Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200621
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125200621.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B. C., D. XX/X, XXX XX
B.C.,E.:XXXXXXXX,právnezastúpeného:JUDr.PeterFranko,advokátskakancelárias.r.o.,Námestie
osloboditeľov3/A,04001Košice-mestskáčasťStaréMesto,IČO:47254980,protižalovanej:F.D.,nar.
XX.XX.XXXX, C. G. XXXX/XX, XXX XX B. H. - B., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 13C/3/2025-54 zo dňa
29.07.2025, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak,
že vo výroku I. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a vo výroku II. náhradu trov
konania stranám nepriznal.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2, § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 330 ods. 1, § 334, § 343

ods. 1 a 2, § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“); § 179 ods. 1 a § 186 ods. 2 zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“).

3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalobca žiadal na zabezpečenie svojej
pohľadávky voči žalovanej v celkovej výške 106 352,28 Eur uplatnenej žalobcom v konaní vedenom na
A. I. A. J. I. J. I. K.: A./X-XXX-XX-XXXX, vo svoj prospech zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo

vlastníctve žalovanej, t. j. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/8 k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa na liste vlastníctva č. X, Okres J., Obec B. H., k.ú. B. ako: parcela J. L. K. XXX o výmere 656 m2,
zastavané plochy a nádvoria, a stavba, Rodinný dom, súpisné číslo XXXX, nachádzajúca sa na parcele
J. L. K. XXX o výmere 656 m2, zastavané plochy a nádvoria.

4.Žalobcanávrhodôvodniltým,žesožalovanouuzatvorilidňaXX.X.XXXXpracovnúzmluvu,nazáklade

ktorej bola žalovaná povinná vykonávať prácu samostatného odborného referenta na pozícii ekonómka
s dobou trvania pracovného pomeru od 1.3.2022 do 30.11.2022, ktorá bola neskôr predĺžená na dobu
určitú do 31.12.2024 s tým, že medzi pracovnú náplň žalovanej patrili úkony súvisiace so mzdovou,
daňovou a účtovnou agendou obce (žalobcu). V dňoch od 13.12.2024 vykonala žalovaná bezhotovostné
finančné operácie, v dôsledku ktorých preposlala celkovú sumu 123.761,87 Eur na bankové účty
niekoľkých fyzických osôb, pričom tieto finančné operácie neboli vykonávané na pokyn starostu,

resp. iného zástupcu obce, a títo sa o nich dozvedeli až nasledujúce dni na základe telefonického
upozorneniaodbanky.Žalovanávykonalaplatbysokamžitouúčinnosťou,tedaakourgentnýeuroprevods tým, že či ich vykonávala ako účastník podvodného konania alebo v dôsledku uvedenia do omylu,
momentálne nevie uviesť. Tieto platby realizovala nad rámec svojich oprávnení, bez súhlasu starostu
obce a spôsobila tak škodu na cudzom verejnom majetku. Ešte počas víkendu (14. a 15.12.2024)

žiadali zástupcovia obce telefonicky a osobne banku, aby vykonala všetky opatrenia pre zablokovanie
účtu, pozastavenie vykonávania operácií a vrátenie finančných prostriedkov na účet obce, avšak
banka finančné prostriedky už nevedela pripísať späť. Žalobca podal trestné oznámenie na žalovanú
príslušnému obvodnému oddeleniu Policajného zboru J. s tým, že v súčasnosti prebieha trestné konanie
na OR PZ, odbor kriminálnej polície J. I. K.: A./X-XXX-XX-XXXX. Žalobca dodal, že na základe aktivity

zástupcov obce boli obci vrátené prostriedky od troch fyzických osôb celkovo vo výške 17.409,59
Eur. Žalobca zastáva názor, že konaním zamestnanca (žalovanej) došlo ku vzniku škody na verejnom
majetku, rozpočte A. B. C. v sume: 106.352,28 Eur. Majetková ujma bola spôsobená v dôsledku
porušenia zamestnaneckých povinností nakladať s verejnými prostriedkami hospodárne a chrániť ich, a
zamestnaneckých povinností chrániť bankové tajomstvo - neposkytovať bankové údaje tretím stranám.
Žalobca uviedol, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. X, Okres J., Obec

