Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624200577
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1624200577.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A.
B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, t.č. umiestnenú v Centre pre deti a rodiny A. C. D., A. A. E., F. F. G.
XX/X, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky,
Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov H. I., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom J. K., L. M. G.
XXX a N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Železničiarska ul. č. 16, t. č. P., Q. M. G. XX, v konaní o

návrhu starej matky K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K., L. M. G. XXX, prechodne bytom A. P., I. M. G.
XXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Schmidl, AK so sídlom Borský Svätý Jur č. 774, za účasti
Okresného prokurátora v Malackách, Okresná prokuratúra Malacky, Sasinkova 71, v konaní na zverenie
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky K.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXX, P. A. P., I. M. XXX/XX.
II. Navrhovateľka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú A. v rovnakom

rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, má právo zastupovať maloletú A. pred orgánmi štátnej moci
a miestnej samosprávy a spravovať jej majetok v bežnej miere, rozhodovať o mieste pobytu maloletej
A., rozhodovať o spôsobe zdravotnej starostlivosti o maloletú.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 200 Eur mesačne počnúc
právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o zverení maloletej A. do náhradnej osobnej starostlivosti, ktoré
bude zasielať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Malacky, Záhorácka

2942/60A, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
IV. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 200 Eur mesačne počnúc
právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o zverení maloletej A. do náhradnej osobnej starostlivosti, ktoré
bude zasielať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Malacky, Záhorácka
2942/60A, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
V. Súd zakazuje matke stretávať sa s maloletou A..
VI. Súd ponecháva stretávanie sa otca s maloletou A. neupravené.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom vo veci samej doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.02.2024 sa stará matka maloletej A.
domáha zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti s povinnosťou matky a otca prispievať
na výživu maloletej A. výživným mesačne vo výške 200 Eur, styk matky s maloletou navrhla ponechať
neupravený, styk otca s maloletou navrhla upraviť tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou
každý pondelok, stredu a v piatok v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti starej matky

a poverených zamestnancov príslušného Centra pre deti a rodiny. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila
skutočnosťou, že má záujem sa o svoju vnučku postarať, vnučka prežila veľkú traumu a nechce, aby
bola zverená do ústavu. Vyjadrila sa, že po tom, ako bola maloletá A. hospitalizovaná, sa o ňu pravidelnezaujíma, bola maloletú navštíviť aj v nemocnici, je v kontakte s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Malacky ( ďalej len ako „UPSVR“). Uviedla, že býva v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou
v A. P., táto súhlasila, aby maloletá A. bývala v ich spoločnej domácnosti. Uviedla, že jej partnerka

je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke so svojím synom - maloletým N., ktorý má skoro dva roky
(v čase podania návrhu), s maloletou A. sa poznajú odmalička, pretože maloletá A. ich spolu so svojou
matkou navštevovala. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že jej partnerka je psychologička so
špecializáciou na psychológiu dospelých, avšak má za to, že by pozitívne prispela k tomu, aby maloletá
A. čo najlepšie prekonala traumu z toho, čo sa jej stalo a bol jej tak zabezpečený zdravý vývoj. Vyjadrila

sa, že v blízkosti ich bydliska sa nachádza aj Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva
a prevencie pre deti, s psychologičkou daného centra už mala konzultáciu ohľadne stavu maloletej
a táto je ochotná maloletej A. poskytnúť maximálnu psychologickú pomoc. Uviedla, že maloletej A. môže
pomôcť aj prítomnosť ďalšieho dieťaťa - maloletého N., deti by vyrastali spolu; stará matka si praje, aby
sa jej vnučka u nich zotavila a žila pokojne. K návrhu pripojila lekárske potvrdenie o svojom zdravotnom
stave, fotografie s maloletou A., rodný list maloletej A., súhlas svojej partnerky zo dňa 22.01.2024,

