Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821201042
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5821201042.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XXX, 2/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XXX,
proti žalovanému: 3/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09
Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva
a určenie, že záložné právo neexistuje, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalovaný 3/ je povinný z d r ž a ť s a realizácie výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. D. E., pod A parcely

registra „C“ evidované na katastrálnej mape, zobrazené ako C KN parc. č. 1053/1 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 479 m2, parc č. 1053/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2, stavby:
rodinný dom súp. č. XXX na pozemku C KN parc. č. 1053/3, pod B1 na žalobcov 1/ a 2/ (v celosti - 1/1)
na základe právneho úkonu veriteľa „Vyhlásenie splatnosti úveru“ dané listom G. H. prostredníctvom
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 podaním
zo dňa 06.01.2016.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 01.06.2021 (pôvodne ako súčasť vyjadrenia vo veci tohto súdu vedenej
pod sp. zn. 3C/1/2018) sa žalobcovia domáhali proti žalovanému označenému ako žalovaný 3/ (označila
aj ostatných žalovaných 1/ a 2/ z konania 3C/1/2018) určenia, že je povinný zdržať sa realizácie výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX pre obec a k.ú. D. E..
Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor a to stavby - rodinný dom súp. č. XXX, na C KN parc. č. 1053/3

o výmere 118 m2 a C KN parc. č, 1053/1 o výmere 479 m2, v podiele 1/1-ina účasti ako aj o určenie,
že záložné právo na týchto nehnuteľnostiach neexistuje.

2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 31.05.2011 zaslal právny predchodca žalovaného 3/ žalobcom
oznámenie o začatí realizácie záložného práva, následne dňa 06.04.2013 zaslal právny predchodca
žalovaného 3/ list - vyhlásenie splatnosti úveru ku dňu 06.04.2013 a dňa 04.12.2017 bolo žalobcom
oznámené postúpenie pohľadávky z VÚB na žalovaného 3/. Žalobcovia mali za to, že dňom 6.4.2013, t.j.

v deň, keď bol úver vyhlásený za mimoriadne splatný, začala plynúť objektívna premlčacia doba podľa
ust. § 103 OZ. Dňom 06.04.2016 došlo k premlčaniu pohľadávky a keďže sa v rovnakej premlčacej dobe
premlčuje aj záložné právo, nie však skôr ako samotná pohľadávka, došlo aj k premlčaniu záložného
práva - ust. § 151md OZ a § 100 ods. 2 OZ, ktoré sa premlčí vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe- § 101 OZ. V prípade premlčania záložného práva sa možno úspešne dovolať určenia neexistencie
zriadeného záložného práva aj bez toho, aby bola naplnená podmienka zániku záložného práva podľa §
151md OZ. Záložné právo sa však nikdy nepremlčí skôr než ním zabezpečená pohľadávka. Uplynutím

premlčacej doby sa záložné právo stáva premlčaným. Pri premlčaní záložného práva sa možno úspešne
domáhať na súde určenia jeho neexistencie. Poukazovali na ust. § 100 ods. 1 OZ v tom, že ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať a tiež poukazovali na judikát -
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Co/80/2019 zo dňa 20.02.2020, v zmysle ktorého
„záložné právo po vznesení námietky premlčania zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia

existencia nemá žiadny zmysel, pretože je nerealizovateľné a možno sa úspešne domáhať určenia,
že záložné právo k zálohu neexistuje a na základe tohto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť
výmaz záložného práv z katastra nehnuteľností aj proti vôli veriteľa. Obdobne bol prezentovaný názor
v rozhodnutí Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/257/2011 a Okresného súdu Humenné sp. zn.
6C/15/2013, z ktorých vyplýva, že po premlčaní záložného práva sa záložca môže na súde úspešne
domáhať určenia neexistencie záložného práva. Mali za to, že aj úverová zmluva a záložná zmluva

sú zmluvami spotrebiteľskými podľa ust. § 52 ods. 1 OZ. Vo vzťahu k premlčaniu poukázali na judikát
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCDo 8/2008 zo dňa 31.07.2009. Naliehavý záujem na požadovanom
určeníodôvodniliust.§137písm.c/CSP,keďžežiadanýmpetitommožnodosiahnuťodstránenieprávnej
neistoty, v ktorej sa žalobcovia ocitli v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k realizácii záložného práva -
5Cdo/31/2011 zo dňa 6.12.2012. Nakoľko žalovaný 3/ pristúpil k výkonu záložného práva, žalobcovia

podali žalobu o určenie neexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach, ktorej, ak by súd vyhovel,
mohlo by dôjsť k zmene právneho postavenia žalobcov a teda je nevyhnutné vysloviť, že naliehavý
právny záujem v konaní je daný.
3. V súdenej veci súd vydal dňa 01.10.2021 neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 3/ uložil
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti

vedené na LV č. XXX pre obec a k.ú. D. E., okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor, pod A parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape, zobrazené ako C KN parc. č. 1053/1 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 479 m2 a C KN parc. č. 1053/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2,
stavby - rodinný dom súp. č, XXX, postavený na pozemku parc. č. 1053/3, pod B1 na žalobcov v podiele
1/1-ina účasti a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Žalovaný 3/ sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril podaním doručeným súdu dňa
28.09.2021 bez výzvy súdu, poukazujúc na účelové návrhy žalobcov, ktorých cieľom je spomaliť výkon
záložného práva. Vyjadrenie k žalobe na výzvu súdu podal dňa 6.11.2020 poukazujúc v ňom na to, že
hoci žalobcovia namietajú premlčanie pohľadávky ako aj záložného práva s poukazom na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru dňa 6.4.2013, tak jeho právny predchodca platne vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru až podaním zo dňa 06.01.2016 označeným ako „vyhlásenie splatnosti úveru“. To, na
ktoré poukazujú žalobcovia je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s kogentným ust. 53
ods. 9 OZ, pretože zo strany veriteľa neboli dodržané všetky podmienky pre platné uplatnenie práva
podľa ust. 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ a to upozornenie žalobcov ako spotrebiteľov v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobcovia neboli pred vyhlásením mimoriadnej
splatnosti úveru v roku 2013 vyzývaní k úhrade omeškaných splátok úveru a zároveň upozornení na
možnosť uplatnenia práva podľa ust. § 565 OZ v lehote nie kratšej ako 15 dní a preto právny predchodca
žalovaného 3/ pristúpil k uplatneniu práva zosplatniť úver v zmysle § 565 OZ opätovne až po splnení
podmienok ust. § 53 ods. 9 OZ. Žalovaný až písomným podaním zo dňa 6.1.2016 vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru, pričom žalobcovia boli výzvou z 3.12.2015 upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie práva podľa § 565 OZ.