B. H., k.ú. B.: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/8 na parcele J. L. K. XXX o výmere 656 m2, zastavané
plochy a nádvoria, a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/8 na stavbe, Rodinný dom, súpisné číslo XXXX,
nachádzajúci sa na parcele J. L. K. XXX o výmere 656 m2, zastavané plochy a nádvoria. Existencia
rizikaprevodunehnuteľnostiazbaveniesamajetkuohrozujeuspokojeniepohľadávkyveriteľa,jejnútené
vymáhanie (exekúciu) a v konečnom dôsledku spôsobuje vážne ohrozenie verejného záujmu (vzhľadom

k tomu, že ide o verejné peniaze). Nenariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa žalobcu vytvorí
priestor pre možnosť scudzenia nehnuteľnosti a dlhotrvajúcu neistotu ohľadom získania verejných
peňazí späť. Žalobca má rovnako za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj proporcionálne,
nezasiahne neprimerane do vlastníctva žalovanej, pretože neznamená zbavenie jeho majetku, len
dočasné zaťaženie v prospech verejného záujmu. Dodal, že v nasledujúcich dňoch podá žalobu s tým,

že pohľadávka je v súčasnosti platne uplatnená v adhéznom trestnom konaní, a ide preto o skutočne
uplatnenú pohľadávku odôvodňujúcu vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a nie len fiktívny nárok.

5. K tvrdeným skutkovým okolnostiam žalobca priložil pracovnú zmluvu žalovanej a zápisnicu o výsluchu
žalovanejnaA.M.I.N.J.zodňa18.12.2024,kdevypovedala(okreminého)otom,žepreobec(žalobcu)

pracovala ako ekonóm - účtovník, pričom mala prístup k bankovému účtu obce. Na internet banking sa
prihlasovala prostredníctvom ID účtu a hesla, PIN kód na vykonávanie platieb jej vygenerovala banka.
Mala jeden PIN kód, v jej nootebooku doma uložené ID účtu a heslo na internet banking do N. H., a ako
otvorila prehliadač a zapla internet banking N. H., tak sa rovno prihlásila. Je prihlásená na facebooku a
tam jej vybehla reklama, že sa dá investovať. Klikla na stránku a tam sa jej otvoril nejaký formulár, do

neho zaslala svoje osobné údaje a asi po dvoch týždňoch jej na jej telefónne číslo volal pán G. O. s tým,
žejukontaktujenazákladejejregistrácievsúvislostisinvestovaním.Zistil,žemánainštalovanýprogram
P. Q. a požiadal ju o prístup k jej počítaču, ona mu dala číslo prístupu a potvrdila prístup. Týmto mohol
vidieť jej počítač a robiť v ňom, čo chcel. Žalovaná má svoj účet v K. banke a išli robiť prevod, no ako
otvorila prehliadač, tak tam mala prihlásený internet banking N., ktorý videl a pýtal sa, čo to je za účet.

Ona mu povedala, že je to pracovný účet a viac to neriešila. Potom sa prihlásila do K. bankingu na svoj
účet, mala urobiť jeden prevod vo výške 875,- Eur a druhý vo výške 800,- Eur. Nezadávala, kam to má
ísť, všetko zadával pán O., ktorému dôverovala. Malo to ísť na jej účet, ktorý jej vytvoril, kde to už nevie
povedať. Z jej účtu vykonal prevod a ona ho potvrdila v K. bankingu. Ešte pred prevodmi ju požiadal,
nech otvorí internet banking N. a tam sa prihlási a vykoná odhlásenie. Tam sa prihlásila a následne to

