Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200621
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200621.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. XX/X, XXX XX B. C., E.: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s.r.o., Námestie osloboditeľov
3/A, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 254 980, proti žalovanému: F. D., nar.
XX.XX.XXXX, C. G. XXXX/XX, XXX XX B. H. - B., o návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním zo dňa 20.1.2025 doručeným súdu elektronicky dňa 28.1.2025 žalobca navrhol,
aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie v tomto znení: „Súd zriaďuje v prospech žalobcu na

zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 106 352,28 Eur uplatnenej žalobcom
v konaní vedenom na ORPZ odbor kriminálnej polície Kežmarok pod ČVS: ORP-330/1-VYS-KK-2024
záložné právo na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/8 k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na
liste vlastníctva č. X, Okres I., Obec B. H., k.ú. B. ako: parcela KN C č. XXX o výmere 656 m2, zastavané
plochy a nádvoria, a stavba, Rodinný dom, súpisné číslo XXXX, nachádzajúca sa na parcele KN C č.
XXX o výmere 656m2, zastavané plochy a nádvoria.“

2. Návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 28.2.2022 pracovnú zmluvu, na základe ktorej
bola žalovaná povinná vykonávať prácu samostatného odborného referenta na pozícii ekonómka s
dobou trvania pracovného pomeru od 1.3.2022 do 30.11.2022, ktorá bola neskôr predĺžená na dobu
určitú do 31.12.2024 s tým, že medzi pracovnú náplň žalovanej patrili úkony súvisiace so mzdovou,
daňovou a účtovnou agendou obce (žalobcu).

3. Žalobca ďalej uviedol, že v dňoch od 13.12.2024 vykonala žalovaná bezhotovostné finančné operácie,
v dôsledku ktorých preposlala celkovú sumu 123.761,87 Eur na bankové účty niekoľkých fyzických osôb,
pričom tieto finančné operácie neboli vykonávané na pokyn starostu resp. iného zástupcu obce, a títo
sa o nich dozvedeli až nasledujúce dni na základe telefonického upozornenia od banky, k čomu žalobca
poukázalnaprehľadtransakciívykonanýchvdňoch13.12.2024a14.12.2024aichadresátov–fyzických

osôb. Dodal, že žalovaná vykonala platby s okamžitou účinnosťou, teda ako urgentný europrevod s tým,
žečiichvykonávalaakoúčastníkpodvodnéhokonaniaalebovdôsledkuuvedeniadoomylumomentálne
nevie povedať. Uzavrel však, že tieto platby realizovala nad rámec svojich oprávnení, bez súhlasu
starostu obce a spôsobila tak škodu na cudzom verejnom majetku.

4. Ďalej žalobca uviedol, že ešte počas víkendu (14 a 15.12.2024) žiadali zástupcovia obce telefonicky

a osobne banku, aby vykonala všetky opatrenia pre zablokovanie účtu, pozastavenie vykonávania
operácií a vrátenie finančných prostriedkov na účet obce, avšak banka finančné prostriedky už nevedelapripísať späť. Poukázal na to, že zástupcovia obce oznámili skutočnosti odôvodňujúce trestné stíhanie
na žalovanú príslušnému obvodnému oddeleniu Policajného zboru Kežmarok s tým, že v súčasnosti
prebieha trestné konanie na OR PZ, odbor kriminálnej polície Kežmarok pod ČVS: ORP-330/1-VYS-

KK-2024. Dodal, že na základe aktivity zástupcov obce boli obci vrátené prostriedky od troch fyzických
osôb celkovo vo výške 17.409,59 Eur.

5. Z predloženého je podľa žalobcu zrejmé, že konaním zamestnanca (žalovanej) došlo ku vzniku
škody na verejnom majetku, rozpočtu obce Stará Lesná v sume: 106 352,28 Eur. Dodal, že žalovaná

je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú (pozn. súdu: sú zapísané) na LV č. X, Okres I., Obec
B. H., k.ú. B.:
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/8 na parcele KN C č. XXX o výmere 656 m2, zastavané plochy
a nádvoria, a
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/8 na stavbe, Rodinný dom, súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa
na parcele KN C č. XXX o výmere 656m2, zastavané plochy a nádvoria.

