Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Cpr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123209190
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123209190.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom C. D. XXX/X, E., zastúpený: JUDr. Roman Hojer, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom
Šustekova 51, Bratislava, proti žalovanému: A. A., IČO: XXXXXXXX s miestom podnikania F. XXXX/
XX, G., zastúpený: JUDr. Daniel Kostolanský, advokát so sídlom Štúrova č. 4, Piešťany, o určenie, že
úraz je pracovným úrazom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 28.11.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí,

že úraz pri ktorom utrpel poškodenie zdravia dňa 23.9.2022 je pracovným úrazom a za tento v rozsahu
zavinenia100%zodpovedážalovanývzmyslePracovnejzmluvyuzavretejmedzižalobcomažalovaným
dňa 6.6.2022.
Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 6. júna 2022 uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným,
predmetom bol výkon práce na pracovnej pozícii ako „vodič taxi“ s nástupom do práce 6. júna

2022. Miesto výkonu práce bolo v zmysle pracovnej zmluvy čl. III bod. 1 určené „podľa pokynov
zamestnávateľa“.
Dňa 23. septembra 2022 v pracovnom čase pri vystupovaní z motorového vozidla utrpel vážny úraz.
Úraz sa stal po zaparkovaní osobného motorového vozidla, na ktorom jazdil ako vodič taxíka, konkrétne
pri vystupovaní z tohto motorového vozidla. Pri vystupovaní sa pošmykol a spadol. Na pomoc mu prišla
až manželka, ktorá mu vzápätí zavolala zdravotnú pomoc. Následne bol pracovníkmi RPZ odvezený
do nemocnice v Piešťanoch, kde bol hospitalizovaný. Po piatich dňoch hospitalizácie v nemocnici

bol prevezený na odborné pracovisko úrazovej traumatológie Fakultnej nemocnice v Trnave, kde bol
operovaný. Po operácii bol prevezený do nemocnice v E..
V čase, kedy sa predmetný pracovný úraz stal bol v práci, teda vykonával prácu a plnil svoje pracovné
povinnosti. Hlásenie o tomto pracovnom úraze podal svojmu zamestnávateľovi a taktiež poslal písomné
oznámenie Sociálnej poisťovni dňa 26.9.2023, kde súčasne žiadal v zmysle Odborného vyjadrenia č. X/
XXXX vypracovaného znalcom A. H. I. zo dňa 20.4.2023 o priznanie náhrady za bolesť.
Žalobca od Sociálnej poisťovne obdržal dňa 3.10.2023 a dňa 24.10.2023 dožiadanie, v

ktorom je rozporované, že predmetný úraz nebol uznaný ako pracovný úraz a preto je potrebné jeho
uznanie súdnou cestou.Žalovaný argumentuje, že úraz sa stal počas pracovnej prestávky žalobcu a teda žalovaný tvrdí, že nie
je za pracovný úraz zodpovedný. To však nie je pravda. Išlo o bezpečnostnú prestávku pri výkone prác,
ktorá riadne spadá do pracovnej doby.

V dôsledku pracovného úrazu utrpel vážne poranenia, po liečbe ktorých mu zostali trvalé následky.
Zastáva názor, že predmetný úraz je nepochybne pracovným úrazom, ktorý utrpel v pracovnom čase,
teda v časovom úseku, kedy bol k dispozícii zamestnávateľovi – žalovanému a vykonával prácu a
plnil povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Z predmetného dôvodu tak nesúhlasí so stanoviskom
Sociálnej poisťovne a považuje ho za nesprávne.

3. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe uviedol, že je pravdou že žalobca uzatvoril dňa
6 júna 2022 pracovnú zmluvu so žalovaným predmetom ktorej bol výkon práce na pracovnej pozícii ako
„vodič taxi" s nástupom do práce 6. júna 2022.
Nie je však pravdou, ako žalobca udáva, že dňa 23. septembra 2022 „v pracovnom čase“ pri vystupovaní
z motorového vozidla utrpel vážny úraz. Úraz sa stal po zaparkovaní osobného motorového vozidla, na

ktorom jazdil ako vodič taxíka, konkrétne pri vystupovaní z tohto motorového vozidla.
Žalobca dňa 23. septembra 2022 po 22. hodine nahlásil na dispečing Žalovaného – prevádzke
Taxislužby že si „berie prestávku ide na večeru“. Po tomto nahlásení o 22:20 išiel na vozidle taxislužby
na prestávku do miesta svojho bydliska na ulici C. D. X, E.. Tam pri vystupovaní z vozidla utrpel úraz
tak ako ho popisuje v žalobe.

