Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 7, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoPr/3/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201938

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6723201938.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16CoPr/3/2025
– 14 –

16CoPr/3/2025-

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. XX/XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Andrejom Porubanom, PhD., advokátom so sídlom Železničná
1444, 913 21 Trenčianska Turná, proti žalovanému: STARLIFT s. r. o., so sídlom Sládkovičova 92, 974

05 Banská Bystrica, IČO: 36 055 697, zastúpený Mgr. Romanom Šulhánekom, advokátom so sídlom
A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Cpr/8/2023 zo dňa 15. 01. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

16CoPr/3/2025
– 12 –

16CoPr/3/2025-

file_0.png

file_1.wmfROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu zo dňa 12. 05. 2023, ktorou sa žalobca domáhal

určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo zo strany žalovaného
doručené dňa 15. 03. 2023.

2.1. Okresný súd zistil, že pracovnoprávny vzťah strán sporu vznikol na základe pracovnej zmluvy,
ktorú uzavreli dňa 05.12.2017. Žalobca sa v pracovnej zmluve zaviazal vykonávať pre žalovaného
prácu servisného mechanika. Zmluvné strany si okrem iného dojednali aj povinnosť žalobcu sústavne

plniť pokyny nadriadených, vydané v súlade s právnymi predpismi, riadne hospodáriť so zverenými
prostriedkami, chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím
a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa (čl. VIII bod 1. zmluvy).
2.2. Dňa 14.05.2018 uzatvorili zmluvné strany Zmluvu o užívaní vozidla zapožičaného organizáciou,
v ktorej sa žalobca zaviazal užívať prevzaté motorové vozidlo (popísané v odovzdávacom protokole,

ktorý je súčasťou zmluvy) pri plnení pracovných úloh vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, hmotne
zodpovedať za zverené vozidlo, vrátane vybavenia náhradných dielov, za prepravované predmety a
zverenú platobnú kartu na čerpanie pohonných hmôt.
2.3. Dňa 27.01.2023 bol žalovaný z dôvodu zranenia pravého ramena ošetrený všeobecným praktickým
lekárom s odporúčaním na chirurgické vyšetrenie a súčasne od 27.01.2023 bol žalobca uznaný ako

práceneschopný. Dňa 30.01.2023 bol žalobca vyšetrený chirurgom a následne ortopédom. Bol mu
odporučený kľudový režim a predpísané lieky na bolesti. Táto práceneschopnosť bola ukončená dňa
30.08.2023.
2.4. Dňa 08.02.2023 o 10:00 hod. bol žalobcovi na súkromnú emailovú adresu zaslaná správa od E. F.,
zamestnancažalovaného,vktoromhotentozamestnanecžiadaloprípravutampopísanýchnáhradných

dielov a olejov na druhý deň, kedy si ich mal prísť vyzdvihnúť konateľ žalovaného. Ten istý deň o 12:32
hod. žalobca tomuto zamestnancovi odpísal, že má nasledujúci deň lekára, ale je možné prísť poobede,
pričom je možné ho kontaktovať telefonicky. Žalobca v správe uviedol, že nemá v úmysle poškodzovať
firmu a obmedzovať servis.
2.5. Dňa 09.02.2023 bol na internetovej stránke profesia.sk zverejnený inzerát žalovaného, v ktorom

ponúkal prácu servisného technika vysokozdvižných vozíkov pre Bratislavský, Nitriansky a Trenčiansky
kraj.
2.6. Dňa 21.02.2023 o 15:27 hod. odoslal konateľ žalovaného žalobcovi email, v ktorom ho žiadal
o vydanie náhradných dielov podľa priloženého zoznamu. Nasledujúci deň 22.02.2023 o 08:43 hod.
konateľ žalovaného opätovne zaslal žalobcovi email, v ktorom ho tretíkrát žiadal o odovzdanie

náhradných dielov zamestnancovi G. A. H.. Žalobca odpovedal na tento email dňa 22.02.2023 o 09:37
hod., v ktorom uviedol, že bol ochotný vyhovieť potrebám firmy ale pre náhradné diely doposiaľ v
dojednanom termíne nikto neprišiel. Z dôvodu nekorektného správania žalovaného odmietol uskutočniť
akúkoľvekčinnosťnadrámecsvojichpovinnostíažiadal,abyviacnebolvčasesvojejpráceneschopnosti
zo strany žalovaného obťažovaný ohľadne pracovných záležitostí.

2.7. Z úradných záznamov OR PZ v Novom Meste nad Váhom ČVS: ORP-116/NM-NM-2023 zo
dňa 27.02.2023 vyplýva, že hliadka OO PZ Nového Mesta nad Váhom sa na základe trestného
oznámenia žalovaného dostavila do miesta bydliska žalobcu, ktorého telefonicky kontaktoval konateľ
žalovaného, na základe čoho žalobca vyšiel pred dom a hliadka vyzvala žalobcu na vydanie kľúča od
motorového vozidla zn. Volkswagen Crafter, EČV:I. a dokladov potrebných pre vedenie a prevádzku

tohto motorového vozidla, čo žalobca odmietol s odôvodnením, že danú vec považuje za spor medzi
ním a jeho zamestnávateľom. Kľúče a samotné motorové vozidlo bol ochotný zamestnávateľovi vydať
až po vykonaní inventúry za jeho osobnej prítomnosti. Nakoľko bol však v tom čase práceneschopný,
tak nebol schopný sa inventúry zúčastniť, pretože mu v tom bránil jeho zdravotný stav.
2.8. Žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom na základe Oznámenia o okamžitom skončení

pracovného pomeru zo dňa 14.03.2023, pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa ustanovenia
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 15.03.2023
a ktoré bolo odôvodnené tým, že žalobca „v čase práceneschopnosti bez náležitého dôvodu opakovane
(minimálne v dňoch 21.02.2023 a 22.02.2023) odmietol zamestnávateľovi vydať náhradné diely apríslušenstvo na výkon servisných zásahov u zákazníkov a dňa 27.02.2023 bez náležitého dôvodu
odmietol vydať zamestnávateľovi zverené motorové vozidlo zn, Volkswagen Crafter, EČV: I., ktoré mu
bolo zverené dňa 14.05.2018.“ V dôsledku uvedeného konania žalobcu musel žalovaný požiadať za

asistencie polície o odtiahnutie vozidla odťahovú službu, čím mu vznikla škoda.

