Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 22, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 49C/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123257287
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:6123257287.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu: S..

L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX Y. zastúpený: Advokátska kancelária SOWA s.r.o.,
so sídlom Námestie 1. mája 9, 811 06 Bratislava IČO: 507 104 22 proti žalovanej: S.. D.. P. Š.Á., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX Y., zastúpená: SLOV- LEGAL s.r.o., so sídlom Dobrovičova
16, 811 09 Bratislava, IČO: 36 963 157 o zaplatenie 8.976,66 € s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.07.2023 domáhal od žalovanej zaplatenia
istiny vo výške 8.976,66 € spolu s úrokom z omeškania ako aj náhrady trov konania. Podaný návrh
odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi Bytu č. X, nachádzajúci sa
na X. poschodí, X. poschodí, prízemí a v suteréne rodinného domu súpis. č. XXXX, na T.E. C. XX,
postavenom na parc. reg. „A.“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, v okrese Pezinok, zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len ako „Nehnuteľnosť“), každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti
1. Celková výmera Nehnuteľnosti je XXX,XX m2, vrátane príslušenstva. Žalobca bol spoluvlastníkom

Nehnuteľnosti do 07.02.2022, kedy došlo k vkladu vlastníckeho práva v prospech Y. E., a to na základe
Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Y. E.Q. a záložným veriteľom žalobcu v rámci výkonu záložného
práva. V čase, kedy bol žalobca ešte spoluvlastníkom Nehnuteľnosti žalovaná bránila žalobcovi v
prístupe k Nehnuteľnosti, pričom žalobcovi neboli od Nehnuteľnosti poskytnuté kľúče. Žalovaná teda
v rozpore so zákonom užívala Nehnuteľnosť nad mieru zodpovedajúcu jej spoluvlastníckemu podielu.
Uvedené žalobca viackrát namietal a dožadoval sa prístupu k Nehnuteľnosti resp. peňažnej náhrady.
Nakoľko žalovaná užívala Nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, žalobcovi ako

druhému spoluvlastníkovi patrí peňažná náhrada ako ekonomická protihodnota za obmedzenie jeho
spoluvlastníckeho práva z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej.

2. Žalobca požaduje od žalovanej peňažnú náhradu vo výške 8.976,66,- €, za obdobie od 03/2021 do
konca 01/2022, ktorá je vypočítaná s ohľadom na odborné vyjadrenie realitnej kancelárie Zee Real s. r.
o., k cene prenájmu bytov v rokoch 2021 a 2022 (7 €/ m2/a to nasledovne: priemerná cena prenájmu
na m2 (7,-€ ) x rozloha Nehnuteľnosti pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobcu (116,58 m2) x

požadované obdobie (11 mesiacov).3. Dňa 14.03.2023 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz č.k. XXUp XXX/
XXXX proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. Tvrdenia žalobcu
uvedené v podanej žalobe dôrazne odmietla, pričom poukázala na skutočnosť, že v rozhodnom období

Byt č.X neužívala, nakoľko tento byt bol obývaný synom žalobcu a žalovanej, ktorí mu na to dali
súhlas. Zároveň zdôraznila, že žiadnym spôsobom žalobcovi v prístupe k Nehnuteľnosti nebránila. V
tejto súvislosti uviedla, že žalobca spolu so žalovanou udelili dňa 12.10.2018 ich synovi E. E. súhlas s
trvalým pobytom v Byte č.X. Žalovaná od ich syna nepoberala nájomné, pričom syn žalobcu a žalovanej
prispieval na úhradu energií spotrebovaných v Byte č.X. K žalobcom uplatnenej výške bezdôvodného

obohatenia, ktoré si uplatňuje podanou žalobou uviedla, že je podľa jej názoru neprimerane vysoká.
Žalovaná poukázal taktiež na skutočnosť, že žalobca sa ako spoluvlastník Nehnuteľnosti žiadnym
spôsobom nepodieľal na údržbe Nehnuteľnosti ako aj na opravách.

4. Žalobca po podanom odpore navrhol v konaní pokračovať. Vo vyjadrení k odporu uviedol, že k
iniciovaniu postavenia bytu č.X, t.j. zrekonštruovaniu rodičovského bytu žalovanej došlo zo strany

