia. Vzdialenosť 10 metrov považovala za primeranú z dôvodu, že navrhovateľka a odporca
majú spoločného maloletého syna a bude potrebné realizovať stretávanie odporcu s maloletým a jeho
odovzdávanie.

3. Po právnej stránke súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ustanovení § 324 ods. 1, 325 ods. 1,
2písm. e/, f/, h/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1.2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, § 334 Civilného
sporového poriadku (ďalej len "CSP").

4. Konštatoval, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym
prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán,

predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje,
ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj
nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok
najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti
strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení

neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Súd nariadi neodkladné
opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.
1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v §
326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia

bude ohrozená. Zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času
zvyčajne ani nie je dobre možné.
Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň

osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti umožňujúce prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť
ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, resp. obave, že exekúcia bude ohrozená.
To znamená, že navrhovateľka neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú

úpravu, navrhované neodkladné opatrenie je efektívnym prostriedkom na dosiahnutie ochrany, ktorej
sa navrhovateľ domáha a zároveň, že účel sledovaný neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.
Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom

vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia

sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.07.2010).
Mal za to, že primárnym účelom neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme rodovo

motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má
byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd tu musí mať za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich

skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Dôkazné bremeno v tomto
smere zaťažuje navrhovateľa, pričom je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná
integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo
všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakomjeúmysel.Násiliejenásledkomistéhodruhuľudskéhokonania,ktoréjezámerné.Násilímjekaždáforma
ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, násilie
nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu

moci, násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni
robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s
obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.

5. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, keďže
účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia s jeho obeťou, a dospel k
záveru, že v tomto prípade páchateľom domáceho násilia je odporca a obeťou domáceho násilia je
navrhovateľka, čo nepochybne vyplynulo z lekárskych správ, ako aj z čestných prehlásení dcéry a matky
navrhovateľky. Navrhovateľka podľa súdu prvej inštancie doručenými listinnými dôkazmi osvedčila, že

jej osobná integrita vykazuje známky psychického násilia, ktoré môže zo strany odporcu prejsť aj do
fyzického útoku. Po zohľadnení vyššie uvedeného možno tak podľa neho dôvodne predpokladať, že
v prípade budúceho osobného kontaktu s odporcom môže odporca v tvrdenom konaní ohrozujúcom
telesnú a duševnú integritu navrhovateľky ďalej pokračovať.

6. K návrhu navrhovateľky na uloženie zákazu priblíženia odporcu k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov
uviedol, že zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinnej
osoby, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita

navrhovateľa mohla byť ohrozená. Vzhľadom na vyššie ním uvedené závery, v zmysle ktorých
navrhovateľkaosvedčila,žeodporcasvojímdoterajšímkonanímohrozujejejtelesnúaduševnúintegritu,
pričom v prípade ich budúceho osobného kontaktu možno dôvodne predpokladať, že v takomto správaní
budeďalejpokračovať,jepodľasúduprvejinštancienamiesteodporcoviuložiťajpovinnosťnepribližovať
sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov. Nariadený zákaz priblíženia sa odporcu k

navrhovateľke sa nevzťahuje na súdne konania, správne konania a vyšetrovacie úkony.

7. Keďže nariadeným neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami,
navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). V zmysle §
337 ods. 1 a 2 CSP súd prvej inštancie poučil odporcu o tom, že môže podať proti navrhovateľke žalobu

vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia. Možnosť odporcu domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia v
prípade, že odpadnú dôvody odôvodnil ustanovením § 334 CSP, mu rovnako ostáva zachovaná.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1 CSP s odôvodnením, že v danom prípade mala navrhovateľka úspech v celom rozsahu,
pretojejpriznalvočiodporcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,žeovýškenáhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd samostatným rozhodnutím.

9. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca,

ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľky
týkajúce sa správania odporcu voči nej, uvedené v návrhu, sú neúplné, do značnej miery nepravdivé a
jednostranné. Zároveň aj dôkazy, ktoré navrhovateľka k návrhu priložila, nie sú dostatočným podkladom
pre vydanie napadnutého neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu nemožno podľa neho

návrh na vydanie neodkladného opatrenia považovať za dôvodný. Je pravdou, že navrhovateľka a
odporca uzavreli manželstvo dňa 04.06.2016, majú spoločne maloletého syna O. Z., nar. XX.XX.XXXX
a navrhovateľka má okrem toho dve maloleté dcéry z predchádzajúceho manželstva, V. G., nar.
XX.XX.XXXX a C. G., nar.XX.XX.XXXX. Odporca má taktiež vedomosť, že navrhovateľka dňa
11.02.2025 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na

Mestskom súde Bratislava II, pričom konanie je vedené pod spis. zn. 37P/22/2025. Taktiež je pravdou,
že navrhovateľka a odporca spoločne s maloletými deťmi bývajú v nehnuteľnosti, do ktorej súd výrokom
I. zakázal odporcovi vstup. Nesúhlasil však s tvrdením, že situácia v domácnosti s odporcom je pre
navrhovateľku neznesiteľná a že sa k navrhovateľke dlhodobo správa zle, pričom situácia sa ešte malavyostriť po podaní návrhu na rozvod manželstva. Toto tvrdenie navrhovateľky (ako aj ďalšie v texte
návrhu a uznesenia uvedené tvrdenia) vyznieva značne tendenčne a jednostranne navodzujúc dojem,
že odporca je jediným pôvodcom nezhôd, ktoré medzi účastníkmi konania vznikajú. Odporca pripúšťa,

že vzťahy medzi účastníkmi konania sú trvalo rozvrátené a rozvod ich manželstva bude pravdepodobne
jediným východiskom z danej situácie, avšak zásadne odmieta jednostranný a skreslený popis ich
vzájomného spolužitia a konfliktov tak, ako ich popisuje navrhovateľka.
Navrhovateľka uvádza, že v dôsledku správania sa odporcu sa jej vrátili opäť po mnohých rokoch (v
27. rokoch bola liečená na panickú poruchu) stavy úzkosti a začali sa znova prejavovať úzkostnými

atakmi. Navrhovateľka bagatelizuje svoje panické stavy z minulosti a tvrdí, že bola liečená len vo veku
27 rokov. Navrhovateľka však lieky, ktoré užívala na potlačenie úzkostných stavov vysadila nárazovo z
jedného dňa na druhý (pričom sa lieky vysádzajú regulovane postupne niekoľko mesiacov s postupne sa
znižujúcou dávkou), až počas tehotenstva s maloletou V. vo veku 31 rokov. Z uvedeného vyplýva, že sa
liečila na panickú poruchu a úzkostné stavy minimálne 4 roky, pričom podľa informácií, ktoré odporcovi
poskytla, mala tieto stavy aj počas štúdia na vysokej škole. Tieto informácie o svojom zdravotnom stave

navrhovateľka poskytla odporcovi až v čase, keď bola tehotná s maloletým O.. Úzkostné stavy a ataky
navrhovateľky vyplývali z obrovskej únavy, kedy bola tehotná a rodila vo veku 40 rokov a zároveň mala
do striedavej starostlivosti zverené dve maloleté deti z predchádzajúceho manželstva. Jej dcéry robili
modernú gymnastiku, ktorá je časovo náročným športom, vyžadujúcim tréning 5-6 krát do týždňa v
čase od 16.00 hod. do 20.00 hod., k tomu treba pripočítať prípravu do školy, ktorá prebiehala večer

po 21:00 hod. Po pôrode dostala navrhovateľka panické ataky viackrát z čistej únavy, a tie boli tak
intenzívne, že prišlo k situáciám, kedy jej odporca musel zobrať maloletého O. z ruky, inak by jej spadol
na zem. V dôsledku svojej únavy si navrhovateľka vylievala svoju zlosť na odporcovi, keďže žiadne
konanieodporcujejnebolodosťdobré.Tvrdilasíce,ženeviesvojestavyovládať,aleprvérokydostávala
záchvaty iba v čase, keď jej maloleté dcéry boli u otca. Keď odporca navrhovateľke po pár rokoch

