Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/133/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320203204
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4320203204.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a

členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: R. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. H.. XXXX/XX, G., zastúpený: JUDr. Pavol Koczán, advokát so sídlom
Advokátskej kancelárie Ľ. Štúra 33, Levice, proti žalovaným: 1/ BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová
34, Bratislava, IČO: 31 357 814, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom Advokátskej
kancelárie Rožňavská 2, Bratislava, 2/ Dom Dražieb s. r. o., so sídlom Podzámska 37, Hlohovec, IČO:
45 711 933, 3/ Donau farm Kalná, s. r. o., so sídlom Červenej armády 178, Kalná nad Hronom, IČO: 36
657 921, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou BUČKO & PARTNERS s. r. o., so sídlom Karpatská 13/

A, Bratislava, IČO: 53 968 191, 4/ C.. P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, V., 5/ C.. E. Č., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H.. L.. M. XX, G., o určenie neplatnosti dražieb, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice, č. k. 16Cb/31/2020-190 zo dňa 5. novembra 2021 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Levice, č. k. 16Cb/31/2020-281 zo dňa 26. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice, č. k. 16Cb/31/2020-190 zo dňa 5.
novembra 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Levice, č. k. 16Cb/31/2020-281 zo
dňa 26. mája 2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/, 3/, 4/ súd p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

III. Žalovaným 2/ a 5/ súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie žalobu zamietol, druhým výrokom priznal
žalovaným 1/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a tretím výrokom žalovaným 2/ a
5/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Opravným uznesením odstránil súd zrejmé

nesprávnosti v záhlaví rozsudku. V merite veci svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 21 ods. 2, 4
Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „ZoDD“), ust. § 37, § 39, § 40a, § 49, § 145 ods. 1, § 151a, § 151b ods. 1, 2, 3, 4, § 151e ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), ust. § 261 ods.
1, § 267 ods. 2, § 269 ods. 2, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „OBZ”), ust.
§ 137 písm. d/ § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
2.Akonedôvodnúvyhodnotilžalobu,ktorousažalobcadomáhalurčenianeplatnostidražiebvykonaných
dňa 04.03.2020 spoločnosťou Dom Dražieb s.r.o., IČO: 45 711 933, so sídlom Podzámska 38, Hlohovec
(ďalej aj „žalovaný 2/“), priebeh ktorých toho istého dňa (04.03.2020) osvedčila JUDr. Adriana Vorelová,notárka so sídlom Pribinova č. 23, Hlohovec, notárskymi zápisnicami, na základe ktorých Okresný úrad
Levice, katastrálny odbor, zapísal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam takto:

- v prospech spoločnosti Donau farm Kalná, s. r. o., IČO: 36 657 921, so sídlom Červenej armády
178, Kalná nad Hronom, (ďalej aj „žalovaný 3/“), v konaní vedenom pod Z-1508/2020 na základe
notárskej zápisnice N 73/2020, NZ 7194/2020, NCRls 7347/2020 a v konaní vedenom pod Z-1384/2020
na základe notárskej zápisnice N 77/2020, NZ 7187/2020, NCRls 7367/2020,

- v prospech C.. P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. F. XXX. t.č. N. XXXX/XX, V. (ďalej aj „žalovaný 4/“),
v konaní vedenom pod Z-1577/2020 na základe notárskej zápisnice N 74/2020, NZ 7193/2020, NCRls
7353/2020,

- v prospech C.. E. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. M. XX, G. (ďalej aj „žalovaný 5/“), v konaní vedenom
pod Z-1351/2020 na základe notárskej zápisnice N 76/2020, NZ 7189/2020, NCRIs 7366/2020.

3. Za nesporné v konaní považoval súd prvej inštancie uzavretie Zmlúv o finančnom lízingu č. 1901/14
a č. 1902/14 podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 21.05.2014 medzi spoločnosťou BPT
LEASING, a.s. a spoločnosťou Hindický, s.r.o., predmetom ktorých bol finančný lízing hnuteľných vecí.
V zmysle žalovaným 1/ nepopretých skutkových tvrdení žalobcu, uzavreli zmluvné strany aj Zmluvu o

úvereč.5197/14.Zozmlúvofinančnomlízinguvyplýva,žeobazáväzkovévzťahymalibyťvzmyslebodu
3.1.3 okrem iného zabezpečené aj zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam podľa prílohy 4.1.3
zmluvy, a zmluvou o zriadení záložného práva mal byť zabezpečený aj tretí záväzok žalobcu. Zmluvu
o úvere a ani Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam však žalobca súdu nepredložil.
Zmluvu o zriadení záložného práva mal podľa výpisu z katastra nehnuteľností so žalovaným 1/ uzatvoriť

ako fyzická osoba, vlastník predmetov zálohu. Nakoľko medzi stranami sporu ide o záväzkové vzťahy
medzi podnikateľskými subjektmi, týkajúce sa ich podnikateľskej činnosti, súd prvej inštancie na ne
aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1) a poznamenal, že otázky, ktoré nemožno
riešiť podľa ustanovení tohto zákona, sa riešia podľa predpisov občianskeho práva (§ 1 ods. 2 OBZ).
Hoci teda zmluvu o zriadení záložného práva uzatvoril žalobca ako fyzická osoba - vlastník predmetov

zálohu, a zabezpečovací záväzok ako akcesorický, sleduje právny režim hlavného záväzku, záväzkový
vzťah, ktorý vznikol na zabezpečenie hlavných záväzkov uzavretých podľa príslušných ustanovení OBZ,
sa nimi bude spravovať rovnako.

