Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoPr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216203154
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2216203154.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
X.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Pavel Labáth, s. r. o., so sídlom
Holíčska 3043/13, Bratislava, IČO: 52 003 183, proti žalovanému: KORPOD, s.r.o., so sídlom Štúrova
2, Dunajská Streda, IČO: 36 236 888, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát,
s.r.o., so sídlom Školská 3, Nitra, IČO: 36 868 639, o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za
škodu pri pracovnom úraze, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 7Cpr/1/2016-305 zo dňa 28. septembra 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného

súdu Dunajská Streda č. k. 7Cpr/1/2016-315 zo dňa 5. januára 2022 a o odvolaní žalovaného proti
dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7Cpr/1/2016-380 zo dňa 17. apríla 2023,
takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievspojenísopravnýmuznesením adopĺňacímrozsudkom
p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

III.Žalovanému priznáva vočižalobkyninároknanáhradutrovdovolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie
výrokom I. rozhodol, že smrteľný úraz, ktorý utrpel zamestnanec D. B., nar. X.X.XXXX na pracovisku
v obci Lesenice spoločnosti KORPOD s.r.o., so sídlom Dunajská Streda, Štúrova 2, dňa X.XX.XXXX
bol pracovným úrazom, II. výrokom rozhodol, že miera zodpovednosti zamestnávateľa za smrteľný úraz
je 90 % a miera zavinenia zamestnanca je 10 %, III. výrokom žalobkyni priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

2. Právne rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 194, § 195 ods. 1, 2, § 196 ods. 1 až 5,
§ 197 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení k 5.12.2014 (ďalej aj „Zákonník práce“, § 6 ods.
1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení k 5.12.2014, s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“).

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že pracovnou zmluvou zo dňa 13.3.2014 uzavretou
medzi žalovaným ako zamestnávateľom a zamestnancom D. B. vznikol pracovný pomer na dobu určitú
do 31.10.2014, s dohodnutým druhom práce strážnik, miestom výkonu práce Lesenice v Kolárove.Dodatkom k pracovnej zmluve sa pracovný pomer predĺžil do 15.12.2014. Dňa X.XX.XXXX o 9.30 hod.
v areáli KORPOD s.r.o. v budove sila v obci Lesenice došlo k usmrteniu osoby D. B., nar. X.X.XXXX,
ktorý spadol z rebríka, následne na miesto bola privolaná záchranná služba ako aj službukonajúci lekár,

ktorý vykonal obhliadku tela zosnulého a konštatoval smrť a ako predbežnú príčinu smrti uviedol pád
z rebríka z cca 2 m výšky. Dňa 8.12.2014 bola vykonaná súdna pitva nebohého lekárom, znalcom
MUDr. Jánom Kuřátkom a MUDr. Bc. Borisom Ťažkým, ktorí ako bezprostrednú príčinu smrti u nebohého
D. B. určili úrazovo-krvácaný šok pri pomliaždení hrudníka a brucha s roztrhnutím vrátnicovej žily a
vykrvácaním do dutiny brušnej bez cudzieho zavinenia. U nebohého nastala smrť v dôsledku prudkého

stlačenia dolnej časti pravého hrudníka a brucha pre pomliaždenie mäkkých tkanín vrátane vrátnicovej
žily s vykrvácaním do dutiny brušnej. Uvedené stlačenie vzniklo pádom ťažkého rebríka na
telo D. B. po jeho páde z rebríka. Podľa znalcov možno predpokladať, že padajúci rebrík spadol na telo
ležiace v polohe na chrbte natočené doľava tak, že pravá oblasť hrudníka bola mierne nad ľavou a rebrík
padol na ležiaceho sprava (uznesenie ČVS:ORP-564/VI-VK-2014). V trestnom konaní bol vypočutý
ako svedok D. E., ktorý uviedol, že D. B. spadol na zem z rebríka, čo mu povedal on sám. Žiadne

viditeľnézraneniasinaD.B.nevšimol.Vprotokolezodňa24.2.2015InšpektorátprácevBanskejBystrici
konštatoval, že zo strany poškodeného D. B. neboli zistené žiadne nedostatky, zamestnávateľ KORPOD
s.r.o. poskytol zamestnancom nevhodný pracovný prostriedok- krátky rebrík (dlhý 3 m) s odklápacou
plošinou namontovanou na rebríku, ktorý zamestnanci dlhodobo používali na výstup uzáveru zásobníka
sila č. 17 vo výške 4 m na stredisku Lesenice, pričom pri manipulácii s uzáverom museli stáť na

posledných troch priečkach rebríka s nevyhovujúcim uhlom sklonu
opretia rebríka o stenu sila (sklon cca 1:8), z ktorého dňa 5.12.2014 pri uzatváraní uzáveru sila spadol
poškodený z výšky cca 4 m na betónovú plochu pri sile čím zamestnávateľ porušil § 6 ods. 1 písm.
d) zákona č. 124/2006 Z. z., v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce vychádzal z obhliadky
miesta úrazu a z informácií, ktoré podali zamestnanci a podľa jeho zistenia predmetný železný rebrík

slúžil na výstup k uzáverom sila, používali bežne aj ostatní zamestnanci (D. E., F. G.). Tento
rebrík slúžil aj na výstup a kontrolu hladiny obilia na korbe nákladného auta pri vypúšťaní obilia zo
zásobníka. Rebrík býval opretý o stenu betónového sila. Tento rebrík na prístup k vyššej úrovni
sila nemal presah najmenej 1 m nad oporným bodom a zamestnanci sa pri výstupe vo väčšej výške
pevne nedržali rebríka. Inšpektorát práce v protokole vytýkal zamestnávateľovi aj to, že nevykonával

pravidelne kontrolu predmetného rebríka, raz ročne v zmysle príslušných predpisov ako aj skutočnosť,
že na ovládanie predmetného vypúšťacieho uzáveru na betónovom sile používal nevhodnú ovládaciu
retiazku (s menším rozostupom ohniviek) čo malo priamy vplyv na vypadnuté retiazky z ovládacieho
kolieska vypúšťacieho uzáveru čím porušil § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. Zamestnávateľ
neoznámil bezodkladne vznik smrteľného pracovného úrazu zamestnanca príslušnému inšpektorátu

práce a nezabezpečil a nevyhotovil potrebnú dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie
vzniku smrteľného pracovného úrazu čím porušil zákon č. 124/2006 Z. z., v znení neskorších predpisov.
V bode 6 protokolu uviedol ako nedostatok, že zamestnávateľ nevedie skutočnú evidenciu pracovného
času zamestnancov, práce nadčas a nočnej práce čím porušuje § 99 Zákonníka práce. V dodatku k
protokolu inšpektorát práce zdôrazňoval skutočnosť, že zamestnávateľ pracovný prostriedok bežne a

dlhodobo využíval k pracovnej činnosti a tvrdenie zamestnávateľa, že o pracovnom prostriedku
nevedel je účelové.

4. Okresný súd mal preukázané, že D. B. utrpel úraz (s) následkom smrti. Pri vykonávaní čistenia skladu
pred betónovým silom si pravdepodobne všimol, že na zadnej strane betónového sila nie je dostatočne

utesnený vypúšťací uzáver zásobníka betónového sila č. 17 ovládaného ručne retiazkou zo zeme
cez šnekový prevod. Keďže retiazka na ovládanie prevodu dostatočne nezapadala do prevodového
kolieska čo pri potiahnutí retiazku poškodenému spadla ovládacia retiazka na zem. Pod týmto uzáverom
zásobníkaboldlhodobopoužívanýnavýstupuzáveruoceľovýrebrík.Poškodenýpovypadnutíovládacej
retiazky z kolieska sa snažil založiť z tohto rebríka na koliesko pričom z predmetného

rebríka spadol. Svedok D. E. (zamestnanec žalovaného) na polícii pred vyšetrovateľom potvrdil, že po
páde poškodený ležal na zemi a vedľa rebríka na zemi bola spadnutá reťaz, ktorým sa uzatvára šúber
na vypúšťanie obilia. Z rúry šúbera, ktorá sa nachádzala vo výške asi cca 4 m sa sypalo obilie na zem.
Následne svedok vyliezol na ten rebrík, aby zastavil sypanie obilia, pričom uviedol, že zvykli vyliezať na
tento rebrík aj inokedy, keď to bolo potrebné na zastavenie sypania obilia. Na základe týchto uvedených

skutočností mal okresný súd nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že D. B. vyliezol na rebrík, aby
zabránil ďalšiemu vysypaniu obilia a tým škode na majetku zamestnávateľa. Ako objektívny dôkaz si
okresný súd osvojil aj tvrdenie Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, ktorý nezistil žiadne pochybenia
na strane poškodeného. Zistil však na strane zamestnávateľa pochybenia, ktoré sú uvedené v bode13 (zjavne mal na mysli bod 15, pozn. odvolacieho súdu) odôvodnenia rozsudku okresného súdu. V
trestnom konaní bol vypracovaný spoločný znalecký posudok MUDr. Borisom Ťažkým a MUDr.
Jánom Kuřátkom. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že na telo D. B. pôsobilo vonkajšie mechanické

násilie tupého charakteru a to priečne cez dolnú časť pravého hrudníka a priľahlú časť brucha oddelenú
odhrudníkabránicou.Znalcinastrane12znaleckéhoposudkupodrobnepopisujúakézraneniaspôsobili
usmrtenie D. B.. Jednoznačne konštatovali, že príčinou zranení bol pád ťažkého rebríka na telo D.
B. po jeho páde z rebríka. Po porovnaní všetkých založených znaleckých posudkov si okresný súd
osvojil názor znalcov MUDr. Ťažkého a MUDr. Jána Kuřátka, ktorí podali spoločný znalecký posudok,

ktorého zadávateľom bolo OR PZ vo Veľkom Krtíši, pričom znalci vysvetlili aké zranenia spôsobili smrť
poškodeného. Znalec Šimon Kónya spochybnil príčinu smrti pádom z výšky resp. pádom rebríka na
telo poškodeného, avšak neuviedol žiadne relevantné argumentácie ako došlo k usmrteniu, pričom
nepopierateľným faktom je, že D. B. spadol z rebríka a následne umrel, keď znalec MUDr. Kónya
nepresvedčil okresný súd ani po opakovanom výsluchu, keď jeho tvrdenia boli založené na hypotézach.
V konaní nevyšla najavo iná príčina smrti než tá ako ju zistili znalci MUDr. Ťažký a MUDr. Kuřátko. Súd

prvej inštancie sa tiež stotožnil s odborným vyjadrením F. D. H., podľa ktorého znalec Vladimír Burda
z odvetvia bezpečnosti práce a stavebníctva nie je kompetentný sa vyjadriť k jednotlivým zraneniam
či iným poškodeniam zdravia. Znalec Vladimír Burda sa vôbec nezaoberal otázkou ako poranenia
poškodeného D. B. vznikli, čo je otázka v danom prípade zásadná a rozhodujúca, preto závery
znalca považoval za zmätočné. Z odborného vyjadrenia ďalej vyplýva, že pitvou poškodeného

D. B. boli zistené také tzv. materiálne znaky t.j. poranenia, ktoré jednoznačne svedčili pre zasiahnutie
poškodenéhorebríkomakompresiuanatomickejoblastibrucha,ktorévkonečnomdôsledkuviedliksmrti
poškodeného. Biomechanizmus vzniku zranení je dostatočne uvedený v bode 4 znaleckého posudku zo
súdnej pitvy. Jednoznačne však ustálil, že zranenia D. B. vznikli kompresiou v anatomickej oblasti hornej
časti brucha v úrovni dolných rebrových oblúkov týmto spadnutým rebríkom. Na základe vyhodnotenia

všetkých dôkazov jednotlivo a súhrnne okresný súd dospel k záveru, že v danej veci sa jedná o pracovný
úraz podľa § 194 Zákonníka práce, nakoľko D. B. utrpel úraz pri odvracaní škody v priamej súvislosti s
plnením pracovných úloh, a keďže takto postupovali zamestnanci bežne, nejedná sa o ľahkomyseľné
konanie. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ nezabezpečil riadne pomôcky, napr. aspoň 4 m hliníkový
rebrík, aby v prípade sypania obilia by zamestnanci bezpečne vedeli umiestniť retiazku na koliesko, resp.

nezabezpečil modernejšie a bezpečnejšie mechanizmy, ktoré by nevyžadovali od zamestnancov taký
riskantný úkon ako vylezenie na obyčajný rebrík do výšky 4 m. Okresný súd určil mieru zodpovednosti
žalovaného 90 % a mieru zavinenia u D. B. určil 10 % z dôvodu, že predtým, ako chcel zabrániť
ďalšej škode na majetku zamestnávateľa, mal túto skutočnosť oznámiť zodpovednej osobe, ktorá mala
oprávnenie riadiť a kontrolovať mechanizmy.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,
2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne, pričom rozhodnutie o miere
zodpovednosti záviselo na úvahe súdu, preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomu rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie súdu
prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. zmenu rozhodnutia zamietnutím žaloby a
priznaním plnej náhrady trov konania žalovanému s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h)

CSP. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, v odôvodnení
rozsudku sa nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, najmä tými, ktorý boli vzájomne rozporné,
v samotnom odvodnení okresný súd neuviedol dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, na ktoré
prihliadol, na ktoré neprihliadol, čím vykazuje známky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Okresný súd
nedokázal zabezpečiť účasť znalca Burdu ani dožiadaním na príslušný súd Českej republiky, v obvode

ktorého má znalec bydlisko či miesto podnikania, čím odňal možnosť žalovanému, aby sa tento výsluch
svedka uskutočnil. Žalovaný navrhoval okresnému súdu vykonanie dokazovania vyžiadaním kompletnej
zdravotnej dokumentácie poškodeného, z ktorej chcel žalovaný zistiť zdravotný stav poškodeného v
rozhodnom čase s ohľadom na produkovaný skutkový dej, ktorý mal byť dôvodom vzniku tragickej
udalosti, pritom žalovanému bola všeobecne známa skutočnosť, že poškodený nadmerne požíval

alkohol a mal podlomené zdravie, čo mohlo do veľkej miery ovplyvniť vznik tragickej udalosti, ako bolo
popísaný znalcami MUDr. Ťažký. Okresný súd tento dôkaz nevykonal, ani sa s návrhom žalovaného
na vykonanie tohto dôkazu žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku nevysporiadal, ani neuviedoldôvody, pre ktorý tento dôkaz navrhnutý žalovaným nevykonal. Žalovaný tento dôkazný prostriedok
riadne označil v písomnom podaní dňa 11.5.2021 doručenom súdu prvej inštancie.

7. V súdnom konaní boli žalovaným predložené znalecké posudky znalcov MUDr. Šimona Kónya, PhD.
a znalca Vladimíra Burdu, pričom okresný súd sa nevysporiadal s týmito dôkazmi v dostatočnej miere,
neuviedol z akého dôvodu by mal mať znalecký posudok MUDr. Ťažkého väčšiu váhu, ako žalovaným
predložené znalecké posudky. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom s týmito rozpormi v znaleckých
posudkoch nevysporiadal a prihliadol len na vyjadrenie I. F. D. H., J., závery obsiahnuté znalcom

Vladimírom Burdom, ktorý posudzoval pravdepodobnosť skutkového deja neboli ničím vyvrátené, len
formálne spochybňované doložkami k znaleckému posudku, keďže išlo o znalca z Českej republiky.
Závery znalca Vladimíra Burdu vypovedajú o tom, že skutkový dej sa nestal tak, ako ho bral za
nesporný pri rozhodovaní aj súd prvej inštancie. Skutkový dej úrazu je vyvrátený znaleckými posudkami
znalcov MUDr. Šimon Kónya (znalecký posudok zo dňa 23.3.2018) a znalca Vladimíra Burdu (znalecký
posudok zo dňa 10.4.2018). Zo znaleckého posudku č. 37/2018 (znalec MUDr. Šimon Kónya, PhD.)

vyplýva, že charakter zranení poškodeného nezodpovedá pádu z rebríka a následnému údajnému
pádu samotného rebríka na poškodeného, čím tento znalecký posudok vyvracia hypotézu o vzniku
pracovného úrazu, na základe ktorej žalovanému aj bola uložená pokuta Inšpektorátom práce (žalovaný
podal v máji 2018 návrh na obnovu konania, o ktorom sa doposiaľ nekoná). Odborné posúdenie znalca
vo vzťahu k samotným zraneniam poškodeného tak vyvracia skutkový dej tak, ako sa mal stať, a ako

bol aj pred Inšpektorátom práce len verbálne prezentovaný, napr. svedkom E.. Táto pochybnosť sa
znásobila o to viac, že ďalšie odborné posúdenie vyslovene vyvracia tento skutkový dej a dôkaz podaný
svedeckou výpoveď sa ukazuje ako nepravdivé skutkové tvrdenie. Znalec Vladimír Burda doslova
uviedol, že na telo poškodeného pôsobilo vonkajšie mechanické násilie tupého charakteru priečne cez
dolnú časť pravého hrudníka s masívnym stlačením dolnej časti hrudníka, preto je nepredstaviteľné,

aby došlo pádom rebríka „iba“ k čiarovitej krvnej podliatine v oblasti dolnej časti hrudníka rozmerov 15
x 2 cm a rebrík, ak by mal byť tým násilím tupého charakteru, navyše vážiaci 60-70 kg. Pád rebríka
hranou na telo poškodeného znalec absolútne vylúčil. K poraneniu vrátnicovej žily u poškodeného
nedošlo pádom rebríka na telo poškodeného. Znalec k mechanizmu vzniku poranenia vrátnicovej žily
uviedol, že k tomu môže dôjsť napr. pritlačením motorovým vozidlom o stenu alebo pritlačenie človeka

medzi dve vozidlá. Znalec tým jednoznačne naznačil ako mohlo dôjsť k poraneniu vrátnicovej žily
poškodeného, nie však pádom rebríka na poškodeného. Ak sa znalcovi Vladimírovi Burdovi stanoviskom
I. H. vyčíta, že neuvádza možný iný vznik zranenia, tak práve znalec v obsahu naznačuje, akým iným
spôsobom mohlo dôjsť k vzniku zranenia u poškodeného a zároveň, že muselo ísť o aktívny
pohyb neznámeho telesa a nie pasívny pád rebríka na telo poškodeného. Znalec doslovne odborným

posúdením zistil, „S najväčšiu pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou k zraneniu vrátnicovej žily
došlo pôsobením priameho, aktívneho, tupého násilia, silnej až brutálnej intenzity, ktoré spôsobilo na
tele pána B. pomliaždenie čiarovitého charakteru o veľkosti 15x2 cm.“ Znalec vylúčil rebrík ako teleso,
ktoré by aktívne pôsobilo až brutálnou silou/násilím na telo poškodeného. Zistenia poukazujú na aktívne
pôsobenie násilia na telo poškodeného a nie na pasívny pád rebríka samotného. Toto násilie znalec

opísal ako aktívne pôsobiace na telo poškodeného smerom spredu dozadu, akoby poškodeného niečo
stlačilo a toto neznáme teleso/predmet kopírovalo svoj vlastný tvar a pritlačilo takto telo
poškodeného (jeho chrbát) o tvrdý predmet. Z uvedeného vyplýva, že skutkový dej, podľa odborných
zistení znalca, pravdepodobne spočíval v tom, že poškodený stál, neležal, oproti nemu pôsobil aktívne
brutálnou silou neznámy predmet, ktorý ho pritlačil pravdepodobne o stenu (nevedno na akom mieste,

kto, či to bolo vozidlo, ako naznačil znalec alebo iný predmet) a v dôsledku stlačenia a brutálnej sily
neznámeho predmetu mu boli spôsobené zranenia, ktorým neskôr podľahol. Zo znaleckého posudku
Vladimíra Burdu vyplýva, že úraz poškodeného nebol spôsobený pádom z rebríka a následným pádom
rebríku naňho alebo pádom poškodeného z výšky i spolu s rebríkom a k tomuto záveru sa priklonil
aj znalec z odboru traumatológie (lekár), ktorého oslovil žalovaný na podanie znaleckého posudku

(MUDr. Kónya, PhD.). Pokiaľ sa aj doc. H. vyjadroval k všetkým zraneniam, ktoré poškodený utrpel,
tieto asi nie sú ako také sporné, žiadnym spôsobom to však nevyvracia skutkový dej tak, ako ho
popísal znalec Vladimír Burda, pričom ku skutkovému deju neboli produkované žiadne iné zistenia,
ktoré by spochybňovali podrobné zistenia uvádzaná znalcom Vladimírom Burdom, ako aj podrobné
prepočty a jeho odborné názory, ako sa k záverom tento znalec dopracoval, aby boli preskúmateľné

aj súdom či inými znalcami. Znalec pritom bral do úvahy pri svojich odborných názoroch aj zranenie,
ktoré poškodený utrpel, pritom sa mu vyčítalo, že ich nebral do úvahy. I. H. napr. uvádza, že závery
znalca Vladimíra Burdu pôsobia do istej miery až zmätočne, neuvádza však v akých otázkach a toto len
vo všeobecnosti konštatuje bez konkretizácie, v čom táto zmätočnosť znalca spočívať. Ak mala údajnáa možná zmätočnosť spočívať v tom, že znalec Burda údajne nevychádzal z
konkrétnychzranení,ktorépoškodenýutrpel,takmázato,žeznalecBurdaprávezozranení,ktoréutrpel
poškodený, vychádzal. Znalecký posudok znalca Vladimíra Burdu je preskúmateľný a naviac k záverom

znalca MUDr. Kónyu nezaujal doc. H. žiadne stanovisko, ktoré by spochybňoval jeho odborné zistenia
a MUDr. Kónya sa vyjadril aj k možnému inému mechanizmu vzniku zranení u poškodeného.
Vykonaným dokazovaním tak neboli odstránené odlišné závery znalcov z rôznych vedných odborov,
pričom skutkový dej prezentovaný znalcom Vladimírom Burdom nebol žiadnym spôsobom vyvrátený
inými odbornými zisteniami znalcov.

8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní bral do úvahy aj výsledky dokazovania zistené policajným
orgánom, pričom z uznesenia policajného orgánu vyplývajú výsledky dokazovania, z ktorých okresný
súd vyvodil nesprávne skutkové zistenia, najmä v otázke používania „ťažkého“ rebríka na prevádzke
žalovaného v obci Lesenice. Znalec Vladimír Burda úplne vylúčil možnosť vzniku pracovného úrazu
poškodeného tak, ako bol opísaný v zápisnici o podaní informácie D. E., z ktorého vychádzajú

zistenia aj Inšpektorátu práce ako kľúčového dôkazu, ktoré zobral za nesporné i znalecký posudok
MUDr. Kuriatka a MUDr. Ťažkého. Odborným posúdením oboch znalcov, ktoré žalovaný predložil
okresnému súdu, sa výpoveď D. E. javí ako nepravdivá a nedôveryhodná. Podľa všetkého tento svedok
pravdepodobne nevypovedal pravdivo o skutkovom deji, ktorý viedol alebo mal viesť k vzniku zranení,
v dôsledku ktorých poškodený zomrel. Svedok len reprodukoval slová poškodeného, ktoré mu mal vraj

povedať a z tejto hypotézy sa vychádzalo pri rozhodnutí Inšpektorátu práce i vypracovaní znaleckého
posudku MUDr. Kuriatka a MUDr. Ťažkého. Subjektívne tvrdenia tohto svedka však vyvrátili obaja
znalci a zo záverov jednoznačne vyplýva, že poškodenému boli spôsobené zranenia silou pôsobiaceho
neznámeho predmetu, ktorý ho pravdepodobne pritlačil na bruchu a tým spôsobil poranenie vrátnicovej
žily. Všetci vypočutí svedkovia pred políciou potvrdili, že sa používal ľahký hliníkový rebrík uložený

priamo v sile na činnosť, ktorá mala byť, ale nie je dôsledkom vzniku zranení poškodeného podľa
žalovaným predložených znaleckých posudkov. Potvrdila to aj nezávislá osoba, ktorá vykonávala u
žalovanéhokontroludodržiavaniebezpečnostipripráci.RovnakoajpánE.ajG.,vtomčasezamestnanci
žalovaného, vypovedali zhodne pred políciou, že používali hliníkový rebrík. Všetci vypovedajúci pred
políciou sa zhodli, že železný rebrík tam v rozhodujúci deň nevideli pred silom, preto si nevedeli vysvetliť,

ako sa tam zobral, nevedeli uviesť, ako sa tam dostal na to miesto (miesto údajného úrazu), čo potvrdil aj
samotný pán E. (výpoveď zo dňa 1.7.2015) i pán G. (výpoveď dňa 1.7.2015). Z dokazovania vykonaného
pred orgánmi činnými v trestnom konaní vyplýva, že svedok E. nikdy nepoužíval ťažký kovový rebrík pri
práci, nevedel si vysvetliť, ako sa tento ťažký rebrík dostal a prečo bol pri stene budovy sila, nikdy ho
nepoužíval, rovnako ako svedok G. a rovnako sa vyjadrili všetci zamestnanci. Do pozornosti dal výpoveď

pána J. bezpečnostného technika, ktorý nikdy taký kovový rebrík pri pravidelnej obhliadke sila nevidel,
čo naznačuje pravdivosti tvrdení ostatných zamestnancov žalovaného vypovedajúcich pred políciou, že
obvyklým miestom ťažkého kovového rebríka nebola stena budovy sila. Ťažký kovový rebrík, sa tam
v ten nešťastný deň objavil, nikto nevie, kto ho tam priniesol, nepoužíval sa, pričom býval uskladnený
pri druhej budove – sušičke, asi 50 a viac metrov vzdialenej od sila, čo nasvedčuje pravdivosti úvahy

žalovaného i tvrdení zamestnancov o tom, že sa bežne nepoužíval a tak nebol dôvod, aby bol vôbec
pristavený pri bude sila (v sile bol predsa ľahký hliníkový rebrík, ktorý sa používal zamestnancami a na
to bol aj určený). Vzhľadom na výsledky odborných posúdení znalcov sa javí ako pravdepodobný záver,
že ťažký kovový rebrík bol niekým prinesený/prenesený a opretý o stenu budovy sila (pravdepodobne
až po udalosti, ktorá bola skutočnou príčinou smrti poškodeného) a s veľkou pravdepodobnosťou len

takto prispôsobené určité okolnosti skutkového deja navonok poskytujúce podklad k
takým úvahám, ktoré sú však v príkrom rozpore s výsledkami znaleckého skúmania, ktoré vylúčilo
spôsobenie smrteľných zranení poškodenému pádom z rebríka alebo aj pádom samotného rebríka
na poškodeného. V konečnom dôsledku tak nie je možné vylúčiť, že k nešťastnej udalosti
mohlo dôjsť mimo areálu prevádzky našej spoločnosti pred nástupom do práce s tým, že následky tejto

udalosti sa mohli prejaviť u poškodeného v čase, keď nastúpil do práce, resp. pár hodín po odpracovaní
práce, k čomu aj došlo (pár hodín práce). Samotná skutočnosť, že poškodený sa pri nástupe do práce
na žiadne zdravotné problémy nesťažoval, automaticky neznamená prijatie záveru, že sa dôsledky
udalosti nemohli u poškodeného prejaviť po začatí výkonu práce u žalovaného. Súd prvej inštancie
tak vzal za nespornú skutočnosť, vychádzajúc aj zo záverov policajného orgánu, pričom z vykonaného

dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcim sa používania „ťažkého“ rebríka,
ktorý dokonca, ani svedok E. (o výpoveď ktorú súd prvej inštancie opieral svoje zistenia) nikdy pri práci
nepoužíval. A naopak, okresný súd mal ako nesporné tieto zistenia zo záverov, ktoré si subjektívne
produkoval Inšpektorát práce ako súhrn poznatkov, pritom podkladom takého subjektívneho zistenieneboli žiadne písomné vyjadrenia zamestnancov, ktoré si Inšpektorát práce jednostranne dotvoril,
na rozdiel od záverov zistených policajných orgánov, pred ktorým boli viacerí zamestnanci riadne
procesným postupom k veci vypočutí.

