Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/101/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122210893
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4122210893.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom

D. E. F. XXX/XX, XXX XX G., zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Staríčkovou, IČO: 42 296 498, so
sídlom Paulínska 19A, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1. H. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXX/
XX, XXX XX G., 2. A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. F. XXX/XX, XXX XX G., žalovaní v 1. a 2.
rade zastúpení advokátkou Mgr. Janou Hoksovou, IČO: 42 040 639, so sídlom J. Kalinčiaka 13, 951 87
Volkovce, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia, uvedené v listine o vydedení spísanej poručiteľom: H. C., I. C., nar.

XX.X.XXXX, zomrelým 17.7.2022, naposledy bytom: D. XXX/XX, XXX XX G., povereným notárom JUDr.
Milošom Chválom dňa 23.6.2010 notárskou zápisnicou pod sp. zn.: N 149/2010, Nz 22609/2010, ktorou
vydedil žalobcu a jeho potomkov nie sú dané.

II. Súd určuje, že závet spísaný poručiteľom: H. C., I. C., nar. XX.X.XXXX, zomrelým 17.7.2022,
naposledy bytom: D. XXX/XX, XXX XX G., povereným notárom JUDr. Milošom Chválom dňa 23.6.2010
notárskou zápisnicou pod sp. zn.: N 149/2010, Nz 22609/2010 je v časti týkajúcej sa dedičského podielu

žalobcu ako neopomenuteľného dediča neplatný.

III. V zostávajúcej časti o určenie neplatnosti závetu súd žalobu zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej ako súd prvej inštancie) dňa 31.10.2022
domáhal, aby súd určil, že závet a listina o vydedení spísaná poručiteľom H. C., nar. XX.X.XXXX,

zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom D. E. F. XXX/XX, XXX XX G., povereným notárom JUDr. Milošom
Chválom dňa 23.6.2010, pod sp. zn. N 149/2010, Nz 22609/2010 sú neplatné. Súčasne sa domáhal
priznania nároku na náhradu trov konania.

2. Dôvodil, že s poručiteľom vychádzal až do momentu zásahu žalovanej v 1. rade a poručiteľa do jeho
vzťahusjehoterajšoumanželkou,vtedypriateľkou.Žalovanáv1.radeaporučiteľbolisvýberomžalobcu
nespokojní a dávali to patrične najavo tak žalobcovi ako aj jeho manželke, hoci ona sa snažila s nimi

vychádzať. Dňa 2.5.2009 sa konala svadba, na ktorú žalobca pozval aj poručiteľa a žalovanú v 1. rade.
Svadba bola podľa predstáv žalovanej v 1. rade a poručiteľa, ktorí trvali na tom, aby sa svadba konala v
prevádzkebratažalovanejv1.radeMotelŠofer.Akbysatamtotižnekonala,podľaichslovbynasvadbu
neprišli. Žalobca a jeho nastávajúca manželka urobili ústupok. Manželka žalobcu bola už v tom časetehotná, napriek tomu žalovaná v 1. rade s poručiteľom prehovárali žalobcu, aby ju opustil, aby zrušil
svadbu, že ona si ho berie pre peniaze, ktoré v tom čase žalobca ani nemal. Rodina žalobcu robila všetko
pre to, aby ju vyštvali. Žalobca sa rozhodol stáť pri svojej tehotnej priateľke a dal to najavo poručiteľovi aj

žalovanej v 1. rade. Nie žalobca neprejavoval záujem o poručiteľa, naopak boli to poručiteľ a žalovaná
v 1. rade, ktorí sa nikdy nezaujímali o zdravotný stav tehotnej manželky žalobcu, svojej nevesty ani ich
vnúčatá. Dňa 31.7.2009 sa žalobcovi a jeho manželke narodil prvý syn, žalobca to oznámil poručiteľovi a
žalovanej v 1. rade a išiel im ho ukázať, navštívil ich, hoci to nemali ďaleko, bývajú cez ulicu a mohli prísť
sami. V auguste 2009 poručiteľ pomáhal žalobcovi s úpravou pozemku okolo domu, kde býva žalobca s

rodinou. Manželka žalobcu pripravila občerstvenie aj pre poručiteľa, poručiteľ sa so žalobcom rozprávali
a správali k sebe úplne normálne. Dňa 15.9.2009 chceli ísť žalobca s manželkou do kostola, lebo bol
sviatok a žalovaná v 1. rade s poručiteľom ich zastavili s tým, že do kostola nepôjdu, lebo sa musia
porozprávať, kde opäť žalobca s manželkou sa prispôsobili tejto forme a spôsobu komunikácie, hoci
mali iné plány a program, no nechceli byť neúctiví voči starším a žalobcovým rodičom, preto súhlasili.
U žalobcu v dome v ten deň povedala žalovaná v 1. rade žalobcovi: „Vyber si, kto je tvoja rodina, buď

my alebo ona (manželka žalobcu)!“ Na to žalobca zareagoval, že má novú rodinu a musí stáť pri nich a
ochraňovať ich, lebo ide o maloleté dieťa a manželku odkázanú na jeho pomoc v tomto ťažkom období
po pôrode (šestonedelie u prvorodičky). Na to žalovaná v 1. rade odvetila, že „nás tu už viac neuvidíš a
zabudni na nás!“ Z toho vyplýva, že to nebol žalobca, ktorý pretrhol rodinné vzťahy, ale naopak žalovaná
v 1. rade spolu s poručiteľom bránili spoločnému kontaktu.

Žalobca ďalej argumentoval, že od posledného kontaktu medzi žalobcom a poručiteľom uplynulo iba 9
mesiacov,zčohonemožnovyvodiť,ževmomentespísanialistinyovydedeníišlootrvaléneprejavovanie
záujmu. Ich zatrpknutosť a bezdôvodné tvrdohlavé správanie nezlomili ani vnuci poručiteľa. Druhého
vnuka narodeného XX.X.XXXX nebol poručiteľ so žalovanou v 1. rade ani navštíviť, nespýtal sa, ako
sa majú a ani oň neprejavili žiaden záujem. Často sa stretli na ulici, žalobca s manželkou poručiteľa a

žalovanú v 1. rade pozdravili, no oni ani neodzdravili a rovnako sa správali aj k deťom žalobcu. Keď
ich stretli na ulici, deti pozdravili, ako ich to slušne naučili rodičia, ale poručiteľ a žalovaná v 1. rade ani
neodzdravili, radšej pozreli na druhú stranu. Žalobca sa napriek uvedenému chcel zúčastniť pohrebu
poručiteľa a chcel ísť s ním starší syn, ktorý mal vtedy 13 rokov. Dňa 19.7.2022, keď bol poručiteľ
prenesený do márnice a žalobca spolu so synom prišli na poslednú rozlúčku s ním, žalovaní doslova

vyhodili žalobcu aj s jeho synom z domu smútku a narobili scény, že sa žalobca obával psychickej traumy
z tohto dňa u svojho syna, ktorému to bolo nesmierne ľúto. Žalobca pár dní po pohrebe dňa 3.8.2022
našiel veniec, ktorý spolu s manželkou dali na hrob poručiteľa, zavesený na svojej bráne. Je pravda, že
žalobcasrodinouporučiteľanenavštevovalnasviatky,avšakišloonenavštevovanievzájomné,poručiteľ
nebol navštíviť svojho druhého vnuka vôbec a takisto nenavštevoval žalobcu s rodinou, navyše dal mu

spolu so žalovanou v 1. rade jasne najavo, že ich už neuvidí, nech na to nezabudne, takže žalobca
sa len riadil ich autoritatívnym príkazom, hoci nezmyselným. Dôvod nekontaktovania bol výsostne zo
strany poručiteľa a žalovanej v 1. rade, oni dali podnet a prví preťali rodinné vzťahy.
Žalobca neplatnosť závetu a listiny o vydedení odôvodnil tým, že v nich absentuje dôvod vydedenia,
ide o prejav vôle neurčitý, a teda neplatný. Poukázal na § 469a Občianskeho zákonníka a uviedol, že

v listine o vydedení nestačí len odcitovať zákonný dôvod vydedenia, dôkazné bremeno a preukázanie
skutkových okolností naplnenia zákonného dôvodu vydedenia ležalo na poručiteľovi. Ďalej poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/239/2009, v zmysle ktorého: „Pokiaľ je skutočnosť,
že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje
záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo

byť dôvodom na jeho vydedenie.“ Z tohto rozsudku ďalej citoval: „Dôvod vydedenia v zmysle § 469a
ods. 1 písm. b) OZ spočívajúci v neprejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nie je daný v prípade,
ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný poručiteľom samým.“

3. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania. Uviedli,

že poručiteľ v napadnutej listine jasne a určito špecifikuje dôvod vydedenia žalobcu. Predmetná listina
obsahovala všetky zákonné jednak formálne ako aj obsahové náležitosti. Dôvod vedúci poručiteľa k
spísaniu listiny o vydedení, teda stav neprejavovania skutočného záujmu o poručiteľa, trval až ku dňu
jeho úmrtia, teda celých 12 rokov od spísania danej listiny. Žalobca nezmenil svoje správanie voči
poručiteľovi ani v čase jeho choroby. Hoci títo bývali vo vzdialenosti cca 30 metrov od seba a často sa

náhodne stretávali aj na verejnom priestranstve, tak žalobca, ako aj jeho potomkovia, poručiteľa obišli
bez toho, aby ho oslovili pozdravom, prihovorili sa mu a pod. Sám žalobca priznáva, že od 15.9.2009
došlo k prerušeniu kontaktov s poručiteľom, ako aj so žalovanými, pričom do 23.6.2010 neprejavil žiadnu
snahu o to, aby sa tieto vzťahy urovnali. Ako žalobca potvrdzuje v žalobe, poručiteľ svojím správanímsa o túto situáciu nepričinil, vinu žalobca kladie na stranu žalovanej v 1. rade. Jedná o čisto subjektívny
pohľad, bez preukázania svojich tvrdení hodnovernými dôkazmi, vyprodukovaný v čase, kedy otec
zomrel. O daný stav sa poručiteľ žiadnym spôsobom nepričinil, ale bola to práve manželka žalobcu,

ktorá sa začala správať neprimerane voči rodičom žalobcu a žalobca ju v tomto správaní len podporoval.
To, že žalobca dlhodobo neodvrátil daný stav a ani sa o to nepokúsil, možno jednoznačne kvalifikovať
ako konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči poručiteľovi.

4. Súd prvej inštancie spor prejednal a prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 19C/101/2022 – 236 zo

dňa 26.7.2023 tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % s výnimkou úkonov vzniknutých z dôvodu pochybenia právnej
zástupkyne žalovaných pri doručovaní vyjadrenia zo dňa 15.6.2023. Súd prvej inštancie dospel po
vykonaní dokazovania k záveru, že dôvody pre vydedenie žalobcu spochybnené neboli, preto žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

5. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené
v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP a dožadujúc sa zmeny napadnutého rozhodnutia
tak, že odvolací súd žalobe vyhovie, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Nesprávny skutkový záver v rozpore s vykonaným dokazovaním vidí žalobca v tom, ako súd posúdil

objektívnu nemožnosť žalobcu navštíviť poručiteľa z dôvodu ochorenia jeho maloletého syna. Poukázal
na povinnosť súdu v riadne rozsudok odôvodniť. V opačnom prípade sa je rozsudok nepreskúmateľný.
S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 194/2011 zo dňa 27.7.2012 uviedol,
že poručiteľ v listine o vydedení bližšie nešpecifikoval, v akom období a pri príležitostí ktorých sviatkov
ho žalobca nenavštevoval. Žalobca preukázal, že poručiteľ si návštevy neželal, ďalej že z objektívnych

dôvodov žalobca poručiteľa ani navštíviť nemohol a chronologicky uviedol všetky sviatky a príležitosti,
pri ktorých ho poručiteľ nenavštevoval.
Žalobca ďalej súdu prvej inštancie vytkol, že arbitrárne vyhodnotil len nenavštevovanie poručiteľa zo
strany žalobcu, pričom vôbec nevyhodnotil nenavštevovanie žalobcu poručiteľom, ktorému na rozdiel od
žalobcu žiadne objektívne okolnosti nebránili. Žalobca poukazoval na klamlivé a zavádzajúce tvrdenia

žalovaných vo vyjadrení k žalobe. Poukazoval na zmätočnosť odôvodnenia rozsudku a tvrdil, že súd
prvej inštancie postavil selektívne svedectvo niektorých svedkov na vyššiu úroveň oproti výpovedi
žalobcu a jeho manželky a súd prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil výpovede a vyjadrenia
svedkov a strán sporu. Súd prvej inštancie tiež neprezentoval žiadne okolnosti, z ktorých by bolo
možné usudzovať nevierohodnosť svedkov žalobcu a naopak nevenoval pozornosť výpovednej hodnote

výpovedí žalovaných a ich svedkov. Žalobca tvrdil, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné sa
dozvedieť, ktoré z vykonaných dôkazov slúžili ako podklad pre rozhodnutie.
Podľa žalobcu obdobie 9 mesiacov nie je možné za žiadnych okolností posúdiť ako „trvalé“
neprejavovanie opravdivého záujmu (§ 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka). Súd prvej
inštancie mal siahnuť po výklade uvedeného pojmu.

