Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123202426
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123202426.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so
sídlom J. Bottu 4, 917 01 Trnava, dieťa rodičov: matka: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G.
XXXX/XX, XXX XX H., zastúpená: JUDr. Marián Geleneky, advokát, so sídlom Garbiarska 20, 064 01

Stará Ľubovňa, a otec: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX B. K. L., zastúpený: Mgr.
Ing. Juraj Trokan, advokát, so sídlom Vajanského 10, 917 01 Trnava, o návrhu matky a otca na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 21.10.2024, č.k. 20P/25/2023-442, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 21.10.2024, č.k. 20P/25/2023-442, oprávnil otca stretávať
sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 11:00 hod. do 17:00 hod. tak, že
miestom odovzdania a prevzatia maloletého pri prvom stretnutí v kalendárnom mesiaci je trvalé bydlisko
otca a počas ostatných stretnutí v príslušnom kalendárnom mesiaci trvalé bydlisko matky. Matke uložil
povinnosť maloletého na styk s otcom pripraviť, po skončení styku ho prevziať v mieste trvalého bydliska

otca v prípade prvého stretnutia v kalendárnom mesiaci, inak v mieste jej trvalého bydliska (výrok I.).
Zmenil rozsudok sp.zn. 21CoP/171/2020-515 zo dňa 03.07.2020 v časti II.A upravujúcej prevzatie a
odovzdanie maloletého (výrok II.). Otca oprávnil v určený čas začatia styku maloletého prevziať v mieste
trvalého bydliska matky a po skončení styku otcovi uložil povinnosť maloletého odovzdať matke v mieste
trvalého bydliska matky (výrok III.). Zmenil rozsudok sp. zn. 21CoP/171/2020-515 zo dňa 03.07.2020 v
časti II.B upravujúcu prevzatie a odovzdanie maloletého (výrok IV.). Návrh matky na zrušenie rozsudku

sp.zn. 21CoP/171/2020-515 zo dňa 03.07.2020 v časti II.B zamietol (výrok V.). Žiadnemu účastníkovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, čoho sa matka a otec vo svojich
návrhoch domáhajú, ich stanoviská a vyjadrenia ako aj ich právnych zástupcov, označil vykonané
dôkazy, vrátane znaleckého dokazovania v konaní sp.zn. 30P/41/2020 (znalecký posudok PhDr.

Mgr. Aleny Bednárovej zo dňa 06.06.2022), čo mu vyplynulo z činnosti kolízneho opatrovníka
a jeho stanovisko, zisťovanie a hodnotenie názoru maloletého, obsah správ akreditovaných subjektov
intervenujúcich v rodine a realizujúcich asistovaný kontakt otca s maloletým, následne uviedol príslušné
zákonné ustanovenia z ktorých bol povinný vychádzať a svoje závery. Zhrnul genézu konania a
konštatoval, že matka zmenila bydlisko maloletého do H. bez súhlasu otca. Konštatoval, existenciu
narušených vzťahov medzi otcom a maloletým už od samého rozchodu rodičov, ktoré mal otec možnosť

vylepšiť ešte pred odsťahovaním sa matky do H., čo potvrdil aj znalecký posudok, ako aj to, že matka
otcovi výchovný priestor primerane otvárala. Konsolidáciu vzájomne narušených vzťahov súd prvejinštancie zabezpečoval aj prostredníctvom nariadenia asistovaného styku. Uviedol, že správanie otca
(privolávanie polície, nahrávanie a pod.) mohlo spôsobiť maloletému nepríjemný zážitok poznačujúci
ich stretnutia, a súčasne konštatoval, že počas konania otec javil záujem o stretnutia s maloletým. Na

základe vydaných neodkladných opatrení vyhodnotil, že kontakt maloletého s otcom v CDR sa vyvíjal
uspokojivo, až kým sa maloletý akoby voči otcovi zaťal. Z výsluchu maloletého mu vyplynulo, že maloletý
styk s otcom odmieta, vysvetľujúc, že otcovi neverí, nemá ho rád, nemá si s ním čo povedať, styk
a povinnosť skypovať sú pre neho záťažou. Dôvodil, že maloletý neuviedol tak závažné dôvody, ktoré by
spochybňovali otca v starostlivosti počas styku a zo správ CDR vyplýva, že otec sa snažil maloletému

priblížiť.