9. Ak okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam
k otázke používania „ťažkého“ kovového rebríka na prevádzke v obci Lesenice zamestnancami
žalovaného, dospel tak k zisteniam, na základe ktorých vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k
ustanoveniu § 196 ods. 2 Zákonníka práce, ak by išlo o pracovný úraz alebo aj vo vzťahu

k aplikácií ustanovenia § 194 Zákonníka práce, ak by nešlo o pracovný úraz, ale o dôsledky udalosti
vzniknutej pred nástupom poškodeného do práce. Súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne posúdil,
keď v prípade, ak by bolo preukázané, že išlo o pracovný úraz, nesprávne aplikoval právnu normu na
výsledky konaného dokazovania, z ktorých vyplýva nie bežná neopatrnosť, ale ľahkomyseľné správanie
poškodeného podľa § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce vzhľadom na obvyklý spôsob používania
iného pracovného prostriedku (ľahký hliníkový rebrík uložený v sile žalovaného) zamestnancami

žalovaného a v prípade, že by nešlo o pracovný úraz, ale dôsledky udalosti spôsobenej pred nástupom
do práce, ako vyplýva zo znaleckého dokazovania aj znalca Vladimíra Burdu, nemôže v danom prípade
ísť o pracovný úraz podľa § 194 Zákonníka práce. Zároveň poškodenému nevyplývalo z pracovnej
zmluvy ani náplne práce, že by mal obsluhovať silo, ale jeho povinnosťou bolo oznámiť to nadriadenému
resp. vedúcemu a vyžiadať si prípadne, ako by mal vo veci postupovať, ani toto nevykonal

a ak sa rozhodol sám odstraňovať len iluzórne hroziacu škodu, ktorá vôbec reálne nehrozila (vysypané
obilie sa pozbieralo, vysypaním nevznikala žiadna škoda, keď sa následne pozbieralo) a nepoužil
vhodnýpracovnýprostriedok(ľahkýhliníkovýrebrík),ktorýbolumiestnenýpriamovsile,nemožnotakéto
konanie zamestnanca inak posúdiť, ako ľahkovážne, nakoľko neurobil žiadne vhodné opatrenia, ktoré
by iná osoba v jeho postavení a funkcii nepochybne uskutočnila a za daných okolností si nepočínal

tak, aby vylúčil vznik akejkoľvek negatívnej udalosti vo vzťahu k možnému následku na zdraví či živote,
ak svojpomocne mienil odstraňoval následky udalosti, z ktorej objektívne žiadna škoda žalovanému
nevznikala a ani nemohla vzniknúť. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tak malo
za následok aj nesprávne určenie pomeru zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za pracovný
úraz, eventuálne určenie, že žalovaný za úraz, ak nedošlo k vzniku pracovného úrazu podľa definície

obsiahnutej v ustanovení § 194 Zákonníka práce, nezodpovedá.

10. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného sa nevyjadrila.

11. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda

7Cpr/1/2016-305zodňa28.9.2021vspojitostisopravnýmuznesením7Cpr/1/2016-315zodňa5.1.2022
o rozhodnutie v časti trov znalca nasledovne: „IV. Znalcovi MUDr. Šimonovi Kónyovi, PhD. evidenčné
číslo znalca 911677 sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Náhradu trov konania
je povinný znalcovi zaplatiť žalovaný. O výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.“ Rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobkyne na náhradu trov konania

odôvodnil s poukazom na § 262 ods. 1, 2, § 258 ods. 2, 3 CSP, zásadou úspešnosti s tým, že miera
zodpovednosti závisela od úvahy súdu a preto jej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovaný v konaní predložil vyjadrenie spolu so znaleckým posudkom znalca MUDr. Šimona Kónyu č.
37/2018 na čl. 114-118 (vyjadrenie žalovaného čl. 112-113). Znalec MUDr. Šimon Kónya bol vypočutý
na pojednávaní dňa 1.6.2021 s tým, že si do 10 dní uplatní trovy (zápisnica o pojednávaní zo dňa

1.6.2021 na čl. 292-295). Trovy konania za účasť na pojednávaní dňa 1.6.2021 si vyčíslil a doručil
okresnému súdu dňa 11.6.2021 (vyúčtovanie trov za účasť na pojednávaní dňa 1.6.2021 - čl. 296).
Okresný súd rozhodol o žalobe žalobkyne a o nároku žalobkyne na náhradu trov konania rozsudkom
zo dňa 28.9.2021. Uvedeným rozhodnutím však nerozhodol o nároku na náhradu trov konania MUDr.
Kónyu, ktorý si uplatnil náhradu trov konania za svoju účasť na pojednávaní dňa 1.6.2021. Z týchto

dôvodov bolo nevyhnutné rozhodnúť o nároku znalca na náhradu týchto trov konania a to dopĺňacím
rozsudkom (rozsudok okresného súdu čl. 305, opravné uznesenie čl. 315, vrátenie spisu inak čl. 354)
podľa § 225 ods. 1, 2 CSP. Znalcovi MUDr. Šimonovi Kónyovi tým, že sa dostavil na pojednávanie
vznikli trovy, pričom nárok na náhradu trov konania si uplatnil včas. Nárok na náhradu trov konania mu
bol priznaný v celom rozsahu s tým, že náhradu trov konania je povinný zaplatiť v podstate neúspešný

žalovaný obdobne ako žalobkyni.

12. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol jeho zmenu tak, že
náhradu trov konania je povinná nahradiť znalcovi žalobkyňa s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP.Argumentoval tým, že nakoľko má žalovaný za to, že v danom prípade ide o závislý výrok o trovách
konania, preto mal prvoinštančný súd, vzhľadom na už podané odvolanie žalovaného, právne posúdiť
vec tak, že žalovaný nie je povinný zaplatiť znalcovi náhradu trov konania, keďže úraz, ktorý utrpel

manžel žalobkyne nie je pracovným úrazom, resp. žalovaný ako zamestnávateľ za neho nezodpovedá.

13. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného sa nevyjadrila.

14. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej

aj „CSP“), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „OSP“). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na
základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech boli rozhodnutia vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie (ako aj dopĺňaciemu rozsudku), proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý
rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.2
CSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval /oboznámením
obsahom spisu/ a doplnil dokazovanie (výsluch svedka K. L. G.), a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom je vecne správny a je dôvodné ho
postupom podľa § 387 CSP potvrdiť.

16. Rozsudkom (prvý v poradí) súd prvej inštancie I. výrokom určil, že úraz, ktorý utrpel zamestnanec D.
B. na pracovisku v obci Lesenice spoločnosti KORPOD s.r.o., so sídlom Dunajská Streda je pracovným
úrazom, II. výrokom určil, že miera zodpovednosti zamestnávateľa za smrteľný úraz je 90 % a miera
zavinenia zamestnanca je 10 %, III. výrokom žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Odvolací súd na odvolanie žalovaného uznesením č. k. 23CoPr/3/2020-265 zo dňa 2.12.2020
rozsudok súdu prvej inštancie (uvedený v odseku 15 ako prvý v poradí) zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím
vo veci samej žalovanému nezaslal na vyjadrenie podanie žalobkyne zo dňa 3.11.2018 označené

ako „Stanovisko k znaleckému posudku č. 56 vypracovaného znalcom Vladimírom Burdom“ spolu
s prílohami, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 6.11.2018 a tak vytvoril stav nerovnosti
sporových strán v konaní pred súdom, čím došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti súdneho
konania. Okresnému súdu uložil povinnosť doručovať žalobkyni v súlade s § 110 ods. 1 veta prvá
CSP podanie žalovaného doručené súdu prvej inštancie dňa 29.3.2018 s prílohou (č1. 112-118)

a žalovanému v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 veta prvá CSP doručovať podanie žalobkyne zo dňa
3.11.2018 označené ako „Stanovisko k znaleckému posudku č. 56, vypracovaného znalcom Vladimírom
Burdom“ spolu s prílohami, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 6.11.2018 (čl. 172-193).
Rešpektujúc princíp kontradiktórnosti konania vyplývajúci z čl. 9 Základných princípov CSP uložil
okresnému súdu povinnosť umožniť stranám sporu vyjadriť sa k predmetným podaniam, ak to považujú

za potrebné, prípadne chcú navrhnúť ďalšie dokazovanie. Pri opätovnom posúdení uplatneného nároku
žalobkyne okresný súd mal zobrať zreteľ aj na prípadné vyjadrenia strán sporu, zvážiť či vykonať ďalšie
dokazovanie navrhnuté stranami sporu a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie odôvodniť
v súlade s § 220 ods. 1, 2 CSP.

18. (Napadnutým) rozsudkom (druhým v poradí) č. k. 7Cpr/1/2016-305 zo dňa 28. septembra 2021 v
spojení s opravným uznesením č. k. 7Cpr/1/2016-315 zo dňa 5.1.2022 a dopĺňacím rozsudkom č. k.
7Cpr/1/2016-380 zo dňa 17.4.2023 prvoinštančný súd I. výrokom určil, že smrteľný úraz, ktorý
utrpel zamestnanec D. B., nar. X.X.XXXX na pracovisku v obci Lesenice spoločnosti KORPOD s.r.o.,
so sídlom Dunajská Streda, Štúrova 2, dňa X.XX.XXXX bol pracovným úrazom, II. výrokom, že miera

zodpovednosti zamestnávateľa za smrteľný úraz je 90 % a miera zavinenia zamestnanca je 10 %, III.
výrokom žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, IV. výrokom (dopĺňacieho rozsudku)
znalcovi MUDr. Šimonovi Kónyovi, PhD. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že náhradu trov konania je povinný znalcovi zaplatiť žalovaný.19. Odvolací súd rozsudkom č. k. 21CoPr/1/2023-405 zo dňa 12.12.2023 (na odvolanie žalovaného) I.
výrokom rozsudok súdu prvej inštancie (druhý v poradí) v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím

rozsudkom potvrdil, II. výrokom priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu (druhého)
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 8CdoPr/8/2024-460 zo dňa 30.10.2024 rozsudok Krajského súdu
vTrnavezodňa12.12.2023sp.zn.21CoPr/1/2023zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Vodôvodnení

konštatoval, že v konaní pred súdom prvej inštancie, pred nariadením termínu pojednávania na deň
1.6.2021, právny zástupca žalovaného predložil podaním z 11.5.2021 (v spise na č. l. 283) písomný
návrh na predvolanie svedkov D. E., M. N. X, k okolnostiam tragickej udalosti, k systému práce, k
používaniu pracovných pomôcok a k postupu pri zistení poruchy na pracovisku; F. G., F. N. XX, k
okolnostiam tragickej udalosti, k systému práce, k používaniu pracovných pomôcok a k postupu pri
zistení poruchy na pracovisku; M. B., H. XX, ktorý pracoval na rovnakej pozícií ako nebohý D. B., k

pracovnej náplni, k systému práce, ku školeniam, k jeho pracovným povinnostiam a k ďalšiemu postupu
pri zistení poruchy na pracovisku; K. L. G., O. N. XXX (ktorý bol nadriadeným a vedúcim strediska
Lesenice), k pracovnému zaradeniu nebohého D. B., k pracovnej náplni, ku školeniam, k systému práce,
k používaniu pracovných pomôcok, k postupu pri zistení poruchy na pracovisku; D. J., B. XX, ktorý
bol externým bezpečnostným technikom, ku školeniam, k používaniu pracovných pomôcok a k ďalším

skutočnostiam týkajúcim sa jeho znalostí strediska Lesenice z osobných obhliadok vykonávaných na
mesačnej báze v rámci bezpečnostnej kontroly; MUDr. Šimona Kónyaho, PhD., lekára a znalca v
odbore traumatológia, pôsobiaceho vo Fakultnej Nemocnici s poliklinikou Nové Zámky, Slovenská 11 A,
Nové Zámky k mechanizmom vzniku zranení u nebohého D. B. z pohľadu vedného odboru znalca a
vyjadrenie k viacerým záverom vyplývajúcim zo znaleckého posudku vyhotoveného MUDr. Kuriatkom

a MUDr. Ťažkým; Vladimíra Burdu, znalca v odbore bezpečnosti práce, Česká republika,
Ostrava-Radvanice, Hviezdoslavova 6, k mechanizmom vzniku zranení u nebohého
D. B. z pohľadu vedného odboru znalca. Zároveň žiadal zabezpečiť ako dôkaz kompletný výpis zo
zdravotnej dokumentácie, ktorý je aj 20 rokov po smrti povinný archivovať všeobecný lekár a osobitné
záznamy špeciálnych lekárov daného vedného odboru, ktorí sú povinní tieto výpisy súdu predložiť. Z

obsahu zápisnice o pojednávaní z 1.6.2021 vyplýva, že súd prvej inštancie vypočul svedkov F. G., D.
J. a znalca MUDr. Šimona Kónyaho, PhD. Ďalšie navrhované dôkazy neboli súdom prvej inštancie
vykonané. Na pojednávaní konanom 28.9.2021 súd prvej inštancie z dôvodu koncentrácie konania
vyhlásil dokazovanie za skončené. Zároveň zamietol návrh na výsluch svedkov navrhnutých žalovaným
taktiež s prihliadnutím na zásadu koncentrácie a z dôvodu, že z bodu 40. odôvodnenia zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu. Z uznesenia odvolacieho súdu č. k. 23CoPr/3/2020-265 z 2.12.2020,
ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 7Cpr/1/2016-198 z 13.11.2018 vyplýva, že
odvolací súd ponechal vykonanie ďalších dôkazov na zvážení súdu prvej inštancie (§ 391 ods. 2 CSP),
bod 41. odôvodnenia. V bode 40. predmetného uznesenia je uvedený doposiaľ zistený skutkový stav
veci. Z obsahu dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd i napriek tomu, že súd

prvej inštancie neodôvodnil ako sa vysporiadal s predloženým návrhom na vykonanie dokazovania v
rozsahu nevykonania navrhnutých dôkazov skonštatoval, že odôvodneným dôvodom bola skutočnosť,
že uplatnené námietky už boli predmetom odvolania v konaní vedenom na odvolacom súde pod sp.
zn. 23CoPr/3/2020, s ktorými sa podľa názoru súdu prvej inštancie už odvolací súd vysporiadal. Pri
posudzovaní namietaného porušenia § 185 ods. 1 CSP odvolací súd prezentoval vlastné názory k

návrhu na vykonanie dôkazov žalovaného v spore. Dospel k záveru o neporušení povinnosti súdu prvej
inštancie vyplývajúcej mu z § 185 ods.1 CSP (bod. 77. až 82. odôvodnenia), preto uplatnenú námietku
žalovanou v odvolaní nepovažoval za opodstatnenú. Z obsahu spisu vyplýva, že súdy nižších inštancií
pri ustálení skutkového deja vychádzali najmä zo záverov vyplývajúcich z vyšetrovacieho
spisu ČVS: ORP-564/VI-VK-2014, z výpovedí zamestnancov žalovanej v trestnom konaní a to D.

E., O. P., F. G., K. L. G., D. J., ako aj zo záverov protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici z 24.
februára 2015 a záverov znaleckých posudkov č. 76/2014 a č. 124/2014 vypracovaných MUDr. Jánom
KuřátkomaMUDr.BorisomŤažkým,azodbornéhovyjadreniaI.F.D.H.,J..Žalovanývpriebehukonania
spochybňoval skutkový dej, ako aj mechanizmus vzniku zranenia. Na preukázanie ním uvádzaných
skutkových tvrdení navrhol vykonanie dôkazov, o ktorom návrhu však súdom nižšej inštancie nebolo

rozhodnuté, ani navrhované dôkazy neboli vykonané v celom rozsahu. Podľa názoru dovolacieho súdu
nerozhodnutím o nevykonaní navrhnutých dôkazov resp. len niektorých z nich, ani ich nevykonaním
došlo postupom súdu nižšej inštancie k porušeniu procesných práv žalovaného v takej intenzite, ktoré
znamená porušenie jej práva na spravodlivý proces. Bolo povinnosťou súdu nižšej inštancie vykonaťpotrebné dokazovanie na účely dôsledného posúdenia tvrdení žalovanej ohľadne okolností súvisiacich
so vznikom úrazu a priebehom skutkového deja poškodeného D. B. dňa X.XX.XXXX na pracovisku
prevádzky sila v Leseniciach, v súlade so zásadami ústnosti a priamosti civilného sporového konania

vyplývajúcimi z čl. 12 a 13 Základných princípov CSP. Nesplnenie povinnosti súdu prvej inštancie
vyplývajúcej z § 185 ods. 1 CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP neznamená, že dôvody pre ktoré
nebol návrh na vykonanie dôkazov zamietnutý, resp. navrhovaný dôkaz vykonaný uvedie odvolací
súd, pokiaľ závery z obsahu spisu, resp. z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
nevplývajú. Odvolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, okrem prípadov,

ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP). V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu
opätovne prejednať a rozhodnúť o podanom odvolaní žalovaného. Dovolací súd ponecháva na úvahu
odvolacieho súdu procesný postup vyplývajúci z § 384 a § 385 CSP. I napriek spochybňovaniu
skutkového deja udalosti, ku ktorej došlo dňa X.XX.XXXX na pracovisku sila v Leseniciach, doposiaľ
nebol postupom súdov nižších inštancií odstránený rozpor týkajúci sa priebehu skutkového deja a k
používaniu rebríka (železného alebo ľahkého hliníkového). K uvedeným skutkovým okolnostiam bol

navrhnutý svedok D. E., ktorý v súdnom konaní v danej veci nebol vypočutý. Po ustálení skutkového
stavu je potrebné zaoberať sa splnením zákonných predpokladov zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Vysloveným právnym záverom dovolacieho súdu
vyplývajúcim z tohto uznesenia je odvolací súd viazaný v súlade s § 455 CSP.

21. Potom, čo sa v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 8CdoPr/8/2024-460
zo dňa 30.10.2024 vec stala opäť predmetom odvolacieho konania, neboli stranami doručené ďalšie
vyjadrenia.

22. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo

už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b)
odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

23. S poukazom na cit. ust. § 390 CSP, skutočnosť, že rozsudok vo veci samej bol už odvolacím
súdom zrušený (v napadnutom rozsahu) a vec vrátená (v zrušenom rozsahu) na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie (a následne aj rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený dovolacím súdom uznesením
Najvyššieho súdu SR označeného v odseku 20 a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému
rozhodnutiusúduprvejinštancie(druhývporadí),atiežspoukazomnadôvodnosťniektorýchodvolacích
námietok(napr.onedostatočnomvyhodnotenívykonanéhodokazovania,resp.nevykonanínavrhnutého
dôkazu), odvolací súd na zopakovanie a doplnenie dokazovania nariadil vo veci odvolacie pojednávanie

(§ 385 CSP).

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom určil, že smrteľný úraz,
ktorý utrpel zamestnanec D. B., nar. X.X.XXXX na pracovisku v obci Lesenice spoločnosti KORPOD

s.r.o., so sídlom Dunajská Streda, Štúrova 2, dňa X.XX.XXXX bol pracovným úrazom, II. výrokom, že
miera zodpovednosti zamestnávateľa za smrteľný úraz je 90 % a miera zavinenia zamestnanca je 10 %,
III.výrokomžalobkynipriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%,IV.výrokom(dopĺňaciehorozsudku)
znalcovi MUDr. Šimonovi Kónyovi, PhD. evidenčné číslo znalca 911677 priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že náhradu trov konania je povinný znalcovi zaplatiť žalovaný.

25. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je určenie, že poškodený D. B., zamestnanec
žalovaného utrpel dňa X.XX.XXXX v areáli sila v obci Lesenice smrteľný pracovný úraz, za ktorý v plnej
miere zodpovedá žalovaný, keďže žalovaný popieral, že by išlo o pracovný úraz s následkom smrti, za
ktorý by mal niesť zodpovednosť. Ide o konanie, ktoré má vplyv na rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

voči ktorej si manželka poškodeného uplatnila nárok na jednorazové odškodnenie. Sociálna poisťovňa
konanie prerušila rozhodnutím zo dňa 15.12.2015 (čl. 38).

26. Na odvolacích pojednávaniach dňa 28.5.2025 a dňa 25.6.2025 odvolací súd zopakoval v potrebnom
rozsahu dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a doplnil dokazovanie výsluchom svedka

K. L. G. na pojednávaní dňa 28.5.2025 a v záujme predvídateľnosti svojho rozhodnutia odvolací súd
postupoval podľa § 181 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP.27. Odvolací súd zopakoval na odvolacom pojednávaní dňa 28.5.2025 dokazovanie na súde prvej
inštancie oboznámením Uznesením Obvodného oddelenia PZ Vinica ČVS: ORP-564/VI-VK2014 (čl. 9),
Protokolom Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. IBB-01-15-2.2/P-J01-15 zo dňa 24.2.2015 zo dňa

18.3.2015 (čl. 24), Záznamom o registrovanom pracovnom úraze (čl. 27), Listom právneho zástupcu
žalobkyne zo dňa 18.8.2015 (čl. 28), Oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 23.11.2015 (čl. 30),
Vyjadrením žalovaného k žiadosti Sociálnej poisťovne zo dňa 4.11.2015 (čl. 31), Listom právneho
zástupcu žalobkyne adresovaného žalovanému zo dňa 2.12.2015 (čl. 35), Listom Sociálnej poisťovne
zo dňa 15.12.2015 (čl. 38), Pracovnou zmluvou D. B. zo dňa 13.3.2014 (čl. 40), Dodatkom k pracovnej

zmluve zo dňa 13.3.2014 zo dňa 18.11.2014 (čl. 41), Listom o prehliadke mŕtveho (čl. 42), Úmrtným
listom zo dňa 10.12.2014 (čl. 43), Sobášnym listom (čl. 44), Potvrdením o trvalom pobyte (čl. 45),
Žiadosťou o priznanie jednorazového odškodnenia zo dňa 1.7.2015 (čl. 46), Žiadosťou o priznanie
jednorazovéhoodškodnenia(čl.47),PracovnounáplňouD.B.(čl.57),Dodatkomč.1kpracovnejzmluve
zo dňa 13.3.2014 zo dňa 29.10.2014 (čl. 58), Výkazom práce D. B. zo dňa 12.12.2014 (čl. 60), Príkazom
naprácuavýkazpráceD.B.zodňa12.12.2014(čl.61),Písomnosťou–dochádzkaD.B.december2014

(čl. 62), Fotografiami na čl. 79-81, Súkromným znaleckým posudkom č. 37/2018 MUDr. Šimon Kónya
(čl. 114), Znaleckým posudkom č. 56 Vladimíra Burdu znalca z odboru bezpečnosti práce v stavebníctve
(čl. 133-136), Odborným vyjadrením I. F. D. H., J. (čl. 174-178), Znaleckým posudkom č. 124/2024
MUDr.Bc.BorisaŤažkého,č.76/2014MUDr.JanaKuřátko(čl.179-193),obsahomvyšetrovaciehospisu
ČVS: ORP-564/VI-VK2014 (zápisníc): zápisnica o trestnom oznámení D. E. zo dňa 5.12.2014 (čl. 1-2),

zápisnica o výsluchu svedka D. E. zo dňa 15.1.2015(čl. 24-25), zápisnica o výsluchu svedka O. P. zo
dňa 15.1.2015 (čl. 28), zápisnica o výsluchu svedka K. L. G. zo dňa 15.1.2015 (čl. 31-32), zápisnica
o výsluchu svedka K. L. G. zo dňa 18.2.2015 (čl. 35-36), zápisnica o výsluchu svedka D. J. zo dňa
18.2.2015 (čl. 39-40), zápisnica o výsluchu svedka M. B. (čl. 43), zápisnica o výsluchu svedka F. G.
(čl. 46-47), zápisnica o výsluchu svedka D. E. zo dňa 6.5.2015 (čl. 50-51, zápisnica o obhliadke miesta

činu zo dňa X.XX.XXXX na čl. 83), výpoveďou znalca MUDr. Šimona Kónyu (zápisnica o pojednávaní
zo dňa 1.6.2021 na čl. 293), Výpoveďou svedka F. G. (zápisnica o pojednávaní dňa 1.6.2021 na
čl. 294), Výpoveďou svedka D. J. (zápisnica o pojednávaní dňa 1.6.2021 na čl. 294). Odvolací súd
doplnil dokazovanie dokazovanie výsluchom svedka K. L. G., z ktorého výsluchu vyplýva, že svedok
u žalovaného nepracuje tri roky, mal na starosti aj pracovisko Lesenice, na ktorom vykonával funkciu

vedúceho pracovníka u žalovaného. Na pracovisku v Lesenici bol skoro každý deň. Keď sa vyskytla
nejaká porucha v Leseniciach, zamestnanci informovali konateľa firmy, ktorý potom svedkovi zavolal,
čo treba robiť, aký má byť postup. Dňa 5.12.2014 bol v kancelárii v Leseniciach, volala mu skladníčka
p. P., že B. je zle, svedok sa tam išiel pozrieť, p. B. sedel v šatni, napil sa trošku vody, začal kašlať,
videli, že mu je zle, volali rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá prišla za 15 min., oživovali ho hodinu aj viac,

avšak nepodarilo sa ho žiaľ oživiť. Presne si už nepamätá, ktorí iní zamestnanci sa nachádzali v šatni,
okrem p. B., ale určite tam bola p. P. a nejakí 2 až 4 zamestnanci, bol medzi nimi aj p. E. (silomajster).
Pán B. svedkovi nepovedal, čo sa stalo. Len pán E. povedal svedkovi čo sa stalo, že padol z rebríka.
Svedok sa tam išiel pozrieť, videl tam železný rebrík, výška 4-5 m. Svedok nevidel zranenia na p. B.. Pán
B. ako strážnik vykonával pomocné práce, kosil trávu, pomocné okolo budovy. Dňa 5.12.2014 nevolal

p. B. ohľadom nejakej poruchy. Nevie sa bližšie vyjadriť k postupu zamestnanca pri vysypaní obilia
zo šúbera, zamestnanci boli preškolení, čo sa týka prác vo výškach. Nepamätá si, či bol prítomný na
mieste aj vtedy, keď mal udalosť vyšetrovať Inšpektorát práce. Na sile pracovali F. G. a p. E. ako stáli
zamestnanci. Nepamätá si či dňa 5.12.2014 bola v šatni laborantka p. Q. R.. Výkaz prác sa viedol,
na jeho základe sa robila výplata. Všetky papiere posielali do Dunajskej Stredy, tam sa robili výplaty.

V súvislosti s oznamovaním porúch, že zamestnanec oznámi poruchu konateľovi žalovaného, ten o tom
informuje svedka a následne svedok má rozhodnúť ako sa má ďalej postupovať, svedok uviedol, že
sa jednalo vždy o peniaze, ak by bolo treba niečo opraviť, bolo treba na to peniaze, musel sa konateľ
rozhodnúť, s ktorým boli v kontakte 15-krát denne, všetko chcel vedieť. Nevedel sa vyjadriť k tomu,
koľko času by ubehlo od zistenia sypania obilia do zastavenia sypania obilia pri takom postupe ako

svedok uviedol v rámci komunikácie s konateľom. Boli tam väčšie aj menšie poruchy. Jedno je isté, že
silo bolo dosť zastaralé, veľké investície tam neboli, bola tam 30-40 ročná technika, často sa tam kazili
veci. Nevedel sa vyjadriť, či zamestnanci sami zastavili sypanie obilia tak, že pristavili rebrík. Nemá
vedomosť o používaní ťažkého kovového rebríka zamestnancami, ten kovový rebrík predtým nevidel.
Neviektop.B.určilpracovnúnáplň.Vie,žep.B.školenieabsolvoval,alenevie,čiajškolenievovýškach.

Nevie sa vyjadriť, aký iný rebrík, okrem kovového rebríka mohli zamestnanci na sile používať. Nevie
či zamestnanci používali ľahký hliníkový rebrík, vie, že pán majiteľ priniesol nejaké hliníkové rebríky,
boli najskôr na sklade, ale keďže tam bolo len silo, tak asi bol aj na sile. Už si nepamätá čo sa stalo
s obilím, ktoré sa vysypalo zo sila. Zamestnanci mu neoznamovali prípad, že padla retiazka zo šúberana zem a bolo ju treba nahodiť. Nepamätá si či do 5.12.2014 padla retiazka zo šúbera sila č. 17. Nikto
zo zamestnancov mu nevolal, že padla retiazka zo šúbera.