3. Žalobca dňa 17.03.2023 oznámil žalovanému, že sa nestotožňuje s dôvodmi okamžitého skončenia
pracovného pomeru, trval na ďalšom zamestnávaní a žalobou sa domáhal určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.03.2023 z nasledovných dôvodov: 1/ nesprávny

spôsob doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, 2/ neurčitosť obsahu listiny,
ktorou bolo žalobcovi oznámené okamžité skončenie pracovného pomeru a 3/ nedostatočný dôvod
pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom skutočným dôvodom pre skončenie pracovného
pomeru bolo to, že v predchádzajúcom období si žalobca uplatňoval svoje práva. V tej súvislosti žalobca
predložil Oznámenie žalovaného zo dňa 29.11.2022, z ktorého vyplýva, že pracovné miesto žalobcu
bolo zo strany žalovaného zaradené do 3. stupňa náročnosti práce.

4. Pokiaľ žalobca namietal, že listina o okamžitom skončení pracovného pomeru mu nebola doručená
osobne v mieste jeho bydliska, a preto nebolo dodržané poradie spôsobov doručenia upravené podľa
§ 38 Zákonníka práce, okresný súd uviedol, že uvedená právna úprava ukladá povinnosť vykonať
doručenie do vlastných rúk zamestnanca a táto povinnosť je podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce

splnená, len čo zamestnanec listinu prevezme. Zákon uprednostňuje doručenie písomnosti priamo
na pracovisku alebo v bydlisku zamestnanca, ak tam bude zastihnutý a tento spôsob doručenia je
účelnú a efektívny, pretože sa zamestnanec nachádza na pracovisku alebo je bydlisko zamestnanca
v blízkosti sídla zamestnávateľa. To ale neznamená, že iný spôsob doručenia do vlastných rúk bude
neplatný. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/218/2007 zo dňa 13.10.2008, „právne

účinky doručenia písomnosti podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce vo vzťahu k zamestnancovi nastávajú
okamihom osobného prevzatia písomnosti zamestnancom bez ohľadu na prevedený spôsob doručenia
(realizovaný osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom pošty).“ Nebolo sporné, že žalobca si
prevzal Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru do vlastných rúk dňa 15.03.2023, preto
je toto doručenie platné a účinné.

5.1. Žalovaný v Oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzil dôvod závažného
porušenie pracovnej disciplíny v opakovanom žalobcovom porušení povinnosti sústavne plniť pokyny
nadriadených ako aj riadne hospodáriť so zverenými vecami a nekonať v rozpore s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa, keď opakovane bez náležitého dôvodu odmietol žalovanému na požiadanie

vydať náhradné diely, príslušenstvo a motorové vozidlo ktoré boli potrebné na servisnú činnosť, ktorá je
predmetom podnikania žalovaného. Na týchto dôvodoch žalovaný zotrval.
5.2. Nebolo sporné, že žalobca bol trikrát vyzvaný na vydanie náhradných dielov a príslušenstva,
ktoré mal zverené a že tieto neboli zo strany žalobcu v celom rozsahu odovzdané. Sporným bolo,
či odmietnutie odovzdania týchto vecí, patriacich žalovanému bolo dôvodné, či žalobca konal z

objektívnych alebo subjektívnych dôvodov.
5.3. Okresný súd poukázal na to, že pracovná zmluva nezakladá práva a povinnosti iba priamo pri
výkone práce, ale aj v súvislosti s ňou. Medzi základné povinnosti zamestnanca patrí aj povinnosť
nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré
odporujezáujmomzamestnávateľa,zhoršujepostaveniezamestnávateľa,čiužvovzťahukukonkurencii

alebo k obchodný partnerom či konečným zákazníkom. Povinnosť konať na základe pracovnej
zmluvy v súlade so záujmami zamestnanca voči zamestnávateľovi vyplýva aj z pojmu závislá práca.
Zamestnanec by sa voči svojmu zamestnávateľovi mal správať tak, aby mu svojou činnosťou alebo
nečinnosťou nespôsobil materiálnu alebo nemateriálnu ujmu. Uvedenú povinnosť má zamestnanec v
rámci pracovného pomeru aj v priebehu prekážok v práci na strane zamestnanca. Prekážka v práci

neznamená zánik alebo prerušenie výkonu práv a povinností zamestnanca, iba prekážku samotného
výkonu práce a práv a povinností vzťahujúcich sa k náplni činnosti, ostatné práva a povinnosti ostávajú
zachované až do skončenia pracovného pomeru (niektoré aj po ňom).
5.4. Povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa bola medzi stranami
sporu výslovne dojednané aj v pracovnej zmluve. Náplňou práce žalobcu boli predovšetkým opravy

vysokozdvižných vozíkov a činnosti s tým súvisiace. Počas jeho dlhodobej práceneschopnosti žiadnu z
činnostíjehopracovnejnáplnenevykonával.Žalobcoviakozamestnancovibolinespornenavýkonpráce
zverené rôzne náhradné diely, príslušenstvo a motorové vozidlo. Všetky veci boli žalobcovi zverené
len na výkon jeho práce, ktorú od 27.01.2023 nemohol vykonávať z dôvodu svojej práceneschopnosti.Zamestnanec ako osoba, ktorá za zverené veci zodpovedná, má právo požiadať o ich inventarizáciu,
avšak nemá právo tieto veci bezdôvodne zadržiavať a zamestnávateľovi ich nevydať. Pokiaľ by
zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca inventarizáciu nevykonal, nebol by zamestnanec zodpovedný

za schodok na zverených hodnotách, a teda zamestnávateľ by od neho nemohol požadovať zistenú
škodu či inú ujmu. Zamestnanec však nemá právo zamestnávateľovi veci mu zverené na jeho žiadosť
nevydať.
5.5. Z predloženej elektronickej komunikácie vyplýva, že žalovaný žalobcu v dňoch 08.02.2023,
21.02.2023 a 22.02.2023 žiadal o vydanie uvedených vecí v mieste jeho bydliska prostredníctvom osoby

poverenej zamestnávateľom. Žalobca sa s týmito elektronickými správami oboznámil a o požiadavke
zamestnávateľa vedel. Aj keď bolo preukázané, že dňa 09.02.2023 žalobca nemohol z objektívnych
dôvodov vyžiadané veci odovzdať, nakoľko mal lekárske vyšetrenie mimo miesta bydliska, v ďalšej
komunikácii už žiadne ďalšie objektívne dôvody neuviedol.
5.6.Žalobcaodôvodňovalnemožnosťvydaniavecížalovanémusvojímzdravotnýmstavom,alesúčasne
už v prvej odpovedi na email uviedol, že nemá problém zverené veci vydať. Podľa lekárskych správ

mal nariadený kľudový režim s vychádzkami, čo žalobcovi nebránilo odovzdanie vecí žalovanému vo
vyhovujúcom čase. Hoci bolo tiež preukázané, že od 20.02.2023 boli volania jeho služobného telefónu
presmerované na žalovaného, žalobca mal možnosť a aj komunikoval so zamestnancami žalovaného
prostredníctvom ďalších osobných komunikačných kanálov. Nedostupnosť služobného telefónu preto
nie je ospravedlniteľná na neposkytnutie súčinnosti zamestnávateľovi. Žalovaný nevyžadoval od