Súd prvej inštancie tiež arbitrárne ustálil, že žalobca sa do stretnutia v roku 2013 nepokúsil o zmier
s poručiteľom, pričom však neskúmal, či niečo bránilo poručiteľovi iniciovať stretnutie so žalobcom.
Súd prvej inštancie tiež nevyhodnotil tvrdené a preukázané zavinenie poručiteľa na tom, že ho žalobca
nekontaktoval. Aj z následného správania poručiteľa je zrejmé, že o kontakt nestál, neprejavoval záujem
a sám konal v rozpore s dobrými mravmi, keď prevod spoluvlastníckeho podielu podmienil najskôr

vybavením práce zo strany žalobcu a následne tým, že podiel neprevedie na manželku žalobcu len na
žalobcu samotného. Žalobca tak zotrváva na tvrdení, že neprejavovanie záujmu bolo vzájomné, dal k
nemu výslovný a jasný podnet poručiteľ, preto nie je naplnený zákonný dôvod vydedenia, čo ho činí
neplatným. Žalobca zdôraznil, že posudzovanie existencie dôvodov vydedenia uvádzaných v písm. a)
a b) § 469a Občianskeho zákonníka musí byť komplexné, čo znamená, že nepostačí len nečinnosť

neopomenuteľného dediča, ale je potrebné skúmať aj správanie sa poručiteľa. V súdenom spore súd
nevyhodnotil, že zo strany poručiteľa nebol nijaký pokus o kontakt ani na sviatky, ani v prípade choroby
ich vtedy jediného vnuka, ani v prípade pracovnej cesty. Žalobca ďalej tvrdil, že pokiaľ by sa poručiteľ
ažalovanáv1.radezaujímaliaspoňosvojichvnukov,bolobyuvedenéprenehozadosťučinením,keďuž
mali problém s ním a jeho manželkou a v uvedenom prípade by sa žalobca neobrátil na súd so žalobou.

Žalobca poukazoval na zlomyseľnosť poručiteľa, ktorý v rozpore s dobrými mravmi žalobcu vydedil
z domu, ktorý reálne patril žalobcovi.6. Krajský súd v Nitre (ďalej ako odvolací súd) uznesením č. k. 9Co/106/2023-288 zo dňa 21.2.2024
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Podľa odvolacieho súdu si mal súd prvej inštancie v prvom rade ujasniť, čoho sa žalobca

podanou žalobou domáha, teda či žalobca požadoval určiť, že dôvody vydedenia nie sú dané alebo
žiadal určiť neplatnosť listiny vydedení. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti závetu súd prvej inštancie
zamietnutie žaloby v tejto časti vôbec neodôvodnil. Odvolací súd poukázal na potrebu podrobnejšie
odôvodniť, koho tvrdenia mal preukázané a z akých dôvodov, prípadne zhodnotiť vierohodnosť
jednotlivých výpovedí.

7. Po vrátení veci odvolacím súdom žalobca špecifikoval petit žaloby tak, že žiadal, aby súd rozhodol
nasledovne:

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia, uvedené v listine o vydedení spísanej poručiteľom: H. C., I. C., nar.
XX.X.XXXX, zomrelým 17.7.2022, naposledy bytom: D. XXX/XX, XXX XX G., povereným notárom JUDr.

Milošom Chválom dňa 23.6.2010 notárskou zápisnicou pod sp. zn.: N 149/2010, Nz 22609/2010, ktorou
vydedil žalobcu a jeho potomkov nie sú dané.

Eventuálne

II. Súd určuje, že listina o vydedení spísaná poručiteľom: H. C., I. C., nar. XX.X.XXXX, zomrelým
17.7.2022, naposledy bytom: D. XXX/XX, XXX XX G., povereným notárom JUDr. Milošom Chválom dňa
23.6.2010 notárskou zápisnicou pod sp. zn.: N 149/2010, Nz 22609/2010, ktorou vydedil žalobcu a jeho
potomkov je neplatná.

a

III. Súd určuje, že závet spísaný poručiteľom: H. C., I. C., nar. XX.X.XXXX, zomrelým 17.7.2022,
naposledy bytom: D. XXX/XX, XXX XX G., povereným notárom JUDr. Milošom Chválom dňa 23.6.2010
notárskou zápisnicou pod sp. zn.: N 149/2010, Nz 22609/2010 je neplatný.

a

IV. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8.Súdprvejinštancieuznesenímč.k.19C/101/2022-315zodňa27.3.2024zmenupetitužalobyvzmysle
návrhu žalobcu pripustil a spor následne prejednanal na pojednávaní.

9. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že bolo dostatočne
preukázané, že žaloba je dôvodná a dôvody vydedenia nie sú dané. Nestačí, že žalobca nenavštevoval

poručiteľa, muselo ísť o konanie jednostranné a ním zavinené. Ustálená judikatúra uvádza, že dôvody
vydedenia nie sú dané, ak samotný poručiteľ dal k takému správaniu podnet, bolo to vzájomné
alebo postačí, že to spôsobil v určitej miere aj samotný poručiteľ. Ak by súd opätovne ustálil, že
nenavštevovanie žalobcu a poručiteľa má spôsobiť dôvody vydedenia, vyslovil by výrazný odklon od
judikatúry. V listine o vydedení nestačí iba uviesť zákonné znenie dôvodu vydedenia, tento musí byť

dostatočne konkretizovaný, čo v prejednávanom spore nebolo. Poukázala na rozsudok Krajského
súdu v Trnave 9Cod/67/2012, ktorý sa riadil uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/194/2011,
v ktorom sa uvádza, že bolo potrebné aby poručiteľ v listine o vydedení špecifikoval časový úsek, kedy
sa okolnosti podľa neho zakladajúce dôvod vydedenia mali odohrávať. Situácia, ktorá je rozhodujúcim
obdobím trvala cca 9 mesiacov, počas ktorých poručiteľ nenavštívil žalobcu, hoci boli k tomu mnohé

príležitosti počnúc narodením syna, meniny, narodeniny samotného žalobcu ako aj Vianoce. Poručiteľ
a žalovaní podľa ich vlastného vyjadrenia nemali nič proti žalobcovi, vadí im len jeho manželka. Preto
aj veta, ktorú mala údajne adresovať poručiteľovi a žalovanej, nemôže zakladať dôvod vydedenia pre
žalobcu a už vôbec nie pre jeho potomkov. Vo vzťahu k závetu je potrebné poukázať na okolnosť, že
závet bol spísaný v zlej viere, určite nie v súlade s dobrými mravmi, keď poručiteľ mal týmto spôsobom

zbaviť žalobcu a jeho rodinu strechy nad hlavou, ktorú si sám splácal. Podľa právnej zástupkyne žalobcu
nie je potrebné skúmať, či žalobca mal a mohol uzatvoriť nejakú zmluvu s poručiteľom, v ktorej by
daný prípad ošetril. Poukazuje na dobrú vieru žalobcu v to, že jeho otec by sa takto nesprával a na
konanie proti dobrým mravom zo strany poručiteľa, ktorý k tomuto kroku neuvážene pristúpil, pričomzároveň vydedil aj nevinné deti, ktoré sa nemali šancu voči nemu ešte nijako prejaviť, nie to vydedenie
zaviniť a okrem iného vydedil alebo opomenul dokonca aj svojho druhého vtedy ešte maloletého syna.
Uvedené je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Bez ohľadu na krátky časový úsek, vzájomnosť

nenavštevovania a jednoznačne preukázanú okolnosť, že práve poručiteľ dal k takémuto konaniu
podnet, takéto konanie nedosahuje takú intenzitu, aby mohlo byť bezpochyby ustálené, že dôvod
vydedenia tak, ako je formulovaný v listine o vydedení, je daný.

10. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní poukázala na to, že to bol poručiteľ, kto dal dôvod

žalobcovi správať sa tak, ako sa správal k svojmu otcovi, pričom zo žiadneho vykonaného dôkazu
a ani zo samotnej výpovede manželky žalobcu nevyplýva, že by sa poručiteľ mal správať k žalobcovi
v rozpore s dobrými mravmi. Všetky indície zo strany žalobcu k takémuto správaniu smerovali len na
žalovanú v 1. rade a nie k poručiteľovi. Bola to práve rodina žalobcu, ktorá poručiteľa od roku 2009 až do
jeho smrti ignorovala, obchádzala, nezdravila, a to aj vo vzťahu k žalobcovým potomkom, čo vyplýva aj
z výpovede maloletého J., ktorý sám potvrdil, že vlastne dedka ani nepoznal a to napriek tej skutočnosti,

že bývali oproti sebe. Bol to práve žalobca spolu so svojou manželkou, ktorí dali podnet k tomu, aby
poručiteľ spísal listinu o vydedení. K okolnostiam ohľadom toho, prečo nenavštívili rodičia žalobcu
manželku a vnuka, keď boli hospitalizovaní, právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že sám žalobca
a jeho manželka v rámci svojich výpovedí potvrdili, že poručiteľa neinformovali o danom stave, pretože
sa už nenavštevovali. Postaviť voči poručiteľovi tú skutočnosť, že sa správal v rozpore s dobrými mravmi

tým, že ich nenavštevoval, že ich nebol pozrieť v nemocnici, nezaujímal sa o zdravotný stav svojho
vnuka, nemôže byť na ťarchu poručiteľa, keď o tejto skutočnosti nemal žiadnu vedomosť. Manželka
žalobcu nemôže byť vierohodný svedok, pretože môže mať účelový a až majetkový prospech na tom,
aby žalobca spor vyhral. Právna zástupkyňa žalovaných k okolnostiam návštevy žalovanej a poručiteľa,
keď boli pozrieť vnuka zdôraznila, že nie veta manželky žalobcu, ale správanie žalobcu ako sa postavil

voči svojim rodičom, dali dôvod, aby sa prerušili kontakty a žalobca nielen do spísania listiny o vydedení,
ale do smrti poručiteľa neprejavil akýkoľvek záujem o svojho otca, nenavštevoval ho, nezdravil ho,
neprišiel za otcom, aby si to vysvetlili, s jedinou výnimkou návštevy, kedy prišiel prepísať majetok a od
tej doby znova o poručiteľa nejavil záujem.

11. Súd tu zhŕňa v priebehu konania zistený skutkový stav:

12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 17D/111/2022 vyplýva, že dňa 20.9.2022 bola
notárom JUDr. Milošom Chválom, povereným vo veci prejednania dedičstva po neb. H. C., zomr.
XX.X.XXXX, naposledy bytom Volkovce spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení. Zo zápisnice

o predbežnom vyšetrení vyplývajú údaje o rodinných príslušníkoch poručiteľa: manželka – žalovaná v 1.
rade, potomkovia – žalobca a žalovaný v 2. rade. Ďalej z nej vyplýva, že notár po otvorení pojednávania
oboznámil obsah spisu a zistil, že poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení spísanú notárom JUDr.
Milošom Chválom pod sp. zn. N 149/2010, Nz 22609/2010, podľa ktorej poručiteľ vydedil svojho syna
B. C. a všetok svoj majetok zanechal svojej manželke H. C.. Voči uvedenej listine o vydedení mal syn

B. C. výhrady.

13. Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 17D/111/2022, Dnot 411/2022 zo dňa 20.9.2022 vydaným
notárom JUDr. Milošom Chválom v dedičskom konaní po neb. H. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
naposledy bytom Volkovce toto konanie o dedičstve prerušil a žalobcu odkázal, aby v lehote 1 mesiaca

odprávoplatnostipredmetnéhouzneseniapodalnaOkresnýsúdNitražalobuourčenieneplatnostilistiny
o vydedení. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2022.

