Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323200119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323200119.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobcov: 1. A. A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D.
XXXX/XX, E., 2. A. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, E., 3. A. H. B., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom G. E. XXX a 4. F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. E. XXX, všetci zastúpení: DV Legal,
s.r.o.,IČO:54670926,sosídlomVysoká14,Bratislava,protižalovaným:1.F.C.,nar.XX.X.XXXX,trvale

bytom I. XX a 2. G. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, obaja zastúpení: Advokátska Kancelária
Valach, Kišac, s.r.o., IČO: 36 663 051, so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle,
o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/2/2023-173 zo
dňa 15.1.2024 vo výrokoch I. a III., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. r u š í a vec v zrušenom rozsahu v
r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným v 1. a 2. rade uložil
povinnosť ako predávajúcim uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcami v 1. až 4. rade ako kupujúcimi,
predmetom ktorej bude prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaných v 1. a 2. rade o veľkosti podielu 1/2
k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., vedených Okresným úradom
Galanta, katastrálny odbor, ako: pozemok nachádzajúci sa na parcele registra "C", parcelné číslo: 283,

o výmere 296 m2, druh pozemku: záhrada, pozemok nachádzajúci sa na parcele registra "C", parcelné
číslo: 284, o výmere 913 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok nachádzajúci sa
na parcele registra "C", parcelné číslo: 606/11, o výmere 2309 m2, druh pozemku: záhrada, stavba so
súpisným číslom XX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "C" s parcelným číslom 284, popis
stavby:rodinnýdom,druhstavby:10,atovzneníkúpnejzmluvyšpecifikovanejvovýrokuI.napadnutého
rozsudku; výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 140, § 460, § 603 ods. 3 a § 853 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu
9.1.2023 v znení jej zmeny pripustenej uznesením č. k. 35C/2/2023-100 z 11.10.2023 domáhali, aby
súd žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť ako predávajúcim uzatvoriť kúpnu zmluvu, a to buď I. so

žalobkyňou v 1. rade ako kupujúcou alebo II. so žalobcami v 1. až 4. rade ako kupujúcimi, predmetom
ktorej bude prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaných v 1. a 2. rade o veľkosti podielu 1/2 k celku
na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku rozhodnutia. Dve znenia kúpnej zmluvy v závislosti od
nadobúdateľa boli súčasťou žalobného návrhu.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v čase rozhodovania

súdu boli ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. I., zapísaných na LV
č. XXX, vedených OÚ Galanta, katastrálny odbor (pozemok, nachádzajúci sa na parcele registra "C",parcelné číslo: 283, o výmere 296 m2, druh pozemku: záhrada, pozemok, nachádzajúci sa na parcele
registra "C", parcelné číslo: 284, o výmere 913 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba
so súpisným číslom XX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "C" s parcelným číslom 284,

popis stavby: rodinný dom, druh stavby: 10) zapísaní žalobkyňa v 1. rade v podiele 3/6 k celku a žalovaní
v 1. a 2. rade v podiele 1/2 k celku. Žalobcovia v 1. až 3. rade pôvodne nadobudli svoje vlastnícke právo
k spoluvlastníckym podielom každý v podiele 1/6 k celku na základe Osvedčenia o dedičstve 5D 15/09,
Dnot 35/09 zo dňa 23.2.2010 - v.z. 97/2010. V priebehu konania žalobcovia v 2. a 3. rade previedli
kúpnymi zmluvami (V-3302/2023 a V-3303/2023) spoluvlastnícke podiely k týmto nehnuteľnostiam na

žalobkyňu v 1. rade. Žalobkyňa v 1. rade sa na základe toho stala spoluvlastníčkou v podiele 1/2 (3/6)
k celku. Žalovaní v 1. a 2. rade spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy č. V 6155/20, ktorej vklad bol povolený dňa 21.1.2021 - č.z.
21/21.

4. V čase rozhodovania súdu boli ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú.

I., zapísanej na LV č. XXX vedenej Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor (ako pozemok,
nachádzajúci sa na parcele registra "C", parcelné číslo: 606/11, o výmere 2309 m2, druh pozemku:
záhrada) J. B. v podiele 1/2 k celku a žalovaní v 1. a 2. rade v podiele 1/2 k celku. Žalovaní v 1. a 2.
rade spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva na základe
kúpnej zmluvy č. V 6155/20, ktorej vklad bol povolený dňa 21.1.2021 - č.z. 21/21.

5. Podľa Osvedčenia o dedičstve v dedičskej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 5D/15/2009 z
23.2.2010 po poručiteľovi J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, dedičstvo nadobudli žalobcovia v
1. až 3. rade ako deti poručiteľa a žalobkyňa v 4. rade ako pozostalá manželka. Nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX neboli v dedičskom konaní prejednané.

