Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124253762
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124253762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v
právnej veci žalobcu: LOVTEK, s. r. o., so sídlom Slatinská 1705/248, Beluša, IČO: 36 534 153, v konaní
zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Nám. sv. Anny 15/25, Trenčín, IČO: 34
054 081, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie 45,70 Eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Csp/30/2024 zo dňa
17.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 45,70 Eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 45,70 Eur od 05. 01. 2024 až
do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.

II. Vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100 %, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške z r u š
u j e a v uvedenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 45,70
Eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 45,70 Eur od 05.01.2024 až do zaplatenia,

a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania okresný súd rozhodol
tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške (výrok II.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovanému domáhal, aby súd vo svojom rozhodnutí zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 45,70
Eur z titulu neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil a listinnými

dôkazmi ďalej preukazoval, že dňa 21.12.2023 akceptoval objednávku vytvorenú žalovaným a uzatvoril
so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako predávajúceho odovzdať
žalovanému objednaný tovar - vnadidlo pre zver srnčiu, jeleniu Cervol 500 ml v počte 1 kus a bukový
decht Scrotar 5 litrov - vnadidlo pre zver v počte 1 kus a záväzok žalovaného ako kupujúceho
zaplatiť žalobcovi dojednanú kúpnu cenu spolu vo výške 45,70 Eur s dojednaným spôsobom platby
na dobierku. Dňa 22.12.2023 bol žalovanému doručený kuriérskou službou objednaný tovar spolu
s faktúrou č. 2023/03347, vystavenou dňa 21.12.2023 na úhradu predmetnej sumy, splatnou dňa

04.01.2024. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že nedopatrením došlo k vydaniu tovaru žalovanému bez
dobierky, teda bez úhrady kúpnej ceny pri prevzatí tovaru od kuriéra doručovacej spoločnosti, a preto
bol žalovaný povinný uhradiť fakturovanú sumu, ktorá sa rovnala kúpnej cene v lehote splatnosti faktúry,
ktorú prevzal, na účet žalobcu. Žalovaný kúpnu cenu za doručený a prevzatý tovar vo výške 45,70 Euržalobcovivlehotesplatnostifaktúry,t.j.do04.01.2024neuhradil,pričomdňom05.01.2024sadostalvoči
žalobcovi do omeškania so splnením peňažného záväzku. Napriek následnej výzve žalobcu, žalovaný
žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar, vrátane platby za doručenie objednaného tovaru, v celkovej

sume 45,70 Eur, nezaplatil. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v žalobe preukazoval listinnými dôkazmi:
objednávkou zo dňa 21.12.2023 č. 166972023, z ktorej vyplynulo, že žalovaný si u žalobcu objednal za
účelom kúpy produkty, a to vnadidlo pre zver srnčiu, jeleniu v cene 19,90 Eur a bukový decht - vnadidlo
pre zver v cene 20,90 Eur, spolu 40,80 Eur, spolu s platbou za doručenie objednaného tovaru vo výške
4,90 Eur spolu 45,70 Eur. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
faktúrou č. 2023/03347 zo dňa 21.12.2023, s dátumom splatnosti 04.01.2024, predmetom ktorej bolo
vyfakturovanie ceny dodaného, žalovaným objednaného tovaru za celkovú sumu 45,70 Eur, totožného
s objednávkou vystavenou žalovaným, pričom ako odberateľ v nej vystupuje žalovaný a ako dodávateľ
je v nej označený žalobca. Okresný súd ďalej vykonal dokazovanie e-mailovou správou od obchodnej

spoločnosti, ktorá doručovala žalovanému predmetnú zásielku, z ktorej (správy) vyplynulo, že táto
zásielka bola žalovanému doručená dňa 22.12.2023.

