Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/138/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121432966
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6121432966.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o.,
advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, C. X, XXX XX D., zastúpenému JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou,
Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zaplatenie 11.397,52 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.7.2021 (v rámci upomínacieho
konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz,
ktorým by rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 11.397,52 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 medzi
postupcom E. E., F. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému s tým,
že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom

omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako
90 kalendárnych dní. Žalobca uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 19.3.2018 zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov
(ďalej len „VOP“). Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP (pozn. súdu:
žalobca ich, podobne ako výšku úveru, resp. poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokovej sadzby,

vrátane podmienok a spôsobu jej uplatňovania, a konkrétnych skutkových a právnych dôvodov platenia
akýchkoľvek poplatkov, nijako neuviedol, teda žiadne ďalšie okolnosti dojednania úveru, t.j. záväzku
veriteľa a záväzku dlžníka, a ani skutočnosti o reálnom poskytnutí peňažných prostriedkov a o
povinnostiach žalovaného, v žalobe netvrdil).

3. Ďalej žalobca už len všeobecne uviedol, že zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
s tým, že žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky (pozn. súdu:ktorých výšku a dátum splatnosti, aj s poukazom na otázky premlčania, žalobca nijako nevymedzil),
čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Žalobca dodal, že s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa
dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený

v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,
postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy (pozn. súdu: ktoré žalobca rovnako nijako bližšie
nešpecifikoval) a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 2.3.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Následne žalobca bez ďalšieho uviedol, že
pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 15.943,43

Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11.328,60 Eur, z riadneho úroku vo výške 3.986,76 Eur,
z úroku z omeškania vo výške 559,15 Eur a z poplatkov vo výške 68,92 Eur v súlade s prílohou
k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky (pozn. súdu: bez toho, aby bolo zrejmé ako táto pohľadávka a jej jednotlivé sumy
mali vzniknúť, resp. ako a na základe čoho ich žalobca vypočítal, a kedy dlh resp. jeho jednotlivé časti

vznikli a stali sa splatnými).

4. Žalobca uzavrel, že žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby vykonal úhrady 0,-
Eur, a že dlžná suma predstavuje sumu vo výške 15.943,43 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej
istiny vo výške 11.328,60 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 3.986,76 Eur, z neuhradeného

úroku z omeškania vo výške 559,15 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 68,92 Eur. Dodal, že si
v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka počnúc dňom 13.10.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

5. V súvislosti s vymedzením predmetu konania a rozsahu zisťovania skutkového stavu súd osobitne

poukazuje na to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne ďalšie podstatné skutočnosti. Malo by byť pritom
zrejmé, že v návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na
základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP
musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú
uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom

rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný
návrh.

Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za
výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania,

aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 132 ods. 1 CSP. Podľa § 132 ods. 2 CSP
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods.
1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu.

6. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na

akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

7. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),

je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.

8. Podľa Čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu

podľa odseku 1.

9. Podľa Čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitiepráva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

10. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky

11. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania.

12. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

13. „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú
spôsobilébyťpredmetomdokazovania.Takétonesubstancovanéprejavyžalobcusúdvkonanílegitímne
opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ... žalovanému musí byť
umožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo

nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo o sebe
vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti.
Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle § 129 ods. 3 CSP,
nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje skutkové
tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však prejavia

v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a pod.)
a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú
zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje
sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in:
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670)

14. V súvislosti s eventuálnym dopĺňaním skutkových tvrdení (ako podkladu zisťovania skutkového
stavu) súd tiež pripomína, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pričom podľa § 294 CSP zmena žaloby sa

v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. „Za zmenu žaloby podľa § 140
ods. 2 CSP je potrebné považovať také doplnenia, či upresnenia skutočností tvrdených v žalobe,
ktoré majú dopad na iné posúdenie skutkového základu oproti skutkovému základu uvedenému
v žalobe“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2022 sp. zn. 2Obdo/4/2021 – R 3/2023).

15. Pokiaľ ide o obranu žalovaného a jej povahu súd zároveň naopak poukazuje na to, že v súdnom
konaní, osobitne v spotrebiteľských sporoch (§ 295 CSP), nie je viazaný rozsahom a obsahom obrany
žalovaného, keďže dokonca ani „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou
§ 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný
súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia

žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má
pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP –
procesné povinnosti a procesné bremená).“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I.
ÚS 246/2019, zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk)

16. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná vzniesla námietku aktívnej legitimácie žalobcu
s poukazom na to, že predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha
ako postupník pôvodného veriteľa zo zmluvy o úvere, ktorú mala uzatvoriť banka so žalovanou, je
nepochybné, že ide o tzv. spotrebiteľskú zmluvu, pričom podmienkou pre postúpenie podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách je, že banka zašle klientovi výzvu na zaplatenie omeškaných splátok a klient

napriek tomu je ďalších 90 dní v omeškaní. Žalovaná uviedla, že v danom prípade žalobca predložil
výzvu banky zo dňa 30.01.2020, avšak nie je zrejmé, či táto výzva bola doručovaná žalovanej a kedy
s tým, že žalovaná nemá vedomosť o doručení takejto výzvy, rovnako ani o doručovaní oznámeniao zosplatnení, a ak nebola táto výzva zaslaná (doručovaná), potom neboli splnené podmienky pre
postúpenie pohľadávky, a žalobca tak nie je vecne legitimovaný na podanie žaloby.

