Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124010170
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124010170.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. augusta 2025, v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Michaely
Bucekovej, PhD., LL.M., v trestnej veci obžalovaného A. B. C., stíhaného pre prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), c) Trestného zákona, konajúc o odvolaní obžalovaného
voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7T/10/2024 z 11. 12. 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7T/10/2024 zo dňa 11.12.2024 bol obžalovaný
A. B. C. uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), c)
Trestného zákona a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že

od mesiaca jún 2020 do 22. 11. 2021 na rôznych miestach v Banskej Bystrici vyhľadával osobný kontakt
s B. D., nar. XX. XX. XXXX a to aj štyrikrát v týždni tak, že ju sledoval počas omše v Kostole narodenia E.
B. na Kalinčiakovej ulici v Banskej Bystrici, sadal si ku nej do lavice, alebo za ňu, snažil sa jej prihovoriť,
sledoval ju na parkovisko pri odchode z kostola, viackrát išiel za ňou svojím vozidlom, jedenkrát sa
stalo, že išiel súbežne s jej autom po rýchlostnej ceste R1 v meste Banská Bystrica smerom zo Sásovej
do Radvane, pričom B. D. musela náhle zmeniť trasu jazdy, pripíjal sa k nej počas športovania na

sídlisku Sásová v Banskej Bystrici a od 24. 09. 2021 do 05. 10. 2021 jej takmer denne písal SMS
správy, email, snažil sa s ňou kontaktovať aj telefonicky, pričom tak koná napriek vedomosti o jej
nesúhlase, nezáujme o jeho osobu a tým jej výrazne znižuje kvalitu spoločenského ako aj osobného
života, obmedzuje ju, psychicky deptá, jeho správanie ju obťažuje až do takej miery, že nemôže viesť
plnohodnotný spoločenský, ani súkromný život.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 3 mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody mu
podmienečne odložil a obžalovanému zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu okresný súd určil skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému počas plynutia probačného dohľadu a skúšobnej
doby ukladá obmedzenia spočívajúce v zákaze:
vstupu na miesta, kde sa súčasne zdržiava poškodená B. D., nar. XX. XX. XXXX, najmä na ktorých bol
trestný čin páchaný,
kontaktu s poškodenou B. D., nar. XX. XX. XXXX v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému počas plynutia probačného dohľadu a skúšobnej
doby ukladajú povinnosti spočívajúce v príkaze:
nepriblížiťsakpoškodenejB.D.,nar.XX.XX.XXXXnavzdialenosťmenšiuakopäťmetrovanezdržiavať

sa v blízkosti jej obydlia,
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním v zákonom stanovenej
lehote ako osoba na to oprávnená napadol obžalovaný B. C..

V následnom rozsiahlom písomne vyhotovenom odvolaní potom obžalovaný uviedol, že v prvom rade
vytýkal okresnému súdu skutočnosť, že od vyhlásenia rozsudku do dňa doručenia obžalovanému

uplynula lehota celkom 135 dní, čo je teda veľmi dlhá doba a nie je to správny postup okresného súdu.
Ďalej okresnému súdu vytýkal, že nesprávne prevzal časti ustálenia viny a skutočnosť ohľadne SMS
a doby, za ktorú sa mal teoretický kontaktovať s poškodenou, pretože na adresu poškodenej odoslal
len 6 SMS, 1 e-mail a 2-krát sa ju pokúsil telefonicky kontaktovať, pričom týmto spôsobom kontaktoval
poškodenú len počas piatich pracovných dní v rámci 12 dňového obdobia.

Pokiaľ znalci vypracovali na neho posudok, tak podľa jeho názoru vychádza z nepravdivých informácií, a
teda závery ohľadne správania obžalovaného sú zjavne vyvodzované aj na základe vyvrátených tvrdení
svedkov a nie je možné ich brať do úvahy. Svedkovia podľa obžalovaného zjavne svedčili o tom, že
počas bohoslužieb sa zdržiaval pravidelne v zadnej časti kostola napravo od dverí a nebolo zdôvodnené,

prečo osoba, ktorá má pocit, že ju iná osoba, ktorá stojí za ňou počas bohoslužby sleduje, prečo napriek
tomu, že v danom kostole si sadne akurát do priestoru pred touto osobou, ktorá ju má sledovať.