žalobcu s úmyslom obnoviť spolužitie žalobcu a žalovanej, keď boli ešte manželmi. Byt č.X nebol
žalobcom nikdy užívaný, pričom pre neustále hádky sa žalobca rozhodol z domu odsťahovať a
zabezpečiť si alternatívne bývanie. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozhodnutím Okresného
súdu Pezinok zo dňa 27.10.2008. Dňa 31.10.2011 došlo k medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu
mimosúdnej dohody o vyporiadaní a rozdelení Nehnuteľnosti s tým, že žalobca a žalovaná sa stali

podielovými spoluvlastníkmi Bytu č.X. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 12.10.2018 síce
udelil súhlas synovi E. E., ako aj jeho synovi na trvalý pobyt na adrese Bytu č.X, avšak poprel tvrdenia
žalovanej, že týmto vyjadril súhlas s užívaním bytu ich synom bezodplatne. Žalobca zdôraznil, že v tom
čase bol v nepriaznivej finančnej situácii, nestíhal splácať úver, ktorý si zobral na rekonštrukciu Bytu č.X
čo viedlo k tomu, že v roku 2017 pristúpil k zriadeniu záložného práva na jeho spoluvlastnícky podiel na

Byte č.X, ktoré bolo nakoniec aj vykonané a teda došlo k predaju spoluvlastníckeho podielu na Y. E., ako
záložného veriteľa. K vyjadreniu žalovanej, ktorá poukázala na to, že žalobca sa žiadnym spôsobom
nepodieľalnaúdržbáchNehnuteľnostižalobcauviedol,žezostranyžalovanejmunikdyneboladoručená
žiadna výzva na opravu, práve naopak žalobca vyzval žalovanú na úhradu škôd, ktoré vznikli na Byte
č.X z dôvodu zanedbania riadnej starostlivosti o nehnuteľnosť resp. jej poškodeniu užívaním.

5. Žalovaná sa k tvrdeniam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k odporu vyjadrila písomne podaním
doručeným súdu dňa 21.09.2023. K výstavbe Bytu č. X uviedla, že tá bola realizovaná počas manželstva
a z prostriedkov BSM. Odmietla tvrdenia, že žalobcu napadla resp. že by bol žalobca donútený z ich
spoločnej domácnosti odísť. Dôvodom rozvodu ich manželstva bol žalobcov mimomanželský vzťah s

inou ženou, ktorý sa definitívne prevalil keď bol s ňou na zahraničnej dovolenke. Čo sa týka popisu Bytu
č. X uvádzaným žalobcom, tento nie je uvádzaný správne. Syn E. užíval len časť Bytu č. X na X.V..Y...
Tento byt nebol samostatnou bytovou jednotkou, nakoľko nemal podružné merače elektriny a vody.
Merač elektriny bol namontovaný do Bytu č. X až potom, čo časť spoluvlastníckeho podielu k tomuto
bytu odkúpil druhý syn Y.. Tvrdenia žalobcu o tom, že nemal do Bytu č. X prístup ako aj kľúče od neho

žalovaná odmietla. Žalobca jej kľúče po odchode zo spoločnej domácnosti nevrátil a ona mu v prístupe
do Bytu č. X nebránila. Do Bytu č. X mal teda prístup a syna aj navštevoval, čo sám potvrdil vo vyjadrení.
Žalobca okrem návštev syna Daniela nemal priamy dôvod chodiť a zotrvávať v Byte č. X, nakoľko už mal
zariadenú inú domácnosť. Z tejto skutočnosti sa však nedá vyvodiť žalobcov záver, že mu bolo bránené
chodiť do Bytu č. X. Práve naopak, z predložených vyjadrení a dôkazov je zrejmé, že keď chcel žalobca

prísť do Bytu č. X, buď za synom alebo so znalcami na obhliadku, tak vždy mal prístup umožnený. K
tvrdeniam žalobcu o tom, že bol nútený si zobrať na rekonštrukciu Bytu č.X úver žalovaná uviedla, že
Byt č. X bol zrealizovaný za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM a všetky práva a
záväzky k BSM boli riadne medzi žalobcom a žalovanou vysporiadané. Žalobca si však vzal veľa úverov
sám, jednak na podnikanie a jednak po rozpade manželstva na stavbu nového domu v Pezinku na ulici

Q.. J.D., a z tohto dôvodu sa zadlžil. Žalobca si zobral pôžičky aj od vlastných synov, ktoré dodnes nie sú
splatené. Žalobca dlhuje žalovanej naďalej sumu 12 250 ,-€ na základe ústnej dohody o vysporiadaní
majetku v BSM, zo sumy 16 500,-€ jej uhradil len čiastku vo výške 4 250,-€. Ešte v roku 2011 žalobca,
žalovaná a obaja ich synovia podpísali Zmluvu o uzatvorení budúcej darovacej zmluvy, na základe ktorej
sa žalobca a žalovaná zaviazali darovať obom synom podiely na Byte č. X, každému v podiele 1/6;