Dňa 4.11.2022 priniesla manželka žalobcu doklady o práceneschopnosti žalobcu spätne vystavenú
na žalovaného ako zamestnávateľa. Žalovaný túto okolnosť komunikoval s pracovníčkou na sociálnej
poisťovni ktorá uviedla že túto vystavenú PN - ku má vrátiť nakoľko zamestnanec nemá nárok z nej
čerpať v takomto prípade ani nemocenské a ani úrazové poistenie.
Na základe opísaných skutočností a všetkej dokumentácie v prevádzke Taxislužby má

za to, že sa nejedná o pracovný úraz, nakoľko k zraneniu žalobcu došlo v prestávke počas jeho cesty
a stravovaní a teda nejde o pracovný úraz tak ako to udáva. „Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa
stal zamestnancovi na ceste do alebo z práce. Taktiež úraz, ktorý sa stal zamestnancovi pri stravovaní
počas obedňajšej prestávky, nie je pracovným úrazom.“
V konaní za účelom preukázania tvrdení navrhuje vypočuť dispečerku taxislužby, ktorá mala v rozhodný

deň službu p. B. J..
Lístky jázd v rozhodný deň ale i z iných pracovných dní nepreukazujú skutočnosti na ktoré žalobca
poukazuje, teda ako uvádza „ že by zamestnanci žalovaného nemali daný presný čas na stravu a
čas strávený stravovaním bol riešený iba zaznamenaním do kolónky ,,prerušenie“. Ide o zavádzajúce
tvrdenia žalovaného, ktoré nemajú žiadny dôkazný význam v uplatnenom nároku žalobcu. Každý

zamestnanec realizoval prestávky v práci i prestávky na stravovanie po ich nahlásení na dispečerskom
stredisku žalovaného. Bez takéhoto postupu by totiž nebolo možné taxislužbu efektívne a spoľahlivo
prevádzkovať. Dochádzalo by k určeniu objednanej jazdy dispečingom i vozidlom ktoré riadi vodič, ktorý
má práve pracovnú prestávku. Všetky jazdy vodičov počas ich pracovnej doby sú zaznamenávané v
elektronickom systéme s evidenciou vozidiel monitorovaním GPS.

V deň 23. septembra 2022, keď sa žalobcovi stal úraz, nemal v tomto čase nahlásenú žiadnu jazdu
v mieste jeho bydliska na C. D. X, E.. Prestávku v práci si pred tým, než sa mu úraz stal, nahlásil na
dispečingu kde v tom čase vykonávali prácu dispečerky: C. A. a B. J..
Tieto prestávky realizoval aj v iných dňoch ako 23. septembra 2022, kde sa vozidlo nachádzalo rovnako
v mieste bydliska žalobcu, napríklad mal 2x prestávku a to 24.6.2022 a 16.7.2022.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobca sa k písomným vyjadreniam žalovaného písomne vyjadril, uviedol, že s vyjadrením
žalovaného sa absolútne nestotožňuje. Tvrdenia žalovaného považuje za zavádzajúce a klamlivé. Dňa
23.6.2022 riadne pracoval, vykonával svoju pracovnú činnosť.

K vyjadreniu žalovaného prikladá lístky jázd z iných pracovných dní. Nimi preukazuje, že zamestnanci
žalovanéhonemalidanýpresnýčasnastravuačasstrávenýstravovanímbolriešenýibazaznamenaním
do kolónky ,,prerušenie“. Z týchto lístkov je zrejmé, ako dlho trvala pracovná doba. Tá sa menila podľa
toho, ako prišli a neprišli ďalší vodiči do práce.
Lístok jázd z dňa úrazu zostal v aute, ktoré pred úrazom šoféroval. Na lístku bol zaznačený príchod

na pracovnú smenu a počiatočný stav tachometra. Ostatné údaje sa do lístkov dopisovali po skončení
pracovnej smeny.Prestávka na stravu bola spravidla 30 minút počas dvanásťhodinovej smeny. Ak chcel niektorý vodič
jesť, fajčiť, vypiť si kávu a pod., mal na to k dispozícii dennú miestnosť. Tak si mohol vodič napríklad
objednať donášku jedla priamo do práce.