naznačil, že je to náhoda, začala ich dostávať aj keď boli navrhovateľkine dcéry v domácnosti účastníkov
konania. Odporca často pomohol navrhovateľke ukľudniť sa a dostať do postele. Navrhovateľka sa
často po 15 minútach postavila, prišla sa s odporcom opätovne hádať a odpadla zasa niekde v strede
obývačky. Odporca vnímal toto správanie navrhovateľky ako jej snahu o pútanie jeho pozornosti. Keď sa
odporca pokúšal navrhovateľke v týchto situáciách pomôcť a uložiť ju do postele, vyčítala mu, že sa jej

chce zbaviť. Preto možno konštatovať, že to bola práve navrhovateľka, ktorá v manželstve vyvolávala
konflikty a jej správanie bolo nevypočítateľné.
Počas pandémie Covid-19 dostala navrhovateľka viackrát panický záchvat v neprítomnosti odporcu,
keď bola s maloletými deťmi na pandemickej OČR a odporca si musel veľmi ťažko vybavovať voľno v
práci, keďže ako zamestnanec zdravotníckeho personálu mal obmedzenú možnosť čerpať dovolenku a

náhradné voľno mimo pandemickej OČR. Navrhovateľka dostala dvakrát záchvat počas návštevy u jej
matky v H., s ktorou má veľmi ťažký vzťah. V prvých rokoch manželstva chodili účastníci konania raz
za dva mesiace k matke navrhovateľky na návštevy, na ktorých sa navrhovateľka po hodine postavila a
vyhlásila, že chce ísť domov. Vo všetkých týchto prípadoch jej odporca okamžite pomohol. Na prelome
rokov 2024 a 2025 navrhovateľke zabehla kosť, dusila sa a odporca jej okamžite zavolal záchranku.

Čiže tvrdenia navrhovateľky o tom, že by jej odporca neposkytoval pomoc, sú nepravdivé. Celkovo bola
záchranná služba do domácnosti účastníkov konania privolaná 3x počas 10 rokov, čo znamená, že
ostatné razy účastníci konania zvládli zdravotné problémy navrhovateľky doma spolu. Je pravda, že
počas prvých rokov manželstva mal navrhovateľ problém pri panických atakoch navrhovateľky počas
hádok okamžite k nej pristúpiť a začať ju objímať, aby ju ukľudnil. Treba však povedať, že počas

konfliktných situácií je podľa odporcu bežnou súčasťou, resp. znakom ľudského správania sklon skôr sa
odpartneravkonfliktevzdialiťakosaknemupriblížiť,apretobolopočiatočnésprávanieodporcuvtýchto
situáciách pochopiteľné. Treba však zdôrazniť, že odporca sa časom „naučil“ v sebe tento prirodzený
pud pri panických atakoch navrhovateľky potlačiť a vždy sa snažil navrhovateľke objatím a chlácholením
tieto stavy prekonať, pretože silné objatie, to bol jediný spôsob ako sa ukľudnila.

Posledné dva roky odporca vedel začať pomáhať navrhovateľke vyššie uvedeným spôsobom hneď,
avšak nadobudol pocit, že práve to jeho konanie jej prekáža a začala jeho pomoc v tých chvíľach
odmietať. Napriek tomu sa jej odporca vždy snažil pomôcť vyššie uvedeným spôsobom a až keď už jej
hyperventilácia bola nezvládnuteľná, zavolal jej záchrannú službu. Odporca považoval za vhodnejšie
pomáhať navrhovateľke týmto spôsobom. Zavolať záchranku bolo vždy jednoduchšie riešenie, keďže

záchranári prišli a pichli navrhovateľke injekciu na ukľudnenie a odporca mal pocit akoby sa jej „zbavil“.
Odporca vždy považoval svoju snahu o pomoc navrhovateľke bez nutnosti aplikácie medikamentov za
vhodnejšie riešenie, najmä keď mal skúsenosť s tým, že jej vedel pomôcť a volanie záchrannej služby
považoval vždy za krajné riešenie.Kargumentáciinavrhovateľky,ževmarci2018našlaodporcovivzapnutompočítačiadresársoženskými
menami s fotografiami, erotickými básničkami, túto skutočnosť odporcovi vytkla a dostala od odporcu
prvýkrát facku, odporca uviedol že navrhovateľka bez jeho vedomia a súhlasu našla staré dokumenty a

fotky, vrátane básní, ktoré odporca písal 2 a viac rokov pred tým, ako sa zoznámili. Bola to navrhovateľka
ako prvá, kto dala odporcovi facku plnou ocikanou plienkou a odporca v rámci obrannej reakcie jej facku
vrátil. V tejto súvislosti odporca uviedol, že mal 2-3 roky otvorený prístup na WhatsApp, mail, Facebook
najejnotebookuanavrhovateľkamalatýmtoaplikáciámvoľnýprístup.Ažkeďzistil,žemunavrhovateľka
vymazala návrhy priateľstiev a priznala sa, že sledovala profil jeho bývalej priateľky, tak si kúpil nový

počítač a zabezpečil ho heslom.
Navrhovateľka popisuje situáciu zo dňa 20.10.2020, kedy si mala sama zavolať záchranku, keď ju
odporca údajne fyzicky napadol, mal jej dať dve facky a ona sa následne odplazila do hosťovskej izby,
kde za ňou dobehli deti. Túto situáciu opätovne navrhovateľka popisuje inak, ako sa v skutočnosti stala.
Zabudla totiž uviesť fakt, že v rámci výmeny názorov s odporcom opäť bola ona prvá tá, ktorá dala
odporcovi facku a on jej ju opäť v rámci obrannej reakcie vrátil. Túto situáciu pred policajtmi potvrdila

staršia dcéra navrhovateľky Alexandra.
Navrhovateľka uvádza, že sa jej dcéra Alexandra zverila, že je pre ňu ťažké, keď sa navrhovateľka po
hádke s odporcom dostáva do úzkostného záchvatu a následnej paralýzy a odporca jej v danej situácii
nepomôže a o navrhovateľku sa musela postarať dcéra. Tá mala o navrhovateľku údajne strach a obavy
a bála sa navrhovateľku nechať s odporcom samú. Takáto situácia sa stala aj v roku 2023, kedy mal

odporca navrhovateľku napadnúť, mal jej dať dve facky, po ktorých ho zatiahla za pyžamo a ten sa
mal otočiť a začať ju škrtiť. Je pravdou, že medzi účastníkmi konania vznikla hádka, po ktorej odporca
chcel ísť spať. Zatvoril dvere do spálne a vypol svetlo. Navrhovateľka prišla za ním, zapínala svetlo a
strhla z neho perinu. Odporca s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu konfliktu odišiel s vankúšom a perinou pod
pazuchou zo spálne a chcel ísť na poschodie k synovi do izby. V kuchyni ho navrhovateľka dobehla a

stále pokračovala v hádke. Dva krát do odporcu sotila, tak sa odporca bránil fackou, načo ho začala
navrhovateľka začala udierať a kričala. Odporca vystretou rukou aj s perinami a iba sa snažil udržiavať
navrhovateľku od seba tak, aby ho neudrela, čo sa jej aj pár krát podarilo. Odporca už iba sa už len
pasívne bránil jej fyzickým útokom a v kategoricky odmieta obvinenie, že by ju škrtil. Navrhovateľka
popisuje ďalší konflikt, kedy mala paralyzovaná ležať na zemi v obývačke a odporca si pustil televízor,

ktorý pozeral spoločne so synom. Je pravda, že odporca v to poobedie pozeral futbal a navrhovateľka
si sadla si pred televízor tak, aby na neho odporca nevidel, a keď sa posunul, tak sa posúvala, že ona,
sa chce teraz rozprávať, a to stále dokola. Je pravda, že jej odporca povedal zvýšeným hlasom, aby išla
nabok, na čo navrhovateľka dostala panický atak. Odporca sa je následne snažil pomôcť, opakovane k
nej prišiel, ale ona odmietla jeho pomoc a začala ho už vo svojom stave kopať a udierať. Navrhovateľka

popisuje situáciu z októbra 2024, keď jej mal odporca vyhádzať zo spálne matrace, zobrať ich do rúk
a hodiť ich do navrhovateľky stojacej na chodbe. Mala to byť reakcia na hádku, v ktorej navrhovateľke
mal odporca povedať, že už si k nemu do postele neľahne. Odporca mal následne v hneve matrac
schmatnúť a hodiť do navrhovateľky a vulgárne jej pritom nadávať. Aj túto situáciu navrhovateľka opisuje
nepravdivo. Predmetom konfliktu bolo zrušenie trestu, ktorý odporca dal maloletému synovi za jeho