pýtalo PIN kód na odhlásenie, ktorý ju nikdy na odhlásenie nepýtalo, ale v tom čase jej to nebolo čudné,
tlačil na ňu časovo, robila všetko rýchlo, na obrazovke žiaden prevod nevidela, preto zadala normálne
PIN kód. Potom jej povedal do telefónu, aby to zopakovala, pretože sa prepojenie nepodarilo zrušiť, tak
to zopakovala asi 3 krát, a následne už videla na obrazovke, že je odhlásená. Čo on robil na pozadí,
to uviesť nevie. Po tom, čo spravila prevody, musela ísť k lekárovi do B. R., počítač nechala zapnutý a

stále tam bol prihlásený pán O.. Vtedy na to nemyslela. Potom, čo spravila prevody zo svojho účtu, jej
pán O. povedal, že má čakať, že sa vykoná konverzia finančných prostriedkov na kryptomenu a potom
sa jej peniaze vrátia na účet. Mala mať zisk okolo 50 %. V súvislosti s tým jej dal k telefónu pána Q.
G., ktorý ju uistil, že ide na finančný úrad I. X overiť transakciu a že jej následne príde výpis na mail.
Nič jej na mail neprišlo. Naposledy ju kontaktoval v sobotu pán O., keď sa ho opýtala, ako sa opovážil

stiahnuť na prostriedky z N. účtu, nakoľko ho upozornila, že to nie je súkromný účet, ale účet podnikový
a aby okamžite vrátil tieto finančné prostriedky. Potom, čo mu potvrdila, že je to podané na polícii, telefón
zložil a viac nekomunikoval. O tom, že zobral peniaze z N. účtu sa dozvedela v sobotu 14.12.2024, kedy
prišiel popoludní za ňou starosta obce a povedal jej, že z účtov obce odišlo okolo 120.000,- Eur. Pretopotom aj kontaktovala p. O.. Po tejto informácii skoro skolabovala. Nevie, koľko platieb bolo vykonaných
z N. účtu obce B. C., pretože nevedela o žiadnych prevodoch z tohto účtu, až starosta jej povedal o
nejakých prevodoch. Ona vôbec nevie, aké prevody boli robené, v akých výškach a kam išli peniaze.

6. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca pripojil aj čestné vyhlásenie starostu
obce zo dňa 20.1.2024 o tom, že on a ani žiadna iná ním poverená osoba neposkytla pokyn žalovanej
aby vykonávala finančné operácie od 13.12.2021, na základe ktorých odišli z bankového účtu obce
na bankové účty súkromných osôb finančné prostriedky v hodnote 123.761,87 Eur. Predložil tiež časť

zápisnice o výsluchu starostu obce o tom, že dňa 14.12.2024 mu v čase okolo 12:45 hod. volal pracovník
N. H. s otázkou, či vie o tom, že z účtu obce odchádzajú platby, na čo žiadal o ich zablokovanie. V banke
sa dozvedel, že platby boli vykonané a potvrdené žalovanou, na základe čoho išiel za žalovanou domov,
pretože nebola dostupná na telefóne a pýtal sa jej, čo robila s účtom. Povedala mu, že nič nerobila s
účtom a že má počkať do pondelka, že dovtedy sa to všetko vyrieši. Počkal do pondelka a šiel potom
podaťtrestnéoznámenie.Zúčtovobceodišlipeniazevcelkovejvýške123.761,87Eur,pričompopodaní

trestného oznámenia boli vrátené na účet obce tri platby. Škodu vyčíslil na 106.352,28 Eur. Pri svojom
výsluchu na OR PZ žiadal, aby súd zaviazal žalovanú alebo iného škodcu v tejto výške.

7. Okrem toho žalobca k návrhu pripojil tiež kópiu e-mailovej správy žalovanej, ktorú adresovala osobe
označenej ako Q. G. dňa 14.12.2024 o 16:25 hod - o tom, že žalovaná žiada zdôvodnenie čerpania

financií z podnikových účtov po tom, čo ju kontaktoval jej zamestnávateľ a žiada ich okamžitý návrat,
a tiež kópiu e-mailovej správy žalovanej, ktorú adresovala osobe označenej ako G. O. dňa 14.12.2024
o 17:13 hod - podľa ktorej mu žalovaná vyčíta, že ju mal upokojovať, že peniaze z účtov N. H. nie sú
prevádzané a žiada ho, aby v pondelok najneskôr do 9:00 hod boli všetky peniaze naspäť. Na ostatok
žalobca predložil oznámenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 16.12.2024, uznesenie A. I. N. J.

