Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209046
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124209046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. X, XXX XX T., právne zastúpený: Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10, 089 01
Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 443,37 eura s prísl. a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/157/2024-83 zo

dňa 04. februára 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 18.05.2018 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3 443,37 EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 3 443,37 EUR od 06.11.2024 do zaplatenia, a to
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 18.05.2018, v časti 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.5., v znení:

„8.1. V prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti, alebo
s úhradou platby náhrady poistného Veriteľovi, je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka
s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa článku
7. ods. 7.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto Zmluvy, je
Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania
(t. j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 7.1. tejto Zmluvy.“

„8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 8.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z
omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení,
k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak,aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa
ods. 8.3. tejto Zmluvy.“
„8.5. Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty

podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej
porušením povinností, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo
výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

18.05.2018, v časti 10. Vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach a o sadzobníku poplatkov,
bod 10.1., v časti v znení:
„... Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a
Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že uzavretím Zmluvy sa stávajú jej súčasťou.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

V. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 39, § 41, § 52, § 53 odsek 1, 2, 3, 4, 5, § 53a, § 54 odsek
1, 2, § 451 odsek 1, 2, § 456, § 489, § 491, § 517 odsek 1, 2, § 544 odsek 1, 2 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 odsek 2, § 7 odsek 1, 4, 16, 17, 19, 20,
27, § 9 odsek 1, 2, § 11 odsek 1, 2, 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), § 3 odsek 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

3. Z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere
spotrebiteľského charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný, vyplýva aj zo
samotného znenia zmluvy a povahy zmluvných strán) a žalobca úver v plnom rozsahu čerpal a následne

za účelom splatenia úveru mu boli vykonávané zrážky zo mzdy, ktorých celkový úhrn bol 7.443,37 eura.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmluve neabsentuje náležitosť podľa § 9 odsek 2 písm. d)
Zákona o spotrebiteľských úveroch o dobe trvania zmluvy, keďže túto je jednoznačne zo zmluvy možné
vyvodiť z jej úvodných ustanovení týkajúcich sa doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti - a teda
do 19.05.2023. Doba trvania zmluvy je tak v zmluve uvedená eurokonformným spôsobom. Vzhľadom

na vykonané dodatočné prepočty RPMN v dostupných kalkulačkách dospel tiež k záveru, že RPMN
je v zmluve o úvere uvedená v správnej výške, keď súd použil správne vstupné údaje, vychádzajúce
i zo žalovaným spomínaného článku obsahujúceho popis predpokladov pre výpočet RPMN. Súd
prvej inštancie ale, i s ohľadom na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa
23.01.2025, konštatoval, že v zmluve sa nenachádzajú jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom

uvedené predpoklady pre výpočet RPMN. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 odsek 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Preskúmaním splnenia si povinnosti veriteľa overovať úveruschopnosť spotrebiteľa v súlade s § 7 odsek
1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a nasledujúcich tiež dospel k záveru, že na daný úver dopadá i
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko

mal súd prvej inštancie za to, že zo strany veriteľa došlo k hrubému porušeniu jeho povinností pred
poskytnutím úveru. Preskúmaním predložených listinných dôkazov predovšetkým zistil, že žalovaný si
overoval príjem žalobcu až dňa 21.05.2018, a teda až po uzavretí zmluvy o úvere. Žalovaný nepredložil
žiaden dôkaz o tom, že by realizoval i skoršie overenie príjmu žalobcu. Navyše z predložených listinných
dôkazov žalovaný nepreukázal, že by nejakým spôsobom zisťoval akékoľvek iné výdavky než splátky