Uvedené vyplývalo aj z Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretou
medzi žalobcom a žalovanou. Neskôr síce nedošlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, ale z uvedených
dokumentovjeevidentnýzámeržalobcuprenechaťdanýbytdospoluvlastníctvasynom,zčímjespojené
aj právo užívania danej nehnuteľnosti; žalobca po rozhovoroch so synom Danielom na tému platenianájomného od syna Daniela nepožadoval finančné prostriedky za užívanie daného Bytu č. X, nakoľko
rozhovoryuzavrelitak,žebezodplatnéužívanieBytuč.Xjekompenzáciouzaťažkosti,ktorémuspôsobil
nesplácaním dlžôb. Žalobca zároveň nikdy nevyzval syna Daniela, aby opustil byt č. X.. Žalobca synovi

Danielovi Byt č. X pomáhal zariaďovať a chodil ho tam aj navštevovať. Syn Daniel pomáhal žalobcovi
tým, že na svoju osobu čerpal pôžičky za účelom ich použitia žalobcom v spoločnosti BASCO SK, s.r.o..
Nakoľko žalovaná žiadny nájom od syna Daniela nepoberala nemohlo z jej strany dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu sa. Podľa žalovanej je nesporné, že práve žalobca dostal syna Daniela do zlej finančnej
situácie, nakoľko syna nahovoril, aby si vzal úvery z bánk (zo SLSP 15 tis. EUR a z Poštovej banky 15

tis. EUR) za účelom poskytnutia financií do jeho firmy BASCO SK. s.r.o.. Žalobca mal dané finančné
prostriedky do mesiaca vrátiť, no nevykonal tak. Žalobca splácal jednotlivé splátky priamo banke a to
nepravidelne, väčšinou po splatnosti, niekedy tak neskoro, že už banky hrozili postúpením pohľadávok
a exekúciou. Syn Daniel mal z toho značné stresy a problémy, a zničený úverový register. Dôsledkom
tejto situácie bolo, že syn Daniel si nemohol vziať hypotéku a zabezpečiť si vlastné bývanie.

6. Žalobca sa k tvrdeniam žalovanej uvedeným vo vyjadrení zo dňa 21.09.2023 vyjadril písomne
podaním doručeným súdu dňa 07.03.2024. Vo vyjadrení zotrval na doterajších tvrdeniach, pričom
navyšeuviedol,žev zmyslepredloženejZmluvyouzavretíbudúcejdarovacejzmluvyzodňa31.10.2011
mala žalovaná previesť časť svojho podielu na E. E. a žalobca časť svojho podielu na Y. E.. K podpisu
darovacej zmluvy zo strany žalobcu nedošlo nakoľko žalovaná odmietala darovať svoju časť podielu na

E. E.. V každom prípade, záväzok uzavrieť Darovaciu zmluvu zanikol, nakoľko sa ani jedna zo strán
nedomáhala nahradenia vyhlásenia vôle v súlade s §50a Občianskeho zákonníka v lehote 1 roka (k
uplynutiu 1-ročnej lehoty došlo ešte v roku 2012, nakoľko vlastníctvo žalovanej a žalobcu k Bytu č. X
bolo zavkladované v novembri 2011 a k uzavretiu Darovacej zmluvy malo dôjsť do 15 dní od vkladu).
Taktiež je potrebné uviesť, že od podpisu Zmluvy o uzavretí budúcej darovacej zmluvy sa okolnosti, z

ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, podstatne zmenili. Žalobca býval so svojou manželkou
D. E. a maloletou dcérou v inej nehnuteľnosti v Pezinku na ul. Q.. J., ktorá bola zaťažená záložným
právombankyzdôvoduúveruvsume300.000,-€.Predmetnýúversibolžalobcanútenýzobraťeštedňa
31.08.2011, aby uhradil svoje záväzky z výstavby Bytu č. X. V rámci podnikateľskej činnosti sa žalobca
dostal v nasledujúcich rokoch do finančných ťažkostí a musel si zobrať niekoľko pôžičiek, aby o.i. vedel

splácať úver, ktorý zaťažoval nehnuteľnosť v Pezinku, v ktorej býval, aby nedošlo k výkonu záložného
práva banky a žalobca neprišiel so svojou rodinou o obydlie. V rámci zabezpečenia pôžičiek došlo zo
strany žalobcu k založeniu jeho spoluvlastníckeho podielu na Byte č. X, v prospech veriteľa žalobcu, p.
H.Ľ.. P. H. mal v zmysle záložnej zmluvy možnosť vykonať záložné právo priamym predajom, k čomu
aj došlo a spoluvlastnícky podiel bol prostredníctvom priameho predaja predaný Y. E. v roku 2021 za