28. S poukazom na odsek 26 odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoPr/8/2024 zo
dňa 30.10.2024 ohľadom žalovaným navrhnutého výsluchu svedka D. E. už pred súdom prvej inštancie
odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že odvolací súd doručoval svedkovi D. E.
predvolanie svedka (zo dňa 2.5.2025) na termín 28.5.2025 na adresu M. X (ktorá vyplýva z Odpovede
na lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 2.5.2025), avšak svedok si zásielku (predvolanie na termín)

neprevzal v odbernej lehote a termínu pojednávania sa dňa 28.5.2025 nezúčastnil. Podľa úradného
záznamu zo dňa 21.5.2025 (čl. 494) bol D. E. kontaktovaný odvolacím súdom (prostredníctvom
asistentky senátu telefonicky na mobilné číslo nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise) za účelom
informovania o jeho predvolaní ako svedka na termín 28.5.2025, s tým, aby si prevzal zásielku uloženú
na pošte. Na pojednávaní dňa 28.5.2025 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.5.2025 na čl. 497) sa
právny zástupca žalovaného zaviazal zabezpečiť účasť svedka D. E. na pojednávaní dňa 24.6.2025

a zároveň sa zaviazal v lehote 5 dní pred termínom pojednávania oznámiť, či sa mu podarilo zabezpečiť
účasť svedka na pojednávaní, resp. oznámiť adresu, na ktorej preberá zásielky). Dňa 24.6.2025 oznámil
právny zástupca žalovaného, že sa mu nepodarilo zabezpečiť účasť svedka D. E. na pojednávanie.
Pojednávania dňa 25.6.2025 sa svedok D. E. nezúčastnil, právny zástupca žalovaného uviedol, že
účasť D. E. zabezpečovala asistentka, ktorá D. E. kontaktovala telefonicky, avšak nekomunikoval, hovor

nezdvihol alebo bol nedostupný. Odvolací súd na pojednávaní dňa 25.6.2025 návrh na výsluch svedka
D. E. postupom podľa § 198 ods. 3 CSP zamietol.

29. Z vykonaného dokazovania (postupom podľa § 191 CSP) pred odvolacím súdom (ktorý zopakoval
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie na pojednávaniach dňa 28.5.2025 a dňa 25.6.2025 ako

i doplnením dokazovania na odvolacom súde výsluchom svedka K. L. G. dňa 28.5.2025 vyplynulo,
že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 13.3.2014 žalovaný prijal D. B. do pracovného pomeru na
plný pracovný úväzok na dobu určitú do 30.10.2014 s dohodnutým druhom práce – strážnik. Podľa
Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 13.3.2014 sa žalovaný s D. B. dohodol na predĺžení
doby určitej do 15.12.2014. Podľa pracovnej náplne k pracovnej zmluve mal D. B. pracovnú náplň:

zabezpečovanie a kontrolovanie vstupu a výstupu ľudí zo strážených objektov, kontrolovanie prejazdu
a vstupu a výstupu ľudí zo strážených objektov, kontrolovanie prejazdu motorových vozidiel cez vrátnicu,
evidencia prichádzajúcich a odchádzajúcich návštevníkov do knihy návštev, prijímanie telefónnych
hovorov, vykonávanie pravidelných obchôdzok zvereného objektu, nahlasovanie a oznamovanie
požiarov, krádeží, porúch a pod. vedúcej organizácie, informovanie a navigovanie návštevníkov v rámci

objektu, dodržiavanie pokynov nadriadeného pracovníka, práca na zmeny, cez vykurovacie obdobie
vykonávanie bežných manuálnych prác súvisiacich s obsluhou kotolne, udržiavať poriadok v areáli a
podľa potreby vykonávať jednoduché manuálne práce v rámci objektu, dodržiavať predpisy, pokyny na
zaistenie BOZP, zásady bezpečného správania sa na pracovisku a pracovné postupy, s ktorými bol
riadne a preukázateľne oboznámený. V Zázname o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 8.12.2014

(čl. 27), ktorý za žalovaného podpísal K. L. G. je opis priebehu úrazu - pri obhliadke areálu (D.
B.) zistil netesnosť vypúšťacieho hrdla na vonkajšej časti sila. Tento stav chcel z vlastnej iniciatívy
odstrániť a pritom pravdepodobne spadol z rebríka, zdroj úrazu - pád z rebríka. Inšpektorát práce
v Banskej Bystrici v Protokole zo dňa 24.2.2015 konštatoval, že v príčinnej súvislosti s udalosťou zo
strany poškodeného D. B. neboli zistené žiadne nedostatky. Zo strany zamestnávateľa KORPOD s.r.o.

ako zamestnávateľ poskytol zamestnancom nevhodný pracovný prostriedok - krátky rebrík (dlhý 3 m)
s odklápacou plošinou namontovanou na rebríku, ktorý zamestnanci dlhodobo používali na výstup
uzáveru zásobníka sila č. 17 vo výške 4 m na stredisku Lesenice, pričom pri manipulácii s uzáverom
museli stáť na posledných troch priečkach rebríka s nevyhovujúcim uhlom sklonu opretia rebríka o
stenu sila (sklon cca 1:8), z ktorého dňa X.XX.XXXX pri uzatváraní uzáveru sila spadol poškodený

z výšky cca 4 m na betónovú plochu pri sile čím zamestnávateľ porušil ust. § 6 ods. 1. písm. d)
zákona č.124/2006 Z. z., v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce vychádzal z obhliadky miesta
úrazu a z informácií, ktoré podali zamestnanci. Podľa jeho zistenia predmetný železný rebrík slúžil
na výstup k uzáverom sila, používali bežne aj ostatní zamestnanci (D. E., F. G.). Tento rebrík slúžil
aj na výstup a kontrolu hladiny obilia na korbe nákladného auta pri vypúšťaní obilia zo zásobníka.

Rebrík býval opretý o stenu betónového sila. Tento rebrík na prístup k vyššej úrovni sila nemal presah
najmenej 1 m nad oporným bodom a zamestnanci sa pri výstupe vo väčšej výške pevne nedržali
rebríka. V protokole vytýkal zamestnávateľovi aj to, že nevykonával pravidelne kontrolu predmetného
rebríka, raz ročne v zmysle príslušných predpisov ako aj skutočnosť, že na ovládanie predmetnéhovypúšťacieho uzáveru na betónovom sile používal nevhodnú ovládaciu retiazku (s menším rozostupom
ohniviek) čo malo priamy vplyv na vypadnuté retiazky z ovládacieho kolieska vypúšťacieho uzáveru
čím porušil § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. Zamestnávateľ neoznámil bezodkladne

vznik smrteľného pracovného úrazu zamestnanca príslušnému inšpektorátu práce a nezabezpečil a
nevyhotovil potrebnú dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie vzniku smrteľného
pracovného úrazu čím porušil zákon č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov. V bode 6 protokolu
uviedol ako nedostatok, že zamestnávateľ nevedie skutočnú evidenciu pracovného času zamestnancov,
práce nadčas a nočnej práce čím porušuje § 99 Zákonníka práce. V dodatku k protokolu inšpektorát

práce zdôrazňoval skutočnosť, že zamestnávateľ pracovný prostriedok bežne a dlhodobo využíval k
pracovnej činnosti a tvrdenie zamestnávateľa, že o pracovnom prostriedku nevedel je účelové. Ďalej
z vykonaného dokazovania vyplýva, že v súvislosti so smrťou D. B. sa viedol vyšetrovací spis ČVS:
ORP-564/VI-VK-2014, obsahom ktorého okresný súd vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že trestné stíhanie bolo uznesením OO PZ Vinica zo dňa
1.7.2015 (ČVS: ORP-564/VI-VK-2014) vo veci prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona

(D. B.) zastavené, pretože z vykonaného šetrenia je zrejmé, že skutok nie je trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci (právoplatné dňa 4.8.2015). Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva,
že nebohý D. B. si usmrtenie spôsobil sám, bez cudzieho zavinenia, preto tento skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Týmto uznesením nie je však dotknuté právo poškodenej A.
B. na uplatnenie náhrady škody v občianskom súdnom konaní. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj

oznámenie D. E. (zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 5.12.2014 o 13.45 hod na čl. 1 vyšetrovacieho
spisu) ako aj jeho výpoveď ako svedka (zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 15.1.2015 na čl. 22
vyšetrovacieho spisu, zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 6.5.2015 na čl. 48 vyšetrovacieho spisu),
v ktorých uviedol, že dňa 5.12.2014 ráno o 7.00 hod. riadne nastúpil do roboty na pracovisko v obci
Lesenice. O 9.45 hod. v budove SILA čistil slnečnice. Išiel skontrolovať čističku, ktorá sa nachádza na

šiestom poschodí. Po kontrole čističky sa vrátil výťahom na prízemie, kde išiel smerom von k hlavným
kovovým vchodovým dverám. Ako išiel k dverám, zbadal robotníka D. B., ktorý mu povedal, že spadol
z rebríka a pritom si rukou držal bok pravej strany tela a lapal po dychu. Išiel sa pozrieť von, odkiaľ
spadol D. B. z rebríka a asi v vzdialenosti 40 m sa nachádzal na konci budovy na zemi spadnutý kovový
rebrík o dĺžke asi 3 m a o váhe asi 60-70 kg, vedľa rebríka na zemi bola spadnutá reťaz z kladky, ktorým

sa uzatvára šúber na vypúšťanie obilia, z rúry šúbera, ktorá sa nachádza vo výške 4 m, sa na zem
sypalo obilie. Sám postavil rebrík a priložil ku stene budovy, vyliezol na ten rebrík, aby zastavil sypanie
obilia. Potom sa vrátil k D. B., ktorý v tom čase sa nachádzal v miestnosti šatne, ležal na váľande a
bol vyblednutý, ťažko sa mu aj dýchalo. Skontaktoval skladníčku pani O. P. (ktorá zavolala záchranku
podľa výpovede zo dňa 15.1.2015), komunikoval s D. B., jeho zdravotný stav sa začal zhoršovať tesne

pred príchodom záchranky. So záchranármi už D. B. nevedel komunikovať, odpadol a nebol pri vedomí.
Záchranári ho vyniesli do prednej miestnosti ku vchodovým dverám, kde ho oživovali asi hodinu, avšak
oživiť ho nedokázali, potom prišla polícia a službukonajúci lekár, na mieste skonštatovali smrť D. B..
Na otázku, z akého dôvodu mohol D. B. vyliezť na rebrík, D. E. odpovedal, že pravdepodobne vyliezol
na rebrík preto, aby odstavil šúber, aby sa obilie nesypalo na zem, zvykli vyliezať na ten rebrík aj

inokedy, keď to bolo potrebné na zastavenie sypania rebríka. Vo výpovedi dňa 6.5.2015 doplnil, že pre
firmu KORPOD, s.r.o. pracuje vyše 10 rokov, kde pravidelne absolvoval školenia, ktoré boli zamerané
na bezpečnosť pri práci, dodržiavanie pracovných postupov, taktiež školenia o pracovnej náplni, ktoré
viedol bezpečnostný technik firmy pán J. a pán L. G.. Ak dôjde k vytekaniu obilia cez výpustný otvor
na pracovisku odpovedal, že nie je potrebné vyliezať na rebrík, keďže pri vypúšťacom otvore je kovová

reťaz, ktorá slúži na otváranie a zatváranie šúbra. Ak treba zakvačiť reťaz na koliesko, ktoré je vysoko
pri vypúšťacom otvore, tak sa zakvačí pomocou ľahkého hliníkového rebríka, ktorý je uložený vo vnútri
budovy SILA. Ak sa zasekne šúber alebo spadne reťaz, tak sa ihneď zavolá vedúcemu prevádzky, taký
je bežný postup a takto bol aj on preškolený. Ťažký kovový rebrík v ten deň videl na pracovisku, bol pri
stene budovy SILA, nevie však, skadiaľ sa tam dostal. Ťažký kovový rebrík sa nezvykol používať a nemá

vedomosť o tom, že by sa ten rebrík používal na pracovisku, on používal ľahký hliníkový rebrík. Ani
nadriadený L. G. nemal vedomosť o tom, žeby niekto zo zamestnancov použil ten ťažký kovový rebrík,
ak by to videl, tak by to určite zakázal. Ďalej bola vypočutá O. P. (zápisnica o výsluchu svedka zo dňa
5.12.2014 na čl. 26 vyšetrovacieho spisu), ktorá uviedla, že dňa 5.12.2014 ráno v čase pred 7.00 hod.
nastúpila do roboty na pracovisko v obci Lesenice. S D. B. sa stretla na vrátnici dňa 5.12.2014 v čase o

7.00 hod., nesťažoval sa na žiadne ťažkosti, mal dobrú náladu. Okolo 9.50 hod. jej do kancelárie zavolal
D. E., aby rýchlo prišla do budovy SILA, lebo s D. B. niečo nie je v poriadku. Keď prišla do budovy SILA,
tak D. B. ležal v miestnosti šatne, bol vyblednutý, ťažko sa mu aj dýchalo. D. B. povedal, že ho veľmi
bolí brucho, rukami si držal brucho, jeho stav sa začínal zhoršovať a ihneď zavolala prvú pomoc. Kýmprišla záchranka, tak s nimi komunikoval. So záchranármi už D. B. nekomunikoval, odpadol a nebol pri
vedomí. Záchranári ho oživovali asi hodinu, avšak D. B. zomrel. Nevie čo bolo príčinou smrti D. B., až
potom sa dopočula, že údajne D. B. spadol z rebríka na pracovisku. Bol vypočutý aj K. L. G. (zápisnica

o výsluchu svedka zo dňa 15.1.2015 na čl. 29 vyšetrovacieho spisu, zápisnica o výsluchu svedka zo
dňa 18.2.2015 na čl. 33 vyšetrovacieho spisu), ktorý uviedol, že pracuje ako vedúci na pracovisku
v Leseniciach, prevádzka patrí firme KORPOD, s.r.o. Dňa 5.12.2014 ráno v čase okolo 7.30 hod. nastúpil
do roboty na pracovisko v obci Lesenice. Okolo 9.50 hod. mu zavolala O. P., aby rýchlo prišiel do budovy
SILA, lebo s D. B. niečo nie je v poriadku, jej to povedal D. E.. D. B. ležal v miestnosti šatne, bol

vyblednutý, ťažko sa mu dýchalo, lapal po dychu, ale vtedy ešte s nimi komunikoval. Jeho zdravotný
stav sa začal zhoršovať a O. P. zavolala prvú pomoc. So záchranármi už D. B. nevedel komunikovať,
nebol pri vedomí. Záchranári ho oživovali asi hodinu, avšak nevedeli ho oživiť. Potom prišli policajti a
službukonajúci lekár. Nevie čo bolo príčinou smrti D. B., v ten deň sa od D. E. dozvedel, že mu D. B.
povedal, že spadol na zem z rebríka. On pád z rebríka nevidel. Nevie uviesť, kde sa nachádzal ten
rebrík, z ktorého údajne spadol D. B., rebrík zbadal len pri obhliadke miesta činu, keď to ukazoval D. E.

policajtom. Pod tým vypúšťacím otvorom vedľa rebríka bolo na zemi asi 50 kg obilia, čo zrejme vytieklo
cez výpustný otvor, ktorý sa nachádza asi vo výške 4 m. Nevedel sa vyjadriť na čo slúžil ten rebrík, ktorý
bol dňa 5.12.2014 počas obhliadky opretý o stenu budovy SILA, na tom mieste videl rebrík prvýkrát.
Po tragickej udalosti boli vykonané opatrenia: vykonali sa školenia so zameraním na bezpečnosť pri
práci, pričom takéto školenia sa robievali aj pred touto tragickou udalosťou. S D. B. po nástupe do

zamestnania bol vykonaný osobne ústny pohovor, kde mu boli vysvetlené aj zásady bezpečnosti pri
práci, ako aj jeho pracovná náplň. Podľa jeho vedomostí zamestnanci v obci Lesenice na pracovisku
používali, resp. mali používať hliníkový dvojdielny rebrík. Ak by došlo k nejakej poruche pri vypúšťacom
otvore, zamestnanec by to mal v prvom rade oznámiť svojmu nadriadenému. Na takéto účely je na
pracovisku k dispozícii aj hliníkový univerzálny ľahký rebrík. D. B. mu dňa 5.12.2014 neoznamoval

žiadnu poruchu, čo sa týka vypúšťacieho otvoru. Nemal svojvoľne vyliezať na ten ťažký kovový rebrík,
nemal to ani vo svojej náplni práce. Nevydal žiadny ústny alebo písomný príkaz nato, aby zamestnanec,
v danom prípade D. B., vyliezol na ten rebrík. Je predpoklad, že nebohý pri obhliadke areálu zistil
netesnosť vypúšťacieho hrdla na vonkajšej strane časti SILA a tento stav chcel z vlastnej iniciatívy
odstrániťapritompravdepodobnespadolzrebríka.Nestávasačasto,žebyvytekaloobiliezvýpustného

otvoru, ale keby k tomu došlo, tak bežný postup je taký, že zamestnanci pri zistení vytekania obilia
bezodkladne túto skutočnosť oznámia nadriadenému, alebo majstrovi SILA. Odstavenie sypania obilia
z výpustného otvoru sa ovláda zo zeme s pomocou reťaze, nato zamestnanec nepotrebuje vyliezať na
rebrík. Ak by bola porucha vážna a reťaz by spadla na zem, teda pri nesprávnej manipulácii s reťazou
pri odstránení takejto poruchy by mali byť prítomní už dvaja zamestnanci, na uzavretie vypúšťacieho

otvoru by sa mal použiť hliníkový univerzálny ľahký rebrík, tak by sa mala dať reťaz naspäť do pôvodnej
polohy na to ozubené koleso. Nemal vôbec vedomosť, že zamestnanci používajú, resp. používali ten
kovový rebrík na zastavenie sypania obilia. Ďalej bol vypočutý ako svedok D. J. (zápisnica o výsluchu
svedka zo dňa 18.2.2015 na čl. 37 vyšetrovacieho spisu), ktorý uviedol, že pracuje ako bezpečnostný
technik a ako technik požiarnej ochrany. S firmou KORPOD s.r.o. má uzavretú zmluvu o poskytovanie

služieb v oblasti bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci od roku 2008. Vykonáva poradenskú činnosť
v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci /ďalej len BOZP/, školenia zamestnancov a vedúcich
zamestnancov /vstupné a periodické/ a jedenkrát mesačne prehliadku pracoviska z hľadiska BOZP. Na
pracovisku v obci Lesenice dňa X.XX.XXXX v doobedňajších hodinách počas pracovnej doby došlo
k smrteľnému úrazu zamestnanca nebohého D. B.. Na miesto, kde sa stal smrteľný úraz prišiel a v

súčinnosti s pánom L. G., ako s vedúcim pracoviska spísal záznam o registrovanom pracovnom úraze.
Ťažkýkovovýrebríknatommiestevidelprvýkrát,keďsastalatátragickáudalosť.Naposledybolpredtým
na pracovisku v Leseniciach v polovici novembra 2014, vtedy pri stene budovy SILA, ako ani inde v areáli
ten kovový rebrík nevidel. Ak by taký rebrík zbadal, odporúčal by vedúcemu pracoviska, aby zakázal
vykonávanie prác z takého rebríka, resp. aby ten rebrík z pracoviska neodkladne odstránili. Nevedel o

tom, že by zamestnanci používali takýto ťažký kovový rebrík. Odstavenie sypania obilia z výpustného
otvoru sa ovláda zo zeme pomocou reťaze, nato zamestnanec nepotrebuje vyliezať na rebrík. Ak by
došlo k nejakej poruche pri vypúšťacom otvore, zamestnanec by to mal v prvom rade oznámiť svojmu
nadriadenému. Na takéto účely má prevádzka Lesenice k dispozícii aj hliníkový univerzálny ľahký rebrík,
aby sa reťaz založila naspäť do pôvodného stavu. Nevedel uviesť kto tam zobral ten rebrík, ani to

skadiaľ sa tam ten rebrík dostal. Dňa 12.12.2014 bolo vykonané školenie, ktoré viedol ako bezpečnostný
technik. Školenia bezpečnosti pri práci a dodržiavania pracovných postupov sa robievali aj pred touto
tragickou udalosťou minimálne raz za dva roky. O školeniach sa vedie riadna zápisnica s prezenčnou
listinou zúčastnených zamestnancov. Každý zamestnanec v prevádzke Lesenice je preškolený. Bolvypočutý ako svedok aj M. B. (zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 15.4.2015 na čl. 41 vyšetrovacieho
spisu), ktorý uviedol, že od 15.4.2015 pracuje ako vrátnik - strážnik pre firmu KORPOD, s.r.o., prevádzka
Lesenice. Keď došlo k tragickej udalosti, ešte nebol zamestnaný vo firme KORPOD, s.r.o., preto sa nevie

vyjadriť k okolnostiam prípadu. Dňa 15.4.2015 pri nástupe do práce absolvoval školenie bezpečnosti
pri práci a školenie o jeho pracovnej náplni. Jeho pracovnou náplňou je v prvom rade ochrana majetku,
kontrola objektu a areálu, monitorovanie pohybu motorových vozidiel a zamestnancov na prevádzke.
Pri zistení nejakej poruchy na pracovisku je povinný ako zamestnanec oznamovať túto skutočnosť
svojmu nadriadenému. Nevidel žiadneho pracovníka, ktorý by vyliezal na rebrík a z rebríka by zastavil

vypúšťací otvor. Ako svedok bol vypočutý F. G. (zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 6.5.2015 na
čl. 44 vyšetrovacieho spisu), ktorý uviedol, že od 8.1.2008 pracuje ako robotník pre firmu KORPOD,
s.r.o. prevádzka Lesenice. Dňa X.XX.XXXX bol po nočnej zmene, končil ráno v čase o 7.00 hod., keď
sa s D. B. stretol na pracovisku. O smrti D. B. sa dozvedel v ten deň v poobedňajších hodinách. Aj
on ako aj ostatní zamestnanci absolvovali školenia, ktoré sa týkali bezpečnosti pri práci, dodržiavaní
pracovných postupov ako aj školenia o pracovnej náplni. V prípade, že dôjde k vytekaniu obilia cez

výpustný otvor na pracovisku, tak s pomocou kovovej reťaze sa dá zastaviť vytekanie obilia. Ak treba
zakvačiť reťaz na koliesko, ktoré je vysoko pri vypúšťacom otvore, tak sa zakvačí pomocou rebríka.
Používa sa ľahký hliníkový rebrík, ten je uložený vo vnútri SILA. Ak je porucha vážna, tak sa ihneď
zavolá vedúcemu prevádzky, taký je bežný postup. Bol usmernený svojim vedúcim pánom L. G., ako aj
bezpečnostným technikom. Nevie skadiaľ sa dostal na pracovisko ťažký kovový rebrík, on taký kovový

rebrík na pracovisku nepoužíval. Ten ťažký kovový rebrík sa nezvykol používať na pracovisku, zvykli
používať ľahký hliníkový rebrík. Nadriadený nemal vedomosť o tom, žeby niekto použil ten ťažký kovový
rebrík, ak by to videl, tak by to určite zakázal. Zo záverov znaleckého posudku č. 124/2014 na čl. 52
a nasl. vyšetrovacieho spisu (MUDr. Boris Ťažký znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
súdne lekárstvo) a č. 76/2014 (MUDr. Ján Kuřátko znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

súdne lekárstvo), ktoré boli zadané OR PZ vo Veľkom Krtíši, OO PZ Vinica a
vypracované v rámci vyšetrovania smrti D. B. vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti D. B. bol
úrazovo krvácavý šok pri pomliaždení hrudníka a brucha s roztrhnutím vrátnicovej žily (vena portae)
a vykrvácaním do dutiny brušnej. Smrť nastala v dôsledku prudkého stlačenia dolnej časti pravého
hrudníka a brucha pre pomliaždenie mäkkých tkanív vrátane vrátnicovej žily s vykrvácaním do dutiny

brušnej. Uvedené stlačenie vzniklo pádom ťažkého rebríka na telo D. B. po jeho páde z rebríka. Samotný
pád z výšky v danom prípade nespôsobil menovanému poranenia. V čase smrti menovaný nebol pod
vplyvom alkoholu ani psychotropných a omamných látok a toxikologicky významných skupín liečiv. Zo
zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa X.XX.XXXX (čl. 84) vyplynulo, že ....vo vzdialenosti 40 m
sa nachádza kovový rebrík v čase obhliadky je opretý priamo o stenu budovy. Rebrík je o rozmeroch

320x50cm, na povrchu steny budovy, kde bol opretý rebrík o stenu sú v stene budovy SILA viditeľné
ryhy v omietke. Vyššie od vrchu rebríka vo vzdialenosti 1 m sa nachádza kovový výpúšťací šúber...
Na zemi pri rebríku sa nachádza kopa vysypaného obilia, z časti uložená. Na rebríku sú stopy po
obuvi. Z výpovede svedka F. G. (zápisnica o pojednávaní zo dňa 1.6.2021 na čl. 294) vyplýva, že dňa
X.XX.XXXX mal nočnú zmenu, nebol svedkov nešťastnej udalosti, nevedel sa vyjadriť k pracovným

postupom, keď dôjde k vytekaniu obilia, pracuje v inej prevádzke. V prípade, že dôjde k poruche,
oboznámili vedúceho. V nešťastný deň sa stretol s B., keď išiel ráno domov o 7:00 hod., svedok používa
hliníkový rebrík. Nevie sa vyjadriť aký používali oni vtedy rebrík. Svedok nepoužíval kovový rebrík
anevie,čisanaprevádzkenachádzaačivroku2014bolkovovýrebrík,nevie.Zamestnávateľpravidelne
zabezpečoval školenia o bezpečnosti práce, niekedy sa zúčastnili spoločne školenia

spolu s B.. Z výpovede svedka D. J. (zápisnica o pojednávaní dňa 1.6.2021, čl. 294), vyplýva, že pre
žalovaného vykonáva školenia bezpečnosti práce vstupné a periodické školenia, ktorých sa zúčastnil aj
nebohý. Úraz mu bol oznámený následne telefonicky. Do pol hodiny sa dostavil na pracovisko, kde mal
sprostredkované informácie. V čase nehody bolo vysypaných asi cca 200 kg voľne sypaného obilia a
ležal tam rebrík, modrý kovový. S inšpektorom spoločne vykonávali rekonštrukciu, vážili aj rebrík, ktorý

mal cca 50 kg. Hliníkové rebríky boli uložené v obslužnej miestnosti v SILE, z dôvodu odcudzenia,
zneužitia, nakoľko tieto práce sa vykonávajú zriedkavo. V prípade hroziacej škody mali to zamestnanci
oznámiť vedúcemu. Nevie ako sa tam dostal kovový rebrík. Hliníkový rebrík v tom čase sa nachádzal
cca 50 m od miesta úrazu, o čom mali zamestnanci vedomosť. Denne na toto pracovisko nechodí, takže
nevidel tento konkrétny kovový rebrík. Z výpovede znalca MUDr. Šimon Kónya (zápisnica o pojednávaní

dňa 1.6.2021 na čl. 293) vyplýva, že sa pridržiava znaleckého posudku. Má vnútorný konflikt s tým, že vo
veci vypracovali znalecký posudok znalci z odboru súdneho lekárstva a nie z odboru úrazová chirurgia,
hlavne v tom, čo sa týka mechanizmu úrazu a možného vzniku týchto zranení. Znalci z odboru súdneho
lekárstva jednoznačne opisovali príčiny smrti a nepripustili tak ako uviedol v znaleckom posudku, žepoškodený ako padá z rebríka z 3 m neutrpí žiadne iné zranenia v oblasti končatín chrbtice a hlavy
pričom nebol v bezvedomí, keď človek ktorý padne z takejto výšky a má padať na neho rebrík reflexne
si dá napr. horné končatiny na chrbát a nechá padať rebrík na brucho a hrudník. Na otázku, ako inak

sa mohlo stať usmrtenie, keď nie pádom z rebríka, odpovedal, že v praxi sa stretol s tým, že napr. bol
pritlačený vysokozdvižným vozidlom, prípadne autom nejakým iným motorovým vozidlom ku stene.