čestné prehlásenie zo dňa 18.08.2023.
2. Matka maloletého dieťaťa sa na pojednávaní dňa 01.07.2025 vyjadrila, že s návrhom starej matky
so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke súhlasí, rovnako tak súhlasí
so starou matkou navrhnutou sumou výživného pre maloletú vo výške 200 Eur mesačne a takisto so
zákazom styku s maloletým dieťaťom do doby, pokiaľ nebude právoplatne skončené konanie vedené

voči nej vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu z jej strany voči maloletej a následne je
ochotná sa podrobiť výchovnému opatreniu za účelom obnovy jej vzťahu s maloletou A. tak, aby neprišlo
k retraumatizácii maloletej. Uviedla, že naďalej žije sama v byte, ktorý patrí jej matke – navrhovateľke,
je zamestnaná s príjmom cca. 1300 Eur mesačne.
3. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 01.07.2025 uviedol, že s návrhom starej matky so

zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke súhlasí, rovnako tak súhlasí s
povinnosťou prispievať na výživu maloletej A. mesačne výživným vo výške 200 Eur. Nemal výhrady voči
tomu, aby mu bol dočasne zakázaný styk s maloletou A., uznal, že je z jeho strany potrebné podrobiť
sa edukácii vo vzťahu k správaniu sa k maloletej A. vzhľadom na jej prežitú traumu, je ochotný sa
zúčastňovať výchovného opatrenia. Uviedol, že žije sám v podnájme, pracuje s príjmom od 1300 do

2000 Eur mesačne, nájomné platí 550 Eur mesačne.
4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa na pojednávaní dňa 01.07.2025 vyjadril, že s návrhom
na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti matky súhlasí, rovnako tak súhlasí
s navrhovanou výškou výživného pre oboch rodičov. Navrhol, aby súd zakázal obom rodičom stýkať sa
s maloletou A. z dôvodu toho, že zatiaľ vidia v oboch rodičoch ohrozenie maloletej A., s tým, že u otca

súhlasí s navrhnutým postupom nariadenia výchovného opatrenia a u matky podľa výsledku trestného
konania.
5. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách na pojednávaní dňa 01.07.2025 s poukazom na
vykonané dokazovanie súhlasil so zverením maloletej A. do náhradnej osobnej starostlivosti starej
matky, výšku výživného ponechal na úvahu súdu, so zákazom styku maloletej A. s matkou súhlasil,

avšak ohľadne kolíznym opatrovníkom navrhnutého zákazu styku u otca s maloletou poukázal na
skutočnosť, že doterajšie dokazovanie nebolo vykonané v takom rozsahu, aby bola preukázaná
dôvodnosť a opodstatnenosť takéhoto zásahu do rodičovských práv a povinností otca k maloletej,
okrem toho v súčasnosti by takéto rozhodnutie bolo aj neúčelné, keďže otec sa s maloletou A.
nestretáva. Uviedol, že pokiaľ súd v osobitnom konaní nariadi výchovné opatrenie otcovi (na obnovu

vzťahu s maloletou), keďže súd začal konanie v danej veci, považuje takýto postup súdu za vhodný
a postačujúci.
6. Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámil sa s písomnými návrhmi a vyjadreniami
starej matky, správami UPSVR Malacky vrátane všetkých príloh, vyjadreniami matky a otca, ako
aj so všetkými priloženými listinnými dôkazmi, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8P/133/2023,

obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-186/1-VYS-MA-2024, obžalobou č. 1 Pv 272/23/1106-64
zo dňa 02.05.2024, znaleckým posudkom č. 99002/2024 Inštitútu forenzných medicínskych expertíz
s.r.o. vrátane príloh, znaleckým posudkom č. 20/2023 znalca PhDr. Igora Obucha, oba vypracované
v rámci prípravného konania vedeného na OR PZ Malackky pod sp. zn. ČVS:ORP-304/1-VYS-
MA-2023, trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 0T/44/2024-41 zo dňa 07.05.2024, trestným

rozkazom tunajšieho súdu č. k. 0T/48/2024-54 zo dňa 12.05.2024, rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
3T/17/2024-848 zo dňa 08.01.2025, ako aj s ostatným obsahom spisového materiálu a zistil, že tunajší
súd uznesením č. k. 8P/133/2023-15 zo dňa 17.08.2023, právoplatným dňa 08.09.2023, vykonateľným
17.08.2023 nariadil Národnému ústavu detských chorôb so sídlom Bratislava, Limbová č.1, aby maloletúA. B., nar. XX.XX.XXXX, odovzdal do starostlivosti R. A. C. D. O., E. a to po dobu 6 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia. Otca aj matku zaviazal súd prispievať na výživu maloletej A. výživným
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona v danom

