Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622202416
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5622202416.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Služby LIPTOV, s. r. o., Bobrovček 23, IČO: 47
622 016, zastúpenej advokátskou kanceláriou PRK Partners s. r. o., Bratislava, Suché Mýto 1, IČO: 35
978 643, proti žalovanej M. Š., narodenej XX. D. XXXX, O. XXX, o odporovateľnosť právneho úkonu,
vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11C/47/2022, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2023 sp. zn. 10Co/137/2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2023 sp. zn. 10Co/137/2023 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom
zo dňa 18. mája 2023 č. k. 11C/47/2022-85 výrokom I. určil, že zriadenie záložného práva na
nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste

vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie N., obec N., okres Liptovský Mikuláš ako záhrada o výmere
210 m2, parcela registra KN-C č. 3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 590 m2, parcela registra
KN-C č. 4/1 a rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parcely registra KN-C č.
4/1, v prospech žalovanej je voči žalobkyni právne neúčinné. Výrokom II. priznal žalobkyni náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1.Vodôvodnenírozhodnutiaprvoinštančnýsúdskonštatoval,žepredmetomkonaniajeodporovateľná
žaloba. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že jedinou spoločníčkou a konateľkou žalobkyne v
období od 14. 02. 2020 do 27. 05. 2020 bola nevesta žalovanej, Ing. Gabriela Šušelová. Potom,
ako sa stal Marek Kráľ jediným spoločníkom a konateľom žalobkyne, žalobkyňa si uplatnila právo na
vrátenie hodnoty vkladu podľa § 67j Obchodného zákonníka od Ing. Gabriely Šušelovej. Tento nárok
bol žalobkyni priznaný platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 09. 2021 sp.

zn. 5Up/920/2021, právoplatný 12. 10. 2021. Dňa 25. 10. 2021 sa na podnet Ing. Gabriely Šušelovej
uskutočnilo stretnutie so žalobkyňou, kde sa dohodli, že táto do 05. 11. 2021 oznámi žalobkyni, či je
ochotná riešiť situáciu mimosúdne a ak áno, akým spôsobom. Dňa 02. 11. 2021 Ing. Gabriela Šušelová
uskutočnila odporovateľný úkon - zriadila v prospech žalovanej záložné právo na nehnuteľnostiach
zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, pre
katastrálne územie N., obec N., okres Liptovský Mikuláš ako záhrada o výmere 210 m2, parcela registra

KN-C č. 3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 590 m2, parcela registra KN-C č. 4/1 a rodinný dom
so súpisným číslom XX, postavený na parcele registra KN-C č. 4/1. V reakcii na to podala žalobkyňa
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš
uznesením zo dňa 07. 12. 2021 sp. zn. 20Cb/47/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24. 03. 2022 tak, že bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve Ing. Gabriely
Šušelovej. Vo vzťahu k nároku priznaného platobným rozkazom je v súčasnosti vedená exekúcia pod

sp. zn. 193Ex/999/2021. Jednou z možností jej účinného výkonu je aj vykonanie záložného práva na
majetku Ing. Gabriely Šušelovej, čomu však bráni prednostné záložné právo zriadené odporovateľnýmúkonom žalovanej a jej nevesty. Žalobkyňa má za to, že zriadenie záložného práva v prospech žalovanej
bolo účelové, s cieľom znemožniť výkon exekúcie na nehnuteľnosti vo vlastníctve Gabriely Šušelovej.
Táto účelovosť bola výslovne konštatovaná aj súdom prvého stupňa a odvolacím súdom v konaní o

nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Gabriela Šušelová žalobkyňu o zámere zriadiť záložné právo
v prospech žalovanej nijako neinformovala, ani jej zriadenie neoznámila. Nekonala tak v dobrej viere a
žalobkyňuuviedladoomyluoochotemimosúdnehoriešeniasporu.Zriadeniezáložnéhotakspĺňavšetky
náležitostiodporovateľnéhoprávnehoúkonu.Ing.GabrielaŠušelováanivkonaníonávrhunanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, nijako neozrejmila, akú pohľadávku žalovanej malo účelové záložné právo