4. Prípustnosť žalobného petitu - určenie neplatnosti dražby, ktoré je tvrdením o právnej skutočnosti,

súd prvej inštancie posudzoval podľa ust. § 137 písm. d/ CSP, podľa ktorého je určovacia žaloba
prípustná, ak to vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Zákon č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách, konkrétne ust. § 21 ods. 2, v zmysle ktorého v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba tvrdiaca, že tým
bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd o určenie neplatnosti dražby. Ďalej sa zaoberal otázkou

vecnej legitimácie strán sporu, vymedzenej ust. § 21 ods. 4 ZoDD, podľa ktorého účastníkmi súdneho
konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, ktorým je v tomto prípade žalovaný 1/, dražobník -
žalovaný 2/, vydražiteľ - žalovaní 3/, 4/, 5/ a predchádzajúci vlastník a zároveň dotknutá osoba, ktorým je
žalobca, ako osoba dotknutá na právach v dôsledku ním tvrdenej neplatnosti záložnej zmluvy. Súd prvej
inštancie tiež skonštatoval zánik práva domáhať sa určenia neplatnosti dražby, ak sa neuplatní do troch

mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v
čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, kedy je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty (veta druhá ust. § 21 ods. 2 ZoDD). Zo žaloby doručenej súdu prvej
inštancie dňa 29.05.2020 vyplýva, že bola doručená pred uplynutím trojmesačnej prekluzívnej lehoty

(vo všetkých prípadoch bol príklep udelený dňa 04.03.2020, lehota na podanie žaloby začala plynúť dňa
05.03.2020 a uplynula by dňa 05.06.2020), pričom je zrejmé, že dôvody neplatnosti dražby sa neviažu
na spáchaním trestného činu ani na dražbu domu alebo bytu.

5. Žalobca s poukazom na ust. § 21 ods. 2 ZoDD, nenamietal a ani netvrdil porušenie ustanovení tohto

zákona, ale namietal platnosť záložnej zmluvy. Z osvedčení o vykonaní dobrovoľných dražieb vyplýva,
že počas dražieb neboli vznesené žiadne námietky, teda ani námietky proti ich priebehu. Ako jeden
z dôvodov neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva žalobca uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom zálohu, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) a manželkazmluvuozriadenízáložnéhoprávanepodpísala.Tútoskutočnosťvšaknijakýmspôsobomnepreukázala
dôkazné bremeno tak neuniesol. Aj pre prípad dôvodnosti tejto námietky, súd prvej inštancie poukázal na
ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže

vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti patriace do BSM bezpochyby nemožno
považovať za bežnú vec a ak žalobca nemal súhlas druhého manžela, právny úkon urobený bez jeho
súhlasu je neplatný. Ide však o neplatnosť relatívnu, podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Relatívne
neplatný právny úkon sa považuje za platný, ak ten, kto je ním dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu

nedovolá. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa možno podľa ust. § 101 OZ dovolať vo všeobecnej
3-ročnej a podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka v 4-ročnej premlčacej lehote. Právo dovolať sa
relatívnej neplatnosti má ten, kto je týmto úkonom dotknutý, teda aj na svojich právach opomenutý
manžel. Relatívnej neplatnosti, sa však nemôže dovolať ten z manželov, ktorý ju spôsobil. Žalobca sa
jej tak dovolávať nemôže, a v konaní nebolo tvrdené, a už vôbec nie preukázané, že by sa relatívnej
neplatnosti dovolala jeho opomenutá manželka.

6. K námietke žalobcu, že zmluvu o zriadení záložného práva podpísal za nápadne nevýhodných
podmienok, v tiesni, právny úkon odporuje dobrým mravom a obsahuje neprimerané zmluvné
podmienky, pretože pri obvyklej leasingovej zmluve, ktorej predmetom je napr. automobil, postačuje
zabezpečenie predmetom leasingu a nie ďalšími garanciami, súd prvej inštancie poukázal na význam

záložného práva na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, vyplývajúci mu zo
záväzkového právneho vzťahu, a majúci k hlavnému záväzkovému vzťahu akcesorickú povahu, v
dôsledku čoho vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou.
Zabezpečovacie záväzky ako akcesorické, sledujú právny režim hlavného záväzku, a vzťahy vzniknuté
na zabezpečenie hlavného záväzku uzavretého podľa príslušných ustanovení OBZ, sa budú rovnako

spravovať jeho ustanoveniami. Aj keď žalobca v konaní poukazoval len na neplatnosť záložnej zmluvy,
z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže
platne vzniknúť bez platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Súd prvej inštancie zmluvy o
finančnom lízingu posúdil podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že obe sú dostatočne určité a zrozumiteľné, zmluvné

strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov, a v konaní nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré
by ich mal súd vyhodnotiť ako neuzatvorené slobodne a vážne, alebo nezodpovedajúce zákonným
požiadavkám obsiahnutým v ust. § 39 OZ. Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýval ďalší, zmluvou o zriadení
záložného práva zabezpečovaný záväzok, žalobca k žalobe nepripojil, nepredložil ju ani na nariadenom
pojednávaní a rovnako nepredložil ani samotnú zmluvu o zriadení záložného práva. Žalobca v konaní

netvrdil, aké konkrétne nevýhodné podmienky má na mysli, v čom právny úkon, resp. právne úkony
odporujú dobrým mravom, aké neprimerané zmluvné podmienky zmluvy obsahujú a tieto svoje tvrdenia
tiež nijakým spôsobom nepreukázal, čím si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť, teda uviesť skutkové tvrdenia
úplne. Neuniesol tak bremeno tvrdenia v zmysle ust. § 150 CSP, na ktoré nadväzuje dôkazné bremeno.
Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo

veci znamená pre stranu sporu sankciu v podobe prehry sporu.

7. Ak došlo k uzavretiu hlavného záväzkového vzťahu medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, je
tiež vylúčená aplikácia ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, vrátane ustanovení o neprijateľných
zmluvnýchpodmienkach(vrátane§53ods.4písm.s/OZ).Akmalžalobcavsúvislostisneprijateľnosťou

a nevýhodnosťou zmluvných podmienok na mysli tvrdenie: „pri obvyklej leasingovej zmluve, kde je
predmetom leasingu napr. automobil, postačuje zabezpečenie predmetom leasingu a nie ďalšími
garanciami,“ súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutie NS Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 1425/2008
zo dňa 16. 04. 2009: „skutočnosť, že založená vec má inú (väčšiu alebo menšiu) hodnotu, než je
hodnota zálohom zabezpečenej pohľadávky, sama osebe nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy.

Tento záver platí bez ohľadu na to, či záložný dlžník (záložca) je zároveň obligačným dlžníkom alebo
či zabezpečenie zálohom poskytuje odlišná osoba. Je totiž len vecou tejto tretej osoby, či svoju vec
založí alebo nie. To, akú skutočnú hodnotu má založená vec, si preto má zistiť záložný dlžník (jeho
vlastnícke právo bude zálohom postihnuté) a sám zvážiť, či na zriadenie záložného práva dá súhlas.
Skutočnosť, že záložný dlžník nemal náležitú predstavu (nezistil si), akú hodnotu má ním založená vec,

tak nemôže mať vplyv na platnosť záložnej zmluvy.“ Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaný 1/ zabezpečil
svoje pohľadávky predmetom leasingu ako aj záložným právom k nehnuteľnostiam, a ako vyplýva z
oboch zmlúv o finančnom lízingu aj ďalšími zabezpečovacími prostriedkami, nejde o rozpor s dobrými
mravmi ani neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva podľa ust. § 39 OZ. Naopak, s ním možnolen súhlasiť, že obozretne dbal o to, aby boli jeho pohľadávky riadne zabezpečené a postupoval so
starostlivosťou riadneho hospodára.

