Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200249
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobkyne: L.. V. O., narodená XX. V. XXXX, bytom v U. D. H., Z. č. XXX/X, právne zast.: Mgr.
Vladislavom Vyrvom, advokátom a konateľom Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mierová č.
48/B, IČO: 36 651 745, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.
augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z
08. marca 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti
rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 13. novembra 2024, č. k. PO-6Sa/11/2023-109, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej z a m i e t a .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 13. novembra 2024, č.
k. PO-6Sa/11/2023-109 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z 08. marca 2023, Číslo:

XXX XXX XXXX X v spojení s prvostupňovým správny rozhodnutím z 31. augusta 2022, Číslo: XXX XXX
XXXX X a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím
z 08. marca 2023 generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán postupom podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol
v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 31. augusta 2022,
Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70
ods. 2, § 114 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni od 06. októbra 2017

priznal invalidný dôchodok v sume 171,50 eur mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa článku
52 ods. 1, 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 (ďalej len
„Nariadenie č. 883/2004“) a bol za roky 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022 valorizovaný na sumu 192,90
eur mesačne.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods.
1,2, § 71 ods. 1,2,4,5 a § 142 ods. 3 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym

súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovanej. Mal za to, že i napriek záväznému právnemu názoru vyslovenému už v rozsudku Krajskéhosúdu v Prešove sp. zn. 6Sa/11/2021 nemožno opätovne ani z odborného posudku zo 04. augusta
2022 tvoriaceho podklad pre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia z 31. augusta 2022, ani
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s týmto prvostupňovým rozhodnutím identifikovať

dôvody odlišného posúdenia času vzniku invalidity u žalobkyne, keď v skorších posudkoch z 08. marca
2017 a z 15. mája 2019 bol dátum vzniku invalidity určený na 09. november 2016 a v posudkoch zo
14. októbra 2020, zo 04. marca 2021 a zo 04. augusta 2022 bol na základe tých istých lekárskych
správ určený odlišne, a to od 12. júla 2005. Ako ničím nepodložené vyhodnotil tvrdenie posudkového
lekára v lekárskej správe zo 04. augusta 2022, že v lekárskom posudku z 08. marca 2017 posudkový

lekár nepostupoval správne, keď neprihliadal na EMG nález z 12. júla 2005, keď posudkový lekár, ktorý
posudzovalzdravotnýstavžalobkynevroku2017,malkdispozíciiajlekárskusprávuzEMGvyšetreniaz
12. júla 2005, pričom nebolo zrejmé, na aké „ďalšie diabetologické vyšetrenia, ktoré tomu predchádzali“,
posudkový lekár v roku 2017 neprihliadal. Tiež nebolo zrejmé, na základe čoho posudkový lekár v
posudku zo 04. augusta 2022, napriek zjavnému vývoju ochorenia, dospel k záveru, že aj ku dňu 12.
júlu 2005 bola žalobkyňa invalidná s mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve

vo výške 50 % a nie v hodnote nižšej, respektíve vyššej.

4. Správny súd mal tiež za preukázané, že v roku 2017 prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 03.
apríla 2017 rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z 08. marca 2017 podľa § 70
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa článku 57 Nariadenia č. 883/2004. Z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia bolo zrejmé, že prvostupňový orgán sa zaoberal splnením podmienok podľa § 70 ods. 1
zákonač.461/2003Z.z.akonštatoval,žežalobkyňazískalamenejakojedenrokobdobiadôchodkového
poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a preto jej nárok na invalidný dôchodok podľa
§ 70 ods. 1 zákona nevznikol. Za nesporné považoval, že pred vydaním uvedeného rozhodnutia bol
zdravotný stav žalobkyne hodnotený za účelom zistenia, či žalobkyňa je alebo nie je invalidná s tým,

že v odbornom posudku z 08. marca 2017 bolo konštatované, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 % s dátumom
vznikom invalidity 09. november 2016 a takýto dátum vzniku invalidity bol potvrdený aj pri opakovanom
hodnotení zdravotného stavu žalobkyne v roku 2019. Uzavrel, že v druhom dávkovom konaní došlo k
podstatnej zmene vyhodnotenia zistených skutkových okolností čo do ustálenia dátumu vzniku invalidity,

a to na základe rovnakých lekárskych nálezov. S ohľadom na význam tejto skutočnosti a jej dôsledky
bolo potrebné, aby správne orgány opreli svoje závery o čo najpresnejšie zistenie skutkového stavu,
ktoré by sa následne premietlo aj do obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

