Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoEk/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204719
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8815204719.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu JUDr. Andreja
Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného Advokátska kancelária
A. B. C., D., s.r.o., so sídlom E. XX, XXX XX F. – E. G. H., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: I.
A., nar. 27. 06. 1984, bytom A. J. K. XXX, XXX XX A. J. K., o vymoženie 63,46 Eur s prísl., o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Er/487/2015 - 24 z
08. 06. 2015, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Er/487/2015
- 60 z 11. 11. 2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresného súdu Vranov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 10Er/487/2015 - 24 z

08. 06. 2015, v spojení s opravným uznesením č. k. 10Er/487/2015 - 60 z 11. 11. 2024 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že:

„Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2
písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného do 31. 12. 2007, § 52 ods. 1 OZ, účinného do 01. 01. 2008, § 53
ods. 1 a 5, § 53 ods. 4 písm. r), § 54 ods. 1 OZ, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v
čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva),

čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 s. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
domáha vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu.Dojednanierozhodcovskejdoložkyvpredmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ preto ňou nie je viazaný. Z uvedených

dôvodov žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Uznesenie bolo vydané sudcom súdu prvej inštancie za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok účinný do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“).

5. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil záhlavie uznesenia č. k. 10Er/487/2015 - 24 z

08. 06. 2015.6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktoré právne odôvodnil ust. §
205 ods. 2 písm. a), d), f), e) a ust. § 221 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 99/1963 Zb. OSP. Namietal
prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín

ako pripúšťa výslovné znenie Exekučného poriadku a pre skúmanie exekučného titulu. Namietal, že v
predmetnej veci je daná prekážka rozsúdenej veci brániaca opätovnému posúdeniu veci. Nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov dôvodil z vylúčenia možnosti riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom
konaní. Mal za to, že súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka a tiež poukázal na to,
že právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s., postupovala v súlade s ust. § 93 b) Zákona o

bankách. Ďalej videl porušenie ust. § 153 ods. 1 OSP absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery
v rozhodnutí uvedené a pre rozhodnutie vo veci, konštruovanie nového skutkového stavu bez účasti
oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, aplikáciou
sekundárneho práva a judikatúry Európskeho súdneho dvora. Namietal tiež porušenie právnej istoty
a legitímnych očakávaní a neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom na základe
jej postavenia. Poukázal na to, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a

mediačná je zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti
SR. Navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora
vyhovuje, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Povinná sa k odvolaniu podanému oprávneným nevyjadrila.

8. V konaní na súde prvej inštancie vydal rozhodnutie vyšší súdny úradník, preto potom, ako postupom
podľa ust. § 374 ods. 4 OSP zákonný sudca odvolaniu nevyhovel bola vec predložená na rozhodnutie
Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s nesprávnymi skutkovými zisteniami, nesprávnym právnym posúdením veci, neobstátím doteraz
zisteného skutkového stavu, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené, vo veci sa už prv začalo konanie alebo sa už prv právoplatne rozhodlo, odňatím možnosti

konať pred súdom, nepoužitím správneho ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zisteným
skutkovým stavom, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (rozhodnutie ÚS

SR sp.zn. II.ÚS 78/05).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

13. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného

súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13. 10. 2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo/207/2011 z 21. 11. 2012, podľaktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného
zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade

so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov
práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť

postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je
teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. (Obdobne porovnaj aj uznesenie NS

SR vo veci sp. zn. 6Cdo/143/2011, sp. zn. 2Cdo /245/2010, uznesenia ÚS SR vo veciach sp. zn. IV.ÚS
55/2011, sp. zn. IV.ÚS 60/2011 a Nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01. 11. 2011).

14. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán, pričom táto nerovnováha sa musí prejaviť v neprospech spotrebiteľa.

15. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne
nevyjednal. Ide o zásadné rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

16. Postup súdu prvej inštancie bol tiež v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvej inštancie
nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie
zastavenévsúladesust.§44ods.3Exekučnéhoporiadku.Právneposúdenieneplatnostirozhodcovskej

doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

17. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu

ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

18. Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je
oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v

súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

19. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,

ktorú Smernica č. 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré
je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú
právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného
predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať

rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď
po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri
uznesenie SD EÚ C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / Iveta Korčkovská, bod 50, 51).

20. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne akokeď rozhodcovskej zmluvy niet (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
1/2012).

21. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografických dôvodoch
v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná
vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre
spotrebiteľavovzťahukuplatňovaniupráva.Užlensamotnávzdialenosťcca488km(VranovnadTopľou
- Bratislava) na rozhodcovské konanie je odradzujúca.

22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. 05.
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti
Francúzsku z 19. 02. 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 06. 2004 sp. zn. III.ÚS 209/04). Odvolací súd sa tak so

zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami oprávneného vznesenými v odvolacom konaní.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie postupom podľa ust. § 387 ods. 1
a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).