Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124201390
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3124201390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu: MIVA SK s.r.o., so sídlom Pruské 553, 018 52 Pruské, IČO: 47 511 133 proti žalovanému:
Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom sídlisko SNP 1936, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 36
016 659, právne zast.: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ul. 1.
mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611, v konaní o určenie trvania nájmu, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/15/2024-72 zo dňa 24. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/15/2024-72 zo dňa 24. júna 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím určil, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na
základe nájomnej zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 431 019 2 170, k nebytovému
priestoru na prízemí obytného domu súp. č. 1285, stojaceho na parcela KNC č. 800/8 v katastrálnom
území A. B. C., obec A. B. C., D. E., zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, trvá. Druhou výrokovou
vetou priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd tak v plnom rozsahu vyhovel žalobe, ktorú žalobca odôvodnil tým, že uzatvoril so
žalovaným dňa 15.06.2017 Zmluvu č. 431 019 2 170 0 nájme nebytových priestorov podľa zákona
č. 116/1990 Zb. (ďalej aj Nájomnej zmluvy). Predmetnom Nájomnej zmluvy je prenájom nebytového
priestoru na prízemí bytového domu súp. č. 1285 stojaceho na KN pare. č. 800/8 na ulici Partizánska
v Dubnici nad Váhom, pričom vlastníkom tohto nebytového priestoru je žalovaný. Prenajatý nebytový
priestor žalovaný poskytol žalobcovi na výkon podnikateľskej činnosti, s dohodnutou výškou nájomného
8.709,- Eur ročne bez DPH, čo predstavuje dohodnutú výšku nájmu 33,20 Eur/m2 a tiež platba vo

výške 90,- Eur za odber studenej vody. Žalobca je podľa nájomnej zmluvy povinný uhrádzať na účet
prenajímateľa aj príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu pričom v čase podpisu
zmluvy tento predstavoval mesačne 827.68 Eur bez DPH (733,25 Eur ako platba nájomného a alikvótna
časť platby za studenú vodu a 94,43 Eur ako príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového
domu). Splatnosť nájomného je podľa Nájomnej zmluvy dohodnutá mesačne najneskôr do 25. dňa
bežného mesiaca, pričom vyúčtovanie služieb žalovaný vykonáva do 31.05. nasledujúceho roka. V
článku II bod 5 si zmluvné strany dohodli možnosť zvýšenia nájomného o ročnú mieru inflácie. Nájomná

zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.06.2017 do 31.05.2037.

3. Žalobca zrekapituloval platby nájomného, tak ako ich zaslal žalovanému za mesiace január-jún 2023.
K platbám, ktoré zaslal v júli 2023 uviedol, že dňa 15.07.2023 uhradil platbu 876,36 Eur za mesiacjún 2023, ktorú riadne označil tak variabilným symbolom (4310192170) ako aj špecifickým symbolom
(62023). Dňa 14.07.2023 uhradil čiastku 242.84 Eur ako vyúčtovanie služieb za kalendárny rok 2023.
Napriek uvedenému mu žalovaný doručil výpoveď z Nájomnej zmluvy z dôvodu evidencie údajného

nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru v celkovej výške 1.995,56
Eur, pričom tento nedoplatok mal predstavovať podľa žalovaného neuhradené platby za mesiace január
2023, február 2023, apríl 2023 a vyúčtovanie za rok 2022. Žalobca tvrdil, že platby vykonal, pričom
každú z nich riadne označil tak variabilným symbolom 4310192170 (jedná sa o číslo zmluvy), ako aj
symbolom špecifickým (označenie obdobia za ktoré sa mesačná platba uhrádza), ktorými jednoznačne

platbyidentifikovalatovrátaneoznačeniakalendárnychmesiacov,naktoréplatbyrealizuje.Poukázalna
§ 9 ods. 2 pís. b) zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj ZNNP), podľa
ktorého prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie
je spojené s nájmom. V čase, kedy žalovaný dal žalobcovi výpoveď z Nájomnej zmluvy listom zo dňa
11.07.2023, žalobca nebol v omeškaní viac ako jeden mesiac s platbami nájomného resp. služieb

poskytovaných s nájmom. Žalobca pripustil, že platbu za mesiac jún 2023 zrealizoval dňa 15.07.2023,
avšak podľa článku II bod 3 nájomnej zmluvy platba na mesiac jún 2023 bola splatná dňa 25.06.2023.
čiže v čase dania výpovede žalovaným listom z 11.07.2023 nebol žalobca v omeškaní viac ako jeden
mesiac podľa § 9 ods. 2 pís. b) ZNNP a žalovaný nebol oprávnený dať mu výpoveď. Ak napriek tomu
žalovaný tak urobil, potom je výpoveď žalovaného z nájomnej zmluvy daná listom zo dňa 11.07.2023

neplatná a nájomný vzťah medzi ním a žalovaným riadne trvá. Žalovaný žalobcovi oznámil, že považuje
danú výpoveď za platný právny úkon, ktorý nie je možné stiahnuť, pričom nájomný vzťah končí dňa
31.01.2024 s tým, že v danom termíne má žalobca odovzdať premet nájmu. Nakoľko žalobcovi reálne
hrozí vypratanie z prenajatých priestorov napriek platnosti Nájomnej zmluvy, pričom žalovaný popiera
trvanienájmupodľatejtozmluvy,žalobcabolnútenýdomáhaťsasúdnejochrany,čímvzmysle§137pís.

c) CSP odôvodnil naliehavý právny záujem na určení platnosti nájmu v zmysle tejto Nájomnej zmluvy.

4. Okresný súd uviedol, že žalobca vo vyjadrení k žalobe označil výpoveď za platnú. Vo vzťahu k
označeniu žaloby, t. j. žaloba o určenie trvania nájmu v spojitosti s jej obsahom, z ktorého vyplýva, že
žalobca namieta neplatnosť výpovede zmluvy, mal žalovaný za to, že žalobca mal uplatniť svoje právo

na konajúcom súde prostredníctvom žaloby o neplatnosť výpovede a nie prostredníctvom určovacej
žaloby. S odkazom na § 711 ods. 6 OZ mal právo na podanie žaloby o neplatnosť výpovede nájmu
nebytového priestoru za prekludované.

5. Vo vzťahu k obsahu výpovede žalovaný uviedol, že ust. § 9 ods. 2 písm. b) ZNNP je kogentným

ustanovením, ktoré neustanovuje povinnosť prenajímateľa (žalovaného) špecifikovať' vo výpovedi
uplatnenej podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZNNP konkrétne časové obdobie a taktiež výšku nedoplatku,
v ktorom sa dostal nájomca (žalobca) do omeškania so zaplatením nájomného. Odkázal pritom na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2010, sp. zn. 2 Obdo 10/2010. Žalobca mal za to, že
výpovedný dôvod je vo výpovedi špecifikovaný dostatočne zrozumiteľne a určito.

6. K tvrdeniu žalobcu, že v čase podania výpovede zo strany žalovaného, t. j. 12.07.2023 nebol v
omeškaní o viac ako jeden mesiac s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je
spojené s nájmom a to z dôvodu, že pri plnení jednotlivých úhrad (viacerých peňažných záväzkov) plnil
v zmysle § 330 ods. 1 ObZ, žalovaný odcitoval § 33O ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého ak má veriteľovi

splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je
splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Podľa žalovaného to znamená, že keďže mal žalobca voči
žalovanému niekoľko peňažných záväzkov a ním poskytnuté plnenie nestačilo na splnenie všetkých,
žalobca si sám určil, ktorý peňažný záväzok plní tým, že jednoznačne platby identifikoval a to vrátane
označenia kalendárnych mesiacov, za ktoré platby realizoval. V dôsledku toho by sa mohlo zdať, že

v čase podania výpovede výpovedný dôvod v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) ZNNP nebol daný. Podľa
žalovaného však výpovedný dôvod v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) ZNNP bol daný nie len v čase podania
výpovede, ale tento výpovedný dôvod stále trvá. Uvedené odôvodnil tým, že v zmysle § 369 ObZ vo
vzťahu k § 330 ods. 2 ObZ sa pri plnení konkrétneho záväzku určeného žalobcom v zmysle § 330 ods. 1
ObZ započítalo platenie najskôr na úroky a potom na istinu, keďže žalobca neurčil inak. Nakoľko medzi

žalobcomažalovanýmnebolizmluvnedohodnutéúroky,žalovanýsiuplatnilúrokyvsadzbeustanovenej
v zmysle Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. keby žalobca určil inak, musel by v popise platby alebo v
špecifickom symbole uviesť, že sa platba započítava na istinu a nie na úroky. Nakoľko tak neurobil,
jednotlivé platby sa započítavali najskôr na úroky a následne na istinu.7. Žalovaný poskytol okresnému súdu rozpis omeškania žalobcu s platením nájomného o viac ako jeden
mesiac v čase podania výpovede v dôsledku započítania najskôr na úroky a následne na istinu tak, že:

Nájomné za mesiac január 2023: Obdobie omeškania: od 26.01.2023 do 28.03.2023 (61 dní) Výška
úroku z omeškania: 15,38 Eur, Nájomné za mesiac február 2023:Obdobie omeškania: od 26.02.2023
do 10.05.2023 (73 dní)Výška úroku z omeškania: 18,40 Eur, Nájomné za mesiac marec 2023: Obdobie
omeškania: od 26.03.2023 do 06.06.2023 (72 dní), Výška úroku z omeškania: 18,15 Eur. Nakoľko
žalobca síce v zmysle § 330 ods. 1 OBZ určil, ktorý z viacerých peňažných záväzkov voči žalovanému

plní, ale v zmysle § 330 ods. 2 OBZ neurčil, že pri plnení sa započítava najprv na istinu a potom na úroky.
Z tohto dôvodu v čase plnenia jednotlivých platieb sa plnenie započítalo najprv na úroky (vypočítané v
texte vyššie) a následne na istinu. Výsledkom mala byť podľa žalovaného skutočnosť, že v čase podania
výpovede, t. j. 12.07.2023, bol žalobca v omeškaní s platením nájomného o viac ako jeden mesiac
nasledovne: Nájomné za mesiac január 2023 bolo uhradené dňa 28.03.2023 vo výške 876,36 Eur, Úroky
z omeškania boli vo výške 15.38 Eur. Výsledkom započítania bol zostatok neuhradenej istiny za mesiac

január vo výške 15,38 Eur, s úhradou ktorej je žalobca v omeškaní od 29.03.2023. Nájomné za mesiac
február bolo uhradené dňa 10.05.2023 vo výške 876,36 Eur. Úroky z omeškania boli vo výške 18,40
Eur. Výsledkom započítania bol zostatok neuhradenej istiny za mesiac február vo výške 18,40 Eur, s
úhradou ktorej je žalobca v omeškaní od 11.05.2023. Nájomné za mesiac marec bolo uhradené dňa
06.06.2023 vo výške 876.36 Eur. Úroky z omeškania boli vo výške 18.15 Eur. Výsledkom započítania

bol zostatok neuhradenej istiny za mesiac marec vo výške 18,15 Eur, s úhradou ktorej je žalobca v
omeškaní od 07.06.2023. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že v čase
podania výpovede, t. j. 12.07.2023 bol žalobca v omeškaní s platbami nájomného o viac ako jeden
mesiac. Nájomné za mesiac január - omeškanie od 29.03.2023, nájomné za mesiac február - omeškanie
od 11.05.2023, nájomné za mesiac marec - omeškanie od 07.06.2023. Žalobca omeškané nájomné

neuhradil ani do času podania tohto vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcu. Žalovaný výpoveď ním
podanú v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) ZNNP označil za platný právny úkon. Podľa názoru žalovaného
nájomný vzťah zanikol k 31.01.2024.