3. Súd prvej inštancie k matkou navrhovanej zmene pôvodného rozhodnutia (rozsudok Krajského
súdu v Prešove č.k. 21CoP/17/2019-515 zo dňa 03.07.2020) konštatoval, že primárny návrh matky
sa týkal len zmeny určenia miesta prevzatia a odovzdania maloletého, ktorý matka neskôr rozšírila.
Uviedol, že zmena bydliska maloletého do H., podstatným spôsobom ovplyvnila zmenu pomerov

maloletého a potrebu jej premietnutia do spôsobu úpravy styku. Tvrdenie otca, že zhoršenie jeho
vzťahov s maloletým je výlučne dôsledkom presťahovania sa matky s maloletým nepovažoval
dokazovaním potvrdené v celom rozsahu, nakoľko narušenie ich vzťahov bolo preukázané už v čase
pred odchodom matky. V konaní nebolo sporné, že otec za maloletým pravidelne chodieva, zúčastňuje
saajasistovanéhostykunariadenéhoneodkladnýmopatrenímč.k.20P/25/2023-191zodňa26.01.2024.

Dôvod presťahovania sa matky do H., do bydliska jej súčasného manžela, považoval za pochopiteľný,
súčasne konštatoval, že pokiaľ tak urobila bez súhlasu otca, konala v rozpore s § 28 ods. 2, § 35
Zákona o rodine, keď presťahovanie dieťaťa 308 km od bydliska otca je podstatnou vecou, o ktorej mali
rozhodovať obaja rodičia. Uviedol, že túto skutočnosť pri svojom rozhodnutí zohľadňoval, vychádzajúc
zo zmenených pomerov od posledného rozhodnutia súdu o úprave styku, berúc do úvahy frekvenciu

stretávania otca s maloletým v poslednom období a nezáujem maloletého o otca. Na základe uvedeného
skrátil sobotňajší styk o 2 hodiny, s čím obaja rodičia súhlasili, pričom určené hodiny sú primerané
aj z hľadiska dochádzania maloletého do miesta bydliska otca, alebo dochádzania otca do miesta
bydliska matky. Uviedol, že v zásade ponechal úpravu styku podľa pôvodného rozsudku, reflektujúc
len zmenu bydliska a rešpektujúc časový priestor na dochádzanie. Miesto prevzatia a odovzdania

maloletého určil aj v mieste trvalého bydliska otca (každé prvé stretnutie v kalendárnom mesiaci) a
neakceptoval požiadavku matky na realizáciu styku výhradne v mieste jej bydliska, dôvodiac, že by tak
odobril jej protiprávne správanie a poprel rodičovské práva otca, ktorému by bolo znemožnené stretávať
sa s maloletým v jeho domácom prostredí. Mal za to, že nemožno od otca spravodlivo požadovať, aby
dôsledky rozhodnutia matky znášal sám. Okolnosti súvisiace s takouto zmenou úpravy styku (ďalšie

dieťa matky, cestovanie, maloletým odmietaný styk a pod.) nepovažoval za rozhodujúce. Vo výroku III.
rozhodol, že v prípade uskutočnenia styku v zmysle bodu II.B rozsudku, bude miestom odovzdania a
prevzatia maloletého miesto bydliska matky, čiastočne zohľadniac jej situáciu. Uviedol, že nebolo možné
rozhodnúť inak, nakoľko sa styk podľa II.B. rozsudku ešte neuskutočnil. Zistiac zásadnú zmenu pomerov
výrokmi II. a IV. zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2020-515 zo dňa 03.07.2020

v časti II.A a v časti II.B v časti upravujúcej miesto prevzatia a odovzdania maloletého. Výrokom V.
návrh matky na zrušenie bodu II.B rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2020-515 zo dňa
03.07.2020 zamietol, keď zrušenie celého bodu II.B nepovažoval za dôvodné pre nerealizovanie tejto
úpravy doposiaľ. Na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania nevidel dôvod (§ 237 ods. 2 CSP),
keď sa vzťahy stále nachádzajú v bode II.A tohto rozsudku a zmena rozsahu styku ku ktorému pristúpil

nevyžadovala odborné posúdenie. Mal za to, že zmena alebo zrušenie bodu II.B rozsudku Krajského
súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2020-515 zo dňa 03.07.2020 prichádza do úvahy až po uskutoční
6 riadnych stykov otca s maloletým, a po zistení dôvodov na zmenu bodu II.B. Rozhodnutie právne
zdôvodnil čl. 5, § 25 ods. 1, 2, § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“),
čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu podľa § 365 písm. e) a f) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a podľa § 62 ods. 1 CMP, navrhujúc ho zmeniť a miestom odovzdávania/

