Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200518
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD.,vovecižalobcu:OkresnáprokuratúraZvolen,sosídlomTrhová7,96019Zvolen,protižalovanému
(sťažovateľ): Mesto Zvolen, so sídlom Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1/ B.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXXX/X, XXX XX Q., 2/ B.. Y. L., nar.
XX.XX.XXXX, A. XXXXX/X, XXX XX Q. a osoby zúčastnenej na konaní: ZP Development Plus, s.r.o., so
sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 52 803 538, zast.: kohút & partners, s.r.o., Námestie
SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

SÚ 1607/2019/2-rozh. z 12. apríla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-74S/72/2022-114 zo 17. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 6. marca 2018 pod č. SÚ 65/2018-Hr stavebné povolenie
v spojenom stavebnom a územnom konaní stavby rodinný dom na pozemkoch registra „C“ parc.
č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,. v katastrálnom území Q. (ďalej len „stavebné povolenie“), v

prospech stavebníkov - ďalších účastníkov konania 1/ a 2/. Medzi podmienkami pre umiestnenie a
uskutočnenie stavby stavebný úrad určil pod bodom č. 14 podmienku v nasledovnom znení: „Stavbu
alebo jej časť bude možné užívať na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu vydaného na
základenávrhustavebníka.Kolaudačnérozhodnutienebudemožnévydať,pokiaľnebudeskolaudovaná
technická infraštruktúra v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej
miestnej komunikácie.“.
2. Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 12. apríla 2019 kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 1607/2019/2-

rozh. (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) na stavbu „Rodinný dom“,
umiestnenú na pozemku v katastrálnom území Q., parcela KN-C č. XXXX/XX. V odôvodnení
kolaudačného rozhodnutia žalovaný uviedol, že nebola splnená podmienka č. 12 (správne malo byť
č. 14 - pozn. kasačného súdu) pre realizáciu stavby. Uviedol tiež, že stavebníci doložili stanovisko
cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch a že
existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje prístupu k rodinnému
domu. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. apríla 2019.

3. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen protest č. Pd
203/21/6611-7 z 30.decembra 2021 z dôvodu, že vydaním tohto rozhodnutia a postupom, ktorý jeho
vydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods.
3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalejlen „Správny poriadok“) v nadväznosti na § 81b písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“).
Prokurátor navrhol, aby žalovaný protestom napadnuté kolaudačné rozhodnutie zrušil.

4. Žalovaný ako stavebný úrad protestu prokurátora nevyhovel a predložil ho Okresnému úradu Banská
Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, ktorý rozhodnutím č. OU-
BB-OVBP2-2022/010704-003 z 3. marca 2022 protestu prokurátora nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu
podal prokurátor odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“) rozhodnutím č. 36543/2022/SSSVP/61432 zo 17. júna 2022 tak, že odvolanie

prokurátora zamietlo a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a
bytovejpolitiky,oddelenieštátnejstavebnejsprávyč.OU-BB-OVBP2-2022/010704-003z3.marca2022.

II. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu

5. Žalobca (prokurátor) podal vo veci správnu žalobu. Domáhal sa preskúmania zákonnosti

kolaudačného rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BB-74S/72/2022-114 zo 17.
júla 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného - kolaudačné rozhodnutie a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Správny súd ustálil, že podstatou správnej žaloby bola námietka, že žalovaný pri vydávaní

kolaudačného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3
stavebného zákona, keď vydal kolaudačné rozhodnutie na stavbu rodinného domu ďalších účastníkov
konania bez toho, aby títo splnili podmienku č. 14 stavebného povolenia, t. j. povinnosť vybudovať
prístupovú komunikáciu, na ktorú bude stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej
komunikácie. Nebol tak zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu ďalších

účastníkov konania ako jedna z neopomenuteľných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia.
Správny súd skonštatoval, že skutočnosť, že ďalší účastníci konania pred vydaním kolaudačného
rozhodnutia nesplnili podmienku č. 14 stavebného povolenia na stavbu ich rodinného domu, nebola
medzi účastníkmi konania sporná. Sám žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia uviedol, že
tátopodmienkaprerealizáciustavbynevybudovanímprístupovejkomunikáciesplnenánebola.Sporným

medzi účastníkmi konania zostalo posúdenie existujúcej komunikácie (cesty), ktorá zabezpečuje prístup
k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, ako účelovej komunikácie a jej spôsobilosti zaisťovať
bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu tak, ako to vyžaduje § 81b písm. c) stavebného
zákona.
7. Správny súd v rámci konania zistil, že z návrhu ďalších účastníkov konania z 5. marca 2019 na

vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu a príloh k nemu pripojených, ako aj z
protokolu z 11. apríla 2019 z ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením vo veci kolaudácie
rodinného domu je zrejmé, že ďalší účastníci konania v priebehu kolaudačného konania žalovanému
ako stavebnému úradu nepredložili listinu, ktorou by preukázali splnenie podmienky č. 14 stavebného
povolenia. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia pritom žalovaný uviedol, že stavebníci doložili

stanovisko cestného orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch.
Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu uznal námietku žalobcu, že stavebníci
stanovisko cestného orgánu k existujúcej komunikácii, na ktorú by mal byť ich rodinný dom napojený,
nepredložili. Zistil tiež, že takéto stanovisko nie je ani obsahom administratívneho spisu. Podľa názoru
správneho súdu potom nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal žalovaný pri vydávaní správnou

žalobou napadnutého kolaudačného rozhodnutia, keďže stanovisko cestného orgánu, na ktoré vo
svojom kolaudačnom rozhodnutí vyslovene odkazuje, netvorí obsah administratívneho spisu.
8. V tejto súvislosti správny súd doplnil, že pokiaľ žalovaný vychádzal zo stanoviska označeného
žalobcom, t. j. zo stanoviska mesta Zvolen, odboru výstavby, životného prostredia a dopravy číslo
SSO-3444/2018 z 13. augusta 2018 k žiadosti o pripojenie cesty v katastrálnom území Q., lokalita

Zlatý potok - V potokoch, adresovaného spoločnosti Master Consulting s.r.o., bol povinný v odôvodnení
kolaudačného rozhodnutia toto stanovisko konkretizovať a zároveň toto stanovisko by muselo byť
súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný však takto nepostupoval, ani bližšie nezdôvodnil, aké úvahy
ho viedli k záveru, že k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov konania je zaistený bezpečný
prístup. V napadnutom rozsudku ďalej správny súd poukázal na to, že v zmysle § 140 stavebného

zákona bol žalovaný povinný postupovať podľa Správneho poriadku, ak stavebný zákon neustanovuje
inak, teda v kolaudačnom konaní bol povinný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia rešpektovať
ustanovenia § 46, aj § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný však podľa správneho súdu rezignoval
na svoju zákonnú povinnosť odôvodniť rozhodnutie v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správnehoporiadku, t. j. v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny súd uznal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného
môže byť stručné, ale súčasne musí vyhovovať zákonným požiadavkám na jeho preskúmateľnosť, teda
musí dostatočne ozrejmiť splnenie podmienok pre jeho vydanie. Napokon doplnil, že preskúmavané
kolaudačné rozhodnutie obsahuje záver, ku ktorému žalovaný dospel, s poukazom na nekonkretizované
stanovisko, avšak bližšie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ani označenie právnych

predpisov (vo vzťahu k posúdeniu charakteru spornej komunikácie), na základe ktorých rozhodol, v
rozhodnutí nájsť nemožno.
9. Aj napriek vadám odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia (bod 8 tohto rozsudku), správny súd
venoval v napadnutom rozsudku priestor aj meritórnym otázkam súvisiacim s vecou, a to v nadväznosti
na vyjadrenia žalobcu aj osoby zúčastnenej na konaní vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového
stavu žalovaným (vo vzťahu k existencii bezpečného prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov

konania) v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadne existencie verejnej účelovej
komunikácie zabezpečujúcej prístup a príchod k rodinnému domu účastníkov konania. Uviedol, že
žalovaný na základe bližšie nekonkretizovaného stanoviska cestného orgánu k existujúcej účelovej
komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch uzavrel, že existujúca účelová komunikácia, ktorá
nie je v správe mesta Zvolen, postačuje k prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania.