čase mesačne, súčasne uložil navrhovateľovi - UPSVR Malacky povinnosť v lehote 30 dní od vydania
daného uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej. UPSVR si svoju povinnosť splnil dňa
21.09.2023, konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou A. sa začalo viesť pod sp. zn.
8P/147/2023.
Uznesením č. k. 8P/135/2023-45 zo dňa 18.08.2023, právoplatným dňa 03.10.2023 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 13CoP/104/203-89 zo dňa 26.09.2023, súd zamietol návrh
starej matky maloletej na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým táto navrhovala zveriť maloletú do
svojej dočasnej náhradnej osobnej starostlivosti; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2023.
Trestným rozkazom č. k. 0T/44/2024-41 zo dňa 07.05.2024 tunajší súd uznal otca maloletej vinným
zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace, podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odložil.
Trestným rozkazom 0T/48/2024-54 zo dňa 12.05.2024 tunajší súd uznal otca maloletej vinným zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2. písm. b) Trestného zákona a uložil mu
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Voči bývalému partnerovi matky maloletej – N. L. bola dňa 02.05.2024 Okresnou prokuratúrou Malacky

podaná obžaloba pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 prím. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, konanie sa na tunajšom súde vedie pod
sp. zn. 3T/17/2024, vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3T/17/2024-848 zo
dňa 08.01.2025, uvedené rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
24.04.2025 sp. zn. 2To/7/2025.

Uznesením č. k. 8P/5/2023-27 zo dňa 18.10.2023, právoplatným dňa 21.11.2023, tunajší súd spojil
konaniesp.zn.8P/5/20223onávrhumatkyna úpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletej
s konaním sp. zn. 8P/147/20223 o návrhu UPSVaR Malacky o nariadenie ústavnej starostlivosti nad
maloletou na konanie spoločné, ktoré sa ďalej viedlo pod sp. zn. 8P/5/2023. V danom konaní súd
rozhodol rozsudkom č. k. 8P/5/2023-289 zo dňa 25.06.2024 tak, že nariadil nad maloletou A. ústavnú

starostlivosť, ktorá sa aj naďalej mala vykonávať v Centre pre deti a rodiny sv. C., o.z., so sídlom E., F.
F. XX/X, rodičov zaviazal prispievať na výživu maloletej A. otca vo výške 150 Eur mesačne, matku vo
výške 150 Eur mesačne, oboch počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o nariadení ústavnej
starostlivosti nad maloletou A., s povinnosťou určené výživné zasielať na účet zariadenia, v ktorom
maloletá A. je, resp. bude aktuálne umiestnená, obom rodičom uložil zákaz stretávať sa s maloletou. Súd

zároveň s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia zrušil neodkladné opatrenie tunajšieho súdu č. k.
8P/133/2023-15 zo dňa 17.08.2023 a zastavil konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej; rozhodnutie nie je právoplatné.

7. Matka maloletého dieťaťa je slobodná, okrem maloletej A. iné vyživovacie povinnosti nemá žije v byte

svojej matky, platí nájom vo výške 200 Eur mesačne. Je zamestnaná v spoločnosti N. R. & R. A. A.,
A. A. S. F. L., A. R. G. XXXX s priemerným mesačným príjmom vo výške 1.000-1.100 Eur mesačne
netto. Uznesením OR PZ Malacky č. ČVS:ORP-186/1-VYS-MA-2024-Zi zo dňa 02.052025 rozhodol
vyšetrovateľ PZ SR o začatí stíhania matky maloletej pre podozrenie zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.,

konanie je zatiaľ v štádiu prípravného konania.
8. Otec maloletého dieťaťa je slobodný, aktuálne býva v podnájme za ktorý platí 550 Eur mesačne,
podľavlastnéhovyjadreniajezamestnaný spríjmom1.200až2.000 Eurmesačne. Otecinúvyživovaciu
povinnosť nemá.
9. Maloletá A. je v súčasnosti na základe nariadeného neodkladného opatrenia tunajšieho súdu

