Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/332/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203702
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8516203702.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávnených: 1/ mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXX/X, XXX XX D., 2/ mal. E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpených
zákonnou zástupkyňou F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., proti povinnému:
E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX H., o vymoženie dlžného a bežného výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. P r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, Exekútorský úrad Košice,
so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice, vo výške 53,55 eur a u k l a d á učtárni tunajšieho
súdu, aby z titulu náhrady trov exekúcie uhradila súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov sumu

53,55 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Okresný súd Stará Ľubovňa n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 3.10.2016 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a to na základe návrhu zákonného zástupcu oprávnených na vykonanie exekúcie zo dňa

13.9.2016 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 26.9.2016 a exekučného titulu - rozsudku č. k.
23P/244/2015-136 zo dňa 29.6.2016, právoplatného a vykonateľného dňa 3.8.2016, ktorý vydal Okresný
súd Košice II. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 7.12.2016 poverenie pod
číslom 5710 042216.

2. Dňa 10.2.2025 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinného. Na
základe vykonaných lustrácii zistil, že povinný je nezamestnaný, poberá invalidný dôchodok vo výške
199,60 eur, ktorá nepodlieha exekúcii, od 5.1.2021 je vedený ako bezdomovec v obci Ľubotín, nie je
vlastníkom bankových účtov, nehnuteľnosti ani motorového vozidla. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie
vo výške 55,56 eur v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného do 31.3.2017).

3. Súd výzvou zo dňa 7.4.2025 vyzval zákonnú zástupkyňu maloletých oprávnených na vyjadrenie
k podanému návrhu na zastavenie. Zásielka sa súdu vrátila s odôvodnením poštového doručovateľa, že
adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Zákonná zástupkyňa mal. oprávnených sa k podnetu
súdneho exekútora nevyjadrila ani v poskytnutej lehote na základe opakovanej výzvy súdu zo dňa
20.5.2025, ktorá jej bola doručená dňa 23.5.2025, a svoje vyjadrenie súdu nedoručila ani ku dňu
vyhotoveniatohtouznesenia.Nazákladeuvedenéhosúdkonštatuje,žezákonnázástupkyňamaloletých

oprávnených mala možnosť oboznámiť sa s návrhom na zastavenie exekúcie a vyjadriť sa k nemu, teda
vyjadriť prípadný nesúhlas so zastavením exekúcie, túto možnosť však nevyužila.4. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných

konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(ďalej len „opätovný návrh“).

5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred

1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná
doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a)

nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.

8. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, s prihliadnutím na príslušné
ustanovenia ZoUNEK, súd konštatuje, že k zastaveniu starej exekúcie zo zákona nedošlo, napriek
uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a to

vzhľadom na absolútnu výnimku uvedenú v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK.

9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017, súd exekúciu zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

12. Súd mal z exekučného spisu sp. zn. EX1732/2016 za preukázané, že súdny exekútor v rámci výkonu
exekúcie úkonmi exekučnej činnosti opakovane zisťoval príjmové a majetkové pomery povinného,

pričom nezistil žiaden zexekvovateľný hnuteľný či nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného, ktorý by
postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, nemá vedené
účty v žiadnej z preverovaných bánk, nie je ani zamestnaný, nepoberá nemocenské dávky ani podporu
v nezamestnanosti a nevykonáva ani podnikateľskú činnosť.

13. Keďže na základe zistení súdneho exekútora povinný nedisponuje majetkom postačujúcim ani na
úhradu trov exekúcie a súd nemá preukázané v tomto smere žiadne odlišné skutočnosti, súd exekúciu
zastavil podľa vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017.

14. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní patrí súdnemu exekútorovi, ktorému

je zverený nútený výkon rozhodnutia, to však musí spočívať na objektívnych zisteniach a relevantných
dôkazoch. Vychádzajúc z obsahu predloženého exekútorského spisu a po overení nemajetnosti
povinného činnosťou súdu prostredníctvom dostupných lustrácií, nemal súd žiadnu pochybnosť
o existencii dôvodu na zastavenie predmetnej exekúcie, vzhliadajúc pritom účel ust. § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, keďže povinný nedisponuje majetkom

postačujúcim ani na úhradu trov exekúcie, má evidovaný pobyt bezdomovca, je nezamestnaný a jeho
jediný príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške 199,60 eur. O nemajetnosti povinného svedčí
aj skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/279/2021 zo dňa 3.12.2021 bol
na majetok povinného vyhlásený konkurz, ktorý bol následne zverejnením oznámenia v Obchodnom
vestníku dňa 28.1.2022 v zmysle ust. § 167v ods. 1 zákona č. 7/2008 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. V danom prípade súd považuje
ďalšie vedenie exekúcie trvajúcej od doručenia poverenia súdnemu exekútorovi (14.12.2016) už viac
ako 8 rokov, za nehospodárne, neúčelné a neefektívne. Opodstatnenosť zastavenia exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného pretrvávajúcej počas celého vedenia exekučného konania, od jeho začatia dočasu rozhodovania o zastavení exekúcie, úzko súvisí aj s elimináciou vedenia takých exekúcií, ktorých
ďalším výkonom by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.

15. V rámci vykonávania exekúcie je vecou súdneho exekútora, aby posúdil a objektívne zhodnotil
majetkové pomery povinného, ako aj určil vhodný spôsob výkonu exekúcie (§ 63, § 64, § 65 EP
v znení účinnom do 31.3.2017). Ak v priebehu exekúcie nastanú také okolnosti, ktoré zakladajú
dôvod pre zastavenie exekúcie, exekútor je povinný vec predložiť súdu. Nemajetnosť povinného je
špecifickým prípadom, keďže jej vznik sa nedá presne datovať, avšak ak takýto stav trvá, možno sa

domnievať, že je relevantným dôvodom pre zastavenie exekúcie, pričom je nevyhnutné nemajetnosť
posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a skutočnosť, že majetkové pomery povinného
sa skúmajú v čase vedenia exekúcie. Predpoklad možnej budúcej majetnosti povinného nemôže
založiť prekážku rozhodnutia o zastavení konania, pričom je otázne, či možno v tomto prípade dôvodne
predpokladať, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok postihnuteľný exekúciou. Oprávnený má
naďalej možnosť domáhať sa upokojenia vymáhanej pohľadávky podaním nového návrhu na vykonanie

exekúcie prostredníctvom kauzálne príslušného exekučného súdu (Okresný súd Banská Bystrica),
vedenej podľa novej právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku v znení účinnom od 1.4.2017.

16. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely

tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak
z povahy veci nevyplýva inak.

17. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

20.Vkonanísarozhodovanieonáhradetrovkonaniaprijehozastaveníspravujepredovšetkýmzásadou
procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP).
V danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného

zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to
žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku
povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie
žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

21. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

22. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

23. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

24. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

25. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., v exekučných konaniach začatých do
31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.26. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

27. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

28. Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

29. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie
podľa § 243j EP), podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v

celkovej výške 53,55 eur, na ktorých úhradu zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 EP štát.

30. Tieto trovy tvorí:

1/ odmena pri zastavení exekúcie podľa § 14 cit. vyhl. vo výške 33,19 eur

2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. 10,35 eur

3/ 23 % DPH zo sumy 43,54 eur (33,19 eur + 10,35 eur) vo výške 10,01 eur

Trovy exekúcie celkom: 53,55 eur

31. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať náhradu v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky náhradu hotových
výdavkov vo výške 12,80 eur, ktorú tvorí náhrada za poštovné a poplatky za vykonané lustrácie
v evidencii motorových vozidiel, registri obyvateľov a súčinnosť s bankami. Vychádzajúc z vyúčtovania

trov exekúcie súdneho exekútora v podaní zo dňa 3.2.2025, tieto náhrady pozostávajú z poštovného za
doručenie zásielok do vlastných rúk vo výške 9,40 eur (7x 1,40 eur), za doručenie návrhu na zastavenie
azaslanieexekučnéhospisuvovýške1,70eur,vráteniepoverenianasúdvovýške0,45eurazhotových
výdavkov za vykonané lustrácie (evidencia motorových vozidiel 0,25 eur, register obyvateľov 0,30 eur
a súčinnosť s bankami 0,70 eur). Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie,

ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti ohľadom ich výšky, ako
aj účelnosti.

