Uznesenie – Rodina a mládež ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011204
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3121011204.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Milana Straku v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Bojniciach, trvale bytom C. - D., E. F. XXXX/XXX, t. č. bytom G. XXX, trestne stíhaného pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí
dňa 28.2.2024 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa

28.4.2022 sp. zn. 2T/90/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.4.2022 sp. zn. 2T/90/2021 bolo rozhodnuté tak, že
obžalovaný A. B. sa uznáva vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

hoci je ako otec maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX na základe § 62 a nasl. Zákona o rodine a
Rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 31P/52/2018-56 zo dňa 11.06.2019, právoplatného dňa
02.08.2019 povinný prispievať na svojho syna A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 110,- Eur mesačne vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky H. B., bytom I. XX, v období od mája 2021 doposiaľ,
t.j. do 28.04.2022 vrátane uhradil len 200,- Eur, v ÚVTOS Ilava, kde bol umiestnený, si vyživovaciu
povinnosť dňa 29.07.2021 síce nahlásil a bol pracovne zaradený od 23.08.2021 do 30.08.2021, avšak

vypísané tlačivá neodovzdal, v ostatnom období nebol evidovaný na príslušnom úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a nebol nikde riadne zamestnaný, čím mu vznikol dlh na
nevyplatenom výživnom vo výške 1.430,- Eur, pričom trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp.
zn. 3T/114/2020 zo dňa 30.11.2020, právoplatným dňa 11.05.2021 bol uznaný vinným zo spáchania
prečinu podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere
1 rok so zaradením na výkon do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona, podľa § 37
písm. m) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky
nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej
lehote odvolanie obžalovaný proti výrokom o treste odňatia slobody. Obžalovaný v písomných dôvodochodvolania uviedol, že nesúhlasí s výškou trestu a so zaradením na výkon trestu do stredného stupňa
stráženia. Poukázal, že vyživovaciu povinnosť si neplnil pre zlý zdravotný stav.

Ku dňu rozhodnutia o odvolaní obžalovanej odvolací súd neobdŕžal vyjadrenie prokurátora k podanému
odvolaniu.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.

por., na podklade podaného odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jej
vydaniu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné z iných ako namietaných dôvodov.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním obžalovaného napadnutej výrokovej časti rozsudku
okresného súdu, z odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že obžalovaný namieta prísnosť
trestu a zaradenia na účely výkonu trestu do stredného stupňa stráženia, vrátane nemožnosti plnenia
vyživovacej povinnosti pre zdravotné problémy obžalovaného. Obžalovaný sa tak podľa názoru

odvolacieho súdu domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) a e) Tr.
poriadku. Uvedenú odvolaciu argumentáciu obhajoby krajský súd vyhodnotil ako predčasnú.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa nielenže dopustil
závažného procesného pochybenia, ale že nie všetky skutkové zistenia okresného súdu vyjadrené v

skutkovej vete napadnutého rozsudku majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a súčasne,
že okresný súd si pre niektoré svoje skutkové závery vyjadrené v skutkovej vete napadnutého
rozhodnutia neobstaral dostatok dôkazov.

Podľa § 9 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno

v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten
istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne
zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania,
ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.

Po preskúmaní obsahu trestného spisu a obsahu napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že
obžalovaný bol v minulosti právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
8T/30/2020 zo dňa 4.5.2020, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z neplnenia vyživovacej povinnosti
za obdobie od júla 2017 do mája 2020. Z uvedeného vyplýva, že napadnutým rozsudkom okresný
súd dával obžalovanému za vinu neplnenie vyživovacej povinnosti voči synovi A., nar. X.X.XXXX aj

za mesiac máj 2020, hoci o neplnení vyživovacej povinnosti obžalovaným za obdobie od júla 2017 do
mája 2020 už bolo skôr rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/30/2020 zo
dňa 4.5.2020. Okresný súd postupom, keď do rozhodného obdobia neplnenia vyživovacej povinnosti
obžalovaným zahrnul aj mesiac máj 2020, podľa názoru odvolacieho súdu porušil zásadu, podľa ktorej
nikoho nemožno trestne stíhať, resp. odsúdiť za čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený. Odvolací

súd preto vyhodnotil, že v preskúmavanej veci trestné stíhanie obžalovaného za neplatenie výživného
za mesiac máj 2020 bolo neprípustné s poukazom na § 9 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku. Okresný súd
tak zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou odôvodňujúcou jeho zrušenie v zmysle § 321 ods. 1 písm. a)
Tr. poriadku, nakoľko sa jedná o obžalovaným nenamietanú vadu, ktorá zakladá dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. k) Tr. poriadku.