17. Ďalej žalovaná vzniesla námietku platnosti zmluvy s poukazom na to, že Žalobca k návrhu
priložil návrh na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere a následne potvrdenie o uzatvorení zmluvy,
avšak predložený návrh na uzatvorenie zmluvy nie je žalovanou podpísaný, v podstate ani jedna z
predložených listín neobsahuje podpis žalovanej, a je preto otázne, či v danom prípade došlo k platne
uzatvorenej zmluve, keďže nebola splnená písomná forma právneho úkonu.

18. Napokon žalovaná vzniesla námietku nesplnenia povinnosti skúmať bonitu žalovanej s poukazom na
to, že z podaného návrhu nie je zrejmé ako (akými spôsobmi) právny predchodca žalobcu skúmal bonitu
žalovanej a ako s odbornou starostlivosťou posúdil jej schopnosť splácať úver. Dodala, že malo ísť o
úver za účelom splatenia iných pozdĺžností, čo samo osebe malo mať za následok zvýšenú pozornosť
veriteľa. Namietala taktiež nezrozumiteľnosť návrhu, pokiaľ ide o výpočet úrokov, úrokov z omeškania

(odkedy je suma 559,15 Eur počítaná) a rovnako aj nezrozumiteľnosť pokiaľ ide o sumu 68,92 Eur s tým,
že nie je zrejmé o aký poplatok ide.

19. Žalobca s obranou žalovanej nesúhlasil. V replike k odporu žalovanej v súvislosti s námietkou
jeho aktívnej vecnej legitimácie poukázal na to, že žalovaný bol na možnosť vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti pohľadávky osobitne upozornený v zmysle ustanovenia §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
výzvou zo dňa 30.01.2020, a že nakoľko žalovaný omeškanú sumu neuhradil, pôvodný veriteľ vyhlásil
ku dňu 02.03.2020 mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa
03.03.2020 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ – k čomu zároveň predložil
kópiu podacieho hárku preukazujúcu odoslanie Výzvy zo dňa 30.10.2020, a kópiu vrátenej zásielky

preukazujúcu odoslanie Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 03.03.2020.
Na základe toho žalobca uzavrel, že v posudzovanom prípade teda došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

20. Vo vzťahu k námietke neplatnosti zmluvy z dôvodu nedostatku písomnej formy žalobca poukázal na

to, že žalovaný, prostredníctvom Návrhu na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere, navrhol právnemu
predchodcovi žalobcu cez službu Internetbanking uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere, na základe
ktorej mal žalovaný čerpať úver, a právny predchodca žalobcu dňa 19.03.2018 akceptoval listom s
názvom Potvrdenie o uzavretí zmluvy návrh žalovaného. Uzavrel, že na základe uvedených právnych
skutočností bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu uzatvorená zmluva o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 12.000,00
EUR, a nakoľko k uzatvoreniu zmluvy došlo prostredníctvom služby Internetbanking, klient
(žalovaný) podpísal návrh elektronicky tzv. bezpečnostným predmetom (GRID kartou, SMS
kľúčom, alebo elektronickým osobným kľúčom (EOK)), a to priamo cez kanál Internetbankingu alebo
prostredníctvom nahrávaných čítacích hlášok (v prípade ak sa zmluva uzatvára prostredníctvom

telefónneho rozhovoru). Dodal, že pri skúmaní formy právneho úkonu (Zmluvy o úvere) je potrebné
vychádzať z úpravy zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku, ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä
elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a pod., viď
§ 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z.).

21. K námietke nedostatku odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver
sa žalobca vyjadril tak, že odborná starostlivosť bola zachovaná a v rámci kontraktačného procesu
nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Poukázal na to, že pri posúdení bonity žalovaného
právny predchodca žalobcu overil návratnosť nasledovne:

Klientom deklarovaný príjem, overený dopytom do Sociálnej poisťovne: 600,- €
Existujúce záväzky: 0,- €
Existujúce splátky úverov a úverová história klienta bola overená dopytom do Úverového registra, ktoré
výsledok predložil v prílohe.
Maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úverov (55% z akceptovaného príjmu)

Ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 330,- €) 600 x 55% = 330
Splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok – podmienka primárnej
návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená.Nie je tak pravdivé tvrdenie, že veriteľ porušil uvedené predzmluvné povinnosti s tým, že výsledkom
daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/
schopnosti splácať daný úver.

22. V duplike k vyjadreniu žalobcu žalovaná vo vzťahu k argumentácii žalobcu o doručovaní výzvy zo
dňa 30.1.2020, výzvy zo dňa 3.3.2020 a výzvy zo dňa 4.5.2020 poukázala na to, že z priložených listín
je ale zrejmé, že zásielka podaná dňa 6.5.2020 a zásielka podaná dňa 20.10.2020 (jej) neboli doručené
z dôvodu, že adresát je neznámy. Uviedla, že nemala možnosť sa s obsahom doručovaných listín

oboznámiť, keďže v danom okamihu už na danej adrese (G. E.) nebývala, keďže sa presťahovala na
adresuC.X,D.,pričomto,žetátoadresabolaveriteľoviznáma,vyplývapodľanejztoho,žepredžalobná
výzva jej už bola doručená na správnu adresu.