prevzatia maloletého určiť miesto jej trvalého bydliska. Napadnutý rozsudok považovala za nezákonný
a nesprávny. Bola názoru, že súd vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu konania mal vykonať
nové znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých a detí aj za
spolupráce so znalcom z odboru psychiatria, resp. doplniť pôvodné. Súd k takému dôkazu nepristúpil anipozistenívývojavzťahovmedziotcomamaloletým,najmäspoukazomnasprávanieotcapočaskonania
a realizácie stykov, priebehu a výsledkov nariadených výchovných opatrení (v CDR, TENENET o.z.,
CPPR Trnava). Tiež zamietol vykonať výsluch znalkyne PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej, ktorá vypracovala

znalecký posudok a pozná vývoj situácie. Bola názoru, že otec neberie do úvahy názor maloletého, a
nejde mu o jeho skutočný záujem. Nútené uskutočňovanie styku za prítomností orgánov štátnej správy
nie je správnou cestou ako obnoviť ich vzťah, naopak, maloletý sa voči otcovi zatvrdzuje. Otec mal viac
možnosti na obnovenie styku a to už v roku 2021, ktoré mu poskytovala, nariadené výchovné opatrenia
nemal otec záujem rešpektovať, maril ich účel a cieľ. Napriek jej snahe, alebo snahe súdu nedošlo

k jeho zblíženiu s maloletým, poukazujúc na opakované a nemenné vyjadrenia maloletého v jeho veku
12 rokov. Poukázala na závery znaleckého posudku, že maloletý má k otcovi negatívny vzťah, neverí
mu, cíti voči nemu hnev a strach, pričom maloletý nie je z jej strany voči otcovi negatívne ovplyvňovaný.
Namietala nesprávne závery súdu, ktorý odôvodnil odovzdávanie maloletého v mieste bydliska otca,
lebo tam ako rodina v minulosti spoločne žili. Zdôraznila, že po uzatvorení manželstva v B. K. L. nikdy
nebývali, ale bývali v jej rodičovskom dome v I., odkiaľ sa otec do B. K. L. presťahoval. Poprela, že

by sa s maloletým do H. odsťahovala aby mu znemožnila styk s maloletým. Otca emailom o tomto
kroku informovala, k čomu sa otec doposiaľ nevyjadril, nevyjadril ani nesúhlas, neinicioval právne kroky
k rehabilitácií jeho vzťahu s maloletým. Nesúhlasila preto s konštatovaním súdu, že by sa dopustila
protiprávneho konania. Súd určil miesto odovzdávania/preberania na adrese J. XX, B. K. L., pričom
z dokazovania vyplýva, že otec na uvedenej adrese už nebýva (býva v okolí G.). Súd sám uvádza

negatívny postoj maloletého k otcovi, ktorého núti cestovať do B. K. L., čo môže daný stav iba prehĺbiť.
Zdôraznila, že je na rodičovskej dovolenke s dvojročným dieťaťom, poukazujúc na neprimeranú záťaž
u oboch detí spôsobenú celodenným cestovaním v určený deň už od 06:00 hod. rána.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie

otec, navrhujúc rozhodnutie zmeniť tak, že v prípade uskutočnenia styku v zmysle bodu II.B rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020, bude miestom odovzdania
a prevzatia maloletého miesto jeho trvalého bydliska. Neupraviť výrok II.B rozsudku z dôvodu, že sa
styk podľa neho ešte neuskutočnil, nezaložilo súdu právo zmariť aj ďalšie možné stretnutia, ku ktorým
by na podklade ustálených zmien vo výroku II.A mohlo dôjsť. Napadnutým rozsudkom nedošlo k zmene

pôvodnej úpravy styku počas školských prázdnin. Vzhľadom na uvedené žiadal o zosúladenie právneho
stavu podľa výroku II.A aj vo výroku II.B, tak, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého je miesto
jehotrvaléhobydliska.Zdôraznil,žepretrhnutiejehoväzbysmaloletýmzapríčinilamatkapresťahovaním
sasmaloletýmdoH.bezjehosúhlasu.Záveromuviedol,žeadresajehotrvaléhopobytujeJ.XX,B.K.L..