14.ZnotárskejzápisniceN149/2010,Nz22609/2010,NCRza3201/2010napísanejnanotárskomúrade
JUDr. Miloša Chválu dňa 23.6.2010 mal súd preukázané, že tento právny úkon spísal notár JUDr. Miloš

Chvála s H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G., D. E. F. XXX/XX a jej obsahom bol závet a listina o vydedení.
H.C.tuuviedol,žepreprípadsvojejsmrtiúplnedobrovoľneapriplnomsvojomvedomívydeďujepodľa§
469aods.1písm.b)OZsvojhosynaB.C.,nar.X.X.XXXX,pretožeonehoneprejavujeopravdivýzáujem,
ktorý by ako potomok mal prejavovať, nenavštevuje ho ani pri príležitosti jeho alebo iných sviatkov.
Súčasne žiada, aby sa dôvody vydedenia vzťahovali aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ. H. C. ďalej

uviedol, že pre prípad svojej smrti úplne dobrovoľne a pri plnom svojom vedomí prenecháva všetok svoj
hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý vlastní a bude vlastniť v čase jeho smrti, svojej manželke H. C.,
r. č. XXXXXX/XXXX, bytom G., D. E. F. XXX/XX. Notárom bol poučený o inštitúte neopomenuteľných
dedičov v zmysle § 479 OZ a žiada svojich potomkov, aby tento závet bezvýhradne rešpektovali.15. Na fotografii predloženej žalobcom je smútočný veniec zavesený na bránke pred rodinným domom.

16. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12.4.2007 medzi predávajúcou K. D., nar. XX.X.XXXX a kupujúcimi
B. C., nar. X.X.XXXX a H. C., nar. XX.X.XXXX vyplýva, že na základe tejto zmluvy predávajúca previedla
na kupujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. G., na ulici F. XXXX, a to
rodinný dom s. č. 205 na parcele č. XXXX/XX a pozemky: parc. č. XXXX – záhrada o výmere 1 205 m2
a parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 732 m2. Zmluvné strany sa dojednali na

kúpnejcenenehnuteľností650000Sk,ktorúkúpnucenuzaplatilikupujúcivhotovosti.Dňa12.4.2007bol
predmetnej kúpnej zmluve spísaný dodatok, v zmysle ktorého kupujúci B. C. nadobudol nehnuteľnosti
v spoluvlastníckom podiele X/XX-XX a H. C. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XX.

17. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 13.3.2007 vyplýva, že dlžníkovi
H. C., nar. XX.X.XXXX a spoludlžníkovi H. C., nar. X.XX.XXXX bol poskytnutý mimoriadny medziúver

č. 0701832 2 05 vo výške 380 000 Sk. Úver bol zabezpečený ručiteľmi H. L., nar. XX.X.XXXX a M. L.,
nar. XX.XX.XXXX.

18. H. C. listom, v ktorom nie je uvedený dátum (č. l. 67 spisu) požiadal Prvú stavebnú sporiteľňu, a.
s. o prevod stavebného úveru č. 0701832504 na syna A. B. C. a jeho manželku N. H. C. a uvoľnenie

ručiteľov p. L. a p. L. z úverového vzťahu. Dôvodom prevodu bola skutočnosť, že A. B. C. od začiatku
úverového vzťahu s PSS, a.s. je platcom nielen svojho úveru ale aj úveru čerpaného na meno H. C..
Nakoľko pri začiatku úverového vzťahu A. B. C. nemal dostačujúci príjem, tak to riešil tým spôsobom,
že zobral úver na 500 000 Sk a 380 000 Sk na otca. Počas celej doby splácania úveru A. B. C. boli
splátky riadne uhrádzané.

19. H. C. v ďalšom liste, tiež bez uvedenia dátumu (č. l. 68 spisu) požiadal Prvú stavebnú sporiteľňu,
a. s. o uvoľnenie ručiteľov z úverového vzťahu 2783509 901, evidenčné číslo úveru 0434141801: H. C.
a H. C.. Uviedol údaje nového spoludlžníka: N. H. C., nar. XX.XX.XXXX.

20. Z darovacej zmluvy zo dňa 2.5.2013 medzi H. C., nar. XX.X.XXXX ako darcom a žalobcom ako
obdarovaným vyplýva, že darca ňou na obdarovaného previedol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu o veľkosti X/XX-XX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci G., k. ú. 870153, a to parcela
č. XXXX o výmere 1205 m2 – záhrada, parcela č. XXXX/XX o výmere 732 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie a stavba s. č. 205 na parcele XXXX/XX.

21. Z lekárskych správ O. P. P. k osobe J. C., nar. XX.X.XXXX zo dňa 2.12.2009, zo dňa 4.12.2009, zo
dňa 8.10.2009 vyplýva, že dieťa bolo lekárkou vyšetrené, absolvovalo preventívne prehliadky. Žiadne
mimoriadne okolnosti ohľadom zdravotného stavu J. C. z nich nevyplývajú. Dňa 10.12.2009 absolvoval
J. C. gastroenterologické vyšetrenie, z ktorého vyplýva záver: Protrahovaná dysepsia po ATB liečbe,

GER dif. dg. Alergia na BKM. Dňa 20.12.2009 bol J. C. vyšetrený Lekárskou službou prvej pomoci pre
deti a dorast, pretože veľmi kašľal. Dňa 21.12.2009 bol lekárkou O. P. P. odoslaný na hospitalizáciu,
ktorá v náleze z toho istého dňa uviedla, že dieťa bolo 3 dni choré, kašeľ dráždivý, produktívny, klinický
stav nie je dobrý, dýchanie drsné so záplavou fen. z HDC aj bronchitické, Dg. Bronchitis obstructiva.
Z nálezu Gastroenterologického a hepatologického centra Nitra zo dňa 14.1.2010 vyplýva, že J. C.

bol chorý, 9 dní hospitalizovaný na Detskej klinike v Nitre pre bronchitídu. Z ďalších lekárskych správ
J. C. vyplýva, že užíval ATB Zinnat aj v januári 2010, vo februári 2010 mal opäť teplotu 38,8 – 39
a bol zachrípnutý. V apríli 2010 bol opäť chorý, zvracal, mal teplotu 38,9. Aj v správe z 8.7.2010 sa
uvádza, že J. C. mal v noci teplotu 38,2, ráno 37,6, vyvrátil 1x mlieko, stolicu mal v norme, nekašľal,
soplík nemal. Zo správy z 15.10.2010 vyplýva, že J. C. teplotu nemal, mal kašeľ, zhoršené dýchanie,

bol negativistický, plačlivý, kašeľ produktívny, dráždivý, dýchanie drsnejšie. V správe z 18.10.2010 sa
konštatuje, že kašle menej, teplotu nemá, dýchanie drsnejšie, pharynx prekrvený. V správe zo dňa
13.12.2010 je uvedené, že J. C. je chorý už 6 dní, začal kašľať, dávali Spiropent, dýchanie sa zlepšilo,
teraz v popredí skôr soplík, pharynx prekrvený. Zo správy z 22.12.2010 vyplýva, že J. C. teplotu nemal,
bol zachrípnutý, mal kašeľ, hltan mal prekrvený. V správe zo dňa 14.2.2011 je uvedené: teplota 38,

soplík, nekašle, serumucinózne zahlienený noštek, pharynx začervenaný. Z uvedených správ ďalej
vyplýva, že maloletému boli opakovane predpisované ATB, inak sa vyvíjal primerane veku a prospieval.22. Z ďalších lekárskych správ dieťaťa J. C., nar. XX.X.XXXX predložených žalobcom z obdobia od roku
2015 do roku 2019 vyplýva, že sa opakovane liečil na respiračné infekcie, bolesti hrdla, opakové zápaly
priedušiek, časté nádchy, v čase od 10.7.2015 do 31.7.2015 absolvoval kúpeľnú liečbu v Kúpeľoch

Lučivná.

23. Žalobca v čestnom vyhlásení zo dňa 17.5.2023 uviedol, že jeho manželka H. C. nebývala u jeho
rodičov na adrese D. E. F. XXX/XX, G. ani prechodným ani trvalým pobytom počas ich chodenia. V tomto
období sa vzájomne navštevovali a spolu prerábali dom, ktorý kúpnopredajnou zmluvou nadobudol v júni

2007, v ktorom doposiaľ bývajú. Až po svadbe, ktorá sa konala v máji v roku 2009, sa presťahovala do
G. na adresu D. E. F. XXX/XX.

24. A. H. C., r. č. XXXXXXXXXX v čestnom vyhlásení zo dňa 17.5.2023 uviedla, že ani prechodným ani
trvalým pobytom nebývala na adrese D. E. F. XXX/XX, G.. Do svadby, ktorá sa konala v máji 2009, sa
vzájomne navštevovali a od júna 2007 spolu s manželom A. B. C. prerábali dom.

25. Obec Volkovce v potvrdení zo dňa 17.5.2023 potvrdila, že H. C., r. č. XXXXXX/XXXX má trvalý pobyt
na adrese D. E. F. XXX/XX, XXX XX G. od 11.5.2009. Pred týmto dátumom menovaná v obci nebola
prihlásená na trvalý ani na prechodný pobyt.

26. Žalobca na pojednávaní uviedol, že s poručiteľom mal dobrý vzťah do 15.9.2009, teda do momentu,
kedy mu oznámil, že si má vybrať, kto je jeho rodina, či tú to oni alebo žalobcova manželka a čerstvo
narodený syn. Žalobca si vybral manželku, chcel stáť pri svojej novej rodine a nakoniec mu povedali
spoločne s matkou, že oni už ku nemu nikdy neprídu a nemôže od nich čakať žiadnu pomoc ani
v budúcnosti. Urobili tak preto, lebo sa im nepáčila jeho manželka, chceli mu nadiktovať, koho si má

zobrať. Žiadny konflikt s manželkou rodičia predtým nikdy nemali. Manželka sa im nikdy nepáčila, avšak
dokázali spolu fungovať. Situácia sa postupne vyhrocovala. Mali milión dôvodov, prečo sa im nepáčila,
napr. považovali ju majetnícku mrchu. Nie je pravdou, že manželka nechcela byť ručiteľom vo vzťahu
k úveru na dom, ktorý žalobca kupoval. Manželka je stále ručiteľom domu, ktorý fyzicky ani papierovo
nevlastní a napriek tomu je považovaná za majetnícku mrchu. Žalobca vedel, že otec mal diabetes, on

ho mal už dávno, chodil s tým normálne do práce, pichal si inzulín. Diabetes mal aj v čase, keď žalobcovi
pomáhal s prácami na dome, aj keď ho požiadal, aby mu vybavil prácu. Poručiteľ nikdy nefinancoval
rekonštrukciu domu. Záloha pri vybavovaní úveru nebola nikdy potrebná a aj preto tam je taká vysoká
úroková miera a z toho dôvodu si Prvá stavebná sporiteľňa žiadala, aby sa zaň zaručili ručitelia. Žalobca
tvrdil, že poručiteľ ho vydedil z niečoho, čo nikdy morálne ani nevlastnil ale len papierovo. Vydedil ho

v roku 2010. Úvery sa zlučovali a žalobca sa snažil vzťahy urovnať v rokoch 2012 – 2013. Ich prvý
kontakt bol taký, že žalobca prišiel k nim domov, otec robil niečo vzadu a matka na neho kričala, že
tu má syna a odpoveď otca bola, že on žiadneho syna nemá alebo má len jedného syna, niečo v tom
duchu. Žalobca vtedy pochopil, že urovnať vzťahy, je nereálne. Neodišiel, stretli sa. Na to ho otec veľmi
prekvapil, keď povedal, že to podpíše v prípade, že mu žalobca vybaví robotu, takže ho vydieral a to

bolo ukončenie akýchkoľvek ďalších vzťahov. Otec podpísal darovaciu zmluvu. Dom v tom čase vlastnil
v rozsahu 49 % a 51 % vlastnil žalobca. V čase, keď sa dom kupoval, stál 650 000 Sk, ale žalobcovi
bola banka ochotná dať úver max. 500 000 Sk, preto zvyšných 380 000 Sk zobral na otca, čo pokrylo
tých zvyšných 150 000 Sk + rekonštrukciu domu. Celá rozprávka o tom, ako predali byt Lipníku, je čistý
komplot. Darovacou zmluvou mu otec previedol tých 49 %. O vydedení sa dozvedel až na dedičskom

