Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Lenka Evinová

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15P/112/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224201494
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2224201494.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov – matka: C. A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt: E. XXX/XX, F. a otec: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: H. I. (bez adresy), o návrhu matky
na zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX
zvýšeným výživným zo sumy 150,- eur na sumu 300,- eur mesačne, počnúc od 18.04.2024 a to vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k.
27P/163/2013-179 zo dňa 11.05.2015, v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca.

II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 18.04.2024 do vyhlásenia tohto rozsudku na maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 2.015,- eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných

splátkach po 55,- eur spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok
má za následok splatnosť celého dlhu.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa (ďalej aj len „matka“) dňa 18.04.2024 doručila súdu návrh, ktorým žiadala,
aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa (ďalej aj len „otec“) na maloletého A. zo

sumy 150,- eur mesačne na sumu 450,- eur mesačne, čím navrhovala zmeniť rozsudok Okresného súdu
Bratislava II č.k. 27P/163/2013-179 zo dňa 11.05.2015.

2. Tunajší súd, zaoberajúc sa otázkou miestnej príslušnosti, po oboznámení sa s obsahom návrhu
a jeho príloh, osobitne s vyššie cit. rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, postúpil dňa 06.05.2024
spis na Mestský súd Bratislava II poukazujúc na zásadu perpetuatio fori /trvanie miestnej príslušnosti/,
ktorý vec zaevidoval pod sp.zn. 39P/89/2024.

3. Uznesením č.k. 39P/89/2024-32 zo dňa 18.06.2024 Mestský súd Bratislava II preniesol miestnu
príslušnosť na tunajší súd, z dôvodu aktuálneho pobytu maloletého dieťaťa. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.07.2024. Spisový materiál bol tunajšiemu súdu doručený dňa 11.07.2024.

4. Na zdôvodnenie návrhu matka uviedla, že v porovnaní s rokom 2015 došlo k markantnému zvýšeniu

výdavkov na maloletého, pričom od ostatného rozhodnutia súdu nežiadala ani raz zvýšenie výživného
a to ani pri nástupe maloletého na 1. stupeň základnej školy, ani pri jeho prechode na 2. stupeň základnej
školy. Mala snahu opakovane sa s otcom skontaktovať s cieľom dohodnúť sa na zvýšení výživného, nobezúspešne. Uviedla, že aktuálne výživné v sume 150,- eur pokrýva výdavky, ktoré matka vynakladá, len
z 10%. Maloletý je (v čase podania návrhu) vo veku XX rokov, kedy enormne rastie, potrebuje kupovať
oblečenie i obuv v pánskych veľkostiach, výrazne viac zje a tiež športuje. Pripravuje sa strednú umeleckú

školu pravidelnou dochádzkou do Umeleckého ateliéru J. K. L. (forma doučovania) a fotografického
krúžku. Maloletý v novembri 2023 prekonal vážnu operáciu hrudníka so zavedením titánovej tyče
do hrudného koša, jeho zdravotný stav si vyžadoval extra výdavky (kvalitný zdravotný matrac s čo
najmenším protitlakom, pravidelné kontroly u chirurga, ortopéda, rehabilitačné cvičenia). Maloletý tiež
trpí kontaktnou B., s čím sú tiež zvýšené výdavky (špeciálne krémy na ošetrenie pokožky). Vo vzťahu

k otcovi matka poukázala na to, že už v roku 2015 sa opakovane odvolával na nedostatočný príjem
a nízku ziskovosť spoločností, v ktorých v tom čase podnikal. Vyslovila presvedčenie, že za 10 rokov
mal otec dosť času nájsť si adekvátne zamestnanie alebo podnikanie s príjmom, ktorý by zodpovedal
pokrytiuvýživnéhoapotriebmaloletého.Poukázalanato,žepodľaverejnedostupnýchinformáciíotecje
vedený ako konateľ v spoločnostiach M. G. G. A. M. G., poukázala aj na údaje o týchto firmách z portálu
N., ako aj na iné spoločnosti, v ktorých bol otec v minulosti spoločníkom. Ďalej matka uviedla, že otec

od roku 2015 výživné platil nepravidelne, bola nútená postupovať prostredníctvom súdneho exekútora.
Otec sa s maloletým nestretáva, nijak na neho neprispieva, nezaujíma sa o neho, nekupuje mu darčeky
ani k narodeninám, ani k Vianociam, nemá na syna žiadne výdavky, keďže sa s maloletým nestretáva.
Naposledy sa s maloletým stretol na naliehanie matky, keď bol maloletý hospitalizovaný v súvislosti
s operáciou v novembri 2023. Poslednú komunikáciu mali otec a syn v decembri 2023, odvtedy maloletý

s otcom ďalšiu komunikáciu odmieta. Aktuálne výživné vo výške 150,- eur nezohľadňuje nárast cien
a všetkých výdavkov, ani rast inflácie, preto žiadala návrhu vyhovieť. K návrhu doložila rodný list dieťaťa,
vyššie cit. rozsudok Okresného súdu Bratislava II, uznesenie ORPZ Bratislava II z 23.06.2016 ČVS:
ORP-1413/PB-B2/2016, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie otcovi pre prečin
zanedbania povinnej výživy.