neslušné správania. Keď s tým odporca vyjadril svoj nesúhlas a povedal, že to považuje za problém,
tak mu navrhovateľka povedala, že potom s ním nemusí spať v spálni a on povedal, že nemusí. Nikdy
nepovedal, že si k nemu už navrhovateľka neľahne. Na to navrhovateľka povedala, že aj tak odporca
spí na matracoch, ktoré si ona kúpila so svojim bývalým manželom. Keď sa odporca prisťahoval k
navrhovateľke do spoločnej domácnosti, tak jej povedal, že by rád vymenil matrace. Navrhovateľka

povedala, že sú celkom nové, dala mu svoj a nechala si matrac bývalého manžela. Odporcu sa v tej
chvíli dotklo, že mu teraz túto vec „vyhadzuje na oči“, tak je pravdou, že ich vyhodil na chodbu, že na nich
spať nebude. Ale nie je pravdou, že by ich hodil do navrhovateľky. Následne jej veľa krát ponúkol, že
pôjde a kúpi nové matrace, čo však navrhovateľka odmietla, a teda po viac ako mesiaci si odporca kúpil
jeden matrac. Navrhovateľka uvádza, že situácia v rodine sa stupňovala, odporca bol na navrhovateľku

agresívny, nadáva jej, ona mala z neho strach a obavy. Dňa 25.01.2025 o 19:40 hod. bola do domácnosti
manželov privolaná policajná hliadka po tom, čo mal nadávať navrhovateľke a kričať na ňu. Svedkom
nevhodného správania odporcu k navrhovateľke mala byť opakovane aj dcéra navrhovateľky V. G..
Pravda je však taká, že pri tejto udalosti bol prítomný iba O.. Podstatou tohto konfliktu bolo to, že syn
O. bol viac ako týždeň doma s vysokými teplotami a v tom čase ochorel aj odporca. Napriek chorobe

spolu urobili cez týždeň všetky úlohy a navrhovateľke zostala posledná. O. bol už z dlhého pobytu doma
ako každé dieťa v jeho veku „otrávený“ a neposlušný. Navrhovateľka celý deň naňho kričala a tvrdila,
že za jeho správanie môže odporca. Kričala aj na odporcu, že jej doma nepomáha napriek tomu, že
už piaty deň mal 39°C teplotu a nedarilo sa mu ju zraziť. V tejto situácii po stupňujúcich sa atakochnavrhovateľky na ňu odporca zvýšil hlas a hovoril jej iba, aby mu dala pokoj. Navrhovateľka odmietla
ísť kúpiť odporcovi lieky, tak si ich išiel kúpiť sám. Keď sa z lekárne vrátil, na jeho prekvapenie po chvíli
prišli policajti. Pýtali sa čo sa deje, dohovorili účastníkom konania, že to nie je vhodné prostredie pre deti

a bez ďalšieho odišli. Navrhovateľka vtedy odišla s O. na noc na odporcovi neznáme miesto.
Odporca poukázal na to, že na strane 5 a 6 napadnutého uznesenia súd z návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia prevzal opis situácie v domácnosti účastníkov konania, ktorá tam panovala v
druhejpolovicimesiacaapríl,tedavobdobíbezprostrednepredchádzajúcompodaniunávrhunavydanie
neodkladného opatrenia. Opätovne uviedol, že navrhovateľkou uvádzané skutočnosti sú popisované

jednostranne, tendenčne ale najmä nepravdivo. Odporca navrhovateľke dňa 23.4.2025 cez aplikáciu vo
WhatsApp navrhol, aby riešili starostlivosť o maloletého O. formou striedavej starostlivosti, tak ako sa
predtým niekoľko krát dohodli ústne. Navrhovateľka toto odmietla a vyjadrila sa, že to bude už riešiť iba
právnucestou.Následnesaodporcasnavrhovateľkousnažilzmierlivoriešiťotázkurozvodumanželstva,
čo však stroskotalo na tom, že odporca nesúhlasí so svojim odchodom z bytu a rozdelením majetku
podľa predstáv navrhovateľky, a až potom si odporca našiel advokáta. V týždni po Veľkej noci odporca

chytil manželku jeden krát za ruky v kuchyni, druhýkrát ju objal v kúpeľni, a tretí krát si k nej sadol, a
objal ju. Vo všetkých troch prípadoch jej rozprával, že by si prial, aby to ešte nejako skúsili napraviť,
aby sa nerozvádzali, že aj O. by si naďalej želal mať kompletnú rodinu. Celé to vždy trvalo približne
minútu. Odporca sa snažil byť k navrhovateľke čo najjemnejší, ale keďže cítil, že to navrhovateľke nie je
príjemné, kontakt prerušil. Jeho zámerom bolo rozprávať sa a pokúsiť sa o nejaký zmier, bol to posledný

záchvev ešte niečo pre manželstvo urobiť. Vtedy odporca definitívne pochopil, že sa už nedá nič robiť.
Následne spolu so synom odcestoval na MSR v šachu na tri dni a podobné kontaktné veci už nerobil,
tak ako ich nerobil celé mesiace od odlúčenia v spálni v októbri 2024 a podania rozvodu v januári 2025.
Za paradoxné na celom návrhu mal to, že navrhovateľkine bežné správanie vôbec nekorešponduje
s tým, čo uvádza v návrhu a že by mala z odporcu strach. Navrhovateľka sa napríklad napriek

prebiehajúcemu konaniu o návrhu na rozvod pred odporcom každý deň, keď sa stretnú ráno v kúpeľni,
vyzlečie donaha a osprchuje sa, potom buď stále nahá alebo iba v spodnej bielizni umyje zuby. A to
sa v byte nachádzajú dve kúpeľne, takže keby sa akokoľvek odporcu bála tak, ako popisuje, tak sa
sprchuje v kúpeľni na hornom poschodí, a nie pred odporcom. Medzitým sa sprchuje aj odporca. Toto
robila predtým, ako sa odsťahovala zo spoločnej spálne v októbri 2024, robila to potom, ako podala

návrh na rozvod, robila to do posledného dňa, dokonca aj v deň doručenia uznesenia napadnutého
uznesenia sa ráno ešte pred odporcom v kúpeľni vyzliekla. Takéto správanie navrhovateľky v žiadnom
prípade nenasvedčuje tomu, že by mala pred odporcom obavy a strach tak, ako to popisuje vo svojom
návrhu a v takej intenzite, že by súd mal pristúpiť vydaniu napadnutého uznesenia.
Navrhovateľkou popisovaným udalostiam zo dňa 17.4.2025 predchádzal celý rad skutočností, ktoré

navrhovateľka opomenula uviesť. Bola to práve navrhovateľka, ktorá ako prvá zobrala kľúč z manželskej
spálne po svojom odchode októbri 2024, a to z dôvodu, že odporca sa pred ňou v spálni zamykal, aby sa
s ňou nemusel hádať, prípadne aby mal súkromie, čo jej veľmi prekážalo. Viackrát mu búchala na dvere,
raz dokonca vyšla na chodbu pred byt a kričala o pomoc. Keďže navrhovateľke veľmi vadilo odporcovo
súkromie, kľúč bez opýtania zobrala. Následne odporca urobil to isté, keďže niektoré kľúče pasujú v

byte do rôznych dverí. V inkriminovaný večer spal odporca s maloletým O.Á. v
spálni a navrhovateľka prišla za nimi a začala riešiť chýbajúci kľúč v hornej izbe. Odporca jej povedal,
že to bola ona, kto ako prvá zobrala kľúče v októbri, a že odporca si ho iba zobral naspäť. Následne
sa začala prehrabávať v odporcových osobných veciach, zobrala mu peňaženku, s ktorou odišla pred
byt, kde kričala o pomoc, ale nikto zo susedov na jej volane neprišiel, potom sa vrátila do bytu, kde