5. Vo veci úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

8. Konkrétne uvádzala, že žalobkyni bola už v roku 2005 EMG vyšetrením diagnostikovaná chronická
komplikácia cukrovky v zmysle diskrétnej diabetickej polyneuropatie (poškodenie periférnych nervov)

dolných končatín. EMG vyšetrenie v roku 2016 potvrdilo nález poškodenia periférnych nervov, oproti
EMG vyšetreniu z roku 2005 bolo konštatované mierne zlepšenie nálezu. Na základe prvej žiadosti o
invalidný dôchodok bol zdravotný stav žalobkyne posúdený dňa 08. marca 2017, žalobkyňa bola uznaná
invalidnou od uplatnenia nároku, teda od 09. novembra 2016. Následne rozhodnutím z 03. apríla 2017
bola žiadosť žalobkyne zamietnutá pre nesplnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia.

Na základe opakovanej žiadosti o invalidný dôchodok bol zdravotný stav žalobkyne posúdený dňa 14.
októbra 2020, bola uznaná invalidnou, dátum vzniku invalidity bol určený v čase nezaopatrenosti (14
rokov). Následne po vydaní rozsudku krajského súdu sp. zn. 6Sa/11/2021 bol opäť posúdený zdravotný
stav žalobkyne 04. augusta 2022 so záverom, že táto je invalidná s dátumom vzniku invalidity v čase
nezaopatrenosti - od 12. júla 2005, teda od dátumu EMG vyšetrenia. Podporne odkázala na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/83/2016, podľa ktorého pre vznik invalidity nie je
rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiada (dátum uplatnenia nároku),
pre vznik invalidity je rozhodujúce, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Posudkový
lekár, ktorý žalobkyňu posudzoval v roku 2017, určil dátum vzniku invalidity od 09. novembra 2016 vsúlade so žiadosťou žalobkyne (pro-klientsky), teda od dátumu, od ktorého si uplatnila nárok na invalidný
dôchodok. Rovnako dátum vzniku invalidity k 09. novembru 2016 nebol potvrdený posudkom z roku
2019, ako sa mylne žalobkyňa domnieva, keď v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky sa neposudzuje

dátum vzniku invalidity, ale dôvody trvania invalidity z hľadiska ďalšieho vývoja zdravotného stavu.
Dodala, že u žalobkyni prakticky od roku 2005 nedošlo k zmene zdravotného stavu. Zotrvala na
správnosti záverov plynúcich z napadnutého rozhodnutia.

9. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

III.

10. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním z 24. februára 2025 s tým, že
námietky žalovanej uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Tvrdenie žalovanej

vo vzťahu k určeniu dátumu invalidity k 09. novembru 2016, že posudkový lekár konal pro-klientsky,
žalobkyňa považovala za tvrdenie bez akéhokoľvek právneho základu, a ak by aj posudkový lekár konal
nezákonne, táto jeho nezákonnosť nemôže byť na ujmu žalobkyni. Poukázala na to, že pokiaľ bola v
situácii, že nemala potrebnú poistnú dobu, bol jej nárok na invalidný dôchodok zamietnutý z dôvodu,
že obdobie dôchodkového poistenia nemá a ak žalobkyňa požadovanú dobu získala tak, aby jej bolo

možné nárok na invalidný dôchodok priznať, zrazu žalovaná marí tento nárok spätnou zmenou dňa
vzniku invalidity z dňa v roku 2016 na deň počas roka 2005. Žalobkyňa predložila jasný dôkaz o tom, že
aj v roku 2019 nedošlo k zmene zdravotného stavu a ani invalidity. Konanie žalovanej, kedy zasiahla do
existujúceho právneho vzťahu medzi žalobkyňou a štátom jednak rozhodnutím o zamietnutí nároku na
invalidný dôchodok pre netrvanie potrebnej doby dôchodkového poistenia, avšak s už identifikovaným