konaní, pričom počas tohto konania mu veľmi škaredo brat nadával do chrapúňov a matka ho v tom
podporovala. S rodičmi žil v ich dome zhruba do roku 2007. Keď kúpil dom, začal väčšinou času tráviť
na dome, začal tam prespávať. Už vtedy chodil s terajšou manželkou, rodičia sa snažili ich rozoštvať,
čo sa im nepodarilo. Manželka potom otehotnela. Otec mu so stavebnými úpravami pomáhal zhruba
do septembra v tom roku, kedy mu začal rozprávať, aby si vybral, kto je jeho rodina. Dovtedy býval

striedavo u rodičov a v dome, ktorý opravoval. Otca v tom čase navštevoval, navštevovali sa vzájomne.
Vzájomné návštevy sa skončili v septembri 2009. Krst prebehol zruba po 10-tich mesiacov po narodení
prvého syna J.. Žalobca mal starosti synovi zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, rekonštruoval sa dom
z veľkej časti. Rodičia skutočne dodržali to, čo 15.9.2009 povedali, nejavili žiadny záujem o žalobcu
a jeho rodinu. Keď prišli z pôrodnice, rodičia neboli pozrieť vnuka. Keď ho priniesli domov, žalobcu jeho

manželka poslala im ho ukázať. Manželka bola po cisárskom reze. Jednoducho sa povie, že ich mal prísť
pozrieť, ale oni ho budú urážať, osočovať, obúvať sa doňho. Pritom samozrejme, keď niečo potrebujú,
napr. robotu, nemajú problém prísť za žalobcom a požiadať ho o pomoc. Akurát zabúdajú na to, že
nemá zďaleka také možnosti, ako si oni myslia. Rodičia si mysleli, že keď sa s manželkou nasťahujúdo domu, tak to tam spolu nedajú. Začínali v jednoduchých podmienkach. Žalobca ďalej uviedol, že
vdomácnostižalobcovýchrodičovjehomanželkanežila,prišlahopozrieť,občastamprespala.Vždykeď
prišla, priniesla niečo na obed, napríklad kura. Rodičia len čiastočne financovali svadbu. V čase, kedy

bola jeho manželka tehotná, mu otec zapožičal osobné motorové vozidlo. Vozidlo dostal po tom, ako si
otec zakúpil za predaj bytu na Lipníku iné vozidlo. Po roku 2009 rodičov stretával na ulici sporadicky,
ale nenavštevoval ich. Bránilo mu v tom, že každý ich rozhovor začal osočovaním. Keď sa stretávali na
ulici, nebol to rozhovor, bolo to maximálne nejaké gesto, úškrny, výčitky, dve-tri slová. S bratom žalobca
nemal zlý vzťah, bol maloletý a veľmi ovplyvnený rodičmi. Sporadicky sa navštevovali aj po roku 2009.

Brat bol postupne očkovaný rodičmi. Prejavilo sa to tak, že keď mu raz na narodeniny kúpil bundu v New
Yorkeri, tak mu ju prišiel vrátiť s tým, že je zo sekáča. Manželka ešte hľadala blok, aby mu ukázali, že
ju kúpili. Vedomosť o tom, že otec je vážne chorý, mal žalobca od susedy A. N.. Otca po tejto informácii
nenavštívil, s otcom mal viac ako zlý vzťah. Otec neustále trval na tom, aby sa žalobca rozviedol.

27. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní vypovedala, že so žalobcom sa nehádali. Jeho terajšia manželka

bývala u nich pred svadbou asi 2 roky. Vzťahy mali dobré. Čo mohli, to pre nich spravili. Nikdy
nepovedala, že ju nechcela alebo by bola za to, aby rozviedli. Chodila k nim každý deň, trávila u nich
soboty, nedele až sa čudovali, že kde je jej rodina, že sa o ňu nezaujíma. Je klamstvo, že im nosila
jedlo, nikdy im nič nenosila. Ona prispievala svojim rodičom, žalobca vôbec neprispieval. Svadbu z jeho
strany celú financovali, žiadnu polovicu nie, aj jeho oblečenie. Čo sa týka kúpy domu, keď chcel kúpiť

dom, nemal toľko prostriedkov. Žalovaná v 1. rade mala známu v Prvej stavebnej sporiteľni a spýtala
sa, ako by sa to dalo financovať. Potrebovali peniaze hneď, aby sa mohol dom kúpiť. Bolo potrebné tam
dať nejakú čiastku, aby sa úver mohol čerpať, s tým žalobcovi pomohli. Každý deň po tom, ako sa dom
kúpil, mu otec chodil pomáhať. Vymieňali sa podlahy, okná. Postavil mu krb. Prišiel sused a povedal mu,
že Ferko, tu ti otec postavil 60 000 Sk. Ich vzťahy boli dobré, aj keď bola manželka žalobcu tehotná. Dali

mu auto, nie zapožičali. Ako vlastníka žalobcu neprepísali. Keď išla manželka žalobcu do pôrodnice,
žalovaná v 1. rade sa s ňou išla osobne rozlúčiť, aby sa všetko podarilo a požiadala syna, že aj ona ju
chce ísť pozrieť do pôrodnice. Žalobca jej povedal, že keď bude mať nadštandardnú izbu, tak ju zoberie.
Žalobca zobral celú jej rodinu, žalovaná v 1. rade sa do auta, ktoré žalobcovi dali, nezmestila. Keď
žalovanú v 1. rade žalobca nezobral do nemocnice, tak mu oco povedal, aby položil kľúče na stôl a auto

pred dom. V tom čase mali druhé auto, ale nešla ním, lebo jej žalobca sľúbil, že ju vezme, ale vykašľal sa
na to. Vnuka boli pozrieť. Išli s priateľmi do Poľska, kúpili mu výbavičku aj napriek tomu, že ju nezobral
do pôrodnice. Boli ho pozrieť opakovane. Prijali ich. Naposledy, keď k nim s manželom prišli a žalovaná
v 1. rade sa spýtala, či budú krstiť, potom povedali, že budú, ale majú problém s nimi sedieť za stolom.
Keď sa otočila na B. a povedala mu, že či počuje, čo jeho manželka hovorí, povedal len áno a smial

sa. Na to sa otec k nemu otočil a povedal mu, že B., keď nemáš rodičov, nemáš nič a odišli. To bolo
posledné ich stretnutie. To bolo nejaký mesiac, mesiac a pól po tom, ako sa narodil malý. Žalobca za
žalovanou v 1. rade nikdy nebol s tým, že jeho syn má nejaké zdravotné problémy. Doteraz nepozná
dôvod, čo také zlé mu urobili. Od septembra 2009 do júna 2010 so žalobcom neboli, obchádzal ich.
Keď sa stretli na ulici, neboli žiadne slová, žiadne posmešky. Ignoroval ich. Žalobca sa pri otcovi nikdy

nezastavil, hoci práce na ulici robil dennodenne. Žalobca sa od neho odvracal. K prepisu domu žalovaná
v 1. rade uviedla, že žalobca prišiel za otcom a povedal mu, aby celú čiastku prepísal otec na žalobcu.
Odmietol to, že pokiaľ tam budú figurovať ako ručitelia, dovtedy mu dom neprepíše. Keď ich žalobca
dal preč ako ručiteľov, otec mu dom prepísal. Žalovaná v 1. rade uviedla, že jej manžel žalobcu nikdy
nepožiadal o vybavenie práce, 44 rokov robil v Tlmačoch, rok pre zlý zdravotný stav maródil a jeden rok

robil v Danfosse. Žalobca ich nenavštívil, ani keď jeho otec vážnejšie ochorel. Tak ako sa nezaujímal
pred spísaním závetu, nezaujímal sa ani potom. Za posledných 14 rokov sa žalobca o otca zaujímal iba
raz, keď potreboval prepísať dom. Jeho posledné slová k uvedenému boli, že keď sa žalobca doteraz
nezaujímal, tak s tým nemá čo robiť. Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla, že v kontakte so žalobcom už
v septembri neboli, posledný kontakt bol 21.8.2009. Žalobcovi nikdy nebola položená otázka, aby si

vybral, kto je jeho rodina. Manželke žalobcu prala ešte aj jej spodné prádlo, nijako ich neobmedzovala.

28. Žalovaný v 2. rade vo výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobca a poručiteľ konflikty nemali.
Žalobca mal od rodičov pomoc 24 hodín denne, nedá sa ani hovoriť o návštevách, chodilo sa hore-
dole. On žalobcovi pomáhal. Robili okná, podlahy aj spolu s otcom. S otcom boli aj so žalobcom

v stavebninách, pomáhal mu nakladať stavebný materiál. Vykonali tam množstvo prác. Otec bol ten
hlavný, ktorý ho tlačil do toho, aby mu ten dom pomohli opraviť. Od septembra do júna 2009 chodil k
žalobcovi sporadicky. Žalobca dostal od rodičov biliard a trávili tam večere. Chodil k nemu ako brat,
nedá sa povedať, že na návštevu. Do svadby žiaden problém medzi žalobcom a rodičmi neevidoval.Po svadbe sa manželka na rodičov vôbec nevyjadrovala, akoby ani neexistovali. Už na druhý deň po
svadbe sa vzťahy výrazne zhoršili. Na druhý deň po svadbe prišiel len brat k nim. Prišiel si zobrať jedlo.
Jeho manželku u nich už potom vôbec nevidel. Žalovaný v 2. rade k žalobcovi ešte chodieval. Mali aj

spoločných kamarátov, hrávali u neho biliard. Nevesta sa od svadby vôbec nezdravila s rodičmi, potom
sa aj brat s nimi prestal zdraviť. Keď žalobca otca obišiel, odignoroval ho, otcovi to robilo veľmi zle, lebo
sa s tým nevedel vyrovnať. Brat to nerešpektoval a ich vzťahy sa tým zhoršili, lebo sa na to nemohol
pozerať. Otec nemal možnosť poznať deti žalobcu. Deti sa správali ako ich otec, keď sa brat otcovi
nepozdravil, nepozdravili sa ani deti. Deti poručiteľa obchádzali, akoby sa ani nepoznali. Poručiteľ sa

im nasilu neprihováral, pokiaľ za ním oni nechodili. Spomínanú bundu ako dar od žalobcu neprijal a nie
mu ho vrátil naspäť.

29. Svedkyňa A. H. C., manželka žalobcu na pojednávaní vypovedala, že s poručiteľom vychádzali,
začalo sa to kaziť po oznámení tehotenstva, pred svadbou. Po tom, ako oznámili, že je tehotná, sa
jeho otec zdvihol a išiel hrať karty a mama sa spýtala, čo je nové v Tescu a pokračovali v bežnom

rozhovore. O vydedení sa žalobca dozvedel na dedičskom konaní. O dôvode vydedenia nevie. Poručiteľ
so žalobcom konflikt nemal. Svedkyňa ďalej uviedla, že svokrovci nechceli prísť na svadbu, preto robili
ústupky vo všetkom, ohľadne výzdoby, menu, miesta. Svokra chcela podporiť svojho brata, ktorý mal
motel a tam bola svadobná hostina. Oni chceli mať svadbu v Nitre. Nakoniec súhlasili s požiadavkou
rodičov žalobcu, aby bol kľud v rodine. Po svadbe boli vzťahy napäté, ale rozprávali sa. Naposledy spolu

hovorili dňa 15.9.2009 o 9.20 hod. Ona išla do kostola a vrátili ju spred brány, že sa idú porozprávať.
Povedali, že proti nej nič nemajú, ale predstavovali si inú nevestu pre svojho syna, žiadali žalobcu, aby
sa s ňou rozviedol a nech si vyberie, kto je jeho rodina. Odvtedy neboli v kontakte. Na svadbe jej mamina
a rodičia žalobcu sedeli za jedným stolom. Sú k tomu aj fotky, krstiny sa konali, keď mal syn J. 10 -
11 mesiacov. Na krstinách už žalovaní neboli, neboli v kontakte. Nikdy otcovi žalobcu a jeho matke

nepovedala, že má problém sedieť s nimi za jedným stolom. Sedeli za jedným stolom aj na svadbe.
Sedávali za jedným stolom aj u nich v obývačke. Žalobca povedal rodičom, že nech sa pozrú na tú
posteľ, že kto tu leží a v tej posteli ležal Alexko, že to je jeho rodina. Ona stála opretá o stôl. Odvtedy
viac nekomunikovali. Videla, že ju nechcú, nevyhľadávala kontakt, ale veľmi ju to mrzelo. Dosť často
plakávala. V roku 2013, keď bola tehotná, poslala žalobcu, nech sa to celé urovná. Nerobili jej dobre