V ďalšej časti svojho odvolania obžalovaný podrobne podrobuje kritike jednotlivé dôkazy, najmä
výpovede poškodenej v súvislosti s otázkami, ktoré jej boli kladené v priebehu prípravného konania.

V ďalšej časti odvolania potom podrobne podrobil kritike aj argumentáciu súdu v rozsudku, kde podľa
neho si sudkyňa protirečí v argumentácii ohľadne jednotlivých dôkazov, kde podrobne na stranách 10
až 13 poukazuje na to, že dôkazy neboli tak produkované, ako ich sudkyňa do odôvodnenia rozsudku
uviedla.

Taktiež obžalovaný nesúhlasil ani s niektorými výpoveďami svedkov, najmä svedka B., kde polemizuje
s tým, či tento svedok správne vypovedal a či sa náhodou v určitých skutočnostiach nemýlil. V
tomto smere konštatoval, že je verejne známym faktorom, že cca 50 % priemerného počtu veriacich
pravidelnejšie, čiže nielen raz v týždni, navštevuje bohoslužby v kostole Radvaň a preto nemôže mu byť
vytýkané alebo dávané za vinu, že sa zúčastňoval bohoslužieb kostoly Radvaň 4-krát do týždňa a už

vôbec z toho nemožno urobiť záver, že takto tým sledoval poškodenú. Ďalej dodal, že kostol je verejné
miesto, kde sa stretávajú veriaci a väčšina veriacich chodí do a odchádza z kostola sama, takže ani pani
sudkyňa nemôže obviňovať jeho z toho, že by v tomto smere robil niečo nezákonné. Sama poškodená
mala vedomosť o tom, kadiaľ chodí. Ďalej naviac podrobil kritike aj skutočnosť ohľadne stretávania sa
pri behávaní k lokalite časti mesta v Sásovej, kde uvádzal, že sama poškodená mala vedomosť o tom,

kadiaľ on chodí behávať a že sa tam môžu teoreticky aj stretnúť. V tomto smere je preto tiež záver
prvostupňového súdu nesprávny.

V konečnom dôsledku je toho názoru, že sudkyňa mala k celému prípadu až nadmernú citovú väzbu, čo
logicky komunikuje nežiaduci vplyv na objektívne rozhodnutie, sudkyňa nebrala do úvahy preukázané

skutočnosti a dôkazný materiál, ktorý nesedel a urobila tak v prospech údajného prenasledovania.

V konečnom dôsledku preto uviedol, že dôvody odvolania spočívajú v tom, že okresný súd v odôvodnení
rozsudku uviedol zjavné nesprávnosti, taktiež nesprávny je výrok o vine a výške trestu, je toho názoru,
že boli produkované značné pochybnosti, ktoré mali byť riešené tým, že tieto pochybnosti budú

vyhodnotené v jeho prospech.Z uvedeného dôvodu má za to, že samotný rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, skutkový stav
nebol spoľahlivo preukázaný a preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

V dôsledku podaného odvolania potom krajský súd vo veci nariadil verejné zasadnutie, na ktoré verejné
zasadnutie sa riadne a včas dostavil obžalovaný A. C., ako aj krajská prokurátorka.

V konečných návrhoch potom krajská prokurátorka uviedla, že odvolanie obžalovaného navrhuje

zamietnuť ako nedôvodné, pretože bolo vykonané v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní
rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplýva jednoznačne, aj podľa názoru prokuratúry, že je obžalovaný
vinný, trest bol uložený zákonný a preto navrhuje odvolanie zamietnuť.

Sám obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom okresného súdu, v celom
rozsahu sa pridržiava svojich písomných dôvodov rozsiahleho odvolania, ktoré bolo zreferované a preto

navrhuje, aby krajský súd tento rozsudok zrušil najmä v otázke preukázania jeho viny a vrátil vec
okresnému súdu, prípadne, aby rozhodol sám o tom, že nie je vinný z trestnej činnosti.

Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že

odvolanie obžalovaného A. B. C. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní ako aj na všetkých ostatných pojednávaniach dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie
skutkového stavu, tak aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.

por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo, aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Tr. por. uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

oprel, ako aj existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania
za vylúčené alebo pochybné a taktiež podrobne rozviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
dôkazov najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zrejmé, ako sa tento súd vysporiadal s obhajobou

obžalovaného, prečo neuveril jeho obrane, že stretnutia s poškodenou boli len náhodné, že sa nejednalo
o žiadnu protiprávnu činnosť a že teda nemal byť uznaný za vinného zo spáchania trestnej činnosti.

Na tomto mieste musí aj krajský súd konštatovať, že tvrdenia obžalovaného uvádzané v priebehu
celého konania, ako aj následne potom v dôvodoch odvolania nie sú takého rázu, aby mohli zásadným

spôsobom vyvrátiť tvrdenia poškodenej o tom, že bola zo strany obžalovaného prenasledovaná. Krajský
súd v Banskej Bystrici preto taktiež v zhode s tým, ako to urobil okresný súd, nemá pochybnosti o
správnosti skutkových zistení, ktoré sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pretože aj podľa
názoru súdu zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a aj krajský
súd je toho názoru, že je týmito dôkazmi jednoznačne a nepochybne preukázaná vina obžalovaného

v zmysle podanej obžaloby.

Za takýchto okolností zákonu potom zodpovedá aj trest, ktorý obžalovanému bol prvostupňovým súdom
za takto uznanú vinu uložený, podľa názoru krajského súdu ide skôr o symbolický trest, ktorý však
spočíva najmä v tom, aby bolo obžalovanému zakázané obťažovať poškodenú, stretávať sa s ňou,

prípadne sa k nej približovať.

Vzhľadom k tomu, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa
podrobneadostatočnepresvedčivopoukazujevodôvodnenínapadnutéhorozsudku,odvolacísúdnemá
o týchto záveroch prvostupňového súdu žiadne pochybnosti a preto si jeho úvahy v celom rozsahu

osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Ďalej poukazuje krajský súd na to, že nie je povinnosťou
súdu odôvodňovať rozhodnutie tak, že je potrebné sa vysporiadať s každým argumentom odvolateľa,
pretože aj podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Helle vs Fínsko z 19. decembra
1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia, teda zamietnutí odvolania, v princípemôže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa. Pričom aj podľa doterajšej judikatúry
Ústavného súdu z citovaných článkov ústavy a dohovoru nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené
súdom sa musia zaoberať každý zvlášť bodom, ktorý z účastníkov konania môže považovať za základný

pre svoju argumentáciu. Z uvedeného dôvodu preto ani krajský súd podrobne nebude reagovať na
argumentáciu obžalovaného uvedenú v jeho odvolaní, keďže s touto argumentáciou, ktorú obžalovaný
prezentoval už aj v prípravnom konaní a aj v konaní pred súdom sa dostatočne podrobne a presvedčivo
vysporiadal v odôvodnení svojho prvostupňového rozsudku okresný súd, s ktorého obsahom, tak ako
je to vyššie uvedené, sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil.

Naviac k odvolacím námietkam obžalovaného musí krajský súd uviesť aj to, že obžalovaný nebol
prvýkrát stíhaný za svoje protiprávne konanie vo vzťahu k poškodenej, už aj v predchádzajúcom období,
teda pred obdobím, ktoré je uvedené v obžalobe, sa mal voči poškodenej protiprávneho konania
dopúšťať,chodilzaňou,aletotokonaniebolozastavené,takženebolzatotopotrestaný,tedasanejedná
v jeho prípade o ojedinelý a prvý prípad vo vzťahu k poškodenej.

Keďžepotomkrajskýsúdnedospelkzáveru,žeexistujúvodvolaníobžalovanéhorelevantnéargumenty,
ktoré by mohli spôsobiť zmenu prvostupňového rozhodnutia, musel toto jeho odvolanie ako nedôvodné
postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto svoje rozhodnutie prijal krajský súd jednohlasne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.