6. Na základe návrhu žalobcov súd vyžiadal od Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru, kúpnu
zmluvu V 6155/20 - č.z. 21/21, katastrálne územie I.. Kúpna zmluva bola uzavretá 16.12.2020 medzi
K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, L. - G. ako predávajúcim a žalovanými v 1. a 2. rade ako
kupujúcimi. Predmetom prevodu vlastníckeho práva boli nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade

Galanta,katastrálnomodbore,vkatastrinehnuteľnostípreobecI.,k.ú.I.,atonaLVč.XXX(akopozemok
CKN parc. č. 283 - záhrada o výmere 296 m2, CKN parc. č. 284 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
913 m2 a stavba - rodinný dom s.č. XX, postavený na pozemku CKN parc. č. 284), všetko v podiele 1/2,
a na LV č. XXX ako pozemok CKN parc. č. 606/11 - záhrada o výmere 2309 m2 v podiele 1/2. V článku
III. zmluvy, bode 3.1 bola uvedená kúpna cena za odpredávané nehnuteľnosti, ktorá bola zmluvnými

stranami stanovená dohodou vo výške 33.000 eur. Z obdržanej kúpnej ceny sa predávajúci zaviazal
uhradiťrealitnejkanceláriiprovíziuvovýške600eur.Časťkúpnejcenyvovýške32.400eurmaližalovaní
zaplatiť bankovým prevodom alebo vkladom na účet predávajúceho a časť vo výške 600 eur na účet
realitnej kancelárie.

7. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2020 nadobudli spoluvlastnícky podiel 1 k celku na nehnuteľnostiach v
k.ú. I., zapísaných na LV č. XXX C. M. XXX, a to od predávajúceho K. F.. V konaní nebolo sporné,
že žalovaní a K. F. neboli osobami blízkymi. V čase prevodu vlastníckeho práva na žalovaných boli
ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX žalobcovia v 1. a 3. rade, ktorí ich

nadobudli na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D/15/2009, Dnot 35/09 z 23.2.2010, ktorí boli
zároveň oprávnenými z predkupného práva. V priebehu konania žalobcovia v 2. a 3. rade previedli svoje
spoluvlastníckepodielynažalobkyňukúpnymizmluvami(V-3302/2023aV-3303/2023),vdôsledkučoho
na ňu ako právnu nástupkyňu prešlo aj právo uplatňovať si nároky z porušenia predkupného práva.

8. Žalovaní v konaní namietali, že vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX žalobcom nesvedčí
vlastnícke ani iné vecné právo a napádali ich aktívnu legitimáciu v spore. Na druhej strane žalobcovia
v tejto súvislosti formulovali dva žalobné návrhy (označené ako „eventuálne“ petity). Súdom prvej
inštancie bolo zistené, že v čase prevodu vlastníckeho práva na žalovaných bol ako ďalší spoluvlastník
nehnuteľností na LV č. XXX zapísaný J. B.. J. B., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.X.XXXX, teda pred

prevodom podielu k nehnuteľnostiam na žalovaných. Ako dedičia zo zákona dedičstvo po poručiteľovi
J. B. nadobudli jeho deti - žalobcovia v 1. až. 3. rade a pozostalá manželka - žalobkyňa v 4. rade, ako
to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D/15/2009 z 23.2.2010. Nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX neboli v základom dedičskom konaní prejednané. Dedičstvo sa však nadobúda smrťou poručiteľa.V období od smrti poručiteľa (§ 460 OZ) až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím
súdu (§ 482 a § 483 OZ) sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva
(všetkých vecí hodnôt a iných majetkových práv poručiteľa), z právnych úkonov týkajúcich sa vecí

hodnôt alebo iných majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám
spoločne a nerozdielne. Dedičov je teda potrebné v období od smrti poručiteľa až do rozhodnutia
súdu o potvrdení nadobudnutia dedičstva považovať za spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva
so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov (§ 139 OZ). Ich dedičský podiel pritom vyjadruje
mieru akou sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach (pozri R 42/1974). Uvedené

zásadysauplatniaajvprípade,žedoposiaľneboloukončenékonanieoprejednaniededičstva,prípadne
konanie o jeho dodatočnom prejednaní. Žalobcovia v 1. až 4. rade sa tak smrťou poručiteľa ako
jeho dedičia stali osobami oprávnenými z predkupného práva v rozsahu ich dedičského podielu, v
dôsledku čoho sú aktívne legitimovaní uplatňovať si nároky z porušenia predkupného práva pred
súdom. Zásadu, podľa ktorej sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa však nemožno vykladať tak,
že už týmto okamihom je dedič oprávnený nakladať s majetkom poručiteľa ako vlastník všetkého,

čo patrilo poručiteľovi. V dôsledku uplatnenia princípu úradnej ingerencie do nadobudnutia dedičstva,
sú dedičia do rozhodnutia súdu v dedičskom konaní len potencionálnymi nadobúdateľmi. Z tohto
dôvodu akákoľvek dohoda dedičov o prevode ich spoluvlastníckych podielov či vzdaní sa dedičstva v
prospech niektorého z nich nemôže byť účinnou. Súd preto nemohol akceptovať argumentáciu žalobcov
premietnutú do prvého sformulovaného petitu žaloby, v rámci ktorého navrhovali, aby ako účastník

kúpnej zmluvy a nadobúdateľ podielu vystupovala len žalobkyňa v 1. rade. Ako súd uviedol, žalobcovia
sú smrťou poručiteľa oprávnení uplatňovať si nároky z porušenia predkupného práva ako spoluvlastníci
oprávnení spoločne a nerozdielne v rozsahu ich dedičských podielov. S týmito podielmi a právami z nich
vyplývajúcimi však zatiaľ nie sú oprávnení nakladať. Z tohto dôvodu súd žalobný návrh v prvej časti
zamietol.

