Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123212084
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123212084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: PRIMA ZDROJ Považská Bystrica,
spol. s r.o., so sídlom Tatranská 295, 017 01 Považská Bystrica, IČO 00 694 100, zast. JUDr. Magda
Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Žilina, Národná 17, IČO 36 848 654, proti žalovanej: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXX/XXX, zast. JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom
v Martine, E. B. Lukáča 2, o zaplatenie 4.921,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. decembra 2024, č. k. 71Cpr/9/2023 – 142, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku o zamietnutí žaloby a v treťom výroku

o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 1.469,24 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.469,24 eur od 24.11.2023 do zaplatenia sčasti zastavil.
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej

zaplatenia sumy 4.921,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.921,66 eur
od 24.11.2023 do zaplatenia titulom vrátenia zálohovo vyplatených nadtarifných zložiek mzdy na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2022 v znení dodatkov, uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a žalovanou ako zamestnancom. Podaním došlým súdu dňa 30.09.2024 vzal žalobca žalobu v časti
o zaplatenie sumy 1.469,24 eur s prísl. späť, preto súd za súhlasu žalovanej konanie v tejto časti podľa
§ 145 ods. 2 CSP zastavil.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu žalobcu vo zvyšnej
časti je potrebné zamietnuť. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 31.08. bola
uzavretá pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom
na pracovnú pozíciu technicko - hospodársky zamestnanec. Dňa 28.10.2022 bol uzatvorený dodatok č.
2, na základe ktorého sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. Dňa 30.12.2022 bola medzi stranami
sporu odsúhlasená pracovná náplň na ekonomickom úseku - ekonóm, účtovník, v zmysle ktorého
zamestnanec zodpovedal ako ekonóm za spoločnosť FOOD FACTORING, s.r.o. Dňa 01.07.2023

bola medzi stranami sporu odsúhlasená pracovná náplň na ekonomickom úseku - ekonóm, účtovník,
v zmysle ktorého zamestnanec zodpovedal ako ekonóm za spoločnosť Mantelco, s.r.o. a Prima Estate,
s.r.o. Dňa 25.09.2023 z kontrolného úseku žalobcu bola vypracovaná priebežná správa z kontroly
daňových a účtovných dokladov, kde sa konštatovalo, že žalovaná nevykonala 583 archivačnýchpoložiekvinternomarchivačnomprograme-centrálnomevidenčnomsystéme,tzv.CES.Medzistranami
sporu nebolo sporné, že pracovný pomer skončil dňa 30.09.2023
výpoveďou zo strany zamestnanca, pričom žalovanej okrem základnej mzdy - tarifnej zložky za obdobie

od februára 2023 do augusta 2023 bola vyplatená suma 3.452,40 eur netto. Listom zo dňa 20.10.2023
žalobca upozornil žalovanú na porušenie pracovných povinností, pričom vyzval žalovanú, aby vrátila
nadtarifné zložky mzdy vo výške 4.921,64 eur do 30 dní. Žalovaná si zásielku neprevzala, pričom list
bol žalobcovi cestou poštového doručovateľa vrátený dňa 14.11.2023.

4. Súd prvej inštancie citoval čl. 5 pracovnej zmluvy, podľa ktorého mzda je tvorená tarifnou a nadtarifnou
zložkou, pričom nadtarifná zložka mzdy pozostáva zo sumy ročného osobného ohodnotenia a ročnej
prémie. Nadtarifné zložky mzdy sú zamestnancovi vyplácané zálohovo - mesačne. Zamestnanec nemá
nárok na vyplatenie nadtarifných zložiek mzdy, resp. má povinnosť zálohovo vyplatené nadtarifné zložky
za príslušný kalendárny rok vrátiť zamestnávateľovi v nasledujúcich prípadoch:
a) neplnenie si pracovných povinností v zmysle tejto pracovnej zmluvy a aktuálnej pracovnej náplne,

b) závažné porušenie pracovnej disciplíny charakterizované v príslušných ustanoveniach internej
organizačnej normy Pracovný poriadok,
c) menej závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ustanovení internej organizačnej normy
Pracovný poriadok,
d) neodovzdanie pracovnej pozície ku dňu skončenia pracovného pomeru v zmysle ION Preberanie

funkcii zamestnancov.
V prípade, ak vznikne zamestnávateľovi nárok na vrátenie zálohovo vyplatených nadtarifných
zložiek mzdy, zamestnanec je povinný sumu zálohovo vyplatených nadtarifných zložiek vrátiť do 30
kalendárnych dní od doručenia výzvy na ich vrátenie zo strany zamestnávateľa.