1.3 Na žalovanú sumu vydal okresný súd platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom
uviedol, že je pravdou, že dňa 21.12.2023 si objednal v e-shope firmy LOVTEK, s. r. o. tovar, ktorý mu bol

aj doručený. Uviedol, že za niektoré zásielky platil priamo kuriérom, dobierkou a niektoré v uvedenom
období uhradil vopred z účtu. Uviedol, že nepopiera, že táto zásielka mu bola doručená kuriérskou
spoločnosťou DPD SK, s. r. o. (Direct Parcel Distribution SK, s. r. o.)dňa 22.12.2023, avšak platba
mala prebehnúť formou dobierky a nie faktúrou so splatnosťou dňa 04.01.2024. Žalovaný uviedol, že je
ochotný zaplatiť žalovanú sumu, keď sa preukáže, že tovar uhradený nebol, o čom on sám vedomosť

nemá. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca nemá
akým spôsobom preukazovať, že dodaný tovar nebol žalovaným zaplatený, dôkaznou povinnosťou
žalobcu v spore je preukázať, že objednaný tovar bol riadne žalovanému dodaný, čo žalobca preukázal a
napokon to aj sám žalovaný potvrdil. Preukázanie zaplatenia kúpnej ceny za prevzatý tovar je dôkaznou
povinnosťou žalovaného, ktorú žalovaný doposiaľ, a to ani v odpore, ani prípadnými listinnými dôkazmi

nesplnil a nepreukázal. „Je zrejmé, že žalovaný takúto povinnosť ani splniť nemôže, keďže za riadne
dodaný tovar zaplatené doposiaľ nebolo. Pokiaľ žalovaný tvrdí opak, je jeho povinnosťou takéto tvrdenie
preukázať“.

1.4 V ústnom prednese (výpovedi) na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie žalovaný uviedol,

že sa pridržiava všetkých ním uvedených skutočností tak, ako tieto popísal v odpore proti platobnému
rozkazu a na otázku sudcu uviedol, že potvrdenie alebo doklad o tom, že za objednaný tovar zaplatil
nemá, pričom nepoprel to, že objednaný tovar mu bol doručený tak, ako si ho objednal. Okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 588 a na ust. § 593 zákona
č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že v konaní

mal za preukázané tvrdené skutočnosti o tom, že dňa 21.12.2023 akceptovaním objednávky, ktorú
vytvoril žalovaný, došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol
záväzok žalobcu ako predávajúceho odovzdať žalovanému objednaný tovar, a to vnadidlo pre zver
srnčiu, jeleniu Cervol v počte 1 kus a bukový decht Scrotar 5 litrov - vnadidlo pre zver v počte 1
kus a záväzok žalovaného ako kupujúceho za tento tovar žalobcovi zaplatiť dojednanú kúpnu cenu

spolu s nákladmi spojenými s doručením v celkovej výške 45,70 Eur. Uvedená skutočnosť v konaní
nebola sporná, pretože žalovaný potvrdil žalobcom tvrdené skutočnosti, teda to, že uvedený tovar si
skutočne u žalobcu objednal, a teda že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom objednaný tovar
skutočne aj dňa 22.12.2023 prevzal. Sporným zostalo len to, či žalovaný za dodaný tovar zaplatil,
keďže tvrdil, že tento tovar mu mal byť doručený na dobierku a teda mal zaplatiť pri jeho dodaní

a pokiaľ tak neurobil, je na žalobcovi, aby túto skutočnosť preukázal. V nadväznosti na uvedené
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že v zmysle ust. § 588
Občianskeho zákonníka je kúpna zmluva najbežnejším spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva,
kedy ide o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu a prijatia takéhoto návrhu a spočíva vo
vzájomne obsahovo zhodných prejavoch vôle zmluvných strán, na základe ktorých predávajúcemu

vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné
strany zhodli na predmete kúpy a kúpnej cene a táto zhoda je daná okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobudne účinnosť, teda včasným prijatím návrhu spočívajúcom vo vyjadrenísúhlasu s obsahom návrhu. Z uvedeného je potom podľa okresného súdu zrejmé, že v danom prípade
došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej vznikli obom sporovým
stranám práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Predávajúcemu vznikla povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať, pričom táto splnená bola a kupujúcemu vznikla povinnosť predmet
kúpy prevziať, pričom táto povinnosť taktiež splnená bola. Ďalšou povinnosťou kupujúceho a tomu
zodpovedajúcim právom predávajúceho bolo zaplatiť kúpnu cenu a túto kúpnu cenu obdržať. Pokiaľ
predávajúci tvrdí, že kúpna cena nebola zaplatená, je povinnosťou kupujúceho skutočnosť, že zaplatená
bola preukázať, keďže je jeho povinnosťou za dodaný tovar, t. j. predmet kúpy zaplatiť. Je teda potrebné,

aby skutočnosť ohľadne zaplatenia kúpnej ceny, ktorá je povinnosťou kupujúceho, tvrdil a preukazoval
vždy kupujúci. Je tomu tak preto, že kupujúci má povinnosť v zmysle zákonného ust. § 588 Občianskeho
zákonníka kúpnu cenu za dodaný tovar zaplatiť. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako kupujúci v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal, že kúpnu cenu za predmet kúpy, teda za dodaný tovar zaplatil,
neuniesol dôkazné bremeno, a preto okresný súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny spolu s nákladmi za dodanie predmetu kúpy. Vzhľadom k tomu,