9. Predkupné právo obmedzuje spoluvlastníka v nakladaní s jeho podielom v tom zmysle, že je
povinný podiel prednostne ponúknuť všetkým ostatným spoluvlastníkom, bez ohľadu na veľkosť
spoluvlastníckych podielov. K. F., ako podielový spoluvlastník a osoba povinná z predkupného práva,
bol povinný obrátiť sa na žalobcov v 1. až 4. rade s ponukou na odkúpenie podielu. Pokiaľ sa táto

ponuka týka nehnuteľnosti, ako tomu bolo v tomto prípade, musí byť urobená v písomnej forme, musí
byť adresovaná oprávneným osobám a musí byť dostatočne určitá čo do všetkých podmienok kúpy.
V prejednávanej veci žalobcovia zhodne uvádzali, že zo strany povinného K. F. im žiadna ponuka v
zákonom stanovenej písomnej forme nebola doručená. Ani žalovaní však netvrdili ani nepreukazovali,
že by si K. F. túto povinnosť splnil. Pokiaľ právny zástupca žalovaných uvádzal, že ústnu ponuku na kúpu

podielov urobil voči žalobcom žalovaný v 1. rade a tí ju odmietli, je nutné konštatovať, že takáto ponuka a
jej odmietnutie nemali v žiadnom prípade za následok zánik predkupného práva, pretože ponuka nebola
urobená v písomnej forme a predovšetkým nebola urobená osobou povinnou, ktorou bol spoluvlastník
K. F.. Akékoľvek tvrdenia žalovaných, že sa so žalobcami rozprávali o možnosti odkúpenia ich podielov,
resp. že žalobcovia predaj nehnuteľnosti inzerovali, sú v tomto prípade bez významu. V konaní totiž

bolo nesporné, že K. F. svoju povinnosť ponúknuť podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom nesplnil
a tým porušil predkupné právo žalobcov v 1. 4. rade predajom spoluvlastníckeho podielu žalovaným v
1. a 2. rade.

10. V súvislosti s porušením ich predkupného práva sa žalobcovia rozhodli domáhať sa voči žalovaným

ako nadobúdateľom, aby im napadnutý spoluvlastnícky podiel ponúkli na kúpu za rovnakých podmienok,
za ktorých ich kúpili od pôvodného spoluvlastníka. Keďže žalovaní takúto ponuku neurobili dobrovoľne,
žalobcovia sa ako oprávnení spoluvlastníci môžu na súde domáhať nahradenia tohto prejavu vôle
nadobúdateľmi rozhodnutím súdu. Žalobcovia žiadali, aby súd rozhodol, že nahradzuje prejav vôle
žalovaných, ktorým sú povinní učiniť žalobcom ako oprávneným spoluvlastníkom ponuku ku kúpe

spoluvlastníckeho podielu v znení podľa textu zmluvy v druhej časti petitu. Podstatné náležitosti
žalobcami sformulovaného znenia kúpnej zmluvy zodpovedajú podmienkam, za ktoré žalovaní v 1. a
2. rade spoluvlastnícky podiel od K. F. nadobudli. Totožne je vymedzený predmet prevodu a kúpna
cena zodpovedá tej, ktorá bola uvedená v kúpnej zmluve zo dňa 16.12.2020 predloženej príslušnému
katastrálnemu odboru na vkladové konanie. V písomnom vyhotovení zmluvy je uvedená ako kúpna cena

suma 33.000 eur.

11. Žalovaní v konaní namietali, že kúpna cena uvedená v zmluve nezodpovedá skutočne dojednanej
a zaplatenej kúpnej cene, ktorá mala byť vo výške 63.000 eur. Žalovaní tvrdili, že kúpnu cenu uhradilipredávajúcemu v troch častiach, a to pred uzatvorením kúpnej zmluvy dvomi hotovostnými platbami
po 15.000 eur, spolu 30.000 eur a tretiu časť bezhotovostnou platbou vo výške 33.000 eur. Žalobcovia
tieto tvrdenia označili za účelové a poukázali aj na snahu žalovaných uviesť žalobcov do omylu v

priebehu mimosúdnych rokovaní, keď žalovaní právnemu zástupcovi žalobcov predložil na nahliadnutie
písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy, v ktorej bola uvedená kúpna cena 63.000 eur, ktorá mala byť
uhradená bezhotovostne. Takáto kúpna zmluva však nebola predmetom vkladového konania a zo strany
žalovaných nebola predložená ani súdu v tomto konaní. Zároveň žalobca v 2. rade pri svojom výsluchu
uviedol, že keď ho žalovaný v 1. rade niekedy v roku 2021 navštívil, povedal mu, že podiel kúpil za

35.000 eur a im ho ponúkol za 40.000 eur.

12. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie,
že ako kúpnu cenu za prevádzaný podiel zaplatili K. F. sumu 63.000 eur. Žalovaní nepreukázali, že pred
uzavretím zmluvy takouto sumou disponovali (navrhli dôkaz na preukázanie dispozície len zo sumou
15.000eur)anepreukázalianito,žetakútosumuajvyplatili(dcérapôvodnéhovlastníkačestnevyhlásila,

žebolaprítomnápriodovzdanísumylenvrozsahu30.000eur).Žalobcoviasvojetvrdenieovýškekúpnej
ceny založili na obsahu listinného dôkazu - kúpnej zmluvy a podporne na výsluchu žalobcu v 2. rade,
ktorému mal sám žalovaný pri stretnutí uviesť, že za podiel zaplatil 35.000 eur. Naproti tomu žalovaní
okrem svojho tvrdenia a tvrdenia K. F. neprodukovali žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že za podiel
zaplatili sumu presahujúcu 33.000 eur. Z týchto dôvodov súd žalobe v časti druhého petitu vyhovel.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 2 zákona
č 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobcovia sa v konaní domáhali
nahradenia prejavu vôle, pričom v súvislosti s porušením ich predkupného práva formulovali dva žalobné
návrhy (petity). Vo vzťahu k prvému žalobnému návrhu súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu

vylúčenia možnosti dohody dedičov pred rozhodnutím súdu v dedičskom konaní. Nakoľko neúspech
žalobcov nevyplynul z právnej skutočnosti, ktorá bola preukázaná až v súdnom konaní, ale o nedostatku
tohto petitu si mali byť vedomí už pri podaní žaloby, v tejto časti súd prvej inštancie konštatoval procesný
úspech žalovaných v 1. a 2. rade. V časti, v ktorej súd žalobe v rozsahu druhého žalobného návrhu
vyhovel, boli úspešní žalobcovia. Nakoľko úspech žalobcov zodpovedal úspechu žalovaných, súd o

trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade s návrhom, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. Podľa obsahu
odvolania žalovaní napadli výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobe v časti jedného

z dvoch navrhovaných petitov vyhovel, a závislý výrok III. o náhrade trov konania (§ 124 ods. 1 CSP).
Odvolanie odôvodnili právne § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP. Žalovaní namietali, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaní sporné nehnuteľnosti
nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim

pánom K. F. za zmluvnými stranami dohodnutú kúpnu cenu vo výške 63.000 eur. Kúpnu cenu žalovaní
uhradili predávajúcemu v 3 častiach, a to tak, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy uhradili žalovaní
predávajúcemu 1. časť kúpnej ceny hotovostnou platbou vo výške 15.000 eur a 2. časť kúpnej ceny
hotovostnou platbou vo výške 15.000 eur a po uzatvorení kúpnej zmluvy uhradili predávajúcemu 3.
časť kúpnej ceny bezhotovostnou platbou vo výške 33.000 eur. Dôvodom, prečo došlo k úhrade kúpnej

ceny v 3 častiach, bola skutočnosť, že v čase kedy sa predávajúci rozhodol predať svoj spoluvlastnícky
podiel na spornej nehnuteľnosti došlo k požiaru na nehnuteľnosti, v ktorej predávajúci žil, pričom
predávajúci potreboval súrne peňažné prostriedky na zaobstaranie svojho bývania a obživy. Skutočnosť,
že žalovaní uhradili predávajúcemu kúpnu cenu 63.000 eur a nie 33.000 eur, ako to uvádza súd prvej
inštancie, potvrdila pani K. F., dcéra nebohého predávajúceho, ktorá ako jediná (okrem žalovaných

a predávajúceho) bola prítomná pri vyplatení kúpnej ceny. K. F. svojím čestným vyhlásením, ktoré je
súčasťou spisu, potvrdila, že bola osobne prítomná pri tom, ako predávajúci prevzal pred uzatvorením
kúpnej zmluvy v hotovosti od žalovaných 1. a 2. časť kúpnej ceny vo výške 30.000 eur, a to v
dvoch hotovostných platbách, každá po 15.000 eur; žalovaní celú kúpnu cenu vo výške 63.000 eur
predávajúcemu uhradili. K. F. jednak potvrdila, že žalovaní uhradili predávajúcemu celú kúpnu cenu

vo výške 63.000 eur a tiež potvrdila, že bola osobne prítomná pri tom ako predávajúci prevzal pred
uzatvorením kúpnej zmluvy v hotovosti od žalovaných (spornú) 1. a 2. časť kúpnej ceny vo výške 30.000
eur, a to v dvoch hotovostných platbách, každá po 15.000 eur. Je logické, že K. F. sa nevyjadrovala k
3. časti kúpnej ceny vo výške 33.000 eur, keďže túto 3. časť žalobcovia nespochybňovali. Z čestnéhovyhlásenia K. F. vyplýva, že žalovaní uhradili predávajúcemu titulom kúpy nehnuteľností celkovo 63.000
eur. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
o tom, že žalovaní neuhradili žalobcom 1. a 2. časť kúpnej ceny súhrnne vo výške 30.000 eur.