23. Vo vzťahu k žalobcom predloženým informáciám o skúmaní bonity žalovaná vyslovila názor, že
takéto skúmanie bonity nie je dostatočné. Žalobca skúmal len príjem žalovanej , nie je pritom zrejmé, či

ideočistýpríjemalebobruttopríjem,azostranyprávnehopredchodcužalobcuvšakužneboloskúmané,
že žalovaná mala v danom čase 2 vyživovacie povinnosti, neboli skúmané jej mesačné výdavky, fakt,
že príjem jej manžela bol v tom čase nulový. Úver si brala na refinancovanie dvoch úverov, ktoré jej
boli E. E. poskytnuté už skôr, a to vo výške istiny 4.000 Eur a 7.000 Eur, a už len toto samo osebe
malo mať za následok zvýšenú pozornosť veriteľa. Vyslovila názor, že ak by si banka riadne splnila

svoju povinnosť podľa § 7 zákona, a teda postupovala by s odbornou starostlivosťou, tak pri príjme
600 Eur, dvoch maloletých deťoch a nulovom príjme manžela by musela dospieť k záveru, že splátka
vo výške 230,24 Eur mesačne nie je udržateľná. Dodala, že odborná starostlivosť podľa zákona je
starostlivosť vyžadujúca si aktivitu veriteľa, nie iba formálne vykonaný postup, výsledkom ktorého ale
je poskytnutie úveru zjavne nebonitnej osobe. Následkom nesplnenia povinnosti podľa § 7 zákona je,

že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov a zároveň veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru ( § 11 ods. 2 zákona), právny predchodca
žalobcu tak nebol oprávnený pristúpiť k predčasnému zosplatneniu úveru, a postúpenie pohľadávky je
tak neplatným právnym úkonom.

24. V písomnom vyjadrení k duplike, na ktoré súd vyzval žalobcu vzhľadom na ďalšie resp.
nové (doplňujúce) potretie žalobných tvrdení zo strany žalovanej, žalobca vo vzťahu k doručovaniu
listín súvisiacich s predčasným zosplatnením úveru poukázal na to, že podľa záznamu žiadosti č.
XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý zároveň predložil, žalovaná dňa 4.4.2019 na pobočke banky v Prešove
požiadala o zmenu poštovej adresy na adresu B. E. XX,XXXXX E., kde jej boli zasielané aj listy. K výzve

zo dňa 30.01.2020 poukázal na printscren zo stránky https://tandt.posta.sk/, ktorý preukazuje doručenie
(zásielky) žalovanej dňa 05.02.2020. Ďalej žalobca poukázal na všeobecné obchodné podmienky
(dotknutej zmluvy), podľa ktorých bol klient povinný informovať banku o zmene údajov (vrátane adresy)
s tým, že ak klient banku o zmene neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú banke
známu adresu za riadne vykonané, a zároveň poukázal aj na právny názor uvedený v rozsudku NS SR

sp. zn. 5 Cdo 36/2020 s tým, že je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu
požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to
na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté.

25. Vo vzťahu k otázke skúmania bonity žalovanej žalobca poukázal na ust. § 7 ods. 1, 2, 16, 17, 19

a 20 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
ako „ZoSU“) a ust. § 2 ods. 1, 2, 3 a 5, a § 7 ods. 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy s tým, že podľa nich je veriteľ pri posudzovaní schopnosti
spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa
(§ 7 ods. 1 ZoSU), údaje o existujúcich záväzkov získané z jedného alebo viacerých registrov (§ 7

ods. 17 ZoSU) a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa §
7 ods. 20 písm. b). Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a
počte vyživovaných osôb spotrebiteľa s tým, že tento údaj poskytuje spotrebiteľ, nakoľko poskytovateľ
úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov. Žalobca poukázal na to, že veriteľ je povinný
pred poskytnutím úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver (§ 7 ods. 19 ZoSU), z údajov podľa § 7 ods. 20 ZoSU, pričom jeho výsledná hodnota nesmie
prekročiť hodnotu 1, ďalej poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 299/2016, kde zákonodarca
uviedol, že „peňažnými záväzkami znižujúcimi príjem spotrebiteľa uvedenými v písm. d) sa rozumejú
všetky pravidelné výdavky spotrebiteľa, ktoré znižujú jeho príjem (výška výživného, výška splátky úverova pôžičiek a pod.), a napokon aj na to, že metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať
(ďalej len „DSTI“) stanovilo opatrenie v ust. § 2 ods. 1. Uviedol, že existujúce záväzky spotrebiteľa
veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 20.02.2018, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ mal

v čase poskytnutia úveru exitujúce záväzky s mesačným úverovým zaťažením v sume 249,00 €, tieto
záväzky boli vyplatené úverom, ktorý je predmetom tohto konania, a spotrebiteľ teda pri poskytnutí
úveru nemal žiadne iné existujúce záväzky. K výške existujúcich splátok preto pripočítal sumu splátky
poskytovaného úveru vo výške 230,00 €, a pri výpočte teda počítal s mesačným úverovým zaťažením vo
výške 230,00 €. Dodal, že príjem spotrebiteľa bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne

zo dňa 16.03.2018, ktorým overoval čistý príjem vo výške 600,00 € a či je žalovaný zamestnaný s tým,
že uvedený dopyt pozitívne reagoval na otázky:
Je klient zamestnaný (kdekoľvek)?
Je klient zamestnaný u zamestnávateľa?
Je klient zamestnaný u zamestnávateľa aspoň od uvedeného dátumu?
Je klient zamestnaný aspoň 93 dní?

Má klient za predposledný mesiac od zamestnávateľa dostatočný vymeriavací základ?
Má klient za pred predposledný mesiac od zamestnávateľa dostatočný vymeriavací základ? Má klient
za predposledný mesiac od všetkých zamestnávateľov dostatočný vymeriavací základ?
Má klient za pred predposledný mesiac od všetkých zamestnávateľov dostatočný vymeriavací základ?
Trvalo poistenie klienta u zamestnávateľa za monitorovaný počet mesiacov viac ako 93 dní?