5. Na výzvu súdu matka doložila: potvrdenie o príjme (č.l. 61), zoznam majetku (rodinný dom
v F., X osobné motorové vozidlá), lekárske správy maloletého (prepúšťacia správa po operácii
z 06.12.2023, správa chirurga z 11.12.2023), doložila v tabuľke spracovaný prehľad o výdavkoch
maloletého (pravidelné i mimoriadne) ako aj o výdavkoch na domácnosť.

6. Otec sa k návrhu nevyjadril, na nariadené informatívne stretnutie rodičov sa nedostavil, súdom
vyžiadane listiny nepredložil.

7. Zo správy z prešetrenia pomerov v domácnosti otca prostredníctvom dožiadaného Úradu práce

sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zo dňa 23.08.2024 (č.l. 54) vyplýva, že otec je
nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nehradí si sociálne ani
zdravotné poistenie, jeho príjmom je zisk z občasných brigád vo výške cca 1.000,- eur ročne. Otec žije
vX-XXXXXXXrodinnomdomesmanželkouaichspoločnoudcérou.Domjevosobnomvlastníctvedcéry
manželky otca, ktorá nesúhlasila s návštevou pracovníkov úradu práce v jej dome. Otec má aktuálne

zrušený trvalý pobyt na tejto adrese a je evidovaný v obci I. bez adresy (od 21.08.2024 – pozn. súdu).
Otec uviedol, že od rozchodu rodičov sa so synom pravidelne pokúšal spojiť, za 11 rokov sa s ním stretol
asi päť krát. Uviedol, že matka v styku bráni, keď mala uvádzať, že maloletý je chorý, nemá čas a pod.,
naposledy sa so synom stretol, keď bol syn hospitalizovaný. Otec nemá vedomosť o zdravotnom stave
syna, ani o jeho škole, či o výsledkoch v škole, nakoľko matka otcovi neposkytuje žiadne informácie,

podľa otca v ňom videla len zdroj príjmu a maloletý podľa otca kopíruje správanie matky. Otec uviedol, že
má pochybnosť, že je biologickým otcom maloletého, nakoľko matka mala aj iný vzťah. Otec tiež uviedol,
že má exekúcie v tisícoch eur, preto je nezamestnaný, nemôže podnikať ani sa zamestnať. Vyjadril sa,
že ak by matka žiadala úpravu styku, vzdáva sa tohto práva.

8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej aj len „úrad“ alebo „úrad práce“) na výzvu
súdu zaslal správu zo dňa 15.01.2025 (č.l. 123) z ktorej vyplýva, že z pohovoru s matkou bolo zistené, že
matka s maloletým a jej manželom obývajú X-XXXXXX rodinný dom, ktorý je v jej osobnom vlastníctve,
výdavky na dom uviedla v návrhu. Je zamestnaná ako obchodná riaditeľka s príjmom cca 1.600,- eur/
mes., manžel je živnostník s príjmom cca 900,- eur/mes., réžiu na dom hradia spoločne, hypotéku

hradí matka. Uviedla, že otec už štyri mesiace vôbec neplatí výživné, ohľadom syna sa neinformuje
od novembra 2023, odvtedy maloletému nenapísal ani smsku a to ani na Vianoce, ani na narodeniny.
Maloletý je žiakom X. ročníka G. O. P. K. Q., pravidelne navštevuje ambulancie chirurgickú a ortopedickú
a rehabilituje, výdavky matka uviedla v návrhu.9. Predmetom konania vo veci samej je rozhodovanie súdu o návrhu matky na zvýšenie výživného
na maloletého (doručený súdu dňa 18.04.2024), kedy matka navrhuje zvýšiť výživné na maloletého zo

sumy 150,- eur/mes. na sumu 450,- eur/mes., počnúc od podania návrhu ako upresnila v podaní zo dňa
20.01.2025 a na pojednávaní dňa 27.05.2025.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, výsluchom kolízneho opatrovníka,
oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými dôkazmi, ako i s písomnými

podaniami rodičov, správou kolízneho opatrovníka i dožiadaného úradu práce, správami obdržanými
na výzvu súdu i listinami predloženými účastníkmi konania, ďalej aj s ostatným podstatným
obsahom spisového materiálu a aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp.zn.
27P/163/2013 i k nemu pripojených ostatných poručenských spisov maloletého. Súd vo veci vykonal
pojednávanie, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:

11.1 Z pripojeného spisu niekdajšieho Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 27P/163/2013 vyplýva, že
uvedený súd rozsudkom č.k. 27P/163/2013-179 zo dňa 11.05.2015 o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému A. rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, otca
zaviazal k povinnosti prispievať na výživu dieťaťa sumou 150,- eur mesačne, súčasne upravil styk otca
s maloletým na každú párnu sobotu v mesiaci od 10:00 hod. do 18:00 hod. V uvedenom konaní matka