zo dňa XX.XX.XXXX o začatí trestného stíhania pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku (proti neznámemu páchateľovi), informatívny výpis z LV č. X, kat. úz. B. o
spoluvlastníckych podieloch žalobkyne k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu a výpisy z účtov obce zo
dňa 13.12. a 16.12.2025 o žalobcom uvedených finančných transakciách.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v návrhu, ktorým sa domáha vydania zabezpečovacieho
opatrenia, vôbec neuviedol a neosvedčil žiadne skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať jeho obavu,
že prípadná budúca exekúcia jeho peňažnej pohľadávky bude ohrozená a že je tak dôvodné zriadiť
na nehnuteľnostiach žalovanej, resp. na spoluvlastníckych podieloch k nehnuteľnostiam patriacich
žalovanej, záložné právo na jej zabezpečenie.

9. Súd ďalej konštatoval, že zabezpečovacie opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie, a
odôvodnenú obavu, že exekúcia peňažnej pohľadávky navrhovateľa, o ktorú v konaní ide, je, resp.
bude ohrozená. Táto obava by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne peňažnú
pohľadávku, ktorej ochrany sa domáha a že v čase rozhodovania súdu sú tu konkrétne skutočnosti

svedčiace o tom, že uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky v prípadnom exekučnom konaní bude
zmarené. Inými slovami - podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je jednak hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažnej pohľadávky, o ktorú v konaní ide a zároveň aj osvedčenie
toho, že ide o taký stav, že bez jej zabezpečenia zriadením záložného práva na veciach, právach alebo
na iných majetkových hodnotách dlžníka, bude jej exekúcia, vzhľadom na všetky okolnosti, ohrozená. To

znamená, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne z dokladov k nim pripojených, sa dá urobiť
záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany
sa domáha a že jeho budúca exekúcia je reálne (podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo
úkonov druhej strany, prípadne aspoň indícií o nich, eventuálne aj s poukazom na celkovú majetkovú
situáciu dlžníka) ohrozená a navrhované zabezpečovacie opatrenie je tak potrebné.

10. V súvislosti s princípmi primeranosti súd poukázal aj na to, že žalobca doposiaľ ešte úplne neosvedčil
ani konkrétnu výšku jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej, ktorá bola jeho zamestnancom, keď
neuviedol žiadne tvrdenia svedčiace o tom, že by mu žalovaná ním vyčíslenú škodu spôsobila úmyselne,
alebo že by mala niesť osobitnú zodpovednosť podľa § 182 až 185 ZP a za takýchto okolností zatiaľ

prichádza do úvahy aj aplikácia ust. § 186 ods. 2 ZP, podľa ktorého náhrada škody spôsobená z
nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa
štvornásobkujehopriemernéhozárobku(ktorýžalobcaneuviedol).Navyšežalobcaneuviedolanižiadne
skutočnosti o celkovej majetkovej situácii žalovanej (ktorá napr. podľa zápisnice o svojom výsluchuna OR PZ má alebo mala prostriedky na účte v K. a podľa verejne dostupných informácií katastra
nehnuteľností aj v súčasnosti stále vlastní minimálne ďalší jeden nezaťažený pozemok v rovnakom
katastrálnou území), ktoré by, spolu so všetkými okolnosťami, mali tiež svedčiť o tom, že exekúcia bude

ohrozená a navrhované zabezpečovacie opatrenie je potrebné.

11. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že samotná (eventuálna) pohľadávka žalobcu bez toho, aby boli
osvedčené (a v tomto prípade dokonca aspoň čo i len tvrdené) akékoľvek vážne skutočnosti alebo kroky
(eventuálneho)dlžníkaohrozujúcemožnúbudúcuexekúciu,nemôžubezďalšiehoodôvodňovaťvydanie

zabezpečovacieho opatrenia.