žalobcuvýkonprácevzmyslejehopracovnejnáplne.Žalovanývyslalpoverenéosobydomiestabydliska
žalobcu, aby veci prevzali, čiže zo strany žalobcu nebola vyžadovaná žiadna fyzická námaha. Žalobcom
uvádzané zdravotné dôvody okresný súd nepovažoval za objektívnu nemožnosť odovzdania zverených
vecí, nakoľko bol schopný vyjsť z domu alebo sa dostaviť na miestne oddelenie PZ a odovzdať kľúče
od motorového vozidla.

5.7. V odpovedi na posledný email žalovaného (22.02.2023) žalobca uviedol, že veci nevydá, pretože
považovalsprávaniesažalovanéhozaobťažujúceapriosobnejnávštevekonateľažalovanéhoakoďalší
dôvod uviedol potrebu inventarizácie pred odovzdaním. Žalobca nevynaložil žiadnu snahu žalovanému
vyhovieť a zverené veci žalovanému vydať. Naopak z jeho komunikácie so žalovaným vyplývalo, že od
21.02.2023 nemal v úmysle zverené veci žalovanému odovzdať, na čo nemal žalobca objektívny dôvod

ani právo veci mu zverené zadržiavať.
5.8. Žalobca preto opakovane porušil svoju povinnosť plniť pokyny nadriadených a povinnosť nekonať
v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, pričom z jeho dlhoročnej práce pre žalovaného mu
muselo byť zrejmé, na čo a z akých dôvodov žalovaný tieto veci potrebuje pre svoju ďalšiu činnosť.
Žalobca opakovane bezdôvodne odmietol vydať žalovanému veci mu zverené na výkon práce, čím

opakovane porušil svoju povinnosť riadiť sa pokynmi nadriadeného a nekonať v rozpore so záujmami
zamestnávateľa.
5.9. Pre súd bolo presvedčivé aj tvrdenie žalovaného, že zverejnil dňa 09.02.2023 inzerát za účelom
servisu na území, ktoré zabezpečoval žalobca, kedy žalovaný nemohol vedieť, že žalobca mu
opakovane odmietne vydať veci mu zverené. Práceneschopnému žalobcovi muselo byť zrejmé, že

zamestnávateľ bude musieť nahradiť jeho činnosť.

6.1. Ďalej sa okresný súd zaoberal závažnosťou porušenia pracovných povinností, pre ktoré je
možno považovať dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru za dostatočné a spravodlivé.
Podľa konštantnej judikatúry hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych

okolností a ovplyvňuje ho napríklad aj doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných povinností,
ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo či dôsledky pre zamestnávateľa.
6.2. Počas celého konania strany poukazovali na spor ohľadne stupňa náročnosti práce, ktorý žalobca
dokonca považoval za pravý dôvod rozviazania pracovného pomeru. Ani rozpor týkajúci sa platového
ohodnotenia, žalobcu neoprávňoval opakovane odmietnuť žalovanému vydanie zverených vecí, pričom

žalobcovi muselo byť zrejmé, že tým bráni zamestnávateľovi v zabezpečení činností, ktoré boli náplňou
práce, ktorú pre prekážku v práci žalobca nemohol vykonávať a zároveň, že žalovanému vznikajú
ďalšie náklady so zabezpečením týchto vecí a prestoje v činnosti, kedy nebol zabezpečený servis
zákazníkom, čo poškodzuje záujmy žalovaného zamestnávateľa. Aj z komunikácie medzi žalobcom
a žalovaným je zrejmé, že vzájomná dôvera medzi žalobcom a žalovaným bola narušená. Toto

opakované konanie žalobcu s ohľadom na jeho dlhoročné skúsenosti a znalosti vyhodnotil okresný súd
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu, hrubé poškodzovanie záujmov zamestnávateľa,
pre ktoré nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby zotrval v pracovnom vzťahu so
žalovaným.6.3. Konanie žalobcu bolo preukázané ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto sa žalobca
nemôže domáhať práv podľa § 13 ods. 9 Zákonníka práce.

7.1. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 68 ods. 1 písm. b), § 81 písm. a), písm. e), § 178 ods.
1, § 38 ods. 1, ods. 4 Zákonníka práce.
7.2. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto mu súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov
konania od žalobcu v celom rozsahu.

8.1. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho procesného
postupu a porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávneho obsadenie súdu, nevykonania
navrhnutých dôkazov, nesprávnych skutkových zistení a právneho posúdenia. Navrhol, aby krajský súd
v Banskej Bystrici odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.
8.2. Skončenie pracovného pomeru považoval žalobca za odvetné opatrenie zamestnávateľa a

skutočným dôvodom bolo, že sa žalobca v roku 2022 domáhal priradenia správneho stupňa náročnosti
práce, v dôsledku čoho mu bola dlhodobo vyplácaná nižšia mzda, než aká mu patrila. Žalovaný mu
priznal základnú zložku mzdy v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre 3. stupeň až po
opakovaných výzvach. V nadväznosti na to zo strany žalovaného nasledoval šikanózny výkon práva a
zjavne nepriaznivé zaobchádzanie, ktoré vyústilo až do rozviazania pracovného pomeru ako trest za

legitímne uplatňovanie svojich práv. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní § 13 ods. 8, 9 Zákonníka
práce bez dôkladného posúdenia uspokojil s konštatovaním, že žalovaný preukázal dôvody skončenia
pracovného pomeru. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dezinterpretoval inzerciu na
portáli Profesia, zverejnenú žalovaným ešte dňa 09.02.2024, keď z ponuky práce nevyplýva, že ide iba
o záskok za dočasne neprítomného zamestnanca. Súd sa dopustil logických rozporov, že „sám žalobca