8. Rovnako uzavretie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok zakladá právo účastníka
konajúceho v tiesni, od zmluvy odstúpiť a nespôsobuje neplatnosť zmluvy tak ako to má na mysli
žalobca. Aplikácia ust. § 49 Občianskeho zákonníka však s poukazom na ust. § 267 ods. 2 OBZ nie je
v obchodnoprávnych vzťahoch prípustná, pretože pripustenie tohto dôvodu v obchodných záväzkových
vzťahoch, by mohlo viesť k jeho zneužitiu a k právnej neistote. Iba v prípade, ak by bola vôľa žalobcu pri

uzatváraní sporných zmlúv tvorená pod tlakom násilia alebo bezprávnej vyhrážky, mal by žalobca právo
sa dovolávať absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka, čo však
v konaní netvrdil ani nepreukázal. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu
zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešným

žalovaným 1/, 3/ a 4/, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.
Žalovaným 2/ a 5/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko vyslovene uviedli, že si voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania neuplatňujú.

10. Žalobca v odvolaní navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol v zmysle a
rozsahu žalobného petitu, resp. rozsudok zrušil a vec prikázal Okresnému súdu v Leviciach na ďalšie
konanie. V odvolacích dôvodoch konštatoval: „Ako som už v žalobe uviedol som pôvodným vlastníkom
nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražieb vykonaných žalovaným v 2. rade - spoločnosťou Dom
Dražieb s. r. o. dňa 04. marca 2020. Jedná sa o poľnohospodársku pôdu nachádzajúcu sa v okrese

Levice, tak ako vyplýva z osvedčení o vykonaní dražby. Dražby sa vykonávali na návrh žalovaného v
1. rade, žalovaní v 3. 4. a 5. rade sú vydražiteľmi. Priebeh dražieb osvedčila JUDr. Adriana Vorelová,
notárka so sídlom v Hlohovci, ul. Pribinova č. 23 dňa 04.03.2020. Predmetom dražieb boli nehnuteľnosti
- poľnohospodárska pôda, ktorá bola tvorila záložné práva zriadeného v prospech žalovaného v 1. rade,
ktorým bolo zabezpečené splatenie leasingu. V predchádzajúcom období spoločnosť Hindický, s.r.o.,

ktorej som jediným spoločníkom, vykonávajúca poľnohospodársku činnosť na nehnuteľnostiach, ktoré
boli predmetom dražby prevzala poľnohospodársku techniku, financovanie ktorej poskytol žalovaný v
1. rade spoločnosť BPT LEASING, a.s. Poskytnuté financovanie - leasing bol zabezpečený predmetom
leasingu predmetnou poľnohospodárskou technikou a žalovaný v 1. rade požadoval aj uzavretie
záložných zmlúv na nehnuteľnosti vo vlastníctve mňa žalobcu.

11. Spoločnosť Hindický, s.r.o. sa pred časom dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, nezaplatila
včas leasingové splátky, preto žalovaný v 1. rade predmet leasingu odňal a neskôr odpredal, podľa
mojich vedomostí hlboko pod trhovú cenu, konal tak v rozpore s dobými mravmi. Teda predpokladám,
že si v celom rozsahu zrejme takto zámerne neuspokojil svoju leasingovú pohľadávku, preto pristúpil

cielene k výkonu záložného práva.
Zdôrazňujem, že záložné zmluvy v prospech žalovaného v 1. rade som podpísal ja žalobca, ako
formálny vlastník nehnuteľností - fyzická osoba. Predmetné nehnuteľnosti som ako fyzická osoba
nadobudol počas trvania manželstva, tvorili teda bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom
manželka záložné zmluvy nepodpísala. Záložné zmluvy, ktoré boli predmetom výkonu záložného

práva formou „dobrovoľnej" dražby som podpísal za nápadne nevýhodných podmienok, uvedená
právne úkony odporujú dobrým mravom obsahujúc tiež neprimerané zmluvné podmienky, nakoľko pri
obvyklej leasingovej zmluve, kde je predmetom leasingu napríklad automobil, postačuje zabezpečenie
predmetom leasingu a nie ďalšími garanciami. Technológiu som však nevyhnutne potreboval na
výkon poľnohospodárskej činnosti, tak som záložné zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných

podmienok podpísal. V prejednávanej veci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenou práva na spravodlivý
proces, konanie má tiež inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.Vo veci sa konalo dňa 05.11.2021 jediné pojednávanie, na ktoré som sa z vážnych rodinných dôvodov
nezúčastnil /sprievod onkologicky chorej manželky na ošetrenie do Bratislavy/. Moju neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnil môj právny zástupca. Napriek tomu, že bol navrhnutý môj výsluch, súd tento

základný dôkaz odmietol vykonať. Okresný súd v Leviciach takto nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenou
práva na spravodlivý proces. Konanie má takto tiež inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že dražobník - žalovaný v 2. rade predmety zálohu a to jednak
hnuteľné veci tak aj pol'nohospodárku pôdu predal pod cenu, čím nedôvodne privodil majetkový
prospech vydražiteľom teda žalovaným v 3. až 5. rade na škodu žalobcu. Dražobník vykonal dražbu
napriek tomu, že som ho o upustenie písomne požiadal. Vedel že draží výrobné prostriedky. Neobstojí

právne zdôvodnenie súdu odvolávajúce sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16.04.2009, sp.
zn. 21C do 1425/2008, predmet záložného práva síce môže mať vyššiu hodnotu ako zabezpečované
pohľadávka, ale pri realizácii záložného práva predaním zálohu nemá byť záložný veriteľ úmyselne
poškodený, k čomu vykonaním predmetných dražieb jednoznačne došlo.