že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, ktorou bol predmet kúpy žalobcom žalovanému
vyfakturovaný, teda dňom 05.01.2024, okresný súd priznal žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. okrem žalovanej sumy aj nárok na príslušenstvo - na úroky z omeškania vo výške 9,5 %
ročne od 05.01.2024 až do zaplatenia.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že má za
to, že súd prvej inštancie nebral do úvahy fakt, že sa jednalo o objednávku tovaru na dobierku, ktorá
skutočnosť vyplýva z pripojenej prílohy - potvrdenia objednávky s tým, že dobierka – zásielka bude
vydaná adresátovi alebo oprávnenému prijímateľovi len vtedy, ak bude pri dodaní zásielky uhradená

dobierková suma stanovená odosielateľom. Tvrdenie žalobcu, že mu (žalovanému) bola žalobcom
zaslaná faktúra, označil žalovaný v odvolaní za nepravdivé argumentujúc tým, že si objednal tovar na
dobierku, čo potvrdil aj samotný žalobca v potvrdení objednávky, pričom súd prvej inštancie neskúmal,
či mu (žalovanému) bola faktúra skutočne žalobcom zaslaná, len zobral do úvahy vyjadrenie spoločnosti
DPD SK, s. r. o., že mu bola zásielka doručená. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol,

že aby mu bola zásielka kuriérom prepravnej spoločnosti odovzdaná, musela byť cena objednaného
tovaru uhradená, inak by mu ju kuriér spoločnosti DPD SK, s. r. o. nevydal. Žalovaný v odvolaní ďalej
uviedol, že „na pojednávaní mu bolo súdom prvej inštancie povedané“, že si mal doklad o úhrade
odložiť. Predmetom tejto zásielky bol však spotrebný tovar - vnadidlá pre zver. Obal na dodanom
tovare nebol poškodený, súhlasil objem a aj obsah zásielky, nemal teda dôvod odkladať si blok –

doklad o úhrade pre prípadnú reklamáciu. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie
sa nezaoberal skutočnosťou, že on ako žalovaný je spotrebiteľ a že „žalobca postupoval minimálne
v rozpore s dobrými mravmi, keď mu dňa 28.12.2023 mu zaslal e-mail s poďakovaním za nákup,
čo znamená, že všetko bolo v poriadku“. Následne ho kontaktoval o niekoľko mesiacov neskôr
prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Legerského, ktorý mu poslal list, že neuhradil faktúru,

„za čo si účtoval astronomickú sumu, ktorú žiadal uhradiť“. Súd prvej inštancie neskúmal prečo, ak došlo
k nejakej chybe, ho nekontaktovala samotná spoločnosť LOVTEK, s. r. o. e-mialom, telefonicky alebo
listom, ale prostredníctvom právneho zástupcu, „ktorý si účtoval ďalšie nezmyselné poplatky“. Žalovaný
v odvolaní zdôraznil, že ak by si bol vedomý toho, že za dodaný tovar nezaplatil sumu 45,70 Eur, „určite
by sa nedoťahoval po súdoch.“ Uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy jeho

postavenie spotrebiteľa ako ani fakt, že nie je práva znalý a vychádzal len z tvrdenia, že „mu žalobca
zaslal faktúru, ktorú mu ale žalobca nezaslal, čo považuje za neprípustné“. Navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok vydaný v predmetnej veci Okresným súdom Banská Bystrica v plnom
rozsahu zrušil.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % z nasledovných
dôvodov: odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou
sa žalobca domáha zaplatenia kúpnej ceny za tovar dodaný žalovanému tak, že žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi 45,70 Eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 45,70
Eur od 05.01.2024 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň
rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100 %, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške. Toto svojerozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v zásade tým, že v konaní nebolo sporné, že žalobca dodal
žalovanému objednaný tovar za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 45,70 Eur (vrátane nákladov za
dodanie tovaru) prostredníctvom kuriérskej spoločnosti a že žalovaný tento tovar riadne prevzal, keď