žalovanému oznámil dlhodobú práceneschopnosť“ (bod 40. rozsudku), hoci na inom mieste žalovaný
uviedol, že „po oznámení o práceneschopnosti žalobcu sa pýtal zamestnanca p. F., ako to so žalobcom
vyzerá a keďže nevedel uviesť, ako dlho bude PN.
8.3. Skončenie pracovného pomeru je neplatné pre nesprávne doručovanie a v tej súvislosti okresný súd
nesprávne právne posúdil § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Žalovaný nemohol doručovať na pracovisku,

ale mal doručovať v byte žalobcu, resp. kdekoľvek by bol zastihnutý. A až po neúspechu týchto spôsobov
mohol pristúpiť k doručovaniu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Konateľ žalovaného žalobcu
navštívil, čo len potvrdzuje, že osobné doručenie by bolo rovnako účelné a efektívne a uprednostňovanie
poštového doručenia preto nemá reálny základ. Je neudržateľný výklad súdu, že je jedno, ako sa
skončenie pracovného pomeru dostalo do dispozičnej sféry žalobcu, pretože zamestnanec vopred

nevie, čo sa nachádza v zásielke, a keby ju odmietol prevziať, tak sa aj tak bude považovať za doručenú.
8.4. Napriek tomu, že Zmluva o užívaní vozidla zo dňa 14.05.2018, zapožičaného žalobcovi žalovaným
je v napadnutom rozsudku spomenutá (body 9., 12., 13. a 16.), súd ju nevykonal ako dôkaz potrebný
na zistenie rozhodujúcich skutočností, za ktoré žalobca považuje to, že podľa obsahu zmluvy ide o
zapožičanie v zmysle osobitnej dohody medzi stranami, žalobca túto zmluvu neporušil a žalovaný však

napriek tomu konal v rozpore s jej obsahom, keď vozidlo násilne odobral bez právneho dôvodu.
8.5. Nesprávne právne bol posúdený aj inštitút prekážok v práci, keď ako porušenie pracovnej disciplíny
bolo vyhodnotené konanie, ku ktorému malo dôjsť mimo pracoviska a najmä mimo pracovného času –
tedavsúkromnejsférežalobcu.Zásadnépochybenímsúdu je,žežalobcaboldňa22.02.2023navopred
plánovanom vyšetrení u lekára, čo bolo preukázané lekárskou správou, takže nie je právne ani fakticky

udržateľné tvrdenie, že mal v daný deň odmietnuť vydať náhradné diely. Vzhľadom na to, že nedošlo k
porušeniu Zmluvy o užívaní vozidla zapožičaného organizáciou a na stav dočasnej práceneschopnosti,
nemohlo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny. V konaní nebolo ani preukázané, že by sa v dňoch
21.02. a 22.02.2023 niekto zo strany žalovaného dostavil na adresu žalovaného.
8.6. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

pretožezdravotnýstavumožňovalžalobcovipočaspráceneschopnostiopustiťmiestobydliskavrozsahu
povolených vychádzok. Preto mohol osobne odovzdať mobilný telefón, finančnú zálohu a notebook. Na
tieto predmety mal prítomný konateľ žalovaného pripravený preberací protokol. Na iné veci, vrátane
služobnéhomotorovéhovozidlaanáhradnýchdielov,ktorésinárokovalpredjehoodtiahnutím,preberací
protokol pripravený nemal. V zápisnici o vydaní vecí vyhotovenej políciou dňa 27.02.2023 žalobca

výslovne uviedol, že vozidlo vydá po vykonaní inventarizácie, nie že ho odmieta vydať. Konateľ
žalovaného však na neho vyvíjal neprimeraný a hrubý nátlak, keď náhle, bez predchádzajúcej dohody
požadoval vrátiť nielen niekoľko náhradných dielov, ale všetky dovtedy užívané veci vrátane služobného
vozidla. Nie je tiež pravda, že by bola vznesená výzva na odovzdanie služobného motorového vozidla.Týkalo sa to vždy výlučne náhradných dielov o čom svedčia tri samostatné dohodnuté termíny s pánom
F. ako priamym nadriadeným žalobcu. Dňa 21.02.2023 o 15:27 odoslal konateľ žalovaného e-mail s
výzvou na odovzdanie veci pánovi H., bez toho, aby určil konkrétny čas. Keďže žalobca mal v tom čase

povolené vychádzky, nebolo jeho povinnosťou čakať bez určenia času na neohlásenú návštevu. Pán H.
sa žalobcovi nedovolal, pretože žalovaný presmeroval hovory z jeho služobného telefónu na konateľa
a pán H. nemal súkromné číslo žalobcu. Ani v tento deň nikto k žalobcovi neprišiel. Pán Krč kontaktoval
žalobcu zo svojho súkromného čísla na jeho súkromné číslo približne o 17:50 s informáciou, že pán H.
v ten deň už nepríde. Ráno 22. 02.2023 o 09:38 pán H. cez aplikáciu oznámil, že má niečo prevziať a

e-mail od konateľa s touto istou informáciou, ktorý prišiel o 15:27 bol prečítaný až nasledujúci deň ráno.
Dňa 22.02.2023 o 08:43 žalovaný tvrdil, že už tretíkrát vyzýva žalobcu na odovzdanie vecí G. H. a že
ich úmyselne zadržiava, čo nezodpovedá skutočnosti. Súd za podstatné považuje aj to, že náhradné
diely sú pre žalovanú spoločnosť nevyhnutné, hoci v danom čase bol už servis (pre spoločnosť Leadek
v Trnave), pre ktorú mali byť údajne určené, dávno vykonaný, čo potvrdil pán Krč.
8.7. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd nezohľadnil kritéria vytvorené

judikatúrou: osobu žalobcu, funkciu, ktorú zastával, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh,
ktorý bol bezproblémový, dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny (počas
práceneschopnosti), mieru zavinenia, že nespôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne. Okamžité
skončenie vôbec nepripadá do úvahy, pretože žalobcova nebol počas šiestich rokoch zamestnania
nikdy upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, nezastával funkciu vedúceho, ale bol iba radový

zamestnanec, vždy riadne plnil pracovné úlohy, nikdy nebol vyzývaný na odstránenie nedostatkov, nešlo
o úmyselné konanie ani o nedbanlivosť.
8.8. Za prekvapivú žalobca považuje skutočnosť, že vyhotovenie rozsudku podpísala zastupujúca
sudkyňa, o ktorej výmene žalobca nebol zo strany súdu informovaný.