5. Konštatoval, že medzi stranami zostalo sporné, či vznikla zamestnávateľovi škoda z titulu neplnenia
pracovných povinností žalovanej, či smernica má znaky šikany, čo bolo reálnou pracovnou náplňou
žalovanej, či s prácou žalovanej bol nadriadený spokojný, či odmena a prémie boli vyplácané
zálohovo alebo išlo o základnú zložku mzdy a v akom rozsahu došlo k pochybeniam na strane
žalovanej na podklade priebežnej správy z kontroly. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,

že v konaní nebolo v zásade sporné, s výnimkou jedného pochybenia, že žalovaná si plnila všetky
účtovné povinnosti, ktoré v rámci účtovania sú upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Považoval za preukázané, že žalovaná si neplnila všetky pracovné povinnosti v rámci archivácie, ktoré
od nej vyžadoval žalobca na podklade internej smernice, keď z priebežnej správy z kontroly daňových
a účtovných dokladov sa zistilo, že žalovaná za obdobie január až jún 2023 neurobila alebo nevykonala

správne 583 záznamov v rámci archívu účtovných dokladov. Z vyjadrenia svedkov súd prvej inštancie
zistil, že odstránenie týchto nedostatkov je doteraz urobené na 80 %, pričom táto oprava nie je
hotová, nakoľko časovo to zaberá stovky hodín práce. Za tejto situácie súd prvej inštancie vyhodnotil,
že objektívne nebolo možné, aby žalovaná popri bežnej svojej účtovnej práci časovo stíhala aj povinnosti
vyžadované smernicou. Preto nemožno dať za vinu žalovanej, že kvôli tomuto porušeniu pracovných

povinností by mala vrátiť nadtarifné zložky mzdy, preto postup žalobcu súd vyhodnotil ako postup
v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaná tieto nedostatky z dôvodu ukončenia pracovného pomeru
nemohla odstrániť, a pritom žalobca nerozporoval, že žalovaná pracovala s nasadením, mala dôveru
vedenia spoločnosti, pričom na tieto nedostatky bola upozornená až v situácii, keď žalobca zvažoval
ukončenie pracovného pomeru. Z výsluchu svedkov bolo zrejmé, že žalovaná mala archiváciu za mesiac

január 2023 odovzdať do 4. februára 2023, pričom na nestihnutie tohto termínu bola upozornená
až mailom zo dňa 26.09.2023, čo súd prvej inštancie považoval za oneskorené. Poukázal na to,
že subsidiárne Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer pre porušenie
pracovnej disciplíny, pričom pre takýto prípad ustanovuje 2-mesačnú lehotu od zistenia nedostatkov,
kedy je možné pre takýto prípad ukončiť pracovný pomer. Z výsluchu svedkov bolo možné zistiť,

že spätná väzba z kontroly účtovania týchto zamestnancov im zvyčajne príde do dvoch, troch mesiacov,
pričom žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo kontrola za január 2023 u žalovanej nebola
vykonaná, napríklad do mája 2023 a následne prečo sa nezastavilo vyplácanie nadtarifných zložiek
mzdy od júna 2023. Postup žalobcu je pre žalovanú mimoriadne tvrdý, pričom objektívne možno
dať žalovanej za pravdu, že žalovaná subjektívne vyhodnotila postup žalobcu domáhať sa vrátenia

vyplatených nadtarifných zložiek mzdy ako pomstu žalobcu za to, že nezotrvala v pracovnom pomere
so žalobcom.6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po formálnej stránke žalobca svoj nárok oprel o znenia
pracovnej zmluvy a vnútornej smernice. V tomto smere sa dá vytknúť žalobcovi, že nepostupoval
v súlade so zmluvou ani vlastnou smernicou, keď nadtarifné zložky mzdy nevyplácal ako zálohu,

ale ako mzdu, z ktorej sa vykonali všetky zrážky. Z tohto pohľadu možno uzavrieť, že ak žalovaná
nedostala žiadne zálohy na nadtarifné zložky mzdy, žalobca nemá nárok ani na ich vrátenie. Skutočnosť,
že nadtarifné zložky mzdy nemuseli zamestnanci vracať, potvrdili aj vypočutí svedkovia, keďže v ich
prípade pri zistených pochybeniach sa im nevyplatili tieto položky v budúcich mzdách, teda už vyplatené
nadtarifné zložky mzdy sa nikdy nevracali. Ak žalobca mienil žalovanú sankcionovať odobratím

nadtarifných zložiek mzdy, mal postupovať rovnako ako voči iným zamestnancom, teda žalovanú mal
včas upozorniť, mal jej umožniť vykonať nápravu a až následne mohol rozhodnúť, či pristúpi ku kráteniu
nadtarifných zložiek mzdy alebo nie v budúcnosti.

7. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, keď dospel
k záveru, že neboli splnené predpoklady na vrátenie nadtarifných zložiek vyplatených žalovanej, ktoré

nikdy neboli ani ako záloha vyplatené (záloha sa v účtovníctve nevedie ako výdavok na mzdu),
pričom žalovaná nespôsobila také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by objektívne odôvodňovalo
možnosť vrátenia týchto zložiek mzdy, nakoľko v konaní sa nepreukázalo, že by žalovaná nevyužívala
riadne svoj fond pracovného času, pričom nemôže byť jej na ťarchu, ak je rozsah prác a nárokov
na žalovanú neprimeraný, zvlášť za situácie, keď po jej odchode jej prácu, začali vykonávať dvaja

zamestnanci a doteraz po viac ako roku sa účtovné doklady nepodarilo zarchivovať v súlade
so smernicou žalobcu. Súd prvej inštancie pre úplnosť dodal, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania
od 24.11.2023, hoci mal túto lehotu počítať od vrátenia zásielky žalobcovi, t. j. od 14.11.2023, teda
aj v tomto smere si žalobca uplatnil svoj nárok v rozpore so zákonom a pracovnou zmluvou.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako strane s
plným úspechom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne,
doplnené podaním zo dňa 27.12.2024, a to proti výrokom II. a III. rozsudku. Žiadal, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie a prizná mu
nárok na náhradu trov konania. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)
CSP. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že ním vyplatené nadtarifné zložky mzdy neboli
zálohou, ale súčasťou mzdy. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané,
že vyplácané nadtarifné zložky mzdy sú zálohami, čo vyplýva jednak z gramatického výkladu ustanovení

pracovnej zmluvy, smernice žalobcu nazvanej Hmotná stimulácia zamestnancov na rok 2023, ale tiež
z výsluchu svedkyne p. F. a p. C., ktoré jednoznačne nadtarifné zložky mzdy považovali za zálohy,
potvrdili, že sa jednalo o zálohy, ktoré za určitých okolností mohol žalobca ako zamestnávateľ
požadovať vrátiť. Samotná skutočnosť, že žalobca si voči iným zamestnancom neuplatnil vrátenie
už vyplatených záloh - nadtarifných zložiek mzdy automaticky neznamená, že sa jednalo o súčasť

mzdy. Pre posúdenie konkrétneho skutkového stavu bolo dôležité, že žalobca si vrátenie nadtarifných
zložiek mzdy uplatnil od žalovanej v zmysle pracovnej zmluvy a internej smernice. Potvrdenie Sociálnej
poisťovne zo dňa 17.06.2024, na ktoré poukázal prvostupňový súd, nie je dôkazom o tom, že v danom
konkrétnom prípade by sa nemalo jednať o zálohy na variabilnú zložku mzdy, keďže Sociálna poisťovňa
v predmetnom potvrdení len uviedla, že v prípade, ak zamestnávateľ zistí, že v mesačnom výkaze

poistného a príspevkov uviedol nesprávne údaje o vymeriavacom základe zamestnanca pre odvod
poistného, je povinný predložiť opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie vrátane prílohy. Uvedené potvrdenie nemôže zvrátiť skutočnosť, že v danom prípade sa
jednalo o zálohy na variabilnú zložku mzdy. Žalovaná suma predstavuje sumu netto, t. j. bez odvodu
do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a bez uhradeného preddavku na daň. Prvostupňový

súd sa ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s podstatnou skutkovou okolnosťou,
a to, že právnym základom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou bola platne uzatvorená pracovná
zmluva a interné smernice žalobcu, ktoré žalovaná dobrovoľne podpísala, bola s nimi oboznámená.
V zmysle pracovnej náplne bola žalovaná povinná vykonávať aj archiváciu účtovných dokladov, čoho
si bola žalovaná vedomá. V konaní bolo preukázané, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť,

