Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 15, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100226
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková ako členky
senátu vo veci žalobkyne: L. G., nar. XX. G. XXXX, E. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária PIATNIK,
s.r.o., IČO: 54 915 627, Vysoká 425/71, Levoča, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 24. januára 2024, č. 2678-2/2024-BA, o
kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 8 Sa 2/2024-46 z 5.
marca 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta.

II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že na žiadosť žalobkyne jej pobočka v Spišskej Novej
Vsi rozhodnutím z 13. januára 2023 priznala nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti od 12. decembra
2022, odkedy bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Pretože jej od 7. decembra 2022 do
13. januára 2023 patrilo ošetrovné, ďalším rozhodnutím z 8. februára 2023 pobočka na toto obdobie
zastavila výplatu dávky v nezamestnanosti. Neskôr sa pobočka dozvedela, že od 1. februára 2023 sa

žalobkyni vyplácal rodičovský príspevok, a preto rozhodnutím z 2. augusta 2023 vyslovila, že od 1.
februára do 27. júna 2023 nemala nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti a ďalšiu výplatu zastavila.
V odôvodnení odkázala na ustanovenie § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov. Odvolanie žalobkyne zamietlo ústredie žalovanej svojím rozhodnutím z 9.
októbra 2023, v ktorom zdôraznilo, že o výplate rodičovského príspevku sa žalovaná dozvedela až 20.
júla 2023, teda až po vyplatení dávky v nezamestnanosti.
2. Prípisom z 3. augusta 2023 pobočka vyzvala žalobkyňu, aby vrátila vyplatenú dávku v

nezamestnanosti. Tá namietla, že o rodičovský príspevok požiadala až po skončení obdobia, za ktoré
jej bola vyplatená dávky, a nevedela, že sa jej automaticky prizná spätne. Pobočka však rozhodnutím
z 26. októbra 2023 aj tak uložila žalobkyni, aby vrátila vyplatenú dávku v sume 2.155,70 €. V
odôvodnení odkázala na § 236 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. a uzavrela že vyplatením
rodičovskéhopríspevkusadávkavnezamestnanostistalaneprávomvyplatenou.Poodvolanížalobkyne
ústredie tu preskúmavaným rozhodnutím z 24. januára 2024 zmenilo rozhodnutie pobočky tak, že tú
istú povinnosť uložilo podľa § 236 ods. 1 písm. b) cit. zák. Na odôvodnenie zdôraznilo, že v čase,

kedy žalobkyňa požiadala o rodičovský príspevok, už musela vedieť, že jej bola vyplatená dávka
v nezamestnanosti a že výplatou rodičovského príspevku zanikne nárok na jej výplatu. Rovnako
upozornilo, že výplatu rodičovského príspevku zabezpečuje iný orgán, ktorého informačný systém nie
je prepojený so systémom žalovanej.3. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 8 Sa 2/2024-46 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP
zrušil preskúmavané rozhodnutie. V odôvodnení vytkol žalovanej, že v ňom chýba úvaha, z akých
konkrétnychskutkovýchokolnostívyvodilažalobkyninuvedomosťalebopovinnosťvedieť,ževyplatením

rodičovského príspevku sa stáva dávka v nezamestnanosti neoprávnene vyplatenou. Samotný časový
sled týchto udalostí nie je dostatočný. Nie je vylúčené, že túto vedomosť môže založiť aj okolnosť, ktorá
vznikla až po výplate, ale musí byť predvídateľná a určiteľná už v čase poberania dávky. Žalovaná
však v rozhodnutí nepreukázala, z čoho konkrétne žalobkyňa mala tieto následky predvídať. Rovnako
správny súd vyčítal žalovanej, že nevysvetlila, ako vypočítala sumu, na ktorej vrátenie zaviazala

žalobkyňu.Odôvodneniepreskúmavanéhorozhodnutiataknevyhovujeustanoveniu§209ods.4zákona
č. 461/2003 Z. z.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Po zopakovaní priebehu administratívneho konania upozornila, že žalobkyňa už splnila

povinnosť uloženú preskúmavaným rozhodnutím. Následok, že počas výplaty rodičovského príspevku
nemá poistenec nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, vyplýva priamo zo zákona a žalovaná o
ňom informuje na internetovej stránke. Preto o tomto následku musela vedieť aj žalobkyňa. Ustanovenie
§ 106 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo navyše citované už v odôvodnení rozhodnutia pobočky z 8. februára
2023 (pozri ods. 1 tohto rozsudku), odkiaľ jej takisto bolo známe. Žalobkyňa napriek tomu súhlasila

s vyplatením rodičovského príspevku. Príliš striktný výklad § 236 ods. 1 písm. b) cit. zák. by podľa
žalovanej bránil možnosti vymáhať od príjemcov neoprávnene súbežne poberané dávky. Žalovaná
nesúhlasila ani s názorom, že by nedostatočne vysvetlila sumu, ktorú má žalobkyňa vrátiť, keďže ju ani
ona sama nespochybňovala. V závere odkázala na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré podporujú jej názor.
5. Žalobkyňa navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože ani v nej žalovaná neoznačila žiadne

konkrétne skutočnosti, ktoré chýbajú už v jej rozhodnutí, ale len znova poukazuje na časovú súvislosť.
Spätné vyplatenie rodičovského príspevku neznamená spätnú vedomosť žalobkyne o neoprávnenom
poberaní dávky. Následne sa podrobne vyjadrila, prečo považuje žalovanou citované rozsudky za
nepoužiteľné v prerokúvanej veci.
III.

Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
7. V prerokúvanej veci ústredie žalovanej zaviazalo žalobkyňu ako príjemcu dávky (teda aj dávky v

nezamestnanosti, porov. leg. skratku v § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) na jej vrátenie v zmysle
§ 236 ods. 1 písm. b) cit. zák. Podľa tohto ustanovenia platí, že príjemca je povinný vrátiť dávku odo
dňa, od ktorého mu nepatrila, ak je vyššia ako 5 € a (okrem iného) prijímal dávku alebo jej časť, hoci
vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom. Z formulácie citovanej časti tohto
ustanovenia (keďže zvyšná časť nie je v prerokúvanej veci podstatná) je zrejmé, že povinnosť príjemcu

dávkyvrátiťjujeviazanánatripodmienky:1.príjemcovidávkanepatrila,nonapriektomusamuvyplatila;
2. vedomosť príjemcu alebo aspoň jeho povinnosť z okolností predpokladať, že sa mu vypláca dávka,
ktorá mu nepatrí; 3. presiahnutie min. sumy 5 €. Samotné neoprávnené prijímanie dávky je len jednou
nutnou, nie však postačujúcou podmienkou aplikácie § 236 ods. 1 písm. b) cit. zák. Ďalšou podmienkou
je ešte aj vedomosť príjemcu alebo aspoň jeho povinnosť z okolností predpokladať, že sa mu vypláca

dávka, ktorá mu nepatrí (porov. rozsudky tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 32/2024 alebo 7 Ssk 47/2024).
8. Vychádzajúc z formulácie citovaného ustanovenia, najmä z použitého oznamovacieho spôsobu
(„vedel"), potom záver, že príjemca v čase prijímania dávky vedel o tom, že ju prijíma neoprávnene,
predpokladá zistenie, že príjemca mal skutočnú vedomosť o tom, že mu dávka nepatrí (teda že mu na
ňu nevznikol nárok alebo že mu vzniknutý nárok zanikol). Nepostačuje, že o tom vedieť mohol alebo že

mal pochybnosti. Záver o vedomosti príjemcu je v podstate skutkovým záverom o stave mysle (vedomia)
príjemcu, ktorý sa sám osebe nedá priamo dokazovať. Na tento stav možno usudzovať len z vonkajších
prejavov, ktorú budú svedčať o jeho vedomosti (napr. jeho vlastné vyjadrenia o tom, že sa mu podarilo
niečo vylákať, a pod.), alebo z rôznych nepriamych dôkazov (porov. napr. pre dokazovanie úmyslu
obdobne rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 10/2020). Naopak, pre záver, že príjemca musel z

okolností predpokladať, že sa mu dávka vypláca neprávom, postačuje poznanie takých okolností, ktoré
sú spôsobilé v ňom vzbudiť rozumné pochybnosti o tom, či má právo na dávku (napr. rozsudok sp. zn. 6
Ssk 48/2023). Aj v tomto prípade treba na jednej strane skutkovo zistiť takéto okolnosti; na druhej strane
treba posúdiť ich spôsobilosť vzbudiť rozumné pochybnosti. Judikatúra už vyslovila, že vedomosť anipovinnosť predpokladať nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že v Zbierke zákonov bol uverejnený právny
predpis, ktorý upravuje podmienky nároku na dávku, jeho trvanie alebo jej výplatu (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 So 253/2001, judikát R 69/2003).

9. O vrátení neprávom vyplatenej dávky rozhodujú organizačné zložky žalovanej v tzv. nedávkovom
konaní (porov. § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.), na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 172 a nasl. cit.
zák. Náležitosti rozhodnutia v týchto konaniach upravuje § 209 cit. zák., podľa ktorého musí obsahovať
výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (odsek 2). V odôvodnení organizačná zložka uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri

použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala (odsek 4). Organizačná zložka tak musí
v odôvodnení rozhodnutia vysvetliť, akými konkrétnymi skutočnosťami mala naplnené jednotlivé znaky
skutkovej podstaty (hypotézy) právnej normy, podľa ktorej rozhodovala. Ak teda rozhodla podľa §
236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., mala odôvodniť, akými skutočnosťami je preukázaná
vedomosť príjemcu alebo jeho povinnosť predpokladať, že sa mu dávka vyplácala neprávom. Kasačný
súd súhlasí s názorom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie len všeobecne opisuje časový

sled udalostí a cituje právne predpisy, podľa ktorých výplata rodičovského príspevku vylučuje výplatu
dávky v nezamestnanosti. Tým je však vysvetlené len neoprávnené prijímanie dávky; v rozpore s cit. §
209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. však chýba úvaha, z čoho žalovaná vyvodila, že žalobkyňa o týchto
následkoch vedela alebo ich aspoň musela predpokladať. Hoci žalovaná sa ju snažila doplniť v kasačnej
sťažnosti, takýto postup nemôže nahradiť chýbajúce odôvodnenie (porov. napr. rozsudok najvyššieho

súdu sp. zn. 10 Sžk 6/2018 a tam citovanú judikatúru).
IV.
Záver
10. Kasačná sťažnosť žalovanej tak nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP rozsudkom
(§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.

11. Pretože žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná, podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods.
1 SSP jej kasačný súd priznal aj náhradu trov kasačného konania proti neúspešnej žalovanej.
12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.