9.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 17.07.2025 uviedol, že neexistuje príčinná súvislosť
medzižiadosťoužalobcuopriradeniedo3.stupňanáročnostipráceadoplatenieminimálnychmzdových
nárokovstanovenýchpreuvedenýstupeňnáročnostipráceaokamžitýmskončenímpracovnéhopomeru
zo strany žalovaného ako zamestnávateľa. Naopak, uvedený záver žalobcu iba ilustruje skreslené
vnímanie skutočnosti žalobcom. Žalobca pritom v žalobe a ani počas celého súdneho konania žiadnym

spôsobomneopisovalaanibližšienešpecifikovalkonaniežalovaného,ktorépovažujezašikanu(uvádza
iba výmenu názorov), a teda nie je možné vyvodiť, v čom vlastne mala spočívať šikana zo strany
žalovaného. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa nedá posudzovať podľa domnienok žalobcu z
predchádzajúceho konania žalovaného (ani z konania nasledovného, po skončení pracovného pomeru),
ale podľa obsahu právneho úkonu.

9.2. Neštandardnú situáciu zo svojej práceneschopnosti urobil iba žalobca. Žalovaný musel vykonať
opatrenia, aby zabezpečil vykonanie služieb a činností voči zákazníkom, a to so zohľadnením samotnej
PN žalobcu, ktorej trvanie nebolo známe a komunikácie žalobcu so zamestnancami žalovaného, z ktorej
nevyplývala snaha o poskytnutie súčinnosti, spočívajúcich v jednoduchých úkonoch.
9.3. Opakovaná argumentácia žalobcu, že skončenie pracovného pomeru je neplatné pre nesprávne

doručovanie je nesprávna, pričom žalovaný v tejto časti odkazuje na svoje predchádzajúce písomné
vyjadrenia, ako aj na odôvodnenie rozsudku súdu.
9.4. Žalovanému nie je zrejmé, akú rozhodujúcu skutočnosť mal súd zistiť pri vykonaní dôkazu Zmluvou
o užívaní vozidla zapožičaného organizáciou zo dňa 14. 4. 2018, v súvislosti s užívaním motorového
vozidla a tvrdením žalobcu, že túto zmluvu nikdy neporušil a žalovaný vozidlo odobral žalobcovi bez

právneho dôvodu. Motorové vozidlo bolo počas celej doby vo vlastníctve žalovaného. Záver žalobcu,
že motorové vozidlo mu bolo násilne odobraté bez právneho dôvodu, je nesprávny. Skutkový stav
nepreukazuje žiadne použitie násilia žalovaným pri prevzatí motorového vozidla, takýto záver vylučuje
aj prítomnosť polície počas tohto úkonu a záznam spísaný políciou. Motorové vozidlo bolo zverené
žalobcovi na výkon práce pre žalovaného ako zamestnávateľa, v čase prevzatia motorového vozidla

žalobca nevykonával prácu pre žalovaného. Žalovaný má za to, že uvedená zmluva nie je dôležitá pre
posúdenie súdneho sporu.
9.5. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne posúdenie jeho prekážok v práci a tvrdil, že v dňoch 21. 2. 2023
a 22. 2. 2023 nedošlo k jeho odmietnutiu vydať náhradné diely, ide o účelové tvrdenia, vytvorením zdania
objektívnej nemožnosti poskytnutia súčinnosti žalovanému. Komunikácia žalobcu so zamestnancami

žalovaného však potvrdzuje opak, a teda reálnu absenciu snahy poskytnúť súčinnosť žalovanému. Ak
by snahou žalobcu nebolo urobiť všetko pre to, aby nevydal veci žalovanému ako zamestnávateľovi,
tak by komunikácia žalobcu so žalovaným obsahovala aspoň náznak aktivity či prístupu, ktorý by sa dal
považovať za pozitívny s cieľom poskytnutia súčinnosti žalovanému. Žalovaný potreboval zabezpečiťchod firmy a vykonanie servisov, pričom od žalobcu v čase jeho práceneschopnosti požadoval iba
vykonanie úplne jednoduchých a fyzicky nenáročných úkonov – odovzdanie vecí žalovanému.
9.6. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie otázky závažného porušenia pracovnej

disciplíny a že jeho konanie neodôvodňovalo aplikáciu ustanovenia o okamžitom skončení pracovného
pomeru zo strany žalovaného, súd náležite zistil skutkový stav a správne posúdil konanie žalobcu
so zohľadnením jeho pracovných skúseností u žalovaného ako zamestnávateľa ako aj dôsledkov
pre žalovaného ako zamestnávateľa. Z obsahu a kontextu komunikácie išlo jednoznačne o úmyselné
konanie žalobcu. Žalobca pritom mohol úplne nenáročnými a jednoduchými úkonmi odvrátiť hrubé

poškodzovanie záujmov zamestnávateľa. Išlo totiž iba o odovzdanie vecí žalovanému bez nutnosti
vzdialiť sa od miesta bydliska, žalovaný od žalobcu nežiadal o odovzdanie vecí na inom mieste a ani
žalobcu nenavštívil bez predchádzajúceho oznámenia.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu na pojednávaní (§ 385
ods. 1 CSP) na ktorom vypočul strany sporu, zopakoval dokazovanie písomnosťami, ktoré predložili

strany sporu a rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil pretože
rozhodnutie je vecne správne a z totožných dôvodov, ktoré uviedol okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia.