tieto skutočnosti ani žalovaný nepopieral, namietal len, že kúpnu cenu za dodaný tovar zaplatil, keďže
mu tovar bol doručený. V nadväznosti na uvedené žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zhrnul
argumentáciu žalovaného uvedenú v odvolaní, pričom uviedol, že „žalovaný v podanom odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie uvádza, že súd nebral do úvahy fakt, že sa jednalo o objednávku tovaru
na dobierku, ktorá bude vydaná adresátovi alebo oprávnenému prijímateľovi len vtedy, ak bude pri

dodaní zásielky uhradená dobierková suma stanovená odosielateľom zásielky a z toho vyvodil záver,
že ak bola žalovanému doručená zásielka (objednaný tovar), tak kúpna cena musela byť uhradená,
pretože inak by kuriér žalovanému zásielku nevydal. Ďalej uviedol, že tovar mu bol riadne dodaný, nebol
poškodený, súhlasil objem a aj obsah objednávky, a preto nemal dôvod si odkladať blok – doklad
o úhrade pre prípadnú reklamáciu. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca voči nemu ako spotrebiteľovi
postupoval minimálne v rozpore s dobrými mravmi, keď mu 28.12.2023 zaslal e-mail s poďakovaním za

nákup a následne ho kontaktoval až o niekoľko mesiacov neskôr prostredníctvom advokáta, ktorý mu
zaslal list, že neuhradil faktúru a zároveň si účtoval za zaslanie listu astronomickú sumu, čo žalovaný
považoval za pokus o obohatenie sa. Žalovaný súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že neskúmal prečo,
ak došlo k nejakej chybe, ho nekontaktoval samotný žalobca e-mailom, telefonicky alebo listom, ale
urobil tak cez advokáta, ktorý si účtoval ďalšie nezmyselné poplatky. Napokon žalovaný v odvolaní

uviedol, že ak by si bol vedomý toho, že za tovar nezaplatil, určite by sa nedoťahoval po súdoch
a že má za to, že súd prvej inštancie nebral do úvahy jeho postavenie spotrebiteľa ani fakt, že nie
je práva znalý a vychádzal len z tvrdenia, že mu žalobca zaslal faktúru, ktorú mu ale nikdy nezaslal.
S poukazom na takto uvedené skutočnosti sa žalovaný domáha zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie
v plnom rozsahu“. V nadväznosti na vyššie uvedené zhrnutie argumentácie žalovaného, žalobca vo

vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu
za vecne správny a zákonný a odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie považuje
za nedôvodné a zároveň založené na nepravdivých tvrdeniach žalovaného. Vo vzťahu k argumentácii
žalovaného, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy fakt, že sa jednalo o objednávku tovaru na
dobierku, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že už v podanej žalobe tvrdil, že dňa

22.12.2023 bol žalovanému predmetný tovar doručený kuriérskou spoločnosťou spolu s faktúrou č.
2023/03347, vystavenou dňa 21.12.2023 a splatnou ku dňu 04.01.2024 a že nedopatrením skladu došlo
k tomu, že tovar bol žalovanému doručený bez dobierky, a preto k úhrade kúpnej ceny nedošlo pri
prevzatí tovaru žalovaným od kuriéra, to znamená, že predmetný tovar bol žalovanému odovzdaný bez
zaplatenia kúpnej ceny a nebol mu doručovaný (chybou na strane žalobcu) ako tovar s platbou na

dobierku. Potom sú podľa žalobcu celkom nenáležité úvahy žalovaného o tom, že ak mu bola predmetná
zásielka doručená, tak musela byť aj uhradená, pretože inak by mu ju kuriér nevydal. „Zároveň je
nepravdivé tvrdenie žalovaného, že mu nebola zaslaná faktúra, keď táto mu bola doručená spolu so
zásielkou“. Tieto skutočnosti žalobca v konaní riadne preukázal, teda preukázal, že predmetná zásielka
vôbec nebola žalovanému doručovaná ako zásielka s povinnosťou platby pri jej prevzatí (na dobierku),

a preto bola predmetná zásielka žalovanému kuriérom vydaná bez jej súčasného zaplatenia a keďže
žalovaný doposiaľ za predmetný tovar nezaplatil kúpnu cenu, nemôže disponovať ani dokladom o jej
zaplatení, pričom jeho argument, týkajúci sa dôvodov prečo si doklad o úhrade neodložil, je celkom
bezpredmetný.