Hoci to z obsahu administratívneho spisu predchádzajúceho vydaniu preskúmavaného kolaudačného
rozhodnutia, ani z odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva, z obsahu protestu prokurátora, ako aj
rozhodnutíonevyhoveníprotestuprokurátoraasamotnejsprávnejžalobyvyplýva,žetýmtostanoviskom
zrejme bolo stanovisko, ktoré bolo súčasťou administratívneho spisu číslo 3640/2014 a bolo predložené
inými stavebníkmi k ich žiadosti o pokračovanie v kolaudačnom konaní. Tu potom správny súd doplnil,

že žalovaný nepostupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a stavebného zákona, keď
toto stanovisko použil ako podklad kolaudačného rozhodnutia zrejme len ako skutočnosť jemu známu
z úradnej činnosti.
10. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu žalovaným, podľa správneho súdu sa tento obmedzil na
listiny predložené ďalšími účastníkmi konania k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a na

ústnom pojednávaní spojenom s miestnym šetrením. Ako to vyplýva z protokolu z 11. apríla 2019,
žalovaný nezistil žiadne vady, ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia na rodinný dom
ďalších účastníkov konania, ani nezistil, že by neboli dodržané podmienky územného rozhodnutia a
stavebnéhopovoleniaprerealizáciutejtostavby.Taktozistenýskutkovýstavvecizjavnenekorešponduje
so skutočnosťou, ktorá bola známa aj žalovanému pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, že nebola

splnená podmienka č. 14 pre realizáciu stavby, keď nebola vybudovaná prístupová komunikácia k
rodinnému domu. Podľa zistení správneho súdu žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu ku
komunikáciivedúcejkrodinnémudomuďalšíchúčastníkovkonania,lenskonštatovalexistenciuúčelovej
komunikácie postačujúcej k prístupu k rodinnému domu. Navyše, žalovaný nevenoval pozornosť tomu,
či žalobcovia mali oprávnenie prechádzať po časti komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. č.

5000/13, ktorá nebola vo vlastníctve ďalších účastníkov konania. Správny súd potom uzavrel, že takýto
postup žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorých
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správny
orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie.

11. Správny súd v napadnutom rozsudku ďalej skonštatoval, že z odôvodnenia kolaudačného
rozhodnutia nie je zrejmý myšlienkový pochod žalovaného, na základe ktorého dospel k záveru o
splnení podmienky podľa § 81b písm. c) stavebného zákona, a to napriek nesplneniu podmienky
č. 14 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie. Len poukaz na stanovisko
cestného orgánu v inej veci nemožno považovať za postačujúce pre prijatie záveru o existencii

verejnej účelovej komunikácie zaisťujúcej bezpečný prístup a príchod k rodinnému domu účastníkov
konania. Žalovaný mal zistiť, či v predmetnej lokalite Zlatý potok - V potokoch skutočne existuje
verejná účelová komunikácia v zmysle príslušných ustanovení (§ 22) zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) a vo
svojom rozhodnutí mal poskytnúť vysvetlenie podporené príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré

by ozrejmilo existenciu spornej účelovej komunikácie zaisťujúcej prístup k rodinnému domu ďalších
účastníkov konania.
12.Žalovanývovyjadreníksprávnejžalobeuviedol,žepodľaúdajovvkatastrálnomoperátesúpozemky
registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území Q. vedené ako druhpozemku„zastavanéplochyanádvoria“sospôsobomvyužívaniaako„pozemok,naktoromjepostavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti“, a preto stavba rodinného domu je prístupná po existujúcej komunikácii a

nenastal dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) stavebného zákona.
Správny súd k tomuto v napadnutom rozsudku uviedol, že takéto úvahy žalovaného nie sú súčasťou
odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia a ich uvádzanie žalovaným až v priebehu správneho súdneho
konanianiejespôsobilézhojiťabsenciuodôvodneniapreskúmavanéhorozhodnutia.Zvecnéhohľadiska
sa pritom správny súd s touto argumentáciou nestotožnil, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že

poznámka na liste vlastníctva nepreukazuje existenciu účelovej, ani inej pozemnej komunikácie na
uvedených pozemkoch. Z rozsudku správneho súdu vyplýva, že poznámku zapísanú na liste vlastníctva
nemožno považovať za spôsobilú preukázať existenciu verejnej účelovej komunikácie, a to navyše
za stavu, kedy z takto zapísanej poznámky ani nemožno jednoznačne vyvodiť existenciu účelovej
komunikácie - a nie napr. lesnej cesty, poľnej cesty, chodníka, nekrytého parkoviska (a pod).
13. V závere napadnutého rozsudku sa správny súd zaoberal aj otázkou proporcionality vo

vzťahu k právam stavebníkov, do ktorých by sa vstúpilo zrušením kolaudačného rozhodnutia,
resp. argumentáciou žalovaného, že v záujme zachovania stability právnych vzťahov založených
kolaudačným rozhodnutím, zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom
boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. V tomto kontexte správny súd stručne
zhrnul podstatu a význam inštitútu tzv. dozoru prokurátora, resp. prokurátorskej žaloby. Uviedol,

že úlohou prokurátora je chrániť zákonnosť aj práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb,
právnických osôb a štátu. V súvislosti s dobromyseľnosťou stavebníkov správny súd uviedol, že títo
nevyvinuli žiadne úsilie o vybudovanie legálnej prístupovej účelovej komunikácie k ich rodinnému
domu (hoci toto by bolo relevantné práve vzhľadom na podmienku č. 14 právoplatného stavebného
povolenia), ale počkali na skolaudovanie ich rodinného domu aj bez splnenia tejto podmienky. Správny

súd sa stotožnil so žalobcom v tom smere, že dobromyseľnosť ďalších účastníkov konania vo vzťahu
k nadobudnutiu práva užívať stavbu ich rodinného domu, vyplývajúceho z napadnutého kolaudačného
rozhodnutia, je potrebné posudzovať v čase a za podmienok, kedy toto právo ďalší účastníci konania
nadobudli. Je nesporné, že ďalší účastníci konania o povinnosti uloženej im stavebným úradom
už v stavebnom povolení, t. j. o povinnosti vybudovať prístupovú komunikáciu k rodinnému domu,