úverov. Zo žiadosti vyplýva maximálne tak to, že domácnosť žalobcu tvorili tri osoby (čo samo o sebe
ešte nič nevypovedá o výdavkoch žalobcu). Ale inak v žiadosti o poskytnutie úveru absentuje akýkoľvek
dotaz na spotrebiteľa ohľadom jeho pravidelných výdavkov, čo súd považuje za nevyhnutné i v zmysle §
7 odsek 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Spôsob, akým žalovaný pristupoval k overovaniu bonity
žalobcu, súd prvej inštancie vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 odsek 1 Zákona o

spotrebiteľských úveroch, pričom následkom je s poukazom na § 11 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Preto súd prvej inštancie prvým výrokom určil,
že úver poskytnutý na základe dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov.4. Vo svetle uvedených záverov o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa súd prvej inštancie ďalej
zaoberal tým, či je dôvodná žaloba žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z nesporných
skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že žalobca čerpal úver vo výške 4.000 eur a doposiaľ uhradil

sumu 7.443,37 eura. Keďže s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bol žalobca povinný
vrátiť žalovanému iba sumu vo výške rovnajúcej sa poskytnutým finančným prostriedkom z úveru,
žalobca preplatil úver o sumu 3.443,37 eura, čo v konečnom dôsledku predstavuje rozsah jeho plnenia
v prospech žalovaného bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na
citovaný § 451 Občianskeho zákonníka tak súd prvej inštancie druhým výrokom zaviazal žalovaného

vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.443,37 eura, a to spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,40 % ročne zo sumy 3.443,37 eura od 06.11.2024 (od druhého dňa po doručení žaloby
žalovanému) do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyvodil z
ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. v spojení s § 298 C.s.p., ako aj v spojení s § 53 a § 53a

Občianskeho zákonníka a § 11 odsek 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka zmluvných
podmienok v článku 8. Sankcie zmluvy, bodoch 8.1., 8.2., a 8.5., z dôvodu hospodárnosti predovšetkým
poukázal na skutočnosť, že obsahovo obdobné alebo totožné zmluvné podmienky už boli súdmi určené
ako neprijateľné zmluvné podmienky (rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-9Csp/57/2020
zo dňa 17.02.2023, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024 zo dňa 16.09.2024,

rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/35/2021, sp. zn. 24Csp/2/2023, Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 20Csp/21/2022, sp. zn. 6Csp/15/2022 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 7CoCsp/52/2021 z 30.05.2023). Z týchto súdnych rozhodnutí nesporne vyplýva konštatovanie
neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky, keďže táto bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol
predformulovaný žalovaným, odkazujúc naviac i na malé písmo bez zvýraznenia dôležitých častí v

zmluve. Odhliadnuc od malého písma, keďže v danom prípade je zmluva o úvere koncipovaná celá
rovnako mierne zmenšeným písmom, ako aj odhliadnuc od toho, že zmluvná pokuta bola zapracovaná
do uvedeného textu zmätočne a nejasne, súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že uvedené
zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, táto nebola
osobitne vyjednaná zmluvnými stranami, ale bola priamo vtelená do textu zmluvy, pričom vzhľadom

na tento spôsob dojednania sankcie v podobe zmluvnej pokuty je možné jednoznačne konštatovať,
že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor
žalobcu ako spotrebiteľa, keď zaťažuje nad rámec nevyhnutného spotrebiteľa zmluvnou pokutou, ktorú
si osobitne nevyjednal, nemal možnosť ovplyvniť jej výšku, či celkovo predmetné zmluvné dojednanie,
vzhľadom na jeho formulárovosť. Ak aj žalovaný argumentoval splnení zákonných limitácií sankcií, resp.

existenciu zmluvných dojednaní, ktoré vytvárajú mechanizmus, ktorý garantuje naplnenie zákonných
podmienok pre sankcie v zmluvách, ktorých predmetnom je poskytnutie peňažných prostriedkov (§53b
odsek 1 Občianskeho zákonníka), je potrebné zohľadňovať i tú skutočnosť, že táto úprava v konečnom
dôsledku pre vyhodnotenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty irelevantná, nakoľko a priori došlo k vnúteniu
dojednania o zmluvnej pokute v rámci predformulovanej zmluvy. Napokon súd prvej inštancie dodal, že

veriteľ vtelením takýchto dojednaní do formulárových zmlúv prakticky bez výslovnej vôle spotrebiteľov
ich zaťažuje sankciou zmluvnou pokutou - nad rámec štandardných úrokov z omeškania a čo v
konečnom dôsledku predstavuje práve ten zásah a nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Jedná sa o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže
v prípade omeškania s plnením peňažnej pohľadávky má už veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z