Po podaní žaloby bola prejednávaná vec zaradená do registra „C“ ako občianskoprávna. V priebehu
konania došlo jej k preradeniu do registra „Cb" ako vec obchodná. Základ sporu tvorí neplatnosť dražieb
podľa osobitného predpisu a má sa prejednávať v občianskoprávnom konaní a tak aj posudzovať
postavenie strán sporu, teda aj žalobcu. Z uvedeného dôvodu nesprávnym postupom súdu je napadnuté
rozhodnutie čo do právneho posúdenia veci nesprávne a nepreskúmateľné. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

12. Žalovaný 1/ žiadal vo vyjadrení k odvolaniu žalobu zamietnuť, poukázal na nekonkretizáciu a
nepreukázanie námietky žalobcu, že žalovaný 1/ mu pre neplatenie odobral a údajne pod cenu predal
predmety lízingu a doplnil, že pri speňažovaní odobratých predmetov lízingu postupoval s odbornou

starostlivosťou, s cieľom speňažiť ich za čo najvyššiu cenu a o takto získaný výťažok následne znížil
svoje pohľadávky voči žalobcovi. K námietke, že záloh by mal patriť do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a preto je záložná zmluva neplatná konštatoval, že v čase uzatvárania záložnej zmluvy
nemal vedomosť o údajnom manželstve žalobcu, ale spoľahol sa na zápis v katastri nehnuteľností
a ubezpečenie žalobcu, že je oprávnený so zálohom disponovať. Žalobca iba deklaruje, že v čase

uzatvárania zmluvy o zriadení záložného práva mu zatajil rozhodujúcu skutočnosť, ktorá by mala
spôsobovať neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, čím by mohlo ísť o vylákanie peňažného
plnenia na základe uvedenia žalovaného 1/ do omylu, teda o podvod. Prípadná absencia súhlasu
manželky žalobcu s uzatvorením záložnej zmluvy by mohla založiť iba jej relatívnu neplatnosť, ktorú
v lehote 3 rokov od vykonania tohto právneho úkonu mala namietnuť. Žalobca nepreukázal ani len

existenciu svojho manželstva, pričom jeho údajná manželka námietku relatívnej neplatnosti nevzniesla
ani voči žalovanému 1/, ani v súdnom konaní. Vzhľadom na dátum uzatvorenia záložných zmlúv už
takáto námietka ani vznesená byť nemôže.

13. Námietku uzavretia záložných zmlúv v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, žalobca opäť

nijako nekonkretizoval, preto na ňu možno reagovať iba konštatovaním, že ani v čase uzatvárania
akýchkoľvek zmlúv so žalobcom, ani neskôr, až doteraz, nemal žalovaný 1/ vedomosť o akejkoľvek
tiesni žalobcu. Pri uzatvorení zmlúv len požadoval adekvátne zabezpečenie, čo nerobí zmluvný vzťah
nápadne nevýhodným pre žalobcu, ale je iba prejavom vynaloženia starostlivosti riadneho hospodára.
Skutočnosť, že poskytnuté zabezpečenie bolo použité na úhradu dlhu, nie je prejavom nevýhodnosti

zmluvného vzťahu pre žalobcu. Na takýto právny záver nie je potrebná ani aplikácia zahraničnej
judikatúry, ale ide o triviálnu aplikáciu právnej úpravy. Žalobca pritom svoju námietku voči súdom
citovanej judikatúre formuluje rozporne, keď so záverom, že predmet záložného práva síce môže mať
vyššiu hodnotu ako zabezpečovaná pohľadávka, polemizuje nesúvisiacim argumentom, že výkonom
záložného práva nemá byť záložný dlžník úmyselné poškodený. Takáto námietka však už smeruje proti

samotnému výkonu záložného práva, nie proti samotnému poskytnutia zálohu. V čom mal byť žalobca
pri výkone záložného práva poškodený, však už vo svojich podaniach neuviedol.14. K námietke, že mu nevykonaním jeho výsluchu boli upreté procesné práva žalovaný 1/ poznamenal,
že na pojednávanie sa žalobca nedostavil, o odročenie nepožiadal, pričom bol zastúpený právnym
zástupcom. Boli teda splnené zákonné podmienky na pojednávanie v jeho neprítomnosti. Navrhovaný

dôkaz jeho vypočutím súd správne vyhodnotil ako nadbytočný, keďže jedinou aspoň v náznakoch
konkretizovanou námietkou žalobcu bola relatívna neplatnosť záložnej zmluvy. V zmysle ust. § 132
ods. 1, ods. 2 CSP musia byť všetky rozhodujúce skutočnosti uvedené v žalobe, čo nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy a potom platí, že uvádzať nové žalobné skutočnosti nemožno ani vo
výpovedi strany na pojednávaní. Navrhovaný výsluch žalobcu tak nebol pre rozhodnutie o žalobe

potrebný a súd správne tento dôkaz nevykonal. Účelom prijatia nového procesného predpisu bolo
najmä súdne konanie zrýchliť eliminovaním neúčelných procesných rituálov a nadmerným odročovaním
pojednávaní, ku ktorému často dochádzalo v dôsledku účelového ospravedlňovania sa strán a
vykonávania nadbytočných dôkazov. Čl. 13 ods. 1 CSP jasne stanovuje, že vyslúchať zastúpenú stranu
nie je povinnosť, ale iba možnosť v prípade potreby, ktorá v tomto prípade nebola daná.

15. Žalovaný 2/ žiadal vo vyjadrení k odvolaniu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť s konštatovaním,
že žalobca v odvolaní len vymenoval niektoré z odvolacích dôvodov, zakotvených v ust. v § 365
CSP, samotné dôvody však nekonkretizoval. Odvolanie je obsahovo neurčité, nejasné, zavádzajúce a
všeobecné, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov svojich tvrdení. Na predloženie dôkazov mal žalobca
počas konania dostatok priestoru, tak ako je opísané v bode 14 napadnutého rozsudku. Z uvedeného

vyplýva, že prvostupňový súd dostatočne zisťoval a zistil skutkový stav, vysporiadal sa aj s návrhom
na výsluch žalobcu, ktorý v odvolaní namieta. Ďalej je obsahom odvolania žalobcu tvrdenie, že sa súd
nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný 2/ ako dražobník údajne „predal“ hnuteľné veci. Toto tvrdenie sa
nezakladá na pravde, nakoľko žalovaný 2 žiadne hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu nedražil.