15. Žalovaní na podporu svojich tvrdení, že predávajúcemu vyplatili kúpnu cenu celkovo vo výške 63.000
eur, navrhli v konaní vypočuť pána N. B., ktorý žalovaným požičal časť kúpnej ceny (15.000 eur) spornej
nehnuteľnosti, a tiež pani K. F.. Súd prvej inštancie sa však tieto dôkazy rozhodol nevykonať. Žalovaní
už v konaní na súde prvej inštancie poukazovali na tú skutočnosť, že k úhrade 1. a 2. časti kúpnej

ceny, ktorá bola predávajúcemu vyplatená v hotovosti, sa môžu relevantne vyjadriť iba osoby osobne
prítomné pri danom úkone. Týmito osobami boli žalovaní, predávajúci a pani K. F.. Keďže predávajúci
zomrel, a teda nemohol danú skutočnosť v konaní potvrdiť, jedinou osobou okrem žalovaných, ktorá
je spôsobilá danú skutočnosť potvrdiť, je dcéra predávajúceho pani K. F.. Súd prvej inštancie však
nielenžeodignorovalčestnévyhlásenieK.F.,ktorápotvrdilaúhradukúpnejcenyvovýške63.000eur,ale
navyše ani v prípade pochybností súdu prvej inštancie o vierohodnosti čestného vyhlásenia nepripustil

jej výsluch. Súd prvej inštancie tak nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Súd prvej inštancie zamietol návrh na výsluch svedkyne bez toho aby predtým vyslovil svoju
pochybnosť o vierohodnosti čestného vyhlásenia svedkyne. Žalovaní samostatne nenavrhovali výsluch
tejto svedkyne z dôvodu, že takýto procesný návrh vzniesli skôr žalobcovia, a teda ho považovali za
totožný/duplicitný. Súd prvej inštancie prekvapujúcim rozhodnutím o nepripustení výsluchu svedkyne

a následnom odôvodňovaní svojho rozsudku tým, že žalovaní „nevyprodukovali dôkazy preukazujúce
zaplatenie kúpnej ceny“ uprel žalovaným ich procesné práva spočívajúce v práve uplatňovať prostriedky
procesnej obrany.

16. Žalovaní v konaní poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 120/2020

zo 19.8.2020, v ktorom súd o.i. vyslovil, že : „Ústavný súd podotýka, že zmluva nie je verejná listina,
u ktorej by sa predpokladala pravdivosť a pravosť jej obsahu. Obsah súkromnej listiny je potrebné
dokazovať. Dôkazné bremeno pritom leží na tom účastníkovi, ktorý zo súkromnej listiny vyvodzuje pre
seba priaznivé dôsledky.“. Súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil svojou povinnosťou zistiť skutočný
obsah kúpnej zmluvy a svojím nesprávnym procesným postupom uprel žalovaným možnosť dokazovať

obsah kúpnej zmluvy. Žalovaní produkovali dôkazy k spornej časti kúpnej ceny (1. a 2. časť kúpnej
ceny vo výške 30.000 eur). Žalovaní neprodukovali dôkazy k 3. časti kúpnej ceny vo výške 33.000 eur,
nakoľko táto nebola v konaní sporná. Súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie výsluchu pána
N. B., ktorý sa mal vyjadriť k peňažným prostriedkom, z ktorých bola vyplatená sporná časť (v hotovosti)
kúpnej ceny v prospech predávajúceho. Súd prvej inštancie si sám odporuje, keď na jednu stranu tvrdí,

že žalovaní nepreukázali, že disponovali kúpnou cenou a na druhú stranu súd prvej inštancie tvrdí, že
má za preukázané, že žalovaní uhradili predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 33.000 eur.

17.Žalovanípoukázalinato,žeprávonaspravodlivýsúdnyprocesjezákladnýmprávomstranysúdneho
konania a je garantované tak v čl. 46 a nasl. Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9.12.1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu SR (nález sp. zn. I. ÚS 226/2003, sp. zn. III. ÚS 198/2011) sa
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody

jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre
uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v ust. § 220 ods. 2 a ods. 3 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrálne rozhodnutie súdu porušuje
právo strany na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku jej odníma možnosť konať pred
súdom, pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v

rámci opravných prostriedkov, čo zakladá dôvod podania odvolania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP. Podľa žalovaných súd prvej inštancie vydaním nedostatočne odôvodeného rozsudku znemožnil
žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

18. Žalobcovia navrhli rozsudok súdu prvej inštancie (v odvolaním napadnutom rozsahu) ako vecne
správny potvrdiť. Odvolanie žalovaných označili za nedôvodné, keďže súd prvej inštancie umožnil obom
stranám konania navrhnutie dôkazov, tieto návrhy vyhodnotil a správne zamietol. Svoj postup riadne
a dostatočne odôvodnil. Žalovaní mali 10 mesiacov na vyjadrenie sa k žalobe, na čo ich súd vyzýval(s poučením o možnosti koncentrácie konania), avšak žalovaní svoje právo využili až 30.10.2023. V
tejto súvislosti žalobcovia poukázali na § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ktorej účelom
je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. K čestnému

vyhláseniu K. F. žalobcovia uviedli, že ho považujú za účelovo vykonštruované, v celom rozsahu
nepravdivé a predložené (vzhľadom na možnosť vyjadriť sa k žalobe a ku konaniu) oneskorene až na
druhom pojednávaní. Čestné vyhlásenie K. F. zo dňa 3.11.2023 nie je súčasťou kúpnej zmluvy, kúpnu
zmluvu nemení ani inak neovplyvňuje. Čestné vyhlásenie je vyhlásením osoby, ktorá nie je účastníčkou
kúpnej zmluvy, nemá s kúpnou zmluvou, predmetom kúpy ani s kúpnou cenou žiadny vzťah. Ak K. F.

nemá vzťah ku kúpnej zmluve, predmetu kúpy a kúpnej cene, nie je možné brať čestné vyhlásenie
ako relevantný dôkaz. Vzhľadom na § 46 OZ sú akékoľvek ústne dohody týkajúce sa kúpnej zmluvy
na nehnuteľnosti neplatné. Celistvosť zmluvy sa zabezpečí tak, že jej jednotlivé strany sú očíslované a
pevne spojené (zviazané). Na jednej listine by mala byť dohodnutá esenciálna náležitosť kúpnej zmluvy.
Potvrdzuje to aj judikatúra, podľa ktorej podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti
je písomná dohoda o kúpnej cene. Pretože podľa § 46 ods. 1 OZ musí mať celá takáto zmluva písomnú

formu (t. j. túto formu musí spĺňať aj dohoda o kúpnej cene), nemožno uvažovať o platnosti disimulovanej
kúpnej zmluvy s kúpnou cenou odlišnou od ceny uvedenej v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy.

