Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 4, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 22T/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124011654
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Jančok

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1124011654.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Františkom Jančokom v trestnej veci obžalovaného: A. F.,

I.. XX.XX.XXXX O. R., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2025 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

A. F. I.. XX.XX.XXXX O. R.
G. Z. W. XXXX/XXA, Bratislava
Š.. T. U.

sa uznáva vinným, že

dňa 05.12.2023 v čase o 01.33 hod. a v čase o 3.33 hod. na Kalinčiakovej ul. Č.. X v Bratislave bez
použitianásiliavnikoldospoločnýchpriestorochbytovéhodomu,konkrétnepredvstupomdopivnicepod
schodiskom použitím kombinačiek poškodil zámky na bicykle zn. Abus, následne odcudzil 1 ks dámsky
bicykel zn. Kalk Hoff, model Voyager, O. Č. K., čiernej farby, ktorý bol zakúpený v októbri roku 2018 za
sumu 627,- eur spolu aj s držiakom pre dieťa zn. Thule v hodnote približne 100,- eur a 1 ks bicykel zn.

Cube, Nature Allroad, čiernej farby, veľkosť bicykla 58, O. Č. D., zakúpený v apríli roku 2022 za sumu
799,- eur, čím spôsobil poškodenému V. W., G. Z. N. U.. Č.. X, Bratislava škodu krádežou v celkovej
výške 1 060,- eur a škodu poškodením zámkov vo výške 100,- eur, pričom vyššie uvedeného konania sa
dopustil napriek tomu, že bol Trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I pod sp. zn. 0T/189/2023
zo dňa 21.07.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2023, v spojení s rozsudkom Mestského
súdu Bratislava I sp. zn. 42T/5/2024 zo dňa 28.10.2024, právoplatný dňa 28.10.2024, odsúdený pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s použitím § 38 ods. 2, ods.
3, § 36 písm. l/, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. e/, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému: V. W., I..

XX.XX.XXXX O. X. N., G. Z. N. X, Bratislava, spôsobenú škodu vo výške 1 160,- eur (tisíc stošesťdesiat
eur).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený: V. W., I.. XX.XX.XXXX O. X. N., G. Z. N. X,
Bratislava, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III podala dňa 19.04.2024 na Mestský súd Bratislava I
obžalobu sp. zn. 3Pv/360/23/1103 zo dňa 17.04.2024, ktorá je vedená na Mestskom súde Bratislava I
pod sp. zn. 22T/29/2024 a ktorou sa kladie obžalovanému A. F. za vinu prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, na skutkovom základe, že
dňa 05.12.2023 v čase o 01.33 hod. a v čase o 3.33 hod. na Kalinčiakovej ul. č. 1 v Bratislave bez

použitia násilia vnikol do spoločných priestoroch bytového domu, konkrétne pred vstupom do pivnice
pod schodiskom použitím kombinačiek poškodil zámky na bicykle zn. Abus, následne odcudzil 1 ks
dámsky bicykel zn. Kalk Hoff, model Voyager, O. Č. K., čiernej farby, ktorý bol zakúpený v októbri roku
2018 za sumu 627,- eur spolu aj s držiakom pre dieťa zn. Thule v hodnote približne 100,- eur a 1 ks
bicykel zn. Cube, Nature Allroad, čiernej farby, veľkosť bicykla 58, O. Č. D., zakúpený v apríli roku 2022

za sumu 799,- eur, čím spôsobil poškodenému V. W., G. Z. N. U.. Č.. X, Bratislava škodu krádežou v
celkovej výške 1 060,- eur a škodu poškodením zámkov vo výške 100,- eur, pričom vyššie uvedeného
konania sa dopustil napriek tomu, že bol Trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I pod sp. zn.
0T/189/2023 zo dňa 21.07.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2023, odsúdený pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného

zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona.
Prokurátorka na hlavnom pojednávaní dňa 04.04.2025 obžalobu predniesla tak, že obvinenému je
kladený vinu prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného v
čase spáchania skutku, na skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 04.04.2024 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Trestného poriadku, že sa cíti vinným zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného súd postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného
poriadku položil obžalovanému tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal „áno“. Vzhľadom

na odpovede obžalovaného súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal
a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochrannom opatrení.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie tým, že vykonal oboznámenie listinných dôkazov
podľa § 269 Trestného poriadku navrhnuté stranami, oboznámil spis Mestského súdu Bratislava I
sp. zn. 42T/5/2024 a sp. zn. 0T/189/2023, nárok na náhradu škody, odborné vyjadrenie, lustrácie na
obžalovaného (register trestov, Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov, ZVJS, REGOB,
Sociálna poisťovňa) a pod. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav

tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení
s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, ktorý bol v

Zbierke zákonov SR vyhlásený dňa 06.08.2024 pod č. 215/2024.Vzhľadom na zmenu zákona súd posudzoval skutok, ktorý je obžalovanému obžalobou kladený za vinu,
podľa priaznivejších ustanovení (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), a to ako prečin krádeže podľa § 212

ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, keďže podľa § 212
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku je trestná sadzba 6 mesiacov až
3 roky a podľa § 212 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je trestná sadzba 1 rok
až 4 roky, ďalej súd uvažoval o mimoriadnom znížení trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, kedy je možné uložiť trest odňatia slobody na

zníženej spodnej hranici najmenej 6 mesiacov (§ 39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku), pričom pri mimoriadnom znížení trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 je možné uložiť trest odňatia slobody na zníženej spodnej hranici najmenej 8
mesiacov.
Vzhľadom na uvedené súd posudzoval skutok a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného do
05.08.2024 (účinného v čase spáchania skutku).