je odporca svoju peňaženku odňal, keďže tam mal všetky doklady a peniaze. Následne navrhovateľka
zobrala odporcovi kľúč od bytu a vybehla na poschodie do izby svojej dcéry, kde aktuálne teraz spáva.
Odporca, mysliac si, že už bude pokoj, išiel s maloletým synom spať. Keď už mali zhasnuté svetlo a
zatvorené dvere, navrhovateľka opäť prišla za nimi do izby a zažínala svetlo. Odporca so synom ju obaja
prosili, aby ich nechala spať. Navrhovateľka stále opakovala, že chce kľúč, načo jej odporca hovoril, že

ho tiež potrebuje, pretože sa nechce s ňou hádať, že sa tiež potrebuje zamknúť, a že ten kľúč pôvodne
patrí do spálne. Odporkyňa vo svojom nátlaku neprestávala, stála nad odporcom a kričala. Následne
po nejakej dobe, podobne v ako v iných prípadoch, začala rýchlo dýchať, dostala sa do hyperventilácie
a ľahla si na zem pred spálňou. Odporca sa jej snažil pomôcť, to znamená byť v jej blízkosti a hladkať
ju, čo je jediné čo jej vie pomôcť. Bohužiaľ, navrhovateľka už dva posledné dva roky pomoc odporcu

v takýchto momentoch odmieta. Začala odporcu päsťou udierať, kopať nohami, apod. Aj syn O. k nej
tiež prišiel, ale bol už tiež z toho veľmi unavený a po chvíli chcel ísť spať. Keďže navrhovateľkin stav
pretrvával, odporca zavolal na tiesňovú linku 155.Z vyššie uvedeného popisu skutkového stavu vyplýva, že odporca sa k navrhovateľke nikdy nesprával
agresívne,hrubo,násilne,neútočilnaňuústneanifyzicky(anijuneškrtilpodkrkom,akotvrdížalobkyňa).
Bola to navrhovateľka, ktorá sa voči odporcovi správala agresívne, fyzicky na neho útočila a odporca sa

voči týmto fyzickým útokom len bránil . Zároveň sa javí ako veľmi zarážajúce, že napriek navrhovateľkou
popisovaným údajným fyzickým útokom zo strany odporcu nikdy neriešila tieto útoky napr. formou
trestného oznámenia.
V rámci predložených dôkazov neobstojí podľa odporcu čestné vyhlásenie L.. O. G., ktorý popisuje
situáciu, z ktorej však v žiadnom prípade nemožno vyvodiť, že by sa odporca k navrhovateľke správal

násilnícky a na druhej strane obsahuje len domnienky o tom, že by navrhovateľka mala z odporcu strach.
Pravdou je len to, že menovaný prišiel do domácnosti účastníkov konania a volal s dcérou V. sanitku.
Odporca však odmieta, že by menovanému povedal, že navrhovateľke nič nie je, len povedal, že stav
navrhovateľky nie taký, že by bolo potrebné volať sanitku a že je vždy lepšie, keď to zvládne doma.
Ako problém sa však javí už vyššie spomínaný fakt, že navrhovateľka od seba odporcu v týchto stavoch
odháňa päsťou a kope do neho a odmieta jeho pomoc, a preto tieto situácie musí riešiť jej dcéra V..

Je preto lepšie, keď sa v takýchto situáciách odporca od navrhovateľky vzdiali, prípadne aj do druhej
miestnosti,alevždyjuchodípozorovať,vakomstavesanachádza.AjzčestnéhovyhláseniamaloletejV.
G. vyplýva, že navrhovateľka odporcovi nedôveruje a pomoc už od neho nechce. V takejto situácii však
ťažko možno pripísať na ťarchu odporcu, že neposkytne pomoc osobe, ktorá jeho pomoc odmieta. A v
žiadnom prípade nemožno neposkytnutie pomoci v takomto prípade považovať za dôvod pre vydanie

napadnutého uznesenia.
Odporca si v žiadnom prípade nedovolí polemizovať so závermi lekárskych správ ošetrujúcich lekárov a
zľahčovať zdravotné problémy navrhovateľky, avšak treba poukázať aj na tvrdenia uvádzané samotnou
navrhovateľkou a to, že stavmi úzkosti a panickými atakmi trpela už aj dlho pred uzavretím manželstva
s odporcom. Je teda zrejmé, že tento jej zdravotný stav pretrváva v rôznych fázach dlhodobo. Je možné

pripustiť, že aj bežné manželské nezhody prežíva iným, intenzívnejším spôsobom, ako ľudia, ktorí
takýmito zdravotnými problémami netrpia. Odporca posledný rok, že aj keď len pije vodu alebo čaj, tak
navrhovateľke prekážalo ako hlasne prehĺta až do takej miery, že často odišla z miestnosti. Na druhej
strane však tento samotný fakt nemožno považovať za dostatočný dôvod pre vydanie napadnutého
uznesenia. Odporca opätovne dôrazne odmieta, že by na navrhovateľku fyzicky útočil, trval na tom, že

sa v popisovaných prípadoch len bránil jej fyzickým útokom. Navrhovateľku v žiadnom prípade netýra,
tento pocit je v navrhovateľke spôsobený v spojitosti s jej zdravotným stavom a za týranie nemožno
považovať ani prípadné neposkytnutie pomoci, keďže aj z vyhlásenia dcéry navrhovateľky vyplýva, že
navrhovateľka pomoc odporcu odmieta.
Súd prvej inštancie teda podľa odporcu na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, keď mal za osvedčené, že odporca sa dopúšťa voči navrhovateľke správania,
ktoré má za následok ohrozenie telesnej a/alebo duševnej integrity navrhovateľky, hoci zo samotného
návrhu a z jeho príloh je zrejmé, že tvrdenia o dlhodobo trvajúcom násilí (či už slovnom alebo
fyzickom) sú len tvrdeniami navrhovateľky, ktoré ničím nepreukázala (napr. dokladom o podaní trestného
oznámenia v minulosti). Mal za to, že v posudzovanom prípade nie je možné hovoriť o násilí odporcu

voči navrhovateľke alebo o domácom násilí. Odporca nijako slovne ani fyzicky na navrhovateľku
nezaútočil a jedná sa v tomto o prípade o manželské hádky, v rámci ktorých fyzicky útočí navrhovateľka
na odporcu. Navrhovateľkou popisované útoky odporcu boli vždy obrannou reakciou na správanie
navrhovateľky. Napriek tomu, že obavy z útoku a pocit ohrozenia u osoby sú vždy subjektívne, právo
nemôže poskytnúť ochranu každému subjektívnemu pocitu ohrozenia, ale iba takému, ktoré vyplýva/

je odôvodnené nejakými objektívnymi skutočnosťami a dosahuje istú intenzitu, čo v posudzovanom
prípade nie je splnené. Evidentne sa v danom prípade jedná o manželské konflikty, ktoré však nie sú
vedené jednostranne od odporcu. Súd prvej inštancie posudzovanú vec nesprávne právne posúdil, keď
jednak konštatoval, že vo veci existuje potreba bezodkladne upraviť pomery, a jednak v tom, že uložil
odporcovi zákaz nevstupovať do bytu bez časového ohraničenia. Bol toho názoru, že vo veci neexistuje

potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a to z vyššie ním uvedených dôvodov. V súlade s § 325 ods. 2
písm. e/ CSP je tiež možné neodkladným opatrením zakázať osobe vstup do nehnuteľnosti len dočasne,
t. j. na obmedzenú určenú dobu, nie natrvalo. Súd však odporcovi uložil zákaz vstupu do nehnuteľnosti
na bližšie neurčenú dobu, pričom odporcu v rozpore s citovaným paragrafom poučil v tom zmysle, že
pokiaľ chce dosiahnuť zrušenie zákazu, musí iniciovať osobitné súdne konanie. Postup súdu v súlade s

právom by mal byť opačný - súd mal určiť dobu trvania neodkladného opatrenia a poučiť navrhovateľku,
aby vo veci buď podala žalobu vo veci samej, alebo po uplynutí určenej doby neodkladné opatrenie
zanikne.Ďalšia povinnosť, ktorú súd prvej inštancie odporcovi uložil - povinnosť nepribližovať sa navrhovateľke
na menej ako 10 metrov, nie je vôbec odôvodnený vykonaným dokazovaním. Keďže mal za to, že
neobstojí zákaz vstupu do bytu a tento by mal byť odvolacím súdom zrušený, tak potom aj zákaz

priblíženia musí byť podľa neho súbežne zrušený. Treba mať na zreteli, že uložením zákazu približovať
sa k navrhovateľke má odporca de facto úplne znemožnený vstup do bytu aj v prípade, ak by neexistoval
zákaz vstupu do nehnuteľnosti, lebo pobytom v rovnakej nehnuteľnosti by odporca naisto tento zákaz
porušil, hoci aj nevedome. Uložením povinnosti odporcovi nevstupovať do bytu domu a nepribližovať sa
k navrhovateľke by došlo k závažnému zásahu do práv odporcu, pričom tento zásah nie je nevyhnutný.