v starostlivosti Centra pre deti a rodinu A. C. o.z., pričom faktickú starostlivosť o maloletú vykonáva
profesionálna matka. Maloletá je v súčasnosti zdravá, navštevuje C. Q. F. C. F. J. F. A. J. N.. S rodičmi
sa nestretáva, o maloletú sa informuje matka telefonicky, otec nie.
10. Stará matka je rozvedená, žije s priateľkou v byte v osobnom vlastníctve svojej priateľky spolu
s maloletým synom priateľky, je zamestnaná, jej zdravotný stav je dobrý, nebráni jej v starostlivosti

o maloletú. Zo správy UPSVaR Malacky mal súd preukázané, že stará matka má vytvorené vhodné
podmienky pre starostlivosť o maloletú. V súčasnosti sa stará matka s maloletou stretáva, maloletá trávi
u starej matky už aj dlhší čas, je v starostlivosti starej matky spokojná.11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
13.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

14. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí

styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
15. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu

zabezpečiť.
16. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
17. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej

starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujme maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a

spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

19. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec

rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.
20. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
21. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných

skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
22. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti

vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa taktozverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.
23. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu

rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
24. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné
dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič,
súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej
vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží
povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti.

25. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti
dieťaťa, smrťou maloletého dieťaťa, smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej
osobnej starostlivosti alebo rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej

náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
26. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do
pestúnskej starostlivosti.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
30. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

33. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa.
34. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
35. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
36. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

37. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.38. Dominantným ustanovením Dohovoru o právach dieťaťa je čl. 3, v ktorého prvom odseku sa
konštatuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi

alebo zákonnými orgánmi. Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí vo svojom čl. 3 totiž reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce,
aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že aj dieťa samo je bytosťou
jedinečnou, nadanou s nezrušiteľnými, neodňateľnými, nepremlčateľnými a nescudziteľnými základnými
právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo počas jej vývinu dostať toho najlepšieho, totiž

toho, aby vyššie uvedené atribúty nezostali prázdnymi slovami. (ÚS 695/2000 Ústavný súd Českej
republiky).
39. Súd po vykonanom dokazovaní, posúdení dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach
dospel k záveru, že zverenie maloletej A. do náhradnej osobnej starostlivosti bude v najlepšom záujme
maloletej. Aj keď z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spočiatku maloletá nebola
vystavovanáprípadnejtraumezprítomnostiosôb,ktorébysimohlamaloletáspájaťsprežitým utrpením

(maloletá bola obeťou fyzického násilia, pričom v súčasnosti nie je ukončené právoplatným rozhodnutím
ani jedno konanie – zo spáchania trestného činu spáchaného na maloletej bol obžalovaný partner matky
a je vznesené obvinenie matke maloletej), súd viedol starú matku, kolízneho opatrovníka a CDR A.
C. o.z. k postupnému opätovnému nadväzovaniu kontaktu starej matky s maloletou za psychologickej
pomoci vybraného psychológa ktorého maloletá navštevuje. V súčasnosti maloletá trávi čas už aj

v domácnosti starej matky, pobyt u starej matky u maloletej nevyplavuje žiadne traumatické spomienky,
maloletá sa v spoločnosti starej matky cíti dobre, stará matka referuje pokroky v správaní sa a vývoji
maloletej, medzi maloletou a starou matkou sa opätovne buduje silný a stabilný citový vzťah. Súd
konštatuje a považuje za podstatné, že stará matka nikdy v minulosti nežila v spoločnej domácnosti s
matkou a jej partnerom, a teda dieťa si jej osobu nespája s prostredím, v ktorom bolo vystavené násiliu.

