Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325202585
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1325202585.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, právne zastúpený: BAJO LEGAL,
s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: W.. O. O.,
bytom S.. Y. XXXX/X, XXX XX D., narodený XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Podtatranská advokátska

kancelária, s.r.o., so sídlom Družstevná 614/55, 059 38 Štrba, IČO: 47 234 237, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/33/2025 - 47 zo dňa
09.05.2025 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
64Cb/33/2025 - 47 zo dňa 09.05.2025 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“ alebo aj ako „napadnuté
rozhodnutie“) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol (výrok I.)
a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“), § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a d) CSP, §
326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, 329 ods. 1 CSP a čl. 17 CSP.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej aj ako „návrh“) domáhal, aby súd zakázal žalovanému

nakladať
- s bytom číslo XX o veľkosti podielu žalovaného 1/1 nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového
domu so súpisným číslom XXXX v D., vchod: X, (ďalej aj ako „bytový dom“), ktorý je zapísaný v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres D., obec D., katastrálne územie D. vedenom
Okresný úradom Senec, katastrálny odbor (ďalej aj ako „byt“). Bytový dom je postavený na pozemku -
parcela registra "C" KN, a to parcela číslo XXX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere

243 m2, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres D., obec
D., katastrálne územie D., vedeným Okresný úradom Senec, katastrálny odbor;
- so spoluvlastníckym podielom žalovaného o veľkosti 7139/68435 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a na pozemku - parcela registra "C" KN, a to parcela
číslo XXX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 243 m2, ktorý je zapísaný v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres D., obec D., katastrálne územie D., vedeným

Okresný úradom Senec, katastrálny odbor;- so spoluvlastníckym podielom žalovaného o veľkosti 7139/665325 na pozemkoch - parcely registra
"C" KN, a to parcela číslo XXX/XX, druh pozemku: Ostatná plocha, o výmere 4575 m2 a parcela číslo
XXX/XX, druh pozemku: Ostatná plocha, o výmere 948 m2, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností

na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres D., obec D., katastrálne územie D., vedeným Okresný úradom
Senec, katastrálny odbor;
- so spoluvlastníckym podielom žalovaného o veľkosti 7139/665325 na pozemkoch - parcely registra
"C" KN, a to parcela číslo XXX/XX, druh pozemku: Ostatná plocha, o výmere 412 m2 a parcela číslo
XXX/XX, druh pozemku: Ostatná plocha, o výmere 124 m2 ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na

liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres D., obec D., katastrálne územie D., vedeným Okresný úradom
Senec, katastrálny odbor;
- s nebytovým priestorom číslo XX o veľkosti podielu žalovaného 1/1, nachádzajúci sa na 1. poschodí
bytového domu so súpisným číslom XXXX v D., vchod: 0, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na
liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres D., obec D., katastrálne územie D., vedenom Okresný úradom
Senec, katastrálny odbor (ďalej aj ako „nebytový priestor“ alebo aj ako „garáž“). Bytový dom je postavený

na pozemku - parcela registra "C" KN, a to parcela číslo XXX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 243 m2, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX,
pre okres D., obec D., katastrálne územie D. vedeným Okresný úradom Senec, katastrálny odbor;
- so spoluvlastníckym podielom žalovaného o veľkosti 1858/68435 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a na pozemku - parcela registra "C" KN, a to parcela

číslo XXX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 243 m2, ktorý je zapísaný v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres D., obec D., katastrálne územie D., vedeným
Okresný úradom Senec, katastrálny odbor a
- so spoluvlastníckym podielom žalovaného o veľkosti 1858/665325 na pozemkoch - parcely registra "C"
KN, a to parcela číslo XXX/XX, druh pozemku: Ostatná plocha, o výmere 4575 m2 a parcela číslo XXX/