30. Žalovaný dňa 28.3.2018 založil do spisového materiálu znalecký posudok č. 37/2018 (čl. 114)
vypracovaný znalcom MUDr. Šimonom Kónyom (znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

traumatológia), ktorý obsahuje aj znaleckú doložku podľa § 209 ods. 2 CSP. V znaleckom posudku
č. 37/2018 MUDr. Šimon Kónya (znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia)
konštatuje, že je nepredstaviteľné, keď niekto ide na rebrík „uzavrieť výpust“, ktorý je vo výške cca 4
m a ide po rebríku, ktorý má výšku 3 m, že by bol otočený chrbtom k stene, o ktorý je opretý rebrík,
teda chrbtom k rebríku. Je ale samozrejmé, že D. B., ktorý išiel po rebríku, bol otočený tvárou k rebríku,
ktorý bol opretý o stenu. Následný pád z rebríka by potom smeroval dozadu, t. j. D. B. mal padnúť

chrbtom na zem, teda na chrbát, prípadne na nohy. Po takomto páde z takej výšky, cca 3 m, by takýto
pád musel zanechať u chlapa vážiaceho 87 kg aspoň odreniny, resp. pomliaždeniny napr. v záhlavovej
oblasti, prípade na chrbte, často bývajú zlomeniny driekových stavcov, zlomeniny pätových kostí, alebo
pomliaždenia v oblasti nohy alebo iné zranenia na dolných končatinách. Padajúci človek, resp. človek,
ktorý padol z rebríka cca 3 m výšky, teda leží po páde na zemi, pri hroziacom páde

iného predmetu, v tomto prípade rebríka, vážiaceho cca 60-70 kg, by s určitosťou
hraničiacou s istotou reflexne vystieral ruky oproti rebríku a následne takto ťažký rebrík by spôsobil
nejaké vonkajšie poranenia, napr. odreniny, pomliaždeniny na rukách, ak nie zlomeniny na kostiach ruky,
prípadepredlaktiachanáslednetýmbystlmilnásilie(padajúcirebrík),ktorébyspôsobilonejakézranenia
v oblasti hrudníka a brucha. Má vážne výhrady voči konštatovaniu znalcov, ktorí presne uviedli polohu D.

B., ktorý v momente pôsobiaceho násilia, pád rebríka, bol v ležiacej polohe na chrbte natočený doľava
tak, že pravá oblasť bola mierne nad ľavou alebo rebrík spadol na ležiaceho sprava. Je nepredstaviteľné,
že človek, ktorý spadol z rebríka, leží na zemi, na chrbte, pričom nie je v bezvedomí, padá naňho rebrík,
by mal telo natočené doľava tak, že pravá oblasť je mierne nad ľavou alebo rebrík padá naňho sprava,
vzhľadom k tomu, že v tomto prípade by musel mať pravú hornú končatinu buď vzadu za chrbtom,

alebo nad hlavou, lebo v tom prípade ako to uviedli znalci, mal mať nejaké zranenie na pravej hornej
končatine.Jenepredstaviteľné,žebypádomrebríkanateloD.B.,došlo„iba“kčiarovitejkrvnejpodliatine
v oblasti dolnej časti hrudníka hornej časti brucha rozmerov 15 x 2 cm a tento rebrík, vážiaci 60-70
kg by nespôsobil iné zranenia na tele poškodeného. Znalec si nevie predstaviť, ako padajúci rebrík
zasiahne len pravú dolnú časť hrudníka a hornú časť brucha, aby padal rebrík otočený o 90 stupňov,

teda hranou rebríka, vzhľadom k tomu, že je popisované pomliaždenie čiarovitého charakteru rozmerov
15 x 2 cm. Takýto pád rebríka, hranou, na telo D. B. znalec absolútne vylučuje. K poraneniu vrátnicovej
žily u D. B. nedošlo pádom rebríka na telo menovaného. Na otázku ako by pravdepodobne prebiehal
pád, t. j. predpokladaný mechanizmus pôsobenia vonkajších síl, aby uvedený úraz nastal, odpovedal,
že v praxi sa stretol, že k poraneniu vrátnicovej žily došlo pritlačením motorovým vozidlom o stenu, alebo

pritlačenie človeka medzi dve motorové vozidlá. S najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou
k zraneniu vrátnicovej žily došlo pôsobením priameho, aktívneho, tupého násilia, silnej až brutálnej
intenzity, ktoré pôsobilo na veľkej ploche na brucho a pomliaždenie čiarovitého charakteru, ktoré sa
popisuje v oblasti dolnej časti pravej strany hrudníka a hornej časti brucha pod rebrovým oblúkom
veľkosti15x2cmavoblastinadbruškašírky4cm,kopírovalaniektorúčasťpôsobiacehopredmetu,teda

násilie pôsobilo spredu dozadu, kedy na hrudníku došlo k nalomeniu 5.-7. v prednej podpazuchovej čiare
vpravo, pričom vzadu pritlačením tela poškodeného o tvrdý predmet, v tomto prípade napr. pritlačenie o
stenu, vzadu utrpel vedľa chrbtice plošné krvné výrony s nalomením 8.- 9. rebra. Pri páde z rebríka cca
3 m výšky na betónový podklad by takýto pád musel zanechať u dospelej osoby mužského pohlavia,
chlapa vážiaceho 87 kg, aspoň odreniny, resp. pomliaždeniny napr. v záhlavovej oblasti, prípade na

chrbte. Po pádoch z výšky, v tomto prípade cca 3 m výšky, sa znalec stretáva, že poškodení utrpia
zlomeniny driekových stavcov, pri páde na zadok, alebo na chrbát, zlomeniny pätových kostí pri páde
na nohy, alebo pomliaždenia v oblasti nohy alebo iné zranenia na dolných končatinách, zlomeniny
panvy a pod., keď D. B. žiadne takéto zranenia neutrpel. Pri páde na chrbát z trojmetrového rebríka
na betónový podklad u dospelej osoby mužského pohlavia a následného pádu rebríka hmotnosti cca

60-70 kg, dochádza ku zraneniam v oblasti chrbta, chrbtice, dochádza k poraneniam v oblasti záhlavia,
kedy utrpia odreniny, pomliaždenia, krvné podliatiny v oblasti záhlavia. Pri páde na chrbát dochádza k
pomliaždeniam v oblasti hrudnej, driekovej chrbtice, ku zlomeninám v oblasti hrudnej, alebo driekovej
chrbtice. Ak predpokladáme, že D. B. po páde na chrbát, ležal na betónovom podklade a podľa vyššieuvedených znalcov mal pravú stranu tela mierne natočené doľava tak, že pravá oblasť bola mierne nad
ľavou alebo rebrík spadol na ležiaceho sprava, s určitosťou hraničiacou s istotou by došlo ku zraneniam
aj na iných častiach tela poškodeného, za predpokladu, že reflexne by nevystieral ruky pred seba, a

nesnažil sa nezabrániť padajúcemu rebríku na jeho telo. Znalec má vážne výhrady voči konštatovaniu
znalcov MUDr. Jána Kuřátka (č. 76/2014) a MUDr. Bc. Borisa Ťažkého (č. 124/2014) zo dňa 27.1.2015,
ktorí určili ako jednoznačný mechanizmus vzniku zranenia len pád rebríka na telo poškodeného a
nepripustili iný spôsob vzniku zranenia.

31. Dňa 14.5.2018 (čl. 132) založil žalovaný znalecký posudok č. 56/2018 Vladimíra Burdu (znalec
v odbore bezpečnosti práce v stavebníctve), ktorý obsahuje aj znaleckú doložku podľa § 127a OSŘ.
V znaleckom posudku č. 56/2018 Vladimír Burda (znalec v odbore bezpečnosti práce v stavebníctve)
konštatuje, že dospel k záveru, že D. B. nespadol z rebríka postaveného u murovaného zásobníku
sila tak ako to vyplýva z fotodokumentácie vyhotovenej Inšpektorátom na základe výpovede D. E.. Pri
hľadaní možného scenára vzniku pracovného úrazu D. B. v dôsledku pádu z rebríka a následného pádu

rebríka na neho, nenašiel žiadnu reálnu možnosť. Preto tiež môže úplne vylúčiť pád z rebríka a i pád
rebríka na neho ako možnú príčinu vzniku smrteľného úrazu D. B..

32. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

33. Podľa § 209 ods. 2 CSP, znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku,
postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

34.Odvolacísúdpoukazujenato,žeznalecképosudkyoznačenévodsekoch30a31sinechalžalovaný

vyhotoviť na svoju objednávku počas predmetného konania vo veci samej za účinnosti procesnej normy
CSP, ktorý upravuje okrem iného aj inštitút súkromného znaleckého posudku. Účelom novej právnej
úpravy ust. § 209 ods. 1 a 2 CSP je, aby bolo možné aj v sporovom konaní hodnotiť znalecký posudok
predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, ako znalecký posudok podľa § 208
CSP. Procesný postup pri vykonávaní takéhoto súkromného znaleckého posudku je potom rovnaký ako

pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, takéhoto znalca možno potom v konaní vypočuť, či
konfrontovať ho s iným znalcom. Pričom úprava podľa § 127a § 127 ods. 2 OSŘ zodpovedá § 209 CSP.

35. Znalecký posudok všeobecne vrátane súkromného znaleckého posudku, musí spĺňať náležitosti ust.
§ 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (tiež „zákon o znalcoch“), musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 5 cit. ust.), ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru
a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové číslo úkonu znaleckej
činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Naproti tomu ust. § 209 ods. 2 CSP
ustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že znalec si

je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Náležitosti znaleckého posudku sú
teda upravené jednak v ust. § 17 zákona o znalcoch ako aj v § 209 ods. 2 CSP, pokiaľ ide o súkromný
znalecký posudok.

36. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti,

pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo
svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd
mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení znalec
vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k svojmu
záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný v

zozname znalcov a či bol znalcom v odbore, v ktorom sa z odbornej stránky môže k zadaným otázkam
vyjadriť) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd
skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 zákona o znalcoch. Z materiálneho hľadiska súd
skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého
posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec

vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky
skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález
obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveruznaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného
materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

37. Žalobkyňa dňa 6.11.2018 založila do spisového materiálu odborné vyjadrenie I. F. D. H., J. (znalec
v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo) na čl. 174, z ktorého vyplýva, že znalec
Vladimír Burda ako znalec z odvetvia bezpečnosť práce v stavebníctve je kompetentný analyzovať
situáciu, príčiny, možné zanedbanie príslušných bezpečnostných predpisov v pracovnom prostredí, kde
sa úraz stal. Pravdepodobne je aj kompetentný sa vyjadriť i k mechanizmu pádu ľudského tela, nie je

však kompetentný sa vyjadrovať k jednotlivým zraneniam, či iným poškodeniam zdravia, tej ktorej osoby
v súvislosti s pracovným úrazom. Znalec v znaleckom posudku podrobne rozoberá aj s pomocou
fyzikálnychprepočtovmožnýpriebehúrazovéhodejaupoškodenéhoD.B.zodňaX.XX.XXXX.Výsledné
závery však predkladajú niekoľko hypotéz, ako dané poranenia poškodeného D. B. nemohli vzniknúť.
Avšak vôbec sa nezaoberal tým ako dané poranenia poškodeného D. B. vznikli, čo je otázka v danom
prípad zásadná a rozhodujúca. Pitvou u poškodeného D. B. boli zistené také tzv. materiálne

znaky, t. j. poranenia, ktoré jednoznačne svedčili pre zasiahnutie poškodeného rebríkom a kompresiu
anatomickej oblasti brucha v úrovni dolných rebrových oblúkov, ako boli spôsobené poranenia, ktoré v
konečnom dôsledku viedli k smrti poškodeného ako pracovný úraz. Biomechanizmus vzniku uvedených
zranení je dostatočne uvedený v bode IV. znaleckého posudku, str. 11-12 zo súdnej pitvy poškodeného
D. B.. Akým konkrétnym spôsobom k pádu rebríka na poškodeného došlo (možností by zrejme bolo

viac), ale neprislúcha vyhodnocovať znalcovi z odboru zdravotníctvo - súdne lekárstvo. Jednoznačne
však možno ustáliť, že zranenia D. B. vznikli kompresiou v anatomickej oblasti hornej časti brucha v
úrovni dolných rebrových oblúkov týmto spadnutým rebríkom v budove Sila na pracovisku menovaného
D. B. v obci Lesenice dňa 5.12.2014.

38. Podľa § 2 zákona o znalcoch znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ak v § 19 ods. 5 nie je ustanovené inak, splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa
tohto zákona, ktorá je a) zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo b) nezapísaná
v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15.

39. Podľa § 15 ods. 1 zákona o znalcoch v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno
ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má
potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a a) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná
žiadna osoba alebo b) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by
bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, ods. 2 znalec, tlmočník alebo prekladateľ

ustanovený podľa odseku 1 môže vykonať úkon, len ak zložil sľub podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo
iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.

40. Podľa § 16 ods. 1 zákona o znalcoch znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej

činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné
vyjadrenie a vysvetlenie.

41. Z uvedeného vyplýva, že odborné vyjadrenie predpokladané ustanovením § 206 CSP môže byť
podané aj zo strany znalca, keďže podávanie odborných vyjadrení spadá pod úkony znaleckej činnosti.

Anaopakpodľavyššiecitovanýchustanovenízákona oznalcochvyplýva,žeznaleckýposudok,
či vyjadrenie môže pre súd poskytnúť aj osoba nezapísaná do zoznamu znalcov, za podmienok, že niet
osoby, ktorá by úkon vykonala a zároveň táto osoba zloží pred súdom sľub podľa zákona. V takom
prípade zákon o znalcoch prisudzuje práva a povinnosti vyplývajúce znalcovi aj osobe nezapísanej do
zoznamuznalcov,stýmjespojenámožnosťsankcionovaniatakejosobyvprípadenesplneniapovinnosti

uloženej súdom. To však platí v prípade, že súd vyžaduje pri dokazovaní úroveň poznania odborne
spôsobilej osoby na stupni „vedeckých poznatkov“. Súd si môže vyžiadať odborné vyjadrenie aj od inej
osoby, ktorá nemusí spĺňať toto vedecké kritérium, pričom splnenie podmienok odbornej spôsobilosti na
podanie odborného vyjadrenia posudzuje súd sám.

42. Súd sa riadi pri hodnotení dôkazov a skutkových tvrdení strán sporu pri vyhodnocovaní unesenia
dôkazného bremena kontradiktórnosťou konania. Preto pokiaľ konanie vyžaduje odborné hodnotenie
dôkazov môže upozorniť strany na ustanovenie § 206 a § 207 CSP, na základe ktorých vyžiada na
návrh (prioritne v záujme hospodárnosti) odborné vyjadrenie (§ 206 CSP) alebo (sekundárne) znaleckýposudok (§ 207 CSP). Obe ustanovenia však, pri naplnení princípu dvoch vzájomne kontradiktórne
postavených strán sporového konania, môže súd aplikovať len na návrh strany. Avšak vzhľadom na
princíp postavenia tzv. „silného sudcu“ sám súd rozhodne, či takto navrhnutý dôkaz napokon vykoná

(§ 185 CSP). Do úvahy pri posúdení bude pripadať relevantnosť navrhnutého dôkazu, či prispeje
k objasneniu súdenej veci a nevyhnutne v spojení s tým aj hospodárnosť dôkazu. Pri posúdení
skutočností,naktorénavrhujústranyvykonaniedôkaznýchprostriedkovakojeodbornévyjadreniealebo
znalecké dokazovanie nie je vylúčené, že konajúci sudca potrebnými znalosťami aj sám disponuje. Na
vylúčenie prípadných pochybností môže však aj napriek tomu vyžiadať odborné vyjadrenie od nezávislej

osoby.

43.Vsituácii,pokiaľsistranazaobstarávlastnédôkazyapredložíodbornévyjadrenie,ktorésizadovážila
sama, urobila tak v súlade so svojimi právami a povinnosťami sporovej strany/účastníka konania (čl. 6
ods. 1 a § 149 CSP) a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods.
1 CSP), dokazovanie vykoná v zásade na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP) a pritom sa riadi zásadou

voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP).

44. Skutočnosť, že odborné vyjadrenie (pozn. odvolacieho súdu - tu sa myslí vyjadrenie odborne
spôsobilej osoby, bez ohľadu na to, či bolo vyjadrenie v zmysle § 206 CSP zadovažované súdom na
návrh strany alebo predkladané stranou ako prostriedok procesnej obrany) má hospodárnu prednosť

pred znaleckým dokazovaním, môže sa týkať otázok jednoduchších na zodpovedanie, má nevedecký
obsah, resp. na jeho predloženie nie sú potrebné vedecké poznatky a samotná skutočnosť, že
formálna stránka zadovažovania odborného vyjadrenia je procesne jednoduchšia a zároveň naopak
skutočnosť, že znalecký posudok musí spĺňať prísne formálne kritériá, či už kladené na osobu
znalca, na jeho procesné nariadenie súdom alebo na jeho obsah, či prípadné sankcie spojené s

nekonaním znalca, či so skutočnosťou, že je finančne náročnejší ako odborné vyjadrenie, neznamená
v žiadnom z hľadísk prednosť jedného dôkazného prostriedku pred druhým. Oba dôkazné
prostriedky sa hodnotia horizontálne bez vzájomnej vertikálnej nadriadenosti alebo podriadenosti.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP).

45.Odbornévyjadreniemôževypracovaťajznalec.PodľarozhodnutíNajvyššiehosúduČeskejrepubliky
sp. zn. Plsf 2/1974 je možné považovať odborné vyjadrenie za dôkazný prostriedok, ktorý je svojou
povahou obdobný znaleckému posudku, preto proti nemu môžu účastníci vzniesť akékoľvek námietky,
ktoré by bolo možné vzniesť aj proti znaleckému posudku; v zmysle rozhodnutia tohto súdu sp. zn. 2
Cdon 1619/1996 potvrdenie alebo odborné vyjadrenie v zmysle § 127 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku nemusí byť vyžiadané súdom, môže byť k vykonaniu dôkazu predložené účastníkom konania.
Nie je vylúčené, že súd vezme za podklad svojho rozhodnutia od záveru znaleckého posudku odlišný
záver vyplývajúci z odborného vyjadrenia (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/224/2021).

46. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

47. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

48. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

49. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

50. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoréstrana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

51. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

52. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).

53. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo

pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

54. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a

povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

55. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia
(§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku

konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je
okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva

na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

56. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd

dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecounositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli
dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný

doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

57. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom

konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§
150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

58. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.

59. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,

že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k

nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

60. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení

dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu
pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti
musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

61. Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký
posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho
vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania,
zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických

východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať
si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo
popretím zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa
jeho vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú

správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

62. Odvolací súd potom ako zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a doplnil
dokazovanie výsluchom svedka K. L. G. sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, ktorý popiera,že by sa skutkový dej (ako aj miesto), počas ktorého malo dôjsť k tragickej udalosti, stal v spojení
s kovovým rebríkom, keď rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na obsah vyšetrovacieho spisu
ČVS: ORP-564/VI-VK-2014 (v odseku 20), a to konkrétne na výpoveď zamestnanca žalovaného

D. E. (ktorého vypočutie postupom odvolací súd podľa § 198 ods. 3 CSP zamietol), ktorý bol jedinou
osobou, ktorej D. B. povedal, že spadol z rebríka, čo D. E. uviedol počas výsluchu pred Obvodným
oddelením PZ Vinica dňa 15.1.2015 (ako aj do zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 5.12.2014).
Taktiež zamestnankyňa žalovaného O. P. v rámci výsluchu vykonanom dňa 15.1.2015 potvrdila, že dňa
5.12.2014 v čase o 7.00 hod. sa stretla s D. B. na pracovisku. Rozprávali sa, pričom D. B. sa jej vtedy

vôbec nesťažoval na žiadne ťažkosti, mal dobrú náladu. Aj zamestnanec F. G. potvrdil, že s D. B. sa
stretol na pracovisku dňa 5.12.2014, keď ráno o 7:00 hod. bol po nočnej zmene. D. E. počas výsluchu
(dňa 15.1.2015) ďalej uviedol, že dňa 5.12.2014 v čase okolo 9.45 hod. bol vo veľkej hale v budove
SILA, kde čistil slnečnice. Išiel skontrolovať čističku, ktorá sa nachádza na šiestom poschodí. Po kontrole
čističky sa vrátil výťahom na prízemie, kde išiel smerom von k hlavným kovovým vchodovým dverám.
Ako išiel k dverám, zbadal robotníka D. B., ktorý mu povedal, že spadol z rebríka a pritom si rukou

držal bok pravej strany tela a lapal po dychu. Ďalej uviedol, že sa išiel pozrieť von, odkiaľ spadol D. B.
z rebríka. Prešiel od hlavných dverí doprava vedľa bočnej steny budovy SILA, kde asi o vzdialenosti
40 m sa nachádzal na konci budovy na zemi spadnutý kovový rebrík. Ten rebrík je o dĺžke asi 3 m a
je vo váhe 60-70 kg. Vedľa rebríka na zemi bola spadnutá reťaz z kladky, ktorým sa uzatvára šúber
na vypúšťanie obilia. Z rúry šúbera, ktorá sa nachádza vo výške asi 4 m, sa sypalo obilie na zem.

Uviedol, že keď to videl, prišiel k rebríku, sám ho postavil a priložil ho ku stene budovy. Potom vyliezol
na ten rebrík, aby zastavil sypanie obilia. Zároveň pri výsluchu dňa 15.1.2015 uviedol, že na tento
rebrík zvykli vyliezať aj inokedy, keď to bolo potrebné na zastavenie sypania obilia. Tieto skutočnosti
D. E. uviedol aj pri podaní trestného oznámenia dňa 5.12.2014 (t. j. v deň smrteľného úrazu D. B.).
Vzhľadom na výpoveď D. E. je zrejmé, že D. B. spadol z ťažkého kovového rebríka. Túto skutočnosť

mu povedal priamo D. B., pričom svedok videl ako si D. B. rukou držal bok pravej strany tela a lapal
po dychu. Pád z ťažkého kovového rebríka preukazuje aj počínanie D. E., ktorý potom ako následne
našiel predmetný kovový rebrík spadnutý na zemi, tento postavil a vyliezol naň, aby zastavil sypanie
obilia. Polohu nájdeného rebríka opísal D. E. (prakticky hneď potom ako bola konštatovaná smrť D. B.
– pozn. odvolacieho súdu) taktiež dňa X.XX.XXXX pri obhliadke miesta činu Obvodným oddelením PZ

Vinica, čo vyplýva zo Zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa X.XX.XXXX na čl. 83 vyšetrovacieho
spisu, z ktorej výslovne vyplýva, že D. E. ukázal polohu kovového rebríka, ktorý bol v čase obhliadky
priamo opretý o stenu budovy. Žalovaný v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že všetci vypočutí
svedkovia (zamestnanci žalovaného - pozn. odvolacieho súdu) v trestnom konaní pred políciou potvrdili,
žena zastaveniesypaniaobiliasapoužívalľahkýhliníkovýrebrík,pričomupriamilpozornosťnavýpoveď

svedka D. E. zo dňa 6.5.2015, ktorý uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa ten ťažký kovový
rebrík používal na pracovisku, keď on používal ľahký hliníkový rebrík. Odvolací súd zotrváva na závere
v odseku 40 odôvodnenia uznesenia č. k. 23CoPr/3/2020 zo dňa 2.12.2020, že dôkazy je potrebné
hodnotiť aj z hľadiska časového, podľa ktorého považuje v súvislosti s úrazom D. B. za relevantné
práve tie skutočnosti, ktoré D. E. uviedol dňa X.XX.XXXX pri oznámení skutočností nasvedčujúcich

tomu, že bol spáchaný trestný čin. Tieto skutočnosti boli uvedené v deň smrteľného úrazu D. B., t.
j. bezprostredne po tragickej udalosti, pričom D. E. ich opätovne uviedol aj pri svojom výsluchu dňa
15.1.2015 (vo vyšetrovacom spise ako aj v zápisnici o trestnom oznámení). Odvolací súd poukazuje aj
na to, že je všeobecne známe, že svedkovia bezprostredne po dôležitej udalosti, v tomto prípade v deň
smrteľného úrazu vypovedajú spontánne tak, ako k udalosti skutočne došlo, pretože ju práve prežili a

nie sú ovplyvňovaní rôznymi vedľajšími úvahami ďalších zúčastnených osôb. S ohľadom na uvedené
sa odvolací súd nestotožnil s námietku žalovaného, že svedok D. E. nikdy nepoužíval ťažký kovový
rebrík pri práci, pričom rovnako tak sa mali podľa žalovaného vyjadriť všetci zamestnanci (žalovaný ich
však nekonkretizoval), pričom k uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že O. P. bola skladníčka, D.
J. bol bezpečnostný technik, K. L. G. bol vedúci, M. B. je zamestnancom až od 15.4.2015, F. G. síce

pred políciou (vyšetrovací spis) vypovedal, že ťažký kovový rebrík sa nezvykol používať, ale vo výpovedi
pred prvoinštančným súdom dňa 1.6.2021 uviedol, že nevie sa vyjadriť aký používali oni vtedy rebrík, on
nepoužíval kovový rebrík. S poukazom na obsah spisu v spojení s obsahom pripojeného vyšetrovacieho
spisu (označený v odseku 29) vyplýva, že žiadna osoba vrátane zamestnancov žalovaného: D. E., O.
P., K. L. G., F. G., M. B. (zamestnanec žalovaného až od 15.4.2015), D. J. (bezpečnostný technik)

neboli očitými svedkami okolností, ktoré predchádzali tragickej udalosti, pri ktorej D. B. zomrel. Jedinou
osobou, s ktorou D. B. pred smrťou dňa X.XX.XXXX v areáli žalovaného komunikoval bol D. E., ktorému
povedal o 9:45 hod., že spadol z rebríka. D. E. uviedol aj, že vedľa rebríka na zemi bola spadnutá reťaz
z kladky, z rúry šúbera sa sypalo obilie na zem, pričom D. B. pravdepodobne vyliezol na rebrík preto, abyodstavil šúber, aby sa obilie nesypalo na zem. Taktiež K. L. G. vo vyšetrovacom spise uviedol, že pod
tým vypúšťacím otvorom vedľa rebríka bolo na zemi asi 50 kg obilia, čo zrejme vytieklo cez výpustný
otvor, ktorý sa nachádzal asi vo výške 4 m. Skutočnosť, že v areáli žalovaného, v prevádzke Lesenice

sa nachádzal dňa 5.12.2014 kovový rebrík vyplýva z vykonaného dokazovania, konkrétne z výpovedí
D. E., K. L. G., D. J. polícii ako aj zo Zápisnice o obhliadke mesta činu zo dňa 5.12.2014 (označená
v odseku 29). Uvedenú skutočnosť potvrdil vo výpovedi pred prvoinštančným súdom svedok D. J. dňa
1.6.2021 (zápisnica o pojednávaní na čl. 294), ktorý s inšpektorom vykonávali rekonštrukciu a vážili aj
rebrík (kovový) ako aj svedok K. L. G. pre odvolacím súdom na pojednávaní dňa 28.5.2025, ktorý videl

na mieste dňa 5.12.2014 kovový rebrík. Zároveň v Zázname o registrovanom pracovnom úraze zo dňa
8.12.2014 (čl. 27), ktorý za žalovaného podpísal K. L. G. je uvedený opis priebehu úrazu - pri obhliadke
areálu (D. B.) zistil netesnosť vypúšťacieho hrdla na vonkajšej časti sila. Tento stav chcel z vlastnej
iniciatívy odstrániť a pritom pravdepodobne spadol z rebríka, zdroj úrazu - pád z rebríka. Inšpektorát
práce v Banskej Bystrici v Protokole zo dňa 24.2.2015 konštatoval, že v príčinnej súvislosti s udalosťou
zo strany poškodeného D. B. neboli zistené žiadne nedostatky. Zo strany zamestnávateľa KORPOD

s.r.o. ako zamestnávateľ poskytol zamestnancom nevhodný pracovný prostriedok - krátky rebrík (dlhý
3 m) s odklápacou plošinou namontovanou na rebríku, ktorý zamestnanci dlhodobo používali na výstup
uzáveru zásobníka sila č. 17 vo výške 4 m na stredisku Lesenice, pričom pri manipulácii s uzáverom
museli stáť na posledných troch priečkach rebríka s nevyhovujúcim uhlom sklonu opretia rebríka o
stenu sila (sklon cca 1:8), z ktorého dňa 5.12.2014 pri uzatváraní uzáveru sila spadol poškodený z

výšky cca 4 m na betónovú plochu pri sile čím zamestnávateľ porušil ust. § 6 ods. 1. písm. d) zákona
č.124/2006 Z. z., v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce vychádzal z obhliadky miesta úrazu
a z informácií, ktoré podali zamestnanci. Podľa jeho zistenia predmetný železný rebrík slúžil na výstup
k uzáverom sila, používali bežne aj ostatní zamestnanci (D. E., F. G.). Tento rebrík slúžil aj na výstup
a kontrolu hladiny obilia na korbe nákladného auta pri vypúšťaní obilia zo zásobníka. Rebrík býval

opretý o stenu betónového sila. Tento rebrík na prístup k vyššej úrovni sila nemal presah najmenej
1 m nad oporným bodom a zamestnanci sa pri výstupe vo väčšej výške pevne nedržali rebríka. V
protokole vytýkal zamestnávateľovi aj to, že nevykonával pravidelne kontrolu predmetného rebríka, raz
ročne v zmysle príslušných predpisov, ako aj skutočnosť, že na ovládanie predmetného vypúšťacieho
uzáveru na betónovom sile používal nevhodnú ovládaciu retiazku (s menším rozostupom ohniviek) čo

malo priamy vplyv na vypadnuté retiazky z ovládacieho kolieska vypúšťacieho uzáveru čím porušil §
6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. Zamestnávateľ neoznámil bezodkladne vznik smrteľného
pracovného úrazu zamestnanca príslušnému inšpektorátu práce a nezabezpečil a nevyhotovil potrebnú
dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie vzniku smrteľného pracovného úrazu čím
porušil zákon č. 124/2006 Z.z., v znení neskorších predpisov. V bode 6 protokolu uviedol ako nedostatok,

že zamestnávateľ nevedie skutočnú evidenciu pracovného času zamestnancov, práce nadčas a nočnej
práce čím porušuje § 99 Zákonníka práce. V dodatku k protokolu inšpektorát práce zdôrazňoval
skutočnosť, že zamestnávateľ pracovný prostriedok bežne a dlhodobo využíval k pracovnej činnosti a
tvrdenie zamestnávateľa, že o pracovnom prostriedku nevedel je účelové.