12. Podľa súdu prvej inštancie nepostačuje len osvedčenie dlhu a jednoduchá neistota jeho úhrady, ale
musíbyťosvedčená(ďalšímikonkrétnymiskutočnosťami)ajkonkrétnadôvodnáobava(nielenneistota),
že exekúcia bude ohrozená, čo sa však v danom prípade nestalo.

13. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Uviedol,
že žalobca nebol v konaní úspešný a úspešnej žalovanej žiadne trovy dosiaľ nevznikli, preto stranám
náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), e), f), a h) CSP, a teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd

prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Žalobca v odvolaní namietal, že uznesenie je nezákonné, pretože vo svojom odôvodnení sa súd

nedostatočne vysporiadal s otázku potreby ochrany verejných financií. Na pomyselných váhach medzi
právom na ochranu majetku a verejným záujmom neproporcionálne uprednostnil zdanlivé riziko pre
ochranu majetku. Vydanie zabezpečovacieho opatrenia má len dočasný charakter a súčasne nezbavuje
žalovanú majetku (konečný nemenný charakter) ale ho na určitú dobu zaťaží práve z dôvodu potreby
ochrany verejného záujmu. Ak sa raz rozhodne žalovaná previesť majetok, potom už je neskoro a

neistota sa stotožní s dôvodným ohrozením zmarenia exekúcie.

17. Na základe toho žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prevej
inštancie tak, že v prospech žalobcu zriadi záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej
na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanej v celkovej výške 106.352,28 Eur uplatnenej v trestnom

konaní.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario).

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Podľa § 343 ods. 1 a 2 CSP, Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

21. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.22. Vo všeobecnosti záložné právo plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu,
ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. Ten,
v prospech koho bolo sudcovské záložné právo zriadené, sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia

stáva záložným veriteľom. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o
sudcovskézáložnéprávo,ktorémápovahuriadnehozáložnéhoprávapodľa§151aanasl.Občianskeho
zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné
poradie. K jeho výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude
zabezpečovaná pohľadávka priznaná (prisúdená).

23. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo
na iných majetkových hodnotách dlžníka. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečením
reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom
by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu

možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti,
alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje
za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť
splniť dobrovoľne). Existenciu obavy možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinným,
týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho).

24. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.08.2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020
vyplýva, že ,,je cieľom zabezpečovacieho opatrenia eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli
v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má
poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho

nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti
strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní
rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní
vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako

nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri
rozhodovaní na súde odvolacom.“

25. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je teda predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť
práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie

sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka.

26. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda sú : a) návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť
veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho

opatreniabudezabezpečovaťpeňažnúpohľadávku;d)existenciaobavyzbudúcehozmareniaexekúcie.

27. Odvolací súd uvádza, že v tejto právnej veci je splnená podmienka návrhu na nariadenie
zabezpečovaciehoopatrenia,ktorýpodalžalobca,jedanýajspôsobilýpredmet,ktorýmsúnehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovanej zapísané na LV č. X, okres J., obec B. H., k. ú. B., je splnená aj podmienka, že

navrhovaným zabezpečovacím opatrením má byť zabezpečená peňažná pohľadávka žalobcu, ale nie
je splnená podmienka existencie dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Totiž žalobca neosvedčil
žiadne konanie žalovanej, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú obavu, že súdom priznanú pohľadávku
žalobcu nebude možné uspokojiť výkonom rozhodnutia.

28. V súvislosti s rozhodovaním o zabezpečovacích a neodkladných opatreniach má osobitný význam
ust. § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia je aj pre
odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Bez ďalšieho je vylúčené,
aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na

tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.29.Vzhodesnázoromsúduprvejinštanciejeajodvolacísúdtohonázoru,ževrozhodujúcomčase,teda
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, neboli osvedčené žiadne úkony žalovanej v snahe ohroziť
alebo znemožniť uspokojenie pohľadávky veriteľa.