dňom vzniku invalidity a jednak absenciou rozhodnutia o nároku podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z., hoci podľa žalovanej mali byť v danej dobe splnené podmienky na jeho priznanie, znamená
absolútnu svojvôľu. Ak by bolo právne možné zasiahnuť do existujúceho nároku na invalidný dôchodok
tak, že sa môže ľubovoľne posúvať deň vzniku invalidity, nielen žalobkyňa, ale žiaden účastník konania
si nikdy nebude istý (aj keď trvá právoplatné rozhodnutie o vzniku nároku), že bude môcť úspešne

realizovať úkon zaplatenia poistného podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, aby tento úkon
mal vplyv na jeho nárok na invalidný dôchodok, čím je priamo popretý princíp právnej istoty v už raz
právoplatným rozhodnutím založenom právnom vzťahu toho istého účastníka, keď sa dozvie, že jeho
existujúce právo na zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie od 16. roku veku do dňa zisteného
vzniku invalidity zanikli.

IV.

11. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 24. februára 2025 na vedomie.

V.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil

rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z 08. marca 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím z 31. augusta 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X . a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím z 08. marca 2023
generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 31.
augusta 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom

podľa § 70 ods. 2, § 114 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni od 06. októbra
2017 priznal invalidný dôchodok v sume 171,50 eur mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa
článku 52 ods. 1, 4 Nariadenia č. 883/2004 a bol za roky 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022 valorizovaný
na sumu 192,90 eur mesačne.

19. Zákon č. 461/2003 Z.z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne
vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho
poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia
a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

20. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

21.Podľa§70ods.2zákonač.461/2003Z.z.,fyzickáosobamánároknainvalidnýdôchodokajvtedy,ak

sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

22. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

23. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný

stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

24. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu. 2)

25. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.26. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

27. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

28. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

29. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v

§ 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa
určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.

30. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej
v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%,
sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť,
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na

invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

31. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril vyžiadaný administratívny

(dávkový) spis žalovanej a tiež príslušný posudkový spis, mal preukázané, že
- žalobkyňa dňa 16. marca 2017 požiadala o invalidný dôchodok; nárok si uplatnila 06. októbra 2020;
v rovnaký deň túto žiadosť spísala,
[žalobkyňa žiadala o priznanie invalidného dôchodku od 09. novembra 2016]
- žalovaná rozhodnutím z 03. apríla 2017 zamietla žiadosť žalobkyne, pretože žalobkyňa nesplnila

podmienku získania obdobia dôchodkového poistenia,
- v konaní bola vypracovaná lekárska správa z 08. marca 2017 so záverom, že žalobkyňa je invalidná
podľa§71ods.1zákonač.461/2003Z.z.stým,žezarozhodujúcezdravotnépostihnutiebolostanovené
- Cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými
komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) zaradené do

Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 75 %); dátum vzniku invalidity
bol určený od 09. novembra 2016; kontrolná lekárska prehliadka bola určená na mesiac marec 2019,
-vlekárskejsprávevyhotovenejdňa15.mája2019nazákladekontrolnejlekárskejprehliadkyposudkový
lekár zotrval na pôvodných záveroch plynúcich z lekárskej správy z 08. marca 2017, a teda o trvaní

invalidity žalobkyne,
- žalobkyňa v mesiaci august 2020 dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od
01. septembra 2007 do 31. decembra 2007, od 01. januára 2008 do 30. apríla 2008, od 01. júla 2008
do 31. decembra 2008 a od 01. januára 2009 do 31. augusta 2009,
- následne si žalobkyňa dňa 21. októbra 2020 podala novú žiadosť o invalidný dôchodok; nárok si

uplatnila 06. októbra 2020; dňa 14. októbra 2020 túto žiadosť spísala,
[žalobkyňa rovnako žiadala o priznanie invalidného dôchodku od 09. novembra 2016]
- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 08. decembra 2020 postupom primárne podľa § 70 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobkyni invalidný dôchodok (z mladosti) od 06. októbra 2017 v sume
171,50 eur mesačne,

[podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 14. októbra 2020 vyhotovená
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, so záverom, že
žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné
postihnutie bolo stanovené - Cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísaniahodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia,
diabetická noha) zaradené do Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s
určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50

% - 75 %); dátum vzniku invalidity bol určený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská
dochádzka v čase nezaopatrenosti]
- na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu z 08. decembra 2020 posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zotrval na svojich záveroch a odstúpil spisovú
dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej zdravotný stav žalobcu posúdil posudkový

lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove, kde bol jeho
zdravotný stav posúdený dňa 04. marca 2021,
[posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove
dospel k zhodnému záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené:

Cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými
komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) zaradené do
Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 75 %); dátum vzniku invalidity
bol určený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka v čase nezaopatrenosti]

- na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 14. apríla 2021 odvolanie žalobkyne zamietol
a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 08. decembra 2020,
- Krajský súd v Prešove na základe žalobkyňou podanej správnej žaloby rozsudkom zo 07. apríla 2022,
sp. zn. 6Sa/11/2021 zrušil rozhodnutie žalovanej zo 14. apríla 2021 spolu s prvostupňovým správnym

rozhodnutím z 08. decembra 2020 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie,
[dôvod zrušenia oboch rozhodnutí spočíval v ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, keď nebolo zrejmé, ako správne orgány dospeli k záveru, že lekárske závery plynúce z
lekárskej správy z EMG vyšetrenia z 12. júla 2005 svedčia o tom, že žalobkyňa bola už v tom čase
invalidnou, ako aj o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť]

- na základe realizácie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/11/2021 bola posudkovým
lekáromSociálnehopoistenia,pobočkaPrešovdňa04.augusta2022vypracovanánoválekárskaspráva
so záverom, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené:

Cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými
komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) zaradené do
Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 75 %); dátum vzniku invalidity
bol určený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka v čase nezaopatrenosti],

- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 31. augusta 2022 postupom primárne podľa § 70
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobkyni invalidný dôchodok (z mladosti) od 06. októbra 2017
v sume 171,50 eur mesačne,
- na odvolanie žalobkyne žalovaná tu napadnutým rozhodnutím z 08. marca 2023 v celom rozsahu
zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 31. augusta 2022.

32. V predmetnej veci nebola spornou samotná klasifikácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia
žalobkyne zaradeného do Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. -
Cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými
komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha). Spornými

však zostalo ustálenie dátumu vzniku invalidity a tiež otázka, či žalovaná (posudkový lekár sociálneho
poistenia) riadne odôvodnil stanovenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na dolnej hranici percentuálnej sadzby (50%-75%).
Správny súd k dátumu vzniku invalidity uviedol, že nemožno ani z odborného posudku zo 04. augusta
2022, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím

identifikovať dôvody odlišného posúdenia času vzniku invalidity u žalobkyne, keď v posudkoch z 08.
marca2017az15.mája2019boldátumvznikuinvalidityurčenýna09.novembra2016avposudkochzo
14. októbra 2020, zo 04. marca 2021 a zo 04. augusta 2022 bol na základe tých istých lekárskych správ
určenýodlišne,atood12.júla2005.Pokiaľposudkovýlekárvposudkuzo04.augusta2022konštatoval,že posudkový lekár, ktorý zdravotný stav menovanej posudzoval v roku 2017, v lekárskom posudku z
08. marca 2017 nepostupoval správne, keď neprihliadal na EMG nález z 12. júla 2005, správny súd
uviedol, že nebolo zrejmé, z akých konkrétnych skutočností toto konštatovanie vychádza a v čom má

oporu. Posudkový lekár, ktorý posudzoval zdravotný stav žalobkyne v roku 2017, mal k dispozícii aj
lekársku správu z EMG vyšetrenia z 12. júla 2005, pričom nebolo zrejmé, na aké „ďalšie diabetologické
vyšetrenia, ktoré tomu predchádzali“, posudkový lekár v roku 2017 neprihliadal. K stanoveniu konkrétnej
percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici 50 % správny
súd uviedol, že nebolo zrejmé, na základe čoho posudkový lekár v posudku zo 04. augusta 2022, napriek

zjavnému vývoju ochorenia, dospel k záveru, že aj ku dňu 12. júlu 2005 bola žalobkyňa invalidná s
mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve vo výške 50 % a nie v hodnote nižšej,
respektívevyššej.Aninapadnutérozhodnutietietoskutočnostineozrejmilo,vdôsledkučohosprávnysúd
opakovane konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nerešpektovanie vysloveného
záveru v rozsudku krajského súdu.