16. Žalovaný 3/ žiadal vo vyjadrení k odvolaniu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Konštatoval splnenie všetkých požiadaviek v
zmysle ZoDD, poprel všetky tvrdenia žalobcu o nezákonnosti a neplatnosti dražieb, podotkol, že riadne
uhradil cenu za predmet dražby 1 aj 4 v súlade s ust. § 26 ZoDD a momentom udelenia príklepu
licitátora na neho prešlo vlastnícke právo, ktoré bolo potvrdené aj vykonaním záznamu katastrálnym

odborom. Záložnú zmluvu označil za platný právny úkon, nakoľko v čase jej uzavretia bol ako vlastník
predmetu záložnej zmluvy v katastri nehnuteľností zapísaný výlučne žalobca bez manželky. Žalovaný 1/
preto pri uzatvorení záložnej zmluvy nemohol mať vedomosť o trvaní jeho manželstva. Domáhanie sa
neplatnosti záložnej zmluvy je irelevantné, nakoľko predmetom posúdenia je jej relatívna, nie absolútna
neplatnosť a manželka žalobcu (ako oprávnená osoba) sa v prekluzívnej 3-ročnej lehote relatívnej

neplatnosti nedomáhala. Podľa ust. § 40a OZ sa neplatnosti záložnej zmluvy nemôže dovolávať ten, kto
ju sám spôsobil, preto tvrdenia žalobcu v žalobe aj v odvolaní nemajú oporu v žiadnom zákone. Žalobca
nepreukázal dostatočný záujem o svoje práva po dobu takmer 6 rokov, keďže platnosť záložnej zmluvy
spochybňuje až po výkone záložného práva a vlastníkom zabezpečených nehnuteľností sa stal žalovaný
3/, 4/ a 5/. Žalovaný 3/ ako nadobúdateľ predmetu dražby 1 a 4 bol po celý čas dobromyseľný, konal

lege artis so zákonom o dobrovoľných dražbách, urobil všetky potrebné kroky k platnému nadobudnutiu
predmetu dražby, a preto by akákoľvek skutočnosť, ktorá vyjde dodatočne najavo a môže ovplyvniť
výsledok dražieb, nemala mať vplyv na nadobudnuté vlastnícke právo.

17. Dražba 1 aj 4 sa konala v priestoroch dražobníka (žalovaného 2/) a bola uskutočnené na základe

oznámení o dobrovoľnej dražbe, registrovaných v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb.
Cena predmetu dražieb bola určená znaleckými posudkami znalkyne Ing. Heleny Patasiovej č. 13/2019
zo dňa 09.12.2019 na sumu 15.635,- EUR a č. 12/2019 zo dňa 12.12.2019 na sumu 5.223,- EUR. Na
dražbu 1 sa dostavili traja účastníci, každý bol zapísaný do zoznamu účastníkov a nakoľko žalovaný 3/ a
účastník dražby s dražobným číslom 3 urobili najnižšie možné podanie vo výške 15.635,- EUR a žiaden

z účastníkov na výzvu licitátora neurobil vyššie ako minimálne podanie, licitátor uviedol, že udelí príklep
žalovanému 3/ ako spoluvlastníkovi nehnuteľností tvoriacich predmet dražby 1, ktorý je oprávnený z
predkupného práva. Vyššie podanie urobené nebolo, a licitátor udelil príklep žalovanému 3/. Na
dražbu 4 sa dostavil jeden účastník - žalovaný 3/, ktorý urobil podanie vo výške 5.223,- EUR. Nakoľko
vyššie podanie urobené nebolo, licitátor udelil príklep jemu. Dražby prebehli v súlade so Zákonom

o dobrovoľných dražbách a žalovaný 3/ uskutočnil všetky potrebné kroky k platnému nadobudnutiu
vlastníckeho práva k predmetu dražby 1 a 4.18. Nevypočutím žalobcu nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko vec je dostatočne
jasná, a jeho výsluch by zistený skutkový stav ani rozsudok súdu nezmenil. Žalobca mal možnosť sa k
vyjadreniam žalovaných vyjadriť pred konaním pojednávania, bol mu doručený predbežný právny názor

súdu,odporúčajúcispäťvzatiežalobyprejejzjavnúnedôvodnosť.Žalobcasakuvedenýmpísomnostiam
nevyjadril čo nie je v súlade s ustanoveniami CSP o koncentrácii konania. Za nenaplnený označil
aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP: „zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené.“ Žalobca neuviedol, aký iný skutkový stav by mohol byť preukázaný, ani v čom považuje

zistený skutkový stav za sporný. Podľa žalovaného 3/ nie sú naplnené ani ďalšie žalobcom tvrdené
odvolacie dôvody. Právnu vec označil za dostatočne jasnú a ozrejmenú, žalobca v odvolaní uvádza
len tvrdenia (bez dôkazov), s ktorými sa súd v rozsudku dostatočne vysporiadal a nie je zrejmé čo má
byť predmetom posúdenia odvolacím súdom. Odvolanie žalobcu označil za obštrukčné.

19. Žalovaní 4/ a 5/ sa k odvolaniu žalobcu a ani k vyjadreniam žalovaných 1/, 2/, 3/ nevyjadrili.

20. Žalobca nepodal odvolaciu repliku ani k jednému z vyjadrení žalovaných 1/, 2/, 3.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§

357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil.

22. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.
23. Podľa § 137 CSP (Obsah žaloby), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a/ splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

25. Podľa § 150 ods. 1 CSP (Skutkové tvrdenia), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

28. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

29. Podľa § 154 CSP (Zákonná koncentrácia konania), prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.30. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

31. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

32. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podporiť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

33. Podľa čl. 10 ods. 1 CSP, strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov
súdu.

34. Podľa čl. 13 ods. 1 CSP, strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje
inak. Strany sporu môžu konať aj prostredníctvom zástupcu, napriek zastúpeniu môže súd stranu sporu

vyslúchať, ak je to potrebné a možné.

35. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

36. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

37. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
38. Podľa § 366 CSP (Novoty v odvolacom konaní), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

39. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,

c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

40. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
41. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

42. Okrem uvedených procesných ustanovení odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 21 ods. 2, 4 Zákona

č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoDD“),
ust.§ 37, § 39, § 40a, § 49, § 145 ods. 1, § 151a, § 151b ods. 1, 2, 3, 4, § 151e ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), § 261 ods. 1, § 267 ods.
2, § 269 ods. 2, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „OBZ”).