keď správou z priebežnej kontroly za obdobie od januára 2023 do júna 2023 bolo preukázané,
že žalovaná neurobila alebo nevykonala správne 583 záznamov. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná
objektívnenevykonávalasvojuprácuriadne.Súdprvejinštanciepretobezďalšiehoprijalsvojvoľnýzáver
o tom, že žalovaná objektívne nemohla popri svojej bežnej účtovnej práci časovo stíhať aj archivačnépovinnosti stanovené smernicou. K argumentácii súdu týkajúcej sa toho, že žalobca nevysvetlil,
prečo kontrola za január 2023 nebola vykonaná včas a následne prečo sa nezastavilo vyplácanie
nadtarifných zložiek mzdy do júna 2023 uviedol, že skutočnosť, či u žalovanej bola vykonaná kontrola

a v akom období, nie je relevantné na povinnosť žalovanej vykonávať svoju prácu riadne. Ak by
aj kontrola bola vykonaná skôr, neznamená to, že by k pochybeniu na strane žalovanej nedošlo. Dodal,
že účtovný rok žalobcu končí 31.12. príslušného roku a veľa pochybení sa zistí až pri spracovaní
dokladov potrebných k vyhotoveniu účtovnej závierky, t. j. po skončení celého účtovného roka. Čo sa
týka argumentácie súdu týkajúcu sa lehoty, odkedy si žalobca uplatňuje úroky z omeškania uviedol,

že žalobca si uplatňuje úroky za kratšiu dobu ako môže v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce,
preto v zmysle zásady, že žalobca môže žalobou vždy požadovať menej, túto argumentáciu súdu
považuje za nadbytočnú.

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
akovecnesprávnypotvrdiť.Stotožnilasasnázoromsúduprvejinštancie,žežalobcasadomáhavrátenia

zálohovo vyplatených nadtarifných zložiek mzdy, ktoré v skutočnosti boli vyplatené ako riadne zložky
mzdy, z ktorých boli vykonané odvody v zmysle zákona. Na výplatnej páske pri zložkách mzdy absentuje
slovo „záloha“, preto nie je možné zložky mzdy, pri ktorých nie je označenie „záloha“ považovať
za zálohové časti mzdy. Takto uvedená položka mzdy je považovaná za riadnu časť mzdy, z ktorej sú
vykonané odvody do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a preddavok na daň z príjmu. Vyššie

uvedené odvody nie sú odvádzané ako preddavky, ale ako riadne odvody v súlade so zákonom.
Zuvedenéhovyplýva,žeajostatnézložkymzdybolitakýmtospôsobomzúčtované,t.j.riadne odvedené
odvody. Ak žalobca urobil chybu pri odvodoch, mal bezodkladne vykonať opravu a zaslať opravené
výkazy do sociálnej a zdravotnej poisťovne, čo je jeho povinnosť bez ohľadu na to, či mu budú
nadtarifné zložky vrátené alebo nie. Jeho tvrdenie o tom, že vykonanie opravy považoval bez vyplatenia

nadtarifných zložiek za nedôvodné vyznievajú priam absurdne. Keďže zo strany žalobcu doteraz
oprava nebola vykonaná, považuje zložky mzdy za riadne vyplatené. Ďalej poukázala na to, že u
žalobcu si riadne a včas neplnilo svoju povinnosť kontrolné oddelenie, ktorému táto kompetencia
vyplýva už zo samotného názvu, pričom vhodnými opatreniami mohol žalobca chybám predísť -
napríklad priebežnými kontrolami, zaškoľovaním zamestnancov, či prijatím dočasnej odbornej posily

do pracovného tímu. Z uvedeného jasne vyplýva, že žaloba nemá oporu v zákone, keď sa opiera
o vyplatenie zálohových zložiek mzdy, z ktorých zamestnávateľ odvádzal všetky povinné odvody
zo zákona. Bolo výslovne na jeho rozhodnutí, či zamestnancovi a za akých okolností vyplatí nadtarifné
zložky mzdy, na ktoré zamestnanec pri vyplatení nemá právny nárok. Výplatná páska je právnym
dokladom zamestnanca o preukázaní mzdy, ktorá mu skutočne patrí.

11. V replike žalobca zotrval argumentačne na dovtedajších tvrdeniach, pričom ako nový dôkaz predložil
stanovisko audítora, ktoré malo potvrdiť, že ak sa ročná odmena vypláca počas roka formou zálohy,
je potrebné ju priebežne zdaňovať a taktiež podlieha odvodom, avšak, ak sa následne preukáže,
že zamestnancovi nárok na odmenu nevznikol, je povinný celú vyplatenú zálohu v brutto výške vrátiť.

12. V republike sa žalovaná argumentačne pridržala tvrdení, uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

13. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo konanie sčasti zastavené, odvolaním
napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).

15. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi
za vykonanú prácu mzdu.

16. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty

(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8,
cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky
na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálovýchpodielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada
podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancom v súvislosti so zamestnaním podľa tohto

zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku
po zdanení.

17. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ

od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do
3 rokov od ich výplaty.

18. Vo všeobecnosti platí, že mzda zamestnanca pozostáva z dvoch častí, a to základnej a pohyblivej.
Základná zložka mzdy je pevná a zamestnávateľ je povinný ju zamestnancovi vyplatiť. Naproti tomu

pohyblivá zložka mzdy je variabilná a jej vyplatenie je viazané na splnenie stanovených podmienok,
napr. obratu spoločnosti, výkonnosti zamestnanca a podobne, pričom je na ľubovôli zamestnávateľa,
či ju vyplatí alebo nie Z uvedeného vyplýva, že nárokovateľné sú také mzdové plnenia, na ktoré má
zamestnanec právny nárok pri splnení konkrétnych podmienok uvedených v zákone, pracovnej zmluve,
prípadne v kolektívnej zmluve, ale na poskytnutie nenárokovateľných plnení nemá zamestnanec právny

nárok a ich poskytnutie závisí výlučne od rozhodnutia zamestnávateľa. Nenárokovateľné pohyblivé
zložky mzdy sú teda také, ktoré sa zamestnancovi vyplatia až pri splnení určitých nekonkrétnych,
objektívne nemerateľných kritérií, majú dobrovoľnú povahu. Ak sú viazané na neurčité kritériá,
zamestnanec má nárok na ich vyplatenie vtedy, keď zamestnávateľ rozhodne, že ich zamestnancom
vyplatí. Či zamestnávateľ takéto rozhodnutie prijme alebo nie, závisí len od jeho vôle. Rozhodnutie

zamestnávateľa o priznaní pohyblivej zložky mzdy má tzv. konštitutívny účinok, čo znamená, že takýmto
rozhodnutím sa nenárokovateľná zložka mzdy (odmeny) mení na nárokovateľnú. Ak zamestnávateľ
takéto rozhodnutie vydá, je povinný zamestnancovi sľúbenú pohyblivú zložku mzdy aj vyplatiť.

19. V preskúmavanej veci z čl. 5 pracovnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou vyplýva,

že jej mzda bola tvorená tarifnou a nadtarifnou zložkou, pričom nadtarifná zložka mzdy pozostávala
zo sumy ročného osobného ohodnotenia a ročnej prémie. Podľa predmetného ustanovenia pracovnej
zmluvy sa nadtarifné zložky mzdy mali zamestnancovi vyplácať zálohovo – mesačne. Zamestnanec
nemal mať nárok na vyplatenie nadtarifných zložiek mzdy, resp. mal povinnosť zálohovo vyplatené
nadtarifné zložky mzdy za príslušný kalendárny rok vrátiť zamestnávateľovi v prípadoch, uvedených

v predmetnom článku pracovnej zmluvy. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie
vyplynulo, že nadtarifná zložka mzdy sa v prípade žalovanej vyplácala mesačne, pričom z výpovedí
svedkov vyplynulo, že o vyplatení nadtarifných zložiek mzdy rozhodoval mesačne konateľ žalobcu.
Svedkyňa B. C. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že po ukončení mesiaca výplata
chodila do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, pričom v rámci tejto lehoty im p. G., personálna manažérka,

oznamovala každému osobitne zvlášť mailom, či budú nadtarifné zložky vyplatené a v akej výške. Túto
skutočnosť potvrdila aj svedkyňa H. I. F., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že o nadtarifných zložkách
mzdy rozhodoval konateľ, pričom konečný výstup im chodil z personálneho. Takýmto, mesačným
rozhodnutím zamestnávateľa o priznaní, resp. nepriznaní nadtarifnej zložky mzdy, sa potom táto
zložka mzdy stala nárokovateľnou zložkou mzdy, a ako taká bola jednotlivým zamestnancom, vrátane

žalovanej, vyplácaná, čo vyplýva aj z predložených výplatných pások žalovanej, z ktorých je zrejmé,
že aj z tejto zložky mzdy boli vykonávané povinné odvody.

20. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že jednotlivé, mesačne priznané
a vyplatené nadtarifné zložky mzdy žalobca nevyplácal ako zálohu, ale ako súčasť mzdy, preto žalobca

nemá nárok na ich vrátenie.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, a to aj vo
výroku, týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V zmysle § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady bude rozhodovať súd prvej inštancie.23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427

ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).