6. Na záver žalobca poukázal na ustanovenie § 178 ods. 1 Zákonníka práce o prevenčnej povinnosti
zamestnanca a ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce o zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú
zamestnávateľovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a vyslovil názor, že osvedčil
všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: 1) škodu t.j majetkovú

ujmu na verejných prostriedkoch obce. 2) Protiprávne konanie zamestnanca t.j. prekročenie jeho
pracovnoprávnych povinností (exces) v podobe potvrdzovania bezhotovostných operácií, navyšovania
denných limitov platieb, poskytnutia prihlasovacích údajov tretím stranám, podieľaní sa na scudzení
verejného majetku a ost. 3) Príčinnú súvislosť t.j. že následok majetková ujma bola spôsobená v
dôsledku porušenia zamestnaneckých povinností nakladať s verejnými prostriedkami hospodárne a

chrániť ich, a zamestnaneckých povinností chrániť bankové tajomstvo - neposkytovať bankové údaje
tretím stranám (pozn. súdu: už na tomto mieste však treba poukázať na to, že ide iba o predpoklady
pre náhradu škody). Takisto skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, veci s majetkovou
hodnotu, na ktorej zriadenie sudcovského záložného práva zabezpečí pohľadávku žalobcu na náhradu
škody a predíde tak riziku prevodu nehnuteľnosti na inú tretiu osobu.

Žalobca uzavrel, že existencia rizika prevodu nehnuteľnosti a zbavenie sa majetku ohrozuje
uspokojenie pohľadávky veriteľa, jej nútnené vymáhanie (exekúciu) a v konečnom dôsledku spôsobuje
vážne ohrozenie verejného záujmu (vzhľadom k tomu, že ide o verejné peniaze). Nenariadenie
zabepečovacieho opatrenia podľa neho vytvorí priestor pre možnosť sczudenia nehnuteľnosti a
dlhotrvajúcu neistotu ohľadom získania verejných peňazí späť. Žalobca má rovnako za to, že nariadenie

zabepečovacieho opatrenia je aj proporcionálne, nezasiahne neprimerane do vlastníctva žalovaného,
pretoženezmanenázbaveniejehomajetku,lendočasnézaťaženievprospechverejnéhozáujmu.Dodal,
že v nasledujúcich dňoch po ustálení niektorých skutočností potrebných pre podanie žaloby podá žalobu
s tým, že pohľadávka je ale v súčasnosti platne uplatnená v adhéznom trestnom konaní, a ide preto o
skutočne uplatnenú pohľadávku odôvodňujúcu vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a nie len fiktívny

nárok.

7. K tvrdeným skutkovým okolnostiam žalobca priložil pracovnú zmluvu žalovanej a zápisnicu o výsluchu
žalovanej na Okresnom riaditeľstve PZ v Kežmarku zo dňa 18.12.2024 ako osoby podľa § 196 ods. 2
Trestného zákona. Podľa tejto zápisnice žalovaná pri svojom výsluchu vypovedala (okrem iného) o tom,

že pre obec (žalobcu) pracovala ako ekonóm – účtovník, pričom mala prístup k bankovému účtu obce.
Na internet banking sa prihlasovala prostredníctvom ID účtu a hesla, PIN kód na vykonávanie platieb jej
vygenerovala banka. Mala jeden PIN kód, v jej nootebooku doma uložené ID účtu a heslo na internet
banking do J. H., a ako otvorila prehliadač a zapla internet banking J. H., tak sa rovno prihlásila. Je
prihlásená na facebooku a tam jej vybehla reklama, že sa dá investovať. Klikla na stránku a tam sa jej