43. Dražbou je verejné konanie upravené v zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopredurčenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku,
prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré
bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/). Účastníkom

dražby je osoba, ktorá sa na dražbu dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené
týmto zákonom (§ 5 ods. 1). Dražobníkom je osoba, ktoré organizuje dražbu a spĺňa podmienky
ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti
(§ 6 ods. 1). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo,
alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1).

Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím za stanovených podmienok dochádza
k prechodu vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/). Udelením príklepu je dražba
ukončená (§ 20 ods. 1). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/). Ak
uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v určenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo
alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá).

44. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (veta prvá), v prípade, ak sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

45. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o

neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a
dotknutá osoba podľa odseku 2.

46. Podstatou veci preskúmavanej pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie dôvodnosti žaloby
z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval

opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaní proti uplatňovanému
nároku bránili. Dôkazy potrebné na posúdenie súd prvej inštancie vykonal zákonom predpísaným
spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Z hľadiska žalobcom uplatneného nároku vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne, v súlade s ust. § 191
CSP, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil

aj správne skutkové a právne závery. Keďže jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami
vykonaného dokazovania, správne ich posúdil aj po právnej stránke, jeho právne závery vychádzajú
zo správnej aplikácie a výkladu právnych predpisov, nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z
doterajšej súdno-aplikačnej praxe a v napadnutom rozsudku sú aj dôsledne odôvodnené, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP, s prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový

stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu
po skutkovej aj právnej stránke s dôvodmi napadnutého rozsudku stotožnil, v podrobnostiach na ne
poukazuje a závery v ňom riadne zdôvodnené a rozanalyzované, nepovažuje za potrebné opakovať.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len dopĺňa.

47. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho
súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t.j. aby išlo o
niektorý z dôvodov zakotvených v ust. v § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie,
prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a
nesprávnosťrozhodnutiavdôsledkupríslušnéhoodvolaciehodôvodumusíbyťvneprospechodvolateľa.

48. Odvolacie námietky založil žalovaný na dôvodoch zakotvených v písm. b/, d/, e/, g/ a h/ ods. 1
ust. § 365 CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

49. Prvou z odvolacích námietok bola námietka že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/CSP). Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania
patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskehosúdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na
taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro
Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd
už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ). O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí
taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam
aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú
zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne

jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS
301/06).

50. Ak teda súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dražieb
vykonaných dňa 04.03.2020 spoločnosťou Dom Dražieb s.r.o., IČO: 45 711 933, so sídlom Podzámska

38, Hlohovec (ďalej aj „žalovaný 2/“), priebeh ktorých toho istého dňa (04.03.2020) osvedčila JUDr.
Adriana Vorelová, notárka so sídlom Pribinova č. 23, Hlohovec, notárskymi zápisnicami, na základe
ktorých Okresný úrad Levice, katastrálny odbor, zapísal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam takto:

- v prospech spoločnosti Donau farm Kalná, s. r. o., IČO: 36 657 921, so sídlom Červenej armády 178,

Kalná nad Hronom, (ďalej aj „žalovaný 3/“), v konaní vedenom pod Z-1508/2020 na základe notárskej
zápisnice N 73/2020, NZ 7194/2020, NCRls 7347/2020 a v konaní vedenom pod Z-1384/2020 na
základe notárskej zápisnice N 77/2020, NZ 7187/2020, NCRls 7367/2020,

- v prospech C.. P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. F.R. XXX, (ďalej aj „žalovaný 4/“), v konaní vedenom

pod Z-1577/2020 na základe notárskej zápisnice N 74/2020, NZ 7193/2020, NCRls 7353/2020,

- v prospech C.. E. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. M. XX, G. (ďalej aj „žalovaný 5/“),v konaní vedenom
pod Z-1351/2020 na základe notárskej zápisnice N 76/2020, NZ 7189/2020, NCRIs 7366/2020,

jeho procesný postup aj rozhodnutie sú vecne správne. Súd prvej inštancie právo sporových strán, teda
ani žalobcu na spravodlivý proces neporušil, nakoľko dôvody, vedúce k zamietnutiu žaloby podrobne a
náležitým spôsobom tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, v odôvodnení rozsudku
sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatnými. Podrobne sa
zaoberal tvrdeniami sporových strán, v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosť alebo okolnosť, ktorej by nevenoval patričnú pozornosť, naopak náležitým spôsobom a v
celom súhrne všetko podstatné posúdil, podrobne vyhodnotil a aj odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej, rozhodnutie je presvedčivé, premisy v ňom zvolené rovnako ako aj závery,
ku ktorým na ich základe súd dospel, sú prijateľné, racionálne, koherentné a spravodlivé a podporujúce

príslušný záver o nedôvodnosti uplatnenej žaloby.

51. Civilné sporové konanie je podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“)
sp.zn. I. ÚS 24/2019 z 09.06.2020 uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod č. 20/2020, ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech

procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou
a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa
domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non

liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.52. V žalobcom podanom odvolaní odvolací súd nepostrehol relevantnú, resp. vôbec žiadnu
argumentáciu, t.j. ani skutkovú ani právnu, na ktorú by bolo možné naplnenie žalobcom namietaných
odvolacích dôvodov naviazať a súčasne na ne adekvátne reagovať. Do odvolania len skopíroval podanú

žalobu, skonštatoval skutkový stav ktorý ho viedol k uzavretiu záložných zmlúv, svoju finančnú situáciu,
a s označením sa za formálneho vlastníka nehnuteľností tvoriacich záloh, ktoré mal nadobudnúť počas
trvania manželstva, poukázal na chýbajúci podpis jeho manželky na záložných zmluvách, čo okrem
ich uzavretia s rozpore s dobrými mravmi, za nápadne nevýhodných podmienok, v tiesni a existencie
neprimeraných zmluvných podmienok, malo spôsobiť ich neplatnosť.

53. Otázke neplatnosti záložných zmlúv, ktoré ako východiskový dôkazný prostriedok počas celého
konania pred súdom prvej inštancie a ani počas odvolacieho konania nepripojil, sa súd prvej inštancie
podrobne venoval v bode 47 odôvodnenia rozsudku, poukázal na relatívnu neplatnosť takéhoto
právneho úkonu aj s konštatovaním, že neplatnosti záložných zmlúv sa mohla dovolať len manželka
žalobcu ako opomenutá účastníčka zmluvy, v zákonnej troj alebo štvorročnej premlčacej lehote (§ 101

OZ alebo § 397 OBZ). O tom, či manželka žalobcu takúto určovaciu žalobu podala, až už vôbec nie o jej
úspešnosti sa žalobca nezmienil a žiaden dôkaz nasvedčujúci aspoň minimálnej opodstatnenosti tohto
tvrdenia s dopadom na petit žaloby, nepredložil.

54. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6 Cdo 221/2010, R 31/2013 zo dňa 20.12.2011, okrem iného

uviedol: .. „Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a prvá veta OZ spočíva v tom,
že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje
sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť
ustanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal“ ..... „Ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu
mala mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného

právneho úkonu do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke
právo (nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu neplatnosť)
na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu), potom by ochrana právnej
istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40a prvá veta OZ slovami „právny úkon sa považuje za
platný“, minula svoj účel. Prakticky by sa totiž nemohla uplatniť.“ .... „Ak ten, kto nadobudol vlastnícke

právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby
dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou
oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu
vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti
by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci.“ .... „Kto v čase pred dovolaním sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho
úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva.“.....
„Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb,
ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase,
ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti.“....

55. K podobnému záveru dospel aj Najvyšší súd ČR napr. v rozsudku sp. zn. 30 Cdo 2371/2010 zo
dňa 19.10.2011 v ktorom uviedol: „Jestliže de lege lata právní úkon učiněný jedním z manželů, který
není spjat s výkonem práva při obvyklé správě majetku tvořícího společné jmění manželů, není postižen
absolutní neplatností, nýbrž se ve smyslu § 40a obč. zák. považuje za právní úkon platný, pokud se ten,

kdo je takovým úkonem dotčen, neplatnosti právního úkonu nedovolá, je v takovém případě zapotřebí
zvažovat poskytnutí ochrany nabytých práv nabyvateli jednajícímu v dobré víře. I když důsledkem (po
právu) dovolání se relativní neplatnosti právního úkonu je neplatnost právního úkonu s účinky ex tunc,
je - s ohledem na (dosah) princip(u) ochrany nabytých práv - zapotřebí mít na paměti, že zatímco v
případě absolutní neplatností postiženého právního úkonu nikdy nedošlo k založení, změně či zániku

příslušného právního vztahu, v případě tzv. relativně neplatného právního úkonu práva a povinnosti z
něho vznikly, byť v důsledku následně učiněného jednostranne adresovaného hmotněprávního úkonu
(s již připomenutými účinky ex tunc) zanikly. Bylo by však očividně v rozporu s principem právní
jistoty a ochranou nabytých práv v dobré víře apriori odmítnout ochranu těm nabyvatelům, kteří při
uzavírání předmětné převodní smlouvy (objektivně) nemohli ani při dodržení náležité opatrnosti vědět,

že převáděné nemovitosti nejsou (pouze) ve vlastnictví prodávajícího (byť ten byl jako jejich výlučný
vlastník evidován v katastru nemovitostí a z pozice vlastníka také vystupoval vůči nabyvatelům), nýbrž
že tvoří společné jmění převádějícího a jeho manželky (která naopak mohla před předmětným převodem
právem předvídaným způsobem dosáhnout zápisu v katastru nemovitostí o tom, že pozemek je vespolečném jmění žalobkyně a žalovaného 1/), a že tedy přistupují k uzavření tzv. relativně neplatného
právního úkonu, jehož neplatnost - s účinky ex tunc - nastane v případě, že se této neplatnosti (právně
relevantním způsobem) dovolá manželka převádějícího.“

56. Odvolací súd len okrajovo dopĺňa, že predpisy hmotného práva obsahujú niekoľko právnych
titulov, v rámci ktorých existujú výnimky z nadobudnutia majetku, vrátane nehnuteľností počas trvania
manželstva, ktoré režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov automaticky neinkluduje. Takýmto
titulom je dedenie, darovanie, reštitúcia, nadobudnutie vecí slúžiacich osobnej potrebe alebo na výkon

povolania jedného z manželov. Manželia môžu mať bezpodielové spoluvlastníctvo tiež zrušené, zúžené
alebo rozšírené. Keďže žalobca žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, že založené nehnuteľnosti
pri podpise záložných zmlúv skutočne spadali do režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nepredložil a svoju argumentáciu nijako bližšie nešpecifikoval, nepriblížil a ani dôkazne nepodložil,
táto otázka sa dostala len do roviny ničím nepodložených tvrdení a kombinácií, a tak ako súd prvej
inštancie, ani odvolací súd tento argument nemohol ako dôvodný a už vôbec nie vyvolávajúci neplatnosť

uzavretých záložných zmlúv prijať.

57. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňujeuspokojiťsaalebodomáhaťsauspokojeniapohľadávkyzpredmetuzáložnéhopráva(zálohu),
ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená (§ 151a OZ ). Z toho možno vyvodiť, že základnými definičnými znakmi
záložného práva sú existencia pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje, existencia
spôsobilého predmetu záložného práva, vecno-právny charakter záložného práva a akcesorický
a subsidiárny vzťah záložného práva k zabezpečenej pohľadávke (ŠTEVČEK, M., DULAK, A.,
BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019,
s. 1253, marg. č. 1.).

58. Vo vzťahu k posudzovanej veci je významným práve akcesorický vzťah záložného práva k
zabezpečenej pohľadávke, z ktorého vyplýva, že predpokladom vzniku a trvania záložného práva

je práve existencia zabezpečenej pohľadávky. Tá vyplýva zo zmlúv o finančnom lízingu zo dňa
21.05.2014, č. 1901/14 a č. 1902/14 uzavretých podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi
spoločnosťou BPT LEASING, a.s. a spoločnosťou Hindický, s.r.o., predmetom ktorých bol finančný
lízing hnuteľných vecí a zrejme aj zo zmluvy o úvere č. 5197/14, ktorú však žalobca rovnako ako
záložné zmluvy do konania ako dôkaz nedoložil. S touto otázkou sa súd prvej inštancie vysporiadal

v bode 49 až 51 rozsudku, v ktorých zjavne pre nedostatok dôkazov, žalobcovej argumentácie
a jasného, resp. akéhokoľvek vymedzenia namietaných neprimeraných zmluvných podmienok, len
predpokladal možnú úvahu žalobcu o neaplikácii ustanovení o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je však v
tomto konaní, vzhľadom k povahe hlavného, teda zabezpečovaného záväzkového vzťahu bez zákonnej
opory. Ak vo vzťahu k neprimeraným zmluvným podmienkam mal žalobca poskytnutým zálohom na