žiadala určiť výživné na maloletého v sume 300,- eur/mes., výdavky na maloletého vyčíslila na 700,-
eur/mes. Matka bývala s partnerom, ktorý bol v priebehu konania nezamestnaný, neskôr začal pracovať
ako taxikár s pohyblivým príjmom (03/2015 – 109,63 eur, 04/2015 – 745,59 eur), vlastnila X-XXXXXX
byt v Q. a jedno osobné motorové vozidlo, pracovala vo firme R. G.. G. s čistým príjmom cca 1.800,-
eur/mes. Dieťa chodilo do škôlky, v čase rozhodnutia súdu malo X rokov, navštevovalo rôzne záujmové

krúžky, športovalo, trpelo kontaktnou dermatitídou. Otec v priebehu uvedeného konania bol zamestnaný
vo firme H. B. G. s priemerným mesačným zárobkom od 10/2012 do 08/2013 vo výške 1.122,50 eur
netto, v čase rozhodnutia súdu už nepracoval, podnikal, pričom jeho firmy nevykazovali zisky. V roku
2014 kandidoval v komunálnych voľbách s verejným prísľubom ponechania honoráru v prípade zvolenia
pre základnú školu I. P. K. Q.. Žil s manželkou v spoločnej domácnosti v jej byte s dvomi deťmi, ktoré

mala vo svojej starostlivosti a so spoločnou maloletou dcérou, boli voči nemu vedené dve exekúcie,
podľa jeho výpovede žil z úspor a za pomoci manželky.
11.2 Aktuálne maloletý je študentom X. ročníka súkromnej strednej školy umeleckého smeru, má XX
a pol roka, má rôzne veku a jeho záujmom zodpovedajúce mimoškolské aktivity. Podstúpil operáciu
hrudníka v 11/2023, odkedy pravidelne rehabilituje, navštevuje chirurga a ortopéda, v súvislosti s jeho

zdravotným stavom sú zvýšené výdavky. Matka pracuje u rovnakého zamestnávateľa, jej celkový
priemerný príjem je podľa potvrdenia o príjme na úrovni cca 2.500,- eur/mes. Je vydatá, žije v rodinnom
dome v F., ktorý je v jej osobnom vlastníctve spolu s maloletým a s manželom, ktorý je živnostníkom
s príjmom cca 900-, eur/mes., vlastní X automobily. Výdavky na maloletého uvádzala nasledovne:
pravidelné v sume 1.485,17 eur/mes. a mimoriadne, resp. nepravidelné v sume priemerne 437,08 eur/

mes., plus náklady na bývanie alikvotne na maloletého v sume 125,- eur/mes.
11.3 Otec v priebehu tohto súdneho konania prestal s manželkou žiť v rodinnom dome jej dcéry (v
ktorej domácnosti mal dožiadaný úrad snahu vykonať šetrenie) a mal začať žiť v prenajatom byte v Q..
Nepracuje, nemá žiaden pravidelný príjem, žije z úspor a výpomoci od manželky, ktorá financuje aj jeho
nájom. Mal zdravotné potiaže, no hľadá si prácu. Naďalej sú voči nemu vedené exekúcie, jeho firmy sú

neaktívne, nevyvíjajú žiadnu činnosť, resp. z ich činnosti otec nemá žiaden príjem ani zisk.

12. Z matkou predloženého potvrdenia o návšteve školy zo dňa 02.09.2024 (č.l. 169) vyplýva, že
maloletý v školskom roku 2024/2025 navštevuje X. ročník G. O. P. R. Q. Q. K. Q..

13. Zo správy Sociálnej poisťovne z 17.01.2025 (č.l. 126) vyplýva, že otec nepoberá žiadne dávky
vyplácané Sociálnou poisťovňou. Z elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec nemá
evidovaného žiadneho odvádzateľa poistného.

14. Z správy Daňového úradu Bratislava, pobočka Senec z dňa 21.01.2025 (č.l. 155) vyplýva, že daňový

úrad neeviduje daňové priznanie otca za zdaňovacie obdobie 2022 a 2023.15. Zo zárobkového výkazu otca vystaveného firmou J. G.. (č.l. 133) vyplýva, že otec u nich pracoval od
15.06.2023 do 13.07.2023 a jeho príjem bol 1.314,95 eur, po odpočítaní zrážok 260,94 eur a stravného
24,30 eur, bol jeho príjem 1.054,01 eur.

16. Zo Správy úradu práce (č.l. 138) zo dňa 20.01.2025 vyplýva, že matka je poberateľkou prídavku
na dieťa v sume 60,- eur/mes.

17. Z matkou predloženého potvrdenia o príjme (č.l. 149) vyplýva, že matka je zamestnaná v spoločnosti

R. spol. s r.o. s priemerným príjmom cca 2.500,- eur/mes.

18. Dňa 17.02.2025 otec doručil súdu daňové priznanie spoločnosti M. G. G. za rok 2023 z ktorého
vplýva nasledovné: základ dane: 40.230,- eur, daň /na úhradu/: 6.034,50 eur, výsledok hospodárenia za
účtovné obdobie pred zdanením: 40.161,20 eur.

19. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti M. slovakia s.r.o., IČO: XX XXX XXX zo
dňa 27.05.2025 (č.l. 290), je otec od 06.04.2016 konateľom danej obchodnej spoločnosti. Z údajov
evidovaných na portáli N. z rovnakého dňa vyplýva, že menovaná obchodná spoločnosť v roku 2023
zvýšila zisk o 151% na 34.127,- eur a tržby jej klesli o 23% na 40.230,- eur. Údaje za rok 2024 neboli
v danom čase na portáli uvedené.

20. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti elance.sk s.r.o., IČO: 36 675 423 zo dňa 27.05.2025
(č.l. 295), je otec od 13.12.2022 jediným spoločníkom a od 10.05.2018 aj konateľom danej obchodnej
spoločnosti. Z údajov evidovaných na portáli N. z rovnakého dňa vyplýva, že menovaná obchodná
spoločnosť sa v roku 2020 dostala do zisku z mínus 40.015,- eur na 24.499-, eur a tržby jej klesli o 86%

na 81.851,- eur. Údaje za roky 2021 až 2024 neboli v danom čase na portáli uvedené.