19. Okrem čestného vyhlásenia K. F. prvoinštančný súd v súvislosti s posudzovaním výšky kúpnej ceny
za nehnuteľnosť posudzoval aj ďalšie vykonané dôkazy: a) vyjadrenie žalobcu v 2. rade (žalobca v 2.

rade pri výsluchu uviedol, že keď ho žalovaný v 1. rade niekedy v roku 2021 navštívil, povedal mu,
že podiel nehnuteľnosti kúpil za 35.000 eur); b) kúpna zmluva (z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovanými a K. F., na základe ktorej nadobudli žalovaní 1 k celku k nehnuteľnosti, vyplýva
suma zaplatená za túto časť nehnuteľnosti vo výške 33.000 eur). V súvislosti so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov prvoinštančný súd posúdil predložené dôkazy, a to jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti a správne konštatoval dôvodnosť žalobcami navrhovanému petitu. Žalobcovia
tvrdenie žalovaných o existencii ústnej dohody považujú za účelovú snahu nadobudnúť finančné
prostriedky. Čestné vyhlásenie nijakým spôsobom nepreukazuje odovzdanie peňažných prostriedkov
žalovanými v prospech K. F. tak, aby bolo možné predmetné peňažné prostriedky považovať za kúpnu
cenou vzťahujúcu sa k predmetu kúpy. Žalobcovia počas celého konania spochybňujú rozdelenie kúpnej

cenynačastitak,akotopopisujúžalovaní,akoajodovzdanieakejkoľvekinejsumy,akojesumauvedená
v kúpnej zmluve (zapísanej v katastri nehnuteľností a uloženej v zbierke listín katastrálneho operátu).
Ak žalovaní tvrdia, že kúpna cena bola uhradená diametrálne odlišne od toho, čo je napísané v kúpnej
zmluve, je ich povinnosťou preukázať všetky platby a nie iba časť.

20. Žalobcovia nepovažujú žalovanými navrhnutý výsluch N. B. za dôkaz, ktorý by bol spôsobilý
preukázať skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca
rozhodujúca a jeho nevykonaním by mohlo byť zapríčinené porušenie práva na spravodlivý súdny
proces. Výsluch N. B. by nedokázal preukázať skutočnosť tvrdenú žalovanými, a preto súd prvej
inštanciesprávnezamietolnávrhnajehovýsluch.ŽalobcovianavrhlivýsluchK.F.napodporuichtvrdení,

nakoľko mali za to, že K. F. nedokáže riadne preukázať zaplatenie sumy vo výške 63.000 eur. Žalobcovia
navrhli výsluch K. F. len v prípade, ak by prvoinštančný súd pripustil argumentáciu žalovaných k výške
kúpnej ceny. Vzhľadom na to, že v rámci konania boli vykonané dôkazy, a to kúpna zmluva ako listinný
dôkaz a výsluch žalobcu v 2. rade, ktoré svedčili v prospech žalobcov, prvoinštančný súd nepovažoval za
dôležitévykonaťvýsluchK.F..Konaniesúduprvejinštanciepovažujúžalobcoviazasprávneajvzhľadom

na to, že výsluchom K. F. by sa nepodložila skutočnosť ňou tvrdená o kúpnej cene vo výške 63.000 eur.
V prípade, že žalovaní tvrdili, že kúpna cena bola vyplatená žalovanými vo výške 63.000 eur, žalovaných
zaťažovalo dôkazné bremeno a bolo ich povinnosťou na jeho podporu v zmysle dôkaznej povinnosti
navrhnúť dôkaz, ktorý by svedčil v ich prospech. Žalovaní si navzdory tomu nesplnili svoju povinnosť
a výsluch K. F. nenavrhli. Taktiež nepredložili akýkoľvek iný relevantný dôkaz (napr. dodatok ku kúpnej

zmluve). Vzhľadom na to, že v tomto prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaných a nie žalobcov,
prvoinštančný súd správne rozhodol, keď výsluch K. F. zamietol, pričom ani výsluchom K. F. by nedošlo k
potvrdeniu tvrdení žalovaných. K procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý
dôkaz, ktorý účastník považuje za významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú
vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania.

