Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425010038
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6425010038.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov
senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD, LL.M., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 14. augusta 2025 trestnej veci obžalovanej A. B., stíhanej pre prečin ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, konajúc o odvolaní okresného
prokurátora voči rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 4T/7/2025 zo dňa 20.05.2025

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 4T/7/2025 zo dňa 20.05.2025 bola obžalovaná
A. B. uznaná za vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b)
Trestného zákona a to za skutok, ktorého sa dopustila tak, že

v období školského roku 2023/2024 od 19.3.2024 do 24.6.2024, ako aj v období školského roku
2024/2025 v období od 2.9.2024 do 8.11.2024 ako zákonný zástupca, ktorý je povinný sa sústavne a
dôsledne starať o výchovu a všestranný rozvoj svojho dieťaťa maloletého C., nar. X.X.XXXX, tomuto
ako žiakovi 1. ročníka Základnej školy so sídlom D. B. XXX E. F., svojím nedôsledným prístupom k
rodičovským povinnostiam spočívajúcom v nezabezpečení jeho pravidelnej dochádzky do školy, a to aj
v dôsledku celkovej nespolupráce a napriek viacerým zaslaným upozorneniam zo strany školy, umožnila

v predmetnom období vymeškanie celkovo 126 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Za toto konanie ju okresný súd odsúdil podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 54 Trestného
zákona, v spojitosti s § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín. Podľa § 55 ods. 1, ods. 3
Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaná povinná vykonať najneskôr do jedného roka od

nariadenia výkonu tohto trestu; trest povinnej práce je obžalovaná povinná vykonávať osobne a vo
svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu.

Uvedenýrozsudoknenadobudolprávoplatnosť,pretožehovovýrokuouloženomtrestenapadolokresný
prokurátor svojím odvolaním.

Z písomných dôvodov odvolania okresný prokurátor uviedol, že je nepochybné, že obžalovaná A. B. sa
spáchania súčasne stíhaného skutku dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktoré jej
bolo určené v rámci odsúdenia za iný rovnorodý trestný čin v predchádzajúcom období. Tieto závery
pritom súd zrejme prvotne viedli aj pri určovaní druhu a výmery trestu v skoršom priebehu súčasného
konania, kedy jej bol na základe trestného rozkazu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 4
mesiace. Voči tomuto trestnému rozkazu bol len zo strany obžalovanej podaný odpor, na základe čoho

bolo vykonané hlavné pojednávanie a súd potom dospel k diametrálne odlišným záverom.Podľa prokurátora okolnosti ohľadom osobných pomerov obžalovanej, ako aj nutnosť vykonávať
starostlivosť o maloleté deti boli už v priebehu prípravného konania dostatočne preukázané, pričom
zhodne zo správ sociálnych pracovníkov vyplýva, že jej starostlivosť o deti je nedostatočná, pričom došlo

aj k predošlému prípadu zanedbania zdravotného stavu jej maloletého syna a neprihlásenia dcéry na
predprimárne vzdelávanie. Dôsledkom tohoto konania sú pritom doposiaľ 2 odsúdenia za rovnorodý
trestný čin, pričom nemožno opomenúť ani ďalšie v súčasnosti vedené trestné konanie, ktoré bolo voči
nej na základe uznesenia príslušníka polície začaté.

Všetky uvedené skutočnosti však úplne absentujú v súčasnom rozhodnutí súdu, kde súd len stroho
konštatoval, že vzhľadom na nutnosť starostlivosti obžalovanej o maloleté deti jej súd dáva šancu. S
takýmto názorom súdu nesúhlasí prokurátor a uviedol, že nemôže na jej osobu pôsobiť alternatívny
trest, pretože to sa javí ako nedostatočné.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok vo výroku o treste

Okresného súdu Žiar nad Hronom zrušený a aby krajský súd sám vo veci rozhodol tak, že uloží
obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere najmenej 4 mesiace so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklad podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci určil termín verejného

zasadnutia, na ktoré sa riadne dostavil obhajca obžalovanej, opatrovník maloletých detí a krajský
prokurátor. Obžalovaná A. B. sa na verejné zasadnutie nedostavil napriek tomu, že mala riadne a včas
vykázané doručenie a teda o verejnom zasadnutí vedela. Sám obhajca obžalovanej uviedol, že sa s
obžalovanou nedokázal spojiť.