sumu 96.000,- EUR (t.j. v prepočte 823,47 EUR na m2 bytu). Záloh bol teda predaný Y. E. nielen výrazne
pod trhovú cenu, ale Y. E. taktiež klamal žalobcovi keď mu tvrdil, že žiadnu kúpnu zmluvu nepodpísal.
Žalobca sa o predaji zálohu a kúpnej cene dozvedel až z katastra nehnuteľností. Výkon záložného práva
je predmetom súdneho sporu na OS Pezinok pod sp.zn. XXC/XX/XXXX , resp. aktuálne na KS Bratislava
- ide o neprávoplatný Rozsudok predkladaný žalovanou.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako aj žalovanej,
výsluchom svedkov E. E.Q. a D. E., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov predložených stranami
sporu, tvoriacich obsah spisu ( Výpis z LV č. XXXX, Kúpna zmluva zo dňa 20.10.2021, Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 09.10.2017, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva

zo dňa XX.XX.XXXX, e-mailová komunikácia, Vyjadrenie realitnej kancelárie zo dňa XX.XX.XXXX z
č.l. 25, fotodokumentácia, kópia návrhu na rozvod, výmenný lístok zo dňa 09.06.2008, kópia žaloby o
zaplatenie o 384.687,42 €, Zmluva o vyporiadaní a rozdelení nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, e-
mailová komunikácia z č.l. 68-71, Dokumentácia k prevodu bytov a nebytových priestorov z č.l. 103,
Rozsudok OS Pezinok č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, prehlásenie žalobcu zo dňa

31.01.2014, Znalecký posudok č.XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluva o splátkovom úvere zo dňa
31.08.2011, Upozornenie na omeškanie zo dňa 03.12.2017 z č.l. 169, Upomienka zo dňa 10.09.2018,
Oznámenie o nepovolení odkladu splátok zo dňa 04.05.2020, Upovedomenie o omeškaní zo dňa
27.05.2020, Výpis z bankového registra E. E., Výzva E. E. na splatenie dlžnej časti úveru ) a zistil
nasledovný skutkový stav:

8. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobca bol do XX.XX.XXXX podielovým
spoluvlastníkom Nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v podiele 1/2, bližšie špecifikovanej v bode 1
tohto rozsudku. Druhou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti bola a naďalej je žalovaná.9. Z Listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že v súčasnosti je Byt. č. X teda Nehnuteľnosť, v spoluvlastníctve
žalovanej a Y. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je synom žalobcu a žalovanej. Obaja vlastnia Nehnuteľnosť

v podiele 1. Y. E. nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe Kúpnej zmluvy L. XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX.

10. Dňa 20.10.2021 bola medzi žalobcom ako predávajúcim, S.. I. H. ako záložným veriteľom a Y. E. ako
kupujúcim uzavretá Kúpny zmluva, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu ako predávajúceho previezť

na kupujúceho vlastnícke právo k zálohu, odovzdať záloh kupujúcemu a prevziať kúpnu cenu. Kupujúci
sa zároveň zaviazal nadobudnúť vlastnícke právo k zálohu a zaplatiť kúpnu cenu v lehote a spôsobom
uvedeným v tejto zmluve.

11. Žalobca vo výpovedi pred súdom uviedol, že od času kedy sa zo žalovanou rozviedli t.j. od roku
2008, kedy bol dokončený dom žalovaná bránila kolaudácií, aby nebol zahrnutý do BSM. Za účelom

vypracovaniaznaleckéhoposudkumuselabyťvolanápolícia,nakoľkožalovaná nechcelažalobcu pustiť
do domu. Žalovaná predmetnú nehnuteľnosť užívala po dobu 12 rokov sama. Tvrdenia žalovanej o tom,
že mal niečo dať synovi považuje žalobca za účelové, nakoľko aj keď dal súhlas s trvalým pobytom v
danej Nehnuteľnosti synovi a vnukovi, malo dôjsť k plateniu za užívanie jeho časti spoluvlastníckeho
podielu. Žalobca opakovane žalovanú formou SMS vyzýval, aby mu zaplatila za užívanie jeho časti