33. Po preskúmaní veci dospel najvyšší správny súd k záveru, že vysporiadanie sa s týmito žalobkyňou
uplatnenými námietkami zo strany správneho súdu v režime správneho súdnictva je predčasné, keď
v postupe žalovanej došlo k procesnému pochybeniu majúcemu vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovanej z 08. marca 2023 a tiež v zásade aj na zákonnosť prvostupňového správneho
rozhodnutia z 31. augusta 2022. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods.

1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to
poistenec alebo poškodený požiada. Z uvedeného je zrejmé, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia vykonáva posudkový

lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne a
v prípadoch konania o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne vo veci nároku na dôchodkovú
dávku aj posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej
poisťovne, ústredie. Z obsahu pripojeného posudkového spisu (a podporne aj z obsahu dávkového
spisu) a tiež z relevantných vyjadrení založených v súdnom spise je zrejmé, že v priebehu dávkového

konania nasledujúceho po vydaní rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/11/2021, ktorým
došlo k zrušeniu nielen druhostupňového správneho rozhodnutia, ale aj prvostupňového správneho
rozhodnutia, bola na základe tohto rozsudku vyhotovená nová lekárska správa posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov dňa 04. augusta 2022, ktorá sa následne stala podkladom pre
vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia z 31. augusta 2022. Ďalej je nesporne preukázané, že

predmetné rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním, o ktorom síce na úrovni druhostupňovej rozhodol
generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán, ale v línii lekárskej posudkovej činnosti z
obsahu posudkového spisu nevyplýva, že by posudkový lekár pobočky Prešov na základe odvolania
opakovane posúdil závery plynúce z prv vydanej lekárskej správy zo 04. augusta 2022 a následne
vec predložil Sociálnej poisťovni, ústredie za účelom vypracovania lekárskeho posudku na tejto úrovni

tak, ako to predpokladá už vyššie zmieňované ustanovenie § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
Takáto lekárska správa vypracovaná posudkovým lekárom, ústredie, by sa stala podkladom pre vydanie
druhostupňového správneho rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, že tento postup nebol zachovaný,
lekárska správa na úseku ústredia vypracovaná nebola, čo napokon potvrdila aj samotná žalovaná vo
vyjadrení k správnej žalobe z 22. decembra 2023, keď uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané

na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, Prešov zo 04. augusta 2022.
Rovnako ako zmätočné možno vyhodnotiť konštatovanie žalovanej v napadnutom rozhodnutí z 08.
marca 2023 (strana 7, odsek 7), v ktorom posudkového lekára, ktorý vypracoval (prvostupňovú) lekársku
správu zo 04. augusta 2022, označila ako posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie, so sídlom v Prešove i napriek tomu, že vo veci nebola vyhotovená lekárska správa posudkovým

lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť na úseku ústredia. S ohľadom na takto zistené
procesné pochybenie v priebehu dávkového konania podľa názoru najvyššieho správneho súdu za tohto
stavu, teda v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia (aj v spojení s prvostupňovým
správnym rozhodnutím) nie je možné sa adekvátne vysporiadať primárne s otázkou presvedčivosti
záverov vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity, ako aj k otázke určenia percentuálnej miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže žiaden takýto záver na úrovni druhostupňovej prijatý
nebol.34. Najvyšší správny súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že určenie dátumu vzniku invalidity,
dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodujúceho zdravotného
postihnutia, stanovenie výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj iné

otázky majúce medicínsky charakter, vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového
poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme
lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153
ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného

zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba
je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že
táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Ak posudkový lekár dospeje k záveru, že fyzická osoba je invalidná, obligatórnou súčasťou
lekárskej správy je aj určenie presného dátumu vzniku invalidity (za predpokladu, že nejde o prípad, kedy

je objektívne preukázané, že fyzická osoba sa stala invalidnou v čase nezaopatrenosti pred dovŕšením
veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádza). Takáto lekárska správa posudkového lekára je teda
v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej -
medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nevyhnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,
určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne

vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k
účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

35. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity možno tiež dodať, že je to deň, kedy sa preukážu posudkovo
významné skutočnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčia o dopade na schopnosť vykonávať

zárobkovú činnosť (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) do úrovne invalidity a
tieto skutočnosti sú v súlade s poznatkami lekárskej vedy o dynamike vývoja a priebehu konkrétneho
zdravotného postihnutia a zisteniami odborného lekára. Stanovenie dátumu vzniku invalidity patrí s
ohľadom na jeho význam pre posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok k zásadným
posudkovým záverom. Dátum vzniku invalidity by mal lekársky posudok objektívne a presvedčivo

odôvodňovať. Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom pre stanovenie okamihu
(dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od okamihu, od ktorého možno
zdravotnýstavfyzickejosobypovažovaťzadlhodobonepriaznivývdôsledkuochorenia,aleboúrazuaza
predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať (§ 71
ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Dátum vzniku invalidity je objektívne existujúcim stavom a nemožno

ho preto stanoviť na základe náhodných skutočností, akými v konkrétnom prípade môžu byť napríklad
hospitalizácia, dátum podania žiadosti o invalidný dôchodok, dátum skončenia výplaty nemocenského,
pokiaľ je možné podľa zdravotných zmien a vyšetrení spoľahlivo ustáliť, ku ktorému dátumu invalidita
skutočne vznikla. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznik invalidity je potrebné
určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým

dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav
podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od určitého dňa má význam
len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 114 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z.), posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o
invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada taký dôchodok priznať (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016, sp. zn. 10So/53/2015). Dátum diagnostikovania
ochorenia, či dátum hospitalizácie súvisiacej so zdravotnými ťažkosťami týmto ochorením vyvolanými,
prípadne dátum návštevy u lekára je skutočnosťou náhodnou, ktorá ešte nevypovedá o skutočnom
dátume vzniku ochorenia majúceho za následok vznik invalidity. Takto stanovený dátum je totiž daný
tým, kedy došlo k vyhľadaniu lekárskej pomoci fyzickou osobou. Zároveň platí, že pokiaľ dátum invalidity

nie je možné stanoviť aspoň s vysokou pravdepodobnosťou (ak napríklad vznikala invalidita postupne),
je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň, kedy už bola jej existencia nepochybná. Na
druhej strane stanovenie dátumu vzniku invalidity podľa dátumu lekárskeho vyšetrenia nie je všeobecne
vylúčené a zvlášť za predpokladu, že posudzovaná osoba navštevuje príslušného odborného lekára
pravidelne a dostatočne často, aby bolo možné z lekárskych správ vyčítať, kedy sa zdravotný stav

posudzovanej osoby zhoršil do takej miery, že boli splnené podmienky invalidity (porovnaj tiež rozsudok
najvyššieho správneho súdu z 21. februára 2025, sp. zn. 6Ssk/118/2024, bod 39).36. K žalobkyňou uvádzanej prekážke res iudicata, najvyšší správny súd uvádza, že táto sa vzťahuje na
jednotlivé konania, či už pred správnym súdom alebo správnymi orgánmi, a nie na skutkové okolnosti,
ktoré sa v týchto konaniach preukazujú. V tu prejednávanej veci existovali dve dávkové konania začaté

na základe dvoch žiadostí žalobkyne (16. marec 2017 a 21. október 2020). Žalovanej nič nebránilo, aby
si otázku dňa (okamihu) vzniku invalidity posúdila opätovne.

37. S ohľadom na vyššie uvádzané závery, ako aj s ohľadom na výrok správneho súdu spočívajúci
v zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej z 08. marca 2023 v spojení s prvostupňovým

správnym rozhodnutím z 31. augusta 2022 najvyšší správny súd nepovažoval za hospodárne zrušenie
rozsudku správneho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny
súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

38. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s §
467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná.

39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.