30. V konaní o nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia je potrebné osvedčiť
tvrdené skutočnosti, ktoré sa javia ako vysoko pravdepodobné. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej
inštancie toho názoru, že výška pohľadávky žalobcu voči žalovanej je aktuálne diskutabilná, nakoľko
ku škode, a teda pohľadávke žalobcu, malo dôjsť v dôsledku pochybení žalovanej ako zamestnanca

žalobcu. Nateraz nie je zrejmé, či žalovaná spôsobila škodu úmyselne alebo či je zodpovedná v zmysle
§ 182 až 185 ZP. Správne súd prvej inštancie poukázal aj na eventualitu, že k vzniku škody mohlo dôjsť
z nedbanlivosti, pričom podľa § 186 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže v okolnostiach takýchto prípadov od
zamestnanca požadovať škodu najviac vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku, ktorý žalobca
neuviedol.

31. Žalobca namietal, že zriadenie záložného práva žalovanú nijako významne neobmedzí a že jeho
zriadenie bude aj v súlade s princípom proporcionality. Hoci charakter záložných práv spočíva v tom, že
oproti neodkladným opatreniam zakazujúcim nakladanie s majetkom, významne neobmedzujú vlastníka
veci (záložcu), ktorý môže naďalej disponovať vecou, predsa len znamenajú zásah do práv osoby
povinnej zo záložného práva. Existujúce záložné právo môže napríklad odradiť prípadného záujemcu

okúpunehnuteľnosti,akideovysokúpohľadávkuzabezpečenúzáložnýmprávom,oktorejžalobcatvrdí,
že dosahuje výšku 106.352,28 Eur. Čím je pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom vyššia,
tým väčšia pravdepodobnosť odradenia potenciálneho kupujúceho. V kontexte skutočností tvrdených
žalobcom, v rámci ktorých neargumentoval žiadnym konaním žalovanej, ktorej snahou by bolo zmariť
výkon rozhodnutia súdom priznanej pohľadávky, sa zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach vo

vlastníctve žalovanej za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu, nateraz nejaví ako opodstatnené.

32. Ako už odvolací súd uviedol, jedným z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
je okrem iného aj dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Tento predpoklad doposiaľ žalobca
neosvedčil, keďže nepoukázal na žiadne konanie žalovanej, ktoré by tomu nasvedčovalo. Žalobca

namietal, že ak sa žalovaná rozhodne previesť nehnuteľnosti, nepôjde už o neistotu, ale o dôvodné
ohrozenie exekúcie. Je nepochybné, že zabezpečovacie opatrenie slúži na podporu a ochranu
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Takáto ochrana však nemôže byť samoúčelná, ak nebolo osvedčené
nežiadúce konanie žalovanej. Súdna ochrana má svoje pravidlá a tie sú v prípade nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia uvedené v ust. § 343 ods. 1 CSP. V čase rozhodnutia súdu prvej

inštancie neboli osvedčené úkony žalovanej preukazujúce zbavovania sa majetku alebo iné činnosti
smerujúce k ohrozeniu prípadnej exekúcie. Z tohto pohľadu nie je rozhodujúce, že ide o verejné financie
žalobcu, pretože škodu (pohľadávku žalobcu), mal spôsobiť zamestnanec, pričom v rozhodnom čase
nebolo osvedčené, o akú zodpovednosť žalovanej by z hľadiska zavinenia malo ísť. Za danej situácie
zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie pohľadávky tvrdenej žalobcom vo výške presahujúcej

100.000,- Eur v kontexte limitu § 186 ods. 2 ZP, ktorého aplikácia prichádza do úvahy, by bolo zjavne
disproporčné.

33. Je potrebné tiež zdôrazniť, že nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ak po
vydaní uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť a ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie (§ 329
ods. 3 v spojení s § 344 CSP).

34. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa §
387 CSP potvrdil ako vecne správne.

35. O trovách odvolacieho konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd rozhodol
podľa § 396 ods. 1 v spojení s 255 ods. 1 CSP, pričom neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho
konania nepatrí a inak úspešnej žalovanej by náhrada trov odvolacieho konania patrila, avšak žiadne
trovy jej nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).