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd vychádzal z toho, že skutok sa stal, je trestným činom a
spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Pri rozhodovaní o vine súd
vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, a preto v tomto smere nevykonával bližšie dokazovanie, ale
konštatoval vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnousadzbouustanovenouprijednotlivýchskutkovýchpodstatáchtrestnýchčinov.Jednotlivétrestné

činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny
a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne
druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súdvždyuložiťajtrestodňatiaslobody(§34ods.6Trestnéhozákona).Ďalejjepotrebnéprihliadaťnajmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Súd pri ukladaní súhrnného trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona - trestného činu najprísnejšie trestného (§ 42
ods. 1 a § 41 ods. 1 Trestného zákona), z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje
zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby
stanovená zákonom na 6 mesiacov až 3 roky.

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého bol
obžalovaný súdmi (SR a v EÚ) dosiaľ 3-krát súdne trestaný, a to za trestné činy proti životu a zdraviu (1
x ublíženie na zdraví), proti majetku (2 x krádež, 1 x poškodzovanie cudzej veci), proti iným právam a
slobodám (1 x nebezpečné vyhrážanie). Naposledy pred spáchaním žalovaného skutku bol odsúdený

trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/189/2023 zo dňa 21.07.2023, právoplatný
dňa 21.07.2023, za spáchaný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona v súbehu
s prečinom poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.
Je potrebné zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby
pri hodnotení osoby obvineného vzal do úvahy skutočnosť, že v minulosti spáchal rovnaký trestný čin

- v danom prípade obdobnej majetkovej povahy (krádež, poškodzovanie cudzej veci), a na základe
vyhodnotenia minulého a terajšieho trestného činu vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov k
páchaniu trestnej činnosti ako aj z hľadiska jeho možnej nápravy (R 10/1974). Zahladením odsúdeniaalebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie
sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975).
Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil správnych

deliktov alebo priestupkov (6 x).

Zo spisu a z trestného rozkazu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/189/2023 zo dňa 21.07.2023,
právoplatný dňa 21.07.2023 (doručený obvinenému dňa 21.07.2023), súd zistil, že obžalovaný bol
uznaný za vinného za spáchaný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona v súbehu

s prečinom poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorý
spáchal dňa 19.07.2023, za ktorý mu bol uložený podmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky a trest prepadnutia veci.

Zo spisu a z rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 42T/5/2024 zo dňa 28.10.2024 právoplatný
dňa 28.10.2024 (oznámený obvinenému dňa 28.10.2024), súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za

vinnéhozaspáchanýpokračovacíprečinkrádežepodľa§212ods.1písm.a/,písm.b/Trestnéhozákona
v súbehu s prečinom poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,
ktorý spáchal dňa 18.07.2023 (bod 1/ sp. zn. 42T/5/2024) a dňa 19.07.2023 (bod 2/ sp. zn. 0T/189/2023,
za ktorý mu bol uložený podmienečný spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov
so skúšobnou dobou 2 roky a trest prepadnutia veci, zároveň podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona

súd zrušil výrok o vine, treste a ochrannom opatrení trestného rozkazu Mestského súdu Bratislava
I sp. zn. 0T/189/2023 zo dňa 21.07.2023, právoplatný dňa 21.07.2023. Vyhláseniu tohto rozsudku
predchádzalo vydanie trestného rozkazu sp. zn. 42T/5/2024 zo dňa 24.01.2024 (doručený obvinenému
dňa 27.05.2024).

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil neskôr ako bol Mestským
súdom Bratislava I vyhlásený odsudzujúci rozsudok, resp. dňa 21.07.2023 doručený trestný rozkaz sp.
zn. 0T/189/2023 zo dňa 21.07.2023, právoplatný dňa 21.07.2023 (za skutok spáchaný dňa 19.07.2023),
a zároveň sa jeho spáchania dopustil skôr ako bol Mestským súdom Bratislava I vyhlásený rozsudok,
resp. dňa 27.05.2024 doručený trestný rozkaz sp. zn. 42T/5/2024 zo dňa 24.01.2024, ktorý predchádzal

odsúdeniu rozsudkom (za skutok spáchaný v dňoch 18.07.2023 a 19.07.2023), pričom medzi týmito
odsúdeniami s výnimkou súdeného skutku obžalovaný nespáchal žiaden iný skutok (za ktorý by bol
odsúdený), neprichádza do úvahy súbeh trestnej činnosti vo vzťahu k iným právoplatným odsúdeniam.
Vzhľadom na uvedené preto súd pristúpil k ukladaniu samostatného trestu, keďže súbeh trestných činov
podmieňujúci ukladanie súhrnného trestu nezistil.