tie stresy, potratila, dieťaťu prestalo biť srdce. Žalobca tam išiel vtedy sám a mal slzy v očiach a oni mu
povedali, že už syna nemajú, to ho veľmi mrzelo. Deti vedia, kto sú, ale oni nikdy deti nekontaktovali. Ani
na futbalovom ihrisku, Ferkov otec pritom rád chodil na futbal. Deti stretávali poručiteľa na ulici. Nadávky
medzi nimi nikdy neboli, ale nepozdravili sa, rýchlo zašli do dvora. Bolo ťažké deťom vysvetľovať, že oni
sa majú zdraviť a pritom nemajú spätnú väzbu. Deti poručiteľa zdravili. Rodičia žalobcu od 15.9.2009

k nim nikdy neprišli. Na Vianoce 2009 boli v nemocnici, pustili ich pred Silvestrom, potom boli v domácej
liečbe. V nemocnici ich navštevoval len manžel, rodičia žalobcu sa o nich nezaujímali, ani telefonicky.
Keď bývala v domácnosti rodičov žalobcu, boli vzťahy dobré. Boli vtedy frajeri, žalobca býval u nej,
prespával tam, spoznal jej rodinu, ona chodila k nemu. Pomáhal jej bratovi, aj sa u nej stravoval. Jej
brat im vždy bol nápomocný, keď niečo potrebovali aj ohľadom auta. Jej brat montoval rodičom žalobcu

poplašné zariadenie. Náklady na svadbu si platil každý za svoju stranu. Žalobca poručiteľa po 15.9.2009
nenavštívil, pretože tvrdil, že pokiaľ nebudú rešpektovať ju a malého, že sú jeho rodina, on tam nepôjde.
Bál sa, že rodičia ho budú hecovať proti nej. Brat žalobcu bol v septembri 2009 dieťa, zaujímali ho filmy.
Bratovi žalobcu nedávala vedieť, že boli hospitalizovaní na Vianoce. Toto nedala vedieť ani B. rodičom,
mala iné starosti. Keď stretávala poručiteľa, k žiadnemu ataku nedošlo, neoslovili ju. Myslí si, že ju do

rodiny neprijali, lebo asi chceli za nevestu Q. C., dcéru svokrinej najlepšej kamarátky. Svedkyňa doplnila,
že ju zarazilo, že sú vydedené aj jej deti, teda vnuci poručiteľa. Keď sa malý narodil, neprišli ho pozrieť
ani do pôrodnice. V auguste ho boli pozrieť asi 2x, presne si nepamätá. Keď bola v pôrodnici, so svokrou
telefonovala. Na rekonštrukciu domu prispela aj jej rodina. Z jej strany to bol svadobný dar od uja a tety.
Nechcela bývať vo Volkovciach, chcela bývať pri Nitre. Žalobcovi rodičia povedali, že pri nich sa predáva

dom a začali to vybavovať. Trvali na tom, aby dom zostal v ich rodine. Žalobca si chcel zobrať úver na
kúpu celého domu, ale nevyšiel mu príjem, tak časť si zobral iba administratívne jeho otec, ale všetky
splátky platil žalobca. Rodičia žalobcu sa finančne na rekonštrukcii domu nepodieľali. So žalobcom sa
zoznámili 24.9.2006. Ku koncu roka 2006 prerábali dom a potom ju prišiel predstaviť rodičom. Ona ho
medzitým predstavila svojej rodine. Stretávali sa často. Vzťahy medzi ňou a rodičmi žalobcu boli dobré.

Mali takého malého psa, ktorý sa volal J. a zo srandy zvykli povedať tomu psovi, že Arix ide ti večera
vo vzťahu k nej. Vie, že žalobca volal rodičov do pôrodnice. Rodičia žalobcu mali dve autá. Vnuka prišli
rodičia žalobcu pozrieť po narodení v auguste, nepamätá si, či mu zakúpili výbavičku. Manžela požiadala
v roku 2013, aby išiel za rodičmi, ale on sa bál, že budú stále rýpať. Vie, že poručiteľ mal cukrovku. Inéim nikto neprišiel povedať. Suseda Irina minulý rok vykrikovala na ulici, že B. zabil otca. Táto suseda
bola žalobcovi povedať, že má otca chorého. Inú informáciu o tom, že je v nemocnici, kde leží a čo mu
je, im nikto nepovedal.

30. Svedok H. C. na pojednávaní uviedol, že nebohého H. C. poznal veľmi dobre. Boli rodinní priatelia.
Párkrát mu povedal, že ho trápia nezhody so synom. Povedal mu, že mu nevesta povedala, že majú
problém sedieť za jedným stolom. Svedok pri tom nebol, nevie prečo to povedala. Bolo to v roku 2009.
Potom tam syn nechodil, otca nenavštevoval. Bol svedkom toho, keď sa stretli otec so synom, vtedy sa

nepozdravili, syn sa na otca ani nepozrel. Nemá vedomosť o tom, že by pán C. vykrikoval nevhodné
slová na syna. Aj keď sa o ňom bavili, nikdy na neho nenadával. Dokonca na neho nikdy nepovedal
B., vždy len B.. Myslí si, že na neho nebol ani nahnevaný. V dome žalobcu bol na jeseň 2008, bolo to
už pripravené na bývanie, bolo to vystierkované. Bol tam aj predtým. Otec synovi pri prácach na dome
pomáhal. Bol tam postavený krb, ktorý robil.

31. Svedkyňa F. C. na pojednávaní uviedla, že rodinu C. pozná, sú dlhoroční priatelia. Dobre si rozumeli
rodičia aj synovia medzi sebou. Nevie, čo sa tam stalo, ale syn sa od otca odvrátil. Gregoroví starší sa
pýtali, kedy budú krstiť, lebo chceli spraviť nejaké prípravy a vtedy nastal ten zlom. Tí mladí povedali, že
majú problém sedieť so starými rodičmi za jedným stolom. D. C. to štvalo a stále sa to viac stupňovalo.
V slabej chvíli povedal, že ho trápi, že aspoň syn ho nenavštevuje. Bola pri tom, keď žalovaná v 1. rade

telefonovalasosynomalebosnevestou.Telefonovalasosynom,žejuprídezobraťdonemocniceačaká
doteraz. Pán C. starší s manželkou mali vždy záujem o syna a nevestu, chceli vidieť aj vnuka, trochu
si ho popestovať. Pán C. starší synovi pomáhal, pomáhal im aj so svadbou. Keď sa narodil vnuk, boli
v Poľsku na nákupoch, zakúpili výbavičku, nejaký overal. Pri jeho odovzdaní nebola. Nemá vedomosť,
že Gregoroví starší od toho incidentu ešte niečo mladým kúpili. Predtým im dali elektroniku, nejaké veci

do kuchyne. Bola svedkom toho, keď pán C. starší rúbal drevo a žalobca išiel okolo a nepozdravil sa.
Takto sa správali aj vnuci pána C., nepozdravili sa. Nevie, či žalobca vedel o ochorení svojho otca.
Bola na svadbe žalobcu. Svadba bola v máji 2009, ona bola v kuchyni. Gregoroví starší s Gregorovými
mladšími sedeli za jedným stolom. Po svadbe Gregoroví šli na návštevu k mladým, keď mali potrebu.
Nemá vedomosť, že tam boli v septembri 2009. Svedkyňa uviedla, že Gregoroví starší mali len jedno

auto, ktoré dali synovi. O prvého vnuka mali Gregoroví starší záujem, ale žalobca povedal, že nemá za
potreby ho tam nosiť. Od susedy počula, že Gregoroví mladší učili deti, aby nemali deti záujem o starých
rodičov. Toto počula na zástavke, nevie konkrétne od koho to bolo a ani kedy to bolo. Toto jej spomínala
suseda, ktorej mali vnuci povedať, že nemajú starých rodičov.

32. Na pojednávaní svedok L. L. uviedol, že poznal nebohého pána C., bol to brat jeho mamy. Často
sa navštevovali. Bol v kontakte aj so žalobcom aj s jeho manželkou. Ona bývala často pred svadbou
u nich, bola tam ako doma. Po svadbe bývali v dome, s ktorým im H. dosť pomohol ho prerobiť. Svedok
bol aj s bývalou manželkou na svadbe žalobcu. Pri svadbe je bežné, že sa spraví stôl a spolu sa sedí.
Na detaily si nespomína. H. im na dome dosť pomáhal, ale po svadbe sa vzťahy obrátili, nevie prečo.

Zrejme sa tam niečo pokazilo z druhej strany. Niekedy aj 3 – 4 krát do mesiaca sa u Gregorových starších
zastavili. Po svadbe žalobcu u C. nestretol. Po svadbe už návštevy neboli. Po svadbe, keď spomenuli
meno žalobcu, hneď bolo cítiť, že niečo nie je v poriadku. H. povedal, že nevesta povedala, že nebudú
spolu s nimi sedieť za jedným stolom a asi to malo najväčší vplyv na ich vzťahy. Potom sa aj viackrát
pýtal na vzťahy, ale bolo to medzi nimi zlé, tak sa už radšej nepýtal a preberali iné veci. Toto H. určite

trápilo, aj preto to nechcel spomínať. Keď boli na návšteve, tak mu spomínal, že syn ho ani nepozdraví
a potom to aj videl. Na návšteve u žalobcu bol ešte pred svadbou. B. mu ukazoval biliard, ktorý dostal.
Po svadbe tam už nebol. So žalobcom vzťahy neudržiava, raz sa stretli v Lidli, pozdravili sa. Svedkom
konfliktu medzi Gregorom starším a Gregorom mladším nebol. Gregor starší mu o žiadnom konflikte
medzi nimi nepovedal, iba to ohľadom sedenia za jedným stolom. O vnukovi mu C. starší povedal len

to, že majú vnuka, ale že ho ani nepoznajú a bývajú cez cestu.

33. Svedkyňa O. H. N. na pojednávaní uviedla, že pozná strany sporu, bývala vo Volkovciach. So
žalobcom sa pozná od detstva, pozná aj brata žalobcu, chodievali spolu do školy, jej brat bol dobrý
kamarát so žalobcom. Počas vysokej školy chodievala do Nemecka. Po návrate z Nemecka na konci

prázdnin 2009 išli na návštevu k žalobcovi, to bolo v auguste 2009, po tom, ako sa narodil J.. Boli tam
aj s bratovou frajerkou, teraz už manželkou. Potom sa častejšie navštevovali, aj niekoľkokrát do týždňa.
Po svadbe žalobcu sa jeho vzťah s jeho otcom začal zhoršovať. Vedela, že majú nejaké problémy.
Nevedela, či s matkou alebo s otcom. Vie, že mali problém s manželkou žalobcu a vie, že rodičia daližalobcovi na výber, že či oni alebo Janka s dieťaťom. Povedal jej to B. a bolo to na jeseň 2009, možno
v septembri, tesne potom, ako sa narodil malý. Navštevovali sa so žalobcom na meniny, narodeniny,
sviatky. Vie o tom, že žalobcovi rodičia neboli Janke v auguste 2009 blahoželať k meninám, pretože sa

o tom rozprávali. Takisto H. má narodeniny v novembri ani to neriešili a ani Vianoce, že majú vnuka, ani to
neriešili.Nikdyichnebolinavštíviť.Vie,žemaloletýJ.sH.boliniekoľkodnínaVianoce2009vnemocnici.
Pomáhať H. chodila ona a aj ďalšie Jankine kamarátky, prípadne jej mama. Priamym svedkom nejakého
konfliktu, výstupu medzi žalobcom a jeho rodičmi nikdy nebola. O. J. brávali kočíkovať aj v nedeľu, keď
býval futbal a tam sa stretli s B. otcom. J. mal vtedy 2 – 3 roky. Ony sa pozdravili, on sa neodzdravil.