XX, druh pozemku: Ostatná plocha, o výmere 948 m2, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva číslo XXXX, pre okres D., obec D., katastrálne územie D., vedeným Okresný úradom Senec,
katastrálny odbor; so spoluvlastníckym podielom žalovaného o veľkosti 1858/665325 na pozemkoch -
parcely registra "C" KN, a to parcela číslo XXX/XX, druh pozemku: Ostatná plocha, o výmere 412 m2
a parcela číslo XXX/XX, druh pozemku: Ostatná plocha, o výmere 124 m2, ktorý je zapísaný v katastri

nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres D., obec D., katastrálne územie D., vedeným
Okresný úradom Senec, katastrálny odbor (ďalej všetko spolu aj ako „nehnuteľnosti“), a to tak, že ich
nemôže predať, darovať, prenajať, vypožičať, iným spôsobom scudziť ani zaťažiť, a to do právoplatného
skončenia súdneho konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 60Cb/44/2024.

Žalobca v návrhu uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2018
sp. zn. 30Cb/177/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.08.2021 sp.
zn. 3Cob/118/2021 a v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.12.2021 sp. zn.
30Cb/177/2016, zaplatil žalovanému sumu vo výške 46 905,47 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške
27 752,76 eura, z úrokov z omeškania vo výške 14 336,39 eura, z trov súdneho konania vo výške 4

341,54 eura a z trov exekúcie oprávneného (žalovaného) vo výške 474,78 eura. Uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2023 sp. zn. 2Obdo/6/2023, bolo uznesenie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 31.08.2021 sp. zn. 3Cob/118/2021 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 25.10.2018 sp. zn. 30Cb/177/2016 zrušené a vec bola vrátená Mestskému súdu Bratislava
III na ďalšie konanie. Žalobca ďalej uviedol, že zrušením citovaných rozhodnutí súdov, mu vznikol

nárok na vrátenie sumy vo výške 46 905,47 eura, ktorú zaplatil na podklade zrušených rozhodnutí
súdov, pretože žalovaným uplatňovaný nárok voči nemu v súdnom konaní vedenom na Mestskom
súde Bratislava III pod sp. zn. B1-30Cb/177/2016 bol v celom rozsahu nedôvodný, čo potvrdil Mestský
súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 20.11.2024 sp. zn. B1-30Cb/177/2016, ktorým žalobu žalovaného
zamietol a v odôvodnení poukázal, že jeho nárok nie je dôvodný. Žalobca uviedol, že ešte pred vydaním

predmetného rozsudku podal do súdneho konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod
sp. zn. B1-30Cb/177/2016 vzájomnú žalobu zo dňa 22.01.2024, ktorou si uplatnil voči žalovanému
nárok zaplatenie sumy vo výške 46 905,47 eura spolu s príslušenstvom, ktorú súd uznesením zo dňa
13.09.2024 vylúčil na samostatné konanie. Súdne konanie o vzájomnej žalobe je vedené na Mestskom
súde Bratislava III pod sp. zn. 60Cb/44/2024 a bolo prerušené uznesením zo dňa 10.01.2025 do

právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.
B1-30Cb/177/2016.Žalobca zároveň uviedol, že nehnuteľnosti, ktorých sa týka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
sú jediným majetkom žalovaného, o ktorom má vedomosť. Žalovaný sa začal tohto jediného majetku
zbavovať a zaťažovať ho, čo vyplýva z listov vlastníctva. Dôvodil, že má dôvodnú obavu z ohrozenia

exekúcie voči žalovanému, a preto považoval za nevyhnutné nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia, nakoľko žalovaný tieto úkony vykonával bezprostredne po tom, ako Mestský súd Bratislava
III rozsudkom zo dňa 20.11.2024 sp. zn. B1-30Cb/177/2016 zamietol jeho žalobu a potvrdil jej
neopodstatnenosť. Mal za to, že žalovaný sa jednoznačne zbavuje majetku, resp. zaťažuje ho, aby
zmaril budúcu exekúciu jeho pohľadávky, ktorú si uplatňuje v súdnom konaní vedenom na Mestskom