5. Ďalej poukázal na rozdiel medzi premlčaním pohľadávky z úveru a premlčaním záložného práva,
ide o samostatné právne inštitúty, ich účinky nastávajú taktiež samostatne. Pre nedodržanie zmluvných

povinnostížalobcovzoZmluvyoposkytnutíúveru„HypoPôžička“č.U22219-09zodňa02.07.2009došlo
k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalovaného 3/ podaním
zo dňa 06.01.2016, t.j. najskôr dňom nasledujúcim a to 07.01.2016 bolo možné pristúpiť k výkonu
záložného práva. Tento sa snažia žalobcovia podanou žalobou zmariť, začal sa v čase, kedy pohľadávka
zozmluvynebolapremlčanáanebolpremlčanýanivýkonzáložnéhopráva.Postupcaakozáložnýveriteľ

oznámil žalobcom ako aj Okresnému úradu Tvrdošín, katastrálny odbor začatie výkonu záložného práva
v podaní označenom ako „Oznámenie o začatí realizácie záložného práva - naša značka: 160010“, ktoré
bolo žalobcom, ako aj OÚ, odboru katastrálnemu zaslané dňa 05.05.2016. Na základe oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom, Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor zapísal knehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. D. E., evidovaných na LV č. XXX poznámku o začatí výkonu
záložného práva, pričom po postúpení pohľadávky žalovaný 3/ pokračoval vo výkone záložného práva,
ktoré začal jeho právny predchodca. Je zrejmé, že registrácia oznámenia o začatí výkonu záložného

práva predstavuje samostatné začatie výkonu záložného práva a ide zároveň o uplatnenie práva na
príslušnom orgáne, týmto okamihom záložný veriteľ zahájil výkon záložného práva, pričom v prípade
nehnuteľnosti ide o výkon záložného práva jeho predajom na dobrovoľnej dražbe. V tejto súvislosti
odkázal na nález Ústavného súdu SR, II. ÚS 250/2011 z 8.12.2011. Z jeho obsahu jednoznačne
vyplýva, že pokiaľ nedošlo k premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky a záložný veriteľ začal s výkonom

záložného práva, resp. s predajom zálohu, ako je to v súdenej veci, nemožno sa úspešne domôcť
námietky premlčania záložného práva zo strany záložcu. Poukázal na znenie ust. § 100 ods. 2 OZ a §
112 OZ, tiež ust. § 151j ods. 2, § 151l ods. 1 a 4 OZ.

6. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili podaním doručeným dňa 6.5.2012 zotrvávajúc
na svojej žalobe a vyjadreniach k odvolaniu voči nariadenému neodkladnému opatreniu.

7. Zhodne, žalovaný 3/ v duplike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, nepovažoval sa potrebné
bližšie sa vyjadrovať k replike žalobcov, keďže táto neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by
sa už nevyjadril, žiadal žalobu zamietnuť.

8. O podanej žalobe rozhodol súd rozsudkom č.k. 5C/32/2021-206 zo dňa 28.2.2023 tak, že výrokom I/
konanie voči žalovaným 1/ a 2/ a 4/ zastavil, výrokom II/ žalobu žalobcov voči žalovanému 3/ zamietol
a výrokom III./ žalovanému 3/ proti žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% a výrokom IV žalovaným 1/, 2/ a 4/ voči žalobcom nárok na náhradu trov nepriznal. Na základe
odvolania žalobcov bolo prvostupňové rozhodnutie súdu uznesením krajského súdu zo dňa 27.2.2024,

č.k. 9Co/124/2023-293 vo výrokoch II./ a III./ zrušený a vrátený na ďalšie konanie, v ostatných odvolaním
nenapadnutých výrokoch, ktorými súd rozhodol o zastavení konania v pomere medzi žalobcami
a žalovanými 1/, 2/ a 4/ a o náhrade trov konania zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
Súd preto vo veci opätovne konal a rozhodol, keď jeho úlohou, vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu bolo nanovo posúdiť nárok žalobcu z dôvodu, že došlo k zmene posudzovania otázky

plynutia premlčacej doby, ktorá sa už neurčuje podľa dátumu splatnosti splátky, pre ktorú bol úver
zosplatnený a tiež je potrebné prihliadnuť na prípadnú absolútnu neplatnosť právnych úkonov.

9. Žalovaný 3/ po doručení rozsudku odvolacieho súdu podal vyjadrenie doručené 22.04.2024, v ktorom
vo väzbe na názor vyslovený odvolacím súdom, že pre platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úveru sa vyžaduje, aby bol spotrebiteľ vyzvaný na úhradu jednej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ
plánuje pohľadávku zosplatniť uviedol, že mu nie je zrejmé z akého ustanovenia zákona táto skutočnosť
vyplýva, keďže ust. § 565 a ust. § 53 ods. 9 OZ upravuje oprávnenie veriteľa požiadať o zaplatenie celej
pohľadávky, pričom zákon len vyžaduje upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva zosplatniť úver
v lehote nie kratšej ako 15 dní. Pokiaľ ide o určenie splátky, pre ktorú môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru nejde o otázku skutkovú, ktorá by mala byť uvedená vo výzve a navyše predstavovať
obligatórnu náležitosť právneho úkonu pod hrozbou jeho absolútnej neplatnosti, ale o otázku právnu,
ktorá vyplýva z kogentných ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Vychádzajúc z uvedeného bol
názoru, že zákon priamo stanovuje, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v spotrebiteľskom
vzťahu môže veriteľ uplatniť toto právo výlučne pre splátku, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti tri mesiace, pretože toto právo pre akúkoľvek staršiu splátku zaniklo splatnosťou ďalšej
splátky a v prípade spotrebiteľských vzťahov, môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť výlučne pre splátku,
s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní tri mesiace. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/224/2021
z 30.11.2022 a sp. zn. 4Cdo/132/2011 z 15.12.2022. V zmysle úverovej zmluvy bola splatnosť splátok
dohodnutá k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a dlžníci boli v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j.

