Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoEk/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509203528
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8509203528.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a
členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 336,59
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.

5Er/343/2009 – 111 zo dňa 30.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu I. inštancie vo výrokoch I, III a IV.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku II. uznesenia súdu I. inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd I. inštancie uznesením č.k. 5Er/343/2009-111 zo dňa

30.04.2025 rozhodol tak, že:
I. Súd v y h l a s u j e exekúciu vedenú pod sp. zn. 5Er/343/2009 (EX 8715/09) za neprípustnú a
zastavuje ju.

II. Súd povinnému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi D. E. D. trovy exekúcie, o ktorej výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Súd z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

2. Z odôvodnenia zastavujúceho uznesenia vyplýva, že exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu

dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný
niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v
uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 09.12.2010, sp.zn. II.ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu, v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť,

pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania ako aj bez návrhu.

3.SúdI.inštanciepooboznámenísasobsahomspisu,dokladovzaloženýchvspise,nonajmäobsahom
rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s. dňa 06.07.2009, sp.zn. SR 06123/09 zo dňa 06.07.2009 a obsahom zmluvy o úvere
zo dňa 13.08.2008 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi oprávneným a povinným

bola uzatvorená vyššie uvedená zmluva o úvere.4. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci
rozhodcovským súdom, je upravená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a splýva
s ostatnými dojednaniami. V zmysle čl. 17 všeobecných podmienok všetky spory, ktoré vzniknú

z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom
Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo

pre príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

5. V danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne
zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi
zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Samotný podpis na

úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne
splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami, podľa názoru súdu nepostačuje
na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Ak rozhodcovská
zmluvanebolauzavretápísomne,niejepodpísanáúčastníkmianepostačujelenvšeobecnéprehlásenie
dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy,

možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva
nie je platná, vo veci rozhodoval orgán, ktorý nebol právomocný vo veci konať a z uvedeného dôvodu
oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a to vykonateľné rozhodnutie
právomocného rozhodcovského súdu.

6. Vzhľadom k tomu súd I. inštancie rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 06123/09 zo dňa 06.07.2009
vyhodnotil z vyššie uvedených dôvodov ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť
ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň v
súlade s vyššie citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

7.OtrováchexekúciesúdrozhodolvovýrokochII. aIII.uznesenia,ktorýmpovinnémunepriznalnáhradu
trov konania a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

8. Na základe vyššie uvedeného súd I. inštancie dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj v rozpore s ustanovením smernice 93/13/EHS.
Zároveň takto dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto exekúciu
postupujúc podľa § 57 odsek 1 písmeno g) v spojení s § 58 odsek 1 Exekučného poriadku vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil.

9. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený proti všetkým jeho výrokom.
Namietal, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený
namietal, že aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah

medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským.
Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy,
keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim
konanímpovinnývyvolalainicioval.PovinnýuzavrelsoprávnenýmZmluvuoúverektorejneoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ“ v príslušnom

gramatickom tvare). Priamo na prednej strany Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí
so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá
k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane
týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na
všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Rozhodcovská doložka

bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva
alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo
pred všeobecným súdom. Oprávnený je i naďalej toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho
dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Nieje pravdou, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech
spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa
fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že

časováverziaObčianskehozákonníkaúčinnávčaseuzatvoreniaZmluvyoúvere,nezakazovalapoužitie
rozhodcovskej doložky. Oprávnený si zároveň dovoľuje tvrdiť, že rozhodcovská doložka, dohodnutá
medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s

oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne
za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a
účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej
legitímnosti. Na základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani
od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti oprávnený navrhuje, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 CSP v platnom znení
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
oprávnený žiada úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

10. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výrokom I. , III. a IV. uznesenia súdu I.
inštancie nie je dôvodné.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2

CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza nasledovné:

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym procesným postupom, nesprávnym rozhodnutím vo veci, nesprávnym

skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd I. inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Vo vzťahu k námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací
súd v tomto smere konštatuje, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

15. K námietkam nesprávneho skutkového zistenia odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom I.

inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie v predmetnej
sporovej veci. Dokazovanie je potrebné vnímať ako procesný postup, ktorý smeruje k vytvoreniu
skutkových poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že
dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdomaichnáslednomzhodnotení.Významdokazovaniamožnovzhliadaťnajmävzískavanídôležitých

poznatkov, na základe ktorých súd ustanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom
vychádza, a na ktorý následne aplikuje konkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového stavu, ktorý
objektívnezodpovedástavuvecijejednouznajdôležitejšíchčinnostívrámcisporovéhokonania,pretože
je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významnýpredovšetkým aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporom konaní (primerane rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).

16. Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania
implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a
rozhodovaťpodľanich.Súdysúpovinnénavšetkyuvedenéprocesnéúkonyprimeraným,zrozumiteľným

a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri
rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti
jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že
nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.

17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, podľa

ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné
obchodné podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu

odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného. Spotrebiteľský charakter zmluvy bol
teda dostatočným spôsobom preukázaný.