vlastne zabezpečovať. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že existujú dôvody na vyslovenie
neúčinnosti účelového záložného práva, čo odblokuje exekúciu a umožní vykonanie záložného práva a
tým riadne uspokojenie nárokov voči Ing. Gabriele Šušelovej.
1.2. Žalovaná považovala žalobu za účelovú a nemajúcu oporu v platnom práve. Navrhla žalobu
zamietnuť.
1.3.Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiapoukázalnapodstatuodporovateľnosti,ktoráspočíva

v tom, že právny úkon dlžníka, ktorý veriteľa ukracuje pri uspokojení vymáhateľnej pohľadávky, nie je
voči nemu právne účinný, čo znamená, že v prípade úspechu v spore je navodená relatívna neúčinnosť
právneho úkonu iba voči ukrátenému veriteľovi. Poukázal na ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že pre úspešné odporovanie je podstatná skutočnosť, či odporovateľným
právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky, nielen či došlo k zmenšeniu

majetku dlžníka. V danom prípade sa zriadením záložného práva v prospech tretej osoby (žalovanej)
sťažila (vtedy) budúca exekúcia na peňažnú pohľadávku žalobkyne. Z uvedených dôvodov mal súd
za to, že aj zmluva o zriadení záložného práva môže byť odporovateľným úkonom. Konštatoval, že k
uzatvoreniu právneho úkonu došlo medzi blízkymi osobami a vtedy sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
zo zákona sa predpokladá. Aby mohla byť žalovaná v spore úspešná, musí preukázať, že o úmysle

nevedela a ani vedieť nemohla, napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť o poznanie tohto
dlžníkovho úmyslu. Blízkosť vzťahu medzi žalovanou a dlžníčkou podľa súdu dokazuje samotná zmluva
o pôžičke, dlhá lehota splatnosti a tvrdenie, že žalovaná neveste poskytla celoživotné úspory, čo si
bez akejkoľvek bezprostrednej záruky veriteľa vyžaduje značnú dôveru k osobe dlžníka. Ďalej mal
za to, že vznik samotnej pohľadávky žalovanej voči dlžníčke nebol hodnoverne preukázaný. Samo o

sebe predloženie fotokópie zmluvy o pôžičke zo dňa 06. 10. 2020 nie je dostatočným preukázaním,
že k poskytnutiu pôžičky vôbec došlo, o to viac, keď sa zmluvné strany dohodli, že takú značnú sumu
peňazí poskytne žalovaná v hotovosti. Žalovaná tvrdila, že išlo o jej celoživotné úspory, avšak toto
tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala, a teda je otáznym aj pôvod finančnej hotovosti. Zároveň
nijako nevysvetlila dôvod, prečo sa dohodla na dobe splatnosti pôžičky až do 06. 10. 2030, čiže do

desiatich rokov, ako malo dôjsť k podpisu zmluvy a poskytnutí finančných prostriedkov. Aj keď je
potrebné uviesť, že po legálnej stránke bola v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičky možná platba v
hotovosti medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi aj nad zákonný limit 15.000 eur, nakoľko od 12.
03. 2020 od 06.00 hod. bola na území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia, žalovanej
nič nebránilo aj iným spôsobom preukázať, že k poskytnutiu pôžičky reálne došlo. Žalovaná zároveň

nevysvetlila, prečo došlo k uzatvoreniu záložnej zmluvy až 02. 11. 2021, čiže po viac ako roku od
poskytnutia pôžičky a zhodou okolností práve v čase, kedy už dlžníčka disponovala vydaným platobným
rozkazom na sumu 58.500 eur a plynula jej lehota na plnenie, resp. na podanie odporu. Nepresvedčivým
je aj tvrdenie žalovanej, že dôvodom zriadenia záložného práva bol zhoršujúci sa zdravotný stav a
potreba finančných prostriedkov na liečbu. Pokiaľ by tomu tak bolo, nedojednávala by si v zmluve o