omeškania. Časť zmluvnej podmienky v časti 10. vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach
a o sadzobníku poplatkov, obsiahnutú v bode 10.1. súd prvej inštancie taktiež vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnúpodmienku.Dodávateľsivsunutímtakéhotozmluvnéhodojednaniavopredvpostavenísilnejšej
strany vypracúva lepšiu argumentačnú pozíciu, že spotrebiteľ sa s celými VOP a sadzobníkom reálne
oboznámil, v čoho dôsledku môžu spotrebitelia už i pri prípadnom dodatočnom nesúhlase s nejakým

ustanovením vopred vzdávať svoju šancu na úspech v prípadnom namietaní nejakého zmluvného
dojednania. Napadnutá časť zmluvnej podmienky bola nadbytočná a navyše zahrnutá opätovne medzi
rôzne iné zmluvné dojednania bez zvýraznenia toho, že predstavuje takého dôležité vyhlásenie, nie že
o tom, že je spotrebiteľovi známe, že sú súčasťou i VOP a sadzobník, ale že sa s nimi dokonca už
i oboznámil. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd

vyhovel žalobe žalobcu i v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudkunevyplýva žiadna dokázaná skutočnosť, že došlo k porušeniu § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch
alebo opatrenia NBS č. 10/2017. Táto úprava bola zavedená preto, aby banka, veriteľ pri posudzovaní
žiadosti o úver vychádzal z objektivizovaných informácií získavaných primárne od tretích osôb (t.j.

registre údajov o spotrebiteľských úverov, potvrdenie zamestnávateľa alebo Sociálnej poisťovne o
výške príjmu) a jednotného spôsobu určovania údajov o výdavkoch znižujúcich príjem spotrebiteľa (a
to konkrétne na základe údajov o životnom minime na spotrebiteľa, na vyživované osoby). Niektoré
údaje ako počet vyživovaných osôb vzhľadom na neexistenciu nejakého registra sa úplne overiť nedajú
bez súčinnosti žiadateľa o úver, pre ktorého stále platí povinnosť spotrebiteľa uvedená v § 7 ods. 2

o povinnosti uviesť úplné a pravdivé údaje. Avšak podstatné údaje sa určujú podľa metodiky, ktorú v
zmysle zákonného zmocnenia určila Národná banka Slovenska, podľa ktorej namiesto „overovacej“ a
vyšetrovacej povinnosti bol zavedený mechanizmus zisťovania a vyhodnocovania údajov spôsobom,
ktorý predstavuje objektivizovaný a v čo najmenšej miere od spotrebiteľa závislý a ovplyvniteľný postup.
Žalovaný postupoval pri posudzovaní výdavkov na životné potreby presne podľa opatrenia NBS. V
prejednávanej veci konajúci súd v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch, konkrétne s §

7 odsek 41 a v rozpore s opatrením NBS, vyžadoval, aby veriteľ zisťoval výdavky od spotrebiteľa.
Tento postup súdu, ktorý nie je ani len odôvodnený nejakým zákonným ustanovením, je protiprávny a
zakladá vadu nesprávnych skutkových a nesprávnych právnych záverov. Z vykonaného dokazovania
neboli zároveň preukázané žiadne skutočnosti, ktoré v zmysle § 11 ods. 2 sa dajú považovať za
hrubé porušenie povinnosti veriteľa. V konaní bolo preukázané, že žalovaný veriteľ využil údaje z

registra údajov o spotrebiteľských úverov NRKI, ďalej zisťoval údaje o príjme, vychádzal z posudzovania
schopnosti žalobcu v intenciách opatrenia NBS. Žalovaný ďalej uvádza, že príjem žalobcu overil v
Sociálnej poisťovni 2x, prvýkrát 18.05.2021 (z ktorého technickou poruchou neevidoval elektronickú
verziu príslušnej správy) a druhýkrát 21.05.2021 (o čom súdu predložil dôkaz).

7. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej uviedol, že vydané rozhodnutie je vo výroku III. nezákonné,
pretože súd prvej inštancie opomenul zohľadniť konkrétnu právnu normu vzťahujúcu sa na reguláciu
sankcií v spotrebiteľských vzťahoch. Za neprijateľnú podmienku sa podľa rozhodovacej praxe Súdneho
dvora EÚ nepovažuje také ustanovenie, ktoré preberá obsah právnej normy (zákona). Poukázal tiež
na ustanovenie § 53b odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej

zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením
záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluvná pokuta
0,04 % denne znamená, že je závislá od doby trvania omeškania. Nejde teda o paušálnu sumu za
porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení znamená 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca 3-násobok
úrokovej sadzby úroku z omeškania (3x 5,00 % ročne). Okrem toho, na čo sa v žalobe opomenulo je

obmedzenie v článku 11., ods. 11.3, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu
prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 5 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú
prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa
považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ustanovenie

uvedené vo výroku III. podľa názoru odvolateľa plne korešponduje s citovanou právnou úpravou.

8. K napádanému výroku IV. žalovaný ako odvolateľ uviedol, že odôvodnenie uvedené súdom nemá
(opätovne) oporu vo výsledkoch dokazovania a je vo svojej podstate nielen nelogickým, ale odporuje
súdnej praxi SD EÚ. V napádanom rozsudku ani nebolo označené jediné zákonné ustanovenie, podľa

ktorého dôkazné bremeno o oboznámení spotrebiteľa sa s obsahom listiny znáša dodávateľ. Ak
podľa súdu má byť inkorporačná doložka neprijateľnou, potom to znamená, že spotrebiteľská zmluva
nemôže odkazovať ani všeobecné obchodné podmienky či sadzobník. Takýto stav odporuje platnému
právnemu stavu, ktorý použitie všeobecných obchodných podmienok predpokladá a povoľuje aj pre
spotrebiteľské právne vzťahy. To, že takéto dôkazné bremeno nikdy neexistovalo a neexistuje vyplýva aj

z toho, že napríklad zákon č. 129/2010 Z.z. upravoval len povinnosť veriteľa poskytnúť vopred zmluvu,
predzmluvný formulár, čiže celkom logicky nemohol zavádzať dôkazné bremeno, o ktorého údajnom
prenose žalobca uvádza nepravdivé a vcelku aj nepredstaviteľné tvrdenia. Súd neuviedol ani splnenie
predpokladu „hrubej nerovnováhy“ v právach a povinnostiach, ani ho nekonkretizoval.

9. K odvolaniu žalovanému podal vyjadrenie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v
celom rozsahu potvrdil. K otázke skúmania bonity uviedol, že zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského
úveru č. XXXXXXXXXX, z 18.05.2018 vyplýva, že žalovaný pri skúmaní bonity žalobcu zisťoval len
jeho príjmy, pričom nezohľadnil ostatné položky. Žalovaný si overil výšku príjmov v Soc. poisťovni aždňa 21.05.2018 o 09:30:47, čo je tri dni po uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ je však povinný
skúmať bonitu spotrebiteľa pred uzatvorením spotrebiteľskej úverovej zmluvy, nie neskôr. Žalovaný
počas súdneho konania nepreložil žiaden dôkaz o tom, že pri skúmaní bonity zohľadnil pravidelné

mesačné výdavky, minimálne v rozsahu životného minima, keďže v žiadosti o poskytnutie úveru
žalovaný poskytnutie takýchto informácií nepožadoval. Taktiež žalovaný nezisťoval, či žalobca má úvery
prípadne iné záväzky voči iným subjektom a nezisťoval ani peňažné záväzky znižujúce jeho príjem.
Žalobca súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie o tom, že zo strany žalovaného došlo k hrubému
porušeniu povinností veriteľa vyplývajúcich z § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. a preto je predmetný úver

bezúročný a bez poplatkov. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru je spôsobená taktiež
absenciou povinných náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V zmluve absentuje údaj podľa § 9
odsek 2 písm. h/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. uvedenie všetkých predpokladov použitých
na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V tejto súvislosti opätovne poukázal na výrok II.
rozsudku SD EÚ vo veci C-677/23, z 23.01.2025. Odvolacie námietky žalovaného uvedené na strane
4 a 5 odvolania žalovaného sú nedôvodné. Žalovaný namieta nezákonnosť výroku III. z dôvodu jeho