6. Kolízny opatrovník navrhol odvolaniu matky vyhovieť. Za nevyhnutné považoval vykonať doplňujúce
znalecké dokazovanie, keďže znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2022, maloletý je starší a
nadobudol nové skúsenosti s priebehom kontaktu s otcom. Poukázal na vyjadrenia maloletého (s otcom
sa stretávať nechce kvôli jeho správaniu, komunikácii, nemá k nemu vzťah, prekáža mu neustále
vypočúvanie, musí s ním nasilu telefonovať, otec stále tvrdí, že všetko dá na súd, podá trestné

oznámenie a pod., nevie kde otec býva, B. K. L. nepozná, nikoho tam nemá, cesta trvá 5 hodín, keby bol
prinútený ísť k otcovi, utiekol by). Mal zato, že otec nedisponuje dostatočnými rodičovskými zručnosťami
a v situácii, keď ho maloletý odmieta, je potrebné pracovať na obnovení ich vzťahu nenásilnou formou.
Komunikáciu otca s maloletým o súdoch a trestných oznámeniach považoval za nevhodnú a ako
dôvodnú videl obavu maloletého z neznámeho prostredia v B. K. L., kde má otec iba formálny trvalý

pobyt.Zareálnupovažovalhrozbuútekumaloletéhoodotca(podobnásituáciasaužstalavH.amaloletý
útek volil ako spôsob ochrany pred psychickým stresom). Bezpečnosť a integrita dieťaťa musia byť
posúdené v danom čase, pri vyhodnotení zraniteľnosti maloletého.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na právnej a skutkovej argumentácií uvedenej v odvolaní,

takisto ako aj v písomnom podaní zo dňa 16.01.2025, 26.01.2024 a 02.01.2025. Nesúhlasil s tvrdením
matky, že by maril výchovné opatrenia a poukázal na cestovanie maloletého za starou matkou do I., čím
podporil svoju argumentáciu k určeniu miesta odovzdávania maloletého.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na právnej a skutkovej argumentácií uvedenej v odvolaní,

takisto ako aj v písomnom podaní zo dňa 08.01.2025 k vyjadreniu otca. Namietala otcove tvrdenie, že
ona je príčinou rozvratu jeho vzťahu s maloletým. K tvrdeniu otca, o návštevách maloletého starej mamy
v I., poukázala na to, že ide o pôvodné bydlisko maloletého, okrem jeho blízkeho vzťahu k starej mame.9. Otec podaním zo dňa 09.01.2025 vo vyjadrení k stanovisku kolízneho opatrovníka, zotrval na svojich
tvrdeniach a zdôraznil svoj záujem o výkon rodičovských práv a povinností a snahe udržať si kontakt
s maloletým, ktorý mu bol zamedzovaný.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 65, §
66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 CMP, § 378 ods. 1 CSP a dospel
k nasledujúcim záverom.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
aopriznaní,obmedzeníalebopozbavenírodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

16. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

17. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.“

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná
nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Z ust. § 121 CMP vyplýva, že
rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení
alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo
zrušiťajbeznávrhu,aksazmeniapomery.Predpokladomnazmenuprávoplatnéhorozhodnutiaozmene
úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom je zmena pomerov, ktorá vychádza zo zistenia skutočného

stavuaktuálnehovčaserozhodovania. Prirozhodovaníozmeneúpravystykupretomusísúdvyhodnotiť
komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, porovnať
okolnosti dôležité pre zmenu úpravy styku v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to
na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov jetreba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu rozsahu a spôsobu realizácie
styku, vyhodnotením doposiaľ realizovaného styku, vzájomných vzťahov medzi rodičom a dieťaťom
sprihliadnutímnanázordieťaťavkontextevyhodnoteniajehorelevanciespoukazomnavekarozumovú

vyspelosť dieťaťa. Súčasne dopĺňa, že v konaní o veciach maloletých, sa súd spravuje vyšetrovacou
zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho
povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36
CMP). V konaniach ktoré možno začať aj bez návrhu, nie je súd návrhom viazaný (čo je tento prípad).

21. V nadväznosti na uvedené ďalej zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania,
je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z
aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov
konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý

proces,akoajpojmuprávnehoštátu,povinnosťsúdovsvojerozhodnutiariadneodôvodniť,sodkazomna
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane.
Nepreskúmateľnérozhodnutienedávadostatočnézárukypreto,ženebolovydanévdôsledkuľubovôlea
spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu,

z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v
prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na
ustanovenie § 2 ods. 1 CMP) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto
rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola
jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný

tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp.
tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na
spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

22. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že naposledy o styku otca s maloletým bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu stará Ľubovňa č.k. 4P/140/2017-445 zo dňa 15.04.2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020, ktorým bolo
okrem iného manželstvo rodičov rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode zverený do osobnej
starostlivosti matky a styk otca s maloletým bol upravený (II.A) počnúc mesiacom júl 2020 v každom

párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod., s tým, že miestom prevzatia
maloletého je miesto bydliska matky a miestom odovzdania maloletého je miesto trvalého bydliska otca,
matka je povinná maloletého na styk pripraviť a po skončení styku prevziať v mieste trvalého bydliska
otca, (II.B) v prípade splnenia podmienky šiestich reálne uskutočnených stykov podľa výroku II.A každý
párny kalendárny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele 17.00 hod., počnúc kalendárnym rokom 2021

počas letných prázdnin od 01.07. 09.00 hod. do 15.07. 19.00 hod. a od 01.08. 09.00 hod. do 15.08.
19.00 hod, počas zimných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 27.12 09.00 hod. do 02.01.
16.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 24.12 09.00 hod. do 26.12. 10.00 hod., počas
veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od Veľkonočného Piatka 09.00 hod. do
Veľkonočnej soboty 19.00 hod, a v každom nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele 09.00

hod. do Veľkonočného pondelka 17.00 hod. tak, že miesto prevzatia a odovzdania maloletého je miesto
bydliska matky, súčasne bol upravený kontakt otca s maloletým prostredníctvom telekomunikačných
prostriedkov.

23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky doručenom súdu dňa

07.08.2022, ktorým sa domáhala zmeny pôvodného rozsudku v časti úpravy styku otca s maloletým čo
do miesta odovzdávania a preberania maloletého a tiež jeho rozsahu, ako aj o návrhu otca doručenom
súdu 23.07.2024, ktorým sa otec domáhal zmeny pôvodného rozsudku v časti určenia miesta
odovzdávania a preberania maloletého. Odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, nie je možné pre nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia v smere posudzovania

a vyhodnocovania skutočností právne a skutkovo podstatných pre rozhodnutie podľa § 26 Zákona
orodine,odvolacienámietkyrodičovvovzťahukprijatýmskutkovýmzáveromaichprávnemuposúdeniu
vyhodnotiť.24. Úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom na návrhy rodičov na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému (zmena rozsahu styku a zmena miesta odovzdávania a prevzatia
maloletého), bolo vykonaním potrebného dokazovania ustáliť kvalifikovanú existenciu zmeny pomerov

pre svoje rozhodnutie a túto vyhodnotiť v kontexte posúdenia záujmu maloletého dieťaťa. To znamená
porovnať stav existujúci v čase poslednej úpravy styku v roku 2020, so stavom existujúcim v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie t.j. po uplynutí obdobia 4 rokov. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie porovnanie zmeny pomerov jednoznačne nevyplýva. Odvolací súd prisvedčuje
odvolaciemu dôvodu matky podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), pričom uvedené pochybenie súdu malo za
následoknesprávnerozhodnutievovecivcelosti.Súdprevejinštancienevzaldoúvahyvšetkypodstatné
skutočnosti, dôsledkom čoho je logický rozpor v hodnotení poznatkov, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. V prvom rade nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné vidieť v tom,
že po vykonanom dokazovaní, nepristúpil k vyhodnoteniu, či skutkové okolnosti zistené vykonaným
dokazovaním neodôvodňujú komplexnú zmenu úpravy styku otca s maloletým upraveným rozsudkom

Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/140/2017-445 zo dňa 15.04.2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020. Súd prvej inštancie vykonával
dokazovanie vo vzťahu k posudzovanému predmetu konania, výsledky vykonaného dokazovania však
premietol iba do zmeny II.A. pôvodného rozsudku, obmedzením styku (zúžením vymedzeného času
o dve hodiny), avšak nelogicky závery vykonaného dokazovania nepremietol do celkovej zmeny už

upraveného styku. Pokiaľ dospel k záveru, že styk maloletého s otcom vzhľadom na aktuálne zistený
skutočný stav vyžaduje časové zúženie styku, počas každého párneho kalendárneho týždňa v sobotu
(bez ohľadu či dôvodom je nutnosť cestovania), a súčasne odmietol prehodnotiť ostatný rozsah úpravy
styku v bode II.B. pôvodného rozsudku, závery jeho rozhodnutia nie sú udržateľné. Za stavu, kedy
súd prvej inštancie zistil závažné skutkové okolnosti vyplývajúce mu z vykonaného dokazovania a