Má klient u zamestnávateľa dostatočný priemerný vymeriavací základ za monitorovaný počet mesiacov?
Má klient dostatočný vymeriavací základ za monitorovaný počet mesiacov?
Je počet dní od prijatia prihlášky klient od zamestnávateľa väčší ako 93 dní?
Žalobca zhrnul, že výsledkom overenia príjmu bol jednoznačný záver o dostatočnom vymeriavacom
základe spotrebiteľa s tým, že v rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral

veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko žalovaný deklaroval že je vydatá/ženatý a dvoch
členov domácnosti, ale žiadne vyživovacie dieťa. Životné minimum na členov domácnosti brané do
úvahy pri výpočte DTSI ku dňu poskytnutia úveru bolo teda 200 € (199,48 € pre spotrebiteľa), a výpočet
DSTI bol realizovaný nasledovne:
DSTI=(230 €)/(600€ -200 € ) = 0,57

Žalobcauzavrel,žesohľadomnaust.§2ods.5OpatreniaDSTInesmelkudňuuzavretiaúveruprekročiť
hodnotu 0,85, nakoľko veriteľ bol v čase poskytnutia úveru povinný zohľadniť povinnú rezervu vo výške
15 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa,
životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom
v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo

výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu. Poukázal na to, že veritelia nie sú povinní žiadať preukázanie
konkrétnych mesačných výdavkov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.) s tým, že v opačnom
prípade by spotrebiteľovi postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity
a vyslovil názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov, v súlade s Opatrením a ZoSU, spĺňa predpoklady

postupu s odbornou starostlivosťou.

26. V (druhej) duplike k vyjadreniu žalobcu žalovaná zmenila dôvody svojej námietky neplatnosti
predčasného zosplatnenia úveru tak, že poukázala na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 10Co/64/2018 s tým, že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru

do najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou prvej
omeškanej splátky. Uviedla, že prvá splátka, s ktorou sa dostala do omeškania, bola splátka splatná
30.06.2018, trojmesačné omeškanie žalovanej trvalo od 01.07.2018. do 01.10.2018, kedy jej mala
byť doručená výzva podľa § 53 ods. 9 Obč. zák a následne právo zosplatniť úver mohla právna
predchodkyňa žalobcu uplatniť do splatnosti ďalšej splátky, t.j. do 30.10.2018. Z predložených listín

je však zrejmé, že upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ bolo žalobcom (jeho právnou predchodkyňou )
datované dňom 30.01.2020 a predčasnú splatnosť banka vyhlásila listom zo dňa 03.03.2020 (ku dňu
02.03.2020), čím podľa nej nedošlo k naplneniu požiadaviek § 53 ods. 9 Obč. zák, a § 565 Obč. zák,
teda k zosplatneniu úveru bankou nedošlo do splatnosti nasledujúcej splátky, preto je úkon zosplatnenia
neplatným úkonom a žalovanej zostalo zachované právo splácať úver v splátkach.

27. Vo vzťahu k preverovaniu schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver žalovaná trvala na tom, že
skúmanie bonity nebolo zrealizované s odbornou starostlivosťou. Uviedla, že žalobcom opísaný postup
banky možno považovať len za formálny s tým, že obmedzenie sa zistenia výdavkov len na sumuživotného minima na jednu dospelú osobu nie je reálnym obrazom o výdavkoch daného dlžníka a ide o
podcenenieskúmaniavýdavkov,očombymalsvedčiťajfakt,ževčaseuzatvoreniazmluvyžilažalovaná
v spoločnej domácnosti s manželom a doma maloletými deťmi, voči ktorým mala vyživovaciu povinnosť,

a na tieto skutočnosti sa jej však nikto nikdy z banky nepýtal, tieto skutočnosti si nikto neoveroval.
Poukázala na to, že podľa ust. § 2 ods. 5 opatrenia výška nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej
vo výške sumy životného minima s tým, že z uvedeného nepochybne neplynie záver ani usmernenie
pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných

životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima.

28. V reakcii na vyjadrenie žalovanej ku skúmaniu bonity následne žalobca poukázal na ust. § 24 ZoSU
a ust. § 6a ods. 5 opatrenia (o tzv. refinančných úveroch) s tým, že poskytnutý úver vo výške 12 000,00 €
mal byť použitý v zmysle návrhu na uzatvorenie zmluvy na splatenie existujúcich úverov spolu vo výške
11 918,40 €, pričom výška refinančného úveru nepresiahla o 5 % zostávajúcu výšku existujúceho úveru

(11 918,40 € * 5 % = 595,92 €; 11 918,40 € + 595,92 € = 12 514,31 €), suma vo výške 12 514,31 €
bola maximálna suma, ktorú mohol postupca žalovaného poskytnúť bez toho aby musel overovať bonitu
klienta, a veriteľ preto nebol povinný realizovať výpočet DTSI.

29. Žalovaná trvala na tom, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca pri poskytovaní

úveru postupoval s odbornou starostlivosťou.

30. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom strany zotrvali na svojich stanoviskách.

31. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy

(doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa § 204 CSP), a na základe zhodných (resp.
nespochybnených) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných
dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav:

32. Podľa nespochybnených tvrdení žalobcu a predloženého písomného vyhotovenia návrhu na

uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere uzatvoril právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovenská
sporiteľňa, a.s.) ako banka so žalovaným ako dlžníkom dňa 19.3.2018 prostredníctvom služby
Internetbankingnadiaľkupísomnúzmluvuoúvereč.XXXXXXXXXXoznačenúakozmluvaosplátkovom
úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu (ako banka) poskytol žalovanému peňažné
prostriedky (úver vo výške 12.000,- Eur) na splatenie záväzkov v banke.

33. Posúdenie schopnosti žalovaného splácať úver banka uskutočnila tak, ako je to uvedené v bodoch
21. a 25 tohto odôvodnenia s tým, že údaje o rodinnom stave a počte vyživovaných osôb poskytuje
spotrebiteľ, pričom žalovaný deklaroval, že je vydatá/ženatý a dvoch členov domácnosti, ale žiadne
vyživované dieťa. Úver bol pritom navyše poskytnutý na refinancovanie iných záväzkov, a predčasné

zosplatnenie úveru bolo realizované úkonmi banky tak ako ich popísal žalobca.

34. Nad rámec stranami dodaných tvrdení, pri zisťovaní skutkového stavu v prospech spotrebiteľa (§
295 CSP), pritom súd z písomnej zmluvy o úvere ešte zistil, že v zmluve je (okrem iného) uvedené
výška splátky a splatnosť 230,24 Eur mesačne 30. deň v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky

30.4.2018, počet splátok 96 a konečná splatnosť 95 mesiacov od splatnosti prvej splátky (t.j. 30.3.2026),
a že právny predchodca žalobcu pri jej uzatváraní a plnení konal ako podnikateľ (banka) v rámci svojej
obchodnej činnosti, a žalovaný konal ako fyzická osoba mimo predmetu svojej podnikateľskej činnosti
(spotrebiteľ), teda že ide nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu – zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o čom
svedčí aj podnadpis zmluvy (spotrebiteľský úver) a k zmluve priložené Štandardné európske informácie

o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorých malo ísť o spotrebný úver na čokoľvek.

35. V článku čl. II. bod 7 zmluvy je ďalej uvedené, že „ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne
a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky banky a poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových

informácií.“, pričom podľa čl. III. bod 1. súčasťou zmluvy sú a) Všeobecné obchodné podmienky E. E., F.,
b) Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne úvery a splátkové úvery E. E. F. E., c) Sadzobník
a d) podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje. K žalobe boli súčasne
zo strany žalobcu, okrem písomnej zmluvy o úvere, predložené Všeobecné obchodné podmienky E.E., F. (8 strán husto písaného textu), ďalej Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne úvery
a splátkové úvery E. E. F. E. (v rozsahu 9 strán), a Sadzobník poplatkov (v rozsahu 25 strán). V bode
6.3 VOP je pritom uvedené, že „Písomnosť doručovaná poštou je doručená tretí deň po jej odoslaní,

v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj keď klient zmarí doručenie zásielky alebo sa o doručení
zásielky nedozvedel“, a v bode 8.1. Produktových obchodných podmienok je pod písm. a-i) uvedených
9 rôznych prípadov, ktoré sa považujú za prípad porušenia /medzi ktorými je uvedené, okrem iného,
pod písm. a) „omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace“, pod písm.
e) „banka sa hodnoverným spôsobom dozvie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka“,

pod písm. g) „omeškanie dlžníka so splácaním záväzkov voči iným veriteľom v rozsahu, keď sa dá
predpokladať, že došlo k takému zhoršeniu bonity dlžníka, že splácanie pohľadávky banky je ohrozené“,
a pod písm. h) „podstatné alebo opakované porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy alebo
garantazozabezpečovacejzmluvy“/,priktorýchmôžebankavyhlásiťmimoriadnusplatnosťpohľadávky.

36.Listomzodňa30.1.2020označenýmakovýzvaprávnypredchodcažalobcuoznamovalžalovanému,

že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 30.1.2020 vo výške 3.687,96 Eur, a vyzýval ho,
aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy na označený bankový účet s tým,
že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky. Listom zo dňa 3.3.2020 označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
následne právny predchodca žalobcu oznamoval žalovanému, že banka vyhlásila ku dňu 2.3.2020

mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a žiadal ho o úhradu pohľadávky zo zmluvy vo výške
14.642,38 Eur.

Podľa kópie vrátenej zásielky bol tento list odoslaný žalovanému poštou na ním oznámenú adresu B.
E., E. doporučene s oznámením a uložením na pošte dňa 10.3.2020, ktorý si žalovaný neprevzal. Podľa

nespochybnených tvrdení žalobcu a predložených príloh jeho pohľadávka voči žalovanému so všetkými
právami s ňou spojenými mu mala byť postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
12.10.2020, uzavretej medzi spoločnosťou E. E., F. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom

37. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než vyššie

uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami konkrétne uvedené a ani zákonom stanoveným
procesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli a ani nevyšli najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

38. V súvislosti s eventuálnym dopĺňaním skutkových tvrdení (ako podkladu zisťovania skutkového
stavu) pritom súd aj na tomto mieste ešte opätovne pripomína, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou

žalobyjeipodstatnázmenaalebodoplnenierozhodujúcichskutočnostítvrdenýchvžalobe,pričompodľa
§ 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. „Za
zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP je potrebné považovať také doplnenia, či upresnenia skutočností
tvrdených v žalobe, ktoré majú dopad na iné posúdenie skutkového základu oproti skutkovému základu
uvedenému v žalobe“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2022 sp. zn. 2Obdo/4/2021 – R

3/2023).