Odporca v byte dlhodobo žije a o spoločnú domácnosť aj stará, a to aj po finančnej stránke. Nariadeným
neodkladným opatrením bolo teda významne zasiahnuté nielen do práva na súkromie odporcu, ale aj do
práva na rodinný život a do práva na obydlie. V prípade, ak súd zvažuje takýto závažný zásah, mal by
zvážiť, či je zásah nevyhnutný, či v danom prípade ochrana práv navrhovateľky prevažuje nad právami
odporcu.

10. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu sa s odvolacími dôvodmi odporcu podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP nestotožnila, naopak v plnej miere súhlasila s odôvodnením napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie. Uviedla, že v bode 3 odvolania odporca uvádza, že skutkové okolnosti,
tak ako ich opísala navrhovateľka vo svojom návrhu sú neúplné, do značnej miery nepravdivé a
jednostranné. Zároveň uvádza, že dôkazy, ktoré k návrhu predložila, nie sú dostatočným podkladom pre

vydanie neodkladného opatrenia, preto podľa neho návrh nemožno považovať za dôvodný. Poukázala
pritom na to, že odporca sa vo svojom odvolaní upriamuje pozornosť na to, že skutkový stav, ako ho
uvádza navrhovateľka nie je úplný a je do značnej miery nepravdivý a jednostranný, avšak o týchto
skutočnostiach nepredložil k svojmu odvolaniu žiadne dôkazy. Odporca ďalej v odvolaní tvrdí, že zo
skutkového stavu (ako ho on opísal) nevyplýva, že by sa k navrhovateľke niekedy správal

agresívne, hrubo, násilne, že by na ňu útočil či už ústne alebo fyzicky (odmieta, že by ju škrtil). Naopak,
odporca tvrdí, že to bol on, kto sa musel brániť pred navrhovateľkou, ktorá sa k nemu správala agresívne,
pritom k uvedeným tvrdeniam opätovne žiadne dôkazy nepredložil a tak svoje tvrdenia, na rozdiel od
navrhovateľky, ničím neosvedčil. Naopak navrhovateľka o dlhodobo nevhodnom správaní odporcu k nej
predložila množstvo dôkazov. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu v bode 4 odvolania, navrhovateľka nikdy

nepopierala, že trpela v minulosti úzkostnými panickými atakmi, na ktoré sa začala liečiť vo veku 27
rokov a táto liečba trvala cca dva roky. Ešte pred otehotnením a narodením dcéry V. liečbu ukončila
a následne s panickými atakmi dlhodobo nemala problém až do roku 2017, kedy sa začali objavovať
po hádkach s odporcom. Správanie odporcu k navrhovateľke bolo urážlivé, ponižujúce a nedôstojné,
neskôr sprevádzané aj fyzickými atakmi odporcu a vulgarizmami. Je pravdou, že spočiatku panické

ataky prichádzali na navrhovateľku, v čase keď maloleté dcéry boli u otca, dôvodom bola skutočnosť, že
navrhovateľka sa snažila konflikty s odporcom neriešiť pred deťmi, v sporných situáciách mu ustupovala
a keď maloleté odišli k svojmu otcovi, snažila sa si s odporcom vysvetliť domácu situáciu, viedlo to k
hádke s odporcom a jeho následným atakom. Odporca na navrhovateľku kričal, ponižoval ju, devalvoval
a ona na jeho správanie reagovala panickými atakmi a časom i paralýzou, čo odporcu zvyčajne ešte

viac odpudzovalo a hnevalo. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu, že navrhovateľka mala počas Covidu -
19 viac krát panický atak v neprítomnosti odporcu, tu navrhovateľka uvádza, že tieto stavy sa udiali
deň po hádke s odporcom, kedy navrhovateľka prebdela a preplakala noc a odporca ráno bez záujmu
bezcitne odišiel do práce s výčitkou, že sa kvôli nej nevyspal a nechal ju doma samu, vyčerpanú s 3
deťmi a s kompletnou starostlivosťou o ne, domácnosť, ako aj s jej pracovnými povinnosťami, ktoré sa

nedali cez covid len tak stopnúť. Vtedy bola navrhovateľka na pokraji svojich psychických a fyzických síl.
Tieto incidenty však nikdy nevyústili do potreby privolania rýchlej zdravotnej služby. Odmietala tvrdenia
odporcu, že sa jej pri atakoch snažil pomôcť a že to bola navrhovateľka, ktorá ho odmietala (toto platilo
až v posledných mesiacoch keď začala riešiť rozvod). Uvedené vyplýva aj z čestného prehlásenia V.
G.. Dlhodobo však odporca problémy navrhovateľky zľahčoval, bagatelizoval, hneval sa na ňu pre ne a

odmietal jej pomôcť, vinil ju, že tieto stavy môžu za problémy v manželstve. Pomoc odporcu spočívala
často maximálne v tom, že navrhovateľku bolestne odvliekol do spálne, kde ju nechal a ďalej tam celý
čas neprišiel. Naopak si odporca v takýchto situáciách často pustil futbal alebo odišiel z bytu, nie však
na chvíľu, ako to on prezentuje vo svojom odvolaní, ale niekedy aj na celú noc. Vo vyjadrení k návrhu
manželky na rozvod uvádza, že sa 2 krát bol prejsť k jazeru W.Ž., v odvolaní tvrdí, že sa išiel prejsť len

okolo domu. Jazero W.Ž. je vzdialené 3,5 km od ich terajšieho bydliska, odporujúce tvrdenia poukazujú
na jeho časté prekrúcanie povedaného. Keď ho navrhovateľka prosila o pomoc, odporca jej nepomohol.
Keď ho žiadala, aby ju aspoň držal za ruku (že jej pomáha blízkosť), nasledovali komentáre od odporcu,
že sa nevyspí a že si zase vymýšľa. Takže chlácholenie ani snahy o objatie, ako to prezentovalodporca vo svojom odvolaní zo strany odporcu neprichádzali. Pokiaľ ide o privolanie záchranky, keď sa
navrhovateľka dusila kosťou, to navrhovateľka nepopiera, ale nijako to nesúvisí so situáciou v rodine a
panickými atakmi navrhovateľky, pri ktorých jej zo strany odporcu nebola opakovane poskytnutá pomoc.

Vrcholom psychického poníženia pre navrhovateľku bolo, keď ležala v úzkostiach na zemi, paralizovaná
a odporca sa pohyboval po byte a navrhovateľku prekračoval, pozeral televízor, alebo si pripravoval
jesť. Tieto stavy trvali po dlhšiu dobu a napriek prosbám navrhovateľky, za celé toto obdobie, odporca
privolal navrhovateľke lekársku pomoc len 14.02.2019 a potom až 18.04.2025 (aj to pravdepodobne pod
vplyvomnávrhunarozvod,vktorommuprávetotosprávanienavrhovateľkavyčítalaapoukazovalanaň).