21.1 Na pojednávaní dňa 18.02.2025 matka uviedla, že na návrhu na zvýšenie výživného trvá.
Vypovedala, že žije v domácnosti s manželom a synom v rodinnom dome v F.. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Uplynulo už 10 rokov, dieťa vyrástlo, chodí na strednú školu, s čím sú zvýšené výdavky. Otec

sa o dieťa nijak nezaujíma, nestretáva sa s ním, žiadnym spôsobom sa nepodieľa na výdavkoch na
dieťa ani na osobnom rozvoji dieťaťa. Matka vlastní predmetný rodinný dom v F., na ktorý spláca
hypotéku po 1.157,- eur/mes., a dve osobné motorové vozidlá. S manželom majetok v BSM nemajú.
Náklady na bývanie sú v sume 375,50 eur/mes., alikvotná časť na maloletého je vo výške 125,- eur/
mes. Ďalšie pravidelné výdavky na maloletého matka vyčíslila v celkovej výške priemerne 1.485,17

eur/mes. a následne na výzvu súdu aktualizovala (rozpis na č.l. 228) nasledovne – (i.) bežné: strava
doma – 750,- eur/mes., oblečenie počas letnej sezóny priemerne – 117,08 eur/mes., počas zimnej
sezóny priemerne – 174,17 eur, hygiena – 30,- eur/mes., kaderník – 16,- eur/mes., (ii.) v súvislosti so
zdravotným stavom: jednorazový výdavok na špeciálny matrac – 769,50 eur (doložila doklad o kúpe
– č.l. 226), kontroly u chirurga 2 x ročne po 50,- eur/vyšetrenie (doložila doklad o úhrade – č.l. 225),

rehabilitácia – 40,- eur/mes. (doložila doklad o úhrade – č.l. 227), (iii.) v súvislosti so vzdelávaním: strava
v škole – 120,- eur/mes., cestovné do školy mesačne – 9,92 eur, zápisné pri nástupe na školu – 400,-
eur jednorazovo, školné – 228,- eur/mes. (doložila zmluvu o štúdiu – č.l. 212). Okrem toho maloletý
chodí na rôzne výlety a mimoškolské aktivity prevažne organizované školou (napr. výlet do Benátok),
mimoriadne, resp. nepravidelné výdavky na maloletého matka vyčíslila sumou cca 437,08 eur/mes. Je

vysokoškolsky vzdelaná. K svojmu príjmu matka uviedla, že jej príjem je 1.800,- až 1.900,- eur netto,
pričom v mesiaci marec jej je vyplácaná odmena titulom pozície riaditeľky a taktiež sú jej preplácané
náklady, ktoré z vlastných zdrojov vynaloží v prospech spoločnosti pri výkone svojej funkcie, v konečnom
tak dosahuje čistý príjem cca 2.000,- eur/mes., uplatňuje si daňový bonus a poberá prídavok dieťa.
21.2 Na pojednávaní dňa 18.02.2025 otec uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného

nesúhlasí, pre účely rodičovskej dohody by bol ochotný dohodnúť sa na sume 200,- eur/mes., dodal,
že syn vo veku XX I. by si na mimoškolské aktivity mohol privyrobiť aj sám na brigádach. Vypovedal,
že je ženatý, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k 10-ročnej dcére, ktorá navštevuje X. ročník
základnej školy. Má stredné odborné vzdelanie s maturitou (cukrovinkár). Je nemajetný, nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Od 18.12.2024 býva v prenajatom byte v Q. – K., v byte

býva sám, nájomné je vo výške 540,- eur/mes., okrem toho má vlastné výdavky vo výške cca 500,- eur/
mes. titulom stravy, hygieny a ostatných bežných výdavkov. Nájomnú zmluvu súdu predložiť nevedel,
nakoľko ju nemá k dispozícii. S manželkou nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu. Od
októbra 2024 nepracuje, od 14.10.2024 do 31.10.2024 bol hospitalizovaný, o čom predložil prepúšťaciusprávu (č.l. 233). Do toho času sa živil rôznymi spôsobmi, naposledy ako doručovateľ/kuriér pre firmu
S. s mesačným príjmom cca 1.500,- eur brutto, čo vykonával prostredníctvom spoločnosti M. slovakia
s.r.o., k čomu doložil daňové priznanie za rok 2023. Vypovedal, že na pracovnú zmluvu robiť nemôže

z dôvodu, že sú voči nemu vedené exekúcie vo výške cca 90.000,- eur. V minulosti podnikal v gastro
oblasti, mal zamestnancov, vozový park a kancelárske priestory, no s príchodom covid-u došlo k poklesu
objednávok a dopytu po týchto službách, preto sa dostal do finančných problémov, výsledkom čoho sú
exekúcie. Vypovedal, že aktuálne už nepracuje ani brigádne a to z dôvodu jeho aktuálneho zdravotného
stavu, uviedol, že má psychiatrické problémy a diagnostikovanú bipolárnu poruchu, avšak odhaduje,

že v krátkom čase by už jeho zdravotný stav mal byť lepší a rád by pracoval. Výdavky uhrádza za
pomocisvojejmanželkyazúspor.Dňa25.03.2025doložildospisulekárskusprávuaprepúšťaciusprávu
akrátkevyjadrenie,vktoromuviedol,žemápochybnostiotom,čijeskutočnebiologickýmotcomdieťaťa.