8. Žalobca poprel, že by nemohol podať žalobu o určenie existencie nájomného vzťahu a zdôraznil,

že § 711 ods. 6 OZ sa nevzťahuje na nájom nebytových priestorov. Žalobca uviedol, že ak žalovaný v
podanej výpovedi z 11.7.2023 označil ako dôvod výpovede nedoplatok na úhradách za plnenia spojené
s užívaním nebytového priestoru a preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv a to označením
nedoplatku za mesiace január 2023 vo výške 876,36 Eur, február 2023 v sume 876,36 Eur, apríl 2023
vo výške 876,36 Eur a za vyúčtovanie za rok 2022 v sume 242,84 Eur, tak týmto spôsobom ustálil dôvod

dania výpovede z Nájomnej zmluvy v zmysle skutkového stavu. Keďže žalovaný takto presne určil dlžnú
sumu a obdobie, za ktoré mala táto vzniknúť, potom je v prípade rozporu medzi zmluvnými stranami
nevyhnutné ustáliť, či došlo k omeškaniu z jeho strany s platbami za označené obdobia tak, aby bol
naplnený výpovedný dôvod v zmysle zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

9. Žalobca zdôraznil, že po celý čas od uzavretia nájomnej zmluvy uhrádzal nájomné a príspevok do
fondu opráv s identifikovaním jednotlivých platieb na ten - ktorý kalendárny mesiac príslušného roka
označením platieb špecifickým symbolom, pričom ako variabilný symbol vždy uvádzal číslo uzavretej
nájomnej zmluvy. Vždy sa z jeho strany jednalo o úhradu istín dohodnutého nájomného a príspevkov do
fondu opráv, pričom nikdy takto neuhrádzal žiadne platby na úroky a ani nič podobné. Po celý čas od

uzavretia nájomnej zmluvy takto platil dohodnuté istiny jednotlivých platieb a rovnako tak isto žalovaný
ako prenajímateľ tieto jeho platby ako platby na istinu pohľadávok aj účtoval. Tvrdenie žalovaného v
podanom vyjadrení sa nezakladá na pravde, toto je v celom rozsahu účelové a naviac tiež rozporné
s účtovno-daňovými dokladmi vystavenými samotným žalovaným. Ako príklad je žalovaným vystavený
doklad "Sumárna analýza platieb za obdobie od 01.01.2023 do 30.06.2023" zo dňa 09.06.2023, kde

sú všetky platby evidované ako platby istín jednotlivých pohľadávok za príslušné kalendárne mesiace,
pričom pri zaúčtovaní týchto jednotlivých platieb žalovaný neuvádza žiadnu úhradu úrokov a ani ničoho
podobného. Úplne zhodne žalovaný účtoval zrealizované platby ako platby istín aj pri vyúčtovaní
nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru z 22.05.2023, kde pri prehľade platieb za rok
2022 a za prvé štyri mesiace roku 2023 opätovne eviduje z jeho strany výlučne úhrady istín príslušných

pohľadávok. Žiadnu zmienku o platbe na úroky neuvádza ani samotná výpoveď z nájomnej zmluvy z
11.07.2023, ktorá rovnako ako predložené vyúčtovania a analýzy platieb špecifikuje výlučne úhrady istín.
Tabuľku, ktorú žalovaný predložil spolu so svojím vyjadrením, bez uvedenia dátumu, namietol žalobca
v celom rozsahu, keďže žiaden takýto dokument mu doteraz nebol zo strany žalovaného predložený anaviac je predmetná tabuľka v priamom rozpore s dokumentmi vystavenými samotným žalovaným - a
to už vyššie spomenutými vyúčtovaniami a analýzami platieb.

10. Okresný súd uviedol, že žalovaný zotrval na tom, že vo výpovedi stačilo uviesť zákonný výpovedný
dôvod podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZNNP a že uvedenie iných dodatočných údajov v písomnej výpovedi
Nájomnej zmluvy je právne irelevantné. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný platby žalobcu
účtoval ako platby na istinu, žalovaný uviedol, že v analýze platieb sú uvedené iba informácie o výške
predpisu a platbe, pričom pri platbe nie je žiadna zmienka, že sa platilo výlučne na istinu. Údaj o platbe

má iba čisto informatívny charakter o tom, kedy a v akej výške bola uskutočnená platba žalobcom,
pričom nie je špecifikované či sa jedná o úhradu úrokov z omeškania a istiny, alebo o úhradu výlučne
iba istiny. K námietke žalobcu, že výpoveď žalovaného neobsahuje údaje o úrokoch z omeškania,
žalovaný zopakoval, že výpoveď nájomnej zmluvy nebytového priestoru nie je v zmysle platnej právnej
úpravy nutné skutkovo vymedziť. Na účely posúdenia platnosti výpovede postačuje jej písomná forma
s uvedením konkrétneho výpovedného dôvodu. Informácie o úrokoch z omeškania, či akékoľvek iné

informácie preto nie sú nutné. K vyjadreniu žalobcu, že žalovaný ho nevyzval na úhradu úrokov
s omeškania, žalovaný poukázal na § 369 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého má veriteľ právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania, a to bez potreby osobitného upozornenia. Žalovaný teda nemal
žiadnu povinnosť vyzvať (upozorniť) žalobcu na úhradu úrokov z omeškania. V nadväznosti na vyššie
uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že v čase podania výpovede, t. j. 12.07.2023, bol žalobca

v omeškaní s platbami nájomného o viac ako jeden mesiac. Nájomné za mesiac január - omeškanie
od 29.03.2023, nájomné za mesiac február - omeškanie od 11.05.2023, nájomné za mesiac marec -
omeškanie od 07.06.2023 a žalovaný výpoveď ním podanú v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) ZNNP považuje
za platný právny úkon.

11. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že predpokladom na uplatnenie výpovedného dôvodu
podľa § 9 odsek 2 písmeno b) t. j. omeškanie s úhradou nájomného a platieb s tým spojených je
skutočnosť, že aspoň jedna splátka nájomného nie je zaplatená v lehote určenej zmluvou a
nájomca je v omeškaní o viac ako jeden mesiac bez ohľadu na to, že ostatné splátky boli zaplatené
riadne a včas. Výpoveď musí byť daná v čase omeškania nájomcu. Ak by splátka bola zaplatená pred

podaním výpovede, prenajímateľovi vznikne len nárok na úrok z omeškania. Zaplatením splátky nárok
na uplatnenie výpovedného dôvodu zanikol. V zmysle uvedeného bude súd posudzovať aj platnosť
výpovede žalovaného a trvanie nájomného vzťahu.

12. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca uskutočnil na nájomné

úhrady v dňoch: 28.03.2023 vo výške 876,36 Eur s označením špecifického symbolu 12023, 10.05.2023
vo výške 876,36 Eur s označením špecifického symbolu 22023, 06.06.2023 v sume 876,36 Eur s
označením špecifického symbolu 32023, dňa 29.06.2023 v sume 876,36 Eur s označením špecifického
symbolu 42023, dňa 08.07.2023 v sume 876,36 Eur s označením špecifického symbolu 52023, dňa
15.07.2023 v sume 876,36 Eur s označením špecifického symbolu 62023 a dňa 14.07.2023 v sume

242,84Eurakovyúčtovanieslužiebzarok2023.Výpoveďžalovanéhobolavypracovanádňa11.07.2023
a bola doručená žalobcovi dňa 14.07.2023. V čase vypracovania výpovede bol žalobca v omeškaní s
úhradou dvoch splátok a to splátky vo výške 242,84 Eur splatnej dňa 30.06.2023 (ročné zúčtovanie
nájomného), ktoré bolo žalobcom uhradené dňa 14.07.2023 t. j. v deň doručenia výpovede a splátky
vo výške 876,36 Eur splatnej dňa 25.06.2023 (riadneho nájomného za mesiac jún 2023). Z uvedeného

vyplýva, že nájomca, žalobca bol v omeškaní jednej splátky 15 dní a ročného zúčtovania 11 dní t. j.
v zmysle uzatvorenej zmluvy nedošlo k naplneniu výpovedného dôvodu, v zmysle článku III odsek 2
písmeno b) ako ani § 9 odsek 2 písmeno b) ZNPP. To, že došlo k úhradám v rozsahu vyššie uvedeného
s označením vyššie uvedených splátok nebolo medzi stranami sporné.

13. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa s poukazom na § 330 a § 369 ObZ bránil tým, že si z dôvodu
omeškania s platbami za nájomné zo strany žalobcu uplatnil voči nemu aj úroky z omeškania, a na
tieto započítal v zmysle § 330 ObZ časti úhrad, uskutočnenými zo strany žalobcu s tým, že následne
došlo k situácii, kedy žalobca neuhradil celú splátku. Časť jeho úhrady bola použitá žalovaným na
úhradu úroku z omeškania. Žalovaný sa v spore bránil tým, že na úrok z omeškania mal nárok a to

bez osobitného upozorňovania žalobcu a preto jeho postup je v súlade so zákonom a úplne legitímnym.
Súd dal za pravdu žalovanému na jednej strane, že má nárok na úroky z omeškania za predpokladu
vzniku omeškania žalobcu s platením akejkoľvek úhrady. Rovnako vychádzajúc z dátumov, kedy došlo
k úhradám zo strany žalobcu žalovanému, dáva žalovanému za pravdu, že na úroky z omeškania muskutočne nárok vznikol. Avšak okresný súd nepovažoval konanie žalovaného za konanie v súlade s
poctivým obchodným stykom, či dobrými mravmi, pre ktoré mu nemôže jeho obranu vyhodnotiť ako
relevantnú a to z dôvodu, že žalovaný žalobcovi ani neoznámil skutočnosť, že úroky z omeškania si voči

nemu uplatnil a platby, ktoré mu boli zaplatené zo strany žalobcu v rámci jednotlivých úhrad nájomného
v zmysle uzatvorenej zmluvy, použil inak ako na účel riadneho nájomného, ktorý žalobca špecifikoval
označením obdobia, za ktoré nájomné platil. Je zrejmé z výšky platby aj z označenia obdobia, vo vzťahu
ku ktorému sa platby platili, čoho sa týkajú, t. j. že sa týkajú riadneho nájomného a podľa názoru
súdu až do začiatku vedenia sporu, žalovaný ani inak uvedené platby neúčtoval (dôvody súd uvedie

v ďalšej časti rozsudku). Aj keď v rámci predmetného mesiaca mohol žalovanému vzniknúť okrem
nájomného aj nárok na úrok z omeškania, súd by považoval za korektné, pred tým, než žalovaný pristúpi
k uplatneniu výpovede, upozorniť na uvedenú skutočnosť žalobcu, a to najmä za situácie, že doposiaľ
napriek dlhodobo trvajúcemu nájomnému vzťahu, neboli žalovaným voči žalobcovi úroky z omeškania
uplatňované.