63. Z vykonaného dokazovania (postupom podľa § 191 CSP) pred odvolacím súdom (ktorý zopakoval
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie na pojednávaniach dňa 28.5.2025 a dňa 25.6.2025) ako
aj doplnením dokazovania na odvolacom súde výsluchom svedka K. L. G. dňa 28.5.2025 vyplynulo,
že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 13.3.2014 žalovaný prijal D. B. do pracovného pomeru na
plný pracovný úväzok na dobu určitú do 30.10.2014 s dohodnutým druhom práce – strážnik. Podľa

Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 13.3.2014 sa žalovaný s D. B. dohodol na predĺžení
doby určitej do 15.12.2014. Podľa pracovnej náplne k pracovnej zmluve mal D. B. pracovnú náplň:
zabezpečovanie a kontrolovanie vstupu a výstupu ľudí zo strážených objektov, kontrolovanie prejazdu
a vstupu a výstupu ľudí zo strážených objektov, kontrolovanie prejazdu motorových vozidiel cez vrátnicu,
evidencia prichádzajúcich a odchádzajúcich návštevníkov do knihy návštev, prijímanie telefónnych

hovorov, vykonávanie pravidelných obchôdzok zvereného objektu, nahlasovanie a oznamovanie
požiarov, krádeží, porúch a pod. vedúcej organizácie, informovanie a navigovanie návštevníkov v rámci
objektu, dodržiavanie pokynov nadriadeného pracovníka, práca na zmeny, cez vykurovacie obdobie
vykonávanie bežných manuálnych prác súvisiacich s obsluhou kotolne, udržiavať poriadok v areáli a
podľa potreby vykonávať jednoduché manuálne práce v rámci objektu, dodržiavať predpisy, pokyny na

zaistenie BOZP, zásady bezpečného správania sa na pracovisku a pracovné postupy, s ktorými bol
riadne a preukázateľne oboznámený. V Zázname o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 8.12.2014
(čl. 27), ktorý za žalovaného podpísal K. L. G. je opis priebehu úrazu - pri obhliadke areálu (D.
B.) zistil netesnosť vypúšťacieho hrdla na vonkajšej časti sila. Tento stav chcel z vlastnej iniciatívyodstrániť a pritom pravdepodobne spadol z rebríka, zdroj úrazu - pád z rebríka. Inšpektorát práce
v Banskej Bystrici v Protokole zo dňa 24.2.2015 konštatoval, že v príčinnej súvislosti s udalosťou zo
strany poškodeného D. B. neboli zistené žiadne nedostatky. Zo strany zamestnávateľa KORPOD s.r.o.

ako zamestnávateľ poskytol zamestnancom nevhodný pracovný prostriedok - krátky rebrík (dlhý 3 m)
s odklápacou plošinou namontovanou na rebríku, ktorý zamestnanci dlhodobo používali na výstup
uzáveru zásobníka sila č. 17 vo výške 4 m na stredisku Lesenice, pričom pri manipulácii s uzáverom
museli stáť na posledných troch priečkach rebríka s nevyhovujúcim uhlom sklonu opretia rebríka o
stenu sila (sklon cca 1:8), z ktorého dňa X.XX.XXXX pri uzatváraní uzáveru sila spadol poškodený

z výšky cca 4 m na betónovú plochu pri sile čím zamestnávateľ porušil ust. § 6 ods. 1. písm. d)
zákona č.124/2006 Z. z., v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce vychádzal z obhliadky miesta
úrazu a z informácií, ktoré podali zamestnanci. Podľa jeho zistenia predmetný železný rebrík slúžil
na výstup k uzáverom sila, používali bežne aj ostatní zamestnanci (D. E., F. G.). Tento rebrík slúžil
aj na výstup a kontrolu hladiny obilia na korbe nákladného auta pri vypúšťaní obilia zo zásobníka.
Rebrík býval opretý o stenu betónového sila. Tento rebrík na prístup k vyššej úrovni sila nemal presah

najmenej 1 m nad oporným bodom a zamestnanci sa pri výstupe vo väčšej výške pevne nedržali
rebríka. V protokole vytýkal zamestnávateľovi aj to, že nevykonával pravidelne kontrolu predmetného
rebríka, raz ročne v zmysle príslušných predpisov ako aj skutočnosť, že na ovládanie predmetného
vypúšťacieho uzáveru na betónovom sile používal nevhodnú ovládaciu retiazku (s menším rozostupom
ohniviek) čo malo priamy vplyv na vypadnuté retiazky z ovládacieho kolieska vypúšťacieho uzáveru

čím porušil § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. Zamestnávateľ neoznámil bezodkladne
vznik smrteľného pracovného úrazu zamestnanca príslušnému inšpektorátu práce a nezabezpečil a
nevyhotovil potrebnú dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie vzniku smrteľného
pracovného úrazu čím porušil zákon č. 124/2006 Z.z., v znení neskorších predpisov. V bode 6 protokolu
uviedol ako nedostatok, že zamestnávateľ nevedie skutočnú evidenciu pracovného času zamestnancov,

práce nadčas a nočnej práce čím porušuje § 99 Zákonníka práce. V dodatku k protokolu inšpektorát
práce zdôrazňoval skutočnosť, že zamestnávateľ pracovný prostriedok bežne a dlhodobo využíval k
pracovnej činnosti a tvrdenie zamestnávateľa, že o pracovnom prostriedku nevedel je účelové. Ďalej
z vykonaného dokazovania vyplýva, že v súvislosti so smrťou D. B. sa viedol vyšetrovací spis ČVS:
ORP-564/VI-VK-2014, obsahom ktorého okresný súd vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že trestné stíhanie bolo uznesením OO PZ Vinica zo dňa
1.7.2015 (ČVS: ORP-564/VI-VK-2014) vo veci prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona
(D. B.) zastavené, pretože z vykonaného šetrenia je zrejmé, že skutok nie je trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci (právoplatné dňa 4.8.2015). Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva,
že nebohý D. B. si usmrtenie spôsobil sám, bez cudzieho zavinenia, preto tento skutok nie je trestným

činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Týmto uznesením nie je však dotknuté právo poškodenej A.
B. na uplatnenie náhrady škody v občianskom súdnom konaní. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj
oznámenie D. E. (zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 5.12.2014 o 13.45 hod na čl. 1 vyšetrovacieho
spisu) ako aj jeho výpoveď ako svedka (zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 15.1.2015 na čl. 22
vyšetrovacieho spisu, zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 6.5.2015 na čl. 48 vyšetrovacieho spisu),

v ktorých uviedol, že dňa X.XX.XXXX ráno o 7.00 hod. riadne nastúpil do roboty na pracovisko v obci
Lesenice. O 9.45 hod. v budove SILA čistil slnečnice. Išiel skontrolovať čističku, ktorá sa nachádza na
šiestom poschodí. Po kontrole čističky sa vrátil s výťahom na prízemie, kde išiel smerom von k hlavným
kovovým vchodovým dverám. Ako išiel k dverám, zbadal robotníka D. B., ktorý mu povedal, že spadol
z rebríka a pritom si rukou držal bok pravej strany tela a lapal po dychu. Išiel sa pozrieť von, odkiaľ

spadol D. B. z rebríka a asi o vzdialenosti 40 m sa nachádzal na konci budovy na zemi spadnutý kovový
rebrík o dĺžke asi 3 m a o váhe asi 60-70 kg, vedľa rebríka na zemi bola spadnutá reťaz z kladky, ktorým
sa uzatvára šúber na vypúšťanie obilia, z rúry šúbera, ktorá sa nachádza vo výške 4 m, na zem sa
sypalo obilie. Sám postavil rebrík a priložil ku stene budovy, vyliezol na ten rebrík, aby zastavil sypanie
obilia. Potom sa vrátil k D. B., ktorý v tom čase sa nachádzal v miestnosti šatne, ležal na váľande a

bol vyblednutý, ťažko sa mu aj dýchalo. Skontaktoval skladníčku pani O. P. (ktorá zavolala záchranku
podľa výpovede zo dňa 15.1.2015), komunikoval s D. B., jeho zdravotný stav sa začal zhoršovať tesne
pred príchodom záchranky. So záchranármi už D. B. nevedel komunikovať, odpadol a nebol pri
vedomí. Záchranári ho vyniesli do prednej miestnosti ku vchodovým dverám, kde ho oživovali asi hodinu,
avšak oživiť ho nedokázali, potom prišla polícia a službukonajúci lekár, na mieste skonštatovali smrť

D. B.. Na otázku, z akého dôvodu mohol D. B. vyliezť na rebrík, D. E. odpovedal, že pravdepodobne
vyliezol na rebrík preto, aby odstavil šúber, aby sa obilie nesypalo na zem, zvykli vyliezať na ten rebrík aj
inokedy, keď to bolo potrebné na zastavenie sypania rebríka. Vo výpovedi dňa 6.5.2015 doplnil, že pre
firmu KORPOD, s.r.o. pracuje vyše 10 rokov, kde pravidelne absolvoval školenia, ktoré boli zameranéna bezpečnosť pri práci, dodržiavanie pracovných postupov, taktiež školenia o pracovnej náplni,
ktoré viedol bezpečnostný technik firmy pán J. a pán L. G.. Ak dôjde k vytekaniu obilia cez výpustný
otvor na pracovisku odpovedal, že nie je potrebné vyliezať na rebrík, keďže pri vypúšťacom otvore je

kovová reťaz, ktorá slúži na otváranie a zatváranie šúbra. Ak treba zakvačiť reťaz na koliesko, ktoré je
vysoko pri vypúšťacom otvore, tak sa zakvačí pomocou ľahkého hliníkového rebríka, ktorý je uložený vo
vnútri budovy SILA. Ak sa zasekne šúber alebo spadne reťaz, tak sa ihneď zavolá vedúcemu prevádzky,
taký je bežný postup a takto bol aj on preškolený. Ťažký kovový rebrík v ten deň videl na pracovisku, bol
pri stene budovy SILA, nevie však, skadiaľ sa tam dostal. Ťažký kovový rebrík sa nezvykol používať a

nemá vedomosť o tom, že by sa ten rebrík používal na pracovisku, on používal ľahký hliníkový rebrík. Ani
nadriadený L. G. nemal vedomosť o tom, žeby niekto zo zamestnancov použil ten ťažký kovový rebrík,
ak by to videl, tak by to určite zakázal. Ďalej bola vypočutá O. P. (zápisnica o výsluchu svedka zo dňa
5.12.2014 na čl. 26 vyšetrovacieho spisu), ktorá uviedla, že dňa 5.12.2014 ráno v čase pred 7.00 hod.
nastúpila do roboty na pracovisko v obci Lesenice. S D. B. sa stretla na vrátnici dňa 5.12.2014 v čase o
7.00 hod., nesťažoval sa na žiadne ťažkosti, mal dobrú náladu. Okolo 9.50 hod. jej do kancelárie zavolal

D. E., aby rýchlo prišla do budovy SILA, lebo s D. B. niečo nie je v poriadku. Keď prišla do budovy SILA,
tak D. B. ležal v miestnosti šatne, bol vyblednutý, ťažko sa mu aj dýchalo. D. B. povedal, že ho veľmi
bolí brucho, rukami si držal brucho, jeho stav sa začínal zhoršovať a ihneď zavolala prvú pomoc. Kým
prišla záchranka, tak s nimi komunikoval. So záchranármi už D. B. nekomunikoval, odpadol a nebol pri
vedomí. Záchranári ho oživovali asi hodinu, avšak D. B. zomrel. Nevie, čo bolo príčinou smrti D. B., až

potom sa dopočula, že údajne D. B. spadol z rebríka na pracovisku. Bol vypočutý aj K. L. G. (zápisnica
o výsluchu svedka zo dňa 15.1.2015 na čl. 29 vyšetrovacieho spisu, zápisnica o výsluchu svedka zo
dňa 18.2.2015 na čl. 33 vyšetrovacieho spisu), ktorý uviedol, že pracuje ako vedúci na pracovisku
v Leseniciach, prevádzka patrí firme KORPOD, s.r.o. Dňa 5.12.2014 ráno v čase okolo 7.30 hod. nastúpil
do roboty na pracovisko v obci Lesenice. Okolo 9.50 hod. mu zavolala O. P., aby rýchlo prišiel do budovy

SILA, lebo s D. B. niečo nie je v poriadku, jej to povedal D. E.. D. B. ležal v miestnosti šatne, bol
vyblednutý, ťažko sa mu dýchalo, lapal po dychu, ale vtedy ešte s nimi komunikoval. Jeho zdravotný
stav sa začal zhoršovať a O. P. zavolala prvú pomoc. So záchranármi už D. B. nevedel komunikovať,
nebol pri vedomí. Záchranári ho oživovali asi hodinu, avšak nevedeli ho oživiť. Potom prišli policajti a
službukonajúci lekár. Nevie, čo bolo príčinou smrti D. B., v ten deň sa od D. E. dozvedel, že mu D. B.

povedal, že spadol na zem z rebríka. On pád z rebríka nevidel. Nevie uviesť, kde sa nachádzal ten
rebrík, z ktorého údajne spadol D. B., rebrík zbadal len pri obhliadke miesta činu, keď to ukazoval D. E.
policajtom. Pod tým vypúšťacím otvorom vedľa rebríka bolo na zemi asi 50 kg obilia, čo zrejme vytieklo
cez výpustný otvor, ktorý sa nachádza asi vo výške 4 m. Nevedel sa vyjadriť na čo slúžil ten rebrík, ktorý
bol dňa 5.12.2014 počas obhliadky opretý o stenu budovy SILA, na tom mieste videl rebrík prvýkrát. Po

tragickej udalosti boli vykonané opatrenia: vykonali sa školenia so zameraním na bezpečnosť pri práci,
pričom takéto školenia sa robievali aj pred touto tragickou udalosťou. S D. B. po nástupe do zamestnania
bol vykonaný osobne ústny pohovor, kde mu boli vysvetlené aj zásady bezpečnosti pri práci, ako aj jeho
pracovná náplň. Podľa jeho vedomostí zamestnanci v obci Lesenice na pracovisku používali, resp. mali
používať hliníkový dvojdielny rebrík. Ak by došlo k nejakej poruche pri vypúšťacom otvore, zamestnanec

by to mal v prvom rade oznámiť svojmu nadriadenému. Na takéto účely je na pracovisku k dispozícii
aj hliníkový univerzálny ľahký rebrík. D. B. mu dňa 5.12.2014 neoznamoval žiadnu poruchu, čo sa týka
vypúšťacieho otvoru. Nemal svojvoľne vyliezať na ten ťažký kovový rebrík, nemal to ani vo svojej náplni
práce. Nevydal žiadny ústny alebo písomný príkaz nato, aby zamestnanec, v danom prípade D. B.
vyliezol na ten rebrík. Je predpoklad, že nebohý pri obhliadke areálu zistil netesnosť vypúšťacieho hrdla

na vonkajšej strane časti SILA a tento stav chcel z vlastnej iniciatívy odstrániť a pri tom pravdepodobne
spadol z rebríka. Nestáva sa často, že by vytekalo obilie z výpustného otvoru, ale keby k tomu došlo, tak
bežný postup je taký, že zamestnanci pri zistení vytekania obilia bezodkladne túto skutočnosť oznámia
nadriadenému, alebo majstrovi SILA. Odstavenie sypania obilia z výpustného otvoru sa ovláda zo zeme
s pomocou reťaze, nato zamestnanec nepotrebuje vyliezať na rebrík. Ak by bola porucha vážna a

reťaz by spadla na zem, teda pri nesprávnej manipulácii s reťazou, pri odstránení takejto poruchy by
mali byť prítomní už dvaja zamestnanci, na uzavretie vypúšťacieho otvoru by sa mal použiť hliníkový
univerzálny ľahký rebrík, tak by sa mala dať reťaz naspäť do pôvodnej polohy na to ozubené koleso.
Nemal vôbec vedomosť, že zamestnanci používajú, resp. používali ten kovový rebrík na zastavenie
sypania obilia. Ďalej bol vypočutý ako svedok D. J. (zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 18.2.2015 na

čl. 37 vyšetrovacieho spisu), ktorý uviedol, že pracuje ako bezpečnostný technik a ako technik požiarnej
ochrany. S firmou KORPOD s.r.o. má uzavretú zmluvu o poskytovanie služieb v oblasti bezpečnosť
a ochrana zdravia pri práci od roku 2008. Vykonáva poradenskú činnosť v oblasti bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci /ďalej len BOZP/, školenia zamestnancov a vedúcich zamestnancov /vstupnéa periodické/ a jeden krát mesačne prehliadku pracoviska z hľadiska BOZP. Na pracovisku v obci
Lesenice dňa X.XX.XXXX v doobedňajších hodinách počas pracovnej doby došlo k smrteľnému úrazu
zamestnanca nebohého D. B.. Na miesto, kde sa stal smrteľný úraz prišiel a v súčinnosti s pánom L.

G., ako s vedúcim pracoviska, spísal záznam o registrovanom pracovnom úraze. Ťažký kovový rebrík
na tom mieste videl prvýkrát, keď sa stala tá tragická udalosť. Naposledy bol predtým na pracovisku v
Leseniciach v polovici novembra 2014, vtedy pri stene budovy SILA, ako ani inde v areáli ten kovový
rebrík nevidel. Ak by taký rebrík zbadal, odporúčal by vedúcemu pracoviska, aby zakázal vykonávanie
prác z takého rebríka, resp. aby ten rebrík z pracoviska neodkladne odstránili. Nevedel o tom, že by

zamestnanci používali takýto ťažký kovový rebrík. Odstavenie sypania obilia z výpustného otvoru sa
ovládazozemepomocoureťaze,natozamestnanecnepotrebujevyliezaťnarebrík.Akbydošloknejakej
poruche pri vypúšťacom otvore, zamestnanec by to mal v prvom rade oznámiť svojmu nadriadenému.
Na takéto účely má prevádzka Lesenice k dispozícii aj hliníkový univerzálny ľahký rebrík, aby sa reťaz
založila naspäť do pôvodného stavu. Nevedel uviesť kto tam zobral ten rebrík, ani to skadiaľ sa tam ten
rebrík dostal. Dňa 12.12.2014 bolo vykonané školenie, ktoré viedol ako bezpečnostný technik. Školenia

bezpečnosti pri práci a dodržiavania pracovných postupov sa robievali aj pred touto tragickou udalosťou
minimálne raz za dva roky. O školeniach sa vedie riadna zápisnica s prezenčnou listinou zúčastnených
zamestnancov. Každý zamestnanec v prevádzke Lesenice je preškolený. Bol vypočutý ako svedok aj
M. B. (zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 15.4.2015 na čl. 41 vyšetrovacieho spisu), ktorý uviedol, že
od 15.4.2015 pracuje ako vrátnik - strážnik pre firmu KORPOD, s.r.o., prevádzka Lesenice. Keď došlo k

tragickej udalosti, ešte nebol zamestnaný vo firme KORPOD, s.r.o., preto sa nevie vyjadriť k okolnostiam
prípadu. Dňa 15.4.2015 pri nástupe do práce absolvoval školenie bezpečnosti pri práci a školenie o
jeho pracovnej náplni. Jeho pracovnou náplňou je v prvom rade ochrana majetku, kontrola objektu a
areálu, monitorovanie pohybu motorových vozidiel a zamestnancov na prevádzke. Pri zistení nejakej
poruchy na pracovisku je povinný ako zamestnanec oznamovať túto skutočnosť svojmu nadriadenému.

Nevidel žiadneho pracovníka, ktorý by vyliezal na rebrík a z rebríka by zastavil vypúšťací otvor. Ako
svedok bol vypočutý F. G. (zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 6.5.2015 na čl. 44 vyšetrovacieho spisu),
ktorý uviedol, že od 8.1.2008 pracuje ako robotník pre firmu KORPOD, s.r.o. prevádzka Lesenice. Dňa
5.12.2014 bol po nočnej zmene, končil ráno v čase o 7.00 hod., keď sa s D. B. stretol na pracovisku. O
smrtiD.B.sadozvedelvtendeňvpoobedňajšíchhodinách.Ajonakoajostatnízamestnanciabsolvovali

školenia, ktoré sa týkali bezpečnosti pri práci, dodržiavaní pracovných postupov ako aj školenia o
pracovnej náplni. V prípade, že dôjde k vytekaniu obilia cez výpustný otvor na pracovisku, tak s pomocou
kovovej reťaze sa dá zastaviť vytekanie obilia. Ak treba zakvačiť reťaz na koliesko, ktoré je vysoko pri
vypúšťacom otvore, tak sa zakvačí pomocou rebríka. Používa sa ľahký hliníkový rebrík, ten je uložený
vo vnútri SILA. Ak je porucha vážna, tak sa ihneď zavolá vedúcemu prevádzky, taký je bežný postup. Bol

usmernený svojim vedúcim pánom L. G., ako aj bezpečnostným technikom. Nevie skadiaľ sa dostal na
pracovisko ťažký kovový rebrík, on taký kovový rebrík na pracovisku nepoužíval. Ten ťažký kovový rebrík
sa nezvykol používať na pracovisku, zvykli používať ľahký hliníkový rebrík. Nadriadený nemal vedomosť
o tom, žeby niekto použil ten ťažký kovový rebrík, ak by to videl, tak by to určite zakázal. Zo záverov
znaleckého posudku č. 124/2014 (MUDr. Bc Boris Ťažký znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie súdne lekárstvo) a č. 76/2014 (MUDr. Ján Kuřátko znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie súdne lekárstvo) na čl. 52 a nasl. vyšetrovacieho spisu, ktoré boli zadané OR PZ vo Veľkom
Krtíši, OO PZ Vinica a vypracované v rámci vyšetrovania smrti D. B. vyplýva, že bezprostrednou príčinou
smrti D. B. bol úrazovo krvácavý šok pri pomliaždení hrudníka a brucha s roztrhnutím vrátnicovej žily
(vena portae) a vykrvácaním do dutiny brušnej. Smrť nastala v dôsledku prudkého stlačenia dolnej časti

pravého hrudníka a brucha pre pomliaždenie mäkkých tkanív vrátane vrátnicovej žily s vykrvácaním do
dutiny brušnej. Uvedené stlačenie vzniklo pádom ťažkého rebríka na telo D. B. po jeho páde z rebríka.
Samotný pád z výšky v danom prípade nespôsobil menovanému poranenia. V čase smrti menovaný
nebol pod vplyvom alkoholu ani psychotropných a omamných látok a toxikologicky významných skupín
liečiv. Biomechanizmus vzniku jednotlivých zranení D. B. znalca opísali tak, že na telo D. B. pôsobilo

vonkajšie mechanické násilie tupého charakteru a to priečne cez dolnú časť pravého hrudníka a priľahlú
časť brucha oddelenú od hrudníka bránicou. Tupohranaté teleso tyčovitého (palicovitého, hranolovitého
a pod.) tvaru pôsobilo priečne cez uvedenú oblasť tela s masívnym stlačením dolnej časti hrudníka (so
vznikom zlomenín rebier) a následne aj priľahlých častí brucha v epigastriu vpravo a v strede, pričom
došloktlakovitémupôsobeniunamäkkétkanivá(tukovoväzivovétkanivo,mezentérium,pankreas,krvné

alymfatickécievyanervy,pečeň,apod.)voblastipreretroperitoneálnejavoblastiomentálnejburzykich
prudkému stlačeniu, pomliaždeniu a k pritlačeniu o kostné výrastky na pravej strane hrudnej chrbtice
a o samotnú hrudnú chrbticu. Takto došlo k pomliaždeniu až rozmliaždeniu uvedených mäkkých tkanív
a najkritickejšie bolo roztrhnutie vrátnicovej žily. Podľa krvnej podliatiny v dolnej časti pravej polovicehrudníka a podľa zlomenín rebier (vpravo v prednej axilárnej čiare a vľavo aravetrebrálne) s krvnými
výronmi pod pohrudnicou, možno predpokladať, že pôsobiace teleso (padajúci rebrík) pôsobilo (spadlo)
na telo ležiace v polohe na chrbte natočené doľava tak, že pravá oblasť hrudníka bola mierne nad ľavou

alebo rebrík spadol na ležiaceho sprava. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 5.12.2014 (čl.
84) vyplynulo, že ....vo vzdialenosti 40 m sa nachádza kovový rebrík v čase obhliadky je opretý priamo
ostenubudovy.Rebríkjeorozmeroch320x50cm,napovrchustenybudovy,kdebolopretýrebríkostenu
súvstenebudovySILAviditeľnéryhyvomietke.Vyššieodvrchurebríkavovzdialenosti1msanachádza
kovový vypúšťací šúber... Na zemi pri rebríku sa nachádza kopa vysypaného obilia, z časti uložená. Na

rebríku sú stopy po obuvi. Z výpovede svedka F. G. (zápisnica o pojednávaní zo dňa 1.6.2021 na čl. 294)
vyplýva, že dňa X.XX.XXXX mal nočnú smenu, nebol svedkov nešťastnej udalosti, nevedel sa vyjadriť
k pracovným postupom, keď dôjde k vytekaniu obilia, pracuje v inej prevádzke. V prípade, že dôjde
k poruche, oboznámili vedúceho. Nešťastný deň sa stretol s B., keď išiel ráno domov o 7:00 hod. svedok
používa hliníkový rebrík. Nevie sa vyjadriť aký používali oni vtedy rebrík. Svedok nepoužíval kovový
rebrík a nevie, či sa na prevádzke nachádza a či v roku 2014 bol kovový rebrík, nevie. Zamestnávateľ

pravidelne zabezpečoval školenia o bezpečnosti práce, niekedy sa zúčastnili spoločne školenia spolu
s B.. Z výpovede svedka D. J. (zápisnica o pojednávaní dňa 1.6.2021, čl. 294), vyplýva, že pre
žalovaného vykonáva školenia bezpečnosti práce vstupné a periodické školenia, ktorých sa zúčastnil
aj nebohý. Úraz mu bol oznámený následne telefonicky. Do pol hodiny sa dostavil na pracovisko, kde
som mal sprostredkované informácie. V čase nehody bolo vysypaných asi cca 200 kg voľne sypaného

obilia a ležal tam rebrík, modrý kovový. S inšpektorom spoločne vykonávali rekonštrukciu, vážili aj rebrík,
ktorý mal cca 50 kg. Hliníkové rebríky boli uložené v obslužnej miestnosti v SILE, z dôvodu odcudzenia,
zneužitia, nakoľko tieto práce sa vykonávajú zriedkavo. V prípade hroziacej škody mali to zamestnanci
oznámiť vedúcemu. Nevie ako sa tam dostal kovový rebrík. Hliníkový rebrík v tom čase sa nachádzal
cca 50 m od miesta úrazu, o čom mali zamestnanci vedomosť. Denne na toto pracovisko nechodí, takže

nevidel tento konkrétny kovový rebrík. Z výpovede znalca MUDr. Šimon Kónya (zápisnica o pojednávaní
dňa 1.6.2021 na čl. 293), vyplýva, že sa pridržiava znaleckého posudku. Má vnútorný konflikt s tým,
že vo veci vypracovali znalecký posudok z odboru súdneho lekárstva a nie z odboru úrazová chirurgia,
hlavne v tom, čo sa týka mechanizmu úrazu a možného vzniku týchto zranení. Znalci z odboru súdneho
lekárstva jednoznačne opisovali príčiny smrti a nepripustili tak ako uviedol v znaleckom posudku, že

poškodený ako padá z rebríka z 3 m neutrpí žiadne iné zranenia v oblastí končatín chrbtice a hlavy
pričom nebol v bezvedomí, keď človek ktorý padne z takejto výšky a má padať na neho rebrík reflexne
si dá napr. horné končatiny na chrbát a nechá padať rebrík na brucho a hrudník. Na otázku, ako inak
sa mohlo stať usmrtenie, keď nie pádom z rebríka, odpovedal, že v praxi sa stretol s tým, že napr. bol
pritlačený vysokozdvižným vozidlom, prípadne autom nejakým iným motorovým vozidlom ku stene.