pôžičke tak dlhú lehotu splatnosti na vrátenie celoživotných úspor. Žalovaná hodnoverne nepreukázala
vznik pohľadávky a tak jej obrana je nepresvedčivá, pričom časová následnosť skutkového stavu
vyznieva jednoznačne v neprospech dlžníčky, pokiaľ ide o jej úmysel ukrátiť veriteľa, a zároveň žalovaná
nijako nepreukázala, že o tomto úmysle nemohla vedieť. Záverom súd prvého stupňa uviedol, že
základné predpoklady odporovateľnosti, čiže existencia platného právneho úkonu, ktorým sa ukracuje

pohľadávka veriteľa, existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa ako aj jednoznačný
a v konaní ničím nespochybnený úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa, sú v danom prípade splnené.
Účelové zriadenie prednostného záložného práva celkom zjavne ukracuje veriteľa pri vymáhaní súdom
priznanej pohľadávky, aj keď ním objektívne nedochádza k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak zákonnou
podmienkou odporovateľnosti nie je len objektívne zmenšenie majetku dlžníka, ale aj akékoľvek

zhoršenie vyhliadky veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky.
1.4. Okresný súd právne spor posúdil podľa § 42a ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej ako „OZ“) a § 3 ods. 1 OZ.1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvého stupňa rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) a žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech
v plnom rozsahu, priznal 100 %-tnú náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa okresný

súd v danom prípade nevzhliadol. Podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania súd
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. novembra 2023 sp. zn. 10Co/137/2023
výrokom I. pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie vo veci zastavil.

Výrokom II. priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.1. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v priebehu odvolacieho konania žalobkyňa zobrala podanú
žalobu späť (č. l. 118 spisu) s poukazom na to, že došlo k dohode a „urovnaniu sporných skutočností“ so
žalovanou a záujem žalobkyne na určení neplatnosti zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam je tak
„naďalej bezpredmetný“. Súčasne žiadala rozhodnúť o trovách konania. Žalovaná na výzvu odvolacieho
súduvyjadrilasoznačenýmdispozitívnymúkonomsúhlas(č.l.133spisu),pričompoukázalanauzavretú

Dohodu o urovnaní vzájomných pohľadávok. Odvolací súd právne poukázal na § 370 ods. 1, 2 CSP,
t. j. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudne
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. S poukazom na popísanú procesnú situáciu a citované právne

normy tak odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby a rozsudok okresného súdu zrušil a konanie vo veci
zastavil.
2.2. Ohľadom trov konania uviedol, že žalovaná potvrdila urovnanie sporných pohľadávok, vedúcich k
podaniu predmetnej žaloby, tak ako to uviedla/tvrdila žalobkyňa. Konštatované ako dôvod späťvzatia
žaloby zároveň zakladá procesné zavinenie zastavenia konania žalovanou a v zmysle § 256 ods. 1 CSP

podmieňuje nárok žalobkyne na (plnú) náhradu trov konania. Z daného titulu odvolací súd vyslovil, že
žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich konkrétnej výške rozhodne súd
prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

3. Voči vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Prípustnosť

dovolania vyvodila v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP.
3.1. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP, teda že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces uviedla, že nevydala pokyn na späťvzatie žaloby
a neodvolala plnomocenstvo právnemu zástupcovi - advokátskej kancelárii PRK Partners s.r.o. Pre

vylúčenie pochybností, ak by aj údajné plnomocenstvo pánovi S. existovalo (napr. ho udelil v minulosti
predchádzajúci konateľ žalobkyne), žalobkyňa týmto oznamuje, že toto (údajné) plnomocenstvo
odvoláva v celom rozsahu v zmysle § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Poukazuje na
skutočnosť, že tak odvolanie plnomocenstva aj späťvzatie žaloby nepredstavujú prejav vôle žalobkyne,
nikomu nikdy nevydala žiaden pokyn na vykonanie týchto právnych úkonov, a tieto právne úkony sú v

priamom rozpore so záujmami žalobkyne a plnomocenstvo udelené dňa 24. mája 2021 jej právnemu
zástupcovi - advokátskej kancelárii PRK Partners s.r.o. naďalej trvá.
3.2. Podľa žalobkyne sa odvolací súd dopustil procesného pochybenia, keď neposúdil plnomocenstvo
(údajne) udelené žalobkyňou pánovi S. a procesné úkony vykonané v mene žalobkyne pánom S.
ako absolútne neplatné a ďalej na základe nich konal napriek ich absolútnej neplatnosti. Práve týmto