21.Žalovanívpodanízodňa17.4.2024zotrvalinanimipodanomodvolaní.Podľažalovanýchžalobcovia
naďalej zneužívajú skutočnosť, že pán K. F. zomrel, a teda sám nemôže potvrdiť, že od žalovaných
obdržal kúpnu cenu 63.000 eur. Záver žalobcov o tom, že jediným dôkazom, ktorý by preukazovalvýšku kúpnej ceny 63.000 eur, je „dodatok ku kúpnej zmluve“ nie je správny, takýto záver nemá
oporu v právnom poriadku a ani vo vykonanom dokazovaní. Žalovaní na podporu svojich tvrdení, že
predávajúcemu vyplatili kúpnu cenu celkovo vo výške 63.000 eur, včas navrhli v konaní vypočuť pána

N. B., ktorý žalovaným požičal časť kúpnej ceny (15.000 eur) spornej nehnuteľnosti. Záver žalobcov, že
žalovaní nenavrhli vykonanie dôkazu včas, preto nie je správny. Návrh žalovaných na vykonanie dôkazu
nezapríčinil nariadenie ďalšieho pojednávania (toto bolo nariadené z dôvodu poskytnutia priestoru
žalobcom na vykonanie zmeny žalobného petitu) a ani vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd prvej
inštancie na tento včas podaný návrh zjavne prihliadol, ale z nepochopiteľných a neodôvodnených príčin

sa ho rozhodol nevykonať. Súd prvej inštancie tiež zamietol návrh na výsluch svedkyne K. F. bez toho,
aby predtým vyslovil svoju pochybnosť o vierohodnosti čestného vyhlásenia svedkyne, t.j. súd prvej
inštancieuprelžalovanýmmožnosťnamietaťnázorsúduprvejinštancieazaúčelompreukázaniasvojich
tvrdeníprodukovaťdôkazy.Rozsudoksúduprvejinštanciejeztohtopohľaduarbitrárnymaprekvapivým.

22. Žalobcovia v podaní zo dňa 10.6.2024 uviedli, že v rámci vyhodnocovania dôkazov je nevyhnutné

prihliadnuť aj na jednotlivé tvrdenia a možnosť ich verifikácie. V tomto prípade nemôže byť na ťarchu
žalobcov, že tretia osoba (zmluvná strana kúpnej zmluvy) nevie potvrdiť tvrdenia žalovaných. Žalovaní
ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol povolený vklad do katastra nehnuteľností. Je
z právneho ako aj praktického hľadiska nemožné, aby kúpna zmluva bola menená inak ako písomne.
Žalovaní (prostredníctvom právneho zástupcu) priamo pred súdom bez akýchkoľvek zábran uviedli, že

mali záujem klamať štátne orgány vo veciach (prinajmenšom) odvedenia dani z nehnuteľnosti. Pokiaľ
žalovaní boli ochotní a schopní klamať štátne orgány, tak hodnovernosť ich vyjadrení pred súdom je v
celom rozsahu spochybnená. Podľa žalobcov, tvrdenie žalovaných, že jediným spôsobom, ktorým bolo
možné skutočnú výšky kúpnej ceny preukázať, je výsluch pani K. F., sa nezakladá na pravde, keďže
výšku kúpnej ceny je možné jednoduchým a pravdivým spôsobom preukázať z kúpnej zmluvy založenej

vo verejnom registri (katastri nehnuteľností, zbierke listín).

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 379 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (1). Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (2).

25. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

26. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobe v časti jedného z dvoch navrhovaných petitov vyhovel,

a tiež v závislom výroku III. o náhrade trov konania.

27. Pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe je súd vždy povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, a to aj ak ju v konaní nikto nenamieta. Aktívna vecná legitimácia
predstavuje také právne postavenie žalobcu, na základe ktorého mu podľa hmotného práva patrí

žalobou uplatnené právo (nárok) alebo na základe ktorého má procesné právo uplatniť na súde tento
hmotnoprávny nárok. Žalobcu zaťažuje tiež povinnosť svoje tvrdenia v konaní preukázať, nakoľko je to
žalobca, ktorý z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.28. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 z 1.7.2008).

29. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, tzn. ex offo, a to aj v prípade, že ju
žiadnazostránkonanianenamietala.Zistenienedostatkuvecnejlegitimáciemázanásledokzamietnutie

žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29.6.2010).

30. Pred rozhodnutím o uplatnenom nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako
strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje
právo. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa predovšetkým zaoberal otázkou aktívnej vecnej

legitimácie žalobcov vo vzťahu k uplatnenému nároku, svoje závery však nedostatočne odôvodnil.

31. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

32. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie

súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.

rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.

Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998).

33. Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu
základnéhoprávanaspravodlivékonaniepodľačlánku46ods.1ÚstavySRačlánku6ods.1Dohovoruo
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len natie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“.

34. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu s vyššie citovaným
zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne
neriadil. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a
zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Z odôvodnenia rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie vo výroku I. žalobe v časti jedného z dvoch navrhovaných petitov vyhovel,

však nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku
čoho je odôvodnenie rozsudku neúplným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
riadne preskúmať. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá
argumentácia súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcov.

35. Súd prvej inštancie sa v predmetnej veci otázkou aktívnej vecnej legitimácie zaoberal vzhľadom na

žalovanými vznesenú námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Žalovaní vo vyjadrení
k podanej žalobe namietali nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby vo vzťahu k
pozemku parc. č. 606/11 - záhrada o výmere 2309 m2, zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. I.. Mali za to, že
žalobcomnesvedčíichvlastníckeaniinévecnéprávokpredmetnémupozemku,ktoréhospoluvlastníkmi
sú žalovaní a J. B..

36. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke aktívnej vecnej
legitimácie uvádza: „Súdom bolo zistené, že v čase prevodu vlastníckeho práva na žalovaných bol
ako ďalší spoluvlastník nehnuteľností na LV č. XXX zapísaný J. B.. J. B., nar. XX.XX.XXXX zomrel
XX.X.XXXX, teda pred prevodom podielu k nehnuteľnostiam na žalovaných. Ako dedičia zo zákona

dedičstvo po poručiteľovi J. B. nadobudli jeho deti - žalobcovia v 1. až. 3. rade a pozostalá manželka
- žalobkyňa vo 4. rade, ako to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D/15/2009 z 23.2.2010.
Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX neboli v základom dedičskom konaní prejednané. Dedičstvo sa
však nadobúda smrťou poručiteľa.“.

37. Z listov vlastníctva č. XXX pre k. ú. I., ktoré boli v konaní predložené, vyplýva, že v čase rozhodovania
súdu boli ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. I., zapísanej na LV č.
XXX, vedenej Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor (ako pozemok, nachádzajúci sa na parcele
registra "C", parcelné číslo: 606/11, o výmere 2309 m2, druh pozemku: záhrada) J. B. v podiele 1/2
k celku a žalovaní v 1. a 2. rade v podiele 1/2 k celku. J. B. je na LV č. XXX uvedený bez bližších

identifikačných údajov, pričom súd prvej inštancie bližšie nezdôvodnil, akým spôdobom dospel k záveru
o právnom nástupníctve žalobcov po takto identifikovanej osobe nachádzajúcej sa na liste vlastníctva.

38. Z Osvedčenia o dedičstve v dedičskej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 5D/15/2009, Dnot
35/2009 z 23.2.2010 po poručiteľovi J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX síce vyplýva, že

dedičstvo nadobudli žalobcovia v 1. až 3. rade ako deti poručiteľa a žalobkyňa v 4. rade ako pozostalá
manželka, no z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej
inštancie dospel k záveru o právnom nástupníctve žalobcov vo vzťahu k pozemku zapísanom na LV č.
XXX pre k.ú. I., kde je uvedený ako spoluvlastník J. B. bez bližších identifikačných údajov. Z obsahu
pripojeného dedičského spisu pritom vyplýva, že nehnuteľnosť LV č. XXX bola v dedičskom konaní

prejednávaná, no predmetom dedičskej dohody v Osvedčení o dedičstve nebola, t. j. nebola zahrnutá do
aktív dedičstva (a to na rozdiel od nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. I., ktoré predmetom
dedičskej dohody právnych nástupcov poručiteľa boli).

39. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani z obsahu spisu v prejednávanej veci zároveň nie je

možné vyvodiť, akým spôsobom a či súd prvej inštancie strany sporu oboznámil s obsahom pripojeného
spisu v dedičskej veci vedenej Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 5D/15/2009, Dnot 35/2009 po
poručiteľovi J. B., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.X.XXXX (t. j. nielen s obsahom Osvedčenia o dedičstve).
Uvedené malo potom vplyv na celkové posúdenie skutkového stavu veci.

40. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcov v prejednávanom spore, a to v súvislosti s otázkou ich právneho nástupníctva a svoje
rozhodnutie v tomto smere zákonom vyžadovaným spôsobom (riadne) neodôvodnil (§ 365 ods. 1 písm.
b) a e) CSP).41. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu

SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie
súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým

sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

42. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných

práv, ktoré CSP priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore.
Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy
nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. O uvedenú vadu konania ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie
súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06).

43. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom v dôsledku
nedostačujúceho a nejasného odôvodnenia svojich záverov neumožnil stranám, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom
vzhľadom na mieru zlyhania prvoinštančného súdu tento nedostatok nebolo možné napraviť až v konaní
pred odvolacím súdom (doplnenie chýbajúcich argumentov súdu prvej inštancie až na odvolacom súde

by za takejto situácie znamenalo faktické zbavenie účastníkov práva na dvojinštančné konanie).

44. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislom
výrok III. o náhrade trov konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1
CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok (ktorý zostal
predmetom konania s prihliadnutím na čiastočné zamietnutie žaloby, ktoré odvolaním napadnuté
nebolo) so sústredením sa na sporné otázky, ako aj argumentáciu žalovaných prezentovanú v priebehu

odvolacieho konania, v súlade s § 185 ods. 1, 2, 3 CSP vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (najmä za účelom posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie
žalobcov, o. i. oboznámením pripojeného spisu v dedičskej veci vedenej Okresným súdom Galanta
pod sp. zn. 5D/15/2009, Dnot 35/2009, (ne)stotožnením J. B. bez bližších identifikačných údajov,
vedeného ako spoluvlastníka na LV č. XXX s J. B., po ktorom bolo prejednané dedičstvo v dedičskej veci

vedenej Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 5D/15/2009, Dnot 35/2009), výsledky celého konania
zhodnotiť a až potom rozhodnúť opätovne o veci tak, aby jeho rozhodnutie bolo vykonateľné. Súd
prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé
s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (nepostačuje pritom uviesť

iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové
zistenia vyvodené). Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Svoj právny záver súd zdôvodní zo
zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné
arelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblémubolojasnéazreteľnedané(porov.

rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).46. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods.
3, § 255 a nasl. CSP).

47. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).