otvoril nejaký formulár, do neho zaslala svoje osobné údaje, a asi po dvoch týždňoch jej na jej telefónne
číslo volal pán G. K. s tým, že ju kontaktuje na základe jej registrácie v súvislosti s investovaním. Zistil, že
má nainštalovaný program ANY DESK a požiadal ju o prístup k jej počítaču, ona mu dala číslo prístupu
a potvrdila prístup. Týmto mohol vidieť jej počítač a robiť v ňom čo chcel. Žalovaná má svoj účet v L.
banke a išli robiť prevod, no ako otvorila prehliadač, tak tam mala prihlásený internet banking J., ktorý

videl a pýtal sa čo to je za účet. Ona mu povedala že je to pracovný účet a viac to neriešila. Potom sa
prihlásila do L. bankingu na jej účet, mala urobiť jeden prevod vo výške 875,- Eur a druhý 800,- Eur.
Nezadávala kam to má ísť, všetko zadával pán K., ktorému dôverovala. Malo to ísť na jej účet, ktorý
jej vytvoril, kde to už nevie povedať. Z jej účtu vykonal prevod a ona ho potvrdila v L. bankingu. Eštepred prevodmi ju požiadal, nech otvorí internet banking J. a tam sa prihlási a vykoná odhlásenie. Tam sa
prihlásila a následne to pýtalo PIN kód na odhlásenie, ktorý ju nikdy na odhlásenie nepýtalo, ale v tom
čase jej to nebolo čudné, tlačil na ňu časovo, robila všetko rýchlo, na obrazovke žiaden prevod nevidela,

preto zadala normálne PIN kód ako ju to popýtalo pre odhlásenie. Potom jej povedal do telefónu, aby to
zopakovala, pretože sa prepojenie nepodarilo zrušiť, tak to zopakovala asi 3 krát, a následne už videla
na obrazovke, že je odhlásená. Čo on robil na pozadí to uviesť nevie. Po tom, čo spravila prevody,
muselaísťklekárovidoStarejĽubovne,počítačnechalazapnutýastáletambolprihlásenýpánK..Vtedy
na to nemyslela. Potom čo spravila prevody z jej účtu jej pán K. povedal, že má čakať, že sa vykoná

konverzia finančných prostriedkov na kryptomenu a potom sa jej peniaze vrátia na účet. Mala mať zisk
okolo 50%. V súvislosti s tým jej dal k telefónu pána M. G., ktorý ju uistil, že ide na finančný úrad Praha 9
overiť transakciu a že jej následne príde výpis na mail. Nič jej na mail neprišlo. Naposledy ju kontaktoval
v sobotu pán K., keď sa ho opýtala ako sa opovážil stiahnuť prostriedky z J. účtu, nakoľko ho upozornila,
že to nie je súkromný účet, ale účet podnikový a aby okamžite vrátil tieto finančné prostriedky. Potom
čo mu potvrdila že je to podané na polícii telefón zložil a viac nekomunikoval. O tom, že zobral peniaze

z J. účtu sa dozvedela v sobotu 14.12.2024, kedy prišiel popoludní za ňou starosta obce a povedal jej,
že z účtov obce odišlo okolo 120.000,- Eur. Preto potom aj kontaktovala p. K.. Po tejto informácii skoro
skolabovala. Nevie, koľko platieb bolo vykonaných z J. N. B. C., pretože nevedela o žiadnych prevodoch
z tohto účtu, až starosta jej povedal o nejakých prevodoch. Ona vôbec nevie aké prevody boli robené
v akých výškach a kam išli peniaze.