14. Okresný súd poukázal aj na samotnú výpoveď, v rámci ktorej bol špecifikovaný dôvod výpovede.
Žalovaný sa v spore bránil tým, že dôvod výpovede nie je potrebné skutkovo vymedziť vo vzťahu k výške
neuhradených nárokov, nakoľko nejde o nájom bytu, ale súd v tom prípade poukazuje na skutočnosť, že
žalovaný ho napriek tomu vymedzil, aj keď aktuálne tvrdí, že toto vymedzenie nie je právne relevantné.
Právne relevantné to síce nie je vo vzťahu k platnosti predmetného úkonu, ale súdu určitý obraz o situácii

v právnom vzťahu medzi stranami dáva. Na platnosť právneho úkonu výpovede stačí v zmysle § 9 odsek
2 ZNNP špecifikácia dôvodu výpovede v zmysle odkazu na príslušnú časť zmluvy o nájme nebytového
priestoru resp. zákona o nájme nebytových priestorov a dodržanie písomnej formy. Avšak, ak už raz
došlo zo strany žalovaného k vymedzeniu aj období, vo vzťahu ku ktorým žalovaný tvrdil, že žalobca
bol v omeškaní s platením nájomného, súd z uvedeného bude vychádzať a nemá dôvodu uvedené v

tejto časti výpovede prehliadať. Okresný súd upozornil, že v samotnej výpovedi nejaký nárok na úroky
z omeškania vôbec nie je spomenutý. Súd v tejto časti poukazuje aj na ďalší mesiac, marec 2023,
ktorý v rámci výpovede je uvedený ako uhradený v celom rozsahu a platba na uvedený mesiac je v
sume zodpovedajúcej dohodnutému nájomnému t. j. 876,36 Eur. Aktuálne žalovaný tvrdí, že za mesiac
marec 2023 žalobca je stále v omeškaní s úhradou nájomného, práve z dôvodu, že z uskutočnenej

úhrady nájomného započítal túto úhradu najskôr na úroky z omeškania, preto časť nájomného nie je
stále uhradená. Samotná výpoveď, právny úkon urobený žalovaným, je v tomto smere v rozpore s jeho
aktuálnym tvrdením. Preto sa okresnému súdu javilo, že žalovaný mal nezrovnalosti v evidencii prijatých
platieb od žalobcu a na základe uvedeného pristúpil k podaniu výpovede. Faktom je, že žalobca bol
opakovane v omeškaní s platením nájomného (už z akýchkoľvek dôvodov) ale v čase podania výpovede

bol v omeškaní iba s úhradou dvoch platieb splatných 30.06.2023 a 25.06.2023 t. j. nenaplnil zmluvný ani
zákonných dôvod výpovede, nakoľko nebol v omeškaní s úhradou nájomného alebo platieb spojených
s nájmom viac ako jeden mesiac a platba za zúčtovanie za rok 2023 bola uhradená deň doručenia
výpovede 14.07.2023.

15. Okresný súd poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným z 17.07.2023
č. l. 62, ktorý dôkaz síce žalovaný na pojednávaní namietol z dôvodu, že nebol predložený včas, ale
okresný súd jeho argumentáciu v tomto smere nepovažoval za dôvodnú. Okresný súd v tomto smere
uviedol, že bol predložený na prvom pojednávaní, nešlo o rozsiahly dôkaz, ktorý by viedol k potrebe
odročovať pojednávanie, išlo o preukázanie argumentácie žalobcu, ktorú uviedol od v priebehu sporu

(prvý krát vo vyjadrení z 25.03.2024, kde uviedol, že nikdy neuhrádzal žiadne platby na úroky a ani
nič podobné, po celý čas platil iba istinu a na istinu jeho platby žalovaný vždy aj účtoval), pričom
v podstate toto tvrdenie nespochybnil ani žalovaný. Žalovaný v spore nepreukázal, že by pravidelne
žalobca platil úroky z omeškania a započítanie platieb už bolo niekedy uskutočnené tak, ako to aktuálne
uvádza. Zároveň išlo o emailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným v rozsahu jednej A4, ktorej

obsah skutočne nebol takého charakteru, že by žalovaný naň nemohol adekvátne reagovať, preto súd
nepovažoval vo vzťahu k uvedenému dôkazu za relevantné uplatniť sudcovskú koncentráciu konania
a na tento dôkaz v konaní neprihliadať. Ustanovenie § 153 odsek 2 CSP súdu dáva iba možnosť na
predložený dôkaz neprihliadať najmä z dôvodu, že by bolo potrebné odročiť pojednávanie, čo však
nebol tento prípad. Z uvedených dôvodov okresný súd predmetný dôkaz vykonal. Z uvedeného dôkazu

zároveň vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že zostatková dlžná suma žalovaného k 17.07.2023
je 1.119,20 Eur, ktorá pozostáva z nedoplatku z ročného vyúčtovania 242,84 Eur a jedna platba za
nájomné v sume 876,36 Eur. Sám žalovaný teda ešte 17.07.2023 žalobcovi sa ani len nezmienil o tom,
že si niečo započítal na platby úrokov z omeškania a tým u neho vznikol nedoplatok na nájomnom ajza iné mesiace. Nedoplatok, označený aj v predmetnom e-maili, korešponduje so skutkovým stavom
zisteným aj konajúcim súdom ide o dve splatné pohľadávky a to k 25.06.2023 (splatné nájomné 876,36
Eur za mesiac jún) a k 30.06.2023 (splatné ročné vyúčtovanie v sume 242,84 Eur). Aj z uvedeného sa

okresnému súdu javila obrana žalovaného v tomto konaní ako účelová a vykonštruovaná iba pre prípad
uvedeného sporu a javí sa súdu ako dôvodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný si voči nemu nikdy úroky
z omeškania neuplatnil. Opak v spore okresný súd preukázané nemal.

16. Okresný súd nespochybnil, že žalovaný má na úrok z omeškania zákonný nárok, ale mal za to, ak

si žalovaný platbu započítal na úrok z omeškania, mal by žalobcovi následne oznámiť, že je stále v
omeškaní s úhradou nájomného a z akého dôvodu a v akej výške. Ak však žalovaný oznámil žalobcovi,
že výška jeho pohľadávky je iba v rozsahu výšky dohodnutého nájomného (bez akejkoľvek zmienky
o uplatnení úrokov z omeškania) ku ktorému došlo iba v priebehu konania, konanie žalovaného je
nekonzistentné a okresný súd uvedené potom nebral do úvahy. Žalovaný najprv uvádzal nedoplatky na
celých mesiacoch (január, február, apríl, zúčtovanie) a to ako v podanej výpovedi, tak v sumáru platieb

za obdobie od 01.01.2023 do 30.06.2023 následne už len nedoplatky na mesiaci jún a zúčtovanie,
pričom napríklad mesiac jún v skoršej komunikácii považoval za uhradený. V spore zas tvrdí, že k
úhrade za mesiac január, február a marec v celom rozsahu nedošlo z dôvodu poníženia poskytnutých
platieb o úroky o omeškania, pričom komunikácia z júla 2023 bola iná, preto táto zmätočná komunikácia
medzi stranami, určité zavádzanie žalobcu nemôže podľa názoru súdu požívať právnu ochranu. Preto

okresný súd nebral do úvahy tvrdenia žalovaného o uplatnení nárokov v súvislosti s úrokom z omeškania
(ktoré prvýkrát boli prezentované až v súdnom konaní) a na základe žalobcom predložených listinných
dôkazov, ktoré žalovaný nerozporoval, súd ustálil, že v čase vypracovania výpovede bol žalobca v
omeškaní maximálne 15 dní (s platbou za mesiac jún 2023 splatnou 25.06.2023), 11 dní s platbou
242,84 Eur (zúčtovanie za rok 2023), ktorá bola uhradená 14.07.2023 v deň doručenia výpovede a teda

k naplneniu dôvodu výpovede nedošlo, preto je táto neplatná a nájomný pomer medzi stranami naďalej
trvá.

17. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak,
že priznal v konaní plne úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania voči v konaní

neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

18. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 písm. b),
d),f)ah)CSP.Žalovanýnamietol,žeokresnýsúdporušilprávonaspravodlivýproces,atonajmätým,že
rozsudok nedostatočne odôvodnil v podstatných skutkových okolnostiach prípadu. Osobitne poukázal

na odôvodnenie súdu prvej inštancie uvedené na strane č. 20 rozsudku, v zmysle ktorého okresný súd
uviedol, že nepovažuje konanie žalovaného v súlade s poctivým obchodným stykom či s dobrými mravmi
vo vzťahu k tomu, že žalovaný žalobcovi neoznámil skutočnosť, že úroky z omeškania si voči nemu
uplatnil a platby, ktoré mu boli zaplatené zo strany žalobcu použil inak, než na účel riadneho nájomného,
ktorý žalobca špecifikoval označením obdobia, za ktoré nájomné platil. Žalovaný namietol, že okresný

súd neuviedol, z akého všeobecne záväzného právneho predpisu a jeho ustanovenia alebo z ktorého
súdneho rozhodnutia vychádzal, ak dospel k záveru, že žalovaný mal ako veriteľ informovať žalobcu o
tom, že si započítal uhradené peniaze najprv na úroky z omeškania a až následne na istinu. Rozsudok
podľa žalovaného trpí vadou odôvodnenia, pokiaľ okresný súd opomenul zdôvodniť jeho prijatý záver, že
žalovaný mal konať údajne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku alebo s dobrými mravmi

z toho dôvodu, že nemal oznámiť žalobcovi, že si jeho splátku započítal najprv na úroky z omeškania
a až následne na istinu.