mysli len prekročenie hodnoty zabezpečovanej pohľadávky žalovaného 1/ oproti hodnote lízovaných
poľnohospodárskych strojov a založených nehnuteľností, ktorá podľa jeho názoru prekračuje výšku jeho
záväzku voči žalovanému 1/, odvolací súd konštatuje, že uzavretie leasingových zmlúv bolo slobodným
podnikateľskýmrozhodnutímžalobcuatakýmboloajprijatiepodmienokzáložnéhoveriteľa (žalovaného
1/). Podnikateľské postavenie strán vyplýva z ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a konanie v

tiesni, v zmysle ust. § 49 Občianskeho zákonníka, tak ako ho naznačuje žalobca - podnikateľský subjekt,
exaktne vylučuje ust. § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka. Situáciu v ktorej žalobca poľnohospodárske
stroje zakúpené formou leasingu poskytnutého žalovaným 1/ potreboval k výkonu svojej podnikateľskej
činnosti, nemožno ani za stavu druhotnej platobnej neschopnosti označiť za konanie v tiesni. Zmluva
uzavretá v tiesni je zmluva, pri ktorej jedna strana konala pod vplyvom tiesne, teda za nápadne

nevýhodných podmienok. Takáto zmluva nie je automaticky neplatná, ale zo strany postihnutej osoby
môže byť dôvodom na odstúpenie od nej. Tiesňou sa rozumie stav, kedy sa osoba nachádza v ťažkej
situácii, núdzi alebo v stave ohrozenia, čo ju na účely uspokojenia jej nevyhnutných potrieb núti uzavrieť
zmluvu za nevýhodných podmienok. V obchodných záväzkových vzťahoch však odstúpenie od zmluvy z
dôvodu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok prípustné nie je, nakoľko v obchodnoprávnej oblasti

sa riziko podnikania považuje za bežnú súčasť podnikateľskej činnosti. Podnikatelia preto nemôžu z
dôvodu tiesne alebo nevýhodných podmienok od zmluvy dodatočne, po jej uzatvorení odstúpiť.59. Žalobca neosvedčil ani konanie v rozpore s dobrými mravmi tvrdiac, opäť bez akéhokoľvek
preukázania, že žalovaný 1/ mu predmet lízingu odňal a neskôr podľa jeho vedomostí predal pod
trhovú cenu, čím svoju pohľadávku uspokojil až výkonom záložného práva. V právnej vede existuje

ustálený právny názor, že právna norma má byť dostatočne všeobecná, aby dokázala pokryť čo najviac
spoločenských vzťahov a regulovať správanie a konanie adresátov právnej normy. Nie je možné pokryť
úplne všetky spoločenské vzťahy, a preto zákonodarca zakotvil v právnych predpisoch inštitút dobrých
mravov, aby tak bolo možné regulovať aj tie spoločenské vzťahy, ktoré žiadna právna norma výslovne
nepredvída.

60. Odvolací súd príkladmo uvádza posudzovanie konania v rozpore s dobrými mravmi napr. v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa z 26.04.2012, v ktorom uvádza: pri
dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej.
V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez

ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie
je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi

neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov, dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám,
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Je nepochybné, že neprimerane vysoké
úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom

správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda
sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností
v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je
neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.“

61. Uvádzaný podpis záložných zmlúv za nápadne nevýhodných podmienok a v rozpore s dobrými
mravmi je opäť len v rovine tvrdení žalobcu, bez akéhokoľvek ich podloženia dôkazmi. Nie je úlohou
súdu a ani ostatných strán sporu domýšľať si dôvody, ktoré by pod označenú kategóriu správania mohli
spadať. Ak chcel žalobca konanie v rozpore s dobrými mravmi a v tiesni osvedčiť, a predaj predmetu
lízingu - poľnohospodárskej techniky, slúžiacej spoločnosti Hindický s.r.o. na výkon poľnohospodárskej

činnosti hlboko pod predajnú trhovú cenu preukázať, bol povinný kúpne (príp. iné) zmluvy, eventuálne
iné dôkazy tieto tvrdenia podporujúce a osvedčujúce, súdu do konania doložiť.

62. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
63. Žalobca rovnako nepreukázal ani žiadosť adresovanú dražobníkovi o upustenie od výkonu dražby,
neoznačil prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré v konaní neboli uplatnené,
neuviedol kým a za akým účelom mali byť uplatnené. Pokiaľ za vadu konania s možným následkom

nesprávneho rozhodnutia vo veci považoval nepripustenie jeho výpovede navrhnutej na pojednávaní
súdu jeho právnym zástupcom, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie konanie skoncentroval
v súlade s procesným predpisom a v bode 14 rozsudku svoj postup precízne odôvodnil. Odvolací súd
nemá dôvod celý tento postup a argumentáciu opakovať. Žalobca bol v konaní pasívny, na výzvy
súdu nereagoval vôbec, jeho správanie odporovalo zásade „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria

bdelým, ostražitým, starostlivým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich procesných práv
a svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnou).64. Irelevantná je aj argumentácia žalobcu o nesprávnom postupe súdu prevedením veci z registra C
do registra Cb, Akcesorita a subsidiarita záložnej zmluvy k hlavnému záväzku - leasingovým zmluvám,
ktorý je vzťahom obchodnoprávnym, a teda určujúcim, bola súdom prvej inštancie vysvetlená v bode

49 rozsudku a rovnako sa ňou už vyššie zaoberal aj odvolací súd.
65. Odvolacie dôvody žalobcu podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b/, d/, e/, g/ a h/ naplnené neboli. Súd
prvej inštancie vykonal v posudzovanej veci náležité dokazovanie, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
dražieb, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže vzal do úvahy všetky

rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a z obsahu spisu vyšli najavo, správne vychádzal
z výsledkov dokazovania pred ním vykonaného a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav
aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Svoje zistenia a závery riadne odôvodnil a vysporiadal sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými
relevantnými argumentmi sporových strán, súvisiacimi s predmetom konania a jeho rozhodnutie je po

vecnej ako aj právnej stránke správne a precízne odôvodnené. Na základe uvedeného odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
68. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným 1/, 3/, 4/ priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaným 2/a 5/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože žiadne trovy im v odvolacom konaní nevznikli.

69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).