8. Ďalej žalobca predložil čestné vyhlásenie starostu obce zo dňa 20.1.2024 o tom, že on a ani žiadna
iná ním poverená osoba neposkytla pokyn žalovanej aby vykonávala finančné operácie od 13.12.2021,
na základe ktorých odišli z bankového účtu obce na bankové účty súkromných osôb finančné prostriedky
v hodnote 123.761,87 Eur. Predložil tiež časť zápisnice o výsluchu starostu obce o tom, že dňa

14.12.2024 mu v čase okolo 12:45 hod. volal pracovník J. banky s otázkou, či vie o tom, že z účtu
obce odchádzajú platby, na čo žiadal o ich zablokovanie. V banke sa dozvedel, že platby boli vykonané
a potvrdené žalovanou, na základe čoho išiel za žalovanou domov, pretože nebola dostupná na telefóne,
apýtalisajejčorobilasúčtom.Pritommupovedalaženičnerobilasúčtom,ažemápočkaťdopondelka,
že dovtedy sa to všetko vyrieši. Počkal do pondelka a šiel potom podať trestné oznámenie. Z účtov obce

odišli peniaze o celkovej výške 123.761,87 Eur, pričom po podaní trestného oznámenia boli vrátené na
účet obce tri platby, a škodu vyčíslil na 106.352,28Eur. Pri svojom výsluchu na OR PZ žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú alebo iného škodcu v tejto výške.

9. Napokon žalobca predložil aj kópiu e-mailovej správy žalovanej, ktorú adresovala osobe označenej

ako M. G. dňa 14.12.2024 o 16:25 hod - o tom, že žalovaná žiada zdôvodnenie čerpania financií
z podnikových účtov po tom čo ju kontaktoval jej zamestnávateľ a žiada ich okamžitý návrat, a tiež kópiu
e-mailovej správy žalovanej, ktorú adresovala osobe označenej ako G. K. dňa 14.12.2024 o 17:13 hod –
podľaktorejmužalovanávyčítažejumalupokojovať,žepeniazezúčtovJ.H.niesúprevádzané,ažiada
ho, aby v pondelok najneskôr do 9:00 hod boli všetky peniaze naspäť. Na ostatok žalobca predlžil už len

oznámenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 16.12.2024, uznesenie OR PZ v Kežmarku zo dňa
18.12.2024 o začatí trestného stíhania pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku (proti neznámemu páchateľovi), informatívny výpis z LV č. X, kat. úz. B. o spoluvlastníckych
podieloch žalobkyne k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu, a výpisy z účtov obce zo dňa 13.12.
a 16.12.2025 o žalobcom uvedených finančných transakciách.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku (čo v zmysle ust. § 234 ods. 2 CSP platí primerane
aj pre uznesenie) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky

podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo
obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť
pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti
vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu preneunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie
procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich
pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne
apaušálnetvrdeniažalobcuneumožňujúsúduichvecnépreskúmanieaniesúspôsobilébyťpredmetom
dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva
vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

12. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

13. V súvislosti so skutkovým stavom súd pripomína, že v kontradiktórnom konaní dokazovanie slúži
na preukazovanie tvrdených skutočností (resp. obdobne v konaní o zabezpečovacom opatrení – slúžia
listiny, na ktoré sa strana odvoláva – na osvedčenie tvrdených skutočností), a nie na zisťovanie

a vyhľadávanie akýchkoľvek skutkových okolností, ktoré strana riadne netvrdí. Strana sporu je preto
povinná uviesť celkom konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky. „Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to,
čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či
(náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571).

14. V danom prípade má súd za to, že žalobca sa podľa obsahu podania domáha vydania
zabezpečovacieho opatrenia, vo vzťahu ku ktorému však ale vôbec neuviedol a neosvedčil žiadne

skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať jeho obavu, že prípadná budúca exekúcia jeho peňažnej
pohľadávky bude ohrozená, a že je tak dôvodné zriadiť na nehnuteľnostiach žalovanej, resp. na
spoluvlastníckychpodielochknehnuteľnostiampatriacichžalovanej, záložnéprávonajejzabezpečenie.