mali vedomosť už v čase podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ďalší účastníci
konania v tomto smere nepreukázali vykonanie žiadnych krokov smerujúcich k splneniu podmienky
č. 14 stavebného povolenia. K návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia nepripojili žiadny doklad
preukazujúci existenciu legálnej pozemnej komunikácie, na ktorú by bol ich rodinný dom napojený.
Neurobili tak ani v priebehu kolaudačného konania. Museli si byť vedomí toho, že zaistenie bezpečného

prístupu a príchodu k stavbe podľa § 81b písm. c) stavebného zákona je jednou z nevyhnutných
podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia a bez jej splnenia nie je možné toto rozhodnutie vydať.
Pokiaľ sa spoliehali na to, že kolaudačné rozhodnutie vydané za absencie splnenia tejto podmienky je
zákonné, nemožno ich v tomto smere považovať za dobromyseľných.
14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom správny súd dospel k záveru o nezákonnosti

preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
Podľa správneho súdu žalovaný nevyhovel požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia ustanoveným
v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v dôsledku čoho nemožno z kolaudačného rozhodnutia vyvodiť
komplexné dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie postavené. Súčasne uznal žalobné námietky žalobcu,
že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalovaný

nezisťoval, či k rodinnému domu skutočne vedie legálna pozemná komunikácia zaisťujúca bezpečný
prístup a príjazd k stavbe) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v
rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (súčasťou administratívneho spisu nebolo
stanovisko cestného orgánu, na ktoré žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia poukázal).
Preto kolaudačné rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) zákona č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších (ďalej len „SSP“) a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenia k nej
15. Proti rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“). Formálne
ju odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. b), g) a h) SSP, t. j. tým, že ten, kto v konaní vystupoval,

nemal procesnú subjektivitu, ďalej nesprávnym právnym posúdením veci a napokon tým, že správny
súd sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
16. Z materiálneho hľadiska sťažovateľ napádal nesprávne právne posúdenie, keď správny súd
akceptoval prokurátora ako žalobcu v tomto konaní. Uviedol, že tak prokurátor, ako ani osobazúčastnená na konaní, neboli účastníkmi stavebného a ani kolaudačného konania vo veci. Poukázal
pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 2Sžo/228/2009 z 19. januára
2010) a odkazom naň namietal, že kolaudačné rozhodnutie môže napadnúť žalobou o preskúmanie jeho

zákonnosti len účastník správneho konania, ktorý bol týmto rozhodnutím priamo dotknutý na svojich
subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania.
Sťažovateľ namietal, že na naplnenie aktívnej legitimácie v konaní je nevyhnutné, aby žalobca bol
osobou, resp. chránil práva osoby, ktorá bola rozhodnutím priamo dotknutá na svojich subjektívnych
právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania.

17. Právne posúdenie (v merite) napádal sťažovateľ tým, že sa s podmienkou č. 14 zo stavebného
povolenia vysporiadal tak, že záver pre vydanie kolaudačného rozhodnutia odôvodnil existenciou
prístupovej komunikácie na základe stanoviska cestného orgánu, ktoré mu predložili stavebníci a
na základe poznámky na liste vlastníctva, v ktorom bolo uvedené, že pozemky, na ktorých sa
mala vybudovať prístupová cesta pre stavbu, sa využívajú ako účelová komunikácia. Akceptoval tak
existujúcu účelovú komunikáciu, ktorá podľa názoru sťažovateľa dostatočne zabezpečuje bezpečný

prístup na pozemok.
18. Doplnil, že cesta v danej lokalite bola vybudovaná približne pred 60 rokmi. V dobe kolaudácie
predmetnej stavby bolo pre pracovníkov sťažovateľa nedohľadateľné kolaudačné rozhodnutie k
prístupovej ceste a z uvedeného dôvodu sa potom sťažovateľ zaoberal práve poznámkou na liste
vlastníctva, ktorá mala dokazovať existenciu prístupovej cesty.

19. Podľa názoru sťažovateľa je v súčasnosti v rámci odbornej verejnosti podmienka č. 14 uvedená v
stavebnom povolení považovaná za nezákonnú a dochádza k zmene rozhodovacej praxe nadriadených
orgánov v obdobných situáciách. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie Regionálneho úradu pre
územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica - sp. zn. 05886/2024-17.1.2 z 26. augusta 2024, ktorým
ruší rozhodnutie mesta Zvolen č. SÚ 2605/2024-3-Rozh. zo 4. júla 2024 a z ktorého má vyplývať,

že „Ak prístupová cesta nebude verejnou komunikáciou, nemusí spĺňať požiadavku na pozemnú
komunikáciu, teda môže mať aj nespevnený povrch. V stavebnom konaní musí stavebník preukázať, že
má zabezpečený prístup ku stavbe nie prístupovú cestu“.
20. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vychádzal z reálneho stavu v
mieste stavby v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, ktoré na základe vedomostí, ktoré mal o

stavbe z administratívneho spisu, obhliadky na mieste a na základe dokladov, ktoré mu boli poskytnuté
účastníkmi konania posúdil, že uvedená cesta nachádzajúca sa pri rodinných domoch je postačujúca
pre bezpečný prístup k stavbám.
21. V ďalšom poukázal na to, že na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia začali vlastníci
stavieb tieto užívať a jeho zrušením došlo k zásahu do ich dobromyseľne nadobudnutých práv,

ktoré odvíjajú od predmetného kolaudačného rozhodnutia (vrátane evidencie trvalého pobytu). Podľa
sťažovateľa správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď vzhľadom na charakter konania a dôsledky
rozhodnutia za dôvod na zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť považoval za postačujúce
nedostatočné odôvodnenie toho, prečo je príjazdová cesta k stavebným pozemkom považovaná za
dostatočne bezpečnú a prístupnú príjazdovú cestu. V tomto kontexte poukázal na rozhodovaciu prax,

podľa ktorej formálne vady rozhodnutia, ktoré nespôsobujú účastníkovi konania ujmu, nie sú podstatnou
vadou, pre ktorú by bolo nevyhnutné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Je dôležité zdôrazniť, že
prokurátor preskúmaval už právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, preto aj orgán oprávnený o ňom
rozhodnúťbypodľanázorusťažovateľaprijehovybavenímalpostupovaťpodľapravidielpreskúmavania
už právoplatných rozhodnutí. V nadväznosti na to tiež odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sž/31/02), podľa ktorého inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov
pri rešpektovaní stability práv priznaným právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie
procesnýchvádanedostatkov,ktorénemalivplyvnazákonnosťrozhodnutiazhľadiskahmotnéhopráva.
22. Sťažovateľ doplnil, že pokiaľ by došlo k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia, zo strany vlastníkov/
účastníkov konania by došlo k užívaniu stavby bez kolaudačného rozhodnutia t. j. v rozpore so zákonom,