Na základe uvedených skutočností potom krajský prokurátor navrhol vykonať verejné zasadnutie v
neprítomnosti obžalovanej, čo aj súd akceptoval a vykonalo sa verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovanej A. B..

V konečných návrhoch potom krajská prokurátorka uviedla, že trvá na podanom odvolaní aj na

dôvodoch, ktoré v ňom uviedol okresný prokurátor, je tiež toho názoru, že trest uložený obžalovanej je
neprimerane mierny a preto navrhla, aby jej bol uložený prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody.

Opatrovník maloletých detí G. H. vo svojom konečnom návrhu uviedol, že on v konečnom dôsledku
súhlasí s napadnutým rozsudkom, nie je účelom trestného konania umiestniť obžalovanú do výkonu

trestu odňatia slobody, pretože sa stará ešte o ďalšie 2 deti a o tie by sa potom musel starať štát, podľa
jeho názoru je uložený trest obžalovanej správny a zákonný a preto navrhol odvolanie prokurátorky ako
nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovanej v konečnom návrhu uviedol, že s tým, čo uviedol opatrovník súhlasí, bolo by

neprimerane prísne trestať obžalovanú za to, že jej maloletý syn nechodí do škody nepodmienečným
trestom, trest, ktorý jej bol teraz uložený, bude spôsobilý k tomu, aby sa o deti začala starať aj v súvislosti
s novou školskou dochádzkou a preto navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné
zamietnuť.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie
je dôvodné.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní na okresnom súde urobila vyhlásenie,
ktorým uznala vinu, okresný súd zameral svoje dokazovanie už len na otázky ohľadne uloženia trestu,
keďže vina obžalovanej bola preukázaná a aj priznaná jej vyhlásením a v tomto smere je potrebné
uviesť, že okresný súd dôsledne zisťoval okolnosti ohľadne uloženého trestu, ktorý obžalovanej mal byť
prípadne uložení.

Samotná obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že momentálne sa o deti riadne stará, deti riadne
chodia do školy, na jedno dieťa jej prispieva jeden otec dieťaťa, na druhé dieťa jej otec neprispieva,pretože ho nemá zapísaný ani v rodnom liste, ale s domácnosťou jej pomáha aj mama a sestra, deti
chodia riadne do školy a súhlasí s tým, aby jej bol uložený prípadne aj trest povinnej práce.

Uvedené skutočnosti potom podrobne a dostatočne presvedčivo uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia okresný súd postupom podľa § 168 ods. 1 Tr. por. a krajský súd preto nemá pochybnosti
o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, keďže tieto zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania. Krajský súd je toho názoru, že aj uložený trest za takto zisteného
skutkového stavu u obžalovanej je správny a zákonný a vzhľadom na to, že si krajský súd skutkové ako

aj právne posúdenie konania obžalovanej osvojil a preto úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom
rozsahu podporuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Pokiaľ ide o námietky okresného prokurátora ohľadne druhu a výšky uloženého trestu, aj tu krajský súd
sa v celom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu, že odsúdením obžalovanej na nepodmienečný
trest odňatia slobody by nedošlo k potrestaniu len obžalovanej, ale aj celej jej rodiny, keďže deti by

muselibyťumiestnenédonáhradnejstarostlivosti,vpodstateajpodľanázorukrajskéhosúdu,čovyplýva
aj z vyjadrenia obžalovanej na hlavnom pojednávaní táto má snahu už sa riadne starať o svoje deti vziať
si ponaučenie zo svojich chýb a preto aj krajský súd je toho názoru, že uložený trest je v danom prípade
postačujúci a nie je potrebné na obžalovanú pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody tak, ako
to navrhol v odvolaní okresný prokurátor.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd potom dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie
nedôvodné, zamietol ho postupom podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.