Nehnuteľnosti, pričom v roku 2020 boli žalovanej zaslané aj písomné výzvy, kde bola vyčíslená suma
ako aj výzva na opustenie priestorov z dôvodu neplatenia za ich užívanie. Žalobca zdôraznil, že jeho
finančná situácia mu neumožňovala poskytnúť niečo do užívania bezodplatne, nakoľko bol od roku
2019 aj v exekúcií. Napriek tomu, že išlo o rodinného príslušníka nemohol od nich nepožadovať úhrady
za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu. V roku 2011 si s jeho terajšou manželkou zobrali úver,

kde splácali investície do uvedeného domu, ktorý z časti používala žalovaná. Tieto splátky ktoré boli
viac než 1000,-€ mesačne a v roku 2019 ho doviedli do situácie, že už nemal žiadnu nehnuteľnosť
a toto bola jediná nehnuteľnosť ktorú mal. Okrem toho mal viacero veriteľov, ktorých záujmy by tiež
poškodil. Jeho súčasná manželka musela z finančných dôvod predať aj svoj byt, ktorý mala pre deti
a museli sa presťahovať do oblasti, kde sú nehnuteľnosti z nízkou cenou. Bezdôvodné obohatenie,

ktorého zaplatenia sa domáha podanou žalobou je pre neho jediným príjmom z tejto nehnuteľnosti
do ktorej preukázateľne vložil značné finančné prostriedky. Žalovaná mu bránila v plnohodnotnom
užívaní nehnuteľnosti tak, že vlastnila pozemok ktorý bol iba jej a tým nemal zabezpečený vstup do
Nehnuteľnosti. V roku 2010 sa žalobca rozhodol dať vypracovať znalecký posudok, pričom žalovaná
ich nechcela do nehnuteľnosti vpustiť načo musela byť privolaná polícia. Tvrdenia o tom, že pomáhal

synovi s nábytkom potvrdil, avšak z jeho strany išlo iba o prejav dobrej vôle voči synovi, ktorý síce užíval
nehnuteľnosť len pre to, že bývalá manželka prenajímala nehnuteľnosť iným cudzím ľudom konkrétne
išlo o Byt č. 1 a preto sa syn nemal kde presťahovať a uvoľniť žalobcovi priestor.

12. Právny zástupca žalovanej v prednese pred súdom zdôraznil, že sám žalobca svojim konaním

spôsobil zlú situáciu pre svojho syna E., ktorého požiadal, aby mu bol spoludlžníkom pri viacerých
úveroch, ktoré následne žalobca nesplácal napriek tomu, že synovi prisľúbil že budú splatené v krátkom
čase t.j. do 2 týždňov čerpania. Následne sa syn E. dostal do situácie, že mal znehodnotený úverový
register, čím mu bolo znemožnené čerpať hypotekárny úver a kúpiť si vlastnú nehnuteľnosť. V danej
situácií žalovaná v rozsahu svojho podielu súhlasila, aby syn E. predmetný Byt č. X užíval s tým, že syn

E. sa samostatne vždy rozprával so žalobcom o tom, či môže danú nehnuteľnosť užívať. Žalobca za
synom do Nehnuteľnosti chodieval vždy, keď sa rozprávala so synom o tejto situácií tak ju syn ubezpečil,
že tam môže bývať. Ďalší dôvod pre ktorý považuje žalovaná žalobu za nedôvodnú je, že žalovaná dala
súhlas len v rozsahu jej podielu. Žalovaná považuje za nemorálne, že žalobca žiada v danej situácii,
ktorú spôsobil plnenie od žalovanej z dôvodu, že umožnila bývanie v predmetnom byte svojmu synovi

s manželkou a malým dieťaťom. Žalovaná žiada žalobu zamietnuť aj z dôvodu početných chýb vo
výpočtoch podlahových plôch a oceneniu výšky nájmu.

13. Žalovaná vo výpovedi pred súdom uviedla, že po rozvode manželstva so žalobcom nedošlo len k
dohode o rozdelení domu, ale aj 2 firiem, ktoré boli v BSM. Firmy mali hodnotu cca 1,5 mil. €. Obidve

firmy nadobudol žalobca. Dôvodom ich rozvodu bol vzťah žalobcu s inou ženou s ktorou 4 mesiace po
rozvode uzavrel manželstvo. V tom čase nemali strany sporu vyporiadaný majetok. Žalobca si ihneď po
uzavretí nového manželstva kúpil z ich nerozdeleného majetku rodinný dom na Muškáte za 200.000,-€,
zároveň ho prerobili a zariadili za asi ďalších 200.000,-€. Delenie majetku sa ťahalo asi 3 roky, pričomžalobca sa jej vyhrážal, že ju zničí, že príde o dom aj o deti. Žalobca podal niekoľko žalôb aj na ňu aj na
jej vážne chorú mamu. K uzavretiu Dohody o vyporiadaní medzi stranami nedošlo, nakoľko žalobca mal
predstavu, že každý zaplatí 50.000,-€ za jeho polovicu prístavby. V čase, keď jej žalobca poslal výzvu,

takhľadaliriešeniezáložnéhoprávaužsozáložcom.Skončilototak,žečasťodkúpilmladšísyn.Žalobca
sa podľa jej vedomostí po rozvode dostával do väčších dlhov, od mladšieho syna si požičal 10.000,-€
a od staršieho syna chcel, aby si zobral úver vo výške 2 x po 15.000,-€, pričom žalobkyni dlhuje ešte
12.250,-€. Dôvodom nadstavby resp. stavby Bytu č. X bola práve tá skutočnosť, že počítali s tým do
budúcna, že tam jeden zo synov zostane bývať. Žalobca pokiaľ viem neplatil nájom svojim rodičom v