15. Podľa § 343 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže

súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

16. Podľa § 327 ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený časPodľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

17. Podľa § 179 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „ZP“) zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi
za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov
uvedených v § 182 a 185.
Podľa 186 ods. 2 ZP náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od

zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho
priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie
neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda
spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok

18. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe

akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca
v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
(povinnosťtvrdenia),tedavymedziťskutkovéokolnosti,ktorémajúbyťpodkladomrozhodnutia,aoznačiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

19. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na

akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

20. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno

tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový
stav aplikovať.

21. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície pravdepodobného veriteľa, resp.
zabránenie zhoršenia jeho pozície, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka

na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky voči nemu, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo
už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia
uspokojenia jeho pohľadávky. Veriteľ tak získa postavenie záložného veriteľa a v zmysle ust. § 343 ods.
3 CSP neskôr, ak bude v konaní vo veci samej ohľadom tejto peňažnej pohľadávky úspešný a nebude
splnená dobrovoľne, bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie tejto pohľadávky

v exekučnom konaní (po tom, ako mu bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím).

22. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zabezpečovacie opatrenie predpokladá návrh na
jeho vydanie, a odôvodnenú obavu, že exekúcia peňažnej pohľadávky navrhovateľa, o ktorú v konaní
ide, je resp. bude ohrozená. Táto obava by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne

peňažnú pohľadávku, ktorej ochrany sa domáha, a že v čase rozhodovania súdu sú tu konkrétne
skutočnosti svedčiace o tom, že uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky v prípadnom exekučnom
konaní bude zmarené. Jeho navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti
o pravdepodobnosti svojej peňažnej pohľadávky (vrátane jej rozsahu) voči označenej strane, ktorá má
byťzabezpečenázriadenímzáložnéhopráva(presnýaúplnýopisprávnychvzťahovstránsporu,aznich

vyplývajúcu existenciu i výšku peňažnej pohľadávky, a osvedčiť ju – t.j. predložiť právne relevantné
dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav), avšak zároveň musí tvrdiť a osvedčiť aj skutočnosti
odôvodňujúcej obavu, že prípadná budúca exekúcia jeho peňažnej pohľadávky v danom prípade
(vzhľadom na nejaké konkrétne skutočnosti) bude ohrozená, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti
o opodstatnenosti a potrebe zabezpečovacieho opatrenia (vrátane jeho naliehavosti, primeranosti a

rozsahu). Inými slovami - podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je jednak hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažnej pohľadávky, o ktorú v konaní ide, a zároveň aj osvedčenia
toho, že ide o taký stav, že bez jej zabezpečenia zriadením záložného práva na veciach, právach alebo
na iných majetkových hodnotách dlžníka bude jej exekúcia, vzhľadom na všetky okolnosti, ohrozená.23. O nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje spravidla len v skrátenom konaní na
základe osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom

vydané zabezpečovacie opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP),
a predstavuje tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Zabezpečovacie
opatrenie je preto možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti,
z ktorých jeho právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň však, okrem svojho práva (vrátene jeho rozsahu),

konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a súčasne aj primerane osvedčí svoju obavu, že exekúcia bude
ohrozená, a teda že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán navrhovaným
spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň aj primeraný, keďže zabezpečovacím opatrením nemožno
pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru, ale len v potrebnom nevyhnutnom rozsahu). Znamená
to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver
o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany

sa domáha, a že jeho budúca exekúcia je reálne (podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo
úkonov druhej strany, prípadne aspoň indícií o nich, eventuálne aj s poukazom na celkovú majetkovú
situáciu dlžníka) ohrozená, a navrhované zabezpečovacie opatrenie je tak potrebné.