Organizáciu prestávok a odstávok, dĺžku pracovnej doby atď. riešila výlučne dispečerka žalovaného.
Predmetný úraz sa mu stal pri zastavení osobného vozidla Taxi na parkovisku a následnom vystupovaní
z tohto motorového vozidla, kedy po páde pri vystupovaní z vozidla ostal ležať na zemi na chrbte. Auto,
z ktorého vystupoval malo po jeho páde otvorené dvere a ostalo neuzamknuté. Nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že sám nahlásil dňa 23.9.2022 po 22.00 hod. riadnu prestávku. O 21.23 hod. telefonicky

požiadal dispečerku Taxi, aby mu umožnila krátku prestávku na použitie toalety v priestoroch svojho
bydliska. Vždy záležalo na dispečerke, kedy a či bude uvoľnený na prestávku. Dispečerka mu zaslala
povolenie na uvoľnenie na komunikačný telefón Taxi o 21.50 hod.. Do miesta bydliska dorazil pred 22.00
hod.. Nie je tak pravdou, že o 22.20 hod. išiel na osobnom vozidle Taxi na riadnu prestávku do miesta
svojho bydliska ako tvrdí vo svojom vyjadrení žalovaný.
V tomto čase mu už bola poskytovaná prvá pomoc po páde pri vystupovaní z vozidla. Z výpisu hovorov

z jeho mobilného telefónu je vidieť, že syn K. B. o 22.14 hod. telefonicky oznamoval dispečingu Taxi, že
sa mu stal tento úraz. Následne dispečerka zabezpečila odvoz motorového vozidla Taxi do sídla firmy
Taxi.
Tieto údaje vôbec nekorešpondujú s údajmi, ktoré predkladá žalovaný. Zdôrazňuje, že riadne prestávky
počas trvania nočných zmien doposiaľ nemal, a to z dôvodu, že v noci nejedáva a svoje posledné jedlo

má cca o 17.00 hod. pred nástupom na nočnú zmenu v mieste
svojho bydliska. Zdôrazňuje, že nikde v predpisoch spoločnosti sa nenachádza usmernenie, kedy sa
pri jednotlivých pracovných zmenách – denná/poobedná/nočná stanovuje a má dodržiavať prestávka
na jedlo. Rovnako dispečerka ho nikdy neupozornila, kedy sa môže poskytnúť prestávka na jedlo pre
nočnúzmenu,anipoakomodpracovanomčasemávodičnároknaprestávkupočas12-hodinovejnočnej

zmeny.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov B. J. a K. B.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Pracovnou zmluvou zo dňa 6.6.2022 a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Splnomocnený zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že sa pridržiava žalobného návrhu a vyjadrení.
Má za to, že sa jedná o pracovný úraz, úraz sa stal počas prestávky, má za to, že išlo o pracovnú dobu,
výkon práce.

7. Žalobca pred súdom uviedol, že u tohto zamestnávateľa pracoval dlhodobo, a to približne 10 rokov
spätne od uzavretia predmetnej zmluvy, zmluva bola opakovane uzavretá na dobu určitú. Nikdy u tohto
zamestnávateľa neboli stanovené presné časové úseky prestávok, prakticky nebola stanovená ani
presná pracovná doba, s tým, že doba sa odvodzovala od toho, koľko ľudí nastúpilo na zmenu, či im
niekto na zmenu nastúpil alebo nenastúpil. Niekedy vychádzala zmena na jazdy po meste v trvaní 24

hodín, 16 hodín, 12 hodín tak ako dochádzali postupne vodiči do práce, sa to vykrývalo podľa potreby.
Dostávali len také lístočky, kde písali kedy nastúpili a kedy skončili. V dokumente, ktorý predložila
protistrana ako listinný dôkaz, ide o rukou písané údaje a to mená vodičov a časy, kde vidíme aj uvedené,
že vodič pracoval 11 hodín, nie je tu zaznamenaná žiadna prestávka, takáto prax zo strany žalovaného
bola po celú dobu kedy tam pracoval, teda aj v minulosti. Argument majiteľa alebo aj dispečerky ohľadom

prestávky bol taký, že je teraz voľno môžete odísť na prestávku, nie je voľno nemôžete odísť na
prestávku, teda prestávka nebola nijako časovo ohraničená. Tieto prestávky ovládala dispečerka, preto
sa stalo, že aj nebola prestávka, nikoho nezaujímalo, či toto bola prestávka napríklad na jedlo.
Čo sa týka uvedenej prestávky, kedy došlo k predmetnému úrazu uvádza, že sa spojil telefonicky
s dispečerkou a spýtal sa tak slengovo, či môže odbehnúť, či môže ísť na záchod, bez jej pokynu

neodchádzal zo stanovišťa. Ona sa mu k tomu hneď nevyjadrila, až potom mu nahodila zákazku poblíž
miesta bydliska s tým, že si môže odbehnúť, keď sa bude vracať z tej zákazky, ktorá bola poblíž
jeho bydliska. Prax je taká, že keď vykladal zákazníka, zostal na mieste stáť a čakal, kedy mu príde
elektronická správa, že má zase ďalšieho zákazníka. Tým, že vtedy vyložil zákazníka, bola možno
vzdialenosť 1 km k jeho bydlisku, na čo mu dala dispečerka povolenie, aby sa presunul k bydlisku.