súde Bratislava III pod sp. zn. 60Cb/44/2024. Poukazoval na to, že s ním žalovaný nijako nekomunikuje,
neprevzal si jeho výzvu na úhradu ním zaplatenej sumy, a nepristúpil ani k úhrade jeho pohľadávky
napriek tomu, že tá je splatná. Žalobca zdôraznil, že na všetkých nehnuteľnostiach žalovaného vrátane
spoluvlastníckych podielov v súčasnosti viazne záložné právo v prospech záložného veriteľa 365.bank,
a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej aj ako „banka“ alebo
aj ako „365.bank, a.s.“), čo preukazuje nielen existenciu dlhu žalovaného voči banke, ale súčasne aj

znižuje hodnotu predmetných nehnuteľností žalovaného a spoluvlastníckych podielov, ako aj možnosť
úspešnej exekúcie. Mal za to, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko zaťaženie a prevod tohto jediného
majetku - nehnuteľností má za cieľ vylúčiť ho z prípadnej budúcej exekúcie tak, aby z neho žalobca
nedosiahol žiadne uspokojenie.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v rozsudku Mestského
súdu Bratislava III sp. zn. B1-30Cb/177/2016 zo dňa 20.11.2024 bolo ustálené, že „Keďže žalobcovi
právo na odstupné nevzniklo, súd konštatuje nedôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, t. j. plnenie
žalovanej žalobcovi nemalo oporu v hmotnom práve“. Uviedol že rozsudok nenadobudol právoplatnosť,
pretože proti nemu podal žalovaný odvolanie. Dôvodil, že o bezdôvodné obohatenie na strane

žalovaného v tomto konaní by išlo len vtedy, ak by bolo plnené na základe právoplatného rozhodnutia
súdu, ktoré nezodpovedalo skutočným hmotnoprávnym pomerom strán, teda ak by právny dôvod
plnenia nemal oporu v hmotnom práve a poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 09.02.2017 sp. zn. II. ÚS/18/2016. Súd prvej inštancie síce už skonštatoval, že plnenie žalobcu
žalovanému v tomto konaní nemalo oporu v hmotnom práve, avšak toto rozhodnutie ešte nie je

právoplatné. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebola splnená podmienka
nevyhnutná na nariadenie neodkladného patrenia, a to osvedčenie existencie nároku, ktorému sa má
neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, a preto do času, kým nedôjde k právoplatnosti rozsudku
Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-30Cb/177/2016 zo dňa 20.11.2024, považoval návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia za predčasne podaný. Zdôraznil, že neodkladným opatrením

nie je možné poskytnúť ochranu nároku, ktorý ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevznikol (neexistuje). To, že žalobca plnil na základe rozhodnutí súdov, ktoré boli následne
zrušené je fakt, ale bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného nastane až právoplatnosťou rozsudku
MestskéhosúduBratislavaIIIsp.zn.B1-30Cb/177/2016zodňa20.11.2024,vktorombolokonštatované,
že plnenie žalovaného (v tomto konaní žalobcu) žalobcovi (v tomto konaní žalovanému), nemalo oporu

v hmotnom práve.

Súd prvej inštancie ďalej posudzoval splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a
dospel k záveru, že na preukázanie obavy, že exekúcia nároku žalobcu bude ohrozená nestačí skutkový
stav, v ktorom žalovaný odmieta dobrovoľne plniť. Takúto obavu nezakladá ani skutočnosť, že druhá

strana, t. j. žalovaný nekomunikoval, neprevzal si výzvu na plnenie a nevrátil mu ním zaplatenú sumu.
Mal za to, že uvedenú skutočnosť nemožno posúdiť ako snahu žalovaného zbavovať sa jeho jediného
majetku.

Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené snahy žalovaného zbaviť sa ním tvrdeného jediného majetku v podobe

predmetných nehnuteľností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nejde o zbavovanie sa majetku,
ktoré by osvedčovalo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Mal za to, že žalobca neosvedčil také
konanie žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávka žalobcu bude v prípade jej judikovania
nevymožiteľná a je daná obava z budúceho marenia exekúcie. Poukazoval na to, že samotná existencia
dlhu nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom nariadenia

neodkladného opatrenia môžu byť len také osvedčené skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by
prípadný výkon rozhodnutia mohol byť marený, teda také konanie žalovaného, ktorého výsledkom je
zníženie majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia alebo také konanie, ktoré podstatnou mierou
negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Nie akákoľvek dispozícia s majetkom jedôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ale len taká, ktorá vedie k negatívnym zmenám v
majetku žalovaného.