24. V súvislosti s podmienkami vydania zabezpečovacieho opatrenia pritom súd subsidiárne poukazuje
ajnajudikatúrutýkajúcusaneodkladnýopatrení(ktorýchpodmienkyvydaniasúvzásadepodobné).Pod
potreboudočasnejúpravyúčastníkovtrebarozumieťstavvzťahovúčastníkov,ktorýneznesieodklad(NS
SR sp. zn. 5Obdo3/2009). Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy,

ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane (NS SR sp. zn. 6CdoPr2/2023). Nariadenie je podmienené osvedčením (preukázanie
sa nevyžaduje), že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by právo strany bolo

ohrozené (NS SR sp. zn. 1Obdo/79/2020).

25. Napokon aj Ústavný súd SR už dávnejšie konštatoval, že pri rozhodnutí o predbežnom opatrení,
ktorým sa má uložiť zákaz dispozície s nehnuteľnosťou (pozn. súd: takéto predbežné opatrenie plnilo
podobný účel ako teraz zabezpečovacie opatrenie) musí byť podmienka naliehavej potreby dočasnej

úpravy preukázaná reálnym nakladaním s predmetom sporu, nestačí iba jeho abstraktná možnosť (sp.
zn. III. ÚS 298/08), a akceptoval rozhodnutie krajského súdu, z ktorého uviedol, že bez osvedčenia
reálnej hrozby v dôsledku konkrétneho a aktuálneho konania odporcu nemôže byť navrhovateľ úspešný
(sp. zn. I.ÚS 114/2022).-

26. V danom prípade však žalobca, okrem skutočností, ktorými v žalobe odôvodňuje svoju peňažnú
pohľadávku (aj to nie celkom precízne jej výšku – viď nižšie), vôbec neuviedol a nijako neosvedčil
žiadne konkrétne skutočnosti alebo indície o krokoch či plánoch žalovanej alebo iných skutočnostiach
svedčiacich o obave, že budúca exekúcia jeho peňažnej pohľadávky bez vydania navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia bude ohrozená. Žalobca všeobecne poukazuje iba na existenciu rizika

prevodu nehnuteľnosti bez toho, že by reálnu existenciu tohto potenciálneho rizika nejako bližšie
odôvodnil a najmä osvedčil nejakými konkrétnymi skutočnosťami.

27. V súvislosti s princípmi primeranosti súd poukazuje aj na to, že žalobca doposiaľ ešte
úplne neosvedčil ani konkrétnu výšku jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej, ktorá bola jeho

zamestnancom, keď neuviedol žiadne tvrdenia svedčiace o tom, že by mu žalovaná ním vyčíslenú
škodu spôsobila úmyselne, alebo že by mala niesť osobitnú zodpovednosť podľa § 182 až 185 ZP,
a za takýchto okolností zatiaľ prichádza do úvahy aj aplikácia ust. § 186 ods. 2 ZP, podľa ktorého
náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie
presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného zárobku (ktorý žalobca neuviedol).

Navyše žalobca neuviedol ani žiadne skutočnosti o celkovej majetkovej situácii žalovanej (ktorá napr.
podľa zápisnice o svojom výsluchu na OR PZ má alebo mala prostriedky na účte v L., a podľa
verejne dostupných informácií katastra nehnuteľností aj v súčasnosti stále vlastní minimálne ďalší jedennezaťažený pozemok v rovnakom katastrálnou území), ktoré by, spolu so všetkými okolnosťami, mali
tiež svedčiť o tom, že exekúcia bude ohrozená, a navrhované zabezpečovacie opatrenie je potrebné.

28. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by sme akceptovali názor, že už samotná (eventuálna)
pohľadávka žalobcu (nech by aj bola akokoľvek vysoká), a nedostatok informácií o ekonomickej
situácii a majetkových pomeroch (eventuálneho) dlžníka, bez toho aby boli osvedčené (a v tomto
prípade dokonca aspoň čo i len tvrdené) akékoľvek vážne skutočnosti alebo kroky (eventuálneho)
dlžníka ohrozujúce jej možnú budúcu exekúciu, by mali odôvodňovať vydanie zabezpečovacieho

opatrenia (ktorým sa zriadi záložné právo na veciach dlžníka), tak v takom prípade prakticky
vždy, v prípade akejkoľvek potenciálnej pohľadávky, ak by bola osvedčená a nebola (dostatočne)
zabezpečená (záložným právom alebo inak), tak by sa vlastne malo v každom súdnom konaní na návrh
(potenciálneho) veriteľa zrejme vydať zabezpečovacie opatrenie, čo je zjavný nezmysel.