11.1. Žalobca navrhol odvolaniu vyhovieť, pretože neboli preukázané písomné dôvody okamžitého

skončenia pracovného pomeru, nekonal úmyselne v súvislosti s povinnosťou vydať veci a vydať
motorové vozidlo, ktoré užíval na základe zmluvného vzťahu, ktorý neporušil. Namietal účinnosť
doručenia písomnosti o skončení pracovného pomeru.
11.2. Žalobca ďalej na pojednávaní na odvolacom súde vypovedal, že má aj ďalší súdny spor
so žalovaným zamestnávateľom, v ktorom si uplatňuje mzdové nároky. Za celý čas, odkedy bol

užalovanéhozamestnaný,nikdynebolPNatakátosituáciasodovzdanímvecialebomotorovéhovozidla
dovtedy nebola. Pokiaľ boli na PN ostatní servisní technici, tak sa to vždy riešilo dlhšou pracovnou
dobou ostatných zamestnancov, ale nikdy nie takým spôsobom, akým si prišiel prevziať vozidlo
zamestnávateľ od žalobcu. Žalobca servisom pokrýval územie Západoslovenského kraja a zaskakoval
na inde, pravidelne ako najlepší zamestnanec mal odmeny cca 500 Eur, až v decembri roku 2022,

dostal odmenu nižšiu vo výške 100 Eur. Táto situáciu bola vyvolaná tým, že sa ozval proti mzdovým
náležitostiam, na ktoré mali zamestnanci právo. Až na základe jeho podnetu boli platové náležitosti zo
strany zamestnávateľa akceptované. Správne zaradenie do pracovnej triedy a na základe toho zvýšenie
mzdy uplatňoval v roku 2022, pričom konateľ žalovaného sa vyjadril v tom smere, že sa rozhodol jeho
pracovnú triedu zvýšiť. Túto otázku riešil aj inšpektorát práce, ktorý dal žalobcovi za pravdu. Žalobca sa

v tejto súvislosti ozval aj za všetkých zamestnancov, 5 servisných technikov. Po pár dňoch PN žalobcu,
o ktorej nemal zamestnávateľ vedomosť, ako dlho bude trvať, tak si podal inzerát o náhradu žalobcu. Od
iného zamestnanca bol upozornený na to, že ho chcel zamestnávateľ, p. Luby zo zamestnania vyhodiť.
Odovzdanievecíodžalobcu,počas jehopráceneschopnostineboloskoordinované.Odovzdanievozidla
za prítomnosti polície žalobca podmieňoval, ako už uviedol, vykonaním inventarizácie. Zamestnávateľ

prišiel na ďalšom firemnom aute aj s kolegom. Inventúru nemohli vykonať, lebo obvykle sa inventúra
robila v decembri a trvala viac ako jeden deň a p. Luby prišiel v sprievode polície o pol štvrtej poobede.
Neposkytol súčinnosť, aby si zamestnávateľ mohol zobrať veci, ktoré patrili žalovanému z toho dôvodu,
že mu to zdravotný stav nedovoľoval a aj z dôvodu, že nie všetky veci boli iba vo vozidle, ale ďalšie sa
nachádzali v pivnici, pričom táto nehnuteľnosť nepatrí jemu, ale jeho družke a tá si to neželala. Okrem

toho požadoval inventúru, pretože mal avizované, že by to mohol byť potenciálny dôvod, pre ktorý by bol
s ním skončený pracovný pomer. Jeho polícia vyzvala na vydanie motorové vozidlá aj s príslušenstvom.
Vozidlo bolo spred jeho domu 27.02. odtiahnuté aj s vecami, ktoré sa v ňom nachádzali. Neskôr, keď
ukončil péenku, odovzdal ďalšie veci, napríklad oleje a iné, ktoré boli u žalobcu. Žiadne dôsledky z toho,
ženebolavykonanáinventúravočinemuakozamestnancovinebolizostranyzamestnávateľavyvodené.

12.1. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. O súdnom spore o mzdových nárokoch
žalobcu sa žalovaný dozvedel v máji roku 2023 po doručení súdnych písomností a toto súdne konanie
nie je právoplatne skončené. Poukázal na komunikáciu zamestnancov žalovaného so žalobcom v
čase, ktorý predchádzal s tým, že na základe tejto komunikácie mohol dobre žalobca súčinnosť

zamestnávateľovi poskytnúť.
12.2. A. J., ako majiteľ a konateľ žalovaného vypovedal, že preveroval péenku žalobcu, či vo firme,
kde vykonával servis, mal žalobca hlásený pracovný úraz, pretože takýto postup je obvyklý. Žalovaný
zistil, že žiadny pracovný úraz tam žalobca neutrpel. Pokiaľ ide o samotnú situáciu u žalobcu, týkajúcusa odovzdania vecí a vozidla, tak postup žalobcu, ktorý bol zastúpený konateľom Lubym vyplýval
z komunikácie žalobcu, ktorý oznámil do mailu, aby nebol počas péenky obťažovaný. Zamestnávateľ
nevedel kedy žalobca ukončí péenku, tak chcel pokryť činnosti firmy. Uverejnil žalobcom zmienený

inzerát a na základe toho prijal na pozíciu, ktorú zastával žalobca, iného zamestnanca. Samotnú
inventúru bol zamestnávateľ pripravený vykonať, keďže prišli s náhradným vozidlom na odovzdanie
veci aj s ďalším šoférom - zamestnancov firmy. Potom, čo sa počas péenky zo strany žalobcu udialo,
tak od začiatku vedel, že môžu byť problémy a prišiel v sprievode polície, čo bol čas od pol jednej obeda
až do nočných hodín, kedy sa aj odtiahlo auto a vykonalo čiastočné odovzdávanie vecí. Žalovaný nemá

záujem žalobcu znovu zamestnať vzhľadom na to, čo sa udialo počas práceneschopnosti žalobcu a po
okamžitom skončení pracovného pomeru, kedy na základe podnetu žalobcu mal žalovaný desiatky
kontrol z rôznych inštitúcií, z Inšpektorátu práce, životného prostredia a bola znevážená povesť firmy
u zmluvných partnerov, ktorú medzitým nielen ako konateľ, ale aj ako majiteľ od predošlého majiteľa
spoločnosti STARLIFT odkúpil.

13.1. Odvolací súd mal správne preukázaný skutkový stav na základe pracovnej zmluvy zo dňa
05. decembra 2017 a zmluvy o užívaní vozidla z 14.05.2018, zapožičaného zamestnávateľom pri
plnení pracovných úloh, z rozhodnutia o určení platu zamestnanca, ďalej oznámenia zamestnávateľa
o zaradenie do stupňa náročnosti práce z 29.11.2022 a žiadosti zamestnanca zo dňa 29.11.2022
o dodatok k pracovnej zmluve so zaradením do tretieho stupňa náročnosti práce spätne ku dňu

uzavretia zmluvy, ktorú písomnosť adresoval žalobca zamestnávateľovi. Ďalej boli oboznámené
zdravotné záznamy žalobcu, ktorými preukazuje dôvod svojej práceneschopnosti, mailová a telefonická
komunikácia medzi stranami sporu, zápisnica o trestnom oznámení z 27. 02. 2023, zápisnica o výsluchu
konateľa žalovaného zo dňa 27.02. 2023, úradný záznam OO PZ Nové Mesto nad Váhom k odtiahnutiu
motorového vozidla tov. zn. Volkswagen Krafter zo dňa 27. 02. 2023, ďalej úradný záznam OO PZ

Nové Mesto z 27. 02. 2023 a uznesenie OR PZ Banská Bystrica 23.07. 2024 o odmietnutí trestného
oznámenia žalovaného, rozhodnutie žalovaného o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa
14.03. 2023, odpoveď žalovaného, ktorý nesúhlasil so skončením pracovného pomeru, rozhodnutie
Úradu na ochranu oznamovateľov z 24.04.2023 a zápisnica o pojednávaní na súde prvej inštancie z
12. 08. 2024 a z 15.01. 2025.