19. Žalovaný mal za to, že nemôže postupovať v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
keď postupoval v súlade s § 330 ods. 1 posledná veta ObZ, v zmysle ktorej, ak žalobca spoľahlivo

a nezameniteľne neurčí, na ktorú pohľadávku sa započíta jeho plnenie, tak sa započíta najprv
príslušenstvo pohľadávky a až následne istina. Žalovanému z uvedeného dôvodu nie je zrejmé, prečo
mal konať v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto tým bolo porušené právo
žalovaného na riadne odôvodnenie rozsudku. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by aj konanie žalovaného
bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čo výslovne poprel, tak správne odôvodnenie

rozsudku súdu prvej inštancie by malo obsahovať minimálne odkaz na príslušnú judikatúru, z ktorej by
bolo možné vyvodiť, že neupozornenie dlžníka, na ktoré započítanie pohľadávky jeho plnenie smeruje,
zakladá konanie veriteľa považované za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku, čo v
rozsudku absentovalo.20. Žalovaný namietol procesný postup okresného súdu aj vo vzťahu k pripusteniu dôkazov
predložených na pojednávaní dňa 10.06.2024, konkrétne k e-mailovej komunikácii. Konkrétne namietal,

že na pojednávaní dňa 10.06.2024 nebol žalovaný osobne prítomný a preto sa nemohol s daným
dôkazom oboznámiť, čo hneď právny zástupca žalovaného namietal. Rozhodujúci pritom nie je rozsah
dôkazov, ale obsah dôkazov, pričom ako je zrejmé z odôvodnenia rozsudku, tak súd prvej inštancie
odôvodnil jeho prijaté závery aj prostredníctvom tohto e-mailu. Za podstatné považoval žalovaný
aj skutočnosť, že na predvolaní na pojednávanie nebolo zo strany súdu prvej inštancie uvedené,

že osobnú účasť žalovaného považuje na tomto pojednávaní za nevyhnutnú, pričom žalovaný bol
poučený o možnosti nechať sa zastúpiť. Žalovaný namietol, že žalobca disponoval predmetným e-
mailom už dávno predtým, ako sa súdne konanie začalo. I keď žalovaný pripustil diskrečnú právomoc
súdu prvej inštancie pri aplikácii sudcovskej koncentrácie, mal za to, že túto nie je možné aplikovať
na škodu ktorejkoľvek strany sporu. Postup okresného súdu podľa žalovaného porušil rovnosť strán
sporu, keďže sa domnieval, že žalobca tieto dôkazy účelovo nepredložil skôr. Namietol, že okresný

súd nepovažoval za podstatné odročiť pojednávanie za tým účelom, aby sa žalovaný vôbec mohol
oboznámiť s predmetným dôkazom. Žalobcovi nič nebránilo, aby dôkaz predložil pred pojednávaním.

21. Žalovaný v odvolaní označil rozsudok okresného súdu za nepreskúmateľný, ak súd prvej inštancie v
bode 17 uviedol, že žalovaný mal oznámiť žalobcovi, ak si nejakú platbu započítal na úrok z omeškania.

Odvolateľ uvedené označil za neštandardný právny názor, pretože žiadny príslušný všeobecne záväzný
právny predpis takúto povinnosť žalovanému neukladá. Uviedol, že je podstatné, že zápočet nevykonal
sám žalovaný z vlastnej vôle, ale žalovaný takto vykonal na základe § 330 ods. 1 posledná veta ObZ.
Žalovaný uviedol, že v prípade, ak by odvolací súd posúdil vyššie uvedené námietky porušenia
práva na spravodlivý proces žalovaného tak, že by neboli v intenzite spôsobujúcej nepreskúmateľnosť

rozsudku, čo však žalovaný poprel, tak má žalovaný za to, že tieto námietky napĺňajú odvolací dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda že konanie má inú takú vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Žalovaný v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, keď k záveru

okresného súdu, že mal žalobcovi oznámiť, že došlo k započítaniu peňažného plnenia najprv na úroky
z omeškania a až následne na istinu pohľadávky vyhodnotil tak, že súd prvej inštancie týmto nesprávne
aplikoval ust. § 330 ods. 1 posledná veta ObZ. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ žalobca v poznámke
platby uviedol, že jeho plnenie poskytuje v období „1/2023“, „2/2023“ a podobne, tak v období 01/2023
a nasledujúcich v každom z týchto období mal žalovaný voči žalobcovi celkovo dve pohľadávky majúce

základ v povinnosti platiť nájomné včas, ale s odlišnou štruktúrou, a to istinou a úrokmi z omeškania
ako príslušenstvom istiny. Podľa žalovaného tak z poznámky žalobcu nebolo možné jednoznačne a
spoľahlivo identifikovať, na ktorý z týchto dlhov poskytuje plnenie a preto nastúpila zákonná dispozícia
právnej normy § 330 ods. 1 posledná veta ObZ, že plnenie sa najprv započítava na príslušenstvo a
až následne na istinu. Žalovaný zdôrazňoval, že pokiaľ aj žalobca špecifikoval obdobie 1/2023, tak

v každom z týchto období mal žalovaný voči žalobcovi viac pohľadávok a preto z tohto prejavu vôle
nie zrejmé, ktorú pohľadávku žalobca mal v úmysle uspokojiť. Keďže teda žalovaný konal v súlade s
objektívnym započítaním v § 330 ods. 1 posledná veta ObZ, toto jeho konanie nemohlo byť považované
za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku a už vôbec nie v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný uviedol, že bolo právom žalobcu, aby výslovne uviedol, na ktoré z dlhov sa platba započítava

a v súlade s konaním s odbornou starostlivosťou aj takto konať mal. Keďže podľa žalovaného žalobca
toto právo nevyužil, tak nastala dispozícia podľa poslednej vety § 330 ods. 1 ObZ.

23. Žalobca v odvolaní poukázal na e-mail zo dňa 26.01.2024, ktorý priložil k odvolaniu a z ktorého mala
vyplývať vedomosť žalobcu o tom, že ho žalovaný informoval o pohľadávkach na úrokoch z omeškania.

24.Záveromžalovanývodvolaníuviedol,žesúdprvejinštancienevzaldoúvahy,žetobolprávežalobca,
kto si neplnil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Úmyselne zasielal platby oneskorene
a súd prvej inštancie toto nevyhodnotil ako stav v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
a takémuto konaniu žalobcu priznal právnu ochranu. Rovnako konanie žalobcu, ktorý disponoval e-

mailovou komunikáciou v čase podania žaloby a tento dôkaz úmyselne predložil oneskorene až na
pojednávaní, aby sa s ním nemohol žalovaný riadne oboznámiť a včas naň zareagovať, označil ako
konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Uviedol, že žalobca vedel, že k tomuto ním
predloženému e-mailu existuje množstvo e-mailovej komunikácie popierajúcej tento predložený dôkaz,avšak pokiaľ by bol žalovaný prítomný na pojednávaní, tak by tieto e-mailové dôkazy predložil súdu prvej
inštancie, čo však takto urobiť nemohol. Tento stav tiež potvrdzuje porušenie rovnosti účastníkov zbraní,
porušenie zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní.

25. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu
tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
alternatívne, že rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zruší, a vec vráti na nové konanie.

26. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že po celý čas od uzavretia nájomnej zmluvy dňa
15.06.2017 uhrádzal nájomné a príspevok do fondu opráv s identifikovaním jednotlivých platieb na
príslušný kalendárny mesiac konkrétneho roka označením platieb špecifickým symbolom, pričom ako
variabilný symbol vždy uvádzal číslo uzavretej nájomnej zmluvy. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že
takúto identifikáciu platieb žalovaný nikdy v minulosti nenamietal, ani nerozporoval,
žalovaný uvedené nenamietal ani počas samotného súdneho konania. Týmto spôsobom uhrádzal

žalobca dohodnuté nájomné a príspevky do fondu opráv, pričom nikdy neuhrádzal žiadne platby na
úroky z omeškania ani nič podobné, keď ani samotný žalovaný žiadne takéto úroky z omeškania
od žalobcu nežiadal. Pripomenul, že v konaní bola predložená sumárna analýza platieb za obdobie
od 01.01.2023 do 30.06.2023, ktoré bolo vystavené dňa 09.06.2023, kde žalovaný evidoval všetky
platby žalobcu ako platby istín jednotlivých pohľadávok za príslušné kalendárne mesiace, pričom sám

žalovaný pri zaúčtovaní týchto platieb neuvádzal žiadnu úhradu úrokov z omeškania. Rovnako žalovaný
zaúčtoval žalobcom realizované platby ako platby istín aj pri vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním
nebytového priestoru z 22.05.2023, kde pri prehľade platieb za rok 2022 a za prvé 4 mesiace roku 2023
opätovne evidoval výlučne úhrady istín príslušných pohľadávok. Žiadnu zmienku o platbe na úroky z
omeškania neuvádzal, ani samotná výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 11.07.2023, ktorá rovnako ako

predložené vyúčtovanie a analýzy platieb špecifikuje výlučne úhrady istín. Žalovaný podporne poukázal
na ust. čl. II bod 6 Zmluvy o nájme z 15.06.2017, v zmysle ktorej je prenajímateľ oprávnený na zaplatenie
úroku z omeškania s tým, že "prenajímateľ je oprávnený požadovať zaplatiť úrok z omeškania" teda
zmluva samotná vyžaduje aktívne konanie zo strany prenajímateľa v prípade uplatňovania penalizácie,
čo je možné odvodiť z použitého slova "požadovať", a teda na strane prenajímateľa sa v takom

prípade predpokladá aktívna požiadavka so špecifikáciou uplatňovaného úroku z omeškania. K ničomu
takému však zo strany žalovaného, ako prenajímateľa, od uzavretia nájomnej zmluvy nedošlo. Žalobca
zdôraznil, že nebol a ani nie je žiaden skutkový a právny dôvod na použitie § 330 ods. 1 poslednej
vety ObZ ako to tvrdí žalovaný. V čase dania výpovede bolo údajne dlžné nájomné zo strany žalobcu
už uhradené, pričom vyúčtovanie služieb nebolo v danom čase viac ako 1 mesiac po lehote splatnosti.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín potvrdil
ako vecne a právne správne rozhodnutie a žalovaného aby zaviazal na znášanie trov odvolacieho
konania. Žalobca v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike zotrvali na argumentoch uvedených
v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu. Pokiaľ ide o ďalšie vyjadrenia žalobcu a žalovaného odvolací súd
postupom podľa § 373 ods. 4 CSP k ďalším prostriedkom procesného útoku ani prostriedkom procesnej

obrany prihliadnuť nemohol, preto z nej znehodnocoval iba tie, ktoré už boli v konaní uvedené najneskôr
vo vyjadrení k odvolaniu a ktoré nepovažuje za hospodárne opakovať.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia

§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

28. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie:

29. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres E., obec
A. B. C., katastrálne územie A. B. C., a to nebytového priestoru súpisné číslo XXXX, na prízemí

bytového domu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve 917/4181. Žalovaný je družstvom, ktorého predmetom činnosti je medzi inými aj prenájom
nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Žalobca
je podnikateľským subjektom, s.r.o., ktorý vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe zmluvyo nájme nebytového priestoru č. 431 019 2 170 zo dňa 15.06.2017. Uvedenou písomnou zmluvou
žalovaný ako prenajímateľ prenechal žalobcovi ako nájomcovi do užívania nebytový priestor na výkon
jeho podnikateľskej činnosti, ktorou je obchodná činnosť a prevádzka obchodu. Nájomca sa Nájomnou

zmluvou zaviazal platiť žalovanému ako prenajímateľovi nájomné vo výške 8.799,- Eur ročne, 827,68
Eur mesačne, s tým, že nájomné bude uhrádzané najneskôr do 25. dňa bežného mesiaca. Zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú od 01.06.2017 do 31.05.2037. Zmluvné strany sa dohodli o možnosti
vypovedať zmluvu z dôvodov uvedených v § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov. Jedným z dôvodov možnosti výpovede zmluvy bol prípad

omeškania nájomcu s platením nájomného a služieb s nájmom spojených o viac ako jeden mesiac.
Žalovaný oznámil žalobcovi úpravu nájomného dňa 17.01.2023 na výšku 876,36 Eur.