19. Voľbu Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach nie je možné uskutočniť v rámci

všeobecných obchodných podmienok, nakoľko takáto voľba je považovaný za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Voľbou Obchodného zákonníka pre právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ,
„nezmyjeme jeho spotrebiteľský punc“ so všetkými následkami s tým spojenými. Nie je to dané len
existenciou verejnoprávnej kogentnej vetvy spotrebiteľského práva, ktorá je prezentovaná najmä zákon
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ale daná skutočnosť jednoznačne

vyplýva aj z Občianskeho zákonníka, ktorý v § 52 ods. 2 výslovne prezentuje (okrem iného aj) svoju
prednosť pred normami Obchodného zákonníka.

20. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred
rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce

povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak
pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené,
ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ sa takto začatému
rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké
účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno

v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj
bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.
Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd judikoval, že cit.: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie

exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydalrozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo
146/2011,6Cdo 143/2011,2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach

IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa
1.11.2011).

21. Rozhodcovská zmluva nemá v predmetnom prípade obligatórnu písomnú formu, keďže je
obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní hovorí, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd I. inštancie správne vyhodnotil, keď posúdil predmetnú
rozhodcovskú zmluvu ako zmluvu, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednaná.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 odsek 3
Občianskeho zákonníka). Uvedená zmluva a VOP síce boli technicky spojené avšak ani zo samotného
technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov
zmluvyoúvere,žesúsňouoboznámeníasúhlasiasVOP(viďuznesenieNSSRsp.zn.2Cdo/245/2010).
Navyše, odvolací súd má za to, že Všeobecné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do

každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Rozhodne nemôžu
slúžiť k tomu, aby dodávateľ v nich skryl, často v neprehľadnej, ťažko formulovanej forme, dojednania,
ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Ak tak učiní,
nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému dojednaniu nie je možné priznať právnu ochranu. Podľa
názoru odvolacieho súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu

len vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v zmluve kolónku, či
v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať možnosť ovplyvniť
výber rozhodcovského súdu.

23. Pokiaľ v odvolaní oprávnený namietal, že časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase

uzatvorenia Zmluvy o úvere (zmluva uzatvorená dňa 26.06.2007), nezakazovala použitie rozhodcovskej
doložky, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko obchodnoprávneho
a občianskoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a

ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade. (Porovnaj taktiež Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012; Uznesenie Krajského súdu v Prešove vo
veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012.

24. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach
a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu
neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez

ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná
podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom
je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať lenvtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Rozhodcovskú
doložka je v predmetnom prípade nielen že nebola uzavretá platne, predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku,spôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech

spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
(C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

25. Odvolací súd v súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou naviac dodáva, že jej cieľom je
dosiahnuťprejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstrany
delegovali takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej

doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve, resp. je skrytá. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese,
požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromnéhoprávarozhodcom,vrátaneprincípudobrýchmravov

je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva
zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.

26. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo
9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,

že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa

spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný
na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,

že si ich vyžiadali spotrebitelia.

27. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu
medzirozhodcovskýmsúdomavšeobecnýmsúdomnevyplývajú.Oprávnenýsasvojejzodpovednostiza
uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris

non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinného.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,

ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov,
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť mu nemôže byť na ujmu.

28. Pokiaľ ide o odvolanie voči súvisiacemu výroku III. o náhrade trov exekúcie, súd priznal súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie , ktoré má uhradiť oprávnený ako subjekt zodpovedný za zastavenie
exekúcie. Oprávnený nenamietal konkrétne výšku nákladov, ale celkové zastavenie exekúcie.Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie je správne. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zavinenie
na zastavení exekúcie nesie oprávnený, ak dôvodom zastavenia bol nevykonateľný titul.

29. Ďalšie špecifické odvolacie námietky k výroku III. a IV. uznesenia súdu I. inštancie oprávnený
neuvádzal a preto ich odvolací súd nepovažoval rovnako za dôvodné.

30. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd odvolanie oprávneného proti výrokom I., III. a IV.
uznesenia súdu I. inštancie za nedôvodné a postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch ako vecne správne potvrdil.

31. Oprávnený v podanom odvolaní nešpecifikoval, voči ktorým výrokom uznesenia súdu I. inštancie,
podáva odvolanie, podľa obsahu jeho odvolania odvolací súd posúdil, že sa odvoláva voči všetkým
výrokom uznesenia. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti výroku II. uznesenia súdu I. inštancie,
v tejto časti odvolanie odvolací odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd

postupom podľa § 386 písm. b) v spojení s § 359 CSP odmietol odvolanie proti II. výroku uznesenia súdu
I. inštancie o nepriznaní náhrady trov povinnému. Voči tomuto výroku, ktorý bol v konečnom dôsledku v
prospech oprávneného ako procesnej strany, oprávnený nemohol podať odvolanie, preto odvolací súd
vo svojom výroku II. rozhodol o odmietnutí odvolania proti výroku II. uznesenia súdu I. inštancie.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).