22.1 Na pojednávaní dňa 27.05.2025 matka predložila Potvrdenie ORPZ v Dunajskej Strede zo dňa
20.03.2025 (č.l. 300), z ktorého vyplýva, že matka dňa 20.03.2025 podala trestné oznámenie na otca

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný prečin zanedbania povinnej výživy, taktiež
predložila Exekučný príkaz vydaný dňa 14.05.2025 exekútorom T. C. U. (M. XXXX/XXXX) na vykonanie
exekúcie zadržaním vodičského preukazu otca v konaní o vymoženie výživného. Predložila potvrdenie
o zvýšení školného zo sumy 228,- eur/mes. na sumu 240,- eur/mes. od školského roka 2025/2026.
22.2 Na pojednávaní dňa 27.05.2025 otec predniesol, že v spoločnosti M. slovakia s.r.o. zastáva síce

funkciu konateľa, no odmenu za jej výkon nepoberá, firma sa zaoberala poskytovaním komplexných
gastroslužieb, k údajom zisteným z finstat.sk uviedol, že tieto sú za rok 2023 a vtedy firma ešte nejak
fungovala, doznievali ešte zákazky a paušály z minulého obdobia, v roku 2024 došlo k ukončeniu
paušálov a prestalo sa fakturovať. Fakturovalo sa pre spoločnosť S., v súvislosti s činnosťou otca ako
kuriéra. K údajom o firme M. G. otec uviedol, že tam je spoločníkom aj konateľom, no činnosť firmy je

utlmená, spoločnosť sa nezaoberá ničím, už aspoň tri roky daňové priznania podávané neboli. Potvrdil,
že od marca 2024 do septembra 2024 mal spoluprácu s firmou M. slovakia s.r.o., pracoval ako sales
manažér pre rakúsky trh, fakturoval to cez manželkinu spoločnosť, išlo o sumy cca 1.800,- eur/mes.
Potvrdil, že má aktívny účet na Instagrame, kde sa prezentuje a ponúka služby kuchára, no vypovedal,
že zatiaľ to využili len jeho známi a nemá z tejto činnosti žiaden príjem. Dodal, že v ostatnom období

bol zatiaľ na dvoch pracovných pohovoroch, má záujem o prácu obchodného zástupcu, reagoval na
inzeráty cez portál profesia.sk, no vzhľadom na exekúcie by mal záujem zamestnať sa na IČO.
22.3 Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný. Výživné
na maloletého úrad práce navrhuje zvýšiť s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca.
Zvýšenie výživného je podľa úradu v záujme maloletého dieťaťa poukazujúc aj na jeho zdravotný stav

ako aj na to, že maloletý už nastúpil na strednú školu.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „C.m.p.“)
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Podľa § 217 ods. 1/veta prvá/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „C.s.p.“)
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

25. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „zákon o rodine“) plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýzrodičov
bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť
pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 zákona o rodine).

27. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

29. Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. (1) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (3)

30. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

31. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným

rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku i
ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje,
že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea -
veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať
(ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o

výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku
a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.

32. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom

predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast
nevyhnutných nákladov, zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné
zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb
u rodičov. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej

úpravysasledujezámer,abysúdmoholvyhodnotiť,čiskutočnedošloktakejzmenepomerovúčastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v
okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho
zmenu.

33. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena
pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by

súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by
vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní
o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho,
ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne
relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne,

trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane
povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

34. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce
preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého

z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými
skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných
príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.35. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa (detí) je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru

povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností
živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu

a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto
výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a
spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.
Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho
možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,

kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať

výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

36. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel zhodne s kolíznym opatrovníkom k
záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa bol (čo do základu) podaný dôvodne
a opodstatnene. Od poslednej (a doposiaľ jedinej meritórnej) úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu (05/2015) uplynula do podania návrhu matky na zvýšenie výživného
(04/2024) doba 9 rokov a do vyhlásenia rozhodnutia súdu (05/2025) doba 10 rokov.

37.1 Za uvedené obdobie na strane maloletého dieťaťa došlo k zásadným a nespochybniteľne
objektívnym zmenám pomerov. V čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu maloletý navštevoval
materskú školu, mal X rokov. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného (04/2024) maloletý
končil základnú školu a aktívne sa pripravoval na štúdium na strednej škole s umeleckým zameraním,

teda ukončil predprimárne vzdelávanie, absolvoval i celé primárne vzdelávanie na základnej škole.
Aktuálne (v čase rozhodnutia súdu) maloletý navštevuje (končí) X. ročník G. G. P. O. K. Q. a má XX,X
roka. Naďalej trpí kontaktnou B., po závažnej operácii v 11/2023 pravidelne rehabilituje, navštevuje
chirurgickú i ortopedickú ambulanciu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Matka mu zakúpila i špeciálny
zdravotný matrac, čo súd považuje za plne dôvodný mimoriadny výdavok súvisiaci so zdravotným

stavomdieťaťa,ktorémuboladohrudnéhokošazavedenátitánovátyčatakýtomatracjezozdravotného
hľadiska prospešný. S ohľadom na vek dieťaťa, ide už o dieťa v období dospievania, a preto sa
adekvátne zvýšili i jeho výdavky na stravu, ošatenie, obuv i hygienu. Dieťa sa realizuje aj mimoškolsky,
či už v umeleckej sfére alebo aj športovo, s čím sú taktiež spojené výdavky bezpochyby slúžiace na jeho
rozvoj.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žemaloletýžijesmatkouajejmanželomvrodinnomdome