So zverením maloletej do starostlivosti starej matky súhlasia aj obaja rodičia maloletej, stará matka
dáva záruku riadnej starostlivosti o maloletú a toho, že maloletej poskytne pokojné, láskyplné prostredie,
v ktorom sa bude maloletá môcť nerušene rozvíjať. Súd takisto prihliadol na dôslednosť a zodpovedný
prístup starej matky počas celého procesu, stará matka postupovala pri opätovnom nadväzovaní vzťahu
s maloletou v súlade s odporúčaniami odborných inštitúcií, aktívne sa zúčastňovala na poradenských

a podporných aktivitách a sústavne preukazovala pripravenosť zabezpečiť pre maloletú bezpečné,
stabilné a láskavé prostredie. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že
zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky je v súlade s princípom najlepšieho
záujmu dieťaťa vyplývajúcim zo Zákona o rodine ako aj Dohovoru o právach dieťaťa. Súd v konečnom
dôsledku poukazuje na skutočnosť, že zverenie maloletej A. do náhradnej osobnej starostlivosti má

prednosť pred ústavnou starostlivosťou, ktorá má byť riešením výnimočným a dočasným. V tomto
prípadeosobastarejmatkypredstavujepremaloletú prirodzenúrodinnúväzbuastabilnézázemie,ktoré
je pre ďalší zdravý vývin maloletej A. najvhodnejšie. Preto súd návrhu starej matky vyhovel a maloletú
A. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.
40. Nakoľko nariadením náhradnej osobnej starostlivosti nad maloletou nezaniká vyživovacia povinnosť

rodičov k dieťaťu, súd zaviazal každého z rodičov maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletej
výživným vo výške 200 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o zverení
maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti; pri ustálení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery oboch rodičov maloletej, zohľadnil vek maloletej a jej celkový zdravotný
stav. Vzhľadom k tomu, že obaja rodičia sú zdraví a v perspektívnom veku, kedy matka je riadne

zamestnaná s priemerným mesačným príjmom cca 1.000-1.100 Eur netto, otec je po prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody takisto zamestnaný s príjmom 1.200 – 2000 Eur, maloletá A. je vo veku,
kedy bude nastupovať do materskej školy, súd obom rodičov stanovil povinnosť prispievať na výživu
maloletej výživným vo výške 200 Eur mesačne - rodičia voči výške výživného nenamietali, s predmetnou
výškou obaja súhlasili.

41. Vzhľadom k tomu, že kolízny opatrovník, ustanovený maloletej v konaní navrhol obom rodičom uložiť
zákaz styku s maloletou, súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že tento je dôvodný iba čiastočne.
42.Zpozitívnehozáväzkuštátunapoliústavnejgarancieaochranyrodičovstvaarodiny,resp.rodinného
a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať

predpokladyprenarovnanienarušenýchvzťahovmedzirodičmiadeťmi,vrátaneprostriedkovdonútenia,
také opatrenie môže viesť k sledovanému cieľu, ak je primerané. Jediným kritériom pre vyslovenie
zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takého opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého
táto nevyhnutnosť vyplýva. Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno pojať ako konečné odstránenienepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1
Dohovoru,akúpredstavujeprávezákazstykurodičasdieťaťom,káže,abysúdyaštátneorgánynečakali
pasívne, až dieťa dosiahne formálnu plnoletosť a predmet konania odpadne, prípadne až sa samovoľne

či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa na súd znovu obráti s formálne procesným
návrhom na úpravu styku.
Zákazstykurodičasdieťaťomautoritatívnevyslovenýsúdom,najmäakrodičnezneužilsvojurodičovskú
zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným. Orgány sociálnoprávnej ochrany a súdy, každý vo
svojej pôsobnosti, preto musia aktívne skúmať, či dôvody tohto opatrenia pretrvávajú, inými slovami, či

sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným. (ÚS 438/05 Ústavný súd
Českej republiky).
43. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom, súdom, je
vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možností a
schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb,
osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Vďaka tomu potom môže

súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v
súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého
dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Preto ani nemôže reálne
existovať ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu ohľadom spôsobu určenia styku rodiča s
maloletým dieťaťom a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani existujúca rozhodovacia činnosť

súdov v obdobných prípadoch, na ktoré dovolateľka poukazovala, pretože každé jedno rozhodnutie je
individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, i keby formálne
vykazovali rovnaké skutkové okolnosti. (5Cdo/87/2017)
44. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje podľa názoru ústavného súdu vážny zásah
do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. Každý takýto zásah

musí byť preto náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu
citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa
ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných
prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým
dieťaťom zakáže, musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme

maloletého dieťaťa. Spravidla ide o prípady, keď oprávnený rodič styk s maloletým dieťaťom zneužíva
takým spôsobom, že to má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa. Z pozitívneho
záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny vyplýva, že všeobecné súdy
majú za povinnosť procesnými prostriedkami, ktoré im zveruje slovenský právny poriadok, vytvárať
predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi vrátane prostriedkov donútenia,

ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Jediným kritériom pre vyslovenie
zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého
táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom,
najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, by mal byť podľa názoru ústavného súdu
krajným opatrením. [(m. m. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 438/05 13.

decembra 2006)]. (ÚS 665/2014 – Ústavný súd Slovenskej republiky)
45. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov: deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa
s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. (ÚS 321/2015 - Ústavný
súd Slovenskej republiky)

46. Súd konštatuje, že vo vzťahu k návrhu kolízneho opatrovníka na uloženie zákazu styku s maloletou
A. rodičom je možné (dočasne) uložiť zákaz styku matke, voči ktorej sa v súčasnosti vedie konanie pre
podozrenie zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.
zák s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák, keď je dôvodné podozrenie, že matka napriek schopnosti
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a zákonnú povinnosť zaopatrovať maloletú dcéru si túto povinnosť

riadne neplnila minimálne od mesiaca máj 2023 až do 04.08.2023, nakoľko v mieste svojho bydliska
v byte bytového domu č. XXX v obci J. K. ale aj v rodinnom dome č. XXX v obci J. K., kde žila so
svojím druhom N. L. a maloletou A., umožnila inej trestne zodpovednej osobe spôsobovať maloletej A.
psychické a fyzické utrpenie tým spôsobom, že táto trestne zodpovedná osoba ju opakovane a každý
deň slovne a fyzicky napádala, zakazovala jej plakať, zakazovala maloletej prejavy naviazanosti na

matku, násilne s ňou fyzicky zaobchádzala a manipulovala, čím jej spôsobovala psychickú traumu,
v dôsledku čoho sa maloletá v noci budila a mala hysterické záchvaty plaču, zároveň jej spôsobovala
po celom tele rany, modriny, popáleniny a odreniny, šticovala ju tak silno, že jej povytŕhala na
rôznych miestach hlavy vlasy a v doposiaľ nezistenom období jej trestne zodpovedná osoba spôsobilamnohopočetné poranenia – početné čerstvé odreniny a krvné výrony ako i popáleninu pravého lakťa,
ktorá pravdepodobne vznikla pravdepodobne úmyselným, resp. nedbanlivostným konaním inej osoby,
čomu nezabránila, práve naopak, dôsledky tohto konania na maloletej A. skrývala resp. súhlasila so

skrývaním zranení maloletej oblečením a make-upom pred ostatnými a naďalej ponechávala maloletú
A. v starostlivosti trestne zodpovednej osoby, ktorá maloletej opakovane ubližovala a umožnila tak
tejto osobe ubližovať maloletej i naďalej, takisto sama matka po maloletej cez deň i v noci kričala,
vulgárne jej nadávala. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav ako aj vzhľadom k tomu, že doposiaľ
nie je zistená miera zavinenia matky na týraní maloletej, na jej fyzickom a psychickom utrpení, súd

o zákaze styku matky s maloletou rozhodol a tento matke uložil. Uvedené rozhodnutie predstavuje
výnimočný zásah do rodičovských práv, súd k nemu pristúpil na základe dôkladného posúdenia
skutkových okolností prípadu, vykonaných psychologických a znaleckých posudkov (v rámci trestného
konania vedeného jednak voči druhovi matky jednak voči matke samotnej a s ktorými súd účastníkov
konania oboznámil) ako aj s prihliadnutím na princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý je dominantným
a určujúcim kritériom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí (čl. 5 Zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru

o právach dieťaťa, rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. ÚS 695/2000). Aj keď v súčasnosti sa na matku a jej
partnera súd pozerá ako na nevinných (platí zásada prezumpcie neviny), vážne podozrenia voči
matke pretrvávajú, preto v súčasnosti bude v najlepšom záujme maloletej, aby bola eliminovaná od
možnosti prípadnej retraumatizácie – vyvolania spomienok na pre ňu traumatizujúce situácie, ktorým
bola vystavená v starostlivosti matky; túto skutočnosť n ie je možné vylúčiť najmä s poukazom na