Nebolo to striktne dané, že odchádza na prestávku, lebo keby mu nahodila ďalšiu zákazku, musel by
ísť. Taká bola prax. Keď prišiel k bydlisku, otvoril dvere na aute, vystúpil a privodil sa mu tento úraz.
Spadol, kým sa spamätal, prvé volal manželke.Chce poukázať práve na to, že nikdy tam nebol dodržiavaný Zákonník práce, nejaké prestávky, nejaké
uvoľnenie, vždy to bolo tak ako povedala dispečerka. Jediné, kto to tam riadil bola dispečerka, ktorá
to organizovala zrejme za tichého súhlasu majiteľa. Za celú dobu tam nezažil dodržiavanie Zákonníka

práce, a to ani čo sa týka preplácanie nadčasov, nejaké odmeny, sviatky. Bol prakticky špecialista na to,
že jazdil nočné jazdy, chodieval do práce o 16.00 hod. alebo o 14.00 hod. a bol až do rána. Takže nikdy
nebola striktne daná doba začatia tej ktorej zmeny.
Nesedia mu časy, kedy došlo k tomuto úrazu, lebo jemu bola poskytovaná prvá pomoc 5 až 10-timi
ľuďmi. Ľudia mu privolali pomoc, záchranka prichádzala v čase nejakom 22.18 hod. a protistrana tvrdí,

že oni mali telefonát o 22.30 hod. od ľudí, že sa mu stal úraz. Všetky tie časy, ktoré uvádza žalovaný
nesedia, sú podivné. Dňa 23.9.2022 nastúpil zmenu o 18.00 hod..
Do miesta bydliska chodieval počas zmeny a to keď potreboval dať si lieky, lebo má vysoký krvný tlak
amalajnočnélieky,alebonávštevatoalety.Alevždytobolotak,žedispečerkamupovedalaánouvoľním
ťa, lebo tam máš blízko cestu.
Vpriestorochžalovanéhoboladennámiestnosť,kdesasústreďovališoféri,mohlitamkonzumovaťjedlo,

bol to malý priestor 2x3 metre, nebol tam priestor na oddych, bola tam jedna toaleta pre celý personál.
Mohli ju šoféri využívať, on to nevyužíval, má zdravotné problémy musí použiť bidet k riadnej hygiene
po použití toalety. Snažil sa tak zariadiť, aby nevyužíval toalety na firme.

8. Zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že zotrváva na stanoviskách a vyjadreniach, ktoré

predložili súdu. Má za to, že pracovný úraz sa žalovanému stal počas prestávky v práci a to počas
jeho jazdy do miesta bydliska, počas vystupovania z auta v mieste jeho bydliska. Prestávku si nahlásil
žalobcaudispečerkyžalovaného.Všetkyjazdy,ktoréabsolvovalakovodičsúevidovanévlicencovanom
systéme jázd. Jazdu do miesta bydliska ani činnosti následne vykonané, nepovažujú za výkon práce.
Každé vozidlo žalovaného je evidované v GPS, z výpisov z knihy jázd vyplýva evidencia jázd

a poloha vozidla žalovaného dňa 23.9.2022, v ktorom sedel žalobca dňa 23.9.2022. Vozidlo sa o 22.20
nachádzalo v mieste G. C. – L. C. D. E., čo je bydlisko žalobcu, čo svedčí o tom, že v danom mieste
nebola žiadna objednaná cesta a preto si túto žalobca musel nahlásiť ako prestávku doma. Ak by to bolo
len odskočenie tak by ju nenahlasoval a túto by dispečerka nezadávala ako cestu z miesta poslednej
vykládky. Ak by žalobca nenahlásil dispečingu, že ide na prestávku, tak takáto jazda by sa v histórii

zaznamenaných jázd ani nezaznamenávala, pretože dispečerka by ju tam nenahodila.
Má za to, a uviedla to aj strana žalobcu, že sa to stalo v prestávke v práci, následne na pojednávaní pred
súdom odznela snaha túto skutočnosť interpretovať ako odskočenie si na bežnú potrebu. Ak by činnosť
žalovaného a jeho zamestnancov fungovala tak ako je uvádzaná zo strany žalobcu a jeho zástupcu,
nebolo by možné taxislužbu ani prevádzkovať, pretože by nebolo možné zistiť, kde sa vozidlo nachádza,

kedy a kam si šofér odskočil a kedy bude schopný plniť si pracovné povinnosti.