64. Žalovaný dňa 28.3.2018 založil do spisového materiálu Znalecký posudok č. 37/2018 (čl. 114)
vypracovaný znalcom MUDr. Šimonom Kónyom (znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia), ktorý obsahuje aj znaleckú doložku podľa § 209 ods. 2 CSP. V znaleckom posudku
č. 37/2018 MUDr. Šimon Kónya (znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia)

konštatuje, že je nepredstaviteľné, keď niekto ide na rebrík „uzavrieť výpust“, ktorý je vo výške cca 4
m a ide po rebríku, ktorý má výšku 3 m, že by bol otočený chrbtom k stene, o ktorý je opretý rebrík,
teda chrbtom k rebríku. Je ale samozrejmé, že D. B., ktorý išiel po rebríku, bol otočený tvárou k rebríku,
ktorý bol opretý o stenu. Následný pád z rebríka by potom smeroval dozadu, t. j. D. B. mal padnúť
chrbtom na zem, teda na chrbát, prípadne na nohy. Po takomto páde z takej výšky, cca 3 m, by takýto

pád musel zanechať u chlapa vážiaceho 87 kg aspoň odreniny, resp. pomliaždeniny napr. v záhlavovej
oblasti, prípade na chrbte, často bývajú zlomeniny driekových stavcov, zlomeniny pätových kostí, alebo
pomliaždenia v oblasti nohy alebo iné zranenia na dolných končatinách. Padajúci človek, resp. človek,
ktorý padol z rebríka cca 3 m výšky, teda leží po páde na zemi, pri
hroziacom páde iného predmetu, v tomto prípade rebríka, vážiaceho

cca 60-70 kg, by s určitosťou hraničiacou s istotou reflexne vystieral ruky oproti rebríku a následne
takto ťažký rebrík, by spôsobil nejaké vonkajšie poranenia, napr. odreniny, pomliaždeniny na rukách, ak
nie zlomeniny na kostiach ruky, prípade predlaktiach a následne tým by stlmil násilie (padajúci rebrík),
ktoré by spôsobilo nejaké zranenia v oblasti hrudníka a brucha. Má vážne výhrady voči konštatovaniu
znalcov, ktorí presne uviedli polohu D. B., ktorý v momente pôsobiace násilia, pád rebríka, ktorý bol v

ležiacej v polohe na chrbte natočený doľava tak, že pravá oblasť bola mierne nad ľavou alebo rebrík
spadol na ležiaceho sprava. Je nepredstaviteľné, že človek, ktorý spadol z rebríka, leží na zemi, na
chrbte, pričom nie je v bezvedomí, padá naňho rebrík, by mal telo natočené doľava tak, že pravá
oblasť je mierne nad ľavou alebo rebrík padá naňho sprava, vzhľadom k tomu, že v tomto prípadeby musel mať pravú hornú končatinu buď vzadu za chrbtom, alebo nad hlavou, lebo v tom prípade
ako to uviedli znalci, mal mať nejaké zranenie na pravej hornej končatine. Je nepredstaviteľné, žeby
pádom rebríka na telo D. B., došlo „iba“ k čiarovitej krvnej podliatine v oblasti dolnej časti hrudníka

hornej časti brucha rozmerov 15 x 2 cm a tento rebrík, vážiaci 60-70 kg nespôsobil iné zranenia na tele
poškodeného. Znalec si nevie predstaviť, ako padajúci rebrík zasiahne len pravú dolnú časť hrudníka
a hornú časť brucha, aby padal rebrík otočený o 90 stupňov, teda hranou rebríka, vzhľadom k tomu,
že je popisované pomliaždenie čiarovitého charakteru rozmerov 15 x 2 cm. Takýto pád rebríka, hranou,
na telo D. B. znalec absolútne vylučuje. K poraneniu vrátnicovej žily u D. B. nedošlo pádom rebríka na

telo menovaného. Na otázku ako by pravdepodobne prebiehal pád, t. j. predpokladaný mechanizmus
pôsobenia vonkajších síl, aby uvedený úraz nastal odpovedal, že v praxi sa stretol, že k poraneniu
vrátnicovej žily došlo pritlačením motorovým vozidlom o stenu, alebo pritlačenie človeka medzi dve
motorové vozidlá. S najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou k zraneniu vrátnicovej žily
došlo pôsobením priameho, aktívneho, tupého násilia, silne až brutálnej intenzity, ktoré pôsobilo na
veľkej ploche na brucho a pomliaždenie čiarovitého charakteru, ktoré sa popisuje v oblasti dolnej časti

pravej strany hrudníka a hornej časti brucha pod rebrovým oblúkom veľkosti 15 x 2 cm a v oblasti
nadbruška šírky 4 cm, kopírovala niektorú časť pôsobiaceho predmetu, teda násilie pôsobilo spredu
dozadu, kedy na hrudníku došlo k nalomeniu 5.-7. v prednej podpazuchovej čiare vpravo,
pričom vzadu pritlačením tela poškodeného o tvrdý predmet, v tomto prípade napr. pritlačenie o stenu,
vzadu utrpel vedľa chrbtice plošné krvné výrony s nalomením 8. - 9. rebra. Pri páde z rebríka cca 3 m

výšky na betónový podklad by takýto pád musel zanechať u dospelej osoby mužského pohlavia, chlapa
vážiaceho 87 kg aspoň odreniny, resp. pomliaždeniny napr. v záhlavovej oblasti, prípade na chrbte.
Po pádoch z výšky, v tomto prípade cca 3 m výšky, sa znalec stretáva, že poškodení utrpia zlomeniny
driekovýchstavcov,pripádenazadok,alebonachrbát,zlomeninypätovýchkostípripádenanohy,alebo
pomliaždenia v oblasti nohy alebo iné zranenia na dolných končatinách, zlomeniny panvy a pod., keď

D. B. žiadne takéto zranenia neutrpel. Pri páde na chrbát z trojmetrového rebríka na betónový podklad
u dospelej osoby mužského pohlavia a následného pádu rebríka hmotnosti cca
60-70 kg, dochádza ku zraneniam v oblasti chrbta, chrbtice, dochádza k poraneniam v oblasti záhlavia,
kedy utrpia odreniny, pomliaždenia, krvné podliatiny v oblasti záhlavia. Pri páde na chrbát dochádza o
pomliaždeniam v oblasti hrudnej, driekovej chrbtice, ku zlomeninám v oblasti hrudnej, alebo driekovej

chrbtice. Ak predpokladáme, že D. B. po páde na chrbát, ležal na betónovom podklade a podľa vyššie
uvedených znalcov mal pravú stranu tela mierne natočené doľava tak, že pravá oblasť bola mierne nad
ľavou alebo rebrík spadol na ležiaceho sprava, s určitosťou hraničiacou s istotou by došlo ku zraneniam
aj na iných častiach tela poškodeného, za predpokladu, že reflexne by nevystieral ruky pred seba, a
nesnažil sa nezabrániť padajúcemu rebríku na jeho telo. Znalec má vážne výhrady voči konštatovaniu

znalcov MUDr. Jána Kuřátka (č. 76/2014) a MUDr. Bc. Borisa Ťažkého (č. 124/2014) zo dňa 27.1.2015,
ktorí určili jednoznačný mechanizmus vzniku zranenia len pád rebríka na telo poškodeného a nepripustili
iný spôsob vzniku zranenia.

65. Dňa 14.5.2018 (čl. 132) založil žalovaný Znalecký posudok č. 56/2018 Vladimíra Burdu (znalec

v odbore bezpečnosti práce v stavebníctve), ktorý obsahuje aj znaleckú doložku podľa § 127a OSŘ.
V znaleckom posudku č. 56/2018 Vladimír Burda (znalec v odbore bezpečnosti práce v stavebníctve)
konštatuje, že dospel k záveru, že D. B. nespadol z rebríka postaveného u murovaného zásobníku
sila tak, ako to vyplýva z fotodokumentácie vyhotovenej inšpektorátom na základe výpovede D. E.. Pri
hľadaní možného scenára vzniku pracovného úrazu D. B. v dôsledku pádu z rebríka a následného pádu

rebríka na neho, nenašiel žiadnu reálnu možnosť. Preto tiež môže úplne vylúčiť pád z rebríka a i pád
rebríka na neho ako možnú príčinu vzniku smrteľného úrazu D. B..

66. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

67. Podľa § 209 ods. 2 CSP, znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku,
postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

68. Odvolací poukazuje na to, že znalecké posudky označené v odsekoch 30 a 31 si nechal žalovaný

vyhotoviť na svoju objednávku počas predmetného konania vo veci samej za účinnosti procesnej normy
CSP, ktorý upravuje okrem iného aj inštitút súkromného znaleckého posudku. Účelom novej právnej
úpravy ust. § 209 ods. 1 a 2 CSP je, aby bolo možné aj v sporovom konaní hodnotiť znalecký posudok
predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, ako znalecký posudok podľa § 208CSP. Procesný postup pri vykonávaní takéhoto súkromného znaleckého posudku je potom rovnaký ako
pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, takéhoto znalca možno potom v konaní vypočuť, či
konfrontovať ho s iným znalcom. Pričom úprava podľa § 127a § 127 ods. 2 OSŘ zodpovedá § 209 CSP).

69. Znalecký posudok všeobecne vrátane súkromného znaleckého posudku musí spĺňať náležitosti
ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (tiež „zákon o znalcoch“), musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 5 cit. ust.),
ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca,

označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové číslo
úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Naproti tomu ust. § 209
ods. 2 CSP ustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom,
že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Náležitosti znaleckého
posudku sú teda upravené jednak v ust. § 17 zákona o znalcoch ako aj v § 209 ods. 2 CSP, pokiaľ ide
o súkromný znalecký posudok.

70. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti,
pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo
svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd
mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení znalec

vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k svojmu
záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný v
zozname znalcov a či bol znalcom v odbore, v ktorom sa z odbornej stránky môže k zadaným otázkam
vyjadriť) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd
skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 zákona o znalcoch. Z materiálneho hľadiska súd

skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého
posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec
vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky
skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález
obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveru

znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného
materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

71. Žalobkyňa dňa 6.11.2018 založila do spisového materiálu odborné vyjadrenie I. F. D. H., J. (znalec
v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo) na čl. 174, z ktorého vyplýva, že znalec

Vladimír Burda ako znalec z odvetvia bezpečnosť práce v stavebníctve je kompetentný analyzovať
situáciu, príčiny, možné zanedbanie príslušných bezpečnostných predpisov v pracovnom prostredí, kde
sa úraz stal. Pravdepodobne je aj kompetentný sa vyjadriť i k mechanizmu pádu ľudského tela, nie je
však kompetentný sa vyjadrovať k jednotlivým zraneniam, či iným poškodeniam zdravia, tej ktorej osoby
v súvislosti s pracovným úrazom. Znalec v znaleckom posudku podrobne rozoberá aj s pomocou

fyzikálnychprepočtovmožnýpriebehúrazovéhodejaupoškodenéhoD.B.zodňaX.XX.XXXX.Výsledné
závery však predkladajú niekoľko hypotéz, ako dané poranenia poškodeného D. B. nemohli vzniknúť.
Avšak vôbec sa nezaoberal tým ako dané poranenia poškodeného D. B. vznikli, čo je otázka v danom
prípad zásadná a rozhodujúca. Pitvou u poškodeného D. B. boli zistené také tzv. materiálne
znaky, t. j. poranenia, ktoré jednoznačne svedčili pre zasiahnutie poškodeného rebríkom a kompresiu

anatomickej oblasti brucha v úrovni dolných rebrových oblúkov, ako boli spôsobené poranenia, ktoré v
konečnom dôsledku viedli k smrti poškodeného ako pracovný úraz. Biomechanizmus vzniku uvedených
zranení je dostatočne uvedený v bode IV. znaleckého posudku, str. 11-12 zo súdnej pitvy poškodeného
D. B.. Akým konkrétnym spôsobom k pádu rebríka na poškodeného došlo (možností by zrejme bolo
viac), ale neprislúcha vyhodnocovať znalcovi z odboru zdravotníctvo - súdne lekárstvo. Jednoznačne

však možno ustáliť, že zranenia D. B. vznikli kompresiou v anatomickej oblasti hornej časti brucha v
úrovni dolných rebrových oblúkov týmto spadnutým rebríkom v budove Sila na pracovisku menovaného
D. B. v obci Lesenice dňa 5.12.2014.

72. Podľa § 2 zákona o znalcoch znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická

osoba, ak v § 19 ods. 5 nie je ustanovené inak, splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa
tohto zákona, ktorá je a) zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo b) nezapísaná
v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15.73. Podľa § 15 ods. 1 zákona o znalcoch v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno
ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má
potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a a) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná

žiadna osoba alebo b) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by
bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, ods. 2 znalec, tlmočník alebo prekladateľ
ustanovený podľa odseku 1 môže vykonať úkon, len ak zložil sľub podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo
iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.

74. Podľa § 16 ods. 1 zákona o znalcoch znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej
činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné
vyjadrenie a vysvetlenie.

75. Z uvedeného vyplýva, že odborné vyjadrenie predpokladané ustanovením § 206 CSP môže byť

podané aj zo strany znalca, keďže podávanie odborných vyjadrení spadá pod úkony znaleckej činnosti.
Anaopakpodľavyššiecitovanýchustanovenízákona oznalcochvyplýva,žeznaleckýposudok,
či vyjadrenie môže pre súd poskytnúť aj osoba nezapísaná do zoznamu znalcov, za podmienok, že niet
osoby, ktorá by úkon vykonala a zároveň táto osoba zloží pred súdom sľub podľa zákona. V takom
prípade zákon o znalcoch prisudzuje práva a povinnosti vyplývajúce znalcovi aj osobe nezapísanej do

zoznamuznalcov,stýmjespojenámožnosťsankcionovaniatakejosobyvprípadenesplneniapovinnosti
uloženej súdom. To však platí v prípade, že súd vyžaduje pri dokazovaní úroveň poznania odborne
spôsobilej osoby na stupni „vedeckých poznatkov“. Súd si môže vyžiadať odborné vyjadrenie aj od inej
osoby, ktorá nemusí spĺňať toto vedecké kritérium, pričom splnenie podmienok odbornej spôsobilosti na
podanie odborného vyjadrenia posudzuje súd sám.

76. Súd sa riadi pri hodnotení dôkazov a skutkových tvrdení strán sporu pri vyhodnocovaní unesenia
dôkazného bremena kontradiktórnosťou konania. Preto pokiaľ konanie vyžaduje odborné hodnotenie
dôkazov môže upozorniť strany na ustanovenie § 206 a § 207 CSP, na základe ktorých vyžiada na
návrh (prioritne v záujme hospodárnosti) odborné vyjadrenie (§ 206 CSP) alebo (sekundárne) znalecký

posudok (§ 207 CSP). Obe ustanovenia však, pri naplnení princípu dvoch vzájomne kontradiktórne
postavených strán sporového konania, môže súd aplikovať len na návrh strany. Avšak vzhľadom na
princíp postavenia tzv. „silného sudcu“ sám súd rozhodne, či takto navrhnutý dôkaz napokon vykoná
(§ 185 CSP). Do úvahy pri posúdení bude pripadať relevantnosť navrhnutého dôkazu, či prispeje
k objasneniu súdenej veci a nevyhnutne v spojení s tým aj hospodárnosť dôkazu. Pri posúdení

skutočností,naktorénavrhujústranyvykonaniedôkaznýchprostriedkovakojeodbornévyjadreniealebo
znalecké dokazovanie nie je vylúčené, že konajúci sudca potrebnými znalosťami aj sám disponuje. Na
vylúčenie prípadných pochybností môže však aj napriek tomu vyžiadať odborné vyjadrenie od nezávislej
osoby.

77.Vsituácii,pokiaľsistranazaobstarávlastnédôkazyapredložíodbornévyjadrenie,ktorésizadovážila
sama, urobila tak v súlade so svojimi právami a povinnosťami sporovej strany/účastníka konania (čl. 6
ods. 1 a § 149 CSP) a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods.
1 CSP), dokazovanie vykoná v zásade na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP) a pritom sa riadi zásadou
voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP).

78. Skutočnosť, že odborné vyjadrenie (pozn. odvolacieho súdu - tu sa myslí vyjadrenie odborne
spôsobilej osoby, bez ohľadu na to, či bolo vyjadrenie v zmysle § 206 CSP zadovažované súdom na
návrh strany alebo predkladané stranou ako prostriedok procesnej obrany) má hospodárnu prednosť
pred znaleckým dokazovaním, môže sa týkať otázok jednoduchších na zodpovedanie, má nevedecký

obsah, resp. na jeho predloženie nie sú potrebné vedecké poznatky a samotná skutočnosť, že
formálna stránka zadovažovania odborného vyjadrenia je procesne jednoduchšia a zároveň naopak
skutočnosť, že znalecký posudok musí spĺňať prísne formálne kritériá, či už kladené na osobu
znalca, na jeho procesné nariadenie súdom alebo na jeho obsah, či prípadné sankcie spojené s
nekonaním znalca, či so skutočnosťou, že je finančne náročnejší ako odborné vyjadrenie, neznamená

v žiadnom z hľadísk prednosť jedného dôkazného prostriedku pred druhým. Oba dôkazné
prostriedky sa hodnotia horizontálne bez vzájomnej vertikálnej nadriadenosti alebo podriadenosti.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP).79.Odbornévyjadreniemôževypracovaťajznalec.PodľarozhodnutíNajvyššiehosúduČeskejrepubliky
sp. zn. Plsf 2/1974 je možné považovať odborné vyjadrenie za dôkazný prostriedok, ktorý je svojou
povahou obdobný znaleckému posudku, preto proti nemu môžu účastníci vzniesť akékoľvek námietky,

ktoré by bolo možné vzniesť aj proti znaleckému posudku; v zmysle rozhodnutia tohto súdu sp. zn. 2
Cdon 1619/1996 potvrdenie alebo odborné vyjadrenie v zmysle § 127 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku nemusí byť vyžiadané súdom, môže byť k vykonaniu dôkazu predložené účastníkom konania.
Nie je vylúčené, že súd vezme za podklad svojho rozhodnutia od záveru znaleckého posudku odlišný
záver vyplývajúci z odborného vyjadrenia (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/224/2021).

80. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

81. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

82. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

83. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

84. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

85. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

86. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).

87. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého

rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho

je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.88. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

89. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia
(§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je
okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

90. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,

či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd
dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou

nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli
dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný
doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

91. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných

vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom
konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§

150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

92. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

93. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa

ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k
nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

94. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu
pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti
musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym

poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

95. Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký
posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho
vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania,

zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických
východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať
si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo
popretím zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa

jeho vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú
správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

96. Odvolací súd potom ako zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie (na pojednávaní
dňa 28.5.2025) a doplnil dokazovanie výsluchom svedka K. L. G. sa nestotožňuje s námietkou

žalovaného, ktorý popiera, že by sa skutkový dej (ako aj miesto), ktorého dôsledkom bol smrteľný úraz
D. B., stal v spojení s kovovým rebríkom, keď rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na obsah
vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-564/VI-VK-2014 (v odseku 29) a to konkrétne výpovede zamestnanca
žalovaného D. E. (ktorého vypočutie postupom odvolací súd podľa § 198 ods. 3 CSP zamietol), ktorý bol
podľa výsledkov vykonaného dokazovania jedinou osobou, ktorej D. B. povedal, že spadol z rebríka, čo

D. E. uviedol počas výsluchu pred Obvodným oddelením PZ Vinica dňa 15.1.2015 (ak aj do zápisnice
o trestnom oznámení zo dňa 5.12.2014). Taktiež zamestnankyňa žalovaného O. P. v rámci výsluchu
vykonanomdňa15.1.2015potvrdila,žedňa5.12.2014včaseo7.00hod.sastretlasD.B.napracovisku.
Rozprávali sa, pričom D. B. sa jej vtedy vôbec nesťažoval na žiadne ťažkosti, mal dobrú náladu. Aj
zamestnanecF.G.potvrdil,žesD.B.sastretolnapracoviskudňa5.12.2014,keďránoo7:00hod.bolpo

nočnej smene. D. E. počas výsluchu (dňa 15.1.2015) ďalej uviedol, že dňa 5.12.2014 v čase okolo 9.45
hod. bol vo veľkej hale v budove SILA, kde čistil slnečnice. Išiel skontrolovať čističku, ktorá sa nachádza
na šiestom poschodí. Po kontrole čističky sa vrátil s výťahom na prízemie, kde išiel smerom von k
hlavným kovovým vchodovým dverám. Ako išiel k dverám, zbadal robotníka D. B., ktorý mu povedal, že
spadol z rebríka a pritom si rukou držal bok pravej strany tela a lapal po dychu. Ďalej uviedol, že sa išiel

pozrieť von, odkiaľ spadol D. B. z rebríka. Prešiel od hlavných dverí doprava vedľa bočnej steny budovy
SILA, kde asi o vzdialenosti 40 m sa nachádzal na konci budovy na zemi spadnutý kovový rebrík. Ten
rebríkjeodĺžkeasi3majevováhe60-70kg.Vedľarebríkanazemibolaspadnutáreťazzkladky,ktorým
sa uzatvára šúber na vypúšťanie obilia. Z rúry šúbera, ktorá sa nachádza vo výške asi 4 m, sa sypalo
obilie na zem. Uviedol, že keď to videl, prišiel k rebríku, sám ho postavil a priložil ho ku stene budovy.

Potom vyliezol na ten rebrík, aby zastavil sypanie obilia. Zároveň pri výsluchu dňa 15.1.2015 uviedol na
tentorebríkzvyklivyliezaťajinokedy,keďtobolopotrebnénazastaveniesypaniaobilia.Tietoskutočnosti
D. E. uviedol aj pri podaní trestného oznámenia dňa 5.12.2014 (t. j. v deň smrteľného úrazu D. B.).
Vzhľadom na výpoveď D. E. je zrejmé, že D. B. spadol z kovového rebríka. Túto skutočnosť mu povedal
priamo D. B., pričom svedok videl ako si D. B. rukou držal bok pravej strany tela a lapal po dychu. Pád

z kovového rebríka preukazuje aj počínanie D. E., ktorý potom ako následne našiel predmetný kovový
rebrík spadnutý na zemi, tento postavil a vyliezol naň, aby zastavil sypanie obilia. Polohu nájdeného
rebríka opísal D. E. (prakticky hneď potom ako bola konštatovaná smrť D. B. – pozn. odvolacieho súdu)
taktieždňa5.12.2014priobhliadkemiestačinuObvodnýmoddelenímPZVinica,čovyplývazoZápisniceo obhliadke miesta činu zo dňa 5.12.2014 na čl. 83 vyšetrovacieho spisu, z ktorej výslovne vyplýva,
že D. E. ukázal polohu kovového rebríka, ktorý bol v čase obhliadky priamo opretý o stenu budovy.
Žalovaný v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že všetci vypočutí svedkovia (zamestnanci žalovaného

- pozn. odvolacieho súdu) v trestnom konaní pred políciou potvrdili, že na zastavenie sypania obilia sa
používal ľahký hliníkový rebrík, pričom upriamil pozornosť na výpoveď svedka D. E. zo dňa 6.5.2015,
ktorý uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa ten ťažký kovový rebrík používal na pracovisku,
keď on používal ľahký hliníkový rebrík. Odvolací súd zotrváva na závere v odseku 40 odôvodnenia
uzneseniač.k.23CoPr/3/2020zodňa2.12.2020,žedôkazyjepotrebnéhodnotiťajzhľadiskačasového,

podľa ktorého považuje v súvislosti s úrazom D. B. za relevantné práve tie skutočnosti, ktoré D. E.
uviedol dňa X.XX.XXXX pri oznámení skutočnosti nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin.
Tieto skutočnosti boli uvedené v deň smrteľného úrazu D. B., t. j. bezprostredne po tragickej udalosti,
pričom D. E. ich opätovne uviedol aj pri svojom výsluchu dňa 15.1.2015 (vyšetrovací spis ako aj
vzápisniciotrestnomoznámení).Odvolacísúdpoukazujeajnato,žejevšeobecneznáme,žesvedkovia
bezprostredne po dôležitej udalosti, v tomto prípade v deň smrteľného úrazu vypovedajú spontánne tak,

ako k udalosti skutočne došlo, pretože ju práve prežili a nie sú ovplyvňovaní rôznymi, vedľajšími úvahami
ďalších zúčastnených osôb. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietku žalovaného,
že D. E. nikdy nepoužíval ťažký kovový rebrík pri práci, pričom rovnako tak sa mali podľa žalovaného
vyjadriť všetci zamestnanci (žalovaný ich však nekonkretizoval). Pričom k uvedenému odvolací súd
poukazuje na to, že O. P. bola skladníčka, D. J. bol bezpečnostný technik, K. L. G. bol vedúci, M. B. je

zamestnancom až od 15.4.2015, F. G. síce pred políciou (vyšetrovací spis) vypovedal, že ťažký kovový
rebrík sa nezvykol používať, ale vo výpovedi pred prvoinštančným súdom dňa 1.6.2021 uviedol, že nevie
sa vyjadriť aký používali oni vtedy rebrík, on nepoužíval kovový rebrík. S poukazom na obsah spisu
vspojenísobsahompripojenéhovyšetrovaciehospisu(označenývodseku29)vyplýva,žežiadnaosoba
vrátane zamestnancov žalovaného: D. E., O. P., K. L. G., F. G., M. B. (zamestnanec žalovaného až od

15.4.2015), D. J. (bezpečnostný technik) neboli očitými svedkami okolností, ktoré predchádzali tragickej
udalosti, pri ktorej D. B. zomrel. Jedinou osobou, s ktorou D. B. pred smrťou dňa X.XX.XXXX v areáli
žalovaného komunikoval bol D. E., ktorému povedal o 9:45 hod., že spadol z rebríka. D. E. uviedol aj, že
vedľa rebríka na zemi bola spadnutá reťaz z kladky, z rúry šúbera sa sypalo obilie na zem, pričom D. B.
pravdepodobne vyliezol na rebrík preto, aby odstavil šúber, aby sa obilie nesypalo na zem. Taktiež K. L.