čase keď s nimi tam býval a taktiež neplatil nájom jej rodičom. Staršiemu synovi dala žalobkyňa súhlas
za seba, aby v Byte č. X býval a vedela, že žalobca súhlasil s tým, aby tam ich syn E. býval bezodplatne.
Žalobca od nej pýtal kľúče od Bytu č. X, ktoré ona už nemala nakoľko ich mal syn, ktorý v danom byte
býval. Kľúče od domu si žalobca odniesol a nikdy ich nevrátil. Keď sa ohlásil, že chce prísť tak mu to
vždy bolo umožnené. Za podstatnú považuje žalovaná aj tú skutočnosť, že záložné právo na spoločnú
nehnuteľnosť bolo zriadené bez jej vedomosti. Dozvedela sa to v období, keď jej syn a nevesta oznámili,

že čakajú dieťa.

14. Svedok E. E., ktorý je synom žalobcu a žalovanej vo výpovedi pred súdom uviedol, že v roku 2013
sa nasťahoval do predmetného bytu, kde mu otec pomohol zariadiť spálňu. V roku 2017 začala v byte
s ním bývať aj jeho manželka, pričom v roku 2018 sa im narodil syn, ktorý tam býva s nimi dodnes.

Svedok uviedol, že pár krát mali s otcom výmenu názorov, kedy mu vytýkal určité veci. Mal vedomosť o
tom, že v roku 2014 mal žalobca teda jeho otec finančné problémy vo firme. Nakoľko banka mu poskytla
možnosť zobrať si spotrebný úver, tak sa rozhodol otcovi finančne pomôcť. Zo Slovenskej sporiteľne
si zobral úver vo výške 15.000,-€ a rovnako mu robil spoludlžníka v Poštovej banke, kde tak ručil na
sumu 15.000,-€. V ten deň mu poskytol 30.000,-€ v hotovosti v banke. Medzi svedkom a žalobcom

mala byť dohoda, že žalobca do 14 dní tieto úvery predčasne vyplatí. Taktiež sa dohodli, že v prípade
ak tieto úvery nevyplatí, tak mu bude žalobca platiť úrok vo výške 300,- € mesačne. Túto podmienku
svedok stanovil preto, aby úvery boli čím skôr vyplatené. Nakoľko úvery neboli splácané načas, bola
mu závažne poškodená kredibilita v banke a samotný úverový register. V roku 2017 si chcel kúpiť
dom v Bernolákove za sumu 150.000,-€, kde sa s majiteľom dohodol, na ročnej nájomnej zmluve tohto

domu, pričom počas stanoveného roka si mal svedok zrealizovať hypotéku na daný dom. Keď si začal
vybavovať hypotéku zistil, že vôbec nemá šancu ju získať, nakoľko má nepriaznivý úverový register.
Následne sa z predmetného domu musel vysťahovať napriek tomu, že do domu už začal investovať.
Tento dom svedok videl v inzercii pred pol rokom za sumu 265.000 €. Svedok taktiež uviedol, že pár
krát mu otec vytýkal, že by mu mal platiť nájom za užívanie bytu, pričom svedok žalobcovi pripomenul

skutočnosť o ktorých vypovedal, na čo žalobca od neho žiaden nájom nepýtal. Svedok taktiež uviedol,
že žalovaná ako jeho matka kľúče od bytu nemá. Na otázku žalobcu, že keď sa rozprávali o nájomnom
ktoré by mal svedok platiť, či mal nájomné platiť svedok alebo žalovaná svedok odpovedal, že niekedy
on a niekedy žalovaná. K rozhovorom svedka so žalobcom o tom, či má alebo nemá platiť nájomné
dochádzalo vtedy, keď sa s otcom pohádali, kde on mu vyčítal tieto veci a následne mu on vyčítal dom v

Bernolákove. Vždy z toho vzišlo, žalobca od neho nejakú dobu peniaze nežiadal. Svedok to, že býval v
Byte č.X považoval za kompenzáciu za veci, ktoré nastali s domom v Bernolákove. Záverom výpovede
svedok uviedol, že úver v Poštovej banke, kde je spoludlžníkom a ktorý mal byť splatený do 10 rokov
ešte stále splatený nie je, pričom zostatok úveru je vo výške 4503,26 €.