dňa 06.01.2016 nepochybne v trojmesačnom omeškaní so zaplatením splátky splatnej dňa 20.09.2015.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákon v žiadnom svojom ustanovení ani len okrajovo neupravuje ako
náležitosť podania podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ určenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ
vyhlásil alebo plánuje vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, keďže táto skutočnosť vyplýva priamo z výkladu
zákonných ustanovení a tiež z nich plynutie premlčacej lehoty, ako to uzavrel Najvyšší súd v citovaných

rozhodnutiach. Odkázal na nález Ústavného súdu SR z 22.6.2017, sp. zn. II. ÚS 796/2016 týkajúceho
sa výkladu ustanovení všeobecnými súdmi. Osobitne upozornil na to, že výklad daný v uznesení
odvolacieho súdu bol odmietnutý Najvyšším súdom SR, ktorý v uznesení sp. zn. 1Cdo/123/2022
z 30.01.2024, okrem iného uviedol, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by malabyť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení
konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Veriteľ má právo vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu deň po
tom, keď sa niektorá splátka dostane do omeškania aspoň tri mesiace. Premlčacia doba pri zosplatnení

celého dlhu nemôže závisieť od vôle veriteľa (teda od toho, či právo vyhlásiť predčasnú splatnosť celého
dlhu využije už v prvý deň alebo až v 30. deň po naplnení zákonných predpokladov). Podstata ust. §
103 druhej vety OZ (dôvod, pre ktorý tu zákonodarca stanovil začatie plynutia premlčacej doby odlišne
od všeobecného pravidla acito nata, ustanoveného v § 101 je v tom, že plynutie premlčacej doby by
nemalo byť výlučne na vôli veriteľa. Pokiaľ teda veriteľ môže jednostranným právnym úkonom vyvolať

možnosť uplatnil svoj nárok na súde, je potrebné, aby mu plynula premlčacia doba bez ohľadu na to,
kedy toto právo využije. Napokon, toto právo sa mu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej
splátke, ktorá sa dostane do omeškania viac ako tri mesiace a pri každej splátke je potrebné po troch
mesiacoch a jednom dni omeškania začať počítanou novú premlčaciu dobu na potenciálne zosplatnený
dlh. Považoval však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba
vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so

zákonom, a teda vzhľadom na ust. § 565 druhej vety OZ je potrebné predpokladať, že zosplatnenie
bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace. Žalovaný 3/ mal za to, že
postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom a odvolací súd vec nesprávne
právne posúdil pokiaľ uzavrel, že pre platné zosplatnenie pohľadávky musí byť spotrebiteľ vyzvaný
na zaplatenie jednej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ plánuje toto právo uplatniť. Záverom upriamil

pozornosť aj na aplikáciu ust. § 103 OZ, na posudzovanie premlčacej doby záložného práva, ktoré nie
je plnením v splátkach. Je potrebné upriamiť pozornosť aj na ustálenú judikatúru NS SR, ktorá aplikáciu
tohto ustanovenia na spotrebiteľské spory vylúčila, ale hlavnou podstatou ostáva, že záložné právo
nepripúšťa, aby išlo o plnenie v splátkach, pričom premlčacia doba samotnej pohľadávky a záložného
práva sú dva samostatné a rozdielne plynúce doby, ktorých začiatok a koniec nie sú bezpodmienečne

spojené a preto je ich aj potrebné dôsledne odlišovať.

10. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu 2/, tento aj napriek včas a riadne
vykázanému doručeniu, neospravedlnil.

11. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, vyjadreniami žalobcov a žalovaného, oboznámil sa s obsahom
pripojených spisov tohto súdu 3C/1/2018 a 1C/208/2016 a zistil, že žaloba je v časti dôvodná.

12. Súd zistil, že na súde sa viedlo konanie pod sp. zn 1C/208/2016 proti žalovanému označenému ako
Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, jeho predmetom

bolo určenie, že Úverová zmluva č. U 22219-09 zo dňa 3.7.2009 je bezúročná a bez poplatkov, je
neplatná a o povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, konanie bolo na základe späťvzatia žaloby
žalobkyňou 1/ (tam vystupujúcou len ako žalobkyňa) zastavené uznesením súdu zo dňa 9.10.2020, pod
č.k. 1C/208/2016-153.

13. Ďalej mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného 3/ - VÚB Banka, konajúcej
prostredníctvom svojho zástupcu Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, ktorý postúpil pohľadávku
ku dňu 01.12.2017, vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. HY 22219 na žalovaného 3/, bola uzavretá
Zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 22219-09, na základe ktorej bol právnym predchodcom
žalovaného 3/ poskytnutý žalobcom 1/ a 2/ „bezúčelový“ na obdobie 7 rokov (84 mesiacov od

poskytnutia úveru), pričom bola dohodnutá výška splátky 262,10 eur s tým, že prvá splátka bola splatná
dňa 20.08.2009 a posledná splátka bola splatná 20.07.2016, t.j. lehota splatnosti bola dohodnutá na 20.
deň v mesiaci. V konaní bolo žalovanému 3/ (označenému ako žalovaný 1/) uložená povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec
a k.ú. D. E., pričom žalobcom bola zároveň uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30

dní od právoplatnosti uznesenia, ktorou sa budú domáhať určenia, že žalovaný 3/ nemá právo realizovať
záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 22219-09 zo dňa
3.7.2009. Neodkladné opatrenie bolo vydané uznesením zo dňa 14.6.2018, č.k. 3C/1/2018-463, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 07.07.2018. Uznesením zo dňa 18.5.2021, č.k. 3C/1/2018 bolo uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia zrušené.