Súd prvej inštancie taktiež cez verejný portál (https://cica.vugk.sk/) preveril stav na žalobcom
označených listoch vlastníctva a zistil, že na všetkých nehnuteľnostiach žalovaného je evidované
záložné právo v prospech 365.bank, a.s. podľa zmluvy č. V-11293/2021 zo dňa 14.01.2022. Zároveň
je pri nehnuteľnostiach evidovaná PLOMBA - VYZNAČENÁ NA ZÁKLADE Z - 2240/2025 (Listina o
zániku záložného práva ...), PLOMBA - VYZNAČENÁ NA ZÁKLADE V - 1973/2025 (Zmluva o zriadení

záložného práva) a PLOMBA - VYZNAČENÁ NA ZÁKLADE V - 2137/2025 (Kúpna zmluva), resp.
PLOMBA - VYZNAČENÁ NA ZÁKLADE V - 1545/2025 (Kúpna zmluva). Súd prvej inštancie uviedol, že
zo zriadenia záložného práva a z predaja nehnuteľností nemožno vyvodiť úmysel žalovaného zbavovať
sa majetku a takáto konštrukcia správania sa žalovaného nie je ničím osvedčená. Súd zdôraznil, že
dispozícia s nehnuteľnosťami je dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia len vtedy, ak negatívne
zmenšuje majetok žalovaného, čo nebolo zo strany žalobcu osvedčené. Nie je uzatvorená darovacia

zmluva a nie je tvrdený a ani osvedčený predaj nehnuteľností pod cenu. Nebolo nijako preukázané, že
žalovaný sa zbavuje majetku. Je úplne bežné, že fyzické osoby predávajú nehnuteľnosti, ktorých kúpa
je financovaná prostredníctvom hypotéky a za tým účelom sú aj zriaďované záložné práva. Mal za to, že
ide len o ničím nepodloženú domnienku žalobcu, že dispozícia s nehnuteľnosťami sa deje v dôsledku
rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-30Cb/177/2016 zo dňa 20.11.2024. Uvedené bez

ďalšieho neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože nie je osvedčené, že by
prípadnývýkonrozhodnutiamoholbyťmarený.SúdprvejinštancieďalejvzhodesuznesenímKrajského
súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/121/2020 zo dňa 29.09.2020 konštatoval, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia musí byť z objektívneho hľadiska presvedčivý, čo rovnako nebolo naplnené,
nakoľko žalobca nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje svojimi obavami a predtuchami, čo

na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje a taktiež, že musí byť splnená aj požiadavka
proporcionality, čo v danom prípade rovnako nebolo osvedčené, keď hodnota nehnuteľností nebola súdu
prvej inštancie známa, a teda nariadením neodkladného opatrenia by mohol vzniknúť nepomer medzi
sumou bezdôvodného obohatenia a hodnotou nehnuteľností dotknutých navrhovaným neodkladným
opatrením.

S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli osvedčené základné skutočnosti
potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. obava, že prípadná exekúcia nároku žalobcu bude
ohrozená a taktiež podaný návrh žalobcu je predčasný. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je
na súde rozhodujúcom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie preto návrh

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s čl. 17 CSP tak, že žalovanému
voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania tak ako mu to umožňuje § 329

ods. 1 veta prvá CSP a žalovanému v konaní žiadne trovy nemohli vzniknúť.

4. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca dňa
22.05.2025 včas odvolanie v celom rozsahu, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhoval, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v ním navrhovanom znení.