15.SvedkyňaD.E.,ktorájemanželkoužalobcuvovýpovedipredsúdomuviedla,že odroku2014,teda5
rokov po svadbe so žalobcom začala pociťovať finančnú neistotu. Splátky ktoré sa týkali splácania úveru
na dom v ktorom vtedy bývali v Pezinku ako aj byt, ktorý vlastnila ona boli pre ich rozpočet v takej výške,
že to neboli schopní splácať. Ona sa starala o maloletú dcéru s tým, že celkovo situácia vyvrcholila do
stavu, že dom v Pezinku v ktorom v tom čase bývali museli predať, ona musela predať byt na ktorom

hrozila exekúcia a presťahovali sa do Veľkých Úľan. Svedkyňa bola opakovane svedkom toho ako sa
žalobca nevedel dostať do jeho domu, telefonicky volal so žalovanou aj so synom. Pričom do domu sa
nedostal. Z domu ktorý mal žalobca v spoluvlastníctve so žalovanou, žalobca previedol úver vo výške
140.000,-€ na dom v ktorom sme bývali oni, bolo to v roku 2010, čím sa im navýšila splátka z 1.500,-
€ až na 2.000,-€ mesačne. Taktiež bola svedkyňa svedkom incidentu, kedy syn žalobcu v emotívnom

rozpoložení kopol do dverí ich domu, kde následne bola privolaná polícia. Na otázku žalovanej na koho
bol napísaný dom v čase jej sobáša so žalobcom, ktorý si s ním kúpila, svedkyňa odpovedala, že dom
kúpili do podielového spoluvlastníctva. Na otázku žalovanej na koho bol písaný dom v Pezinku, keď ho
predávali, svedkyňa odpovedala, že na ňu nakoľko jej žalobca prepísal polovicu.16.Právnazástupkyňažalobcuvzáverečnejrečipoukázalananiekoľkonepodloženýchazavadzajúcich
tvrdení uvedených žalovanou v záverečnej reči. Ide o tvrdenie, že v tomto konaní malo byť preukázané,

že žalobca dal súhlas synovi E. E. s bezodplatným užívaním bytu, čo je v hrubom rozpore s tvrdeniami
E. E. na pojednávaní konanom dňa 24.04.2024. Podľa jeho výpovede sa E. E. len domnieval, že môže
bývať v Byte č. X zadarmo. Žalobca s bezodplatným užívaním Bytu č. X nikdy nesúhlasil, naopak iba
žalovaná s takýmto užívaním súhlasila. To, že o nesúhlase žalobcu žalovaná vedela, bolo preukázané
výzvami žalobcu doručenými žalobcom žalovanej. Podľa názoru žalovanej žalobca neuniesol dôkazné

bremeno k určeniu skutočnej výšky bezdôvodného obohatenia , žalobca dôkazné bremeno uniesol,
tým, že predložil súdu odborné vyjadrenie realitnej kancelárie ZEE Real ktorá je spôsobilá na určenie
ceny prenájmu. Tvrdenia žalovanej uvedené v záverečnej reči o tom, že žalobca ako rodič, otec a
starý otec mal v súlade so zásadou dobrých mravov svojmu synovi E. a vnukovi umožniť bezodplatné
užívanie predmetného Bytu č. X, najmä v situácií keď synovi Danielovi privodil nepriaznivú životnú
situáciu v znemožnení kúpiť si vlastnú nehnuteľnosť žalobca odmietol.. Poukázala na skutočnosť, že

syn žalobcu a žalovanej E. E. uvažoval nad kúpou domu v Bernolákove, pričom malo ísť o kúpu domu na
investičné účely, nie na bývanie, čo v konečnom dôsledku E. E. vo svojom výsluchu nevyvrátil. Z tohto
dôvodunemožnohovoriťoporušenídobrýchmravov.Podľažalobcujenepochybné,žežalobcabolvzlej
finančnej situácií pričom jednou z príčin jeho zlej finančnej situácie boli aj kroky rodiny voči žalobcovi,
keď sa jeho spoluvlastnícky podiel na Byte č. 2 predal výrazne pod trhovú cenu a tiež skutočnosť, že

žalovaná napriek výzvam od žalobcu neuhrádzala žiadne platby za nadužívanie Bytu č. X. Všetky tieto
skutočnosti vyústili do situácie, že ani žalobca následne nebol v stave načas uhrádzať úvery na ktorých
spolu participoval aj syn E.. Žalobca zastáva názor, že v takejto zložitej situácií to mali byť práve deti
žalobcu, ktoré mu mali poskytnúť pomoc, tak ako to predpokladá zákon o rodine.

17. Podľa článku 20 ods.1 a 3 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. každý má právo vlastniť majetok Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť
naujmuprávinýchalebovrozporesovšeobecnýmizáujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru

ustanovenú zákonom.