14. Bolo tiež preukázané tvrdenie žalobkyne 1/ o tom, že prvýkrát došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 06.04.2013 (čl.3) a to k tomuto dňu, pričom
výška pohľadávky predstavovala sumu 10 751,49 eur, ku ktorej bolo potrebné pripočítať poplatky azmluvnú pokutu v sume 390,76 eur. Predmetný záväzok mali žalobcovia uhradiť do 30 dní od vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru na tam označený účet zástupcu právneho predchodcu žalovaného -
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok.

15. Z dôvodu, že žalobcovia začali so splácaním úveru, čo je zrejmé z histórie platieb na úvere podľa
Zmluvy o úvere HY 22219 a zároveň uhradili sumu omeškaných splátok pred začatím dražby - 2905,30
eur, čoho dôkazom je poštový peňažný poukaz nachádzajúci sa v pripojenom spise sp. zn.1C/208/2016
(čl. 26) a aj z dôvodu, že nebolo preukázané, že by žalovaný (jeho predchodca uskutočnil výzvu podľa

§ 53 ods. 9 OZ obsahujúcu upozornenie tohto veriteľa na možnosť predčasného zosplatnenia úveru
s uvedením konkrétnej splátky a jej výšky), došlo následne dňa 21.01.2015 k opätovnému vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, o čom svedčí list tohto predchodcu (čl.4), výška pohľadávky ku dňu
21.01.2015 bola vyčíslená sumou 6372,52 eur s tým, že bolo nutné pripočítať poplatky a zmluvnú pokutu
390,76 eur.

16. Vo vzťahu k tomuto tzv. druhému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru však súd uvádza, že
nemal preukázané, že pred zaslaním oznámenia o zosplatnení úveru veriteľ upozornil žalobcov v lehote
nie kratšej ako 15 dní, že v prípade neuhradenia dlhu daného konkrétnou splátkou a jej výškou uplatní
svoje právo vyplývajúce z ust. § 565 OZ a požiada ich o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Takýto
právny úkon je potom neúčinný, keďže nedošlo k platnému upozorneniu žalobcov ako dlžníkov tak ako

to upravuje ust. § 53 ods. 9 OZ a účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je podmienená tým,
že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije.
Bez takéhoto včasného upozornenia je zosplatnenie neúčinné (Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre
prax, Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 OZ). Avšak aj napriek tomu, že žalovaný 3/ ako veriteľ
v písomnom podaní označenom ako „Vyhlásenie splatnosti úveru zo dňa 21.1.2015 konkrétnu splátku,

v súvislosti s omeškaním s ktorou zvažoval uplatnenie práva zosplatniť úver, neuviedol, žalobcovia ako
dlžníci efektívne odvrátili hrozbu predčasného zosplatneniu úveru tým, že pokračovali v jeho splácaní.

17. Totiž, poníženie zostatku úveru svedčí o tom, že žalobcovia už po prvotnej výzve na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru (06.04.2013) pokračovali v zmluvnom vzťahu založeného úverovou

zmluvou, žalovaný 3/ (a aj jeho predchodca) tento stav akceptoval, v opačnom prípade by nepristúpil
k opätovnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa Zmluvy o úvere HY 22219 listom zo dňa
21.1.2015. Žalobcovia 1/ a 2/ teda v splácaní jednotlivých splátok poskytnutého úveru pokračovali aj po,
v poradí druhom vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 21.1.2015, keďže v roku 2015 žalobcovia
uhradili a to 26.1.2015 sumu 270 eur, dňa 11.2.2015 sumu 300 eur, dňa 17.6.2015 sumu 1700 eur,

dňa 19.8.2015 sumu 200 eur a dňa 22.10.2015 sumu 100 eur. Tieto skutkové okolnosti boli preukázané
nielen obsahom listín, ale aj tvrdením žalobkyne o tom, že pokiaľ ide o výkon záložného práva, tento
sa začal v roku 2011, na jeho odvrátenie bolo potrebné zaplatiť 2905,30 eur, sumu zaplatila a ďalej
pokračovala v splácaní úveru až do roku 2015 (čl. 186).

18. Žalobcovia naposledy uhradili časť splátky v 22.10.2015 v sume 100 eur, hoci výška splátok bola
dohodnutá v sume 262,10 eur (ako to plynie z výpisu z účtu), k úhrade splátky v predpísanej výške došlo
naposledy dňa 17.6.2015, kedy žalobcovia ako dlžníci uhradili sumu 1700 eur svedčiacu o úhrade aj
ďalších omeškaných splátok. Žalovaný 3/ ako veriteľ (či jeho právny predchodca) po splatnosti splátky
splatnej v 07/2015, ktorá nebola uhradená vôbec a uplynutí lehoty 3 mesiacov, mohol v mesiaci október

2015 pristúpiť k upozorneniu žalobcov na možnosť predčasného zosplatnenia úveru pre nezaplatenie
konkrétnej splátky, resp. jej časti.