Žalobca v odvolaní uviedol, že mu vznikol nárok, ktorého ochrany sa prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia domáhal, keďže rozhodnutia súdov, na základe ktorých plnil, boli zrušené.
Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že až právoplatnosťou rozsudku Mestského súdu Bratislava
III, sp. zn. B1-30Cb/177/2016 zo dňa 22.11.2024 by mu tento nárok vznikol, pretože tento rozsudok

nemá konštitutívne účinky vo vzťahu k jeho nároku, ten vyplýva z hmotného práva. Mal za to, že
okamihom zrušenia rozhodnutí súdov, na základe ktorých nedobrovoľne plnil žalovanému, mu vznikol
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Za nesprávny považoval žalobca aj záver súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia

o neosvedčení obavy z ohrozenia exekúcie a takého konania žalovaného, z ktorého by vyplývalo,
že pohľadávka žalobcu bude v prípade jej judikovania nevymožiteľná. Poukazoval na to, že v čase
podania predmetného odvolania dochádzalo k prevodu vlastníckeho práva ku garáži a zaťažoval sa
záložným právom byt, čo rozhodne nemožno považovať za bežný realitný obchod. Zdôraznil, že tietoúkony prebiehajú naraz a bezprostredne po vydaní rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn.
B1-30Cb/177/2016 zo dňa 20.11.2024. Namietal, že súd prvej inštancie po ňom neprimerane vyžadoval
preukázanie skutočností, ako je úmysel žalovaného vedúci k zbavovaniu sa majetku, čo v tomto štádiu

konania ani nie je možné, nakoľko žalobca nie je účastníkom zmluvných vzťahov a ani katastrálnych
konaní, ktoré na ich základe prebiehajú. Žalobca v tomto smere poukazoval na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2021, sp. zn. 2Cob/32/2021 a mal za to, že osvedčil obavu z ohrozenia
exekúcie, nakoľko žalovaný vykonáva právne aj faktické úkony smerujúce k zbaveniu sa majetku (garáž)
a súčasne zaťaženiu majetku (byt).

Žalobca taktiež namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o neosvedčení proporcionality
neodkladného opatrenia. Poukazoval na to, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú jediný majetok
žalovaného, o ktorom mal vedomosť, a teda nemal voči akému inému majetku žalovaného
žiadať nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že nemal žiadnu možnosť, ako zistiť hodnotu
nehnuteľností, pričom ani súd prvej inštancie netvrdil opak. Namietal, že tak je opakovane zaťažovaný

osvedčením skutočností, ktoré objektívne osvedčiť nemôže, pričom sa opomína účel neodkladného
opatrenia, ktoré slúži ako prostriedok preventívnej ochrany v období časovej tiesne, ako je napríklad
prebiehajúce katastrálne konanie k scudzovacím a zaťažovacím úkonom. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie aj sám mohol nariadiť neodkladné opatrenie len vo vzťahu k bytu alebo len vo vzťahu ku garáži.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 28.06.2025 a navrhol napadnuté uznesenie
potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že už nie je vlastníkom bytu ani
nebytového priestoru (garáže) a s nimi spojených spoluvlastníckych podielov, ktoré sú predmetom
navrhovaného neodkladného opatrenia, preto mu nie je možné uložiť povinnosť zdržať sa nakladania
s nimi.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“),
v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

je vecne správne.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné
a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento
vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané
nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa (žalobcu) o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi
skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že
je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo
navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o
konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má
opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa

podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného
opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať

na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd
teda poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený a teda, že subjektívne právo ani
jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva

a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

20. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 2Obdo/6/2023 zo dňa 31.10.2023 uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.08.2021, č.k.
3Cob/118/2021 - 285 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2018, č.k. 30Cb/177/2016 -