9. Žalovaný pred súdom uviedol, že vie, že v ten deň išiel žalobca na tú stranu, kde býva, v blízkosti jeho
bydliska, potom sa dohodol s dispečerkou, že pôjde na prestávku, išiel na prestávku, kde pri vystupovaní
z auta sa šmykol, nesvietilo osvetlenie a potom že volali, že nemôže ďalej ísť, že volali sanitku. Myslí

si, že prevádzkar mu to povedal, že A. spadol, keď bol doma na prestávke a že mal úraz, že nemohol
ďalej robiť, že je v nemocnici.
V budove kde je aj dispečing, je zabezpečený pitný režim, zamestnanci si tam môžu urobiť kávu, sú tam
toalety pánske aj dámske. Chodia sa stravovať tiež do reštaurácie alebo domov podľa toho ako je kto
zvyknutý, alebo si donesú na firmu jedlo.

V prípade, že potrebuje ísť vodič na toaletu a že sa nevzďaľuje od auta ďaleko tak to nemusí ani hlásiť,
ale keď chce ísť na nejaký dlhší čas, kedy nebude môcť prijímať zákazky, tak sa dohodne s dispečerkou
a vie, že v tomto čase môže ísť na toaletu a nebude mu dispečerka dávať zákazky.
Konkrétny písomný predpis upravujúci prestávky v práci zamestnancov neexistuje, každý ide na
prestávku podľa toho ako potrebuje. Sú aj taký ktorí sa najedia priamo v aute, ale keby prišla zákazka

tak ju vybavia, takže to nie je v prestávke, ale môže sa najesť. O mieste pohybu všetkých vozidiel majú
vedomosť.

10. Svedkyňa B. J. uviedla, že je zamestnankyňou žalovaného, u ktorého pracuje na pozícii dispečerka,
pracuje tam sedem rokov. Pán B. bol v práci, myslí deň kedy sa mu mal stať úraz, boli dohodnutí na

prestávke, keď bude niekde v mieste bydliska, aby sa mohol navečerať, bol asi ulicu od svojho domu, tak
sa dohodli, že pôjde na večeru. Keď auto pristavil, po nejakých minútach resp. po pár minútach, jeho syn
volal, že nemôže vykonávať činnosť, pretože spadol, alebo sa potkol, nevie už ako jej to presne povedal.Prestávky nie sú dané pevne, ale je to o vzájomnej dohode so šoférmi, o koľkej sa pôjdu naobedovať,
navečerať, tým, že ich je viacej tak si vždy dohodnú čas, aby neišli všetci naraz. Má evidenciu šoférov,
kde si zaznamenáva každú jednu prestávku. Ono je to tak, že keď auto zastaví, vtedy sa mu počíta

prestávka, či už 30 minútová alebo 15 minútová, podľa toho ako potrebujú byť doma, ako sa dohodnú,
koľko im stačí na večeru a na iné.
Nie je možné, aby bola v tomto čase realizovaná jazda, o ktorej by dispečing nevedel.
Zamestnávateľ stravovanie nezabezpečuje, zamestnávateľ zabezpečuje kávovar, môžu si dať vodu,
zabezpečená je miestnosť, kde sa môžu šoféri najesť, kde môžu ísť na WC, je tam mikrovlnka,

chladnička, rýchlovarná kanvica, má kolegov, ktorí pravidelne chodia a obedujú v týchto priestoroch.
Ak sa šofér nachádza niekde v jej blízkosti (sídlo firmy) chodí na potrebu alebo najesť sa k nim, ak sa
nachádza niekde v mieste svojho bydliska, ide za týmto účelom domov, všetko sa to dáva do prestávky
keď idú domov. Keď ide šofér domov vykonať hygienickú potrebu alebo sa najesť, je to vždy na základe
vzájomnej dohody dispečerky a šoféra. Keď povie šofér, že si chce odbehnúť iba na toaletu, nedáva to
do prestávky, pretože sú vybavení do 5 minút, teda vybehne domov a hneď sa vráti do auta. Je to ľudská

potreba, nemôže mu to zakázať, či už ide potrebu vykonať na pumpu alebo k sebe domov, nedáva mu
to do prestávky.
Na otázku zástupcu žalobcu, je zvyčajné, že takto chodia taxikári za účelom potreby? Svedkyňa
uviedla:,,Samozrejmeáno,aleniejetoprípadktorýsastalvtomtoprípade,lebosadohodli,žekeďvyloží
zákazníka pôjde domov sa navečerať a bude mať prestávku. Majú firemný chat kde je to zaznamenané,