Za ďalší podstatný nedostatok napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd to, že okresný súd
vymedzil rozhodné obdobie, za ktoré sa mal obžalovaný vyhýbať plneniu svojej vyživovacej povinnosti,
v rozpore s vykonanými dôkazmi. Okresný súd podľa skutkovej vety napadnutého rozhodnutia ustálil,
že obžalovaný si nemal plniť vyživovaciu povinnosť od spomínaného mája 2020 do 28.4.2022, pričom

nebolo sporné, že podstatnú časť tohto obdobia, v čase od 13.6.2021 do 15.12.2021, bol obžalovaný
vo výkone trestu odňatia slobody.Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava zo dňa 30.6.2021 (č. l. 32) pritom vyplynulo,
že obžalovaný nie je pracovne zaradený, nakoľko sa nachádza na nástupe trestu, počas ktorého nie
sú odsúdení zaraďovaní do práce. V správe Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce

nad Parnou zo dňa 8. a 10.9.2021 (č. l. 28 až 31) sa ďalej uvádza, že obžalovaný si vyživovaciu
povinnosť na syna A. nahlásil v júni 2021 a príslušné tlačivo odovzdal ešte v ústave v Ilave v júly
2021. V uvedenej správe ústav tiež konštatoval, že obžalovaný bol pracovne zaradený v období od
23.8.2021 do 30.8.2021, a z dosiahnutého príjmu mu bola zrazená na výživné čiastka 13,67 €. Po tomto
dátume bol vyradený z práce z dôvodu eskorty do Ústavu Ilava, pričom v septembri 2021 nie je pracovne

zaradený z dôvodu umiestnenia na nástupnom oddelení. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené
informácie nedovoľujú dávať obžalovanému za vinu neplnenie vyživovacej povinnosti minimálne za
obdobia spomínané v správach ústavov, v ktorých si vykonával trest odňatia slobody.

Odvolaciemu súd tiež nie je zrejmé ako okresný súd dospel k celkovej sume dlžného výživného
uvedeného v skutkovej vete. Ak okresný súd ustálil, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť od

mája 2021 do 28.4.2022, vrátane, počas ktorého obdobia uhradil len 200 € na výživnom, celkové dlžné
výživné za obdobie 12 mesiacov (8 mesiacov za rok 2021 a 4 mesiace za rok 2022) pri výške výživného
110 € mesačne a po odrátaní zaplateného výživného 200 € predstavuje sumu 1.120 €.
S poukazom na skôr uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného
súdu prezentované v skutkovej vete o neplnení vyživovacej povinnosti obžalovaným minimálne za

mesiace jún a august 2021, vrátane vyčíslenia celkového dlžného výživného, nemajú oporu v dôkazoch
vykonaných na hlavnom pojednávaní. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie trpí vadou v zmysle § 321
ods. 1 písm. b) Tr. poriadku.

Pokiaľ ide o zvyšné obdobie výkonu trestu odňatia slobody obžalovaným (júl 2021, a september 2021

až december 2021), obsah spisového materiálu nedáva odpoveď či obžalovaný sa v tomto období
zaujímal o prácu v ústave, či bol v tom čase pracovne zaradený, aký príjem – odmenu dosahoval zo
svojho pracovného zaradenia a či mu z dosiahnutej odmeny bola strhávaná a odvádzaná príslušná
časť na úhradu výživného na syna A.. V konaní pred okresným súdom v tomto smere neboli vykonané
žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o neplnení vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného. Odvolací

súd preto nadobudol dôvodné pochybnosti o správnosti skutkových zistení okresného súdu, teda či
sa obžalovaný vôbec dopustil v tomto období konania, ktoré sa mu kladie za vinu podľa podanej
obžaloby. Vyjasnenie uvedenej otázky, ktoré si vyžiada doplnenie dokazovania, má pritom vplyv na
určenie celkovej sumy dlžného výživného a následnej možnosti obžalovaného uhradiť dlžné výživné
ako základného predpokladu na zánik trestnosti jeho konania s poukazom na § 86 ods. 1 písm. a) Tr.

zákona(inštitút účinnej ľútosti).

Uvedené nedostatky tak zakladajú v odvolaní obžalovaného nevytýkanú chybu podľa § 321 ods. 1 písm.
c) Tr. poriadku, na ktorú chybu odvolací súd musí prihliadať, nakoľko s poukazom na § 317 ods. 1 Tr.
poriadku zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku.

Keďže v napadnutom rozsudku nebol spoľahlivo zistený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie
stíhaného skutku a pre uloženie zákonného trestu, podľa odvolacieho súdu neboli splnené podmienky,
aby mohol sám vo veci rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že výroky napadnutého rozsudku,
ako aj konanie predchádzajúce ich vydaniu, trpia chybami v zmysle § 321 ods. 1 písm. a),
b) a c) Tr. poriadku, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a nanovo rozhodol o vine a o treste.

Pri opätovnom prerokovaní veci bude okresný súd povinný riadiť sa vyššie vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu. Pre okresný súd z toho vyplýva povinnosť po zopakovaní a doplnení
dokazovania nanovo ustáliť rozhodné obdobie, za ktoré obžalovaný si nemal plniť svoju vyživovaciu
povinnosť, presne určiť, či tak konal z nedbanlivosti alebo úmyselne a v neposlednom rade presne
vypočítať výšku dlžného výživného. Okresný súd svoje skutkové závery bude musieť oprieť o konkrétne

dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní s vedomím, že v kontradiktórnom konaní je dôkazná
povinnosť na prokurátorovi, ktorý v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku znáša hlavné dôkazné bremeno.
Vo vzťahu k obrane obžalovaného, ktorú vzniesol v podanom odvolaní, bude potrebné v súčinnosti
s obžalovaným ustáliť rozhodné okolnosti, ktoré by mohli vylučovať jeho vinu v zmysle podanej obžaloby.Odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti znenie § 327 ods. 2 Tr. poriadku, z ktorého vyplýva,
že neskorším rozsudkom nemožno zhoršiť postavenie obžalovaného oproti stavu v čase vydania

napadnutého rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.