153zrušilavecvrátilMestskémusúduBratislavaIIIna ďalšiekonanie.NásledneMestskýsúdBratislava
III rozsudkom sp. zn. B1-30Cb/177/2016 zo dňa 20.11.2024 zamietol žalobu žalobcu Ing. Radoslava
Rajniaka (v tomto konaní žalovaný) proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (v tomto konaní
žalobca).21. Účelom a zámerom navrhovaného neodkladného opatrenia bola žalobcom tvrdená existencia obavy,
žebudúcaexekúcianímtvrdenejpohľadávkyvcelkovejvýške46905,47euranavydaniebezdôvodného

obohatenia z dôvodu plnenia žalovanému na základe rozhodnutí súdov, ktoré boli zrušené uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/6/2023 zo dňa 31.10.2023, bude ohrozená z
dôvodu, že žalovaný sa zbavuje a zároveň zaťažuje jediný žalobcovi známy majetok - nehnuteľnosti,
aby zmaril budúcu exekúciu jeho pohľadávky. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil nárok, ktorého

neodkladnej ochrany sa domáhal a taktiež neosvedčil obavu, že exekúcia jeho nároku bude ohrozená
a nebolo osvedčené, že neodkladné opatrenie spĺňa požiadavku proporcionality.

22. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.

23. K odvolacej námietke žalobcu, že v konaní osvedčil svoj nárok, ktorému sa má neodkladným

opatrením poskytnúť ochrana, nakoľko rozhodnutia súdov, na základe ktorých žalovanému
nedobrovoľne plnil sumu spolu vo výške 46 905,47 eura boli zrušené uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/6/2023 zo dňa 31.10.2023, odvolací súd uvádza, že nebolo sporným
a z návrhu a listinných dôkazov odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že Okresný súd
Bratislava I rozsudkom zo dňa 25.10.2018 č.k. 30Cb/177/2016 - 153 uložil žalovanému (v tomto konaní

žalobca) povinnosť zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovaný) sumu 27 752,76 eura s príslušenstvom
a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odvolanie žalovaného Krajský súd
v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/118/2021 - 285 zo dňa 31.08.2021 odvolanie odmietol a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Následne Okresný súd Bratislava
I uznesením sp. zn. 30Cb/177/2016 zo dňa 03.12.2021 uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi

trovy konania vo výške 4 341,54 eura. Na základe dovolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 2Obdo/6/2023 zo dňa 31.10.2023 uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 31.08.2021 č.k. 3Cob/118/2021 - 285 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2018
č.k. 30Cb/177/2016 - 153 zrušil a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie. Mestský
súd Bratislava III následne pokračoval v konaní a rozsudkom sp. zn. B1-30Cb/177/2016 zo dňa

20.11.2024 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného
konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Uvedený rozsudok Mestského
súdu Bratislava III v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o predmetnom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nebol právoplatný z dôvodu odvolania podaného zo strany žalovaného.

Pokiaľ žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v podanom odvolaní namietal,
že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 46 905,47 eura mu vznikol už okamihom
zrušenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/177/2016 - 153 zo dňa 25.10.2018 a
uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/118/2021 - 285 zo dňa 31.08.2021 Najvyšším
súdom Slovenskej republiky, odvolací súd poukazuje na to, že zrušený právoplatný rozsudok nemal

konštitutívne účinky a samotné právoplatné rozhodnutie preto nepredstavovalo právny dôvod plnenia,
ale len formu autoritatívnej súdnej ochrany dôsledkov existencie tohto právneho dôvodu. Právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia vznikne až potom, ako sa právoplatne vyrieši otázka, či bola
pohľadávka žalobcu voči žalovanému v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp.
zn. B1-30Cb/177/2016 dôvodná alebo nie, nakoľko pokiaľ by bola dôvodná, plnenie žalobcu by nebolo

možné považovať za bezdôvodné obohatenie (k tomu viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS/18/2016 zo dňa 09.02.2017). Odvolací súd mal za to, že hoci ústavný súd v danom
prípade rozhodoval o sťažnosti sťažovateľov, ktorou namietali porušenie základných práv uznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/259/2015 - 199 zo dňa 30.06.2015, ktorým potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie o prerušení konania a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ním