závery znaleckých posudkov z odboru psychológie a psychiatrie, ktorú nevylučujú možnosť, resp.
považujú za vysoko pravdepodobné, že akýkoľvek kontakt dieťaťa s matkou v aktuálnom vývinovom
štádiu môže predstavovať riziko retraumatizácie resp. destabilizácie psychického stavu maloletej a
narušenie už nastolenej emocionálnej rovnováhy. Vzhľadom na nízky vek maloletej a citlivosť na
zmeny v prostredí je podľa odborníkov potrebné minimalizovať akékoľvek rizikové podnety, ktoré

by mohli evokovať traumatické spomienky či pocit ohrozenia, čo plne korešponduje s judikatúrou
Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. ÚS 665/2014 a ÚS 438/05), ktorá zdôrazňuje, že zákaz styku je
prípustný len ako nevyhnutné opatrenie slúžiace na ochranu zdravého vývinu dieťaťa. Súd zároveň
zohľadnil postoj samotnej matky, ktorá súhlasila so zákazom styku a deklarovala vôľu rešpektovať súdne
rozhodnutie, ako aj ochotu do budúcna spolupracovať s odborníkmi v záujme obnovy bezpečného

vzťahu s maloletou A.. Súčasné rozhodnutie o zákaze styku matky s maloletou nepredstavuje trvalé a
nezvratné opatrenie, ale reflektuje aktuálny psychický stav maloletého dieťaťa a potrebu jeho ochrany
pred možným opätovným psychickým zranením, jeho trvanie musí byť podrobené pravidelnému
prehodnocovaniu za účasti psychologickej podpory maloletého dieťaťa. Preto súd konštatuje, že
vzhľadom na riziko retraumatizácie maloletej, jej aktuálny psychický stav, vývinovú fázu a odporúčania

znalcov, ako aj vzhľadom na princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, je zákaz styku matky s maloletým
dieťaťom v súčasnosti primeraným a nevyhnutným opatrením, ktoré rešpektuje ústavné i medzinárodné
štandardy ochrany práv dieťaťa a rodiča.
47. Na druhej strane však návrhu kolízneho opatrovníka na uloženie zákazu styku otca s maloletou A.
nemožno vyhovieť. Obmedzenie alebo zákaz styku je možné nariadiť len vtedy, ak by bol tento styk v

rozpore so záujmom dieťaťa alebo by mohol ohroziť jeho priaznivý vývoj. Zákaz styku tak predstavuje
výnimočný zásah, ktorého nariadenie si vyžaduje preukázanie vážnych a konkrétnych dôvodov.
Z vykonaného dokazovania nebolo však žiadnym spôsobom preukázané, že by otec akýmkoľvek
spôsobom ohrozoval psychický, emocionálny alebo fyzický vývoj maloletého dieťaťa, že by mohol
byť maloletou spájaný so skutkami, ktoré jej spôsobovali fyzické alebo psychické utrpenie, nebolo

preukázané, že by sa otec podieľal na akomkoľvek ubližovaní dieťaťu – či už priamo, alebo nepriamo.
Naopak, súd musí konštatovať, že otec sa v tom čase v živote maloletej takmer nevyskytoval –
nestretával sa s ňou, nekontaktoval sa s ňou, maloletá teda nemá dôvod byť jeho prítomnosťou
traumatizovaná. Okolnosť, že otec bol odsúdený za spáchanie trestných činov, ktoré však nemali
žiadny súvis s maloletou, nemôže byť sama osebe dôvodom na zákaz styku s maloletou A.. Rovnako

nemožno ako dôvod na zákaz (obmedzenie) styku akceptovať ani skutočnosť, že otec dlhodobo nejavil
o dieťa záujem, a to bez ohľadu na to, či tak konal z objektívnych alebo subjektívnych príčin. Súd
poukazuje na závery aplikačnej praxe, kedy stretávanie sa rodiča s maloletým dieťaťom je jeho právom
a nie povinnosťou (ÚS 321/2015). Súd vzhľadom na skutočnosť, že samotná maloletá bola vystavená
traumatizujúcemu správaniu sa blízkych osôb a vzhľadom na skutočnosť, že bol prerušený jej kontakt