32. Z obsahu spisu súdneho exekútora EX 1732/2016 mal súd z vyššie uvedených vyčíslených
náhrad hotových výdavkov preukázané hotové výdavky spolu vo výške 10,35 eur, ktoré zároveň súd

sprihliadnutímnarozsahvykonanejexekučnejčinnostipovažovalzaúčelnevynaložené,pretosúdnemu
exekútorovi priznal ich náhradu v preukázanej výške 10,35 eur.

33. Súdnym exekútorom neboli súdu preukázané ním uplatnené výdavky za súčinnosť s registrom
obyvateľov (0,30 eur) a poštovné za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie a zaslanie exekučného

spisu (1,70 eur). Exekučný súd nepopiera, že poverenému súdnemu exekútorovi mohli vzniknúť aj tieto
náklady, avšak ich výšku je potrebné bez pochybností preukázať listinnými dôkazmi v exekučnom spise,
napríklad cenníkom, faktúrami, pokladničnými blokmi, doručenkami a podobne.

34. Súdnemu exekútorovi, samozrejme, patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov podľa §

22 ods. 1 vyhlášky, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite
preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Jednotlivé položky
v rámci uplatnenej náhrady hotových výdavkov musí súdny exekútor jasne a presne špecifikovať a
hodnoverným dokladom preukázať. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú,

nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii
žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov len pasívne prevzal z vyúčtovania súdneho
exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcousa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd preto môže priznať súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré
mu reálne vznikli a boli preukázané.

35. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi v rámci poštovného, okrem náhrady za zaslanie spisu
na súd vo výške 1,70 eur, aj náhradu poštovného za vrátenie poverenia 0,45 eur. Cenu poštovného
za zaslanie spisu súdny exekútor nijako nepreukázal. Náhradu poštovného za vrátenie poverenia
nemožno považovať za náhradu toho čo exekútor v priebehu exekúcie reálne vynaložil, ide o náhradu
nákladov, ktoré vzniknú až po zastavení exekúcie a ktoré možno považovať už len za náklady spojené

s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou. Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti
s exekučnou činnosťou. Vyššie uvedené položky sú už nepochybne iba administratívnymi prácami
v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrada za ktoré je zahrnutá už vo vyššie priznanej odmene.
Vrátenie poverenia je administratívny úkon, s ktorým ani EP, ani vyhláška č. 288/1995 Z. z., napriek
tomu, že exekútor musí poverenie po skončení exekúcie vrátiť, nespája osobitné odmeny či náhrady

výdavkov, z čoho vyplýva, že náklady s tým spojené sú zahrnuté už v priznanej odmene.

36. V súlade s ust. § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017 tak súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu
vo výške 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 10,35 eur a 23 % DPH vo výške 10,01 eur.

37. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je nemajetnosť povinného, je v danom prípade na
mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a keďže sa exekúcia týka
vymáhania pohľadávky na výživnom, súd postupoval podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného
poriadku. Citované ustanovenie upravuje výnimku v tom zmysle, že v prípade exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom nezaťažuje oprávneného, aby znášal trovy exekúcie, preto v takomto prípade

znáša trovy exekúcie súd, ktorý nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

38. Súd preto uložil učtárni tunajšieho súdu, aby trovy exekúcie v celkovej výške 53,55 eur poukázala
súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi zo štátnych prostriedkov, tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, a súčasne vyslovil, že súd

nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Poučenie:

Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.