že chce ísť na prestávku na večeru, bolo to tam zaznamenané ako prestávka, bohužiaľ tento chat sa
zmaže po 24 hodinách.“

11. SvedokK.B.uviedol,žejesynomžalobcu.Poznáajžalovaného,nakoľkounehovminulostipracoval
približne od roku 2015 do 2017, po roku 2017 ešte pracoval u žalovaného na dohodu, na výpomoc, keď

práve nebol v inej práci, úplne prestal pracovať u žalovaného asi v roku 2021. Keď tam pracoval, na
toaletu mohli chodiť normálne, teda aj mimo prestávok napr. keď si išiel natankovať na pumpe išiel na
WC. Bol nejaký rozpis, podľa toho ako si šoféri ráno nahlásili, tak mali prestávky, a potom podľa toho
ako mali šoféri prácu, tak sa im aj posunula prestávka aj o dve hodiny, alebo išiel skôr na prestávku,
keď nemal prácu.

Na otázku zástupcu žalobcu, akým spôsobom bola upravená možnosť návštevy toalety, stravovania,
oddychu, keď sa šofér nachádzal ďalej od sídla žalovaného? Svedok uviedol: ,,Väčšinou sa to robilo
tak, že keď som bol niekde na sídlisku C. K. čo je už na konci E., väčšinou som dostal zákazku aby
som sa vedel stiahnuť do mesta.
Na otázku zástupcu žalobcu, bolo zvyčajné, že si na takúto prestávku odskočil taxikár k sebe domov?

Svedok uviedol: ,,Áno.“
Na otázku zástupcu žalobcu, takéto prestávky povedzme za účelom vykonania hygienickej potreby sa
hlásili zamestnávateľovi? Svedok uviedol: ,,Pokiaľ to bolo na dlhšie tak áno zavolali sme dispečerke,
ale keď to bol nejaký kratší čas, tak nie, ja napr. som býval v centre, teda som si odskočil domov.“
Na otázku zástupcu žalovaného, ak by ste sa v rozhodnom čase boli niekde v blízkosti svojho bydliska

a potrebovali by ste si odskočiť na toaletu, hlásili by ste to na dispečing? Svedok uviedol: ,,Nie, pretože
by to bolo v blízkosti môjho bydliska.“

12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného ako vodič
taxi na základe pracovnej zmluvy zo dňa 6.6.2022. Dňa 23.9.2022 pri zastavení osobného vozidla taxi,

na ktorom jazdil, na parkovisku v mieste svojho bydliska pri vystupovaní z tohto motorového vozidla sa
pošmykol a spadol, utrpel poškodenie zdravia s následnou hospitalizáciou a práceneschopnosťou.

13. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal určenia, že úraz pri ktorom utrpel poškodenie zdravia
dňa 23.9.2022 je pracovným úrazom a za tento zodpovedá zamestnávateľ – žalovaný.

14. V danej veci nebolo sporné, že úraz sa stal tak ako tvrdí žalobca, teda pri vystupovaní z auta – taxíka
na parkovisku v mieste bydliska žalobcu, nebola sporná ani skutočnosť, že v čase úrazu bol žalobca
zamestnancom žalovaného ako fyzická osoba, a v deň kedy sa mu úraz stal nastúpil na zmenu o 18.00
hodine.

Sporné bolo, či cesta žalobcu do miesta bydliska bola plnením pracovných úloh žalobcu, resp. v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh žalobcu.15. Podľa § 195 ods. 1,2 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom

pomere. (ods. 1)
Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov. (ods. 2)

Podľa § 220 ods. 1,2 Zákonníka práce, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty.(ods. 1)
V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce
zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do
zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne

a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri
prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. (ods. 2)

Podľa § 91 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého
pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.

Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ
povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu
prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas
na odpočinok a jedenie.

Podľa § 91 ods. 6 Zákonníka práce, prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia zamestnancov pri práci sa započítava do pracovného času.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona č.462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave, ak ďalej nie je
ustanovené inak, na mobilných zamestnancov v cestnej doprave sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.

Mobilní zamestnanci v cestnej doprave na účely tohto zákona sú vodiči a ďalší členovia cestujúceho
personálu, ktorí vykonávajú dopravné činnosti v cestnej doprave pre zamestnávateľa v pracovnom
pomere.