G. vo vyšetrovacom spise uviedol, že pod tým vypúšťacím otvorom vedľa rebríka bolo na zemi asi 50 kg
obilia, čo zrejme vytieklo cez výpustný otvor, ktorý sa nachádzal asi vo výške 4 m. Skutočnosť, že v areáli
žalovaného, v prevádzke Lesenice sa nachádzal dňa 5.12.2014 kovový rebrík vyplýva z vykonaného
dokazovania, konkrétne z výpovedí D. E., K. L. G., D. J. polícii ako aj zo Zápisnice o obhliadke mesta činu
zodňa5.12.2014(označenávodseku29).Uvedenúskutočnosťpotvrdilvovýpovedipredprvoinštačným

súdom svedok D. J. dňa 1.6.2021 (zápisnica o pojednávaní na čl. 294), ktorý s inšpektorom vykonávali
rekonštrukciu a vážili aj rebrík (kovový) ako aj svedok K. L. G. pre odvolacím súdom na pojednávaní
dňa 28.5.2025, ktorý na mieste dňa 5.12.2014 videl kovový rebrík. Zároveň v Zázname o registrovanom
pracovnom úraze zo dňa 8.12.2014 (čl. 27), ktorý za žalovaného podpísal K. L. G. je uvedený opis
priebehu úrazu - pri obhliadke areálu (D. B.) zistil netesnosť vypúšťacieho hrdla na vonkajšej časti

sila. Tento stav chcel z vlastnej iniciatívy odstrániť a pritom pravdepodobne spadol z rebríka, zdroj
úrazu - pád z rebríka. Významným dôkazom svedčiacim v prospech žalobkyne je aj podľa odvolacieho
súdu protokol Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici zo dňa 24.2.2015, v ktorom konštatoval, že
v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany poškodeného D. B. neboli zistené žiadne nedostatky. Zo
strany zamestnávateľa KORPOD s.r.o. ako zamestnávateľ poskytol zamestnancom nevhodný pracovný

prostriedok-krátkyrebrík(dlhý3m)sodklápacouplošinounamontovanounarebríku,ktorýzamestnanci
dlhodobo používali na výstup uzáveru zásobníka sila č. 17 vo výške 4 m na stredisku Lesenice, pričom
pri manipulácii s uzáverom museli stáť na posledných troch priečkach rebríka s nevyhovujúcim uhlom
sklonu opretia rebríka o stenu sila (sklon cca 1:8), z ktorého dňa X.XX.XXXX pri uzatváraní uzáveru
sila spadol poškodený z výšky cca 4 m na betónovú plochu pri sile čím zamestnávateľ porušil

ust. § 6 ods. 1. písm. d) zákona č.124/2006 Z. z., v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce
vychádzal z obhliadky miesta úrazu a z informácií, ktoré podali zamestnanci. Podľa jeho zistenia
predmetný železný rebrík slúžil na výstup k uzáverom sila, používali bežne aj ostatní zamestnanci
(D. E., F. G.). Tento rebrík slúžil aj na výstup a kontrolu hladiny obilia na korbe nákladného auta pri
vypúšťaní obilia zo zásobníka. Rebrík býval opretý o stenu betónového sila. Tento rebrík na prístup

k vyššej úrovni sila nemal presah najmenej 1 m nad oporným bodom a zamestnanci sa pri výstupe
vo väčšej výške pevne nedržali rebríka. V protokole vytýkal zamestnávateľovi aj to, že nevykonával
pravidelne kontrolu predmetného rebríka, raz ročne v zmysle príslušných predpisov ako aj skutočnosť,
že na ovládanie predmetného vypúšťacieho uzáveru na betónovom sile používal nevhodnú ovládaciuretiazku (s menším rozostupom ohniviek) čo malo priamy vplyv na vypadnuté retiazky z ovládacieho
kolieska vypúšťacieho uzáveru čím porušil § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. Zamestnávateľ
neoznámil bezodkladne vznik smrteľného pracovného úrazu zamestnanca príslušnému inšpektorátu

práce a nezabezpečil a nevyhotovil potrebnú dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie
vzniku smrteľného pracovného úrazu čím porušil zákon č. 124/2006 Z. z., v znení neskorších predpisov.
V bode 6 protokolu uviedol ako nedostatok, že zamestnávateľ nevedie skutočnú evidenciu pracovného
času zamestnancov, práce nadčas a nočnej práce čím porušuje § 99 Zákonníka práce. V dodatku k
protokolu inšpektorát práce zdôrazňoval skutočnosť, že zamestnávateľ pracovný prostriedok bežne a

dlhodobo využíval k pracovnej činnosti a tvrdenie zamestnávateľa, že o pracovnom prostriedku
nevedel je účelové. Riadiac sa názorom dovolacieho súdu, ktorý za účelom ustálenia skutkového stavu
a odstránenia rozporov týkajúcich sa priebehu skutkového deja a k používaniu rebríka (železného alebo
ľahkého hliníkového) uložil vypočuť navrhnutého svedka D. E. (inak procesný postup vyplývajúci podľa
§ 384 a § 385 CSP ponechal na úvahe odvolacieho súdu), odvolací súd s poukazom na uvedené
v odseku 28 realizoval úkony za účelom vykonania tohto dôkazu, pričom postupoval v intenciách

Civilného sporového poriadku, avšak dôkaz – výsluch svedka D. E. v konečnom dôsledku nevykonal
a tento návrh zamietol podľa § 198 ods. 3 CSP, keďže žalovaný, ktorý tento dôkaz navrhol účasť svedka
na pojednávaní nezabezpečil, a ani odvolaciemu súdu sa nepodarilo zabezpečiť účasť tohto svedka na
pojednávaní, hoci bol na pojednávanie ako svedok predvolaný (predvolanie si D. E. v odbernej lehote
na adrese v zmysle údajov v Registra obyvateľov SR neprevzal). Napriek uvedenému odvolací súd za

účelom zistenia priebehu skutkového deja smrteľného úrazu D. B. v rámci vykonaného dokazovania
vychádzal z dôkazných prostriedkov listinnej povahy, konkrétne obsahu aj výpovede D. E., ktorú urobil
pred Obvodným oddelením PZ Vinica dňa 15.1.2015 (zápisnica o výsluchu svedka z dňa 15.1.2015 na
čl. 22 vyšetrovacieho spisu a zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 5.12.2014 na čl. 1 vyšetrovacieho
spisu), ktoré boli síce vykonané v inom konaní (v rámci vyšetrovania políciou), ale napriek tomu sú

podľa odvolacieho súdu spôsobilé prispieť k vierohodnému preukázaniu určitej rozhodnej skutočnosti.
V preskúmavanej veci bola pre posúdenie veci rozhodujúca mimo iného skutočnosť týkajúca sa rozporu
k priebehu skutkové deja smrteľného úrazu a používanie rebríka (železného alebo hliníkového). Pretože
k smrteľnému úrazu D. B. došlo bez prítomnosti inej osoby, resp. iných osôb, ktoré by súd mohol
v civilnom sporovom konaní na návrh strany vypočuť ako priameho svedka smrteľného úrazu, uvedené

nebránilo odvolaciemu súdu, aby vychádzal ohľadom osoby D. E. z listinných dôkazov založených vo
vyšetrovacom spise ako podporných dôkazných prostriedkov k objasneniu aj príčin smrteľného úrazu.
Pričom uvedené sa týka aj výpovedí O. P., K. L. G., F. G., M. B., D. J., ktoré sú taktiež obsahom zápisníc
o výsluchu svedkov založených vo vyšetrovacom spise.

97. S ohľadom na uvedené už v odseku 62 s poukazom aj na obsah vyšetrovacieho spisu označeného
v odseku 29 sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaného, že všetci vypočutí svedkovia pred
políciou potvrdili, že sa používal (len) ľahký hliníkový rebrík uložený priamo v sile. Aj odvolací súd
k uvedenému poukazuje na výpoveď D. E. počas výsluchu pred Obvodným oddelením PZ Vinica dňa
15.1.2015 ako aj obsah trestného oznámenia zo dňa 5.12.2014, z ktorých jednoznačne vyplýva, že

nielenže D. E. dňa X.XX.XXXX v čase okolo 9.45 hod. potom ako išiel pozrieť von, odkiaľ spadol D.
B. z rebríka, tento (kovový pozn. odvolacieho súdu) rebrík sám postavil a priložil ho ku stene
budovy, potom na ten kovový rebrík vyliezol, aby zastavil sypanie obilia. Ale predovšetkým uviedol, že
na tento rebrík zvykli vyliezať aj inokedy, keď to bolo potrebné na zastavenie sypania obilia. Aj odvolací
súd mal tak za preukázané, že na pracovisku sa zvykol používať kovový rebrík, napriek tomu, že v sile

sa nachádzal aj ľahký hliníkový rebrík, ktorého existenciu potvrdili svedkovia vypočutí pred políciou ako
aj okresným súdom (D. J., F. G.). Existenciu hliníkového rebríka na sile žalovaného pripustil vo výpovedi
pred odvolacím súdom svedok K. L. G., avšak k jeho používaniu zamestnancami (ako ich nadriadený)
sa nevedel vyjadriť.

98. Odvolací súd sa oboznámil z obsahom spoločného znaleckého posudku č. 124/2014
a č. 76/2014 (znalcov MUDr. Bc. Borisa Ťažkého a MUDr. Jána Kuřátka), ktorý bol vypracovaný pre
účely trestného konania, pričom uvedení znalci dňa 8.12.2014 osobne vykonali súdnu pitvu D. B., pri
ktorej stanovili príčinu jeho smrti. V znaleckom posudku vysvetlili aké zranenia spôsobili smrť D. B.,
konštatovali, že bezprostrednou príčinou smrti D. B. bol úrazovo-krvácavý šok pri pomliaždení hrudníka

a brucha s roztrhnutím vrátnicovej žily (vena portae) a vykrvácanie do dutine brušnej, teda smrť nastala
v dôsledku prudkého stlačenia dolnej časti pravého hrudníka a brucha pre pomliaždenie mäkkých tkanív
vrátane vrátnicovej žily s vykrvácaním do dutiny brušnej. Uvedené stlačenie vzniklo pádom ťažkého
rebríka na telo D. B. po jeho páde z rebríka. Samotný pád z výšky v danom prípade nespôsobilmenovanému poranenia. V čase smrti nebol pod vplyvom alkoholu ani psychotropných a omamných
látok a toxikologicky významných skupín liečiv.

99.Žalovanýsavkonaníbrániltvrdeniamžalobkyneohľadomskutkovéhodejavznikupracovnéhoúradu
D.B.azaložil(súkromný)znaleckýposudokMUDr.ŠimonaKónyu,PhD.a(súkromný)znaleckýposudok
vypracovaný Vladimírom Burdom, ktorými spochybňoval závery znaleckého posudku vypracovaného
v rámci vyšetrovania políciou (opísaného v odseku 64). MUDr. Šimon Kónya mal vážne výhrady voči
konštatovaniu znalcov MUDr. Jána Kuřátka (č. 76/2014) a MUDr. Bc. Borisa Ťažkého (č.

124/2014) zo dňa 27.1.2015, ktorý určili jednoznačný mechanizmus vzniku zranenia len pád rebríka na
telo poškodeného a nepripustili iný spôsob vzniku zranenia. Uzavrel, že k poraneniu
vrátnicovej žily u D. B. nedošlo pádom rebríka na telo menovaného a takýto pád rebríka, hranou, na
telo D. B. znalec absolútne vylúčil. S najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou k zraneniu
vrátnicovej žily došlo pôsobením priameho, aktívneho, tupého násilia, silne až brutálnej intenzity, ktoré
pôsobilo na veľkej ploche na brucho a pomliaždenie čiarovitého charakteru, ktoré sa popisuje v oblasti

dolnej časti pravej strany hrudníka a hornej časti brucha pod rebrovým oblúkom veľkosti 15 x 2 cm a
v oblasti nadbruška šírky 4 cm, kopírovala niektorú časť pôsobiaceho predmetu, teda násilie pôsobilo
spredu dozadu, kedy na hrudníku došlo k nalomeniu 5.-7. v prednej podpazuchovej čiare vpravo, pričom
vzadu pritlačením tela poškodeného o tvrdý predmet, v tomto prípade napr. pritlačenie o stenu, vzadu
utrpel vedľa chrbtice plošné krvné výrony s nalomením 8.- 9. rebra. Predpokladal, že D. B. po páde na

chrbát ležal na betónovom podklade a podľa vyššie uvedených znalcov mal pravú stranu tela mierne
natočenú doľava tak, že pravá oblasť bola mierne nad ľavou alebo rebrík spadol na ležiaceho sprava, s
určitosťou hraničiacou s istotou by došlo ku zraneniam aj na iných častiach tela poškodeného, za
predpokladu, že reflexne by nevystieral ruky pred seba, a nesnažil sa nezabrániť padajúcemu rebríku na
jeho telo. Znalec má vážne výhrady voči konštatovaniu znalcov MUDr. Ján Kuřátko (č. 76/2014) a MUDr.

Bc. Boris Ťažký (č. 124/2014) zo dňa 27.1.2015, ktorý určili jednoznačný mechanizmus vzniku zranenia
len pád rebríka na telo poškodeného a nepripustili iný spôsob vzniku zranenia. Znalec Vladimír Burda
konštatoval, že úraz D. B. nebol spôsobený pádom z rebríka a následným pádom na neho alebo pádom
D. B. z výšky i z rebríkom. Pri hľadaní možného scenára vzniku pracovného úrazu D. B. v dôsledku
pádu z rebríka a následného pádu rebríka na neho, nenašiel žiadnu reálnu možnosť. Úplne vylúčiť pád

z rebríka a i pád rebríka na neho ako možnú príčinu vzniku smrteľného úrazu D. B..

100. V prospech žalobkyne okrem spoločného Znaleckého posudku č. 124/2014 a č. 76/2014 svedčí
tiež odborné stanovisko I. F. D. H., ktoré založila žalobkyňa ako reakciu na súkromný znalecký posudok
Vladimíra Burdu, v ktorom sa znalec F. D. H. (znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

súdne lekárstvo) vyjadril k znalcovi Vladimírovi Burdovi tak, že ako znalec z odvetvia bezpečnosť
práce v stavebníctve je kompetentný analyzovať situáciu, príčiny, možné zanedbanie príslušných
bezpečnostných predpisov v pracovnom prostredí, kde sa úraz stal. Pravdepodobne je aj kompetentný
sa vyjadriť i k mechanizmu pádu ľudského tela, nie je však kompetentný sa vyjadrovať k jednotlivým
zraneniam, či iným poškodeniam zdravia, tej ktorej osoby v súvislosti s pracovným úrazom.

Konštatoval, že znalec v znaleckom posudku podrobne rozoberá aj s pomocou fyzikálnych prepočtov
možný priebeh úrazového deja u poškodeného D. B. zo dňa X.XX.XXXX. Výsledné závery však
predkladajú niekoľko hypotéz, ako dané poranenia poškodeného D. B. nemohli vzniknúť. Znaleckému
posudku Vladimíra Burdu vytkol, že sa nezaoberal tým ako dané poranenia poškodeného D. B. vznikli,
čo je otázka v danom prípad zásadná a rozhodujúca, s čím odvolací súd stotožnil. F. D. H. konštatoval

tiež, že jednoznačne možno ustáliť, že zranenia D. B. vznikli kompresiou v anatomickej oblasti hornej
časti brucha v úrovni dolných rebrových oblúkov týmto spadnutým rebríkom v budove Sila na pracovisku
menovaného D. B. v obci Lesenice dňa X.XX.XXXX. Taktiež konštatoval, že pitvou u poškodeného D.
B. boli zistené také tzv. materiálne znaky, t. j. poranenia, ktoré jednoznačne svedčili pre zasiahnutie
poškodeného rebríkom a kompresiu anatomickej oblasti brucha v úrovni dolných rebrových oblúkov, ako

boli spôsobené poranenia, ktoré v konečnom dôsledku viedli k smrti poškodeného ako pracovný úraz.
Biomechanizmus vzniku uvedených zranení je dostatočne uvedený v bode IV. znaleckého posudku, str.
11-12 zo súdnej pitvy poškodeného D. B.. Akým konkrétnym spôsobom k pádu rebríka na poškodeného
došlo (možností by zrejme bolo viac), ale neprislúcha vyhodnocovať znalcovi z odboru zdravotníctvo
- súdne lekárstvo. Uvedeným záverom podľa odvolacieho súdu potvrdil záver spoločného Znaleckého

posudku č. 76/2014 a č. 124/2014 vyhotoveného v rámci vyšetrovania smrti D. B. políciou. Zároveň tiež
spochybnil súkromný znalecký posudok MUDr. Šimona Kónyu. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že
nebolo tvrdené ani preukázané z akej výšky padol D. B., pričom mohol padnúť aj z nižšej výšky ako3 metre (výška rebríka), preto neboli ani pitvou zistené poškodenia D. B., ktoré uvádzal MUDr. Šimon
Kónya.

101. Podľa odvolacieho súdu tak odborné vyjadrenie F. D. H. a súkromné znalecké posudky predložené
žalovaným majú pri hodnotení vykonaného dokazovania rovnakú váhu a žiaden dôkaz nemá vyššiu
dôkaznú silu, uvedené platí aj o listinnom dôkaze spoločnom znaleckom posudku z vyšetrovacieho
spisu.

102. Podľa Prílohy č. 6 k Inštrukcii 7/2009 (MS SR o organizácií a riadení znaleckej, tlmočníckej
a prekladateľskej činnosti účinnej ku dňu vyhotovenia súkromných znaleckých posudkov a odborného
vyjadrenia) odbor Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (odvetvie stavebníctvo) bezpečnosť a ochrana
zdravia pri práci je súčasťou systému opatrení, ktoré sa zaoberajú pôsobením nebezpečných
a škodlivých faktorov pracovného prostredia (fyzikálnych, chemických, psychologických), bezpečnosťou
technických zariadení a pracovnoprávnymi vzťahmi – to všetky nazývame ako ochrana práce. Jej cieľom

je zabezpečenie optimálnych pracovných podmienok a tým ochrana a zachovanie zdravia a pracovnej
schopnosti zamestnancov. Problematika sa dotýka všetkých odvetví národného hospodárstva. Riadi sa
národnou legislatívou v súlade s predpismi EÚ.

103. Podľa Prílohy č. 6 k Inštrukcii 7/2009 (MS SR o organizácií a riadení znaleckej, tlmočníckej

a prekladateľskej činnosti účinnej ku dňu vyhotovenia súkromných znaleckých posudkov a odborného
vyjadrenia) odvetvie Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) ide o medicínske
odvetvie, ktoré rieši problematiku pôsobenia vonkajšieho násilia na ľudský organizmus vrátane
pôsobenia cudzorodých látok a škodlivín (drogy, liečivá, priemyselné škodliviny), zahŕňa výkon súdnych
a súdno-lekárskych pitiev pri náhlych a neočakávaných úmrtiach, pri úmrtiach s úrazovou anamnézou,

pridopravnýchnehodáchainýchnehodách,pracovnýchúrazoch,samovraždách,vraždách,priúmrtiach
počas operačných výkonov (napr. mors in tabula), pri diagnostických a terapeutických pochybeniach
a invazívnych zákrokoch, zahŕňa mikroskopické vyšetrovanie nekroptického materiálu, zaoberá sa
problematikou identifikácie neznámych osôb, kostrových nálezov, posudzovaním opitosti, prepočtami
alkoholu, vyšetrovaním cudzorodých látok v biologickom materiáli, vyšetrovaním krvi a krvných stôp,

rieši posudzovanie mechanizmov pri úrazoch, nehodách, ublížení na zdraví a pod.

104. Podľa Prílohy č. 6 k Inštrukcii 7/2009 (MS SR o organizácií a riadení znaleckej, tlmočníckej
a prekladateľskej činnosti účinnej ku dňu vyhotovenia súkromných znaleckých posudkov a odborného
vyjadrenia) odvetvie traumatológia ide o odvetvie zaoberajúce sa predovšetkým operačnou, ale aj

konzervatívnou liečbou poranení kože a skeletu (otvorené rany, odreniny, podliatiny, zlomeniny rebier,
panvy, kostí končatín, kľúčových kostí, lopatky atď..), zahŕňa aj diagnostiku, liečbu a prevenciu
poškodenia kĺbov, väzov, svalstva; v rámci znaleckého posúdenia sa zaoberá aj mechanizmom vzniku
zranení a zlomenín, určovaním doby liečenia a doby práceneschopnosti pri jednotlivých úrazoch.
V niektorých prípadoch sa toto odvetvie prelína s odvetvím chirurgie, neurochirurgie aj súdneho

lekárstva.

105. S ohľadom na uvedené v odsekoch 102 až 104 sa odvolací súd stotožnil s konštatovaním
znalca F. D. H., že znalec Vladimír Burda (z odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci) nie je
kompetentný vyjadrovať sa k jednotlivým zraneniam, či iným poškodeniam zdravia, tej ktorej osoby v

súvislosti s pracovným úrazom. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že znalci z odvetvia súdneho
lekárstvo okrem výkonu súdnych a súdno-lekárskych pitiev pri úmrtiach s úrazovou anamnézou riešia
aj posudzovanie mechanizmov pri úrazoch, teda ani výhrada MUDr. Šimona Kónyu na pojednávaní dňa
1.6.2021(zápisnicačl.393)vočitomu,žeznaleckýposudokzaloženývovyšetrovacomspisevypracovali
znalci z odboru súdneho lekárstva a nie z odboru úrazová chirurgia, neobstojí.

106. Odvolací súd má za to, že ani žalovaným predložené súkromné znalecké posudky, hoci z nich
vyplýva, že k poškodeniu zdravia D. B. mohlo dôjsť inak ako to vyplýva zo záverov znaleckého
posudku vyhotoveného v rámci vyšetrovania polície znalcami: MUDr. Boris Ťažký a MUDr. Ján Kuřátko
(podporené odborným vyjadrením F. D. H.), neposkytujú presvedčivý dôkaz o inom skutkovom deji

smrteľného úrazu, ktorý utrpel D. B. na pracovisku dňa 5.12.2014 v nadväznosti na výpovede svedkov
vypočutých v trestnom konaní (založených v pripojenom vyšetrovacom spise označených v odseku 27)
s dôkazom na výpoveď D. E. zo dňa 15.1.2015 v spojení s jeho trestným oznámením zo dňa 5.12.2014
(dňa 5.12.2014 zbadal robotníka D. B., ktorý mu povedal, že spadol z rebríka a pritom si rukou držal bokpravej strany tela a lapal po dychu. Išiel sa pozrieť von, odkiaľ spadol D. B. z rebríka a asi o vzdialenosti
40 m sa nachádzal na konci budovy zemi spadnutý kovový rebrík o dĺžke asi 3 m a o váhe asi 60-70
kg, vedľa rebríka na zemi bola spadnutá reťaz z kladky, ktorým sa uzatvára šúber na vypúšťanie obilia,

z rúry šúbera, ktorá sa nachádza vo výške 4 m, na zem sa sypalo obilie), ako aj závermi znaleckého
posudku (MUDr. Kuřátka a MUDr. Ťažkého) vyhotoveného na žiadosť polície (bezprostrednou príčinou
smrti D. B. bol úrazovo krvácavý šok pri pomliaždení hrudníka a brucha s roztrhnutím vrátnicovej žily /
vena portae/ a vykrvácaním do dutiny brušnej. Smrť nastala v dôsledku prudkého stlačenia dolnej časti
pravého hrudníka a brucha pre pomliaždenie mäkkých tkanív vrátane vrátnicovej žily s vykrvácaním do

dutiny brušnej. Uvedené stlačenie vzniklo pádom ťažkého rebríka na telo D. B. po jeho páde z rebríka.
Samotný pád z výšky v danom prípade nespôsobil menovanému poranenia. V čase smrti menovaný
nebol pod vplyvom alkoholu ani psychotropných a omamných látok a toxikologicky významných skupín
liečiv. Biomechanizmus vzniku jednotlivých zranení D. B. znalca opísali tak, že na telo D. B. pôsobilo
vonkajšie mechanické násilie tupého charakteru a to priečne cez dolnú časť pravého hrudníka a priľahlú
časť brucha oddelenú od hrudníka bránicou. Tupohranaté teleso tyčovitého (palicovitého, hranolovitého

a pod.) tvaru pôsobilo priečne cez uvedenú oblasť tela s masívnym stlačením dolnej časti hrudníka (so
vznikom zlomenín rebier) a následne aj priľahlých častí brucha v epigastriu vpravo a v strede, pričom
došloktlakovitémupôsobeniunamäkkétkanivá/tukovoväzivovétkanivo,mezentérium,pankreas,krvné
a lymfatické cievy a nervy, pečeň, a pod./ v oblasti preretroperitoneálnej a v oblasti omentálnej burzy k ich
prudkému stlačeniu, pomliaždeniu a k pritlačeniu o kostné výrastky na pravej strane hrudnej chrbtice

a o samotnú hrudnú chrbticu. Takto došlo k pomliaždeniu až rozmliaždeniu uvedených mäkkých tkanív
a najkritickejšie bolo roztrhnutie vrátnicovej žily. Podľa krvnej podliatiny v dolnej časti pravej polovice
hrudníka a podľa zlomenín rebier (vpravo v prednej axilárnej čiare a vľavo aravetrebrálne) s krvnými
výronmi pod pohrudnicou, možno predpokladať, že pôsobiace teleso (padajúci rebrík) pôsobilo (spadlo)
na telo ležiace v polohe na chrbte natočené doľava tak, že pravá oblasť hrudníka bola mierne nad ľavou

alebo rebrík spadol na ležiaceho sprava), ako aj odborného vyjadrenia F. D. H., ktorý jednoznačne ustálil,
žezraneniaD.B.vzniklikompresiouvanatomickejoblastihornejčastibruchavúrovnidolnýchrebrových
oblúkov týmto spadnutým rebríkom v budove Sila na pracovisku menovaného D. B. v obci Lesenice dňa
X.XX.XXXX (pitvou u poškodeného D. B. boli zistené také tzv. materiálne znaky, t. j. poranenia, ktoré
jednoznačne svedčili pre zasiahnutie poškodeného rebríkom a kompresiu anatomickej oblasti brucha

v úrovni dolných rebrových oblúkov, ako boli spôsobené poranenia, ktoré v konečnom dôsledku viedli
k smrti poškodeného ako pracovný úraz. Biomechanizmus vzniku uvedených zranení je dostatočne
uvedený v bode IV. znaleckého posudku, str. 11-12 zo súdnej pitvy poškodeného D. B.), čím podporil
závery dvoch znalcov (MUDr. Kuřátka a MUDr. Ťažkého) v spoločnom znaleckom posudku.

107. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného, že závery uvedené znalcom Vladimírom
Burdom, ktorý posudzoval pravdepodobnosť skutkového deja neboli ničím vyvrátené, len formálne
spochybňované doložkami k znaleckému posudku, keďže išlo o znalca z Českej republiky. Odvolací súd
tu poukazuje na odsek 31 a 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd s poukazom
na odborné vyjadrenie F. D. H. považoval závery znalca Vladimíra Burdu za zmätočné, keď ako znalec

z odvetvia bezpečnosti práce a stavebníctva nie je kompetentný vyjadriť sa k jednotlivým zraneniam, či
iným poškodeniam zdravia. Zároveň k uvedenému odvolací súd poukazuje závery uvedené už v odseku
71.

108. K námietke žalovaného, že okresný súd neuviedol, z akého dôvodu by mal mať znalecký

posudok MUDr. Borisa Ťažkého väčšiu váhu ako žalovaným predložené znalecké posudky, odvolací súd
poukazuje na odsek 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne uzavrel,
že znalci MUDr. Boris Ťažký a MUDr. Ján Kuřátko (ktorí vykonali pitvu D. B. – pozn. odvolacieho súdu)
v spoločnom znaleckom posudku objasnili, aké zranenia spôsobili smrť D. B. a zároveň tiež okresný
súd uviedol, z akého dôvodu ho znalec MUDr. Šimon Kónya nepresvedčil o svojich záveroch ani pri

výsluchu na pojednávaní (dňa 1.6.2021 – pozn. odvolacieho súdu), keď jeho tvrdenia boli založené na
hypotézach, s čím sa odvolací súd stotožnil a na podporu uzavrel doplnil závery v odseku 106.

109. K námietke žalovaného v odvolaní, že vzhľadom na výsledky odborných posúdení znalcov sa javí
ako pravdepodobný záver, že ťažký kovový rebrík bol niekým prinesený/prenesený a opretý o stenu

budovy sila (pravdepodobne až po udalosti, ktorá bola skutočnou príčinou smrti poškodeného), odvolací
súd konštatuje, že bolo na žalovanom skutočnosť, že až po udalosti, ktorá mala byť skutočnou príčinou
smrti D. B., bol kovový rebrík niekým (bez konkretizácie osoby, času) prinesený a opretý o stenu
budovy, v konaní dôkazmi preukázať, čo sa však žalovanému nepodarilo ani pred odvolacím súdoma uvedené zostalo len v rovine hypotézy. Jednoznačne bolo v konaní preukázané, že dňa 5.12.2014
sa kovový rebrík nachádzal v prevádzke Lesenice na pracovisku D. B., čo nepoprel ani žalovaný
a uvedené bolo vykonaným dokazovaním preukázané, čo odvolací súd konštatoval už v odseku 62 a 63

(s dôrazom na výpoveď D. E., K. L. G., D. J. na polícii ako aj zo Zápisnice o obhliadke mesta činu zo
dňa 5.12.2014, výpoveď D. J. pred prvoinštančným súdom svedok dňa 1.6.2021, výpoveď svedka K. L.
G. pre odvolacím súdom na pojednávaní dňa 28.5.2025, Záznamu o registrovanom pracovnom úraze
zo dňa 8.12.2014 (čl. 27), Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici zo dňa 24.2.2015, Dodatku
k protokolu inšpektorát práce).