čím by na základe podnetu stavebnému úradu mohlo dôjsť k zrušeniu súpisného čísla rodinného domu a
osobám, ktoré majú na mieste trvalý pobyt, by bol zrušený trvalý pobyt. Kolaudačné rozhodnutie takisto
predstavujeajpodkladprezapísanievlastníckehoprávavkatastrinehnuteľností,zrušeniekolaudačného
rozhodnutia by tak ohrozilo aj samotné vlastnícke právo vlastníkov. Sťažovateľ namieta, že uvedené
by zasiahlo do vlastníckych práv a v neposlednom aj do práva na bývanie (dotknutých osôb). Podľa

názoru sťažovateľa je potom zrušujúci rozsudok správneho súdu v rozpore s princípom právnej istoty
a zasahuje do mnohých dobromyseľne nadobudnutých práv chránených Ústavou Slovenskej republiky
a medzinárodnými dokumentmi.23. V tejto súvislosti naviac doplnil, že z dôvodu, že z napadnutého rozsudku správneho súdu nevyplýva,
že by zrušenie kolaudačného rozhodnutia bolo nevyhnutné z dôvodu ochrany práva osoby, ktorá by bola
rozhodnutím priamo dotknutá na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, zrušenie

kolaudačného rozhodnutia je neprimerane silným zásahom do vlastníckeho práva účastníkov konania
a narúša princíp právnej istoty a ochranu vlastníctva, ktorú zabezpečuje v čl. 20 aj Ústava Slovenskej
republiky.
24. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal aj na rozhodovaciu prax, podľa ktorej k imanentným
znakom právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj princíp právnej

istoty, ktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu. Princíp právnej
istoty vyjadruje požiadavku na jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj
požiadavku na ich presadzovanie zákonom ustanoveným spôsobom v primeranom čase. Súčasťou
právnej istoty je dôvera osôb v právny poriadok, resp. v obsah rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
moci. Užšou kategóriou ako právna istota je aj legitímne očakávanie (napr. nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. PL ÚS 16/06, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 28. novembra 2007, sp. zn. PL. ÚS 12/05). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti
správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským
zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napríklad nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2009, sp. zn. PL ÚS 16/06, nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo 6. februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 10/04). Je povinnosťou všetkých štátnych

orgánov zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorým boli priznané. Ďalej (v
nadväznosti na vybrané súdne rozhodnutia) sťažovateľ argumentoval, že základné právo na súdnu a inú
právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne očakávania. Z hľadiska princípu právnej
istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález
Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. apríla 2008, nález Ústavného súdu SR - sp. zn. PI.

ÚS 12/05 z 28. novembra 2007). Citujúc rozhodnutie ústavného súdu - sp. zn. PL. ÚS 21/08 uviedol,
že tento poskytol pred princípom ochrany ústavnosti a zákonnosti práve ochranu princípu právnej istoty
dôvodiac, že: „Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné
princípy a ústavou chránené hodnoty považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí
orgánov verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu

právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty,
čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.“.
25. V súvislosti s právnym posúdením veci, poukázal v ďalšom sťažovateľ na § 67 Správneho poriadku,
podľa ktorého rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo
pracovnoprávny úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho

konania zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne a odkázal na
bližšie nešpecifikovaný zdroj („ULC PRO BONO 2/2014“), z ktorého citoval časť týkajúcu sa ochrany
dobromyseľne nadobudnutých práv v kontexte § 67 Správneho poriadku.
26. Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ zhrnul, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany
správneho súdu spočíva v tom, že „správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne

aplikoval, keď rozhodol o nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, čím narušil princíp právnej istoty a
ochranu vlastníctva účastníkov konania“.
27. V závere sťažovateľ stručne namietol, že správny súd pochybil aj v tom, že sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď v tejto súvislosti len uviedol, že sa odklonil od rozhodnutí,
podľa ktorých „správny súd pri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu zohľadňuje

právnu istotu a dobromyseľnosť nadobúdateľa práv (viď. rozhodnutia uvedené v bode 2 tejto kasačnej
sťažnosti)“ (k tomu pozri bod 18 a nasl. tohto rozsudku).
28. Odkazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu sťažovateľ napokon navrhol, aby Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky ako kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu, resp. tento zmenil
tak, že správnu žalobu zamietne alebo aby konanie zastavil.

29. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním z 22. októbra 2024 vyjadril žalobca (prokurátor). V súvislosti s
námietkou sťažovateľa o nedostatku jeho aktívnej legitimácie poukázal na ustanovenie § 177 ods. 2 SSP
a § 178 ods. 2 SSP. Skonštatoval, že ochrany iných ako subjektívnych práv sa v konaní pred správnym
súdom domáha práve prokurátor, pričom možnosť podať žalobu v podmienkach súdenej veci sa odvíja
od toho, že protestu prokurátora nebolo vo veci vyhovené. Vzhľadom na uvedené, žalobca napadol

zákonnosť protestovaného rozhodnutia pred správnym súdom, a to v lehote podľa § 181 SSP.
30. Žalobca nesúhlasil s tým, že by skutkové okolnosti veci nevyhodnotil správny súd v súlade so
zákonom a fakticky zreplikoval zistenia správneho súdu vyjadrené v napadnutom rozsudku. Obdobne sa
nestotožnil ani s námietkou sťažovateľa, že by vo veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu vecia zopakoval, že ochrana subjektívnych práv a princíp právnej istoty nemôžu prevážiť nad zákonnosťou
v správnom konaní. Doplnil, že stavebníci už zo stavebného povolenia vedeli o nutnosti vybudovania
účelovejalebomiestnejcestyapočasniekoľkýchrokovodvydaniastavebnéhopovoleniapokolaudačné

konanie nevyvinuli žiadnu snahu vybudovať takúto cestu. Podľa žalobcu stavebníci naviac vedeli, že
v dotknutej lokalite došlo k prerušeniu kolaudačného konania (k inej stavbe), a to práve z dôvodu, že
k nej nebola vybudovaná prístupová komunikácia. Z týchto dôvodov potom žalobca poprel námietku
sťažovateľa, že by napadnutým rozsudkom správny súd vstúpil do dobromyseľne nadobudnutých práv
stavebníkov.

31. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním z 13. januára 2025 vyjadrila osoba zúčastnená na
konaní (ZP Development Plus, s.r.o.). Uviedla, že z kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní
neargumentuje ako „nestranný orgán verejnej moci, ale skôr ako právny zástupca vlastníkov rodinných
domov“adoplnil,žetakýtopostojmalsťažovateľajvrámcikolaudačnéhokonania.Takýtopostojmalmať
sťažovateľ aj v situácii, kedy sa osoba zúčastnená na konaní ohradila voči tomu, že jej cestu používajú
vlastníci rodinných domov v dotknutej lokalite. Predmetným prístupom pritom sťažovateľ „za každú cenu

chráni záujmy vlastníkov rodinných domov, a to aj na úkor oprávnených záujmov iných subjektov a
zákonnosti“. Napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny a riadne odôvodnený.
32. V súvislosti s námietkou aktívnej legitimácie na strane prokurátora osoba zúčastnená na konaní
uviedla, že žaloba bola podaná oprávneným subjektom podľa príslušných ustanovení SSP, ako aj to,
že prokurátor nemá povinnosť v žalobe označovať konkrétny subjekt, ktorého práva alebo právom

chránené záujmy boli rozhodnutím poškodené. V tejto súvislosti doplnila, že ona sama sa považuje za
poškodenú osobu z kolaudačného rozhodnutia, a to z dôvodu, že „...v dôsledku nezákonnej kolaudácie
prechádzali a stále prechádzajú (protiprávne a aj proti našej vôli) manželia L. k svojej stavbe po našej
súkromnej ceste“. Poukázala na to, že táto súkromná cesta bola skolaudovaná výlučne na účely prístupu
k stavbe súp. č. XXXX (Penzión Zlatý Potok) a na takúto dopravnú záťaž bola aj naprojektovaná.