formulované závery sú plne aplikovateľné aj na predmetný spor o nariadenie neodkladného opatrenia,
a to s poukazom na skutočnosť, že zrušený právoplatný rozsudok nemal konštitutívne účinky, a teda
jeho zrušením nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Preto až rozhodnutím súdu, ktorým bude žaloba žalovaného právoplatne zamietnutá, vnikne
právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko až potom bude zrejmé, že žalovanému

plnil bez právneho dôvodu. Odvolací súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nijakým spôsobom
neprejudikuje prípadné rozhodnutie súdu vo veci samej, ale len s poukazom na skutočnosť, že pri
rozhodovaní o nároku na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie v takom
rozsahu a intenzite, ako pri rozhodovaní vo veci samej konštatuje, že na účely posudzovania dôvodnostinávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca dostatočne neosvedčil existenciu nároku, ktorému mala byť poskytnutá bezodkladná ochrana
vo forme nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

Na podporu vyššie uvedeného záveru odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/17/2009 zo dňa 23.11.2010, v zmysle ktorého „O bezdôvodné
obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia
na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr, v rámci konania o

mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho dovolania), zrušené.
Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré
je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si
hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku, ktorý ho deklaroval,
takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne
nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku“.

Odvolací súd preto posúdil túto odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

24. K odvolacej námietke žalobcu, že v konaní osvedčil obavu z ohrozenia budúcej možnej exekúcie,
odvolací súd uvádza, že samotná existencia dlhu (v danom prípade voči žalovanému nebola osvedčená,

ako odvolací súd konštatoval v bode 23. odôvodnenia tohto rozhodnutia), nemôže byť bez ďalšieho
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to bez osvedčenia takého konania žalovaného, ktoré
by odôvodňovalo obavu zo zmarenia exekúcie.

Obava z ohrozenia exekúcie by bola daná vtedy, ak bez nariadenia navrhovaného neodkladného

opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo
zmarenia výkonu exekúcie musí bezprostredne a reálne hroziť. Zákon ani judikatúra pri vymedzení
obsahu obavy ohrozenia exekúcie nepredpokladajú, že musí ísť výlučne o účelové konanie povinnej
osoby a naviac zamerané na zmarenie alebo sťaženie vymáhania nároku, ktorého ochrana sa
príslušným prostriedkom zabezpečenia sleduje. Môže ísť teda o akékoľvek konanie povinnej osoby

alebo aj o súhrn okolností na jej strane, ktoré vyvolávajú obavu ohrozenia exekúcie, avšak táto obava
musí byť reálna a bezprostredná, teda musí byť naplnená v čase podania návrhu na nariadenie
príslušného neodkladného opatrenia ako aj v čase rozhodovania súdu o ňom a nebezpečenstvo
zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Pôjde napr. o situácie, ak dlžník
(žalovaný) nemá dostatok likvidity, hrozia mu viaceré exekúcie, má voči žalobcovi viacero dlhov, ktoré

nespláca, alebo vo všeobecnosti sa rôznym úmyselným konaním vyhýba plneniu svojich záväzkov,
hrozí mu úpadok a pod. Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie za to, že takéto konanie
žalovaného žalobca neosvedčil, pričom zároveň zdôrazňuje, že ani predaj, resp. prevod predmetných
nehnuteľností na inú osobu bez ďalšieho neosvedčuje zníženie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu, a
to bez osvedčenia, že k prevodu dochádza bez primeranej protihodnoty, nakoľko peňažné prostriedky

získané z predaja nehnuteľností môžu byť použité na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Žalobca
nepredložil súdu prvej inštancie relevantné dôkazy, ktoré by osvedčili potrebu neodkladnej úpravy
pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie a že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom
za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Len predpokladaná, uvažovaná obava
zo strany žalobcu, ktorá nemala premietnutie v dostatočnom osvedčení, ktoré by malo vyvolať obavu

z ohrozenia možnej budúcej exekúcie, nie je naplnením zákonnej podmienky reálne existujúcej obavy,
ktorá môže odôvodňovať splnenie zákonného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia v
navrhovanom znení.