30. Žalobca uskutočnil na nájomné úhrady v dňoch: 28.03.2023 vo výške 876,36 Eur s označením
špecifického symbolu 12023, 10.05.2023 vo výške 876,36 Eur s označením špecifického symbolu
22023, 06.06.2023 v sume 876,36 Eur s označením špecifického symbolu 32023, dňa 29.06.2023 v

sume 876,36 Eur s označením špecifického symbolu 42023, dňa 08.07.2023 v sume 876,36 Eur s
označením špecifického symbolu 52023, dňa 15.07.2023 v sume 876,36 Eur s označením špecifického
symbolu62023adňa14.07.2023vsume242,84Eurakovyúčtovanieslužiebzarok2023.Akovariabilný
symbol označil v platbách 4310192170.

31. Dňa 11.07.2024 vypracoval žalovaný výpoveď zo zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 431 019 2
170 pričom táto bola doručená žalobcovi dňa 14.07.2023. Žalovaný vo výpovedi žalobcovi uviedol,
že k termínu dňa 30.06.2023 eviduje nedoplatok na úhradu za plnenia spojené s užívaním nebytového
priestoru a preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv v celkovej výške 1.995,56 Eur, z toho na
prevádzkovomúčte1.995,56Euranedoplatokzvyúčtovaniazarok2022vovýške242,84Eur.Súčasťou

výpovede je aj stav prevádzkového účtu v rámci ktorého je rozpis jednotlivých predpísaných platieb a
uskutočnených platieb, pričom z uvedeného vyplýva, že žalobca mal predpísané platby za obdobie od
januára 2023 do jún 2023 v celkovej výške 5.501,00 Eur, z čoho bolo uhradené 3.505,44 Eur (nájomné
za obdobie marec, máj a jún) a zvyšok uhradené nebolo.

32. E-mailom z 17.07.2024, bolo žalobcovi právnym oddelením žalovaného oznámené, že k 17.07.2024
je dlžná suma žalobcu voči žalovanému vo výške 1.119,20 Eur, ktorá pozostáva z nasledovných položiek
a to 242,84 Eur (nedoplatok ročného vyúčtovania) a jedna platba za nájom vo výške 876,36 Eur. Zároveň
boložalovanýmžalobcovioznámené,žepouhradenídlžnejsumybudenájomnývzťahpokračovaťďalej.

33. Dňa 01.08.2023 oznámil žalovaný žalobcovi písomnou odpoveďou na jeho žiadosť z 21.07.2023,
že dňa 14.07.2023 si prevzal výpoveď zo zmluvy o nájme nebytového priestoru a túto žalovaný považuje
za platný právny úkon.

34. Podľa § 330 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), ak má veriteľovi

splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je
splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok
najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

35. Podľa § 330 ods. 2 ObZ, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom

na istinu, ak dlžník neurčí inak.

36. Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, (ďalej len ZNNP), nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na
ktorý bol dojednaný.

37. Podľa § 9 odsek 2 písm. b) ZNNP, prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý
čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného
alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.

38. Podľa článku III odsek 5 Zmluvy č. 431 019 2 170, vypovedať zmluvu môžu obe zmluvné strany
z dôvodov, ktoré sú uvedené v§9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov: a. Nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou, b.
Nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie jespojené s nájmom, c. Nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému
upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok, d. Bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o
zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor.

39. Odvolací súd po preskúmaní postupu okresného súdu dospel k záveru, že okresný súd správne
skutkovo zistil, že ku dňu podania výpovede žalobca nebol v omeškaní o viac ako 1 mesiac, ani s
platbou nájomného, ani s platbou za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Na základe
uvedeného dospel k záveru, že okresný súd vecne správne rozhodol, i keď sa nestotožnil s celým

právnym posúdením okresného súdu.

40. Odvolací súd sa stotožnil s hlavnou odvolacou námietkou žalovaného, že pokiaľ okresný súd
odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalovaný nepostupoval v súlade s poctivým obchodným stykom a
dobrými mravmi (pokiaľ neoznámil žalobcovi skutočnosť, že si voči nemu uplatnil úroky z omeškania,
ktoré podľa svojho tvrdenia mal započítať na platby nájomného), takéto právne posúdenie abstrahuje

od právnej argumentácie sporových strán tak žalobcu ako aj žalovaného vo vzťahu k zániku záväzku
platiť nájomné posúdením podľa § 330 ods. 1 ObZ a 330 ods. 2 ObZ.

41. Odvolací súd primárne preskúmal, či sú splnené podmienky na to, aby mohol vec inak právne
posúdiť, a následne či je zmysle ust. § 382 CSP povinný zaslať sporovým stranám výzvu, aby sa vyjadrili

k možnému použitiu ust. § 330 ods. 1 ObZ a 330 ods. 2 ObZ, ktoré okresný súd nepoužil. Odvolací
súd následne zistil, že skutkové zistenia okresného súdu nie je nutné doplniť, ani nahradiť a že bude
vychádzaťztakéhoskutkovéhostavu,akohoustálilokresnýsúd.Okresnýsúdvnapadnutomrozhodnutí
špecifikoval prehľad platieb tak, ako žalobca žalovanému poskytoval platby na nájomné a na služby
spojené s užívaním nehnuteľností vrátane označenia variabilného symbolu každej platby (číslo nájomnej

zmluvy) a vrátane špecifického symbolu (označenie obdobia, za ktoré mesačná platba bola uhrádzaná).
Výška platieb ani spôsob poskytovania platieb neboli medzi žalobcom a žalovaným sporné a v tomto
rozsahu nebol zistený skutkový stav ani napadnutý odvolaním. Sporným medzi stranami ostalo právne
posúdenie poskytovania platieb z pohľadu toho, či je v zmysle ust. § 330 ods. 1 a § 330 ods. 2 ObZ
možné z takéhoto spôsobu uhrádzania platieb usúdiť, že dlžník jednoznačne špecifikoval záväzok, ktorý

plní, a teda, či tento záväzok je možné považovať za splnený.

42. Primárnou právnou otázkou, ktorou sa zaoberal okresný súd, bola otázka, či ku dňu podania
výpovede naďalej existuje záväzok žalobcu voči žalovanému, a to v rozsahu jeho povinnosti zaplatiť
nájomné alebo v rozsahu jeho povinnosti zaplatiť za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.

Napriek tomu, že žalovaný sa už vo svojom prvom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu 06.03.2024
domáhal aplikácie ust. § 330 ods. 1 ObZ aj 330 ods. 2 ObZ, a to vo vzťahu k povinnosti dlžníka platiť
úroky (§ 369 ObZ), na čo žalobca vo svojich vyjadreniach reagoval, keď opakovane zotrval na tom, že
nímposkytnutéplatbybolipresnešpecifikovanénakonkrétnyzáväzokplatbynanájomnéanakonkrétny
záväzok platby služieb spojených s nájomným, okresný súd sa k aplikácii ust. § 330 ods. 1 ObZ ani 330

ods. 2 ObZ nevyjadril.

43. Odvolací súd považoval argumentáciu strán vo vzťahu k základnej právnej otázke, či poskytnutím
platby žalobcom došlo k zániku povinnosti žalobcu platiť nájomné v danom období, za podstatné
vyjadrenie strán, ku ktorému je povinný sa vyjadriť aj v odvolacom konaní v zmysle ust. § 387 ods. 3

CSP, pokiaľ sa ním nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, a to za predpokladu, že
považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku za vecne správne. Odvolací súd preto
aplikáciou ust. § 387 ods. 3 CSP vyhodnotil námietky žalovaného, ktoré uviedol tak v konaní pred súdom
prvej inštancie, ako aj v odvolaní, a to vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že zo strany žalobcu poskytnutím platieb
nedošlo k presnému určeniu platby a že na strane žalovaného vzniklo právo postupom podľa § 330 ods.

1 veta posledná resp. 330 ods. 2 ObZ k započítaniu platby dlžníka najprv na úroky a až potom na istinu.

44. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obdo/1/2019 (R48/2020) nejde
o postup odvolacieho súdu v rozpore s ust. § 382 CSP, ak bez výzvy stranám sporu použije vo
svojom rozhodnutí iné ustanovenie právneho predpisu, ako súd prvej inštancie, ak už bolo predmetné

ustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, alebo ak jeho možná aplikácia bola posudzovaná
v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. To platí aj v prípade, že pri svojom
rozhodovaní odvolací súd použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd
prvej inštancie, pričom sa jeho aplikácie v ktoromkoľvek štádiu sporu domáhala strana sporu a zároveňdruhá strana sporu mala procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť. V prejednávanom prípade
odvolací súd pri svojom právnom posúdení použil ust. § 330 ods. 1 ObZ, ktorý okresný súd nepoužil,
pričom však rovnako žalovaný, ako aj žalobca sa k aplikácii ust. § 330 ods. 1 ObZ opakovane vyjadrovali.

Jeho aplikácia v princípe predstavovala základnú líniu procesnej obrany žalovaného. Rovnako v
odvolacom konaní mali žalobca aj žalovaný procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii ust. § 330 ods. 1
ObZ, čo obe strany využili.

45. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné zaslať sporovým stranám výzvu, aby sa osobitne

opätovne vyjadrili k aplikácii ust. § 330 ods. 1 ObZ. Keďže obe sporové strany mali možnosť v konaní
sa vyjadriť k aplikácii ustanovenia tohto paragrafu, mali možnosť právne argumentovať v prospech
jeho aplikácie alebo v neprospech jeho aplikácie a keď vo vzťahu k tvrdeniu, či došlo alebo nedošlo
k zaplateniu nájomného, strany predkladali aj dôkazy, ku ktorým okresný súd prihliadal (napriek tomu,
že sa nevysporiadal s otázkou právneho posúdenia ust. § 330 ods. 1 ObZ), odvolací súd má za to, že
jeho rozhodnutie nemôže byť vnímané ako prekvapivé, a to v zmysle definície prekvapivého rozhodnutia

podanej Najvyšším súdom SR sp. zn. 7Cdo/1/2018 z 21.03.2018 (o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide
predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie na iných právnych záveroch ako súd prvej
inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto (odlišným) právnym záverom odvolacieho
súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové
dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné).

Keďže obe sporové strany nielen uvádzali skutkové tvrdenia na podporu svojho výkladu ustanovenia §
330 ods. 1 ObZ, ale predkladali k nemu aj dôkazy, skutočnosť, že odvolací súd posúdi ich tvrdenia na
rozdiel od okresného súdu práve podľa tohto ustanovenia nemôže byť pre sporové strany prekvapivá.
Osobitne vo vzťahu k žalovanému, ktorý sa nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj
v odvolacom konaní aplikácie tohto ustanovenia výslovne domáhal, i keď ho interpretoval inak, ako

odvolací súd.

46. Keďže odvolací súd mal za to, že sú splnené procesné podmienky preto, aby mohol vecne správne
rozhodnutie okresného súdu potvrdiť, svoje rozhodnutie verejne vyhlásil bez toho, aby vykonal odvolacie
pojednávanie, keďže bol plne viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd a nezistil potrebu

dokazovanie okresného súdu zopakovať, ani doplniť (§ 383 CSP).

47. Žalovaný v odvolaní správne poukázal na to, že pokiaľ veriteľ postupuje podľa ust. § 330 ods. 1
veta posledná ObZ, takéto konanie nie je možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi,
keďžeideokonanie,ktorérešpektujedispozitívneustanoveniezákona. Vprípade,aksistranyneupravili

svoj vzájomný vzťah iným spôsobom, a keď sa na obchodnoprávny vzťah aplikuje dispozitívne ust. §
330 ObZ, ide naopak o konanie v súlade so zákonom a o konanie, ktoré zákon považuje za prípustné.
Takéto konanie nie je potom možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Už vôbec potom nie je možné zachádzať do kategórie dobrých mravov, ktorá sa v prípade obchodného
práva aplikuje vo veľmi výnimočných prípadoch, keďže primárne sa posudzuje súlad konania s poctivým

obchodným stykom, ktorý je osobitnou časťou všeobecného pojmu dobré mravy, vzťahujúcou sa práve
na obchodnoprávne vzťahy.

48. Predmetom posúdenia okresného súdu tak malo byť zistenie, či žalobca ako dlžník zaplatením
nájomného za mesiace január 2023 až jún 2023 uvedením variabilného symbolu 4310192170 a

špecifického symbolu (v závislosti od mesiaca, za ktorý je platený) v tvare číslo mesiaca a rok 2023
dostatočne špecifikoval platbu (čím docielil zánik záväzku platiť nájomné), alebo či žalobca ponechal
na žalovaného ako veriteľa, aby si sám určil spôsob započítania platby postupom podľa § 330 ods. 1
veta posledná ObZ.

49. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu v skutkovom zistení, že platba zaslaná
žalobcom na účet žalovaného s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu označovala
nájomné tak, ako bolo dohodnuté medzi stranami v zmluve. Žalobca vo svojich podaniach správne
upozorňoval na skutočnosť, že takýmto spôsobom bol povinný platbu zaslať, keďže mu to vyplývalo zo
zmluvy o nájme. Neexistuje presnejší spôsob špecifikácie platby ako súčasným označením variabilného

symbolu a špecifického symbolu, z ktorých je zrejmé, že prostredníctvom špecifického symbolu ide o
platbu za konkrétny mesiac a variabilného symbolu, kedy je zrejmé, že ide o konkrétna záväzok - platbu
nájmu v zmysle Nájomnej zmluvy.50. Skutočnosť, že platba označená variabilným symbolom 4310192170 je platbou práve na mesačné
nájomné (a nie na akýkoľvek iný záväzok) vyplýva z Nájomnej zmluvy, ako na to po celý čas upozorňoval
žalobca. Práve v Nájomnej zmluve si strany dohodli povinnosť nájomcu uhrádzať nájomné s označením

variabilnéhosymbolu4310192170.Spôsobšpecifikácieplatbytakneboljednostrannezvolenýžalobcom
ako nájomcom, ale rešpektoval zmluvné dojednanie so žalovaným.

51. Žalovaný sa snažil svoju argumentáciu posunúť do polohy, že skutočnosť, že bol uvedený variabilný
symbol a špecifický symbol nebráni tomu, aby si mohol v zmysle ust. § 330 ods. 1 veta posledná ObZ

započítať najskôr príslušenstvo. Žalovaný vo vyjadreniach počas konania pred súdom prvej inštancie
uvedené vyvodzoval aj z ust. § 330 ods. 2 ObZ, v odvolacom konaní sa však už sústredil na tvrdenie,
že započítanie úrokov nastalo zo zákona postupom podľa § 330 ods. 1 veta prvá ObZ.

52. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tak veta posledná ust. § 330 ods. 1 ObZ, ako
aj ust. § 330 ods. 2 ObZ je možné aplikovať výlučne v prípade, ak dlžník neurčí, ktorý zo svojich

záväzkov voči veriteľovi plní. Zo skutkových zistení okresného súdu vyplynulo, že žalobca bol ako
dlžník v omeškaní aj s viacerými záväzkami naraz (z prehľadu platieb uvedených okresným súdom
vyplýva, že napr. ku dňu 26. marca 2023 bol v omeškaní so zaplatením nájomného za mesiace január,
február, aj marec 2023). Skutočnosť, že voči žalovanému mal žalobca viacero záväzkov tak v konaní
ani sporná nebola. Pokiaľ však zo všetkých svojich záväzkov, ktoré voči žalovanému mal, tieto plnil

s presným uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu mesačného nájomného tak, ako
mu to vyplývalo z Nájomnej zmluvy, jednoznačne tým určil, ktorý konkrétny záväzok svojmu veriteľovi
plní. Bola potom splnená podmienka ust. § 330 ods. 1 veta prvá ObZ, na ktorú poukázal vo vyjadrení
doručenom súdu dňa 06.03.2024 aj žalovaný a v zmysle ktorej, ak ma má veriteľovi splniť ten istý dlžník
niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok

určený pri plnení dlžníkom. Táto veta potom vylučuje použitie ďalších ustanovení, ktoré podporne určujú
poradie splnenia záväzku iba pre tie prípady, kedy dlžník neurčí, ktorý konkrétny záväzok veriteľovi
plní. Skutočnosť, že z jedného právneho vzťahu (nájomného vzťahu) môže vzniknúť dlžníkovi viacero
záväzkov (napríklad nárok prenajímateľa na úroky z omeškania popri nároku na nájomné) žiadnym
spôsobomnenegujezmluvnédojednanieospôsobeoznačeniaplatbynájomnéhodojednanévNájomnej

zmluve. Aj paralelná existencia viacerých záväzkov z jedného a toho istého právneho vzťahu umožňuje
dlžníkovi označiť konkrétne, na ktorý záväzok poskytuje veriteľovi platbu. Preto samotná skutočnosť,
že z nájomného vzťahu vzniklo veriteľovi právo na plnenie z viacerých záväzkov (nájomné a úroky
z omeškania z tohto nájomného) nevyvoláva tú situáciu, že by platbu jednoznačne označenú variabilným
a zároveň špecifickým symbolom mohol veriteľ v rozpore s označením platby dlžníkom jednostranne

započítavať podľa pravidiel, určených zákonom pre inú situáciu, teda pre stav, kedy dlžník svoju platbu
jednoznačne neurčí, len pošle určitú sumu peňazí bez bližšej špecifikácie.

53. Z dôkazov vykonaných okresným súdom potom vyplynulo aj skutkové zistenie okresného súdu,
že zaslanie platby nájomného na účet prenajímateľa s označením variabilného symbolu zmluvy a

označením špecifického symbolu časového obdobia, vnímal rovnako prenajímateľ ako jednoznačne
určenú platbu za daný mesiac v rozsahu nájomného. Okresný súd správne uviedol, že uvedený záver
vyplynul z textu výpovede zo zmluvy č. 4310192170 zo dňa 11.07.2023 rovnako, ako zo sumárnej
analýzy platieb založenej na č. l. 45 spisu. Oba listinné dôkazy okresný súd na pojednávaní vykonal a
vyvodil z nich zistenia pre skutkový stav.

54. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že z oboch listín vyplýva spôsob, akým chápal prenajímateľ
platby žalobcu. V konečnom dôsledku, bolo to právne oddelenie žalovaného, kto ešte po podaní
výpovede dňa 17.07.2023 vo svojej odpovedi žalobcovi potvrdilo, že žalobca ku dňu 17.07.2023 vnímal
záväzky žalovaného ako záväzky plynúce z nájomného a z nedoplatku ročného vyúčtovania, nie z iných

záväzkov (úroky z omeškania). I keď je možné prisvedčiť žalovanému, ktorý namietol, že sumárna
analýza platieb predstavuje iba objektívne zaznamenanie platieb, ktoré platil žalovaný, to znamená,
predstavuje prehľad jednotlivých platieb tak, ako boli zasielané, z uvedeného dokumentu je predsa
len možné vyčítať aj to, ako tieto platby chápal žalovaný, pokiaľ uviedol v sumárnej analýze platieb
aj počiatočný stav k 01.01.2023 a uviedol v ňom mesačný zostatok. Mesačný zostatok nájomného

vyvodzoval výlučne zo sumy, ktorá bola platená výške dohodnutého nájomného 876,36 Eur, ktorá pritom
bola presne špecifikovaná variabilným a špecifickým symbolom. Okresný súd preto zo skutkových
tvrdení žalobcu správne dospel k záveru, že žalovaný v čase prijatia platieb sám tieto vnímal ako platby
na nájomné, ktoré v plnej výške evidoval ako platby nájomného (nie ako čiastočné úhrady nájomného+ úroky z omeškania). Správne tiež okresný súd upozornil, že úroky z omeškania nefigurovali v žiadnej
komunikácii žalovaného ku dňu podaniu výpovede, a že tieto začal žalovaný tvrdiť až v priebehu sporu.