Mala za to, že odporca sa snaží bagatelizovať dopad jeho správania na jej zdravotný stav, bagatelizuje
jej panické ataky, tieto sa snaží pripísať jej nevhodnému správaniu voči odporcovi. Nikde vo svojom
odvolaní odporca, tak ako pred navrhovateľkou, nikdy nepripúšťal, že by problémom mohlo byť jeho
nevhodné správanie. Dlho si to myslela aj ona, preto sa snažila na sebe pracovať, podstupovala terapie,
navštevovala psychiatra, čo ale stále narážalo na správanie odporcu. Odporca sa snaží aj vo svojom
odvolaní devalvovať navrhovateľku, očierniť ju a aj situácie, ktoré sa stali úplne inak prekrútiť a otočiť

proti navrhovateľke, tak ako to robil aj v ich spoločnom živote. Napr. uvádza, že navrhovateľku stretal
ránovkúpeľninahúalebovspodnomprádle,čojepravdou,aleboltopráveodporca,ktorýnavrhovateľke
vstupoval ráno do kúpeľne, keď sa tam ona sprchovala. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu, že sa musel
zamykaťvspálni,navrhovateľkadospálnechodilaniezdôvodu,žebychcelanarúšaťsúkromieodporcu,
ale preto, že v spálni mala všetko svoje oblečenie a osobné veci, keďže ich v byte nemala kam inam

uskladniť, naopak mala obavy, že sa k veciam často nedostane vo chvíli, keď ich bude potrebovať.
Rovnako nie je pravdou, že by navrhovateľka dala odporcovi facku a on sa bránil, ako ani to, že by
uvedené polícii potvrdila dcéra navrhovateľky V.. Prekrúcanie skutočností, ktoré boli súčasťou každej
hádky boli odporcovou stratégiou ako navrhovateľku psychicky zdeptať, v úzkosti prijať jeho verziu a
dostať sa do pocitu viny. Pokiaľ ide o incident zo dňa 17.04.2025, navrhovateľka sa plne pridržiavala

podaného návrhu. Odporca sa v apríli 2025 začal navrhovateľky neprimerane dotýkať. Napriek tomu,
že navrhovateľka mu dotyky neopätovala, naopak pri týchto pokusoch sa rozplakala, roztriasla a prosila
odporcu aby ju nechal tak, aby sa jej nedotýkal, ten to nerešpektoval. Dokonca sa stalo, že odporca
navrhovateľke vošiel do sprchy, ľahol si k nej do postele, a pod. Na izbách postupne od októbra 2024
zmizli všetky kľúče. Dňa 17.04.2025 jej kľúče od detskej odporca odmietol vydať (hoci ešte noc predtým

mala navrhovateľka v izbe posledný kľúč, ktorý našla a zamkla sa). Keď jej odporca kľúč od izby
odmietol vydať, navrhovateľka sa veľmi zľakla a nasledoval u nej veľmi vážny panický atak. Odporca
na prosby navrhovateľky o vydanie kľúča ani neskôr nereagoval, situácia sa tak zhoršovala. Odporca
asi po hodine privolal navrhovateľke rýchlu zdravotnú službu, kedy už situácia bola naozaj zlá, tento
incident navrhovateľku presvedčil o potrebe podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Po

vydaní neodkladného opatrenia navrhovateľka s dcérou našli 2 kľúče a následne so synom ďalší kľúč od
detských izieb a spálne schovaný v spálni. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia odporcu obsiahnuté v odvolaní,
týkajúce sa čestného prehlásenia V. G., navrhovateľka uviedla, že je pravdou, že z čestného prehlásenia
maloletej V. G. vyplýva, že pred podaním návrhu už navrhovateľka od odporcu nechcela pomoc, lebo mu
nedôverovala. Z čestného prehlásenia maloletej V., však rovnako vyplýva, že odporca navrhovateľke v

minulosti opakovane nepomohol a že naopak odišiel preč z izby alebo bytu úplne sa o navrhovateľku
sa musela postarať ona so súrodencami. Maloletá rovnako uviedla, že panické ataky navrhovateľky
nasledovali po hádke s odporcom. Uvedené je v súlade s tvrdeniami navrhovateľky, lekárskymi správami
ako aj čestným prehlásením bývalého manžela L.. O. G.. Všetky uvedené dôkazy potvrdzujú, že odporca
navrhovateľke pri panických atakoch, ktoré nastali po incidentoch s odporcom nepomohol. Uviedla, že

odporca jej opakovane nepomohol a museli jej pomôcť maloleté deti, alebo si sama musela privolať
záchranku. Neobstoja podľa nej tvrdenia odporcu, že navrhovateľku chodil pozorovať alebo, že sa jej
snažil pomôcť, čo podľa nej preukázala aj dôkazmi. Bol to práve odporca, ktorý pri hádkach s ňou
dlhodobo volil jej ponižovanie, prekrúcanie faktov, urážanie a neúctivú vulgárnu komunikáciu, ktorá
vyvrcholila do panických atakov navrhovateľky. K argumentácii odporcu, že nikdy ňou uvedené fyzické

útoky neriešila formou trestného oznámenia, navrhovateľka uviedla, že jej snahou bolo dlhodobo riešiť
situáciu s odporcom zmierlivou cestou, hoci jej bolo opakovane radené a odporúčané (psychológmi,
advokátmi, aj pomáhajúcimi organizáciami) podať vo veci trestné oznámenie. Taktiež sa obávala, že
po realizácii neodkladného opatrenia začne z manželovej strany neúprosný boj o syna, ktorý tým bude
veľmi stresovaný. Aj samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala až po tom, čo situácia

v rodine bola naozaj neúnosná a obavy o jej života zdravie a psychické zdravie detí prevládli nad
snahou situáciu s odporcom riešiť zmierlivou cestou. Poukázala pritom na skutočnosť, že z výskumov
vyplýva, že len malá časť obetí domáceho násilia kontaktuje políciu a veľká časť takýchto prípadov
zostáva nenahlásená. Vzhľadom na vyjadrenia odporcu v odvolaní, poukázala na ňou predloženédôkazy, z ktorých pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal aj súd prvej
inštancie. Išlo o lekársku správu zo dňa 14.2.2019, kde bol konštatovaný panický atak navrhovateľky
po konflikte s odporcom, na čo jej musela byť privolaná rýchla zdravotná služba, lekársku správu

zo dňa 20.10.2020, kde ako poškodená, že uviedla lekárovi, že bola fyzicky inzultovaná manželom
(odporcom), že jej odporca nepomohol, ale ju len prekročil...následne došlo k hádke, po ktorej bola
inzultovaná, na čo si sama privolala záchranku, zároveň uviedla, že sa bojí ísť domov, pričom išlo o
lekársku správu z roku 2020, t. j. dávno predtým, ako navrhovateľka vôbec začala uvažovať o rozvode
manželstva, a teda nemala ani dôvod uviesť nepravdivé skutočnosti v lekárskej správe, ďalej lekársku

správu zo dňa 2.3.2024 potvrdzujúcu zranenie ruky (pomliaždenie predlaktia), ku ktorému došlo po
konflikte s odporcom, lekársku správu zo dňa 26.5.2024, z ktorej vyplynulo, že RZP privolal bývalý
manžel navrhovateľky, že trpela panickým atakom, ktorý vyústil do paralýzy, pričom navrhovateľka v
správe uviedla, že má zložité obdobie so súčasným manželom (odporcom), že smerujú k rozvodu, ale že
ona by to chcela riešiť cestou mediátora, lekársku správu zo dňa 18.4.2025, z ktorej vyplýva zhoršenie
zdravotného stavu po psychickom nátlaku odporcu, kedy navrhovateľka uviedla, že ju manžel psychicky

týra, že musela vec riešiť s políciou, že jej zmizli všetky kľúče od izieb, že sa od neho nemohla izolovať,
čo u nej vyvolalo panický atak, začala hyperventilovať, vykrúcalo jej roky, musela byť odvezená RZP do
nemocnice, odkiaľ bola neskôr prepustená, lekársku správu zo dňa 28.4.2025- po poslednom incidente
navrhovateľkavyhľadalaopäťajpomocusvojhopsychiatraO..S.Ž.,ktorýkonštatovalanxióznuporuchu
v súvislosti s matrimoniálnym konfliktom a nasadil navrhovateľke aj medikamentóznu liečbu. Okrem

uvedeného predložila aj ďalšie dôkazy potvrdzujúce jej tvrdenia a opisujúce správanie odporcu, a to
Čestné prehlásenie dcéry V. G., ktorá s ňou a odporcom žila v spoločnej domácnosti a potvrdila, že
bola opakovane svedkom hádok a toho, že odporca jej neposkytol pomoc, svedkom nadávok, agresivity
a fyzického násilia odporcu voči navrhovateľke a ktorá jej opakovane poskytla pomoc po agresívnych
útokoch odporcu a mala o ňu strach a Čestné prehlásenie L.. O. G., potvrdzujúce jej strach z odporcu

a že odporca neposkytol navrhovateľke pri panických atakoch pomoc, čo malo negatívny dopad na jej
psychický stav. S ohľadom na ňou predložené dôkazy mala navrhovateľka za to, že súd prvej inštancie
dospel k správnym skutkovým zisteniam, že sa odporca voči nej dopúšťal správania vykazujúceho
známky psychického násilia, ktoré prechádzalo až do fyzického násilia a že správaním odporcu tak bola
preukázateľne ohrozená telesná a duševná integrita navrhovateľky. Nesúhlasila s tvrdeniami odporcu,

že v čase nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľka neosvedčila potrebu upraviť pomery.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379, § 380 ods. 1 CSP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie odporcu je dôvodné.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty,

keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,
kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je,
že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky

a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré
priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia,
napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti
násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí

obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ktoré má obeť násilia ochrániť v záujme zachovania jej práva nebyť
vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, ktoré je základným ľudským právom,
pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy, zaručujú právo na zachovanie ľudskejdôstojnosti, právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, v ktorom je inkorporované aj právo na
pokojný rodinný život.

14. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP sú splnené
iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená
telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia
je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže
byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna

integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho
Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných
opatrení v občianskych veciach (Ú.v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly
citovaného Nariadenia.

15. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

16. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie

o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená,
že súd na základe predložených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí

ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v
dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí
opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu

a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

18. Súd prvej inštancie po konštatovaní ohľadom inštitútu neodkladného opatrenia a pojmu násilia
návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel len s
odôvodnením v bode 23., že účelom neodkladného opatrenia je eliminovať kontakt páchateľa domáceho

násilia s jeho obeťou a že v tomto prípade páchateľom domáceho násilia je odporca a obeťou domáceho
násilia je navrhovateľka, čo nepochybne podľa neho vyplynulo z lekárskych správ, ako aj z Čestných
prehlásení dcéry a matky navrhovateľky, pričom sa s ich obsahom vo svojom rozhodnutí vôbec
nevysporiadal a nie je zrejmé, na základe čoho z týchto dôkazov vyvodil svoj záver o tom, že odporca je
voči navrhovateľke páchateľom domáceho násilia (v rozpore s § 191 CSP) a navyše Čestné prehlásenie

matky navrhovateľky sa v spise ani nenachádza a takéto navrhovateľkou ani k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia predložené nebolo. V bode 25. tiež len uviedol, že navrhovateľka doručenými
listinnými dôkazmi osvedčila, že jej osobná integrita vykazuje známky psychického násilia, ktoré „môže“
zostranyodporcuprejsťajdofyzickéhoútokuažepozohľadnenívyššieuvedeného„možnotakdôvodne
predpokladať, že v prípade budúceho osobného kontaktu s odporcom môže odporca v tvrdenom konaní

(len tvrdenom?) ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky ďalej pokračovať“. Odvolací
súd poukazuje v tejto strohej a nepresvedčivej časti odôvodnenia súdom prvej inštancie na to, že súd
pri nariadení neodkladného opatrenia, a o to viac v prípade návrhu na uloženie zákazu vstupu do bytu
ako zásadného zásahu do práva na bývanie, nemôže založiť svoje rozhodnutie len na tvrdeniach anevyhodnotených dôkazoch a nejakých svojich domnienkach, ale nárok navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia musí byť bez väčších pochybností osvedčený a musí byť daná naliehavá
potreba na jeho nariadenie.

19.Vpreskúmavanejveciodvolacísúd,narozdielodsúdu prvejinštancie,dospelkzáveru,žezhľadiska
nevyhnutnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete domáceho násilia, nebola z jej strany dostatočne
spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami
takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany odporcu dochádza

k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či k psychickému ubližovaniu
v takej podobe, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o
jej život. Pretože musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie o páchaní násilia
bez náležitejšieho osvedčenia. Navrhovateľka v posudzovanej veci neosvedčila dôvodné podozrenie z
násilia. Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP musí mať súd za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh

smeruje,pričomohrozenietelesnejaleboduševnejintegritysaspravidlaosvedčujelekárskymisprávami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (napr. svedok incidentu), čo navrhovateľka
nepreukázala, a napriek tomu súd prvej inštancie považoval jej nárok za osvedčený a možno prisvedčiť
odvolacej námietke odporcu, že vychádzal len z návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie bežných konfliktov

partnerov, vyplývajúcich z ich nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov. Z obsahu navrhovateľkou do
spisu založených listinných dôkazov a z jej tvrdení v návrhu nemožno vyvodiť, že by správanie odporcu
voči nej nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, ktoré by odôvodňovalo nariadenie
navrhovateľkou navrhovaného neodkladného opatrenia.
Sama navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že na panickú poruchu

trpela a liečila sa už od jej 27. roku, čo vyplýva aj z ňou doložených lekárskych správ, a ktoré
nepreukazujú psychické týranie zo strany odporcu, ale je v nich uvedené len, že navrhovateľka uviedla,
že ju terajší manžel psychicky týra a že má panické ataky. Oproti tvrdeniam navrhovateľky nemožno
neprihliadnuť ani na tvrdenia odporcu o správaní sa navrhovateľky, podľa ktorého sa bránil fyzickým
alebo slovným útokom navrhovateľky. Aj podľa prehlásenia dcéry navrhovateľky V. G. z jej pohľadu

hádky medzi navrhovateľkou a odporcom vznikajú z toho, že navrhovateľka sa snaží na niečom s
odporcom dohodnúť a odporca nespolupracuje a odpovedá vyhýbavo a neurčito, pričom navrhovateľka
trvá na tom, že nejde o správny spôsob komunikácie a hádka medzi nimi vyeskaluje do toho, že
navrhovateľku opustia sily a dostane panický atak, pričom panický atak navrhovateľka dostáva už len
výnimočne a ak sa tak stane, odporca sa tvári, že jej chce pomôcť. Uvedené skôr potvrdzuje tvrdenia

odporcu,žesituácie,kedydôjdekataku,súvyvolanénajmänavrhovateľkou.Pokiaľdcéranavrhovateľky
uviedla aj to, že odporca navrhovateľke aj nadával, alebo udrel, bližšie za akej situácie a obdobie, kedy
sa tak malo stať neuviedla, a navyše odporca takéto tvrdenia navrhovateľky popiera, resp. uviedol, že z
jeho strany išlo len o obranu proti fyzickým útokom navrhovateľky. K argumentácii navrhovateľky, že tieto
tvrdenia odporca nepreukázal, pričom ona svoje tvrdenia preukázala listinnými dôkazmi, odvolací súd

uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie navrhovateľkou uvádzaného a tvrdeného násilia zo strany
odporcu je na navrhovateľke a navrhovateľkou doložené dôkazy nemal za preukazujúce a osvedčujúce
tvrdený fyzický a psychický nátlak voči nej zo strany odporcu. Ide len o tvrdenia navrhovateľky oproti
tvrdeniam odporcu, a tým aj o nedostatočné osvedčenie nároku navrhovateľky na ňou navrhované
nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ by u navrhovateľky bola tak dôvodná obava o jej zdravie

a život v dôsledku ňou uvádzaných fyzických a psychických útokov zo strany odporcu, za celé ňou
uvedené obdobie situáciu neriešila ani formou trestného oznámenia.
Odvolacísúdsanestotožnilsnavrhovateľkou,žeprenariadenieneodkladnéhoopatreniajepostačujúce,
že môže byť (potenciálne) ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľky).
Za danej situácie, keď zo strany navrhovateľky neboli jej skutkové tvrdenia o iných ďalších slovných