Relevantné hmotnoprávne normy

39. Podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase výzvy na úhradu dlžnej sumy (ďalej len

„OZ“) - ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky

40. Podľa § 53 ods. 9 OZ - ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

41. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

42. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmení účinnom v čase
postúpenia - práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôžepreviesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Právne posúdenie

43. V danom prípade ide v zmysle ust. § 290 CSP nepochybne o tzv. spotrebiteľský spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy resp. súvisiaci so spotrebiteľskou

zmluvou tak ako ich definuje ust. § 52 OZ. Podanej žalobe, ktorou je súd viazaný, vychádzajúc zo
skutočností v nej uvedených, však nemožno vyhovieť.

44. Celá obrana žalovanej bola postupne vyvrátená vyššie uvedenými vyjadrenia žalobcu (v spojení
doloženými listinným dôkazmi), s ktorými sa súd stotožnil, keďže zmluva bola uzavretá riadne písomne

prostriedkami elektronickej komunikácie na diaľku, rovnako tak korešpondencia banky bola žalovanej
zasielaná riadne na ňou označenú adresu, a napokon žalobca pred poskytnutím úveru skúmal jej
bonitu resp. schopnosť splácať poskytovaný úver, hoci mal byť použitý na splatenie iných úverov.
Pre úplnosť súd dodáva, že žalovanou prezentované skúmanie bonity pátraním po jej nepravidelných
výdavkoch a existencii prípadnej vyživovacej povinnosti by napokon ani nebolo možné považovať

za primerané a reálne, a nepochybne by narážalo na limity eventuálneho znevažovania žalovanej a
reálnych možnosti veriteľa. Vyžadovanie takého vyšetrovania pomerov žalovanej ako táto naznačovala
vo svojich vyjadreniach, by podľa názoru súdu na veriteľov až neúmerne prenášalo povinnosť a s tým
súvisiacu zodpovednosť za (ne)odhalenie neúplnosti či nesprávnosti údajov dodaných im vedome či
úmyselne spotrebiteľom, a vo svojich dôsledkoch by zbavovalo spotrebiteľov akejkoľvek zodpovednosti

a zabezpečovalo im neprimeranú ochranu aj v prípadoch akéhokoľvek klamania veriteľa v situáciách,
pokiaľ tento postupuje primerane s takou odbornou starostlivosťou, akú od obozretného podnikateľa
možno rozumne očakávať.

45. Na druhej strane však súd objektívne zistil ďalšie skutočnosti, ktoré vyšli najavo. Predmetom

konania sú nároky súvisiace so zmluvou o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktoré žiadal vrátiť aj s príslušenstvom. Súčasný žalobca
však žalovanému žiadne peňažné prostriedky neposkytol, a svoje práva v tomto konaní odvodzuje iba
zprevoduprávnajehoosobupotom,čomaljehoprávnypredchodcapodľa§565OZvyhlásiťpredčasnú
splatnosť úveru.

Nepreukázané platné dojednanie práva podľa § 565 OZ

46. Ako vyplýva z ust. § 565 OZ, nevyhnutným predpokladom (existencie) práva veriteľa žiadať podľa
tohto ustanovenia o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je, aby toto právo bolo

pri plnení v splátkach dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V danom prípade však nebolo žalobcom
tvrdené a ani súdom zistené, že by pri dohode o plnení v splátkach (v samotnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj podpis) bolo medzi zmluvnými stranami konkrétne, jasne,
určite a zrozumiteľne (platne) dojednané právo veriteľa podľa ust. § 565 OZ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. V článku čl. II. bod 7 zmluvy je totiž iba všeobecne uvedené,

že „ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie
úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky“, z čoho vyplýva, že dôvodom,
pre ktorý by banka mala byť oprávnená požadovať predčasné splatenie celého úveru, by mohlo byť
akékoľvek porušenie povinnosti splácať pohľadávku banky riadne a včas, čo je však nepochybne
v rozpore (§ 39 OZ) s ust. § 53 ods. 9 OZ. Ďalšia zmienka o práve banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

pohľadávky, tak ako je uvedené vyššie, bola pritom uvedená len v bode 8.1 rozsiahlych a žalovaným
nepodpísaných Produktových obchodných podmienok E. E. F. bez toho, aby bolo zrejmé či bol žalovaný
naňho dostatočne upozornený, a bolo ho tak možné považovať za dojednané platne, a navyše taktiežneplatne v zmysle ust. § 39 OZ pre rozpor so zákonom zakotvením možnosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti nad rámec oprávnenia vymedzeného v ust. § 53 ods. 9 OZ .

47. Pre úplnosť pritom navyše treba uviesť aj to, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom
na obchodné podmienky, nemalo by sa to však týkať (celých) podstatných zmluvných dojednaní (ale len
dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať
spotrebiteľovi už v predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods.
2 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo

v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti
obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí
iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou zmluvy (ako prejavu vôle), platia
pre tento odkaz, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony.
Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto
stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy

(práv a povinností – v tomto prípade práva veriteľa požadovať predčasné zaplatenie celej pohľadávky)
treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne (§ 9 ods. 1 ZoSu),
a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak
nebolo.