18. Podľa § 6 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), ak hrozí neoprávnený zásah do práva
bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

19. Podľa § 136 ods.1 OZ Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

20. Podľa § 137 ods.1 OZ Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

21. Podľa § 139 OZ z právnych úkonov z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

22. Podľa § 123 OZ Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

26. Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 OZ sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, ktoobohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

27. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží
o nové majetkové hodnoty, ale môže spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by
k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti.

28. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenej

na tom, že zúčastneným osobám chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na
predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech
niekoho konané.

29. Zohľadniac vyššie citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že nárok spoluvlastníka na náhradu
za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ust. § 137 ods.

1 OZ. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010
sp.zn. XCdo/XXX/XXXX z ktorého vyplýva, že nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci
druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú

vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej
miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody
spoluvlastníkovalebozrozhodnutiaväčšinovéhospoluvlastníkaalebočiideofaktickýstav.Jezrejmé,že
ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by
medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci

v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to
užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva,
nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.

30. Vyššie uvedenými závermi sa dôsledne riadil aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní daného sporu. Z
vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaná Byt č.X neužíva a neužívala
ho ani v rozhodnom období. V konaní nebolo sporné, že predmetný byt obýva a v rozhodnom období
obýval syn žalobcu a žalovanej E. E.. Žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu, že umožnila ich synovi
E. E. osobne užívať časť bytu v rozsahu pripadajúcom na jej spoluvlastnícky podiel. Súd zameral

dokazovanie na zistenie, či žalovaná užívala Byt č. X nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorými by tieto jeho
tvrdenia preukázal a uvedené nevyplynulo ani zo svedeckých výpovedí. Podľa názoru súdu nebolo v
konaní preukázané ani to, že by žalovaná bránila žalobcovi predmetný Byt č.X. V prejednávanej veci
je nesporné, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou ako bývalými manželmi sú značne napäté, avšak

zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca svojím podľa názoru súdu nezodpovedným prístupom k
správe spoločného majetku k tomuto stavu značne prispel sám. Sám žalobca nepoprel, že syn E. E.,
ktorý nesporne danú Nehnuteľnosť v rozhodnom období užíval prejavil snahu a ochotu žalobcovi v jeho
nepriaznivej finančnej situácii pomôcť. Naopak prístup žalobcu ako otca, ktorý má ísť svojim deťom
príkladom, ktorý nedodržal to k čomu sa zaviazal a úvery ktoré boli poskytnuté jeho synovi pre žalobcu

nesplatil včas nemožno považovať za príkladný. O nezodpovednom prístupe žalobcu vypovedá aj jeho
postup pri zriaďovaní záložného práva k spoluvlastníckemu podielu bez vedomosti a súhlasu žalovanej
ako druhej spoluvlastníčky.

31. Záverom súdu uvádza, že z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že strany sporu neuzavreli

dohodu o užívaní veci a nedohodli sa na hospodárení so spoločnou vecou. Žalobcovi však v prípade ním
tvrdeného dlhodobo neumožneného prístupu k spoločnej nehnuteľnosti a tým nemožnosti realizovania
svojho vlastníckeho práva nič nebránilo uzavrieť so žalovanou dohodou o hospodárení so spoločnou
vecou alebo sa obrátiť so žalobou na súd. V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukazné, že žalobca
nikdynemalúmyselísťbývaťdoBytuč.X.Žalobcovjedinýzáujem,čonakoniecsámvovýpovedipotvrdil,

bolo mať z nájmu danej Nehnuteľnosti príjem. Z uvedeného je však zrejmé, že žalobca sa teda sám
rozhodol, že Byt č.X nebude osobne užívať, hoci žalovaná mu v tom nebránila a jeho podiel v byte
ani neužívala. Zároveň bolo nesporné, že žalovaná ako spoluvlastníčka nepoberala žiadnu odmenu od
syna E. za užívanie jej časti spoluvlastníckeho podielu pričom žalobca ktorý mal vedomosť o tom, že bytč.X je obývaný jeho synom ho nevyzval na vypratanie nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd považuje za
podstatnéuviezť,žežalobcataktiežnepreukázal,žebysapodieľalnaplatbáchspojenýchsvlastníctvom
spoločnej nehnuteľnosti ako je napr. daň z nehnuteľnosti, prípadne iné.

32. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca v konaní podľa názoru súdu neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu žalovaná bránila Byt č.X
užívať resp. že by ho užívala nad rámec rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu a preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala vo veci plný úspech, a preto
jej prislúcha nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti

rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

POUČENIE: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).