týkajúce sa primárne vzťahu otca a maloletého zisteného nielen z vyjadrení rodičov, názoru maloletého,
zo znaleckého posudku (odporúčania znalkyne pri realizovaní styku otca s maloletým), a správ
poskytnutých z akreditovaných subjektov, bol povinný tieto vyhodnotiť komplexne a to aj vo vzťahu
k bodu II.B pôvodného rozsudku, teda vo vzťahu k celovíkendovej úprave styku a styku počas
školských prázdnin a sviatkov. Absolútne neobstojí záver súdu prvej inštancie, že k posúdeniu zmeny

pomerov vo vzťahu k bodu II.B. pôvodného rozsudku ani nepristúpil, pretože sa nerealizovalo 6 stykov
podľa II.A. pôvodného rozsudku. Z rozhodnutia súdu tiež vôbec nevyplýva, že by vykonal porovnanie
pomerov na základe zistených skutkových okolností v čase pôvodného rozhodnutia o styku a to
zpripojenéhopríslušnéhospisovéhomateriáluOkresnéhosúduStaráĽubovňaa rozsudkomOkresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/140/2017-445 zo dňa 15.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020, (ktorý ani nie je obsahom aktuálneho
spisového materiálu, súd ho ani v odôvodnení rozhodnutia nikde neuvádza a jeho dôvody vzťahujúce
sa k upravenému styku nekonkretizuje). Z rozhodnutia súdu vôbec nevyplýva hodnotenie vykonaných
dôkazov a aký skutkový a skutočný stav bol nimi preukázaný. Nie je zrejmé, ako vyhodnotil závery
znaleckého posudku a súčasne, vzhľadom na uplynutie času od jeho vyhotovenia, či súdom nariadený

asistovaný styk priniesol výsledky, resp. ako vyhodnotil správy a závery jednotlivých akreditovaných
subjektov intervenujúcich v rodine v nadväznosti na prijatie rozhodnutia o zmene úpravy styku v záujme
maloletého. Teda či nastal želateľný posun za obdobie od vykonania odborného posúdenia ku dňu
rozhodnutia súdu. Nekonzistentné a v celosti rozporné je rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď sa v ňom
na jednej strane odvoláva na zmenu pomerov (ktorú súčasne vôbec nepomenúva, poukazuje iba na

zmenu bydliska matky) avšak v zásade nepristupuje k posúdeniu celej úpravy styku určenej pôvodným
rozsudkom, ktorá na seba nadväzuje. Je úplne odporujúci logike záver súdu, pri nerealizovanom
styku otca s maloletým, za stavu, kedy vzťah otca a maloletého vykazuje známky vážneho narušenia
a maloletý styk s otcom odmieta, a tento ako reálny a možný súd aktuálne vidí iba v rozmedzí 6
hodín každý párny kalendárny týždeň v sobotu, že zmena bodu II.B. pôvodného rozsudku prichádza do

úvahy až po realizovaní 6 týchto stykov. Takáto úvaha predpokladá zmenu pomerov v budúcnosti, na
základe skutkových okolností, ktoré by iba mohli nastať, avšak nemôžu byť súdu nielen známe ale ani
dokazovaním potvrdené.

25. Odvolací súd zastáva názor, že pri úprave styku je potrebné vychádzať zo skutočného stavu

zisteného vykonaným dokazovaním v čase rozhodnutia súdu a jeho zmena prípadne rozšírenie (alebo aj
zúženie) je možné dosiahnuť až novým rozhodnutím súdu po preukázaní zmeny pomerov. Rozhodnutie
ostykuvniekoľkýchúplneodlišnýchrozsahochalebospôsobochjehovýkonujepotomzaloženénainom
(iba predpokladanom) skutkovom základe, kedy súd zrejme zohľadňuje domnelé skutkové okolnostidôvodnéprerozhodnutieonáslednejzmene(rozšírení)styku,idetedaopredpokladanúzmenupomerov
ktorá by mala (mohla) nastať v budúcnosti a na ktorú súd v takomto rozhodnutí viaže ďalšie rozšírenie
rozsahu styku. Inak povedané, ak súd o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom nerozhodne na

základe aktuálne zisteného skutočného stavu v čase vyhlásenia rozsudku, ale styk upraví do budúcna
v horizonte niekoľkých mesiacov, alebo rokov, prípadne ho viaže na splnenie podmienky (dosiahnutie
veku dieťaťa, prítomnosť matky, uskutočnenie styku v inom rozsahu a pod.) jeho postup a rozhodnutie
nezodpovedá zákonným podmienkam § 217 ods. 1 CSP, § 35 CMP.