48. V písomnej zmluve o úvere je totiž (popri odkaze na Všeobecné obchodné podmienky E. E., F.,
Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje) len všeobecný
odkaz na Produktové obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery bez toho aby bolo úplne zrejmé
ktoré podstatné náležitosti by tam mali byť upravené (teda úprava ktorej časti zmluvy resp. ktorých práv
a povinností – v tomto prípade napr. práva veriteľa požadovať predčasné zaplatenie celej pohľadávky

– má byť v nich upravená, a treba tak hľadať a vykladať v tejto prílohe), a teda že by táto náležitosť –
právo na predčasné zosplatnenie podľa § 565 OZ – mala byť určená výslovným odkazom na túto listinu
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 9/2019 z 27. mája 2020,
v zmysle ktorého môžu byť podstatné náležitosti zmluvy určené iba výslovným odkazom na samostatnú
listinu).

49. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu týchto
príloh napísaná drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných
dojednaní na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd zdôrazňuje, že

v prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru
ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť
aj rôzne doplnkové zmluvné podmienky (OP či VOP). Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich
často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner
spotrebiteľa podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti.

Pokiaľ tak učiní, spreneverí sa princípu dôvery, a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu
ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

50. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013,
sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (pozn.

súdu: a obdobne o samotnej existencii práva veriteľa žiadať predčasne o zaplatenie celej pohľadávky)
v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy
samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať
k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné
poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú

byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby
do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa

zrejme uniknú.

Nepreukázané splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ51. Okrem toho, a to predovšetkým, má súd za to, že jednostranné právne úkony, ktorými
právny predchodca žalobcu jednak dňa 30.1.2020 upozorňoval žalovaného na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru a tento úver následne podľa tvrdení žalobcu dňa 2.3.2020 aj zosplatnil, ktoré sú

v spotrebiteľských vzťahoch zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ nevyhnutným predpokladom práva podľa § 565
OZ, teda výzva pred zosplatnením a samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, boli neurčité a navyše
aj v rozpore s ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ, a z toho dôvodu v zmysle ust. § 37 a § 39 OZ preto neplatné.

52. Nevyhnutným predpokladom pre platné uplatnenie práva dodávateľa podľa 565 OZ

v spotrebiteľských vzťahoch – teda žiadať od spotrebiteľa zaplatenie celej pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy pre nesplnenie niektorej splátky - je totiž v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ to, aby bol spotrebiteľ
so splátkou, pre ktorú dodávateľ toto právo využíva, v omeškaní najmenej 3 mesiace, a aby súčasne
dodávateľtohtospotrebiteľapredtým,vlehoteniekratšejako15dní,nauplatnenietohtoprávaupozornil.
Dodávateľ teda musí upozorniť spotrebiteľa na to, že je so zaplatením splátky v omeškaní, a že ak bude
toto omeškanie pokračovať a bude so splátkou v omeškaní viac ako 3 mesiace (teda ak nedôjde k jej

úhrade), môže si voči nemu, po uplynutí lehoty 15 dní od tohto upozornenia, uplatniť právo podľa § 565
OZ a žiadať o zaplatenie celej pohľadávky (úver zosplatniť). V zmysle ust. § 565 veta druhá OZ pritom
ale navyše zároveň platí aj to, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr (len) do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. No ani splnenie týchto predpokladov napokon v tomto konaní riadne tvrdené
a preukázané nebolo (§ 215 ods. 1 a 2 CSP). V konaní totiž nebolo zistené, že by právny predchodca

žalobcu ako veriteľ toto svoje právo využil po riadnom, určitom a zrozumiteľnom (platnom) upozornení na
neuhradenú splátku, zároveň že by toto svoje právo využil do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020, z § 565 veta druhá
Občianskeho zákonníka vyplýva, že „veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej
sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky“ (bod 18.1.), a „uplatneniu tohto práva
nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok“ (bod 18.2. uvedeného rozhodnutia).

53. Účelom ust. § 53 ods. 9 OZ bola nepochybne snaha zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi
vzmluvnomvzťahudodatočnúochranuzákazomžiadaťozaplatenieceléhozostatkudlhupreakékoľvek

omeškanie spotrebiteľa so zakotvením povinného omeškania trvajúceho aspoň tri mesiace v čase, kedy
veriteľ žiada zaplatenie celého zostatku úveru, a povinnosti veriteľa o úmysle žiadať o zaplatenie celého
zostatku úveru spotrebiteľa informovať, a tým spotrebiteľovi umožniť v lehote nie kratšej ako 15 dní,
vzniknutý dlh uhradiť a vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru.

54. Tomuto účelu zákona však ale na druhej strane nepochybne nezodpovedá iba všeobecné
upozornenie veriteľa adresované spotrebiteľovi, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, v liste označenom
ako „oznámenie“ zo dňa 30.1.2020 o tom, že je v omeškaní, resp. že je v omeškaní s nejakou celkovou
sumou 3.687,96 Eur (na ktorej úhradu ho veriteľ vyzýval) s tým, že v prípade ak (celú) dlžnú sumu
nehradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou

celá pohľadávka banky, a to všetko bez toho aby bolo zároveň zrejmé, pre ktoré omeškané splátky, ak
nebudú uhradené (ak je zjavné, že v upozornení ich je uvedených viac), zosplatnenie hrozí, teda za
akých podmienok tak dodávateľ urobiť bude môcť.