útokoch a vyhrážkach zo strany odporcu, naviac z dlhodobého hľadiska (príp. aj o fyzickom útoku alebo
nátlaku pri navýšení úveru) podporené žiadnymi dôkazmi, nemožno v konaní vyvodiť navrhovateľkou
prezentované ohrozenie jej telesnej alebo duševnej integrity, následkom ktorej by prichádzalo do
úvahy uloženie povinnosti odporcovi nevstupovať do bytu, v ktorom má odporca právo bývania. Na
základe uvedeného bolo potrebné, aby odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého uznesenia a návrh

navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že v konaní neboli osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď nebolo dostatočným spôsobom
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky, pričom nariadenie neodkladného
opatrenia by predstavoval o neprimeraný zásah do práv odporcu.20. Zo samotných skutkových tvrdení navrhovateľky, ako aj odvolania odporcu vyplýva, že ide navyše
skôr o konflikty vyplývajúce z nenáležitej spolupráce odporcu pri komunikácii s navrhovateľkou a podľa
jej predstáv, a nie vážnejšie napádania zo strany odporcu s úmyslom ublížiť navrhovateľke. Sama

navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že neustále konflikty vznikali
aj kvôli výchovným nezhodám rodičov. Navrhovateľka vyvodzuje obavy z možných u nej psychických
atakov aj z toho, že odporca nerešpektuje jej prianie, aby sa jej nedotýkal, napriek tomu, že ona mu
dotyky neopätuje, pričom sa aj rozplače, roztrasie a prosí odporcu, aby ju nechal, avšak v rozpore s tým
uvádza, že odporca jej pri atakoch nebol nápomocný. Pomoc odporcu spočívala podľa navrhovateľky

často maximálne v tom, že navrhovateľku bolestne odvliekol do spálne, kde ju nechal, avšak na druhej
strane sa vyhýba aj jeho dotykom, ktoré jej majú byť nepríjemné. Keď ho žiadala, aby ju aspoň držal
za ruku (že jej pomáha blízkosť), nasledovali komentáre od odporcu, že sa nevyspí a že si zase
vymýšľa.Nadruhejstraneuviedla,žeodporcasavapríli2025začalnavrhovateľkyneprimeranedotýkať.
Napriek tomu, že navrhovateľka mu dotyky neopätovala, naopak pri týchto pokusoch sa rozplakala,
roztriasla a prosila odporcu aby ju nechal tak, aby sa jej nedotýkal, ten to nerešpektoval. Odporca k tomu

uviedol, že navrhovateľku chytil, alebo objal práve z dôvodu, aby jej pomohol pri úzkostných stavoch.
Za nepresvedčivé považoval odvolací súd aj tvrdenie navrhovateľky o tom, že je jej odporca nie je
nápomocný pri úzkostných stavoch a panických atakoch aj vzhľadom k tomu, že ich uvádza častejšie a
pritom rýchla zdravotná pomoc bola z toho privolaná len 3-krát, čo skôr nasvedčuje tvrdeniu odporcu,
že ostatné razy účastníci konania zvládli zdravotné problémy navrhovateľky doma spolu s odporcom, s

výnimkou prípadov, keď jej mali podľa navrhovateľky niekedy pomôcť aj deti a v jednom prípade bývalý
manžel. Možno pripustiť aj to, že nie vždy sa dá odhadnúť, kedy už je potrebné privolať rýchlu zdravotnú
pomoc a navyše aj z vyjadrenia navrhovateľky ako aj z čestného vyhlásenia maloletej V. G. vyplýva, že
navrhovateľka odporcovi nedôveruje a pomoc už od neho nechce. Sama navrhovateľka vo vyjadrení k
odvolaniu odporcu uviedla, že pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia odporcu obsiahnuté v odvolaní, týkajúce sa

čestného prehlásenia V. G.G., že je pravdou, že z čestného prehlásenia maloletej V. G. vyplýva, že pred
podaním návrhu už navrhovateľka od odporcu nechcela pomoc, lebo mu nedôverovala. V takejto situácii
tak ťažko možno pripísať na ťarchu odporcu, že neposkytne pomoc osobe, ktorá jeho pomoc odmieta.
Pritom ani takéto nie dostatočné poskytovanie pomoci nie je dôvodom na nariadenie navrhovateľkou
navrhovaného opatrenia, ale forma fyzického alebo psychického násilia. Za takéto násilie a dôvod pre

nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať ani to, čo uviedla navrhovateľka, že keď jej
odporca kľúč od izby odmietol vydať, veľmi sa zľakla a nasledoval u nej veľmi vážny panický atak.
Odporca na prosby navrhovateľky o vydanie kľúča ani neskôr nereagoval, situácia sa tak zhoršovala.
Odporca asi po hodine privolal navrhovateľke rýchlu zdravotnú službu, kedy už situácia bola naozaj zlá a
tento incident navrhovateľku presvedčil o potrebe podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

K navrhovateľkou uvádzanej obave o svoje zdravie a život vyvodzovanej z toho, že podľa nej dochádza
u nej k panickým atakom po hádkach a údajnom násilí odporcu, odporca v odvolaní uviedol, že takéto
stavy mala navrhovateľka aj z únavy, dvakrát dostala záchvat počas návštevy u jej matky v H., s ktorou
má veľmi ťažký vzťah, v prvých rokoch manželstva chodili raz za dva mesiace k matke navrhovateľky
na návštevy, na ktorých sa navrhovateľka po hodine postavila a vyhlásila, že chce ísť domov, čo

navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu nerozporovala. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na to,
že v lekárskych správach je uvedené, že panické ataky mala po správaní sa odporcu, sama uviedla,
že uviedla lekárovi, že bola fyzicky inzultovaná manželom (odporcom), takže lekár vychádzal len z jej
tvrdení.

21. Len samotné narušenie vzájomných vzťahov nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného
neodkladného opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu " opatrnosti" do preukázania
či vyvrátenia podozrenia z tvrdeného násilia. Výnimočnosť zásahu musí byť podložená konkrétnymi a
relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných
práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na

jej súkromný život v zmysle čl. 16 ods.1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej
obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy SR.

22. Za daného stavu by vylúčenie odporcu z užívania bytu predstavovalo neprimeraný zásah do
výkonu jeho spoluvlastníckych práv. Napokon aj z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd by bol zásah do práva odporcu na rešpektovanie jeho obydlia zo
strany štátnych orgánov odôvodnený jedine legitímnym záujmom na zabezpečení reálnej a efektívnej
ochrany telesného a duševného zdravia žalobkyne pred hrubým, agresívnym a ponižujúcim správanímodporcu. Potreba uprednostnenia záujmu navrhovateľky na úkor práv odporcu však v danej veci nebola
hodnoverne osvedčená.

23. Vyhovenie návrhu navrhovateľky na uloženie zákazu priblíženia odporcu k navrhovateľke na
vzdialenosť menšiu ako 10 m, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích
úkonov odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na jeho vyššie uvedené závery, v zmysle ktorých
navrhovateľkaosvedčila,žeodporcasvojimdoterajšímkonanímohrozujejejtelesnúaduševnúintegritu,
pričom v prípade ich budúceho osobného kontaktu možno dôvodne predpokladať, že také správanie

bude ďalej pokračovať, je namieste odporcovi uložiť aj povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na
vzdialenosť kratšiu ako 10m.
Zákaz priblíženia je formou ochrany obete, ktorá môže byť nariadená súdom v prípade, ak je ohrozená
telesná alebo duševná integrita osoby. Keďže odvolací súd nemal preukázané ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľky zo strany odporcu, aj v tejto časti návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia súvisiaci s uplatneným nárokom ohľadom zákazu vstupu do bytu odporcovi,

nepovažoval za dôvodný.

24. Odvolací súd tak nepovažoval na základe tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v návrhu, ňou
predložených listinných dôkazov, za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia,nevyhnutnúpotrebubezodkladnejúpravypomerovmedzistranami,keďnaichzákladenebolo

možné vyvodiť dôvodnosť podozrenia odporcu z násilia voči žalobkyni a ani také jeho nebezpečné
konanie, ktorým by mohla byť bezprostredne ohrozená telesná a duševná integrita navrhovateľky, tak,
ako po predpokladá ust. podľa § 325 ods. 2 písm. e/, h/ CSP.

25. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľka dostatočne

v danom štádiu konania neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol (§ 388 CSP).

26. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

§ 396 ods. 2, § 255 ods. 1 CSP a odporcovi, úspešnému v konaní, nepriznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania z dôvodu, že mu v tomto konaní trovy nevznikli a priznal mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto uznesenia.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom
v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania
lenpríslušenstvo pohľadávkyavýškapríslušenstvavčasezačatiadovolaciehokonania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).