patriacom matke v obci F., odkiaľ dochádza do školy do Q.. Starostlivosť o maloletého a o domácnosť
vykonáva matka, ktorá je aj poberateľkou prídavku na dieťa. Maloletý sa s otcom nestretáva, naposledy
sa stretli počas jeho hospitalizácie v 11/2023 z iniciatívy matky, v priebehu tohto súdneho konania
i v čase rozhodnutia súdu však otec so synom nekomunikoval vôbec, maloletý ďalšiu komunikáciu
sotcomodmieta.Pracovníkomúradupráceotecuviedol,žeprávanastyksavzdáva.Otecnamaloletého

výživné riadne neplatí, sú preto vedené exekúcie, bolo podané i trestné oznámenie, nepodieľa sa na
žiadnych výdavkoch na dieťa, ani na jeho osobnostnom rozvoji, neobdarúva ho ani len symbolickými
darčekmi, a to ani na narodeniny, ani na Vianoce. Je nepochybné, že prechodom na vyšší stupeň
vzdelávania u maloletého (predtým: materská škola, teraz: súkromná stredná škola navyše mimo miesta
bydliska), došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletého. Rovnako tak zvýšenie výdavkov na maloletého

súvisí aj s jeho zdravotným stavom (kontaktná dermatitída bola u dieťaťa indikovaná už aj počas
predchádzajúceho súdneho konania, aktuálne však pribudli výdavky na zdravotné úkony a kontroly po
operácii v 11/2023). Taktiež pribudli výdavky v súvislosti s typom zvolenej strednej školy (tak príprava na
prijímacie skúšky na daný typ školy ako aj výdavky spojené s nákladmi a pomôckami na takého štúdium,vrátaneškolnéhoazápisného),vrátanevyššíchvýdavkovnašportovéamimoškolskéaktivitymaloletého
v porovnaním s výdavkami tohto typu, ktoré boli u dieťaťa vo veku X rokov pri predchádzajúcej súdnej
úprave. Taktiež od ostatnej (a doposiaľ jedinej meritórnej) súdnej úpravy sa všeobecne zvýšili ceny

tovarov a služieb, celkovo došlo k zvýšeniu životných nákladov. V konaní bolo preukázané, že otec
na výchovu a výživu maloletého neprispieval pravidelne, aktuálne neprispieva vôbec už dlhší čas, na
výchove maloletého ani na jeho výdavkoch sa teda nijak nepodieľa. Nevynakladá teda ani výdavky, ktoré
by v prípade realizácie styku s maloletým vynaložil počas obdobia styku. Maloletého ani neobdarúva,
na plnení vyživovacej povinnosti sa nepodieľa ani vecnými plneniami.

37.2 V priebehu konania matka zaktualizovala a špecifikovala náklady na výchovu a výživu maloletého
dieťaťa tak, ako sú tieto uvedené v ods. 11.2 odôvodnenia tohto rozsudku a konkretizované položkovite
v ods. 21.1 odôvodnenia tohto rozsudku. Otec prejavil záujem dohodnúť sa na sume 200,- eur/mes.,
ktorá, ako sám uviedol, je v jeho možnostiach, no so zvýšením na matkou požadovanú sumu 450,-
eur/mes. nesúhlasil, túto sumu považoval za nadhodnotenú. Osobitne však žiadnu konkrétnu položku
z matkou vyčíslených výdavkov nerozporoval, okrem toho, že vyslovil, že na mimoškolské aktivity si

maloletý môže privyrobiť aj sám brigádne. Matka vyčíslila bežné pravidelné výdavky na maloletého
sumou 1,485,17eur, plus bývanie alikvotne 125,- eur/mes., mimoriadne, resp. nepravidelné výdavky
vyčíslila sumou 437,08 eur/mes. Z pohľadu súdu sa tieto náklady uvedené a zdokladované matkou ako
aj ich nárast javia ako čiastočne opodstatnené a dôvodné s ohľadom na vek dieťaťa, jeho zdravotný
stav, jeho záujmy a potreby. Treba však uviesť, že nie je možné bez ďalšieho stotožniť sa napríklad

s výdavkom titulom stravy vo výške 750,- eur/mes. (doma) plus 120,- eur/mes. (v škole) na jednu
osobu, tento výdavok súd považuje po vykonanom dokazovaní za nadhodnotený, bez ohľadu na
stravovacie návyky dieťaťa, či jeho nutričné potreby (v tomto smere žiadne zvýšené výdavky tvrdené
ani preukazované neboli). Zároveň maloletý začal navštevovať umeleckú strednú školu súkromnú,
v súvislosti so štúdiom na ktorej (v porovnaní so štúdiom na obdobnej škole, ktorá nie je súkromnou), je

nutné vynakladať podstatne vyššie výdavky, a celkovo je nutné poznamenať, že životná úroveň rodiny/
domácnosti matky a výdavky na maloletého ako ich uviedla matka, odzrkadľujú - tak ako tomu bolo už aj
v predchádzajúcom súdnom konaní - matkou nadstavenú životnú úroveň. V predchádzajúcom súdnom
konaní matka na X-XXXXXXX syna vyčíslila výdavky v sume 700,- eur/mes. a navrhovala výživné vo
výške 300,-eur/mes., súd vtedy ako odôvodnenú ustálil napokon sumu 150,- eur/mes. a uviedol, že mu

je zrejmé, že dôvodné potreby dieťaťa v jeho veku neodzrkadľujú matkou požadovanú výšku výživného,
na ktorom sa má podieľať v rovnakej sume aj ona. Tento názor zastáva i tunajší súd a nemá dôvod na
ňom nič meniť.
37.3 V čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia matka pracovala v rovnakej spoločnosti ako je
tomu teraz, s príjmom v tom čase 1.800,- eur/mes., bývali s maloletým a s partnerom matky v X-