rozporu s § 53b odsek 1 Občianskeho zákonníka a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalovaný
nevystupuje v tomto vzťahu v pozícii spotrebiteľa, preto je nedôvodné dovolávať sa aplikácie týchto
zákonných ustanovení vo vzťahu k nemu. Čo sa týka neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré
sú predmetom tohto konania, tak pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno
právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne

neplatnú. O neprijateľnosti oboch zmluvných podmienok, ktoré boli súdom vyhlásené za neprijateľné aj v
tomto konaní už súdy rozhodli opakovane. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhlásenej v
III. výroku odvolaním napadnutého rozsudku poukazujem napríklad na rozsudok Krajského súdu Prešov
sp. zn. 10CoCsp/4/2025, z 13.03.2025. Totožná zmluvná podmienka, t.j. zmluvná pokuta za omeškanie
s úhradou splátok, vo vzťahu k žalovanému, bola určená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu

Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024, zo 16.09.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov
sp. zn. 27CoCsp/9/2024, z 30.01.2025. Obdobná zmluvná podmienka v zmluvách žalovaného bola
určená za neprijateľnú rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/68/2020, zo 16.02.2021.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.)

vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, namietaným nesprávnym právnym posúdením,
nesprávnym skutkovým zisteniam, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (k tomu pozri II.ÚS 78/05).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 18.05.2018 bola zo strany žalobcu žalovanému predložená Žiadosť o
poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej žalobca požadoval úver vo výške
2.500 eur so splatnosťou 60 mesiacov. V zmysle Žiadosti mal príjem žalobcu predstavovať sumu 881

eur, bol slobodný, s počtom nezaopatrených detí 0 a počet členov domácnosti 3. V rovnaký deň, t.j. dňa
18.05.2018 bola následne medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobcovi úver vo výške 4.000 eur, pri úrokovej sadzbe 18,93 % ročne, RPMN 20,59 %, s
dátumom konečnej splatnosti 19.05.2023, počet splátok 60 o výške 103,60 eur mesačne. Celkové

náklady spojené s úverom mali predstavovať sumu 2.216 eur a teda celková čiastka, ktorú mal dlžník
v súvislosti s úverom zaplatiť predstavovala sumu 6.216 eur.

13. Podľa ustanovenia § 52 odseky 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľaustanovenia§53odsek1ObčianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniaZmluvy
o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 4, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o

úvere, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými

spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa odseku 2, ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ

je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

16.Podľaustanovenia§54odsek1ObčianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniaZmluvy
o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

Podľa odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

17.Podľaustanovenia§451odsek1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.18. Podľa ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa odseku 2, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé

údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom.

Podľa odseku 4, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu1d tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 17 a 18.

Podľa odseku 17, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

Podľa odseku 18, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa odseku 19, veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských

úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a
postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských
úverov.

Podľa odseku 21, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú

tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

19. Podľa ustanovenia § 11 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení

§ 7 ods. 20 až 43.

20. Podľa ustanovenia § 298 odsek 1 C.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského
sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskejzmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v
takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa odseku 2, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

21. Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa

môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy

spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

22. K odvolacej námietke týkajúcej sa odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti splácania

spotrebiteľského úveru odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zodpovedal všetky otázky, ktoré
považoval pre rozhodnutie za podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych
zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje

23. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval dôsledne
podľa ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v ustanovení § 220 odsek 2 C.s.p.. Nie je možné
konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a

k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie
práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

24. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,

že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským podľa ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa príslušných ustanoví Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

25. Vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo (pozri čl. 8 odsek 1 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS, rozsudok Súdneho dvora z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais C-565/12,
obdobne rozsudok C - 449/13) a s poukazom na ustanovenie § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta

žalovaným. Súd prvej inštancie vyhodnocoval správne, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky
povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu
spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a ďalšie.
Bolo na žalovanom, aby tento preukázal, že bonita žalobcu bola náležite skúmaná, že došlo k splneniu
povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Veriteľ je v zmysle ustanovení § 7 a § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak
i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mieroupravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej

schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania
do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože
nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú
schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie

pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver.

27. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií,
ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť,

vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za
dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s
odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať

ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne
vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď
v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci

rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

28. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.11.2024 k žalobe žalovaný pripojil výpis z registra NRKI
(Nebankový register klientskych informácií) zo dňa 18.05.2018, z ktorého malo vyplývať, že žalobca

v danom čase disponoval existujúcim spotrebným úverom so zostávajúcou istinou a príslušenstvom
vo výške 1.589 eur (ostávalo 20 splátok po 79 eur), osobným úverom so zostávajúcou istinou a
príslušenstvom vo výške 13.488 eur (ostávalo 74 splátok po 270 eur) a kreditnou kartou s úverovým
rámcom 300 eur (č.l. 49-51 súdneho spisu). Žalovaný tiež predložil výsledky dopytu do Sociálnej
poisťovne, ktoré boli vytvorené dňa 21.05.2018 a z ktorých malo vyplývať, že priemerný vymeriavací

základ žalobcu za posledné 4 mesiace mal predstavovať aspoň 1.111 eur (č.l. 52 súdneho spisu).

29. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že žalovaný v danej veci porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalobcu
ako spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 7 odsek 1, v spojení s § 11 odsek 2 prvá veta Zákona o

spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal listinnými dôkazmi
overenie príjmu žalobcu vo výške 881 Eur mesačne ešte pred uzatvorením Zmluvy o úvere, napr.
dopytomdosociálnejpoisťovne,resp.nepredložilinýlistinnýdôkazsvedčiaciopríjmežalobcu.Žalovaný
tak neuniesol dôkazné bremeno, že by zisťoval a vyhodnotil príjem žalobcu pred uzavretím Zmluvy
o úvere. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ani pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalobcu pred

uzavretím Zmluvy o úvere. Predložený listinný dôkaz na č.l. 49-51 súdneho spisu nepreukazuje prípadné
úverové zaťaženie žalobcu voči iným bankovým spoločnostiam. Pri získavaní relevantných informácií
veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (v danom prípade z obsahu spisu
nevyplýva, aké informácie o svojom príjme a výdavkoch dodal žalobca ako dlžník pred uzatvorením
Zmluvy o úvere), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov tak, aby získal

objektívny obraz o finančnej situácií spotrebiteľa. Žalovaný nezískal hodnoverné informácie o výdavkoch
žalobcu na živobytie, ubytovanie, stravu, náklady na energie a pod. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový
objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný
úver.

30. Pri overovaní bonity žalobcu nemal žalovaný v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere k dispozícii
dostatočné, resp. žiadne overené údaje o príjmoch a výdavkoch žalobcu, čo vedie k záveru, že pri
posudzovaní Žiadosti žalobcu o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Za tohto stavu je
nutné konštatovať, že v konaní žalovaný nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ustanovení§ 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a danú zákonnú povinnosť hrubo porušil. Pre účely
posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ustanovení 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale

akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalobcu). Dôsledkom
podceneniabonityjeneposkytnutieochranyveriteľovi,ktorýporušípovinnosťsodbornoustarostlivosťou
posudzovať bonitu spotrebiteľa. Za daného stavu aj odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej
inštancieobezúročnostiabezpoplatkovostiúveru,akonásledokpredpokladanýustanovením§11odsek
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je správny.

31. Keďže žalobca preukázateľne čerpal úver vo výške 4.000 eur, pričom titulom jeho vrátenia uhradil
sumu 7.443,37 eura, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o bezdôvodnom obohatení na
strane žalovaného vo výške 3.443,37 eura.

32. K odvolaniu žalovaného voči výrokom týkajúcich sa určenia neprijateľných zmluvných podmienok

odvolací súd uvádza nasledovné:

33. Na úvod odvolací súd uvádza, že aj Najvyšší súd Slovenskej Republiky vyslovil, že v prípade žaloby
spotrebiteľa o určenie/vyslovenie neprijateľnosti alebo neplatnosti zmluvnej podmienky nie je potrebné
tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s

cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde,
ktorá má podklad v osobitných predpisoch (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/27/2018
z 28.3.2019).

34. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 odsek 1 priamo uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). S akoukoľvek neprijateľnou
podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve sa spája sankcia neplatnosti, čo priamo vyplýva z
ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka.