19. V súdenej veci žalovaný 3/ ako veriteľ (dodávateľ) listinou označenou ako „Posledný pokus o zmier
pred vyhlásením splatnosti úveru“ datovanou 3.12.2015, adresovanej žalobcom 1/ a 2/ (čl.128) vyzval

k zaplateniu omeškaných splátok (okamžitej úhrade nedoplatku), ktorý predstavuje „suma mesačných
anuitných splátok v omeškaní 1202,30 eur“, na základe Zmluvy o úvere č. U 22219, zároveň si uplatnil
poplatok za upomienku č. 1 v sume 25,00 eur, poplatok za upomienku č. 2 v sume 25 eur a poplatok za
pokus o zmier v sume 25 eur. V predmetnej listine zároveň upozornil žalobcov, že v prípade neuhradenia
sumy v lehote najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia písomnosti v súlade s čl. VI obchodných podmienok

dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, t.j. inak povedané, že uplatní právo podľa § 565 OZ,
kedy môže žiadať z dôvodu predčasného zosplatneniu úveru, zaplatenie celej pohľadávky.20. V listine označenej ako „Posledný pokus o zmier pred vyhlásením splatnosti úveru“ datovanej
dňa 3.12.2015 nie je označená konkrétna splátka, s ktorou sú žalobcovia ako dlžníci - spotrebitelia v
omeškaní a pre ktorú žalovaný ako veriteľ-dodávateľ zvažuje uplatnenie práva podľa § 565 OZ; ani

to z neho nevyplýva, resp. nie je to z neho možné vyvodiť. V predmetnom písomnom podaní veriteľ
poukazuje na „sumu mesačných anuitných splátok v omeškaní“, teda na viaceré splátky, avšak tieto nie
sú nijako špecifikované. Len je uvedená ich celková suma 1202,30 eur (k dátumu vystavenia listiny),
pričom vychádzajúc z výšky dohodnutých splátok v sume 262,10 eur, zrejmých z výpisu z úverového
účtu (čl.186) predloženého žalovaným 3/ v konaní celková dlžná suma predstavuje cca 4,5 splátky.

Žalobcovia pritom už v 10/2015 uhradili len časť splátky 100 eur, v 09/2015 neuhradili žiadnu splátku,
v08/2015uhradiličasťsplátky200eur,v07/2015neuhradiližiadnusplátkuav06/2015uhradili1700eur.
Tým, že veriteľ – žalovaný 3/ v písomnom podaní „Posledný pokus o zmier pred vyhlásením splatnosti
úveru“ datovanom 03.12.2015 neoznačil konkrétnu splátku, v súvislosti s omeškaním s ktorou zvažoval
uplatnenia práva zosplatniť úver, resp. neuviedol jej výšku, znemožnil žalobcom ako dlžníkom efektívne
odvrátiť hrozbu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

21. Uvedenie konkrétnej splátky nevyplýva ani z listiny datovanej dňa 6.1.2016, označenej ako
„Vyhlásenie splatnosti úveru“, pričom veriteľ tak mohol urobiť len pre splátku splatnú v mesiaci
september 2015 a po uplynutí troch mesiacov omeškania so septembrovou splátkou a zároveň do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t.j. do 20.12.2015, mohol upozorniť žalobcov ako dlžníkov na

možnosť zosplatnenia úveru/dlhu. Tieto skutkové okolnosti súd však vyvodil, ako je vyššie uvedené, až
z listín, ktoré boli predložené v konaní, neboli súčasťou výzvy obsahujúcej upozornenie na možnosť
predčasného zosplatnenia úveru a ani oznámenia o zosplatnení úveru.

22. Oznámenie označené ako „Vyhlásení splatnosti úveru“ dané listom zo dňa 6.1.2016 adresované

žalobcom a doručené do ich dispozičnej sféry, konkrétnu výšku splátky neobsahuje, je zrejmá iba výška
pohľadávky vyčíslená ku dňu 06.01.2016 v sume 4 242,22 eur a konštatovanie, že je k nej potrebné
pripočítať poplatky a zmluvnú pokutu spolu vo výške 406 eur, ktoré sumy mali byť zrealizované na
splátkový účet tam uvedený v lehote do 30 dní odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, čo
znamená do 6.2.2016. Oznámenie tiež obsahuje upozornenie, že márnym uplynutím stanovenej lehoty

pristúpi veriteľ okamžite k realizácii záložného práva v súlade s dojednaniami v záložnej zmluve č.
Z 22219.

23. Súd pripomína, že aj keď vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie dlžníka s ktorou
veriteľ zvažuje možnosť/uplatnenie práva zosplatniť úver, vo výzve - upozornení na zosplatnenie

dlhu neukladajú normy v ust. § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, expressis verbis, ide
o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy - upozornenia. Jednoznačne totiž požiadavka na také
vymedzenie vyplýva z účelu predmetného upozornenia, ktorým je informovať spotrebiteľa o tom, s
ktorou splátkou je v omeškaní a zároveň/predovšetkým pre omeškanie s ktorou (tou istou) splátkou
veriteľ zvažuje uplatnenie práva predčasne zosplatniť dlh. Spotrebiteľ na základe tejto informácie môže

predmetnú dlžnú splátku uhradiť v určenej lehote a tým sa vyhnúť vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
dlhu/strate výhody uhradiť dlh v splátkach.

24. Súd zdôrazňuje, že v prípade označenia konkrétnej splátky v upozornení veriteľa na možnosť
zosplatnenia dlhu (v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák.) nejde o „formalitu“, resp. akúsi jeho bezvýznamnú

obsahovú náležitosť. Naopak, ide o pre dlžníka významnú informáciu, keďže na jej podklade môže
následne činiť také kroky, ktorými odvráti hrozbu, že sa jeho dlh stane naraz splatný. Je zrejmé,
že zosplatnenie (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti) dlhu/úveru môže zásadným spôsobom ovplyvniť
ekonomickúsituáciudlžníka.Pretojedôvodnétrvaťnariadnomplnení(informačných)povinnostíveriteľa
voči dlžníkovi v procese zosplatňovania úveru dlhu v spotrebiteľských vzťahoch).