XXXXXXX byte vo vlastníctve matky v Q., matka vlastnila jedno osobné motorové vozidlo. Partner sa
zamestnal ako taxikár. Aktuálne matka naďalej pracuje v danej spoločnosti, jej príjem vzrástol, dosahuje
podľa jej vyjadrenia okolo 2.000,- eur/mes. netto. Matka nadobudla do osobného vlastníctva rodinný
dom, ktorý obýva s t.č. už manželom a s maloletým synom, vlastní dva osobné automobily. Manžel matky
pracuje ako SZČO s príjmom cca 900,- eur/mes. Matka vyčíslila výdavky na bývanie (vrátane hypotéky)

na sumu 1.512,76 eur/mes. a výdavky na maloletého – pravidelné: 1.485,17 eur/mes. a nepravidelné
437,08 eur/mes., čo v súhrne predstavuje sumu 3.435,01 eur/mes., ktorá suma presahuje deklarované
príjmy domácnosti (pričom ešte nezahŕňa bežné výdavky na matku a jej manžela - strava a ostatné),
preto ani nemohla byť zo strany súdu v plnej miere akceptovaná.
37.4 Otec v priebehu predchádzajúceho súdneho konania bol zamestnaný vo firme H. B. s.r.o.

s priemerným mesačným zárobkom vo výške 1.122,50 eur/mes. netto, v čase rozhodnutia súdu už
nepracoval, podnikal, pričom jeho firmy nevykazovali zisky. Žil s manželkou v spoločnej domácnosti
v jej byte s dvomi deťmi, ktoré mala vo svoje starostlivosti a so spoločnou maloletou dcérou, boli voči
nemu vedené dve exekúcie, mal žiť z úspor a za pomoci manželky. Aktuálne otec podľa vlastného
tvrdenia žije v prenajatom byte v Q., ku ktorému nemá k dispozícii nájomnú zmluvu, nájom hradí jeho

manželka, nakoľko ona nájomnú zmluvu podpisovala. S manželkou nezdieľajú spoločnú domácnosť
ani spolu nehospodária, nakoľko to takto vyšlo. Okrem toho jeho výdavky sú cca 500,- eur/mes. Má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére, to však nie je žiadna zmena oproti predchádzajúcemu súdnemu
rozhodnutiu. V priebehu konania otec uviedol, že spochybňuje, či je biologickým otcom dieťaťa, no
návrh na určenie rodičovstva podľa zistení súdu podaný nebol. Na jeseň 2024 bol otec niekoľko dní

hospitalizovaný, pravidelne navštevuje psychiatra, no má záujem sa zamestnať, vypovedal, že už aj bol
na nejakých pohovoroch, mal by záujem o prácu obchodného zástupcu. V poslednom období pracoval
ako kuriér pre firmu S. a tiež ako sales manažér pre firmu M. G., kde mesačne fakturoval cca 1.800,-
eur. Aktuálne žije z úspor a z finančnej výpomoci od manželky. Je nemajetný, naďalej sú voči nemuvedené exekúcie, jeho firmy sú neaktívne, nevyvíjajú žiadnu činnosť, resp. z ich činnosti otec nemá
žiaden príjem ani zisk.

38. Ako už bolo vyššie uvedené, pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku,
a preto s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania, zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný
dôvodne. Všeobecne platí, že každý z rodičov je povinný si počínať vo svojich pracovných, prípadne
podnikateľskýchaktivitáchpredovšetkýmsprihliadnutímnasvojuzodpovednosťzavýživuvšetkýchdetí,

ktoré sú na neho odkázané, keďže vyživovacia povinnosť predchádza všetky jeho výdavky. Povinnosťou
rodiča je pritom vyživiť svoje dieťa aj na vlastný úkor. Matka navrhovala zvýšiť výživné na maloletého
zo sumy 150,- eur/mes. na sumu 450,- eur/mes., otec bol ochotný súhlasiť so zvýšením výživného
maximálne na sumu 200,- eur/mes., s čím však matka nesúhlasila a na tomto mieste súd poznamenáva,
že ani z pohľadu súdu by takto zvýšená suma výživného (t.j. 200,- eur/mes.) nebola dostačujúca
poukazujúc na zmenu, ku ktorej od ostatného súdneho rozhodnutia prišlo (najmä vek dieťaťa, jeho

zdravotný stav, nárast cien tovarov a služieb v spojitosti so schopnosťami a možnosťami otca).