13.2. Zmluvu o užívaní motorové vozidlá považuje žalobca za osobitné dojednanie občianskoprávneho
zmluvného vzťahu o výpožičke. Pokiaľ ide o rozhodnutie Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorým
nevyhovel žiadosti žalobcu ako zamestnanca o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu o
skončení pracovného pomeru, tak toto rozhodnutie sa týka práve skutočností, ktoré vznikli až po tom,
ako zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer a mohlo už iba ovplyvniť pozastavenie účinnosti

rozhodnutia zamestnávateľa. Dôvodom skončenia pracovného pomeru boli pracovnoprávne nároky,
ktorých sa žalobca domáhal, a preto malo byť podľa § 13 ods. 9 Zákonníka práce použité obrátené
dôkazné bremeno a z toho dôvodu mal preukazovať zamestnávateľ, že skončenie pracovného pomeru
nebol dôsledok toho, že si žalobca uplatnil pracovnoprávne nároky. Mzdové nároky si žalobca súdnou
cestou uplatňoval od februára 2023.

13.3. Žalovaný k listinným dôkazom uviedol, že pri odovzdávaní vozidla bol zo strany žalobcu v mieste
jeho bydliska vyhodený, resp. musela asistovať polícia, preto si nevie predstaviť, že by za účelom
doručenia rozhodnutia o skončení pracovného pomeru znovu vycestoval do Čachtíc a tam by sa udiali
tieto isté obštrukcie, preto volil doručovanie poštou.

14.1. Súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav na základe predložených dôkazov a vec
správne právne posúdil. Okresný súd správne vyvodil, že ani rozpor týkajúci sa platového ohodnotenia,
žalobcu neoprávňoval opakovane odmietnuť vydať žalovanému zverené veci, pretože žalobcovi muselo
byť zrejmé, že tieto sú potrebné pre zabezpečenie činností, ktoré žalobca pre prekážku v práci nemohol
vykonávať a zároveň žalovanému vznikali ďalšie náklady v činnosti, ak by nebol zabezpečený servis

zákazníkom, čo poškodzuje záujmy žalovaného zamestnávateľa.
14.2. Z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným počas práceneschopnosti žalobcu je zrejmé, že
vzájomná dôvera medzi žalobcom a žalovaným bola narušená. Žalobca najskôr uviedol, že nemá v
úmysle poškodzovať firmu a obmedzovať servis ale potom, čo pre náhradné diely zo strany žalovaného
nikto neprišiel, žalobca odmietol poskytnúť zamestnávateľovi akúkoľvek súčinnosť a žiadal, aby nebol

v čase svojej práceneschopnosti zo strany žalovaného obťažovaný ohľadne pracovných záležitostí.
Takéto konanie žalobcu, práve s ohľadom na jeho skúsenosti a znalosti, keď sám uviedol, že patril k
najlepším zamestnancom, správne vyhodnotil okresný súd ako závažné porušenie pracovnej disciplínyz dôvodu poškodzovania záujmov zamestnávateľa, pre ktoré správanie nebolo možné od žalovaného
spravodlivo požadovať, aby zotrval v pracovnom vzťahu so žalovaným.
14.3. Žalobca nepreukázal ani šikanózny výkon práva a zjavne nepriaznivé zaobchádzanie zo strany

žalovaného.

15.1. Podľa § 13 ods. 8 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z. z., v znení neskorších predpisov),
zamestnanec nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu prenasledovaný ani inak postihovaný za to,
že podá na iného zamestnanca alebo na zamestnávateľa sťažnosť, podnet na príslušnom orgáne

inšpekcie práce, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo
inej protispoločenskej činnosti, nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane
mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania alebo že si uplatňuje práva a právom chránené
záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.
15.2. Podľa § 13 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy podľa odsekov 1 až 8 boli porušené, má právo obrátiť sa na súd a domáhať sa

právnej ochrany. Ak zamestnanec v pracovnoprávnom spore oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno
dôvodne usudzovať, že k skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa došlo z dôvodu, že
si zamestnanec uplatňoval svoje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho
vzťahu, zamestnávateľ musí preukázať, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z iných dôvodov.

16. Okresný súd správne zistil, že pokiaľ bolo preukázané konanie žalobcu ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny, žalobca sa nemôže domáhať práv podľa § 13 ods. 9 Zákonníka práce. Žalovaný
v spore preukázal, že žalobca sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, preto nebol
povinný vyvracať tvrdenie žalobcu, že zastretým dôvodom ukončenia pracovného vzťahu bol spor
ohľadne stupňa náročnosti práce a platové ohodnotenie žalobcu. Práve z vyjadrení žalobcu vyplývalo,

že vzhľadom na postoj zamestnávateľa k jeho platovým nárokom a zníženiu jeho koncoročnej odmeny,
zmenil svoj doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, čo vyústilo do situácie, v ktorej k porušeniu
pracovnej disciplíny došlo. Okresný súd vyvodil správny právny záver, že žalobca porušil povinnosť
zamestnanca konať na základe pracovnej zmluvy v súlade so záujmami zamestnávateľa a má sa
správať tak, aby s prihliadnutím na situáciu v ktorej sa nachádza, nespôsobil zamestnávateľovi ujmu.

Uvedenú povinnosť má zamestnanec počas a v rámci pracovného pomeru aj v priebehu prekážok
v práci.