Nereagoval, nevie, či aj vedel, že ona kočíkuje jeho vnuka. Nemá vedomosť, že by rodičia žalobcu
vnukovi niečo kúpili alebo sa o nich zaujímali. Vie, že chceli mať svadbu v Jarku, odkiaľ H. pochádza,
ale napokon bola svadba pri Volkovciach, pretože bola možnosť to tam zorganizovať. Žalobca jej nikdy
nepovedal, že by mal problém sedieť s rodičmi za jedným stolom. Zdalo sa jej, že žalobcovi bolo ľúto,
že jeho rodičia nemajú o nich záujem. Žalobca jej nikdy neuviedol, že sa nechce stretávať s rodičmi.
Nebola svedkom toho, že by žalobca deťom zakazoval stretávať sa s rodičmi. Učil ich, že sa im treba

zdraviť. Na jeseň 2009 videla u žalobcu jeho brata. Žalobca mal biliardový stôl, chodieval tiež hrávať
biliard. Vzťahy sa začali zhoršovať po tom, čo dostal B. na výber, že kto je jeho rodina. Párkrát sa ešte
stretli, ale každým stretnutím boli vzťahy horšie.

34. N. R. Q. na pojednávaní uviedla, že s H. sa poznajú asi od roku 2005, Ferka spoznala, keď začali

spolu chodiť, asi v roku 2006. V čase, kedy sa žalobca a H. mali brať, boli takmer v dennodennom
kontakte. Ohľadom svadby žalobcu si pamätá, že obrad bol v Jarku a hostiny sa zúčastnila len najbližšia
rodina. Hostina mala byť pôvodne v Nitre, čo chcela Janka, ale na naliehanie B. rodičov bola kúsok od
Volkoviec,volásatoMotorestZubor,kdemalažalobcovarodinakontakty.Vrodineboladusnáatmosféra
a H. s B. to nechceli hrotiť, ustúpili. Nevie, či rodičia žalobcu pomáhali s organizovaním svadby, zrejme

sa zapájali. V tom čase boli vzťahy medzi žalobcom a jeho rodičmi primerané. Vie, že potom sa vzťahy
vyostrili, hlavne zo strany B. rodičov, hlavne po narodení malého J.. B. bolo povedané, že si má vybrať,
že kto je jeho rodina, či jeho rodičia alebo jeho manželka. Pri týchto vyjadreniach nebola. Toto jej povedal
B. a bolo to tesne po narodení J. na jeseň 2009. Nemá vedomosť o tom, že by sa rodičia po narodení J.
o neho zaujímali. Prečo dostal B. na výber nevie, ale vie, že B. rodiča neboli spokojní, že si berie H., lebo

mali pre neho nejakú inú vyhliadnutú. S H. neboli spokojní. Rodičia žalobcu neboli Janke gratulovať na
meniny v roku 2009, negratulovali jej ani potom. Keď sa stretli na oslave u C., boli tam H. mamina a jej
brat s manželkou. Z B. rodiny tam nikdy nikto nebol. Rodičia sa nezaujímali o B. v období na Vianoce
2009. Svedkom konfliktu medzi B. a jeho otcom nebola. V lete roku 2022, keď sa vracali z ihriska, išli
oproti nim dve panie a jedna z nich na Jankinu adresu povedala „skončíš v pekle, skončíš na hovno“.

Boli to dve ženy, nepoznala ani jednu. Potom jej povedali, že jedna z nich bola B. mama. Deti sa paniam
pozdravili, išli vtedy pred nimi. Žalobca a jeho manželka určite deťom nezakazovali zdraviť sa starým
rodičom. Nemá vedomosť o tom, že by žalobca alebo H. povedali rodičom žalobcu, že majú problém
sedieť s nimi za jedným stolom. Janka počas chodenia so žalobcom chodievala k rodičom žalobcu,
nebývala tam. Určite sa stalo, že tam prespala, ale dlhodobejšie tam nebývala. V rámci prerábky domu

žalobcu mu pomáhal aj jeho otec. Pomáhal mu, keď sa staval krb. V tom období sa stretávali menej, asi
raz do mesiaca, pretože v rokoch 2006-2010 ona bývala v Rakúsku. V lete 2009 žalobcu navštívili, boli
gratulovať na svadbe, boli gratulovať aj na Jankine meniny v auguste. To, že v roku 2009 neboli rodičia
žalobcu pozrieť vnuka a neboli vinšovať Janke k meninám, jej povedala Janka. Vie, že B. pracoval, ale
jeho príjem nepostačoval na celé krytie úveru, preto B. otec vypomohol ako ručiteľ alebo spoluručiteľ s

tým, že mal napísanú polovicu domu. Celé splácanie úveru zabezpečoval B. sám.

35. Svedok O. H. na pojednávaní uviedol, že žalobca mal svadbu v roku 2008 alebo 2009. Navštevovali
sa aj po svadbe aj pred svadbou. Žalobcu navštevoval ako kamarát, aj mu pomáhal. Keď bol žalobca
odcestovaný, zavolal mu, aby pokosil alebo niečo odpílil. S otcom žalobcu robili spolu v Tlmačoch. Vie,

že žalobca sa s otcom nenavštevovali. Nevie presne prečo. H. mu raz povedala, že svokrovci dali B. na
výber, že buď ona alebo oni, mrzelo ju, že sa svokrovci nepozdravia. Žalobcovi otec pomáhal vyrobiť
krbovú vložku, nevie, kto krb postavil.

36. Svedok J. C., syn žalobcu na pojednávaní uviedol, že s babkou, žalovanou v 1. rade sa nikdy

nerozprával. Vie, ako jeho dedo vyzeral a vie, kde bývali. S babkou a dedkom sa nenavštevovali.
V dedine sa stretli, keď dedo umýval auto alebo keď sa babka rozprávala s ďalšími tetami. On
ich pozdravil, keď ich stretol. Rodičia mu nezakazovali sa im pozdraviť. Keď ich pozdravil, oni sa
neodzdravili. Nikdy sa jemu a ani jeho bratovi neprihovorili, nič im nekúpili. Odignorovali aj brata, keď saim pozdravil. Babku a dedka vnímal ako babku a dedka, stále ich zdravil. Nechal ich žiť vlastný život, mal
k nim úctu a rešpekt. Stretával sa hlavne s babkou z maminej strany, ktorá ich mala rada. Teraz sa s ňou
toľko nestretáva, lebo je chorá. O starých rodičoch mu hovorili rodičia, mamina mu ukázala, kde bývajú.

Dozvedel sa o nich, keď mal 4 – 5 rokov. Starých rodičov nebol nikdy navštíviť. S dedkom sa snažil
nadviazať kontakt, keď ho videl na ulici. Povedal mu, že ahoj dedko, ako sa máš a on ho odignoroval.
Vie, že dedko sa volal H., ako sa volá babka si nepamätá. Teraz ich ani nechce spoznať, nevie prečo.
Rodičia mu povedali, že so starými rodičmi sa nenavštevujú, lebo sa s babkou a s dedkom pohádali a
ocino mal na výber medzi nimi a maminou. Ocino si vybral maminu. Toto mu rodičia povedali, keď mal

asi 10 - 11 rokov. Teraz má 13 rokov. Bol na dedovom pohrebe, musel sa schovávať, ináč by ich vyhodili.
Na pohrebe bol s rodičmi a bratom. Bol aj v márnici, ale vyhodili ich po dvoch minútach. Do márnice
prišiel, aby videl dedka zblízka, lebo predtým ho takto nevidel. Keď boli v márnici, žalovaní im povedali,
že dedko ich tam nechcel a hrešili. Bol tam aj ocinov brat a ten na nich hučal. Dedkovi dali veniec, ale
potom ten veniec 1, 2 alebo 3 dni na to našli zavesený na ich bráne.

37. Svedkyňa O. O. na pojednávaní uviedla, že H. C. poznala a pozná aj jeho syna B.. S rodinou H.
C. sa navštevovali, keď mali meniny, narodeniny. Pani C. pozná najdlhšie, chodili spolu do základnej
školy. Potom neboli v kontakte. Kontakt s Gregorovými prerušili v 80-tych rokoch, znova sa dali dokopy
s C. asi pred tromi rokmi. H. C. jej spomínal, že syn B. sa s ním nerozpráva. Keď aj syn otca videl,
tak ho nepozdravil, neohlásil. H. C. jej povedal, že nevesta im povedala, že má problém sedieť s nimi

za stolom. To bolo, keď sa narodil ten najstarší syn, že zrejme ich išli pozrieť a vtedy sa to stalo. H.
C. nespomínal, že by ho navštevoval syn s deťmi, neboli v kontakte, nevie, či ho vnuci poznali. H. C.
sa vnukom neprihovoril, neboli v kontakte, tí chlapci ho ani nepoznali. Otec nechodil s nimi k rodičom,
tak deti nemohli o ňom vedieť. Keď sa prvé dieťa narodilo, kúpili Gregoroví starší nejakú súpravičku
a ešte niečo iné a išli ho pozrieť. Toto vie, lebo jej to rozprávala pani C. s manželom. To, že manželka

žalobcu povedala pani C., že majú problém sedieť za jedným stolom jej tiež povedali rodičia žalobcu.
Nevie presne, kedy jej to povedali. Vie o tom 3 roky. H. C. vnímala v pozitívnom svetle. Nebol konfliktný,
bol múdry, sčítaný. Málo je takých otcov a starých otcov. Svedkyňa bola prítomná na modlení v dome
smútku. Ku koncu modlitby prišiel žalobca. Prišiel a sadol si. Matke a bratovi nekondoloval. Pár dní po
smrtiH.C.bolasvedkompriamehostretnutiamanželkyžalobcuspaniC.matkou.Manželkažalobcubola

s kamarátkou. Nič im nepovedala, nepozdravila sa im. Mala červené tričko, rozprávala sa s kamarátkou,
nevie o čom. Chlapci išli pred nimi. Chlapci sa im nepozdravili. Pred pojednávaním jej žalovaná v 1. rade
a jej advokátka hovorili obsah predchádzajúceho pojednávania. Na modlenie prišiel B. aj s chlapcom,
so synom. Neboli tam dlho. Nič nepovedal nikomu, a potom mu povedali, aby išiel preč. Rodičia žalobcu
stále hovorili, že náš B.. V živote mu matka a otec nepovedali, že B.. Nikdy.

38. Súdu bolo ďalej predložené písomné vyjadrenie A. N., ktorá uviedla, že do Volkoviec sa prisťahovala
spolu so svojou rodinou v priebehu roku 20l3, býva hneď vedľa C. a to Joliky a jej syna A., druhý syn
B. s rodinou zas býva hneď oproti jej domu cez ulicu. Po prisťahovaní sa najprv spoznala rodinu B. C.,
jeho manželku a vtedy ešte malého J.. Počas návštev sa bavili o rôznych životných situáciách a vtedy

sa dozvedela aj o vzťahu B. k jeho rodine, teda rodičom. Povedali jej, že jeho rodičia vraj neprijali H.,
jeho ženu ako nevestu a syna. Najprv ešte nepoznala stanovisko druhej strany, vedela len verziu rodiny
B. C. a jeho ženy a keď chcela pomôcť, túto možnosť zavrhli. Bola u nich na návšteve, kedy B. išiel raz
za rodičmi, aby mu podpísali dom, v ktorom býva a keď sa vrátil domov, povedal len toľko, že podpísali
a videla ten víťazný a povýšenecký výraz na jeho tvári. Keď videli, že sa snaží, aby sa vzťahy urovnali,

veľmi rýchlo ukončili ich priateľstvo a prestali sa navštevovať. Nechcela do toho starať, išlo jej len o
J., ktorému upierali právo poznať starých rodičov. Ich reakcia bola voči nej neprimeraná a arogantná,
tak sa prestali navštevovať. Keď J. vyrástol začal sa kamarátiť s jej J., pri jednom rozhovore na tému
rodiny J. uviedol, že starí rodičia z otcovej strany zomreli a že ich nepozná. Až neskôr mu povedali, že
vlastne tí ľudia, čo bývajú oproti, sú jeho starí rodičia, ale nikdy k nim neprišiel. Bola svedkom toho, keď

otec B. stál na ulici pred domom, vonku stála aj Ferova svokra, ktorá práve od nich odchádzala, a keď
sa ona pred ňou rovnako snažila pomôcť, že okrem nej J. má aj druhých starých rodičov, začali sa jej
vyhrážať, že sa do toho nemá montovať. Veľakrát bola svedkom toho, ako nielen deti, ale aj B. so ženou
rodičov obchádzali na ulici a ignorovali ich, dokonca ani deti neupozornili k tomu, aby ich pozdravili, čo
by malo byť samozrejmosťou, aj keby to boli cudzí ľudia. Viackrát im povedala, „Vy zobrali deťom starých

rodičov“, pretože oni sami nevedeli o daných veciach rozhodovať, boli príliš malí, za všetko mohli rodičia,
lebo nespravili nič, aby aspoň deti mohli poznať svoju rodinu, nech už medzi dospelými bolo čokoľvek.
Neskôr sa bližšie zoznámila aj so susedou H. a susedom H., vychádzali veľmi dobre. Spoznala, že
vôbec nie sú konfliktní a dozvedela sa aj ich verziu, prečo so synom a jeho rodinou nekomunikujú.Dozvedela sa, že ešte keď ich syn B. chodil s budúcou ženou, dokonca pravidelne bývali u nich, okrem
bývania, sa spoločne aj stravovali a neboli žiadne konflikty medzi nimi. Keď potom otehotnela, povedala
jej suseda o problémoch o svadbe a rozdielnych predstavách, ako chceli odbiť rodinu jedným obedom.