3.1 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie
vytýka, že sa nezaoberal postavením žalovaného ako spotrebiteľa a neprihliadol na to, že žalobca
postupoval v rozpore s dobrými mravmi, keď najskôr zaslal žalovanému e-mail s poďakovaním za nákup
a následne kontaktoval žalovaného už prostredníctvom advokáta, tak tieto tvrdenia žalovaného sú podľa
žalobcu nepravdivé. Zaslanie e-mailu s poďakovaním zo strany žalobcu je činnosťou automatizovaného

systému a toto neznamená potvrdenie zaplatenia kúpnej ceny, ale len poďakovanie za nákup tovaru
u žalobcu, čo napokon vyplýva aj zo samotného obsahu takéhoto e-mailu predloženého ako dôkaz
žalovaným. Žalobca pred zaslaním výzvy na zaplatenie dlžnej sumy cestou advokáta listom zo
dňa 08.02.2024 opakovane kontaktoval žalovaného e-mailom ako aj telefonicky, pričom žalovaný
ani raz na e-mailové správy žalobcu neodpovedal a telefón nezdvihol, ani následne nezavolal. Až

14.03.2024 SMS správou odpísal, že zavolá neskôr, čo neurobil. „Tieto skutočnosti vyplývajú z e-
mailových správ zaslaných žalobcom zastupujúcemu advokátovi, ktoré žalobca ako dôkaz v prílohe
predkladá v počte 3 kusy“. Z toho je podľa žalobcu zrejmé, že aj tieto námietky žalovaného sú
celkom neopodstatnené a nepravdivé, rovnako ako jeho tvrdenie o akomsi pokuse o obohatenie sav súvislosti s požiadavkou na zaplatenie trov právneho zastúpenia žalobcu za vyhotovenie predžalobnej
výzvy, ktoré trovy právneho zastúpenia boli v liste advokáta žalobcu zo dňa 08.02.2024 adresovanom
žalovanému riadne špecifikované aj s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 655/2004

Z. z., od ktorých bola ich výška odvodená. „Pokiaľ žalovaný v odvolaní opakovane bez vysvetlenia
bližších súvislostí poukazuje na svoje postavenie spotrebiteľa v predmetnom záväzkovom vzťahu so
žalobcom, tak postavenie žalovaného ako spotrebiteľa ho určite neoprávňuje k nezaplateniu kúpnej
ceny za tovar, ktorý mu bol riadne dodaný a tiež ho neoprávňuje k uvádzaniu zjavne nepravdivých
tvrdeníopostupežalobcuapriebehucelejveci.Žalobcajespoločnosťou,ktorádlhodobovykonávasvoju

podnikateľskú činnosť poctivým spôsobom a pokiaľ by žalovaný za predmetný tovar riadne zaplatil, tak
žalobca by určite sumu 45,70 Eur od žalovaného nevymáhal, pretože by to nemalo pre žalobcu žiadny
ekonomický ani iný zmysel“. Súd prvej inštancie podľa žalobcu v konaní správne postupoval a rozhodol,
keď žalobou uplatnenému nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zároveň priznal žalobcovi aj
právo na náhradu trov konania a svoje rozhodnutie presvedčivým, zrozumiteľným a vyčerpávajúcim
spôsobom odôvodnil. Odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne

skutočnosti, ktoré by správnosť a zákonnosť rozsudku súdu prvej inštancie mohli spochybniť. Na
základe uvedených skutočností žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že spoločnosť LOVTEK,

s. r. o. po prvýkrát uvádza, že chybu spôsobil jej roztržitý zamestnanec, no doteraz robila z neho –
spotrebiteľa podvodníka. Žalobca tiež uvádza, že mu zaslal e-maily, o ktorých ale nemá vedomosť, čo
môže byť spôsobené aj tým, že keď si niečo objedná z e-shopu, tak po prebehnutí transakcie dáva daný
e-shop do ignorácie (SPAMu), a to z dôvodu zasielania nevyžiadaných reklám a rôznych ponúk. Pokiaľ
ide o SMS správu, že zavolá neskôr, tak ako väčšina ľudí, aj on má nastavenú túto SMS, keď niekto

volá a zruší hovor. „Ak žalobca tvrdí, že mu volal 3-krát, prečo mu neposlal SMS s popisom situácie a s
návrhom riešenia ?“. Rovnako mu mohol poslať aj list s vysvetlením situácie, ktorú ako sám uvádza,
spôsobil jeho roztržitý zamestnanec. V závere vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že
trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré doteraz uviedol. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu
a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.
1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45,70 Eur spolu s 9,5 % ročným úrokom

z omeškania od 05. 01. 2024 až do zaplatenia podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny
potvrdil; vo výroku o trovách prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389
písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