25. V uvedenej súvislosti súd poukazuje na povahu upozornenia veriteľa na zosplatnenie dlhu v zmysle
§ 53 ods. 9 Obč. zák. ako právneho úkonu - že ide o jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný
dlžníkovi. Osobitne s dôrazom na jednostrannosť predmetného právneho úkonu, t. j., keďže nejde o
prejav vôle oboch strán, ktorému by predchádzal dohodovací proces, je nevyhnutné, aby bol dostatočne

určitý (náležitosť prejavu vôle veriteľa; § 37 ods. 1 Obč. zák.); len vtedy totiž môže plniť zákonom
predpokladaný účel.26. Veriteľ v upozornení na možnosť zosplatnenia dlhu adresovanom dlžníkovi uvedením konkrétnej
splátky (a jej výšky), s ktorou je dlžník v omeškaní a v súvislosti s omeškaním dlžníka s úhradou ktorej
zvažuje veriteľ využiť právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu/úveru, dáva dlžníkovi možnosť túto

splátku dodatočne uhradiť v príslušnej lehote a vyhnúť sa tak vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu,
resp. strate výhody splátok. Teda dlžníkovi - spotrebiteľovi stačí, ak uhradí predmetnú konkrétnu jednu
omeškanú splátku (prípadne jej časť, ak je v omeškaní len s jej časťou), a tým sa vyhne tomu, že
veriteľ vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu/úveru (pre túto splátku); resp. veriteľ tak stratí právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť dlhu/úveru pre omeškanie spotrebiteľa s úhradou predmetnej splátky. To je účel,

zmysel, „pointa“ upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia dlhu.

27. V súdenej veci žalovaný 3/ ako veriteľ síce vyčíslil celkovú sumu omeškaných splátok, resp.
splatného dlhu vo výške 1202,30 eur, ale súčasne aj poplatkov za upomienky, či pokus o zmier
a ich zaplatením v lehote 5 dní odo dňa doručenia písomnosti podmienil (ne) vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, pričom táto lehota z hľadiska možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru

z ničoho nevyplýva pre splátku splatnú v 09/2015, a ktorá by bola do 20.12.2015, vychádzajúc z lehoty
3 mesiacov omeškania s touto splátkou v zmysle § 53 ods. 9 OZ ako podmienky vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Je teda zásadný rozdiel medzi tým, či dlžník má uhradiť len omeškanú splátku, pre
ktorú veriteľ zvažuje do budúcnosti vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, a ktorú veriteľ v upozornení
na možnosť zosplatnenia dlhu konkrétne označí, a na druhej strane tým, že veriteľ vyčísli v upozornení

na možnosť zosplatnenia celý dovtedajší dlh a núti dlžníka-spotrebiteľa pod následkom vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostidlhuzaplatiťcelýtentoomeškanýdlh.Naposledyoznačenýprístupniejesprávny,
resp. nie je v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ, so zmyslom, účelom právnej normy v ňom vyjadrenej (ktorým
je, ako už súd vyššie uviedol, efektívna možnosť dlžníka vyhnúť sa zosplatneniu dlhu tým, že v príslušnej
lehote uhradí konkrétnu omeškanú splátku alebo jej časť; čoho podmienkou je vedomosť dlžníka o tejto

splátke, aby mohol v platobných údajoch k eventuálnej úhrade uviesť, že úhrada sa vzťahuje k príslušnej
splátke; a na to potrebuje dlžník poznať, pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenie
práva zosplatniť dlh/úver).

28. V uvedenej súvislosti možno opätovne zdôrazniť, že veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť pre omeškanie dlžníka s konkrétnou splátkou a pri súčasnom dodržaní podmienok a lehôt
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Pokiaľ neuplatní právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu/úveru
v príslušných lehotách, také oprávnenie vo vzťahu k príslušnej splátke stráca a prípadný nárok na
úhradu takej splátky môže uplatniť „už len“ ako nárok na úhradu omeškanej splátky. Nemôže však
úhradou takej splátky (prípadne ostatných starších splatných a neuhradených splátok) podmieňovať

(ne) zosplatnenie dlhu/úveru (v upozornení na možnosť zosplatnenia dlhu/úveru podľa § 53 ods. 9 OZ),
prípadne takú splátku zahrnúť do nároku uplatňovaného z titulu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu/
úveru. V súdenom prípade je dôvodné domnievať sa, že v sume uvedenej v upozornení na možnosť
zosplatnenia úveru sú zahrnuté aj iné neuhradené splátky, resp. ich časti, splatné pred splátkou splatnou
20.09.2015, pre omeškanie s ktorou (jej časťou) veriteľ-žalobca (neplatne) zosplatnil úver; a to z toho

dôvodu, že už v upozornení na možnosť zosplatnenia úveru - Posledný pokus o zmier pred vyhlásením
splatnosti úveru“ datovanom dňa 3.12.2015 - veriteľ zahrnul do dlžnej sumy aj skoršie splátky, resp. ich
časti. Okrem toho, ako už súd vyššie uviedol, z hľadiska dodržania lehôt v zmysle § 53 ods. 9 v spojení
s § 565 OZ mohol žalovaný ako veriteľ zosplatniť úver v listine „Posledný pokus o zmier pred vyhlásením
splatnosti úveru“ z 3.12.2015 iba pre omeškanie so splátkou splatnou 20.9.2015, nie pre omeškanie so

skoršími splátkami, čo je ďalším dôvodom neplatného zosplatnenia úveru pre jeho neurčitosť - § 37 ods.
1 OZ. A na záver možno dodať, že súd nemal preukázané doručenie výzvy obsahujúcej upozornenie
na možnosť zosplatniť úver, čo má taktiež za následok neplatnosť zosplatnenia (bolo preukázané len
doručenie Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobkyni 1/ dňa 20.1.2016 a žalobcovi
dňa 2/ uplynutím lehoty tri dní od vrátenia neprevzatej zásielky 25.1.2016).

29. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil upozornenie žalobcov na možnosť predčasného zosplatnenia
úveru uskutočnené listom žalovaného 3/ a označeného ako „Posledný pokus o zmier pred vyhlásením
splatnosti úveru z 3.12.2015“, ktorý je podmienkou pre platné zosplatnenie úveru uskutočnené
žalovaným 3/ jeho listom z 06.01.2016 označenom ako „Vyhlásenie splatnosti úveru“, (§ 53 ods. 9 a §

565 OZ) ako neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ), je neplatný aj úkon zosplatnenia
úveru. Totiž, na podklade neplatného právneho úkonu nemožno vykonať ďalší platný právny úkon,
a preto aj zosplatnenie úveru vykonané na podklade neplatnej výzvy obsahujúcej upozornenie naomeškanie a na možnosť predčasne zosplatniť úver je absolútne neplatné, pretože neboli splnené
súdom konštatované podmienky na jeho realizáciu.