39.1 Na základe vykonaného dokazovania a s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd
dospel k záveru, že dôvodným a zodpovedajúcim zvýšeným odôvodeným potrebám maloletého dieťaťa
a zohľadňujúcim i zmenu pomerov je zaviazať otca k povinnosti prispievať na výživu maloletého

dieťaťa sumou vo výške 300,- eur mesačne, čo podľa názoru súdu zodpovedá výsledkom vykonaného
dokazovania ako aj aktuálnym potenciálnym schopnostiam a možnostiam otca, pri súčasnej existencii
jeho ďalšej vyživovacej povinnosti (ktorá však jestvovala už aj v čase predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tak na strane maloletého dieťaťa ako aj
na strane matky i otca došlo k zásadnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. V konaní

bolo preukázané, že otec (hoci jeho vyživovacia povinnosť naďalej trvá a má prednosť pred ostatnými
výdavkami povinného rodiča) na výchovu a výživu maloletého dlhodobo nijak neprispieva, všetky
náklady na výchovu a výživu maloletého aktuálne hradí jeho matka, pričom bola to práve matka,
ktorá doposiaľ po celý čas zabezpečovala a aj naďalej zabezpečuje osobnú starostlivosť a (vzhľadom
na nepravidelné uhrádzanie súdom stanoveného výživného zo strany otca) v prevažnej miere aj

výživu maloletého. Možno zhrnúť, že celá doterajšia výchova a výživa tak bola takmer výlučne na
pleciach matky. Postoj otca nielen k svojim povinnostiam ako rodiča dieťaťa (medzi ktoré patrí najmä
vyživovacia povinnosť), ale celkovo aj jeho postoj k zabezpečovaniu si zdrojov príjmov bol vyhodnotený
aj v odôvodnení rozsudku sp.zn. 27P/163/2013, kde súd uviedol, že pokiaľ spoločnosti, v ktorých je otec
spoločníkom nevyvíjajú žiadnu činnosť, resp. vyvíjajú len činnosť, z ktorej nemá otec žiaden príjem ani

zisk, má možnosť hľadať si iné zamestnania adekvátne jeho vzdelaniu, skúsenostiam a zdravotnému
stavu, pričom otec žije v regióne s najnižšou nezamestnanosťou v krajine, čo obdobne platí i v čase
rozhodovania tunajšieho súdu o návrhu matky na zvýšenie výživného.
39.2 Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že v súčasnosti je dostatok voľných pracovných miest na
trhu práce a to aj v pozíciách, o ktorých sa otec sám vyslovil, že by o ne mal záujem. Sám vypovedal, že

má záujem zamestnať sa, už absolvoval aj pohovory, v ostatnom období ako sales manažér fakturoval
mesačne cca 1.800,- eur, ako kuriér pre S. to bolo cca 1.500,- eur. Vychádzajúc z údajov relevantných
pre Slovenskú republiku, konkrétne pre Q. región, súd ohľadom potencionálneho príjmu otca ustálil,
že je v schopnostiach a možnostiach otca (aj s ohľadom na jeho vek, vzdelanie, prax, skúsenosti no i
aktuálny zdravotný stav) dosahovať mesačne aspoň 1.700,- eur netto (aj s ohľadom na priemernú mzdu

v regióne hlavného mesta a ponúkané platy v pozíciách obchodný zástupca), z ktorej sumy je schopný
plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému v sume 300,- eur mesačne, čo približne predstavuje
18% z predpokladaného čistého príjmu povinného rodiča a korešponduje to aj s Metodikou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky o určovaní výživného, ktorá však má len odporúčací charakter.
Sumu 300,- eur v danom prípade súd považuje za primeranú na čiastočné pokrytie odôvodnených

potrieb maloletého ako aj za spravodlivú a zodpovedajúcu schopnostiam i možnostiam otca a jeho
aktuálnej životnej úrovni a zdravotnému stavu. Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel
k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný čiastočne dôvodne, a to najmä s ohľadom
na preukázanú zmenu pomerov ku ktorej došlo a s tým spojené zvýšenie výdavkov, vrátane výdavkov
v súvislosti so zmenu zdravotného stavu dieťaťa, s ohľadom na potencialitu príjmov na strane otca ako

i na ostatné podstatné okolnosti zistené v prejedávanej veci vysvetlené vyššie. Z týchto dôvodov súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého syna zo sumy 150,- eur/mes. na sumu 300,- eur/mes.
(výrok I.). V prevyšujúcej časti súd návrh matky považoval za nedôvodný s ohľadom na vyššie uvedené.40. Od podania návrhu, t.j. od 18.04.2024, do vyhlásenia tohto rozsudku vznikol otcovi dlh na zročnom
výživnom na maloletého výške 2.015,- eur, ktorý dlh súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach
po 55,- eur, spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok má

za následok splatnosť celého dlhu a to z dôvodu jeho aktuálnych schopností a možností podrobne
uvádzaných vyššie. Suma 2.015,- eur pozostáva z nasledovného - za apríl 2024 (13 dní): 65,- eur, za
obdobie od 05/2024 do 05/2025 (13 mes. x 150,- eur): 1.950,- eur; spolu: 65,- eur + 1.950,- eur = 2.015,-
eur (výrok II.).

41. Záverom súd poznamenáva, že ďalšie argumenty účastníkov konania súd považoval pre
rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už
konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou. Záverom súd konštatuje, že ostatnými tvrdeniami, či už otca alebo matky sa
nezaoberal, pretože v prejednávanej veci boli právne irelevantné.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).

Matka maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať voči tomuto rozsudku odvolanie,
nakoľko sa práva podať odvolanie (po vyhlásení rozsudku, jeho zdôvodnení a po poučení o opravnom
prostriedku) pred súdom účinne vzdali.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.).

Rozhodnutie je v časti výživného vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. C.m.p..

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.