konaním súd konajúci vo veci nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že jej bolo odňaté právo konať pred súdom. V dôsledku
tohto došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to v takej intenzite, že došlo až k strate sporu
- zastaveniu konania.
3.3. Odvolací súd konkrétne neaplikoval ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka na

plnomocenstvo (údajne) udelené pánovi S., podľa ktorého sa na toto nemalo prihliadať, neaplikoval
ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne úkony, ktoré v odvolacom konaní
vykonal v mene žalobkyne pán S., podľa ktorého mali byť tieto úkony absolútne neplatné, postupoval
arbitrárne, ak nerešpektoval neplatnosť plnomocenstva a absolútnu neplatnosť vyššie uvedených
právnych úkonov a na základe nich postupoval ďalej v konaní.

3.4. Žalobkyňa v súlade s § 449 ods. 1 Civilného sporového poriadku navrhla, aby dovolací súd zrušil
uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. novembra 2023 sp. zn. 10Co/137/2023 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a uplatňuje si nárok na náhradu trov tohto dovolacieho konania.4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16. apríla 2024 navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne zamietol
ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) príslušný na
rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods.
1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§
428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,

že dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) má dovolací súd za to, že dovolateľ

namieta existenciu vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne

konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov [porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03]. Pod porušením práva
na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné

prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

10. Podstata dovolacej argumentácie vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420
písm. f) CSP spočívala v námietke, že odvolací súd nevyhodnotil splnomocnenie udelené žalobkyňou
pánovi S., ako aj jeho procesné úkony v mene žalobkyne v odvolacom konaní za absolútne neplatné a
na základe nich konal, čoho dôsledkom je zastavenie konanie, t. j. strata sporu.

11. Dovolací súd ako prvé skúmal prípustnosť dovolania proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho
súdu o pripustení späťvzatia žaloby a zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a zastavení konania.
Už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) najvyšší súd konštatoval, že základným
(a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa

§ 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 275/2018 uviedol, že ustanovenie § 420 CSP
zakotvuje prípustnosť dovolania v alternatíve buď proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, t. j.
proti rozhodnutiu majúcemu hmotnoprávny charakter, alebo proti rozhodnutiu, ktoré síce nemá charakterrozhodnutia o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo veci samej, ale ide o rozhodnutie, ktorým
odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak ako meritórnym (hmotnoprávnym) rozhodnutím vo
veci samej. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí, teda možno

považovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak ako jeho vecným prejednaním (t.
j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení odvolacieho konania). Z uvedeného vyplýva,
že dovolanie dovolateľky proti uzneseniu odvolacieho súdu o pripustení späťvzatia žaloby a zrušení
rozhodnutia súdu prvej inštancie a zastavení konania, je prípustné, nakoľko ide o „rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí“. (ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,

BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2022, s. 1525.)

12. Následne dovolací súd pristúpil k súdnemu prieskumu dovolania. Z obsahu spisu vyplýva, že M. S.
dňa 03. októbra 2023 doručil prvostupňovému súdu:
- rozhodnutie o zrušení plnej moci pre zástupcu PRK Partners s.r.o. zo dňa 27. 09. 2023,

- generálnu plnú moc udelenú žalobkyňou M. S. dňa 05. 06. 2016,
- späťvzatie žaloby vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11C/472022.
Z chronológie spisu ďalej vyplýva, že prvostupňový súd na margo späťvzatia žaloby M. S. zaslal
žalovanej výzvu zo dňa 06. 10. 2023, aby sa vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Následne
žalovaná prípisom zo dňa 18. 10. 2023 oznámila súdu, že súhlasí so späťvzatím žaloby.