Podľa § 8 ods. 6 Zákona č.462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave, ak celkový denný

pracovný čas trvá od šesť do deväť hodín, mobilný zamestnanec musí mať najneskôr po odpracovaní
šiestich hodín prestávku v práci v trvaní najmenej 30 minút. Ak celkový denný pracovný čas trvá viac
ako deväť hodín, mobilný zamestnanec musí mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku
v práci v trvaní najmenej 45 minút. Prestávky v práci možno rozdeliť na časové úseky, z ktorých každý
trvá nepretržite najmenej 15 minút.

16. Z citovaných zákonných ustanovení (§ 195 ods. 1,2) vyplýva, že Zákonník práce za pracovný
úraz výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo
vpriamejsúvislostisnímnezávisleodjehovôle,náhlym,násilnýmakrátkodobýmpôsobenímvonkajších
vplyvov. Za pracovný úraz možno považovať aj úraz, ktorý sa stal pri výkone práce alebo v priamej

súvislosti s týmto výkonom následkom prírodných udalostí. Za pracovný úraz treba považovať aj úraz,
ku ktorému došlo pre plnenie pracovných povinností zamestnanca.
Plnením pracovných úloh podľa výslovného znenia Zákonníka práce (§ 220 ods. 2) nie sú stravovanie
ani cesta na stravovanie a späť bez ohľadu na to, či sa stravovanie zamestnancov uskutočňuje v objekte
zamestnávateľa alebo mimo objektu zamestnávateľa.

Prestávky na jedenie a odpočinok (§ 91 ods. 1) sa nezapočítavajú do pracovného času. To však neplatí
o prestávkach na odpočinok, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom z dôvodov zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj prestávke v práci na odpočinok a jedenie bez prerušenia
práce.Dopracovnéhočasusazapočítavaprerušenieprácevodičamotorovéhovozidlakratšieakodesať
minút. Počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada

mzdy. Počas prestávky v práci zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa s výnimkou
dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ani nie je povinný sa zdržiavať na pracovisku. Ide
o čas osobného voľna, počas ktorého dochádza k suspenzácii pracovného záväzku.Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a oddych, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času,
bezpečnostné prestávky v práci sa počítajú do pracovného času a zamestnancovi za tieto prestávky
v práci prislúcha mzda (plat). Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi bezpečnostné

prestávky v práci vyplýva z osobitných predpisov (dopravné predpisy).
(Barancová, H. a kol. : Zákonník práce. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022)

17. Na základe vykonaného dokazovania, aplikujúc príslušné na vec sa vzťahujúce zákonné
ustanovenia, súd dospel k záveru, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 23.9.2022 nie je pracovným úrazom,

nakoľko k poškodeniu zdravia žalobcu/zamestnanca nedošlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním.
Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca telefonicky požiadal dispečerku o umožnenie
prestávky, keď žalobca už v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol: ,,O 21.23
hod. telefonicky požiadal dispečerku Taxi, aby mu umožnila krátku prestávku na použitie toalety v
priestoroch svojho bydliska. Vždy záležalo na dispečerke, kedy a či bude uvoľnený na prestávku.

Dispečerka mu zaslala povolenie na uvoľnenie na komunikačný telefón Taxi o 21.50 hod.“
Následne i pred súdom žalobca vypovedal, že: ,,spojil sa telefonicky s dispečerkou a spýtal sa tak
slengovo, či môže odbehnúť, či môže ísť na záchod, bez jej pokynu neodchádzal zo stanovišťa.“
Ako vyplýva z výpovede žalovaného i oboch svedkov, zamestnanci žalovaného – vodiči hlásili na
dispečing prestávku iba v prípade, ak išlo o prestávku dlhšiu (či už na použitie toalety alebo za účelom

stravovania), aby im v tom čase nebola pridelovaná práca - aby nedostávali zákazky. Z výpovede
svedkov tiež vyplýva, že v prípade krátkej prestávky (cca 5 minút), toto nebolo hlásené na dispečing,
nakoľko nebolo potrebné, aby bol vodič ,,vylúčený“ z vykonávania pracovných povinností.
Tiež z výkladu k ustanoveniu § 91 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že do pracovného času sa
započítava prerušenie práce vodiča motorového vozidla kratšie ako desať minút. Naopak, počas

prestávky v práci zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa s výnimkou dodržiavania
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ani nie je povinný sa zdržiavať na pracovisku. Ide o čas
osobného voľna, počas ktorého dochádza k suspenzácii pracovného záväzku.