26. Ďalej z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, ako súd prvej inštancie posúdil
zmenu pomerov vo vzťahu k zmene určenia miesta prevzatia a odovzdania maloletého, poukazujúc
iba na okolnosť, že matka sa bez súhlasu otca presťahovala s maloletým do H., pričom rozdielne
miesto odovzdávania a preberania maloletého bolo upravené už v pôvodnom rozhodnutí o úprave
styku rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/140/2017-445 zo dňa 15.04.2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020, ktorý reflektoval

na rozdielne bydliská rodičov. Súd prvej inštancie však dôvody takto určeného miesta prevzatia
a odovzdania maloletého podľa pôvodného rozsudku v nadväznosti na zmenu pomerov v čase jeho
rozhodnutia nevyhodnocoval, ani sa tým dostatočne nezaoberal (dôvody takejto úpravy v pôvodnom
rozsudku, vzdialenosť bydlísk rodičov pred odchodom matky do H. a pod.). Odvolací súd síce rozumie
argumentu súdu prvej inštancie, ktorý pri určení miesta prevzatia a odovzdania (pri prvom stretnutí

v mesiaci) dôvodí tým, že by otec výlučne nemal znášať finančné a iné dôsledky presťahovania sa
matky do H. (v júli 2020) a teda zaväzuje matku zabezpečiť príchod maloletého na styk do B. K. L.,
avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, či súd prvej inštancie dôsledne zvážil všetky aspekty tohto svojho
rozhodnutia a vyhodnotil ich v kontexte záujmu maloletého dieťaťa ako prvoradého kritéria. Treba
zdôrazniť, že styk súd upravil v rozsahu 6 hodín v príslušnú sobotu (od 11.00 hod. do 17.00 hod.),

čo prakticky od maloletého dieťaťa vyžaduje v jeden deň podstúpiť 5 hodinovú cestu (zrejme vlakom)
tam aj späť, a jeho návrat domov v neskorých nočných hodinách. Pokiaľ súd prvej inštancie hovorí
o tom, že otec má právo tráviť čas s maloletým v domácom prostredí otca, zo záverov súdu nie je
zrejmé, kde má otec „domáce prostredie“, t.j. kde je jeho reálne bydlisko. Podľa názoru odvolacieho
súdu ani v tomto bode súd prvej inštancie nebol dôsledný pri vyhodnocovaní záujmu maloletého na

takto určenom mieste prevzatia a odovzdania, nehovoriac o tom, že názor maloletého a jeho vyjadrenia
kmiestutrvaléhopobytuotca(kdesúdvýkonstykuurčil),neposudzovalvôbec.Odvolacísúddávataktiež
súdu prvej inštancie do pozornosti potrebu rozlišovať pojmy „trvalý pobyt“ (administratívna evidencia
obyvateľov) a bydlisko, teda skutočné miesto, kde sa osoba zdržuje a kde má svoje „domáce prostredie“.
Tento rozpor v tvrdení účastníkov súd prvej inštancie neodstraňoval, a rozhodol bez toho, aby mal

preukázané, či má otec v B. K. L. bydlisko, teda vytvorené „domáce prostredie“, v ktorom otcovi umožnil
s maloletým tráviť čas a na ktoré súd odkazuje. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie teda vyplýva, že
nepriamo uložil maloletému dieťaťu povinnosť v jeden deň cestovať (tam a späť spolu cca 10 hodín)
na styk za otcom do B. K. L. (určený v rozsahu 6 hodín), kde má otec zrejme formálne evidovaný
trvalý pobyt, bez vyhodnotenia, aký vzťah k určenému miestu realizácie styku má maloletý, či sa v B.

K. L. s otcom stretával, trávil tam čas a je v jeho záujme styk s otcom realizovať aj takto určeným
spôsobom. Ako prevažuje potreba takto určeného miesta styku nad určitou fyzickou a psychickou
záťažou maloletého v dôsledku nutnosti jeho jednodňového cestovania za otcom. Nad rámec dodáva, že
zo súdnej praxe vyplýva, že miesto odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa sa upravuje zvyčajne
v mieste bydliska toho ktorého rodiča, pokiaľ z iných závažných a individuálnych dôvodov nie je potrebné

toto určiť v mieste trvalého pobytu toho ktorého rodiča.

27. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej dostatočne nevyplýva, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil
pri hodnotení relevancie zisťovaného názoru maloletého a ako ustálil vyjadrovaný názor maloletého
k realizácii styku s otcom a celkový jeho vzťah k otcovi v čase svojho rozhodnutia a to aj vo vzťahu k iným

vykonaným dôkazom. Nie je zrejmé či v celosti na vyjadrený názor maloletého neprihliadal (nemohol
prihliadať) a prečo.