Podľa osoby zúčastnenej na konaní nie je pravda, že by stavebníci od kolaudácie nerušene užívali svoju
nehnuteľnosť, keďže z vyššie uvedených dôvodov došlo k legálnemu zamedzeniu prístupu manželov L.
k ich domu po súkromnej účelovej komunikácii osoby zúčastnenej na konaní, teda stratili prístup k domu
tak oni, ako aj záchranné zložky a zložky na úseku údržby a odstraňovania odpadu. Uvedená situácia
bola riešená aj na meste Zvolen, teda mesto má vedomosť o tom, že prístup k domu je problematický.

33. Osoba zúčastnená na konaní ďalej namietala, že kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje právne
posúdenie, ktoré on sám považuje za správne - ako zákonnú náležitosť kasačnej sťažnosti (§ 440 ods.
2 SSP), čím je podľa neho daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 459 písm. e) SSP.
34. Podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní, poznámka na liste vlastníctva o spôsobe využívania
pozemku sa zapisuje na základe žiadosti, resp. informácií uvedených v žiadosti vlastníka alebo inej

oprávnenej osoby, avšak nezakladá právnu možnosť užívania stavby - cesty. Naviac nie je zrejmé, na
základe čoho vyhodnotil žalovaný cestnú stavbu na parcele č. KN-C č. XXXX/XX práve ako cestu a nie
napr. ako parkovisko alebo chodník, na čo poukázal aj správny súd v napadnutom rozsudku.
35. V súvislosti s princípom právnej istoty poukázala osoba zúčastnená na konaní na to, že právna
úprava presne vymedzuje, v akých lehotách sa môže vstúpiť do takto nadobudnutých práv, a to vrátane

použitia inštitútu protestu prokurátora. Princíp právnej istoty je teda premietnutý práve do zákonného
časového úseku, v rámci ktorého je ešte možné vstúpiť do právnej sféry dotknutých subjektov. Podľa
názoru osoby zúčastnenej na konaní, ak by mala platiť argumentácia sťažovateľa, žiadne právoplatné
rozhodnutie správneho orgánu by nemohlo byť správnym súdom zrušené.
36. Osoba zúčastnená na konaní sa nestotožnila ani s tvrdením sťažovateľa, že by sa zrušením

kolaudačného rozhodnutia vstúpilo do vlastníckych práv stavebníkov, keď poukázala na to, že zrušením
kolaudačného rozhodnutia ich vlastnícke práva k stavbe nezanikajú. Doplnila tiež, že dokonca aj
rozostavaná stavba môže byť zapísaná v katastri nehnuteľností, a preto v súhrne uviedla, že
argumentácia sťažovateľa ohľadom vstupu do vlastníckych práv stavebníkov (zrušením kolaudačného
rozhodnutia napadnutým rozsudkom) je absolútne nesprávna.

37. Osoba zúčastnená na konaní sa stotožnila aj s právnymi názormi správneho súdu ohľadom
dobromyseľnosti práv stavebníkov v kontexte kolaudačného rozhodnutia, resp. jeho zrušenia. V
súvislosti s kasačnou námietkou týkajúcou sa odklonu od rozhodovacej praxe kasačného súdu
uviedla, že toto tvrdenie sťažovateľ relevantne nepreukázal. Naviac doplnil, že kolaudačné rozhodnutie
nevykazovalo len formálne vady odôvodnenia, ale bolo v priamom rozpore so zákonom a bolo

nepreskúmateľné, lebo v ňom absentovali úvahy k jednotlivým podmienkam kolaudácie.
38. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie spoločnosť ZP Development Plus, s.r.o. ako osoba
zúčastnená na konaní navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť
žalovaného odmietol alebo zamietol.39. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ (stavebníci) kasačnú sťažnosť nepodali a ani sa ku kasačnej sťažnosti
žalovaného nevyjadrili.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

40. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší
správny súd“ alebo „kasačný súd“) 20. novembra 2024. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do
ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína
Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni
sudkyni JUDr. Anite Filovej.

41. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439
SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.
42. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už bola skutkovo aj právne

obdobná vec identických účastníkov konania - rovnaký žalobca, žalovaný, aj osoba zúčastnená na
konaní, rozdiel bol len v ďalších účastníkoch konania, keďže v každom z prípadov ide o manželov -
konkrétnych vlastníkov predmetného rodinného domu, o ktorého kolaudáciu v konaní ide. Kasačný súd
preto poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/23/2024 z 10. februára 2025.
Obe kasačné sťažnosti smerovali voči rozsudkom správneho súdu, ktorými boli zrušené rozhodnutia

žalovaného - kolaudačné rozhodnutia a veci boli vrátené žalovanému na ďalšie konanie. Kolaudačné
rozhodnutia žalovaného vychádzali v oboch prípadoch z rovnakého skutkového stavu, v oboch
prípadoch bolo vydané stavebné povolenie ďalším účastníkom konania, v ktorých sa nachádza rovnaká
podmienka pre kolaudáciu, v totožnom znení, len v každom z prípadov má táto iné poradové číslo
- v preskúmavanom prípade má podmienka číslo 14 a v konaní vo veci sp. zn. 4Svk/23/2024 mala

podmienka číslo 12. Jej znenie však bolo totožné (bod 1 tohto rozsudku a bod 1 rozsudku sp. zn.
4Svk/23/2024) a rovnako vysporiadanie sa s ňou v rozhodnutiach žalovaného bolo v rovnakom znení
(body 6 a 7 tohto rozsudku a body 6 a 7 rozsudku sp. zn. 4Svk/23/2024). V oboch prípadoch ide skutkovo
o rovnakú vec, keď vlastníci rodinných domov v rovnakej lokalite na základe stavebných povolení
postavili rodinné domy, žalovaný vydal kolaudačné rozhodnutia, ktoré následne napadol prokurátor

protestami, ktorým nebolo vyhovené, ministerstvo rozhodnutiami odvolania prokurátora v oboch veciach
zamietlo, prokurátor podal v oboch prípadoch správnu žalobu, ktorú správny súd rovnako právne
posúdil a vydal rovnaké rozsudky. Vo veci sp. zn. 4Svk/23/2024 považoval kasačný súd argumentáciu
sťažovateľa za nedôvodnú, pričom rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.
43. Kasačný súd tak v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia

Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/23/2024 z 10. februára 2025. S týmto rozsudkom kasačného
súdu sa konajúci senát v podstatnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom
rozsahu ho uvádza (s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách) :
„61. Kasačný súd sa v úvode meritórnej časti odôvodnenia tohto rozsudku vysporiada s procesnou
námietkou sťažovateľa, podľa ktorej žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby vo

veci, ktorú skutočnosť mal správny súd nesprávne vyhodnotiť.
62. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu [...] je nesporné, že správnu žalobu vo veci bol prokurátor
oprávnený podať, t. j. bol aktívne legitimovaný na jej podanie. I keď kasačný súd nespochybňuje,
že prokurátor nebol účastníkom stavebného konania, ako ani kolaudačného konania (ako to uviedol
sťažovateľ v kasačnej sťažnosti), toto neznamená, že kolaudačné rozhodnutie nemohol napadnúť podľa

iných zákonných ustanovení [...].
63. Prokurátor v tomto type konania nevystupuje ako subjekt domáhajúci sa ochrany svojich
subjektívnych práv (pozn.: v tomto režime sa súdnej ochrany domáhajú v zásade práve účastníci
správneho konania), ale ako orgán verejnej moci zabezpečujúci dohľad nad dodržiavaním zákonnosti
činnosti, resp. rozhodnutí orgánov verejnej správy in generali. Túto svoju právomoc pritom nevykonáva

(v rámci tohto typu súdneho konania) abstraktne, ale práve vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu
správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu je potom bezpredmetné, že prokurátor (žalobca) nebol
účastníkom stavebného, resp. kolaudačného konania, keďže jeho aktívna legitimácia má osobitný
právny režim, ktorý nie je závislý od podmienky procesného postavenia - účastníctva - v správnom
konaní, v ktorom bolo kolaudačné rozhodnutie vydané.

64. Naopak, procesnou podmienkou pre podanie správnej žaloby zo strany prokurátora (a teda aj pre
nadobudnutie statusu subjektu oprávneného podať správnu žalobu vo veci) je práve to, že jeho protestu
(podľa osobitného zákona) nebolo orgánmi verejnej správy v osobitnom konaní vyhovené, čo bolo v
súdenej veci nepochybne splnené [...].65. Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd dospel k záveru, že správny súd nepostupoval v
rozpore so zákonom, ak akceptoval procesné postavenie prokurátora v tejto veci ako osoby oprávnenej
podať správnu žalobu, a to bez ohľadu na to, že prokurátor nebol účastníkom správneho konania, v

ktorom bolo vydané kolaudačné konanie, t. j. rozhodnutie, proti ktorému žalobu podal. Túto námietku
žalovaného preto kasačný súd vyhodnotil bez ďalšieho ako nedôvodnú.
66. Vo vzťahu k ďalším námietkam sťažovateľa je v prvom rade potrebné vo všeobecnosti uviesť, že
(jediným) dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia vo veci a vrátenie veci žalovanému na
ďalšie konanie neboli len „formálne nedostatky“ odôvodnenia - ako to naznačuje sťažovateľ v kasačnej

sťažnosti. Celé odôvodnenie napadnutého rozsudku poskytuje účastníkom konania pomerne detailný
popis všetkých zistení správneho súdu, ktoré viedli k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia, a ktoré
prekračujú rámec bežných formálnych pochybení odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu.
67. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bode 66, skúmal kasačný súd v prvom rade kvalitu
odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, keď sťažovateľ namietal, že s odôvodnením súvisiace otázky
správny súd neposúdil správne.

68. Tu je potom potrebné v prvom rade uviesť, že žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia
explicitne uviedol, že „Nebola splnená podmienka č. 12 [ v práve posudzovanej veci išlo o podmienku
č. 14] pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie.“ [...]. Už len táto skutočnosť sama
osebe, t. j. nesplnenie jednej z podmienok vyplývajúcich z právoplatného stavebného povolenia, kladie
na správny orgán v kolaudačnom konaní ešte väčšie bremeno riadneho zistenia súvisiacich skutkových

okolností a ich podrobného odôvodnenia. Správny orgán totiž vydaním kolaudačného rozhodnutia s
tým, že zároveň nebola splnená jedna z podmienok právoplatného stavebného povolenia, fakticky
konvaliduje tento stav, a preto je nevyhnutné, aby bolo odôvodnenie presvedčivé a vecne správne.
69. Sťažovateľ však napriek tomu v kolaudačnom rozhodnutí len stroho uviedol, že stavebníci predložili
„stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok

- V potokoch. Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správne Mesta Zvolen postačuje k
prístupu k rodinnému domu.“. V tomto kontexte kasačný súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom
nešpecifikoval predmetné stanovisko cestného správneho orgánu (napr. jeho číslom, dátumom vydania,
príp. prevzatím podstatnej časti jeho obsahu a pod.), ktorý mali stavebníci predložiť a o ktorom však
správny súd zistil, že ani len nie je súčasťou administratívneho spisu [...].

70. Fakticky teda žalovaný oprel svoje rozhodnutie vo veci o listinu, ktorú ani nešpecifikoval a ani
nie je súčasťou administratívneho spisu, keď táto listina má, paradoxne, preukazovať a odôvodňovať
možnosť skolaudovania stavby rodinného domu stavebníkov bez toho, aby bola splnená jedna z
podmienok uvedených v právoplatnom stavebnom povolení. Takéto pochybenie sťažovateľa určite
nie je možné považovať za nevýznamné formálne pochybenie odôvodnenia rozhodnutia, pre ktoré

by sa správne konania nemalo opakovať. Zjednodušene povedané, podstatná časť odôvodnenia
kolaudačného rozhodnutia vychádza - v tomto prípade - z nešpecifikovanej listiny, ktorú je naviac
z hľadiska právneho (vzhľadom na jej absenciu v administratívnom spise) možné považovať za
neexistujúcu listinu, resp. listinu, ktorej existencia v konaní nebola preukázaná.
71. Obdobne, aj ďalšia časť odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, ktorá by mala „legalizovať“

nesplnenie podmienky č. 12 [ v práve posudzovanej veci išlo o podmienku č. 14] z právoplatného
stavebného povolenia („Existujúca účelová komunikácia [...] postačuje k prístupu k rodinnému domu.“)
neobsahuje žiadne myšlienkové úvahy sťažovateľa o tom, na základe čoho vyhodnotil predmetnú cestu
ako účelovú komunikáciu, či, resp. ako skúmal jej právny režim (vlastníctva a užívania) a fakticky túto
komunikáciu dostatočne ani len nevymedzil (napr. uvedením parciel, cez ktoré by predmetná cesta mala

viesť až k domu, ktorý je predmetom kolaudačného konania). Naopak, až v priebehu konania o proteste
prokurátora, resp. v priebehu súdneho konania, boli produkované právne názory správnych orgánov,
ktoré by mohli naznačovať myšlienkové pochody žalovaného v uvedenom smere, avšak tieto sú vo
vzťahu k napadnutému kolaudačnému rozhodnutiu bezpredmetné.
72. Ak má byť rozhodnutie správneho orgánu považované z hľadiska kvality jeho odôvodnenia za

zákonné, potom dôvody vydania alebo nevydania kolaudačného rozhodnutia (a s tým súvisiace vecné
a právne závery správneho orgánu), nemôžu vyplývať napr. z rozhodnutí vydaných v konaní o proteste
prokurátora (podľa osobitných zákonov) alebo z vyjadrení produkovaných žalovaným v priebehu
súdneho konania, v ktorom sa toto rozhodnutie preskúmava. Kvalita rozhodnutia správneho orgánu
(vecná správnosť a jeho odôvodnenie) sa testuje vždy vo vzťahu k samotnému zneniu predmetného