18. Vzhľadom na uvedené, nakoľko v danej veci nebolo sporné, že žalobca v čase kedy sa mu stal

pracovný úraz nahlásil na dispečing prestávku a dispečerka mu zaslala povolenie na uvoľnenie (čo tvrdil
sám žalobca), nepochybne išlo o prestávku v práci, dispečerka mala vedomosť, že mu nemá dávať
zákazky.
Podľa názoru súdu, už cesta autom od miesta kde žalobca dňa 23.9.2022 vyložil zákazníka, do miesta
bydliska žalobcu (čo bolo cca 1km), kde po pristavení vozidla na parkovisku, pri vystupovaní z vozidla

došlo k úrazu, nebola výkonom práce, keď ako uviedol sám žalobca, prax bola taká, že keď vykladal
zákazníka, zostal na mieste stáť a čakal, kedy mu príde elektronická správa, že má zase ďalšieho
zákazníka. Dispečerka mu dňa 23.9.2022 dala povolenie, aby sa presunul k bydlisku. Žalobca teda išiel
autom do miesta bydliska za účelom vykonania vlastných potrieb, či už hygienických alebo za účelom
stravovania, teda prestávky, ktorá sa nezapočítava do pracovného času, pričom vzhľadom na vyššie

uvedené (nahlásenie tejto skutočnosti na dispečing, t.j. nejednalo sa o krátku prestávku počas ktorej
mohol prijímať zákazky) nebolo podstatné či žalobca do miesta bydliska išiel za účelom použitia toalety,
alebo stravovania.

19. Žalobca poukazoval i na skutočnosť, že v čase kedy došlo k úrazu mal nárok na bezpečnostnú

prestávku, súd sa preto zaoberal i touto skutočnosťou, keďže takáto prestávka sa započítava do
pracovného času (§ 91 ods. 6 Zákonníka práce).
Žalobca na základe pracovnej zmluvy vykonával pre žalovaného ako zamestnávateľa prácu: vodič taxi.
PretosanažalobcuvzťahujeZákonč.462/2007Z.z.oorganizáciipracovnéhočasuvdoprave,keďžebol
vodičom ktorý vykonáva dopravné činnosti v cestnej doprave pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.

Podľa citovaného zákona (§ 8 ods. 6), ak celkový denný pracovný čas trvá od šesť do deväť hodín,
mobilný zamestnanec musí mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku v práci v trvaní
najmenej 30 minút. Ak celkový denný pracovný čas trvá viac ako deväť hodín, mobilný zamestnanec
musí mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku v práci v trvaní najmenej 45 minút.
Prestávky v práci možno rozdeliť na časové úseky, z ktorých každý trvá nepretržite najmenej 15 minút.

Vdanejvecinebolosporné,žežalobcadňa23.9.2022nastúpilzmenuo18.00hod..Vzmyslecitovaného
zákonného ustanovenia mal teda žalobca nárok na bezpečnostnú prestávku najskôr po odpracovaní
šiestich hodín, t.j. o 24.00 hod. a to i v prípade ak celkový denný pracovný čas trvá viac ako deväť hodín,
na čo tiež žalobca poukazoval.Vzhľadom na uvedené, nebolo preto právne významné či k úrazu došlo pred 22.00 hod., ako tvrdí
žalobca, alebo v čase 22.20 -22.30, ako tvrdí žalovaný, nakoľko neskôr k úrazu nedošlo.

20. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol, pretože nebolo preukázané že k poškodeniu zdravia
žalobcu/zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

21. Čo sa týka listinných dôkazov predložených žalobcom - Odborné vyjadrenie č. X/XXXX zo dňa
20.4.2023; Dožiadanie Sociálnej poisťovne zo dňa 3.10. 2023; Dožiadanie Sociálnej poisťovne zo dňa

24.10.2023; Žiadosť o priznanie náhrady za bolesť zo dňa 26.9.2023; Lekárske správy, súd tieto dôkazy
žiadnymspôsobomnevyhodnocoval,nakoľkopreukazovalizdravotnýstavžalobcuvsúvislostisúrazom/
podanie žiadosti o priznanie náhrady za bolesť, ktoré skutočnosti nemali žiadny vplyv na rozhodnutie
vo veci, na posúdenie predmetnej žaloby.
Súd nevyhodnocoval ani listinné dôkazy – výpisy z knihy jázd (predložené žalobcom) a lístky jázd
(predložené žalovaným), nakoľko mali preukazovať nespornú skutočnosť, že žalobca sa s vozidlom

taxi služby nachádzal dňa 23.9.2022 v mieste svojho bydliska po tom ako túto skutočnosť nahlásil na
dispečing.
Súd nevyhodnocoval ani predložené ,,Výpisy z hovorov z mobilného telefónu žalobcu“, ktoré mali
preukazovať kedy nahlasoval dňa 23.9.2022 prestávku, a to s poukazom na vyššie uvedené
odôvodnenie.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)

23. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.