12.1. Spoločným menovateľom sporných procesných úkonov žalobkyne je generálna plná moc udelená
žalobkyňou M. S. dňa 05. 06. 2016, podpísaná Pavlom Bartkom, konateľom. Z úplného výpisu z
obchodného registra žalobkyne vyplýva, že Pavel Bartko bol konateľom žalobkyne v čase od 12. 12.
2014 do 20. 01. 2020. Na základe tohto splnomocnenia vykonal M. S. významné procesné úkony do
konania, a to dňa 03. októbra 2023. Oznámil, že vstupuje do konania ako všeobecný zástupca, zrušil

zastupovanie žalobkyne advokátskou kanceláriou PRK Partners s. r. o. a následne zobral žalobu späť
v plnom rozsahu.
Najvyšší súd ďalej zistil, že od začiatku sporu žalobkyňu zastupovala advokátska kancelária PRK
Partners s. r. o., t. j. od 15. 08. 2022 (viď splnomocnenie zo dňa 24. 05. 2021, č. l. 8) a súd s ňou aj
procesne konal.

13. Podľa § 89 ods. 3 CSP, ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako
advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté.

14. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte ako „OZ“), zastupovať

iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného.

15. Z pohľadu časovej následnosti niet pochýb o tom, že M. S. vstúpil do konania až 03. októbra
2023, a to za procesnej situácie, keď bola žalobkyňa platne zastúpená advokátskou kanceláriou.

Najvyšší súd lustráciou na webovej stránke www.sak.sk zistil, že táto osoba nie je ako advokát zapísaná
do zoznamu advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, t. j. ide o tzv. všeobecného
zástupcu. Na základe vyššie citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku vyplýva, že pre
pluralitu subjektov na strane zástupcu platia určité zákonné obmedzenia. Ak je strana sporu zastúpená
advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. K vylúčeniu všeobecného

zástupcu (splnomocnenca) z konania dochádza priamo zo zákona. Prejaví sa to tým, že súd nebude
s takým zástupcom (splnomocnencom) konať, rozhodnutie o tom nevydáva, na jeho úkony do konania
neprihliada. Odvolací súd tak pochybil, keď pripustil do konania ďalšieho splnomocnenca M. S. a
súčasne s ním konal ako s preferenčným zástupcom žalobkyne. Je potrebné tak uzavrieť, že odvolací
súd napadnutým rozhodnutím bez zákonného dôvodu neposkytol právnu ochranu žalobkyni ako

subjektu domáhajúcej sa súdnej ochrany a tým došlo z jeho strany k odmietnutiu spravodlivosti. Postup
odvolacieho súdu je nepochybne porušením princípu zákaz denegatio iustitiae, nakoľko súd je povinný
vykonávať súdnictvo.

16. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že aj keď u procesného rozhodnutia typu „rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí“ sa nevyžaduje odôvodnenie ako u meritórneho rozhodnutia, je potrebné
konštatovať, že v ňom chýba vyriešenie tejto procesnej situácie nielen z pohľadu § 89 ods. CSP (pluralita
zástupcov na strane žalobkyne), ale aj z pohľadu hmotnoprávnych predpisov, t. j. straty spôsobilostiM. S. byť zástupcom žalobkyne (§ 22 ods. 2 OZ). V tejto časti je tak napadnuté rozhodnutie aj
nepreskúmateľné.

17. Nad rámec dovolací súd konštatuje, že generálna plná moc M. S. zo dňa 05. 06. 2016 z pohľadu §
22 ods. 2 OZ zanikla priamo zo zákona zmenou vlastníckej štruktúry žalobkyne, t. j. vstupom (28. 05.
2020) Mareka Kráľa do spoločnosti ako nového jediného spoločníka a konateľa. Dôvodom je konflikt
záujmov a tým pádom strata spôsobilosti M. S. byť všeobecným zástupcom žalobkyne, nakoľko plnú
moc mu udeľoval ešte predchádzajúci konateľ žalobkyne (Pavel Bartko). Právnym následkom úkonov,

ktoré urobil M. S. za žalobkyňu po strate jeho spôsobilosti byť jej zástupcom je ich absolútna neplatnosť.

18. Dovolanie žalobkyne za danej procesnej situácie, aká nastala v prejednávanej veci, bolo
nielen procesne prípustné (§ 420 písm. f) CSP), ale tiež dôvodné (§ 431 CSP), lebo v ňom
opodstatnene namietala, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane,
aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

19. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí

(§ 450 CSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s predmetnými ustanoveniami zrušil uznesenie
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453

ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.