Pokiaľ žalobca v odvolaní na podporu svojej argumentácie poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 2Cob/32/2021 zo dňa 31.03.2021, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd nie
je viazaný rozhodnutiami iných súdov, pokiaľ nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.

Odvolací súd preto posúdil túto odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

25. K odvolacej námietke žalobcu, že záver súdu prvej inštancie ohľadom neosvedčenia proporcionality
navrhovaného neodkladného opatrenia je nesprávny, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci
súd prvej inštancie v bode 16. odôvodnenia napadnutého uznesenia skonštatoval, že neodkladné
opatrenie musí spĺňať aj požiadavku proporcionality, čo v danom prípade nebolo osvedčené, keďhodnota nehnuteľností nebola súdu prvej inštancie známa a nariadením neodkladného opatrenia by
mohol vzniknúť nepomer medzi sumou bezdôvodného obohatenia a hodnotou nehnuteľností dotknutých
neodkladným opatrením.

S uvedeným konštatovaním súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a na zdôraznenie jeho
správnosti dodáva, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí
súd vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v
právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom

osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému zakázal
nakladať s nehnuteľnosťami (bytom, garážou a súvisiacimi spoluvlastníckymi podielmi), čo predstavuje
zásadné obmedzenie práva na pokojné užívanie majetku, preto je nevyhnutné, aby pri posudzovaní
dôvodnosti neodkladného opatrenia bola zohľadnená proporcionalita medzi tvrdenou pohľadávkou
žalobcu a hodnotou nehnuteľností, na ktoré sa má vzťahovať zákaz dispozície žalovaným. Žalobcom

tvrdená pohľadávka voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu vo výške
46 905,47 eura, pričom vo vzťahu k primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia žalobca v
návrhu uviedol, že je podľa jeho názoru daná tým, že nemá vedomosť o inom majetku žalovaného,
pričom na uvedených nehnuteľnostiach zároveň viazne záložné právo v prospech banky. Odvolací
súd s poukazom na uvedené v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že primeranosť

návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k hodnote nehnuteľností - bytu,
nebytového priestoru a súvisiacich spoluvlastníckych podielov nebola v konaní nijako osvedčená,
nakoľko skutočnosť, že žalobcovi nie je známy iný majetok žalovaného, resp. tento bol založený
záložným právom v prospech banky, nijako neosvedčuje proporcionalitu medzi tvrdenou pohľadávkou
žalobcu a hodnotou nehnuteľností žalovaného. Odvolací súd uvádza, že súhlasí s tvrdením odvolateľa,

že pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodné posúdenie žalobcom
v návrhu opísaných skutočností, ktoré osvedčujú splnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie,
pričom osvedčovanie nie je rovnocenné s riadnym dokazovaním v konaní vo veci samej, avšak žalobca
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia primeranosť návrhu vo vzťahu k hodnote nehnuteľností
ani netvrdil a ani nijakým spôsobom neosvedčil. Odvolací súd preto posúdil túto odvolaciu námietku

žalobcu ako nedôvodnú.

26. Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že z výpisu z listov vlastníctva číslo XXXX, číslo
XXXX a číslo XXXX zistil, že vlastníkom nehnuteľností, zákazu nakladania s ktorými sa žalobca v
konaní domáhal voči žalovanému, už nie je žalovaný ale tretie osoby (v čase rozhodovania súdu prvej

inštancie bol vlastníkom nehnuteľností žalovaný). Vzhľadom na uvedené je v danej veci navrhované
nariadenie neodkladného opatrenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích osôb a nie žalovaného/
dlžníka. Odvolací súd však konštatuje, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdom prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), preto sa uvedenou skutočnosťou už nezaoberal.

27. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd zároveň uvádza, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, a preto zaujal stanovisko len k
tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Preto odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

28. Z návrhu ani priložených listinných dôkazov nemal odvolací súd za dostatočne osvedčené základné
skutočnosti, odôvodňujúce nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení, odvolací
súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 CSP a § 380 CSP) dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane v odvolacom konaní priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konaniarozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).