30. Súd, na podporu svojich záverov poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
8CoCsp/61/2022, 7CoCsp/45/2023, 9CoCsp/12/203, či 8CoCSp/6/2023 a ďalšie, z ktorých vychádzal
aj odvolací súd v tejto veci, ktorého názorom je prvostupňový súd viazaný a ktoré majú prevahu a
vychádzajú z odlišného názoru prezentovaného v rozhodnutí NS SR než je to rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Cdo/123/2022 z 30.1.2024, z ktorého záverov vychádzal žalovaný 3/ vo svojom neskoršom vyjadrení,

ktoré je rozhodnutím ojedinelým.

31. V súdenej veci sa žalobcovia žalobou domáhajú určenia, že žalovaný 3/ je povinný zdržať sa
realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXX pre
obec a k.ú. D. E. a určenia, že záložné právo na nehnuteľnostiach neexistuje. Vzhľadom na to, že súd
vyhodnotil, že zosplatnenie úveru je neplatné a nemal preukázané, že by bola pohľadávka žalovaného 3/

ako veriteľa vzniknutá na základe úverového vzťahu založeného Zmluvou o úvere č. U 22219 priznaná,
resp. uznaná žalobcami, je názoru, že žalovaný 3/ ako veriteľ nemohol pristúpiť k výkonu záložného
práva na základe neplatného zosplatnenia úveru jeho podaním zo dňa 6.1.2016. Preto súd rozhodol, že
je povinný zdržať sa výkonu záložného práva na základe neplatného zosplatnenia daného listom zo dňa
06.01.2016 a vo zvyšnej časti – pokiaľ žalobcovia žiadali, aby sa žalovaný 3/ zdržal výkonu záložného

práva (celkom) žalobu zamietol.

32. Právo (nárok) na uspokojenie zo zálohou vzniká dňom, kedy je záložný veriteľ podľa hmotného
práva oprávnený požadovať, aby zaistená pohľadávka bola uhradená z výťažku získaného speňažením
zálohu.Takýmomentnastane,akotovyplývazust.§151jods.1Občianskehozákonníkavtedy,akdlžník

zaistenú pohľadávku riadne a včas (t.j. v dobe, v ktorej mal byť podľa dohody, právneho predpisu alebo
rozhodnutiadlhzodpovedajúcizaistenejpohľadávkedlžníkomsplnený)nesplnil,inakpovedanémárnym
uplynutím doby splatnosti zaistenej pohľadávky (obdobne NS ČR sp. zn. 21Cdo/616/2005). Podľa
článku IX obchodných podmienok VÚB a.s. pre poskytovanie bezúčelových úverov v rámci programu
„HypoPôžičky“ účinných od 1.1.2009 upravujúceho Realizáciu záložného práva (čl. 22 pripojeného spisu

sp. zn. 1C/208/2016 - ďalej len „OP“) bol veriteľ v prípade, že dlžník riadne a včas nesplní pohľadávku
ani po predchádzajúcich upomienkach, oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom z predaja tam
uvedenými spôsobmi. Podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 22219-09, jej
článku VI., bod 6.1. upravujúceho podmienky výkonu záložného práva v prípade, že zabezpečovaná
pohľadávka nebude včas a riadne splnená, záložný veriteľ písomne upovedomí záložcu a dlžníka

o začatí a spôsobe výkonu záložného práva a z výťažku uspokojí zabezpečovanú pohľadávku a to
aj v prípade, že je už premlčaná. Podľa článku II, bodu 2.3. zmluvy bolo dohodnuté, že pre odstránenie
akýchkoľvek pochybnosti „zabezpečená pohľadávka“ znamená nárok záložného veriteľa na riadne
a včasné splnenie všetkých súčasných a budúcich záväzkov (čl. 12 pripojeného spisu 3C/1/2018).

33. Z dohody medzi dlžníkmi a veriteľom obsiahnutej v zmluvách potom vyplýva, že zabezpečovanou
pohľadávkou (v prípade, že nie je riadne a včas splnená) je (aj) zosplatnená pohľadávka daná
nesplatenou istinou, úrokmi, úrokmi z omeškania a inými sankčnými poplatkami (nielen sumou
nesplatených, anuitných splátok), t.j. je daná všetkými súčasnými a budúcimi záväzkami. Keďže
žalovaný 3/ neplatne zosplatnil úver, nedisponuje splatnou pohľadávkou, pre ktorú by mal začať výkon

záložného práva.

34. Žalobcovia svoju žalobu postavili na skutkových tvrdeniach o premlčaní zabezpečenej pohľadávky
a premlčaní záložného práva. Otázku splatnosti pohľadávky zo spotrebiteľských úverov, ktorý mali
žalobcovia ako spotrebitelia splácať, zodpovedal NS SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa

15.12.2022, kde riešil otázku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k zabezpečenému právu, či táto začala
plynúť sa splatnosťou prvej omeškanej splátky alebo až prvým dňom po uplynutí trojmesačnej lehoty
plynúcej od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Podľa
záverov v uvedenom uznesení začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 OZ, teda kedy sa právo
mohlo vykonať prvý raz, čo znamená, že premlčacia doba v spotrebiteľských vzťahoch začne plynúť

uplynutím trojmesačnej lehoty plynúcej od omeškania so splnením splátky. Tento deň je možné stotožniť
so splatnosťou zabezpečenej pohľadávky záložným právom. A teda ide o deň, kedy záložný veriteľ
mohol záložné právo vykonať prvý raz a vo vzťahu k záložnému právu začala plynúť premlčacia doba.35. Súd ustálil, že žalovaný 3/ ako veriteľ nedisponuje splatnou pohľadávkou (jej splatnosť nenastala),
neexistuje ani jeho nárok na výkon tohto práva, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť ani k začatiu plynutia
premlčacej lehoty zabezpečenej pohľadávky a v konečnom dôsledku ani k premlčaniu záložného práva.