7. Podľa § 593 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojené s odovzdaním

predmetu kúpy, najmä náklady merania, váženia a balenia, predávajúci a náklady spojené s prevzatím
kupujúci; ak sa vec odosiela na miesto, ktoré nie je miestom splnenia, znáša náklady odoslania kupujúci.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok obsiahnutých v odvolaní žalovaného, kde žalovaný predovšetkým namietal, že

a) si objednal tovar s platbou na dobierku, čo znamená, že kuriér prepravnej spoločnosti by mu
zásielku nevydal, keby mu za ňu nezaplatil, b) že si doklad úhrade nemal dôvod odkladať, pretože obal
na dodanom tovare nebol poškodený, súhlasil objem a aj obsah zásielky, a teda nemal dôvod tovar
reklamovať, c) súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že je spotrebiteľ a že nie je práva znalý, ani jeho
tvrdenie, že mu žalobca žiadnu faktúru neuhradil

9. Po prejednaní odvolania žalovaného odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
čo do merita veci vecne správne. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania,
vychádzajúceho z predložených listinných dôkazov ku správnym skutkovým záverom, keď ustálil,že akceptovaním žalovaným vyhotovenej objednávky žalobcom došlo medzi žalobcom a žalovaným
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo dodanie objednaného tovaru a z ktorej vyplynuli tak
pre žalobcu (predávajúceho) ako aj pre žalovaného (kupujúceho) určité konkrétne práva a povinnosti,

a to najmä predávajúcemu objednaný tovar kupujúcemu dodať a kupujúcemu zaplatiť za dodaný dovar
dojednanú kúpnu cenu. Dohoda o kúpnej cene patrí medzi podstatné náležitosti každej kúpnej zmluvy.
Kupujúci ma pri kúpe tovaru cez internet spravidla viacero možností výberu akým spôsobom uhradí
kúpnu cenu. Žalovaný si ako kupujúci zvolil možnosť platby na dobierku, čo žalobca ako predávajúci
akceptoval. Kuriér prepravnej spoločnosti odovzdal žalovanému objednaný tovar bez zaplatenia kúpnej

ceny a nákladov spojených s dodaním tovaru (nákladov na prepravu) v celkovej sume 45,70 Eur.
Žalovaný uvedené tvrdenie žalobcu právne relevantným spôsobom nespochybnil a nevyvrátil, keď
okrem iného tvrdil (bez toho aby predložením dokladu o úhrade preukázal, že za dodaný tovar
uhradil kúpnu cenu, vrátane nákladov za prepravu dodaného tovaru), že si vzhľadom k tomu, že išlo
o predvianočný čas, kedy cez internet realizoval viacero objednávok nepamätá, či tovar, na zaplatenie
kúpnej ceny ktorého si žalobca uplatnil žalobou podanou voči nemu nárok, prevzal sám alebo niekto

z jeho rodinných príslušníkov a akým spôsobom za tovar zaplatil, pričom zdôraznil, že keďže išlo o tovar
na dobierku, kuriér prepravnej spoločnosti by bez zaplatenia kúpnej ceny (vrátane nákladov na prepravu
objednaného tovaru) objednaný tovar nevydal a navrhol, aby žalobca preukázal, že mu žalovaný kúpnu
cenu v celkovej sume 45,70 Eur nehradil. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku správne uviedol, že skutočnosť, že došlo

k zaplateniu kúpnej zmluvy je v rámci unesenia dôkazného bremena povinný preukázať vždy kupujúci
a je tomu tak preto, že práve kupujúci má v zmysle ust. § 588 Občianskeho zákonníka povinnosť
kúpnu cenu zaplatiť; povinnosťou predávajúceho je kupujúcemu objednaný tovar dodať, čo predávajúci
preukázateľne v danom prípade splnil. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobe vyhovel,
preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej

inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 45,70 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania
zo sumy 45,70 Eur od 05. 01. 2024 až do zaplatenia podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil konštatujúc,
že z kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom vyplývala pre žalovaného povinnosť zaplatiť za dodaný
tovar kúpnu cenu, splnenie ktorej povinnosti žalovaný právne relevantným spôsobom – predložením
dokladu o úhrade nepreukázal, pričom skutočnosť, že k vzniknutej situácii súvisiacej s neuhradením

kúpnej ceny prispel aj žalobca tým, že jeho zamestnanec pochybil, keď pre prepravnú spoločnosť
nezadal do systému údaj (informáciu) o tom, že sa jedná o tovar na dobierku, nemá vplyv na z kúpnej
zmluvy vyplývajúcu povinnosť žalovaného zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu, pričom táto povinnosť
sa dala splniť, pokiaľ nedošlo k úhrade kúpnej ceny pri prevzatí tovaru, aj dodatočne, čo žalovaný
nepreukázal. To že zamestnanec žalobcu vyššie uvedeným spôsobom pochybil, je možné zohľadniť

len pri rozhodovaní o trovách konania ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP
s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, keď na rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania
aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, ktoré vychádza zo zásady úspechu v konaní a nezohľadňuje žiadne
okolnosti hodné osobitného zreteľa.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
prvoinštančného konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP
vrátil vec v uvedenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, aby vzhľadom
na vyššie uvedené osobitosti konkrétneho prípadu (R 34/1982) spočívajúce v tom, že zamestnanec
žalobcunapriekúdajuuvedenémuvpotvrdeníobjednávky,žesajednáotovarnadobierkusozaplatením

pri prevzatí tovaru, neposkytol túto informáciu prepravnej spoločnosti, v dôsledku ktorej skutočnosti
bol kuriér prepravnej spoločnosti ale aj žalovaný uvedený do omylu, keď žalovanému (prípadne jeho
rodinným príslušníkom, ktorí tovar za žalovaného prevzali) vydal tovar bez súčasnej úhrady kúpnej
ceny. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že tak ako to z odbornej spisby vyplýva predpokladom
použitia ust. § 257 CSP je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady

trov konania inak úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu. Použitie tohto
ustanovenia je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla
v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Zákon preto prostredníctvom ust. § 257 CSP
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje

na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2019 z 24. 10. 2019, kde ústavný súd hoci
vychádzajúc z iných skutkových okolností a z iného predmetu sporu, ale tiež za situácie kedy došlo
ku chybe zo strany zodpovedného subjektu, keď navyše v prípade prejednávanom ústavným súdom
ani nedošlo k pochybeniu niektorej zo strán sporu ako v tomto prípade zo strany žalobcu (jehozamestnanca) ústavný súd vyslovil záver, že: „Skutočnosť, že pri spracovaní ROEP došlo k hrubej chybe
nezavinenej stranami sporu (v tomto prípade k hrubej chybe nezavinenej žalovaným) možno považovať
za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu podľa

§ 257 CSP. Tento záver má aj podľa ústavného súdu racionálny základ a je preto legitímny a z ústavného
hľadiska akceptovateľný“. V nadväznosti na uvedené odvolací súd ďalej uvádza, že z hľadiska odkazu
na vyššie uvedené uznesenie ústavného súdu je podstatné práve to, že osobitnú okolnosť toho ktorého
konkrétneho prípadu v zmysle R 34/1982 môže zakladať práve nejaké pochybenie, ktoré uvedie niektorú
zo strán sporu v súvislosti so splnením zo zmluvy vyplývajúcej povinnosti do omylu majúceho vplyv na

riadne splnenie tejto povinnosti, čo v konečnom dôsledku vedie ku sporu, v spojení s vedením ktorého
vzniknú stranám sporu trovy konania.

11. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa trov konania bude
po reakcii strán sporu na výzvu na vyjadrenie sa k aplikácii ust. § 257 CSP na rozhodnutie o trovách
konania, vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti hodné osobitného zreteľa zvážiť aplikáciu ust. § 257

CSP na rozhodnutie o trovách konania, o trovách prvoinštanšného konania opätovne rozhodnúť, svoje
rozhodnutie v tejto časti (v časti vrátenej na ďalšie konanie) riadne odôvodniť a v zmysle ust. § 396 ods.
3 CSP rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.