55. Uvedené samozrejme nevylučuje, že nájomca, ktorý oneskorene posielal platby nájomného, môže
byť povinný žalobcovi platiť aj úroky z omeškania. Žalovaný správne upozorňoval, že na úrok z
omeškania má nárok priamo zo zákona, teda bez toho, aby si strany nárok na zaplatenie úroku z
omeškania alebo jeho výšku dohodli. Abstrahoval však od skutočnosti, že úrok z omeškania, rovnako
ako akýkoľvek iný finančný nárok v obchodnom styku, je peňažným plnením, pri ktorom sa rozlišuje

titul, teda nárok na peňažné plnenie a jeho splatnosť. V obchodnom práve v zásade platí, že ak si
strany čas plnenia nedohodli (čo vo vzťahu k úrokom z omeškania žalovaný ani netvrdil), dlžník je
povinný plniť po tom, ako ho veriteľ o plnenie požiada. Až vtedy je záväzok splatný a až splatný
záväzok je možné započítať postupom podľa 330 ObZ. Napriek tomu, že žalobca v konaní opakovane
namietol, že zo strany žalovaného ako prenajímateľa nikdy nedošlo k uplatneniu nároku na zaplatenie
úrokov, teda že prenajímateľ nikdy nevyzval nájomcu na zaplatenie úrokov z omeškania, k takémuto

tvrdeniu sa žalovaný nevyjadril a neuviedol (a následne ani nepreukázal) kedy vyzval žalobcu na
zaplatenie úrokov z omeškania, teda kedy nastala ich splatnosť vo vzťahu k jednotlivým zameškaným
platbám. Ako žalovaný upozornil, zmluvné strany sa pritom samé v Nájomnej zmluve dohodli, že
prenajímateľ je oprávnený požadovať zaplatiť úrok z omeškania vo výške stanovenej nariadením
Vlády SR. Prenajímateľovi tak vzniklo oprávnenie požadovať zaplatenie úroku, čiže požiadať dlžníka

o plnenie záväzku platiť úrok z omeškania, ktorý vznikol na základe kogentného ustanovenia § 369 ObZ.
Požadovanie zaplatenia úroku z omeškania žalovaným však v konaní nebolo tvrdené ani preukázané,
ako na to upozornil v odôvodnení rozhodnutia aj okresný súd. Preto pokiaľ potom žalovaný v konaní
tvrdil, že mal možnosť bez upozornenia si sám započítať úroky z omeškania postupom podľa § 330 ods.
1 ObZ (ktorý zdôrazňoval najmä v odvolacom konaní) resp. uvedené tvrdil aj postupom podľa § 330

ods. 2 ObZ (čoho sa domáhal v konaní pred súdom prvej inštancie), odvolací súd s takýmto výkladom
žalovaného nesúhlasil.

56. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd správne zistil, že v čase kedy prenajímateľ dal nájomcovi
výpoveď dňa 11.07.2023 boli zo strany nájomcu zaplatené nájomné za mesiace január, február, marec,

apríl a máj 2023. Správne tiež zistil, že nezaplatené bolo nájomné splatné k 25.06.2023 za jún 2023
(ktoré zaplatil žalobca 15.07.2023) a vyúčtovanie roka 2023, ktoré bolo splatné 30.06.2023 (a ktoré
zaplatil nájomca 14.07.2023). Ku dňu podania výpovede 11.07.2023, z ktorej vyplývalo, že táto je
podaná vo vzťahu ku stavu k 30.06.2023 a ktorá bola doručená nájomcovi 14.07.2023 tak bol nájomca
bol v omeškaní s nájomným za jún vo výške 876,36 Eur, a to 16-ty deň po splatnosti (splatné

25.06.2023, výpoveď 11.07.2023) a vo vzťahu k vyúčtovaniu roka 2023 vo výške 242,84 Eur bol 11-
ty deň po splatnosti (splatné 30.06.2023, výpoveď 11.07.2023). Ostatné záväzky žalobcu ako nájomcu
voči žalovanému ako prenajímateľovi na zaplatenie nájomného a služieb súvisiacich s nájmom zanikli
ich zaplatením, keď bola pripísaná platba na účet prenajímateľa s určením variabilného symbolu a
špecifického symbolu, jednoznačne označujúceho dôvod platby.

57. Zároveň je nutné upozorniť, že skutočnosť, že žalobcovi zo zákona vzniká povinnosť zaplatiť úroky,
nemá vo vzťahu k povinnosti zaplatiť nájomné bezprostredný význam. Keďže žalovaný dal žalobcovi
výpoveď jednoznačne podľa ust. § 9 ods. 2 písm. b) ZNNP sám vymedzil dôvod výpovede ako ten, že
nájomcameškásplatenímnájomného,alebonájomcameškásplatenímzaslužby,ktorýchposkytovanie

je spojené s nájmom. Omeškanie s platením úrokov z omeškania nepredstavuje dôvod výpovede podľa
§ 9 ods. 2 písm. b) ZNNP. Výlučne omeškanie s platbou nájomného a omeškanie s platbou za služby,
ktorých poskytovanie je spojené s nájmom, sú dôvody pre platné udelenie výpovede podľa Zákona o
nájme nebytových prostriedkov. Rovnako to mali strany dohodnuté aj v Nájomnej zmluve, kde v ust. čl.
3 bod 5 písm. b) si dohodli možnosť vypovedať zmluvu uzavretú na dobu určitú v prípade, ak nájomca

o viac ako 1 mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené
s nájmom. Omeškanie s úrokmi z omeškania teda predstavuje pre žalovaného ako prenajímateľa
možnosťuplatniťsivočinájomcovinároknaichzaplatenie,kedyjevzmysleNájomnejzmluvyoprávnený
(nie povinný) ich požadovať a v prípade, ak ich nájomca dobrovoľne nezaplatí, ostávajú prenajímateľovi
zachovaná ostatné prostriedky právnej ochrany, napríklad vymáhanie prostredníctvom žaloby na súd.

Nie sú však dôvodom pre výpoveď z nájmu podľa ust. § 9 ods. 2 písm. b) ZNNP, ani podľa Zmluvy o
nájme článok III bod 5 písm. b). Keďže zároveň čiastkové záväzky žalobcu voči žalovanému zanikali
tak, ako ich postupne platil s uvedením variabilného a špecifického symbolu, v celom rozsahu, nedošlo
k stavu, kedy by vždy časť nájomného (v rozsahu úroku z omeškania) ostala nezaplatená. Preto nemalaskutočnosť, že dlžník je voči veriteľovi povinný platiť aj úroky z omeškania vplyv na výpovedný dôvod
určený prenajímateľom.

58. Pokiaľ žalovaný v odvolaní upozorňoval na nedostatky odôvodnenia okresného súdu vo vzťahu k
použitiu dobrých mravov ako argumentácie súdu, sám uviedol, že postup podľa § 330 ods. 1 ObZ
je možné použiť, ak žalobca spoľahlivo a nezameniteľne neurčí, na ktorú pohľadávku sa započítava
jeho plnenie. Odvolací súd sa pritom stotožnil so všetkými tvrdeniami žalobcu, ktorý už v žalobnej
replike reagoval na vyjadrenie žalovaného konzistentným tvrdením, že spôsob jeho platby spoľahlivo a

nezameniteľne určil, ktorý záväzok voči svojmu veriteľovi plní.

59. Pokiaľ ide o polemiku sporových strán, či je relevantné, že vo výpovedi žalovaný nesprávne
uviedol stav prevádzkového účtu, v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ani nesprávne uvedenie
skutočného rozsahu záväzku žalobcu voči žalovanému vo výpovedi by nespôsobilo jej neplatnosť za
predpokladu, ak by boli splnené zákonné podmienky (zároveň dohodnuté v nájomnej zmluve) a existoval

by aspoň jeden záväzok na nájomnom, alebo na službách spojených s nájomným, ktorý by bol starší ako
jeden mesiac zo strany žalobcu voči žalovanému. Takýto záväzok však neexistoval, preto ani prípadné
omyly v tabuľke k prevádzkovému účtu nemohli mať vplyv na platnosť alebo neplatnosť
výpovede. Môžu však predstavovať interpretačné pravidlo na to, aby bolo zrejmé, akým spôsobom
chápal sám žalovaný ku dňu podania výpovede platby žalobcu. Je zrejmé, že pokiaľ predpis bol 876,36

Eur a platba bola 876,36 Eur, túto považoval ku dňu podania výpovede žalovaný za platbu v takejto
výške bez toho, aby ju vnímal ako zníženú v dôsledku akýchkoľvek ďalších údajných záväzkov dlžníka
(napr. tvrdených úrokov z omeškania). Takto chápal obsah predloženej výpovede aj okresný súd, s čím
sa odvolací súd stotožnil. Uvedené je zrejmé z prehľadu platieb, kde je uvedená výška platby vo vzťahu
k predpisu, pričom sumy sú totožné, obe 876,36 Eur. Pokiaľ potom neskôr v rámci svojej procesnej

obrany vyvinul žalovaný teóriu, že započítaval voči žalobcovi najskôr úroky z omeškania je zrejmé, že
ku dňu podania výpovede tak ešte nepostupoval. Zároveň tento jeho postoj ku dňu podania výpovede
bol správny, keďže v zmysle ust. § 330 ods. 1 veta prvá ObZ tak ani postupovať nemohol. Vo vzťahu k
tomu, že dlžník špecifickým symbolom a variabilným symbolom presne určil, ktorý záväzok plní a takto
tento plnený záväzok chápal aj veriteľ, čo je zrejmé z prevádzkového účtu zobrazeného vo výpovedi z

nájmu doručenej žalobcovi. Teória žalovaného, že z jednoznačného označenia platby za mesiac marec
2023 alebo máj 2023 nepostačuje na určenie spôsobu platby, pokiaľ paralelne popri nájomnom existuje
záväzok na úroky z omeškania, je tak vyvrátená samotným písomným podaním žalovaného vo forme
výpovede z nájmu, kde z tabuľky prevádzkový účet nič podobné nevyplýva, naopak z nej vyplýva, že
sám žalovaný ku dňu podania nájmu zaplatenie platby 876,36 Eur s určením variabilného symbolu a

špecifického symbolu jednoznačne správne identifikoval presne tak isto, ako to určil žalobca.

60. Vo vzťahu k druhej ťažiskovej námietke žalobcu, voči postupu okresného súdu, ktorá sa týkala
pripustenia dôkazu na pojednávaní konanom dňa 10.06.2024, odvolací súd pripomína, že aplikácia
sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP) je na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania (§

154 CSP) dispozitívnou, keďže na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, súd prihliadnuť nemusí, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zákonná formulácia tak súdu neprikazuje, že nesmie prihliadnuť
na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ale dáva mu možnosť rozhodnúť sa, či prihliadne,
alebo nie. Na jednej strane mu umožňuje k nim prihliadnuť, pokiaľ to uzná za vhodné, na druhej strane

demonštratívne uvádza dôvody, pri ktorých by už k neskôr predloženému dôkazu prihliadnuť nemal.
V danom prípade sa okresný súd riadne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré mal za to, že boli splnené
podmienky pre to, aby nevyužil sudcovskú koncentráciu konania.