55. Ak má ísť o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ v spojení

s ust. § 53 ods. 9 OZ, zodpovedajúce vyššie uvedenému účelu (dodatočnej ochrany spotrebiteľa
s možnosťou odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru úhradou nevyhnutnej čiastky), zo strany dodávateľa
tak nepochybne nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením
(viacerých) splátok (s uvedením ich celkovej výšky), a že ak ich v lehote 15 dní neuhradí, bude veriteľ
oprávnený úver zosplatniť (vyhlásiť úver predčasne splatným), osobitne ak sú v tomto upozornení

zrejme uvedené aj také splátky, pre ktoré úver zosplatnený byť nemohol (v oznámení o omeškaní –
porovnanímsvýškousplátok–bolozahnutýchzrejmeviacako15splátok,zktorýchposlednéomeškané
splátky boli podľa splátkového kalendára v čase zosplatnenia menej ako 3 mesiace po splatnosti),
ak z tohto upozornenia dodávateľa nie je zrejmé pre ktoré konkrétne omeškané splátky spotrebiteľovi
predčasné zosplatnenie hrozí. Riadne upozornenie dodávateľa adresované spotrebiteľovi na možnosť

jeho následného uplatnenia práva podľa § 565 OZ musí byť teda zároveň aj dostatočne určité tak, aby
bolozrejménaktorúkonkrétnuomeškanúsplátkualebosplátkyhoveriteťupozorňuje,apreneuhradenie
ktorej konkrétnej splátky tak veriteľ v určitom čase bude môcť urobiť (žiadať o jednorazové vrátenie
nesplatenejdlžnejsumy),aspotrebiteľtedanazákladetohovedelčo,vakompresnomrozsahuadokedymá na odvrátenie zosplatnenia urobiť (akú minimálnu sumu musí uhradiť). V danom prípade však
tomu tak nebolo a takáto informácia z upozornenia (výzvy pred zosplatnením) dodávateľa spotrebiteľovi
nevyplýva.

56. Zo zmluvy o úvere a z príloh predložených žalobcom sa pritom navyše, tak ako je to naznačené už
vyššie, dokonca javí, že v oznámení o omeškaní s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy (v lehote 15 dní od
doručenia tejto výzvy) bolo v uvedenej sume zahrnutých viacero splátok, od omeškania so zaplatením
ktorých ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 2.3.2020 ešte neuplynuli tri mesiace, a pre ktoré tak

dodávateľ v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ právo podľa § 565 OZ oprávnený uplatniť nebol. Vzhľadom
na to, že v tomto upozornení boli zavádzajúco uvedené aj splátky, pre ktoré k zosplatneniu nemohlo
dôjsť, a z tohto upozornenia (výzvy pred zosplatnením) pritom nebolo vôbec zrejmé pre omeškanie so
zaplatením ktorých splátok spotrebiteľovi zosplatnenie v určitom čase hrozí (a ktoré tak musí do toho
času nevyhnutne uhradiť), tak toto upozornenie veriteľa adresované spotrebiteľovi rozhodne nemožno
považovať za riadne upozornenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ na možnosť budúceho

uplatnenia práva podľa § 565 OZ.

57. Okrem toho v konaní nebolo zistené, že by právny predchodca žalobcu ako veriteľ toto svoje právo
podľa § 565 OZ využil po riadnom, určitom a zrozumiteľnom (platnom) upozornení dlžníka, do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky. Splátky boli splatné do 30. dňa v mesiaci, výzva na úhradu omeškaných

splátok s upozornením na uplatnenie práva podľa § 565 OZ bola realizovaná listom zo dňa 30.1.2020,
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je zo dňa 3.3.2020 (ku dňu 2.3.2020), a žiadna ďalšia
listina, ktorou by veriteľ medzičasom po tomto upozornení do splatnosti ďalšej (najbližšej) splátky dňa
2.3.2020 toto svoje oprávnenie nejakým adresným právnym úkonom adresovaným žalovanému toto
dňa využil a úver zosplatnil, v konaní predložená nebola (bolo predložené len oznámenie o zosplatnení

z nasledujúceho dňa 3.3.2020).

58. Právne závery uvedené v tomto rozsudku boli pritom už medzičasom potvrdené aj rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/6/2024, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 13Csp/177/2020 v obdobnej veci týkajúcej sa toho istého žalobcu.

59. Na základe uvedeného, keďže v konaní nebolo preukázané platné dojednanie práva predčasne
zosplatniť úver podľa § 565 OZ, a ani dodržanie jeho nevyhnutných predpokladov v zmysle ust. 53 ods. 9
OZ a jeho využitie do splatnosti najbližšej splátky v zmysle ust. § 565 OZ, súd vychádzal zo záveru, že k
platnému predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru – pred termínom jeho dohodnutej konečnej

splatnosti 30.3.2026 – podľa skutočností zistených v tomto konaní nedošlo. Tým však žalobca netvrdil
a nepreukázal ani výnimku zo zákazu prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na tretiu osobu pred termínom jeho konečnej splatnosti zakotveného v ust. § 17 zák. č. 129/2010. Táto
skutočnosť má však pritom za následok, že tým nebol naplnený aj jeden zo základných predpokladov
pre platné (§ 39 OZ) postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (a to postúpenie

pohľadávky až po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávky, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti), a teda ani predpoklady pre ich nadobudnutie.

60. Súčasný žalobca žalovanému žiadne peňažné prostriedky neposkytol a svoje práva v tomto konaní
odvodzuje iba z prevodu práv na jeho osobu, a keďže oprávnenosť tohto prevodu (postúpenia) a tým

i jeho aktívna vecná legitimácia v konaní zistená a preukázaná nebola, súd žalobu zamietol.

61. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Žalovaný bol v konaní procesne úspešný v plnom rozsahu, a preto mu súd voči žalobcovi v zmysle
ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.