rozhodnutia, nie vo vzťahu k iným, ďalším - dodatočným vyjadreniam správnych orgánov produkovaných
mimosprávnehokonania,resp.správnehoaktu,vktorombolonapadnutérozhodnutievydané.Rovnako,
ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti reagoval napr. následnými zmenami v právnych názoroch v rámci
rozhodovacej praxe orgánov verejnej správy [...], príp. na aktuálne odborné diskusie k tomu, či jepodmienka uvedená v bode 12 [ v práve posudzovanej veci išlo o podmienku č. 14] právoplatného
stavebného povolenia vôbec zákonná, táto argumentácia je pre kasačný súd v tomto štádiu konania
bez relevancie nielen preto, že sa viaže na iný časový úsek (niekoľko rokov po právoplatnosti

samotného kolaudačného rozhodnutia vo veci), ale primárne z dôvodu, že žiadne takéto úvahy nie sú
obsiahnuté v kolaudačnom rozhodnutí. Ide o skutkové a právne názory sťažovateľa produkované ex
post, neobsiahnuté v samotnom kolaudačnom rozhodnutí.
73. Bez ohľadu na uvedené kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že nie
je možné dohľadať kolaudačné rozhodnutie k ceste, ktorá bola postavená pred cca 60 rokmi (sporná

komunikácia) a teda nie je preukázané, na aký účel bola predmetná komunikácia skolaudovaná, je
nesporne potrebné (po tom, čo sa správny orgán riadne vysporiada s právnym režimom komunikácie,
resp. s tým, či vôbec ide o cestnú komunikáciu), skúmať v primeranom rozsahu aj jej technický (faktický)
stav, jej bezpečnostné parametre a pod. (napr. z hľadiska spôsobilosti jej užívania nielen samotnými
stavebníkmi, ale napr. aj záchrannými zložkami). Ani týmto otázkam sa však kolaudačné rozhodnutie
nevenuje, a to ani v náznakoch.

74. V súhrne je preto potrebné uviesť - v zhode so závermi správneho súdu vyjadrenými v napadnutom
rozsudku - že dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie
sťažovateľovinebolilen(formálne)vadyodôvodneniapredmetnéhorozhodnutia,aleajskutkovézistenia
sťažovateľa, ktoré sa aj kasačnému súdu javia ako neúplné, resp. nedostatočné [...].
75. Z týchto dôvodov je potom neopodstatnená aj tá námietka sťažovateľa, v ktorej tento brojil proti tomu,

že správny súd pochybil, ak kolaudačné rozhodnutie zrušil len z formálnych dôvodov, keď mal takto
zároveň (neprimerane) vstúpiť do právnej istoty stavebníkov, príp. tretích osôb. Vady, ktoré správny súd v
priebehukonaniaidentifikoval,vysokopresahujúrozmerreparáciedrobných-imateriálnychnedostatkov
správneho konania, resp. správneho rozhodnutia sťažovateľa. Rozhodnutie sťažovateľa „odobruje“
nesplnenie jednej z podmienok právoplatného stavebného povolenia (č. 12) [ v práve posudzovanej veci

išlo o podmienku č. 14], robí tak na základe listiny, ktorá v administratívnom spise neexistuje a nie je
žiadnym spôsobom dostatočne špecifikovaná ani v samotnom kolaudačnom rozhodnutí. Naviac, úvaha
sťažovateľa, že existujúca účelová komunikácia postačuje na prístup k rodinnému domu nie je žiadnym
spôsobom v kolaudačnom rozhodnutí detailne rozvitá tak po právnej, ako ani po vecnej stránke (zo
skutkového hľadiska), a to najmä jej právny režim, režim možnosti užívania verejnosťou, resp. tretími

osobami, jej popis (napr. uvedeným parciel, cez ktoré komunikácia má viesť) a pod.
76. V zhode so správnym súdom, aj kasačný súd je toho názoru (i keď pripomína, že z kolaudačného
rozhodnutia to ani len nevyplýva), že vymedzenie spôsobu užívania určitej parcely na konkrétny účel
podľa popisu na liste vlastníctva (napr. na pozemku sa nachádza na inžinierska stavba) nie je bez
ďalšieho dostatočným dôkazom toho, že sa na predmetnej parcele inžinierska stavba naozaj nachádza

a už vôbec nie dôkazom toho, o akú stavbu sa jedná (najmä ak popis na príslušných listoch vlastníctva
obsahuje viacero druhov inžinierskych stavieb, ktoré sa potenciálne na sporných parcelách môžu
nachádzať).
77. Záverom kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ (žalovaný správny orgán) argumentoval princípom
právnej istoty a vstupom do vlastníckych práv stavebníkov, javí sa, že ide o argumentáciu, ktorú mali

v konaní použiť najmä samotní stavebníci. Tí však kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu
nepodali, sami proti zásahu do svojich subjektívnych práv nenamietali a ani neprodukovali ani len
vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovaného, ktorým by tieto „obavy“ sťažovateľa a namietané zásahy
do ich subjektívnych práv potvrdzovali aspoň v kontexte podporného stanoviska vo vzťahu ku kasačnej
sťažnosti žalovaného.

78. Odhliadnuc však od uvedených skutočností [...] je relevantné poukázať na to, že i keď je rozhodnutie
vydané v správnom konaní právoplatné, neznamená to, že je absolútne nemenné. Právny poriadok
Slovenskej republiky pozná niekoľko právnych nástrojov, ktoré umožňujú opätovné konanie vo veci (za
splnenia ďalších kumulatívnych podmienok - najmä súvisiacich zákonných lehôt), a to či už na návrh
účastníka konania, na podnet tretej osoby, resp. príslušného orgánu (napr. prokurátor), príp. z úradnej

moci. Logicky, takýmto prípustným vstupom do práv vyplývajúcich z právoplatného kolaudačného
rozhodnutia je potom aj zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom.
79.Ikeďkasačnýsúd-vovšeobecnosti-zdieľanázorsťažovateľa,žepritakýchtopostupochjepotrebné
prihliadať na okolnosti veci [...], v súdenej veci - v zhode so správnym súdom - neidentifikoval ani
kasačný súd také okolnosti, ktoré by prevažovali v prospech „zakonzervovania“ nezákonného stavu

vyplývajúceho z právoplatného kolaudačného rozhodnutia tak, ako bol tento identifikovaný správnym
súdom.
80. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci je napr. osobitne významné to, že proti sebe nestojí len
právo stavebníkov užívať svoj rodinný dom (na strane druhej) a prípadný rozpor tohto kolaudačnéhorozhodnutia s objektívnym právom (na strane druhej), ale aj možný zásah do práv tretích osôb (osoba
zúčastnená na konaní). Kasačný súd pritom netvrdí, že takýto zásah tu naozaj existuje, avšak vady
správneho konania, resp. kolaudačného rozhodnutia, ktoré sa v určitej forme a intenzite týkajú aj práv

tretích osôb, si v podmienkach súdenej veci vyžadovali potrebu zrušenia kolaudačného rozhodnutia
správnym súdom, a preto tento postup týmto rozsudkom aproboval aj kasačný súd. Naviac, správny súd
podrobne a presvedčivo v napadnutom rozsudku uviedol, prečo on sám dospel k záveru, že zrušením
napadnutého kolaudačného rozhodnutie v skutočnosti nevstupuje do dobromyseľne nadobudnutých
práv stavebníkov [...], keď osobitne poukázal na to, že o potrebe vybudovania novej komunikácie mali