110. Žalovaný v odvolaní namietal, že navrhoval okresnému súdu vykonanie dokazovania (podanie
žalovaného doručené okresnému súdu dňa 11.5.2021) vyžiadaním kompletnej zdravotnej dokumentácie
poškodeného, z ktorej chcel žalovaný zistiť zdravotný stav poškodeného v rozhodnom čase s ohľadom
na produkovaný skutkový dej, ktorý mal byť dôvodom vzniku tragickej udalosti, pritom žalovaného bola
všeobecne známa skutočnosť, že poškodený nadmerne požíval alkohol a mal podlomené zdravie, čo

mohlo do veľkej miery ovplyvniť vznik tragickej udalosti, ako bolo popísaný znalcom MUDr. Borisom
Ťažkým. Okresný súd tento dôkaz nevykonal, ani sa s návrhom žalovaného na vykonanie tohto dôkazu
žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku nevysporiadal, ani neuviedol dôvody, pre ktorý tento dôkaz
navrhnutý žalovaným nevykonal.

111. Odvolací súd konštatuje, že sporové konanie je zásadným spôsobom ovládané zásadou
kontradiktórnosti, je nevyhnutné, aby sporové strany svoje tvrdenia buď priamo preukázali, alebo
minimálne, aby označili konkrétne dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a proces
dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne na princípe prejednancom,

v princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má obmedzenú
dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. V danej veci dôkazná povinnosť preukázania
existencie predpokladov vydržania vrátane dobromyseľnosti stíha (resp. žalobcov), ale aj dôvodnosti
ohľadom všetkých požadovaných nárokov. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť
strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej

normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti
na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia,
a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno,

ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť strany
v tomto smere má (pre ňu) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo
sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že
skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce
sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu

skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho
prerozdeľovaniu. Ďalej, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá
povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou
spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti konať pred súdom, pretože je vecou súdu, aby rozhodol,
ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy strán sporu (napr.

uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 153/2011). Ďalej odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky, v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len
súdrozhodne,ktorýzoznačených(navrhnutých)dôkazovvykoná.Uvedenépredstavujeprejavzákonnej

právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly
a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním
držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty
prejednávanej veci nie je relevantný.

112. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v takej skutočnosti, že ak
strana sporu navrhla vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť
pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré
treba odstrániť.113. Podľa Článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom

hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

114. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

115. Podľa § 182 veta druhá CSP, ak po vyjadrení strán sú nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie

dôkazy, uznesením vyhlási dokazovania za skončené.

116. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal ním navrhnutý dôkaz vyžiadanie zdravotnej dokumentácie poškodeného, odvolací súd
poukazuje na to, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie
poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné

prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanovení
§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a aktuálne je v ustanoveniach
§ 132 ods. 1 v spojení s § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá
tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti
v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa

vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla
bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda
povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie
zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť

o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy
výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom
na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá

existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje
vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená,
že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane
odňatie možnosti konať pred súdom.

117. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.5.2021 (čl.
283) síce navrhol zabezpečiť ako dôkaz kompletný výpis zo zdravotnej dokumentácie poškodeného,
avšak už neuviedol skutočnosť/sti, ktoré majú byť preukázané navrhnutým dôkazom. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že zo znenia ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP vyplýva, že citovaný dôvod

na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutého dôkazu, ale len v
prípade,pokiaľsúdprvejinštancienevykonaldôkazynavrhovanéstranousporusuvedenímkonkrétnych
skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda
dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej
a v danom prípade žalovaný ani neuviedol, ktoré konkrétne skutkové okolnosti chce predložením

kompletného výpisu zo zdravotnej dokumentácie preukázať. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že
pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom stačí, ak
poškodenie zdravia vyvolal len jeden faktor, preto nie je významné, či zamestnanec mal vrodené alebo
inak získané predpoklady na možnosť poškodenia jeho zdravia.

118. V napadnutom rozsudku v odseku 34 okresný súd konštatoval, že nevykonal ďalšie dôkazy, nakoľko
námietky žalovaného už boli predmetom odvolania, s ktorými sa odvolací súd už vysporiadal (spôsobom
uvedeným v bode 26). S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka
žalovaného v zmysle odseku 116 k uvedenému obstojí iba čiastočne, keďže odôvodneným dôvodom pre
nevykonanietohtodôkazubolapodľaodvolaciehosúduskutočnosťuvedenáodvolacímsúdomvodseku

v odseku 117 (žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne skutkové okolnosti chce predložením kompletného
výpisu zo zdravotnej dokumentácie preukázať). Avšak ani uvedené nemá za následok, že okresný súd
porušil ustanovenie § 185 ods. 1 CSP. Pričom v zmysle naznačeného postupoval aj odvolací súd, ktorý
na odvolacom pojednávaní dňa 28.5.2025 v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1CSPuviedol,ženevykonádokazovaniezabezpečenímkompletnéhovýpisuzozdravotnejdokumentácie
Jozefa Ballu.

119. K námietke žalovaného, že okresný súd nevykonal výsluch znalca Vladimíra Burdu, odvolací súd
konštatuje, že keďže sa jedná o osobu znalca, ktorá vypracovala žalovaným predložený (súkromný)
znalecký posudok, nebol predpoklad, že by pri výsluchu tento znalec uviedol iné závery a zistenia, ktoré
už vyplývajú z jeho znaleckého posudku. Odvolací súd tento dôkaz nevykonal (rovnako ako súd prvej
inštancie) o čom oboznámil strany sporu na pojednávaní dňa 28.5.2025 v rámci postupu podľa § 181

ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP z dôvodu uvedeného vyššie v kontexte záveru uvedeného
v odseku 71 (ako znalec z odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci) nie je kompetentný vyjadrovať
sa k jednotlivým zraneniam, či iným poškodeniam zdravia, tej ktorej osoby v súvislosti s
pracovným úrazom.

120. Odvolací súd nevykonal dôkaz - výsluch M. B., ktorý bol už vypočutý ako svedok vyšetrovateľom,

pričom jeho výsluch považoval za nehospodárny, keďže tento nebol dňa 5.12.2014 ani zamestnanom
žalovaného a jeho výpoveď ani nemohla objasniť akékoľvek okolnosti týkajúce sa smrteľného úrazu D.
B. dňa X.XX.XXXX, preto odvolací súd na pojednávaní dňa 28.5.2025 oznámil stranám (v rámci postupu
podľa § 181 CSP), že tento dôkaz nevykoná.

121. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

122. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu, a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania)

a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci, po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.

123. Podľa § 194 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení k 5.12.2014 (ďalej aj „Zákonník
práce“) zamestnanec, ktorý pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi utrpel vecnú škodu, má
voči nemu nárok na jej náhradu a na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak nebezpečenstvo

sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pritom spôsobom primeraným okolnostiam. Tento nárok má
aj zamestnanec, ktorý takto odvracal nebezpečenstvo hroziace životu alebo zdraviu, ak by za škodu
zodpovedal zamestnávateľ. Ak utrpel škodu na zdraví, posudzuje sa táto škoda ako pracovný úraz.

124. Zodpovednosť v zmysle § 194 citovaného v odseku 123 je osobitným druhom zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu. Je to zodpovednosť objektívna bez ohľadu na zavinenie zamestnávateľa.
Pre vznik zodpovednosti nie je podstatné, či zamestnanec škodu nakoniec vzniku škody nakoniec
zabránil alebo jeho snaha bola márna. Pri aplikácii tohto druhu zodpovednosti zamestnávateľa
prichádza do úvahy liberácia, zbavenie zodpovednosti zamestnávateľa, ak zamestnávateľa preukáže,
že zamestnanec hroziace nebezpečenstvo sám úmyselne vyvolal, alebo preukáže, že si zamestnanec

pri odvracaní škody počínal spôsobom neprimeraným okolnostiam. Čiastočná ani úplná liberácia
neprichádza do úvahy, ak pri odvracaní škody zamestnanec utrpel pracovný úraz. Zamestnávateľ
sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak pri odvracaní škody zamestnanec utrpel pracovný úraz pri
odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstvo priamo ohrozujúceho
život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal. A to ani vtedy, ak vôbec

neexistovala právna povinnosť zamestnanca zakročiť proti hroziacej škode. Na vyvodenie tohto
druhu zodpovednosti sa vyžaduje naplnenie predpokladov: škoda, ktorú zamestnanec odvracal, bola
spôsobená (resp. podmienená nebezpečenstvom), ktoré nespočívalo v úmysle zamestnanca, škoda
alebo účelné vynaložené náklady, ktoré vznikli zamestnancovi, sú v príčinnej súvislosti s konanímzamestnanca, ktorým odvracia nebezpečenstvo hroziace zamestnávateľovi (dôkazné bremeno zaťažuje
zamestnanca), zamestnanec pri odvracaní škody si počínal spôsobom primeraným okolnostiam (skúma
sa podľa okolností konkrétneho prípadu, posudzuje sa z hľadiska naliehavosti zákroku s prihliadnutím

na skúsenosti a kvalifikáciu zamestnanca, i k celkovej situácii v mieste konania zákroku).

125. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom

pomere, ods. 2 pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a
násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

126. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,

ktorá je predmetom pracovnej cesty, ods. 3 ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec
utrpel pre plnenie pracovných úloh.

127. Predpokladmi zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom sú a)
existencia pracovnoprávneho vzťahu, b) vznik ujmy v dôsledku škodovej udalosti pri plnení pracovných

úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi ujmou na zdraví a okolnosťami, ktoré
nastali pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi (úrazový dej), d) ku škode
musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.

128. Zákonník práce definuje pojem pracovný úraz ako poškodenie zdravia zamestnanca alebo smrť

zamestnancavdôsledkuúrazupriplnenípracovnýchúlohalebo vpriamejsúvislostisním.Vspojení
s § 220 ods. 3 Zákonníka práce sa za pracovný úraz považuje aj taký úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre
plnenie pracovných úloh. Nevyhnutnosťou na to, aby sa úraz na zdraví považoval za pracovný úraz, je,
žemusínastaťvčasereálnehoplneniapracovnýchúloh,čiužprivýkonepráce,aleboprivýkonečinností
vykonávaných v priamej súvislosti s výkonom práce. V § 195 ods. 1 Zákonník práce zakladá pravidlo,

podľa ktorého za škodu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu nesie zodpovednosť ten zamestnávateľ,
uktoréhobolzamestnanecvčasepracovnéhoúrazuvpracovnompomere.Rozhodujúcouskutočnosťou
je existencia pracovnoprávneho vzťahu v čase poškodenia zdravia pracovným úrazom. Pre posúdenie,
či išlo o plnenie pracovných úloh, bude rozhodujúce ustáliť, aké povinnosti zamestnanec plnil a z čoho
mu dané povinnosti vyplývali. Ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce je doplnením definície pojmu pracovný

úraz podľa ods. 1, v zmysle ktorého musí k poškodeniu zdravia, t.j. k škodovej udalosti dôjsť: 1. nezávisle
od vôle zamestnanca, 2. pôsobením vonkajších vplyvov a toto pôsobenie musí byť: a) krátkodobé, b)
náhle, c) násilné. Pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom
stačí,akpoškodeniezdraviavyvolallenjedenfaktor,pretoniejevýznamné,čizamestnanecmalvrodené
alebo inak získané predpoklady na možnosť poškodenia jeho zdravia. Táto skutočnosť je z hľadiska

hodnotenia úrazu ako pracovného bezvýznamná. Príčinná súvislosť je daná, ak úrazový dej bol jednou z
príčin poškodenia zdravia, pričom sa spravidla vyžaduje, aby išlo o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú
alebo príčinu, ktorá len zavŕši predchádzajúci nepriaznivý zdravotný stav zamestnanca.

129. Ak u pracovníka organizácie dôjde k poškodeniu zdravia alebo k smrti úrazom pri plnení pracovných

úloh alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá za škodu tým vniknutú organizácia (§ 190 ods. 1 ZP;
teraz § 195) R 71/1978.

130. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na vyššie uvedené výsledky vykonaného dokazovania boli
naplnené predpoklady v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce vzniku pracovného úrazu (s následkom

smrti) D. B. dňa X.XX.XXXX. Pričom v konaní nebolo sporné, že dňa 5.12.2014 bol D. B. v pracovnom
pomereužalovanéhoakozamestnávateľavzmyslepracovnejzmluvyzodňa13.3.2014vzneníDodatku
č. 2 - na pozícii strážnik. Sporným nebolo ani, že D. B. mal v pracovnej náplni okrem iného udržiavať
poriadok v areáli a podľa potreby vykonávať jednoduché manuálne práce v rámci objektu. Z vykonaného
dokazovaniatiežvyplynulo,že(Zápisnicaotrestnomoznámenízodňa5.12.2014aZápisnicaovýsluchu

svedka D. E.), že z rúry šúbera sa sypalo obilie a vysypaného ho bolo 50-200 kg (pod vypúšťacím
otvorom vedľa rebríka bolo na zemi asi 50 kg obilia - Zápisnica o výsluchu svedka K. L. G. zo dňa
15.1.2015, podľa svedka D. J. - zápisnica o pojednávaní zo dňa 1.6.2021 - v čase nehody bolo
vysypaných asi cca 200 kg voľne sypaného obilia na zemi pri rebríku. Z vykonaného dokazovania malodvolací súd preukázaný skutkový dej, ktorý predchádzal smrti D. B. s poukazom na závery uvedené
už v odseku 96, z ktorých možno uzavrieť, že D. B. dňa 5.12.2024 z dôvodu odstavenia šúbera (Silo),
z ktorého sa sypalo obilie vyliezol na kovový rebrík, z ktorého padol. Pričom s poukazom na závery

spoločného znaleckého posudku vyhotoveného na žiadosť polície (súčasť vyšetrovacieho spisu) ako aj
odborného vyjadrenia znalca F. O. H. bolo preukázané, že smrť D. B. nastala v dôsledku
prudkého stlačenia dolnej časti pravého hrudníka a brucha pre pomliaždenie mäkkých tkanív vrátane
vrátnicovej žily s vykrvácaním do dutiny brušnej, keď uvedené stlačenie vzniklo pádom ťažkého rebríka
na telo D. B. po jeho páde z rebríka (samotný pád z výšky v danom prípade nespôsobil menovanému

poranenia. Čím bola podľa odvolacieho súdu preukázaná aj príčinná súvislosť (ktorá je medicínskou
otázkou), že medzi poškodením zdravia a vyššie opísaným úrazovým dejom zo dňa X.XX.XXXX.
Zároveň mal odvolací súd za to, že D. B. dňa 5.12.2024 vyliezol na kovový rebrík, za účelom uzavretia
šúberanasilezdôvodu,abyzabránilsypaniuobilia,ktorépadalonazem,keďžemalvpracovnejnáplniaj
povinnosť udržiavať poriadok v areáli a podľa potreby vykonávať jednoduché manuálne práce v rámci
objektu. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že v danom

prípade sa jedná o pracovný úraz (ohľadom čoho žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno), ktorý utrpel
D. B. v priamej súvislosti s plnením pracovných povinností (§ 195 ods. 2 Zákonníka práce), za ktorý
zodpovedážalovanýakozamestnávateľ(§195ods.1Zákonníkapráce).Pričomnarozdielodsúduprvej
inštancie odvolací súd konštatuje, že odvracanie škody (poukaz okresného súdu na § 194 Zákonníka
práce) bolo len dôsledkom plnenia si pracovných povinností D. B. (v zmysle pracovnej náplne).

131. Podľa § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom,
ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý
zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s

nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a
kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok
alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

132. Podľa § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti,

ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné
predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a
preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody
bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c)
zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je

zrejmé,žehocineporušilprávnepredpisyaleboostatnépredpisy,alebopokynynazaisteniebezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom
na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

133. Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť

škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v
odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

134. Podľa § 196 ods. 4 Zákonník práce pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právny predpisy alebo
ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (odsek 1 písm. a/ a ods. 2 písm.

a/) alebo ostatné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má
každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

135. Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno
považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

136. Pokiaľ u poškodeného zamestnanca došlo k poškodeniu zdravia pri plnení pracovných úloh, teda
k pracovnému úrazu u žalovaného (odsek 130), tento zodpovedá za vzniknutú škodu. Pri pracovnom
úraze ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa. Jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých
prípadoch ani protiprávnosť. Pre vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a

príčinná súvislosť medzi škodou a škodnou udalosťou.

137. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 5.12.2014 zamestnávateľ v záujme zaisteniabezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie,
pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a
organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať

potrebnú údržbu a opravy.

138. Prvoinštančný súd uzavrel, že žalovanému sa podarilo zbaviť zodpovednosti v súvislosti
s pracovným úrazom poškodeného zamestnanca D. B. iba sčasti aplikujúc § 196 ods. 2 písm. a)
Zákonníka práce. Pričom správne poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil § 6

ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. (vychádzajúc z Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici
zo dňa 24.2.2015, že u žalovaného boli zistené nedostatky: nevhodný pracovný prostriedok - krátky
rebrík (dlhý 3 m) s odklápacou plošinou namontovanou na rebríku, ktorý zamestnanci dlhodobo používali
na výstup uzáveru zásobníka sila č. 17 vo výške 4 m na stredisku ako je, že nevykonával pravidelne
kontrolu predmetného rebríka, raz ročne v zmysle príslušných predpisov, skutočnosť, že na ovládanie
predmetného vypúšťacieho uzáveru na betónovom sile používal nevhodnú ovládaciu retiazku (s

menším rozostupom ohniviek) čo malo priamy vplyv na vypadnuté retiazky z ovládacieho vypúšťacieho
kolieska. Záver okresného súdu, že zodpovedajúca 10 % miera zavinenia aj samotného poškodeného
zamestnanca na vzniku úrazu, nebola zo strany žalobkyne v odvolacom konaní namietaná, preto
sa odvolací súd s určeným rozsahom stotožnil (pričom aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
D. B. neoznámil nadriadenému K. L. G. poruchu na vypúšťacom šúbere s poukazom na obsah

výpovede K. L. G. pred odvolacím súdom, hoci mu to vyplývalo priamo z pracovnej náplne ako
povinnosť nahlasovania porúch – pracovná náplň). Vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti
sa žalovaný ako zamestnávateľ môže zbaviť zodpovednosti celkom iba výnimočne, ak preukáže, že
jedinou príčinou škody bola skutočnosť uvedená v ods. 1 § 196 Zákonníka práce, uvedené však nebolo
zo strany žalovaného v konaní tvrdené a nevyplynulo ani z vykonaného dokazovania. Odvolací súd

k uvedenému poukazuje na to, že pri úplnej liberalizácii platí, že uvedené podmienky musia byť splnené
kumulatívne, nestačí iba naplnenie jedného z nich. Pri plnej liberalizácii musí zamestnávateľ dokázať
zavinenie zamestnanca, ktoré sa nepredpokladá. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
dňa X.XX.XXXX nebol D. B. pod vplyvom alkoholu ani psychotropných látok a omamných látok
a toxikologicky významných skupín liečiv, teda i v prípade, že by sa žalovaný bránil poukazom na § 196

ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, tento predpoklad úplnej liberácie by nebol tiež naplnený. Na rozdiel
od právnej konštrukcie úplného zbavenia sa zodpovednosti, pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti
stačí riadne oboznámenie zamestnanca s právnymi a ostatnými predpismi a pokynmi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podmienka, aby sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, nemusí
byť splnená, rovnako ako aj dodržiavanie týchto predpisov a pokynov nemusí byť sústavne vyžadované

a kontrolované, pričom porušenie bolo jednou z príčin škody. Uvedené sa vzťahuje k 196 ods. 2 písm.
a) Zákonníka práce, pričom žalovaný sa aplikácie uvedeného ustanovenia nedovolával, keď v konaní
ani neuviedol v tomto smere žiadne skutkové tvrdenia a ani neoznačil konkrétne právne predpisy, resp.
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy. ani v kontexte
uvedeného ustanovenia.

139. Odvolací argument žalovaného, že D. B. tým, že nepoužil vhodný pracovný prostriedok (ľahký
hliníkový rebrík), konal ľahkovážne smeroval k naplneniu predpokladu pre čiastočné zbavenie sa
zodpovednosti zamestnávateľa v zmysle § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce. Zamestnávateľ sa
z dôvodu ľahkomyseľného konania pracovníka môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že konanie

zamestnancamožnocharakterizovaťakonebezpečnériskovanie,alebohazardérstvo.Zaľahkomyseľné
konanie podľa ods. 2 písm. c) citovaného ustanovenia, nemožno považovať konanie, pri ktorom išlo len
o bežnú neopatrnosť, ako konanie vyplývajúce z rizika vykonávanej práce. Za ľahkomyseľné konanie sa
považuje iba také nedbanlivostné konanie zamestnanca, pri ktorom zamestnanec vedel, že postupuje
spôsobom, ktorý mu môže spôsobiť úraz, a to najmä so zreteľom na to, že takýto postup nie je obvyklý,

pričom sa spoliehal, že k ujme na jeho zdraví nedôjde, ako aj také konanie, pri ktorom si zamestnanec
vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu počína spôsobom, pri ktorom vedome postupuje
riziko hroziaceho poškodenia zdravia a toto konanie je v rozpore s obvyklým spôsobom správania
sa. Pri úvahe o tom, či konanie zamestnanca možno takto označiť, treba prihliadnuť na kvalifikáciu
zamestnanca, na nadobudnuté skúsenosti, dĺžku doby zamestnania a podobne. Vyžaduje sa teda

kvalifikovaná ľahkomyseľnosť, keď zamestnanec vedel, ale vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti
musel vedieť, že svojím konaním môže si privodiť úraz. Musí ísť o spôsob činnosti, ktorý je v rozpore s
obvyklým správaním iných zamestnancov. Z vykonaného dokazovania pred odvolacím súdu vyplynulo,
že D. E. dňa X.XX.XXXX, t. j. v deň smrteľného úrazu D. B. do zápisnice o trestnom oznámení akoaj do zápisnice zo dňa 15.1.2015 uviedol na otázku z akého dôvodu mohol nebohý D. B. vyliezť na
rebrík? „Pravdepodobne vyliezol na rebrík preto, aby odstavil šúber, aby sa nesypalo obilie na zem.
Zvykli sme vyliezať na rebrík aj inokedy, keď to bolo potrebné na zastavenie sypania obilia“. Zároveň

uviedol, že „keď to videl, prišiel k rebríku, sám ho postavil a priložil ho ku stene budovy. Potom vyliezol
na ten rebrík, aby zastavil sypanie obilia“. Ani výpoveď F. G. (zápisnica o pojednávaní dňa 1.6.2021,
v ktorej uviedol, že nevie sa vyjadriť aký používali oni vtedy rebrík, on nepoužíval kovový rebrík, nevie
ani či v roku 2014 bol na prevádzke kovový rebrík, ani výpoveď svedka K. L. G. na pojednávaní dňa
28.5.2025, ktorý sa nevedel sa vyjadriť, či zamestnanci sami zastavili sypanie obilia tak, že pristavili

rebrík a nemá vedomosť o používaní ťažkého kovového rebríka zamestnancami, ten kovový rebrík
predtým nevidel, nevylučuje používanie kovového rebríka k 5.12.2014 na prevádzke žalovaného. Teda
aj podľa odvolacieho súdu použitie kovového rebríka D. B. dňa 5.12.2014 v súvislosti s odstavením
šúbra nebolo v rozpore s obvyklým správaním iných zamestnancov, preukázateľne D. E., ktorý takýto
postup potvrdil vo svojej výpovedi dňa 15.1.2015 (aj v trestnom oznámení zo dňa 5.12.2014), ale
predovšetkým uvedené potvrdil tým, že uvedený postup realizoval osobne dňa 5.12.2014 potom ako mu

D. B. povedal, že spadol z rebríka, pričom D. E. odstavil šúber, aby sypanie obilia na zem nepokračovalo,
keď opak nebol v konaní preukázaný. K uvedenému odvolací súd tiež poukazuje na to, že dôvod
ľahkomyseľnosti konania zamestnanca prichádza do úvahy len v prípade, ak zamestnanec súčasne
neporušil bezpečnostné predpisy. V prípade ak zamestnanec porušil takýto predpis alebo pokyn treba
posudzovať vec podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) § 196 Zákonníka práce (R 28/1980,

R 19/1991).

140. S ohľadom na uvedené v odseku 138 a 139 sa odvolací súd stotožnil (aj) s určením miery zavinenia
na strane žalovaného 90 %, keďže žalovaný v konaní nepreukázal naplnenie predpokladov v zmysle §
196 ods. 1 a 2 (úplnú ani čiastočnú liberáciu), ohľadom čoho teda neuniesol dôkazné bremeno, pričom

10 % miera zavinenia na strane zamestnanca nebola spochybnená žalobkyňou, preto aj odvolací súd
postupoval tak, že pri rozhodovaní uvedené zohľadnil a so záverom okresného súdu sa v tejto časti
stotožnil. S ohľadom na uvedené sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že okresný súd z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci nesprávne určiť pomer zodpovednosti ako zamestnávateľa.

141. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.

142. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie
rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.

143. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

144. Napadnutý rozsudok napriek námietke žalobcu o jeho nepreskúmateľnosti podľa odvolacieho súdu

zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej praxe, je primerane (i
keď stručne) odôvodnený, čím nedošlo k žiadnej vade v takej intenzite, ktorá by v konečnom dôsledku
mala vplyv na správnosť rozhodnutia s tým, že odvolací súd svojim rozhodnutím na podporu rozhodnutiaokresného súdu (správneho právneho posúdenia) doplnil závery okresného súdu potom ako vo veci
pojednával.

145. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia k odvolacím
dôvodom (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP) za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením (vo výrokoch I., II.) ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 CSP potvrdil

vrátane (závislého) výrokoch III. (o náhrade trov konania) nenapadnutého výslovne žiadnou odvolacou
námietkou.

146. Žalovaný napadol odvolaním aj dopĺňací rozsudok (IV. výrok), ktorým okresný súd rozhodol
o nároku znalca MUDr. Šimona Kónyu.

147. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, ods. 2 ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva

tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

148. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

149.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

150. Odvolací súd má za to, že znalec má v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany a z
tohto procesného postavenia pre neho vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vypracovaním
znaleckého posudku vznikli. Žiadne ustanovenie aktuálne účinného procesného predpisu takýto nárok
znalca výslovne nevylučuje. Ani zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a ani
vykonávacia vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách,

náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, výslovnú
úpravu náhrady výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním neobsahuje, a v tomto smere Civilný
sporový poriadok neobsahuje ani prechodné ustanovenia pre rozhodovanie súdu o náhrade výdavkov,
spojených so znaleckým dokazovaním v konaní začatom do 30.6.2016.

151. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o nároku na znalečné aplikoval
rovnaké východiská ako pri rozhodovaní o náhrade trov konania sporu, t. j. pomer ich úspechu
a neúspechu s použitím § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP aj za použitia analogie legis podľa čl. 4
ods. 1 CSP (za použitia § 258 CSP, ktorý upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu trovám znalca
– pozn. odvolacieho súdu). V konaní vo veci samej bola žalobkyňa úspešná 100 %, čo predstavuje

výsledok konania relevantný aj pre rozhodnutie o trovách znalca, preto okresný súd správne rozhodol,
že znalec má voči žalovanému nárok na zaplatenie znalečného v rozsahu 100 % súdom priznaného
znalečného. S ohľadom na uvedené námietka žalovaného uvedená v odseku 12 neobstojí. Poukazujúc
na uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok ako vecne správny postupom
podľa § 387 CSP potvrdil.

152. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1
v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v tomto odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď nezistil dôvody odôvodňujúce aplikáciu § 257
CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).153. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 453 ods. 1 CSP, pričom v dovolacom konaní priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho
konania v plnom rozsahu, keďže žalovaný bol úspešný v konaní v celom rozsahu. O výške náhrady trov

konania na dovolacom súde rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

154. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne).

155. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 218/2010, podľa

ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na

to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

156. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).