17. K tvrdeniu žalobcu, že neporušil zmluvu o užívaní servisného vozidla a žalovaný napriek tomu v
rozpore s jej obsahom, vozidlo násilne odobral bez právneho dôvodu, odvolací súd uvádza, že žalovaný

potreboval vozidlo na zabezpečovanie predmetu podnikania a svojej činnosti, čo žalobca nespochybnil.
Žalobca na pojednávaní na odvolacom súde uviedol, že počas pracovného pomeru u žalovaného
nikdy nemal dlhodobo, ani žiadne prekážky v práci. Ani v odvolaní žalobca neuvádzal, ako sa mal
a mohol žalovaný počas posudzovanej práceneschopnosti žalobcu inak zariadiť. Zmluva o užívaní
servisnéhovozidlasíceneupravujepostupvprípadedlhodobejprekážkyvprácinastrane zamestnanca,

ale postup žalovaného je v súlade s účelom, na ktorý slúžilo servisné vozidlo u žalovaného. V tejto
súvislosti tiež žalobca tvrdil, že pokiaľ nedošlo k porušeniu Zmluvy o užívaní vozidla zapožičaného
organizáciou, vzhľadom na stav jeho dočasnej práceneschopnosti, nemohlo dôjsť k porušeniu pracovnej
disciplíny. Uvedené tvrdenia nie sú správne, pretože dôvodom uzavretia zmluva o užívaní vozidla bol
dojednaný obsah pracovnej zmluvy žalobcu a tieto zmluvy nie je možné posudzovať z hľadiska ich

účelu izolovane.

18.1.Žalobcanemoholobjektívnepredpokladaťaspájaťprekážku vprácinasvojejstrane, spočívajúcu
v jeho ospravedlnenej nemožnosti vykonávať dohodnutú prácu s nečinnosťou zamestnávateľa, od
ktorého nie je možné objektívne požadovať, aby v rozsahu tejto prekážky na strane žalobcu prerušil,

resp. obmedzil výkon svojej podnikateľskej činnosti v rozsahu, ktorý zabezpečoval žalobca na základe
pracovnej zmluvy.
18.2.Objektívnou arozhodujúcouskutočnosťoupreposúdenievecitakbolosprávaniesažalobcupočas
prekážky výkonu práce a nie správanie sa žalobcu pri uplatňovaní pracovnoprávnych a mzdových
nárokov. Na odvolacom pojednávaní žalobca uviedol, že tieto nároky začal uplatňovať až v súvislosti

so skončením pracovného pomeru.
18.3. V tejto súvislosti nemožno vykladať v neprospech žalovaného skutočnosť, že až po intervencii
žalobcu zaradil do 3. platového stupňa, pretože pracovné a mzdové nároky si žalobca uplatnil súdnou
cestou až počas svojej práceneschopnosti, resp. po rozviazaní pracovného pomeru. Nie je na podporutvrdení žalobcu ani stanovisko Úradu na ochranu oznamovateľov, ktoré nevyhovelo žiadosti žalobcu o
intervenciu a pozastavenie účinkov rozhodnutia žalovaného zamestnávateľa o skončení pracovného
pomeru.

18.4. Skutočnosť, že sa zamestnávateľ dostavil za účelom prevzatia vecí zverených zamestnancovi za
asistencie polície nie je možné považovať za hrubý nátlak zo strany zamestnávateľa. Žaloba neuviedol
žiadnu skutočnosť, ktorá mu bránila poskytnúť zamestnávateľovi požadovanú súčinnosť a žalobcovi
tiež odpadli povinnosti a dôsledky spojené s nevykonaním inventarizácie. V prípade ak by sa žalobca
v tejto súvislosti požiadavke zamestnávateľa podrobil, mohlo byť hodnovernejšie aj tvrdenie žalobcu

ohľadne odvetných opatrení zamestnávateľa.

19.1. Zostalo len v rovine tvrdení žalobcu, že ho mal iný zamestnanec žalovaného upozorniť, že mu
vsúvislostisuplatnenýmipracovnýminárokmimalahroziťvýpoveďzpracovnéhopomeru.Žalobcasvoje
tvrdenia nepreukázal ani svedeckou výpoveďou iného zamestnanca, ani takým konaním žalovaného,
z ktorého by bolo možné tvrdenia žalobcu o odvete zo strany zamestnávateľa považovať za

preukázané.
19.2. Nebolo preukázané ani to, že práceneschopnosť žalobcu súvisela jeho pracovným úrazom, ale
ani súvislosť medzi touto práceneschopnosťou a žalobcom tvrdenou obavou zo straty zamestnania.
19.3. Napokon nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že mal u žalovaného vynikajúce pracovné výsledky.
Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru tak bolo iba preukázané excesívne správanie

žalobcu počas práceneschopnosti, kedy tým, že nedôvodne odmietol poskytnúť zamestnávateľovi
súčinnosť, zasiahol do podnikateľskej činnosti svojho zamestnávateľa a vyvolal tým dodatočné náklady,
spojené s prevzatím servisného vozidla a vecí, ktoré mal a mohol žalobca bez akejkoľvek ujmy
žalovanému odovzdať.

20. Pokiaľ ide o platnosť a účinnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, odvolací súd
sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Svoj postup zamestnávateľ odôvodnil aj na
pojednávaní, ktorý po konflikte pri preberaní veci za asistencie polície, doručoval okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobcovi poštou, nie osobne. Objektívnym dôvodom postupu žalovaného bola
už len vzdialenosť medzi sídlom zamestnávateľa a miestom, kde sa žalobca zdržiaval a preberal

písomnosti a sídlom zamestnávateľa.

21. V odvolaní žalobca namietal, že vyhotovenie rozsudku podpísala zastupujúca sudkyňa, o ktorej
výmene žalobca nebol zo strany súdu informovaný. K tomu odvolací súd uvádza, že žalobca nebol
informovaný individuálne, ale dôvody vyplývajú z rozvrhu práce Okresného súdu Banská Bystrica

vzhľadom na práceneschopnosť sudkyne, ktorá vec prejednala a rozhodla, ktorá prekážka nastala
po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ žalobca tvrdil, že išlo o nesprávne obsadenie súdu
a vadu konania, ktorou došlo porušeniu práva na spravodlivý proces, tak práve vzhľadom na možné
pochybnosti, nadriadený súd prejednal odvolanie žalobcu na pojednávaní, na ktorom vypočul stany
sporu a zopakoval dokazovanie.

22. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto je žalobca povinný zaplatiť žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne okresný súd samostatným
uznesením..

23. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

16CoPr/3/2025
– 2 –

16CoPr/3/2025-

file_0.png

file_1.wmfROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).