Napriek tomu, že mali vtedy smútok v rodine, chceli synovi vystrojiť svadbu, ako sa patrí, no už vtedy
vraj začali problémy a postupne ich nevesta začala ignorovať a tak ťahala muža na svoju stranu, hoci oni
s ňou vôbec nebojovali, veď synovi pomohli aj so svadbou. Takto sa začal správať aj ich syn. Postupne
ich úplne vylučovali zo svojho života a to aj po narodení vnuka J.. Ako jej Jolika povedala, oni ani
sami nevedia, čo takého spravili, že sa takto začal správať ich syn so ženou a vraj narodení vnuka

sa ich kontakt úplne prerušil. Trápilo ich to, hlavne aj suseda H., ktorý mal zdravotné problémy, ktoré
sa neskôr ešte zhoršili. Keď sa dozvedela, že susedovi H. bola diagnostikovaná ťažká nevyliečiteľná
choroba v poslednom štádiu, išla za B., aby mu o otcovom stave povedala, že možno má poslednú
šancu na udobrenie. Jeho odpoveď bola chladná a bezemočná so slovami dobre, ďakujem. S. H. bol
nekonfliktný, nikdy nikomu nepovedal krivé slovo a pokiaľ by mu syn neublížil, nekonal by tak, ako konal,
hoci ho to vnútorne zožieralo a trápilo.

39. A. R. Q. v písomnom vyjadrení zo dňa 20.6.2023 uviedla, že s manželkou žalobcu sa spoznali
na škole v roku 2006, kedy sa spoločne zaujímali o štúdium na SPU v Nitre a navštevovali prípravný
kurz na prijímacie skúšky. V akademickom roku 2007/2008 nastúpili do prvého ročníka na SPU, fakulta
Ekonomiky a manažmentu, odbor Ekonomika podniku. Bakalárske štúdium ukončila v roku 2010 a

manželka žalobcu o rok neskôr, v roku 2011. Nie je pravda, že by sa v danom čase nepoznali. S
manželkou žalobcu sa poznali ešte skôr, ako sa oni zoznámili. Po ich zoznámení sa spoznala aj ona so
žalobcom. Na pojednávaní nepovedala, že sa stretávali na dennej báze, ale že boli takmer v dennom
kontakte, keďže cez pracovný týždeň bývala v Rakúsku a na Slovensko chodievala cez víkendy.

40. Po pojednávaní sa písomne vyjadrila aj svedkyňa O. H. N., ktorá uviedla, že s H. C. sa zoznámili
na konci posledných prázdnin jej štúdia, koncom augusta 2009. Nevie povedať, či vyjadrenia, že
B. si má vybrať, kto je jeho rodina, prvýkrát počula od H. alebo od B.. V priebehu rokov sa tento
nepríjemný rozhovor spomínal niekoľkokrát. O danom incidente sa dozvedela na jeseň 2009, krátko
po tom, ako sa to stalo. Vysokoškolskú dochádzku ukončila v roku 2010. Počas prázdnin 2009 bola

v zahraničí, avšak školský rok sa začína v druhej polovici septembra, na jeseň 2009 bola brigádne
zamestnaná v spoločnosti Danfoss Zlaté Moravce, väčšinu predmetného obdobia sa nachádzala
v Zlatých Moravciach, resp. vo Volkovciach.

41. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §

49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

42. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

43. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,

vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

44. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

45. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.46. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

47. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do
notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

48. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich

dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

49. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného
dediča vylučuje z dedenia, prejavuje teda svoju vôľu, že určitý dedič nemá dostať svoj dedičský podiel,
resp. že má dostať menej. Vydedenie je vlastne odňatie dedičského práva dedičovi, ktoré by mu inak

podľa zákona patrilo. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité formálne
a materiálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia (okrem všeobecných požiadaviek pre
platnosť právnych úkonov) je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone, konkrétne
v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie taxatívne vypočítava dôvody
vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie

sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení,
a to konkrétnym skutkovým opisom.

50. Žalobca sa v tomto konaní domáhal určenia neexistencie dôvodov vydedenia v listine o vydedení
spísanej formou notárskej zápisnice č. N 149/2010, Nz 22609/2010 na notárskom úrade JUDr. Miloša

Chválu, notára so sídlom v Zlatých Moravciach otcom žalobcu – poručiteľom H. C. dňa 23.6.2010,
eventuálne žalobca žiadal určiť, že táto listina o vydedení je neplatná. Súd najprv preskúmal formálne
náležitosti listiny o vydedení. Zistil, že listina o vydedení je spísaná do notárskej zápisnice, obsahuje deň,
mesiac a rok jej podpísania, čo sú zákonom vyžadované formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou
listiny o vydedení je uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1

Občianskeho zákonníka. V danom prípade je dôvod vydedenia uvádzaný veľmi stručne s poukazom
na písmeno b) citovaného zákonného ustanovenia a toto je doplnené tým, že potomok poručiteľa
nenavštevuje ani pri príležitosti poručiteľových alebo iných sviatkov. V listine o vydedení chýba bližšie
odôvodnenie dôvodov vydedenia presnou miestnou a časovou špecifikáciou. Stručné uvedenie dôvodu
vydedenia nie je podľa názoru súdu prekážkou pre platnosť tohto právneho úkonu, iba odkaz na niektoré

ustanovenie zákona a jeho stručné doplnenie však môže spôsobiť dôkaznú núdzu. K existencii dôvodov
vydedenia v prejednávanom spore bolo v tomto konaní vykonané dokazovanie. Po prehodnotení
jednotlivých dôkazov, predovšetkým výpovedí strán sporu a svedkov, dospel súd k záveru, že nemožno
vysloviťzáverotrvalomneprejavovanízáujmužalobcuoporučiteľa,čobyodôvodnilovydedeniežalobcu
vsúdenejveci.Bolopreukázané,ževzťahymedzižalobcomaporučiteľomboliprimeranéaždoobdobia,

kedy si žalobca vybral za partnerku svoju terajšiu manželku, s ktorou v roku 2009 uzavrel manželstvo.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil, že rodičia žalobcu mali inú predstavu o neveste, manželku
žalobcu však spočiatku rešpektovali. Nebol spor o tom, že terajšia manželka žalobcu ešte pred svadbou
trávila čas so žalobcom aj u jeho rodičov, kde aj prespávala. Trvalý ani prechodný pobyt vo Volkovciach
síce v tom čase nemala, túto skutočnosť súd pre posúdenie vzťahov v rodine ani nepovažoval za

podstatnú. Rodičia žalobcu sa zúčastnili aj na svadbe žalobcu, ktorá sa konala dňa 2.5.2009. Žalobca
v konaní nepoprel, že jeho rodičia svadbu aj financovali. Z dokazovania síce jednoznačne nevyplynulo,
v akej časti svadbu financovali rodičia žalobcu, akou časťou prispel samotný žalobca, nevesta, prípadne
jej rodina, súd však nepovažoval za dôležité pre tento spor uvedenú skutočnosť detailnejšie objasňovať.
Podstatné je, že rodičia žalobcu na svadbu prispeli a tejto sa aj zúčastnili, z čoho možno vyvodiť,

že v období máj 2009 vzájomné vzťahy medzi žalobcom a poručiteľom nemohli byť vážne narušené.
Z výpovede žalobcu, jeho manželky H. C., svedkýň H. N. a R. Q. vyplynulo, že nevesta mala inú
predstavuosvadbe,ktorásanapokonkonalavmieste,ktoréviacvyhovovalorodičomžalobcu.Nadruhej
strane však z dokazovania vyplynulo, že v mieste, kde sa svadba konala, patriacemu členovi rodiny
Gregorových, bolo možné svadbu zorganizovať za menej peňazí. Bolo preukázané, že rodičia žalobcovi

pomohli s financovaním kúpy rodinného domu vo Volkovciach, v ktorom žalobca aktuálne býva. V konaní
nebolo sporné, že žalobca na kúpu tejto nehnuteľnosti nemal dostatok finančných prostriedkov a kúpnu
cenu financoval z úveru. Žalobcovi v tom čase banka v požadovanej výške úver neposkytla. Pomohli
mu rodičia, ktorí sa za splácanie úveru vo vzťahu k banke zaručili. Nehnuteľnosť, ktorú žalobca kupoval,nadobudol on v spoluvlastníckom podiele X/XX-XX a jeho otec v spoluvlastníckom podiele X/XX-XX.
Nebolospornéanito,žeúversplácalvcelomrozsahužalobcaatentoajriadnesplatil.Pretotokonanieje
z uvedeného podstatné, že vzťahy medzi žalobcom a jeho rodičmi museli byť v čase kúpy nehnuteľnosti

(marec – apríl 2007) dobré. V opačnom prípade by podľa názoru súdu rodičia žalobcu záväzok ručiť za
splácanie úveru žalobcom neprevzali. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že poručiteľ žalobcovi
aktívne pomáhal aj s prerobením rodinného domu vo Volkovciach. Či sa na prácach podieľal aj brat
žalobcu, žalovaný v 2. rade a v akom rozsahu, súd tiež nepovažoval za potrebné pre toto konanie bližšie
objasňovať. Pre právne posúdenie tohto sporu bolo potrebné zamerať sa na vzťah poručiteľa a žalobcu,

a to predovšetkým v čase pred spísaním listiny o vydedení, teda do 23.6.2010. Súd ustálil, že vzájomné
vzťahy poručiteľa a žalobcu boli mimimálne do svadby žalobcu dňa 2.5.2009 primerané. Vzťahy boli
na primeranej úrovni ešte aj vo období okolo narodenia prvorodeného syna žalobcu J. C.. Tento sa
narodil dňa XX.X.XXXX. Pod pojmom „primerané“ má súd na mysli taký vzťah poručiteľa a žalobcu, že
na strane žalobcu nebolo možné konštatovať nedostatok záujmu o poručiteľa a ani jeho neprejavovanie.
Hoci medzi manželkou žalobcu a rodičmi žalobcu neboli tieto vzťahy ideálne, z dokazovania vyplynulo,

že žalovaná v 1. rade sa s ňou pred odchodom do pôrodnice (koniec júla 2009) rozlúčila, popriala
jej všetko dobré. Toto žalobca v konaní nepoprel. Manželka žalobcu H. C. potvrdila, že so svokrou,
žalovanou v 1. rade telefonovala aj z pôrodnice (koniec júla – začiatok augusta 2009). Do pôrodnice za
manželkou žalobcu síce rodičia žalobcu neprišli, bolo však preukázané, že po narodení J. ich navštívili
u žalobcu doma a priniesli aj nejaký darček (výbavičku, možno overal). Uvedené tvrdila žalovaná v 1.

rade, jej tvrdenia o zakúpení darčeka pre malého J. na nákupoch v Poľsku potvrdila aj svedkyňa
F. C.. Manželka žalobcu si na uvedené nepamätala, žalobca tieto tvrdenia nepoprel. Strany sporu
sa rozchádzali v tvrdeniach, kedy presne došlo k narušeniu vzájomných vzťahov medzi poručiteľom
a žalobcom a čo bolo príčinou prerušenia kontaktov. Žalobca tvrdil, že zlom mal nastať dňa 15.9.2009
a dôvodom malo byť, že jeho rodičia mu mali dať na výber, kto je jeho rodina, či jeho rodičia alebo

manželka s novonarodeným dieťaťom. Uvedené tvrdenie potvrdila aj svedkyňa H. C., manželka žalobcu.
Žalovaná v 1. rade uvádzala, že posledý kontakt so žalobcom bol 21.8.2009 a kontakty rozviazali ešte
predtým, ako mala manželka žalobcu meniny. Nie je sporné, že manželka žalobcu mala meniny dňa 21.
augusta. Podľa žalovanej v 1. rade mal byť problém v tom, že im manželka žalobcu mala povedať, že
majú problém sedieť s nimi za jedným stolom a mala ich vyhnať z domu. Tak pri udalosti popisovanej