29. Inými slovami - podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je teda jednak nielen

hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku o ktorý v konaní ide, ale aj osvedčenie obavy,
že ide o taký stav, že bez navrhovaného zabezpečovacieho opatrenie bude exekúcia, vzhľadom na
nejaké konkrétne skutočnosti, reálne a vážne ohrozená. Nestačí teda osvedčiť len to, že veriteľ má
snáď voči dlžníkovi eventuálne (hoci aj značnú) peňažnú pohľadávku (o ktorej ešte nebolo právoplatne
rozhodnuté), a jednoduchú neistotu o úhrade dlhu (ktorý ešte nebol uspokojený), ale aj vysvetliť

a osvedčiť obavu, že budúca exekúcia tejto pohľadávky je, vzhľadom na nejaké ďalšie konkrétne
skutočnosti s ich možným negatívnym vplyvom na prípadný nútený výkon práva, ohrozená (teda
osvedčiť obavu, že nútené vymoženie peňažnej pohľadávky, o ktorú v konaní ide, resp. pôjde, bude
ohrozené). Inak by zákon možnosť vydania neodkladného opatrenia viazal už na samotné osvedčenie
práva(anieajnavysvetlenieaosvedčenieobavy,žeexekúciabudeohrozená)vzhľadomnaskutočnosť,

že veriteľ nemá jednoducho (nikdy) istotu, že jeho peňažná pohľadávka bude v budúcnosti uspokojená.
Súdy by tak potom ale mali vydať zabezpečovacie opatrenie vždy, keď ich veriteľ o to požiada, svoje
právo osvedčí a nemá istotu, či jeho pohľadávka bude neskôr uspokojená (čo nemá prakticky nikdy).
Nestačí teda len osvedčenie dlhu a jednoduchá neistota jeho úhrady, ale musí byť osvedčená (ďalšími
konkrétnymi skutočnosťami) aj konkrétna dôvodná obava (nie len neistota), že exekúcia bude ohrozená,

čo sa však v danom prípade nestalo.

30. Treba si tiež uvedomiť, že eventuálne vyhovenie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým sa aktuálne konanie končí, v sebe v rámci konania pred súdom vo všeobecnosti obligatórne
zahŕňa aj rozhodnutie o náhrade trov konania úspešného žalobcu, pričom ale tento však podľa

názoru súdu doposiaľ neprodukoval žiadne také podstatné a dostatočne závažné skutočnosti, ktoré
by opodstatňovali ním formulovaný návrh voči žalovanej, a ktoré by zároveň odôvodňovali aj s tým
spojenú zodpovednosť žalovanej za s tým spojené trovy konania (napr. že žalovanú predtým o zdržanie
sa nejakého konkrétneho konania neúspešne žiadal, resp. najmä že sa žalovaná nejaký úkon na úkor
žalobcu chystá).

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd takto skutkovo a právne vymedzený návrh na
nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia ako zjavne nedôvodný zamietol.

32. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1

CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
priznať jej podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal
súdnyúradník).Keďževšakžalovanejstranevdoterajšomkonanípodľaobsahusúdnehospisudoposiaľžiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a toto uznesenie sa žalovanému v zmysle ust. § 331
ods. 1 CSP ani nedoručuje a o jeho eventuálnych neskorších trovách môže byť rozhodnuté v prípadnom

odvolacomkonaní,aneúspešnýžalobcananáhradutrovkonanianemáprávo,súdnáhradutrovkonania
stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje

a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).