s otcom, považuje za dostatočné opatrenie nariadenie výchovného opatrenia maloletej a jej otcovi za
účelom obnovy ich vzťahu za podpory odborníka – psychológa – je iba na otcovi, či následne možnosť
stretávania sa s maloletou využije, súd nemá možnosť prinútiť otca, aby sa s maloletou stretával, ale
nemá ani zákonný základ na to, aby mu zakázal sa s maloletou stretávať. V prebiehajúcom konaní otecjasne deklaroval svoju ochotu podrobiť sa výchovnému opatreniu, ktoré súd nariadi v osobitnom konaní
a v rámci ktorého bude dochádzať k stretnutiam s maloletou A. výhradne za asistencie kvalifikovaných
odborníkov–psychológov,pričomsúdbudepriebehvýchovnéhoopatreniavyhodnocovať. Zároveňsúd

upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že otec nepotrebuje súdne rozhodnutie na to, aby sa s maloletou
stretával, toto by prichádzalo do úvahy iba vtedy, ak by otcovi v kontakte s maloletou bránila osoba,
v ktorej starostlivosti by maloletá A. bola; pokiaľ sa otec bude vedieť so starou matkou dohodnúť,
postačuje pre otca iba takáto dohoda. Súd zároveň poukazuje aj na stanovisko prokurátorky Okresnej
prokuratúry Malacky, ktorá rovnako uviedla, že v konaní nebolo vykonané dokazovanie v takom rozsahu

a intenzite, ktoré by opodstatňovalo výnimočné opatrenie v podobe zákazu styku otca s maloletou
A.; zároveň súd konštatuje, že počas celého konania sa nepreukázala žiadna konkrétna skutočnosť,
ktorá by takýto zásah do rodičovských práv otca odôvodňovala. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že
kolízny opatrovník počas celého konania kompetencie otca nespochybnil, nenavrhoval zákaz styku otca
s maloletým dieťaťom počas celého konania a urobil tak až počas záverečných rečí na poslednom
pojednávaní súdu. Súd upozorňuje, že zákaz styku rodiča s dieťaťom predstavuje výnimočný zásah do

základného práva rodiča na rodinný život, garantovaného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ako aj do práva dieťaťa na kontakt s oboma rodičmi podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa a nie je možné ho svojvoľne obmedziť bez preukázania skutkových okolností tomu
nasvedčujúcich. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Gluhaković proti Chorvátsku,
2019; Sahin proti Nemecku, 2003; Kutzner proti Nemecku, 2002) je opakovane zdôrazňované, že

každý zásah do týchto práv musí byť zákonný, nevyhnutný a primeraný. V tomto prípade súd nenašiel
právny ani skutkový základ na to, aby bolo rozhodnuté o zákaze styku otca s maloletou. Naopak, so
zreteľom na najlepší záujem dieťaťa, ako základný princíp rodinného práva (článok 5 Zákona o rodine),
je potrebné dbať v prvom rade na nápravu vzťahov v rodine – teda súd by sa mal pokúsiť o obnovenie
vzťahu maloletej A. so svojím otcom, nie mu zakázať styk s dieťaťom. Súd preto považuje nariadenie

výchovného opatrenia s asistenciou odborníkov za dostatočný a primeraný prostriedok ochrany záujmu
maloletého dieťaťa, kedy súd bude počas celého procesu dozerať na jeho výkon tak, aby bol v súlade
s najlepším záujmom maloletej A.. Preto v súčasnosti rozhodnutie o neupravení stretávania sa otca
s maloletou a s poukazom na konanie o nariadenie výchovného opatrenia súd považuje za dostatočné.
48. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.
49. Súd v tomto rozhodnutí nezmenil svoje rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletou
(rozsudok tunajšieho súdu č. k. 8P/5/2023 - 289 zo dňa 25.06.2024), keďže tento doposiaľ nenadobudol

právoplatnosť.
50. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je podľa § 355 ods. 1 CSP prípustné odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona – Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná len spôsobmi uvedenými týmto
zákonom (§62 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti

o maloletého, styku s maloletým alebo inej peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom
ustanoveným zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. CMP)