Súd pri úvahách v ukladaní trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, z ktorého bol obžalovaný uznaný za
vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je
výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 6 mesiacov až 3 roky.

Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/
Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Súd u obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného
zákona - bol už za trestný čin odsúdený, nezistil z dôvodu, že odsúdenie sp. zn. 0T/189/2023 podmieňuje
prísnejšiu kvalifikáciu súdeného trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Súd postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1 : 0. Uvedené malo za následok, že
trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne upravovala v jeho prospech znížením dolnej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, preto súd

ukladal obžalovanému trest v sadzbe 6 mesiacov až 2 roky a 2 mesiace.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest
zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu

a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou. Zároveň bral na zreteľ aj práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným
činom, ako osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd pri ukladaní trestu obžalovanému posudzoval
aj možnosť použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona (porov. stanovisko NS SR

č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prijaté vyhlásenie obžalovaného
o uznaní viny je významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena
a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a
právnom posúdení žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny
dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania.

Vzhľadomnauvedenésúdpristúpilkmimoriadnemuzníženiutrestupodľa§39ods.4Trestnéhozákona,
avšak obžalovanému poskytol benefit vo forme uloženia trestu na spodnej hranici upravenej trestnej
sadzby. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že spodná hranica súdeného trestného činu je 6 mesiacov
(upravená podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona), pričom pri mimoriadnom znížení trestnej sadzby podľa
§ 39 ods. 4 Trestného zákona nesmie súd uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov (§ 39 ods.
3 písm. e/ Trestného zákona).

Následne súd uložil obžalovanému za skutok uvedený v obžalobe trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov.
Súd skúmal aj okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného
zákona a zistil, že u obžalovaného nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody, a to vzhľadom na druhovo opakujúcu sa trestnú činnosť obžalovaného. Súd pritom
poukazuje najmä na to, že obžalovaný si z predchádzajúceho odsúdenia nevzal žiadne ponaučenie,
ktoré by ho motivovalo k vedeniu riadneho života a opakovane sa dopustil ďalšej úmyselnej trestnej
činnosti, a to špeciálnej recidívy - krádeže, dokonca počas plynutia skúšobnej doby. V danom prípade
tak neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podmienečný odklad výkonu trestu odňatia

slobody.
Trest ako taký je potrebné definovať ako jeden z následkov trestného činu, pričom jedným z takýchto
následkov je uloženie nepodmienečného trestu. Takýmto druhom trestu sa páchateľovi predovšetkým
zabraňuje, resp. znemožňuje znovu páchanie trestnej činnosti, a zároveň má byť prevychovaný a tiež
je postihnutý („platí“) za svoje protiprávne konanie.

Je potrebné dodať, že prostredníctvom nepodmienečného trestu sa realizuje jedna zo základných
funkcií trestného práva, a to funkcia ochranná, ale zároveň sa s ňou realizuje aj funkcia represívna a
preventívna. Nepodmienečný trest je ukladaný len za podmienky, že by vzhľadom k osobe páchateľa
uloženie iného trestu zjavne neviedlo k tomu, aby páchateľ viedol riadny život a tento predpoklad musí
byť zjavný a musí vychádzať z hodnotenia osoby obžalovaného a zo skutočností, ku ktorým súd prihliada

pri úvahe o druhu a výmere trestu. Až po prihliadnutí k celkovému osobnému profilu je možné urobiť
záver, že žiadny z miernejších a menej intenzívnych postihov nepostačuje k tomu, aby páchateľ viedol
riadny život.
V zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a

vytvorí podmienky na jeho prevýchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti
pri ukladaní trestu, z uvedeného vyplýva, že súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že
pri ukladaní trestov páchateľom zásadne u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné
podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu

k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásadne nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chránenýchtrestnýmzákonomaktomu,žepredchádzajúcetrestyneviedlikprevýchovepáchateľa,teda
k prijatiu skutočného predsavzatia viesť riadny život. V takom prípade logicky musí v zásadne prichádzať
do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.
S poukazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest považuje súd na nápravu obžalovaného za dostatočný, za primeraný, nie
neprimerane prísny a zabezpečujúci ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo

strany obžalovaného.

Ohľadne nároku poškodeného na náhradu škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku,
keď vychádzal z riadne a včas uplatneného návrhu na náhradu škody, z ktorého je zrejmé, z akýchdôvodov a v akej výške bol uplatnený, pričom pri uložení povinnosti na náhradu priznanej škody
postupoval podľa § 287 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku, keďže výška škody je súčasťou popisu
skutku, a jej výšku mal súd za preukázanú z oboznámeného odborného vyjadrenia č. ORP-1114/NMV-

B3-2023 zo dňa 28.02.2024.
O zvyšnej časti nároku na náhradu škody rozhodol súd podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko
pre riadne zistenie výšky tejto časti škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje
potreby konania a predĺžilo by ho.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení
rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný
výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho
prospech.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.

V Bratislave 04.04.2025