61. Z odôvodnenia okresného súdu upriamuje odvolací súd pozornosť predovšetkým na skutočnosť,

že predložený e-mail bol dôkazom reagujúcim na to skutkové tvrdenie, ktoré už žalobca vo svojom
vyjadrení zo dňa 25.03.2024 uviedol. To znamená, že žalovaný poznal túto argumentáciu žalobcu a
mal možnosť sa k nej vyjadriť, mal možnosť ju poprieť, prípadne mal možnosť predložiť svoje skutkové
tvrdenia,ktorébyvysvetlilitútosituáciuzjehouhlapohľaduaakbyuznalzavhodné,moholtietoskutkové
tvrdenia podporiť aj dôkazmi. Skutočnosť, že tak žalovaný nekonal, potom nemôže predstavovať

popretie jeho práva na spravodlivý proces. Je právom sporovej strany, nie jej povinnosťou zúčastniť
sa pojednávania vytýčeného súdom. Pokiaľ sa žalovaný vedome rozhodol pojednávania nezúčastniť,
pričom si zabezpečil právneho zástupcu ako odborne spôsobilú osobu, ktorá reprezentuje jeho práva v
súdnomkonaní,nebolpovinnýsasúdnehokonaniazúčastniť.Zároveňtaknasebaprevzalrizikotoho,žepokiaľ v súdnom konaní vyplynú ďalšie skutočnosti, na ktoré by mal reagovať vo vlastnom záujme, jeho
neprítomnosť mu toto neumožní. Nie je dôvodom pre odročenie súdneho pojednávania to, že žalovaný
sa rozhodne ho dobrovoľne nezúčastniť. Súd pritom nie je povinný žalovaného osobne predvolať, keďže

žalovaný nie je svedok. Všetky jeho skutkové tvrdenia a jeho reakcie na skutkové tvrdenia protistrany sú
prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany a ich voľba je plnej dispozičnej autonómii sporovej
strany. Súd nemá dôvod vyžadovať v obchodnom spore tvrdenia sporových strán nad rámec tých,
ktoré sa samy rozhodnú dobrovoľne poskytnúť. Ak sa žalovaný rozhodol dobrovoľne nereagovať na
skutkové tvrdenie žalobcu, že mu jeho právne oddelenie potvrdilo výšku dlhu v určitej výške, bola to

jeho voľba. Uvedené tvrdenie nepoprel. Pokiaľ potom toto tvrdenie bolo preukazované (čo vzhľadom
na absenciu popretia ani nebolo nevyhnutné) listinným dôkazom, nebol dôvod odročiť pojednávanie,
pretože s tvrdením, ktoré bolo obsahom tohto listinného dôkazu už žalovaný na základe vyjadrenia
žalobcu zo dňa 25.03.2024 oboznámený bol a ak ho chcel namietať, mal možnosť.

62. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca prezentoval svoje vyjadrenia vo vzťahu k tvrdeniu, že

komunikoval so žalovaným, ktorý mu potvrdil existenciu dvoch záväzkov, jednu platbu za nájom a jednu
platbu za nedoplatok zročného vyúčtovania aj s informáciou právneho oddelenia, že v prípade ich
zaplatenia bude vzťah pokračovať ďalej, tieto tvrdenia už boli žalobcom v konaní prezentované pred
pojednávaním, a preto mal možnosť žalovaný sa k nim vyjadriť, či už sám, alebo prostredníctvom
právnehozástupcu.Nešlotedaoprekvapivúinformáciu,ktorábypoprvýkrátodznelaažnapojednávaní,

a ku ktorej by nemal možnosť vyjadriť sa. Pokiaľ v odvolaní žalovaný namieta, že žalobca vedel,
že k tomuto ním predloženému e-mailu existuje množstvo e-mailovej komunikácie popierajúcej tento
predložený dôkaz, tak žalovanému nič nebránilo toto množstvo e-mailovej komunikácie v konaní
navrhnúť,keďžeinformáciuotom,žeprávneoddeleniepotvrdiložalobcoviexistenciudvochnedoplatkov
v súhrnnej výške 1.119,20 Eur aj s informáciou o tom, že ak budú zaplatené, tak bude vzťah pokračovať

ďalej, žalobca uviedol ešte pred pojednávaním. Zároveň nebolo žalovanému odňaté právo, aby sa
k tomuto tvrdeniu žalobcu z podania zo dňa 25.03.2024 procesne pripravil a predložil súdu e-mailovú
korešpondenciu údajne nadväzujúcu na túto komunikáciu strán, ako sa toho domáhal v odvolacom
konaní. Jeho procesné právo vyjadriť sa ku skutkovému tvrdeniu žalobcu tak postupom okresného súdu
popreté nebolo.

63. Zároveň odvolací súd konštatuje je, že vykonanie tohto dôkazu na pojednávaní nemohlo mať
bezprostredný vzťah k rozhodnutiu okresného súdu, pokiaľ by sa tento bol zaoberal ťažiskovou otázkou,
či došlo k zániku záväzku zaplatiť nájomné za jednotlivé mesiace tým, že bol určený dôvod platby
variabilným symbolom a špecifickým symbolom. Vzhľadom na to, že zaplatením jednotlivých záväzkov

s jednoznačnou špecifikáciou tento záväzok žalobcu voči žalovanému zanikol, e-mailová komunikácia
zo dňa 17.07.2023 už nemohla zvrátiť skutočnosť, že ku dňu 11.07.2023 existovali iba dva nesplatné
záväzky žalobcu voči žalovanému, z toho ani jeden nebol starší ako jeden mesiac, a preto k 11.07.2023
neboli splnené podmienky pre platnú výpoveď z nájmu.

64. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že naopak v rozpore s dobrými mravmi sa správal žalobca,
ktorý opakovane neplnil zmluvné záväzky voči žalovanému, odvolací súd iba pripomína, že žalovanému
nič nebránilo uplatniť výpoveď voči žalobcovi v čase, kedy boli splnené zákonné aj zmluvne dohodnuté
podmienky výpovede, napríklad ku dňu 26.03.2023, kedy zároveň neboli zaplatené 3 záväzky za
nájomné (pretože nájomné splatné 25.01.2023 bolo zaplatené až 28.03.2023 a zároveň k 25.03.2023

už bolo splatné nájomné ku dňu 25.02.2023 a 25.03.2023). Je právom a nie povinnosťou prenajímateľa
uplatniť výpovedný dôvod nezaplatenia nájomného a ukončiť nájomný vzťah. Prenajímateľ si sám určuje
stratégiu svojho podnikania, má zároveň voľnosť v tom, ktorý právny vzťah so svojim nájomníkom chce
ukončiť, a v ktorom chce zotrvať. Je pritom limitovaný iba zákonnými podmienkami. Pokiaľ prenajímateľ
nevyužil možnosť podania výpovede vtedy, kedy na to boli splnené zákonné podmienky, ale naopak

sa rozhodol dať výpoveď žalobcovi v čase, kedy zákonom predpísané podmienky splnené neboli, sám
znášal riziko neplatnosti výpovede.

65. Odvolací súd sa pritom bráni charakterizovaniu konania žalobcu alebo žalovaného vo vzťahu k
dobrým mravom. Tie sú korektívom, ktorý je až poslednou možnosťou hodnotenia vzájomných vzťahov

v prípade podnikateľských subjektov. Pri podnikateľských subjektoch je nutné rešpektovať širokú
dispozičnú autonómiu podnikateľských subjektov, ktorá sa prejavuje v tom, že je ich právom rozhodnúť
sa, s kým vstúpia do právneho vzťahu, aký obsah dajú svojmu právnemu vzťahu a akým spôsobom
budú riešiť prípadné nároky zo svojich právnych vzťahov. Pokiaľ je ich postup v súlade so zákonom,odvolací súd ho nepovažuje za rozporný s dobrými mravmi. Je pravda, že medzi podnikateľskými
subjektami má platiť základné pravidlo, že zmluvy sa majú dodržiavať a je elementárnou podnikateľskou
slušnosťou plniť svoje záväzky riadne a včas. Podmienky reálneho trhu však môžu negatívne zasahovať

do schopnosti platiť svoje záväzky u jednotlivých podnikateľov, na čo ich zmluvní partneri môžu pri
nájomných vzťahoch v zmysle zákona primerane reagovať okrem iného aj tým, že budú požadovať
sankcie v podobe úrokov z omeškania, alebo dokonca tým, že zmluvný záväzok vo vzťahu k prenájmu
nebytových priestorov ukončia. Na obe voľby majú plné právo a nie je možné ich vnímať ako rozporné
s dobrými mravmi. Obe voľby však môžu vykonať iba vtedy, ak im to umožňuje zákon, alebo ich vlastné

zmluvné dojednanie.

66. Žalovaný opakovane namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ako uviedol odvolací súd,
nestotožnil sa s konštatovaním, že by zo strany žalovaného došlo k postupu v rozpore s dobrými mravmi,
žalovaný iba v konaní nesprávne vyhodnotil ust. § 330 ods. 1 veta prvá ObZ. Uvedené však nespôsobilo,
že by rozsudok okresného súdu nebol preskúmateľný. Nesprávne právne odôvodnenie nemusí byť

nevyhnutne nepreskúmateľné, v prejednávanom prípade bolo z odôvodnenia okresného súdu možné
zistiť k akému právnemu posúdeniu dospel i keď sa s ním odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd však
postupom podľa ust. § 387 ods. 3 CSP vo veci, ktorá bola správne vecne rozhodnutá, mal možnosť
doplniť svoje dôvody tak aby vysvetlil, prečo sa stotožnil s dôvodom, pre ktorý okresný súd vyhovel
žalobe, a to s tým, že ku dňu podania výpovede neboli žiadne záväzky žalobcu voči žalovanému staršie

ako jeden mesiac, a teda výpoveď bola podaná predčasne. Z uvedeného dôvodu nebola podaná platne,
takže nájomný vzťah naďalej trvá, ako to správne určil okresný súd.

67. Žalovaný v odvolaní poukazoval na e-mail zo dňa 26.01.2024, ktorý aj priložil k odvolaniu. V tejto
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle zákonnej koncentrácie konania prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré mohli byť použité pred súdom prvej inštancie už nie je
možné použiť v odvolacom konaní, pretože ich bolo možné použiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Odvolací súd už preto k e-mailu zo dňa 26.01.2024, ktorým
nevyhnutne musel disponovať žalovaný pred rozhodnutím okresného súdu o ukončení dokazovania
(10.06.2024), a ktorý nie je možné posúdiť ako novotu v konaní (§ 366 CSP), prihliadnuť nemôže, preto

sa jeho obsahom ani nezaoberal.

68. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie
okresného súdu preskúmal len v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní. Zároveň odvolací súd
nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolaní

uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

69. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

70. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

71. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).