žalobcom ako aj pri udalosti, ktorú uvádzali žalovaní, ktorá mala viesť k narušeniu vzťahov v rodine
Gregorových, mali byť prítomní len žalobca, jeho manželka H. C. a žalobcovi rodičia. Pokiaľ sa preto ku
skutočnosti, čo presne malo byť dôvodom rozvratu vzťahov, v tomto konaní vyjadrovali ďalší svedkovia,
títo sa vyjadrovali len sprostredkovane, teda o tom, čo im povedal žalobca a jeho manželka alebo na
strane druhej žalovaná v 1. rade a jej manžel. Za účelom zisťovania dôvodu a zavinenia vzájomného

odcudzenia žalobcu a poručiteľa preto súd vyhodnocoval predovšetkým vierohodnosť svedeckých
výpovedí žalobcu, jeho manželky a žalovanej v 1. rade. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca
a jeho manželka vypovedali v konaní celkom zhodne, v ich výpovediach súd nezistil žiadne rozpory
a celkom presne popísali, kedy mala nastať situácia, že žalobcovi dali jeho rodičia na výber, kto je jeho
rodina. O poslednom stretnutí žalobcu s rodičmi sa vyjadrila aj žalovaná v 1.rade. Jej verziu stretnutia so

žalobcom, na ktorom mali padnúť vyjadrenia manželky žalobcu o sedení za jedným stolom, však okrem
samotnéhovyjadreniažalovanejv1.rade nepotvrdzuježiadeninýpriamydôkaz.Ďalšívkonanívypočutí
svedkovia a ani žalovaný v 2. rade sa k týmto skutočnostiam pochopiteľne ani vyjadriť nemohli, pretože
na údajne poslednom stretnutí žalobcu s rodičmi pred spísaním listiny o vydedení prítomní neboli. Keďže
verziu žalobcu o dôvode prerušenia kontaktov tvrdil nielen žalobca ale aj jeho manželka, je toto tvrdenie

preukázané viac ako tvrdenie žalovanej v 1. rade, ktoré už iným priamym dôkazom podporené nie
je. H. C. je síce v príbuzenskom vzťahu so žalobcom, je jeho manželkou, čo by mohlo mať vplyv na
objektívnosť jej výpovede, súd však v jej výpovedi nezaznamenal žiadnu nezrovnalosť či tvrdenia, ktoré
by nekorešpondovali s inými dôkazmi vykonanými v tomto konaní. Jej výpoveď vyznela vierohodne a
súd preto na túto výpoveď prihliadal. Súd sa zamyslel aj nad okolnosťami, ktoré mali byť dôvodom, pre

ktorý došlo k prerušeniu vzájomných vzťahov. Žalobca ako dôvod prerušenia kontaktov s poručiteľom
uvádzal, že poručiteľ mu mal dať na výber, kto je jeho rodina, teda či jeho manželka a novonarodený syn
alebo žalobcovi rodičia. Na druhe strane žalovaní uvádzali, že dôvodom mali byť vyjadrenia manželky
žalobcu o tom, že žalobca a jeho manželka majú problém sedieť s rodičmi žalobcu za jedným stolom.
Súd dospel k záveru, že skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom a jeho manželkou sú logickejšie a bez

vzájomných rozporov. Tvrdenia žalobcu o tom, že mal dostať na výber, kto je jeho rodina, korešpondujú
s vyjadreniami jeho manželky H. C., ktorá uvádzala, že videla, že ju žalobcovi rodičia nechcú. Dodala,
že jej to bolo ľúto a veľa preto plakávala. Toto je v súlade aj s tým, čo popisovala, že si z nej rodina
žalobcu robí žarty. Vyjadrenia H. C. sú v súlade aj s vyjadreniami svedkýň H. N. a R. Q.. Svedkyňa R.Q. uvádzala, že B. rodiča neboli spokojní, že si berie H., lebo mali pre neho nejakú inú vyhliadnutú.
Rovnako svedkyňa H. N. uvádzala, že rodičia žalobcu mali s jeho aktuálnou manželkou H. problém.
Jediný argument, ktorý mal viesť k prerušeniu kontaktov podľa žalovaných, malo byť tvrdenie manželky

žalobcu o tom, že žalobca a jeho manželka majú problém sedieť s rodičmi žalobcu za jedným stolom.
Z vykonaného dokazovania pritom bolo jednoznačne preukázané, že rodičia žalobcu sa zúčastnili aj
svadby žalobcu, podieľali sa dokonca na jej financovaní a tu sedela rodina Gregorových spolu za jedným
stolom, za jedným stolom sedával žalobca a jeho manželka aj v obývačke rodičov žalobcu. V konaní
nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, ktorý by odôvodnil zmenu postoja žalobcu a jeho manželky vo

vzťahu k rodičom žalobcu, a ktorý by zároveň odôvodnil aj toto tvrdenie manželky žalobcu o sedení,
resp. nesedení za jedným stolom. Nie je preto zrejmé, prečo by mali žalobca a jeho manželka zmeniť
postoj voči rodičom žalobcu. Z dokazovania pritom jednoznačne vyplynulo, že nie terajšia manželka
žalobcu H. C. nemala záujem o udržiavanie vzťahov s rodičmi žalobcu, ale boli to naopak žalobcovi
rodičia, ktorí ju do rodiny neprijali.

51. Je potrebné zdôrazniť, že po udalostiach z jesene 2009 sa žalobca a jeho rodičia ignorovali
vzájomne. Nekontaktovanie poručiteľa žalobca odôvodnil tým, že nechcel, aby ho jeho rodičia huckali
proti jeho manželke, rodičov nenavštevoval, keď videl, že o to nestoja. Po prehodnotení vykonaných
dôkazov súd dospel k záveru, že toto nenavštevovanie poručiteľa žalobcom ale zároveň aj žalobcu
poručiteľom nie je možné hodnotiť ako trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu žalobcu o poručiteľa

tak, aby bola naplnená dikcia ustanovenia § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákonný dôvod
vydedenia uvedený pod písmenom b) tohto ustanovenia totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého
záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by
potomok mal prejavovať o poručiteľa, je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho
prípadu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 14.12.2009, sp. zn. 2 Cdo 109/2010

uviedol, že „pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by
ako potomok prejavovať mal dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez
ďalšieho dôvodiť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.“
Obdobnú situáciu riešil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo/59/2012, pričom
inej veci uviedol, že „nemožno od žalobkyne ani ako plnoletej spravodlivo žiadať, aby niesla zákonné

dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa ako potomok neprejavila opravdivý záujem, spôsobil
v značnej miere sám poručiteľ.“ Z citovaných rozhodnutí je zrejmé, že vydedenie by prichádzalo do
úvahy len vtedy, ak by poručiteľ naozaj o tento príbuzenský vzťah stál a ak by sa ho ním pocitovo
vnímaný nezáujem dediča osobne, citovo dotýkal a ak by mu táto situácia vadila, čo v prejednávanej
veci preukázané nebolo. Z vypočutých svedkov jedine L. L. spomenul, že poručiteľa vzťahy v rodine

trápili, zo žiadnej svedeckej výpovede však nevyplynulo, že poručiteľ by vyvinul aspoň nejakú iniciatívu
smerujúcu k tomu, aby sa vzájomné vzťahy zlepšili. Prvý krok neurobil ani žalobca, čo odôvodnil tým,
čo súd uvádzal vyššie, že nechcel, aby ho rodičia štvali proti jeho vlastnej manželke. Z vykonaného
dokazovania tak súd ustálil, že žalobca sa s poručiteľom nenavštevovali, pretože poručiteľ si to neželal.
Takéto správanie sa nie je možné podľa názoru súdu posúdiť a vyhodnotiť ako trvalé neprejavovanie

záujmu žalobcu, ktorý by ako potomok prejavovať mal tak, ako to vyplýva z ust. § 469a ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka. Dôvod vydedenia uvedený v spornej listine o vydedení daný nie je, preto
súd žalobe vyhovel.

52. Pre úplnosť súd s poukazom na zásadu hospodárnosti konania uvádza, že nevyhodnocoval

vzájomné vzťahy v rodine C. po spísaní listiny o vydedení, čo bolo z hľadiska posúdenia merita
prejednávanej veci irelevantné. Súd sa preto nezaoberal zdravením detí žalobcu rodičom žalobcu a ani
tým, aké boli vzájomné vzťahy po 23.6.2010, nezaoberal sa ani ochorením poručiteľa či okolnosťami,
ktoré sa mali udiať v súvislosti s pohrebom poručiteľa.

53. Súd dopĺňa, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o existencii objektívnej nemožnosti navštíviť
poručiteľa vzhľadom na jeho pracovné cesty do zahraničia či zdravotný stav jeho novonarodeného syna.
Žalobcasícepreukázal,žejehosyntrpelrespiračnýmiochoreniami,bolnaVianoce2009hospitalizovaný
v nemocnici a žalobca Štedrý večer 2009 strávil v nemocnici so svojou manželkou a synom, toto však
nie je podľa názoru súdu prekážka, ktorá by žalobcovi bránila v tom, aby poručiteľa na Vianoce 2009

kontaktoval aspoň telefonicky, prípadne ho aj osobne navštívil či už počas uvedených sviatkov alebo
inokedy. Žalobca predsa nemusel rodičov navštíviť presne v Štedrý večer, veď v nemocnici netrávil celé
dni a od rodičov býval doslova „na skok“. Pokiaľ žalobca poručiteľa nenavštívil preto, že poručiteľ o tonestál, je uvedené dostatočným vysvetlením a podľa názoru súdu nie je nutné, aby žalobca uvádzal
ďalšie dôvody, prečo poručiteľa nekontaktoval.

54. Pretože súd žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neexistencie dôvodov vydedenia,
vyhovel, bolo potrebné vyhovieť žalobe aj v ďalšej časti, a to v časti o určenie neplatnosti závetu.
Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ pre prípad smrti určuje, kto bude dedičom jeho
majetku. Je na ľubovôli každej osoby, ako v závete pre prípad smrti naloží s majetkom a je pravdou aj
to, že takýmto spôsobom môže poručiteľ opomenúť svojich blízkych. Neplatnosť závetu je neplatnosť

relatívna (§ 40a Občianskeho zákonníka), čo znamená, že súd môže na ňu prihliadnuť iba vtedy, ak sa
jej neopomenuteľný dedič v konaní o dedičstve dovolá. V prejednávanom spore súd dospel k záveru,
že dôvod vydedenia žalobcu daný nie je, poručiteľ preto nemohol žalobcu platne vydediť a podľa § 479
Občianskeho zákonníka sa žalobcovi ako plnoletému potomkovi poručiteľa musí dostať aspoň polovica
jeho dedičského podielu zo zákona. Pretože poručiteľ závetom odkázal celý svoj majetok pre prípad
svojej smrti žalovanej v 1. rade, závet je v časti týkajúcej sa podielu žalobcu ako neopomenuteľného

dediča neplatný. Žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti závetu, súd vyhovel, avšak
len v časti, ktorá odporuje právu žalobcu ako neopomenuteľného dediča podľa vyššie citovaného
ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka. Súd nemal preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že poručiteľ
spísal závet v zlej viere a konal zlomyseľne. Pre určenie neplatnosti závetu v celom jeho rozsahu nebol
dôvod, súd musel preto žalobu v ďalšej časti zamietnuť.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd
žalobe žalobcu vyhovel takmer v celom rozsahu, čo znamená, že procesný úspech v spore dosiahol
žalobca, ktorému vznikol aj nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí
v konaní úspešní neboli. Pokiaľ súd žalobu zamietol v časti týkajúcej sa neplatnosti závetu, ide

o minimálnu časť nároku žalobcu a žaloba bola v tejto časti zamietnutá len z dôvodu nie celkom presnej
formulácie žalobného petitu, čo z hľadiska nároku na náhradu trov konania súd nepovažoval za potrebné
osobitne zohľadňovať. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP súd v prejednávanom spore
nevzhliadol, na tieto strany sporu ani nepoukazovali.

58. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.