vedomosť minimálne od právoplatnosti stavebného povolenia vo veci, pričom žiadne úkony v tomto
smere až do kolaudácie ich rodinného domu neuskutočnili.
81. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho súdu síce čiastočne vstupuje do práva
stavebníkov predmetnú nehnuteľnosť užívať (keďže došlo k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia),
ale napadnutý rozsudok správneho súdu (v spojení s týmto rozhodnutím kasačného súdu) žiadnym
spôsobom nedopadá na vlastnícke práva stavebníkov (v užšom zmysle slova) k rodinnému domu, ku

ktorému sa kolaudačné rozhodnutie viazalo. Zrušením kolaudačného rozhodnutia nedošlo k zmene
vlastníckych vzťahov k predmetnému rodinnému domu. Tu pritom najvyšší správny súd opätovne
pripomína, že samotní stavebníci (ďalší účastníci konania) kasačnú sťažnosti proti rozsudku správneho
súdu nepodali, t. j. sami zásah do svojich subjektívnych práv zrušením kolaudačného rozhodnutia
v takej intenzite, že by sa domáhali súvisiacej ochrany napr. v podobe podania kasačnej sťažnosti

neidentifikovali (a to tak v otázke výkonu užívacích, ako ani ich vlastníckych práv), čo sekundárne
značne oslabuje argumentáciu sťažovateľa (žalovaného správneho orgánu) v uvedenom smere, ktorá
sa naozaj môže javiť ako „kasačný bod v prospech tretej strany“ [...]. Len pre úplnosť je potrebné dodať,
že ak dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia je nezákonnosť rozhodnutia, ktorá je spojená s
pochybnosťami o možnosti bezpečného užívania stavby (v kontexte bezpečného prístupu k nej), resp.

minimálne s tým, že existencia takéhoto bezpečného napojenia stavby na cestnú komunikáciu nie je
dostatočne skutkovo zistené a ani riadne odôvodnené v kolaudačnom rozhodnutí, jedná sa o okolnosť,
ktorá je dostatočne relevantná na to, aby tvorila základ pre súvisiaci rozsudok správneho súdu.
82. Napokon, k namietanému odklonu správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu najvyšší
správny súd uvádza, že táto je tiež nedôvodná. Ako to vyplýva z tohto rozsudku, dôvodom pre zrušenie

kolaudačnéhorozhodnutianebolilenformálnevadyrozhodnutia,resp.správnehokonania,alemnožstvo
podstatných nedostatkov. Ďalej - odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn.
4Sž/31/2002 sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku, keď predmetom
konaniavtejtovecijesprávnažalobapodanáprokurátorom,ktorájekoncipovanánainýchvýchodiskách
(k tomu pozri aj napadnutý rozsudok správneho súdu), ale aj keby sa všeobecné východiská o ochrane

dobromyseľne nadobudnutých práv mali bez ďalšieho aplikovať aj v súdenej veci, takáto potreba v tu
posudzovanej veci nenastala, resp. nebola dôvodná [...]. Tento záver primerane platí aj vo vzťahu k
rozhodnutiam súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, a ktoré sa týkali princípu právnej istoty, ochrany
súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom a pod. [...].
83. Ako už kasačný súd naznačil vyššie, v súdenej veci došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia

k rodinnému domu bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok vyplývajúcich z právoplatného
stavebného povolenia. Stavebný úrad toto nielenže vydaným kolaudačným rozhodnutím „legalizoval“,
alevnapadnutomrozhodnutílendospelkvšeobecnémuzáveru,žeexistujúcakomunikáciapostačujena
prístup k príslušnému rodinnému domu, pričom toto mala preukazovať listina predložená stavebníkmi.
Táto listina však žiadnym spôsobom nie je v kolaudačnom rozhodnutí špecifikovaná a fakticky -

v aktuálnom štádiu konania - pre účely kolaudačného konania ani neexistuje, keďže nebola ani
len založená v administratívnom spise. Názory správneho orgánu, že existujúca komunikácia je
postačujúca (a aj to bez špecifikácie predmetnej komunikácie napr. vymedzením parciel, na ktorých sa
nachádza) a bez akýchkoľvek úvah o jej právnom režime, užívaní verejnosťou (vrátane stavebníkov) a
technickej „dostatočnosti“ (vzhľadom na to, že správny orgán nedisponuje kolaudačným rozhodnutím

ku komunikácii, a teda nie je preukázané, na aký účel bola cesta skolaudovaná [...]) vyvoláva stav
podstatnej nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, a to naviac v prípade, ak osoba zúčastnená na
konaní je údajne vlastníkom (časti) predmetnej komunikácie a jej užívanie by malo predstavovať
zásah do jej práv. Kolaudačné rozhodnutie všetky tieto významné skutočnosti skutkovo, ani právne
nerieši. Naviac, stavebníci podľa stavebného povolenia vedeli o potrebe vybudovania komunikácie k ich

rodinnému domu, túto podmienku obsiahnutú v stavebnom povolení odvolaním nenapadli a - naopak
- po zrušení kolaudačného rozhodnutia napadnutým rozsudkom správneho súdu kasačnú sťažnosť
nepodali, t. j. neuskutočnili úkon, ktorým by sa sami dožadovali ochrany pred týmto úkonom správneho
súdu (napr. cez prizmu princípu právnej istoty, ochrany ich vlastníckeho práva, legitímnych očakávaní apod.). Za týchto okolností ani rozhodnutia súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, nemôžu odôvodňovať
iný záver ako ten, ku ktorému dospel správny súd vo výroku I. napadnutého rozsudku, s ktorým záverom
sa kasačný súd stotožnil.

[...]
85. Záverom kasačný súd uvádza, že týmto rozsudkom nevyslovuje právny názor, ktorým by žalovaného
zaväzoval k tomu, aby v novom konaní užívanie rodinného domu stavebníkom nepovolil. [...]“
V. Záver
44.Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíkasačnýsúduzatvára,ženezistildôvodnosťkasačných

námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo?správneho právneho
posúdenia veci a tiež za súladný s konštantnou rozhodovacou činnosťou, správny súd sa v ňom
vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a dospel zároveň k udržateľným právnym záverom
o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného - kolaudačného rozhodnutia. Vzhľadom na
uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú postupom podľa ustanovenia §
461 SSP zamietol.

45. V ďalšom konaní bude zo strany žalovaného potrebné v intenciách právneho názoru kasačného
súdu a správneho súdu (bod 26 napadnutého rozsudku) (i) posúdiť druh pozemnej komunikácie, na
ktorú je predmetný rodinný dom napojený a jej spôsobilosť vyhovieť požiadavke podľa § 81b písm. c)
stavebného zákona v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona a príslušnými ustanoveniami cestného
zákona a následne (ii) vydať rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené v § 46 a § 47 ods. 3 Správneho

poriadku.
46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 170
písm. c) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania (vrátane ďalších účastníkov a osoby zúčastnenej
na konaní) náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko konanie bolo začaté na základe žaloby
prokurátora.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení
s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.