35. Samotná možnosť spotrebiteľa domáhať sa na súde ochrany proti porušeniu práv a povinnosti
ustanovených zákonom proti porušiteľovi bola v čase podania žaloby umožnená v ustanovení § 3
odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Možnosť určenia niektorej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve za neprijateľnú, a teda neplatnú, vyplýva aj z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka.

36. Je potrebné konštatovať, že žalobca uzatvoril typickú formulárovú zmluvu, ktorej obsah pripravil
žalovaný, pričom žalobca nemal možnosť zmeniť jej obsah. Rovnako tak nemal možnosť participovať
na príprave zmluvných podmienok a musel ich buď prijať v takom rozsahu, ako ich pripravil dodávateľ
alebo odmietnuť zmluvu ako celok, vrátane zmluvných podmienok. Možnosť ovplyvniť znenie zmluvných
podmienok je iba fiktívna. Spotrebiteľské právo je preto určené na efektívne zamedzenie používania

neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku konfrontácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy

je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri konfrontácii je využívaný moment prekvapenia
a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj
k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná

podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa) ako ani to,
kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

37. Čo sa týka určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v časti 8, Sankcie, v bode 8.1.
Zmluvy o úvere v znení, cit.: „V prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo

úrokov alebo jej časti, alebo s úhradou platby náhrady poistného Veriteľovi, je Dlžník povinný zaplatiť
Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak
sa z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac
ako tri mesiace stali podľa článku 7. ods. 7.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzkyDlžníka podľa tejto Zmluvy, je Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej
sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 7.1. tejto
Zmluvy.“,zmluvnejpodmienkyuvedenejvbode8.2.Zmluvyoúverevznení,cit.:„Okremzmluvnejpokuty

podľa odseku 8.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania
s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou
pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy.“ a

zmluvnej podmienky uvedenej v bode 8.5. Zmluvy o úvere v znení, cit.: „Dojednania o zmluvnej pokute
obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na
právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinností, pre ktorú bola
pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“, k
tomu uvádza odvolací súd nasledovné:

38. Na úvod odvolací súd uvádza, že vyššie uvedené podmienky boli opakovane vyhlásené súdmi
za neprijateľné, a to konkrétne rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/35/2021 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/5/2022 zo dňa 21.07.2022 a rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024 zo dňa 16.9.2024 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 27CoCsp/9/2024 zo dňa 30.01.2025, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.

zn. 17Csp/154/2024 zo dňa 11.02.2025, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
12CoCsp/10/2025 zo dňa 19.06.2025.

39. Ako už súd prvej inštancie uviedol správne, z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí nesporne
vyplýva konštatovanie neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky, keďže táto bola zahrnutá do textu

zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným, odkazujúc naviac i na malé písmo bez zvýraznenia
dôležitých častí v zmluve. Odhliadnuc od malého písma, keďže v danom prípade je zmluva o úvere
koncipovaná celá rovnako mierne zmenšeným písmom, ako aj odhliadnuc od toho, že zmluvná pokuta
bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne a nejasne (z textu zmluvy vyplýva, že zmluvnú pokutu
si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej-ktorej mesačnej splátky, ale opakovane aj v

prípade omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace, následkom čoho sa stal záväzok zo zmluvy v plnom
rozsahusplatným,vrátanezákonnéhoúrokuzomeškania),súdypovažovalizarozhodujúce,žeuvedené
zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, táto nebola
osobitne vyjednaná zmluvnými stranami, ale bola priamo vtelená do textu zmluvy, pričom vzhľadom
na tento spôsob dojednania sankcie v podobe zmluvnej pokuty je možné jednoznačne konštatovať,

že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor
žalobcu ako spotrebiteľa.