28. Pokiaľ ide o matkou a kolíznym opatrovníkom namietané zamietnutie návrhu na vykonanie ďalšieho
znaleckého dokazovania vzhľadom na odstup času, odvolací súd vzhľadom na vykonané dôkazy súdom

prvej inštancie zastáva názor, že skutočný stav veci v čase rozhodnutia súdu bolo možné ustáliť
z už vykonaného dokazovania, pri osobitnom vyhodnotení názoru maloletého a záverov výchovného
opatrenia či spôsobu a priebehu styku otca s maloletým, pri vyhodnotení kvality rodičovských
kompetencií rodičov a kvality vzájomných vzťahov medzi otcom a maloletým a dôvodov ich narušenia.Uvedené však nevylučuje možnosť nariadenia znaleckého dokazovania v ďalšom konaní, ak súdu prvej
inštancie z vykonaného dokazovania v novom konaní vyplynie dôvodnosť potreby posúdenia odbornej
otázky a ak to bude potrebné pre zistenie skutočného stavu veci.

29. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť aj formálnu nepresnosť výroku, z ktorého nevyplýva
presné označenie rozsudku ku ktorého zmene pristúpil (rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa
č.k. 4P/140/2017-445 zo dňa 15.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020), vo výroku II. zmenil rozsudok v mieste prevzatia

aodovzdaniaalenievjehorozsahu,hocioňomrozhodol,rovnaképochybeniesatýkaajvýrokovIII.aIV.
rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku k výroku III. (ods. 40 odôvodnenia rozsudku) pritom nie je zrejmé
o akú zmenu ide, keď pôvodný rozsudok v ods. II.B. upravuje miesto prevzatia a odovzdania maloletého
miesto bydliska matky a súd prvej inštancie vo výroku III. napadnutého rozsudku ho určuje v mieste
trvalého bydliska matky.

30. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/,
c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou
prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky na ktoré odvolací súd
poukázalvods.23.–29.tohtorozhodnutia,podoplnenídokazovaniapotrebnéhonazistenieskutočného
stavu (§ 35 CMP). Odstráni vyššie uvedené pochybenia a vyhodnotí aktuálny skutočný stav, teda

podstatné skutkové okolnosti pre posúdenie zmeny rozsahu styku a miesta prevzatia a odovzdávania
maloletého. Bude vyhodnocovať rodičovské zručnosti otca a matky vo vzťahu k možnostiam úpravy
styku, spôsob a dôvody doposiaľ realizovaného styku otca s maloletým, postoj a názor maloletého
k otázkam viažucich sa na predmet konania, výsledky súdom nariadeného výchovného opatrenia, resp.
aj závery a priebeh z asistovaného styku otca s maloletým v akreditovanom zariadení, zabezpečí

opätovné zisťovanie názoru maloletého a tento riadne vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu vyhodnotí a to
aj vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom. Potrebu udržiavania a budovania vzájomného vzťahu
maloletého aj s rodičom s ktorým nežije v spoločnej domácnosti v kontexte s novou úpravou styku
posúdi v nadväznosti na vek maloletého, existenciu jeho vzťahových väzieb k rodičom a dopad na
stabilitu jeho výchovného prostredia a jeho celkový psychický stav a prežívanie. Opätovne rozhodne

o návrhoch rodičov na zmenu rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/140/2017-445 zo
dňa 15.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019–515 zo dňa
25.06.2020, a zmenu styku skutkovo a právne posúdi (a to aj bez ohľadu na návrh, ktorým v nie je
viazaný) vo vzťahu k pôvodnej úprave styku ako celku (t.j. prehodnotí dôvodnosť pôvodne upraveného
styku počas bežného pracovného kalendárne týždňa a počas školských prázdnin a sviatkov) tak, aby

rozsah styku zodpovedal výsledkom dokazovania v čase nového rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodní
v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. je v ňom povinný uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhov rodičov, riadne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa
zmeny úpravy styku, existenciu zmeny pomerov pri porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného

rozhodnutia súdu, v nadväznosti na aktuálne zistené skutkové okolnosti dôvodné pre posúdenie novej
úpravy styku otca s maloletým, pri zohľadnení prípadných ďalších podstatných zmien, ku ktorým došlo
v priebehu odvolacieho konania, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod
prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

31. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

32. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).