Záložné právo ako majetkové právo podlieha premlčaniu, pričom premlčacia doba je v uvedenom
prípade s poukazom na ust. § 101 OZ trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať prvý raz. K premlčaniu záložného práva však nemôže dôjsť skôr, ako by došlo k premlčaniu
zabezpečovanej pohľadávky. Z uvedeného je možné právne uzavrieť vo vzťahu k začatiu plynutia
premlčacej doby záložného práva, že táto začala plynúť dňom, kedy sa záložné právo mohlo vykonať po

prvý raz, teda po márnom uplynutí lehoty splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Splatnosť zabezpečenej
pohľadávky nenastala, premlčacia lehota zabezpečenej pohľadávky nezačala plynúť, následkom čoho
nezačala plynúť premlčacia doba na výkon záložného práva. Záložné právo nie je premlčané. Žaloba
žalobcov, pokiaľ sa ňou domáhali určenia neexistencie záložného práva je preto nedôvodná a súd ju
zamietol.

36. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali plynutia premlčacích lehôt vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke
a k záložnému právu inak (podľa tvrdení v žalobe) s týmto ich tvrdením sa súd nestotožnil, z dôvodov
uvedených v predmetnom rozsudku (vo vzťahu k začatiu plynutia lehôt a posúdeniu toho, či žalovaný
3/ ako veriteľ disponuje splatnou pohľadávkou). V nadväznosti na to sa súdu javilo bezpredmetným
zaoberať sa prerušením lehôt z dôvodu nariadených neodkladných opatrení vo väzbe na výkon

záložného práva, keďže vyhodnotil, že premlčacia lehota na výkon záložného práva nezačala plynúť.

37. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov (v odvolaní) o tom, že Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. Z 22219-09 z 3.7.2009 je (absolútne) neplatná z dôvodu, že neobsahuje
podstatné náležitosti ust. § 151b ods. 2 a 3 OZ (nie je presne určená pohľadávka a záloh, najvyššia

hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje). Z ustanovenia § 151b ods. 2 OZ vyplýva, že
podstatnou obsahovou náležitosťou každej zmluvy o zriadení záložného práva je určenie pohľadávky,
ktorá sa zabezpečuje a určenie zálohu. V Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
Z 22219-09 z 3.7.2009 vyplýva, že v článku 2, bodu 2.1. je definovaná výška pohľadávky 16 275,25
eur, ako aj právny titul, z ktorej vznikla. V bode 2.3 tohto článku je ďalej uvedená náležitosť - určenie

hodnoty zabezpečovanej pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje a to sumou 25 300 eur. V článku 3, bodu 3.1. je špecifikovaný záloh a ďalej v článku 4,
bodu 4.1. je stanovená hodnota nehnuteľnosti 25 300 eur. Zmluva obsahuje zákon stanovené náležitosti
dané v ust. § 151b ods. 2 a 2 OZ a je platná.

38. Pokiaľ ide o otázku existencie naliehavého právneho záujmu tento súd ustálil podľa ust. § 137 písm.
c) CSP. Súd uvádza, že platí, že naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je právny vzťah, resp.
právo, medzi stranami sporné alebo vyvolávajúce stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý
nemožno odstrániť inak než určovacím výrokom a existuje potreba odstránenia tejto neistoty, ohrozenia
práva alebo právneho vzťahu. Uvedené skúma súd ex offo a posudzuje, či je podaná žaloba vhodný

procesný nástroj ochrany práva žalobcu a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva.
Obdobne vyslovil názor aj NS SR sp. zn. 5Cdo/31/2011 zo dňa 6.12.2012. Žiadaným určením možno
dosiahnuť odstránenie právnej neistoty, v ktorej by sa žalobcovia ocitli v súvislosti s úkonmi smerujúcimi
k realizácií záložného práva. Už v rozsudku NS ČR zo dňa 21.12.2010 sp. zn. 21Cdo 2185/2009 bolo
konštatované, že záložca sa môže úspešne domáhať určenia, že tu záložné právo nie je (neexistuje),

ak sa dôvodne dovolal premlčania záložného práva, toto sa stáva naturálnou obligáciou a záložca nemá
inú možnosť/spôsob ako by sa domohol výmazu záložného práva, ktoré ich obmedzí pri scudzovaní
nehnuteľností.

39. Žalobcovia majú tiež naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný 3/ je povinný zdržať sa

realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na nehnuteľnosti na LV č. XXX k.ú. a obec D.
E., keďže stav právnej neistoty medzi nimi ako záložcami a záložným veriteľom skončením konania,
do ktorej doby bol dočasný pozastavený výkon záložného práva nariadeným neodkladným opatrením,
naďalej trvá, pritom ust. § 151md ods. 1 OZ stanovujúce taxatívne dôvody zánik záložného práva, zánik
pre určenie neexistencie záložného práva, nepozná.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobcovia sa podanou
žalobou domáhali dvoch nárokov (zdržať sa realizácie výkonu záložného práva – 50 % a určenia
neexistencie záložného práva – 50%). Žalobcovia boli úspešní len v časti jedného svojho nárokuo zdržanie sa realizácie výkonu záložného práva, ktoré súd ale obmedzil vo väzbe na mimoriadné
zoslatnenie úveru podaním zo dňa 6.1.2016, pokiaľ sa domáhali zdržať sa realizácie celkom, v tejto časti
úspech nemali. Žalobcovia boli úspešní v rozsahu 25 %, žalovaný 3/ bol potom úspešní v rozsahu 75 %,

jeho čistý úspech je 50 % (75-25). Čistý úspech žalovaného bol čiastočný, preto súd rozhodol o nároku
na náhradu trov konania tak, že ich stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.