40. Pokiaľ žalovaný argumentoval splnením zákonných limitácií sankcií, resp. existenciu zmluvných
dojednaní, ktoré vytvárajú mechanizmus, ktorý garantuje naplnenie zákonných podmienok pre sankcie

v zmluvách, ktorých predmetnom je poskytnutie peňažných prostriedkov (§53b ods. 1 Občianskeho
zákonníka), je potrebné zohľadňovať i tú skutočnosť, že táto úprava v konečnom dôsledku pre
vyhodnotenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty je irelevantná, nakoľko a priori došlo k vnúteniu dojednania
o zmluvnej pokute v rámci predformulovanej zmluvy. Napokon je potrebné dodať, že veriteľ vtelením
takýchto dojednaní do formulárových zmlúv prakticky bez výslovnej vôle spotrebiteľov ich zaťažuje

sankciou zmluvnou pokutou - nad rámec štandardných úrokov z omeškania, čo v konečnom dôsledku
predstavuje práve ten zásah a nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Jedná
sa o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže v prípade omeškania s
plnením peňažnej pohľadávky má už veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

41. Za problematický je potrebné považovať najmä spôsob dojednania zmluvnej pokuty. Pri
posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku, je nevyhnutné
vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom

akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Zmluvnú pokutu v danom
prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednanú, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere
je typickou štandardnou formulárovou listinou, ktorá podlieha súdnej kontrole. V zmluve koncipovaná
zmluvná pokuta je podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo stranyžalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v
časti 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2., 8.5. v zmluvných dojednaniach spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník vyžaduje

pre platné dojednanie o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) písomnosť, teda
osobitnú pozornosť zmluvných strán. Ak by aj dodávateľ výslovne žalobcu upozornil na uvedené
zmluvné dojednanie, jeho nerovnovážnosť v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že spotrebiteľ si
dané zmluvné dojednanie nevymienil, nemohol ovplyvniť jeho obsah, čo v konečnom dôsledku vylučuje
individuálnosť dojednania. Takto dojednaná zmluvná pokuta je aj v rozpore s Chartou základných

práv Európskej únie (článok 98), podľa ktorého je v záujme naplnenia jedného zo základných práv
Európskej únie politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť
všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby
neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Predmetné zmluvné dojednanie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže
zmluvnú pokutu by si veriteľ mohol uplatňovať bez ohľadu na dĺžku omeškania, a teda aj pri omeškaní v

trvaní napr. jedného dňa by okrem omeškanej splátky žalovaný musel uhradiť naviac aj zmluvnú pokutu.
Odvolací súd nespochybňuje právo veriteľa zabezpečiť splnenie povinnosti dlžníka aj prostredníctvom
zmluvnej pokuty, avšak nie spôsobom prezentovaným žalovaným.

42.Čosatýkaurčenianeprijateľnostizmluvnejpodmienkyuvedenejvbode10.1.Zmluvyoúverevčastiv

znení, cit.: „... Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami
aSadzobníkompoplatkovoboznámilavie,žeuzavretímZmluvysastávajújejsúčasťou.“,ktomuuvádza
odvolací súd nasledovné:

43. Pokiaľ majú byť všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, je potrebné vyjadriť s

nimi súhlas. Dôkazné bremeno ohľadne existencie vôle spotrebiteľa byť viazaný nielen zmluvou,
ale aj všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj skutočnosť, že spotrebiteľ bol s týmito
podmienkami riadne oboznámený, zaťažuje dodávateľa, pričom pre preukázané oboznámenie sa
nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s
obchodnými podmienkami oboznámený. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť

predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nemajú slúžiť na to, aby do nich často v neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská
doložka, dojednanie o zmluvnej pokute, vznik možného nepovoleného prečerpania a povinnosť

platiť úrok s tým spojený). Všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného
spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa
zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase
uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak k splneniu povinnosti, pri
znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ak banka uvedie podstatné obsahové náležitosti len v

rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročných všeobecných obchodných
podmienok,nemožnotakémutokonaniupriznaťprávnuochranu.Zmluvnápodmienka,obsahomktorejje
vyhláseniespotrebiteľa,žesapreduzatvorenímzmluvyoboznámilsozmluvnýmipodmienkamiasúhlasí
s nimi, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 odsek 4 písm. l) Občianskeho zákonníka,
pretože na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa pred uzatvorením zmluvy s

predloženými zmluvnými podmienkami skutočne oboznámil.

44. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,III.ÚS
209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť

posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.45. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení
s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).